Podcasts about telev

Za sledovanie obľúbených televíznych staníc si diváci čoskoro opäť priplatia. Jarné mesiace prinášajú na slovenský trh už tradične zlú správu – ďalšiu vlnu zdražovania. Obdobie, kedy sme za základné televízne balíčky platili euro či dve, je definitívne preč.Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Katalin hercegné a ruháival üzen András volt herceg letartóztatása óta, nem véletlenül viselte azt, amit 10 hétköznapi japán háztartási tárgy, amely egy kívülálló számára teljesen ismeretlen Palvin Barbara szettjétől leesett az állunk, extravagáns darabban bukkant fel a divathéten Orosz Barbara egy eddig nem látott, a titokzatos francia férjével közös esküvői fotót osztott meg a házassági évfordulójukon Fizikai erőszak miatt kizártak egy versenyzőt a TV2 főzős műsorából Félmilliárd forintért árulja budai villáját a kisnyugdíjas Galambos Lajcsi – Exkluzív fotók az ingatlanról Elszólta magát Pásztor Anna Ők nyerhetik 2026-ban a Televíziós Újságírók Díját Megszűnik a Frizbi? Hajdú Péter egyelőre titkolózik Trónok harca-film készülhet a Warnernél A Nagy Ő-villában szövődött, Pannán bukott el: vége Kiara Lord és Gina barátságának A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon. Hosted by Simplecast, an AdsWizz company. See pcm.adswizz.com for information about our collection and use of personal data for advertising.

Katalin hercegné a ruháival üzen András volt herceg letartóztatása óta, nem véletlenül viselte azt, amit 10 hétköznapi japán háztartási tárgy, amely egy kívülálló számára teljesen ismeretlen Palvin Barbara szettjétől leesett az állunk, extravagáns darabban bukkant fel a divathéten Orosz Barbara egy eddig nem látott, a titokzatos francia férjével közös esküvői fotót osztott meg a házassági évfordulójukon Fizikai erőszak miatt kizártak egy versenyzőt a TV2 főzős műsorából Félmilliárd forintért árulja budai villáját a kisnyugdíjas Galambos Lajcsi – Exkluzív fotók az ingatlanról Elszólta magát Pásztor Anna Ők nyerhetik 2026-ban a Televíziós Újságírók Díját Megszűnik a Frizbi? Hajdú Péter egyelőre titkolózik Trónok harca-film készülhet a Warnernél A Nagy Ő-villában szövődött, Pannán bukott el: vége Kiara Lord és Gina barátságának A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon. Hosted by Simplecast, an AdsWizz company. See pcm.adswizz.com for information about our collection and use of personal data for advertising.

Hostia: Andrej Lasz (generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy) a Anton Marcinčin (ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR). | Nahrávka: Michal Páleník (analytik organizácie Inštitút zamestnanosti). | Líder elektrotechnického sektora informoval o rozhodnutí ukončiť výrobu na Slovensku. Kórejská spoločnosť Samsung argumentuje vysokými cenami energií a napĺňaním stratégie koncernu preskupiť v rámci optimalizácie výrobu do iných európskych závodov. Bez práce sa tak ocitne približne 800 ľudí. Galantská fabrika je ďalším zamestnávateľom v poradí, ktorý ohlásil rušenie pracovných miest. Dokážu si prepustení zamestnanci nájsť novú prácu? Budú odchody firiem zo Slovenska pokračovať? Stav podnikateľského prostredia – sú firmy na Slovensku pod rastúcim tlakom? Prečo ani automatizácia nedokázala optimalizovať výrobu natoľko, aby mohla ostať v krajine? Aká je nálada medzi podnikateľmi v oblasti vytvárania pracovných miest a realizácie investícií? Sú slovenskí zamestnanci pridrahí pre výrobné firmy? V akej situácii sa ocitajú ľudia, ktorých sa dotkne hromadná výpoveď? Na čo majú nárok od zamestnávateľa a čo im ponúka štát? Ako vyzerá rekvalifikačný ekosystém a po ktorých zručnostiach je najväčší dopyt? Sú ľudia na Slovensku ochotní cestovať za prácou aj na väčšie vzdialenosti a je to vôbec potrebné? | Koniec výroby televízorov v Galante. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Má svoje zásady, ambície, ocenenia ale najmä - atraktívnu kreativitu. Roman Petrenko z Nitry je momentálne najžiadanejším režísérom televíznej zábavy v Českej republike. Vďaka čomu? Do jeho sveta vstúpime spolu so Stanom Ščepánom v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Hosť: Roman Petrenko (televízny režisér). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Adela otvorene hovorí o presune relácie  @adelatrochuinak  z televízie do online priestoru, o budúcnosti médií aj o tom, prečo si nevie predstaviť vlastnú budúcnosť v politike.Otvorene sme sa s Adelou rozprávali o tom, prečo sa jej relácia Trochu inak presúva z televízie do online priestoru, čo jej táto zmena dala aj vzala a ako dnes vníma budúcnosť médií. Dotkli sme sa aj otázky, či si svoju vlastnú budúcnosť vie predstaviť v politike.

Donald Trump je zodpovedný za zabíjanie na uliciach Spojených štátov. Televízne debaty – hádky v priamych prenosoch. Rokovania o konci vojny na Ukrajine budú pokračovať.

Televīzijas saturs pašiem mazākajiem – tiem, kuri skolā vēl neiet. Par izglītojoši izklaidējošajiem darbiem bērniem Kultūras rondo pārrunājam ar "Urga, Jo un Po" režisori Ilzi Lasmani-Broži un "Tutas lietu" radītāju, režisori Martu Selecku. Cik viegli pārsātinātajā ārvalstu TV piedāvājumā ir iegūt bērnu uzmanību ar oriģinālsaturu latviešu valodā un ko tas prasa no veidotājiem?  

Do relácie Analýzy 24 prijali pozvanie poslanci NR SR Ján Mažgút (Smer-SD) a Juraj Krúpa (SaS). Diskusia sa niesla v znamení aktuálneho diania na medzinárodnej scéne - od rokovaní v Davose, cez vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, až po otázky Grónska, budúcnosti NATO a vojny na Ukrajine.

V dnešnej epizóde privítame ďalšiu šedú eminenciu slovenského zábavného priemyslu, kvízmajstra a showrunnera Pavla. Posledného chýbajúceho člena tajomného ateliéru . UžívajteAk sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 6 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/Yq0M61O9BEYPrípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Slovensko-talianska herečka Antónia Lišková sa vrátila na slovenské obrazovky v pokračovaní úspešného seriálu Dotyk života. V našom štúdiu sme sa však novej úlohy primárky Lindy dotkli len okrajovo - hlavnou témou bola Liškovej medzinárodná kariéra, triumfy, ťažké momenty - skrátka neobyčajný životný príbeh, ktorý pripomína filmový scenár. V Taliansku začínala vlastne náhodou, po profesii herečky sprvu netúžila. Alebo to vlastne v danom momente netušila. Keď potom prišiel seriál, ktorý si v čase najväčšej popularity, zaplo osem miliónov talianskych divákov, rodáčku z Malej Lehoty definitívne v talianskej čižme vzali za svoju. V otvorenom rozhovore sa Antónia dotkla aj najbolestivejších momentov svojej mladosti. Ako 18-ročná odišla z domu len s listom na rozlúčku, čo viedlo k dvojročnému prerušeniu kontaktu s rodičmi. Lišková spomínala aj na svoje začiatky v Taliansku, ktoré sprevádzali 22-hodinové cesty autobusom a neustály strach z policajných kontrol kvôli vízam. Antónia Lišková úprimne hovorila aj o tom, prečo vníma prácu v novom seriáli Dotyk života ako osudové déjà vu, v čom sa líši slovenská disciplína od talianskeho chaosu na pľaci, a prečo verí, že človek by nemal mať korene, ale nohy, aby mohol spoznávať svet. V novej epizóde sa dozviete aj to, ako sa z čašníčky stala jedna z najobsadzovanejších herečiek v Taliansku, prečo ju dcéra prosila, aby nechodila do práce, a ako dnes vníma vzťah so svojou matkou po rokoch vzájomného hľadania cesty k sebe. Televíznu premiéru relácie si môžete pozrieť na obrazovkách TA3 v sobotu 10. januára o 22:30.

Gabika Halčáková pracuje ako zdravotná sestra, ktorá sa stará o pacientov s rovnakou láskavosťou, akú vkladá do svojich koláčov. Ako s odstupom času vníma svoje účinkovanie v šou Pečie celé Slovensko? Vo vianočnej rozprávke Čáry-máry, ktorú Slovenská televízia uvedie na Štedrý večer, sa diváci stretnú s mladým pekárom Ondrejom. Hrá ho Martin Klinčúch, ktorý v rozhovore porozpráva nielen o tejto postave. Psychologička Ivana Čergeťová všetkým poslucháčom poradí, ako sa vysporiadať so stresom pred sviatkami aj počas nich. Trénerky tanca Erika Brantnerová a Tamara Olejarová rozprávajú o úspechoch našich reprezentantov v Show Dance, aj o mixe tanečných štýlov (od contemporary, cez moderný a scénický tanec). Zaujíma vás, ako ľudia kedysi varili, obliekali sa, či aké mali hygienické návyky? Televízna Jednotka pripravila novinku História chutí. Jej moderátorka Martina „Maca“ Zábranská povie aj to, čo ste netušili. | Hostia: Gabika Halčáková, Martin Klinčuch, Ivana Čergeťová, Erika Brantnerová, Tamara Olejarová, Martina Maca Zábranská. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Latviešu animācijas panākumi pasaulē uzņem apgriezienus! Artūrs Vobļikovs – latviešu animators Londonā. Viņa latviešu valodā izveidotā animācijas filma “Filmiņu filma” (“Film Film”) tikko ieguvusi balvu “2025. gada Labākā Britu animācijas filma” Londonas Starptautiskajā Animācijas Festivālā (LIAF). Intervijā Kultūras rondo viņš stāsta, kā atradis savu ceļu tieši plastilīna animācijā. Artūra Vobļikova vārds animācijā daudziem būs jaunums. Bet, iespējams, klausoties šo interviju, atcerēsieties, ka savulaik jau esat redzējuši viņu televīzijā – kā 6. klases puiku, kurš uzvarēja leļļu animācijas konkursā, piedalījās TV šovā un pārsteidza visus ar ļoti ambicioziem nākotnes plāniem. Pagājuši desmit gadi, un Artūrs Vobļikovs tikko ir ieguvis „Labākās BRITU animācijas filmas” balvu Londonas Starptautiskajā Animācijas Festivālā (LIAF). Filmas nosaukums ir “Filmiņu Filma” jeb “Film Film”, un tas ir viņa maģistrantūras diplomdarbs Karaliskajā Mākslas koledžā Londonā. Bet Artūra iepriekšējā animācijas filma "Anomālija" šovasar saņēma vairākas balvas Karaliskās Televīzijas asociācijas studentu balvu ceremonijā. Viņš veido filmas plastilīna tehnikā, ko Latvijā vairāk nekā 10 gadus apguva tehniskās jaunrades namā "Annas 2" pie skolotājas Ilzes Ruskas, un savu mērķtiecību un ambiciozitāti nav zaudējis arī šodien. Artūrs Vobļikovs dzīvo Londonā. Kas jūs aizrauj tieši plastilīna animācija? Artūrs Vobļikovs: Bērnībā man nebija zināšanu par datoranimāciju. Varbūt bērnam varētu šķist vairāk interesanti kaut ko datorā veidot. Bet es neatceros, vai man bija tāda vēlme vai nē. Man vienmēr kaut kur pie rokas bija plastilīns, kaut kur bija flomāsteri, es ļoti daudz zīmēju bērnībā, ļoti daudz arī kaut ko gleznoju un taisīju plastilīna figūriņas. Un es taisīju plastilīna personāžus no savām mīļākajām multenēm un arī savus radus taisīju dažreiz un viskaut ko izdomāju no plastilīna vēl pirms zināja par iespēju taisīt animāciju. Kad es sapratu, ka to var darīt, man atvērās vesela pasaule un es sāku to darīt 10 reizes vairāk. Arī šobrīd man visvairāk patīk plastilīna animācija.  Kad man bija kādi 12-13 gadi, mans jaunieša maksimālisms izpaudās tā, ka es teicu savai animācijas skolotājai, ka gribu taisīt datoranimāciju, man apnicis plastilīns. Es gribu taisīt datoranimāciju kā "Šreks" un tā tālāk. Viņa teica - protams, vajag visu mēģināt, bet tev, Artūr, vislabāk sanāk plastilīns un tev tomēr būtu jāpaliek pie plastilīnā. Tu pats to drīz sapratīsi. Un viņai bija taisnība. Tagad esmu viņai ļoti pateicīgs, ka viņa to pateica. Plastilīna animācijā ir kaut kas tāds, kas nav nevienā citā animācijas veidā, jo ļoti daudz kas sanāk nejauši, gan kā krīt gaisma, gan kā ir izveidots pats personāžs, kā viņš izskatās tuvplānā, no attāluma, visi pirkstu nospiedumi, kas dažreiz izskatās bišķiņ par traku, par lielu. Bet tas viss piedod šarmu animācijai. It īpaši mūsdienās, kad viss ir veidots datorā un vairāk un vairāk animācijas tiks veidots ar mākslīgo intelektu. Man liekas, ka šis cilvēka pieskāriens ir kaut kas ļoti vērtīgs, un cilvēki tam sāk pievērst vairāk uzmanības. Tāpēc es arī visvairāk cienu plastilīnu. Pirms sarunas ar Artūru sazinājāmies arī viņa skolotāju Ilzi Rusku. Viņa uzskata, ka par Artūru Vobļikovu mēs noteikti vēl dzirdēsim. Pēc sarunas ar Artūru sazināmies ar animācijas eksperti Annu Začu. Viņa astoņus gadus vadīja Latvijas Animācijas asociāciju, ir Eiropas Animācijas balvas valdes locekle un arī pati ir animācijas režisore. Runājam gan par Artūra Vobļikova panākumiem, gan plašāk par Latvijas animācijas gaitām pasaulē  

Televízia ta3 vám prináša ďalšiu časť podcastu Pit Stop o formule 1. Moderátor Marek Kantorík a traťový komisár Tomáš Békefy rozoberali záverečnú Veľkú cenu sezóny v Abú Dhabí, ktorú vyhral Max Verstappen, no titul má Lando Norris.     Čo sa dozviete v podcaste Pit Stop o VC Abú Dhabí? - Prečo je Norrisov titul horkosladký? - Kedy rozhodol Norris o triumfe? - Je Verstappen majstrom sveta pre fanúšikov? - Kedy stratil titul nešťastný Piastri? - Aká bola sezóna 2025? - Aký bude rok 2026? - Vyhodnotenie súťaže o knihu Lekcie z boxov

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:20 Nechajte si poradiť AI08:32 Slúchadlá do uší19:27 Slúchadlá na uši26:54 Hodinky a náramky38:24 Mobily47:24 Televízor51:45 Prenosné projektory57:17 Hry a ďalšie odporúčania1:18:42 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťom relácie Dírerov filter bol moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Ako učiteľ pôsobil 5 rokov na bratislavskom gymnáziu. Moderátorskú kariéru začínal v rádiu B1, neskôr sa presunul do Fun rádia. Popri rádiu začal vysielať aj v televízii a má za sebou viacero úspešných televíznych projektov. Najnovšie sa stal kapitánom v obľúbenej show Milujem Slovensko. Je ženatý s poslankyňou Európskeho parlamentu za PS, Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- ako vyzerá deň Sajfu v Bruseli,- či bude vďaka Milujem Slovensko viac v Bratislave,- prečo doteraz nikdy nemoderoval úspešný televízny projekt,- či ho to ešte stále baví s Adelou,- prečo sa treba ozývať v aktuálnej politickej situácii,- či prichádza o ponuky pre manželstvo s europoslankyňou za PS.

Šis būs stāsts par to, kā 1992. gada pavasarī ar "Latvijas kuģniecības" kravas kuģi no Roterdamas uz Rīgu kuģoja divas Latvijas Radio Mūzikas redakcijas redaktores – Gita Lancere un Ināra Jakubone. Visa iesākums bija kāda vēstule, kas 1991. gada rudenī uzradās uz mana darbagalda un kurā Eiroradio Mūzikas nodaļas vadītājs Pjērs Īvs Tribolē aicināja Latvijas Radio piedalīties Eiroradio stendā mūzikas izstādē jeb gadatirgū "Musicora" Parīzē nākamā gada pavasarī. Nedz es tolaik zināju, kas tā tāda "Musicora", nedz to, kas tas tāds - mūzikas gadatirgus. Bet mūzikas redakcijā jau bijām baudījuši Eiroradio sūtītos fantastiskos ierakstus, un vēlme popularizēt latviešu mūziku arī bija liela, tāpēc tika nolemts – jāmēģina uz Parīzi tikt. Devos pie Televīzijas un Radio šefa Rišarda Labanovska izklāstīt ieceri. Jā, morāls atbalsts būšot, uz Parīzi ar radio svētību mūs palaidīšot, bet finansiāli nodrošināt šo braucienu radio diemžēl nekādi nevarēšot. Tolaik jau zinājām, kas tas tāds – "sponsors". Neatceros, kāpēc, bet šķita – jāmēģina uzrunāt "Latvijas kuģniecība". Varbūt tāpēc, ka tā tolaik bija viena no retajām Latvijas valsts organizācijām, kas ne tikai pelnīja valūtu, bet arī ik pa brīdim atbalstīja labdarības un sporta pasākumus. Tā nu zvanīju, šķiet, "Latvijas kuģniecības" mārketinga daļai, un pēc pavisam īsas tikšanās ar kādu jaunu, laipnu cilvēku "Latvijas kuģniecības" mājā pretī Nacionālajam teātrim, gluži neticamā kārtā bijām tikuši ne tikai pie dolāriem turpceļam, bet arī pie apsolījuma, ka atpakaļceļu kuģniecība sponsorēs, tā teikt, graudā – atgādājot mūs mājās ar kādu no saviem kuģiem. Ja vien mēs jaudātu tikt līdz kādai tuvākai vai tālākai ostai. Pēc gadatirgus beigām mūs no Parīzes nogādāt Roterdamā piesolījās pirms pāris gadiem iepazītais visu baltiešu draugs, holandiešu komponists Pauls de Būrs. Atlika vien nopirkt aviobiļetes no Pēterburgas uz Parīzi un vēl vilciena biļetes līdz Pēterburgai, un loģistikas rēbusi šķita atrisināti! Gadatirgum gatavojāmies ne pa jokam. Pirmkārt, tapa tāds kā reklāmas lapiņa par Latvijas Radio mūzikas kolektīviem un ierakstu studijām. Atceros, pati to "maketēju" – šo vārdiņu gan liekot pēdiņās, jo tā maketēšana izpaudās kā A4 formāta lapu līmēšana un locīšana 3 daļās, uz katra no atlokiem iemērot vietu Radio kora, simfoniskā orķestra, estrādes orķestra, radio studiju un paša Radio bildēm, un sacerot īsus aprakstus "pēc mēra". Diemžēl esmu aizmirsusi tās drukātavas nosaukumu – un tā bija viena no pašām pirmajām privātajām drukātavām Rīgā – kas par pliku paldies laipni piekrita manus "maketus" pārvērst kārtīgi dizainētos un uz bieza krītpapīra nodrukātos bukletiņos. Ar "Latvijas kuģniecības" logo uz vāciņa, skaidra lieta! Tapa arī buklets angļu valodā ar mūsu komponistu biogrāfijām un darbu sarakstiem. Lai to sarakstītu drukāšanai piemērotā formā, bija jābrauc uz Televīziju, jo tur atradās tolaik vienīgie Televīzijas un radio datori. Šķita, ka uz Parīzi jāaizgādā pēc iespējas vairāk latviešu mūzikas ierakstu un aprakstu, tāpēc līdzņemšanai tika sakrāmēta ne tikai iespaidīga skaņuplašu kolekcija, bet arī krietna kaudzīte grāmatu – no "Jauno mūzikas" līdz pat "Tūkstoš mēlēm ērģeles spēlē"... Tā teikt – skatiet nu, cik daudz mums tās latviešu mūzikas un kas tik viss par to nav sarakstīts! Arī katra grāmata tika anotēta gan angliski, gan franciski, pie tam ar tulkojumu franču valodā līdzēja Parīzē dzīvojoša latviešu jauniete – Jāzepa Vītola radu bērnu bērns, joprojām uzvārdā Vītols! Kad nu ar Gitu bijām tikušas līdz Parīzei, devāmies meklēt gadatirgus norises vietu – Lielo pili jeb "Grand Palais", kas, tāpat kā Eifeļa tornis, tika uzbūvēta, gatavojoties 1900. gada Parīzes Pasaules izstādei. Satriecoši apjomi, ļoti daudz tērauda un ļoti daudz stikla – tāds bija pirmais iespaids, ieejot šajā grandiozajā celtnē. Te nu bija mūsu "Musicora" – klasiskās mūzikas gadatirgus jeb salons, kā to dēvēja paši franči – tik raibs un iedvesmojošs! Tikpat iedvesmojošs šķita Eiroradio šefs Pjērs Īvs Tribolē, kuru drīz vien satikām, pie tam itin pārsteidzošā paskatā un ampluā – pabružātā sarkanā džemperītī ar uzrotītām piedurknēm, sparīgi stumjot kaut kādus mēbelēm vai citiem krāmiem piekrautus ratiņus Eiroradio stenda virzienā. Nu jā, līdz tam Latvijā sastaptos priekšniekus būtu grūti iedomāties nodarbojamies ar kaut ko tik praktiski necilu, piezemētu, triviālu... Pjērs Īvs gan tā kā pabrīnījās, kad jautājām, vai viņš nevarētu piebraukt pie mūsu viesnīcas, lai savāktu koferus ar izstādes materiāliem, un vēl vairāk viņš brīnījās, ieraudzījis koferu saturu. Jo citu valstu kolēģi Eiroradio stendā bija ieradušies ar kādu bukletiņu vai pāris kompaktdiskiem. Nu, ko lai te saka – diski mums tolaik i ne sapņos nerādījās, un vispār - bijām tiešām ļoti pacentušās. Latvijai atvēlētais plauktiņš Eiroradio stendā bija košs. Visredzamākajā vietā nolikām folkloras plati ar Birutas Baumanes "Vecās čigānietes" portretu uz vāka, un tas bija īstais āķis, lai piesaistītu ne viena vien interesenta skatu, un tad jau varēja ritināt latviešu mūzikas stāstu tālāk vien. Bet nu vēl par kuģošanu. No Parīzes Roterdamā nokļuvušas, uz kuģa klāja tikušas un kapteiņa eleganti – ar tostu – sveiktas, iekārtojāmies pie sāniem stūrmanim un lepni slīdējām pa varenās Reinas grīvu, pēc tam jau pa Ziemeļjūru. Baltijas jūrā visātrāk varētu nokļūt  pa Ķīles kanālu, bet tas maksāja bargu naudu un Latvijas kuģi to nevarēja atļauties – bija jāpeld apkārt Dānijai, Jitlandes pussalai. Kā par nelaimi, jau Ziemeļjūrā sākās baisa vētra, kas mūsu mazajam kravas kuģim lika trīs dienas nostāvēt Dānijas aizvējā, gaidot, kad norims tikpat traka vētra Baltijas jūrā. Mājupceļš ieilga, un, kad apnika apcerēt Hamleta likteni – jo bijām apstājušies tieši iepretī Kronborgas pilij –, varējām īsināt laiku, izpalīdzot kuģa kokam, piemēram, ar kartupeļu tīrīšanu. Pēc nedēļu ilgas dzīvošanās pa jūrām beidzot laimīgi iekuģojām Daugavā. Pa cietzemi vēl kādu laiciņu gan pārvietojāmies stipri zvalstīgā jūrnieku gaitā.

Stāsta muzikologs, Mākslas zinātņu doktors, bijušais Latvijas Radio ģenerāldirektors (1992‒1995) Arnolds Klotiņš 1992. gada jūlija rītā pa Vecrīgas ieliņām devos uz Radiomāju – uz amata kandidātu politisko izjautāšanu. Bet kandidātu uz amatu, ko sauca superlatīvā vārdā par ģenerāldirektoru, gan bija daudz mazāk nekā mūsdienās – tikai divi. Mani bija ieteikusi Komponistu savienība, un otrs bija radio Brīvā Eiropa bijušais darbinieks no Minhenes. Izvēle krita uz mani, un arī Saeimas apstiprinājumā bijām tikai divatā – divatā ar ilglaicīgo Latvijas Radio inženieri, leģendāro Aigaru Semēvicu. No Saeimas deputātu puses agresīvākie bija mūžīgie jautājumi par Radio attieksmi pret krievu auditorijas apkalpošanu. Tūlīt pēc apstiprināšanas Saeimā bija jādodas pāri ielai uz Radiomāju, kuras ieeja vēl bija barikāžu akmens bluķu apkrauta. Valdība gaidīja no Radio radikālas pārmaiņas, bet iespaids bija tāds, ka Radio darbinieku vairākums strādā kā agrāk labi ieeļļota mašīna un pēc pārmaiņām netīko. Mans tuvākais palīgs un vietnieks bija minētais inženieris Aigars Semēvics, ļoti draudzīgs, izdarīgs cilvēks, un pārmaiņas bija viņa sirdslieta.    Mūsu Radio attiecības ar valsts varu iedibinājās dīvainas. Bija jāizliekas, ka esam patstāvīgs sabiedriskais radio, ko finansē sabiedrība pati, un tātad nevaram gaidīt no valdības nekādu īpašu atbalstu, un tomēr valdības pakļautībā bijām. Gandrīz vienīgās, toties nepārtrauktās attiecības ar valdību uzturēja nemitīgā finansējuma izkaulēšana, sevišķi budžeta pieņemšanas laikā. Finanšu jautājumu Radio darbībā papildus dramatizēja tas, ka mums bija jāfinansē tehniski raidošā iestāde, kurai piederēja radio viļņi, raidītāji, antenas un tā joprojām. Tas bija Valsts Radio un Televīzijas centrs, kurš noteiktu un nepārsūdzamu raidīšanas samaksu saņēma no Radio budžeta, nevis no valsts budžeta. Tas nozīmē, ka trūcīgajam Latvijas Radio budžetam bija katru gadu jārēķinās ar šo pastāvīgo atskaitījumu.                Ikreiz kaulējoties par finansējumu, valdībai nebija grūti mums pārmest sliktu darbu – ar ieganstu, ka tas atspoguļojoties raidījumu reitinga kritumā. Taču toreiz šis kritums bija neizbēgams privāto raidorganizāciju savairošanās dēļ. Tās varēja celt savus reitingus, iztopot klausītājam, nevis dodot tam patiesi vajadzīgo, kā pieklājās darīt mums. Mūsu radio finansiālā mazspēja nepārtraukti izvirzīja eksistenciālo jautājumu par Radio sastāvdaļu un koncertējošo vienību "būt vai nebūt". Pienāca brīdis, kad bija jāizvēlas par Radio kora vai Radio bigbenda algošanu, jo abus turpmāk uzturēt nebija iespējams. Radio bigbends bija nonācis vadības krīzē, uzaicinājām tam uz laiku pat viesdiriģentu no Somijas, sarīkojām viņa iestudētās programmas koncertu Lielajā ģildē, tomēr ekskluzīvi koncerti nevarēja kļūt par ikdienu, un bigbenda vadības krīze turpinājās. Nolēmām no bigbenda atteikties un paturēt Radio štatā kori. Šis koris meklēja arī pats ceļus savas eksistences uzturēšanai – ar privātiem koncertbraucieniem uz ārzemēm īrētos autobusos un dažkārt caurām naktīm. Atstājām Radio korim šo eksistences iespēju, neprasot gandrīz nekādas dividendes no viņa pieticīgajiem ienākumiem. Tikai tā tas izdzīvoja. Visai sarežģīta bija Radio saskare ar jauno mārketinga nozari – ar reklāmu. Visupirms kā starptautiskā kapitālisma greznu kārdinājumu mums nācās izjust kādas Francijas reklāmas aģentūras piedāvājumu pārņemt savā aprūpē visu Radio reklāmas nozari. Tās pārstāvji vairākkārt ar savu ierašanos šķietami pagodināja Rīgu, aicināja Radio vadību atraktīvās vizītēs uz Parīzi, lai par katru cenu iegūtu Radio reklāmas saimniecību savās rokās. Pēc iepazīšanās ar situāciju šo piedāvājumu noraidīju. Taču reklamēšana kā ienākumu avots kārdināja arī atsevišķās radio struktūras, raidījumu redaktorus. Nebija taču grūti raidījumā tīši vai arī it kā neviļus bilst labu vārdu par kādu firmu, ja par to varēja saņemt pa banknotei. Bieži vien uzaicinātie raidījuma dalībnieki par sevis reklamēšanu piedāvāja tā saucamo bartera darījumu. Tad nebija runa par naudu. Atceros gadījumu, kad barters tika piedāvāts visam Radio kā iestādei – proti, kāds cilvēks par savas firmas reklamēšanu piedāvāja vērtīgu un citā ceļā diezin vai iegūstamu Radio aparatūru. Nelikumīga bartera gadījumi, ko atsevišķas redakcijas sākumā uzskatīja par gluži dabīgu lietu, bija izskaužami vienīgi ar leģitīmas Radio reklāmas sistēmas iedibināšanu – galu galā izveidojām Reklāmas daļu ar savu darbības nolikumu, cenām, savu budžetu un ienākumu procenta atskaitījumu Radio budžetā. Bet pietiks runāt par naudu! Citā reizē stāstīšu, kā gāja ar disciplīnas ievērošanu Radio darbā tajos gados, kad brīvība noslīdēja līdz visatļautībai, un arī par garo ceļu līdz programmas "Klasika" ieviešanai.

Vraj je majsterka protikladov. Výbušná aj trpezlivá, lenivá aj pracovitá. Kedysi chcela byť džokejkou, neskôr bola recepčnou a až v tridsiatke sa stala profesionálnou herečkou. Hrala narkomanku, thajskú krásku aj bosorku. Členka SND Barbora Andrešicová prijala pozvanie Stana Ščepána do Nočnej pyramídy. Ich rozhovor o živote, láske aj tieňoch trápenia v tejto epizóde NP. | Hosť: Barbora Andrešicová (divadelná a televízna herečka, členka SND). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kuti Zoltán író, irodalmi műfordító és Budapest-kutató legutóbbi nagy volumenű kötete, a „Budapesti időutazás” a főváros ikonikus, mégis sokszor elfeledett épületeit mutatja be Kass János és Mácsai István legendás 1960-as évekbeli térképe alapján. A könyv egy szubjektív városi kalandozás: gyerekkori emlékek, eltűnt utcák és újra felfedezett terek elevenednek meg benne. Az album nem a híres épületekre koncentrál, hanem azokra a helyekre, amelyekhez a városlakók személyes történetei kapcsolódnak — például a Szabadság téri egykori Televízió-székház, a Népstadion, vagy a régi Nemzeti Színház. Kuti Zoltán az irodalmat és a történelmet is hídnak tekinti múlt és jelen között: ő fordította és adta ki Rick Astley a napokban magyarul is megjelent „Never – Soha” című önéletrajzát is, amely betekintést ad a '80-as évek popkultúrájába. Munkáiban ugyanaz a személyes látásmód vezeti, ami a várostérképeket is ihlette: a hit, hogy a történetek és az épületek egyaránt mesélnek, csak meg kell tanulni újra hallgatni őket.A Sláger FM-en minden este 22 órakor a kultúráé a főszerep S. Miller András az egyik oldalon, a másikon pedig a térség kiemelkedő színházi kulturális, zenei szcena résztvevői Egy óra Budapest és Pest megye aktuális kult történeteivel. Sláger KULT – A természetes emberi hangok műsora.

Vai esat pamanījuši, ka tagad dokumentu parakstīšanu un identitātes apliecināšanu ar eID kartes palīdzību  var paveikt bez karšu lasītāja? Vai tas nerada zināmus kiberdrošības riskus? Raidījumā Kā labāk dzīvot skaidro Latvijas Radio un Televīzijas centra pārstāve Vineta Sprugaine, Latvijas Atvērto Tehnoloģiju asociācijas valdes loceklis, digitālās vides piekļūstamības eksperts Pēteris Jurčenko, Tieslietu ministrijas Informācijas tehnoloģiju pakalpojumu pārvaldības procesu vadītāja Guna Pūce un uzņēmuma "Possible Security" vadītājs Kirils Solovjovs. eID Scan ir bezmaksas mobilā lietotne, kas darbojas kā mobilais eID kartes lasītājs un sniedz iespēju izmantot eID karti tieši telefonā – bez papildu programmatūras un karšu lasītāja. Tā izmanto NFC tehnoloģiju, lai nolasītu eID kartes čipu, nodrošinot drošu un ērtu e-Identitātes apliecināšanu un dokumentu parakstīšanu. Plašāk var iepazīsties šeit.

Pred pár dňami prebehli v Českej republike parlamentné voľby, ktoré priniesli viacero prekvapení aj otázok. Napriek očakávaniam si hnutie ANO Andreja Babiša oproti posledným prieskumom ešte polepšilo a stalo sa jasným víťazom volieb. Hneď po ich skončení začalo rokovania o možnej vláde so stranami Motoristé sobě a SPD. Čo tieto výsledky hovoria o aktuálnej nálade v českej spoločnosti, ako sa podarilo hnutiu ANO osloviť také široké spektrum voličov a prečo majú veľké mestá ako Praha či Brno odlišné politické preferencie? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politológom Václavom Šmaterom z Katedry politológie Fakulty sociálních studií Masarykovej univerzity.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská uviedla, že sa už tradične hovorilo najmä o vakcínach – a to predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Dodala, že stále rezonujú aj správy o údajných útokoch dronov v Poľsku, pričom sa šíri nepodložená teória, že ide o tzv. operáciu pod falošnou vlajkou. „Mal to vraj zorganizovať Západ, aby mohol vyvolať veľkú vojnu s Ruskom,“ vysvetlila Frankovská.V súvislosti s voľbami v Českej republike upozornila, že oproti minulosti sa tentoraz pomerne často hovorilo o možnej manipulácii volieb. „Tento rok totiž Česko zaviedlo korešpondenčné hlasovanie a práve s tým sa spájali dezinformácie – napríklad tvrdenie, že zo zahraničia je veľmi ľahké získať občianstvo a tým pádom aj možnosť voliť. Takto mala vzniknúť armáda až milióna voličov, ktorí vraj podporia bývalú vládu a narušia priebeh volieb,“ priblížila. Zároveň dodala, že získať české občianstvo nie je vôbec jednoduché – týka sa len ľudí, ktorí vedia preukázať, že v minulosti o české alebo československé občianstvo prišli. „A nakoniec poštou hlasovalo menej ako desaťtisíc ľudí,“ uzavrela.V druhej časti diskusie politológ Václav Šmatera uviedol, že ho výsledok hnutia ANO prekvapil. „Dosiahli najvyšší volebný zisk zo všetkých strán v dejinách samostatnej Českej republiky, čo je rekord. Vysali veľkú časť voličov pravicovo-populistickej SPD aj zoskupených komunistov,“ vysvetlil. Dodal, že ho prekvapila aj vysoká volebná účasť, ktorá bola najvyššia od roku 1998.Podľa Šmateru podali Babiš aj Fiala solídny výkon v posledných televíznych debatách, ktoré dokázali mobilizovať ich potenciálnych voličov a zlepšiť konečný výsledok strán vo voľbách. „ANO navyše už dvanásť rokov od vstupu do politiky vedie permanentnú kampaň. To je koncept, ktorý priniesli do českej politiky, a nikto sa im v tom nedokázal vyrovnať. Osoba Andreja Babiša je pritom veľmi dôležitá – je mimoriadne zručný vo svete sociálnych sietí,“ povedal.Čiastočne podľa neho hnutiu pomohla aj mobilizácia proti proruským silám, aké predstavujú SPD a Stačilo!.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Podstatnú časť svojej kariéry venoval práci v médiách a pre médiá. Bol reportér televízneho spravodajstva v Československej televízii, neskôr tiež moderátor a zástupca šéfredaktora Televíznych novín, ktoré aj moderoval. Bol spoluzakladateľom úspešných projektov rádií - Expres a Viva, i pri zrode niekoľkých časopisov. Pôsobil tiež v diplomatických službách ako hlavný radca veľvyslanectva v Kanade. Prednášal o médiách na vysokej škole. Rodák z východu, elektrotechnický inžinier, a skvelý rozprávač. ... Dnes sa aj naďalej venuje médiám, tvorbe scenárov a písaniu kníh. Debutoval krimirománom Údolie (2016), prvým z trilógie Sine Metu (Bez strachu), je spoluautor scenára filmu OTEC, režisérky Terezy Nvotovej, ktorý mal premiéru v Benátkach, minulý týždeň v Bratislave a včera v Prahe. Dušan Budzák je hosťom tejto epizódy NP. V štúdiu sa s ním zhovára Ľudovít Jakubove Mravec. | Hosť: Dušan Budzák (autor scenára filmu Otec, pôvodne eletrotechnický inžinier) | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po 2. svetovej vojne už len okolo 3000. Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.

Retour sur les origines de la plaie des parents et du plus grand bonheur des enfants et ados : les jeux vidéos ! De son invention dans les années 50 à aujourd'hui, l'industrie vidéo-ludique a transformé le visage du loisir et du divertissement. Tetris, Pac-Man, rchivesune histoire du pixel devenu roi. Merci pour votre écoute Un Jour dans l'Histoire, c'est également en direct tous les jours de la semaine de 13h15 à 14h30 sur www.rtbf.be/lapremiere Retrouvez tous les épisodes d'Un Jour dans l'Histoire sur notre plateforme Auvio.be :https://auvio.rtbf.be/emission/5936 Intéressés par l'histoire ? Vous pourriez également aimer nos autres podcasts : L'Histoire Continue: https://audmns.com/kSbpELwL'heure H : https://audmns.com/YagLLiKEt sa version à écouter en famille : La Mini Heure H https://audmns.com/YagLLiKAinsi que nos séries historiques :Chili, le Pays de mes Histoires : https://audmns.com/XHbnevhD-Day : https://audmns.com/JWRdPYIJoséphine Baker : https://audmns.com/wCfhoEwLa folle histoire de l'aviation : https://audmns.com/xAWjyWCLes Jeux Olympiques, l'étonnant miroir de notre Histoire : https://audmns.com/ZEIihzZMarguerite, la Voix d'une Résistante : https://audmns.com/zFDehnENapoléon, le crépuscule de l'Aigle : https://audmns.com/DcdnIUnUn Jour dans le Sport : https://audmns.com/xXlkHMHSous le sable des Pyramides : https://audmns.com/rXfVppvN'oubliez pas de vous y abonner pour ne rien manquer.Et si vous avez apprécié ce podcast, n'hésitez pas à nous donner des étoiles ou des commentaires, cela nous aide à le faire connaître plus largement. Hébergé par Audiomeans. Visitez audiomeans.fr/politique-de-confidentialite pour plus d'informations.

Filmový a televízny režisér, ktorý sa stará aj o ekonomické fungovanie Radošinského naivného divadla a jeho propagáciu. Vyštudoval odbor filmová kamera na VŠMU. Ako režiséra ho zaujímajú najmä historické témy, stojí napríklad za projektom Moje povstanie - poviedkovými filmami o hrdinstvách obyčajných ľudí počas Slovenského národného povstania, ktorých stvárňujú obľúbené slovenské osobnosti. Spolu s Tomášom Sternom brázdia slovenské stredné školy s projektom Road Show Moje povstanie a debatujú s mladými ľuďmi o ňom, holokauste, spoločnosti... Aktuálne pripravuje celovečerný film o príbehu generála Goliana – Generál Golian. Nakrútil aj dokument z Cyklu Gen.sk o svojom otcovi Stanislavovi Štepkovi a viacero snímok súvisiacich s tvorbou Radošinského naivného divadla, či o živote jeho prvej herečky Kataríny Kolníkovej. Je rodinne založený typ, má dve deti, ktoré už prejavujú umelecké nadanie. Rád športuje a cestuje so svojou rodinou. | Hosť: Juraj Štepka (filmový a televízny režisér, teraz pripravuje celovečerný film o generála Jánovi Golianovi). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kinohit tohto leta sa volá Duchoň a počet divákov, ktorí ho videli, už presiahol 100-tisíc. Prečo film boduje, ale zároveň vyvoláva kontroverzné reakcie? V podcaste Dobré ráno o tom diskutuje Jana Krescanko Dibáková s redaktorkou kultúry denníka SME Kristínou Kúdelovou a filmovým kritikom, šéfredaktorom portálu Kinema Petrom Konečným.Alkohol a poddajnosť vo vzťahu k režimu je to, čo najnovšie dielo režiséra Petra Bebjaka definuje. Životopisná snímka speváka z normalizačných čias – Karola Duchoňa – ukazuje život dobovej hviezdy poznačený zásahmi do tvorby, ktorú torpédovali komunisti, ale aj rodinné prostredie s násilníckym otcom a manželkou znášajúcou excesy.Zdroje zvukov: Youtube/Continental film, Televízia Turiec, StartitupOdporúčanie:S dnešným odporúčaním ostanem v téme. Choďte na Duchoňa – aj so známymi. Viete prečo? Lebo si krátko pred výročím vstupu okupačných vojsk opäť pripomeniete, prečo je dôležité žiť v slobodnom svete, kde vám nikto neškrtá slová v pesničkách. A ak sa dá, podporte aj iné slovenské filmy. Nech sa na Slovensku nakrúca v časoch tvorivej pohody i nepohody.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Je vrchol leta a čas dovoleniek, prázdninovú idylu nám však už o pár týždňov môže poriadne schladiť minister financií. Ten by mal totiž koncom mesiaca priniesť podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. Koho a ako presne sa ďalšia vlna vládneho uťahovania opaskov dotkne zatiaľ nevieme, no v hre je okrem zvyšovania daní či prepúšťania v štátnom aparáte aj redukcia sociálneho štátu, teda okresanie aktuálnych sociálnych benefitov. No a to je veľký problém.Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je vrchol leta a čas dovoleniek, prázdninovú idylu nám však už o pár týždňov môže poriadne schladiť minister financií. Ten by mal totiž koncom mesiaca priniesť podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. Koho a ako presne sa ďalšia vlna vládneho uťahovania opaskov dotkne zatiaľ nevieme, no v hre je okrem zvyšovania daní či prepúšťania v štátnom aparáte aj redukcia sociálneho štátu, teda okresanie aktuálnych sociálnych benefitov. No a to je veľký problém.Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je vrchol leta a čas dovoleniek, prázdninovú idylu nám však už o pár týždňov môže poriadne schladiť minister financií. Ten by mal totiž koncom mesiaca priniesť podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. Koho a ako presne sa ďalšia vlna vládneho uťahovania opaskov dotkne zatiaľ nevieme, no v hre je okrem zvyšovania daní či prepúšťania v štátnom aparáte aj redukcia sociálneho štátu, teda okresanie aktuálnych sociálnych benefitov. No a to je veľký problém.Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Epizóda 124: Rusi masovo vraždia ukrajinských civilistov a vyhrážajú sa obsadením Paríža. Ukrajina odoláva, cena je žiaľ vysoká. Na Blízkom východe stále nie je mier i keď Izrael je pod silným medzinárodným tlakom. Kambodža a Thajsko pristúpili na prímerie. 

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová opäť čelí kritike. Po kontroverziách s presunom historickej busty sa objavujú otázky o obsadzovaní dôležitých postov na rezorte kultúry. Redakcia Aktuality.sk zistila, že lukratívne miesta na ministerstve získali ministerkine dlhoročné kamarátky. Šimkovičová ich pozná ešte z čias pôsobenia v Teleráne. Obidve dosadila na vysoké miesta. Ministerstvo však tvrdí, že spájať tému s rodinkárstvom je zavádzajúce. O aké pozície ide? A čo na to hovorí samotné ministerstvo?V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s redaktorkou domáceho spravodajstva Frederikou Lodovou, ktorá s témou prišla ako prvá.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová opäť čelí kritike. Po kontroverziách s presunom historickej busty sa objavujú otázky o obsadzovaní dôležitých postov na rezorte kultúry. Redakcia Aktuality.sk zistila, že lukratívne miesta na ministerstve získali ministerkine dlhoročné kamarátky. Šimkovičová ich pozná ešte z čias pôsobenia v Teleráne. Obidve dosadila na vysoké miesta. Ministerstvo však tvrdí, že spájať tému s rodinkárstvom je zavádzajúce. O aké pozície ide? A čo na to hovorí samotné ministerstvo?V dnešnom podcaste sa budeme rozprávať s redaktorkou domáceho spravodajstva Frederikou Lodovou, ktorá s témou prišla ako prvá.

Začínali v malom, dnes sú synonymom zručnosti v práci s motocyklami a profesionálnej produkcie. Kaskadéri z MotoTV tento rok oslavujú už 15 rokov od založenia tímu a traja z nich prijali naše pozvanie porozprávať sa o tejto nevšednej profesii. Autobazar.EU je jedným z hrdých partnerov projektu MotoTV.Stuntbikeri Zdenko Rybár, Peter Baki Bakala a líder tímu Tomáš woOdy István sa s Erikom Strížom z Autobazar.EU zhovárali o produkcii motorkárskych šou na Slovensku, ale aj o vplyve moto influencerov z internetu na začínajúcich motorkároch a pálení pneumatík pred policajnou stanicou, no najmä o dôraze na profesionalizáciu a bezpečnosť. Prvoradé je, aby sa nikomu nič nestalo, poukazujú v rozhovore, pričom celkom otvorene hovoria aj o pádoch počas nespočetných tréningov.Za ľahkosťou stoja nespočetné hodiny drinyRobiť kaskadéra pred kamerami vyzerá atraktívne a vďaka internetovým videám jednoducho. Avšak za tým, čo diváci považujú za bežnú akčnú scénu, stoja tisícky hodín strávených tréningom s motocyklom.Televízna obrazovka ale nedokáže sprostredkovať úplný dojem, ten diváci získajú až vtedy, keď triky vidia naživo. Na svojich šou chalani z MotoTV predvádzajú ohromujúce triky, ktoré niekedy zdanlivo popierajú zákony fyziky. Sú výsledkom precíznej kontroly a fyzickej zdantnosti. Jazdu na zadnom kolese, čo je tiež jedna zo zručností jazdca na motorke, pričom učia vo svojej vlastnej akadémii, do ktorej sa môže prihlásiť ktokoľvek.Vypočujte a pozrite si celý podcast portálu Autobazar.EU. Chalani nám do štúdia vniesli dobrú energiu a množstvo zaujímavých detailov zo zákulisia, budete sa baviť.Súťaž o tričko a značkové nálepkyV podcaste zmieňujeme aj súťaž o nálepky s motívom MotoTV a tričko, ktoré patrí do merchu stuntbikerov MotoTV. Zapojiť sa môžete hneď teraz, stačí, keď odpoviete na otázku, kde najbližšie budú chalani z MotoTV vystupovať. Odpoveď nájdete na ich webe v kalendári podujatí: https://www.mototv.sk/sk/substranky/kalendarmttvshowsVáš komentár s odpoveďou napíšte do nášho pôvodného Facebook príspevku.Súťaž trvá do stredy 30. júla 2025, výhercov vyžrebujeme a kontaktujeme o 14.00 hodine.Odkazy zmienené v rozhovore: Magazín portálu Autobazar.EU: https://magazin.autobazar.eu MotoTV na webe: https://www.mototv.sk Instagram MotoTV: https://www.instagram.com/mototv.sk/ Facebook MotoTV: https://www.facebook.com/MOTOTVsk/?locale=sk_SK Rekord Zdenka Rybára: https://www.youtube.com/watch?v=kYHTW4qSLtw

Televízia sa inšpirovala trendmi z Ázie

Idén megkapta a Gedeon József Amfiteátrum-díjat, a Kőszegi Várszínházban számos előadása fut, és szintén Kőszegen kiállítás nyílt az édesapja, Őze Lajos emlékére, születésének 90. évfordulóján. Őze Áron Jászai Mari-díjas színész, rendező a dunaújvárosi Bartók Színház igazgatójaként még egy ciklus erejéig szívesen folytatná a megkezdett munkát. Az arútluK vendégeként az aktuális munkái mellett beszél az édesapjáról és az általa húsz éve művelt harcművészetről is.

Ponorte sa v tomto výnimočnom rozhovore spolu s MUDr. Igorom Bukovským a moderátorom Martinom Repom do témy stresu – nikoho to nezabije!Čo to je stres, stresový podnet, stresová reakcia, prečo je negatívne vnímanie stresu často neopodstatnené a ako s ním efektívne pracovať?Nie každý stres je škodlivý – naopak, primeraný stres je pre naše zdravie a adaptabilitu nevyhnutný.Rozhovor sa dotýka aj kultúrneho fenoménu „zaneprázdnenosti ako statusu“, ktorý nás paradoxne oberá o energiu a schopnosť zvládať skutočne dôležité veci.Zaznejú aj praktické rady, ako si v stresových situáciách zachovať nadhľad, vrátane jednoduchých postupov ako je písanie si úloh či práca s prioritami.Dr. Bukovský zároveň otvára širší kontext: ak žijeme v príliš komfortnom prostredí bez výziev, strácame schopnosť sa prispôsobovať a doslova degenerujeme – fyzicky aj mentálne. Vysvetľuje,ako dlhodobá prevaha stresovej reakcie (aktivácia sympatika) nad uvoľňujúcouaktivitou parasympatika narúša trávenie, imunitu, činnosť srdca aj psychickúrovnováhu.Zamýšľa sa nad tým ako kolektívna negatívna nálada, vnímanie seba ako obete a strata zmysluživota prispievajú k neschopnosti zvládať stres – nie však kvôli stresu samotnému, ale kvôli nášmu postoju k nemu.Príklady z každodenného života i z extrémnych situácií (ako opisujú spomienky psychiatraViktora Frankla z koncentračného tábora) ilustrujú, že stres nemusí byť „zabijakom“, ak ho správne spracujeme.Dr. Bukovský však upozorňuje, že nesprávne riešený stres vedie k zničujúcim návykom a chorobám.Správne zvládnutý stres nás naopak môže posilniť a prispieť k lepšiemu fyzickému aj psychickému zdraviu.Poskytuje aj praktické rady ako si udržať vnútornú rovnováhu, prečo má vďačnosť liečivýúčinok a ako zmeniť perspektívu vnímania reality – v spoločnosti, ktorá často presadzuje neustále napätie a sťažovanie sa ako normu.Zaznievajú jednoduché, účinné nástroje – napríklad relaxačné dychové cvičenie či fyzickáaktivita – ktoré dokážu znížiť krvný tlak, upraviť pulz a priniesť pocit pokoja. Rozhovor, ktorý vedie p. Martin Repa, je zároveň osobnejší, pretože Dr. Bukovský prinášaaj vlastné spomienky z detstva ako záhrada a práca v nej pomáhali jeho rodičom po rodičovskom združení zachovať pokoj – a ako dôležitú rolu zohrávamaktívny prístup ku stresu.Celý rozhovorje výzvou k zodpovednosti za vlastné zdravie – nerobte si stresu ani draka ani drogu!Ďakujeme Televízií Slovensko za súhlas so zverejnením tejto časti rozhovoru, ktorýnájdete na YouTube kanáli Televízie Slovensko.

Komentátor, ktorého hlas si spájame s najväčšími momentmi slovenského športu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk bol Marcel Merčiak, ktorý sa za takmer tri dekády objavil pri mikrofóne na pätnástich olympiádach či piatich finále futbalových MS. Rozprávali sme sa o jeho televíznej ceste, ale aj o tom, kam by sa mohol slovenský futbal posunúť.Reč bola o rôznych témach, od osobných zážitkov z olympiád cez aktuálne športové vysielanie verejnoprávnej televízie až po to, čo znamená pre komentátora príprava na menej tradičné športy.Hovoril o budúcnosti futbalu na obrazovkách aj o tom, čo pre neho znamená návrat Prešova do najvyššej súťaže. Spomenul aj svoje komentátorské vrcholy a ako vznikajú jeho ikonické úvody k prenosom.„Ja mám stále taký veľký sen o lige, v ktorej sa trblietajú dva bratislavské kluby, jeden košický, ale musia tam byť aj tímy z Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy. Tie bašty slovenského futbalu. Samozrejme, tým nechcem odpisovať kluby ako Spartak Myjava, Skalica či Podbrezová. Ak robia futbal dobre, ak majú finančné zázemie, tak prosím,” vyhlásil Marcel Merčiak v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Putin do Istanbulu nepríde a samozrejme ani Trump. Máme nový humoristický festival „Handlovské gagy“. Televízia Markíza pokračuje v normalizácii a čistkách. 

1. Svätorobertská púť 2. Televíziu skrotí Martina Flašíková 3. Prvého obvinili Budaja

Už o niekoľko hodín sa začína hokejový sviatok, na ktorý čakajú slovenskí fanúšikovia celý rok. MS v hokeji 2025 budú opäť na obrazovkách TV JOJ, ktorá má práva na tento turnaj až do roku 2034. Roman Neuschl, šéf televízie JOJ Šport, v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu priblížil, na aké novinky sa diváci môžu tešiť a aká je dlhodobá vízia televízie v oblasti športového vysielania.Minulý rok sa podarilo „JOJ-ke” zabezpečiť rekordnú sledovanosť MS v hokeji, keď napríklad zápas proti USA dosiahol sledovanosť až 1,5 milióna divákov. Unikátom bolo tiež to, že televízia zachytila aj ženskú cieľovú skupinu.JOJ Šport tento rok opäť odvysiela všetkých 64 zápasov šampionátu, so štúdiami pred, počas a po zápasoch. V porovnaní s minulým rokom dôjde aj k niektorým personálnym zmenám - v štúdiu napr. nebude sedieť Vladimír Országh, namiesto neho prichádza Rastislav Pavlikovský, ktorý má bohaté skúsenosti zo švédskej ligy. Opäť sa diváci môžu tešiť aj na Jozefa Stümpela.V Góloch z bufetu sa hovorilo aj o problémoch pri organizácii šampionátu, najmä o nahustenom programe 64 zápasov do 15 dní, čo často vedie k situácii, keď si diváci musia vyberať medzi atraktívnymi zápasmi. JOJ Šport na kongresoch opakovane navrhuje rozšírenie času medzi zápasmi a predĺženie šampionátu na 3 týždne.K otázke vysielania NHL sa Roman Neuschl vyjadril, že momentálne to nie je ich prioritou, najmä kvôli problémom s vysielacími časmi a ťažkej monetizácii takéhoto obsahu. „Budeme stále tlačiť to, s čím sme začali a s čím sme vstúpili na trh, že sme slovenská športová televízia. Všetko to, kde cítime možnosť odprezentovať slovenských športovcov, slovenské ligy, slovenské akadémie, to je jedno, či to je hokej, basketball alebo akýkoľvek iný šport, tak do toho pôjdeme, aby sme prezentovali športovú komunitu, ktorá je na Slovensku silná, ale bohužiaľ v ostatných rokoch nedostávala priestor, aby mohla byť komunikovaná,” povedal Roman Neuschl o vízii televízie JOJ Šport.

Známa a mimoriadne obľúbená televízna osobnosť Alena Heribanová nedávno oslávila životné jubileum. Roky bola hlásateľkou, dnes ju pravidelne sledujeme na Dvojke Slovenskej televízie v obľúbenej relácii Anjeli strážni. Jej profesionálne pôsobenie má však aj mnohé iné odtiene. Vedie najstarší ženský spolok na Slovensku – Živena, roky bola šéfkou slovenského inštitútu vo Viedni, moderuje mnohé spoločenské podujatia. Vo svete zviditeľňuje slovenské umenie i šport. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej dcérach a vnúčatách, o skutočných slovenských osobnostiach a ich zviditeľňovaní vo svete, ale aj o tom, či človek vekom múdrie. | Hostka: Alena Heribanová (televízna moderátorka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

A máme tu obchodnú vojnu. Nie medvede, my sami sa ohrozujeme. Televíziu a rozhlas čaká ďalší úpadok.

Kenderessy Szabolcs, a Televíziós Újságírók Díja alapítója nem aggódik amiatt, hogy a MEME épp öt nappal az idei díjátadó előtt jelentette be, hogy ő is tévés díjat alapít. Vajon valódi rivális születik, vagy továbbra is a Televíziós Újságírók Díja marad a szakma mérvadó eseménye? Beszélgetésünkben erről is kérdeztük a díj alapítóját. The post Van-e félnivalója a Televíziós Újságírók Díjának? Vendégünk volt Kenderessy Szabolcs, a díj alapítója first appeared on Vipcast.hu powered by Media1.

En este programa Juan reflexionó que pocas ciudades tienen buena movilidad. Innovar es crucial no solo para reducir el tráfico, sino también para mejorar la calidad del aire y la salud pública. Y habló con Fernando Ocaña, fundador de VEU y ganador de InnovAcción Televía 2024, quien consu proyecto busca ofrecer servicios de movilidad eléctrica por suscripción para conductores de plataformas compartidas.  ¿La solución de VEU? es crear vehículos eléctricos ultraligeros específicos para trayectos cortos, lo que reduce costos y aumenta la eficiencia energética. Más allá de solo innovar en el diseño del vehículo, VEU propone un modelo de suscripción que permite a varios conductores usar un mismo coche, reduciendo así el número de coches en la ciudad. Escucha el programa completo y cuéntanos en nuestras redes sociales que te pareció el programa, y ​​que otros temas te gustaría hablaramos en Efecto Disruptivo.

00:00:00 - Bevezetés 00:00:28 - Láthatóság 00:01:24 - Mit vártunk a jövőtől? 00:04:34 - Baki a TV-ben 00:06:23 - SpaceX teszt 00:07:23 - Akciókamera veszélyes helyzetekben 00:13:09 - Televízióból tájékozódni 00:19:49 - S.E.R.E.G. és kormányrendeletek 00:26:54 - Miről szól minden? 00:29:56 - Mercedes gyárlátogatásból totálkár 00:37:50 - Scam hívások 00:40:27 - Paranoia az elnyomó rendszerekben 00:46:17 - Rabszolgaság 2.0 00:49:18 - Befejezés

v podcaste si vypočujete aj: - Prečo nevieme oslavovať vznik Československa - Čo nám odkázal český prezident - Robert Fico vládnutie nezvláda a v ruskej televízii spieva Putinovu pieseň-

La innovación en métodos de pago y logística es crucial para generar valor en la movilidad de los usuarios. En el marco de InnovAcción , platiqué con Ricardo Dávila, Director de Televía, quien enfatiza la necesidad de soluciones integrales que mejoren la experiencia diaria de movilidad, incorporando tecnología y sostenibilidad, así como el uso de datos para ofrecer servicios personalizados.

*Podporte Dobré ráno aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na ⁠podcastroka.sk⁠ Niekoľkomesačný boj, pokusy o cenzúru, zásahy do tvorby spravodajského obsahu a nakoniec aj škrty v počte epizód najsledovanejšej politickej relácie Na telo. Takto v priamom prenose zhodnotil moderátor televízie Markíza Michal Kovačič situáciu, ktorej už niekoľko mesiacov spoločne s kolegami čelí. Jeho nedeľné vystúpenie podporili aj ďalší reportéri televízie. Vedenie, naopak, hovorí o porušení novinárskej etiky a zneužití vysielacieho času. Nejde pritom o prvú politickú reláciu, ktorá v posledných mesiacoch čelí tlakom vedenia, či politikov. Ako čítať situáciu nezávislých médií na Slovensku, čo koalícia bojkotom relácií sleduje a čo čakať od ďalších krokov, ktoré avizuje v posledných týždňoch? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva s riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom. Zdroje zvukov: RTVS Odporúčanie: Dnes vás moje odporúčanie asi neprekvapí. Bude ním podpora nezávislej žurnalistiky, ktorá zažíva skutočne náročné časy a viac ako kedykoľvek predtým potrebuje podporu svojich čitateľov, divákov, či poslucháčov. Výber média a spôsob podpory je samozrejme na vás. *Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.