Podcasts about nedostatok

V tejto epizóde som sa rozprával s Jurajom Hipšom, slovenským pedagógom, aktivistom a odborníkom na vzdelávanie. Juraj je zakladateľom mimovládnej organizácie CEEV Živica, pod ktorou vznikli viaceré vzdelávacie programy, konkrétne Sokratov inštitút a Komenského inštitút. V našom rozhovore sme sa venovali jeho rozhodnutiu prevziať základnú školu vo Zvolene, ktorá čelila problémom s klesajúcim počtom žiakov a hrozbe zániku. ​Juraj nám priblížil svoju víziu slovenského vzdelávania, jeho názor na rasovú segregáciu a aj ďalšie kroky, ktoré plánuje so školou vo Zvolene. Diskutovali sme o možnostiach replikácie úspešných modelov zo ZŠ vo Zvolene a o výzvach spojených s nedostatkom kvalitných učiteľov. Otvorili sme tiež tému domácich úloh a známkovania – mali by sme ich zrušiť? Juraj sa podelil o svoj pohľad na tieto otázky a vysvetlil, ako sa na tieto problémy treba pozerať, pretože nie všetko je čiernobiele.V závere sme sa dotkli generačných rozdielov a toho, čo by sme sa od dnešnej mládeže mali učiť. Tento diel je plný inšpirácie a nových pohľadov na vzdelávanie na Slovensku. Užívajte!​---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:03 – Má súkromná ZŠ zmysel?00:11:57 – Juraj Hipš a podnikanie00:15:28 – Založenie vlastnej ZŠ00:21:01 – Vízia slovenského vzdelávania00:30:33 – Ďalšie kroky so školou vo Zvolene00:36:03 – Replikovateľné úspechy00:44:36 – Nedostatok kvalitných učiteľov00:55:05 – Zakázať domáce úlohy?00:58:49 – Zrušiť známkovanie?01:04:47 – Ako sa vzdeláva Juraj Hipš?01:09:31– Generačné rozdiely01:13:00 – Zmysel života podľa Juraja Hipša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QC---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Hostia: Mária Lévyová (prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov), Silvia Pekarčíková (predsedníčka zdravotnej sekcie SK8) a Dajana Petríková (riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní). | Stav s počtom lekárov – všeobecní aj špecialisti, ako je možné hodnotiť čísel otvorených a zatvorených ambulancií? Z pohľadu pacientov – aká je dostupnosť lekárov, možnosť ošetrenia v zahraničí, spolupráca s poisťovňami na preplácaní liečby (v súvislosti s platným zákonom o povinnej úhrade liečby v prípade nedostupnosti termínov u lekárov v SR)? A čo opatrenia na zlepšenie dostupnosti? Funguje výzva z Plánu obnovy? Dokážu samosprávy podporiť vznik ambulancií? Aké sú benefity a ich výsledky? Aký je výhľad na najbližšie roky? Aké sú odhady stavu lekárov aj sestier, na čo sa máme pripraviť, ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo o niekoľko rokov, zhorší sa dostupnosť? | Nedostatok lekárov v regiónoch. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Július Hron (predseda Cechu predajcov a autoservisov SR) a František Gajdáč (podpredseda Cechu predajcov a autoservisov SR). | Automechanik, elektrikár, klampiar, čalúnik, sklár.... Ktorúkoľvek profesiu z oblasti autoopravárenstva spomeniete, tá na trhu práce chýba. Automobilov na cestách je stále viac, predaj nových i ojazdených vozidiel takisto stúpa. Kto teda bude servisovať a opravovať naše autá? Ako spolupracujú autoservisy so školami, aby si vychovali nových odborníkov? V diskusných Kontaktoch sa pýta Ľuboš Kasala. | Nedostatok autoopravárov v autoservisoch. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o poslednom vývoji na bojiských rusko-ukrajinskej vojny. Známky únavy sú viditeľné na ukrajinskej a ruskej strane. V relácii rozoberáme tiež spor medzi Ukrajinou a Slovenskom ohľadne tranzitu ruského plynu.

Naši moderátori Diana a Albert ti dnes, 4. januára, prinášajú prvú epizódu nášho unikátneho UP NEWS - špeciálu. Každú sobotu ťa zoberieme na cestu plnú inšpirácie, zaujímavých tém a príbehov. 1:18 - Znova v hre: 8 tipov, ako sa po sviatkoch dostať späť do formy. https://www.startitup.sk/znova-v-hre-8-tipov-ako-sa-po-sviatkoch-dostat-spat-do-formy-najvacsou-chybou-je-experimentovanie-tvrdi-odbornik/ 2:56 - Až 75 % ľudí nedokáže dodržať novoročné predsavzatia. Lektorka odporúča zmeniť prístup https://www.startitup.sk/priblizne-rovnaky-pocet-ludi-ktori-si-dava-novorocne-predsavzatia-ich-nedodrziava-neuspech-koreni-v-tychto-veciach/ 3:56 - Prekvapivé benefity depresie: Bolesť dokážeš premeniť na sebapoznanie a rast (PSYCHOLÓG) https://www.startitup.sk/prekvapive-benefity-depresie-bolest-dokazes-premenit-na-sebapoznanie-a-rast-psycholog/ 5:20 - ŠTÚDIA: Nová pomôcka pri diagnostikovaní zákerného problému: Ako zdravý životný štýl vplýva na demenciu https://www.startitup.sk/studia-nova-pomocka-pri-diagnostikovani-zakerneho-problemu-ako-zdravy-zivotny-styl-vplyva-na-demenciu/ 6:18 - Ľudí pobláznila ashwagandha: Sľubuje spektrum benefitov. Nie je ale pre každého https://www.startitup.sk/ludi-poblaznila-ashwagandha-slubuje-medicinske-zazraky-nie-je-ale-pre-kazdeho/ 8:39 - Experti odhalili najzdravšie ovocie na svete. Exotické „pudingové jablko“ Slováci nepoznajú https://www.startitup.sk/experti-odhalili-najzdravsie-ovocie-na-svete-exoticke-pudingove-jablko-slovaci-nepoznaju/ 9:57 - Majiteľka kliniky dlhovekosti: Mám 33 rokov, môj biologický vek je 22 a žiť chcem do 150-ky. Stojí to stovky tisíc eur https://www.startitup.sk/majitelka-kliniky-dlhovekosti-mam-33-rokov-moj-biologicky-vek-je-22-zit-chcem-do-150-ky-stoji-to-stovky-tisic-eur/ 11:06 - Prevratné zistenie vedcov: Nedostatok cukru ohrozí tvoje srdce. Takéto množstvo by si mal prijať každý deň https://www.startitup.sk/prevratne-zistenie-vedcov-nedostatok-cukru-ohrozi-tvoje-srdce-taketo-mnozstvo-by-si-mal-prijat-kazdy-den/ 12:41 - 4 najlepšie horské strediská na relax v Európe. Tu zaručene zažiješ luxus a načerpáš energiu https://www.startitup.sk/4-najlepsie-horske-strediska-na-relax-a-oddych-v-europe-tu-zarucene-nacerpas-energiu/ 14:16 - Čínski architekti vynovili tradičné obydlie: Mongolské jurty dostali upgrade, ktorý ti vyrazí dych https://www.startitup.sk/cinski-architekti-vynovili-tradicne-obydlie-mongolske-jurty-dostali-upgrade-ktory-ti-vyrazi-dych/ 15:30 - Japonská mágia v Mexiku: Pavilón, ktorý píše budúcnosť, ti vyrazí dych https://www.startitup.sk/japonska-magia-v-mexiku-pavilon-ktory-pise-buducnost-ti-vyrazi-dych/ 16:54 - Slobodník cestuje svetom na pionieri a trojkolke. „Nikdy nezabudnem na to, keď sme skončili v nemocnici s maláriou a doslova bojovali o život“ https://www.startitup.sk/slobodnik-cestuje-svetom-na-dvoch-kolesach-nikdy-nezabudnem-na-to-ked-sme-skoncili-v-nemocnici-s-malariou-a-doslova-bojovali-o-zivot/ 18:23 - „Nie je miesto, kam by som sa bál cestovať.“ Jozef Terem z dobrodruh.sk radí, ako precestovať svet za málo peňazí (ROZHOVOR) https://www.startitup.sk/nie-je-miesto-kam-by-som-sa-bal-cestovat-jozef-terem-z-dobrodruh-sk-radi-ako-precestovat-svet-za-malo-penazi-rozhovor/ 19:22 - Tento ôsmy div sveta je len pre odvážnych. Navštívil som „zabijácku horu“, kde umierali Slováci https://www.startitup.sk/tento-osmy-div-sveta-je-len-pre-odvaznych-navstivil-som-zabijacku-horu-kde-umierali-slovaci/ 20:48 - Slovák cestuje za ľudožrútmi i Eskimákmi: Každému pocestnému ponúknu ženu, výmena manželiek je bežná https://www.startitup.sk/slovak-cestuje-za-ludozrutmi-a-za-ludmi-zijucimi-mimo-civilizacie-eskimaci-maju-iny-pristup-k-partnerskym-vztahom/ 21:55 - Andrea vymenila kariéru finančníčky za obchod s talianskymi špecialitami: Mám produkty, aké inde na Slovensku nenájdete https://www.startitup.sk/andrea-vymenila-karieru-financnicky-za-obchod-s-talianskymi-specialitami-mam-produkty-ake-inde-na-slovensku-nenajdete/ 22:55 - Exkluzívny rebríček: Najkupovanejšie knižné tituly Slovákov odhaľujú, čo je pre nás skutočne dôležité https://www.startitup.sk/najuspesnejsie-knihy-roka-2024-slovaci-miluju-domacu-tvorbu-krimi-dobyva-rebricek/

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...

Nedostatok hospicov. | Hosť: Andrea Škripeková (primárka oddelenia paliatívnej medicíny NOÚ Bratislava). | Nahrávka: Katarína Habláková (mobilný hospic Most domov Trnava). | Naši blízki ľudia často odchádzajú zo života v hospicoch – stále ich však nie je dosť, rovnako ako odborníkov na paliatívnu starostlivosť . Aký je dopyt a aký je reálny počet lôžok, ako fungujú či nefungujú mobilné hospice a špecializované ambulancie? Čo priniesla do praxe novela zákona o zdravotnej starostlivosti a z akých zdrojov sa služby hospicov financujú? Tému otvorí Blažena Bóoczová v tomto vydaní Kontaktov Rádia Slovensko. | Moderuje:Blažena Bóoczová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Wanda Adamík Hrycová - inšpiratívna žena vo filmovom svete, ktorá ma na konte niekoľko veľmi úspešných projektov. Jedným z posledných je jej spolupráca na filme Vlny, ktorý zažal obrovksý úspech po celom Slovensku aj Českej Republike. Ako vlastne takéto obrovské diela vznikajú, čo sú pikošky z natáčaní a aký má Wanda prísup k životu?

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Nedostatok policajtov na Slovensku. | Hostia: Lucia Kurilovská (štátna tajomníčka na Ministerstve vnútra SR za Hlas-SD) a Jaroslav Spišiak (poslanec NR SR a člen výboru pre obranu a bezpečnosť za PS). | Okruhy tím: Odborári hovoria o nedostatku policajtov ako o kritickom stave. Je situácia v policajnom zbore naozaj taká vážna? V ktorých regiónoch a policajných zložkách je problém najviac vypuklý? Aký je výhľad – je záujem mladých ľudí študovať na akadémii? Podľa ÚHP má Slovensko policajtov viac, ako je priemer štátov EÚ – prečo ich potrebujeme tak veľa? Je policajná práca málo atraktívna – napriek zamestnaneckým výhodám či skoršiemu dôchodku? Sú hlavným problémom nízke mzdy, alebo existujú aj ďalšie faktory? Aké riešenie pripravuje vláda a nakoľko je priechodné? Ministerstvo financií hovorí o potrebe šetrenia v štátnej správe – je reálne v tomto stave zvyšovať počet a platy policajtov? Nehrozí, že podobné požiadavky ako policajti predostrú aj ďalšie zložky, ako napríklad hasiči? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Celý rozhovor, aj ako podcast, nájdete v predplatiteľskej sekcii ⁠https://herohero.co/mariabernathova Ako forenzná psychologička som chcela vždy pracovať s tými najhoršími kriminálnikmi, vrahmi a psychopatmi", úprimne priznáva Nella. A hádajte, čo!

Na Slovensku nám ubúdajú ambulancie aj ambulantní lekári. Dostať sa na niektoré vyšetrenie k špecialistovi môže trvať aj mesiace. Ambulancie okrem toho varujú, že sú zadlžené, nestíhajú svojich pacientov ani pohotovosti a popritom im platia poisťovne za výkony málo peňazí.Čo to všetko znamená? Budeme mať kam chodiť k všeobecnému lekárovi či špecialistovi? Prečo sa ambulancie sťažujú, že ich štát dlhodobo obchádza a im sa len kumulujú dlhy a je ich stále menej? Ak budeme chcieť v budúcnosti vyšetrenie, budeme si musieť zaplatiť extra poplatky? Ako je to dnes? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavou Orosovou.

Problémy železničnej dopravy. | Hostia: Jiří Kubáček (dopravný expert), Matej Ferencei (podpredseda odborovej asociácie výpravcov a dispečerov) a Alexander Sako (generálny riaditeľ ŽSR). | Nedostatok ľudí u ZSSK – je to realita alebo nie? Ako problém riešiť? Je ale na mieste hovoriť, že na západnom Slovensku sa preto zastaví doprava? V akých pracovných podmienkach zamestnanci týchto firiem ako ZSSK alebo ŽSR pracujú? Majú motiváciu zostať? Konkurencia súkromných dopravcov – aká silná je a ak by tu neboli, bol by problém rovnaký? Problém odborného školstva a výchova nových rušňovodičov, výpravcov či vlakvedúcich? Vplyv kvality infraštruktúry na počet zamestnancov – ak by sa rýchlejšie modernizovalo, dalo by sa ušetriť na ľudskom potenciáli? Ďalšie príčiny tohto stavu? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ako zažiť Boha v uponáhľanej dobe kde je nedostatok času ? by Kresťania Žilina

Problémy doktorandského štúdia. | Hostia: Robert Redhammer (predseda Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo) a Zuzana Hozlárová (predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl). | Nedostatok času školiteľov či absencia zahraničnej stáže. Akreditačná komisia cez anonymný dotazník zistila najpálčivejšie problémy doktorandského štúdia na Slovensku. Na zmenách majú školy zapracovať už od februára, pričom, ak nepríde k náprave, budú sa nedostatky zohľadňovať aj pri udelení akreditácie na jednotlivé odbory. Ako budú zmeny vyzerať v praxi a kedy sa štúdium na Slovensku výraznejšie priblíži lepším krajinám? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Celý rozhovor, aj ako podcast, nájdete v predplatiteľskej sekcii https://herohero.co/mariabernathova Odporúčam pozrieť si ho v obraze na mojom youtubovom kanáli. Mária o tejto epizóde: Na tento rozhovor som čakala viac, ako tri roky. Ale ja keď si niečo zaumienim...A tak vzniklo otvorené rozprávanie s Nellou (pod týmto umeleckým menom sa prezentuje) o jej životnej etape striptérky. Už nemá zábrany o tom verejne rozprávať a jej hlavnou snahou je, aby sa o tom, čo sa skrýva za prácou striptéky, dozvedelo čo najviac mladých dievčat. Pretože aj Nella mala o tejto práci úplne inén predstavy. Spýtať sa však nebolo koho. Nella sa narodila v malom mestečku na strednom Slovensku. Vždy vynikala v akademických a mimoškolských aktivitách, počúvala svojich rodičov a snažila sa prispôsobiť spoločenským pravidlám a normám. Jej vášňou bol tanec a vo veku šestnástich rokov už viedla vlastnú tanečnú skupinu a usporiadavala osobné aj skupinové tréningy. Neskôr v živote ju očarila spiritualita a pod vedením psychológa začala praktizovať rôzne techniky vrátane meditácií, práce s dychom, holotropného dýchania a energetických cvičení.Po páde komunizmu sa rozhodla skúsiť šťastie a vstúpiť do sveta veľkých peňazí, do zábavného priemyslu. Cestovala do Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, Talianska a Japonska a postupne sa stala tanečnicou v pánskych kluboch, kde sa dostala do života plného zneužívania návykových látok, traumy a povrchnosti. 
Po takmer smrteľnom zážitku sa náhle rozhodla odísť z tohto priemyslu. Aby prežila a dostala sa z temnoty, využila príležitosť presťahovať sa do Spojených štátov s úmyslom zmeniť svoj život. Prekonala jazykovú bariéru a ťažkosti s rečou, aby dokončila magisterský titul z forenznej psychológie, neustále sa transformovala a zdokonaľovala.Počas rokov vykonala významnú mentálnu a duchovnú prácu sama aj so svojimi klientmi, zameriavajúc sa najmä na obete a páchateľov trestných činov. Nedostatok spirituality ju viedol k založeniu koučingovej praxe, kde kombinuje terapeutický prístup s meditáciami, prácou s dychom a energetickými cvičeniami. Po rokoch práce v oblasti duševného zdravia si uvedomila, že jej najväčším aktívom je ona sama a jej prístup k ľuďom, nie metódy, ktoré ovládla. 
Jej najväčšou vášňou je písanie. Prichádza jej to prirodzene - stačí, aby vzala pero a písala. Píše všetko - príbehy, fikciu, nefikciu, poéziu alebo scenáre. Vo svojich dielach často diskutuje o citlivých témach, ktoré sú väčšinou považované za tabu. Jej kniha „Striptérka: Z Japonska cez Švajčiarsko do najhlbších tajomstiev jej duše“ maľuje obraz reality tohto “zábavného priemyslu”. Je to jej memoár, ktorý reprezentuje tisíce nepovedaných príbehov žien a mužov. TALKSLOW prináša hlboké tematické rozhovory a inšpiratívne rozprávanie očami žien i mužov, pre ktorých otvorenosť, pravdivosť a sila vypovedaných slov hrajú prím nad kvantitou a povrchnosťou. PRIHLÁSTE SA NA ODBER KANÁLA:✅ https://www.youtube.com/@talkslowsmar... TALKSLOW MÔŽETE POČÚVAŤ AJ NA PODCASTOVÝCH PLATFORMÁCH: ✅ https://open.spotify.com/episode/2a1Z... ✅ https://podcasts.apple.com/sk/podcast... ✅ https://podcasts.google.com/feed/aHR0... Web: https://www.liveslow.sk

Nedostatok zdravotníkov majú zmierniť školy. | Hostia: Monika Jankechová (riaditeľka Sekcie vzdelávania a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve MZ SR) a Martin Vlachynský (analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií /INESS/). | Slovensku chýba okolo 2000 lekárov a minimálne 4000 zdravotných sestier - je to hrubý odhad a situácia môže byť ešte horšia. Ministerstvo zdravotníctva sa spojilo s rezortom školstva s cieľom navýšiť a zastabilizovať zdravotnícky personál. S nedostatkom zdravotníkov si majú poradiť školy tým, že zavedú zmeny vo vzdelávaní medikov s jednoduchým kľúčom - menej zahraničných a viac domácich študentov. Riešenia sľubujú ministri aj na stredných či základných školách. Skutočne prinesú do ambulancií či nemocníc viac zdravotníkov? A nakoľko sa osvedčili doterajšie pokusy štátu udržať zdravotníkov na Slovensku? | Moderuje: Karolína Lacová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

    Nedostatok železa, známy aj ako anémia, je zdravotný stav, ktorý môže mať výrazný vplyv na celkové zdravie. Železo je kľúčovým prvkom pre tvorbu hemoglobínu, bielkoviny zodpovednej za prenášanie kyslíka v krvi. Ak je organizmu nevyhnutné železo nedostatok, môže to viesť k únave, slabosti, zvýšenej náchylnosti na infekcie a koncentračným problémom. Často sa prejavuje aj stratu vlasov a lámavosťou nechtov. Dôležité je včas rozpoznať príznaky nedostatku železa a vyhľadať lekársku pomoc na vyšetrenie a správnu diagnózu. Stravovanie bohaté na železo, prípadne doplnky železa, môžu byť účinným spôsobom, ako riešiť tento zdravotný problém. Ako (ne)riešiť nedostatok železa a predísť nesprávnej samodiagnostike nám v tejto epizóde prezradil gastroenterológ MUDr. Radovan Juríček.

Nedostatok železa, známy aj ako anémia, je zdravotný stav, ktorý môže mať výrazný vplyv na celkové zdravie. Železo je kľúčovým prvkom pre tvorbu hemoglobínu, bielkoviny zodpovednej za prenášanie kyslíka v krvi. Ak je v organizme nevyhnutného železa nedostatok, môže to viesť k únave, slabosti, zvýšenej náchylnosti na infekcie a koncentračným problémom. Často sa prejavuje aj stratu vlasov a lámavosťou nechtov. Dôležité je včas rozpoznať príznaky nedostatku železa a vyhľadať lekársku pomoc na vyšetrenie a správnu diagnózu. Stravovanie bohaté na železo, prípadne doplnky železa, môžu byť účinným spôsobom, ako riešiť tento zdravotný problém. Ako (ne)riešiť nedostatok železa a predísť nesprávnej samodiagnostike nám v tejto epizóde prezradil gastroenterológ MUDr. Radovan Juríček.

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Nedostatok odborníkov na bezpečnosť. | Hostia: Ondrej Macko (odborník na IT) a Ivan Makatura (riaditeľ kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti). | Takmer 20-tisíc ľudí chýba Slovensku v oblasti kyberbezpečnosti. S nedostatkom odborníkov na informačné technológie sa ale nepotýka iba Slovensko. Ako sa podobné zásadné čísla môžu podpísať na bezpečnosti v kyberpriestore, kde je čoraz viac citlivých informácií? Je ohrozená bezpečnosť kľúčových inštitúcií a kde vlastne vziať tisíce chýbajúcich ľudí? | Moderuje: Simona Beňová. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu - keď sa naši umelci spoznávajú až za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia. V Jeruzaleme si ju bude môcť pozrieť na prestížnom mieste až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V slovenských lekárňach opäť chýbajú niektoré lieky. Na rozdiel od poslednej krízy, ktorá sa týkala  dostupnosti liekov na bolesť či horúčku v súčasnosti chýbajú napríklad antibiotiká či lieky na psychické ochorenia. „Chýbajú niektoré penicilínové antibiotiká, napríklad v detských formách, niektoré cefalosporínové antibiotiká, chýbajú niektoré psychiatrické lieky, napríklad s obsahom paroxetímu, takisto niektoré antiepileptiká a je tiež problém s niektorými inzulínmi. Situácia sa dynamicky vyvíja. Ono sa objavia nejaké množstvá, ale nie je možné si vytvárať nejaké enormné zásoby,“ hovorí v podcaste denníka Pravda prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.  O tom ako môžu pacienti postupovať pri hľadaní svojho lieku, o opatreniach, ktoré by pomohli a o dôvodoch, ktoré bránia ich zavedeniu sa dozviete v podcaste denníka Pravda.  #pocuvajtepravdu  

Nedostatok slovenských škôl v okrese Dunajská Streda | Hosť: Juraj Bottka (Regionálny úrad školskej správy v Trnave) a Lenka Žárová (OZ Iniciatíva BKZ - iniciatíva rodičov regiónu). | Chcete dať dieťa do základnej školy s vyučujúci jazykom slovenským a narazíte na veľký problém. Takých škôl je málo - reč je o južných regiónoch západného Slovenska. Alarmujúca situácia je najmä v okrese Dunajská Streda. Zatiaľ čo maďarských základných škôl je tam dosť, tých slovenských ako šafranu... Pritom záujem hlavne nových obyvateľov v regióne stále rastie. Kto zlyhal? A čo majú robiť rodičia? Počúvajte Kontakty s Petrou Strižkovou. | Moderuje: Petra Strižková. | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Zuzana Čaputová nebude opäť kandidovať v prezidentských voľbách | Hostia: Erik Láštic (politológ, Univerzita Komenského v Bratislave) a Václav Hřích (riaditeľ prieskumnej agentúry AKO). | Nedostatok síl a ohľad na rodinu. Aj tak by sa dali zhrnúť dôvody, pre ktoré Zuzana Čaputová nebude opätovne kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. Rozhodnutie dlhodobo najdôveryhodnejšej slovenskej političky vníma veľká časť verejnosti s rozporuplnými pocitmi. Doterajší mandát prezidentky bol však mimoriadne náročný, sprevádzali ho bezprecedentné výzvy ako pandémia, či vojna na Ukrajine, aj chaos v domácej politike. O čom svedčí rozhodnutie Zuzany Čaputovej? Je prejavom zodpovednosti a politickej kultúry, alebo stiahnutím z boja o demokratickú budúcnosť Slovenska? Ako jej rozhodnutie ovplyvní blížiace sa parlamentné voľby? Čím si udržiavala vysokú mieru popularity a kto by ju mohol v paláci nahradiť? | Moderuje: Marta Jančkárová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Rušenie detských pohotovostí a nedostatok pediatrov | Hostia: Tomáš Szalay (hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja) a Peter Visolajský (predseda Lekárskeho odborového združenia). | Väčšina detských lekárov na Slovensku sa blíži, alebo dokonca už prekonala dôchodkový vek. Navštíviť lekára sa tak pre deti a ich rodičov stáva z roka na rok väčšou výzvou. Nedostatok pediatrov najnovšie vyústil do rušenia niektorých detských pohotovostí. Kým ministerstvo zdravotníctva hovorí o optimalizácii siete, nemocniční lekári upozorňujú, že na nich presúva čoraz viac povinností. Je prevádzkovanie detských pohotovostí efektívne a potrebné? Ako sa zmení dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ak takýchto pohotovostí ubudne? A prečo sa nám dlhodobo nedarí motivovať mladých lekárov venovať sa pediatrii? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

  Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dnešná časť relácie Let's Talk Business bude špeciálna, keďže do nášho štúdia prijali pozvanie až dvaja hostia. Sú nimi zakladatelia spoločnosti Promi Finance Róbert Beláň a Roman Krajčír. Ich firma sa zameriava najmä na zabezpečovanie úverov iným firmám, ale to nie je vôbec všetko. Veľakrát riešia aj predaj a nákup firiem a prípadný dočasný finančný manažment, keď to daná spoločnosť potrebuje. A ako to aktuálne vyzerá na finančnom trhu? Podľa slov našich hostí firmy aktuálne trpia zlým alebo slabým cash flowom, avšak neboja sa investovať, čo je v dnešnej dobe, ktorá je spájaná s veľkou recesiou, veľmi pozitívna správa. Viac z finančného sveta sa však dozvieš, ak si pozrieš tento rozhovor. „Posledné 3 roky od covidu to je pre firmy veľmi ťažké. Myslím tým aj "covidové úvery", ceny energií, nikto im to neprefinancuje a veľmi im to ničí cashflow.“ Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj Let's Talk Business.

Vitamín D v lete? Toxicita? Déčko a depresia? A čo vitamín D v súvislosti s PMS či erekciou, tesťákom alebo výkonom? Asi najkomplexnejší podcast o vitamíne D, ktorý nájdeš v našich končinách. Celý diel vrátane bonusu nájdeš na herohero.co/fitclan.

Pokusy o zneužitie poistencov VŠZP, národné zdravotnícke registre nie sú komplexné a funkčné, trestnoprávna zodpovednosť štatutárov nemocníc pre nedostatok personálu. Týmto, aj ďalším témam sa budeme venovať v dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeňPre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

Peter Kolesár v súčasnosti pomáha start-upom rásť a rozširovať sa. Bol ekonomickým diplomatom a aktuálne je súčasťou správnej rady spoločnosti CIVITTA. Má množstvo skúseností, ktoré vám v tomto podcaste odovzdá. Ak ste podnikatelia, tento diel považujem za vašu povinnú jazdu. Hneď v úvode sme sa venovali všeobecne správnym radám, a teda tomu, z akých ľudí by mali byť ideálne zložené. Na Slovensku vidí u podnikateľov Peťo jeden výrazný nedostatok – že sa ako podnikatelia navzájom nestretávame = je tu veľmi slabý networking. V pozícii ekonomického diplomata pracoval v krajinách ako Amerika alebo Izrael. Vďaka tomu vidí jednoznačný rozdiel medzi našimi a ich podnikateľmi. V podcaste sme sa vo veľkej miere venovali aj podnikateľom v súvislosti so štátom. Peťa som sa opýtal aj otázku, či si myslí, že na Slovensku je málo peňazí pre dobré projekty, alebo či je tu málo dobrých projektov. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď, ktorú by ste si určite mali vypočuť. Peter Kolesár je veľmi inšpiratívny človek. Pokiaľ máte záujem expandovať ako firma, on je tou správnou osobou, ktorá vám s tým určite pomôže. Odporučil vám aj 2 zaujímavé knižky. Na konci dielu som sa ho už nepýtal na zmysel života – práve naopak – opýtal som sa ho, aké má plány do budúcna a či je jeho súčasná práca tým, čo bude robiť aj naďalej. Užívajte. --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:04:26 – Ideálna správna rada 00:13:25 – Ako zlepšiť networking na Slovensku? 00:16:00 – Ako sa stať diplomatom? 00:24:56 – Americký vs. izraelský vs. slovenský podnikateľ 00:33:00 – Ako spraviť Slovensko viac podnikateľským? 00:42:31 – Prečo je málo firiem, ktoré majú veľký vplyv? 00:52:00 – Prečo to v zahraničí funguje? 00:56:39 – Na čo by sa mal štát sústrediť? 00:58:55 – Nedostatok peňazí vs. nedostatok projektov 01:05:25 – Ako funguje CIVITTA? 01:12:06 – Ako správne expandovať? 01:19:40 – Čo odporúča Peťo Kolesár? 01:28:45 – Aký má plán Peťo Kolesár? --------------------------------------------------------------------------- Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu: https://wp.me/p5NJVg-N5 --------------------------------------------------------------------------- Pre tých, ktorí nezachytili, vytvoril som v rámci svojich konzultácií aj komunitu. Je tam okolo 25 zakladateľov rôznych firiem, ktorí si zdieľajú know-how a svoje kontakty. Stretávame sa raz mesačne osobne a máme aj spoločnú appku. Pokiaľ chcete, aby bola vaša firma ešte lepšia, registrujte sa na: https://bezcyklenia.sk/komunita/. --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

Zákaz nedeľného predaja sa odkladá - - - Obedy v školách budú opäť zadarmo - - - Slovensko zvažuje darovanie stíhačiek Ukrajine - - - Najchladnejšia noc tejto zimy , teploty klesli na mínus 23 stupňov - - - Nedostatok predškolských zariadení by mohli vyriešiť podnikové či firemné škôlky

Zaujímalo Beátu Repíkovú, ktorá si do rozhlasovej poradne zdravia pozvala viceprezidentku Slovenskej lekárnickej komory Miroslavu Snopkovú. Aktuálne zaznamenávame nedostatok liekov na trhu. Je to naozaj preto, že si robíme doma zásoby alebo je liekov naozaj málo? Komora vyhodnotila aj svoj projekt "Na veku záleží". Čím je človek starší – najmä v seniorskom veku - tým je pre jeho zdravie menej prospešné užívanie liekov - či už voľno predajných, alebo tých, ktoré užíva na predpis. Vademecum ponúka užitočné informácie aj o zásadách správneho užívania liekov.

Ako sa mení trh s energiami z pohľadu prepájania trhu. Nedostatok energie vs. tlak na jej šetrenie a hľadanie nových zdrojov. Agregácia flexibility v energetike – čo prinesie a čo naopak skomplikuje? Prínosy a úskalia fotovoltiky pre výrobcu (domácnosť, firmu) a pre sústavu. Ako sa šikovne postaviť k riadeniu energií doma či vo firme? Hostia: Richard Schwartz, obchodný riaditeľ v spoločnosti Unicorn Systems SK Martina Olejníková, riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy v spoločnosti Veolia Energia Moderuje Šimon Jeseňák.

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:Na Slovensku potrebujeme bezodkladnú reformu nemocnícSlovensko zasiahol nedostatok viacerých druhov liekovSlovenské ambulancie nateraz nemajú na rastúce ceny energií žiadnu aplikovateľnú schému pomociPre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:Na Slovensku potrebujeme bezodkladnú reformu nemocnícSlovensko zasiahol nedostatok viacerých druhov liekovSlovenské ambulancie nateraz nemajú na rastúce ceny energií žiadnu aplikovateľnú schému pomociPre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

  Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: - Nedostatok sestier na Slovensku nespôsobila zmena vzdelávania, ale dlhodobý nezáujem o situáciu sestier - O očkovanie v lekárňach má záujem približne tretina opýtaných Slovákov - Zdravotná poisťovňa Dôvera skracuje obdobie schvaľovania kúpeľných pobytov a pomôcok na minimumPre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: - Nedostatok sestier na Slovensku nespôsobila zmena vzdelávania, ale dlhodobý nezáujem o situáciu sestier - O očkovanie v lekárňach má záujem približne tretina opýtaných Slovákov - Zdravotná poisťovňa Dôvera skracuje obdobie schvaľovania kúpeľných pobytov a pomôcok na minimumPre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím neváhajte kontaktovať. Odkaz na Facebook: https://www.facebook.com/matej.mravec.547 Instagram: https://www.instagram.com/mravec.matej/

Sťažnosti učiteľov o tom, že sú preťažení a málo ohodnotení, neutíchajú. Nedávny Jobs and skills summit v Canberre hľadal odpovede na otázky súvisiace s nedostatkom pracovnej sily, v migrácii. Vláda predstavila niekoľko nástrojov na zlepšenie súčasnej situácie, ktorá je nelichotivá… ako budete počuť v našej reportáži.

Výstrahy pre viaceré kraje kvôli teplotám dosahujúcim 36 stupňov celzia, extrémne sucho v 12 obciach, v ktorých platí stav mimoriadnej situácie, obmedzená plavba na Dunaji a už vyše 70 kolapsov z tepla, ktorými sa zaoberali záchranári. To je iba stručná bilancia dôsledkov aktuálnych horúčav, ktoré sužujú Slovensko. Hlavný priamy dôvod? Nedostatok zrážok. Prečo nastal? Aké bolo toto leto a aký bude september a aj nasledujúce letá? Máme ešte možnosť hrozivý trend otepľovania zvrátiť? V podcaste denníka Pravda sa odpovedá klimatológ SHMÚ Pavol Faško. #pocuvajtepravdu  

Výstrahy pre viaceré kraje kvôli teplotám dosahujúcim 36 stupňov celzia, extrémne sucho v 12 obciach, v ktorých platí stav mimoriadnej situácie, obmedzená plavba na Dunaji a už vyše 70 kolapsov z tepla, ktorými sa zaoberali záchranári. To je iba stručná bilancia dôsledkov aktuálnych horúčav, ktoré sužujú Slovensko. Hlavný priamy dôvod? Nedostatok zrážok. Prečo nastal? Aké bolo toto leto a aký bude september a aj nasledujúce letá? Máme ešte možnosť hrozivý trend otepľovania zvrátiť? V podcaste denníka Pravda sa odpovedá klimatológ SHMÚ Pavol Faško. #pocuvajtepravdu  

Súhrn správ k 14.augustu 2022 - - - Z rokovaní o platoch zdravotníkov vláda vynechala dôležitú skupinu - - - Ministerstvo financií ponúka kalkulačku rodinnej pomoci - - - Nedostatok opatrovateliek na Slovensku je alarmujúci - - - Rakvu s telesnými pozostatkami kardinála Jozefa Tomka vystavili tento víkend v Bratislave - - - V slovenských horách zomrelo tento rok už 30 turistov. Vzrástol aj počet pádov a zranení - - - detaily v priloženom príspevku

Mocnosti si svoju závislosť na výrobe mikročipov na Taiwane uvedomujú, riešenie však bude trvať roky. Napätie medzi Taiwanom a Čínou je v súčasnosti najväčšie za posledné roky. Najnovšie v nadväznosti na návštevu predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Čína podnikla vojenské cvičenie simulujúce útok na Taiwan. Táto situácia má množstvo geopolitických aspektov. Patrí medzi ne aj skutočnosť, že Taiwan je dnes najväčším svetovým výrobcom mikročipov. V situácii, kedy už i tak svet sužuje ich nedostatok, by prípadný vojenský konflikt medzi oboma krajinami mohol mať nedozierne následky. Čo by to mohlo znamenať, nám v rýchlom podcaste SHARE_now nám o tom povie viac redaktor magazínu Živé.sk Lukáš Koškár. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Aká veľká je dominancia Taiwanu vo výrobe čipov. Prečo by útok Číny na Taiwan viedol k zastaveniu ich exportu. Aké dôsledky by mal výpadok viac ako polovice svetovej produkcie mikročipov. Či by tento výpadok bol porovnateľný s dnešnou plynovou krízou. Čo robia mocnosti, aby sa zbavili závislosti od výroby mikročipov v Ázii. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: - Počet prípadov ochorenia COVID-19 vo svete opäť postupne narastá, zvýšené počty zaznamenáva aj Slovensko- Rekordné zdražovanie lekárne zatiaľ obchádza - Národná linka na podporu duševného zdravia bude naďalej k dispozíciiPočet prípadov ochorenia COVID-19 vo svete opäť postupne narastá, zvýšené počty zaznamenáva aj Slovensko. Konzílium odborníkov prináša niekoľko odporúčaní, ktoré vychádzajú z doteraz efektívnych opatrení a ktoré môžu pomôcť chrániť seba aj svoje okolie. „V čase letných dovoleniek je preto namieste najmä opatrnosť a zodpovedné správanie. Hoci väčšina ochorení na COVID-19 nemá ťažký priebeh, netreba ho aj vzhľadom na premenlivosť vírusu podceňovať," uviedlo Ministerstvo zdravotníctva SR v tlačovej správe. Väčšie počty nakazených hlásia aj na Slovensku, ale podľa ministerstva zdravotníctva nejde zatiaľ o rapídny nárast. V prípade príznakov akéhokoľvek ochorenia horných dýchacích ciest s príznakmi nádchy, kašľa, bolesti hrdla s teplotou je dôležité ostať doma a neroznášať infekciu. Zdravotníci odporúčajú spraviť si samotest. „V prípade ťažšieho stavu kontaktujte svojho lekára, ktorý môže indikovať potrebu PCR testovania," informuje ministerstvo. Medzi odporúčania konzília odborníkov patrí aj používanie rúška alebo respirátora na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, opatrnosť pri cestovaní, dodržiavanie odstupu aspoň dva metre alebo vyhýbanie sa objímaniu. Odborníci ďalej vyzývajú na časté umývanie si rúk a ich dezinfekciu, ako aj na kompletné zaočkovanie. Prelomová reforma liekovej politiky, ktorú parlament schválil, umožní príchod inovatívnych a účinných liekov na Slovensko. Prístup k nim bol výrazne obmedzený. Slovenskí lekári mali problém zabezpečiť pokračujúcu liečbu aj onkologickým pacientom z Ukrajiny, pretože nemali ani tie lieky, ktoré má Ukrajina. Na sociálnej sieti to uvádza prezidentka pacientskej aliancie Nie rakovine Jana Pifflová Španková. Ako uvádza Pifflová Španková, z analýz vyplýva, že Slovensku chýba väčšina onkologickej inovatívnej liečby. Na niektoré typy nádorov nie je k dispozícii ani jeden liek, ktorý je inde štandardom. "To sa však zmení. Slováci už nebudú poistencami druhej kategórie," napísala a ocenila odvahu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a štátneho tajomníka Róberta Babeľu. Pripomenula, že na príprave reformy spolupracovali aj zástupcovia pacientov, novela tak našla širokú podporu. "Sme radi, že sa naše obavy o zmenách na poslednú chvíľu nepotvrdili. Novela vytvára predpoklady na zmenu, o ktoré sa možno oprieť, jeho potencialita sa však ukáže až v praxi, na čo čakajú mnohí pacienti." podotkla prezidentka Nie rakovine. Novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín schválil parlament vo štvrtok 23. júna. Niektoré suroviny, potrebné na výrobu zdravotníckych pomôcok, zdraželi od januára minulého roka takmer o 70 percent. Ceny polyetylénu, ktorý je hlavnou zložkou obalov, vzrástli o 67 percent, ceny bavlny o 68 percent. Polypropylén, potrebný do absorpčných výrobkov a vrchné strany ruškovania, zdražel o 55 percent. Vyplýva to z údajov, ktoré agentúre SITA poskytla Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Asociácia zároveň konštatovala, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom ďalej zvyšuje nielen závratné ceny energií, ale napríklad aj ceny papierových výrobkov a lepidiel, pričom dostupnosť surového papiera najmä pre špeciálne účely je kritická. Asociácia dodávateľov preto pozitívne hodnotí prijatú novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok. Vyzdvihla práve možnosť úpravy úradne určenej ceny pre zdravotnícke pomôcky. "Sme radi, že v čase enormnej inflácie a rastu cien vstupných nákladov na zdravotnícke pomôcky štát reflektoval na nutné zmeny, týkajúce sa možnosti úpravy cien kategorizovaných zdravotníckych pomôcok bez dopadu na náklady pacientov," uviedla pre agentúru SITA výkonná riaditeľka asociácie dodávateľov Katarína Danková. Prevažujúca ambulantná prax s modelom jeden lekár a jedna sestra je neudržateľná. Dôvodom je starnutie populácie, nárast chronických ochorení, nedostatok lekárov či ich vysoký priemerný vek. Ambulancie by mali zaviesť nové modely organizácie práce. Uvádza sa to v aktualizovanej stratégii starostlivosti o zdravie do roku 2030, ktorý schválila vláda. Rezort zdravotníctva ako predkladateľ stratégie po pripomienkach Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie súkromných lekárov tak v materiáli konkretizoval víziu riešenia nedostatočného počtu lekárov. „Nedostatok ľudských zdrojov v zdravotníctve je dlhodobým a významným problémom mnohých európskych krajín, pričom pandémia ochorenia COVID-19 predmetnú situáciu ešte zhoršila,“ napísal predkladateľ. S podporou eurofondov vláda plánuje zvýšiť záujem zdravotníkov o kariérne vzdelávanie a zabezpečiť moderné vybavenie najmä vzdelávacích pracovísk. V stratégii je zdôraznený fakt, že zvýšenie počtu absolventov je možné iba po navýšení financií pre stredné a vysoké školy zdravotníckeho zamerania a optimalizácii ich personálneho a technického vybavenia. Zároveň sa počíta s novou koncepciou všeobecného lekárstva a primárnej pediatrie s predpokladaným schválením do konca roku 2022. Rekordné zdražovanie lekárne zatiaľ obchádza. Ceny voľnopredajného sortimentu v lekárňach v porovnaní s ostatnými položkami vzrástli len mierne alebo vôbec. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Asociácie poskytovateľov sieťových lekární Peter Sedláček. Pokiaľ ide o infláciu, podpredseda asociácia a riaditeľ lekární BENU Róbert Nemčický potvrdil, že situácia v lekárňach je výrazne lepšia ako v ostatných oblastiach. Zatiaľ čo pohonné látky sú oproti minulému roku drahšie takmer o 37 percent a potraviny o 16 percent, ceny voľnopredajného sortimentu podľa Nemčického v máji vzrástli o 4,7 percenta. Ceny liekov na lekársky predpis sú regulované štátom. Mnohé z nich sú hradené zdravotnými poisťovňami, pacient platí len doplatok. „V prípade receptových liekov sú ceny liekov a doplatky pacientov stabilné alebo pri pravidelných kategorizáciách majú tendenciu klesať,“ potvrdil Nemčický. „Pacienti sa v tejto chvíli nemusia obávať ani toho, že by platili viac na doplatkoch za lieky," konštatuje sa v tlačovej správe. Národná linka na podporu duševného zdravia bude naďalej k dispozícii pre každého, kto sa potrebuje obrátiť na odborníkov so svojimi psychickými problémami. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský rozhodol o pokračovaní jej prevádzky do konca tohto roka. Ministerstvo zdravotníctva SR pôvodne zriadilo národnú linku v rámci plnenia opatrení Plánu obnovy a odolnosti v júli 2021 na obdobie 12 mesiacov ako opatrenie na elimináciu dôsledkov pandémie na duševné zdravie. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. „Duševné zdravie patrí medzi priority rezortu zdravotníctva. V súčasnej neľahkej situácii súvisiacej s pandémiou COVIDu, ako aj v súvislosti s dianím na Ukrajine, sa činnosť linky na podporu duševného zdravia ukázala ako veľmi efektívna a potrebná. Pomerne často ľudia volajú aj opakovane. Linka sa stala pre nich záchytným bodom, miestom, kde ich berú vážne,“ uviedol Lengvarský. Od začiatku fungovania linky na podporu duševného zdravia zaznamenal rezort zdravotníctva každý mesiac 230 až 271 hovorov. Od marca v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine odborníci na linke zabezpečili komunikáciu aj pre ukrajinsky hovoriacich vojnových utečencov a mesačne vybavia priemerne dvadsať hovorov v ukrajinskom jazyku. Po roku činnosti linky je možné skonštatovať, že tím poradcov sa stabilizoval a počet volajúcich má rastúcu tendenciu. Slovensko postaví z plánu obnovy dve nové nemocnice, v Bratislave a v Martine. Vyplýva to z materiálu, ktorý v piatok schválila vláda. Finančné prostriedky sa použijú na vystavby hrubej stavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy a stavby vo vyhotovení „full fit out“ Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine. Priamym zadaním teda štát podporí iba uvedené dva projekty. Ostatne sa budu môcť uchádzať o zdroje z dopytovej vyzvy na jeseň tohto roku. Ako na tlačovej konferencii po skončení rokovania kabinetu uviedol premiér Eduard Heger, ide o historický moment. „Táto ambícia je veľmi veľká, rozhodli sme sa postaviť nie jednu ale dve nemocnice, špičkové nemocnice, ktoré budú vychovávať nových lekárov," zhodnotil. Zároveň zdôraznil, že nezabúdajú ani na ďalšie časti Slovenska a ich sa bude týkať jesenná výzva. Celkovo bude Slovensko čerpať 800 mil. eur.Pre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: - Počet prípadov ochorenia COVID-19 vo svete opäť postupne narastá, zvýšené počty zaznamenáva aj Slovensko- Rekordné zdražovanie lekárne zatiaľ obchádza - Národná linka na podporu duševného zdravia bude naďalej k dispozíciiPočet prípadov ochorenia COVID-19 vo svete opäť postupne narastá, zvýšené počty zaznamenáva aj Slovensko. Konzílium odborníkov prináša niekoľko odporúčaní, ktoré vychádzajú z doteraz efektívnych opatrení a ktoré môžu pomôcť chrániť seba aj svoje okolie. „V čase letných dovoleniek je preto namieste najmä opatrnosť a zodpovedné správanie. Hoci väčšina ochorení na COVID-19 nemá ťažký priebeh, netreba ho aj vzhľadom na premenlivosť vírusu podceňovať," uviedlo Ministerstvo zdravotníctva SR v tlačovej správe. Väčšie počty nakazených hlásia aj na Slovensku, ale podľa ministerstva zdravotníctva nejde zatiaľ o rapídny nárast. V prípade príznakov akéhokoľvek ochorenia horných dýchacích ciest s príznakmi nádchy, kašľa, bolesti hrdla s teplotou je dôležité ostať doma a neroznášať infekciu. Zdravotníci odporúčajú spraviť si samotest. „V prípade ťažšieho stavu kontaktujte svojho lekára, ktorý môže indikovať potrebu PCR testovania," informuje ministerstvo. Medzi odporúčania konzília odborníkov patrí aj používanie rúška alebo respirátora na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, opatrnosť pri cestovaní, dodržiavanie odstupu aspoň dva metre alebo vyhýbanie sa objímaniu. Odborníci ďalej vyzývajú na časté umývanie si rúk a ich dezinfekciu, ako aj na kompletné zaočkovanie.  Prelomová reforma liekovej politiky, ktorú parlament schválil, umožní príchod inovatívnych a účinných liekov na Slovensko. Prístup k nim bol výrazne obmedzený. Slovenskí lekári mali problém zabezpečiť pokračujúcu liečbu aj onkologickým pacientom z Ukrajiny, pretože nemali ani tie lieky, ktoré má Ukrajina. Na sociálnej sieti to uvádza prezidentka pacientskej aliancie Nie rakovine Jana Pifflová Španková. Ako uvádza Pifflová Španková, z analýz vyplýva, že Slovensku chýba väčšina onkologickej inovatívnej liečby. Na niektoré typy nádorov nie je k dispozícii ani jeden liek, ktorý je inde štandardom. "To sa však zmení. Slováci už nebudú poistencami druhej kategórie," napísala a ocenila odvahu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a štátneho tajomníka Róberta Babeľu. Pripomenula, že na príprave reformy spolupracovali aj zástupcovia pacientov, novela tak našla širokú podporu. "Sme radi, že sa naše obavy o zmenách na poslednú chvíľu nepotvrdili. Novela vytvára predpoklady na zmenu, o ktoré sa možno oprieť, jeho potencialita sa však ukáže až v praxi, na čo čakajú mnohí pacienti." podotkla prezidentka Nie rakovine. Novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín schválil parlament vo štvrtok 23. júna. Niektoré suroviny, potrebné na výrobu zdravotníckych pomôcok, zdraželi od januára minulého roka takmer o 70 percent. Ceny polyetylénu, ktorý je hlavnou zložkou obalov, vzrástli o 67 percent, ceny bavlny o 68 percent. Polypropylén, potrebný do absorpčných výrobkov a vrchné strany ruškovania, zdražel o 55 percent. Vyplýva to z údajov, ktoré agentúre SITA poskytla Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok. Asociácia zároveň konštatovala, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom ďalej zvyšuje nielen závratné ceny energií, ale napríklad aj ceny papierových výrobkov a lepidiel, pričom dostupnosť surového papiera najmä pre špeciálne účely je kritická. Asociácia dodávateľov preto pozitívne hodnotí prijatú novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok. Vyzdvihla práve možnosť úpravy úradne určenej ceny pre zdravotnícke pomôcky. "Sme radi, že v čase enormnej inflácie a rastu cien vstupných nákladov na zdravotnícke pomôcky štát reflektoval na nutné zmeny, týkajúce sa možnosti úpravy cien kategorizovaných zdravotníckych pomôcok bez dopadu na náklady pacientov," uviedla pre agentúru SITA výkonná riaditeľka asociácie dodávateľov Katarína Danková.  Prevažujúca ambulantná prax s modelom jeden lekár a jedna sestra je neudržateľná. Dôvodom je starnutie populácie, nárast chronických ochorení, nedostatok lekárov či ich vysoký priemerný vek. Ambulancie by mali zaviesť nové modely organizácie práce. Uvádza sa to v aktualizovanej stratégii starostlivosti o zdravie do roku 2030, ktorý schválila vláda. Rezort zdravotníctva ako predkladateľ stratégie po pripomienkach Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie súkromných lekárov tak v materiáli konkretizoval víziu riešenia nedostatočného počtu lekárov. „Nedostatok ľudských zdrojov v zdravotníctve je dlhodobým a významným problémom mnohých európskych krajín, pričom pandémia ochorenia COVID-19 predmetnú situáciu ešte zhoršila,“ napísal predkladateľ. S podporou eurofondov vláda plánuje zvýšiť záujem zdravotníkov o kariérne vzdelávanie a zabezpečiť moderné vybavenie najmä vzdelávacích pracovísk. V stratégii je zdôraznený fakt, že zvýšenie počtu absolventov je možné iba po navýšení financií pre stredné a vysoké školy zdravotníckeho zamerania a optimalizácii ich personálneho a technického vybavenia. Zároveň sa počíta s novou koncepciou všeobecného lekárstva a primárnej pediatrie s predpokladaným schválením do konca roku 2022.  Rekordné zdražovanie lekárne zatiaľ obchádza. Ceny voľnopredajného sortimentu v lekárňach v porovnaní s ostatnými položkami vzrástli len mierne alebo vôbec. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Asociácie poskytovateľov sieťových lekární Peter Sedláček. Pokiaľ ide o infláciu, podpredseda asociácia a riaditeľ lekární BENU Róbert Nemčický potvrdil, že situácia v lekárňach je výrazne lepšia ako v ostatných oblastiach. Zatiaľ čo pohonné látky sú oproti minulému roku drahšie takmer o 37 percent a potraviny o 16 percent, ceny voľnopredajného sortimentu podľa Nemčického v máji vzrástli o 4,7 percenta. Ceny liekov na lekársky predpis sú regulované štátom. Mnohé z nich sú hradené zdravotnými poisťovňami, pacient platí len doplatok. „V prípade receptových liekov sú ceny liekov a doplatky pacientov stabilné alebo pri pravidelných kategorizáciách majú tendenciu klesať,“ potvrdil Nemčický. „Pacienti sa v tejto chvíli nemusia obávať ani toho, že by platili viac na doplatkoch za lieky," konštatuje sa v tlačovej správe.  Národná linka na podporu duševného zdravia bude naďalej k dispozícii pre každého, kto sa potrebuje obrátiť na odborníkov so svojimi psychickými problémami. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský rozhodol o pokračovaní jej prevádzky do konca tohto roka. Ministerstvo zdravotníctva SR pôvodne zriadilo národnú linku v rámci plnenia opatrení Plánu obnovy a odolnosti v júli 2021 na obdobie 12 mesiacov ako opatrenie na elimináciu dôsledkov pandémie na duševné zdravie. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. „Duševné zdravie patrí medzi priority rezortu zdravotníctva. V súčasnej neľahkej situácii súvisiacej s pandémiou COVIDu, ako aj v súvislosti s dianím na Ukrajine, sa činnosť linky na podporu duševného zdravia ukázala ako veľmi efektívna a potrebná. Pomerne často ľudia volajú aj opakovane. Linka sa stala pre nich záchytným bodom, miestom, kde ich berú vážne,“ uviedol Lengvarský. Od začiatku fungovania linky na podporu duševného zdravia zaznamenal rezort zdravotníctva každý mesiac 230 až 271 hovorov. Od marca v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine odborníci na linke zabezpečili komunikáciu aj pre ukrajinsky hovoriacich vojnových utečencov a mesačne vybavia priemerne dvadsať hovorov v ukrajinskom jazyku. Po roku činnosti linky je možné skonštatovať, že tím poradcov sa stabilizoval a počet volajúcich má rastúcu tendenciu. Slovensko postaví z plánu obnovy dve nové nemocnice, v Bratislave a v Martine. Vyplýva to z materiálu, ktorý v piatok schválila vláda. Finančné prostriedky sa použijú na vystavby hrubej stavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy a stavby vo vyhotovení „full fit out“ Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine. Priamym zadaním teda štát podporí iba uvedené dva projekty. Ostatne sa budu môcť uchádzať o zdroje z dopytovej vyzvy na jeseň tohto roku. Ako na tlačovej konferencii po skončení rokovania kabinetu uviedol premiér Eduard Heger, ide o historický moment. „Táto ambícia je veľmi veľká, rozhodli sme sa postaviť nie jednu ale dve nemocnice, špičkové nemocnice, ktoré budú vychovávať nových lekárov," zhodnotil. Zároveň zdôraznil, že nezabúdajú ani na ďalšie časti Slovenska a ich sa bude týkať jesenná výzva. Celkovo bude Slovensko čerpať 800 mil. eur.Pre C4P s.r.o., pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

Nedostatok potravín vzhľadom na geografickú polohu Slovenska a hustotu obyvateľstva zatiaľ nie je reálnou hrozbou. Napriek tomu sa stále vo väčšej miere spoliehame na dovoz produktov zo zahraničia. Prečo to tak je a ako tento stav zmeniť sme sa rozprávali s Martinom Hubinským, podpredsedom Dozornej rady Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory a segmentovým manažérom VÚB banky.

Hostia: Monika Jankechová (riaditeľka Sekcie vzdelávania a riadenia ľudských zdrojov na zdravotníctve MZ SR), Miriam Lapuníková (riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, členka predstavenstva Asociácie štátnych nemocníc) Máme málo lekárov...Tento problém je už dávno známy a borí sa s ním nielen Slovensko, ale prakticky celý svet. Aké sú riešenia? Jednou z kľúčových vecí je podchytiť mladých absolventov medicíny. Napriek tomu, že do ich šesťročnej výučby investuje štát veľké peniaze, štvrtina z nich aj tak nakoniec odíde... Dôvodov je viac - zdĺhavá atestácia, vyššie platy napríklad v Rakúsku, či stav našich nemocníc a ambulancií. Čo s tým? A čo všetko čaká absolventa medicíny v praxi? Moderuje: Ľubomíra Hulínová Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Najlepšie sa cíti na českých pieskovcových skalách. Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Hostia: Nina Beňová (Občianske združenie Proti prúdu) a pani Daniela (obyvateľka nájomného bytu v Levoči). Politici prakticky od parlamentných volieb posúvajú novelu, ktorá by umožnila jednoduchšiu výstavbu nájomných bytov. Hoci niektoré mestá odkupujú a prerábajú nepoužívané budovy na mestské byty, nestačí to a lacné bývanie sa so stúpajúcimi cenami stáva čoraz nedostupnejšie. Podľa odborníkov je to pritom jedným z hlavných faktorov na prevenciu a ukončenie bezdomovectva. Nájomné bývanie by však mali byť bežne dostupné aj mladým rodinám, rodičom samoživiteľom, či ťažko zdravotne postihnutým. Ako vyriešiť nedostatok bytov a koľko na ne v priemere ľudia čakajú? Kto sú tí, ktorí v nich žijú a prečo je dostupné bývanie dôležité? Moderuje: Nina Alžbetkinová; V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vypočujte si súhrn správ zo Slovenska k 10.aprílu 2022

Pokiaľ liter jedlého oleja stál ešte pred nedávnom okolo eura, dnes sa jeho cena šplhá v prípade niektorých druhov až k trojnásobku. Zdražovanie však v dôsledku vojny na Ukrajine avizujú aj pekári, producenti mäsa a ostatných potravinových výrobkov. Aký vývoj môžeme očakávať a čo s tým môžeme v tejto chvíli, ale aj výhľadovo do budúcnosti urobiť? Počúvajte v podcaste denníka Pravda s redaktorom Jozefom Sedlákom. #pocuvajtepravdu

Tancovali, až kým nepomreli. Aj takto jednoducho by sa dal opísať príbeh, o ktorom hovoria staré kroniky mesta Štrasburg. V roku 1518 mesto sužovali vysoké horúčavy. Nedostatok vody, zlá úroda, s tým spojený hlad a zúfalstvo, sa stali živnou pôdou pre šíriaci sa mor. Nebol však obyčajný, bol tanečný. Do mesta ho nevedno odkiaľ priniesla mladá žena, Frau Troffea. Postupne sa nakazilo viac ako 200 ľudí, ktorí sa dni a noci zbesilo vlnili na jednom z námestí. Vykrúcali sa až tak, že sa im lámali kosti v tele. Tí, čo nevládali stáť na nohách, sa štvornožky prebíjali davom a zavíjali ako psy. Výjav ako z najstrašidelnejšieho príbehu vtedy miestne duchovenstvo pripísalo kliatbe. Preživší verili, že ide o trest Svätého Víta. Mor zastavili až červené topánky, s ktorými pochovávali aj samotné obete. Ako je to možné? Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Hostia: Silvia Kostelná (Slovenský Červený kríž) a Dušan Czaník (52-násobný darca krvi). Darcovstvo krvi. Nedostatok krvi v transfúznych staniciach trápi slovenské zdravotníctvo už od začiatku pandémie. Každoročná iniciatíva Valentínska kvapka krvi má motivovať najmä prvodarcov, Silvia Kostelná zo Slovenského Červeného kríža dúfa, že aj tento rok sa kampani podarí zmobilizovať, čo najviac ľudí. Opísala nám nielen darcovstvo ako také, ale aj to, ako ho zmenila pandémia. O osobné skúsenosti s darovaním krvi sa s nami podelil 52-násobný darca Dušan Czaník. Moderuje: Soňa Otajovičová; V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V tretej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na list Karola zo Sečovskej Polianky, ktorý píše Tisovi, pretože stratil prácu ako pomocník notára. Dôvodom má byť to, že jeho manželka Šarlota má židovský pôvod. Jeho rodina tak prišla o akékoľvek živobytie. Zrieka sa Karol svojej manželky alebo sa zúfalo snaží o záchranu svojej rodiny? A ako vnímal Tisov režim deti z takýchto zmiešaných manželstiev a aké bolo ich postavenie? A aký bol osud Šarloty a Karola počas druhej svetovej vojny? Okrem Karolovho listu si však prečítame aj listy okresných funkcionárov a príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sa rovnako rozhodli v tejto veci osloviť prezidenta Jozefa Tisa. Aj o tom bude Soňa Gyarfašová hovoriť s americkou výskumníčkou Madeline Vadkerty, riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a novinárom Mirkom Tódom, ktorý sa venuje židovskej kultúre a histórii. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Hosť: Jaroslava Orosová (prezidentka zväzu ambulantných lekárov) Máme málo lekárov a tiež málo financií, ktoré idú do ambulantnej sféry. S týmito výzvami sa bude musieť popasovať nová prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov - lekárka Jaroslava Orosová. Pandémia mnohé problémy ešte prehĺbila - ambulancie chýbajú, čakacie doby sa predlžujú. Kto nás bude liečiť? Aké zmeny sa chystajú v tomto sektore? Moderuje: Ľubomíra Hulínová Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Naše deti potrebujú našu pomoc. Nedostatok pohybu, dlhé časy sedenia za lavicou či pred obrazovkami si vyžiadali svoju daň. Zdravotný stav a fyzická zdatnosť našich detí padla na úplne dno. Deti však pohyb milujú a prirodzene využívajú, ak majú kde. Ale nemajú. Koho je to chyba? Zmeniť potrebujeme nie len seba, ale napríklad aj školské dvory. Potrebujeme zavádzať kultúru pohybu. Zatiaľ sme tak neurobili a každá ďalšia generácia detí je tučnejšia, chorľavejšia, lenivejšia a digitálne dementnejšia. Dnešné deti majú viac depresií, sebevražedných sklonov a ich schopnosť koncentrovať sa neustále klesá. Deti sú však produktom najmä rodičov i školy. Poďme to meniť. Prečo by malo byť ľahšie posielať ľudí raketami na Mars ako opraviť naše školstvo, ktoré sa za 100 rokov zmenilo len minimálne?

Slovenská odevná dizajnérka Petra Weingart tvorí už sedem rokov. Hovorí, že Slováci nie sú zatiaľ naučení chodiť k dizajnérom a stereotyp, že takýto odev je drahý a nositeľný len na významnú spoločenskú udalosť je ešte stále v nás zakorenený. Postupne sa situácia zlepšuje a udržateľnosť v móde sa začína "nosiť". Rozprávali sme sa aj o tom, prečo zľavy na oblečenie nie sú zlé, ako sa dá dizajn tvoriť ekologicky a o novom concept store v Ázii, ktorého súčasťou bude aj značka Petra Weingart.

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:-Najviac nových prípadov COVID-19 sa vyskytuje medzi slovenskými tínedžermi-Nedostatok zdravotných sestier a ošetrovateľov -Záujem ambulantných lekárov o očkovanie svojich pacientov postupne rastie Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo ponuku očkovania jednodávkovou vakcínou Janssen bez povinnej predchádzajúcej registrácie. Občania, ktorí využijú ponuku očkovania v jednom z termínov tak v čase návštevy pápeža Františka budú plne očkovaní. Posledný termín vakcinácie jednodávkovou vakcínou, aby bol človek braný ako plne očkovaný, je v nedeľu 22. augusta. Nezaočkovaní záujemcovia o účasť na niektorom z podujatí počas návštevy Svätého Otca tak majú počas najbližších dní poslednú možnosť zaočkovať sa. Očkovanie je pre návštevníkov starších ako 12 rokov povinné. V piatok sa bude bez registrácie očkovať vakcínou Janssen v Žiline v Epidemiologickej ambulancii, v Michalovciach na parkovisku pred OC Zemplín, v Spišskej Novej Vsi pred OC Madaras, v Banskej Bystrici vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou a v Bratislave v Poliklinike Mlynská dolina. Počas víkendu budú k dispozícii viaceré očkovacie miesta, kde sa bez registrácie bude dať zaočkovať jednodávkovou vakcínou. Vakcína Janssen je určená záujemcom vo veku od 18 rokov. (SITA, 18-08-2021)Najviac nových prípadov COVID-19 sa vyskytuje medzi slovenskými tínedžermi. Najvyšší výskyt nových prípadov koronavírusu bol na Slovensku v júli 2021 zaznamenaný vo vekovej skupine 15 až 19-ročných a 20 až 24-ročných, ako tento týždeň uviedol Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. (SITA, 20-08-2021)Pacienti pociťujú nedostatok zdravotných sestier a ošetrovateľov v nemocniciach aj ambulanciách. Vzdelávacie inštitúcie však nevedia aktívne reagovať na požiadavky nemocníc, viac ako polovica záujemcov o štúdium ostáva pred ich bránami. Systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je kompetenčne zle manažovaný a aj preto nereaguje na stratégie súvisiace so zvyšovaním kvality služieb poskytovaných pacientom. Do vzdelávacieho procesu sú zapojené viaceré ministerstvá, krajské samosprávy aj zástupcovia zamestnancov. Inštitúcia, ktorá by mala byť jednoznačne zodpovedná za túto verejnú politiku, však nie je určená. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý preveroval nastavenie systému vzdelávania zdravotníckeho personálu v uplynulých troch rokoch. (SITA, 13-08-2021)Návrh na predpisovanie generík bez konkrétneho názvu lieku nemá opodstatnenie a neušetrí peniaze. Slovenská lekárska komora tým reagovala na návrh novely zákona o liekoch, ktorý by mal takúto zmenu priniesť. Predkladaná novela je podľa komory skôr v prospech lekární a distribútorov liekov, rozhodne však nie v prospech pacientov a slovenského zdravotníctva. Súčasný stav, v ktorom lekári už od roku 2011 povinne predpisujú lieky genericky, ale zároveň môžu v odôvodnených prípadoch uviesť na recept aj konkrétny názov, je z pohľadu komory dobrý. SLK preto navrhuje stiahnuť návrh novely z medzirezortného pripomienkového konania a ponechať v praxi súčasný stav. „Pripravovaná novela zákona bude pre pacientov, najmä tých starších, ktorí užívajú najviac liekov, znamenať len zbytočný zmätok, nedorozumenia a vylúčiť nemožno ani ohrozenie ich zdravia. Ak pacient dostane povedzme každý mesiac 'svoj' liek v inom balení, hlavne u tých starších to spôsobí značnú dezorientáciu a môže narušiť aj priebeh liečby,“ uviedla lekárska komora. Komora pripomína, že lekár vie najlepšie posúdiť prípadnú kontraindikáciu s inými liekmi. (SITA, 18-08-2021)Prostredníctvom firiem sa na Slovensku zatiaľ zaočkovalo 5 576 obyvateľov. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová, v tejto chvíli sa očkuje v 37 spoločnostiach po celom Slovensku. „Najčastejšie si firmy zvolili možnosť výjazdového očkovacieho tímu. Zamestnanci to vnímajú ako benefit, keď ich prídu zaočkovať priamo do firmy," dodala. Očkovanie v podnikoch sa rozbehlo v polovici júna tohto roka. Ako prvé sa do neho zapojili košický U. S. Steel, kysucký závod Schaeffler, ale aj automobilka Volkswagen. Firmy sa podľa Eliášovej do systému prihlasujú priebežne aj teraz. Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny už na Slovensku prekročil 2,3 milióna. Druhú dávku vakcíny dostalo viac ako 2,1 milióna Slovákov. (SITA, 19-08-2021)Policajti za minulý týždeň zistili 34 prípadov porušenia lekárom stanovenej karantény, 78 prípadov porušenia povinnosti nosenia rúšok a jeden prípad porušenia zákazu otvorenia prevádzok. Napomenutím vybavili 14 prípadov, uložili 13 pokút za 70 eur a 107 prípadov postúpili na príslušné regionálne Úrady verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). Takmer 12-tisíc policajtov skontrolovalo viac ako 36-tisíc osôb. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Od začiatku tohto roka policajti riešili celkovo 66 076 priestupkov a deliktov, napomenutím vybavili 8 041 prípadov, uložili 49 757 pokút a ÚVZ SR postúpili 5 709 prípadov a v riešení je 2 569 z nich. (SITA, 18-08-2021)Zväz ambulantných poskytovateľov sa ostro dištancuje od vyjadrení svojho člena Petra Liptáka, ktoré verejne prezentuje v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Ako v tlačovej správe uviedla prezidentka zväzu Jaroslava Orosová, vyhlásenia Liptáka spochybňujúce protipandemické opatrenia a očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považuje zväz za neetické a neprofesionálne. „V žiadnom prípade v nich nenachádza podporu vedenia Zväzu ambulantných poskytovateľov,“ doplnila jeho prezidentka. „Zväz je organizácia, ktorá zastupuje lekárov pri jednaniach s poisťovňami, sám som sa podieľal na jej vzniku a pomohol som ju vybudovať svojou prácou v jej vrcholových orgánoch,“ uviedol v reakcii pre agentúru SITA Peter Lipták. Stanovisko zväzu k jeho vyjadreniam mu podľa jeho slov nebolo nijako tlmočené a je podľa neho zvláštne, že sa zväz vyjadruje k odborným, spoločenským alebo politickým názorom svojich členov. (SITA, 17-08-2021)Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje s ponukou očkovacích miest, kde sa môžu občania zaočkovať bez registrácie. Vybrať si tak možno miesto aj podľa toho, akou vakcínou sa očkuje. Deti od 12 rokov budú očkované vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech, pre dospelých je okrem nej dostupná aj Moderna a jednodávková vakcína Janssen. Ako pripomenul Komunikačný odbor rezortu, bez registrácie sa očkuje vo vyhradených časoch. Zaočkovať dieťa od 12 rokov bez registrácie je možné v 26 centrách. Pokračuje očkovanie v ambulanciách a do obcí smerujú aj výjazdové očkovacie tímy. Zoznam očkovacích centier, v ktorých sa najbližších 7 dní budú môcť dať ľudia zaočkovať aj bez registrácie, je dostupný na stránke ministerstva. (SITA, 13-08-2021)Ambulantní lekári si objednali spolu už 13 632 dávok vakcíny. Ako informoval Komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR, do očkovania proti ochoreniu COVID-19 v ambulanciách všeobecných lekárov je zapojených 580 ambulancií z celého Slovenska. Záujem ambulantných lekárov o očkovanie svojich pacientov od posledného júlového týždňa postupne rastie a objednávky v tomto týždni prekonali najsilnejší júlový týždeň. Tento týždeň si ambulancie objednali 4 218 dávok vakcín. „Cieľom Ministerstva zdravotníctva SR bolo od počiatočných príprav očkovania v ambulanciách pripraviť proces tak, aby bol pre lekárov čo najjednoduchší, s minimom byrokratických úkonov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Práve preto boli podľa rezortu do tvorby celého procesu, teda od registrácie lekára cez objednanie vakcín až po vykazovanie, zapojení predstavitelia odborných spoločností lekárov a hlavní odborníci ministerstva. (SITA, 13-08-2021)

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:-Najviac nových prípadov COVID-19 sa vyskytuje medzi slovenskými tínedžermi-Nedostatok zdravotných sestier a ošetrovateľov -Záujem ambulantných lekárov o očkovanie svojich pacientov postupne rastie Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo ponuku očkovania jednodávkovou vakcínou Janssen bez povinnej predchádzajúcej registrácie. Občania, ktorí využijú ponuku očkovania v jednom z termínov tak v čase návštevy pápeža Františka budú plne očkovaní. Posledný termín vakcinácie jednodávkovou vakcínou, aby bol človek braný ako plne očkovaný, je v nedeľu 22. augusta. Nezaočkovaní záujemcovia o účasť na niektorom z podujatí počas návštevy Svätého Otca tak majú počas najbližších dní poslednú možnosť zaočkovať sa. Očkovanie je pre návštevníkov starších ako 12 rokov povinné. V piatok sa bude bez registrácie očkovať vakcínou Janssen v Žiline v Epidemiologickej ambulancii, v Michalovciach na parkovisku pred OC Zemplín, v Spišskej Novej Vsi pred OC Madaras, v Banskej Bystrici vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou a v Bratislave v Poliklinike Mlynská dolina. Počas víkendu budú k dispozícii viaceré očkovacie miesta, kde sa bez registrácie bude dať zaočkovať jednodávkovou vakcínou. Vakcína Janssen je určená záujemcom vo veku od 18 rokov. (SITA, 18-08-2021)Najviac nových prípadov COVID-19 sa vyskytuje medzi slovenskými tínedžermi. Najvyšší výskyt nových prípadov koronavírusu bol na Slovensku v júli 2021 zaznamenaný vo vekovej skupine 15 až 19-ročných a 20 až 24-ročných, ako tento týždeň uviedol Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. (SITA, 20-08-2021)Pacienti pociťujú nedostatok zdravotných sestier a ošetrovateľov v nemocniciach aj ambulanciách. Vzdelávacie inštitúcie však nevedia aktívne reagovať na požiadavky nemocníc, viac ako polovica záujemcov o štúdium ostáva pred ich bránami. Systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je kompetenčne zle manažovaný a aj preto nereaguje na stratégie súvisiace so zvyšovaním kvality služieb poskytovaných pacientom. Do vzdelávacieho procesu sú zapojené viaceré ministerstvá, krajské samosprávy aj zástupcovia zamestnancov. Inštitúcia, ktorá by mala byť jednoznačne zodpovedná za túto verejnú politiku, však nie je určená. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý preveroval nastavenie systému vzdelávania zdravotníckeho personálu v uplynulých troch rokoch. (SITA, 13-08-2021)Návrh na predpisovanie generík bez konkrétneho názvu lieku nemá opodstatnenie a neušetrí peniaze. Slovenská lekárska komora tým reagovala na návrh novely zákona o liekoch, ktorý by mal takúto zmenu priniesť. Predkladaná novela je podľa komory skôr v prospech lekární a distribútorov liekov, rozhodne však nie v prospech pacientov a slovenského zdravotníctva. Súčasný stav, v ktorom lekári už od roku 2011 povinne predpisujú lieky genericky, ale zároveň môžu v odôvodnených prípadoch uviesť na recept aj konkrétny názov, je z pohľadu komory dobrý. SLK preto navrhuje stiahnuť návrh novely z medzirezortného pripomienkového konania a ponechať v praxi súčasný stav. „Pripravovaná novela zákona bude pre pacientov, najmä tých starších, ktorí užívajú najviac liekov, znamenať len zbytočný zmätok, nedorozumenia a vylúčiť nemožno ani ohrozenie ich zdravia. Ak pacient dostane povedzme každý mesiac 'svoj' liek v inom balení, hlavne u tých starších to spôsobí značnú dezorientáciu a môže narušiť aj priebeh liečby,“ uviedla lekárska komora. Komora pripomína, že lekár vie najlepšie posúdiť prípadnú kontraindikáciu s inými liekmi. (SITA, 18-08-2021)Prostredníctvom firiem sa na Slovensku zatiaľ zaočkovalo 5 576 obyvateľov. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová, v tejto chvíli sa očkuje v 37 spoločnostiach po celom Slovensku. „Najčastejšie si firmy zvolili možnosť výjazdového očkovacieho tímu. Zamestnanci to vnímajú ako benefit, keď ich prídu zaočkovať priamo do firmy," dodala. Očkovanie v podnikoch sa rozbehlo v polovici júna tohto roka. Ako prvé sa do neho zapojili košický U. S. Steel, kysucký závod Schaeffler, ale aj automobilka Volkswagen. Firmy sa podľa Eliášovej do systému prihlasujú priebežne aj teraz. Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny už na Slovensku prekročil 2,3 milióna. Druhú dávku vakcíny dostalo viac ako 2,1 milióna Slovákov. (SITA, 19-08-2021)Policajti za minulý týždeň zistili 34 prípadov porušenia lekárom stanovenej karantény, 78 prípadov porušenia povinnosti nosenia rúšok a jeden prípad porušenia zákazu otvorenia prevádzok. Napomenutím vybavili 14 prípadov, uložili 13 pokút za 70 eur a 107 prípadov postúpili na príslušné regionálne Úrady verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). Takmer 12-tisíc policajtov skontrolovalo viac ako 36-tisíc osôb. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Od začiatku tohto roka policajti riešili celkovo 66 076 priestupkov a deliktov, napomenutím vybavili 8 041 prípadov, uložili 49 757 pokút a ÚVZ SR postúpili 5 709 prípadov a v riešení je 2 569 z nich. (SITA, 18-08-2021)Zväz ambulantných poskytovateľov sa ostro dištancuje od vyjadrení svojho člena Petra Liptáka, ktoré verejne prezentuje v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Ako v tlačovej správe uviedla prezidentka zväzu Jaroslava Orosová, vyhlásenia Liptáka spochybňujúce protipandemické opatrenia a očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považuje zväz za neetické a neprofesionálne. „V žiadnom prípade v nich nenachádza podporu vedenia Zväzu ambulantných poskytovateľov,“ doplnila jeho prezidentka. „Zväz je organizácia, ktorá zastupuje lekárov pri jednaniach s poisťovňami, sám som sa podieľal na jej vzniku a pomohol som ju vybudovať svojou prácou v jej vrcholových orgánoch,“ uviedol v reakcii pre agentúru SITA Peter Lipták. Stanovisko zväzu k jeho vyjadreniam mu podľa jeho slov nebolo nijako tlmočené a je podľa neho zvláštne, že sa zväz vyjadruje k odborným, spoločenským alebo politickým názorom svojich členov. (SITA, 17-08-2021)Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje s ponukou očkovacích miest, kde sa môžu občania zaočkovať bez registrácie. Vybrať si tak možno miesto aj podľa toho, akou vakcínou sa očkuje. Deti od 12 rokov budú očkované vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech, pre dospelých je okrem nej dostupná aj Moderna a jednodávková vakcína Janssen. Ako pripomenul Komunikačný odbor rezortu, bez registrácie sa očkuje vo vyhradených časoch. Zaočkovať dieťa od 12 rokov bez registrácie je možné v 26 centrách. Pokračuje očkovanie v ambulanciách a do obcí smerujú aj výjazdové očkovacie tímy. Zoznam očkovacích centier, v ktorých sa najbližších 7 dní budú môcť dať ľudia zaočkovať aj bez registrácie, je dostupný na stránke ministerstva. (SITA, 13-08-2021)Ambulantní lekári si objednali spolu už 13 632 dávok vakcíny. Ako informoval Komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR, do očkovania proti ochoreniu COVID-19 v ambulanciách všeobecných lekárov je zapojených 580 ambulancií z celého Slovenska. Záujem ambulantných lekárov o očkovanie svojich pacientov od posledného júlového týždňa postupne rastie a objednávky v tomto týždni prekonali najsilnejší júlový týždeň. Tento týždeň si ambulancie objednali 4 218 dávok vakcín. „Cieľom Ministerstva zdravotníctva SR bolo od počiatočných príprav očkovania v ambulanciách pripraviť proces tak, aby bol pre lekárov čo najjednoduchší, s minimom byrokratických úkonov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Práve preto boli podľa rezortu do tvorby celého procesu, teda od registrácie lekára cez objednanie vakcín až po vykazovanie, zapojení predstavitelia odborných spoločností lekárov a hlavní odborníci ministerstva. (SITA, 13-08-2021)

Odborník na sneh a ľad Miroslav Žiak, vysvetľuje, či je zdvihnutá hladina oceánov problémom aj pre Slovákov, ktorí nemajú dom pri mori, ako vplýva na európske počasie slabnúci Golfský prúd a prečo uväznil ľad Vikingov a misionárov v Grónsku.

Michal Ščepko je vojak a kondičný tréner, ktorý ako jediný Slovák absolvoval výcvik ozbrojených síl Navy SEALs. Je to najelitnejšia špeciálna jednotka na svete, zúčastňujúca sa tých najťažších operácií. Iba tí skutočne najlepší z najlepších sa na tento výcvik dostanú. Výcvik má tri fázy a trvá 6 mesiacov. Michal nám v rozhovore opísal, čo všetky fázy obnášajú a čo považoval za najťažšie. Nejde iba o fyzickú záťaž, z 90 % je to o psychike. „Fyzické veci sú veci, ktoré sa dajú natrénovať. Lenže keď ťa dostanú do psychicky náročných situácií, tak môžeš mať fyzičku akokoľvek dobrú, skončil si.“ Z 250 účastníkov výcvik ukončilo 25 vojakov. Náročnosť fyzických úloh sa postupne zvyšuje a ani namakaná fyzická kondícia nezaručuje v tomto prípade úspech. „Všetci, čo mali obrovitánske svaly, títo všetci skončili. Nemôžeme posudzovať človeka podľa výzoru. Ten, o kom sme si mysleli, že toto bude nejaký chlapček, ktorý to nedá, tak práve on to dal.“ Michal nám prezradil, čo bol preňho najväčší prínos tohto výcviku, ktorých 5 minút bolo najťažších alebo kvôli čomu má zimomriavky z vody. Nedostatok spánku, zranenia, fyzická a hlavne psychická záťaž. Výcvik Navy SEALs je skúška peklom. „Šliapanie vody som si myslel, že nemusím vôbec trénovať. Keď som zistil, o čo tam ide, tak to bol prúser. A to som bol závodný plavec.“ Okrem výcviku Navy SEALs sa v rozhovore dozvieš, aký je podľa Michala rozdiel medzi americkou a slovenskou armádou alebo aj aké je pôsobenie v Afganistane. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Túto reláciu ti prináša CBD Vincit.

Michal Ščepko je vojak a kondičný tréner, ktorý ako jediný Slovák absolvoval výcvik ozbrojených síl Navy SEALs. Je to najelitnejšia špeciálna jednotka na svete, zúčastňujúca sa tých najťažších operácií. Iba tí skutočne najlepší z najlepších sa na tento výcvik dostanú. Výcvik má tri fázy a trvá 6 mesiacov. Michal nám v rozhovore opísal, čo všetky fázy obnášajú a čo považoval za najťažšie. Nejde iba o fyzickú záťaž, z 90 % je to o psychike. „Fyzické veci sú veci, ktoré sa dajú natrénovať. Lenže keď ťa dostanú do psychicky náročných situácií, tak môžeš mať fyzičku akokoľvek dobrú, skončil si.“ Z 250 účastníkov výcvik ukončilo 25 vojakov. Náročnosť fyzických úloh sa postupne zvyšuje a ani namakaná fyzická kondícia nezaručuje v tomto prípade úspech. „Všetci, čo mali obrovitánske svaly, títo všetci skončili. Nemôžeme posudzovať človeka podľa výzoru. Ten, o kom sme si mysleli, že toto bude nejaký chlapček, ktorý to nedá, tak práve on to dal.“ Michal nám prezradil, čo bol preňho najväčší prínos tohto výcviku, ktorých 5 minút bolo najťažších alebo kvôli čomu má zimomriavky z vody. Nedostatok spánku, zranenia, fyzická a hlavne psychická záťaž. Výcvik Navy SEALs je skúška peklom. „Šliapanie vody som si myslel, že nemusím vôbec trénovať. Keď som zistil, o čo tam ide, tak to bol prúser. A to som bol závodný plavec.“ Okrem výcviku Navy SEALs sa v rozhovore dozvieš, aký je podľa Michala rozdiel medzi americkou a slovenskou armádou alebo aj aké je pôsobenie v Afganistane. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Tento podcast ti prináša CBD Vincit.

Nedostatok pracovnej sily na trhu práce je v dôsledku populačného vývoja a zároveň vplyvom súčasných protipandemických obmedzení čoraz výraznejší. Malo by byť preto záujmom firiem naučiť sa efektívne využívať pracovnú schopnosť a potenciál svojich zamestnancov všetkých vekových kategórií. O dôležitosti, procese zavádzania a výhodách Age Managementu vo firmách sme sa porozprávali s Ilonou Hegerovou, zakladateľkou Slovenskej Asociácie Age Managementu.

Deficit omega-3 škodí takmer ako fajčenie! Už dlho to nosím ako dôležitú tému, ktorej sa takmer nik nevenuje. Deficit omega-3 MK má v strave viac ako 90 % ľudí! Téma je to zložitá a určite pripravíme o omega-3 MK špeciálne video, ale zatiaľ aspoň toto :-) Súvisiace informácie: • https://www.nature.com/articles/s41467-021-22370-2• https://academic.oup.com/ajcn/advance-article-abstract/doi/10.1093/ajcn/nqab195/6301120• https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29559306/ • https://encyklopedia.akv.sk/podpora-liecby/esencialne-mastne-kyseliny/ • https://encyklopedia.akv.sk/clanky/omega-3-mozu-pomoct-detom-s-poruchami-spravania/• Video IB o rybách: https://www.youtube.com/watch?v=oZQtdsh92D8 Mnoho informácií zo sveta zdravia a výživy nájdete bezplatne v encyklopédii AKV: https://encyklopedia.akv.sk/ Knihy doktora Igora Bukovského si môžete objednať v eshope: https://shop.akv.sk/

Dostatočný spánok je dôležitý nie len pri cvičení, ale aj v otázke zdravého životného štýlu. Správne spánkové návyky pomáhajú udržiavať veľa biologických procesov v organizme. Majú vplyv napríklad na zdravé fungovanie mozgu alebo obranyschopnosť organizmu. Zanedbaný spánok môže spôsobiť, že tieto procesy budú neoptimálne či dokonca nefunkčné. Zamysleli ste sa teda niekedy nad tým, čo sa v praxi deje s vašim telom, keď málo spíte?

Nedostatok horčíka sa, prekvapivo, častejšie objavuje v rozvinutých krajinách. Ako zistíme, že ho máme málo? A naopak - môžeme si od neho vybudovať závislosť? Veľa sa dočítate o tom, že je veľmi prospešný, pôsobí antistresovo, je dôležitý napríklad aj pre tehotné ženy. Ale ako vlastne funguje v tele horčík? Na naše otázky nám odpovie lekár Boris Bajer, ktorý študoval na Lekárskej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, 6 rokov študoval PhD na SAV. Venoval sa experimentálnej endokrinológii, je to odborník na výživu, dietológ, a vedie online kurzy Nutrition Expert. Prajeme vám príjemné počúvanie! 

Ako sa prejavuje nedostatok kyseliny listovej? Stačí ju prijímať v potrave? Pre koho je jej užívanie nebezpečné? Prečo je taká dôležitá práve počas tehotenstva? Ako môže jej nedostatok ovplyvniť vývoj plodu? Na tieto i mnohé ďalšie otázky ohľadom kyseliny listovej nám v dnešnom podcaste odpovie gynekologička a vedúca lekárka ISCARE - MUDr. Lenka Rybánska.Čo všetko v rozhovore zaznelo:0:00 Úvod0:23 Predstavenie hosťa a témy0:36 Čo sú foláty a kyselina listová? Kde sa nachádzajú?1:18 Aký je medzi nimi rozdiel?1:46 Čo preferovať? Foláty, alebo kyselinu listovú?2:59 Prečo sú pre nás foláty dôležité?3:42 Nežiaduce účinky folátov. Existujú?5:01 Príjem folátov počas tehotenstva a dojčenia6:18 Riziká nedostatku folátov počas tehotenstva7:11 Nedostatok folátov mimo tehotenstva7:50 Kto by kyselinu listovú užívať nemal? 8:45 Podľa čoho vyberať kyselinu listovú?9:40 Rady a odporúčania na záverChceš aj Ty s nami natočiť podobné video? Vyplň formulár https://i.modrykonik.cz/2zTrovc a my sa Ti obratom ozveme.Účinkovali:Hosť - gynekologička: MUDr. Lenka RybánskaNámet, scenár - Jana Madleňáková: https://www.instagram.com/jennyska_ig/Rozhovor spolu s videom nájdete aj na https://youtu.be/YDUUa72nMWsNÁJSŤ NÁS MÔŽETE AJ NA IG, FB a WEBE- @modrykonik- https://www.facebook.com/Modrykonik.sk- https://www.modrykonik.sk/#modrykonik #kyselinalistova #folaty #tehotenstvo #vitaminy

Pandémia je na ústupe, ale problémy v zdravotníctve ostávajú. Nedostatok lekárov a sestier, čakanie na nové štátne nemocnice. Naplno sa rozbehlo aj očkovanie, no odborníci varujú, že o pár týždňov už nebude koho očkovať. Čo s tým urobí ministerstvo zdravotníctva, čaká nás kampaň za očkovanie? Kedy sa začne a zzačne sa vôbec očkovať ruským Sputnikom? Ako to rieši minister zdravotníctva a čo odporúča pred letom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Celý článok: https://www.expres.sk/249655/vladimir-lengvarsky-ak-sa-na-vlade-najde-vacsina-na-odobrenie-sputnika-podpisem-jeho-pouzitie/

Núdzový stav je minulosťou, čísla pandémie sa stále zlepšujú a na Covid semafore pribudnú prvé žlté okresy. Očkovanie napreduje, no stále máme oboma dávkami zaočkovaných len 12% ľudí. Čo s tým? Máme dostatok vakcína aj dosť ľudí, ktorí sú ochotní sa dať zaočkovať? Kedy už bude poriadok aj v potvrdeniach o očkovaní a ako sa zdravotníctvo pripraví na možnú tretiu vlnu Covidu? Braňo Závodský sa rozprával s poslancami NR SR Janou Bittó Cigánikovou a Richardom Rašim. Celý článok: https://www.expres.sk/249257/jana-bitto-ciganikova-problemom-nie-je-nedostatok-vakcin-ale-zaujem-o-ockovanie/

Hostia: Ján Dutko (Riaditeľ odboru živnostenského podnikania sekcie verejnej správy MV SR), Oldřich Holiš (predseda Slovenskej živnostenskej komory). Slovensko má veľa vysokoškolákov, ktorí sa často nevedia na trhu práce uplatniť. Na druhej strane nám akútne chýbajú remeselníci. Za posledných 10 rokov v niektorých odboroch humanitných vied narástol záujem o štúdium aj o viac ako 200 %, kým odbory ako elektrotechnika, či strojárstvo zaznamenali pokles o tretinu. Remeselníci chýbajú v stavebníctve, máme tiež málo kominárov či stolárov, údržbárov, opravárov, tesárov či šičiek. Čo s tým? Moderuje: Eva Sládková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Najsuchší marec od roku 1880. Priemerná ročná teplota za sto rokov u nás vyššia v porovnaní s údajmi o zvýšení globálnej teploty za to isté obdobie. A do tretice: minulotýždňové už takmer letné teploty, ktoré ešte pred dvomi týždňami v noci výrazne klesali pod bod mrazu. Počasie, pri ktorom už aj odborníci hovoria o extrémoch a dávajú ho do súvisu s klimatickou zmenou.   Historicky najsuchší marec za vyše sto štyridstať rokov upriamuje pozornosť aj na vzťah k teplotám. So suchom totiž prichádza ich zvyšovanie. Aj tu dáta bijú na poplach: Ak sa za sto rokov globálna teplota zvýšila o jeden stupeň, v našom geopriestore sa za ten istý čas ročná priemerná teplota zodvihla o dva.   Čo je za tým? A k čomu smerujeme? Nebudeme raz odkázaní na hľadanie novej planéty pre život? Téma pre klimatológa SHMÚ Jozefa Pecha.   „Vývoj ukazuje, že sucho a nedostatok vody bude dosť zásadný problém pre Slovensko“, tvrdí klimatológ.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Tak, ako sa pri stvorení oddeľovalo jedno od druhého, je oddelenie rovnakou súčasťou správneho vývoja človeka. Najviac informácií o napĺňaní vzťahových potrieb, no aj o zdravom oddelení sa nájdeme v pute rodiča a dieťaťa, ktoré je ekvivalentom vzťahu Boha k nám. Nedostatok prejavovanej lásky môže vyústiť až do predstieranej nezávislosti od tohto puta, aj keď […]

Nedostatok cestujúcich, dlhy, dezinfekcia spojov aj rušenie liniek. Viera Horáková a Ľubica Melcerová z Dopravného podniku Bratislava sa rozprávali o kritickej situácii MHD v hlavnom meste.

V 66. časti podcastu sme sa porozprávali o problémoch s výrobou konzol, o hacku CD Projekt RED a o našej obľúbenej Lady Dimitrescu

Drvivá väčšina populácie - vrátane Slovákov - má nedostatok vitamínu D. A ani fakt, že sa v lete opekáme každý deň na slnku, nám veľmi nepomôže. Skôr naopak. Ako doplniť vitamín D a vyhnúť sa tak nepríjemným komplikáciám?  O tom, ale aj o inom, sa dnes porozprávame s doktorom Borisom Bajerom, ktorý sa vzdelával na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, a 6 rokov študoval PhD na SAV. Venoval sa experimentálnej endokrinológii, je to dietológ, odborník na výživu, a vedie online kurzy Nutrition Expert.

Musí byť každá mama po pôrode automaticky šťastná? Mala by si takto splniť zmysel života? Na materskej či rodičovskej dovolenke totiž nie je každej mame dobre. Nie je každá mama šťastná a spokojná len preto, že má deti. Možno zistila, že ju materstvo nenapĺňa a možno si to predstavovala úplne inak a realita je oveľa drsnejšia. Nedostatok spánku, príliš veľká zodpovednosť, izolácia, nedostatok času pre seba, spôsobujú, že ju prepadajú pochmúrne myšlienky, smútok, hnev, zlyhanie, obviňovanie, porovnávanie. 1, Očakávania pred pôrodom a drsná realita 2, Zamestnané telo a myseľ 3, Veľké nároky ako by mala vyzerať správna matka 4, Od začiatku samé, pričom v minulosti boli obklopené inými ženami 5, Tlak na mamy, čo by mali spĺňať 6, Smútok patrí k materstvu, ale neznamená nešťastie 7, Naša generácia nezvláda frustrácie 8, S deťmi sa nemusíme v kuse hrať a prečo by mali niekoho nasledovať 9, Čo dnes chýba deťom, s čím sa Katke zverujú 10, Život v minulosti s deťmi bol ťažší alebo ľahší 11, Ako sa mať rada- tipy ako si pohladiť vnútornú mamu.

Mestá sú čoraz horúcejšie a suchšie. Ako to zmeniť? Krajinný architekt a plánovač Ing. Attila Tóth, PhD. v podcaste Veda na dosah hovorí o zelenej infraštruktúre, ktorá do miest dokáže vrátiť vlahu a tieň. Problémy spojené so stúpajúcimi teplotami a vysychaním miest nám môže výrazne pomôcť riešiť zeleň. Tá síce bola súčasťou ľudských osídlení od počiatku ich vzniku, no v istom momente výrazne ustúpila rozsiahlej urbanizácii. Nedostatok prírody v mestách negatívne ovplyvňuje naše životy vo všetkých aspektoch, vrátane psychiky. Betónu máme v mestách priveľa a v mnohých prípadoch zbytočne. Vyspelé ekologicky uvažujúce krajiny začínajú rozbúravať spevnené nepriepustné povrchy a nahrádzajú ich priepustnými, čo sa dá uplatniť aj pri zachovaní komunikácií. Viac o problematike zeleni v mestách a budovaní zelenej infraštruktúry sa dozviete v podcaste s Ing. Attilom Tóthom, PhD. Ing. Attila Tóth, PhD. je krajinný architekt a krajinný plánovač. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jeho vedeckovýskumné zameranie je plánovanie a tvorba zelenej infraštruktúry v mestách, obciach a krajine. Túto problematiku skúmal v roku 2019 na Pôdohospodárskej univerzite BOKU vo Viedni a v roku 2018 na Technickej univerzite RWTH v Aachene. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2019, ocenenia Green Talents Award 2017 a dvojnásobný nositeľ ceny Európskej rady škôl krajinnej architektúry. Ak vás obsah zaujal, viac o krajinnej architektúre si môžete pozrieť vo video prednáške : https://vedanadosah.cvtisr.sk/video-junova-veda-v-centre-o-prirode-a-zeleni-v-mestach Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na našej podstránke Podcasty, taktiež prostredníctvom CVTI kanálu na Youtube a v aplikáciach na streamovanie hudby ako Spotify či Apple Podcasts.

Štatistiky hovoria, že až 80 % ľudí na Slovensku sa sťažuje na bolesť chrbta. Nedostatok fyzickej aktivity, nesprávny pohybový stereotyp chôdze a dlhodobé sedenie patria medzi časté príčiny bolesti chrbta. Ktoré aktivity a typy zamestnania prispievajú k problémom s chrbticou a ako im predchádzať? Kedy je potrebné chodiť na rehabilitácie a ako prebieha fyzioterapia? Ako na zdravý chrbát sme sa rozprávali s hlavným fyzioterapeutom ReFit clinic Jánom Strigáčom.

Heriban Ján Nedostatok zdravotných sestier a ich slabé kompetencie: je ohrozená zdravotná starostlivosť občanov? Hosť: Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek