POPULARITY
V dnešnom podcaste budeme hovoriť o tom ako sa veda pozerá na anti-aging (omladzujúce) metodiky ktoré sa šíria Internetom, a pozrieme sa ako rôzne nápoje a jedla menia chuť materského mlieka a správanie dieťaťa. Zdroje Popular Anti-Aging Compound Causes Callosal Brain Damage Senolytic treatment induces oligodendrocyte dysfunction and demyelination in the corpus callosum Monell Center Researchers Received a 2025 Ig Nobel Prize for their Landmark Flavor Study Maternal Diet Alters the Sensory Qualities of Human Milk and the Nursling's Behavior
1. Vplyv opatrení na ekonomický rast je nulový, povedali zamestnávatelia 2. Vodičov čakajú nové pokuty za používanie telefónu aj za rýchlosť 3. Pracujúcich 60-tnikov pribúda a bude ich treba čoraz viac 4. Nvidia chce vládnuť aj čipom v notebookoch
Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark.V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme. Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania. Matúš Vavro je študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj.O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
Za Roberta Fica sa nepostaví žiadny európsky líder preto, ako sa správa. Nedokáže presadiť už nič, ani len človeka do delegácie EÚ na kontrolu ukrajinského ropovodu. Donald Trump nevie, čo chce, a preto nevieme, ako a kedy sa skončí vojna v Iráne. Na tej najviac zarába Rusko. Ivan Korčok sa stal podpredsedom Progresívneho Slovenska. Ako sa tam cíti ako konzervatívec?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda ignoruje európske pravidlá, preto voči nám EÚ koná;– po 2:30 – či bude pokuty platiť až ďalšia vláda;– od 5:00 – prečo vláda tvorí úmyselné konflikty s EÚ;– po 7:00 – prečo sa za Roberta Fica nepostaví nikdy žiaden európsky líder;– od 10:00 – či nie je normálne vybavovať si návštevy cez vplyvné kontakty;– po 11:30 – o čom svedčí najnovšia nahrávka Lavrova so Szijártom o Slovensku;– od 15:00 – či si maďarský minister zaslúžil odpočúvanie;– po 18:00 – či slovenská vláda dáva dôvod zahraničným bezpečnostným službám na obavy;– od 19:30 – čo sa dá urobiť proti takému ovplyvňovaniu volieb zo strany Ruska ako vidíme v Maďarsku;– po 21:00 – či by sa vôbec niečo v Maďarsku zmenilo, keby nevyhral Orbán;– od 23:10 – či by po prehre Orbána bol Fico sám proti všetkým;– po 24:00 – ako aj opozícia oceňuje slovensko-české rokovania vlád;– od 26:00 – čo môžeme očakávať v Iráne;– po 32:00 – ako na iránskej vojne zarába Rusko;– od 34:00 – či má Ukrajina najsilnejšiu armádu a či potrebuje našu pomoc;– po 36:00 – aké je to byť konzervatívcom v Progresívnom Slovensku;– od 38:00 – či staré mamy v Trstenej chcú pokrok, alebo majú zmeny aj negatívne dôsledky;– po 41:00 – že ľudia strácajú prácu nie pre AI, ale pre cementovanie úpadku;– od 42:30 – či PS kopíruje Igora Matoviča;– po 44:00 – ako to bolo s prípadom Martina Pekára;– od 45:00 – či PS kopíruje progresívne strany v Holandsku pri sľuboch o bytoch;– po 48:00 – či budú ustupovať od enviroregulácií a pomáhať developerom.
Za Roberta Fica sa nepostaví žiadny európsky líder preto, ako sa správa. Nedokáže presadiť už nič, ani len človeka do delegácie EÚ na kontrolu ukrajinského ropovodu. Donald Trump nevie, čo chce, a preto nevieme, ako a kedy sa skončí vojna v Iráne. Na tej najviac zarába Rusko. Ivan Korčok sa stal podpredsedom Progresívneho Slovenska. Ako sa tam cíti ako konzervatívec?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – že vláda ignoruje európske pravidlá, preto voči nám EÚ koná;– po 2:30 – či bude pokuty platiť až ďalšia vláda;– od 5:00 – prečo vláda tvorí úmyselné konflikty s EÚ;– po 7:00 – prečo sa za Roberta Fica nepostaví nikdy žiaden európsky líder;– od 10:00 – či nie je normálne vybavovať si návštevy cez vplyvné kontakty;– po 11:30 – o čom svedčí najnovšia nahrávka Lavrova so Szijártom o Slovensku;– od 15:00 – či si maďarský minister zaslúžil odpočúvanie;– po 18:00 – či slovenská vláda dáva dôvod zahraničným bezpečnostným službám na obavy;– od 19:30 – čo sa dá urobiť proti takému ovplyvňovaniu volieb zo strany Ruska ako vidíme v Maďarsku;– po 21:00 – či by sa vôbec niečo v Maďarsku zmenilo, keby nevyhral Orbán;– od 23:10 – či by po prehre Orbána bol Fico sám proti všetkým;– po 24:00 – ako aj opozícia oceňuje slovensko-české rokovania vlád;– od 26:00 – čo môžeme očakávať v Iráne;– po 32:00 – ako na iránskej vojne zarába Rusko;– od 34:00 – či má Ukrajina najsilnejšiu armádu a či potrebuje našu pomoc;– po 36:00 – aké je to byť konzervatívcom v Progresívnom Slovensku;– od 38:00 – či staré mamy v Trstenej chcú pokrok, alebo majú zmeny aj negatívne dôsledky;– po 41:00 – že ľudia strácajú prácu nie pre AI, ale pre cementovanie úpadku;– od 42:30 – či PS kopíruje Igora Matoviča;– po 44:00 – ako to bolo s prípadom Martina Pekára;– od 45:00 – či PS kopíruje progresívne strany v Holandsku pri sľuboch o bytoch;– po 48:00 – či budú ustupovať od enviroregulácií a pomáhať developerom.
Hostia: František Ťapuš (zástupca Zväzu obchodu SR) a Martin Hudcovský (ekonóm Slovenskej akadémie vied). | Veľkonočný nákup vs. realita inflácie: Ako sa do cien tradičných potravín (vajcia, mäso, pečivo) premieta aktuálna inflácia okolo 3,8–4 % a fakt, že potraviny patria medzi hlavné ťahúne zdražovania? Ide o sezónny výkyv alebo pokračovanie trendu z úvodu roka? Prečo potraviny zdražujú rýchlejšie než inde v eurozóne? Slovensko totiž patrí medzi krajiny s rýchlejším rastom cien, pričom potraviny zdraželi aj v januári o takmer 2,5 %, vo februári dokonca o 2,7 %. Náklady v reťazci: Od výroby po obchod – vstupy, energie a logistika vs. marže obchodníkov - sú ceny výsledkom nákladov alebo obchodných praktík? Potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú zo spotrebného koša takmer 22 %, čo zvyšuje citlivosť na zdražovanie – vedie Veľká noc k obmedzovaniu nákupov alebo k zmene správania spotrebiteľov? Týka sa zdražovanie viac konkrétnych druhov výrobkov? Vplyv cien energií a palív na potraviny a neistota spojená s globálnymi konfliktmi (napr. Blízky východ) - ide o dočasný tlak alebo nový normál pre potravinový trh? Ako očakávate, že sa bude potravinová inflácia vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch? | Ceny potravín pred Veľkou nocou rastú. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Hostia: Erika Drgoňová (Združenie základných škôl Slovenska), Prof. Miron Zelina (psychológ) a Matej Stuška (OZ rodičia). | Súd v americkom Los Angeles rozhodol o tom, že Instagram a YouTube sú zodpovedné za zhoršené duševné zdravie detí. Meta a ďalšie firmy čelia obvineniam, že zámerne navrhujú svoje technológie tak, aby si mladí vypestovali závislosť. Dlhodobé nekontrolované používanie sociálnych sietí totiž podľa odborníkov spôsobuje depresie, úzkosti, či poruchy vnímania vlastného tela. Rozhodnutie môže byť podľa médií prelomové pre budúcnosť týchto technológií. Aký vplyv majú sociálne siete na deti? Čo všetko spôsobujú a aké to môže mať dôsledky? Viacerí odborníci ich prirovnávajú k drogám – aký majú účinok na vývoj dieťaťa? Obmedzovanie: Aké by mali byť politiky štátov na obmedzovanie sociálnych sietí? Aká je veková hranica na bezpečné používanie mobilných telefónov? Existuje bezpečná miera používania? Vo viacerých krajinách už pristúpili k zákazu – osvedčil sa tento prístup? Politika na školách: Ako by mali do politiky obmedzovania sociálnych sietí a mobilných telefónov vstupovať školy? Môžu deti v rozumnej miere používať mobilné telefóny a internet na prácu v škole alebo pri tvorbe prác? Ako do toho vstupuje umelá inteligencia. | Sociálne siete a ich vplyv na deti. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo
Ceny benzínov a nafty stúpajú. Aktuálne ich u nás tankujeme za približne euro a 53 centov na liter, v Rakúsku či Nemecku už to môže byť cez dve eurá. So svetovými trhmi s ropou otriasa Americko-izraelská vojna v Iráne. Dôvodom je kritický Hormuzský prieliv, ktorým sa pred vojnou prepravilo až 20 % celosvetovej produkcie ropy.Ako vážne ešte môže vojna v Iráne ovplyvniť ceny a prepravu ropy? Môže sa stať že Európa ostane bez ropy? Ako sa to ešte odrazí v cenách na čerpačkách a za koľko môžeme tankovať na budúci týždeň? Aké možnosti ovplyvniť cenu na čerpačkách má vláda? Mala by nejako zasiahnuť? Je možné ceny zastropovať? A aký vplyv budú mať drahšie palivá na naše rodinné rozpočty a ekonomiku štátu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom a expertom na energetiku, šéfredaktorom portálu Energie-portal.sk Radovanom Potočárom s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom.
Vplyv korešpondenčného hlasovania na výsledky volieb je v skutočnosti malý, mnoho štátov umožňuje ľuďom v zahraničí voliť len na ambasádach, vraví volebný a dátový analytik Denníka N Daniel Kerekes. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje výhody a nevýhody korešpondenčnej voľby, možné alternatívy a odpovedá na otázku, či by ľudia žijúci v zahraničí mali mať možnosť rozhodovať o Slovensku.
NBA trade deadline je za nami! V prvej časti podcastu sme sa s Maťom pozreli na všetky dôležité výmeny. Nevynechali sme Jazz, Cavs, Bulls, či Pacers. A v druhej časti bol u nás hosť Adam, ktorý ako fanúšik Wizards zhodnotil posledných pár rokov a samozrejme aj výmeny za Trae Younga a Anthonyho Davisa. Podcast Druhá Lajna https://www.instagram.com/druha.lajna/ je súčasťou produkcie ZAPO - zábava v podcastoch https://www.instagram.com/zapoofficial/ Viac informácií: https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Pozrite si reláciu Téma z europarlamentu. Hostkami boli europoslankyne Lucia Yar (PS/Obnovme Európu) a Judita Laššáková (Smer-SD/nezaradená).
Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty americké otvorene hovoria o svojom záujme o venezuelské ropné bohatstvo. Administratíva Donalda Trumpa zároveň stupňuje tlak na Dánsko v súvislosti s Grónskom. Znamená to zásadný posun v americkej zahraničnej politike? A môže to viesť až k oslabeniu NATO? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom a politológom Erikom Lášticom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.
Hostia: Peter Stano (vedúci zastúpenia EK na Slovensku), Andrej Gajdoš (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) a Peter Mihók (predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory). | Základný obsah dohody EÚ – Mercosur: Ktorých krajín a výrobkov sa týka? Ako obchod s Južnou Amerikou fungoval doteraz? Čo si od dohody sľubuje EÚ? Dopady dohody na slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Obavy slovenských farmárov: Konkurencia, dovoz lacných komodít, environmentálne a veterinárne štandardy, ochrana spotrebiteľa SR, kontrolné mechanizmy (kvalita potravín, označovanie pôvodu. Príležitosti pre slovenský priemysel a exportérov: Automobilový priemysel, strojárstvo, služby. Vplyv dohody na malé a stredné podniky na Slovensku. Environmentálne a klimatické aspekty dohody (odlesňovanie, udržateľnosť) a ich význam pre EÚ a SR. Geopolitický a strategický rozmer dohody pre EÚ. Postoj Slovenska a možnosti presadzovania národných záujmov v rámci EÚ. Možné kompenzácie a podporné nástroje EÚ pre citlivé sektory na Slovensku. Čo dohoda znamená pre bežného slovenského spotrebiteľa a zamestnanos? | Obchodná dohoda EÚ a Mercosur. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Prof. Horáková - 2 diel / Mikrobiota, črevo, diagnózy a riešenia.
Prečo máme krivé zuby, prečo nás bolia kríže a prečo chrápeme? Link na info: https://www.biostrojceky.sk a kupon VYHODNE v košíku na detské a dospelácke balancery. Viete si predstaviť, že jedno malé zariadenie v ústach, ktoré si vložíte do úst, vám odstráni veľmi veľa problémov? Počuli ste o dentosofii? Nech máte koľkokoľvek rokov, ostaňte pripojení. Predstavte si, že má vaše dieťa krivé zuby. Alebo ma ADHD. Alebo sa pomočuje. Alebo váš partner chrápe. Alebo chrápete vy. Prípadne, že máte apnoe. To môže vyzerať, že neexistuje súvis medzi zubami a všetkými týmito problémami... Nuž ale opak je pravdou. Krivé zuby pred a po...Poloha jazyka a držanie telaA čo druhá brada? Pomáha to vraj aj na uvolnené bradu alebo na syslie vačky na tvári...Pozrite si to celé...Ďakujem, že ma podporujete na Herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o. z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach ... ( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová
Hostia: Miroslav Gavura (vedúci Oddelenia prognóz a modelov NBS) a Branislav Žúdel (riaditeľ Odboru makroekonomických analýz a prognóz IFP). | NBS znížila odhad ekonomického rastu v tomto roku na 0,8 %, na jar ešte rátala s 1,2-percentným rastom. Tempo rastu by malo v budúcom roku ďalej klesať. Vplyv konsolidácie na verejné financie bude podľa NBS menší, ako predpokladá ministerstvo financií - dosiahne len 1,6 miliardy eur namiesto komunikovaných 2,7 miliardy. Centrálna banka aktuálne predpokladá, že v prognózovanom období príde Slovensko asi o 30-tisíc pracovných miest. Inflácia zostane v dôsledku čiastočného uvoľňovania cien energií pre domácnosti podľa NBS zvýšená, okolo 3,5 %. Zhoršenú kondíciu ekonomike predikujú aj analytici IFP na MinFin. Aj podľa nich vzrastie hrubý domáci produkt v roku 2025 len o 0,8 %. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 %, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy. Nezamestnanosť sa v dôsledku nižšieho dopytu po práci v budúcom roku mierne zvýši na 5,6 %. IFP v aktuálnej prognóze očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 %. Z čoho plynie rozdielny odhad budúceho vývoja tempa rastu slovenskej ekonomiky? Ako hodnotíte riziko, že pri nízkom raste sa zvýši tlak na verejné financie (dlh, ratingy) a že to vyústi do vyšších obslužných nákladov dlhu? Zdieľa MinFin skepsu NBS (a RRZ) v očakávanej miere vplyvu konsolidácie na verejné financie? Možno očakávať v budúcom roku rast miezd aj v kontexte konsolidačných opatrení a ako sa odrazí v reálnych príjmoch domácností? Budú domácnosti naďalej schopné držať svojou spotrebou ekonomiku nad vodou? Aké konkrétne sektory budú najviac ovplyvnené predikovanou stratou pracovných miest? Aké nástroje politiky trhu práce sú podľa vás najefektívnejšie a mali by byť prioritou už teraz? | Experti znížili odhad rastu ekonomiky. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Viete, čo máme úplne všetci spoločné pri narodení a hneď od začiatku nám to je prirodzené tak ako dýchanie? Kreativita. Dospelí vidia zlomený suchý konár, deti vidia čarovný prútik. My vidíme obyčajný kameň, no tí najmenší vidia vzácny drahokam. Kedy a prečo sa z nás kreativita vytráca? Vplyv na to majú aj dospeláci, s ktorými sme boli v kontakte počas nášho detstva. Existujú však ľudia, ktorí v nás dokážu opäť zapáliť oheň kreativity. Jeden z nich je aj kreatívec a sprievodca vedomou kreativitou Rasťo Michalík.
Vplyv umelej inteligencie na kariéru bude zásadný. Nový podcast TRENDU Téma týždňa hovorí o tom, čo môže AI ľuďom zobrať, ale im aj dať
V tejto časti budeme hovoriť o jednej štúdii, ktorá sa pozerala na medzisúrodeneckú agresivitu a o druhej, ktorá sa zamerala na to, aký vplyv majú tučné jedlá na elasticitu ciev v mozgu. Zdroje Commonly observed sex differences in direct aggression are absent or reversed in sibling contexts Just One High-Fat Meal Can Disrupt Blood Flow to Your Brain, Study Finds Post-prandial hyperlipidaemia impairs systemic vascular function and dynamic cerebral autoregulation in young and old male adults Image by Leif from Pixabay
V dnešnej epizóde sa pozrieme na hydratáciu, ktorá patrí medzi základné piliere zdravého životného štýlu. ☺️ Napriek tomu však mnohí z nás hydratáciu zanedbávajú a pritom voda je niečo, bez čoho by sme neprežili viac ako pár dní. Tvorí väčšinu nášho tela a zohráva kľúčovú rolu vo fungovaní nášho organizmu. Aj preto je hydratácia viac než len pitie vody. Ide o premyslenú stratégiu, o ktorej už povie bližšie naše video.
3 lekári a názory na aktuálne poznatky a poučenie doby covidovej. Informácie z praxe o rakovine a autoimunitných ochoreniach. Čo je príčinou? Následky mRNA z praxe a reakcia na nemeckú štúdiu. Prof. Hrušovský, MUDr. Bukovský a prof. Fischer Štúdia: https://standard.sk/918315/covidove-vakciny-mozu-sposobit-rakovinu-tvrdia-nemecki-vedci/Želám príjemné sledovanie a ďakujem, že ste tu so mnou a podporujete tvorbu podcastu ODznova.Moje poďakovanie patrí MUDr. Bukovskému, Prof. Hrušovskému a Prof. Fischerovi.Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaMnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/
Minister práce Erik Tomáš hovorí, že chce začať debatu o zmenách v druhom pilieri. Konkrétne sa nebráni jeho opätovnému otvreniu. Vraj, aby z neho mohli vystúpiť ľudia, ktorým sa vzhľadom na ich budúce dôchodky neoplatí. Ešte prednedávnom pritom hovoril, že II. pilier odmieta v mene konsoldácie oslabovať. Toto ale podla neho oslabovanie nie je. Investičný stratég a finančník Michal Nalevanko má na to iný názor. „Nazvyme veci pravými menami. Politici už urobili prvý krok na to, aby II. pilier zmenili na svoju kreditnú kartu. Druhý krok je, že ho zmenia na bankomat,“ hovorí finančník s tým, že s cieľom zneistiť sporiteľov a vybrať si z bankomatu čo najviac peňazí, budeme o II. pilieri z úst politikov počuť veľa poloprávd a zavádzajúcich tvrdení. Pritom práve ich neustále zasahovanie je podľa neho jedným z dôvodov, prečo výnosy z II. piliera môžu byť nižšie. „Pokiaľ by ho politici v minulosti netorpédovali, na účtoch sporiteľov by bolo o dvadsať až osemdesiat percent viac peňazí ako je dnes,“ dodáva. Spoliehať sa však len na druhý pilier, bez ohľadu na zásahy politikov, podľa Nalevanka nie je správne. „Nikdy nebol dizajnovaný tak, aby sa ľudia, ktorí z neho poberajú dôchodok, mohli porovnávať s nemeckými dôchodcami. Ak si niekto predstavuje svoju budúcnosť na dôchodku finančne zabezpečenú, musí sporiť a investovať aj inak,“ vysvetľuje Nalevanko. Ako je to teda s druhým pilierom naozaj? Čo výnosy z neho skutočne ovplyvňuje najviac? A ako sa na dôchodok zabezpečiť bez pomoci štátu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá investičný stratég a finančník Michal Nalevanko. V rozhovore sa dozviete: 3:00 Čo dokáže ovplyvniť výšku dôchodku z II. piliera 7:02 Prečo do II. piliera vstupovali starší ľudia 11:30 Je otvorenie II. piliera oslabenie? 14:33 Vplyv politických rozhodnutí na II. pilier 17:36 Má II. pilier aj dnes význam? 19:41 Dôležitosť iných foriem sporenia 21:33 Kedy s investovaním začať 22:17 Čo si pri investovaní na dôchodok všímať 28:26 Ako vnímať poklesy na trhu 34:12 Realitné fondy a menšie riziko – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Hostia: Jana Holéciová (hovorkyňa SPPK) a Pavel Faško (klimatológ; SHMÚ). | Okruhy témy: Úroveň zrážok a aktuálny deficit vlahy, oblasti, ktoré trpia nedostatkom zrážok najvýraznejšie. Príčina tohto dlhodobejšieho javu a odhad vývoja v budúcnosti. Dosahy na poľnohospodárstvo, nové trendy pri pestovaní plodín. Ako je pripravený štát, existuje dlhodobejší plán, rekonštrukcia a budovanie závlah či vodozádržných opatrení? Odškodňovanie farmárov. | Vplyv sucha na poľnohospodárstvo. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Naša verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas má novú generálnu riaditeľku. 9-členná Rada STVR za ňu zvolila Martinu Flašíkovú. Počas verejného vypočutia kandidátov nesmela byť prítomná verejnosť a členovia rady o kandidátoch a ich projektoch ani nediskutovali.Ako to mohlo ovplyvniť výsledok voľby? Kto je vlastne nová generálna riaditeľka RTVS Martina Flašíková? Čo prinesie do STVR televízna producentka a bývalá majiteľka provládneho webu Ereport? Čo na voľbu a jej podmienky hovorí opozícia? A čo bývalý šéf RTVS?A čo sa medzitým deje v kultúre, kde nominanti ministerky odvolali šéfa Fondu na podporu umenia? A čo nové v Slovenskej národnej galérii, či Slovenskom národnom múzeu, ktorého novú šéfku za zatvorenými dverami vybrala ministerka Šimkovičová?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedníčkou výboru parlamentu pre kultúru a médiá a poslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko Zorou Jaurovou, posledným zvoleným riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom a podpredsedom Rady STVR Lukášom Machalom.
Podľa viacerých prieskumov, ale aj názorov sociológov, v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva proruský sentiment. S čím to súvisí? Aké má podoby? A má na to vplyv aj pôsobenie dezinformačnej scény? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že nedávno v Demagóg.sk overovali veľmi rozšírený hoax o tom, že po Európe sa konajú stotisícové zhromaždenia na podporu Ruska. Podľa jej slov to bolo založené na ničom: „Žiadne takéto masové protesty na podporu Ruska sme nezaznamenali. Súčasťou tohto príspevku boli tri fotografie protestov s ľuďmi a vlajkami. Avšak dve z nich pochádzali z roku 2022 a jedna z roku 2020.“ Tretia fotografia podľa Frankovskej navyše zachytávala protest v Moskve proti rozhodnutiu volebnej komisie odmietnuť registráciu viacerých opozičných kandidátov.V druhej časti diskusie politológ Grigorij Mesežnikov zdôraznil, že tesne po brutálnom útoku Ruska na Ukrajinu sa na Slovensku zmenilo verejné nastavenie v prospech podpory našich východných susedov. „Ruské lobby však pokračovalo v aktivitách na diskreditáciu Ukrajiny a Západu. Robert Fico bol v tom čase ako opozičný politik veľmi aktívny a vo svojich mobilizačných stratégiách spájal rôzne témy – okrem covidu to bola energetická kríza, inflácia, a vojna mu prišla vhod, pretože na nej vedel politicky profitovať.“ Podľa Mesežnikova sa následne verejná mienka začala meniť a zodpovednosť za vojnu sa začala pripisovať Ukrajine a NATO.Pri vysvetľovaní slovenského vychýlenia smerom k Rusku, ktoré je podľa Mesežnikova silnejšie ako napríklad v Česku, sa opiera o najaktuálnejšie faktory. Zdôrazňuje, že veľmi silnú až formujúcu úlohu zohrávajú aktivity politických síl, v čom sa Slovensko výrazne líši: „Medzi relevantnými politickými silami u nás nájdeme nositeľov proruského vplyvu a naratívov, ktorí sú pevne zakotvení vo verejnom diskurze a majú silnú podporu i vplyv na mocenské štruktúry.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Kde všade nájdeme zložky, ktoré nie sú v prospech zdravia, nervovej sústavy či hormonálnej rovnováhy? Dá sa urobiť minerálny detox? Aký vplyv má fluorid na naše zdravie a IQ? Ako dosiahnuť belšie zuby a zbaviť sa krvácania ďasien? Chcete skúsiť produkty s minerálom zeolit? TU: https://www.zeozoe.sk/ a využite kupón VYHODNE v pokladni (všetko veľkým a bez dlžňa)Toto je druhý diel rozhovoru s Janou Koristovou. Prvý diel tu: https://youtu.be/3aAK3NcJsUYLink na štúdiu o fluoride: https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/fullarticle/2828425?guestAccessKey=f61d2921-6a2b-436a-8710-c9623f148bdfCernobyl (strana 183 v tomto linku: https://www.vodnihospodarstvi.cz/ArchivPDF/vh2009/vh05-2009.pdf?utm_source=chatgpt.com )Okruhy rozhovoru nájdete dole. Bavili sme sa aj o mikroplastoch a iných prídavkoch v kozmetike. O detoxe (nielen jarnom...)Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 300ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Martina ValachováOkruhy00:00:00 Úvod – prečo je dôležité sledovať zloženie produktov 00:11:00 Rovnováha v tele – čo môže ovplyvniť náš hormonálny systém 00:16:00 Mikročastice v bežných produktoch a ich vplyv 00:22:00 Prírodné minerály v starostlivosti o telo 00:41:00 Zaujímavé využitie minerálov v špecifických situáciách 00:44:00 Zloženie opaľovacích krémov a tipy na výber 00:46:00 Praktické tipy na sezónnu regeneráciu s minerálmiStretnutie naživo v máji: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/
Filip je redaktor a editor na materskej, ktorý sa venuje médiám, sociálnym sieťam a umelej inteligencii.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 21 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na https://www.patreon.com/luzifcakAlebo na Toldo https://luzifcak.tol.doVideo môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/4UsYnBe3E0UPrípadne nás môžete pozvať na kávu nahttps://www.buymeacoffee.com/luzifcakMôžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►https://Luzifcak.comVšetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►https://luzifcak.bio.linkUPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.
Ján Balážia rozpráva svoj životný príbeh objavovania viery a vzťahu s Bohom. O tom ako prežíval prázdnotu, prešiel si manželskou krízou až nakoniec objavil Boha v tichu. O jeho službe mužom a chlapcom a mnohom ďalšom sa dozviete v podcaste.0:00 Ukážky1:18 Úvod2:00 Súťaž o knihu Uzdravenie: https://www.godzoneshop.sk/produkt/uzdravenie-mary-healyova/2:48 Predstavenie hosťa3:18 Otázky na úvod3:32 Posledná kniha ktorú si čítal?03:11 Ktorý herec by hral hlavnú úlohu o tvojom živote?04:29 Najobľúbenejší predmet v škole06:13 Podpora služby projektu Godzone: https://podpora.godzone.sk06:49 Odovzdávanie viery a výchova v detstve11:00 Hľadanie viery a kamarátstvo v puberte14:14 Party život a prázdnota16:18 Manželské stretnutia21:58 Vychodené chodníčky v živote25:16 Služba mužom26:43 Informácie nás nemenia38:00 Vplyv osobného prežívania viery do manželstva40:06 Služba pre mužov a chlapcov46:28 Ako prakticky zvládnuť úlohu otca54:02 Mužská iniciácia59:00 Kríza stredného veku1:02:15 Je potrebné vyhľadávať diskomfort?1:05:15 V prvej polovici života buduješ, v druhej opúšťaš 1:07:48 Ako žena pomôže mužovi byť dobrým mužom?1:11:18 Duchovná obnova pre mužov: https://sites.google.com/view/prerodiny-oz/naše-programy/chlapski-chlapi?authuser=0
Rumunsko malo mať nového prezidenta už na konci minulého roka. Ústavný súd však prvé kolo volieb, v ktorom s prekvapivým výsledkom 23 percent vyhral krajne pravicový kandidát Calin Georgescu, anuloval z dôvodu vážnych podozrení o zahraničnom vplyve.Georgescu dnes čelí obvineniam z viacerých trestných činov a volebná komisia mu zakázala opätovne kandidovať v opakovaných voľbách, ktoré budú v máji. On však všetky obvinenia popiera a hovorí o konci demokracie v krajine.Čo sa to v Rumunsku vlastne deje, kto je Calin Georgescu, čo vieme o zásahoch do výsledkov volieb a ako by jeho prípadné zvolenie zmenilo európsku, ale aj celosvetovú politiku?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Danielom Hoťkom zo zahraničnej redakcie denníka SME.Zdroj zvukov: Sky News, BBC News, Associated PressOdporúčanie:Videli ste už film Architektúra Československa 58-89? Ide o dokument, ktorý sa do hĺbky zaoberá českou a slovenskou architektúrou z rokov, keď v Československu vládol komunistický režim, ale ona napriek tomu dokázala vzbudiť záujem odborníkov aj v západnom svete a získať mnohé ocenenia. Premiéru v kinách mal v novembri, stále ho však nájdete napríklad na stránkach Českej televízie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov. Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku. Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár. Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku. Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť. Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár. Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu. 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko. See omnystudio.com/listener for privacy information.
V aktuálnej epizóde podcastu ti prinášame rozhovor s uznávaným odborníkom v oblasti imunológie a alergológie, prof. MUDr. Mgr. Milošom Jeseňákom, PhD., MBA, MHA, Dott.Ric., FAAAAI, ktorý je známy nielen v akademických kruhoch, ale aj ako populárizátor zdravého životného štýlu a prevencie chorôb. Stretnúť sa s ním môžeš aj v našej novej kuchárskej knihe Fitshaker v kuchyni. V tomto rozhovore sa venujeme imunitnému systému a jeho dôležitosti pri zvládaní akútnych ochorení dýchacích ciest. Profesor Jeseňák prináša praktické odporúčania, ako sa starať o svoju imunitu počas celého roka, a vysvetľuje, ako stres, jedlo, spánok, pohyb a hormonálna rovnováha ovplyvňujú naše zdravie. Budeme sa venovať otázkam, ktoré ťa môžu prekvapiť, no zásadne ovplyvnia tvoje zdravie: Prečo by sme nemali choré deti nechávať u starých rodičov? Prečo sa s chorobou neoplatí bojovať „na nohách“ a riskovať ďalšie komplikácie? Ako si môžeme uľahčiť priebeh choroby a rýchlejšie sa zotaviť? Aký veľký dopad má stres na náš imunitný systém a celkové zdravie? Prečo je práve zinok jedným z kľúčových doplnkov počas akútnej infekcie? Profesora Jeseňáka sme sa pýtali na nasledovné: 1:03 – Čo je to imunitný systém? 9:32 – Mení sa imunita podľa ročných období? 11:09 – Ako sa preventívne starať o imunitu počas obdobia chorôb? 14:59 – Vplyv spánku, stresu, pohybu a hormonálnej rovnováhy na imunitu. 24:24 – Prvé kroky pri pocite, že ochorieme. 26:34 – Ako dlho po chorobe sa vyhýbať cvičeniu? 31:28 – Prečo počas choroby nemáme chuť jesť? 32:34 – Čo pomáha pri infekciách dýchacích ciest? 35:56 – Sú šťastnejší ľudia menej chorí? Podcast je plný praktických rád, ktoré môžeš ihneď aplikovať do života, aby si si zlepšila svoju imunitu a zvládala akútne ochorenia ľahšie. Nepremeškaj tento cenný rozhovor!
Čaká nás veľká konsolidácia verejných financií, ktorú vláda ohlásila v októbri minulého roka. Na medzinárodnej scéne sa zase hovorí o stagnácii viacerých európskych ekonomík, strate konkurencieschopnosti a narastajúcom protekcionizme aj zo strany USA. Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha tak slovenská ekonomika v tomto roku bude čeliť viacerým hrozbám. „Nevieme totiž, s čím príde nová americká administratíva. Jej rozhodnutia pritom môžu ovplyvniť nálady, aj politiku v celosvetovom meradle. Na Slovensko, ako na otvorenú ekonomiku, to bude mať ešte silnejší vplyv ako na zvyšok únie,“ hovorí. Rušno však bude aj na domácom poli. Rast ekonomiky majú totiž zabezpečiť hlavne investície, a to z plánu obnovy, ktorého zdroje máme k dispozícii už len do polovice roka 2026. Čerpať európske peniaze nám však nikdy nešlo a aj v súčasnosti sme v rámci plánu obnovy len niekde na 13 percentách. Navyše, aj tento rok sa vláda na poslednú chvíľu opäť rozhodla plošne dotovať plyn. „Existuje neistota ohľadom toho, čo sa bude diať v ďalších rokoch. Zrejme donekonečna nevieme ťahať ceny na umelých úrovniach, stojí to pomerne veľké peniaze pre štátnu kasu,“ hovorí Horváth. Čo nás teda v roku 2025 čaká v slovenskej ekonomike? Ako ju ovplyvní dianie doma a v zahraničí, ako sa budú vyvíjať mzdy, čo sa bude diať na trhu s nehnuteľnosťami a ako naše peňaženky a ochotu a schopnosť míňať zasiahne vládna konsolidácia? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. _ 0:48 Hlavný ťahúň ekonomiky v roku 2025.4:07 Šanca, že vyčerpáme európske peniaze.7:40 Inflácia v roku 2025.12:40 Vplyv konsolidácie na dlh štátu.17:12 Spotrebiteľské správanie v roku 2025.20:19 Budú v roku 2025 rásť mzdy?23:00 Čo čaká trh s nehnuteľnosťami?25:21 Dopady zhoršeného ratingu Slovenska.30:58 Hlavné hrozby pre slovenskú ekonomiku. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.
Posledné dni nám ukázali, že klimatická kríza nie je len vzdialená budúcnosť. Pociťujeme ju čím ďalej, tým viac. Obdobie horúcich letných dní bez dažďa vystriedali najintenzívnejšie lejaky posledných rokov, ktoré so sebou priniesli ničivé záplavy. Dotklo sa to nielen ľudí, ale aj miest a obcí či firiem, ktoré aktuálne naprávajú škody. Prečo sa to deje a čo s tým vieme robiť?Na tieto a ďalšie otázky sme sa pýtali odborníkov - Andreja Aradyho, ekonóma pre ESG vo VÚB banke a Martina Hubinského, segmentového manažéra pre poľnohospodárstvo VÚB banky, ktorý je zároveň podpredsedom dozornej rady v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
V tomto podcaste budeme hovoriť o tom, čo je pravdy na tom, že sa človek opije skôr cez slamku a o tom, aký má dopad úbytok supov na úmrtnosť v Indii. [powepress] Zdroje More than just a utensil: The influence of drinking straw size on perceived consumption A contribution on the question whether drinking alcoholic beverages through a straw gets you drunk faster - Measurable effect only for strong drinks Does anyone else hydrate better with straws? Shift in India's Vulture Population Linked to Half a Million Human Deaths 99% Invisible - Towers of Silence Image by : Clifton & Co, Public domain, via Wikimedia Commons
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex. V nedeľu nás čaká finále Majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré sa tento rok odohrávajú v Nemecku. Turnaj, ktorý trvá už takmer mesiac, má organizátorovi UEFA priniesť takmer dvojmiliardový zisk. Časť prostriedkov asociácia získala aj od samotného Nemecka, ktoré ju navyše oslobodilo od potreby zaplatiť zo zisku patričné dane. Krajina na tom však vzhľadom na príjmy z turizmu a gastra neprerobí, čo môže pomôcť aj ekonomike ako takej, ktorá sa minulý rok nachádzala v recesii. „Vplyv na rast hrubého domáceho by mal byť pol percentný,“ hovorí športový marketér Roman Krajniak. Druhá vec je, či sa EURO, respektíve akýkoľvek veľký turnaj oplatí každej krajine. „Mnohé závisí od toho, v akom stave je infraštruktúra, či samotné štadióny. Nemecko ich aj vďaka Bundeslige malo v skvelom stave, zatiaľ čo Katar pred majstrovstvami sveta vo futbale investoval týmto smerom dvesto miliárd eur. To je úplne uletené,“ dodáva Krajniak. Na čom stojí ekonomika veľkých turnajov, oplatí sa vôbec krajinám hostiť nielen EURO, ale aj olympiádu, ktorá sa o niekoľko dní rozbehne vo Francúzsku a zmení sa na tom niečo do budúcna vzhľadom na socio-ekonomické dopady, ktoré v krajinách pred turnajom pozorujeme? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá športový marketér Roman Krajniak. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
S lekárkou a vedkyňou z Biomedicínskeho centra SAV Barbarou Ukropcovou sme sa rozprávali o tom: ako pohyb pomáha pri neurodegeneratívnych ochoreniach, špeciálne pri Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, ako pozitívne pôsobí na mozgovú činnosť, pohyb ako antidepresívum, aká týždenná pohybová aktivita a intenzita je potrebná na tieto benefity, ako vie životný štýl podporiť/odkloniť genetické predispozície.
Jana s Jakubom do podcastu zavolali advokáta a šachového rozhodcu Iva Syrového. Budete počuť: aké bizarné prípady Ivo riešil ako ovplyvňujú spory, ktoré Ivo rieši, jeho vlastné vzťahy ako sa rozhodol dvom ruským šachovým veľmajstrom na konci zápasu udeliť 0 bodov namiesto 0,5 za remízu akú stratégiu má v taekwondo zápasoch proti mladým súperom (00:00) Úvod (01:37) Predstavenie hosťa (09:50) Obľúbený vtip o právnikoch (11:40) Hľadanie vzorov a inšpirácie (16:30) Čo odovzdať svojim deťom? (17:25) Ako si Ivo formoval misiu a víziu vlastnej advokátskej kancelárie (22:50) Chyby, z ktorých sa Ivo poučil (27:45) Čo vysáva energiu (33:45) Vtipné príbehy z právnickej praxe (39:15) Vplyv právnickej praxe na manželstvo (43:38) Čo Iva motivuje (56:03) Na čo dáva pozor šachový rozhodca (01:05:12) Hľadanie pokoja v Taekwondo (01:09:35) Ako číta právnické texty v biblii ako právnik (01:15:05) Knižné tipy od Iva (01:18:27) Záver
Plánujete niečo robiť s hotovosťou, ktorá nie je zainvestovaná na účtoch vo Finaxe? Aký je váš pohľad na vplyv očakávaného poklesu svetovej populácie na dynamiku rastu akciových trhov? Mali by sme pridať v šetrení na dôchodok, aby sme si po ukončení aktívnej kariéry udržali životný štandard? Na tieto otázky sa pozrieme v dnešnom Finax radí. Prečo držíme hotovosť na účtoch? https://www.finax.eu/sk/blog/11-najcastejsich-otazok-klientov-finaxu#otazka4 Čo je FIRE? https://www.finax.eu/sk/blog/financna-nezavislost-ako-ist-do-dochodku-mlady-a-bohaty Radoslav Kasík, Juraj Hrbatý a Ján Tonka VAŠE OTÁZKY DO FINAX RADÍ Záznamník: 041 222 01 74 Dotazník: https://finax.tech/dotaznik Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite https://finax.eu/sk APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://tw
V dnešnom podcaste budeme hovoriť o prebiehajúcej zombie apokalypse (našťastie zatiaľ týkajucej sa iba(?) jeleňov) a o vplyve spánku na radosť. Zdroje Zombie deer disease is spreading and scientists are concerned that it could jump to humans Chronic Wasting Disease of Cervids: Current Knowledge and Future Perspectives Prion diseases Prion New study reveals the hidden emotional cost of sleep deprivation Image by Денис Марчук from Pixabay
1. Tri spôsoby, ako chcú pomôcť Kočnerovi. 2. Pán Korčok, budíček! 3. Fico v predklone pred agresorom.
Strana SNS získala vo voľbách 5,62 percenta všetkých hlasov. V parlamente bude mať 10 mandátov. Okrem Andreja Danka však ostatní poslanci pochádzajú z iných strán. Ako k tomu došlo, o ako stabilné zoskupenie pôjde a čo od nich môžeme čakať diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s politológom a šéfom katedry Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.Veronika Hincová Frankovská rozoberala výrok Tomáša Tarabu z relácie O 5 minút dvanásť podľa ktorého odišiel z ĽSNS po tom ako sa dozvedel, že si Milan Mazurek zavolal do vysielania vydavateľa Mein Kampf. Rovnako poukázala na dezinformácie, ktoré v poslednej dobe šírili Rudolf Huliak a Martina Šimkovičová. Podľa Erika Láštica je podoba zastúpenia SNS v parlamente dôsledok väčšieho vplyvu voličov, ktorý majú nad poradím na kandidátkach a potom špecificky v prípade SNS vidí „príklad toho ako digitálni kandidáti a kandidátky môžu byť úspešní“. Ukazuje sa totiž úspech kandidátov, ktorí majú „obrovský výtlak v digitálnom prostredí a hlavne na sociálnych médiách“.
Milan Sedliak, športový vedec, docent na FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave, nám odborne, ale aj prakticky objasnil čo sú hormóny, ako fungujú, aj aké dysbalancie môžu nastať. Dôležitú úlohu tu zohráva cvičenie/pohyb, životospráva, kvalitný spánok. "Keď ste zdravý, telo má optimálne hladiny hormónov." Koľko a aký druh cvičenia je (týždenne) optimálny pre zdravie? Cvičiť aj počas menštruácie? Čo pomáha v menopauze? Nutričná deficiencia vo vrcholovom športe a jej vplyv na hormonálne zdravie. Toto sú niektoré zo zaujímavých tém, ktoré sme otvorili. Príjemné počúvanie!
Ani nie tak maďarské provládne médiá, ako slovenskí politici pretláčajú Orbánovu politiku medzi voličmi z juhu. Zistenia prieskumu AKO nabúravajú predstavu o tom, že by maďarská menšina žijúca na Slovensku žila v informačnej bubline, kde by zásadne dominovali zdroje šíriace pohľady maďarskej vlády. Napriek tomu má politika Viktora Orbána na ňu pomerne veľký vplyv. Prečo je to tak? Ktorý politik a strana sú v maďarských provládnych médiách jednoznačne preferovaní? V akej miere a forme má medzi maďarsky hovoriacimi voličmi vplyv Viktor Orbán? Vypočujte si podcast denníka Pravda so šéfom prieskumnej agentúry AKO Václavom Hříchom, analytikom Adapt Institute Matejom Kandríkom a profesorkou politológie z Univerzity Komenského Darinou Malovou. #pocuvajtepravdu
Dnes uderom polnoci sa uzavrie možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto šancu využilo vyše 60 tisíc našich spoluobčanov, ktorí napriek tomu, že momentálne žijú za hranicami sú srdcom stále doma. Čo treba urobiť, ak máte záujem voliť zo zahraničia a ako tieto hlasy môžu ovplyvniť volebnú matematiku? Dnes, v stredu 9. augusta je posledný deň keď sa ešte môžete rezistrovať pre možnosť voľby zo zahraničia. Doteraz túto možnosť využilo vyše 60 000 slovákov, do polnoci k ním ale ešte môžu pribudnúť ďalší naši spoluobčania, ktorí napriek tomu, že sa momentálne nachádzajú za našim hranicami nestratili kontakt s našou verejnou realitou a majú záujem ju prostredníctvom svojho hlasu aj reálne vo voľbách ovplyvniť.Ako tieto hlasy môžu reálne ovlyvniť parlamentnú matmatiku, čo vieme o tom, ako volili Slováci v zahraničí v minulosti sa budeme pýtať šéfa agentúry AKO Václava Hřícha.Reč však bude aj o aktuálnej predvolebnej kampani a vývoji preferencií politických strán. No a na záver vám ponúkneme aj jedno malé prekvapenie.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
V tejto epizóde si povieme ako vplýva fajčenie ale i moderný vaping na plodnosť i menštruačné cykly žien. Je vaping lepšia forma fajčenia? To sa dozvieš práve v tejto epizóde. Môj E-shop bagniaristore.cz a YUNA Čakací list na naše členstvo je tu.
V tejto epizóde si povieme ako vplýva fajčenie ale i moderný vaping na plodnosť i menštruačné cykly žien. Je vaping lepšia forma fajčenia? To sa dozvieš práve v tejto epizóde. Môj E-shop bagniaristore.cz a YUNA Čakací list na naše členstvo je tu.