Podcasts about kritick

Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V epizodě 276 řešíme nový typ útoku zvaný slopsquatting, který zneužívá halucinace AI při generování kódu. Podíváme se i na okolnosti útoku na účet premiéra Petra Fialy, zranitelnost ve WhatsAppu pro Windows a záplaty od Microsoftu.Kapitoly:00:00 Útok na účet premiéra Petra Fialy – opravdu jen chyba uživatele?05:01 ALEF Security TalkShow vol.1 je venku!06:19 Kritická zranitelnost ve WhatsAppu pro Windows07:26 Halucinující AI a nový typ útoku: Slopsquatting09:25 Microsoft opravuje 125 zranitelností10:24 Meme Of The WeekOdkazy a zdroje:https://www.linkedin.com/posts/marek-toth_je-v%C5%BEdy-probl%C3%A9m-na-stran%C4%9B-u%C5%BEivatele-activity-7315969895882526721-UD-p?utm_source=share&utm_medium=member_desktop&rcm=ACoAABleQCMBNP290tK2XNbUWFEdgyHGZQgCfxIhttps://www.bleepingcomputer.com/news/security/whatsapp-flaw-can-let-attackers-run-malicious-code-on-windows-pcs/https://thehackernews.com/2025/04/microsoft-patches-126-flaws-including.html?m=1https://www.theregister.com/AMP/2025/04/12/ai_code_suggestions_sabotage_supply_chain/https://socket.dev/blog/slopsquatting-how-ai-hallucinations-are-fueling-a-new-class-of-supply-chain-attackswww.stanovo.cz#ITBezpecnost #IT #Novinky #bezpecnost #Česko

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

V této epizodě SecurityCastu jsme rozebrali uniklý Signal chat, ve kterém američtí činitelé omylem sdíleli plány útoku na Jemenu. Podívali jsme se také na masivní zásah INTERPOLu proti kyberpodvodníkům v Africe, nově se šířící ransomware VanHelsing a závažné zranitelnosti ve Splunku a Chromu, z nichž jedna už byla aktivně zneužita.

PODÍVEJTE SE NA CELOU EPIZODU NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÁ JE TAKÉ V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N „Někteří novináři České televize to považují za finální dějství,“ popisuje ve Studiu N náladu na Kavčích horách investigativní novinářka Zdislava Pokorná. „Ve stresu musí být i Václav Moravec. Je to poslední člověk na seznamu radního Pavla Matochy, jinak jsou všichni pryč,“ říká. Kdo tlačí na sloučení České televize a Českého rozhlasu? Proč se generální ředitel Jan Souček dostal do vydíratelné pozice? A jaké vazby má radní ČT Pavel Matocha s uhlobaronem Pavlem Tykačem? 

Původní animovaný film Sněhurka a sedm trpaslíků vznikl v roce 1937. Ocenila jej tehdy oscarová porota celkem osmi zlatými soškami. Do kin vstoupila letos nová filmová verze klasického příběhu. Kritická obec i publikum o ní však mluví jako o propadáku. „Někteří kritizovali hned od začátku, že se filmaři do rolí trapaslíků rozhodli obsadit lidi s poruchou růstu.“

00:00 témata magazínu;00:33 plazmové zplyňování odpadu;04:37 rozhovor s Tomášem Chráskou, ředitelem Ústavu fyziky plazmatu AV ČR;08:40 návrat amerických astronautů z Mezinárodní vesmírné stanice;10:30 předcházení slabosti svalů a nervů u kriticky nemocných pacientů;14:18 rozhovor s Ivanou Štětkářovou, přednostkou neurologické kliniky;18:07 ohřívání většího množství jídla.

00:00 témata magazínu;00:33 plazmové zplyňování odpadu;04:37 rozhovor s Tomášem Chráskou, ředitelem Ústavu fyziky plazmatu AV ČR;08:40 návrat amerických astronautů z Mezinárodní vesmírné stanice;10:30 předcházení slabosti svalů a nervů u kriticky nemocných pacientů;14:18 rozhovor s Ivanou Štětkářovou, přednostkou neurologické kliniky;18:07 ohřívání většího množství jídla.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na den přesně za půl roku exkluzivně v přímém přenosu Radiožurnálu rozlepíme obálku s údajnými posledními slovy Tomáše Garrigua Masaryka. Datum 19. září 2025 stanovil pro odtajnění Antonín Sum, tajemník Jana Masaryka. Právě v pozůstalosti Jana Masaryka, poválečného ministra zahraničí, byla obálka uložena. V seriálu Neviditelné pomníky mezitím míříme za dalšími masarykovskými archiváliemi.

Na den přesně za půl roku exkluzivně v přímém přenosu Radiožurnálu rozlepíme obálku s údajnými posledními slovy Tomáše Garrigua Masaryka. Datum 19. září 2025 stanovil pro odtajnění Antonín Sum, tajemník Jana Masaryka. Právě v pozůstalosti Jana Masaryka, poválečného ministra zahraničí, byla obálka uložena. V seriálu Neviditelné pomníky mezitím míříme za dalšími masarykovskými archiváliemi.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Veronika Golianová je súčasťou tímu, ktorý vytvára unikátnu vzdelávaciu platformu plnú hier a návodov pre učenie sa hrou. Je odborníčkou na kritické myslenie a mediálnu gramotnosť a venuje sa témam sociálnych inovácií a využívaniu hier vo vzdelávaní, so zameraním na oblasť kritického myslenia. Dnes nám porozprávala ako sa takéto hry tvoria, kedy môžu videohry doplniť učivo, resp. ako učiť pomocou hier tak, aby sa deti do školy tešili a boli motivované učiť sa. Rozprávala sa s ňou Eva Viteková.

Falešné audity kyberbezpečnosti, Botnet Vo1d infikuje Android TV, Srbský aktivista prolomen Cellebritem, CISA varuje před zranitelnostmi v Microsoftu a Zimbře, a Skype končí.

Británie tlačí na Apple, aby umožnil přístup k šifrovaným datům v iCloudu.Slovenský katastr ochromil masivní kyberútok, jehož dopady jsou stále cítit.Čínská AI DeepSeek dobývá svět, ale zároveň budí obavy o soukromí uživatelů. Zero-click útoky umožňují hackerům ovládnout zařízení bez jediného kliknutí – jak se proti nim bránit? K tomu přidáme novinky o soutěži Kyber Cena Roku a nechybí samozřejmě ani doporučení pro architekty a manažery kybernetické bezpečnosti.KYBER CENA ROKU:https://www.kybercena.czKapitoly:00:00 Britská vláda tlačí na Apple: Backdoor do iCloudu?13:39 Slovenský katastr na kolenou: Nejhorší kyberútok v historii?30:36 Digitální stavební řízení: Kritické chyby v zabezpečení34:58 DeepSeek: Čínská AI, která ohrožuje soukromí?46:05 Zero-click zranitelnosti: Když útok nepotřebuje kliknutí55:44 KYBER CENA ROKU: Nominujte!56:50 Doporučení pro manažery a architekty kyberbezpečnosti

V této epizodě SecurityCast rozebíráme, jak britská vláda údajně požaduje po Applu, aby umožnil přístup k šifrovaným datům uživatelů iCloudu. Dále se podíváme na nové phishingové kampaně zneužívající odtajněné spisy JFK, pád ransomwarové skupiny 8Base a kritickou zranitelnost v PAN-OS, kterou už útočníci aktivně zneužívají.00:00 Británie vs. Apple: Boj o šifrování a soukromí05:01 Američanka vytvořila laptop farmu pro severokorejské IT pracovníky06:29 Odtajněné JFK spisy jako návnada pro kyberzločince07:36 Zátah na ransomwarovou skupinu 8Base10:01 Kritická zranitelnost v PAN-OS – aktivně zneužívána11:32 Meme of the weekOdkazy a zdroje:https://www.bbc.com/news/articles/c20g288yldkohttps://thehackernews.com/2025/02/apple-patches-actively-exploited-ios.htmlhttps://www.bitdefender.com/en-us/blog/hotforsecurity/us-woman-years-federal-prison-laptop-farm-n-korean-it-workershttps://hackread.com/scammers-exploit-jfk-files-release-malware-phishing/https://thehackernews.com/2025/02/8base-ransomware-data-leak-sites-seized.htmlhttps://thehackernews.com/2025/02/palo-alto-networks-patches.htmlwww.stanovo.cz#ITBezpecnost #IT #Novinky #bezpecnost #Česko

Námestia sú perspektívnejšie pre túto krajinu ako aktuálny parlament, vidím v nich nádej, tvrdí dramaturg Novembra'89 Ladislav Snopko (podcast)„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra'89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra'89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom'89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra'89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra'89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra'89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom'89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra'89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do kin se chystá nový dokument režisérky Zuzany Piussi nazvaný Pachová stopa. Jak jsme u zmíněné filmařky zvyklí, opět jde o film investigativní, jehož téma pravděpodobně vzbudí debaty nejen v justičních a kriminalistických kruzích, ale i v celé společnosti. O čem přesně snímek pojednává a k jakým závěrům se dokumentaristka dostala? Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Mozaika můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Do kin se chystá nový dokument režisérky Zuzany Piussi nazvaný Pachová stopa. Jak jsme u zmíněné filmařky zvyklí, opět jde o film investigativní, jehož téma pravděpodobně vzbudí debaty nejen v justičních a kriminalistických kruzích, ale i v celé společnosti. O čem přesně snímek pojednává a k jakým závěrům se dokumentaristka dostala? Poslechněte si celý rozhovor.

Prekročili sme kritickú hranicu otepľovania. | Hostia: Pavol Faško (klimatológ SHMÚ) a Marián Varga (predseda Ovocinárskej únie Slovenska). | Čo konkrétne to znamená pre Slovensko? Ako sa zmení alebo už aj mení klíma v našej krajine? Aký to bude mať vplyv na výrobu potravín? Pripravujú sa na zmenu naši poľnohospodári? Ako sa to prejaví na nových odrodách ovocia či zeleniny? Budú potrebné investície do nových technológií a strojov? Ako podnieti otepľovanie pohyb ľudí? A vieme ich sily uplatniť aj na Slovensku? | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Shrnutí týdne v kyberprostoru. https://discord.gg/qQvXnUyeH2 Kapitoly: 00:00 Apple zaplatí uživatelům Siri 20 dolarů za zařízení v rámci vyrovnání žaloby 03:50 Hacknutí desítek rozšíření prohlížeče Chrome 5:55 Íránské a ruské subjekty sankcionovány za vměšování se do amerických voleb 07:57 Čínský APT aktor zneužil API klíč společnosti BeyondTrust 10:02 Kritická zranitelnost v Palo Alto Odkazy a zdroje: https://www.reuters.com/legal/apple-pay-95-million-settle-siri-privacy-lawsuit-2025-01-02/ https://thehackernews.com/2024/12/16-chrome-extensions-hacked-exposing.html https://thehackernews.com/2025/01/iranian-and-russian-entities-sanctioned.html https://thehackernews.com/2024/12/chinese-apt-exploits-beyondtrust-api.html?m=1 https://security.paloaltonetworks.com/CVE-2024-3393 www.stanovo.cz #ITBezpecnost #IT #Novinky #bezpecnost #Česko

Silvestr a pejsci. Jak ulehčit domácím mazlíčkům, když kolem nich bouchají hlučné petardy?

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 61 MIN. JEN NA HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR A HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR⁠ Ve výročních žebříčcích bilancujících uplynulý rok v české literatuře obsazuje Dům v Matoušově ulici přední příčky. Zatím poslední román Terezy Boučkové se těší přízni čtenářů i literárních kritiků, spisovatelka ale důvěrně zná i to, jaké je to být perzekvovaný. Když říká, že žijeme ve skvělé době, dobře ví, o čem mluví. Na svět přišla jako dcera literáta Pavla Kohouta, a přestože ho odmala vídala nanejvýš třikrát ročně a jejich vztah byl prakticky nulový, stačilo to k tomu, aby se pro režim stala nepohodlnou. Když ve dvaceti podepsala Chartu 77, o možnost hrát, zpívat a tancovat se připravila definitivně. Na setkání po 10 letech od maturity byla mezi spolužáky s tituly JUDr., MUDr. a Ing. jediná uklízečka, ale cítila se milionkrát líp než oni. Potřebovala mít čisté svědomí a nedělat ústupky. Paradoxně nejtěžší lekci dostala po roce 1989, když chtěla vydat svoji prvotinu Indiánský běh. Způsob, jakým se v samizdatem oslavované novele vyjadřovala na konto svého otce nebo Václava Havla, byl náhle nepřijatelný. Někdejší disidenti, kteří byli za komunismu nuceni popírat své přesvědčení a cenzurovat svá díla, ji nutili k tomu samému. Byl to šok. Trvalo dva roky, než kniha vyšla. Tehdy pochopila, že i svoboda a demokracie jsou jenom o lidech a různých zákulisních hrách. Kritická je k porevolučnímu prezidentovi i dnes. Podle ní to „zvoral“, když udělal tlustou čáru za tím, co bylo, aniž by se řešila spravedlnost a aspoň slovně odsoudili viníci. Tím, že se všechno zglajchšaltovalo, se zdá, že je vlastně všechno jedno a nemá cenu stát si za svým názorem. Podle Boučkové má, i když to bývá náročné. S čím dalším se kvůli svým pevným postojům potýkala, si poslechněte v našem rozhovoru.

Tisíce obyvatel v okolí Tovačova na Přerovsku trápí přerušované dodávky pitné vody. Podle vodohospodářů potíže odstartovaly povodně v polovině září. Podmáčený terén a spodní voda totiž poškodily potrubí hlavního přivaděče. Kritická místa postupně opravují.

Čeští ovocnáři mají před sebou složitý rok, který mnohde rozhodne o jejich další existenci. A to zejména kvůli letošním mrazům, které na jaře v několika oblastech republiky spálily fakticky celou úrodu. Jednou z takto poškozených firem je i největší producent jablek v Česku Bohemia Apple, který má sady v okolí středočeské Tuchorazy. „Ročně vypěstujeme okolo čtrnácti až patnácti milionů kilo jablek a při prvních odhadech v dubnu jsme očekávali osmdesáti až stoprocentní poškození, což se nakonec potvrdilo,“ říká v dalším Forbes Byznys podcastu šéf Bohemia Apple Štěpán Chára. Podle něj se dopady mrazů začnou v českých obchodech projevovat během nadcházejícího jara, kdy čeští producenti včetně Bohemia Apple doprodají své zásoby z loňské sezóny. Jaká je budoucnost sadařství konkrétně v Tuchorazy? Na jaké cenové úrovně jablek se má český zákazník připravit? To vše i více si poslechněte v podcastu.

Jaké jsou aktuální vyhlídky konfliktu na Ukrajině? Co vede k růstu autokracií všude po světě? Jak ukrajinská start-upová scéna inovuje v rámci AI zbraňových systémů? Co můžeme dělat pro desítky tisíc ukrajinských dětí, které Rusko násilně zavleklo na své uzení? A jak se můžeme jako Česko poučit z aktuální situace na Slovensku? Mým hostem byl již podruhé Martin Poliačik. Martin byl 10 let poslancem Národnej rady Slovenskej republiky, napsal knihu „Pořádek v hlavě: Kritické myšlení pro každý den“. Dříve pracoval pro GLOBSEC a nyní nově řeší téma ukrajinských dětí násilně zavlečených do Ruska v rámci organizace Emile Foundation.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Uvedomila si zásadnú vec: Na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová, ktorá po pätnástich rokoch odišla z STVR. Bola dušou odporu, odišla však paradoxne na vlastnú žiadosť. A to krátko po tom, ako sa verejnoprávna RTVS zmenila na STVR, (keď zišlo z toho, že bude STaR). Zmena, naordinovaná vládnou reprezentáciou, lebo tá potrebovala svojevedenie. Nový zákon tak narysoval novú inštitúciu s novým riadiacim pavúkom, aby sa toho starého mohli zbaviť. Zámer, ktorý vyvolal vlnu odporu už na samom začiatku. A bola pri ňom. Hovorila vtedy o svojej obave zo „spolitizovania verejnoprávnosti“, či o jej „únose“. Obavy sa vtedy premietli do vyše 1200 podpisov zvnútra verejnoprávnej RTVS. Nasledovala aj štrajková pohotovosť, či symbolická verejnoprávnosť v čiernom. Napriek tomu sa STVR stala skutočnosťou. A hoci v nej operuje Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá sa z času na čas kriticky vyjadrí, tváre a hlasy odporu z STVR zväčša odišli, alebo boli „odídené“. Alebo mlčia. Ako sa spätne pozerá na svoj príbeh s verejnoprávnosťou? Soňa Weissová, ešte donedávna šéfka zahraničnej redakcie rozhlasového spravodajstva, kritik zmien, ktorá neváhala odmietnuť ponúkané peniaze za mlčanlivosť. A pre niektorých aj „synonymum rozhlasu“.„Po novom zákone o STVR nevidím dôvod, prečo by som tam mala zostať“, hovorí Weissová. „Nemala som pocit, že budem môcť naďalej slobodne tvoriť“, dodáva. Weissová spomína, že sa pristihla pri obave, že sa časom poddá „démonovi súhlasu“, ako o ňom čítala u Dominika Tatarku. „Hlavný hrdina sa tam pristihol pri tom, že súhlasí s vecami, s ktorými by inak nesúhlasil. Alebo aj okolie ho prinútilo k tomu, aby s tým súhlasil“, vysvetľuje. „Uvedomila si tiež zásadnú vec: na Slovensku kvalitné a nezávislé verejnoprávne médium nemá miesto. Nie je možné, aby také existovalo. A to najmä pre politikov a ich nevôľu. Nie je tu preň rovnako spoločenská objednávka“, hovorí Soňa Weissová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento rozhovor je do jisté míry jiný než všechny ostatní. Pavel Vosoba je zkušený a moudrý chlap, který se pořád učí, zdokonaluje a zlepšuje. Napsal dva romány a právě píše třetí. Původně je podnikatel, který má za sebou velké developerské projekty, až vybudoval firmu, která pomáhá řídit ostatní společnosti, řeší generační předávání, exit start-upů a další složité okamžiky v existenci jinak pěkně fungujících projektů. Dnes už je spíš mentor a kouč, který velmi zajímavým způsobem pohlíží na svět, a to nejenom na ten podnikatelský. A teď jsme u té výjimečnosti dnešního setkání. S naším natáčením souhlasil jen pod podmínkou, že se kdykoliv může ptát stejně jako já. Že to tedy bude skutečný oboustranný rozhovor, kde si dva lidé spolu povídají. Tak jo, bylo to pro mě velmi zajímavé a poučné, a vy si teď můžete poslechnout, k čemu jsme společně došli. A než spustím povídání, chci ještě poděkovat všem, co mě podporují na Hero Hero a zvu vás k debatě pod rozhovorem.Celý rozhovor najdete na mém kanálu Hero Hero, tam je všechno v plných délkách a bez reklam - http://herohero.co/petrhorky. Díky za zájem a pozornost, díky moc za podporu, za každý like i odběr. Mějte se krásně.00:00 Proměny v životě Petra Horkého.03:50 Sdílení zkušeností a krize středního věku.09:37 Hledání osobnosti a životní cesty.17:45 Poradenská firma hned po revoluci.19:14 Vnímání energie a strachů u druhého.27:43 Srovnávání se s beznadějí a návraty do dětství.33:21 Vnitřní monology s cizími lidmi.36:50 Tvorba knih a tvorba realit v životě.Zbytek rozhovoru, který najdete na http://herohero.co/petrhorky, obsahuje navíc tyto kapitoly:45:23 Kreativita a spoléhání na autoritu.    48:27 Každý si musí přijít na vlastní tajemství.      51:38 Neustálé obstarávání brzdí naslouchání.      56:15 Hádky, ale bez válek.       01:00:56 Plány do života a přemýšlení o smrti.       01:04:56 Cílevědomost, plán a úspěch.     01:13:30 Kritický přístup k vlastním plánům.       01:16:19 Vnitřní motor úspěšných lidí.      01:20:24 Schopnost plánovat je závislá na schopnosti se zastavit.             01:29:18 S osudem si můžeme hrát, je důležité pátrat v minulosti.      01:33:58 Sám sobě kamarádem.      01:40:24 Život v Rusku.      01:45:23 Jaká je pozice developera?Support the show

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V dnešnom podcaste budeme hovoriť o tom, ako sa majú  privátny astronauti na misii Polaris Dawn a ako sa vyučuje kritické myslenie. Zdroje Spacex Polaris Dawn Wikipedia Polaris Dawn

Kritická situace je hlavně na Jesenicku, kde na několika místech hladiny řek překročily třetí stupeň a platí tam stav ohrožení, řekl dnes novinářům hejtman Josef Suchánek (STAN).

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov. "Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948."My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová. Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov. "Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948."My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová. Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Riaditelia SND zaslali otvorený list Šimkovičovej. Vyžadujú bezodkladnú reakciu https://www.startitup.sk/riaditelia-snd-zaslali-otvoreny-list-simkovicovej-vyzaduju-bezodkladnu-reakciu/ 2. NKÚ varuje, blížime sa k historickému krachu. Vyzývajú vládu na okamžitý zásah https://www.startitup.sk/nku-varuje-blizime-sa-k-historickemu-krachu-vyzyvaju-vladu-na-okamzity-zasah/ 3. Pozor, veľká banka čelí sofistikovanému podvodu: Skontroluj si účet a nič nesťahuj https://www.startitup.sk/pozor-velka-banka-celi-sofistikovanemu-podvodu-skontroluj-si-ucet-a-nic-nestahuj/ 4. Chorvátskom sa šíri nebezpečné ochorenie: Turisti si musia dať pozor na tieto príznaky https://www.startitup.sk/chorvatskom-sa-siri-nebezpecne-ochorenie-turisti-si-musia-dat-pozor-na-tieto-priznaky/ 5. EXKLUZÍVNE „Príde mi to ako noc dlhých nožov.“ Expert o Ficovom návrhu odvolať Šimečku https://www.startitup.sk/exkluzivne-pride-mi-to-ako-noc-dlhych-nozov-expert-o-ficovom-navrhu-odvolat-simecku/ 6. Slovenský mäsiarenský gigant končí: Je v strate takmer 2 milióny https://www.startitup.sk/slovensky-masiarensky-gigant-konci-je-v-strate-takmer-2-miliony/ 7. Policajná akadémia čelí vážnemu obvineniu: Nevhodné správanie rektora k študentke https://www.startitup.sk/policajna-akademia-celi-vaznemu-obvineniu-nevhodne-spravanie-rektora-k-studentke/ 8. Festival Pohoda prežil: Organizátori oznámili dátum, keď v roku 2025 zažiješ to, za čo bojovalo celé Slovensko https://www.startitup.sk/festival-pohoda-prezil-organizatori-oznamili-datum-ked-v-roku-2025-zazijes-to-za-co-bojovalo-cele-slovensko/ 9. Prelomový plán Fica: Slovensko získa vlastnú „tlačiareň na peniaze“ https://www.startitup.sk/prelomovy-plan-fica-slovensko-ziska-vlastnu-tlaciaren-na-peniaze/ 10. Dôležitý návrh chce jednotné ceny pokút v celej EÚ. Rozdiely sú enormné https://www.startitup.sk/dolezity-navrh-chce-jednotne-ceny-pokut-v-celej-eu-rozdiely-su-enormne/ 11. VšZP čelí masívnej kritike. Slováci kompetentných dohnali k odstráneniu kontroverzných materiálov https://www.startitup.sk/vszp-celi-masivnej-kritike-slovaci-kompetentnych-dohnali-k-odstraneniu-kontroverznych-materialov/ 12. Bežné slovenské rodiny prídu o 480 až 4 320 eur. Vláda zasahuje do dôležitej pomoci https://www.startitup.sk/bezne-slovenske-rodiny-pridu-o-480-az-4-320-eur-vlada-zasahuje-do-dolezitej-pomoci/

Vrcholem nedávné konference Hranice (ne)svobody bylo vystoupení amerického historika Timothyho Snydera. Kritické reflexi jeho přednášky s názvem Havel, nepředvídatelnost a svoboda se věnuje podcast Chyba systému. Bývalý ředitel spolupořádající Knihovny Václava Havla Michael Žantovský přiznává, že přednáška v něm vyvolala rozporuplné pocity. „Některé jeho teze jsou neudržitelné a v přímém protikladu s tím, co by se domníval Václav Havel,“ soudí.

Politicko-satirický týdeník 168 hodin na podzim zmizí z programu České televize. Podle jejího generálního ředitele Jana Součka se pořad dostal do takových problémů, že nezbylo než ho zrušit. Část komentátorů i členů Rady ČT ale tyto důvody považuje za zástupné. „Kritických pořadů otevírajících témata, která štvou mocné politiky a byznysmeny, Česká televize moc nemá. Když teď jeden vlajkový pořad ruší, vyvolává to znepokojivé otázky,“ míní novinář Respektu Ondřej Kundra.

Politicko-satirický týdeník 168 hodin na podzim zmizí z programu České televize. Podle jejího generálního ředitele Jana Součka se pořad dostal do takových problémů, že nezbylo než ho zrušit. Část komentátorů i členů Rady ČT ale tyto důvody považuje za zástupné. „Kritických pořadů otevírajících témata, která štvou mocné politiky a byznysmeny, Česká televize moc nemá. Když teď jeden vlajkový pořad ruší, vyvolává to znepokojivé otázky,“ míní novinář Respektu Ondřej Kundra.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

Keď sa chystáte zdieľať konšpiráciu, umelá inteligencia by vás mohla vopred upozorniť, že ide o nepravdivý obsah, navrhuje vedec Pavol Čekan. Počas pandémie sa dostal do stretu s Igorom Matovičom a vyhral súdny spor s predstaviteľmi Republiky, ktorí ho očierňovali. Nedostatok kritického myslenia a konšpirácie podľa neho môžu byť aj dôsledkom alkoholizmu.V podcaste s Pavlom Čekanom sa dozviete:– od 1. minúty – že splnomocnenec Kotlár musel prísť o pamäť;– po 2:45 – že definícia pandémie bola jednoznačne naplnená, a že sme mali veľa obetí aj pre zlé zdravotníctvo a vieru ľudí v konšpirácie;– od 6:00 – ako sa počas pandémie ocitol v strete s Igorom Matovičom;– po 7:50 – že nerozvinuté kritické myslenie môže byť aj dôsledkom alkoholu;– od 11:30 – ako vyhral súdy nad konšpirátormi, napríklad nad M. Uhríkom;– po 14:00 – že ak sa chystáte postnúť konšpiráciu, mala by vás umelá inteligencia vopred upozorniť na nepravdivý obsah;– od 15:20 – prečo ľudia nedôverujú vedcom;– po 20:00 – čo zistil pri turné na školách;– od 24:00 – že k navrátilcom zo zahraničia nemôžeme pristupovať ako k čiernym ovciam;– po 26:00 – čo si myslí o povinnej maturite z matematiky;– od 27:00 – že najprv treba preučiť učiteľov, ako učiť matematiku;– po 31:00 – že škola a aj matematika by najprv mali začať žiakov baviť;– od 32:00 – kde je rozdiel medzi vedou na západe a u nás;– po 33:00 – že krajiny sú bohaté, lebo investujú do vedy a výskumu.

1. Táto vláda by teraz nevznikla. 2. Novinári sa nechcú nechať zničiť. 3. Už aj Orbán bol na Ukrajine.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

ADHD, úzkosti, deprese... Diagnózy sem a diagnózy tam. Jakou roli doopravdy hrají v duševním zdraví? A může nám sebediagnóza pomoci? Dnes si o duševním zdraví povídáme s Janou Albrechtovou, aspirující psycholožkou a popularizátorkou studia psychologie. Je dostupnost psychologické péče v krizi? Jak si pomoci sami navzájem? Je farma průmysl démonizovaný a jak se objevuje v pop-kultuře? Jak funguje sebe-naplňující proroctví? Co dělat, když na mě jde úzkost? Co je to únava ze soucitu a jak jí předcházet? Jak pracovat s pocitem viny? To vše a mnohem víc ve dnešním rozhovoru s @czechpsychologist Odebírej VIP krátký formát RED PILL na našem Spotify jen za 70,- / měsíc ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://podcasters.spotify.com/pod/show/brainweare/subscribe⁠⁠⁠⁠⁠ - Uplife.cz - Zadej kód "BWA" pro slevu 10% na vybrané zboží na eshopu ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.uplife.cz/brain-we-are/ Sledujte Brain We Are na sociálních sítích: ⁠⁠Instagram⁠⁠  nebo⁠⁠ Facebook      ⁠⁠ ⁠⁠Náš nový kurz Průvodce mozkem a myslí je konečně venku a nyní s unikátní slevou 50%!⁠⁠ Zadej kód "BWA" pro 10% slevu na ⁠⁠UpLife.cz Yalome - https://www.databazeknih.cz/autori/irvin-d-yalom-4817 Minutáž: 01:10 Úvod do podcastu a představení hosta 02:05 Jany cesta k zájmu o psychologii 07:21 Výzvy a chaos v životech studentů 13:37 Význam vztahů a komunikace v duševním zdraví 19:13 Jak tu být pro druhé a žádat o pomoc 27:32 Závěrečné myšlenky a důležitost sebereflexe 28:22 Význam sebereflexe a vztahů v psychologii 31:21 Kdy vyhledat odbornou pomoc? 32:44 Diagnostika a její vliv na jedince 37:04 Přístup k léčbě a výzvy současné psychologie 38:49 Rozdělení a účinky psychofarmak 48:56 Sebediagnostika a její dopad 53:21 ADHD a poruchy pozornosti v digitálním věku 58:34 Očekávání a jejich vliv na psychiku 59:36 Problémy se sebediagnostikou a jejich vliv na duševní zdraví 01:00:32 Kritické myšlení jako obrana proti sebediagnostice 01:02:46 Vliv sociálních sítí a trendů na vnímání sebe sama 01:03:45 Jak se bránit negativním vlivům a najít vlastní cestu 01:18:01 Rozlišování mezi strachem a úzkostí a jak na ně reagovat 01:22:27 Strategie pro zvládání krizových situací 01:23:13 Únava z empatie a jak s ní pracovat 01:28:44 Osobní přístup k psychologii a význam autenticity 01:31:54 Význam lidskosti a interpersonálních vztahů v terapii 01:34:01 Procesy myšlení a přístupy k řešení problémů 01:37:31 Doporučené knihy a závěrečné myšlenky

Kritických poznámek k prvnímu roku prezidenta Petra Pavla by bylo možné utrousit víc než málo. Chaos v hradní kanceláři, kde nejdříve kancléřka Vohralíková vyházela celý původní Pavlův tým, aby nakonec byla vyhozena sama Vohralíková. Nejasná role prezidentova přítele Petra Koláře, který sice není na Hradě zaměstnán, ale na prezidenta má značný vliv.

Ženy v médiách dlhodobo čelia rodovým stereotypom, diskriminácii, nenávistným prejavom, ponižovaniu aj verbálnemu násiliu. Ženy novinárky sú často objektivizované a posudzované viac na základe ich vzhľadu než na základe ich profesionálnych schopností. Zažívajú obťažovanie a vyhrážky na platformách sociálnych médií, sexistické komentáre, útoky na ich reputáciu či vzhľad, zastrašovanie, klamstvá a priam živočíšnu nenávisť. Čelia vyhrážkam znásilnením, smrťou alebo útokom na ich rodinu a blízkych.  "Dehumanizujúce komentáre, urážky a slovné kopance, ktoré idú za hranicu toho, čo je znesiteľné, by sme mali byť schopní celospoločensky odsúdiť," hovorí v rozhovore novinárka a politická moderátorka Jana Krescanko Dibáková, ktorá sama dostáva množstvo nenávistných správ, "bohužiaľ, verbálne útoky sa u nás dejú v čoraz väčšej miere." Niektoré statusy politikov na sociálnych sieťach síce hraničia s tým, čo je ešte prijateľné a čo už nie, no na Slovensku sme doteraz nezaznamenali významný počet súdnych rozhodnutí, ktoré by boli schopné nejakého politika v šírení nenávisti zastaviť.

To, čo sa odohráva na Slovensku - ale aj vo svete, je skôr boj o náš charakter než o to, či sme dostatočne inteligentní a racionálni, hovorí pre Ráno Nahlas filozof a šachový veľmajster Ján Markoš. Podľa neho sa aj v kritickom myslení nezaobídeme bez dôvery.Slovensko je v rámci Európy jedným z lídrov v miere zakonšpirovanosti. Miera našej ochoty veriť často veľmi nelogickým, mimo akýchkoľvek reálnych faktov postaveným teóriám je dnes na Slovensku až hrozivo vysoká. Navyše, ako ukazujú aktuálne výsledky testovania našich detí, miera ich odolnosti voči útokom na ich rozum, nie je u značného percenta z nich príliš vysoká. Liekom na tento zásadný problém rozkladajúci defacto už celú našu spoločnosť by malo byť vzdelávanie a najmä - už celé dlhé roky veľmi často skloňovaný pojem "kritické myslenie." „Kritické myslenie je často vnímané tak, že ide o to, nikomu a ničomu nedôverovať a všetko si sám preveriť, ale tak to jednoducho nie je. Kritické myslenie sa bez dôvery nezaobíde. Ak všetkým a všetkému nedôverujeme tak nie sme nezraniteľní, ale práve naopak, sme absolútne zraniteľní voči hocijakému demagógovi, ktorí príde a povie, že všetci sú zlí iba ja som dobrý. Takto vzniká populistický autoritársky vodca, do ktorého tí ľudia - ktorí ničomu inému nedôverujú, zrazu investujú všetku svoju dôveru,“ hovorí šachový veľmajster, filozof a spisovateľ Ján Markoš. Podľa neho vysoká zakonšpirovanosť má tri kľúčové dôvody: Stav slovenského školstva, stav mediálnej scény no a napokon tým tretím dôvodom, je nízka miera dôvery v našej spoločnosti.Aké riziká má spoločnosť, v ktorej panuje vysoká nedôvera k inštitúciám či voči sebe navzájom a v ktorej až príliš veľa ľudí až v príliš veľkej miere podlieha konšpiráciám? Aký je dôvod toho, že i vzdelaní a racionálni ľudia neraz podliehajú logickým bludom a iracionalite a prečo je tak ťažké racionálne debatovať o našich hodnotách? Akú rolu v tom všetkom majú sociálne siete a má vôbec zmysel na nich diskutovať? Ktoré logické fauly sa zvyknú používať, kde sú limity nášho rozumu a nakoľko ho ovplyvňuje to, kde sme vyrástli, z akého prostredia pochádzame a akým hodnotám veríme? No a napokon, kde vo vzdelávaní našich detí robíme chybu a ako zlepšiť naše školstvo práve v tejto téme?„Naša emocionalita, naše hodnoty a náš pocit identity - to všetko je omnoho hlbšie než nejaké čisto logické, rozumové úvahy. V skutočnosti sa naša racionalita stáva skôr racionalizáciou keď ju používame namiesto toho, aby sme hľadali pravdu, tak ju skôr využívame k tomu, aby sme sa nemuseli zmeniť a aby sme si mohli uchovať svoje hodnoty a svetonázor. Hodnoty, teda to, v čo veríme, že je to dobré alebo zlé, sú strašne blízko našej identite a tým, kým sme. A práve to, že hodnoty sú súčasťou našej identity je dôvodom prečo je tak strašne ťažké sa o hodnotových veciach baviť racionálne,“ tvrdí v našom dnešnom podcaste Ráno Nahlas Ján Markoš.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Teplota na Zemi byla loni o 1,5 stupně vyšší než před průmyslovou revolucí. V roce 2018 přitom vědci odhadovali, že tuto kritickou hranici překročíme až kolem roku 2030. Skončila doba „bezpečného“ oteplování? Jaký bude další vývoj a dá se trend oteplování ještě zpomalit? Historicky nejteplejší byl i letošní leden. Rekordní měsíční teploty v poslední době nejsou výjimečné. Meteorologové je zaznamenávají každý měsíc už od loňského června. Pořadem provázela Klára Radilová. https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/224411058130208/

Zľavnené predplatné na SME.sk za 31 eur nájdete na ⁠sme.sk/narodeniny⁠ – Kým denník SME, Denník N, Markízu a portál Aktuality označil premiér Robert Fico za nepriateľské médiá, pre ktoré sa odmieta vyjadrovať, dezinformačným portálom opakovane ďakuje za ich prácu a neodmietne ani pozvanie do štúdia. Kritické otázky zo strany moderátorov vo vysielaní síce absentujú, to však predstaviteľom vládnej koalície vôbec neprekáža, práve naopak. Takto má podľa nich vyzerať novinárčina. Prečo sú konšpiračné médiá také populárne, aká je ich úloha po voľbách a odkiaľ vôbec berú financie na svoj chod? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta redaktora domácej redakcie denníka SME Martina Vanča. Zdroj zvukov: Youtube/InfoVojna, Loose Change: Final Cut, Youtube/ Online Tu a Teraz, Facebook/Robert Fico Odporúčanie: Ak vás téma konšpiračných médií zaujala, odporúčam štúdiu amerických politických vedcov Davida Broockmana a Joshuu Kalla, v ktorej zhrnuli výsledky zaujímavého experimentu. Tristo ultrapravicovým sledovateľom Fox News v roku 2020 mesiac platili 15 dolárov na hodinu za to, že sedem hodín do týždňa sledovali CNN. Experiment síce nezmenil ich politické presvedčenie, minimálne mal však vplyv na to, ako vnímajú reportovanie o niektorých kľúčových udalostiach vrátane vtedy sa šíriacej pandémie covidu-19. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.