Podcasts about napokon

Keď si PiS vybrala ako svojho kandidáta Karola Nawrockého, tak to mnohí komentátori označovali za chybu, vzhľadom na jeho pomerne malú známosť aj politickú skúsenosť. Napokon sa stal novým poľským prezidentom. O tom, kto je Karol Nawrocki sa s reportérom zahraničnej redakcie Denníka N Tomášom Vasilkom rozprával Braňo Bezák.

Miriam Valová je rodáčka zo Slavkoviec pri Michalovciach, ako vysokoškoláčka cestovala po svete a hľadala si miesto na zemi. Napokon ho našla v kanadskom Toronte, v komunite Slovákov, ktorí založili a rozvíjajú slovenské zvyky, jazyk a kultúru vo folklórnom súbore Východná Slovak Dancers. Svoj životný príbeh vyrozpráva v Nočnej pyramíde. | Hosť: Miriam Valová (v komunite Slovákov v Kanade rozvíjajú slovenské zvyky, jazyk a kultúru vo folklórnom súbore Východná Slovak Dancers). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako prebieha voľba pápeža? Prečo sa koná práve v Sixtínskej kaplnke? Čo sa stane, keď sa voľba zasekne? A bude zvolený František II.? Na otázky moderátora Imricha Gazdu odpovedá právnik a odborník na kánonické právo Igor Augustinič. Poznámka: Relácia bola nahrávaná v čase, keď sa počítalo s účasťou 135 kardinálov v konkláve. Napokon ich bude 134, takže dvojtretinová väčšina, ktorá je potrebná na zvolenie nového pápeža, predstavuje 89 hlasov.

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

“Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka.

Od naučne fantastike, preko Palestinaca u Americi do Alfa i Alo, Alo samo su neke od serija koje smo spomuli u ovoj epizodi. A pričali smo i o PZE 2025, Oskaru, Rusima koji pokušavaju da ulaze u robote, ali i sadržajima u kojima se spominju jaki ženski likovi.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Strach by nemal byť paralyzujúci, ale mobilizujúci. 2. Do strašenia sa zapojil aj prezident. 3. Napokon sa možno zľakli sami. 

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom,  čo je… čisté,…“ (F 4:8) Biblia nikde neučí, že samotný sex je hriech. Človek vo svojej hriešnej prirodzenosti si vzal to, čo malo byť slávne, úplný akt lásky medzi dvoma ľuďmi, a urobil z toho niečo nízke, lacné a špinavé. Biblia je jedna zo svetových kníh, ktoré priamočiaro hovoria na […] Billy Graham

My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Teraz hráme o samotné základy našej demokracie. bude to tvrdý boj, zostávam však optimista, tvrdí Filip Vagač.My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustoja mimovládky tento tlak moci a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tényleg veszélyes a Digitális Állampolgárság? 24.hu     2025-01-13 11:31:10     Infotech Ügyfélkapu DÁP Január 16-án megszűnik az Ügyfélkapu, sok helyen pedig már inkább a DÁP-regisztrációra biztatnak a sima kétfaktoros hitelesítési megoldás, vagyis az Ügyfélkapu+ helyett. Ezzel párhuzamosan azonban egyre többekben merül fel a kérdés: jó-e az, ha egy helyen megtalálja az állam minden adatunkat? Vigyázzon az Ügyfélkapu+ beállításánál: könnyű véletlenül fizetős alkalmazást letölteni Telex     2025-01-13 14:51:51     Mobiltech Telefon Ügyfélkapu Az Ügyfélkapu megszűnése miatt sokan most ismerkednek a kódgeneráló appokkal, de fizetett hirdetésekben olyanokat is eléjük dob a telefon, amelyeket célszerű inkább elkerülni. A Linux Alapítvány összefogja a Chromium böngészőgyártókat ITBusiness     2025-01-13 12:12:48     Infotech Alapítvány Böngésző Linux A "Chromium-alapú böngészők támogatói" első hallásra egy rendkívül szűk réteget megcélzó helyi találkozónak tűnhet, ahol olyan sapkákat és pólókat viselnek, amelyek alig illenek az esemény nevéhez. Valójában azonban ez egy "semleges tér", amely a finanszírozás és a támogatás koordinálását szolgálja, összehozva néhány nagy nevet, akik érdekeltek a C Az Apple most sem áll be a sorba ICT Global     2025-01-13 14:22:32     Infotech Apple Amazon McDonald's A múlt héten a Facebook és a Meta, azt megelőzően pedig az Amazon, a Walmart és a McDonald's is eggyel többet tett azért, hogy a hátrányos közösségekhez tartozó embereknek elhelyezkedése még nehezebb legyen. Ehhez nem kíván csatlakozni az Apple, az egyre erősödő nyomás ellenére sem. Olyan kijelzőt mutatott be a Samsung, amilyet még nem láttunk Rakéta     2025-01-13 07:36:03     Infotech Samsung CES A Samsung Display jóideje fejleszt hajlítható valamint gördíthető kijelzőket is, a Las Vegas-i CES-re viszont egy olyan, merőben új koncepciót is hoztak, amihez hasonlót eddig még nem láttunk. Simán megjelent egy mesterséges intelligencia által írt kritika a Litera pályázatán, Kemény Zsófi büszkén megosztotta 444.hu     2025-01-13 14:16:13     Infotech Mesterséges intelligencia Pályázatok Itt az első magyar irodalmi AI-botrány. Az AI-kritikus álneve: Tőkés Barbara. A megbírált regény szerzőjét, Kemény Zsófit nem zavarta, hogy a bugyuta MI olyanokat idézett a könyvéből, amik nem szerepeltek benne. AI: stratégiai megállapodást kötött az LG és a Microsoft Mínuszos     2025-01-13 13:33:29     Infotech Mesterséges intelligencia Kiállítás Microsoft CES Az LG a 2025-ös CES-en mindenki számára kézzelfogható és átélhető módon mutatta be, hogy miként képzeli el a mesterséges intelligencia (AI) szolgáltatásaival átitatott hétköznapokat, illetve bejelentette, hogy stratégiai partnerségi megállapodást kötött a Microsofttal. William Cho, az LG elnök-vezérigazgatója Los Angelesben, a CES kiállításon megta Egy győri középiskolának fejlesztettek hibabejelentő alkalmazást a Széchenyi István Egyetem hallgatói Digital Hungary     2025-01-13 15:27:00     Infotech Oktatás egyetem Győr Középiskola A projektalapú oktatás keretében tavasszal útjára indított program részeként a Széchenyi István Egyetem hallgatói hibabejelentő applikációt készítettek a Győri SZC Jedlik Ányos Gépipari és Informatikai Technikum és Kollégium számára. Az ötletet a középiskola diákjai szállították, amit az egyetemisták csapatmunkában valósítottak meg. Napokon belül eldől a TikTok amerikai sorsa HWSW     2025-01-13 10:27:17     Infotech USA Bíróság TikTok Az amerikai Legfelsőbb Bíróság mérlegeli a törvény sorsát, ami lényegében a TikTok kivonulásához vezet az Egyesült Államokban. Írók: a Meta tudta, hogy jogvédett könyvekkel tréningezik az AI-t IT café     2025-01-13 07:00:00     Infotech Mark Zuckerberg Az írók szerint maga Mark Zuckerberg hagyta jóvá, hogy a Meta jogvédett könyvek kalózverzióival tréningezze az AI-t. Luxustévékkel erősít az LG mmonline.hu     2025-01-13 07:54:23     Média Kiállítás Luxus CES Az LG Electronics (LG) a 2025-ös CES kiállításon mutatta be legújabb OLED evo termékcsaládját, amelynek tagja a világ első vezeték nélküli OLED evo M5 és OLED evo G5 modell is. Az LG legújabb α (Alpha) 11 AI Gen2 processzorára épülő új televíziók páratlan OLED képminőséget kínálnak tökéletes feketével, kivételes fényerővel és fejlett képfeldolgozás Az informatikai munkaerőpiac 2024-es éve ITBusiness     2025-01-13 09:33:06     Karrier Mesterséges intelligencia Trend Home office 2024 a folyamatos technológiai fejlődés és az egyre komplexebbé váló munkaerőpiaci kihívások jegyében zajlott az informatikai piac számára. A digitalizáció és a mesterséges intelligencia előretörése, a távmunka és a hibrid munkavégzés térnyerése, valamint a technológiai szakemberek iránti kereslet dinamikája mind meghatározták a 2024-es év trendjei A gáztüzelésű erőművek aranykora jöhet Amerikában Portfolio     2025-01-13 10:07:00     Gazdaság USA Kína Mesterséges intelligencia Norvégia Olajipar 2030-ig akár 80 új földgáztüzelésű erőmű épülhet az Egyesült Államokban, amelyek együttes teljesítménye elérheti Norvégia teljes villamosenergia-rendszerének beépített teljesítőképességét. A gázerőmű-építési boom hátterében többek között az Egyesült Államok és Kína közötti mesterséges intelligencia verseny, valamint az USA ipari kapacitásainak viss A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon.

Tényleg veszélyes a Digitális Állampolgárság? 24.hu     2025-01-13 11:31:10     Infotech Ügyfélkapu DÁP Január 16-án megszűnik az Ügyfélkapu, sok helyen pedig már inkább a DÁP-regisztrációra biztatnak a sima kétfaktoros hitelesítési megoldás, vagyis az Ügyfélkapu+ helyett. Ezzel párhuzamosan azonban egyre többekben merül fel a kérdés: jó-e az, ha egy helyen megtalálja az állam minden adatunkat? Vigyázzon az Ügyfélkapu+ beállításánál: könnyű véletlenül fizetős alkalmazást letölteni Telex     2025-01-13 14:51:51     Mobiltech Telefon Ügyfélkapu Az Ügyfélkapu megszűnése miatt sokan most ismerkednek a kódgeneráló appokkal, de fizetett hirdetésekben olyanokat is eléjük dob a telefon, amelyeket célszerű inkább elkerülni. A Linux Alapítvány összefogja a Chromium böngészőgyártókat ITBusiness     2025-01-13 12:12:48     Infotech Alapítvány Böngésző Linux A "Chromium-alapú böngészők támogatói" első hallásra egy rendkívül szűk réteget megcélzó helyi találkozónak tűnhet, ahol olyan sapkákat és pólókat viselnek, amelyek alig illenek az esemény nevéhez. Valójában azonban ez egy "semleges tér", amely a finanszírozás és a támogatás koordinálását szolgálja, összehozva néhány nagy nevet, akik érdekeltek a C Az Apple most sem áll be a sorba ICT Global     2025-01-13 14:22:32     Infotech Apple Amazon McDonald's A múlt héten a Facebook és a Meta, azt megelőzően pedig az Amazon, a Walmart és a McDonald's is eggyel többet tett azért, hogy a hátrányos közösségekhez tartozó embereknek elhelyezkedése még nehezebb legyen. Ehhez nem kíván csatlakozni az Apple, az egyre erősödő nyomás ellenére sem. Olyan kijelzőt mutatott be a Samsung, amilyet még nem láttunk Rakéta     2025-01-13 07:36:03     Infotech Samsung CES A Samsung Display jóideje fejleszt hajlítható valamint gördíthető kijelzőket is, a Las Vegas-i CES-re viszont egy olyan, merőben új koncepciót is hoztak, amihez hasonlót eddig még nem láttunk. Simán megjelent egy mesterséges intelligencia által írt kritika a Litera pályázatán, Kemény Zsófi büszkén megosztotta 444.hu     2025-01-13 14:16:13     Infotech Mesterséges intelligencia Pályázatok Itt az első magyar irodalmi AI-botrány. Az AI-kritikus álneve: Tőkés Barbara. A megbírált regény szerzőjét, Kemény Zsófit nem zavarta, hogy a bugyuta MI olyanokat idézett a könyvéből, amik nem szerepeltek benne. AI: stratégiai megállapodást kötött az LG és a Microsoft Mínuszos     2025-01-13 13:33:29     Infotech Mesterséges intelligencia Kiállítás Microsoft CES Az LG a 2025-ös CES-en mindenki számára kézzelfogható és átélhető módon mutatta be, hogy miként képzeli el a mesterséges intelligencia (AI) szolgáltatásaival átitatott hétköznapokat, illetve bejelentette, hogy stratégiai partnerségi megállapodást kötött a Microsofttal. William Cho, az LG elnök-vezérigazgatója Los Angelesben, a CES kiállításon megta Egy győri középiskolának fejlesztettek hibabejelentő alkalmazást a Széchenyi István Egyetem hallgatói Digital Hungary     2025-01-13 15:27:00     Infotech Oktatás egyetem Győr Középiskola A projektalapú oktatás keretében tavasszal útjára indított program részeként a Széchenyi István Egyetem hallgatói hibabejelentő applikációt készítettek a Győri SZC Jedlik Ányos Gépipari és Informatikai Technikum és Kollégium számára. Az ötletet a középiskola diákjai szállították, amit az egyetemisták csapatmunkában valósítottak meg. Napokon belül eldől a TikTok amerikai sorsa HWSW     2025-01-13 10:27:17     Infotech USA Bíróság TikTok Az amerikai Legfelsőbb Bíróság mérlegeli a törvény sorsát, ami lényegében a TikTok kivonulásához vezet az Egyesült Államokban. Írók: a Meta tudta, hogy jogvédett könyvekkel tréningezik az AI-t IT café     2025-01-13 07:00:00     Infotech Mark Zuckerberg Az írók szerint maga Mark Zuckerberg hagyta jóvá, hogy a Meta jogvédett könyvek kalózverzióival tréningezze az AI-t. Luxustévékkel erősít az LG mmonline.hu     2025-01-13 07:54:23     Média Kiállítás Luxus CES Az LG Electronics (LG) a 2025-ös CES kiállításon mutatta be legújabb OLED evo termékcsaládját, amelynek tagja a világ első vezeték nélküli OLED evo M5 és OLED evo G5 modell is. Az LG legújabb α (Alpha) 11 AI Gen2 processzorára épülő új televíziók páratlan OLED képminőséget kínálnak tökéletes feketével, kivételes fényerővel és fejlett képfeldolgozás Az informatikai munkaerőpiac 2024-es éve ITBusiness     2025-01-13 09:33:06     Karrier Mesterséges intelligencia Trend Home office 2024 a folyamatos technológiai fejlődés és az egyre komplexebbé váló munkaerőpiaci kihívások jegyében zajlott az informatikai piac számára. A digitalizáció és a mesterséges intelligencia előretörése, a távmunka és a hibrid munkavégzés térnyerése, valamint a technológiai szakemberek iránti kereslet dinamikája mind meghatározták a 2024-es év trendjei A gáztüzelésű erőművek aranykora jöhet Amerikában Portfolio     2025-01-13 10:07:00     Gazdaság USA Kína Mesterséges intelligencia Norvégia Olajipar 2030-ig akár 80 új földgáztüzelésű erőmű épülhet az Egyesült Államokban, amelyek együttes teljesítménye elérheti Norvégia teljes villamosenergia-rendszerének beépített teljesítőképességét. A gázerőmű-építési boom hátterében többek között az Egyesült Államok és Kína közötti mesterséges intelligencia verseny, valamint az USA ipari kapacitásainak viss A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon.

Omyly lekárov? Mylná diagnóza ho mohla odrovnať! Žil roky v neistote. Riešenie sa napokon našlo. Prezradil v rozhovore Robo Szegheö Začať ODznova v úplne inej oblasti? Vykročiť do neznáma? Taký je príbeh Roba, za ktorým som prišla do Nových Zámkov. Rozprávali sme sa o jeho príbehu, o tom, ako mal "prísť o zraK", ako sa vyhol "obstrekom"... ale aj o tom, čo Robo Szegheo začal robiť a môže to pomôcť aj vám. Som rada, že ma podporujete aj tu na YouTube a ďakujem aj Robovi, ktorý ma podporuje od začiatku a tento rozhovor je mojim malým poďakovaním pre neho... Prepájanie má význam, priatelia... Viac info tu: https://www.pravilomobilo.com Ďakujem priatelia, že ma podporujete na herohero. https://herohero.co/odznova Prekročili sme prvú 100ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova. No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...) Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro.. Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Alebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcast Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Krásne dni Martina

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Na Vianoce všade inde, len nie do nemocnice. Poetický slogan platí o to viac, že stovky lekárov podali už aj výpovede z nadčasov, nie len klasické výpovede. A to môže priniesť ochromenie nemocníc pri akútnom nápore pacientov. Aj pondelok priniesol napäté rokovania ministra Šaška s odborármi. Jana Krescanko Dibáková sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom domáceho spravodajstva Jánom Krempaským. Odporúčanie: Dnes máme pre vás vianočnú zmes melanchólie a patetickosti s prímesou perníkového korenia. Skúsme sa trochu prestať hádať. Pre neumyté okná, pre porcelán z vitríny, pre obhorené linecké kolieska, meškajúci darček cestujúci z Číny alebo pre politiku. Presne o týždeň v utorok tu máme Štedrý deň. Napokon, aj v práci radia vyčerpať si dovolenku do konca roka. Tak si teda skúsme vybrať dni dovolenkovej nehádavosti aspoň do momentu, kým nás nechytia abstinenčné príznaky. Zdroje zvukov: HN, TV Markíza – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Posledný, najväčšmi autobiografický román Charlotte Brontëovej je rozprávaním o prekonávaní absolútnej a bezútešnej samoty. Lucy Snowová je na svete sama, za jedinú blízku osobu považuje svoju krstnú mamu a jej syna Grahama, u ktorých v detstve trávi niekoľko mesiacov v roku. Osud ich však na dlhý čas rozdelí a Lucy sa musí pretĺkať životom sama. Po ťažkom období v Anglicku sa rozhodne odísť do Villette, hlavného mesta istého kontinentálneho kráľovstva, kde sa zamestná ako učiteľka angličtiny v penzionáte pre dievčatá. V cudzom prostredí plnom národnostných a náboženských predsudkov sa psychicky zrúti. Napokon ju opäť zachránia starí známi a Lucin život sa konečne uberie lepším smerom - začne chodiť do spoločnosti a do divadla, nájde lásku, dokonca si otvorí vlastnú školu. Číta: Dominika Žiaranová

Oscar Berger. Prišiel na svet v prešovskej židovskej rodine. V roku 1923 sa ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom, ktorému sa vtedy ešte puč nevydaril. O desať rokov neskôr sa však Hitler už dostal k moci a Berger, vzhľadom na svoj židovský pôvod, musel Nemecko opustiť. Napokon sa z neho stal uznávaný novinár, americký politický karikaturista a uznávaný karikaturista slávnych umelcov a hviezd šoubiznisu. Oskar Berger mal talent, akých nebýva veľa. Hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy videl svojou optikou a vďaka tomu dokázal stvoriť úžasné karikatúry. Zvečnil také osobnosti ako prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Winston Churchill, baseballová hviezda a dočasný manžel Marilyn Monroe – Joe Dimaggio, Greta Garbo, Charlie Chaplin, prezident Nixon, či pápež Ján Pavol II. O Oscarovi Bergerovi sa s Michalom Havranom bude zhovárať historička Andrea Sivaničová, jedna z najznámejších sprievodkýň v meste Prešov. Hana Ponická, slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania. V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Hana Ponická nebola iba poprednou slovenskou prozaičkou, prekladateľkou a publicistkou, ale aj aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989 spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským, Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a súdená. Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci. O Hane Ponickej sa Michal Havran bude zhovárať s profesorkou v odbore teória literatúry Martou Součkovou.

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od slov exprezidentky Čaputovej, že chce žiť v krajine, kde sa ľudia nebudú báť zomierať, síce uplynulo iba 5 rokov, no obava z umierania sa dnes môže stať neblahou realitou. Slovenské hospice varujú, že ak im zdravotné poisťovne nezvýšia platby, budú musieť pre paliatívnych pacientov zavrieť svoje brány.Nie je v živote väčšej istoty než je istota smrti a nie je nikoho nestrannejšieho, ako je práve smrť. Napokon si totiž vezme každého z nás a neujde jej ozaj nik. Tento štát a kompetentné orgány však zrejme nie sú schopné - či ochotné, pochopiť ani túto základnú pravdu o živote a smrti. Problémom totiž nie je samotná smrť, problémom sa na Slovensku stalo umieranie, presnejšie umieranie v dôstojných podmienkach hodných krajiny v srdci Európy 21. storočia.Je obrovský rozdiel umierať v bolestiach a osamelosti alebo odchádzať z tohto sveta bez bolestí, utrpenia, dôstojne a v kruhu tých najbližších. A práve o tom sú hospice a paliatívna starostlivosť. Tie však u nás dnes ťahajú za veľmi krátky koniec, pretože platby od poisťovní im pokrývajú menej ako polovicu nákladov na ich klientov. Navyše, v rukách poisťovní je aj to, ako si hospice majú smrť „plánovať,“ lebo keď nenaplánujú, peniaze z našich zdravotných odvodov sa pre hospice jednoducho nenájdu.„Mali by sme byť krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“ Od týchto slov bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej uplynulo už vyše 5 rokov, no aktuálna realita, žiaľ, ukazuje ich predvídavosť. Čaká nás teda „koniec posledným chvíľam dôstojnosti“ a budú musieť hospice na Slovensku zavrieť svoje brány?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje Marta Šimečková..Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i politickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková."Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nehybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejších v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila."Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskému počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková."Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny."Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje Marta Šimečková..Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i poiltickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková."Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nebybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejšich v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila."Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskemu počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková."Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny."Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kníhkupectva Artfórum Vladimír Michal. Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kniíkupectva Artfórum Vladimír Michal.Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

U ovoj epizodi analizirali smo sukob Vesića i Šapića: koga gura gej lobi, a ko je više uništio Beograd, i padaju maske dok se pitamo - pod kim nam je bilo bolje? Afera oko iskopavanja litijuma ne smiruje, a mi pokušavamo da otkrijemo gde to predesednik Vučić drži poligraf. Otvorili smo Njuz Šop. Pogledajte svih 5 (slovima: p e t) artikala koje smo spremili za vas!

Slovenský obranca Samuel Kňažko neprežil sezónu podľa predstáv. Zatiaľ čo v tej predchádzajúcej absolvoval debut v NHL, v uplynulej bojoval v AHL o svoje miesto na súpiske, ktoré počas vyraďovacích bojov stratil.Hráč spod Tatier odohral v drese Clevelandu Monsters v základnej časti 44 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a 10 asistencií. A hoci sa jeho tím v rámci play-off prebojoval až do konferenčného finále, šancu dostal len v dvoch dueloch a pripísal si jednu asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil priebeh sezóny, vysvetlil v čom boli preňho tréningy frustrujúce, prečo sa cítil ako na dovolenke a ako vníma početnú konkurenciu a za čo jej vďačí.Zároveň priblížil, ako vyzerá život v Clevelande, ktorý šport tam kraľuje a akej obľube sa teší hokej. Pristavil sa aj pri zmluvách, ktoré vyzerajú viac rozprávkovo na papieri než v realite. Zaspomínal si aj na reprezentačné úspechy a začiatky Juraja Slafkovského.Taktiež prezradil s akým obrancom NHL by sa porovnal, s akým slovenským bekom by si chcel zahrať a načrtol aj plány a očakávania do nadchádzajúcej sezóny.

V uzavretých internetových komunitách sledujú, vzájomne si zdieľajú a potom i komentujú verejné popravy či brutálne mučenie. Naša mládež sa radikalizuje. "Pointa nie je sledovanie tých brutálnych obsahov, ale práve tá komunita. Začiatok intervencie je počúvať ich a dať im zážitok prijatia, ktorého sa im v okolitom svete nedostalo, hovorí šéf internetovej poradne IPčko Marek Madro."Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem, k nám a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varuje šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Práve preto IPčko prichádza s projektom "Nevypočutý", ktorý je určený ako mladým ľuďom, tak aj školám, učiteľom či školským psychológom. "Na samom začiatku nie sú internetové online komunity, oni majú vplyv až potom ako zlyhá celý ten offlinový systém, až potom ako zlyhá rodina, škola či ulica," vysvetľuje Madro. Napokon, už majster existencializmu J. P. Sartre hovoril: "Potrebujem druhého aby som sa lepšie pochopil", pretože práve nevypočutosť, to je jeden z dôvodov rastúcej radikalizácie našej mládeže. Tak prečo aj zdanlivo nijako a ničím nevyčnievajúci mladí ľudia u nás - neraz na samom rube zúfalstva, padajú do osídiel takej radikalizácie, akú si často nevieme ani len predstaviť? Aké sú dôvody, ako to spoznať a najmä, ako z toho celého - v tejto už i tak neistej a tekutej dobe, von?"Je jasné, že keď hovorím, že deti si medzi sebou zdieľajú mučenie či popravy, tak je to niečo, čo nás dospelých šokuje, ale ono je to vlastne iba prostriedok ako oni strácajú cit pre to, čim spoločnosť okolo nich žije pretože oni majú pocit, že žijú v úplne inom svete, ako ten, v ktorom žije väčšinová spoločnosť. A aké je riešenie? Znie to možno banálne, ale je to - Pravda a autenticita toho nášho reálneho sveta ako i rešpekt a najmä vypočutie sveta našich detí. "Radikalizácia veľmi úzko súvisí s frustráciou no a keď sme frustrovaní, začneme hľadať niekoho, kto má podobné skúsenosti a podobné postoje ako my sami, hľadáme podobný príbeh, ako je ten náš. No v každej jednej chvíli toho postupu k radikalizácií, je tým mladým ľuďom možné pomôcť - len ten internet to celé extrémne zrýchlil. Naozaj to začína v tom, že tá moja osobná "ťažkosť" bola nevypočutá - že celý ten systém od rodiny po školu či komunitu jednoducho nedokázal odpovedať na tie moje problémy," hovorí šéf IPčka.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Marekom Madrom a Zuzanou Juránekovou z IPčka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V uzavretých internetových komunitách sledujú, vzájomne si zdieľajú a potom i komentujú verejné popravy či brutálne mučenie. Naša mládež sa radikalizuje. "Pointa nie je sledovanie tých brutálnych obsahov, ale práve tá komunita. Začiatok intervencie je počúvať ich a dať im zážitok prijatia, ktorého sa im v okolitom svete nedostalo, hovorí šéf internetovej poradne IPčko Marek Madro."Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem, k nám a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varuje šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Práve preto IPčko prichádza s projektom "Nevypočutý", ktorý je určený ako mladým ľuďom, tak aj školám, učiteľom či školským psychológom. "Na samom začiatku nie sú internetové online komunity, oni majú vplyv až potom ako zlyhá celý ten offlinový systém, až potom ako zlyhá rodina, škola či ulica," vysvetľuje Madro. Napokon, už majster existencializmu J. P. Sartre hovoril: "Potrebujem druhého aby som sa lepšie pochopil", pretože práve nevypočutosť, to je jeden z dôvodov rastúcej radikalizácie našej mládeže. Tak prečo aj zdanlivo nijako a ničím nevyčnievajúci mladí ľudia u nás - neraz na samom rube zúfalstva, padajú do osídiel takej radikalizácie, akú si často nevieme ani len predstaviť? Aké sú dôvody, ako to spoznať a najmä, ako z toho celého - v tejto už i tak neistej a tekutej dobe, von?"Je jasné, že keď hovorím, že deti si medzi sebou zdieľajú mučenie či popravy, tak je to niečo, čo nás dospelých šokuje, ale ono je to vlastne iba prostriedok ako oni strácajú cit pre to, čim spoločnosť okolo nich žije pretože oni majú pocit, že žijú v úplne inom svete, ako ten, v ktorom žije väčšinová spoločnosť. A aké je riešenie? Znie to možno banálne, ale je to - Pravda a autenticita toho nášho reálneho sveta ako i rešpekt a najmä vypočutie sveta našich detí. "Radikalizácia veľmi úzko súvisí s frustráciou no a keď sme frustrovaní, začneme hľadať niekoho, kto má podobné skúsenosti a podobné postoje ako my sami, hľadáme podobný príbeh, ako je ten náš. No v každej jednej chvíli toho postupu k radikalizácií, je tým mladým ľuďom možné pomôcť - len ten internet to celé extrémne zrýchlil. Naozaj to začína v tom, že tá moja osobná "ťažkosť" bola nevypočutá - že celý ten systém od rodiny po školu či komunitu jednoducho nedokázal odpovedať na tie moje problémy," hovorí šéf IPčka.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Marekom Madrom a Zuzanou Juránekovou z IPčka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Majstrami sveta v hokeji sa po 14 rokoch stali Česi a víťazstvo bolo o to sladšie, že sa im to podarilo práve na domácom šampionáte. Českí hokejisti pritom pred turnajom nepatrili k hlavným favoritom, keďže sa im v príprave až tak nedarilo a tréner Radim Rulík čelil pre zloženie výberu tvrdej kritike. Napokon tím posilnili aj hviezdy z NHL a karta sa obrátila. Mužstvá plné kvalitných hokejistov však mali v Prahe a Ostrave aj ostatné tímy. Čo teda podla reportéra Pravdy Michala Bakaja zavážilo, že zlato získali práve Česi?  Slováci to mali po úvodnom zaváhaní s Nemeckom tiež dobre našliapnuté. Do Ostravy sme poslali jeden z najsilnejších tímov za posledné roky, aj s mladými talentami z NHL. Napokon to však stačilo iba na postup do štvrťfinále a konečné siedme miesto.  Aké teda boli silné a slabé stránky nášho tímu? Prečo budúcnosť hokejovej reprezentácie vyzerá optimisticky? Aký je na základe výkonov na šampionáte predpoklad, že uspejeme aj v augustovej kvalifikácii na olympiádu, ktorá sa hrá v Bratislave? A zostane pri našej reprezentácii obľúbený kanadský tréner Craig Ramsay? #pocuvajtepravdu

Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme neustrážili vedenie o 3 góly?bojíme sa zdolať silného súpera?už pri úvodnom buly Brady Tkachuk zazeral na Martina PospíšilaSamuel Hlavaj by mal byť minister obranyprečo sa hovorí, že je takmer nemožné, aby Šimon Nemec dal gól z prveja prečo ho potom dal v zápase proti USA?po dvoch rozcvičkových zápasoch hral Miloš Kelemen extrémne dobreprečo by boli zaujímavé samostatné nájazdyčo sa deje s prvým útokom, ktorý zatiaľ nedáva gólyže Miro Grman nenosí suspenzor a strela od modrej ho musela naozaj bolieť

Malebný Mallowan Hall nie je ako ostatné vidiecke sídla učupené medzi zvlnenými devonskými kopcami. Železnou rukou, ale navlečenou v elegantnej rukavičke, tu vládne sympatická gazdiná Phyllida Brightová. Phyllida sa netají záľubou v detektívkach. Aj keď Phyllida je zvyknutá, že vraždy a vražedné metódy sú často témou rozhovorov majiteľov sídla, nález skutočnej mŕtvoly na dlážke v knižnici ju zastihne nepripravenú. Namiesto paniky sa chopí zdravého rozumu a rozhodne sa celú situáciu riešiť prakticky – a s veľkou dávkou zvedavosti. Čoskoro sa ukáže, že obeť sa dostala do Mallowan Hall, kde práve prebiehal večierok, pod falošnou zámienkou. Napokon má Phyllida na starosť nielen skupinu náročných hostí – vrátane kŕdľa rozrušených slúžok –, ale musí zvládnuť aj zástup zvedavých novinárov, ktorí obliehajú dom. Keď sa nájde ďalšie mŕtve telo, Phyllida sa rozhodne kráčať v šľapajach Hercula Poirota, aby zistila, kto z hostí v Mallowan Hall je vrah. Len bystrý úsudok môže Phyllidu ochrániť pred nečakaným koncom. Preklad: Adriena Richterová Audiokniha: Vražda v Mallowan Hall Autor: Coleen Cambridge Interpret: Zuzana Kyzeková Dĺžka: 11:45 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Vražda v Mallowan Hall na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Vražda v Mallowan Hall na webe Publixing (MP3 CD)

Čakal niekoľko rokov, či sa brazílsky funk objaví na Slovensku. Napokon ho spracoval na svojom novom albume Chvostoskoky. Novinka zaujala českú bookingovú spoločnosť Bumbum Satori, ktorá občasne aj vydáva albumy umelcov, ktorých zastupuje. Ocitol sa tak po jednou strechou s Midi lidi, Ventolinom, Zrní a ďalšími.

Naše verejnoprávne inštitúcie nikdy úplne verejnoprávne neboli, nikdy v nich neprebehla skutočná očista od mečiarizmu, ani od komunizmu. My sme sa ten zásadný mravný krok urobiť báli, hovorí Boris Kršňák, ktorý v Slovenskom rozhlase pôsobí už bezmála 30 rokov. Podľa neho vládna moc RTVS zrejme ovládne. No a verejnosť? „Ak žiadaš od občanov aby sa ťa zastali, tak musia mať dôveru v toho, koho sa zastanú,“ hovorí Kršňák.Verejnoprávna RTVS končí a s ňou skončí zrejme aj akákoľvek snaha o verejnoprávne média nezávislé nielen od tlaku vládnej moci, ale i od tlaku väčšinovej verejnej mienky a diktátu komercie. Napokon, síce najmenší, ale o to hlučnejší koaličný líder Andrej Danko to povedal úplne jasne: „Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s tými tanečkami… A tí ľudia sa majú z tých funkcií pratať. Takže prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát…“Predstava francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV: „Štát som ja,“ tak zjavne našla naplnenie aj tu u nás, v Strednej Európe 21. storočia. V boji o verejnoprávnosť síce RTVS – predtým Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, dostávali zabrať prakticky od akejkoľvek doterajšej politickej moci, ani jedna z nich – a to dokonca ani vlády povestného Vladimíra Mečiara, ale k verejnoprávnosti nepristupovali s takým zjavným mocenským apetítom a ani s takým dešpektom k tomu, čo tento inštitút pre samotnú verejnosť predstavuje. Proste, keď platí, že štát sme my, tak potom motto: „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ dáva zjavnú – i keď len mocenskú, logiku.„Snaha ovládnuť verejnoprávne médiá tu bola od začiatku. Pokúšali sa o to všetky politické garnitúry pretože STV a SRo (dnes RTVS) nikdy neboli čisto verejnoprávne a vždy tam bola možnosť politických zásahov. Dnes je to však iné v miere mocenskej arogancie a snahy o absolútne ovládnutie. Mám ale strach aj z toho, že teraz môžu do RTVS vstúpiť absolútni nímandi, teda ľudia, ktorí nemajú tušenie nielen o tom, čo je to verejnoprávnosť, ale ani o tom, čo je to žurnalistika a že to budú tí najhrubší a najprimitívnejší služobníci,“ pripomína skúsený verejnoprávny novinár Boris Kršňák.Ustojí RTVS tento nerovný súboj? Postavia sa za svoju inštitúciu aspoň jej zamestnanci a bude hodnota tejto našej verejnoprávnosti stelesnená telerozhlasom tým, čo bude brániť i samotná verejnosť? No a prečo to dospelo až sem, do bodu, keď padá ďalšia z kľúčových inštitúcií demokratického a právneho štátu?„Základný problém je v tom, že my – v STV a v SRo, sme nikdy tomu nášmu poslucháčovi a divákovi nedali jasne najavo, že si tak vážime tú inštitúciu a že za ňou aj skutočne stojíme, aby sme ich presvedčili o tom, že aj im stojí za to, za RTVS dnes stáť,“ hovorí Boris Kršňák a tvrdí, že k ďalšiemu vývoju je značne skeptický pretože vládna moc je podľa neho valec, ktorý sa nezastaví pred ničím.Počúvate Ráno Nahlas, s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”Moderuje Denisa Hopková.

Naše verejnoprávne inštitúcie nikdy úplne verejnoprávne neboli, nikdy v nich neprebehla skutočná očista od mečiarizmu, ani od komunizmu. My sme sa ten zásadný mravný krok urobiť báli, hovorí Boris Kršňák, ktorý v Slovenskom rozhlase pôsobí už bezmála 30 rokov. Podľa neho vládna moc RTVS zrejme ovládne. No a verejnosť? „Ak žiadaš od občanov aby sa ťa zastali, tak musia mať dôveru v toho, koho sa zastanú,“ hovorí Kršňák.Verejnoprávna RTVS končí a s ňou skončí zrejme aj akákoľvek snaha o verejnoprávne média nezávislé nielen od tlaku vládnej moci, ale i od tlaku väčšinovej verejnej mienky a diktátu komercie. Napokon, síce najmenší, ale o to hlučnejší koaličný líder Andrej Danko to povedal úplne jasne: „Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s tými tanečkami… A tí ľudia sa majú z tých funkcií pratať. Takže prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát…“Predstava francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV: „Štát som ja,“ tak zjavne našla naplnenie aj tu u nás, v Strednej Európe 21. storočia. V boji o verejnoprávnosť síce RTVS – predtým Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, dostávali zabrať prakticky od akejkoľvek doterajšej politickej moci, ani jedna z nich – a to dokonca ani vlády povestného Vladimíra Mečiara, ale k verejnoprávnosti nepristupovali s takým zjavným mocenským apetítom a ani s takým dešpektom k tomu, čo tento inštitút pre samotnú verejnosť predstavuje. Proste, keď platí, že štát sme my, tak potom motto: „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ dáva zjavnú – i keď len mocenskú, logiku.„Snaha ovládnuť verejnoprávne médiá tu bola od začiatku. Pokúšali sa o to všetky politické garnitúry pretože STV a SRo (dnes RTVS) nikdy neboli čisto verejnoprávne a vždy tam bola možnosť politických zásahov. Dnes je to však iné v miere mocenskej arogancie a snahy o absolútne ovládnutie. Mám ale strach aj z toho, že teraz môžu do RTVS vstúpiť absolútni nímandi, teda ľudia, ktorí nemajú tušenie nielen o tom, čo je to verejnoprávnosť, ale ani o tom, čo je to žurnalistika a že to budú tí najhrubší a najprimitívnejší služobníci,“ pripomína skúsený verejnoprávny novinár Boris Kršňák.Ustojí RTVS tento nerovný súboj? Postavia sa za svoju inštitúciu aspoň jej zamestnanci a bude hodnota tejto našej verejnoprávnosti stelesnená telerozhlasom tým, čo bude brániť i samotná verejnosť? No a prečo to dospelo až sem, do bodu, keď padá ďalšia z kľúčových inštitúcií demokratického a právneho štátu?„Základný problém je v tom, že my – v STV a v SRo, sme nikdy tomu nášmu poslucháčovi a divákovi nedali jasne najavo, že si tak vážime tú inštitúciu a že za ňou aj skutočne stojíme, aby sme ich presvedčili o tom, že aj im stojí za to, za RTVS dnes stáť,“ hovorí Boris Kršňák a tvrdí, že k ďalšiemu vývoju je značne skeptický pretože vládna moc je podľa neho valec, ktorý sa nezastaví pred ničím.Počúvate Ráno Nahlas, s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”Moderuje Denisa Hopková.

Som strašne smutný z toho, ako to šesť rokov po vražde Jána a Martiny dopadlo pretože útoky na novinárov sú v porovnaní s minulosťou oveľa tvrdšie a sú ešte tvrdšia ako počas mečiarizmu. Tá vražda bola otrasná a napriek tomu vidíme, že tí, ktorí majú vplyv na verejný diskurz vôbec nehamujú. A je otázkou času, kedy príde k nejakej facke, bitke novinára či nebodaj i k čomusi horšiemu, varuje novinár Karol Sudor.Je šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no napriek brutalite tohto zločinu je dnes atmosféra v spoločnosti ešte ponurejšia a ešte nevraživejšia. Verbálna agresivita ovládla nielen svet internetu, ale preliala sa i do prejavov a diskusií aj tých najvplyvnejších politikov. Vládna moc si explicitne definuje kritické médiá ako svojich nepriateľov, slovníky mienkotvorcov čoraz viac hrubnú, mentálne skratky pribúdajú a je tak načase si postaviť otázku, či sa celá táto rieka verbálnej frustrácie, hnevu, šikanovania a až nenávisti raz napokon nevyleje i do skutočného sveta, tam za obrazovkami počítačov a v uliciach nebude opäť úradovať brachiálne násilie. Napokon, Slovensko s tým už má svoju temnú skúsenosť a to nielen v časoch vraždy novinára Kuciaka, ale aj v ére mečiarizmu.Polarizuje sa čoraz viac však aj celá spoločnosť a pamätníkom to opäť môže pripomínať doby vlády Vladimíra Mečiara. Dnešná doba však na scénu priviedla aj celkom nový fenomén sociálnych médií a z nich vyrastajúcej dezinfoscény či takzvaných "alternatívnych médií" kde už jeden tábor vôbec neverí tomu druhému, slovo kompromis sa chápe ako slabosť či zlyhanie a kde si už nielenže prestávame rozumieť a uznávať spoločné hodnotové rámce, ale kde sa čoraz viac do diskurzu vkráda i otvorená a vedomá dehumanizácia oponentov.„Konšpiračné média nie sú alternatívou klasickým médiám. A ja ani neviem, prečo sa im hovorí alternatívne médiá. Aká alternatíva? Alternatíva by malo byť niečo relevantné, ale niekto, kto sa vyslovene vtiera aktuálne vládnucej politickej garnitúre predsa nie je žiadna alternatíva médiám, ktoré si kriticky robia svoju prácu a teda to, čo je poslaním médií,“ hovorí dlhoročný novinár a majster rozhovoru Karol Sudor.Ako vníma dnešné Slovensko človek, ktorý ho už dlhé roky skúma v stovkách rozhovorov s našimi spolu rodákmi? Kam sme sa posunuli a v čom sme sa zmenili? Prečo sme tak nespokojní a frustrovaní a na strane druhej, prečo má zmysel sa občiansky angažovať a nestrácať nádej? Kde dlhoročný novinár vidí príčiny poklesu dôvery ku klasickým médiám, v čom ako médiá zlyhávame a prečo pre neho nie sú konkurenciou takzvané alternatívne médiá? No a napokon, ako vníma tlak vládnej moci a majú novinári dnes dôvod na obavy?„Oni vedia, že novinárov nezastrašia. Predstava, že ľudia, ktorí toľko toho prežili a ktorí odhalili také množstvo vážnych vecí a boli už toľkokrát vypovedať na polícií i súdoch, tak že sa teraz zľaknú lebo vládna moc verbálne pritvrdila je úplne naivná. Neverím, že relevantných novinárov vládna moc zastraší,“ tvrdí novinár denníka N Karol Sudor.Ráno Nahlas s novinárom Karolom Sudorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Som strašne smutný z toho, ako to šesť rokov po vražde Jána a Martiny dopadlo pretože útoky na novinárov sú v porovnaní s minulosťou oveľa tvrdšie a sú ešte tvrdšia ako počas mečiarizmu. Tá vražda bola otrasná a napriek tomu vidíme, že tí, ktorí majú vplyv na verejný diskurz vôbec nehamujú. A je otázkou času, kedy príde k nejakej facke, bitke novinára či nebodaj i k čomusi horšiemu, varuje novinár Karol Sudor.Je šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no napriek brutalite tohto zločinu je dnes atmosféra v spoločnosti ešte ponurejšia a ešte nevraživejšia. Verbálna agresivita ovládla nielen svet internetu, ale preliala sa i do prejavov a diskusií aj tých najvplyvnejších politikov. Vládna moc si explicitne definuje kritické médiá ako svojich nepriateľov, slovníky mienkotvorcov čoraz viac hrubnú, mentálne skratky pribúdajú a je tak načase si postaviť otázku, či sa celá táto rieka verbálnej frustrácie, hnevu, šikanovania a až nenávisti raz napokon nevyleje i do skutočného sveta, tam za obrazovkami počítačov a v uliciach nebude opäť úradovať brachiálne násilie. Napokon, Slovensko s tým už má svoju temnú skúsenosť a to nielen v časoch vraždy novinára Kuciaka, ale aj v ére mečiarizmu.Polarizuje sa čoraz viac však aj celá spoločnosť a pamätníkom to opäť môže pripomínať doby vlády Vladimíra Mečiara. Dnešná doba však na scénu priviedla aj celkom nový fenomén sociálnych médií a z nich vyrastajúcej dezinfoscény či takzvaných "alternatívnych médií" kde už jeden tábor vôbec neverí tomu druhému, slovo kompromis sa chápe ako slabosť či zlyhanie a kde si už nielenže prestávame rozumieť a uznávať spoločné hodnotové rámce, ale kde sa čoraz viac do diskurzu vkráda i otvorená a vedomá dehumanizácia oponentov.„Konšpiračné média nie sú alternatívou klasickým médiám. A ja ani neviem, prečo sa im hovorí alternatívne médiá. Aká alternatíva? Alternatíva by malo byť niečo relevantné, ale niekto, kto sa vyslovene vtiera aktuálne vládnucej politickej garnitúre predsa nie je žiadna alternatíva médiám, ktoré si kriticky robia svoju prácu a teda to, čo je poslaním médií,“ hovorí dlhoročný novinár a majster rozhovoru Karol Sudor.Ako vníma dnešné Slovensko človek, ktorý ho už dlhé roky skúma v stovkách rozhovorov s našimi spolu rodákmi? Kam sme sa posunuli a v čom sme sa zmenili? Prečo sme tak nespokojní a frustrovaní a na strane druhej, prečo má zmysel sa občiansky angažovať a nestrácať nádej? Kde dlhoročný novinár vidí príčiny poklesu dôvery ku klasickým médiám, v čom ako médiá zlyhávame a prečo pre neho nie sú konkurenciou takzvané alternatívne médiá? No a napokon, ako vníma tlak vládnej moci a majú novinári dnes dôvod na obavy?„Oni vedia, že novinárov nezastrašia. Predstava, že ľudia, ktorí toľko toho prežili a ktorí odhalili také množstvo vážnych vecí a boli už toľkokrát vypovedať na polícií i súdoch, tak že sa teraz zľaknú lebo vládna moc verbálne pritvrdila je úplne naivná. Neverím, že relevantných novinárov vládna moc zastraší,“ tvrdí novinár denníka N Karol Sudor.Ráno Nahlas s novinárom Karolom Sudorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Podstata moderných verejných knižníc je ponúkať informácie a príbehy a je jedno na akom formáte či médiu. Mojim cieľom je, aby sa knižnice stali bezpečným miestom pre všetkých – akýmsi azylom, tvrdí šéf oravskej regionálnej knižnice v dolnom Kubíne Roman Večerek. Knižnice sa podľa neho musia transformovať na komunitné a kreatívne centrá. Táto zmena, ak má byť systémová, však musí prísť zhora no v súčasnosti sú knižnice na chvoste záujmu rezortu kultúry.Na počiatku bolo Slovo, aspoň tak sa to píše v knihe kníh: Biblií. Napokon, sme civilizáciou slova, ale napriek tomu sú knižnice u nás fakticky na chvoste záujmu rezortu kultúry. Hovoríme o divadlách, o filme, o televízií či rozhlase, no knihy – a verejné knižnice, sa stali akousi popoluškou. Práve knihy a knižnice sú pritom často prvým dotykom našich detí so svetom kultúry i informácií, výsledky medzinárodného testovania PISA, ale ukazujú, že až tretina našim mladých má s čítaním vážny problém.Ako priviesť deti – a vôbec ľudí, opäť ku knihám a do knižníc a ako by mala vyzerať moderná knižnica 21. storočia? Ako vyzerajú knižnice v Škandinávii či Francúzsku a ako sa tam dostať? Čítajú ešte naše deti a ako ich motivovať k návratu do knižníc? Prečo sú dnes knižnice šedými myškami rezortu kultúry no a čo hovorí šéf regionálnej knižnice na slová ministerky o akejsi čistej slovenskej kultúre? Knižnice – a kultúra ako taká, sú ako rieka. Môžete ju prehradiť, ale nezastavíte ju, hovorí šéf oravskej regionálnej knižnice Antona Habovštiaka Roman Večerek.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Podstata moderných verejných knižníc je ponúkať informácie a príbehy a je jedno na akom formáte či médiu. Mojim cieľom je, aby sa knižnice stali bezpečným miestom pre všetkých – akýmsi azylom, tvrdí šéf oravskej regionálnej knižnice v dolnom Kubíne Roman Večerek. Knižnice sa podľa neho musia transformovať na komunitné a kreatívne centrá. Táto zmena, ak má byť systémová, však musí prísť zhora no v súčasnosti sú knižnice na chvoste záujmu rezortu kultúry.Na počiatku bolo Slovo, aspoň tak sa to píše v knihe kníh: Biblií. Napokon, sme civilizáciou slova, ale napriek tomu sú knižnice u nás fakticky na chvoste záujmu rezortu kultúry. Hovoríme o divadlách, o filme, o televízií či rozhlase, no knihy – a verejné knižnice, sa stali akousi popoluškou. Práve knihy a knižnice sú pritom často prvým dotykom našich detí so svetom kultúry i informácií, výsledky medzinárodného testovania PISA, ale ukazujú, že až tretina našim mladých má s čítaním vážny problém..Ako priviesť deti – a vôbec ľudí, opäť ku knihám a do knižníc a ako by mala vyzerať moderná knižnica 21. storočia? Ako vyzerajú knižnice v Škandinávii či Francúzsku a ako sa tam dostať? Čítajú ešte naše deti a ako ich motivovať k návratu do knižníc? Prečo sú dnes knižnice šedými myškami rezortu kultúry no a čo hovorí šéf regionálnej knižnice na slová ministerky o akejsi čistej slovenskej kultúre? Knižnice – a kultúra ako taká, sú ako rieka. Môžete ju prehradiť, ale nezastavíte ju, hovorí šéf oravskej regionálnej knižnice Antona Habovštiaka Roman Večerek.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Príbeh Ronalda Luptáka by mohol byť námetom na film. Vyťažený manažér vstáva o tretej ráno a nastupuje do služby ako vodič električky. Jeho splnený detský sen pomáha snívať o budúcnosti aj rodinám, kde choroba kradne zdravie a redukuje plány. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Ronald Lupták šéfoval marketingu vo veľkých firmách a na svojom konte má množstvo ocenených kampaní. Jeho cesta k pomáhaniu súvisí s električkami. Rodenému Bratislavčanovi učarovali ešte v detstve, už na základnej škole tak mal jasnú predstavu o svojom budúcom povolaní. Napokon vyštudoval ekonómiu, začal kariéru v marketingu a vidina električiek sa vzďaľovala. „Potom prišla štyridsiatka a bol som vyhecovaný kamarátmi, či si nespravím vodičák na električku,“ povedal o zlomovom momente. Nezostal len pri získaní dokladu, už šiesty rok ho môžu cestujúci vidieť v kabíne električky. Všetky zarobené peniaze posiela neziskovej organizácii Dobrý anjel a pomáha tak rodinám, ktoré rakovina alebo iná vážna diagnóza dostala do finančnej núdze. V podcaste sa dozviete:· prečo sa rozhodol darovať peniaze za odjazdené kilometre, · ako narástla suma pomoci za šesť rokov v dopravnom podniku,· prečo je pre neho dôležitá adresnosť pomoci,· či má ako brigádnik zadarmo električenku,· kedy býva vo vozňoch „voňavá fáza“,· a prečo v noci jazdí po meste prázdnou električkou bez cestujúcich.Kto je Ronald LuptákNa Ekonomickej univerzite v Bratislave vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investície. Dlhé roky pracuje v reklame a marketingu, striedavo na strane klientov a agentúry. Spolupracoval na množstve ikonických kampaní, ktoré získali viacero ocenení.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Takých Romanov tu bude ešte veľmi veľa, otvorene hovorí o nedávnej šikane s fatálnym koncom šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová. "Áno, sú tu starí ľudia, sú tu mladé rodiny, ale "dočerta", my tu vychovávame mladú generáciu, ktorá potrebuje možno trochu niečo iné, ako sme potrebovali my, ale tie deti potrebujú ochrániť - a potrebujú mať dostupnú sieť služieb odborníkov, ktorá ich ochráni, ale ktorú my nemáme. Takže, áno - deti nie sú voliči, ale raz nás všetkých vystriedajú, tak myslime nato, aby sme raz aj my neskončili na tých strechách, hovorí šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová.Iba nedávno otriasol Slovenskom prípad šikany s fatálnym koncom. Prípad 15 ročného Romana z Parchovian je však zjavne iba špičkou mohutného ľadovca, pred ktorým si - ako spoločnosť, až príliš dlho zakrývame oči. Napokon, nie tak dávno sme tu mali prípad brutálnej šikany v Miloslavove, mali sme tu dieťa, ktoré spáchalo na Zámockej ulici v Bratislave desivý teroristický útok a - napokon, máme tu i hrozivé štatistiky, ktoré potvrdzujú, že medzi skupiny najviac ohrozené samovraždami patria práve naši tínedžeri. A preto otázka znie: Zmenilo sa napriek týmto správam, o duši našich deti, v nastavení slovenskej spoločnosti niečo zásadné?V čom je teda kľúč k detskej šikane a kde sa berie v našich vlastných deťoch toľko nenávisti, že sú schopné kvôli "inakosti" šikanovať a to až k smrti svojich spolužiakov? A kde sme boli v tom čase my - my, ako spoločnosť, a my ako dospelí? No a aká je v šikane rola školy a nakoľko je to zodpovednosť nás - rodičov, ktorí deti odprevádzajú do škôl a potom ich zasa doma vychovávajú? No a keď rodič zlyhá, kde je v tomto celom úloha štátu - ako vie pomôcť deťom, ktoré na pomoc vlastných rodičov nedosiahnu lebo ich rodičia to sami nezvládajú?A záverom: Sú - napriek všetkým tým neustále sa množiacim a čoraz brutálnejším prípadom šikany, ešte stále deti našou prioritou, aspoň tak, ako to všemožne radi deklarujeme? A ak sú, prečo im potom nevieme poskytnúť adekvátnu a dostupnú sieť kompetentnej a aj odbornej pomoci? A keď áno - kde potom tá "sieť bezpečnosti" pre to najcennejšie čo vraj máme a čo si zjavne žiada našu pomoc, v skutočnosti reálne je?Šéfka neziskovej organizácie Centrum Slniečko Mariana Kováčová k tomu dodáva: "To, čo sa stalo, to je odkaz. Začať bojovať za naše deti, začať ich počúvať, začať im dôverovať a nebagatelizovať to, čo sa im deje."Ráno Nahlas, tentoraz o detskej šikane, násili v spoločnosti, ktoré ovplyvňuje naše deti, dostupnosti odbornej a kvalifikovanej pomoci pre deti v problémoch, ale aj o tom, prečo i napriek desivým správám o stave duší našich vlastných deti, nie je táto téma ešte stále skutočnou a reálnou prioritou slovenskej spoločnosti. Ráno Nahlas so šéfkou Centra Slniečko Marianou Kováčovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Napokon u Njuzlistavanju prelistavamo časopis za muškarce, ali ne onakav na kakvog ste pomislili. Bavimo se aktuelnim političkim aferama, ali i time koliko je Ruski doktor zapravo koristan. Ni ova epizoda nije mogla da prođe bez jedne Viktorove avanture. --- Kripto voleti: Viktor BTC bc1q4estcdlypugcz5hnwd8z0gl64lmh6l2lsy23yt Nenad BTC 1AcKQwLtpnd9CmYD1N26tGtiBZaD8Jtb7M (ostali kada otvore) Od sada nas možete podržite i na YouTubeu: https://www.youtube.com/channel/UCbYHvSoOkkHfhPTNkz4RmQg/join Budite vi sponzor podkasta na Patreonu: https://www.patreon.com/njuz Kupite NJUZ majice: https://www.dechkotzar.com/sr/tag/njuz/ --- Audio podcasti: Deezer https://www.deezer.com/en/show/1736292 Soundcloud https://soundcloud.com/njuz-net Apple https://podcasts.apple.com/us/podcast/njuznet/id1531300158 Spotify https://open.spotify.com/show/5M6FZXlro5U1bmjgj8xWiN Google https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9mZWVkcy5zb3VuZGNsb3VkLmNvbS91c2Vycy9zb3VuZGNsb3VkOnVzZXJzOjg3ODUzNDAwNS9zb3VuZHMucnNz Njuzovci na Instagramu: https://www.instagram.com/je.li.savetaa/ https://www.instagram.com/nenad.milosavljevic/ https://www.instagram.com/graforidza/ https://www.instagram.com/viktorxmarkovic/ https://www.instagram.com/marko_drazic/ https://www.instagram.com/vvukovv/ #novine #novosti #njuznet #srbija #vesti #alo #kurir #kurirtelevizija

Napokon smo našli Treće oko i možda nas je malo razočaralo : NjuzListavanje EP05 by Njuz Net

Mala byť „jednotou milovníkov národa slovenského“, aspoň tak sa písalo v zakladajúcich stanovách Matice slovenskej v roku 1863 i pre jej obnove v roku 1919. Na prvý pohľad je to jednoduché konštatovanie. Avšak pri bližšom pohľade má táto charakteristika omnoho viac rovín. Milovníkom národa slovenského nemusí byť predsa automaticky len Slovák a už vôbec nie jednostranne politicky orientovaný Slovák. Avšak práve na toto motto sa často zabúdalo. Poukazujú na to vlastne celé dejiny Matice slovenskej, ktorá bola považovaná za poprednú slovenskú kultúrnu a vzdelávaciu ustanovizeň či už vo svojej prvej fáze, ale i v druhej obnovenej fáze. Do života matičiarov sa totiž premietali mnohé spory – politické, konfesionálne a často i rýdzo osobné. Milovníkmi národa slovenského boli aj mnohí českí učenci, profesori českých univerzít, ktorí po roku 1918 prichádzali na Slovensko pomáhať s osvetovou činnosťou a vstupovali rovnako i medzi členov Matice. Napokon však boli vyháňaní tými, ktorí chceli túto inštitúciu pretvoriť iba na výlučne slovenskú, „čistokrvnú“ a ľudácku. A keď sa už zdalo, že je naozaj zle a Matica slovenská je skrz-naskrz poplatná Tisovmu režimu, našli sa v jej radoch aj takí, ktorí sa odvážne zapojili do Slovenského národného povstania. Aká teda bola táto naša národná ustanovizeň, od ktorej založenia sme si nedávno pripomínali 160 rokov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.