Podcasts about taliansku

Hostia: Stanislav Ščepán (renomovaný športový novinár, komentátor a redaktor STVR, moderátor Rádia Slovensko. Ako redaktor sa zúčastnil na piatich paralympiádach /Atény 2004, Turín 2006, Peking 2008, Vancouver 2010, Londýn 2012/. V Soči 2014, Riu 2016 a Pjongčangu 2018 bol už ako tlačový atašé.) a Danka Hrbeková (Barteková) - slovenská reprezentantka v skeete, bronzová medailistka z letných olympijských hier v roku 2012. Je viceprezidentka Slovenského olympijského a športového výboru, členkou Medzinárodného olympijského výboru a predsedníčku pracovnej skupiny MOV pre OH mládeže. | Nahrávka: Zdeno Cíger (slovenská hokejová legenda, bývalý hráč NHL a našej najvyššej hokejovej ligy, reprezentant, reprezentačný tréner Slovenska - a dnes tréner, už roky sa venujúci športovej výchove mládeže - aj tej zo sociálne slabších rodín.). | Okruhy tém: Stručné zhodnotenie pôsobenia Slovenska a výkonov slovenských športovcov na ZOH v Taliansku, ide o úspech či neúspech; prevláda spokojnosť alebo je dôležité, že sa naplnila myšlienka Pierra de Coubertina: „Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať; hlavné nie je vyhrať, ale odvážne sa biť.“ Spája na Slovensku vrcholový šport alebo rozdeľuje? Alebo je aj šport odrazom spoločnosti a vnímania politiky? (napr. účasť hokejistov z KHL v rámci našej reprezentácie). Vyrastá nám na Slovensku mladá a úspešná generácia športovcov a zažíva Slovensko perspektívnu a úspešnú generačnú obmenu? Má na to podmienky, ako napr. v okolitých, či so Slovenskom porovnateľných. Čo by sa malo na Slovensku v športe a pri rozvoji mladých talentov malo robiť inak, aby bolo úspešné? Čo by mal robiť inak štát a čo zväzy? V čom to robia lepšie v zahraničí, v krajinách, porovnateľných s našou, ktoré sú v letných ako aj zimných športoch úspešnejšie? Je všetko len otázka peňazí? Nechýba Slovensku dlhodobá stratégia a vízia rozvoja športu? Pokiaľ áno – prečo? Nehrozí, že nám budú do susedných krajín utekať mladí športovci, ako sa to už pár krát stalo? Je cestou ako získať medzinárodný športový úspech kupovanie hotových športovcov za prísľub získania občianstva krajiny EÚ z Ruska, Vietnamu a ďalších tretích krajín sveta, ako sme toho boli svedkami v minulosti? Je toto stabilita rozvoja športu? Neohrozuje náš šport rodinkárstvo, byrokracia, katastrofálne podmienky na tréning a rozvoj, zlá infraštruktúra? Je šport len pre deti dobre situovaných rodičov? | ZOH 2026 a hľadanie odpovede na to, kam kráča slovenský šport. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovenskí hokejisti dnes po deviatej večer nastúpia na semifinálový zápas na olympiáde v Taliansku proti Spojeným štátom. Ako sa im podarilo zdolať Nemecko, aké sú ich šance proti USA ale tiež o iných hokejových témach sa v podcaste V redakcii rozprával Pavol Kliment s vyslaným reportérom Denníka N v Miláne Štefanom Buganom.

O dianí na zimnej olympiáde v Taliansku sa so športovým redaktorom Denníka N Štefanom Buganom, ktorý je priamo v dejisku, rozprával Braňo Bezák.

Hlavnou témou najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk boli blížiace sa zimné olympijské hry v Taliansku. Pozvanie Mareka Marušiaka a Tomáša Prokopa prijal bývalý slovenský reprezentačný obranca a majster sveta z Göteborgu Ľubomír Višňovský. V rozhovore otvorene porozprával o vlastných olympijských skúsenostiach, sile súčasného slovenského tímu aj o tom, prečo netreba mať prehnané očakávania.Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Hlavnou témou najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk boli blížiace sa zimné olympijské hry v Taliansku. Pozvanie Mareka Marušiaka a Tomáša Prokopa prijal bývalý slovenský reprezentačný obranca a majster sveta z Göteborgu Ľubomír Višňovský. V rozhovore otvorene porozprával o vlastných olympijských skúsenostiach, sile súčasného slovenského tímu aj o tom, prečo netreba mať prehnané očakávania.Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Už 6. februára sa rozhorí v Taliansku olympijský oheň a najlepší športovci budú súťažiť o medaily na 25. zimných olympijských hrách. Čo najlepší výsledok chcú dosiahnuť aj naši športovci vrátane hokejistov, ktorí obhajujú v Taliansku bronz z Pekingu 2022.

V dnešnom dieli podcastu Flešbeky sa Ivan rozpráva s kňazom Marcelom Hakošom, ktorý v súčasnosti pôsobí v Taliansku ako vedúci evanjelizačnej školy. Ale nebolo tomu vždy tak. Marcelov príbeh začal na jednom chválovom stretnutí, kde sa jeho srdce zapálilo pre misie a evanjelizáciu. V tomto dieli si vypočujete Marcelov príbeh od prvého stretnutia s Bohom až ku jeho zážitkom z misií, ktoré absolvoval na všetkých kontinentoch sveta. 00:00 Úvod a privítanie00:33 Predstavenie hosťa1:03 Miska otázok1:27 Ken alebo Divoch?2:11 Čo ti vie stále spraviť radosť?4:17 O čo si prosil v modlidbách za poslednú dobu?5:08 Súťaž o knihu Emočne zrelý učeník https://www.godzoneshop.sk/produkt/emocne-zrely-ucenik-peter-scazzero/6:50 Ako Marcel spoznal Ježiša osobne?12:31 Vstup do Koinonie Jána Krstiteľa17:00 Dar jazykov21:20 Charizmy sú pre všetkých22:50 Cesta misionára27:57 Kázanie na Godzone tour 33:08 Príbehy ľudí o obráteniach a uzdraveniach36:37 Viera na Slovensku vs. viera v iných krajinách43:15 Ako správne evanjelizovať?47:16 Evanjelizácia chce odvahu50:06 Čo robí Duch Svätý v cirkvi dnes?52:56 Ako živiť oheň vo svojom srdci?55:24 Poďakovanie a záver

Správy. Téma dňa. Kačacia fontána. Historický kalendár - Ľudovít Štúr a Karol L.Zachar. Šlovenská hokejová nominácia na OH v Taliansku.

Slovensko-talianska herečka Antónia Lišková sa vrátila na slovenské obrazovky v pokračovaní úspešného seriálu Dotyk života. V našom štúdiu sme sa však novej úlohy primárky Lindy dotkli len okrajovo - hlavnou témou bola Liškovej medzinárodná kariéra, triumfy, ťažké momenty - skrátka neobyčajný životný príbeh, ktorý pripomína filmový scenár. V Taliansku začínala vlastne náhodou, po profesii herečky sprvu netúžila. Alebo to vlastne v danom momente netušila. Keď potom prišiel seriál, ktorý si v čase najväčšej popularity, zaplo osem miliónov talianskych divákov, rodáčku z Malej Lehoty definitívne v talianskej čižme vzali za svoju. V otvorenom rozhovore sa Antónia dotkla aj najbolestivejších momentov svojej mladosti. Ako 18-ročná odišla z domu len s listom na rozlúčku, čo viedlo k dvojročnému prerušeniu kontaktu s rodičmi. Lišková spomínala aj na svoje začiatky v Taliansku, ktoré sprevádzali 22-hodinové cesty autobusom a neustály strach z policajných kontrol kvôli vízam. Antónia Lišková úprimne hovorila aj o tom, prečo vníma prácu v novom seriáli Dotyk života ako osudové déjà vu, v čom sa líši slovenská disciplína od talianskeho chaosu na pľaci, a prečo verí, že človek by nemal mať korene, ale nohy, aby mohol spoznávať svet. V novej epizóde sa dozviete aj to, ako sa z čašníčky stala jedna z najobsadzovanejších herečiek v Taliansku, prečo ju dcéra prosila, aby nechodila do práce, a ako dnes vníma vzťah so svojou matkou po rokoch vzájomného hľadania cesty k sebe. Televíznu premiéru relácie si môžete pozrieť na obrazovkách TA3 v sobotu 10. januára o 22:30.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Na Silvestra svoje narodeniny u nás v priamom prenose oslávila herečka a dabingová legenda Ľudmila Mandžárová. Chcete vedieť, čo ju v našom vysielaní dojalo? Herečka Antónia Lišková, ktorá pôsobí v Taliansku sa objavuje aj na slovenských televíznych obrazovkách v seriáli z lekárskeho prostredia Dotyk života 2, kde stvárňuje primárku Lindu. Nielen o tejto postave ale aj o zaujímavostiach zo súkromia hovorila v programe Dobré ráno, Slovensko! Kouč Tomáš Pešek v štúdiu Rádia Slovensko rozprával o pohľade mužov na svet okolo nás. Ako je to s krízou stredného veku po 50-tke? Biatlonistka Ema Kapustová rozpráva o aktuálnych prípravách na olympiádu, mentálnom nastavení aj svojich začiatkoch. Herec Ján Dobrík je moderátorom novej rodinnej zábavnej šou „Na správnej ceste“ na televíznej Jednotke a v našom vysielaní objasní, prečo by si diváci mali tento program určite pozrieť. | Hostia DRS: Ľudmila Mandžárová, Antónia Lišková, Tomáš Pešek, Ema Kapustová, Ján Dobrík. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

S úspechmi reprezentuje Slovensko aj napriek tomu, že má iba osem rokov. O Matiasovi Balážovi s číslom 26 píšu slovenské médiá iba zopár rokov a zatiaľ jeho sa jeho kariéra vyvíja sľubne. Mladý talent dokazuje svoj talent a ochotu učiť sa na motoristických okruhoch, na ktorých jazdí na motocykli už od štyroch rokov. Príprava na sezónu je na Slovensku komplikovaná V štyroch rokoch začínal na malom pretekárskom motocykli PW-50, prvý raz pretekal v piatich a ako osemročný dnes jazdí na silnejšej Ohvale 110 s manuálnou prevodovkou. Mieni však prejsť na výkonnejšie stroje, čo nám Matias potvrdil vo svojom prvom štúdiovom rozhovore. Matiasova príprava na sezónu zahŕňa aj atletiku, futbal či bicyklovanie. Ale reálnu prípravu, teda jazdenie na motorke, na Slovensku v zimnom období značne komplikuje počasie. Zimné obdobie motoristickému športu vôbec nepraje, a preto musi otec, manažér a tréner Michal Balaž aktívne nachádzať finančné prostriedky na prípravu doma. Ročne ide o desiatky tisíc eur aj napriek tomu, že ide o juniorský motoristický šport.Pohľad do zákulisia tréningov Matiasov otec sprostredkováva prostredníctvom instagramového účtu matias_no.26 a tiež profilu na Facebooku Matias Baláž #26. Nehody? Stávajú sa, v Taliansku havaroval v 90 km/h.Nezainteresovaným sa môže zdať, že je to hazard so zdravím dieťaťa, avšak práve dôsledná profesionálna príprava je to, ako zraneniam predchádzať. Napriek tomu Matias aj Michal v rozhovore priznávajú, že k pádom v motoristickom športe dochádza, a tiež k menším zraneniam.Matias spomína na udalosť z talianskeho motoristického okruhu, keď spadol z motocykla v rýchlosti 90 km/h a značný čas si jeho pád nikto nevšimol. Napriek tejto skúsenosti, ktorej súčasťou bol aj prvotný šok, na pretekanie nezanevrel.Našli by sa pritom aj ďalšie dôvody na stratu motivácie, napríklad neoprávnenú diskvalifikáciu v maďarských pretekoch, ktorú napriek uznaniu autoritami nebolo možné anulovať. Ministerstvo športu, sponzori aj crowdfunding„Na ministerstvo športu sa zniesla kritika, ale pre nás športovcov má význam,“ konštatuje Michal Baláž po otázke moderátora Erika Stríza z Autobazar.EU o tom, ako získava financie na podporu mladého talentu. O zníženie časti nákladov sa doteraz staral tím Maco Racing Junior Team, však od neho sa Matias tento rok osamostatnil a našiel si novú „stajňu“. Prvý raz bude pod novým tímom jazdiť až v Taliansku budúci rok.Momentálne sa na prípravu Balážovci snažia získať prostriedky prostredníctvom kampane na crowdfundingovej platforme Donio, majú za cieľ vyzbierať 5 000 € na sústredenie v Španielsku.V rozhovore s Balážovcami sa moderátor pýta aj na to, či chlapec počas sezóny chodí do školy, či hráva pretekárske hry pod zámienkou trénovania a mladý športovec vskutku prekvapivými odpoveďami dokazuje svoju odhodlanosť a technickú zdatnosť. V podcaste zmienené odkazy: Kampaň na Donio: https://donio.sk/treningovy-kemp-pre-matiasa Viac o Matiasovi Balážovi: https://magazin.autobazar.eu/zrodil-sa-novy-sampion-motoriek-ohvale-110-8-rocny-matias-balaz-sa-teraz-pripravuje-na-prestizny-taliansky-civ-clanok9287.html Facebook profil Matiasa Baláža: https://www.facebook.com/matiasbalaz26/...

Do štúdia Trnavského rádia zavítala dopingová komisárka Alexandra Megóová. Rodáčka z obce Košúty pri Galante prezradila, ako sa dostala do výberu komisárov pre olympiádu 2026 v Taliansku, čo všetko ju tam čaká aj aké je zákulisie kontroly svetových športových hviezd.

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Zimné olympijské hry sú najväčším športovým sviatkom a vo februári budúceho roka budú v Taliansku štartovať aj naši hokejoví reprezentanti. Aká bude príprava našej reprezentácie, koľko je ešte voľných miesteniek a aké budú očakávania? Aj na to odpovedal v Štúdiu ta3 tréner národného tímu Vladimír Országh.

Športový svet sa pomaly pripravuje na veľký sviatok. V stredu 29. októbra odštartovalo odpočítavanie posledných 100 dní do začiatku zimnej olympiády v Taliansku. O všetkých dôležitých témach sa rozprával športový moderátor Marek Kantorík v relácii Štúdio ta3 s designovaným vedúcim našej výpravy na ZOH 2026 Romanom Bučekom.

(19.8.2025) Španielska Vuelta oslavuje jubiluem a pri príležitosti 80. edície nie je lepšie miesto na štart ako kde? Predsa v Taliansku. Pravý festival výškových metrov však začne na španielskej pôde. Jonas Vingegaard je jednoznačných papierovým favoritom, za ním dlho dlho nikto a až potom sa môže diskutovať o tímovej hierarchií v tíme UAE. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Medvedicu, ktorá zabila bežca v Taliansku, chceli utratiť, napokon skončila v prírodnej rezervácii. Zamestnanci parku potvrdili, že zviera dorazilo v dobrom zdravotnom stave a správalo sa pokojne. Bez vody aj bez nádeje? Pohľad do mesta, kde sa pitná voda stala luxusomInšpektori zistili vo veci znečistenia vo Zvolene porušenie zákona, firma sa brániMinister Huliak musí zaplatiť za slová o krvi na Hletkových rukách24. júl 2025 sa stal dňom, kedy ľudstvo opäť prekročilo hranicu. Nastal Deň ekologického dlhu, teda dátum, ktorý symbolizuje, že sme za menej ako sedem mesiacov vyčerpali všetky prírodné zdroje a ekosystémové služby, ktoré dokáže naša planéta za celý rok obnoviť a poskytnúť.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Pavlom Martonom, Adrianou Kružliakovou a Veronikou Zamkovskou zo spoločenstva Calvary v Bratislave o vzniku, vízii a službe spoločenstva a o tom, ako rodiny možu ohlasovať Božie slovo. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Slovenská „dvadsaťjednotka” zažila na domácom šampionáte EURO U21 2025 dramatický vstup proti favorizovanému Španielsku. Po rýchlom manku 0:2 dokázali naši mladíci vyrovnať na 2:2, no v samotnom závere inkasovali rozhodujúci gól a prehrali tesne 2:3.O tom, čo rozhodlo v kľúčových momentoch zápasu, prečo sa Slováci dokázali vrátiť do hry a aký význam má tento výsledok pre zostávajúce zápasy v skupine, diskutoval bývalý reprezentačný asistent Oto Brunegraf s naším moderátorom Mariánom Lontošom.V podcaste sa dozviete:prečo Španieli vstúpili do zápasu tak presvedčivo a aká bola príčina rýchlych gólovčo sa zmenilo cez prestávku a ako sa podarilo Slovensku vyrovnaťprečo padol rozhodujúci gól v 90. minúte a či sa mu dalo zabrániťktorí hráči najviac zaujali a aký potenciál majú pre prestupové oknoako vidí Oto Brunegraf šance proti Taliansku a čo bude kľúčové pre postup zo skupinyAtmosféra na vypredanom Tehelnom poli, výkony mladých talentov ako Nino Marcelli či Ľubomír Belko, ale aj otázky okolo taktických rozhodnutí - to všetko nájdete v podrobnej analýze skúseného futbalového odborníka, ktorý neobišiel ani kontroverzné momenty záverečných minút.Vypočujte si celý rozhovor a zistite, či má Slovensko naozaj šancu na postup zo skupiny na domácom šampionáte EURO U21 2025.

Slovenská „dvadsaťjednotka” zažila na domácom šampionáte EURO U21 2025 dramatický vstup proti favorizovanému Španielsku. Po rýchlom manku 0:2 dokázali naši mladíci vyrovnať na 2:2, no v samotnom závere inkasovali rozhodujúci gól a prehrali tesne 2:3.O tom, čo rozhodlo v kľúčových momentoch zápasu, prečo sa Slováci dokázali vrátiť do hry a aký význam má tento výsledok pre zostávajúce zápasy v skupine, diskutoval bývalý reprezentačný asistent Oto Brunegraf s naším moderátorom Mariánom Lontošom.V podcaste sa dozviete:prečo Španieli vstúpili do zápasu tak presvedčivo a aká bola príčina rýchlych gólovčo sa zmenilo cez prestávku a ako sa podarilo Slovensku vyrovnaťprečo padol rozhodujúci gól v 90. minúte a či sa mu dalo zabrániťktorí hráči najviac zaujali a aký potenciál majú pre prestupové oknoako vidí Oto Brunegraf šance proti Taliansku a čo bude kľúčové pre postup zo skupinyAtmosféra na vypredanom Tehelnom poli, výkony mladých talentov ako Nino Marcelli či Ľubomír Belko, ale aj otázky okolo taktických rozhodnutí - to všetko nájdete v podrobnej analýze skúseného futbalového odborníka, ktorý neobišiel ani kontroverzné momenty záverečných minút.Vypočujte si celý rozhovor a zistite, či má Slovensko naozaj šancu na postup zo skupiny na domácom šampionáte EURO U21 2025.

Ako vyzerá influencer marketing, keď sa robí poriadne? V tomto rozhovore sa dozviete, ako značka GymBeam buduje dlhodobé vzťahy s influencermi, prečo nezačínajú spolupráce cez agentúry a čo všetko musia interné tímy zvládnuť pri správe 500+ influencerov na 15 trhoch. Odhalíte rozdiel medzi výkonnostnými a brandovými influencermi, uvidíte, ako sa dá cez mikroinfluencerov prepracovať k najväčším menám v Taliansku a prečo je dôvera dôležitejšia, než zľavový kód. Viac informácií nám poskytol Juraj Kruželák, Head of Brand GymBeam.https://www.ecommercebridge.sk/vyuzivajte-influencerov-ako-GymBeam00:00 Úvod01:55 S koľkými influencermi pracuje GymBeam a koľko ľudí ich spravuje? 02:56 Ktorý trh je pre nich najväčší z tohto hľadiska? 04:42 Porovnanie influencerov oproti Meta a Google pre GymBeam?06:53 Aké metriky v tejto oblasti sledujú? 10:37 Prebieha aj nejaké pravidelné prehodnocovanie spoluprác? 16:29 Kam až siaha potenciál spolupráce s influencerom? 22:36 Vie influencer pomôcť značke získať väčší podiel na trhu? 24:56 Pravidelná starostlivosť o spoluprácu zvyšuje úspešnosť27:25 Aké majú ďalšie plány v tejto oblasti? 31:13 ZáverEcommerce Bridge SK: https://www.ecommercebridge.sk/Ecommerce Bridge CZ: https://www.ecommercebridge.cz/Sledujte nás na sociálnych sieťach ⬇️LinkedIn:SK https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-slovensko/CZ https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-cesko/Facebook:SK https://www.facebook.com/ecommercebridgeslovenskoCZ https://www.facebook.com/EcommerceBridgeCeskoTwitter:SK https://twitter.com/ecommbridgeskCZ https://twitter.com/ecommbridgecz

V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz diskutuje Anton Krajčoviech s amabasádorom futbalových ME do 21 rokov Vratislavom Greškom. . Ambasádor futbalových majstrovstiev do 21 rokov Vratislav Greško považuje za dôležité, aby osobné ambície hráčov šli v prospech tímu. „Sokolíci“ sa predstavia na domácom turnaji v základnej A-skupine proti Španielsku, Taliansku a Rumunsku. O svoje postrehy a spomienky z prvej ruky na historický úspech Slovákov na ME21 v roku 2000 sa Greško podelil v relácii ŠPORT Tu a Teraz.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Alžbetou a Martinom Sojakovcami zo spoločenstva Shekinah v Banskej Bystrici o tom, ako sa dá spojiť rodinný život a život pracujúcich so službou v misii a ohlasovania Božieho slova. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

“U babky to vždy krásne voňalo, a keď som prišiel domov a povedal mame, že u babky to vonia viac, vysvetlila mi, že preto, lebo babka používa veľa aviváže a plytvá ňou. O roky neskôr, keď sa ku mne dostal koncept parfumovaného oleja, ktorého stačí dať do prania len malý vrchnáčik a vonia to krásne, povedal som si, že to je super,” hovorí 29-ročný Martin Švenk, EY začínajúci podnikateľ roka 2025, ktorý vymyslel, založil a vedie firmu s vôňami do prania Puella.Puella je na trhu 5 rokov a má 130 zamestnancov. Začali s olejmi do prania, postupne však sortiment rozšírili - dnes majú v ponuke aj parfumy, pásiky na pranie, prací gél, voňavé visačky, vonné sviečky, difuzéry, krémy či peny do kúpeľa.Dnes vyvážajú svoje produkty aj na trhy v zahraničí. Začali Slovenskom, krátko na to dovážali aj do Česka a Maďarska a dnes sú aj na trhu v Nemecku, Rumunsku, Rakúsku, Poľsku, Taliansku, Chorvátsku či Slovinsku.Ako prebieha proces výberu vôní? Aký je rozdiel medzi tým, čo vonia ľuďom u nás a v Nemecku? Čo ho naučila práca taxikára? Ako sa sám naučil podnikanie, marketing a prácu s ľuďmi?Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže ⁠⁠⁠⁠EY Podnikateľ roka⁠⁠⁠⁠. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Radoslavom Glovňom zo spoločenstva Shekinah v Banskej Bystrici o fungovaní spoločenstva a o spolupráci s redemptoristami. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Jankou Mackovou zo spoločenstva Shekinah v Banskej Bystrici o vzniku tohto spoločenstva a o jeho vízii. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčastou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? Tak"Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na to Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napr. T. Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá tu bola živá v 20. rokoch v Taliansku či Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s exposlancom SMERu, jedným z jeho zakladateľov a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnes sa rozprávame s pátrom Michalom Zamkovským o spolupráci rehole redemptoristov s laikmi. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Veľkonočné sviatky – ako sa na ne pripraviť a ako ich prežívajú Slováci, hovorí katolícky kńaz Mairán Gavenda; Krížová cesta v Ríme - Ivana Kvetánová, slovenská archeologička o veľkonočných zvykoch v Taliansku; Slovenský veľkonočný zajac v Anglicku - o slovenskej šibačke a polievačke v Birminghame hovorí Dana Klampárová; Veľkonočné sviatky u Slovákov v Srbsku a Rumunsku;

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Štefanom Talarovičom zo spoločenstva Rieka Života o hudobnej službe spoločenstva. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Luciou Cochovou zo spoločenstva Rieka Života o ročnej misijnej škole, ktorú absolvovala a o tom, ako ju táto škola pripravila na misijnú službu a fungovanie v spoločenstve. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Annou Schützovou o oázovej formácii a jej vyplve na spoločenstvo Rieka Života. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať. Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom. Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala, sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.PS: Báť sa je povolené!Scenár: Michaela MaterákováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Korčok sa vracia do politiky: Neúspešný kandidát na prezidenta posilní opozičnú stranu https://www.startitup.sk/korcok-sa-vracia-do-politiky-neuspesny-kandidat-na-prezidenta-posilni-opozicnu-stranu/    2. Tragická udalosť sa dočkala svojho rozuzlenia. Muža odsúdeného za vraždu expriateľky vypátrali v Taliansku https://www.startitup.sk/tragicka-udalost-sa-dockala-svojho-rozuzlenia-muza-odsudeneho-za-vrazdu-expriatelky-vypatrali-v-taliansku/    3. Nový headliner festivalu Pohoda 2025 je žijúcou legendou. Slovensko privíta krstného otca punku  https://www.startitup.sk/novy-headliner-festivalu-pohoda-2025-je-zijucou-legendou-slovensko-privita-krstneho-otca-punku/   4. JOJ získala mega úlovok: Jedno z najväčších športových podujatí bude vysielať až do roku 2034  https://www.startitup.sk/joj-ziskala-mega-ulovok-jedno-z-najvacsich-sportovych-podujati-bude-vysielat-az-do-roku-2034/    5. Slovákom na cestách hrozí pokuta až 5 000 eur. Túto povinnosť ignorujú státisíce vodičov https://www.startitup.sk/slovakom-na-cestach-hrozi-pokuta-az-5-000-eur-tuto-povinnost-ignoruju-statisice-vodicov/   6. Zabudnutý príspevok až do 350 eur. Samospráva ponúka skupine Slovákov štedrý benefit https://www.startitup.sk/zabudnuty-prispevok-az-do-350-eur-samosprava-ponuka-skupine-slovakov-stedry-benefit/   7. Trump telefonoval s Putinom o eskalácii vojny na Ukrajine. Pred voľbami sľuboval jej rýchle ukončenie  https://www.startitup.sk/trump-telefonoval-s-putinom-o-eskalacii-vojny-na-ukrajine-pred-volbami-sluboval-jej-rychle-ukoncenie/   8. Na sviatok práce pôjdu Slováci do práce. Poslanec opozície chce zrušiť dva voľné dni v roku  https://www.startitup.sk/na-sviatok-prace-pojdu-slovaci-do-prace-poslanec-opozicie-chce-zrusit-dva-volne-dni-v-roku/    9. Českého exposlanca Feriho hospitalizovali pre obavy z HIV. Pritom si odpykáva trest za mrežami  https://www.startitup.sk/ceskeho-exposlanca-feriho-hospitalizovali-pre-obavy-z-hiv-pritom-si-odpykava-trest-za-mrezami/   10. Drahšie letenky od januára 2025: Populárny letecký gigant zavádza nový poplatok. Vieme, o koľko si priplatíš https://www.startitup.sk/drahsie-letenky-od-januara-2025-popularny-letecky-gigant-zavadza-novy-poplatok-vieme-o-kolko-si-priplatis/   11. Masívne odstávky čerpacích staníc obľúbenej spoločnosti. Tankovanie si budeš musieť naplánovať (VEĽKÝ PREHĽAD)  https://www.startitup.sk/masivne-odstavky-cerpacich-stanic-oblubenej-spolocnosti-tankovanie-si-budes-musiet-naplanovat-velky-prehlad/   12. AKTUÁLNE: Zomrela členka Slovenského národného divadla. Pôsobila tu od roku 1947  https://www.startitup.sk/aktualne-zomrela-clenka-slovenskeho-narodneho-divadla-posobila-tu-od-roku-1947/    13. Michaela opustila IT a prerazila s pekárňou. Slovákov pobláznili domáce oškvarkové pagáče pripravované pred zákazníkmi https://www.startitup.sk/michaela-opustila-it-a-prerazila-s-pekarnou-slovakov-poblaznili-domace-oskvarkove-pagace-pripravovane-pred-zakaznikmi/  

Historik Vladimír Tomčík sa zaoberá dejinami gastronómie, špeciálne bratislavskej. Celý život sa zaoberá aj dejinami nášho hlavného mesta, vo svojich knižkách vyvracia mýty o jedlách a stravovaní, okrem receptov našich predkov v nich rozpráva aj o tej-ktorej dobe v širších súvislostiach. Je to roduverný Prešpurák, vyštudoval dejiny umenia. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o cestovaní a spoznávaní jedál a ľudí vo viacerých krajinách, napríklad Turecku, či Taliansku, o tom, odkiaľ pochádza guľáš, klobása, či oregano, ale aj o tom, ako vznikli názvy španielsky vtáčik, či ruské vajce. | Hosť: Vladimír Tomčík (historik). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Jana a Jakub sa rozprávali s riaditeľom Bilingválneho gymnázia ⁠C.S. Lewisa v Bratislave, Petrom Figeľom. Dozviete sa: ako mu pomohli roky strávené u saleziánov s kamionistami pri vedení veľkého gymnázia, a to aj počas pandémie ako spoznal svoju manželku ako kreatívne „trolluje“ študentov čo by spravil, ak by dostal 10 miliónov eur pre školu ako ovplyvňuje jeho viera v Boha to, ako sa pozerá na seba, svoje vzťahy a prácu (00:00) Úvod (03:22) Predstavenie hosťa (24:38) Čím chcel Peter byť na strednej škole (26:55) Ako sa Peter dostal do tajných biblických skupiniek za socializmu (28:28) Ako sa Peter dostal k saleziánom a aké zodpovednosti mal (34:28) Prečo Peter odišiel od Saleziánov (38:20) Vtipné príhody s kamionistami (41:45) Prečo sa Peter rozhodol nevziať veľmi dobrú ponuku v Taliansku ale ísť robiť riaditeľa na gymnázium (45:45) Ako po 6 mesiacoch riaditeľovania školy Peter musel riešiť výzvu pandémie (51:00) Aký vplyv pandémie vidí Peter na študentoch (52:02) Čo si Peter zobral od predošlého vedenia, a čo by chcel robiť inak (54:30) Čo Petrovi pomohlo pripraviť sa na funkciu riaditeľa gymnázia (59:05) Ako sa Peter zoznámil so svojou ženou (01:03:04) Čo Peter považuje v práci riaditeľa za úspech a z akých chýb získal múdrosť (01:07:44) Čo Petrovi v práci vysáva energiu (01:09:00) Akú radu by Peter dal svojmu nástupcovi (01:10:51) Ako Peter charakterizuje svoj vzťah s Bohom a aký vplyv má viera na jeho prácu (01:16:51) Ak by Peter dostal 10 miliónov eur na Bilgym, na čo by ich použil (01:21:41) Na čo sa pri vedení Bilgymu teší (01:23:16) Knižné tipy od Petra

Akú prioritu má jedlo vo vašej pyramíde hodnôt? Predstavuje vysokú pozíciu? Ak áno, nečudujeme sa! Jedenie totižto patrí k našim základným fyziologickým potrebám, ktoré je potrebné splniť, aby sme sa mohli plne sústrediť a fungovať v každodennom živote bez obťažovania a kŕčov. Každá kultúra má však iné stravovacie návyky a iné tradičné pochutiny. Vypočuj si novú časť nášho podcastu a dozvieš sa nie len, že pizza v Taliansku nie je rovnaká ako na Slovensku, ale aj viac o správnej výžive. Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky. Kľúčové slová: food, Schooltag, angličtina, maturita

Až 7 výhier z 10 zápasov, zisk 22 bodov a miestenka na ME 2024. Slovenskí futbalisti splnili cieľ a postúpili na budúcoročný turnaj. Kvalifikáciu sme v relácii Fair Play hodnotili s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

281 miliónov. Práve toľko je podľa odhadov OSN migrantov – a teda ľudí, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje domovy. Ak by vytvorili štát, bol by rovno štvrtý najľudnatejší – po Číne, Indii a Spojených štátoch. Najatraktívnejšou destináciou pre nich je pritom Európa. Migrácia a osobnitne tá vynútená je aktuálne bolestnou kapitolou týchto dní: už takmer dvojročná vojna na Ukrajine či vyše dvojtýždňový konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Aj tie vyhnali z domov už milióny ľudí. A k tomu môžeme pridať opäť oživenú migrantskú vlnu, ktorá aktuálne zatvára hranice okolitých štátov nášho regiónu – a to aj toho najžiadanejšieho – Nemecka. Hrozba či príležitosť? Téma pre Líviu Styp-Rekowsku, ktorá stojí na čele misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Poľsku. Keď sa jeden život zmestí do batôžka„Pri záchrannej operácii v Taliansku som stretla rodiny z Iraku, ktoré sa chceli do Európy dostať cez Stredozemné more. Každý mal malilinký batôžtek, v ktorom mali pas, najosobnejšie veci, najosobnejšie spomienky. Z ich bývalého života im zostalo len to, a to museli mať šťastie“, spomína Styp-Rekowska.Migranti a osobitne utečenci sú tak odkázaní na pomoc a citlivosť spoločností a štátov, ktorými prechádzajú. „Veľmi často sa ľudia pýtajú, prečo sem tí ľudia prišli? Vždy odpoviem: Skúste si predstaviť, že by ste boli v ich situácii. Urobili by ste presne to isté“, rozpráva. Opustiť rodnú krajinu a domov je podľa šéfky poľskej misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu vždy výsledkom reakcie na „beznádej“ a kritický stav spoločnosti. „Určite by ste sami chceli zachrániť svoje deti, rodičov. Dať im nové možnosti, bezpečie, vzdelanie…“, dodáva. V rozhovore sa tiež dozviete: - čo môžu urobiť zatvorené hranice s migračnými vlnami- akú dôležitú úlohu zohráva v živote migranta mobil- aký je rozdiel medzi migrantami a utečencami- ako Poliaci prijímajú Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou;- že neznalosť domáceho jazyka je prekážkou pre uplatnenie v obore, no je to len dočasné;- ako na neriadenú migráciuPodcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Začiatkom 19. storočia si dnešné územia Talianska a Nemecka prešli peklom. Po krátkej, no intenzívnej, nadvláde Napoleona Bonaparta sa však obe krajiny vzchopili a začal sa v nich proces zjednocovania. Nemecku ako aj Taliansku sa ho podarilo dokončiť krátko po sebe a o tom, ako oba procesy zjednocovanie prebiehali, si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, Taliansko, Nemecko, zjednocovanie Talianska a Nemecka

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Rusi v noci na utorok podnikli rozsiahly letecký útok na Kyjev, už ôsmy za tento mesiac. Ukrajinským silám sa podarilo všetky strely zneškodniť, vrátane šiestich hypersonických rakiet Kinžal, najsilnejších zbraní dlhého doletu v arzenáli Kremľa. Washington Post na základe uniknutých dokumentov z amerického Pentagonu zverejnil informáciu, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal ambicióznejšie plány ako len obranu proti ruským útokom. Za zatvorenými dverami podľa dokumentov s poradcami hovoril o útokoch na ruské územie či ropovod Družba, ktorý vedie ruskú ropu aj na Slovensko. Správy prišli v čase, keď Zelenskyj začal sériu oficiálnych návštev v piatich európskych štátoch. Spojenci v Taliansku, Vatikáne, Nemecku, Francúzsku a Británii mu prisľúbili ďalšiu finančnú aj vojenskú pomoc. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Barbora Paľovčíková, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.