Podcasts about nedostatok

Hostia: Marek Madro (psychológ, riaditeľ poradne IPčko) a VIiktor Krížo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). Zistenia NKÚ: Celoslovenský priemer 1 psychológ na 700 detí! Aké sú ideálne počty, štúdie hovoria o 500 žiakoch, niektoré školy sú bez psychológov, dôležitosť psychológov na školách, momentálna situácia, kde je najlepšia a kde najhoršia? Čo hovorí zber dát NKÚ, odporúčania kontrolného úradu, výpomoc psychiatrov, tiež ich je málo. Aké sú rozdiely s prácou s dospelými a s deťmi? Problémy detí: Najčastejšie problémy detí, príspevok moderných technológií, sociálne siete, ich obmedzenie, príklady zo zahraničia, zhoršenie po pandemických rokoch, duševné zdravie pri deťoch, dôležitosť prevencie, podchytenie problémov už v počiatočnom štádiu a podobne. | Nedostatok školských psychológov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„Dobré mi je to, že som bol trápený, aby som sa naučil tvojim ustanoveniam.“ (Ž 119:71) Fanny Crosby, slepá spisovateľka, ktorá napísala šesťtisíc piesní, povedala o sebe, že je najšťastnejšou v celej krajine. Povedala, že počula, ako lekár, ktorý zavinil jej slepotu, neprestal ľutovať, čo sa stalo a bolo to bolesťou jeho života. Ale povedala, […] MUDr. Viera Roháčková

Tomáš Soukup, rizikový inžinier z Premium poisťovne, upozorňuje, že ani malé podniky nie sú imúnne voči katastrofickým udalostiam. Nedostatok poistenia či podcenenie rizík môže mať likvidačné následky nielen pre firmu, ale aj pre jej okolie. Rozhovor vznikol v spolupráci s komerčným partnerom

Rakúsko v utorok prežilo národnú tragédiu. Dvadsaťjeden ročný študent prišiel do svojej bývalej školy a zastrelil dokopy desať ľudí, ďalších jedenásť zranil. Neskôr sa sám zastrelil na školských toaletách. Nejde o ojedinelý prípad. Len pár mesiacov dozadu bývalý študent útočil aj v Spišskej Starej Vsi, kde o život pripravil študentku a zástupkyňu riaditeľa školy.Ako chápať to, že sa podobné útoky vôbec dejú, čo to, že sa ich dopúšťajú deti, respektíve mladí dospelí, vypovedá o nás, dospelých a ako s deťmi zo svojej pozície o podobných veciach, ale aj o zložitosti aktuálnej debaty rozprávať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Márie Anyalaiovej, psychologičky, psychoterapeutky a expertky na krízovú intervenciu na školách.Zdroj zvukov: YouTube/tagesschauOdporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním podcast Ľudskosť Barbory Marekovej, v ktorom sa Barbora so svojimi hosťami rozpráva o spoločnosti, aj o mentálnom zdraví. Jej hostkou bola v marci práve Mária Anyalaiová. Preto, ak by ste si na tému krízových situácií a toho, ako dôležité je naše správanie pre deti, chceli vypočuť aj niečo ďalšie, odporúčam práve časť z 13. marca.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ak chcete podporovať môj podcast, pridajte sa na herohero.co/odznova Môžete pozerať rozhovory bez omeškania, bez reklamy a aj bonusy z niektorých živých podujatí. POdporiť ma môžete aj na č.ú: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar DAKUJEM

V tejto epizóde som sa rozprával s Jurajom Hipšom, slovenským pedagógom, aktivistom a odborníkom na vzdelávanie. Juraj je zakladateľom mimovládnej organizácie CEEV Živica, pod ktorou vznikli viaceré vzdelávacie programy, konkrétne Sokratov inštitút a Komenského inštitút. V našom rozhovore sme sa venovali jeho rozhodnutiu prevziať základnú školu vo Zvolene, ktorá čelila problémom s klesajúcim počtom žiakov a hrozbe zániku. ​Juraj nám priblížil svoju víziu slovenského vzdelávania, jeho názor na rasovú segregáciu a aj ďalšie kroky, ktoré plánuje so školou vo Zvolene. Diskutovali sme o možnostiach replikácie úspešných modelov zo ZŠ vo Zvolene a o výzvach spojených s nedostatkom kvalitných učiteľov. Otvorili sme tiež tému domácich úloh a známkovania – mali by sme ich zrušiť? Juraj sa podelil o svoj pohľad na tieto otázky a vysvetlil, ako sa na tieto problémy treba pozerať, pretože nie všetko je čiernobiele.V závere sme sa dotkli generačných rozdielov a toho, čo by sme sa od dnešnej mládeže mali učiť. Tento diel je plný inšpirácie a nových pohľadov na vzdelávanie na Slovensku. Užívajte!​---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:03 – Má súkromná ZŠ zmysel?00:11:57 – Juraj Hipš a podnikanie00:15:28 – Založenie vlastnej ZŠ00:21:01 – Vízia slovenského vzdelávania00:30:33 – Ďalšie kroky so školou vo Zvolene00:36:03 – Replikovateľné úspechy00:44:36 – Nedostatok kvalitných učiteľov00:55:05 – Zakázať domáce úlohy?00:58:49 – Zrušiť známkovanie?01:04:47 – Ako sa vzdeláva Juraj Hipš?01:09:31– Generačné rozdiely01:13:00 – Zmysel života podľa Juraja Hipša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QC---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Hostia: Mária Lévyová (prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov), Silvia Pekarčíková (predsedníčka zdravotnej sekcie SK8) a Dajana Petríková (riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní). | Stav s počtom lekárov – všeobecní aj špecialisti, ako je možné hodnotiť čísel otvorených a zatvorených ambulancií? Z pohľadu pacientov – aká je dostupnosť lekárov, možnosť ošetrenia v zahraničí, spolupráca s poisťovňami na preplácaní liečby (v súvislosti s platným zákonom o povinnej úhrade liečby v prípade nedostupnosti termínov u lekárov v SR)? A čo opatrenia na zlepšenie dostupnosti? Funguje výzva z Plánu obnovy? Dokážu samosprávy podporiť vznik ambulancií? Aké sú benefity a ich výsledky? Aký je výhľad na najbližšie roky? Aké sú odhady stavu lekárov aj sestier, na čo sa máme pripraviť, ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo o niekoľko rokov, zhorší sa dostupnosť? | Nedostatok lekárov v regiónoch. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Július Hron (predseda Cechu predajcov a autoservisov SR) a František Gajdáč (podpredseda Cechu predajcov a autoservisov SR). | Automechanik, elektrikár, klampiar, čalúnik, sklár.... Ktorúkoľvek profesiu z oblasti autoopravárenstva spomeniete, tá na trhu práce chýba. Automobilov na cestách je stále viac, predaj nových i ojazdených vozidiel takisto stúpa. Kto teda bude servisovať a opravovať naše autá? Ako spolupracujú autoservisy so školami, aby si vychovali nových odborníkov? V diskusných Kontaktoch sa pýta Ľuboš Kasala. | Nedostatok autoopravárov v autoservisoch. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o poslednom vývoji na bojiských rusko-ukrajinskej vojny. Známky únavy sú viditeľné na ukrajinskej a ruskej strane. V relácii rozoberáme tiež spor medzi Ukrajinou a Slovenskom ohľadne tranzitu ruského plynu.

Naši moderátori Diana a Albert ti dnes, 4. januára, prinášajú prvú epizódu nášho unikátneho UP NEWS - špeciálu. Každú sobotu ťa zoberieme na cestu plnú inšpirácie, zaujímavých tém a príbehov. 1:18 - Znova v hre: 8 tipov, ako sa po sviatkoch dostať späť do formy. https://www.startitup.sk/znova-v-hre-8-tipov-ako-sa-po-sviatkoch-dostat-spat-do-formy-najvacsou-chybou-je-experimentovanie-tvrdi-odbornik/ 2:56 - Až 75 % ľudí nedokáže dodržať novoročné predsavzatia. Lektorka odporúča zmeniť prístup https://www.startitup.sk/priblizne-rovnaky-pocet-ludi-ktori-si-dava-novorocne-predsavzatia-ich-nedodrziava-neuspech-koreni-v-tychto-veciach/ 3:56 - Prekvapivé benefity depresie: Bolesť dokážeš premeniť na sebapoznanie a rast (PSYCHOLÓG) https://www.startitup.sk/prekvapive-benefity-depresie-bolest-dokazes-premenit-na-sebapoznanie-a-rast-psycholog/ 5:20 - ŠTÚDIA: Nová pomôcka pri diagnostikovaní zákerného problému: Ako zdravý životný štýl vplýva na demenciu https://www.startitup.sk/studia-nova-pomocka-pri-diagnostikovani-zakerneho-problemu-ako-zdravy-zivotny-styl-vplyva-na-demenciu/ 6:18 - Ľudí pobláznila ashwagandha: Sľubuje spektrum benefitov. Nie je ale pre každého https://www.startitup.sk/ludi-poblaznila-ashwagandha-slubuje-medicinske-zazraky-nie-je-ale-pre-kazdeho/ 8:39 - Experti odhalili najzdravšie ovocie na svete. Exotické „pudingové jablko“ Slováci nepoznajú https://www.startitup.sk/experti-odhalili-najzdravsie-ovocie-na-svete-exoticke-pudingove-jablko-slovaci-nepoznaju/ 9:57 - Majiteľka kliniky dlhovekosti: Mám 33 rokov, môj biologický vek je 22 a žiť chcem do 150-ky. Stojí to stovky tisíc eur https://www.startitup.sk/majitelka-kliniky-dlhovekosti-mam-33-rokov-moj-biologicky-vek-je-22-zit-chcem-do-150-ky-stoji-to-stovky-tisic-eur/ 11:06 - Prevratné zistenie vedcov: Nedostatok cukru ohrozí tvoje srdce. Takéto množstvo by si mal prijať každý deň https://www.startitup.sk/prevratne-zistenie-vedcov-nedostatok-cukru-ohrozi-tvoje-srdce-taketo-mnozstvo-by-si-mal-prijat-kazdy-den/ 12:41 - 4 najlepšie horské strediská na relax v Európe. Tu zaručene zažiješ luxus a načerpáš energiu https://www.startitup.sk/4-najlepsie-horske-strediska-na-relax-a-oddych-v-europe-tu-zarucene-nacerpas-energiu/ 14:16 - Čínski architekti vynovili tradičné obydlie: Mongolské jurty dostali upgrade, ktorý ti vyrazí dych https://www.startitup.sk/cinski-architekti-vynovili-tradicne-obydlie-mongolske-jurty-dostali-upgrade-ktory-ti-vyrazi-dych/ 15:30 - Japonská mágia v Mexiku: Pavilón, ktorý píše budúcnosť, ti vyrazí dych https://www.startitup.sk/japonska-magia-v-mexiku-pavilon-ktory-pise-buducnost-ti-vyrazi-dych/ 16:54 - Slobodník cestuje svetom na pionieri a trojkolke. „Nikdy nezabudnem na to, keď sme skončili v nemocnici s maláriou a doslova bojovali o život“ https://www.startitup.sk/slobodnik-cestuje-svetom-na-dvoch-kolesach-nikdy-nezabudnem-na-to-ked-sme-skoncili-v-nemocnici-s-malariou-a-doslova-bojovali-o-zivot/ 18:23 - „Nie je miesto, kam by som sa bál cestovať.“ Jozef Terem z dobrodruh.sk radí, ako precestovať svet za málo peňazí (ROZHOVOR) https://www.startitup.sk/nie-je-miesto-kam-by-som-sa-bal-cestovat-jozef-terem-z-dobrodruh-sk-radi-ako-precestovat-svet-za-malo-penazi-rozhovor/ 19:22 - Tento ôsmy div sveta je len pre odvážnych. Navštívil som „zabijácku horu“, kde umierali Slováci https://www.startitup.sk/tento-osmy-div-sveta-je-len-pre-odvaznych-navstivil-som-zabijacku-horu-kde-umierali-slovaci/ 20:48 - Slovák cestuje za ľudožrútmi i Eskimákmi: Každému pocestnému ponúknu ženu, výmena manželiek je bežná https://www.startitup.sk/slovak-cestuje-za-ludozrutmi-a-za-ludmi-zijucimi-mimo-civilizacie-eskimaci-maju-iny-pristup-k-partnerskym-vztahom/ 21:55 - Andrea vymenila kariéru finančníčky za obchod s talianskymi špecialitami: Mám produkty, aké inde na Slovensku nenájdete https://www.startitup.sk/andrea-vymenila-karieru-financnicky-za-obchod-s-talianskymi-specialitami-mam-produkty-ake-inde-na-slovensku-nenajdete/ 22:55 - Exkluzívny rebríček: Najkupovanejšie knižné tituly Slovákov odhaľujú, čo je pre nás skutočne dôležité https://www.startitup.sk/najuspesnejsie-knihy-roka-2024-slovaci-miluju-domacu-tvorbu-krimi-dobyva-rebricek/

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...

Nedostatok hospicov. | Hosť: Andrea Škripeková (primárka oddelenia paliatívnej medicíny NOÚ Bratislava). | Nahrávka: Katarína Habláková (mobilný hospic Most domov Trnava). | Naši blízki ľudia často odchádzajú zo života v hospicoch – stále ich však nie je dosť, rovnako ako odborníkov na paliatívnu starostlivosť . Aký je dopyt a aký je reálny počet lôžok, ako fungujú či nefungujú mobilné hospice a špecializované ambulancie? Čo priniesla do praxe novela zákona o zdravotnej starostlivosti a z akých zdrojov sa služby hospicov financujú? Tému otvorí Blažena Bóoczová v tomto vydaní Kontaktov Rádia Slovensko. | Moderuje:Blažena Bóoczová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Wanda Adamík Hrycová - inšpiratívna žena vo filmovom svete, ktorá ma na konte niekoľko veľmi úspešných projektov. Jedným z posledných je jej spolupráca na filme Vlny, ktorý zažal obrovksý úspech po celom Slovensku aj Českej Republike. Ako vlastne takéto obrovské diela vznikajú, čo sú pikošky z natáčaní a aký má Wanda prísup k životu?

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Nedostatok policajtov na Slovensku. | Hostia: Lucia Kurilovská (štátna tajomníčka na Ministerstve vnútra SR za Hlas-SD) a Jaroslav Spišiak (poslanec NR SR a člen výboru pre obranu a bezpečnosť za PS). | Okruhy tím: Odborári hovoria o nedostatku policajtov ako o kritickom stave. Je situácia v policajnom zbore naozaj taká vážna? V ktorých regiónoch a policajných zložkách je problém najviac vypuklý? Aký je výhľad – je záujem mladých ľudí študovať na akadémii? Podľa ÚHP má Slovensko policajtov viac, ako je priemer štátov EÚ – prečo ich potrebujeme tak veľa? Je policajná práca málo atraktívna – napriek zamestnaneckým výhodám či skoršiemu dôchodku? Sú hlavným problémom nízke mzdy, alebo existujú aj ďalšie faktory? Aké riešenie pripravuje vláda a nakoľko je priechodné? Ministerstvo financií hovorí o potrebe šetrenia v štátnej správe – je reálne v tomto stave zvyšovať počet a platy policajtov? Nehrozí, že podobné požiadavky ako policajti predostrú aj ďalšie zložky, ako napríklad hasiči? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Celý rozhovor, aj ako podcast, nájdete v predplatiteľskej sekcii ⁠https://herohero.co/mariabernathova Ako forenzná psychologička som chcela vždy pracovať s tými najhoršími kriminálnikmi, vrahmi a psychopatmi", úprimne priznáva Nella. A hádajte, čo!

Na Slovensku nám ubúdajú ambulancie aj ambulantní lekári. Dostať sa na niektoré vyšetrenie k špecialistovi môže trvať aj mesiace. Ambulancie okrem toho varujú, že sú zadlžené, nestíhajú svojich pacientov ani pohotovosti a popritom im platia poisťovne za výkony málo peňazí.Čo to všetko znamená? Budeme mať kam chodiť k všeobecnému lekárovi či špecialistovi? Prečo sa ambulancie sťažujú, že ich štát dlhodobo obchádza a im sa len kumulujú dlhy a je ich stále menej? Ak budeme chcieť v budúcnosti vyšetrenie, budeme si musieť zaplatiť extra poplatky? Ako je to dnes? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavou Orosovou.

Problémy železničnej dopravy. | Hostia: Jiří Kubáček (dopravný expert), Matej Ferencei (podpredseda odborovej asociácie výpravcov a dispečerov) a Alexander Sako (generálny riaditeľ ŽSR). | Nedostatok ľudí u ZSSK – je to realita alebo nie? Ako problém riešiť? Je ale na mieste hovoriť, že na západnom Slovensku sa preto zastaví doprava? V akých pracovných podmienkach zamestnanci týchto firiem ako ZSSK alebo ŽSR pracujú? Majú motiváciu zostať? Konkurencia súkromných dopravcov – aká silná je a ak by tu neboli, bol by problém rovnaký? Problém odborného školstva a výchova nových rušňovodičov, výpravcov či vlakvedúcich? Vplyv kvality infraštruktúry na počet zamestnancov – ak by sa rýchlejšie modernizovalo, dalo by sa ušetriť na ľudskom potenciáli? Ďalšie príčiny tohto stavu? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ako zažiť Boha v uponáhľanej dobe kde je nedostatok času ? by Kresťania Žilina

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu - keď sa naši umelci spoznávajú až za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia. V Jeruzaleme si ju bude môcť pozrieť na prestížnom mieste až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V slovenských lekárňach opäť chýbajú niektoré lieky. Na rozdiel od poslednej krízy, ktorá sa týkala  dostupnosti liekov na bolesť či horúčku v súčasnosti chýbajú napríklad antibiotiká či lieky na psychické ochorenia. „Chýbajú niektoré penicilínové antibiotiká, napríklad v detských formách, niektoré cefalosporínové antibiotiká, chýbajú niektoré psychiatrické lieky, napríklad s obsahom paroxetímu, takisto niektoré antiepileptiká a je tiež problém s niektorými inzulínmi. Situácia sa dynamicky vyvíja. Ono sa objavia nejaké množstvá, ale nie je možné si vytvárať nejaké enormné zásoby,“ hovorí v podcaste denníka Pravda prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.  O tom ako môžu pacienti postupovať pri hľadaní svojho lieku, o opatreniach, ktoré by pomohli a o dôvodoch, ktoré bránia ich zavedeniu sa dozviete v podcaste denníka Pravda.  #pocuvajtepravdu  

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

  Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dnešná časť relácie Let's Talk Business bude špeciálna, keďže do nášho štúdia prijali pozvanie až dvaja hostia. Sú nimi zakladatelia spoločnosti Promi Finance Róbert Beláň a Roman Krajčír. Ich firma sa zameriava najmä na zabezpečovanie úverov iným firmám, ale to nie je vôbec všetko. Veľakrát riešia aj predaj a nákup firiem a prípadný dočasný finančný manažment, keď to daná spoločnosť potrebuje. A ako to aktuálne vyzerá na finančnom trhu? Podľa slov našich hostí firmy aktuálne trpia zlým alebo slabým cash flowom, avšak neboja sa investovať, čo je v dnešnej dobe, ktorá je spájaná s veľkou recesiou, veľmi pozitívna správa. Viac z finančného sveta sa však dozvieš, ak si pozrieš tento rozhovor. „Posledné 3 roky od covidu to je pre firmy veľmi ťažké. Myslím tým aj "covidové úvery", ceny energií, nikto im to neprefinancuje a veľmi im to ničí cashflow.“ Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj Let's Talk Business.

Vitamín D v lete? Toxicita? Déčko a depresia? A čo vitamín D v súvislosti s PMS či erekciou, tesťákom alebo výkonom? Asi najkomplexnejší podcast o vitamíne D, ktorý nájdeš v našich končinách. Celý diel vrátane bonusu nájdeš na herohero.co/fitclan.

Peter Kolesár v súčasnosti pomáha start-upom rásť a rozširovať sa. Bol ekonomickým diplomatom a aktuálne je súčasťou správnej rady spoločnosti CIVITTA. Má množstvo skúseností, ktoré vám v tomto podcaste odovzdá. Ak ste podnikatelia, tento diel považujem za vašu povinnú jazdu. Hneď v úvode sme sa venovali všeobecne správnym radám, a teda tomu, z akých ľudí by mali byť ideálne zložené. Na Slovensku vidí u podnikateľov Peťo jeden výrazný nedostatok – že sa ako podnikatelia navzájom nestretávame = je tu veľmi slabý networking. V pozícii ekonomického diplomata pracoval v krajinách ako Amerika alebo Izrael. Vďaka tomu vidí jednoznačný rozdiel medzi našimi a ich podnikateľmi. V podcaste sme sa vo veľkej miere venovali aj podnikateľom v súvislosti so štátom. Peťa som sa opýtal aj otázku, či si myslí, že na Slovensku je málo peňazí pre dobré projekty, alebo či je tu málo dobrých projektov. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď, ktorú by ste si určite mali vypočuť. Peter Kolesár je veľmi inšpiratívny človek. Pokiaľ máte záujem expandovať ako firma, on je tou správnou osobou, ktorá vám s tým určite pomôže. Odporučil vám aj 2 zaujímavé knižky. Na konci dielu som sa ho už nepýtal na zmysel života – práve naopak – opýtal som sa ho, aké má plány do budúcna a či je jeho súčasná práca tým, čo bude robiť aj naďalej. Užívajte. --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:04:26 – Ideálna správna rada 00:13:25 – Ako zlepšiť networking na Slovensku? 00:16:00 – Ako sa stať diplomatom? 00:24:56 – Americký vs. izraelský vs. slovenský podnikateľ 00:33:00 – Ako spraviť Slovensko viac podnikateľským? 00:42:31 – Prečo je málo firiem, ktoré majú veľký vplyv? 00:52:00 – Prečo to v zahraničí funguje? 00:56:39 – Na čo by sa mal štát sústrediť? 00:58:55 – Nedostatok peňazí vs. nedostatok projektov 01:05:25 – Ako funguje CIVITTA? 01:12:06 – Ako správne expandovať? 01:19:40 – Čo odporúča Peťo Kolesár? 01:28:45 – Aký má plán Peťo Kolesár? --------------------------------------------------------------------------- Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu: https://wp.me/p5NJVg-N5 --------------------------------------------------------------------------- Pre tých, ktorí nezachytili, vytvoril som v rámci svojich konzultácií aj komunitu. Je tam okolo 25 zakladateľov rôznych firiem, ktorí si zdieľajú know-how a svoje kontakty. Stretávame sa raz mesačne osobne a máme aj spoločnú appku. Pokiaľ chcete, aby bola vaša firma ešte lepšia, registrujte sa na: https://bezcyklenia.sk/komunita/. --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

Zákaz nedeľného predaja sa odkladá - - - Obedy v školách budú opäť zadarmo - - - Slovensko zvažuje darovanie stíhačiek Ukrajine - - - Najchladnejšia noc tejto zimy , teploty klesli na mínus 23 stupňov - - - Nedostatok predškolských zariadení by mohli vyriešiť podnikové či firemné škôlky

Ako sa mení trh s energiami z pohľadu prepájania trhu. Nedostatok energie vs. tlak na jej šetrenie a hľadanie nových zdrojov. Agregácia flexibility v energetike – čo prinesie a čo naopak skomplikuje? Prínosy a úskalia fotovoltiky pre výrobcu (domácnosť, firmu) a pre sústavu. Ako sa šikovne postaviť k riadeniu energií doma či vo firme? Hostia: Richard Schwartz, obchodný riaditeľ v spoločnosti Unicorn Systems SK Martina Olejníková, riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy v spoločnosti Veolia Energia Moderuje Šimon Jeseňák.

Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

  Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Sťažnosti učiteľov o tom, že sú preťažení a málo ohodnotení, neutíchajú. Nedávny Jobs and skills summit v Canberre hľadal odpovede na otázky súvisiace s nedostatkom pracovnej sily, v migrácii. Vláda predstavila niekoľko nástrojov na zlepšenie súčasnej situácie, ktorá je nelichotivá… ako budete počuť v našej reportáži.

Výstrahy pre viaceré kraje kvôli teplotám dosahujúcim 36 stupňov celzia, extrémne sucho v 12 obciach, v ktorých platí stav mimoriadnej situácie, obmedzená plavba na Dunaji a už vyše 70 kolapsov z tepla, ktorými sa zaoberali záchranári. To je iba stručná bilancia dôsledkov aktuálnych horúčav, ktoré sužujú Slovensko. Hlavný priamy dôvod? Nedostatok zrážok. Prečo nastal? Aké bolo toto leto a aký bude september a aj nasledujúce letá? Máme ešte možnosť hrozivý trend otepľovania zvrátiť? V podcaste denníka Pravda sa odpovedá klimatológ SHMÚ Pavol Faško. #pocuvajtepravdu  

Súhrn správ k 14.augustu 2022 - - - Z rokovaní o platoch zdravotníkov vláda vynechala dôležitú skupinu - - - Ministerstvo financií ponúka kalkulačku rodinnej pomoci - - - Nedostatok opatrovateliek na Slovensku je alarmujúci - - - Rakvu s telesnými pozostatkami kardinála Jozefa Tomka vystavili tento víkend v Bratislave - - - V slovenských horách zomrelo tento rok už 30 turistov. Vzrástol aj počet pádov a zranení - - - detaily v priloženom príspevku

Mocnosti si svoju závislosť na výrobe mikročipov na Taiwane uvedomujú, riešenie však bude trvať roky. Napätie medzi Taiwanom a Čínou je v súčasnosti najväčšie za posledné roky. Najnovšie v nadväznosti na návštevu predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Čína podnikla vojenské cvičenie simulujúce útok na Taiwan. Táto situácia má množstvo geopolitických aspektov. Patrí medzi ne aj skutočnosť, že Taiwan je dnes najväčším svetovým výrobcom mikročipov. V situácii, kedy už i tak svet sužuje ich nedostatok, by prípadný vojenský konflikt medzi oboma krajinami mohol mať nedozierne následky. Čo by to mohlo znamenať, nám v rýchlom podcaste SHARE_now nám o tom povie viac redaktor magazínu Živé.sk Lukáš Koškár. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Aká veľká je dominancia Taiwanu vo výrobe čipov. Prečo by útok Číny na Taiwan viedol k zastaveniu ich exportu. Aké dôsledky by mal výpadok viac ako polovice svetovej produkcie mikročipov. Či by tento výpadok bol porovnateľný s dnešnou plynovou krízou. Čo robia mocnosti, aby sa zbavili závislosti od výroby mikročipov v Ázii. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Nedostatok potravín vzhľadom na geografickú polohu Slovenska a hustotu obyvateľstva zatiaľ nie je reálnou hrozbou. Napriek tomu sa stále vo väčšej miere spoliehame na dovoz produktov zo zahraničia. Prečo to tak je a ako tento stav zmeniť sme sa rozprávali s Martinom Hubinským, podpredsedom Dozornej rady Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory a segmentovým manažérom VÚB banky.

Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Vypočujte si súhrn správ zo Slovenska k 10.aprílu 2022

Pokiaľ liter jedlého oleja stál ešte pred nedávnom okolo eura, dnes sa jeho cena šplhá v prípade niektorých druhov až k trojnásobku. Zdražovanie však v dôsledku vojny na Ukrajine avizujú aj pekári, producenti mäsa a ostatných potravinových výrobkov. Aký vývoj môžeme očakávať a čo s tým môžeme v tejto chvíli, ale aj výhľadovo do budúcnosti urobiť? Počúvajte v podcaste denníka Pravda s redaktorom Jozefom Sedlákom. #pocuvajtepravdu

Tancovali, až kým nepomreli. Aj takto jednoducho by sa dal opísať príbeh, o ktorom hovoria staré kroniky mesta Štrasburg. V roku 1518 mesto sužovali vysoké horúčavy. Nedostatok vody, zlá úroda, s tým spojený hlad a zúfalstvo, sa stali živnou pôdou pre šíriaci sa mor. Nebol však obyčajný, bol tanečný. Do mesta ho nevedno odkiaľ priniesla mladá žena, Frau Troffea. Postupne sa nakazilo viac ako 200 ľudí, ktorí sa dni a noci zbesilo vlnili na jednom z námestí. Vykrúcali sa až tak, že sa im lámali kosti v tele. Tí, čo nevládali stáť na nohách, sa štvornožky prebíjali davom a zavíjali ako psy. Výjav ako z najstrašidelnejšieho príbehu vtedy miestne duchovenstvo pripísalo kliatbe. Preživší verili, že ide o trest Svätého Víta. Mor zastavili až červené topánky, s ktorými pochovávali aj samotné obete. Ako je to možné? Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!