Podcasts about povinn

Obce na likvidaci tříděného odpadu obvykle doplácejí, v případě měst to jsou desítky tisíc korun, u těch velkých i víc. Problémem zůstává nadbytek odevzdaného textilu.

Svet online nakupovania prechádza zemetrasením, ktoré navždy zmení vaše podnikanie. Zatiaľ čo európske e-shopy čelia drakonickým pokutám za chýbajúce tlačidlá, sociálne siete definitívne prevalcovali tradičné weby a prebrali kontrolu nad peňaženkami zákazníkov. Do hry navyše vstupujú nekompromisné pravidlá pre ochranu tínedžerov, ktoré doslova pochovajú doterajšie marketingové stratégie postavené na neistotách mladých. Čo všetko sa stalo v biznis svete v júli? Pozrite si celú mudrovačku pre viac top informácií z e-commerce

Od 1. července začíná ostrý provoz Centrální evidence psů. Budou do ní postupně zapisováni všichni psi chovaní v České republice. Co všechno registr usnadní i kdo do něj bude moci nahlížet, přiblížila veterinářka Adéla Wimmer.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Povinná angličtina od první třídy základní školy nebude. Stejně tak se ruší povinný druhý cizí jazyk na vyšším stupni. O změnách rozhodl ministr školství Robert Plaga za ANO. Překopal tak plán, který nastavil jeho předchůdce Mikuláš Bek z hnutí STAN. Ten teď Plagův krok kritizuje s tím, že českou společnost směřuje k „idiokracii“. Mělo by nám vadit, že se děti nebudou učit povinně anglicky už od první třídy? Hosté: Josef Mačí - redaktor Seznam Zpráv, který se zaměřuje na školství Jan Vöröš Mušuta - programový ředitel a vedoucí odborného týmu neziskové organizace EDUin Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy. Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Povinná angličtina od první třídy základní školy nebude. Stejně tak se ruší povinný druhý cizí jazyk na vyšším stupni. O změnách rozhodl ministr školství Robert Plaga za ANO. Překopal tak plán, který nastavil jeho předchůdce Mikuláš Bek z hnutí STAN. Ten teď Plagův krok kritizuje s tím, že českou společnost směřuje k „idiokracii“. Mělo by nám vadit, že se děti nebudou učit povinně anglicky už od první třídy?Hosté: Josef Mačí - redaktor Seznam Zpráv, který se zaměřuje na školstvíJan Vöröš Mušuta - programový ředitel a vedoucí odborného týmu neziskové organizace EDUinČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Novela zákona o cestnej premávke č. 8/2009 začne platiť už od septembra tohto roka. Pripravili sme pre vás zhrnutie legislatívnych noviniek, ktoré sa týkajú kontroverzných elektrických kolobežiek. Po novom ich zákon definuje ako malé elektrické vozidlá.Schvaľovanie a prijatie novely zákona o cestnej premávke prebehlo tentoraz rýchlo. Zatiaľ čo v predchádzajúcej epizóde podcastu sme sumarizovali legislatívne novinky pre vodičov motorových vozidiel, dnes sa sústreďujeme na používateľov elektrických kolobežiek. Tie sú po novom považované za malé motorové vozidlá a zákonodarcovia pre ne vyhradili aj celkom nový paragraf 55a.Novou epizódou podcastu sprevádza motoristický novinár Erik Stríž, postupne sa venuje nasledujúcim témam: Zákon schválila Národná rada SR aj ho podpísal prezident, platiť začne od septembra Ako rýchlo môžu jazdiť elektrické kolobežky? Čo tie odblokované? Povinná výbava vodiča elektrickej kolobežky Elektrické kolobežky a alkohol Kde majú elektrické kolobežky jazdiť? Na chodníku, ceste či cyklotrase? Môžu elektrické kolobežky parkovať aj na chodníku? Zákaz fajčiť, jesť a piť na elektrickej kolobežkePredchádzajúca epizóda o nových dopravných predpisoch:https://www.aktuality.sk/clanok/71v8bY1/ake-dopravne-predpisy-pokuty-a-pravidla-pre-autoskoly-sa-menia-od-septembra/

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch. Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia. Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR. „Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Americká armáda přestává vyžadovat povinné očkování proti chřipce. Pentagon nově ponechává rozhodnutí na jednotlivých vojácích, čímž mění dlouholetou strategii prevence nemocí v armádě. Rozhodnutí okamžitě vyvolalo debatu mezi politiky, vojáky i lékaři.Vojenští zdravotníci upozorňují, že chřipka není jen „běžné nachlazení“. Ve vojenském prostředí může rychlé šíření infekcí výrazně snížit bojovou připravenost jednotek, zejména při nasazení v uzavřených základnách nebo lodích. Povinné očkování bylo právě proto dlouhodobě součástí armádní prevence.Zastánci změny argumentují větší osobní svobodou vojáků a omezením povinných zdravotních zásahů. Kritici se ale obávají, že dobrovolný systém povede k nižší proočkovanosti a vyšším zdravotním rizikům. Debata tak není jen o chřipce, ale i o hranici mezi individuální volbou a kolektivní bezpečností...Vědátor vznikl jako spinoff olomouckého spolku studentů a popularizátorů vědy UP Crowd. Naším cílem je popularizovat vědu a kritické myšlení primárně na sociálních sítích. …což v praxi znamená, že na to nemáme moc prachy, málokdo nás podporuje a děláme na to na koleni, jak se jen dá – na našem YouTube kanálu přesto týden co týden najdete novinky ze světa vědy, krátká osvětová videa i delší rozhovory a tématické videa!Váš Vědátor

Od 1. januára 2027 čakajú podnikateľov nové povinnosti pri elektronickej fakturácii. Zavádza sa povinné zasielanie a prijímanie e-faktúr prostredníctvom doručovacej služby – tzv. digitálneho poštára.Čo presne znamená e-faktúra? Koho sa nové pravidlá dotknú? A ako bude fungovať systém Peppol?Ing. Zuzana Uríková z Daňového centra v podcaste vysvetľuje:ako bude fungovať elektronická fakturácia v praxi,kto bude musieť prijímať e-faktúry,čo je digitálny poštár,aké výhody a nové povinnosti e-fakturácia prinesie,prečo netreba podceniť prípravu na nové pravidlá.Dozviete sa aj to, prečo e-faktúra nie je obyčajné PDF a aké zmeny čakajú firmy v rámci digitalizácie DPH v EÚ.Viac praktických informácií k téme a príležitosť položiť otázky ponúkne aj konferencia Dane a účtovníctvo pod lupou 2026.Poradca podnikateľa – informujeme, radíme, vzdelávame.www.pp.sk

Čo robí detskú knihu dobrou? A čo darovať deťom k slávnosti prvého svätého prijímania? Ako ulahodiť tínedžerom, ktorých čaká birmovka? Na tieto otázky ponúkajú odpoveď Lukáš Melicher a Magi Vanovčanová z knižného vydavateľstva denníka Postoj. Knihy, o ktorých sa zhovárajú, kúpite tu: Múdra pani https://obchod.postoj.sk/produkt/mudra-pani Zelený smaragd https://obchod.postoj.sk/produkt/zeleny-smaragd Biblia - príbeh vykúpenia (komiksové spracovanie) https://obchod.postoj.sk/produkt/biblia-pribeh-vykupenia Kniha príbehov k prvému svätému prijímaniu https://obchod.postoj.sk/produkt/kniha-pribehov-k-prvemu-svatemu-prijimaniu Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme.

Rozprávanie o dvoch výnimočných knihách od významnej terapeutky narodenej v Košiciach Edith Evy Eger. Prežila holokaust, no táto skúsenosť ju nezlomila, naopak, pomohla rásť nielen jej, ale aj ľuďom, ktorým pomáhala. Svoj životný príbeh o tom, ako sa vyslobodila nielen z koncentračného tábora, ale aj z väzenia vlastnej mysle, rozpráva v knihe Voľba. V jej pokračovaní Dar rozmieňa na drobné 14 spôsobov, ktorými sa sami väzníme v našej mysli a ponúka praktický a zrozumiteľný návod, ako z toho von. O knihách sa zhovárajú Lukáš Melicher a Magi Vanovčanová z knižného vydavateľstva denníka Postoj. Obe knihy nájdete v e-shope denníka Postoj: Voľba: https://obchod.postoj.sk/produkt/volba Dar: https://obchod.postoj.sk/produkt/dar

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Linky: Výsledky Apple https://www.techmeme.com/260430/p51#a260430p51 Google https://www.techmeme.com/260429/p57#a260429p57 Meta https://www.techmeme.com/260429/p42#a260429p42 Nárast investícií https://www.techmeme.com/260430/p8#a260430p8 OnePlus pravdepodobne končí https://9to5google.com/2026/04/29/oneplus-realme-merger-report/, MKBHD vysvetľuje kontext https://www.youtube.com/watch?v=vZdbbN3FCzE Ben Thompson o stratégii Amazonu https://stratechery.com/2026/amazons-durability/ Povinné digitálne platby na Slovensku https://zive.aktuality.sk/clanok/ynVh66A/slovaci-budu-od-maja-platit-po-novom-aka-zmena-pride-a-co-o-nej-treba-vediet/ Labková patrola v SNL https://www.youtube.com/watch?v=pBFIqRSsixE Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:36 Výsledky Google, Meta, Apple33:05 Súd Musk vs. Altman40:05 Digitálne platby na Slovensku47:42 Martinovi unikli dáta52:28 Záver (Mario vs. Labková patrola)See omnystudio.com/listener for privacy information.

Český zvyk neptat se na příjem možná vezme za své. Evropská směrnice o transparentním odměňování, kterou Ministerstvo práce a sociálních věcí přenáší do českého práva, změní pravidla pro zaměstnance i personalisty. Zaměstnavatelé nově nebudou smět zjišťovat mzdovou historii uchazečů, naopak budou muset zájemci o práci sdělit nabízené mzdové rozpětí nebo budou muset evidovat platové rozdíly mezi ženami a muži, kteří pracují na stejných pozicích. Povinné uvádění výše nástupní mzdy v inzerátech ale směrnice nakonec nezavádí. Podle Martina Jánského, šéfa personální agentury Randstad, to ani není třeba. „Není úplně nutné, aby nám toto stanovoval stát. Firmy samy přijdou na to, že když tam mzdu uvedenou mají, tak mohou nalákat lepší kandidáty a nezabývat se zbytečně těmi, kteří by tu odměnu ani neakceptovali,“ říká v pořadu Agenda. Agenda. Rozhovory s top lídry českého byznysu, zakladateli firem, odborníky. Čtvrthodinka o byznysu z první ruky. Každý všední den na SZ Byznys a ve všech podcastových aplikacích. Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.

Český zvyk neptat se na příjem možná vezme za své. Evropská směrnice o transparentním odměňování, kterou Ministerstvo práce a sociálních věcí přenáší do českého práva, změní pravidla pro zaměstnance i personalisty. Zaměstnavatelé nově nebudou smět zjišťovat mzdovou historii uchazečů, naopak budou muset zájemci o práci sdělit nabízené mzdové rozpětí nebo budou muset evidovat platové rozdíly mezi ženami a muži, kteří pracují na stejných pozicích. Povinné uvádění výše nástupní mzdy v inzerátech ale směrnice nakonec nezavádí. Podle Martina Jánského, šéfa personální agentury Randstad, to ani není třeba. „Není úplně nutné, aby nám toto stanovoval stát. Firmy samy přijdou na to, že když tam mzdu uvedenou mají, tak mohou nalákat lepší kandidáty a nezabývat se zbytečně těmi, kteří by tu odměnu ani neakceptovali,“ říká v pořadu Agenda. Agenda. Rozhovory s top lídry českého byznysu, zakladateli firem, odborníky. Čtvrthodinka o byznysu z první ruky. Každý všední den na SZ Byznys a ve všech podcastových aplikacích. Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.

Pořád dokola slyšíme, jak důležité je vzdělání, jak musíme pečovat o naše školství, jak si musíme vážit učitelů. Jenomže „skutek utek“. Nastoupil nový ministr Robert Plaga (ANO) a nedávno oznámil, že o rok odkládá povinnost základních škol učit podle nových vzdělávacích programů. Povinně budou na základních školách a nižších stupních víceletých gymnázií zavedeny až od září 2028.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Většina z nás zná zkratku MDŽ. Většina si ji pojuje s 8. březnem. Co už ale není tak všeobecně známo, je historie a kontext tohoto významného dne. V českých zemích byl totiž Mezinárodní den žen znehodnocen během čtyřiceti let socialismu. Povinné oslavy na pracovištích, rudé karafiáty a gratulace v televizi. Mezinárodní den žen přitom vznikl už na začátku minulého století a měl především oslavovat úspěchy, kterých dosáhlo ženské hnutí napříč světem.

Saša Michailidis se ptá hostů na výzvu, která ještě reaguje na film Sbormistr. Umělci a tvůrci nabádají k větší odpovědnosti a etickému jednání při natáčení reálných příběhů. Nakladatelé i knihovny doufají v uzákonění elektronického povinného výtisku. FAMUFEST také připravuje studenty FAMU na jejich budoucí profese. Je to 100 let od narození režiséra Andrzeje Wajdy.Všechny díly podcastu Akcent můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Saša Michailidis se ptá hostů na výzvu, která ještě reaguje na film Sbormistr. Umělci a tvůrci nabádají k větší odpovědnosti a etickému jednání při natáčení reálných příběhů. Nakladatelé i knihovny doufají v uzákonění elektronického povinného výtisku. FAMUFEST také připravuje studenty FAMU na jejich budoucí profese. Je to 100 let od narození režiséra Andrzeje Wajdy.

Saša Michailidis se ptá ředitele Odboru doplňování fondů Národní knihovny ČR Michala Závišky a programového ředitele nakladatelského domu GRADA Antonína Kočího. Nakladatelé v Česku musí odevzdávat knihovnám povinné výtisky, a to nejen tištěných knih. Co zasílání povinného výtisku znamená pro nakladatele? Proč se to některým z nich příliš nezamlouvá? A jak to bude s elektronickým povinným výtiskem? Všechny díly podcastu Akcent můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Saša Michailidis se ptá ředitele Odboru doplňování fondů Národní knihovny ČR Michala Závišky a programového ředitele nakladatelského domu GRADA Antonína Kočího. Nakladatelé v Česku musí odevzdávat knihovnám povinné výtisky, a to nejen tištěných knih. Co zasílání povinného výtisku znamená pro nakladatele? Proč se to některým z nich příliš nezamlouvá? A jak to bude s elektronickým povinným výtiskem?

Otvírá se v Česku cesta pro širší odškodnění osob, jejichž zdraví mohlo poškodit očkování proti covidu? Jak by se škrty v rozpočtu ministerstva kultury mohly dotknout literárních akcí a české účasti na frankfurtském knižním veletrhu? A jaké šance má malý makak Punch, že se začlení do skupiny opic poté, co ho opustila jeho matka? I o tom budeme mluvit.

Otvírá se v Česku cesta pro širší odškodnění osob, jejichž zdraví mohlo poškodit očkování proti covidu? Jak by se škrty v rozpočtu ministerstva kultury mohly dotknout literárních akcí a české účasti na frankfurtském knižním veletrhu? A jaké šance má malý makak Punch, že se začlení do skupiny opic poté, co ho opustila jeho matka? I o tom budeme mluvit.Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jaké známky jste měli v pololetí té které třídy? Vzpomenetesi? Asi ne, viďte. Ba dokonce nám dá práci vzpomenout si, kde tavysvědčení vlastně máme. Naposled byla přece v tom spodním šuplíku, tam u okna, ale jsou tam i teď? Myslím, že zvláště my starší dobře cítíme, jak ošidné je lpět na co nejlepších známkách. A v té snaze přehlédnout to, co každé dítě v sobě má, a co žádné vysvědčení nepostihne.Ta ať se nám to daří i dnes, v den pololetníchvysvědčení roku 2026.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aký bude rok 2026 na Slovensku z pohľadu technológií? Čaká nás možné spojenie dvoch mobilných sietí, povinné bezhotovostné platby u obchodníkov aj novinky v roamingu.Telekom a O2 úspešne dokončili zdieľanie sietí takmer na celom území Slovenska. Pozornosť sa teraz obracia na zostávajúcich dvoch hráčov – 4ku a Orange. Prečo sú títo operátori na seba takpovediac odkázaní, aké prekážky stoja v ceste ich spojeniu a čo by takáto dohoda priniesla obom stranám?Druhou veľkou témou sú bezhotovostné platby, ktoré budú musieť obchodníci povinne prijímať. Znamená to definitívny koniec nutnosti nosiť hotovosť aj v malých prevádzkach a ohrozia napríklad platby cez QR kódy dominanciu platobných kariet?Na záver rozoberáme pozitívnu zmenu v roamingu – do zóny s domácimi cenami pribudnú dve krajiny mimo EÚ.O tom, čo nás čaká, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako funguje zdieľaná sieť Telekomu a O2 a prečo z nej vynechali dve mestá.Prečo je možné spojenie sietí 4ky a Orangeu a čo tým obaja získajú.Problém s čínskym hardvérom v sieti 4ky.Povinné bezhotovostné platby a možný koniec výhovoriek obchodníkov.Môžu platby cez QR kódy v budúcnosti nahradiť platby kartou či mobilom?Nové krajiny v regulovanom roamingu: Ukrajina a Moldavsko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V 70. letech minulého století byl jednou z mála sovětským režimem posvěcených zábav hurónský smích nad časopisem Korea. Ještě žil Kim Ir-sen a jeho jméno muselo být citováno v každém článku za doprovodu jednoho z povinných titulů – například Otec všech našich dětí – a muselo být vysázeno tučně.

V 70. letech minulého století byl jednou z mála sovětským režimem posvěcených zábav hurónský smích nad časopisem Korea. Ještě žil Kim Ir-sen a jeho jméno muselo být citováno v každém článku za doprovodu jednoho z povinných titulů – například Otec všech našich dětí – a muselo být vysázeno tučně.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít vôbec nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Majitelé plynových kotlů jsou už zvyklí na pravidelné prohlídky, které musí provádět. Povinnost nechat si kotel prohlédnout a zkontrolovat však mají i provozovatelé kotlů na pevná paliva.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí aj firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy, ktoré sa stanú alternatívou k platobným kartám.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako funguje povinná kontrola mena príjemcu pri IBANe.Ako bude fungovať štátny systém QR platieb v obchodoch od marca 2026.Cieľ zmien: Alternatíva ku kartám, boj so šedou ekonomikou a pohodlie pre zákazníkov.Riziká QR platieb a ako sa brániť proti podvrhnutým kódom.Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/vAJqbrM/berieme-iba-hotovost-sa-stane-minulostou-na-slovensku-sa-udeju-tieto-zmeny-uz-co-nevidiet/https://zive.aktuality.sk/clanok/oS9tuVl/slovenska-inspekcia-varuje-takto-vas-okradnu-o-peniaze-pri-zajazdoch-a-listkoch/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí a firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako bude fungovať kontrola mena príjemcu.Prečo môže nová kontrola spôsobovať nedorozumenia pri platbách firmám.Ako tieto zmeny ovplyvnia boj proti podvodom a chybným platbám.Budúcnosť platenia v obchodoch: Nahradia QR kódy platobné karty?Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/l68ude1/od-oktobra-pride-velka-zmena-v-bankach-pri-posielani-penazi-pribudne-novy-udaj/https://zive.aktuality.sk/clanok/FihowGp/velka-zmena-pride-uz-o-20-dni-platby-zacnu-fungovat-inak-vo-vsetkych-bankach/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

České základní školy budou muset od září 2027 podle nového rámcového vzdělávacího programu zařadit do výuky filmovou výchovu. „Kolik hodin v jakém ročníku se bude filmová výchova učit, si stanoví každá škola. Není to přesně dané, bude záležet na rozhodnutí pedagogického sboru,“ upřesňuje Zuzana Havelková, ředitelka Asociace pro filmovou a audiovizuální výchovu, se kterou jsme téma probrali.

Dánsko poprvé v historii rozšiřuje povinnou vojenskou službu i na ženy. Po dosažení 18 let budou zařazeny do loterijního systému stejně jako muži. „Spíš než o množství tam jde o otázku férovosti,“ říká bezpečnostní expert Jan Ludvík. „U nás taky máme brannou povinnost pro ženy. Ale zapomíná se na to.“ Další témata rozhovoru: telefonát Trumpa s Putinem, pozastavení zbrojních dodávek USA Ukrajině, dohoda ze summitu v Haagu o zvýšení výdajů členských států NATO na obranu.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Povinné zmluvné poistenie – niečo, čo potrebuje každý vodič, ale málokto presne vie, prečo stojí toľko, koľko stojí, a čo všetko na jeho cenu vplýva.

Jak se při nákupu ojetého vozu nenechat napálit? Karel Kilián radí, co a jak si o automobilu můžete zjistit přes internet. Je toho překvapivě hodně a všechny tyto informace vám pomohou vyhnout se špatnému nákupu. Problémů s ojetinami se totiž vyskytuje celá řada.Aby prodejci na oko vylepšili profily prodávaných aut, stahují tachometry, zatajují informace o předchozích „kariéře“ vozu nebo tvrdí, že vozidlo není bourané. Stát se také může, že jde o kradené zboží nebo že dokonce patří leasingové společnosti, jen vám prodejce tuto skutečnost hodlá zatajit.V pořadu zmiňujeme řadu služeb a aplikací, které vám pomohu zjistit informace o automobilech:FrenkeeKontrola VINpátrací databáze Policie ČRvyhledávání dle SPZ/VIN (databáze ČKP)kontrola tachometru (databáze MD)registr silničních vozidel (databáze MD)Portál dopravy a Portál veřejné správyeDalnicezákladní prověření vozidla (Cebia)prověřte si vozidlo online (Cebia)Moje Auto pro Android a pro iOSDnešní program ⬇️02:05 – Vraky v ulicích06:05 – VIN12:00 – Povinné ručení14:00 – Informace z STK18:45 – Historie vlastníků23:53 – Kam se poděl velký techničák?28:58 – Dálniční známky38:28 – Komerční služby

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Peťo Šebo, founder & CDO agentúry PS:Digital rozbehol v minulosti desiatky projektov, ktoré nevyšli – a neľutuje ani jeden. Jednoznačne tvrdí, že radšej spáli 30-tisíc z vlastného vrecka, než by niečo nikdy neskúsil. A práve vďaka tomu dnes vedie jednu z najúspešnejších digitálnych agentúr na Slovensku, organizuje najväčšiu marketingovú konferenciu a má za sebou klientov, ktorí nevyberajú podľa ceny, ale podľa dôvery. Tento mindset ho dostal tam, kde iní ani nevyštartujú.

Povinnou vojenskou službu už v Evropě zavedly Švédsko, Norsko, Litva či Lotyšsko. Polsko, Británie nebo Německo o tom vážně uvažují. Mělo by vojnu znovu zavést také Česko? „Mnozí mladí muži tam pochopí, co je život,“ chválí v Pro a Proti senátor Jiří Čunek (KDU-ČSL). „Není na to absolutně vybudovaná struktura, které jsme se zbavili,“ upozorňuje předseda sněmovního výboru pro obranu a bývalý ministr obrany Lubomír Metnar (ANO).

Povinné roušky, zákaz provozu restaurací – k takovým krokům se před pěti lety v březnu uchýlila vláda, aby bojovala s první vlnou covidové pandemie. Za pět let zemřelo v Česku na covid-19 v přepočtu zhruba 4000 lidí na milion obyvatel. Tím se řadíme k nejpostiženějším zemím světa. „Navrhoval jsem promoření mladé generace,“ připomíná imunolog Jiří Šinkora. „Ani po přirozeném nakažení člověk nemá dlouhodobou imunitu,“ oponuje tehdejší ministr zdravotnictví Roman Prymula.

Povinné upozornění na těhotenských testech odkazující na informace, které podporují zachování těhotenství. S tím počítal pozměňovací návrh tří poslanců v čele s lidovkyní Romanou Bělohlávkovou. Návrh po medializaci spadl pod stůl - aby se posléze znovu objevil. Seznam Zprávy zjistily, že na něm mělo podíl i protipotratové Hnutí pro život. Čeho se ultrakonzervativní spolek snaží dosáhnout?Hosté:Jaroslav Hroch - reportér Seznam ZprávEva Svatoňová - socioložka zaměřující se na antigenderová hnutí z Filozofické fakulty Univerzity Jana Evangelisty PurkyněČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Povinné upozornění na těhotenských testech odkazující na informace, které podporují zachování těhotenství. S tím počítal pozměňovací návrh tří poslanců v čele s lidovkyní Romanou Bělohlávkovou. Návrh po medializaci spadl pod stůl - aby se posléze znovu objevil. Seznam Zprávy zjistily, že na něm mělo podíl i protipotratové Hnutí pro život. Čeho se ultrakonzervativní spolek snaží dosáhnout? Hosté: Jaroslav Hroch - reportér Seznam Zpráv Eva Svatoňová - socioložka zaměřující se na antigenderová hnutí z Univerzity Jana Evangelisty Purkyně Článek a další informace**** najdete na webu Seznam Zprávy Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Rada pro rozhlasové a televizní vysílání oznámila, že by se jí měli nahlásit všichni influenceři, youtubeři a autoři obsahu. Ministr kultury poté, co přišly bouřlivé reakce, slíbil, že registraci zruší. „Pokud se má něco sledovat či regulovat, tak to mají být vážné věci,“ vysvětluje pro Český rozhlas Plus ministr kultury Martin Baxa (ODS). „Nemyslím si, že by zrušení povinné registrace něco změnilo,“ reaguje šéfredaktor týdeníku Reflex a autor podcastů Martin Bartkovský.

Jakou odvetu může zvolit Izrael po silném raketovém útoku Íránu na jeho území? Co se děje v Libanonu po začátku pozemní operace Izraele na jihu země? A jak se základní školy připravují na to, že by se měl snížit počet odkladů povinné školní docházky?