Podcasts about Nahr

Hostia: Stanislav Ščepán (renomovaný športový novinár, komentátor a redaktor STVR, moderátor Rádia Slovensko. Ako redaktor sa zúčastnil na piatich paralympiádach /Atény 2004, Turín 2006, Peking 2008, Vancouver 2010, Londýn 2012/. V Soči 2014, Riu 2016 a Pjongčangu 2018 bol už ako tlačový atašé.) a Danka Hrbeková (Barteková) - slovenská reprezentantka v skeete, bronzová medailistka z letných olympijských hier v roku 2012. Je viceprezidentka Slovenského olympijského a športového výboru, členkou Medzinárodného olympijského výboru a predsedníčku pracovnej skupiny MOV pre OH mládeže. | Nahrávka: Zdeno Cíger (slovenská hokejová legenda, bývalý hráč NHL a našej najvyššej hokejovej ligy, reprezentant, reprezentačný tréner Slovenska - a dnes tréner, už roky sa venujúci športovej výchove mládeže - aj tej zo sociálne slabších rodín.). | Okruhy tém: Stručné zhodnotenie pôsobenia Slovenska a výkonov slovenských športovcov na ZOH v Taliansku, ide o úspech či neúspech; prevláda spokojnosť alebo je dôležité, že sa naplnila myšlienka Pierra de Coubertina: „Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať; hlavné nie je vyhrať, ale odvážne sa biť.“ Spája na Slovensku vrcholový šport alebo rozdeľuje? Alebo je aj šport odrazom spoločnosti a vnímania politiky? (napr. účasť hokejistov z KHL v rámci našej reprezentácie). Vyrastá nám na Slovensku mladá a úspešná generácia športovcov a zažíva Slovensko perspektívnu a úspešnú generačnú obmenu? Má na to podmienky, ako napr. v okolitých, či so Slovenskom porovnateľných. Čo by sa malo na Slovensku v športe a pri rozvoji mladých talentov malo robiť inak, aby bolo úspešné? Čo by mal robiť inak štát a čo zväzy? V čom to robia lepšie v zahraničí, v krajinách, porovnateľných s našou, ktoré sú v letných ako aj zimných športoch úspešnejšie? Je všetko len otázka peňazí? Nechýba Slovensku dlhodobá stratégia a vízia rozvoja športu? Pokiaľ áno – prečo? Nehrozí, že nám budú do susedných krajín utekať mladí športovci, ako sa to už pár krát stalo? Je cestou ako získať medzinárodný športový úspech kupovanie hotových športovcov za prísľub získania občianstva krajiny EÚ z Ruska, Vietnamu a ďalších tretích krajín sveta, ako sme toho boli svedkami v minulosti? Je toto stabilita rozvoja športu? Neohrozuje náš šport rodinkárstvo, byrokracia, katastrofálne podmienky na tréning a rozvoj, zlá infraštruktúra? Je šport len pre deti dobre situovaných rodičov? | ZOH 2026 a hľadanie odpovede na to, kam kráča slovenský šport. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Českobudějovická rozhlasová stanice vysílá už více než osmdesát let. Za tu dobu její redaktoři a další zaměstnanci pořídili nespočet zvukových záznamů ve studiích i na nejrůznějších místech jižních Čech. Unikátní nahrávky, které se dochovaly v rozhlasovém archivu, nyní nabízíme k poslechu.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pavla Holcová je šéfredaktorka českého webu Investigace. S Jánom Kuciakom spolupracovala na viacerých kauzách, napríklad Panama Papers. Presvedčili ju dôkazy, ktoré videla, o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aký bol motív Mariana Kočnera a prečo neuspeli jeho pokusy o Kuciakovu diskreditáciu? Slovenská vláda podľa nej ku korupcii pristupuje „na drzovku“ – bez zakrývania, ktoré je typické pre korupčníkov v zahraničí. Podobne sa pozerá na 18 bytov Jaromíra Čižnára. Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp. Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov. Nahrával Peter Hanák.

Pavla Holcová je šéfredaktorka českého webu Investigace. S Jánom Kuciakom spolupracovala na viacerých kauzách, napríklad Panama Papers. Presvedčili ju dôkazy, ktoré videla, o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aký bol motív Mariana Kočnera a prečo neuspeli jeho pokusy o Kuciakovu diskreditáciu? Slovenská vláda podľa nej ku korupcii pristupuje „na drzovku“ – bez zakrývania, ktoré je typické pre korupčníkov v zahraničí. Podobne sa pozerá na 18 bytov Jaromíra Čižnára. Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp. Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov. Nahrával Peter Hanák.

Noříme se do smaragdových snů, ne nepodobných těm, o kterých zpívá hned v první skladbě nové desky Waiting for another script pražská avantgardně punková kapela Stres. Její dvě třetiny, konkrétně Gregory a Štěpán, za námi přišli album probrat do studia. Zajímalo nás nejen odvržení kytary, jakožto klasického punkového nástroje, ale i jejich propojení s kodaňskou scénou nebo taje peotických i silně politických textů.

Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent. V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomto procese zohráva životný štýl.Diskutovať budeme o vplyve vyváženej stravy, ale aj o rizikách nadmerného užívania multivitamínov. Posvietime si na mýty a fakty o mužskej neplodnosti súvisiace so škodlivosťou telefónov vo vreckách či notebookov na stehnách. Kriticky zhodnotíme i narastajúci trend mrazenia vajíčok a testovania ovariálnej rezervy. Vedecko-technický tím roka 2025 nám priblíži svoj výskum v oblasti urogenitálnych ochorení a reprodukčného zdravia.Dozviete sa, ako do biomedicíny vstupuje umelá inteligencia a ako chcú vedci edukovať mladú generáciu prostredníctvom vlastnej stolovej hry. Prof. Ing. Mária Mareková, CSc., je odborníčkouv oblasti klinickej biochémie z Ústavu lekárskej a klinickejbiochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje štúdiu biomarkerov využiteľných v laboratórnej diagnostike ochorení. Je autorkou, resp. spoluautorkou viac ako 250 pôvodných vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných i domácich časopisoch, učebných textov, kníh a monografií.Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM,je reprodukčná špecialistka a medicínska riaditeľka GYNCARE, ktorá sa viac než 20 rokov zaoberá reprodukčnou medicínou. V júni 2025 sa v Paríži stala prvou Slovenkou, ktorá úspešne absolvovala prestížnu európsku skúšku ESHRE-EBCOG EFRM.Vedecko-technický tím roka získal v roku 2025 Cenu zavedu a techniku pod vedením profesorky Márie Marekovej. Tím pracovníkov Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach, Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠv Košiciach, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a reprodukčnej kliniky Gyncare sa aktívne venuje výskumu urogenitálnych ochorení žien a reprodukčného zdravia. Spoločné úsilie prinieslo uznanie na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2022 členovia tímu úspešnepodali medzinárodnú patentovú prihlášku a získali viacero prestížnych ocenení (2024 – FEBS Journal Poster Prize, Súťaž mladých onkológov Slovenska; 2023 – L'Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku a iné).O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast. 

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.Nahrával Marek Biró

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.Nahrával Marek Biró

Čo treba robiť, ak máte doma piataka, ôsmaka či deviataka, ktorý sa chystá na strednú školu? Čas na podanie ePrihlášky máte do 20. februára 2026. V mimoriadnom prvom diele podcastu Veda na dosah – oštúdiu vám prinášame najdôležitejšie informácie o tom, ako absolvovať celý proces rýchlo, správne a bez stresu.V rozhovore vysvetľujeme, prečo je poradie vybraných škôl kľúčové a prečo mýtus o „poistke“ na prvom mieste v skutočnosti nedáva zmysel. Dozviete sa, ako funguje vyhodnocovací automat, ale aj to, že listinné formy prihlasovania nie sú úplne zrušené. Objasníme, ako sarodič dozvie o prijatí dieťaťa na strednú školu a prečo po novom odpadá potreba potvrdzovania nástupu.Zároveň odpovieme na otázku, ako postupovať v prípade, ak dieťa neprijmú na žiadnu školu, a kde nájdete informácie o jeho úspešnosti na prijímacích skúškach. Rozoberieme si aj to, či je potrebné absolvovať klasické prijímacie skúšky, ak už má žiak za sebou úspešné talentové skúšky. Na záver sa pristavíme pri rôznych špecifických situáciách a navedieme vás na miesta, kde môžete v prípade potreby hľadať pomocči radu. Martin Bezek študoval na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde aktuálne aj naďalej pôsobí. Počas štúdia začal pracovať pre regionálnu samosprávu. Po skončení univerzity pokračoval v práci na Odbore stratégie, regionálneho rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja. Pôsobil naMinisterstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Aktuálne pôsobí na Sekcii informačných technológií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a je produktovým manažérom systému ePrihlášky. O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Marc Linten spricht mit der Musikerin Laura Nahr, die Deutschland in diesem Jahr beim Eurovision Song Contest in Wien vertreten könnte. Die beiden sprechen über Lauras Teilnahme am deutschen ESC-Vorentscheid, ihr Leben in London, den perfekten Meal Deal, Songwriting und vieles mehr.+++++++++++++++++++Eurovision Song Contest - das Deutsche Finale 2026 seht ihr am 28.02.2026 um 20:15 Uhr im Ersten.Mehr zur Show: https://www.eurovision.de/Laura Nahr: https://www.lauranahr.com/+++++++++++++++++++Bleibt immer auf dem neusten Stand:Reingeschaut auf Instagram: Reingeschaut_podcastMail: Reingeschaut-Zuschauer@gmx.de+++++++++++++++++++Foto: SWR/Claudius PflugEpisode 154

Ľudia v týchto dňoch dostávajú výplatu zníženú o konsolidačné opatrenia. Zamestnancovi s priemerným príjmom okolo 1600 eur príde mesačne na účet približne o 10 eur menej. Čím vyšší máte plat, tým viac vám z neho štát vezme. Oveľa viac stratia ľudia pracujúci počas dní pracovného pokoja, odborári odhadujú straty v stovkách eur na osobu. Živnostníci zase musia do dnešného dňa zaplatiť zvýšené odvody.Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.Nahrával Peter Hanák.

Ľudia v týchto dňoch dostávajú výplatu zníženú o konsolidačné opatrenia. Zamestnancovi s priemerným príjmom okolo 1600 eur príde mesačne na účet približne o 10 eur menej. Čím vyšší máte plat, tým viac vám z neho štát vezme. Oveľa viac stratia ľudia pracujúci počas dní pracovného pokoja, odborári odhadujú straty v stovkách eur na osobu. Živnostníci zase musia do dnešného dňa zaplatiť zvýšené odvody.Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.Nahrával Peter Hanák.

Homília z Kaplnky 25.01.2026. Všetko čo je ohrozené časom, vylučuje do duše lož, aby uniklo vedomiu smrti. Toto vylučovanie lži sa stupňuje úmerne nebezpečenstvu smrti. Preto niet lásky k pravde bez bezvýhradného pritakávania smrti. Kristov kríž je jedinou bránou poznania.– Simone WeilSlovo: Daniel PastirčákČítanie z Biblie: Ingrid IštókováNahrávka: Igor Rjabinin

Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku. Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor. Dozviete sa, aké metódy sa pri podvodnom výskume používajú, a ako si jednu z nich môžete vyskúšať pokojne aj doma, napríklad vo vani.Nazrieme do histórie potápania a zistíme, ako vyzerali potápači rakúsko-cisárskej armády v 19. storočí.Priblížime si objav pozostatkov rímskeho mosta z roku 2022, ktorý prekvapil našich aj európskych odborníkov.Reč bude o tom, čo treba robiť v prípade, ak náhodou narazíte na archeologický nález, a dotkneme sa aj rímskych gém a symboliky prsteňov.  Doc. Mgr. Miroslava Daňová, PhD., je archeologička a vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite v Trnave. Jej hlavným zameraním sú rímske šperky, glyptika (umelecké rezanie a rytie do kameňov, kovov alebo skla) a rímsko-provinciálna archeológia. Viac ako dvadsať rokov sa venuje potápaniu a je jednou z odborníčok, ktoré stoja za organizáciou prvého licencovaného kurzu archeológiepod vodou na Slovensku. Spoločne s tímom výskumníkov bola pri objave pilierov rímskeho mosta v obci Iža pri Komárne, ktorý je pamiatkou organizácie UNESCO.O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast. 

Hostia: Lukáš Šoltés (prodekan štúdia Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity) a Ján Závadský (prorektor pre kvalitu a akreditáciu Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici). | Nahrávka: Róbert Zsembera (štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Miniterstvo školstva SR). | Nástroje umelej inteligencie dnes dokážu písať odborné texty rýchlo a relatívne kvalitne. Aj preto nový zákon o vysokých školách otvára diskusiu o klasických záverečných prácach. Majú študenti produkovať rozsiahle a často iba prevzaté texty, alebo získavať poznatky v praxi? Ako zareagujú technické a ako humanitné odbory? Kontakty so Zuzanou Botikovou o alternatívnych formách ukončenia štúdia. | Záverečné práce v dobe AI. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hostia: Milan Dulina (riaditeľ Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Košiciach), Marek Vadrna (sociálny pracovník a odborník v oblasti vzťahových väzieb). | Nahrávka: Ábel Ravasz (poradca ministra školstva a bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity). | Realita vzdelávania rómskych detí. Ako vyzerá skutočná situácia na školách s prevažne rómskymi deťmi? S akými výzvami sa učitelia stretávajú pri výchove, a je ich dostatok na pokrytie potrieb týchto škôl? Spoločenské stereotypy. Existujú názory, že učitelia na rómskych školách pôsobia iba za trest alebo preto, že inde nemôžu nájsť prácu. Ako ovplyvňujú tieto stereotypy samotných pedagógov a kvalitu vzdelávania? Úspešnosť rómskych detí. Ako ovplyvňuje domáce prostredie a pomer detí z rómskych rodín v detských domovoch ich úspešnosť? S akými špecifickými problémami sa stretávajú rómske deti, ktoré vyrastajú v detských domovoch? Komunikácia s rómskou komunitou. Do akej miery sú hlasy rómskej komunity vypočuté majoritnou spoločnosťou? Aké sú efektívne spôsoby komunikácie, ktoré môžu prispieť k porozumeniu a spolupráci? Riešenie problémov populizmu a extrémizmu. Ako môžeme eliminovať vplyv populistov a extrémistov, ktorí ponúkajú zjednodušené riešenia v otázkach rómskej problematiky? Aké stratégie môžu prispieť k reálnym a pozitívnym zmenám? | Vzdelávanie detí z vylúčených komunít. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.Nahrával Peter Hanák.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.Nahrával Peter Hanák.

Reprezentační a oceňovaný trenér Petr Vlachovský čtyři roky tajně natáčel v šatnách a sprchách fotbalistky 1. FC Slovácka. V počítači mu policie našla i dětskou pornografii. Vyklouzl s podmínkou a pětiletým zákazem trénovat.

Koncom januára a začiatkom februára tréneri a prevádzovatelia fitnesscentier pravidelne pozorujú zmenšenie davov cvičiacich. Niektoré novoročné predsavzatia nevydržia ani mesiac. Problém je, že v januári začneme vždy neudržateľne. Čoskoro prídu únava alebo dokonca zranenia. Tréner Tomáš Mihálik v podcaste TELO radí, ako tieto problémy prekonať. Je na to jeden konkrétny a jednoduchý recept. Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše. Tomáš Mihálik v lete kondične a silovo pripravuje viacerých slovenských hokejistov, ktorí idú na olympiádu, napríklad Tomáša Tatara a Martina Feherváryho. Majú podľa neho naši reprezentanti šancu oproti hviezdam NHL? Sú hráči z českej ligy fyzicky na tej istej alebo nižšej úrovni a budú teda stíhať za McDavidom? Prinášame vám druhú polovicu rozhovoru s Tomášom Mihálikom. Tú prvú sme publikovlai v podcaste TELO pred týždňom. Nahrával Peter Hanák.

Českobudějovická rozhlasová stanice vysílá už více než osmdesát let. Za tu dobu její redaktoři a další zaměstnanci pořídili nespočet zvukových záznamů ve studiích i na nejrůznějších místech jižních Čech. Unikátní nahrávky, které se dochovaly v rozhlasovém archivu, nyní nabízíme k poslechu.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Veda prináša stále nové zistenia, a to aj o športe a cvičení. Výskum potvrdil napríklad aj prospešnosť HIIT - teda vysoko intenzívneho intervalového kardio tréningu. Tréner s doktorátom zo športovej vedy Tomáš Mihálik ale varuje, že niektoré skupinové cvičenia sú rizikové. Ak človek bez tréningu a lekárskej prehliadky príde na skupinové cvičenie HIIT, môže sa to skončiť až infarktom. Problémom môžu byť aj iné skupinovky, napríklad čoraz populárnejší BodyPump. Tam zase podľa odborníka hrozia ortopedické problémy a menší progres.Je pravda, že spánok je niekedy dôležitejší ako tréning, a to aj pri chudnutí? Keď sa bežní ľudia dostávajú k profesionálnym metódam merania výkonu a ďalších telesných parametrov, dostávame sa k novým poznatkom.Máme chodiť cvičiť stále v rovnakom čase? Podľa najnovších výskumov sa ráno naberajú svaly horšie, a dobrý čas je napríklad cez obed.Hosťom v podcaste TELO je Tomáš Mihálik, tréner, ktorý sa venuje hokejistom NHL, ale aj celkom bežným ľuďom.Nahrával Peter Hanák.

Rozhovor s významnou osobnosťou slovenskej vedy, odborníkom na stavebnú fyziku a laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky profesorom Jozefom Hraškom.  V novom diele podcastu sa venujemeúrovni denného osvetlenia v budovách na Slovensku aj v zahraničí, kde porovnávame rôzne prístupy k preslneniu a stavebníctvu. Hovoríme o Spojených štátoch, kde sa v sedemdesiatych rokoch stavali školy bez okien, o štáte New York a princípoch rímskeho práva pri vlastníctve pozemkov aj o tom, prečo niektoré budovy v meste, ktoré nikdy nespí, pripomínajú tvar torty. Zavítame aj do Japonska, Číny, Indie, Spojeného kráľovstva či Írska.Profesor Hraška vysvetľuje, prečo je vhodnejšie ísť na obhliadku bytu počas zamračeného dňa, akú úlohu zohrávadenné svetlo v našom cirkadiánnom rytme a prečo je jeho nedostatok problémom nielen architektonickým, ale aj zdravotným. Dotýkame sa aj syndrómu chorých budov a širších súvislostí medzi prostredím, v ktorom žijeme,a naším fungovaním.  Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., pôsobí na Katedre konštrukciípozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 1979. V rámci pedagogickej činnosti prednášal viaceré predmety, medzi inými špeciálne konštrukcie pozemných stavieb, solárnu technikua osvetlenie budov a udržateľnú architektúru. Garantoval a inovoval niekoľko študijných programov na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializoval na simulácie energií a vnútornéhoprostredia budov, denné osvetlenie, insoláciu a energetickú hospodárnosť budov. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.                                                       

Petra Dolejšová je advokátka, školitelka a bořička mýtů o nudných právnících. Specializuje se na právo v marketingu, e-commerce, GDPR a ochranu značky. V podcastu Z Podpalubí vypráví, jak před osmi lety vyměnila budování advokátní kanceláře eLegal za volnou nohu a proč toho nikdy nelitovala. A taky proč zákaz AI nástrojů ve firmách není řešení, ale vzdělávání ano. „Každá mince má dvě strany. Stejně tak jako přišel internet a přišlo s ním dobrý a zlý, tak s umělou inteligencí přišlo dobrý a zlý. Akorát víc v extrému, víc zesílený.“ – Petra Dolejšová, advokátka A přesně v tomhle je Petra jiná než spousta právníků. Místo paragrafů a složitých definic vám řekne, co reálně hrozí a jak se tomu vyhnout. Nemá ráda aroganci ani papírování. S klienty jede online, ve Freelu, a právo vysvětluje tak, aby mu každý rozuměl. Co si z podcastu odnesete? ✅ Proč až 91 % firem čelí bezpečnostním rizikům s AI a jak mezi ně nepatřit. ✅ Jak správně promptovat – co do AI dávat, co ne, a hlavně proč. ✅ Co se od příštího roku mění v deep fakes a povinném označování. ✅ Zákaz AI nástrojů nefunguje, zaměstnanci si cestu vždycky najdou. Ale proč? ✅ Nahrávání schůzek a aktivní souhlas – jak to dělat správně a proč to většina lidí nezvládá. ✅ Sharenting a digitální stopa dětí aneb rizika, o kterých rodiče netuší. ✅ Influencer marketing bez smlouvy? Hazard. Příběhy z praxe, které vás poučí. ✅ Volná noha vs. kancelář – svoboda má svou cenu a bez Freela bych byla chudší. „Pojďme se k sobě chovat slušně. Já vím, že jsem trochu naivní, ale je potřeba nerezignovat." vzkazuje českému online rybníčku Petra Dolejšová.

Hostia: Dalibor Trebichalský (riaditeľ Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja) a Marcel Horváth (riaditeľ Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja). | Nahrávka: Michal Gazdík (víťaz Cestárskeho rodea 2025). | Podobne ako o policajtoch aj o nich kolujú uštipačné vtipy, videá a memečká. Najlepšie je, keď si na nich vôbec nespomenieme - to znamená, že cesty sú prejazdné. Kedysi zápasili cestári s častými snehovými kalamitami – teraz je snehu menej, ale viac je áut a ľadu - a to je vraj náročnejšie ako bojovať so snehom. Fakty a zaujímavosti o zimnej údržbe ciest - v tejto epizóde Kontaktov. | Zimná údržba ciest. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Jak vláda Petra Fialy (ODS) hospodařila v loňském roce? Dodržela plánovaný deficit, nebo o 50 miliard překročila, jak oznámila ministryně financí Alena Schillerová z ANO? „Já se vůbec nedivím tomu, že paní ministryně využila nahrávku na smeč, kterou jí pan Stanjura poskytl tím, že tu věc neotevřel sám dopředu preventivně a nevysvětlil, že v tom je pravděpodobně do značné míry nevinně,“ rozebírá výši schodku ekonom Michal Skořepa, předseda Výboru pro rozpočtové prognózy.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Před volbami se hojně řešila otázka, zda, v případě, že se dostane k moci sestava vedená hnutím ANO, bude z toho mít radost Putinovo Rusko. Andrej Babiš tvrdil, že je to zlovolný nesmysl, strany bývalé vlády naopak na hrozbě únosu Česka na Východ stavěly volební kampaň.

Sedmiletý chlapec zoufale volá o pomoc. Odmítá být u otce, se kterým nevyrůstal. Soud a OSPOD jej odebírají matce, která ho otci nepředávala. Pořad Ve stínu přináší nové detaily případu, který otřásl Českem.Začátkem listopadu Tomáš utekl od otce, do jehož péče ho soud letos na jaře svěřil. A to po několika letech, kdy žil jen s matkou. U táty být ale nechtěl.Nahrávka, pořízená jeho starším bratrem, zachytila situaci, kdy si pro Tomáše po útěku přišla v doprovodu dvou policistů sociální pracovnice orgánu sociálně právní ochrany dětí neboli OSPOD z Ústí nad Labem a v sobotu pozdě večer, po dvouhodinovém naléhání a nahánění plačícího a třesoucího se chlapce po bytě matky, ho proti jeho vůli odvlekla pryč z bytu.Záběry, které laické veřejnosti připadaly jako scéna únosu dítěte, následně obletěly sociální sítě. Pořad Ve stínu se v poslední epizodě tohoto roku vrací k aktuálnímu vývoji v případu a vůbec poprvé se k metodám práce OSPOD vyjadřuje i kompetentní člověk z ministerstva práce a sociálních věcí.---Ve stínu:Případy a příběhy od vás. Z míst, kam média většinou nevidí, je na světlo vynáší investigativní a reportážní tým Jiřího Kubíka. Nová epizoda vždy v neděli dopoledne na Seznam Zprávách, Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Své náměty, postřehy a připomínky nám pište na e-mail: vestinu@sz.cz

Před volbami se hojně řešila otázka, zda, v případě, že se dostane k moci sestava vedená hnutím ANO, bude z toho mít radost Putinovo Rusko. Andrej Babiš tvrdil, že je to zlovolný nesmysl, strany bývalé vlády naopak na hrozbě únosu Česka na Východ stavěly volební kampaň. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Sudcovia Ústavného súdu v Košiciach spravili dve významné rozhodnutia. Za protiústavný vyhlásil zákon, ktorý obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv označil tento krok za „cenný vianočný dar demokracii“.Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.Nahrával Vladimír Amrich.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Sudcovia Ústavného súdu v Košiciach spravili dve významné rozhodnutia. Za protiústavný vyhlásil zákon, ktorý obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv označil tento krok za „cenný vianočný dar demokracii“.Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.Nahrával Vladimír Amrich.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.

Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.

V adventních časech jako už tradičně navazujeme na rozsáhlý hudební žebříček, který jsme sestavovali v polovině letošního roku, abychom se ohlédli za tím nejlepším (i nejhorším), co se událo ve světě hudby v druhém půlroce 2025. Ve spolupráci s téměř všemi, kteří na Radiu Wave hudbu zpracovávají, opět bilancujeme. Je na čase okomentovat, proč se právě tyhle tuzemské i zahraniční nahrávky umístily na vrcholu našeho redakčního žebříčku.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.

Černákovské vraždy sa netýkali len mafiánskych bossov, ale postihli aj celkom obyčajných ľudí. Dnes vám v podcaste Mafiánsky štát prinášame tri príbehy obetí, ktoré sú menej známe. Tibor Kohulák, Imrich Oláh a Marián Karcel všetci zomreli z rozhodnutia Mikuláša Černáka, aj keď každý inak.Biely kôň, ktorý si užíval spoluprácu s mafiou, no nevel držať jazyk za zubami. Spolupracovník košickej mafie, o ktorom sa černákovci dopočuli, že chce zabiť bystrického bossa. Okradnutý podnikateľ, ktorý sa nebál svedčiť. Tieto tri príbehy si môžete vypočuť v dnešnej epizóde Mafiánskeho štátu.Nahrával Peter Hanák.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.

Bol to veľký škandál. Krajská prokuratúra v Žiline predvolala ľudí, ktorí upozorňovali na podozrivú proruskú apokalyptickú sektu AllatRa a jej odnož Tvorivá spoločnosť. V zápätí sa ukázalo, že prokurátorka, ktorá vo veci konala, sama šírila myšlienky tejto sekty. Dnes v disciplinárnom konaní o prokurátorke Lucii Pavlaninovej rozhodoval Najvyšší správy súd SR. Nepotrestal ju. Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. Nahrával Peter Hanák.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Európska komisia si nebude môcť zatvárať oči pred zásahom do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Zrušenie úradu, ktorý má nahradiť nový s novým vedením voleným súčasnou koalíciou a oklieštenými právomocami pravdepodobne skončí na ústavnom súde. Ale zaoberať sa rušením ďalšej inštitúcie budú pravdepodobne aj európske orgány.„U nás interné systémy zlyhali, preto je Úrad veľmi dôležitý. Pán Eštok sa bráni trochu málo právnicky a naivne. Ak by sme jeho obranu uznali, celý systém by prestal fungovať," hovorí bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie Daniel Šváby v rozhovore pre Aktuality.Nahrávala Kristína Braxatorová

Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrh so zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície. O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.Nahrávala Katarína Runnová

Verejnoprávna STVR tento týždeň neodvysielala reportáž o podnikateľovi, ktorý kvôli seychelským schránkovým firmám prišiel o peniaze. Deň po tom dostala na zvyšok tohto roka stopku celá investigatívna relácia Reportéri. Kým vedenie televízie tento krok zdôvodňuje pochybnosťami o právnych či etických aspektoch obsahu, autor akékoľvek právne následky vylúčil.Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. Nahrávala Katarína Runnová

Český rozhlas digitalizoval rozsáhlý záznam procesu s K. H. Frankem z jara roku 1946. Objevuje se v něm pasáž, která popisuje události z listopadu 1939. Razie německé okupační správy proti vysokoškolským studentům tehdy znamenala pro devět z nich smrt a pro stovky dalších věznění. Autentické vzpomínky přímých aktérů těchto událostí vybral David Hertl. Pořad vysíláme v repríze.