Podcasts about demokrati

Walt Whitman kallas USA:s nationalpoet, men fortsätter att provocera. Göran Sommardal reflekterar över Whitmans poesi och över varför han älskade sina medmänniskor mest när de sover. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app. ESSÄ: Detta är en text där skribenten reflekterar över ett ämne eller ett verk. Åsikter som uttrycks är skribentens egna. Först sänd 2019-05-30.[Louis Armstrong: Nobody knows the trouble I've seen]Man borde inte börja en OBS-essä med sång och musik. Men skälet till att jag inte kan låta bli musik­en och sången är att mötet med de dikter som Walt Whitman har kallat Leaves of Grass, eller det urval som Gunnar Harding har kallat Jag hör Ame­ri­ka sjunga, får mig att höra, om jag skulle höra Amerika sjunga, inte alla de sånger som Walt Whitman radar upp redan i den inledande dikten – utan allra först det här.[Mahalia Jackson: Let my people go]Så här låter Whitmans sång:Jag hör Amerika sjunga, en mångfald av sånger hör jag/mekanikernas sånger, var och en sjunger sin muntert och/ starkt som sig bör,snickaren sjunger sin medan han mäter sin planka eller bjälke,[...]moderns underbara sång, eller den unga hustruns vid sina/ sysslor, eller flickans där hon syr eller tvättar,/var och en sjunger om vad som hör till honom eller henne/ och ingen annan,/dagen om vad som tillhör dagen – om natten en samling/ unga grabbar, robusta, vänliga/och de sjunger för full hals sina starka, melodiska sånger....I stället för att låta de ohörda kollektivens och de förvisade folkliga gemenskap­ernas sånger runga i sin dikt avlyssnar Whitman, alltså, de enskilda amerikanernas ton­arter och sångstilar. Och jag vet att denna invändning mot Walt Whitmans allomfattande och alltomfattande individualism kan förefalla historiskt orättvis. Han var ju emot slaveriet, om än tidvis en något vacklande abolitionist. Han uppmärk­sammade de amerikanska ursprungsinvån­ar­na, han såg till både män och kvinnor – alla den nya kontinentens själar ägde sam­ma hemortsrätt på Den stora landsvägen, som får sägas vara poetens favorittillhåll i dikten. Och riktningen i hans litterära politik var alltid demokratins. I sin essä om Whitman i sina Studier i klassisk amerikansk litteratur kallar D.H. Lawrence honom "den första vite infödingen".Om Dickinson lock­ar med sin gåtfulla precision och sin precisa gåtfullhet, så har Whitman förfört sina stora läsarskaror med sin generösa omåttlighet och välgör­ande brist på poetiska hyfsning.Det kan vara upplysande att jämföra Walt Whitmans poesi och plats i den ameri­kans­ka litteraturhistorien med den tolv år äldre Henry Wadsworth Longfellow, som vid tiden för Whitmans debut 1855 var den dittills överlägset mest kän­de ame­ri­kanske poeten, hyllad på båda sidor av Atlanten. Och på sin tid flitigt utgiven och översatt, också till svenska, och beundrad av europeiska stor­het­er som Dickens och Baudelaire. Longfellows hexameterepos Evangeline skildrar en romantisk-tragisk historia baserad på en historia om brittisk etnisk rens­ning av franska ättlingar i Nova Scotia. Hans mytologiska The Song of Hiawatha är en hyllning till "den ädle vilden" och hans valhänta och aldrig riktigt realistiska skildringar av slaveriet i Poems on slavery är helt i linje med hans starka enga­gemang för abolitionismen. Men trots att Longfellow på många vis intog en mer progressiv och klargörande ställning i frågor om slaveri och fördrivning och exploatering av Amerikas urinnevånare, så har tidens gång förvandlat hans euro­- peiskt de­signade humanism i kombination med hans akade­mis­ka välmenande vers till obligatorisk kurslitteratur, medan Walt Whitmans fria och orim­made verser, fräcka och förföriska, ofta skabrösa och frispråkiga, med kärlek så­väl mellan män och kvinnor som mellan män och män – den har blivit, och förblivit, också den obligatorisk kurslitteratur men i ett avgörande tillägg ett källsprång för läsare och efterföljare. "Whitman, den ende man som gått fram på helt oba­na­de stigar", så skriver D.H. Lawrence vidare om Whitman i sin essä. Och för vår europeiska räkning kunde han ha tillagt: US-amerikanska stigar. Och så är det. Walt Whitman, jämsides med Emily Dickinson, har kommit att utgöra den amerikanska poesins ojämförliga moderna källflöde. Om Dickinson lock­ar med sin gåtfulla precision och sin precisa gåtfullhet, så har Whitman förfört sina stora läsarskaror med sin generösa omåttlighet och välgör­ande brist på poetiska hyfsning. Och många, inte bara amerikanska, poeter har följt i hans fotspår.I denna generositet ingår en idé om mänsklig förbrödring, ty så får man ända karaktärisera ingivelsen hos en poet som gärna inledde sina dikter med ett Allons!, alltså det "Allons enfants...", som inleder Marseljäsen, den franska revolutionssång­en som mer än någon annan kommit att musikaliskt förkroppsliga Frihet, jämlikhet, broderskap.Jag föreställer mig gärna att hållbarheten och livaktigheten i arvet efter Whit­man till stor del också har göra med att han i någon mening förblivit kontro­versiell och aldrig riktigt enkelt kanoniserbar. Hade det bara varit för hans proklamerade världsmedborgarsolidaritet som Bror Hjort tolkade den i sin målning "Kärleken, freden, arbetet", med Whitman själv, "Jesus den härlige" och Sokrates, därtill bröder och systrar, svarta, röda, gula och vita tillsammans i fröjd och gamman, då hade hans verser kunnat pryda vilken som helst sön­dags­skola. Som det står i inledning till dikt 8 av sviten "De sovande":asiaten och afrikanen hand i hand, europén och amerikanen hand i hand/lärd och olärd hand i hand, och man och kvinna hand i handMen i botten av denna inlevelsefulla själarnas gemenskap som Whitman målar upp åter­finner vi, alltid, det Lawrence i sin Whitman-betraktelse hänvisar till som hans "obän­diga livskraft", och han citerar:Jag är den som anfäktas av köttslig lusta/Graviterar inte jorden, dras inte all materia till all annan, åtrår den?/Så dras min kropp till allt och alla som jag möter eller ser.Det är i diktsviten Children of Adam som Whitman mest oförblommerat och envetet ger uttryck för kropparnas sinnliga möten. Och i Calamus tillkommer det för tiden ännu mer "chockerande": homoerotik. Whitman bjöd på en frisprå­kighet som på sin tid något lättare fann fristad i Europa än i det ännu bigotta USA. Hos Whitman hålls ingen "Själarnas maskerad" som hos Pär Lagerkvist, sna­rare en kroppar­nas maskerad. Hos Whitman har Terentius urhumanistiska ”Intet mänskligt är mig främmande” transformerats till ”Allt kroppsligt är mig kärt”:stammaren, sjuklingen, den välbyggde, den anspråkslöse,/den kriminelle som stod inför skranket, domaren som satt och dömde honom,/de vältaliga advokaterna, juryn, åskådarna,/skrattaren och gråtaren, dansaren, änkan vid midnatt, den röda squawen,/den lungsiktige, den rosfeberdrabbade, idioten, han som förorättats,/ motsatserna, och var och en mellan det här och dem i mörkret,/jag svär att de är utjämnade nu – ingen förmer än den andra,/natten och sömnen har gjort dem jämlika och återupprättat dem.Individer, alla lika mycket mänskligt värda, men bara tillgängliga och insläppta En och En."Hans dikter", här citerar jag på nytt D.H. Lawrence, "Demokrati, En masse, Allenheten, är långa additions- och multiplikationstabeller, där slutsiffran alltid blir JAG SJÄLV."Sannolikt är det i denna allomfattande men enkelriktade individualism som Walt Whitman blir bäst definierad. Individer, alla lika mycket mänskligt värda, men bara tillgängliga och insläppta En och En. Inga klasser, inga kulturskillnader- och gemenskaper, inga fackföreningar, och inget behov av fackföreningar, ingen UNION. Därför älskar Whitman sina människor mest när de sover:De sovande är mycket vackra då de ligger avklädda,/de flyger hand i hand fram över hela jorden från öster till väster då de ligger/avkläddaHär skymtar Whitmans utopi, lika lockande än idag, och för alltid lika skrämmande. Vår tids ideologiska städmani: att göra rent hus: Ur vägen allt för själarnas framåtskridande, all religion, alla fasta föremål, konstarter, regeringar – allt det som var eller är synligt på detta klot eller något annat klot faller i nischer och vrår inför själarnas procession längs universums väldiga vägar.Göran SommardalLitteraturWalt Whitman: Jag hör Amerika sjunga, övers. Gunnar Harding, Ellerströms 2019.Walt Whitman: Leaves of Grass, Penguin Classics 2017.Longfellow: Poetical Works, London 1973Henry Wadsworth Longfellow: Hiawatha, övers. Helmer Linderholm, Tidens förlag 1978D.H. Lawrence: Studier i klassisk amerikansk litteratur, övers. Harry Järv, Cavefors 1964 Göran Sommardal

Jag satt en stund med Lennart. Gilla, kommentera och allt sånt!

Och vet vi tillräckligt för att göra genomtänkta val? Filosofen Folke Tersman och idéhistorikerna Jenny Andersson och Svante Nordin svarar på lyssnarnas frågor. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app. Leif menar att valresultatet den 13 september sannolikt kommer att ha stor betydelse för Sveriges utveckling. Han frågar: Vet de som ska rösta tillräckligt mycket för att kunna göra genomtänkta val? Gerd Cruse Sondén är kritisk till marknadsekonomi och kapitalism. Hon har en vän som säger att demokrati och marknadsekonomi är ett äkta par som aldrig kommer att separera och frågar: Är det så?Bengt Gustafsson tycker att politiken är för kortsiktig, till exempel när det gäller klimatfrågan. Han undrar om man skulle kunna ordna så att politiken blir mer långsiktig. Är systemet med korta valperioder otjänligt? Skulle man kunna ha en nämnd som hade i uppdrag att tillvarata kommande generationer, frågar han.Lisa Donnerdal har funderingar kring hur människor väljer parti, utifrån egenintresse eller allmänintresse. Hur ser man på detta inom politisk teori?Medverkande: Filosofen Folke Tersman och idéhistorikerna Jenny Andersson och Svante NordinProgramledare: Cecilia Strömberg WallinProducent: Marie Liljedahl

Ring P1 från Umeå om bland annat demokrati, låneord, feta katter och SSRI. Programledare: Steffen Renklint, producent: Erica Dahlgren Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app.

Audun Lindholm • Mariken Lauvstad • Tom Hetland • Eirik Bø

Američtí demokraté si brousí zuby na republikány a chtějí jim v nadcházejících volbách přebrat obě komory Kongresu. Ve Sněmovně reprezentantů se jim to podaří snáze. V Senátu to budou mít těžší – Spojené státy volí, podobně jako u nás, vždycky třetinu senátních křesel a letošní výběr států, kde se volí, není pro demokraty nejpříznivější.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Når vælgerne placerer sig i øst og vest, og debatten får lov at udfolde sig mere tilfældigt end beregnet, så kan vi også tage det som et udtryk for, at der stadig foregår en demokratisk proces. Valgforsker og centerleder på Danmarks Medie- og Journalisthøjskole Roger Buch mener faktisk, at de danske medier overordnet opførte sig pænt overfor politikerne ved det seneste folketingsvalg. Og måske var det derfor, at det endte med så spredt et resultat? Vi kigger igen på mediernes indflydelse på valget – og får sat valget både i en historisk kontekst og bliver mindet om, hvad vi selv, medierne og politikerne egentlig har indflydelse på. I KLF-studiet løfter vi lidt af sløret for vores kommende jubilæumsfejring – og så får det der med tvivl også lidt et modspil: For stærkt demokrati forudsætter også, at vi hver især gør et forarbejde. Medvirkende: KLFs generalsekretær Mikael Arendt Laursen, forskningslektor og centerleder ved DMJX Roger Buch. Vært: Malene Tonnung.  Kilder: Debatten, DR Ansigt til ansigt – hvem skal lede Danmark?, DR  EKSTRAMATERIALE  Beha-parret: Kærlighed er en stor del af succesen: https://klf.dk/beha-parret-kaerlighed-er-en-stor-del-af-succesen/ Landsmøde og jubilæumsfest: https://klf.dk/landsmoede-2026/ Klumme: Løgnens pandemi og brugen af kristendommen: https://klf.dk/klumme-loegnens-pandemi-og-brugen-af-kristendommen/ Podcast: Reality-politikere og tørre tal – vi ser på mediernes valgdækning:  https://klf.dk/reality-politikere-og-toerre-tal-vi-ser-paa-mediernes-valgdaekning/ ----- Send meget gerne dine reaktioner ind her: https://klf.dk/reager/   Vil du gerne have et KLF-møde i kalenderen i din kirke eller forening? Så besøg http://book.klf.dk/  Hvis der er emner, du synes, at vi skal tage op i podcasten, er du velkommen til at sende en mail på podcast@klf.dk  Hvis du har lyst til at støtte KLFs podcast og KLFs arbejde i det hele taget, kan det ske på Mobilepay: 76540. På forhånd tak for enhver gave!  Hvis du ikke er medlem af KLF, er du meget velkommen: https://klf.dk/bliv-medlem/ 

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Referendum dopadlo podľa očakávaní, Demokrati ho napriek tomu prezentujú ako politické víťazstvo. Medzitým sa na Devíne konala celonárodná oslava, chýbal tam už len národ. Blahoželania k americkému Dňu nezávislosti od Putina a Zelenského boli dosť podobné – s jedným dôležitým rozdielom.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Religion er til skade for demokratiske menneskerettigheder." Således siger forskning, data og statistik.   Jeanet Sinding Bentzen er nyudnævnt professor og en af verdens ledende forskere i religionsøkonomi: Hvordan religion præger et samfund økonomisk, kulturelt og politisk.    Tallene peger på nogle konklusioner og budskaber, som provokerer de religiøse magthavere og deres politiske allierede. For eksempel ovenstående konklusion på et kæmpe studie af religionernes politiske effekt verden over.   Anders og Jeanet dykker sammen ned i dataen, som peger på nogle ubehagelige sammenhænge, som ethvert politisk menneske bør kende til.

Hostia: Peter Kalivoda (predseda výboru NR SR pre európske záležitosti; Hlas-SD), Michal Kiča (podpredseda strany Demokrati), Samuel Cíbik (ústavný právnik Ústav štátu a práva SAV) a Václav Hřích (sociológ, riaditeľ prieskumnej agentúry AKO). | V sobotu sa uskutočnilo desiate referendum v ére Samostatnosti Slovenska. Namiesto pôvodne požadovaných troch otázkach vyhlásil prezident referendum iba o druhej a tretej z nich. Hlasovania sa zúčastnilo 16,13 % oprávnených voličov a bolo neplatné. V diskusii s našimi hosťami budeme hľadať odpovede na otázky, či možno hovoriť o zbytočných nákladoch, alebo má prednosť ústavne garantované právo občanov. Mala by sa zmeniť ústava tak, aby bolo možné v referende rozhodovať aj o ukončení volebného obdobia parlamentu? Ako upraviť podmienky pre platnosť tak, aby sa zreálnila úspešnosť referenda? Nemal by sa taxatívne vymedziť okruh otázok, o ktorých sa môže referendum konať? Vypočujte si nedeľný Referendový špeciál s Annou Vargovou a jej hosťami. | Referendový špeciál s Annou Vargovou. | Moderuje: Anna Vargová. | Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Roman Michelko (poslanec Národnej rady SR; SNS) a Juraj Šeliga (podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati). | Slovensko už o niekoľko hodín čaká jubilejné desiate referendum. Aktivita mimoparlamentnej strany Demokrati má nízke šance na úspech, motivovaní sú predovšetkým voliči opozičných strán. V histórii našej krajiny uspelo doteraz len jediné hlasovanie o vstupe Slovenska do Európskej únie. Aké sú reakcie na referendum oboch politických táborov? Ako bude vyzerať účasť, keďže sa len nedávno začali školské prázdniny? Minieme peniaze na nástroj politického súboja a v čom je snaha Demokratov odlišná od tej strany Smer z roku 2023? | Slovensko čaká referendum. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Babiš a jeho vláda ukázali svoju pravú tvár. Prečo sa Demokrati sťažujú na nedostatočnú podporu referenda. Celonárodné oslavy na Devínskom hrade budú celonárodné, ale prístup budú mať len papaláši.

Niekto na ceste do Chorvátska, niekto na púti a niekto pri vode. A niekde medzi týmito scenármi Demokrati smerujúci do referendových miestností. Referendum sa v súčasných podmienkach podobá situácii, keď na preteky nastupujete so zlomenou nohou. Demokrati vyzbierali 368-tisíc platných podpisov a v sobotu sa skutočne bude konať referendum. Referendum, o ktorom sa hovorilo veľa a už sa hovorí málo. Stačila mobilizácia do odovzdania podpisov? Nezáleží na výsledku, keď nevidíme kampaň? A dá sa vôbec bojovať kampaňou proti letu? V podcaste Dobré ráno diskutoval s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou komentátor denníka SME PETER TKAČENKO. Zdroje zvukov: Markíza, TASR, YouTube/Demokrati Odporúčanie: V Žiline odštartoval medzinárodný festival animácie Fest Anča a tentoraz si vybral tému FAKE. V Bratislave bude Deň humoru v parku na Dunajskej a čaká vás aj Východná, na ktorej minulý rok vznikol protestsong o ministerke. Dajte teda šancu kultúre, slovu, hudbe, tancu a všetkému, čo z nás robí jemnejších a citlivejších ľudí. Ak teda vyleziete v tomto teple z domu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Demokrati majú dve možnosti, s kým ísť do predvolebnej koalície a len jedna z nich je PS. Ísť samostatne je riziko pre každého, kto je pod 10 percent, lebo bude vysoká účasť, hovorí Jaroslav Naď. Peniaze pre Ficovho syna podľa neho len pretiekli zo štátu cez stranu a firmu. Prečo je ticho okolo ich referenda? A ako to bolo naozaj s predajom protilietadlového systému Kub do Ugandy?V podcaste s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že Michal Fico dostáva peniaze od štátu cez stranícky prietokový ohrievač;– po 2:00 – že podozrivé prevody boli aj okolo Ficovej mamy a brata;– od 4:00 – čo hovorí na kauzu Očistec;– po 7:00 – ako na chate v Čifároch odkazovali Kočnerovi do basy, že mu pomôžu;– od 9:00 – či volal Slota Ficovi, aby nešiel do basy;– po 10:45 – že nový veľvyslanec Radačovský na Cypre spôsobí vojnu;– od 13:00 – prečo si myslí, že Slovensko sa mení na peklo;– po 14:00 – prečo je problém aj skúsený diplomat Kmec v Ríme;– od 17:40 – či Demokrati budú alebo nebudú kandidovať spolu s PS;– po 18:30 – koľko percent musia mať v prieskumoch, aby išli riskovať voľby samostatne;– od 19:00 – že čaká vysokú volebnú účasť a tak budú v ohrození aj strany okolo 10 percent;– po 19:50 – čo presne znamená predvolebná koalícia, čo vylučuje a čo si vie predstaviť;– od 20:30 – že Demokrati majú aj inú možnosť na koalíciu ako s PS;– po 23:30 – či nejdú zopakovať chybu koalície PS-Spolu;– po 26:00 – či by spojenie PS a Demokratov do koalície neposlalo SaS mimo parlamentu;– po 26:30 – že hlasy zvnútra SaS naznačujú, že nie sú natoľko proti spájaniu, ako hovoria navonok;– po 27:45 – že Maďarská aliancia je podľa neho subjekt, ktorý môže rozhodnúť voľby;– od 29:00 – či by sa Eduard Heger nehodil skôr ku KDH a či sa spájanie týka aj Igora Matoviča;– po 30:00 – či sú pre SaS všetci ostatní ľavicoví a či sú Demokrati pravica;– od 31:30 – prečo je okolo ich referenda ticho;– po 35:00 – ako to bolo s predajom systému Kub do Ugandy;– od 39:00 – že minister obrany nijako nedokázal, kedy boli Kuby reálne vyradené do šrotu;– od 43:30 – že Robert Kaliňák mal priznať, koľko na biznise s Kubmi zarobila súkromná firma;– po 46:00 – kde je rozdiel od toho, čo sa stalo so systémom S300;– od 50:00 – prečo si myslí, že systém Kub mal skončiť v Rusku.

Demokrati majú dve možnosti, s kým ísť do predvolebnej koalície a len jedna z nich je PS. Ísť samostatne je riziko pre každého, kto je pod 10 percent, lebo bude vysoká účasť, hovorí Jaroslav Naď. Peniaze pre Ficovho syna podľa neho len pretiekli zo štátu cez stranu a firmu. Prečo je ticho okolo ich referenda? A ako to bolo naozaj s predajom protilietadlového systému Kub do Ugandy?V podcaste s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že Michal Fico dostáva peniaze od štátu cez stranícky prietokový ohrievač;– po 2:00 – že podozrivé prevody boli aj okolo Ficovej mamy a brata;– od 4:00 – čo hovorí na kauzu Očistec;– po 7:00 – ako na chate v Čifároch odkazovali Kočnerovi do basy, že mu pomôžu;– od 9:00 – či volal Slota Ficovi, aby nešiel do basy;– po 10:45 – že nový veľvyslanec Radačovský na Cypre spôsobí vojnu;– od 13:00 – prečo si myslí, že Slovensko sa mení na peklo;– po 14:00 – prečo je problém aj skúsený diplomat Kmec v Ríme;– od 17:40 – či Demokrati budú alebo nebudú kandidovať spolu s PS;– po 18:30 – koľko percent musia mať v prieskumoch, aby išli riskovať voľby samostatne;– od 19:00 – že čaká vysokú volebnú účasť a tak budú v ohrození aj strany okolo 10 percent;– po 19:50 – čo presne znamená predvolebná koalícia, čo vylučuje a čo si vie predstaviť;– od 20:30 – že Demokrati majú aj inú možnosť na koalíciu ako s PS;– po 23:30 – či nejdú zopakovať chybu koalície PS-Spolu;– po 26:00 – či by spojenie PS a Demokratov do koalície neposlalo SaS mimo parlamentu;– po 26:30 – že hlasy zvnútra SaS naznačujú, že nie sú natoľko proti spájaniu, ako hovoria navonok;– po 27:45 – že Maďarská aliancia je podľa neho subjekt, ktorý môže rozhodnúť voľby;– od 29:00 – či by sa Eduard Heger nehodil skôr ku KDH a či sa spájanie týka aj Igora Matoviča;– po 30:00 – či sú pre SaS všetci ostatní ľavicoví a či sú Demokrati pravica;– od 31:30 – prečo je okolo ich referenda ticho;– po 35:00 – ako to bolo s predajom systému Kub do Ugandy;– od 39:00 – že minister obrany nijako nedokázal, kedy boli Kuby reálne vyradené do šrotu;– od 43:30 – že Robert Kaliňák mal priznať, koľko na biznise s Kubmi zarobila súkromná firma;– po 46:00 – kde je rozdiel od toho, čo sa stalo so systémom S300;– od 50:00 – prečo si myslí, že systém Kub mal skončiť v Rusku.

Ring P1 från Stadsbiblioteket i Göteborg om demokrati och yttrandefrihet. Bland annat om ungdomar, medborgarförslag och partisamarbeten. Programledare: Emmy Rasper, ansvarig utgivare: Sabina Schatzl Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app.

Demokrati žiadajú vyšetriť, ako sa zo šrotu stal vojenský materiál za 10 miliónov eur. Robert Fico prognózuje volebný pat, možno po ňom aj túži. Radačovský a Kmec – naša spoločná hanba.

Opoziční demokrati ostro kritizujú ministra obrany za údajný predaj protilietadlového raketového systému KUB zo sovietskych čias. Minister kritiku odmieta a hovorí, že systém je nefunkčný a o vývoze nevie. Demokratom sa nepáči ani státisícová podpora vlády pre Jednotu dôchodcov Slovenska. A Slovensko sa nedočkalo prorastových opatrení v podobe nižších daní či odvodov. Horúcou témou má byť aj spolupráca či spájanie sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom.V čom teda má byť problém okolo starších protivzdušných systémov KUB a nových Barakov, ktoré nakupujeme od Izraela? Prečo majú byť problém dotácie pre Jednotu dôchodcov a ako vlastne dopadne možné spájania sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Andreas Johansson Heinö är förläggare för Timbro förlag och doktor i statsvetenskap med avhandlingen Hur mycket mångfald tål demokratin? Han har tidigare arbetat som lärare och forskare vid Göteborgs universitet. Andreas är även författare till flera böcker, bland annat Anteckningar från kulturkriget. OBS. Det här är inte hela avsnittet. Vill du få tillgång till alla hela avsnitt? Bli medlem på Sista Måltiden. Som medlem får du tillgång till alla nya och gamla avsnitt i sin helhet och utan reklam. Lyssna i valfri podcast-app, inklusive Spotify. Enkelt att komma igång. Ingen bindningstid. Tryck här för att bli medlem eller gå in på https://sistamaltiden.se. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Nova vlada dobiva vse jasnejše oblike - po napovedih bi lahko premier Janez Janša seznam ministrov v državni zbor vložil še danes ali pa jutri. Kandidate sicer danes potrjujejo izvršilni odbori strank SDS, NSi in Demokrati, v javnost pa prihaja vse več imen. Drugi poudarki oddaje: Gospodarska zbornica opozarja na rast stroškov dela v minulem letu in pozdravlja davčne spremembe, ki jih predvideva koalicijska pogodba prihajajoče vlade Napetosti med Združenimi državami in Iranom kljub nedavnim napovedim o približevanju dogovoru ne pojenjajo, novim ameriškim napadom je sledil iranski vojaški odziv Bolivija je po več mesecih protivladnih protestov na prelomni točki, opozarja predsednik Paz; razglasil bi lahko izredno stanje

Han är åtalad för olaga hot – samtidigt som han själv står som målsägande i ett fall om hets mot folkgrupp. I veckans avsnitt gästar debattören Aron Flam för ett intensivt samtal om yttrandefrihet, politik, islamism och Sveriges framtid.Aron berättar om tiden efter den sjunde oktober, varför han menar att antisemitismen växer i Sverige och hur han hamnade mitt i två uppmärksammade rättsprocesser samtidigt. Han riktar också skarp kritik mot vänstern, som han anser har allierat sig med islamister i ett gemensamt motstånd mot västvärlden, kapitalismen och liberala värderingar.Samtalet tar vidare avstamp i Mellanöstern, där Aron förutspår att den iranska regimen kan falla inom bara några år – samtidigt som han varnar för hur Iran redan påverkar Sverige genom hot, extremism och våld på svensk mark.Dessutom diskuteras den växande politiska klyftan mellan unga män och kvinnor, biologiska skillnader mellan könen, kvotering, entreprenörskap och varför Aron hoppas på ännu en mandatperiod för Tidöregeringen.Detta är ett högaktuellt och tankeväckande avsnitt om ideologi, makt och kampen om framtidens Sverige.Följ Aron på Instagram härFölj Aron på YouTube härLäs mer om Aron härLäs mer om Framgångsakademin här.Ta del av Framgångsakademins kurser.Beställ "Mitt Framgångsår".Följ Alexander Pärleros på Instagram.Följ Alexander Pärleros på Tiktok.Bästa tipsen från avsnittet i Nyhetsbrevet. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Poslanci so z 48-imi glasovi odločili, da referendum o zakonu o interventnih ukrepih za razvoj Slovenije ni dopusten. Predlagatelji – to so trojček NSi, SLS in Fokus ter Demokrati in Resnica – so utemeljevali, da referendum ni mogoč, ker zakon vključuje številne davčne določbe. Opozicija pa je zatrjevala prav nasprotno. Sindikati, pobudniki referenduma, so že napovedali, da bodo v prihodnjih dneh oddali zahtevo za ustavno presojo sklepa, sprejetega danes v državnem zboru. - Od danes onemogočeno odpiranje bolniškega staleža za nazaj, pacient mora zdravniku odsotnost sporočiti isti dan. - Izrael ob okrepljenih napadih na jug Libanona tamkajšnjim prebivalcem grozi s prisilnim izseljevanjem. - Letošnji dobitnik Borštnikovega prstana je Aleš Valič, dolgoletni član Drame, ki je zaznamoval tudi radio, film, televizijo in pedagoško področje.

Stranke SDS, trojček NSi, SLS in Fokus ter Demokrati, ki se pogovarjajo o oblikovanju nove vlade, bi lahko po nekaterih informacijah že danes podpisale koalicijsko pogodbo. Desna koalicija med prioritetami navaja razvoj in blaginjo, boj proti korupciji, decentralizacijo in debirokratizacijo. Glasovanje o mandatarju Janezu Janši bo jutri. Ostali poudarki oddaje: Umik ameriških vojakov iz Evrope ne bo vplival na obrambne načrte Nata, trdi njegov generalni sekretar Rutte; tudi o tem bodo na Švedskem govorili zunanji ministri članic zavezništva. Predsednika Rusije in Kitajske Putin in Ši v Pekingu pozvala k pravičnejšemu sistemu globalnega upravljanja. Nogometaši Aston Ville zmagovalci evropske lige; slovenski hokejisti na svetovnem prvenstvu elitne skupine doživeli hud poraz proti Švedom.

Ring P1 från Rosengårdsskolan om bland annat deras modell för studiero och trygghet, seniorer i skolan och stöd till barn med diagnoser. Programledare: Sofie Ericsson, ansvarig utgivare: Sabina Schatzl Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app. Vilka frågor är viktigast för dig i valet? Den frågan ställde vi till er som lyssnar, på vår facebooksida tidigare i år. Omröstningen är klar och de ämnen som fick flest röster blir nu centrala i fyra utesändningar med Ring P1 under försommaren, där du har möjlighet att vara med och säga din mening i Ring P1-publikens viktigaste valfrågor. 12 maj VÅRDEN, från Sollefteå sjukhus, med Steffen Renklint 21 maj SKOLAN, från Rosengårdsskolan i Malmö, med Sofie Ericsson 4 juni MILJÖ och KLIMAT, från tankstationen i Töre i Norrbotten, med Nicke Nordmark 11 juni, DEMOKRATI och YTTRANDEFRIHET, från Stadsbiblioteket i Göteborg, med Emmy Rasper Välkomna att möta oss ute i verkligheten och att medverka i programmet, på plats eller som vanligt i telefon!

Na výletnej lodi MV Hondius sa objavilo podozrenie na zriedkavý prenos hantavírusu z človeka na človeka, čo vyvolalo obavy aj množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach. Aký nebezpečný je hantavírus v skutočnosti, čo o ňom vieme a prečo odborníci zatiaľ nehovoria o scenári podobnom covidu? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a virológom Borisom Klempom, vedcom pôsobiacim v SAV a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že pri príležitosti druhého výročia atentátu na premiéra Roberta Fica sa opäť šíria obvinenia, že útočník bol nejakým spôsobom prepojený na stranu Demokrati. Objavujú sa aj autoritatívne formulované tvrdenia, že takéto prepojenie potvrdil súd. „To však nie je pravda. Naopak, rozsudok Špecializovaného trestného súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu potvrdili, že Cintula konal sám, a nespomínali žiadne takéto prepojenia na žiadnych iných aktérov,“ uviedla Frankovská.V kontexte hantavírusu Frankovská upozornila, že na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých hantavírus nie je taký nebezpečný a ide o nástroj, aby opäť vznikla svetová pandémia a niekto nás mohol znovu kontrolovať. „Táto obava, že môže opäť vzniknúť nejaká pandémia, je určite pochopiteľná. Čo už však nie je pravdivé, sú ďalšie spôsoby, akými sa to snažia dokazovať – napríklad tvrdenia, že vírus v skutočnosti unikol z laboratória, alebo že už existujú testovacie centrá vo Švajčiarsku na hantavírus,“ povedala Frankovská. Doplnila, že v Európe ani v Amerike nemáme schválené vakcíny na hantavírus ani takéto testovacie centrá.V druhej časti podcastu vedec Boris Klempa vysvetlil, že hantavírusy sú pomerne veľká skupina vírusov, v rámci ktorej rozlišujeme veľa konkrétnych vírusových druhov. Ide podľa neho typicky o vírusy prenášané hlodavcami. Len niektoré z týchto vírusov, ak sa náhodne dostanú do človeka, vedia spôsobiť závažné ľudské ochorenia.„Pravdepodobnosť, že by hantavírus spôsobil pandémiu, je veľmi nízka. Vo všeobecnosti sa hantavírusy považujú za také, že sa vôbec neprenášajú z človeka na človeka. To sa týka všetkých, ktoré sa nachádzajú v Európe a v Ázii. V podstate jediný hantavírus, pri ktorom bolo jednoznačne zdokumentované, že sa môže prenášať z človeka na človeka, je juhoamerický Andes vírus. A to je presne ten, čo sa zhodou nešťastných náhod ocitol práve na tej výletnej lodi,“ vysvetlil Klempa.Podľa Klempu je Andes vírus jediným hantavírusom, pri ktorom dochádza k šíreniu z človeka na človeka. Zdôraznil však, že aj v tomto prípade je šírenie veľmi málo účinné a vyžaduje si pomerne blízky a dlhodobý kontakt. „Riziko, že by došlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je vlastne veľmi nízke,“ dodal.Z doteraz zdokumentovaných prípadov, ktoré boli doposiaľ len v Argentíne a Čile, podľa Klempu jednoznačne vyplýva, že najväčším rizikovým faktorom je zdieľanie spoločnej domácnosti alebo spoločného lôžka.

Vsebinski del koalicijske pogodbe nove vladne koalicije SDS, trojček NSi-SLS-Fokus in Demokrati je potrjen, danes naj bi v parlament vložili predlog za imenovanje Janeza Janše za predsednika nove vlade. Koliko poslanskih podpisov bo pod predlogom, še ni znano. Za uradno vložitev jih zadošča deset, a Janša naj bi si želel podpise vseh članov koalicije in Resnice, ki ga bo podprla iz opozicije. V oddaji tudi o tem: - Putin bo danes začel dvodnevni obisk na Kitajskem - Trump na pobudo zalivskih držav preložil za danes načrtovani napad na Iran - Zagorje ob Savi je znova prizorišče državnega tekmovanja otroških pevskih zborov, pričakujejo več kot tisoč nastopajočih

Politika začenja teden, ko naj bi nastajajoča koalicija po napovedih uskladila koalicijsko pogodbo, s potrditvijo interventnega zakona za razvoj pa začela preusmerjati gospodarsko in zdravstveno politiko. Državni zbor bo že danes na izredni seji obravnaval zakon, ki so ga vložili Demokrati, stranka Resnica in trojček okoli NSi, podpira pa ga še SDS. Sprožil je burne odzive v politiki, med socialnimi partnerji in v ključnih državnih blagajnah. Osrednja kritika zadeva učinke na javne finance, saj naj bi povzročil povečanje primanjkljaja za dodaten odstotek BDP. - Nov pravilnik o potrjevanju učnih gradiv razburja založnike. Svarijo pred poslabšanjem aktualnosti in kakovosti pouka. - Trump zavrnil iranski predlog za končanje vojne. Ali začasno premirje še velja, ni jasno. - Amnesty International pred jutrišnjim prvim polfinalnim večerom Evrovizije ostro nad EBU zaradi sodelovanja Izraela.

KDH a SaS sa zachovali neslušne a pri rokovaní o spájaní nám tresli dverami pred nosom, hovorí Eduard Heger. Expremiér a člen Demokratov avizuje, že referendový petičný výbor sa bude sťažovať Ústavnému súdu na postup prezidenta Pellegriniho, ktorý odmietol vyhlásiť jednu z ich otázok. Slovensko podľa neho teraz nebude mať žiadne vzťahy s Maďarskom, a Robert Fico bude aj prekážkou fungovania celej V4.V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:– od 1. minúty – že Péter Magyar si pamätá, ako sa Robert Fico správal pred voľbami;– po 2:30 – prečo je Robert Fico problémom pre fungovanie V4;– od 5:00 – kde cítiť vietnamskú inšpiráciu Roberta Fica;– po 6:00 – či by sme nemali mať 5-ročné funkčné obdobia parlamentu aj vlády;– od 8:00 – že Fico neurobil to, čo sľúbil, ale urobil to, čo nesľúbil;– po 9:20 – či by mali zahraniční Slováci rozhodovať vo voľbách na Slovensku;– od 11:00 – že Robert Fico myslí len na seba a nie na Slovensko;– po 12:00 – prečo si myslí, že prezident o referende rozhodol zákerne;– od 14:30 – že Demokrati sa obracajú na Ústavný súd SR so sťažnosťou na prezidenta;– po 16:00 – čo takou sťažnosťou dosiahnu;– od 17:00 – či sa dala referendová otázka naformulovať inak;– po 19:00 – či Demokrati nemohli naplánovať podanie petície lepšie s ohľadom na termín referenda;– od 21:30 – že prezidenta považujú za straníka;– po 24:00 – či nie je aj ďalšia otázka o ÚŠP a NAKA nevykonateľná;– po 28:00 – či nie je júlové referendum vopred prehratý zápas;– od 32:00 – aké prorastové opatrenia vlády čaká;– po 33:00 – že Demokrati navrhujú 17-percentnú rovnú daň z príjmu;– od 34:00 – kam sa stratilo sedem miliárd z konsolidácií;– po 35:30 – či Demokrati vychádzajú z predpokladu, že vláda si naplánovala kradnutie aj v ďalšom volebnom období;– po 36:30 – prečo urobil neadresnú energopomoc, ktorú dnes všetci kritizujú a chcú zmeniť;– po 38:00 – že Demokrati sa chcú spájať, ale nikto sa nechce spájať s nimi;– od 40:00 – ako SaS a KDH dali Demokratom neslušnú facku.

Demokrati mali čítať s porozumením a napísať svoju otázku lepšie, hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák, ktorý sa špecializuje na odvolávanie funkcionárov ľuďmi. Podľa neho mohli rozmýšľať strategickejšie aj ohľadom termínu. Smer si vymýšľa, keď tvrdí, že voľby poštou sú protiústavné, lebo nikto nikdy takúto protiústavnosť nekonštatoval. Slovensku by podľa neho pomohlo, ak by sme mali dvojkomorový parlament podobne ako Česko.V podcaste s Vincentom Bujňákom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo prezident postupoval pri referende ústavne;– po 2:00 – že sporná otázka mala identickú logiku ako podobná otázka, ktorú už Ústavný súd v minulosti zamietol;– od 3:00 – prečo argumenty Demokratov v skutočnosti hrajú proti nim;– po 3:50 – že referendum nesmie byť odporúčacie;– od 6:30 – či Demokrati sfušovali referendum;– po 7:00 – prečo inde môžu ľudia odvolávať parlament a u nás nie;– od 9:30 – že ústavnosť otázky nezávisí od toho, koľko ľudí sa pod ňu podpíše;– po 10:30 – ako by mohli napísať referendovú otázku tak, aby to bolo ústavné;– od 13:00 – že ústava chráni hocičo, ale nikto a nič nechráni ústavu pred zbytočnými zmenami;– po 17:00 – že platné referendum by priamo zrušilo premiérovi rentu a zriadilo ÚŠP a NAKA;– od 21:00 – či mohol prezident vyhlásiť referendum aj v inom termíne;– po 24:30 – či Demokrati pokazili aj plánovanie odovzdania podpisov a termínu;– od 30:00 – či Smer klame, keď tvrdí, že voľba poštou je protiústavná;– po 33:00 – že pravidlá volieb sa nesmú meniť pár týždňov pred nimi;– od 34:50 – ako predlžovanie volebného obdobia ide presne proti argumentom politikov koalície;– po 36:30 – prečo v Poľsku funguje odvolávanie funkcionárov referendom a u nás nie;– od 38:00 – či by sme mali mať na Slovensku dvojkomorový parlament;– po 41:00 – či majú Demokrati šancu uspieť so sťažnosťou na prezidenta.

KDH a SaS sa zachovali neslušne a pri rokovaní o spájaní nám tresli dverami pred nosom, hovorí Eduard Heger. Expremiér a člen Demokratov avizuje, že referendový petičný výbor sa bude sťažovať Ústavnému súdu na postup prezidenta Pellegriniho, ktorý odmietol vyhlásiť jednu z ich otázok. Slovensko podľa neho teraz nebude mať žiadne vzťahy s Maďarskom, a Robert Fico bude aj prekážkou fungovania celej V4.V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:– od 1. minúty – že Péter Magyar si pamätá, ako sa Robert Fico správal pred voľbami;– po 2:30 – prečo je Robert Fico problémom pre fungovanie V4;– od 5:00 – kde cítiť vietnamskú inšpiráciu Roberta Fica;– po 6:00 – či by sme nemali mať 5-ročné funkčné obdobia parlamentu aj vlády;– od 8:00 – že Fico neurobil to, čo sľúbil, ale urobil to, čo nesľúbil;– po 9:20 – či by mali zahraniční Slováci rozhodovať vo voľbách na Slovensku;– od 11:00 – že Robert Fico myslí len na seba a nie na Slovensko;– po 12:00 – prečo si myslí, že prezident o referende rozhodol zákerne;– od 14:30 – že Demokrati sa obracajú na Ústavný súd SR so sťažnosťou na prezidenta;– po 16:00 – čo takou sťažnosťou dosiahnu;– od 17:00 – či sa dala referendová otázka naformulovať inak;– po 19:00 – či Demokrati nemohli naplánovať podanie petície lepšie s ohľadom na termín referenda;– od 21:30 – že prezidenta považujú za straníka;– po 24:00 – či nie je aj ďalšia otázka o ÚŠP a NAKA nevykonateľná;– po 28:00 – či nie je júlové referendum vopred prehratý zápas;– od 32:00 – aké prorastové opatrenia vlády čaká;– po 33:00 – že Demokrati navrhujú 17-percentnú rovnú daň z príjmu;– od 34:00 – kam sa stratilo sedem miliárd z konsolidácií;– po 35:30 – či Demokrati vychádzajú z predpokladu, že vláda si naplánovala kradnutie aj v ďalšom volebnom období;– po 36:30 – prečo urobil neadresnú energopomoc, ktorú dnes všetci kritizujú a chcú zmeniť;– po 38:00 – že Demokrati sa chcú spájať, ale nikto sa nechce spájať s nimi;– od 40:00 – ako SaS a KDH dali Demokratom neslušnú facku.

Demokrati mali čítať s porozumením a napísať svoju otázku lepšie, hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák, ktorý sa špecializuje na odvolávanie funkcionárov ľuďmi. Podľa neho mohli rozmýšľať strategickejšie aj ohľadom termínu. Smer si vymýšľa, keď tvrdí, že voľby poštou sú protiústavné, lebo nikto nikdy takúto protiústavnosť nekonštatoval. Slovensku by podľa neho pomohlo, ak by sme mali dvojkomorový parlament podobne ako Česko.V podcaste s Vincentom Bujňákom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo prezident postupoval pri referende ústavne;– po 2:00 – že sporná otázka mala identickú logiku ako podobná otázka, ktorú už Ústavný súd v minulosti zamietol;– od 3:00 – prečo argumenty Demokratov v skutočnosti hrajú proti nim;– po 3:50 – že referendum nesmie byť odporúčacie;– od 6:30 – či Demokrati sfušovali referendum;– po 7:00 – prečo inde môžu ľudia odvolávať parlament a u nás nie;– od 9:30 – že ústavnosť otázky nezávisí od toho, koľko ľudí sa pod ňu podpíše;– po 10:30 – ako by mohli napísať referendovú otázku tak, aby to bolo ústavné;– od 13:00 – že ústava chráni hocičo, ale nikto a nič nechráni ústavu pred zbytočnými zmenami;– po 17:00 – že platné referendum by priamo zrušilo premiérovi rentu a zriadilo ÚŠP a NAKA;– od 21:00 – či mohol prezident vyhlásiť referendum aj v inom termíne;– po 24:30 – či Demokrati pokazili aj plánovanie odovzdania podpisov a termínu;– od 30:00 – či Smer klame, keď tvrdí, že voľba poštou je protiústavná;– po 33:00 – že pravidlá volieb sa nesmú meniť pár týždňov pred nimi;– od 34:50 – ako predlžovanie volebného obdobia ide presne proti argumentom politikov koalície;– po 36:30 – prečo v Poľsku funguje odvolávanie funkcionárov referendom a u nás nie;– od 38:00 – či by sme mali mať na Slovensku dvojkomorový parlament;– po 41:00 – či majú Demokrati šancu uspieť so sťažnosťou na prezidenta.

Prezident Peter Pellegrini na 4. júla vyhlásil referendum. Namiesto troch otázok, ktoré navrhli mimoparlamentní Demokrati, sa budú môcť občania vyjadriť iba k zrušeniu premiérovej renty a k obnove špeciálnej prokuratúry, ako aj Národnej kriminálnej agentúry. Otázka o skrátení volebného obdobia nebude súčasťou referenda, pretože je podľa prezidenta v rozpore s ústavou. Demokrati sa preto obrátia na Ústavný súd. Bude o referendum v takejto podobe záujem? A je dobre, že o páde vlády nerozhodne ľudové hlasovanie? Aj to sa Nikola Šuliková Bajánová pýta politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi. Odporúčanie: Skvelý netflixový počin Beef je tu s druhou sériou a je to opäť jazda ako na horskej dráhe. Občas sa dobre alebo škodoradostne zasmejete, inokedy sedíte ako na ihlách či škrípete zubami, a popritom obdivujete herecké výkony. Soundtrack je už len čerešnička na torte. Ak ste nevideli ani prvú sériu, skúste to. Áno, nie je to pre každého, ale keď už raz prekonáte prvotný až nekomfortný dojem, tak si to zamilujete. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Referendum Demokratov bude. No nie také aké chceli. Prezident odmietol otázku, v ktorej mali občania súhlasiť s tým, aby si poslanci uznesením parlamentu skrátili svoje mandáty. Otázky o zrušení premiérovej doživotnej renty či obnovení NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry sú podľa prezidenta v poriadku. Referendum vypísal na sobotu 4 júla. Demokrati sa idú sťažovať na ústavný súd.Mal sa prezident sám obrátiť pred rozhodnutím na ústavný súd? Prečo Demokrati vôbec organizujú referendum, ktorého výsledkom majú byť predčasné voľby, ak ho sami odmietali, keď boli vo vláde? A ako vyzerajú debaty o spájaní opozície a nastúpi napokon vôbec niekto do archy Progresívneho Slovenska? A prečo Demokrati vyzývajú vládu aby zoštátnila podiel v Slovenských elektrárňach?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval. Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval. Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Bulgarien ser ud til at få en ny premierminister med prorussiske træk. Det lettelsens suk, der lød rundt omkring i Europa, da Viktor Orbán tabte det ungarske valg, bliver måske mødt af en ny sten i skoen i EU. En humanoid robot har vundet stort over et menneskehav til et halvmaraton i Kina. Og den bedrift viser, hvor langt robotterne er ved at være. Looksmaxxing - en tendens, hvor primært unge mænd forsøger at opnå det bedst mulige udseende - er ved at snige sig ind på mainstreamscenen. Vært: Amalie Schroll Munk. Medvirkende: Marcus Popov Damgaard, Projektleder i Demokrati i Europa Oplysningsforbundet og ansvarshavende chefredaktør Magasinet rØST. Line Sand, journalist, Zetland.

Ugibanj, ali bo Gibanje Svoboda uspelo pregovoriti Demokrate Anžeta Logarja o sodelovanju v morebitni koaliciji, je konec, saj je Logar sporočil, da Demokrati z njim končujejo pogajanja in dodal, da so v Svobodi v minulih dneh skušali poslance Demokratov prisiliti v koalicijski sporazum. Druge teme; - Prehod vsem tovornim ladjam skozi Hormuško ožino je odprt. To je pred nekaj minutami sporočil iranski zunanji minister Abas Argači. Dodal je, da bo ožina odprta do izteka začasnega premirja med Libanonom in Izraelom. Izrael sicer vztraja, da operacij proti Hezbolahu še ni končal. - Posledice konflikta in energetske krize močno čutijo tudi letalski prevozniki, nemška Lufthansa krči poslovanje, med drugim na ljubljanskem letališču. Ukinjeni so vsi leti med Brnikom in Münchnom do 1. junija. - Ekonomsko-socialni svet na seji ni obravnaval interventnega poslanskega zakona, ki ga predlagajo stranke tako imenovanega tretjega bloka. Kot je dejal Jakob Počivavšek, sindikati namreč vztrajajo, da je treba formalno urediti način dela v obdobju medvladja.

Referendové otázky Demokratov sú podľa neho v súlade s ústavou. Juraj Šeliga hovorí, že aj on má doktorát z ústavného práva, a trúfa si oponovať aj bývalému predsedovi Ústavného súdu, ktorý tvrdí opak. Demokrati svoje argumenty napísali aj prezidentovi a žiadajú ho o stretnutie. Čo nám hovorí video Jána Ferenčáka o fungovaní koalície?V podcaste s Jurajom Šeligom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na nový konflikt Roberta Fica s EÚ;– po 3:00 – o čom svedčia telefonáty maďarského ministra zahraničia o Slovensku;– od 4:00 – že maďarská kampaň je varovaním pre nás, ako môže Rusko ovplyvňovať voľby;– po 4:30 – že ak Orbán prehrá, Rusi upriamia celú pozornosť na nás;– od 7:00 – či Demokrati zvažujú predvolebnú koalíciu s PS, KDH alebo SaS;– po 10:00 – čo hovorí na video Jána Ferenčáka;– od 12:30 – ako prípad Ferenčák svedčí o tom, ako sa ľudia v koalícii vydierajú;– po 14:30 – že zneužívaný nie je celý policajný zbor, iba jeho časť;– od 17:30 – prečo si myslí, že referendum Demokratov je v súlade s ústavou;– po 19:00 – čo si myslia o referende iní experti;– od 25:00 – čo hovorí na argumenty ústavných právnikov, že ich otázka je protiústavná;– po 29:00 – že sa stotožňuje skôr s názorom Radoslava Procházku;– od 30:00 – či hlasoval alebo nehlasoval za to, aby ľudia mohli v referende odvolať parlament;– po 32:00 – ako priznáva, že cesta k referendu je nedokonalá;– od 34:30 – či môže prezident rovno vyhlásiť referendum len s dvomi otázkami;– po 36:30 – že prezident by mal minimálne konzultovať referendum s Ústavným súdom;– od 38:30 – že Demokrati nebudú hovoriť o čiernom dni demokracie, keby ich otázka skončila pred Ústavným súdom;– po 40:00 – že keby prezident vypísal protiústavné referendum, nič by sa nestalo;– od 41:00 – či bude úspechom aj referendum s dvomi otázkami;– od 42:00 – že Robert Fico sa bojí ulice a aj referenda;– po 44:00 – ako má zmysel sa brániť;– od 45:30 – ako Demokrati kalkulovali s dátumom referenda, že nemôže byť spolu s komunálnymi voľbami;– po 48:00 – že prezidenta Pellegriniho nepovažujú na dobromyseľného;– od 49:00 – že koalícia by mohla aj zmeniť ústavu, aby pravidlá referenda boli jasné.

Referendové otázky Demokratov sú podľa neho v súlade s ústavou. Juraj Šeliga hovorí, že aj on má doktorát z ústavného práva, a trúfa si oponovať aj bývalému predsedovi Ústavného súdu, ktorý tvrdí opak. Demokrati svoje argumenty napísali aj prezidentovi a žiadajú ho o stretnutie. Čo nám hovorí video Jána Ferenčáka o fungovaní koalície?V podcaste s Jurajom Šeligom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na nový konflikt Roberta Fica s EÚ;– po 3:00 – o čom svedčia telefonáty maďarského ministra zahraničia o Slovensku;– od 4:00 – že maďarská kampaň je varovaním pre nás, ako môže Rusko ovplyvňovať voľby;– po 4:30 – že ak Orbán prehrá, Rusi upriamia celú pozornosť na nás;– od 7:00 – či Demokrati zvažujú predvolebnú koalíciu s PS, KDH alebo SaS;– po 10:00 – čo hovorí na video Jána Ferenčáka;– od 12:30 – ako prípad Ferenčák svedčí o tom, ako sa ľudia v koalícii vydierajú;– po 14:30 – že zneužívaný nie je celý policajný zbor, iba jeho časť;– od 17:30 – prečo si myslí, že referendum Demokratov je v súlade s ústavou;– po 19:00 – čo si myslia o referende iní experti;– od 25:00 – čo hovorí na argumenty ústavných právnikov, že ich otázka je protiústavná;– po 29:00 – že sa stotožňuje skôr s názorom Radoslava Procházku;– od 30:00 – či hlasoval alebo nehlasoval za to, aby ľudia mohli v referende odvolať parlament;– po 32:00 – ako priznáva, že cesta k referendu je nedokonalá;– od 34:30 – či môže prezident rovno vyhlásiť referendum len s dvomi otázkami;– po 36:30 – že prezident by mal minimálne konzultovať referendum s Ústavným súdom;– od 38:30 – že Demokrati nebudú hovoriť o čiernom dni demokracie, keby ich otázka skončila pred Ústavným súdom;– po 40:00 – že keby prezident vypísal protiústavné referendum, nič by sa nestalo;– od 41:00 – či bude úspechom aj referendum s dvomi otázkami;– od 42:00 – že Robert Fico sa bojí ulice a aj referenda;– po 44:00 – ako má zmysel sa brániť;– od 45:30 – ako Demokrati kalkulovali s dátumom referenda, že nemôže byť spolu s komunálnymi voľbami;– po 48:00 – že prezidenta Pellegriniho nepovažujú na dobromyseľného;– od 49:00 – že koalícia by mohla aj zmeniť ústavu, aby pravidlá referenda boli jasné.

Pri premieru Robertu Golobu je bil danes drugi sestanek o oblikovanju prihodnje vladne koalicije. Nanj tudi tokrat ni povabil SDS, udeležbo je znova zavrnil trojček NSi, SLS in Fokus. Da se ne bo več udeleževal takšnih pogovorov, dokler ne bo na mizi vsaj osnutka koalicijske pogodbe, je danes povedal predsednik Demokratov Anže Logar. In še en zanimiv poudarek s tokratnega sestanka. Predsednik Resnice Zoran Stevanović je jasno povedal, da skušajo NSi, Demokrati in Resnica oblikovati tretji blok, steber normalnosti, ki bo gledal pod prste tistemu, ki bo sestavil prihodnjo vlado. Drugi poudarki: - V Mariboru nameravajo še pred poletjem pripraviti posvetovalni referendum o graditvi sežigalnice. - Ameriški predsednik Trump zaradi nesodelovanja Evrope v napadih na Iran postavlja pod vprašaj smisel zveze Nato. - Francija korak bliže prepovedi uporabe družbenih omrežij za mlajše od 15 let; domova parlamenta se morata uskladiti o podrobnostih.

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

USA raser nedover på demokratiskalaen under Trump. – Et av de mest dramatiske fallene noensinne, sier forsker. Bare syv prosent av jordas folk bor nå i liberale demokratier - og USA er ikke lenger et av dem. Med utenriksjournalist Kristoffer Rønneberg. Foto: Jeff Dean, AP/NTB

Nyheter och fördjupning från Sverige och världen. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radios app.

Nejen nové uniformy a nový název přinesl rok 1990 policejním sborům. Někdejší esenbáci náhle čelili brutálnějším zločincům a zároveň nedůvěře společnosti. Jak se s tím vyrovnávali? O tom je poslední díl série Podsvětí devadesátek. Uslyšíte také kriminalistu Jiřího Markoviče.

Zaznamenali pokles, no zostávajú v čele. Naopak posilnili – stále sú druhí. Progresívne Slovensko a Smer.Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť.Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prokuratúra považuje darovanie Migov a systému S300 na Ukrajinu počas Hegerovej vlády za čin hodný dobrého hospodára a zastavila trestné stíhanie. Podľa premiéra tak prokurátori vstúpili do politického boja na strane opozície. Polícia aj európski prokurátori však stále vyšetrujú darovanie munície či odovzdanie technických dokumentov.Aké to napokon celé dopadne? Určite bývalý minister obrany nepochybil? Prečo o ňom hovoria Sulík s Matovičom, že pri darovaní S300 oklamal vládu? Je na mieste, že sa teraz exminister Naď vyhráža premiérovi stíhaním, ak sa dostane opäť k moci?A akú majú Demokrati šancu, že by práve ich referendum bolo úspešné? Nie je to príliš drahá predvolebná kampaň a účet voličov? Braňo Závodský sa rozprával s exministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

Policajti zasahovali u opozičnej političky Zuzany Šubovej, ktorá upozornila na kauzu haciendy, premiér Robert Fico nazval spoločný summit lídrov o Grónsku drahou večerou, ešte počas minulého víkendu sa stretol s Donaldom Trumpom výmenou za miliardový deal o jadrovej elektrárni. Trump v Davose urážal spojencov, vyhrážal sa im, no ustúpil z plánov obsadiť Grónsko. Koalícia novelu o extrémizme nateraz stiahne, Daniel Lipšic napriek disciplinárke zostáva na generálnej prokuratúre, a STVR má po roku a pol konečne aspoň nové logo. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: Markíza, TA3, TASR, YouTube/SMER-SD, Demokrati, Bloomberg, Fox Bussiness, Associated Press – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Gost epizode je Anže Logar, politik, diplomat in nekdanji zunanji minister, danes predsednik stranke Demokrati.  ============================= V epizodi se dotakneva naslednjih tematik: Vloga ekonomije v politiki Izzivi v političnih sistemih Pomen politične udeležbe Ekonomska neenakost in politične ideologije Prihodnost politične krajine Slovenije Kulturni odnosi do uspeha in neuspeha Potreba po konstruktivnem političnem dialogu