Podcasts about rusom

Rusi už na Ukrajine stratili takmer miliónov vojakov a Ukrajine vyšiel náročný plán. Husársky kúsok. V rámci operácie Pavučina udrela na štyri ruské vojenské letiská, tisíce kilometrov za frontovou líniou a úspešne zničila 12 lietadiel. Kým Ukrajinci ničia Rusom vojenské ciele, Rusko na Ukrajine cielene zabíja civilistov. V noci na dnes v meste Pryluky zabili Rusi dronmi päť ľudí, medzi nimi aj ročné dieťa.V Istanbule sa medzitým skončilo ďalšie kolo rokovaní ukrajinskej a ruskej delegácie, bez podstatných výsledkov.Aké bude reakcia Ruskov na zničené lietadlá a útok a ďalší nečakaný útok na Kerčský most? Aká je situácia na frontových líniách, môžu Ukrajinci chystať nejakú novú protiofenzívu? A prečo mierové rokovania neprinášajú posun, stojí to všetko na telefonátoch lídrov? O čom hovorili tentokrát?Braňo Závodský sa rozprával s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Máme príliš veľa dní pracovného pokoja? Prečo na transakčnú daň doplatil 17. november - Pácha, či nepácha Izrael v pásme Gazy vojnové zločiny? - Čo útokmi na letiská a Kerčský most odkázali Ukrajinci nielen Rusom, ale aj nám

Prvým hosťom v novej relácii Za hranicou bol analytik a zakladateľ spoločnosti GeopoLytics Jozef Hrabina. Témou bola najmä Ukrajina. V dnešnej epizóde sa dozvieš, aké sú vzťahy Ruska a Číny, a že vôbec nie sú také priateľské, ako si na Západe myslíme. Hovorili sme aj o stave na ukrajinsko-ruskom fronte, kde to vyzerá, že Rusom došla para a Ukrajinci nechcú útočiť. S hosťom sme prebrali aj kondíciu ruskej ekonomiky a ako vyzerá biela, šedá a čierna oblasť v súvislosti s ruskými financiami.

Vplivna zbirka grških asketskih in mističnih besedil, ki so nastala med 4. in 15. stoletjem, bralke in bralce vodi k prav posebni vrsti notranje tišine – tišine, ki ni praznina, ampak je polnostČeprav je po številu govorcev slovenščina očitno med manjšimi jeziki – na svetovni lestvici menda zavzema 210. mesto ali nekaj takega –, nam gre prevajanje vélikih tekstov krščanske tradicije presenetljivo dobro od rok. Saj vemo, zahvaljujoč Juriju Dalmatinu je slovenščina v 16. stoletju postala 12. po vrsti med modernimi evropskimi jeziki, ki se je lahko pohvalila s popolnim prevodom Svetega pisma. No, v tem – recimo mu: Dalmatinovem – duhu pa že zadnjih pet let poteka še nekoliko obsežnejši, po jezikovni in intelektualni plati pa primerljivo zahteven projekt – prevajanje Filokalije, zbirke starih vzhodno-krščanskih asketskih in mističnih spisov. Ko bo to orjaško delo opravljeno, ko bodo torej prevedene vse štiri knjige, ki zbirko sestavljajo, se bomo Slovenci pridružili Rusom, Angležem, Italijanom, Francozom, Špancem, Nemcem, Romunom, Srbom ter Fincem in tako zaokrožili »elitno« deseterico govorcev evropskih jezikov, ki Filokalijo lahko prebirajo v materinščini. Zveni izvrstno, kajpada, a tu se najbrž pojavlja tudi določena zadrega. Če namreč vsi vemo, kaj je Sveto pismo in kakšen dosežek predstavlja njegov prevod, o Filokaliji slej ko prej ne vemo ničesar in, posledično, tudi ne moremo prav dobro razumeti, zakaj naj bi nas napori prevajalske ekipe, ki deluje pod uredniško taktirko dr. Gorazda Kocijančiča, navdajali s ponosom. No, prav to smo skušali popraviti v tokratnem Kulturnem fokusu, ko smo pred mikrofonom gostili klasičnega filologa in predavatelja na ljubljanski Filozofski fakulteti, dr. Davida Movrina, ki je za tretji zvezek Filokalije – ta je, prav kakor prejšnja dva, proti koncu leta 2024 izšel pri založbi KUD Logos – prevedel dva obsežna spisa svetega Petra Damaščana. Foto: samostan Vatopedi na gori Atos premore bogato knjižnico, v kateri sta Nikodem Svetogorski in Makarij Korintski v 18. stoletju našla besedila, ki sta jih navsezadnje uvrstila v Filokalijo (Dimosthenis Niforos / Wikipedija)

13. apríla do ukrajinského mesta Sumy dopadli dve ruské balistické rakety a zabili desiatky civilistov. Kremeľ hovorí o legitímnom vojenskom cieli a civilizovaný svet o vojenskom zločine. O tragédii v Sumách sa s komentátorom Romanom Patajom rozprával Braňo Bezák.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Ko je oni dan med kozlovsko sodbo v Beli hiši Trump omenil tretjo svetovno vojno in če poznamo vznesene izjave vplivnega ruskega politika Dmitrija Medvedjeva, ki mu je tretja svetovna vojna tudi pri srcu in pogosto na jeziku, je tudi nam kot okorelim pacifistom prišlo na misel, da se bo počasi treba pripraviti na kataklizmo. Ker nekaj kataklizmičnega nas v prihodnosti čaka in globalnemu uničenju ne ubežimo ... Med katastrofama podnebnih sprememb in naslednjih slovenskih parlamentarnih volitev se zdi tretja svetovna vojna še najmanj uničujoča možnost. Danes torej nekaj pavšalnih odgovorov na vprašanja o tretji svetovni vojni, ki si jih v resnih medijih nikoli ne zastavljajo, še manj pa nanje odgovarjajo.Prvo vprašanje je očitno in hkrati enigmatično; predvsem pa je zanimivo, da si ga do dneva današnjega še nihče ni zastavil …Namreč; katere države se bodo v tretji svetovni vojni borile in katera se bo borila proti kateri? Klasična konstelacija, ki smo ji zaupali desetletja, je bila: Vzhod proti Zahodu, Rusi z zavezniki proti Američanom z zavezniki, v nekaterih primerih pa se bo tretjesvetovna vojna bíla med Zemljani in zavojevalci iz vesolja. A po novem te delitve in nekdanji nasprotniki ne veljajo več; in ko Trump žuga Zelenskemu, naj se ne igra s tretjo svetovno vojno, je jasno samo nekaj; da bosta na eni strani Amerika in Rusija proti Ukrajini. Nobenega indica namreč nimamo, da bi si bili Američani inRusi te dni v laseh, tako da je jedrski spopad med obema velesilama nerealen; je pa jasno, da gre obema na jetra Ukrajina. V nadaljevanju sklepamo, da se bodo Rusom in Američanom pridružili Kitajci, ker skupaj smo močnejši, ob njih pa bodo sile osi sestavljali še Belorusi, Madžari in Severni Korejci. Na drugi strani bomo vsi ostali. Pa ne čisto vsi. Srbi se bodo težko odločili, Vučić pravi, da bi bili dopoldne za ene in popoldne za druge … Veliko težavo, za koga se boriti v tretji svetovni vojni, pa imajo tudi v SDS. So iskreno navdušeni nad Trumpom, hkrati pa je ljubljeni vodja med prvimi prišel izreči podporo Ukrajini – in to z rednim potniškim vlakom. Na srečo poznajo vojne institut pete kolone, ki presečne množice lepo razporedi po loku sovraštva in nasilja. Je pa ameriška administracija predlagala, da se za tretjo svetovno vojno izdajalci, saboterji in dezerterji imenujejo ali migranti ali pa tretjekolonaši; samo zaradi preglednosti. Uporabno navodilo za primer tretje svetovne vojne je, kako se za dogodek primerno obleči. Naivno in na prvo žogo bi dejali, da je logična izbira nekaj lažjega, ker bo tako ali drugače zelo vroče; a po drugi strani prihaja nekaj ur za spopadom jedrska zima, med katero se bo veljalo obleči topleje in zaradi katere bodo tudi nižje ležeča smučišča dobila debelejšo snežno odejo. Tiste ki menijo, da je razprava o konfekciji med svetovno kataklizmo neprimerna, naj le opomnimo: na samem začetku civilizacije, se je vojna začela zaradi izborno oblečene lepotice; zatem smo za pokole našli najrazličnejše razloge, od religije, do naravnih virov, danes pa smo od časov Lepe Helene po nekaj tisočletjih naredili popolni krog. Tretja svetovna vojna se bo začela zaradi tega, ker se je puli zapodil med dvodelne obleke. Da lahko nekoga z neprimerno obleko užališ do ravni, ko začne naokoli mahati z vojno, priča o izjemnem vplivu mode in modne industrije na postmodernega človeka. Če skrajšamo; na eni strani se bodo v tretji svetovni vojni borile urejene čete s torbicami Prada in s tradicionalno vojaško linijo Huga Bossa, na drugi strani pa jim bodo stale besneče množice oblečene v majice, jeans in krokse. Tretji in zadnji poudarek današnje analize o sladkostih in težavah tretje svetovne vojne pa je vprašanje, kdo se bo v njej boril. Ko ruski in ameriški mogočneži pred domačim občinstvom mahajo z raketami, se ne vprašajo, ali smo res vsi tako zelo zagreti … Kot pričajo prvipomladanski dnevi in posledično polne terase lokalov, množice niso preveč bojaželjne. Ob tem je tukaj še nejasnost s povečanjem sredstev za obrambo na dva odstotka BDP … Kaj nam ta denar prinaša? Nam jamči, da bomo v tretji svetovni vojni zmagali, ali pa vse te milijardepomenijo samo kotizacijo, oziroma vstopnino na bojišče? Kakorkoli; elitam bo treba dopovedati, da tretja svetovna vojna ni enaka prvi, ko se je brez vprašanj umiralo za kronane glave; ne drugi, ko je bilo treba utišati sociopata. Danes se za kronane glave kvečjemu kupi posebna priloga sobotnega časnika ob kronanju, za ustavitisociopata, oziroma vojsko sociopatov, pa je dovolj zapreti račun na Twitterju. Če nas hočejo prepričati v tretjo svetovno vojno, nam morajo ponuditi nekaj več … »Redke zemlje« se tako ali drugače sliši zanimivo.

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či...

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či bližšie k...

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Feria del Empleo en SinaloaBashar al Assad está en territorio rusoMás información en nuestro Podcast

1. Vláda stavila na vyhrážky voči lekárom. 2. Blanár dostal dôkaz, že robí Rusom rohožku. 3. Súd ochránil Bombica aj politikov, čo sa s ním stretávajú.

Z trojdňovej špeciálnej operácie je už 1000 dní ruskej brutálne a krvavej vojne v Ukrajine. 1000 dní zabíjania a unášania civilistov vrátane detí, mučenia zajatcov, totálneho ničenie ukrajinských miest, dedín aj prírody. Rusom už pomáhajú Iránci, najnovšie si priviezli aj tisíce vojakov Severokórejského diktátora. Napriek obrovskej presile sa Ukrajinky a Ukrajinci aj za cenu obrovských obetí už 1000 dní statočne bránia.Prečo prišlo povolenie používať západné zbrane na ruskom území až teraz? Malo to rozhodnutie prísť skôr a čo teraz bude znamenať? Prečo náš premiér kričí, že to zmarí mier a takúto pomoc odmieta, no prezident hovorí, že Slovensko pokračuje v podpore a solidarite s ukrajinským národom?Braňo Závodský sa rozprával bývalým ministrom zahraničných vecí aj veľvyslancom v Maďarsku či v Spojených štátoch amerických Rastislavom Káčerom.

Už to bude tisíc dní čo Rusi útočia na Ukrajinu zasypávajú ich mestá a dediny dronmi, bombami a vraždia ľudí. Medzitým sa stane novým prezidentom Spojených štátov Donald Trump, ktorý sa chvastal, že vojnu ukončí za 24 hodín.Ako to teraz vyzerá na vojnových frontoch? Prečo sa Rusom darí obsadzovať ďalšie územia a ako to vyzerá v Kursku, kde na svoje rozkazy čakajú na ruskej strane tisíce severokórejských vojakov? A čo sa teda môže podariť Trumpovi? Ako jeho víťazstvo ovplyvní NATO a bezpečnosť celej Európy vrátane Slovenska? A ako to vyzerá v Izraeli?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.

Koaličná kríza nekríza. Predseda sa teraz naplno venuje svojej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Najskôr v ruskej propagandistickej televízii ohováral našich spojencov, vzápätí sa vydal na cestu za komunistickými lídrami do Číny. Odtiaľ poučil krajiny EÚ a NATO, že Ruská vojna v Ukrajine sa neskončí skôr, ako neprestanú západní spojenci pomáhať napadnutej Ukrajine. Tam naopak Rusom prišli na pomoc Severní Kórejci najstrašnejšieho diktátora na svete.Čo cesta premiéra do Číny znamená a čo z nej budeme mať? Neohrozujú vyhlásenia premiéra v ruskej propagandistickej televízii našu dôveryhodnosť v Európskej únii a v NATO? Všíma si premiér aj to, že si Rusi zavolali na pomoc vojakov a zbrane severokórejského diktátora? Ako to ovplyvní vraždenú ruskú vojnu v Ukrajine?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.

Už to bude takmer tisíc dní brutálnej ruskej vojny na Ukrajine. Aj pred treťou zimou vo vojne sa Ukrajinci statočne bránia a bojujú o prežitie.Prečo stále nedostali povolenie od Spojených štátov zasahovať západnými zbraňami vojenské ciele na ruskom území? Čo znamená, že do rúk krvilačným okupantom už padlo aj vybombardované mesto Vuhledar a čo to znamená do ďalších dní a týždňov? A ako to vyzerá v Kursku, kde Ukrajinci stále držia časť ruského územia? Sú stále spojenci na strane Ukrajiny a čo by malo priniesť spoločné rokovanie Slovenskej a Ukrajinskej vlády?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom SFPA a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Obľúbená banka Slovákov prichádza s revolučnou novinkou. Platobné karty sa stanú minulosťou https://www.startitup.sk/oblubena-banka-slovakov-prichadza-s-revolucnou-novinkou-platobne-karty-sa-stanu-minulostou/ 2. Ukrajinské F-16 dostali „smrtiace“ vylepšenie od USA. Špeciálne zariadenie robí Rusom vrásky na čele https://www.startitup.sk/ukrajinske-f-16-dostali-smrtiace-vylepsenie-od-usa-specialne-zariadenie-robi-rusom-vrasky-na-cele/ 3. Prvá predpoveď na zimu 2024: Meteorológovia varujú pred La Niñou a polárnym vírom. Vieme, koľko napadne snehu https://www.startitup.sk/prva-predpoved-na-zimu-2024-meteorologovia-varuju-pred-la-ninou-a-polarnym-virom-vieme-kolko-napadne-snehu/ 4. Známa automobilka prvýkrát za 87 rokov zvažuje zatvorenie tovární. Na Slovensku zamestnáva viac ako 10-tisíc ľudí https://www.startitup.sk/znama-automobilka-prvykrat-za-87-rokov-zvazuje-zatvorenie-tovarni-na-slovensku-zamestnava-viac-ako-10-tisic-ludi/ 5. Tisíce Slovákov nesmie zabudnúť na dôležitú povinnosť, ostáva im už len niekoľko dní https://startitup.sk/tisice-slovakov-nesmie-zabudnut-na-dolezitu-povinnost-ostava-im-uz-len-niekolko-dni/ 6. Skupina Slovákov dostane vyššie výplaty: V reštauráciách sa zmení spôsob zdaňovania prepitného (NÁVRH V NR SR) https://www.startitup.sk/poslanci-sns-chcu-zmenit-pravidla-v-gastrosektore-zamestnanci-si-mozu-poriadne-prilepsit/ 7. Smer-SD podá návrh na odvolanie Šimečku. Podľa Fica došlo k manipulácii dotácií https://www.startitup.sk/smer-sd-poda-navrh-na-odvolanie-simecku-podla-fica-doslo-k-manipulacii-dotacii/ 8. AKTUÁLNE: Špeciálneho exprokurátora Dušana Kováčika uznali za vinného. Trest však nedostal https://www.startitup.sk/aktualne-specialneho-exprokuratora-dusana-kovacika-uznali-za-vinneho-trest-vsak-nedostal/ 9. Kríza v polícii pokračuje: Výpoveď už dalo viac ako 1 000 policajtov, Šutajovi Eštokovi odovzdali petíciu https://www.startitup.sk/kriza-v-policii-pokracuje-vypoved-uz-dalo-viac-ako-1-000-policajtov-sutajovi-estokovi-odovzdali-peticiu/ 10. Veľká zmena pre vodičov: Oprava pri kúpe diaľničnej známky je odteraz jednoduchšia https://www.startitup.sk/velka-zmena-pre-vodicov-oprava-pri-kupe-dialnicnej-znamky-je-odteraz-jednoduchsia/ 11. Ministerstvo vnútra prichádza s radikálnou novinkou: Slováci si vybavia doklady rýchlejšie https://www.startitup.sk/ministerstvo-vnutra-prichadza-s-radikalnou-novinkou-slovaci-si-vybavia-doklady-rychlejsie/ 12. Premiér Fico chce postaviť novú vojenskú nemocnicu: Bude dosahovať až 1 300 lôžok https://www.startitup.sk/fico-chce-postavit-novu-nemocnicu/

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

V pondelok bolo 9-tisíc ľudí na námestí, včera ich prišlo protestovať raz toľko. Ukrajina podkuruje Rusom.

Ukrajinci v Kurskej oblasti poriadne podkurujú Rusom. Prečo USA zabránili Ukrajine zničiť bombardovacie lietadlá? Izrael je stále silnou odstrašujúcou silou. Putin si pohodlie svojich občanov cení na 100 EUR.

Índice de  Confianza del  Consumidor mejoró tras la jornada electoral  Celebrarán a “Eugenio”, el primer árbol declarado como patrimonio natural y cultural en la CDMXReconstruyen Hospital Infantil de Kiev, después del ataque rusoMás información en nuestro podcast

Je Slovensko ešte stále bezpečnou krajinou a dohodnú sa politické strany na „pokoji zbraní“? Rusom sa Chrakov dobiť nepodarí. Putin si upevňuje vlastnú moc. Účinkujú: - Gen. Pavel Macko - Eugen Korda

Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.Moderuje Denisa Hopková.

Si planeas visitar el panteón municipal de Nezahualcóyotl este viernes, el horario será de 08:00 a 18:00hrs Llegan a SLP boletas electorales custodiadas por la SEDENA y GNAutoridades ucranianas están evacuando localidades fronterizas en la región de Járkov por bombardeo rusoMás información en nuestro podcast

Peniaze na muníciu nepodporujú vojnu, ale prežitie Ukrajiny, hovorí v podcaste Pravdy generál vo výslužbe Pavel Macko. Nie je pravda, že Rusko na Ukrajine vyhráva, aj keď momentálne využíva nedostatok munície na strane Ukrajiny a prebralo iniciatívu. Ukrajinci nepotrebujú nad Ruskom vyhrať, iba odraziť ich agresiu a znechutiť ju Rusom natoľko, že s ňou prestanú.  Má niekoľko miliónová občianska pomoc aj nejaký reálny vojenský význam, ak na Ukrajinu tečú celkovo miliardy? Aká je aktuálna situácia na fronte? Prečo napriek očividnej iniciatíve Ruska generál Macko tvrdí, že Ukrajina neprehráva? Mohlo by Rusko zničiť Ukrajinu aj hneď, ak by skutočne chcelo? Kadiaľ môže smerovať hlavný očakávaný útok Ruska a ako by mala Ukrajina postupovať, aby mu predišla, alebo sa mu ubránila?   Ako konkrétne pomôže miliardový balík Ukrajine a prídu jej zbrane a munícia včas? Pôjdu dodávky týchto zbraní aj cez Slovensko? Má Ukrajina právo útočiť na ciele aj na ruskom území? Nezvýšia nové dodávky zbraní a útoky na ruskom území riziko, že vojna prerastie do jadrového konfliktu? Prečo je dôležité, že USA vyčlenili miliardy aj na pomoc Izraelu a Taiwanu? Prečo Donald Trump otočil a prečo môže ako prípadný budúci prezident USA voči Putinovi, navzdory očakávaniam, postupovať ešte tvrdšie ako Bidenova administratíva? #pocuvajtepravdu

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: EXKLUZÍVNE: Prepustenie Mikuláša Černáka odporučil sám riaditeľ väznice. Ide o historický krok, sleduj proces ONLINE https://www.startitup.sk/exkluzivne-prepustenie-mikulasa-cernaka-odporucil-sam-riaditel-vaznice-ide-o-historicky-krok-sleduj-proces-online/ Posun v prípade vraždy v Petržalke. Muža mala do srdca bodnúť žena https://www.startitup.sk/posun-v-pripade-vrazdy-v-petrzalke-muza-mala-do-srdca-bodnut-zena/ PREDPOVEĎ: Susedná krajina bojuje so snehovou kalamitou. K Slovensku prichádza chladná zmena https://www.startitup.sk/predpoved-susedna-krajina-bojuje-so-snehovou-kalamitou-k-slovensku-prichadza-chladna-zmena/ Vláda schválila zrušenie RTVS. Nebude sa volať ani STaR https://www.startitup.sk/vlada-schvalila-zrusenie-rtvs-nebude-sa-volat-ani-star/ Zamestnanci RTVS chystajú na zajtra protest, uskutoční sa čierny deň. Uverejnili emotívne video https://www.interez.sk/zamestnanci-rtvs-chystaju-na-zajtra-protest-uskocni-sa-cierny-den-uverejnili-emotivne-video/ Obávané európske strely Storm Shadow smerujú na Ukrajinu. Rusom už spôsobili problémy https://www.startitup.sk/obavane-europske-strely-storm-shadow-smeruju-na-ukrajinu-rusom-uz-sposobili-problemy/ Vláda našla spôsob, ako „stopnúť“ ruský plyn. Angažuje sa na projekte s novou trasou https://www.startitup.sk/vlada-nasla-sposob-ako-stopnut-rusky-plyn-angazuje-sa-na-projekte-s-novou-trasou/ Slovenský bizár: Radačovský vypustil v rokovacej sále EP holubicu. „Chodili mi kolegovia blahoželať“ https://www.startitup.sk/slovensky-bizar-radacovsky-vypustil-v-rokovacej-sale-ep-holubicu-chodili-mi-kolegovia-blahozelat/ Londýnsky súd rozhodol o osude extrémistu Bombica. „Som vydaný, prehral som,“ oznámil https://www.startitup.sk/londynsky-sud-rozhodol-o-osude-extremistu-bombica-som-vydany-prehral-som-oznamil/ Známa česká influencerka musela prestať predávať svoj produkt. Údajne spôsobuje neplodnosť https://emefka.sk/znama-ceska-influencerka-musela-prestat-predavat-svoj-produkt-udajne-sposobuje-neplodnost/ Krajské mesto schválilo úplný zákaz herní a kasín na svojom území. Jedno kasíno tým ale získava monopol https://www.interez.sk/krajske-mesto-schvalilo-uplny-zakaz-herni-a-kasin-na-svojom-uzemi-jedno-kasino-tym-ale-ziskava-monopol/ Voľby do Európskeho parlamentu by suverénne vyhralo PS. Smer či Hlas by výrazne zaostali https://www.interez.sk/volby-do-europskeho-parlamentu-by-suverenne-vyhralo-ps-smer-ci-hlas-by-vyrazne-zaostali/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Možností na jarné lyžovanie pred Veľkou nocou ubudlo. Poslednú lyžovačku zažiješ už len v pár lyžiarskych strediskách: https://www.startitup.sk/moznosti-na-jarne-lyzovanie-pred-velkou-nocou-ubudlo-poslednu-lyzovacku-zazijes-uz-len-v-par-lyziarskych-strediskach/   2. Vodiči sa obávajú dopravného kolapsu: Diaľničiari avizujú, kedy budú cesty beznádejne preplnené (PREHĽAD): https://www.startitup.sk/vodici-sa-obavaju-dopravneho-kolapsu-dialniciari-avizuju-kedy-budu-cesty-beznadejne-preplnene-prehlad/ 3. Robert Fico predstavil európskym lídrom v Bruseli odvážny plán. Pre Slovákov by mal zabezpečiť dostatok elektriny: https://www.startitup.sk/robert-fico-predstavil-europskym-lidrom-v-bruseli-odvazny-plan-pre-slovakov-by-mal-zabezpecit-dostatok-elektriny/   4. Prezidentské voľby finišujú vo veľkom. Harabin hovorí o nepravdivej podpore, v Aliancii sa cítia byť podvedení: https://www.startitup.sk/prezidentske-volby-finisuju-vo-velkom-harabin-hovori-o-nepravdivej-podpore-v-aliancii-sa-citia-byt-podvedeni/   5. Mikuláš Černák je za mrežami už 26 rokov. Súd rozhodne, či pôjde bývalý boss podsvetia na slobodu: https://www.startitup.sk/mikulas-cernak-je-za-mrezami-uz-26-rokov-sud-rozhodne-ci-pojde-byvaly-boss-podsvetia-na-slobodu/   6. Slovenské lietajúce auto navždy zmizlo do Číny. Známy projekt odkúpil tamojší gigant: https://www.startitup.sk/slovenske-lietajuce-auto-navzdy-zmizlo-do-ciny-znamy-projekt-odkupil-tamojsi-gigant/ 7. Prvý duel pred 2. kolom je plný slovných útokov: „Pani Lacová, potichu,“ povedal moderátorke Korčok: https://www.startitup.sk/prvy-duel-pred-2-kolom-je-plny-slovnych-utokov-pani-lacova-potichu-povedal-moderatorke-korcok/ 8. Vláda chce odstrel medveďov v „bezpečných zónach“ zakotviť v ústave. Zviaže tak ruky kritikom: https://www.startitup.sk/vlada-chce-odstrel-medvedov-v-bezpecnych-zonach-zakotvit-v-ustave-zviaze-tak-ruky-kritikom/ 9. Fatálna chyba v zámene tehotných pacientiek. Pražskí lekári omylom vykonali potrat zdravej žene: https://www.startitup.sk/fatalna-chyba-v-zamene-tehotnych-pacientiek-prazski-lekari-omylom-vykonali-potrat-zdravej-zene/ 10. Rusom dochádza technika a „melú z posledného“. Expertpribližuje, kedy by mohol nastať koniec vojny: https://www.startitup.sk/rusom-dochadza-technika-a-melu-z-posledneho-expert-priblizuje-kedy-by-mohol-nastat-koniec-vojny/

Rusko, ktoré už dva roky terorizuje iný štát, zažilo teror opäť priamo vo svojom hlavnom meste. Teroristi v miestnej koncertnej sále zavraždili najmenej 140 ľudí.Prečo Moskva hneď za útokom videla Ukrajinu, aj keď k nemu prihlásili teroristi z Islamského štátu? Majú už ruské tajné služby skutočných vinníkov, alebo získali priznania len mučením? A čo na to naša vláda, ktorá sa chce s Ruskom opäť zbližovať? Aká je teroristická hrozba u nás, ak vláda narýchlo zvoláva bezpečnostnú radu? A čo bude s pomocou západu Ukrajine? Ako s bráni Rusom a za akých podmienok sa môže rokovať o mieri?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom zahraničných vecí, aj bývalým veľvyslancom v Spojených štátoch či v Maďarsku Rastislavom Káčerom.

Ruskú sú práve voľby, ktoré majú jasného víťaza. Putin sa po 25 rokoch v úrade, chystá vládnuť Rusom minimálne ďalších šesť, respektíve 12 rokov. Kritici a pozorovatelia hovoria o neslobodných voľbách s ktorých boli odstránený všetci opoziční kandidáti. Jeden z nich, Navaľnyj, len nedávno zomrel vo väzení na Sibíri.Aký význam majú takéto voľby, ako prebiehajú a prečo všetko naznačuje, že sú zmanipulované? Ako voľby ovplyvňujú situáciu na Ukrajine, Slovensku a na celý svet? Čo sa po nich môže zmeniť? A čo Slovensko a vláda Roberta Fica, ktorá mení náš zahraničnopolitický kurz a hovorí o zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

V piatok 16. februára 2024 zomrel vo väzenskom tábore ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj. Mal tam stráviť 19 rokov. Ešte ani neprebehol Naľneho pohreb a už sa začalo šíriť množstvo hoaxov. Aké boli? A ako ovplyvnil jeho odchod spoločnosť v Rusku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a neskôr so slovenským Rusom, politickým aktivistom Filippom Sedovom.Hincová Frankovská sa venovala dvom hoaxom. V prvom prípade išlo o fotomontáž manželky Navaľného s ich rodinným priateľom. Hincová Frankovská pritom poukázala na fakt, že Júlia Navaľná sa dostala do záujmu dezinformátorov najmä preto, že chce pokračovať v práci svojho zosnulého manžela. Druhý hoax bol tiež fotomontážou, tentoraz však samotného opozičného politika.Sedov opísal atmosféru v Rusku po smrti Navaľného negatívne. „Alexej Navaľnij bol ten najväčší symbol ruskej opozície, je veľa ľudí, ktorí verili, že po tom všetkom, čo sa deje, teraz Navaľnij bude slobodný a bude viesť Rusko. Je teda veľa ľudí, ktorí prišli o nádej.“ Pokračoval, že aj smrť opozičného politika je hrozba pre režim a práve preto začal šíriť množstvo dezinformácií: „Dlhé roky, ten režim funguje tak, že šíri hoaxy, aby ľudia spochybňovali všetko – že neexistuje iba jedna pravda ... že pravda je niekde uprostred.“Podcast pripravila Veronika Jursová Prachárová.

Inician las campañas electorales para la Presidencia Inicio Campaña contra delitos sexuales en Campeche GN y EstudiantesPor sanción Bulgaria dejó de importar petróleo rusoMás información en nuestro podcast

Mi smo nekako skozi, a naši otroci, da ne govorimo o vnukih, se bodo pa težko izmazali. Govorimo o obveznem služenju vojaškega roka. Oni dan smo ministra Šarca poslali v Bruselj, da se je čohal po glavi z ostalimi obrambnimi ministri. Čohali pa so se po glavi, ker je najverjetnejši novi ameriški predsednik dal Rusom bianco menico, da lahko bombardirajo vse tiste Natove države, ki ne dajejo dovolj BDP-ja v obrambne proračune. Ker Slovenci nismo niti blizu trumpovskih dveh odstotkov, se je Šarec čohal še posebej intenzivno. In iz vsega tega praskanja se je rodila – verjetno na novinarsko vprašanje – izjava, da je v Sloveniji o ponovni uvedbi obveznega vojaškega služenja še prezgodaj govoriti. To je bilo prejšnji teden. Verjamemo, da je v enem tednu preteklo dovolj vode, da danes o njem že lahko govorimo. Na naš način seveda.Šarec je med razlogi, da se Slovenija še ni pridružila številnim evropskim državam, ki že uvajajo obvezno služenje ali pa o njemu razmišljajo, navedel, da naši naborniki ne bi imeli kje stanovati. Kot vse nepremičnine v naši državi je kvadratni meter vojašnic absolutno precenjen. Čeprav obstaja resna nevarnost, da bi mladi drli v naborne centre že samo zaradi tega, da dobijo streho nad glavo … Kakorkoli. V nadaljevanju izjave je Šarec skozi stisnjene zobe le priznal, da najvišji vojaški vrhovi preljube nam republike v dokumenti o novih obrambnih strategijah dopuščajo tudi možnost obvezne rezerve in naborniške vojske. Čemu smo prišli do točke, ko bo lirični ljudski genij ponovno zajockal »čez dolgih sedem let se bova vidla spet«, ni treba posebej ugibati. Rusi so pred vrati in Evropa se trese pred hordami rdeče armade in evropske vlade pospešeno polnijo eksploziv v kovinske tulce ter razmišljajo, koliko domoljubno vpoklicanih mladeničev lahko vržejo pod gosenice … Če smo analitično natančni; latentna razprava o ponovni uvedbi obvezne vojaščine je tlela ves čas. V glavnem poganjana ne z možnostjo agresije, temveč bolj z debatami o teoriji spolov; po njej bi današnje pomehkužene fantaline na ustrezno testosteronsko raven spravilo le postavljanje postelje, enolična hrana in tacanje po blatu. Ter slepo uboganje v veliki večini intelektualno inferiornejših sodržavljanov! A če za takšno utrjevanje generacij nikoli ni bilo dovolj kritične mase, jo je ruska nevarnost dostavila. Vojske po vsej Evropi so vznemirjene, švedski admirali celo svetujejo nakup baterijskih vložkov in vode za prvih 36 ur invazije. Nemški socialdemokrati odpirajo nove orožarske obrate, divji Balkan pa ima arzenale že tako pripravljene v lopah in shrambah. Ob vsem tem se vsaj rahlo pacifistični analitik ne more znebiti vtisa, kako vsi ti uniformiranci z našitki in črnimi škornji tega ne počnejo z neko slastjo. Kajti vedeti morate: vojak brez vojne, brez vsaj ene vojne v svojem življenju, je nekako impotenten. Podobno, kot bi gasilec preživel svoj vek brez požara, ali športnik brez stopničk. Take stvari. Zato vojaki po vsej Evropi slabo prikrito uživajo, ko gredo odstotki proračuna gor in ko so njihove mašinerije in njihove agende nenadoma, da ne zapišemo ponovno, na prvih straneh medijev. Čisto počasi se je vojaška terminologija prikradla v javno izreko in če smo pojme »žep« ali »rokav« še pred nekaj leti povezovali izključno s cenjenim cehom krojačev, danes vemo, da gre za vojaško fronto, ki valuje na povsem določen način. Vojaki tako le čakajo na ukaz; najprej, da začnejo polniti vojašnice s cenejšim in bolj svežim materialom – za razliko od naveličanega, preplačanega in maloštevilnega vojaštva, s katerim morajo delati zdaj; takoj zatem pa samo še čakajo na zeleno luč politikov. Žal živimo v nerodnem trenutku naše civilizacije, ko je med stotimi najbolj vplivnimi ljudmi na planetu zgodovinsko brez dvoma največje število popolnih bedakov. Prek prsta jih je okoli 60 odstotkov takih, ki bi ne bili zmožni voditi niti balinarske sekcije društva upokojencev, kaj šele države, gospodarstva ali pač religije. Ampak vse to ni glavni razlog, da smo v naši skromni radijski oddaji skeptični do naborništva oz. do rožljanja z orožjem nasploh. Kot nas je zgodovina naučila, so vojaki odlični za boj proti sovražniku, večje težave pa imajo v tem, da ga prepoznajo. Če vzamemo le veliko mantro naše generacije, ki se je potila pod čeladami v sveti veri, da bomo tedanjo domovino obranili pred zunanjim sovražnikom ... Na koncu smo se poklali med sabo. Po tej analogiji je veliko vprašanje, ali je največji sovražnik bodočega slovenskega nabornika resnično na enak način vpoklican fant, ki se bo tresel v neki vojašnici v bližini Moskve … In seveda za konec. Človeka preganja njegova preteklost. Kakorkoli se že naš obrambni minister trudi, svoji prvotni karieri, ki je bila v komičnem poslu, ne more povsem ubežati. In ni pomembno, ali ste se njegovim likom takrat smejali ali ne; dejstvo je, da je kot obrambni minister precej zabaven …Ob razpravi o novih obrambnih strategijah je izjavil:»Slovensko prebivalstvo mora biti ponovno usposobljeno za obrambo države …«Ha, ha, ha. Dobra. Ha, ha, ha.

Situácia na fronte sa ocitla v patovej situácii, každá zo strán narazila na svoje technologické možnosti, uviedol nedávno hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj o ukrajinskej protiofenzíve. Posledné týždne zároveň sledujeme, že Ukrajina rozširuje svoje pozície na ľavom brehu Dnepra, zoskupujú sa tam ukrajinskí vojaci a vojenské vozidlá. Čo sa deje na ľavom brehu Dnepra? Ako pokračuje ukrajinska protiofenzíva? V podcaste odpovedá reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Podľa reportérky je o tom, čo presne sa deje na ľavom Brehu Dnepra málo informácií. „Dnes sú Ukrajinci v štádiu, že si vďaka silám špeciálnych operácií a námornej pechote vytvorili maličké ostrovčeky na ľavej strane, kde sa snažia ukotviť, no situáciu im znepríjemňuje ruské delostrelectvo, približuje Stanislava Harkotová.Cieľom je odrezať Krym od zvyšku okupovaných územi na východe krajiny. „Pokiaľ by sa Ukrajincom podarilo dostať na druhú stranu a vytlačiť Rusov do vnútrozemia Krymu, tak by sa im podarilo obísť systém ruskej obrany. Zašli by k Rusom priamo do ich tyla a prepadli by ich zozadu, približuje v podcaste.V podcaste tiež budete počuť:- ako sa vyvíja protiofenzíva na iných úsekoch,- v čom si Zelenskyj a Zalužnyj protirečia,- a či ofenzíva ukázala napätie medzi Zalužnym a Zelenskym.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Z okna domu vidíš tank, približuje v podcaste Stanislava Harkotová, ktorá sa bola pozrieť na územia blízko frontu. A stretla sa aj s tankistami priamo na mieste, kde plnia bojové úlohy.Úsek frontu pri Kupjansku a Lymane je celkom aktívny, opisuje v podcaste Stanislava Harkotová. „Práve v tomto úseku frontu sa Rusi snažia o lokálnu ofenzívu."Novinárku zaujímalo, ako v tomto úseku vyvíja front. Pohybovala sa bližšie k Rusom. „Išli sme za tankistami, ktorí sú skrytí v lese. Mala som možnosť navštíviť aj delostrelcov. Videli sme aj prácu ukrajinských bojových vrtuľníkov. " približuje, čo zažila v ukrajinskom teréne Stanislava Harkotová.Novinárka v podcaste opisuje, ako vyzerá prostredie, kde vojaci plnia bojové úlohy. Ako vyzerá deň tankistov? Čo hovoria civilisti, ktorí žijú blízko frontu?Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Pred útokom na Ukrajiny pôsobila ruska armáda odstrašujúco. Teraz pre nedostatok zbraní sa Vladimír Putin snaží nájsť oporu u ďalšieho diktátora.„Rusko vnímame ako obrovskú vojenskú veľmoc. Teraz ale Rusko potrebuje pomoc aj tak zaostalej ekonomiky ako je KĽDR,“ hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár.V podcaste sa pozrieme aj na ukrajinskú protiofenzívu, ktorej sa darí posúvať líniami ruskej obrany. Mnohí analytici hovoria o najdôležitejšej fáze protiofenzívy. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára nastala najdôležitejšia časť po prekonaní prvej línii, ktorá ukázala silu ukrajinskej armády.Podcast nahrával Adam Oleš.

"Veľa vecí vidím pesimisticky, ale odmietam sa len sťažovať," hovorí Michal Handzuš aj o tom prečo sa zapojil do kampane Chcem tu zostať, ktorá má motivovať mladých ľudí, aby šli v septembri voliť," hovorí hokejista Michal "Nevedel som sa biť, ani som sa nikdy nechcel biť. Párkrát som sa dostal do mely, kde som proste musel. A veľakrát som urobil chyby, potom mi chlapci hovorili, že robím chyby, a nedal som si dolu rukavice. Ja som sa radšej nebil, lebo by som dostal. Hral som v tej ére NHL, kde sa fakt ešte bilo. Ale mal som pri sebe bitkárov, to mi pomáhalo, že nebol som ja ten, na ktorého by sa spoliehali. Nemal som to rád, a snažil som sa tomu vyhýbať, lebo ja som tam bol pre hokej. A som rád, že hokej napreduje tak, že bitky už nie sú taká súčasť hry a je to už len marginálna súčasť," hovorí hokejista Michal Handzuš. Ako vnímal, že bol jediný za to, aby hráči KHL nehrali v reprezentácii? Kde je dnes slovenský hokej? Ako sa pozerá na úroveň verejnej diskusie na Slovensku? A spomína ešte niekedy na víťazstvo na majstrovstvách sveta pred 21 rokmi? Pozrite si záznam diskusie Rozhovory ZKH na Tyršáku, kde sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozprávala s hokejistom Michalom Handzušom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Otvorenie nového frontu problematického pre Rusov, v najbližších týždňoch ale odloženie útoku v tejto oblasti a zosilnenie bojov v iných častiach Ukrajiny. Analytici predpovedajú ďalší vývoj vojny po zničení priehrady Kachovka.  Stojím si za tým, že zničenie vodnej priehrady Kachovka hrá viac do karát Ukrajincom ako Rusom, hovorí v podcaste denníka Pravda analytik Zdeněk Kríž. Naopak, podľa riaditeľa Adapt institute Mateja Kandríka tejto úvahe chýba logika. Ich argumenty si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu  

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí.  Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok.  „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Posledný týždeň Rusom znovu pripomenul, že invázia na Ukrajinu celkom neobíde ani tých, ktorých nepovolali na front. Po tom, ako minulý rok niekto zabil propagandistku Darju Duginovú, zomrel pri výbuchu v petrohradskej kaviarni bloger a podporovateľ ruskej vojny, známy pod menom Vladlen Tatarskyj. Rusi zatkli amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý pôsobil v Moskve. Tvrdia, že sa pokúšal dostať k utajovaným skutočnostiam, čo noviny Wall Street Journal, pre ktoré píše, odmietajú. V Ukrajine sa medzitým vedie trochu bizarná diskusia o tom, či sa ruským žoldnierom podarilo dobyť Bachmut, alebo ešte nie. Šéf wagnerovcov totiž uviedol, že ho „z právneho hľadiska“ obsadili, keďže vztýčili vlajku na radnici. Ukrajinci však hovoria, že ju vyvesili niekde na toalete a o radnicu sa stále bojuje. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

365 dní Ruskej vojny. Rok Putinovho zabíjania ľudí, ničenia Ukrajiny, páchania vojnových zločinov. Rusi vypálili na Ukrajinu za rok tisíce rakiet, milióny delostreleckých granátov, útočia zo zeme, zo vzduchu aj z mora. Ukrajinci sa už rok statočne bránia. Za cenu tisícov ľudských životov, zničenej krajiny, Rusom nedovolili dobiť Kyjev ani výrazne postúpiť. Aký bol prvý rok vojny a jej zlomové momenty? Čo by sa stalo, ak by sa Putinovi jeho plán podaril? Ako to na bojiskách vyzerá dnes, čo bude s Putinovou jarnou ofenzívou? A ako zmenia vývoj vojny zbrane od spojencov? Dostane Kyjev aj ďalšie lietadlá? Braňo závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a poradcom premiéra Hegera Alexandrom Dulebom.

1. Biden odkázal Rusom, že prehrali. 2. Pellegrini povedal Ficovi nie, Fico je hysterický. 3. Dezinformácie a poplašné správy majú potenciál rozvrátiť štát.

Na východe Ukrajiny pokračujú tvrdé boje o malé mesto Soledar, niektoré správy dokonca hovoria, že Rusom sa možno darí postupovať. Iné zase, že nie je úplne jasné, kto vlastne mesto kontroluje. Prečo je toto mestečko také dôležité, čo sa tam odohráva a či sa situácia na niektorých miestach frontu obracia a Rusko začína vyhrávať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina. Zdroje zvukov: CNN, BBC, Guardian Odporúčanie Jeden z mojich najobľúbenejších amerických novinárov Derek Thompson - ten za úžasným technologickým podcastom Crazy Genius - napísal pre nový The Atlantic sériu textov, v ktorých sa pozrel na americké zaostávanie v inováciách. Hlavný text zisťoval, prečo sa zastavil americký progres i prečo USA už nevytvárajú veci, ktoré vymyslia. https://www.theatlantic.com/author/derek-thompson/ _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.