Podcasts about napokon

Na samitu Europske unije i zemalja Zapadnog Balkana u Tivtu, Njemačka i Francuska su predstavile model postupnog približavanja EU-u, što je ocijenjeno kao pozitivni korak. No, samit je protekao u sjeni incidenta s vraćanjem aviona u Srbiju u kojem su se navodno nalazili pobornici Aleksandra Vučića. Nenad Kreizer razgovara s reporterkom Vesnom Rajković-Nenadić i politologinjom Marinom Vulović iz Zaklade znanost i politika o izgledima zemalja Zapadnog Balkana za skori ulazak u Europsku uniju. Von Nenad Kreizer.

Opoziční demokrati ostro kritizujú ministra obrany za údajný predaj protilietadlového raketového systému KUB zo sovietskych čias. Minister kritiku odmieta a hovorí, že systém je nefunkčný a o vývoze nevie. Demokratom sa nepáči ani státisícová podpora vlády pre Jednotu dôchodcov Slovenska. A Slovensko sa nedočkalo prorastových opatrení v podobe nižších daní či odvodov. Horúcou témou má byť aj spolupráca či spájanie sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom.V čom teda má byť problém okolo starších protivzdušných systémov KUB a nových Barakov, ktoré nakupujeme od Izraela? Prečo majú byť problém dotácie pre Jednotu dôchodcov a ako vlastne dopadne možné spájania sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Práca v korporáte ju pripravila o zdravie. Ale zrazu sa to zvrtlo! ❤ živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤ vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Príbeh Marianny, ktorá sa nevedela pohnúť z miesta. Skúšala všetko. Až raz... Zmena kariéry prišla s malou náhodou. Našla peniaze v čižme! To je zápletka ako z rozprávky. Však? Ak dnes stojíte na mieste, kde sa necítite dobre, točí sa vám v hlave, chátrate, môžete to zmeniť. aj keď neviete, čo by ste vlastne mali robiť. Treba skúšať. To robila aj Marianna. Napokon "odhodila" diplom bankárky a vyučila sa na učilišti. Dnes má svoj vlastný salón. Stala sa z nej LEN KADERNÍČKA? Nie, stala sa znej opäť šťastná žena. Nájdete ju tu: https://www.hairstylecoach.skĎakujem, že podporujete tvorbu podcastu. Aj vďaka vám môžu vznikať tieto epizódy. *********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Prof. Horáková

Roman Kratochvíl bol pri tituloch žltočiernych a po kariére v Turecku sa do Interu vrátil. Bola to však 5. liga. Mal iba dve červené karty. Jedna kuriózna, druhú nazval hlúposťou, čo mu možno aj prekazilo šancu na MS. Legendou je v Interi, v Turecku a možno aj v Jelke. Nevedel skončiť, dal gól synovi a viac krát zvesil kopačky z klinca. V rozhovore sme sa rozprávali o týchto témach:Prečo mladosti cítil, že ešte nemal na A tím Interu,Na hosťovaní sa spoznal s manželkou,S celou rodinou odišiel do Turecka,Turci vtedy mali bronz z MS,O góle synovi pred očami jeho mamy,Prečo nevedel skončiť,Po kariére robí v rodinnom obchode s dekoráciami.

MÁJ Heslo mesiaca: Nádej máme ako istú a pevnú kotvu duše. Hebrejom 6,19 Efežanom 6,10-17 10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. Požehnanie mája. Začíname máj jeho prvým pamätným dňom – Dňom práce. Máme voľno, nemusíme ísť do sprievodu, jedine už iba ak do toho „retro“, ktorý sa pravidelne už niekoľko rokov koná tu, v našom tatranskom prostredí, priamo v Tatranskej Lomnici. Tešíme sa na požehnanie mája aj Ducha. Aj tento mesiac má pre nás bohatú ponuku. Začíname máj a končíme zamyslenia z Listu Efežanom v 6. kapitole. Čítame v ňom výzvu a zároveň pozvanie k duchovnému boju. Spomeňme si dnes 1. mája na ten boj a zápas, ktorý pokračuje rôznym spôsobom aj dnes. V úvode tejto kapitoly čítame o dietkach, rodičoch, otrokoch a pánoch. Ide takmer o všetky vrstvy vtedajšej spoločnosti. A apoštol Pavel má pre všetkých konkrétne slovo a posolstvo. Pripomína mi to aj Jána Krstiteľa, ktorý sa vo svojej kázni prihovára zástupom a spomína aj colníkov a vojakov (Lk 3,7-20) a má konkrétne úlohy aj pre nich. To mi pripomína naliehavú výzvu týchto čias – priblížiť sa všetkým, najmä mladým. Prežívajú také výzvy, ktorým sme my v našej mladosti nemuseli čeliť. A nájsť nejaký spoločný bod, ktorým by sme vedeli s nimi nadviazať rozhovor na túto tému. Príkladom nám môže byť aj autor tohto listu, ktorý, keď prišiel na Areopág v Aténach, vedel sa priblížiť aj Grékom a povedal im pamätnú kázeň (Sk 17,22-31). Neumožnili mu dokončiť ju, ale semienko bolo zasiate aj v Aténach. Hľadajme „bod na nadviazanie“ rozhovoru so všetkými, ku ktorým nás Pán posiela aj dnes! Aj v tomto máji, aj po jeho uplynutí. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vyzbrojuješ, aby sme mohli obstáť proti zlým duchom! Odpusť, že Tvoju zbroj zanedbávam! Daj nám múdrosť, aby sme si naplno uvedomovali nebezpečenstvo, a tak zápasili podľa Tvojej vôle za seba aj za druhých! Amen. Pieseň: ES 273 Autor: Pavol Kušnír Predsa sa Ma len budeš báť, prijmeš napomenutie. Sofoniáš 3,7 Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Pretože Ty jediný si svätý. Zjavenie 15,4 Ján 19,1-7 •  Modlíme sa za: Prenčov (HoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes posilňujem sa v Pánovi a moci Jeho sily, oblievam celú výzbroj Božiu proti úkladom diabla? Čo pre mňa znamená boj proti mocnostiam temnoty štítom viery, pancierom spravodlivosti, prilbou spasenia a mečom Slova? Ako môžem dnes obstáť v zlý deň, opásaný pravdou, obutý evanjeliom pokoja, aby som prekonával temnotu? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu [dkc.kbs](https://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=Ef6%2C10-20)

Efežanom 1,11-14 11 V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle, 12 aby sme boli na chválu jeho slávy; my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi. 13 V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, 14 ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy. Žiť na chválu Jeho slávy. Pri slove sláva nám určite napadnú mená mnohých známych osobností z prítomnosti i z dôb dávno minulých. Jedných preslávila sila, iných myseľ, ďalších talent a niektorých krása. Tieto osobnosti sa teda chvália nejakou svojou vlastnosťou, či schopnosťou. V dnešnom texte sa v súvislosti s Božou slávou opakuje slovné spojenie: „aby sme boli na chválu Jeho slávy.“ Boh sa chce chváliť nami! Máme byť dôkazom Jeho slávy. Trochu riskantné, nemyslíte? Napokon, možno ani nie. To, že svätý a úžasný Boh robí možné aj nemožné pre záchranu tvrdohlavého človeka (nekonečne ho miluje, odpúšťa mu a nikdy ho neopúšťa), napokon len potvrdzuje, aký je neopakovateľný a úžasný. Dáva nám Svojho Ducha, aby bol naším Radcom a sprevádzal nás, prehováral k nám a nabádal nás k činom, ktoré nás presahujú. Ako teda žiť na chválu Jeho slávy dnes? Počúvať slová „pravdy – evanjelia o svojej spáse“, veriť v Krista, „skladať v Neho svoju nádej“ a naslúchať Svätému Duchu, „ktorým sme boli spečatení“. Tak ako, brat, sestra? Je to, čo považuješ za pravdu, to, v čo skladáš svoju nádej, a to, čomu naslúchaš, na chválu Jeho slávy? Skúmaj, čím sa sýtiš, čomu veríš a v koho sa nádejaš, pretože takým človekom sa stávaš. Človekom, ktorý buď vydáva svedectvo o Božej sláve, alebo takým, ktorý ju svojím životom úplne popiera. Modlitba: Drahý náš Pane, postav stráž k našim mysliam, srdciam a perám! Daj, aby sme svojimi životmi o Tebe vydávali také svedectvo, akého si hoden! Amen. Pieseň: ES 355 Autor: Miluška Šedovičová Dávid povedal Hospodinovi: „Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť Svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ 2.Samuel 24,10 Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 1.Jána 1,9 Jób 42,7-13(14-17) •   Modlíme sa za: Plavé Vozokany (DNS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem ako „na chválu Jeho slávy“, keď Duch Svätý je mojou pečaťou a zárukou dedičstva v Kristovi? Čo pre mňa znamená počuť evanjelium pravdy o spáse, uveriť a byť spečatený Duchom ako Božím vlastníctvom? Ako môžem dnes skladať nádej v Krista, aby môj život svedčil o Božej sláve, nie o mojich slabostiach? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Aj keď sa o autizme či o deťoch s inakosťou hovorí otvorenejšie a viac, než inokedy predtým v našej minulosti, aj tak je to stále málo a nestačí to na to, aby sa rodičia a samotné takéto deti cítili v dnešnej spoločnosti prijato. V najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy preto prinášame diskusiu dvoch mám, ktorých dcérky Tamia a Matilda majú potvrdený autizmus. Počúvajte dnes s nami ich diskusiu o tom, aká bola cesta k diagnóze a čo vás život s autistickými deťmi dokáže naučiť.Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť.V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie - spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy - fotografka Veronika Štabrila. V ich spoločnej diskusii sa dozviete:- kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku- prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať- spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali- kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili- či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje- s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú- ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti- do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus- aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou- v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou- a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk

Bár Trump elnök azt ígérte, hogy az iráni konfliktus négy héten belül befejeződik, Tárik Meszár Közel-Kelet kutató az Index Kibeszélő műsorában egyértelművé tette: az iráni haderő elég komoly ahhoz, hogy hossz abb távon ellenálljon, és a vezetők likvidálása sem fogja térdre kényszeríteni a 93 milliós országot. Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Život sa mi nečakane zvrtol, a tak som sa rozhodla na čas opustiť New York. Vybrala som sa do otcovho rodného mestečka Laurel Lake, ktoré sa pýši titulom najpriateľskejšieho mesta. Oddych v príjemnej atmosfére som potrebovala ako soľ. Žiaľ, až také vrúcne privítanie ma nečakalo. Hneď po príchode som natrafila na Foxa Cassidyho, atraktívneho, no protivného suseda, ktorý mi namiesto pozdravu iba čosi odvrkol. Uznávam, v tej chvíli som držala v ruke jeho poštovú schránku, trošku zdemolovanú, keďže som ju vytiahla spod kolesa svojho auta. A bez jeho pomoci by som sa nedostala do domu, v ktorom som mala bývať, pretože kľúč od vchodových dverí sa mi zlomil v zámke. Skrátka, prikvitla som vo veľkom štýle! Ale uznajte, až taký nevrlý zasa nemusel byť. Časom som si všimla, že sa na mňa občas pozrie aj inak, než len nevraživo. Do Laurel Lake som však utiekla pred problémami, nie si vyrábať nové. A keby som sa zaplietla s mužom, ako je Fox, priam by som si koledovala o malér. Ibaže tento rok mi dal naozaj zabrať. Tak prečo by som sa v lete trocha nezabavila? Napokon, čo sa stane pri jazere, to pri ňom aj ostane. Audiokniha: Čo sa stane pri jazere Autor: Vi Keelandová Interpret: Lenka Libjaková a Andrej Remeník Dĺžka: 9:49 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Čo sa stane pri jazere na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Čo sa stane pri jazere na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Olyasmit találtak a kutatók egy sötét, víz alatti barlangban, ami ablakot nyit a Föld gyerekkorára A Meta közel duplájára emeli MI-kiadásait: Zuckerberg szerint 2026 mindent felforgat a munka világában A Honor Magic 8 Pro tesztje! Már a mobilarisztokraták klubjának ajtaját döngeti Bezárja a kiskapukat a YouTube, nincs több trükközés Mégis hozzáférnek az EU-s pénzekhez a HUN-REN kutatóközpontjai Egyre kifinomultabbak a kibercsalók módszerei Napokon belül jöhet a bejelentés: Elon Musk lépése boríthatja a piacot A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon. Hosted by Simplecast, an AdsWizz company. See pcm.adswizz.com for information about our collection and use of personal data for advertising.

Olyasmit találtak a kutatók egy sötét, víz alatti barlangban, ami ablakot nyit a Föld gyerekkorára A Meta közel duplájára emeli MI-kiadásait: Zuckerberg szerint 2026 mindent felforgat a munka világában A Honor Magic 8 Pro tesztje! Már a mobilarisztokraták klubjának ajtaját döngeti Bezárja a kiskapukat a YouTube, nincs több trükközés Mégis hozzáférnek az EU-s pénzekhez a HUN-REN kutatóközpontjai Egyre kifinomultabbak a kibercsalók módszerei Napokon belül jöhet a bejelentés: Elon Musk lépése boríthatja a piacot A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon. Hosted by Simplecast, an AdsWizz company. See pcm.adswizz.com for information about our collection and use of personal data for advertising.

Môj dnešný hosť toho dokáže veľa. Vie aj ohnúť lyžičku. Uzdravil sa. Ovláda prácu s vnútorným dieťaťom. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Ale témou nášho rozhovoru je niečo iné. Vhľad do duše človeka, ktorý stál na rázcesti, keď hľadal spôsob, ako sa vyliečiť. Napokon sa z toho dostal, je zdravý  a dokonca napísal aj knihu.  Antidepresíva? Som rada, že sa budeme rozprávať. Rado vitaj... Ty si našiel spôsob, ako sa uzdraviť. čo ti bolo? Ako sa stíšiť, ako vnímať znamenia. Ako prijať chorobu (to je veľmi dôležité), spojenie so sebou cez vnútorné dieťa. Podľa analýz, až 46% ľudí v EU zažilo za posledných 12 mesiacov depresiu alebo úzkosti. Ide to cez všetky generácie. Čím to podľa teba je? Knihu kúpite na www.akosauzdravit.sk - https://www.radoslavzarecky.sk*********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Prof. Horáková

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.

A Wanted podcast adása az NKA Hangfoglaló program támogatásával készült.Amennyiben hozzá tudsz járulni a podcast jövőbeni működéséhez, a Donably felületén itt megteheted. ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.donably.com/wanted-podcastJakab Péter, a Jazzékiel frontembere 2021-ben jelentette meg szólóban első spinoff minialbumát Nem fontos személy címmel, amit az évek során két másik követett. A ritkán koncertező produkcióban olyan barátok segítenek a dalok élő megszólaltatásában, mint a Jazzékiel egykori gitárosa, Hajba Áron (gitár, ALCC), Kalmár Tibor (basszusgitár, Anton Vezuv) és Mózes Zoltán (dob, Napokon). A december 13-án alma materében, a Gödör klubban fellépő szerző-előadóval beszélgettünk a dunaújvárosi kezdetekről, miért nem hiphopzenekarba került annak idején, mennyit változott a Jazzékielen belüli dinamika a túlélés érdekében, ő hogyan viszonyul a hozzájuk, létezik-e egyáltalán a zenekar, hogyan indult el szóló projektje, milyen munkamódszerrel dolgozik és természetesen beszélünk kiadójáról is.Műsorvezető: Bihari Balázs és Németh RóbertFotó: Kósa Péter

„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ Ef 6:10-12 Keď bol môj syn Jonatán malý, […] Greg Laurie

2.Tesaloničanom 3,1-18 1 Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslavovalo všade tak ako u vás, 2

1.Tesaloničanom 4,1-12 1 Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánovi Ježišovi, aby ste stále viac rástli v tom, čo ste prijali

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Nová značka áut Omoda čelí reputačnému peklu pre virálne poľské video. Neverte však všetkému, čo vidíte na internete. My sme jej SUV jazdili týždeň, sumarizujeme pozitívne aj negatívne poznatky z testu. Asi ste aj vy videli video s poľským novinárom, ktorý na čínskom SUV odtrhol volant aj so stĺpikom riadenia. „Ja som mal toto auto celý týždeň, prešiel som ním tisíc kilometrov a viem posúdiť, že táto internetová senzácia je buď zinscenovaný podvod, alebo urputná snaha uškodiť značke Omoda,“ hovorí v podcaste Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.V tejto epizóde sa venujeme nielen osobnej skúsenosti s čínskym SUV Omoda 5, ako aj prekvapujúco zaujímavej konferencii Toyoty a BECEPu o zdanlivo nudnej téme - používaní bezpečnostných pásov. Napokon nás odborníci ohromili tým, čo ukázali a povedali. V podcaste budete vidieť a počuť aj známeho lietajúceho doktora Michala Pečíka a zástupcu organizácie BECEP Romana Töröka.Skúsenosti s Omoda 5Značka Omoda je u nás horúcou novinkou, vstúpila na slovenský trh spoločne s ďalšou čínskou značkou áut Jaecoo. Obe patria pod automobilku Chery. O dovoz a servis oboch sa stará dobre etablovaný importér a zaujímavosťou je, že nejde len o elektromobily, ale aj konvenčné benzínové automobily s moderným hybridným pohonom.Testovaný model 5 je stredne veľké SUV, veľkosťou zodpovedá Škode Karoq, Hyundaiu Kona či Citroënu C3 Aircross. Vzhľadom sa nápadne podobá na Nissan Qashqai, ale nemôžeme hovoriť o kopírovaní. Omoda je svojská, poukazujú na to najmä detaily. Naviac, Qashqai je dlhší o 5 centimetrov a rázvor má dlhší o 4 centimetre.Priestrannosť interiéru je však porovnateľná aj s Hyundai Tucson či Kia Sportage. Naše subjektívne dojmy z interiéru boli naozaj pozitívne. Nepostrehli sme vŕzganie, nepresnosti v dielenskom vypracovaní, ani sme nemali dojem, že by bol volant labilný. Samozrejme, nevieme, ako budú povrchové materiály vyzerať o niekoľko rokov. Keď budú Omody dostupné ako jazdenky so 100-tisíc km, pozrieme sa znova.Omoda sa prezentuje ako technologicky vyspelá značka a treba povedať, že na nás aj tak pôsobila najmä vďaka dobre spravenému infotainmentu a bezpečnostným funkciám. Infotainment pripomína systémy v Tesle, Xpengu či v nových Volkswagenoch. Občas sme registrovali menšie spomalenia systému a také udržiavanie v strede jazdného pruhu nebolo úplne spoľahlivé, ale celkový dojem je prevažne pozitívny. Oceňujeme slovenskú lokalizáciu a najmä stabilné bezdrôtové Android Auto. S ním majú teraz automobilky z nejakého dôvodu problémy.Toto je nie elektrické SUV. Omodu 5 poháňa benzínový 1.6 T-GDI, čo je štvorvalcový benzínový motor so solídnym výkonom 108 kW (147 koní). Má krútiaci moment až 275 Nm, automatická prevodovka má 7 stupňov a dve spojky. Vskutku dobrý základ pre dynamickú jazdu.Po týždni však musíme uznať, že nás tento motor mierne sklamal pre svoju veľmi priemernú pružnosť. Na diaľnici nám neraz pripravil nemilé prekvapenie, keď reagoval s oneskorenami a príliš rozvážne. Práca automatickej prevodovky bola chvíľami tiež príliš citeľná, tendencia podtáčať motor je tu zrejme kvôli spĺňaniu nárokov emisnej normy EURO 6e.Lenže pri mestských rýchlostiach sme vedeli oceniť kultivovaný chod, pokojný jazdný prejav a dosť dobrú schopnosť tlmičov filtrovať nerovnosti. Omoda 5 má vzadu vpredu nápravu typu MacPherson, čo je štandard, no vzadu viacprvkovú nápravu multi-link. To už štandard nie je, mnohé európske kompaktné SUV majú vzadu len tuhé nápravy, teda závislé zavesenie kolies. Azda aj to prospieva stabilite vozidla v meste aj pri ofenzívnom jazdnom štýle, no nevyhýba sa nakláňaniu karosérie. A vyslovene nás Omoda 5 vytrápila v miernom teréne, kde sa karoséria vyslovene zmietala. Skrátka, toto auto je určené na spevnenú vozovku, čo najkvalitnejšiu.Omoda 5 ICE na Slovensku ponúka...

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Realitný expert Trim Real Estate a zakladateľ portálu MrBestChoice.ae Milan Hnilica odpovedá na otázky o výhodách a rizikách kúpy nehnuteľnosti v Dubaji. V podcaste Nehnuteľnosti.sk sa dozviete:● či sa naozaj dajú kúpiť v Dubaji apartmány za 100 000 eur pri mori,● prečo je najväčšou chybou investorov emocionálny nákup nehnuteľností,● Prečo je vhodné investovať len do projektov, ktoré majú schválený tzv. escrow účet pod kontrolou dubajskej vlády● Že aj keď v Dubaji sú nulové dane, tak slovenskí investori bez rezidentského ID musia príjmy z nehnuteľností priznať a zdaniť na Slovensku● Do ktorých lokalít v Dubaji sa oplatí investovať z dlhodobého hľadiska● ako sa vyhnúť manipulácii s myšlienkou rýchleho predaja tzv. flipuNečakajte byt v Dubaji za 100 000 eur pri moriKto zo Slovákov si dnes môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v Dubaji?S touto otázkou sa stretávam každý deň, pretože každý zvažuje, ako najlepšie investovať peniaze, a Dubaj sa dnes javí ako jedna z TOP destinácií na nákup a investovanie. Čo sa týka toho, pre koho je to vhodné, myslím si, že dnes v Dubaji môže vlastniť nehnuteľnosť ktokoľvek – každý Slovák. Závisí to len od toho, kde tá nehnuteľnosť bude a v akej bude hodnote. Je to skôr o jeho možnostiach, preferenciách a očakávaniach človeka. Každý by si mal pred investovaním zvážiť, kde je dnes, kde chce byť o 3 roky a kde o 10 rokov. A väčšina ľudí to robí. Problémom môže byť, keď uveria dezinformáciám alebo sa im ponúkajú informácie, ktoré nie sú úplne pravdivé. Ide skôr o reklamu a skutočnú realitu zistia až neskôr.Keď sa povie Dubaj, tak si asi človek na prvú predstaví miliónové ceny za byty. Ako to v skutočnosti je?Každý telefonát alebo kontakt s klientom začína otázkou, či si môže kúpiť apartmán za 130 000 eur alebo mám k dispozícii 100 000 eur a chcel by som byt pri mori. Apartmány v Dubaji sa dajú naozaj kúpiť rádovo okolo 100 - 120 000 eur, čo je v prepočte okolo 400 - 500 000 dirhamov. Len je otázka, že kde to bude. Nemôžete očakávať, že kúpite napríklad vilu v lukratívnej oblasti na Kolibe za 100 000 eur, takisto nekúpite ani apartmán v Dubaji za túto cenu pri mori. Ľudia sú dlhodobo zavádzaní a masírovaní informáciami, že v Dubaji kúpia čokoľvek a potom sú sklamaní. Zistia, že na to, aby boli pri mori, potrebujú doplatiť ďalšie státisíce eur. Napokon zistia, že apartmán, na ktorý ich nalákali s cenou 100 000 eur pri mori, stojí v skutočnosti 300-tisíc eur a to sa k moru len priblížite, nie ste priamo pri ňom. Ako sa vyhnúť chybám pri investovaní do nehnuteľností v DubajiAké sú také tie najväčšie chyby pri investovaní do nehnuteľnosti v Dubaji?Najväčšou chybou je, že ľudia nakupujú v emócii. Keď príde na rad emócia, tak akékoľvek objektívne a dátové analýzy, akékoľvek reálne čísla sa strácajú a nakupujete srdcom, hlavou. Proste sa zamilujete do projektu. V Dubaji sa zamilujete do každého projektu. Večer idete spať s pocitom, že daný projekt už nemôže byť lepší. Ráno zistíte, že developer spúšťa nový projekt, ktorý je ešte lepší ako ten, o ktorom ste si mysleli, že ho nemôže nič prekonať. Práve v tejto emócii ste schopní urobiť rozhodnutia, ktoré sa potom následne riešime my. Klienti, ktorí nakupovali pred 2-3 rokmi a teraz sa ich projekty dokončujú, začínajú mať problémy, pretože sa nepýtali na to, či je lokalita dobrá alebo či je developer spoľahlivý. Niektorí developeri dokážu meškať 2-3 roky a peniaze, ktoré ste investovali, sú zviazané...

„Odkedy máme dieťa, tak sa priznám, že to využívanie MHD je skôr na to, aby sme sa išli pozrieť do mesta, aby teda malý zažíval električku, autobus, lebo ho to baví,“ odpovedá Adela Vinczeová na otázku Ďura Saba o využívaní MHD rodinou Vinczeovcov. „Ale z logistických dôvodov sme to auto začali vlastne viac využívať. Dokonca my sme ako dvojica mali jedno auto, (...) lebo sa nám to zdalo byť naozaj príliš, eh, luxus, aby každý mal jedno auto. A keď k nám pribudlo dieťa, tak sa to prestalo zvládať, tak sme kúpili zase druhé auto, ale to sme už dali na elektrinu,“ pokračuje Adela. Následne odhaľuje, aké má skúsenosti s elektromobilom v rodine, ktorá žije v bytovom dome, a akým poctivým vodičom je jej manžel Viktor Vincze. Epizóda aj o klimatizácii a falošných škrabancochRozhovor s moderátorkou Adelou Vinczeovou je nosnou témou epizódy, ale moderátor sa venuje aj ďalším témam.Epizóda ponúka praktické tipy na efektívne používanie klimatizácie v aute a rieši otázku, prečo si mnohí vodiči nepripájajú svoje autá k internetu. Vyzerá na to na nový trend, ktorý ide proti záujmu automobiliek. Napokon sa moderátor Ďuro Sabo zaoberá nezvyčajnou požiadavkou na úpravu hyperšportového vozidla Pagani. Zákazník si prial, aby bolo auto dodané s falošnými škrabancami - prečo takáto zvláštna požiadavka? Vypočujte si podcast a dozviete sa ešte oveľa viac.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Keď si PiS vybrala ako svojho kandidáta Karola Nawrockého, tak to mnohí komentátori označovali za chybu, vzhľadom na jeho pomerne malú známosť aj politickú skúsenosť. Napokon sa stal novým poľským prezidentom. O tom, kto je Karol Nawrocki sa s reportérom zahraničnej redakcie Denníka N Tomášom Vasilkom rozprával Braňo Bezák.

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Od naučne fantastike, preko Palestinaca u Americi do Alfa i Alo, Alo samo su neke od serija koje smo spomuli u ovoj epizodi. A pričali smo i o PZE 2025, Oskaru, Rusima koji pokušavaju da ulaze u robote, ali i sadržajima u kojima se spominju jaki ženski likovi.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Strach by nemal byť paralyzujúci, ale mobilizujúci. 2. Do strašenia sa zapojil aj prezident. 3. Napokon sa možno zľakli sami. 

My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Na Vianoce všade inde, len nie do nemocnice. Poetický slogan platí o to viac, že stovky lekárov podali už aj výpovede z nadčasov, nie len klasické výpovede. A to môže priniesť ochromenie nemocníc pri akútnom nápore pacientov. Aj pondelok priniesol napäté rokovania ministra Šaška s odborármi. Jana Krescanko Dibáková sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom domáceho spravodajstva Jánom Krempaským. Odporúčanie: Dnes máme pre vás vianočnú zmes melanchólie a patetickosti s prímesou perníkového korenia. Skúsme sa trochu prestať hádať. Pre neumyté okná, pre porcelán z vitríny, pre obhorené linecké kolieska, meškajúci darček cestujúci z Číny alebo pre politiku. Presne o týždeň v utorok tu máme Štedrý deň. Napokon, aj v práci radia vyčerpať si dovolenku do konca roka. Tak si teda skúsme vybrať dni dovolenkovej nehádavosti aspoň do momentu, kým nás nechytia abstinenčné príznaky. Zdroje zvukov: HN, TV Markíza – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje Marta Šimečková..Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i politickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková."Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nehybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejších v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila."Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskému počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková."Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny."Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kníhkupectva Artfórum Vladimír Michal. Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

U ovoj epizodi analizirali smo sukob Vesića i Šapića: koga gura gej lobi, a ko je više uništio Beograd, i padaju maske dok se pitamo - pod kim nam je bilo bolje? Afera oko iskopavanja litijuma ne smiruje, a mi pokušavamo da otkrijemo gde to predesednik Vučić drži poligraf. Otvorili smo Njuz Šop. Pogledajte svih 5 (slovima: p e t) artikala koje smo spremili za vas!