Podcasts about Nahr

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Více než 1300 zvukových fólií, desítky let ve vlhkém zámeckém depozitáři a plísně, které doslova požíraly záznam. Přesto se podařilo zachránit téměř kompletní zvukový dokument jednoho z nejvýznamnějších poválečných procesů. Na vzniku série Kat K. H. Frank se podíleli archiváři a restaurátoři Českého rozhlasu, kteří místy „bojovali“ o každou minutu historického záznamu.

Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať. Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom.Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom.Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života.Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Hostia: Miroslav Kiraľvarga (prezident Republikovej únii zamestnávateľov) a Alexander Matušek (prezident Zväzu automobilového priemyslu SR). | Nahrávka: Alexander Štefuca (renomovaný slovenský motoristický novinár). | Krajiny EÚ v nasledujúcich rokoch riskujú masívne straty pracovných miest, varuje Európska komisia. Slabšia hospodárska aktivita prinútila Komisiu prehodnotiť svoje prognózy nezamestnanosti. Európa stráca pozície v strategických odvetviach v prospech rivalov, a to aj napriek plánom na podporu domácej výroby. V európskom automobilovom sektore, je podľa Komisie ohrozených 600 000 pracovných miest, keďže priemysel zápasí s prechodom od vozidiel so spaľovacími motormi a silnou konkurenciou z Číny. Aký je slovenský a aj európsky rozmer problematiky a možné riešenia? | Ustojí slovenský automobilový priemysel tlak? | Moderuje: Ivana Kapráliková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Mojmír Staško (publicista a redaktor Denníka Šport), Martin Kaigl (redaktor športu Rádia Slovensko). | Nahrávky: Martin Rajec (zahraničný spravodajca STVR, SRo, Rádio Slovensko) a Matej Tóth (olympionik). | Začína sa najdôležitejší turnaj v najsledovanejšom športe na svete. Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré tentokrát hostia USA, Kanada a Mexiko, budú plné kontrastov. Aj výškový rozdiel medzi štadiónmi Hard Rock v Miami a Banorte v Mexico City je viac ako dvetisíc metrov. Tak vysoké ako tento rok však ešte nikdy v histórii neboli ani ceny vstupeniek na jednotlivé zápasy. Môžu sa na trávniku stretnúť napríklad mužstvá USA a Iránu, ktorých armády medzičasom vedú vojnu? Stalo sa fandenie priamo na najväčšom futbalovom podujatí privilégiom elít? Čo turnaj znamená pre obyvateľov usporiadateľských krajín a do akej atmosféry prichádzajú zahraniční návštevníci? A najmä, ktorý tím má najväčšiu šancu zdvihnúť nad hlavu Pohár majstrov sveta? Z prvej ruky odpovedia športoví novinári Mojmír Staško z Denníka Šport a Martin Kaigl z Redakcie športu Rádia Slovensko. Reláciou vás prevedie Matej Baránek. | Kontroverzie futbalového šampionátu v Amerike. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD. (vedúca Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave; Ústav architektúry občianskych budov, vedúca ústavu) a Ing. Jozef Páleš (skúsený projektant z praxe; Slovenská komora stavebných inžinierov; podpredseda predstavenstva). | Nahrávka: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR: Prečo stavebné úrady stále povoľujú budovy plné bariér? | Stále staviame tak, akoby sme boli všetci zdraví. Pri novostavbách sú schody pred vstupom, chodníky majú vysoké obrubníky, na križovatkách nenájdeme vodiace pruhv pre nevidiacich. Bariéry neobťažujú len ľudí na invalidnom vozíku. Výskumy ukazujú, že 30 % populácie potrebuje bezbariérové riešenia a najväčšia skupina z nich sú seniori. Prečo aj napriek novému stavebnému zákonu stále pri výstavbe, projektovaní ignorujeme zdravotne znevýhodnených občanov, seniorov či rodičov s kočíkmi? Kto sa stará o odstraňovanie už existujúcich stavebných bariér? Dozviete sa v Kontaktoch s Petrou Strižkovou. | Stále s bariérami. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Na brutální počátky svátku práce dnes už zapomínáme. Aktivní tehdy byli i čeští socialisté a dělníci. Jejich síla překvapila i Bedřicha Engelse. Co pro nás tento svátek znamená dnes? Jaké jsou dějiny svátku práce a má smysl ho ještě dnes slavit? To bylo hlavní téma živého nahrávání podcastu Studio Alarm+ v brněnském Klubu zastupitelů. Přesně 1. května se tady totiž odehrávala akce Státky kolektivu Terén, která se snaží aktualizovat obsah některých našich svátků. Nahrávání našeho podcastu doplnilo workshop a výrobu fanzinu studentského kolektivu Fasáda. Se Studiem Alarm+ jsme se ovšem zaměřili na historii svátku práce. Pokusili jsme se zpřítomnit, proč tento svátek vůbec slavíme a jaké jsou jeho dějiny. Dostali jsme se i k otázce, proč je dobré tento svátek slavit i dnes. Hostkou tohoto dílu byla odborová organizátorka a redaktorka feministického média Druhá směna Maja Vusilović. Hostem byl také historik Boleslav Šmejkal, který se zaměřuje na dějiny dělnického hnutí. Diskuzi moderoval Jan Bělíček. PODPOŘTE VZNIK DALŠÍCH EPIZOD NA KOMUNITA.DENIKALARM.CZ

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie. Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne.V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami.Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste.  Lucia Polláková je vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí. O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Končící Národní protidrogový koordinátor Pavel Bém se v Press klubu vyjádřil k příčinám dětských problémů a vyjmenoval jaké problémy a rizika nás budou čekat po změně agend protidrogové problematiky. Mluvil o nové droze na Slovensku i kratomu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozvání do dnešního dílu přijala Sofie Ciprijánová, studentka, která zároveň úspěšně podniká s matchou. A protože chtěla o matche „spillovat tea“, zazvala svou značku Spill the Matcha. Jaké byly začátky jejího podnikání? Musí se stále potýkat s problémy či předsudky? Dá se s podnikáním skloubit studentský život? Jaká byla její cesta k matche? A jak se liší evropský koncept pití matchy od toho japonského? Na to a mnohem víc se ptaly moderátorky Marie Anna Zvěřinová a Kateřina Šilerová.Přejeme příjemný poslech a do příštího týdne na slyšenou.Nezapomeňte se mrknout na náš Instagram, kde najdete bonusový obsah z natáčení!Nahráváno 31.3. v Kampusu Hybernská.

Hostia: Viera Záhorcová (Slovenská únia podporovaného zamestnávania, expertka ministerstva práce soc vecí a rodiny na chránené zametnávanie) a Marián Horanič (zakladateľ BIVIO). | Nahrávky: Michaela Bagalová (jej sestra je mentálne znevýhodnená a prešli si spolu veľa chránených pracovísk v okrese Žiar nad Hronom). | Pani Ivana má 35 rokov a je ľahko mentálne znevýhodnená. Na pracovitosti jej to neuberá. A keďže sa medzi ľuďmi cíti dobre, je vhodnou adeptkou na zamestnanie - napríklad v chránenej dielni. Namiesto toho sedí doma - tak ako veľa iných zdravotne znevýhodnených spoluobčanov. Mnohé chránené pracoviská sú chránené vraj len „na oko“. Pritom berú dotácie aby zamestnávali zdravotne znevýhodnených. Dá sa v tejto oblasti poctivo podnikať? Môže si chránená dielňa na seba zarobiť a pritom zamestnávať aj ľudí s ťažšími postihnutiami? | Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených ľudí. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hostia: Ľubomír Andrassy (predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR) a Peter Visolajský (predseda Lekárskeho odborového združenia). | Nahrávka: Veronika Daničová (hovorkyňa MZ SR). | Analýza NKÚ: Aký široký je tento problém? Koľkých lekárov sa týka? Kedy nastáva situácia, že viac úväzkov zasahuje aj do kvality práce lekára - môže sa zvyšovať riziko pre pacienta? Existuje optimálne číslo úväzkov, ak napríklad všeobecní lekári či gynekológovia musia slúžiť aj v nemocniciach (pohotovosť, pôrody...). Dokáže systém rozlišovať medzi nevyhnutnými úväzkami a prípadmi, keď počet pracovných pomerov prekračuje hranice reálne vykonateľnej práce? Finančná stránka: Ako tento problém ovplyvňuje financie v zdravotníckom sektore? Prípady lekárov, ktorí mali aj päť či viac zamestnávateľov súčasne, niektorí dokonca 8 až 10 pracovísk... Možné riešenia a dôsledky –elektronický dochádzkový systém, právomoci riaditeľov či štátu. Kto je dnes zodpovedný za kontrolu? Je to v súčasnosti postihnuteľné? Návrhy LOZ - možnosť vytvorenia štatútu univerzitného zamestnanca pre vyučujúcich lekárov, vytvorenie zákona o zverejňovaní abnormálnych viacnásobných úväzkov, zabezpečenie väčšej zodpovednosti zdravotných poisťovní pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti... | Viacnásobné úväzky lekárov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Homília z Kaplnky 17.05.2026 Milovaní, milujme sa, lebo láska je z Boha, a každý kto miluje narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje nepozná Boha, lebo Boh je láska. Boha nikto nikdy nevidel: ak sa navzájom milujeme, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás dosiahla dokonalosť. V láske niet strach, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo on nás miloval prvý.– Prvý Jánov listSlovo: Anna PolckováČítanie z Biblie: Ingrid IštókováNahrávka: Dávid Laco

Hostia: Ondrej Gavenda (vedúci rybárskej stráže a rybárskych hospodárov na revíroch Rady SRZ). | Nahrávka: Roland Machala (rybárska stráž Dunaj). | Pytliaci boli, sú, aj budú. Toto „remeslo“ sa neraz dedí z generácie na generáciu. Doba sa však mení a digitálne inovácie nachádzajú uplatnenie aj u pytliakov: mobily, navigácie, satelity, drony… Ako pomáhajú rybárskej mafii? Platí, že pytliakmi sú prevažne cudzinci? V Kontaktoch s Petrou Strižkovou budeme hovoriť o tom, ako na moderných nelegálnych rybárov, ktorí drancujú naše vody vo veľkom. | Rybárska mafia alebo Digitálni pytliaci. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Koncertní večer věnovaný houslistovi Miroslavu Hlostovi, přilákal do Českého rozhlasu Ostrava rekordní počet posluchačů. Čerstvému osmdesátníkovi, který byl léta primášem cimbálové muziky Technik, přijeli zahrát cimbálové muziky Lipka z Ostravy, Vonica z Krumvíře a Orchestr lidových nástrojů Ondráš z Brna.Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Homília z Kaplnky 17.05.2026 Majte trpezlivosť so všetkým, čo je vo vašom srdci nevyriešené, a pokúste sa milovať samotné otázky ako zamknuté komnaty alebo ako knihy napísané v celkom neznámom jazyku. Nesnažte sa hneď získať odpovede, ktoré vám nemôžu byť dané, pretože by ste ich nedokázali žiť. A ide o to, žiť všetko, preto žite teraz tie otázky a možno sa potom postupne, bez toho, aby ste si to vôbec všimli, v nejaký vzdialený deň vžijete do odpovede.– Rainer Maria Rilke (Listy mladému básnikovi)Slovo: Mária KulískováČítanie z Biblie: Anna TölgyessyováNahrávka: Michal Čizmazia

Hosť: Viktória Čabanová (zoologička so zameraním na parazitológiu a vírusy, vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV). | Nahrávka: likvidácia komárov v rakúskom Grazi. | Nielen že vedia byť neskutočné otravné, ale dokonca zabíjajú viac ľudí než ktorýkoľvek iný živočíšny druh. Napriek tomu - zoologička Viktória Čabanová ich má rada... Prečo? Čím sú zaujímavé a čo by stalo, keby tu vôbec neboli? Dnešné Kontakty venujeme komárom... Najmä pre zmenu klímy k nám migrujú stále nové a nebezpečnejšie druhy. Vieme sa brániť? Počúvajte Kotakty s Evou Gergelyovou. | Nebezpečné komáre. | Moderuje: Eva Gergelyová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hostia: Ing. Jozef Šumichrast, PhD. (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) a RNDr. Pavel Faško, CSc. (klimatológ). | Nahrávky: Ing. Ľuboš Jurík, PhD. (profesor na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU) a PhDr. Jana Obrancová (slovenská rozhlasová a televízna reportérka pôsobiaca v Slovenskej televízii a rozhlase /STVR/). Vysoký deficit zrážok sa prejavuje nielen v pôde, ale zasahuje aj hydrologickú situáciu v krajine. Extrémne vysušenie vrchnej vrstvy pôdy: Ako je súčasný stav a aká je prognóza do budúcnosti pohľadom klimatológa? Bez bezprostredného príchodu výdatných zrážok hrozia poľnohospodárom rozsiahle finančné škody. Ako sa s tým dokážu vyrovnať poľnohospodári a výrobcovia potravín (chovatelia a pestovatelia)? Slovensko trpí akútnym nedostatkom funkčného zavlažovania predovšetkým kvôli zanedbanej, zastaranej infraštruktúre, chýbajúcim štátnym investíciám. Celková potravinová sebestačnosť SR sa pohybuje na kriticky nízkej úrovni okolo 40 %. Viac ako polovica potravín spotrebovaných v krajine pochádza z dovozu. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti sa pritom za optimálnu a bezpečnú hranicu považuje sebestačnosť nad úrovňou 80 %. Slovensko je vysoko závislé od dovozu bravčového a hydinového mäsa, čerstvej zeleniny, ovocia a zemiakov. Aktuálne sucho, ktoré na jar postihlo takmer 40 % územia SR priamo obmedzuje ponuku domácich plodín. Výpadky v produkcii hustosiatych obilnín, krmovín a zeleniny znamenajú menej surovín na trhu. Nedostatok komodít tlačí ich nákupné ceny nahor. Konflikty na Blízkom východe skokovo zvýšili ceny močoviny (najpoužívanejšieho dusíkatého hnojiva), ktorá stúpla o približne 40 % z dôvodu výpadkov exportu a drahých energií. Nižšie dávky živín do pôdy znamenajú ešte slabšiu a menej kvalitnú úrodu, čo opäť prehlbuje nedostatok potravín na trhu. | Čaká nás kvôli suchu nedostatok poľnohospodárskych produktov a zdražovanie? | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Radoslav Baťo Varga (poradca ministra školstva) a Eva Horníková (prezidentka Združenia základných škôl Slovenska). | Nahrávka: Matej Stuška (OZ rodičia). | Učitelia majú dostať 80.000 licencií na model AI Chat GPT EDU, opatrenie naväzuje na 20.000 licencií pre pedagogické fakulty vysokých škôl. Ako má ChatGPT pomôcť učiteľom? Sú pedagógovia pripravení s ním pracovať? Podľa výskumu z minulého roka osem až deväť z desiatich mladých ľudí, detí, používa nástroje generatívnej umelej inteligencie. Akým spôsobom sa AI na školách využíva už dnes, na čo modely deti najčastejšie používajú-a vedia ich používať správne? Etický kódex: Ministerstvo predstavilo aj dobrovoľný etický kódex pre školy, určuje pravidlá využívania AI pre učiteľov, deti aj rodičov. Aké nastavuje základné pravidlá, aby bolo jasné, čo je pri používaní AI v škole prijateľné a čo nie? Nástrahy častého a nekritického využívania AI: Jej nadmerné využívanie podľa odborníkov oslabuje kritické a kreatívne myslenie detí. Ako predísť negatívnym dosahom využívania umelej inteligencie? Ako sa ukáže, či AI naozaj zlepšuje vzdelávanie? Budúcnosť AI v školstve: Ako sa do budúcna môžu učitelia, ale aj žiaci, pripraviť na využívanie umelej inteligencie? Čo všetko by umelá inteligencia v školstve mohla uľahčiť, kde naopak prináša výzvy? Má byť AI pomocník alebo časom nevyhnutnosť? Sú slovenské školy pripravené na takúto technologickú zmenu? | Umelá inteligencia na základných a stredných školách. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Homília z Kaplnky 12.04.2026 Preto je čistota srdca chcieť len jednu vec; ale táto jedna vec je Dobro, pretože len Dobro je jedno vo svojej podstate a v každom svojom vyjadrení. Ak má teda človek v pravde chcieť len jednu vec, musí chcieť Dobro.– Søren KierkegaardSlovo: Pavol JurčoČítanie z Biblie: Anna TölgyessyováNahrávka: Peter Gála

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké je to vymeniť istoty a plány za službu v Godzone kancelárii. Naše dnešné hostky, dobrovoľníčky Janka, Monika a Pauli, otvorene zdieľajú svoje cesty k živému Bohu – od zápasov s úzkosťou a hľadania hodnoty vo vzťahoch až po radikálne rozhodnutie pre „gap year“ na Sliači.Dozviete sa, ako vyzerá každodenná realita v zákulisí projektu, kde sa duchovná služba často spája s metlou v ruke. Rozoberáme tému autenticity: Či sú lídri projektu rovnakí na pódiu aj pri ranných modlitbách a ako Boh skrze obyčajné upratovanie obmýva tie najšpinavšie časti nášho vnútra. Tento rozhovor je svedectvom o hľadaní identity v Kristovi, budovaní skutočnej komunity a odvahe veriť, že Bohu záleží na našom srdci viac než na našom výkone.V tomto podcaste sa dozviete:Ako dievčatá prešli od tradičnej viery k osobnému vzťahu, ktorý im vrátil do života farby.Prečo je dôležité mať okolo seba ľudí, pred ktorými netreba hrať formu.Akí sú v skutočnosti ľudia z Godzone, keď zhasnú svetlá na pódiu.Prečo aj upratovanie kancelárií môže byť hlbokým duchovným zážitkom.Ako sa dobrovoľníctvo stalo priestorom pre objavenie daru organizácie, varenia či spevu.00:00 – Úvod a privítanie01:20 – Miska otázok: Ktorú aplikáciu vymazali a prečo?01:58 – Najčastejšie otváraná aplikácia v mobile02:49 – Najlepší dar, aký kedy dostali04:04 – Do čoho najčastejšie nadávajú? (Úprimne a s humorom)05:25 – Súťaž o knihu Júliusa Slováka: Odhodlaní zmeniť svet https://www.godzoneshop.sk/produkt/odhodlani-zmenit-svet07:23 – Bod zlomu: Kedy sa Boh stal viac než len myšlienkou z detstva?07:40 – Pauli: Od vysokej školy a „ruky hore“ k znovuzrodeniu10:00 – Monika: O potrebe byť ľúbená a hľadaní skutočného spoločenstva13:42 – Janka: Dospievanie v tradičnej rodine a hľadanie cesty z úzkosti18:30 – Autenticita v službe: Ako nám vlastná skúsenosť pomáha rozumieť mladým33:45 – Očakávania vs. realita služby v Godzone kancelárii51:40 – Monika a Pauli v Godzone KIDS: Čo nám dáva služba deťom?55:00 – Nahrávali ste Chvály v obývačke, ako ste sa v tom cítili?1:02:23 – Čo ste na Sliači nečakali a našli ste to tu?

Básník, písničkář a výtvarník Arnošt Šťáva, vystupující pod pseudonymem Angst, se podhoubím české nezávislé scény nenápadně pohybuje už několik let. V posledních měsících mu vyšla v rychlém sledu hned dvě alba. To poslední s názvem Peace of hollows ho dovedlo až k nám do špíního studia. Rozmlouvali jsme nejen o zmiňované nahrávce, úskalích skládání a emocionalitě v hudbě, ale i o obsáhlém playlistu, který si k nám přinesl.

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii. Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy. So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť. Nahrával Marek Biró

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii. Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy. So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť. Nahrával Marek Biró

Hosť: Katarína Kubišová (cvičiteľka vodiacich psov z občianskeho združenia Psi na život). | Nahrávky: Lea Rollová (docentka, Ústav architektúry občianskych budov) a Juraj Oláh (špecialistka na bariéry v architektúre a nevidiaci, Zvolen). | Vycvičiť vodiaceho psa nie je žiadna psina. Pes musí byť ľahko ovládateľný a zároveň samostatný, nebojácny a pritom pokojný. Pre úrady je kompenzačnou pomôckou, pre nevidiacich a slabozrakých je anjelom strážnym. Je ich dosť pre všetkých záujemcov? Kedy stratí nervy aj dobre vycvičený jedinec? A prečo nevidiaci človek so stabilným zamestnaním má menšiu šancu dostať sa k vodiacemu psovi? O radostiach a strastiach vodiacich a asistenčných psov v tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Vodiace a asistenčné psy. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Homília z Kaplnky 26.04.2026Zlo, ktoré sa zjavuje v človeku, v jeho dejinách a celkom nepochybne v ňom prebýva, má obrovské rozmery. Som človek, ktorý má podiel na ľudskej prirodzenosti, a teda som to ja, kto je spoluvinný, a vo svojej podstate si nesiem sklon urobiť niečo podobné kedykoľvek znovu. Aj keď sme pri tom neboli, aby sme sa toho zúčastnili, napriek tomu vplyvom svojej ľudskej prirodzenosti sme potenciálni zločinci.– C. G. JungSlovo: Daniel PastirčákČítanie z Biblie: Jana Harvanová MoravčíkováNahrávka: Igor Rjabinin

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je len málo mien v slovenskom športe, ktoré za hranicami rezonujú s takým obrovským rešpektom ako Natália Hejková. Žena, ktorá priviedla Ružomberok k historickým triumfom v Európskej lige a následne dobýjala „starý kontinent” s ďalšími európskymi gigantmi, prijala pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy podcastu Pod košom.Ak si myslíte, že jedna z najúspešnejších tréneriek basketbalovej histórie si dnes užíva pokojný športový dôchodok, veľmi rýchlo vás vyvedie z omylu. Sama so smiechom priznáva, že na pletenie svetríkov či háčkovanie sa ešte rozhodne necíti. Basketbal zostáva pevne ukotvený v jej životnom portfóliu, aj keď v úplne inej, pre ňu doteraz netradičnej pozícii.Z aktívneho denného trénerského kolotoča a pozície hlavnej koučky v USK Praha síce potichu ustúpila, no jej vplyv na tím je stále zásadný. V rozhovore mimoriadne pútavo opisuje náročný proces odovzdávania žezla podstatne mladšiemu nástupcovi.Pre trénerskú osobnosť jej kalibru je zložité nezasahovať do chodu zápasu, a práve preto prijala dôležité rozhodnutie presunúť sa z lavičky do hľadiska. „Nechcela som sedieť na lavičke, aby jeho sebavedomie rástlo a rástlo. Stále reagujem tak, že čo by som urobila. Teší ma, že to nie je vyvolané z mojej strany, ale chce to on,“ približuje Natália Hejková zákulisie budovania novej trénerskej autority, ktorej robí mentorku s chladnou hlavou a bez každodenného stresu či priamej zodpovednosti za výsledok.Podcast však ani zďaleka nie je len o jej súčasnom živote v českej metropole a ambicióznom budovaní novej medzinárodnej akadémie. Ako mimoriadne bystrá pozorovateľka a analytička nemohla obísť ani pálčivú tému úpadku slovenského ženského basketbalu. Zlaté časy, keď naše kluby naháňali strach celej Európe, sú preč a Natália Hejková veľmi priamočiaro nastavuje zrkadlo súčasnej realite, v ktorej naša reprezentácia chýba na majstrovstvách Európy.Poukazuje na to, že práve konfrontácia s európskym basketbalom nám ukazuje, kde sa reálne nachádzame. Navyše, poslucháčom otvára oči pri úplne novom globálnom probléme, ktorým je masívny odliv európskych talentov do americkej univerzitnej súťaže NCAA. Finančné možnosti zámoria sú dnes podľa nej pre európske kluby takmer likvidačnou hrozbou.Zároveň si na svoje prídu aj fanúšikovia hlbšej analýzy samotnej hry. Trénerská ikona netají sklamanie z toho, kam sa ženský basketbal evolučne posunul. Pôvodne bezkontaktný a elegantný šport sa podľa jej slov mení na neustály fyzický súboj, kde drsnosť často vyhráva nad talentom a z hry sa postupne zabíja jej prirodzená krása.V takmer 40-minútovej debate s Tomášom Kotlárikom sa dozviete aj to, prečo považuje olympiádu v Sydney za čiernu škvrnu svojej kariéry, ako vníma kultúrny šok pri trénovaní v Rusku a prečo je podľa nej v športe kľúčovejšia bezbrehá pracovitosť než samotný talent, čo ilustruje na príklade hviezdneho futbalistu.

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Pavla Holcová je šéfredaktorka českého webu Investigace. S Jánom Kuciakom spolupracovala na viacerých kauzách, napríklad Panama Papers. Presvedčili ju dôkazy, ktoré videla, o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Aký bol motív Mariana Kočnera a prečo neuspeli jeho pokusy o Kuciakovu diskreditáciu? Slovenská vláda podľa nej ku korupcii pristupuje „na drzovku“ – bez zakrývania, ktoré je typické pre korupčníkov v zahraničí. Podobne sa pozerá na 18 bytov Jaromíra Čižnára. Kočner nakoniec diskreditoval skôr sám seba, keď si celé Slovensko čítalo jeho správy. Pavla Holcová hovorí, že dôkazy by sa nemali obmedzovať len na Threemu, ale treba sa pozrieť aj na Kočnerov WhatsApp. Pre českú novinárku je fascinujúce sledovať slovenskú vládu. Podľa nej je úplne očividné a čitateľné, že vláda ku korupcii pristupuje tak, ako keby žiadne ďalšie volebné obdobie nemalo prísť. Argument vlády o kajúcnikoch označila za „hovadinu“. Nemal by sa už v 21. storočí dať vyšetrovať zločin aj bez kajúcnikov?Jej investigatívny portál prišiel na základnú školu v Prahe ktorá slúži ako centrum ruskej propagandy, aj na vydavateľstvo platené ruským štátom, ktoré vydáva falošnú históriu Česka aj Slovenska od falošných autorov. Nahrával Peter Hanák.

Slovensko dnes spoznalo rozsudok v jednej z najsledovanejších káuz posledných rokov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal oligarchu Jozefa Brhela staršieho za vinného z prania špinavých peňazí a prijímania úplatku. Spolu s ním si verdikt vypočul aj jeho syn a ďalší aktéri schémy, ktorá roky parazitovala na utajených IT zákazkách finančnej správy.Hoci Brhelovci vinu odmietali a proces označovali za politicky motivovaný, senát Jána Hrubalu neuveril legende o „daňovej optimalizácii“. Sudca Ján Hrubala otvorene priznal, že súd musí rešpektovať novelu Trestného zákona, ktorú schválila koalícia a preto dostal Brhel podmienečný trest.V dnešnom podcaste sme sa o detailoch procesu, pozadí biznisu v hoteli Hilton a dôsledkoch vládnej novely rozprávali s redaktorkou Aktuality.sk Ivou Zigovou.Nahrával Marek Biró

Ľudia v týchto dňoch dostávajú výplatu zníženú o konsolidačné opatrenia. Zamestnancovi s priemerným príjmom okolo 1600 eur príde mesačne na účet približne o 10 eur menej. Čím vyšší máte plat, tým viac vám z neho štát vezme. Oveľa viac stratia ľudia pracujúci počas dní pracovného pokoja, odborári odhadujú straty v stovkách eur na osobu. Živnostníci zase musia do dnešného dňa zaplatiť zvýšené odvody.Ak živnosntík bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania, upozorňuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho navyše deficit nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.Šéfka najväčšieho odborového zväzu zase upozorňuje, že štát chce takto prinútiť fiktívnych živnosntíkov, aby sa zamestnali. Problém ale je, že niekedy nemajú na výber a štát nevie efektívne kontrolovať fiktívne živnosti. Monika Uhlerová hovorí, že takto nastavená konsolidácia sa môže opakovať donekonečna.Pred nižšími číslami na výplatných páskach varovali experti ešte pred schválením konsolidačného balíčka, vrátane štátom zriadenej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V dnešnom podcaste si pustíme aj časť rozhovoru s jej predsedom Jánom Tóthom, ktorý vysvetľuje, prečo majú ľudia po konsolidácii nižšiu výplatu.Nahrával Peter Hanák.