Podcasts about Nahr

Vznik a bouřlivý rozvoj divadel malých forem na konci 50. let v Československu souvisel s nejprve velmi decentním politickým táním po roce 1956. Legendární Semafor zahájil svou činnost v roce 1959 a velmi rychle se stal klíčovou divadelní stálicí. V archivu Českého rozhlasu se zachovaly nahrávky semaforských her, písní, scének, pásem připravených přímo pro rozhlas a další materiály z první dekády existence tohoto divadla. Poslechněte si je. (Vysíláme v repríze.)

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.Nahrával Peter Hanák.

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.Nahrával Peter Hanák.

Homília z Kaplnky 12.07.2026Preto sa nesmiete zľaknúť, keď pred vami povstane smútok, aký ste ešte nikdy nevideli. Keď po vašich rukách a po všetkom vašom konaníprejde nepokoj ako svetlo a tieň mrakov. Musíte si myslieť, že sa s vami niečo deje, že život na vás nezabudol a že vás drží vo svojej ruke.– Rainer Maria RilkeSlovo: Pavol JurčoČítanie z Biblie: Anna TölgyessyováNahrávka: Igor Rjabinin

Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. A každý jeho kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame.Na obežnej dráhe sa dnes nachádzajú tisíce nefunkčných satelitov, zvyškov rakiet a ďalších objektov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Práve vesmírny odpad sa pritom stáva jednou z najväčších výziev súčasného kozmického výskumu.Podľa odhadov obieha okolo Zeme približne 35-tisíc objektov väčších ako 10 centimetrov. K tomu treba pripočítať milióny menších úlomkov, ktoré môžu aj napriek svojej veľkosti predstavovať vážne riziko pre satelity, vesmírne stanice či budúce misie.Jednou z najväčších obáv odborníkov je takzvaný Kesslerov syndróm. Ide o scenár, pri ktorom by zrážka objektov na orbite vytvorila ďalšie úlomky, ktoré by následne spôsobovali ďalšie kolízie. Takáto reťazová reakcia by mohla výrazne skomplikovať využívanie obežnej dráhy Zeme.V najnovšej epizóde podcastu Veda na dosah sa o tejto problematike rozprávame s Lukášom Karaffom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i. Vysvetľuje, ako vedci monitorujú vesmírny odpad, či aké sú riešenia pre jeho odstránenie. Do riešenia problému sa zapájajú aj slovenskí vedci. Na základe myšlienky Mareka Geburu vzniká technológia, ktorá by mohla pomôcť pri zachytávaní objektov vo vesmíre. Vedci vyvíjajú špeciálny svorník, zváraciu technológiu, ktorá by v budúcnosti mohla uľahčiť manipuláciu s vesmírnym odpadom, ale aj výstavbu konštrukcií priamo na orbite.Rozhovor otvára aj tému budúcej recyklácie materiálov vo vesmíre. Namiesto toho, aby sa vyradené objekty stávali ďalším odpadom, mohli by sa jedného dňa premeniť na zdroj materiálu pre nové technológie a misie.Ing. Lukáš Karaffa pôsobí ako doktorand na Fakulte špeciálnej techniky TnUAD a výskumný pracovník na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa špecializuje na technológiu CCDS zvárania vo vesmíre, ktorá má otvoriť dvere efektívnemu budovaniu veľkých orbitálnych konštrukcií a recyklácii vesmírneho odpadu. Svoj voľný čas najradšej venuje rodine, čítaniu sci-fi literatúry a sledovaniu najnovších technologických trendov od automobilového priemyslu až po umelú inteligenciu. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Homília z Kaplnky 28.06.2026 Táto modlitba (Otčenáš) obsahuje všetky podstatné žiadosti: nie je možné vymyslieť modlitbu, ktorá by v nej už nebola obsiahnutá. Pre modlitbu predstavuje Otčenáš to, čo Kristus predstavuje pre ľudskosť. Nedá sa predniesť ho, hoci len jedenkrát, ak pri tom venujeme plnú pozornosť každému slovu, aby sa pri tom v duši neudiala hoci i len nekonečne malá ale predsa reálna zmena.– Simone Weil: Výklad OtčenášuSlovo: Daniel PastirčákČítanie z Biblie: Ingrid IštókováNahrávka: Igor Rjabinin

Stredoškolák Filip Lajčiak zvíťazil na jednej z najprestížnejších vedecko-technických súťaží na svete v Spojených štátoch. V podcaste rozpráva o projekte, ktorý mu priniesol medzinárodný úspech, o nevyhnutných zlyhaniach na ceste k výsledkom aj o tom, prečo by mali mať šikovní mladí ľudia a vedci väčší priestor v médiách. Podľa neho môžu práve oni vytvárať pozitívne vzory pre ďalšie generácie.Na súťaži Regeneron ISEF 2026 sa predstavilo približne dvetisíc mladých vedcov z celého sveta. Filip vo svojej kategórii Embedded Systems uspel s projektom stereovízneho 3D skenovacieho systému pre mikroskopické vzorky. Ten ponúka alternatívu profesionálnych systémov na zobrazovanie mikroskopických objektov a zároveň prináša rýchlejšie a cenovo dostupnejšie riešenie.Na projekte pracuje viac ako rok a plánuje sa mu venovať aj naďalej. Jeho cieľom je dostať ho do praxe, kde by mohol pomáhať výskumným tímom pri riešení konkrétnych problémov. Využitie vidí aj v priemysle, napríklad v oblasti defektoskopie.K vlastným projektom sa dostával postupne. Už ako dieťa ho bavilo tvoriť a skúšať veci po svojom, no rýchlo zistil, že mu nestačí iba dizajn. Začal sa preto učiť nové veci a postupne si skladal vedomosti, ktoré dnes využíva vo svojom výskume.K vedeckým súťažiam a práci na projektoch ho priviedol aj AMAVET a Festival vedy a techniky. O týchto aktivitách sa dozvedel vďaka svojmu bratovi Michalovi, ktorý na rovnakej súťaži zvíťazil pred dvoma rokmi a stal sa preňho prirodzenou inšpiráciou.Filip Lajčiak je študentom mechatroniky na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom. Za svoje projekty získal aj ocenenia ako Mladý inovátor roka 2025 a Vedecký talent SAV. Okrem technických projektov sa venuje grafickému dizajnu, v ktorom získal viacero ocenení, napríklad prvé miesto na celoslovenskej súťaži Junior Internet. Vo voľnom čase sa venuje športu, konkrétne basketbalu. O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Zvuk filmu je podle něj iluze, protože všechno, co v něm divák slyší, je dodané ex post. „Nahrávka nevzniká jedním stiskem tlačítka a nahráním, ale vzniká kompozitně. Snažím si nejprve vytvořit představu, jak by měl daný film znít,“ vysvětluje ve filmové Vizitce, v níž pozval Karolínu Koubovou do předního zvukového postprodukčního studia Soundsquare, které vede.

Zvuk filmu je podle něj iluze, protože všechno, co v něm divák slyší, je dodané ex post. „Nahrávka nevzniká jedním stiskem tlačítka a nahráním, ale vzniká kompozitně. Snažím si nejprve vytvořit představu, jak by měl daný film znít,“ vysvětluje ve filmové Vizitce, v níž pozval Karolínu Koubovou do předního zvukového postprodukčního studia Soundsquare, které vede. Všechny díly podcastu Vizitka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Projekt DESI zveřejnil další obří balík dat mapujících rozložení galaxií ve vesmíru. Nová trojrozměrná mapa patří k nejpodrobnějším v historii a znovu posiluje jednu z nejzajímavějších debat současné kosmologie – tedy to, zdali je temná energie opravdu konstantní, nebo se v průběhu času mění...Podle standardního modelu vesmíru tvoří temná energie asi 70 % kosmu a její hustota zůstává stále stejná. Právě ona má pohánět zrychlující se rozpínání vesmíru. Nová data z DESI ale opět naznačují, že temná energie by mohla být v minulosti silnější a postupně slábnout. Nejde zatím o definitivní důkaz, ale o trend, který se s rostoucím množstvím dat objevuje stále zřetelněji.Pokud by se tato možnost potvrdila, šlo by o jednu z největších změn ve fyzice od objevu samotné temné energie koncem 90. let. Kosmologové by museli přehodnotit část současného modelu vesmíru a možná hledat úplně nové vysvětlení jeho vývoje. Zatím jsme ale ve fázi opatrného vzrušení – data jsou zajímavá, ale na revoluci je ještě brzy.Vědátor vznikl jako spinoff olomouckého spolku studentů a popularizátorů vědy UP Crowd. Naším cílem je popularizovat vědu a kritické myšlení primárně na sociálních sítích. …což v praxi znamená, že na to nemáme moc prachy, málokdo nás podporuje a děláme na to na koleni, jak se jen dá – na našem YouTube kanálu přesto týden co týden najdete novinky ze světa vědy, krátká osvětová videa i delší rozhovory a tématické videa!Váš Vědátor

Spor o cestu prezidenta na summit NATO přerostl v mnohem větší otázku, než jestli Petr Pavel poletí, nebo nepoletí do Ankary. Kompetenční žaloba změní rovnováhu mezi Hradem a vládou, v konečném důsledku může přepsat český politický systém, i proto jsme v dnešním Briefing přivítali speciálního hosta Vladimíra Mlynáře a probrali i stávku veřejnoprávních médií a Knihovnu Václava Havla.*Nahrávání proběhlo před zveřejněním předběžného opatření Ústavního soudu.Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a mezinárodní poradenská společnost RSM.

Ďalšia zahraničnopolitická avantúra amerického prezidenta možno bude Kuba, hovorí Dalibor Roháč, ktorý strávil dlhé roky medzi americkými republikánmi. Čo sa deje v republikánskej strane a ako môže vyzerať Trumpov nástupca? Američanov najviac trápi ekonomika, a práve v nej Trump nesplnil svoje sľuby.Podľa Dalibora Roháča by malo Moldavsko vstúpiť do EÚ skôr ako Ukrajina, a to aj napriek tomu, že časť Moldavska je okupovaná ruskou armádou.Nahrával Peter Hanák.

Ďalšia zahraničnopolitická avantúra amerického prezidenta možno bude Kuba, hovorí Dalibor Roháč, ktorý strávil dlhé roky medzi americkými republikánmi. Čo sa deje v republikánskej strane a ako môže vyzerať Trumpov nástupca? Američanov najviac trápi ekonomika, a práve v nej Trump nesplnil svoje sľuby.Podľa Dalibora Roháča by malo Moldavsko vstúpiť do EÚ skôr ako Ukrajina, a to aj napriek tomu, že časť Moldavska je okupovaná ruskou armádou.Nahrával Peter Hanák.

Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať. Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako je odlievanie, kovanie alebo tepelné spracovanie. K technike mala blízko už od detstva. Namiesto bábik ju viac zaujímali autíčka či skrutkovače. Hoci neštudovala na strednej technickej škole, skúsenosti získavala priamo v praxi vo výrobných podnikoch. Neskôr pracovala ako konštruktérka pivovarov a mäsiarskych strojov. Práve táto cesta ju podľa vlastných slov naučila pokore k remeslu.Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, kde skúma aj zvuky, ktoré vznikajú v kovoch počas ich namáhania. Jeden z pozorovaných javov pripomína jemný a dlhší šum vetra, druhý sa prejavuje výraznejšími akustickými signálmi. Aj tieto zvuky vedcom napovedajú, čo sa v materiáli práve deje.Významnou témou jej výskumu sú takzvané vodíkové pasce, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka v energetike a doprave. V podcaste sa dozviete, prečo je podľa Michaely Štamborskej vodík považovaný za svätý grál čistej energetiky, aký materiál ju fascinuje svojimi jedinečnými vlastnosťami a ako vyzerá každodenná práca vedkyne, ktorá doslova načúva kovom.Ing. Michaela Štamborská, PhD., pôsobí v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied od roku 2015. Vo svojej vedeckej kariére spája svet materiálového inžinierstva a mechaniky do jedného vyváženého celku. S tímom totiž nielen vyvíja nové materiály, ale zároveň pre ne navrhuje inovatívne mechanické skúšky vrátane počúvania zvukov, ktoré kovy vydávajú pod tlakom. Aktuálne sa zameriava na výskum vodíkových pascí, ktoré majú potenciál prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka ako paliva budúcnosti. Najväčším relaxom je pre ňu čas strávený s rodinou. Úlohu vedkyne v sebe nezaprie ani pri výchove – pre svoje deti rada vymýšľa originálne hry a bezpečné experimenty, vďaka ktorým môžu už odmalička objavovať, že veda je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Vražda učiteľky z Gelnice odhaľuje čoraz viac problémov. Muž skončil vo väzení, lebo škrtil svoju ženu. Dostal však len osem mesiacov a za dobré správanie ho po štyroch pustili. Jeho manželka žiadala súd o zákaz priblíženia, no súd jej nevyhovel. Podľa odborníčky by taký zákaz pomohol, ak by bol kontrolovaný monitorovacím náramkom.Aký veľký problém je na Slovensku násilie na ženách? Sme na tom horšie ako iné krajiny? Aká je v takomto prípade prevencia? A aký vplyv na spoločenskú toleranciu násilia majú toxickí influenceri? Aj na tieto otázky odpovie odborníčka na rodovo podmienené násilie, Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.Nahrával Peter Hanák.

Vražda učiteľky z Gelnice odhaľuje čoraz viac problémov. Muž skončil vo väzení, lebo škrtil svoju ženu. Dostal však len osem mesiacov a za dobré správanie ho po štyroch pustili. Jeho manželka žiadala súd o zákaz priblíženia, no súd jej nevyhovel. Podľa odborníčky by taký zákaz pomohol, ak by bol kontrolovaný monitorovacím náramkom.Aký veľký problém je na Slovensku násilie na ženách? Sme na tom horšie ako iné krajiny? Aká je v takomto prípade prevencia? A aký vplyv na spoločenskú toleranciu násilia majú toxickí influenceri? Aj na tieto otázky odpovie odborníčka na rodovo podmienené násilie, Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.Nahrával Peter Hanák.

Hostia: Andrej Šteiner (odborník na adaptáciu z Karpatského rozvojového inštitútu) a Marián Kočiš (makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne). | Nahrávky: Pavol Faško (klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu) a Dušan Sopoliga (záchranár a inštruktor z tréningového centra ZaMED). | Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta a leto si ročne vyžiada desaťtisíce predčasných úmrtí. Aj na Slovensku už počas vĺn horúčav vyrážajú záchranári v stovkách prípadov denne. Tieň, ktorý kedysi nikoho nestál ani euro, sa pomaly stáva luxusným statkom a klimatizácia, ktorá ho má nahradiť, mení energetickú mapu Európy. Štvrtina európskych domácností sa však v lete nedokáže ochladiť vôbec a medzi nízkopríjmovými je to už každá tretia. Sú slovenské mestá pripravené na čoraz intenzívnejšie horúčavy? Prečo má adaptačnú stratégiu len hŕstka samospráv? Stačí vysádzať stromy a stavať fontány, alebo treba meniť spôsob, akým plánujeme bývanie, nemocnice a verejný priestor? A kto zaplatí účet - domácnosti, mestá, alebo štát? | Spoločnosť sa adaptuje na extrémne horúčavy. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Martin Urban (historik Zemplínske múzeum) a Tibor Tabak (riaditeľ oblastná organizácia cestovného ruchu Dolný Zemplín). | Nahrávka: Alena Šoltísová (námestníčka; Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Povodie Bodrogu). | Počas najslávnejších období v nej trávilo dovolenku viac ako milión rekreantov ročne a traduje sa, že státisíce detí - Slovákov i Čechov jej môžu ďakovať za svoju existenciu. Zemplínska šírava je druhá najväčšia vodná nádrž na Slovensku a za socializmu to bol pojem. Tento rok si pripomíname 60 rokov od jej vzniku. Výstavbu nesprevádzalo dramatické vysídľovanie existujúcich dedín – i tak ale výrazne zasiahla do života miestnych. Zemplínska Šírava včera a dnes – téma tohto vydania Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Zemplínska šírava 60-ročná. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Rescuers in Nabatieh say several Israeli attacks have hit southern Lebanon after the ceasefire with Hezbollah came into effect. Meanwhile, US media reports Steve Witkoff is heading to Switzerland for potential Iran talks. Also: the White House confirms it's ending funding for South Africa's HIV programmes, linking the decision to unevidenced claims that the white-minority Afrikaner community is being persecuted; Afghanistan says it's launched strikes on two provinces in Pakistan targeting suspected Islamic State militants; James Burrows, the man behind countless US sitcoms including Cheers and Friends, has died; and for football World Cup fans - are time lags in technology spoiling your enjoyment of the beautiful game?The Global News Podcast brings you the breaking news you need to hear, as it happens. Listen for the latest headlines and current affairs from around the world. Politics, economics, climate, business, technology, health – we cover it all with expert analysis and insight. Get the news that matters, delivered twice a day on weekdays and daily at weekends, plus special bonus episodes reacting to urgent breaking stories. Follow or subscribe now and never miss a moment. Get in touch: globalpodcast@bbc.co.uk Photo: Remains of a toy lie amid destroyed buildings in Deir Qanoun al-Nahr, Tyre district, southern Lebanon. Credit: Reuters/Aziz Taher

Nahrávka z jednodenního tréninku chval s názvem "Společně k podstatě uctívání", který probíhal 30. května 2026. Vyučování sdílela Pam Berggren.

Nahrávka z jednodenního tréninku chval s názvem "Společně k podstatě uctívání", který probíhal 30. května 2026. Vyučování sdílela Pam Berggren.

Nahrávka z jednodenního tréninku chval s názvem "Společně k podstatě uctívání", který probíhal 30. května 2026. Vyučování sdílela Pam Berggren.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Více než 1300 zvukových fólií, desítky let ve vlhkém zámeckém depozitáři a plísně, které doslova požíraly záznam. Přesto se podařilo zachránit téměř kompletní zvukový dokument jednoho z nejvýznamnějších poválečných procesů. Na vzniku série Kat K. H. Frank se podíleli archiváři a restaurátoři Českého rozhlasu, kteří místy „bojovali“ o každou minutu historického záznamu.

Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať. Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom.Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom.Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života.Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Hostia: Miroslav Kiraľvarga (prezident Republikovej únii zamestnávateľov) a Alexander Matušek (prezident Zväzu automobilového priemyslu SR). | Nahrávka: Alexander Štefuca (renomovaný slovenský motoristický novinár). | Krajiny EÚ v nasledujúcich rokoch riskujú masívne straty pracovných miest, varuje Európska komisia. Slabšia hospodárska aktivita prinútila Komisiu prehodnotiť svoje prognózy nezamestnanosti. Európa stráca pozície v strategických odvetviach v prospech rivalov, a to aj napriek plánom na podporu domácej výroby. V európskom automobilovom sektore, je podľa Komisie ohrozených 600 000 pracovných miest, keďže priemysel zápasí s prechodom od vozidiel so spaľovacími motormi a silnou konkurenciou z Číny. Aký je slovenský a aj európsky rozmer problematiky a možné riešenia? | Ustojí slovenský automobilový priemysel tlak? | Moderuje: Ivana Kapráliková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD. (vedúca Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave; Ústav architektúry občianskych budov, vedúca ústavu) a Ing. Jozef Páleš (skúsený projektant z praxe; Slovenská komora stavebných inžinierov; podpredseda predstavenstva). | Nahrávka: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR: Prečo stavebné úrady stále povoľujú budovy plné bariér? | Stále staviame tak, akoby sme boli všetci zdraví. Pri novostavbách sú schody pred vstupom, chodníky majú vysoké obrubníky, na križovatkách nenájdeme vodiace pruhv pre nevidiacich. Bariéry neobťažujú len ľudí na invalidnom vozíku. Výskumy ukazujú, že 30 % populácie potrebuje bezbariérové riešenia a najväčšia skupina z nich sú seniori. Prečo aj napriek novému stavebnému zákonu stále pri výstavbe, projektovaní ignorujeme zdravotne znevýhodnených občanov, seniorov či rodičov s kočíkmi? Kto sa stará o odstraňovanie už existujúcich stavebných bariér? Dozviete sa v Kontaktoch s Petrou Strižkovou. | Stále s bariérami. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Na brutální počátky svátku práce dnes už zapomínáme. Aktivní tehdy byli i čeští socialisté a dělníci. Jejich síla překvapila i Bedřicha Engelse. Co pro nás tento svátek znamená dnes? Jaké jsou dějiny svátku práce a má smysl ho ještě dnes slavit? To bylo hlavní téma živého nahrávání podcastu Studio Alarm+ v brněnském Klubu zastupitelů. Přesně 1. května se tady totiž odehrávala akce Státky kolektivu Terén, která se snaží aktualizovat obsah některých našich svátků. Nahrávání našeho podcastu doplnilo workshop a výrobu fanzinu studentského kolektivu Fasáda. Se Studiem Alarm+ jsme se ovšem zaměřili na historii svátku práce. Pokusili jsme se zpřítomnit, proč tento svátek vůbec slavíme a jaké jsou jeho dějiny. Dostali jsme se i k otázce, proč je dobré tento svátek slavit i dnes. Hostkou tohoto dílu byla odborová organizátorka a redaktorka feministického média Druhá směna Maja Vusilović. Hostem byl také historik Boleslav Šmejkal, který se zaměřuje na dějiny dělnického hnutí. Diskuzi moderoval Jan Bělíček. PODPOŘTE VZNIK DALŠÍCH EPIZOD NA KOMUNITA.DENIKALARM.CZ

Hostia: Mojmír Staško (publicista a redaktor Denníka Šport), Martin Kaigl (redaktor športu Rádia Slovensko). | Nahrávky: Martin Rajec (zahraničný spravodajca STVR, SRo, Rádio Slovensko) a Matej Tóth (olympionik). | Začína sa najdôležitejší turnaj v najsledovanejšom športe na svete. Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré tentokrát hostia USA, Kanada a Mexiko, budú plné kontrastov. Aj výškový rozdiel medzi štadiónmi Hard Rock v Miami a Banorte v Mexico City je viac ako dvetisíc metrov. Tak vysoké ako tento rok však ešte nikdy v histórii neboli ani ceny vstupeniek na jednotlivé zápasy. Môžu sa na trávniku stretnúť napríklad mužstvá USA a Iránu, ktorých armády medzičasom vedú vojnu? Stalo sa fandenie priamo na najväčšom futbalovom podujatí privilégiom elít? Čo turnaj znamená pre obyvateľov usporiadateľských krajín a do akej atmosféry prichádzajú zahraniční návštevníci? A najmä, ktorý tím má najväčšiu šancu zdvihnúť nad hlavu Pohár majstrov sveta? Z prvej ruky odpovedia športoví novinári Mojmír Staško z Denníka Šport a Martin Kaigl z Redakcie športu Rádia Slovensko. Reláciou vás prevedie Matej Baránek. | Kontroverzie futbalového šampionátu v Amerike. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Podezřelá nahrávka a horko kvůli Radě České televize. Proč nebyli zvoleni Matocha s Bradáčem? Jak vznikla dohoda mezi koalicí a opozicí? A kdo všechno do ní byl zapletený? Hostem Vinohradské 12 je Kristýna Jelínková, politická reportérka týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie. Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne.V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami.Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste.  Lucia Polláková je vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí. O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Končící Národní protidrogový koordinátor Pavel Bém se v Press klubu vyjádřil k příčinám dětských problémů a vyjmenoval jaké problémy a rizika nás budou čekat po změně agend protidrogové problematiky. Mluvil o nové droze na Slovensku i kratomu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké je to vymeniť istoty a plány za službu v Godzone kancelárii. Naše dnešné hostky, dobrovoľníčky Janka, Monika a Pauli, otvorene zdieľajú svoje cesty k živému Bohu – od zápasov s úzkosťou a hľadania hodnoty vo vzťahoch až po radikálne rozhodnutie pre „gap year“ na Sliači.Dozviete sa, ako vyzerá každodenná realita v zákulisí projektu, kde sa duchovná služba často spája s metlou v ruke. Rozoberáme tému autenticity: Či sú lídri projektu rovnakí na pódiu aj pri ranných modlitbách a ako Boh skrze obyčajné upratovanie obmýva tie najšpinavšie časti nášho vnútra. Tento rozhovor je svedectvom o hľadaní identity v Kristovi, budovaní skutočnej komunity a odvahe veriť, že Bohu záleží na našom srdci viac než na našom výkone.V tomto podcaste sa dozviete:Ako dievčatá prešli od tradičnej viery k osobnému vzťahu, ktorý im vrátil do života farby.Prečo je dôležité mať okolo seba ľudí, pred ktorými netreba hrať formu.Akí sú v skutočnosti ľudia z Godzone, keď zhasnú svetlá na pódiu.Prečo aj upratovanie kancelárií môže byť hlbokým duchovným zážitkom.Ako sa dobrovoľníctvo stalo priestorom pre objavenie daru organizácie, varenia či spevu.00:00 – Úvod a privítanie01:20 – Miska otázok: Ktorú aplikáciu vymazali a prečo?01:58 – Najčastejšie otváraná aplikácia v mobile02:49 – Najlepší dar, aký kedy dostali04:04 – Do čoho najčastejšie nadávajú? (Úprimne a s humorom)05:25 – Súťaž o knihu Júliusa Slováka: Odhodlaní zmeniť svet https://www.godzoneshop.sk/produkt/odhodlani-zmenit-svet07:23 – Bod zlomu: Kedy sa Boh stal viac než len myšlienkou z detstva?07:40 – Pauli: Od vysokej školy a „ruky hore“ k znovuzrodeniu10:00 – Monika: O potrebe byť ľúbená a hľadaní skutočného spoločenstva13:42 – Janka: Dospievanie v tradičnej rodine a hľadanie cesty z úzkosti18:30 – Autenticita v službe: Ako nám vlastná skúsenosť pomáha rozumieť mladým33:45 – Očakávania vs. realita služby v Godzone kancelárii51:40 – Monika a Pauli v Godzone KIDS: Čo nám dáva služba deťom?55:00 – Nahrávali ste Chvály v obývačke, ako ste sa v tom cítili?1:02:23 – Čo ste na Sliači nečakali a našli ste to tu?

Básník, písničkář a výtvarník Arnošt Šťáva, vystupující pod pseudonymem Angst, se podhoubím české nezávislé scény nenápadně pohybuje už několik let. V posledních měsících mu vyšla v rychlém sledu hned dvě alba. To poslední s názvem Peace of hollows ho dovedlo až k nám do špíního studia. Rozmlouvali jsme nejen o zmiňované nahrávce, úskalích skládání a emocionalitě v hudbě, ale i o obsáhlém playlistu, který si k nám přinesl.

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii. Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy. So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť. Nahrával Marek Biró

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii. Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy. So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť. Nahrával Marek Biró

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.