Podcasts about moderuje jaroslav barbor

Hoaxy, či inak dezinformácie – realita, s ktorou musíme počítať, ak chceme prežiť v časopriestore rozšírenom o rozmer online sveta. Naviac, ak sa na ich šírenie nasadzujú intelitentné nástroje. A paradoxne – zo strany sociálnych sietí a platforiem, ktoré majú plné ústa boja s nimi.   Na čo si dávať pozor v tejto nevyváženej vojne? Téma pre Jakuba Šimka z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý problematiku podrobil hlšiemu štúdiu.   Sociálne médiá síce používame bezplatne, no nie zadarmo. V skutočnosti im platíme v podobe dát o nás samých. O našich preferenciách, záľubách. A svojou pozornosťou, teda časom, ktorý pred nimi trávime.   Toto oni potom predávajú zadávateľom reklamy, z ktorej žijú.   Pomáhajú si pritom akýmisi sofistikovanými mechanizmami samoučenia, kedy sa odporúčacie algoritmy na základe nášho správania na sociálnych sieťach postupne začnú učiť, čo sa nám vlastne páči, respektíve pri čom zostávame dlhšie.   A prišli na to, že zostávame dlhšie pri obsahu, ktorý v nás vyvoláva emócie, je kontroverznejší a veľa sa pri ňom diskutuje, často sa k nemu vraciame.   „Tie odporúčacie algoritmy si začali všímať, aké má taký obsah charakteristiky a začali ho úmyselne viac zobrazovať, lebo na jeho konci sú vyššie zisky“, vysvetľuje Jakub Šimko.   „Dezinformačný obah, alebo obsah s nízkou informačnou kvalitou, ktorý tvrdí niečo pochybné, práve takýto obsah má vlastnosti, ktoré pri sebe používateľov držia. Takýmto spôsobom sa tieto algoritmy začali podieľať na väčšom šírení nepravdivého obsahu, lebo jednoducho viac pútal pozornosť“, dodáva.   Spomínaný algoritmus má ako cieľovú funkciu podľa Šimka nastavenú maximalizáciu času, ktorý používateľ strávi na danom sociálnom médiu.   „Samozrejme, keby majitelia sociálnych sietí chceli, cieľovú funkciu môžu stanoviť inak. Mohlo by to byť napríklad väčšie rozširovanie rozhľadu, zobrazovania celého spektra názorov a podobne. Ale žiadne z takýchto nastavení negeneruje sociálnym médiám toľko peňazí“, vysvetľuje Jakub Šimko.   V podcaste sa dozviete, ako sa sociálne siete podieľajú na šírení dezinformácií, čo z toho majú a ako sa pred nimi chrániť.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Putinova agresia na Ukrajine má dva mesiace. Dátum padol presne na čas pravoslávnej veľkej noci, ktorá je pre Ukrajincov i Rusov tradične slávnostným okamihom. A hoci Vladimír Putin nevypočul volanie po aspoň sviatočnom „stíchnutí zbraní“ – na čo vyzýval pápež František či ekumenický patriarcha Bartolomej, Kyjev privítal zatiaľ najvyššiu diplomatickú rezprezentáciu Západu – šéfa americkej diplomacie a obrany. Hýbe sa tiež najvyššie vedenie OSN – a to po trajektórii Ankara-Moskva-Kyjev. A Petntagon organizuje na jednej zo svojich európskych základní veľký summit o budúcnosti konfliktu. Čo na to Vladimír Putin? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Putinova agresia na Ukrajine má dva mesiace. Dátum padol presne na čas pravoslávnej veľkej noci, ktorá je pre Ukrajincov i Rusov tradične slávnostným okamihom. A hoci Vladimír Putin nevypočul volanie po aspoň sviatočnom „stíchnutí zbraní“ – na čo vyzýval pápež František či ekumenický patriarcha Bartolomej, Kyjev privítal zatiaľ najvyššiu diplomatickú rezprezentáciu Západu – šéfa americkej diplomacie a obrany. Hýbe sa tiež najvyššie vedenie OSN – a to po trajektórii Ankara-Moskva-Kyjev. A Petntagon organizuje na jednej zo svojich európskych základní veľký summit o budúcnosti konfliktu. Čo na to Vladimír Putin? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie.   Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor.   Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu.   V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner.   Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest.   „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva.   Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami.   V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Štát si cení špičkových športovcov, víťazov olympiád, prečo to nerobí so špičkovými umelcami?“ - pýta sa Marián Turner, ktorý je od začiatku tohto roka novým generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie.   Stretli sme sa na veľkonočnom festivale Berlínskych filharmonikov v nemeckom kúpeľnom meste Baden Baden, kde v spoločnosti svetovej hudobnej špičky vystupoval aj Slovenský filharmonický zbor.   Pod taktovkou šéfdirigenta Berlínskych filharmonikov, ruského dirigenta Kirilla Petrenka, tam predviedli dve opery ďalšieho významného Rusa Petra Iľjiča Čajkovského: Pikovú dámu a Jolantu.   V kontexte Putinovej agresie na Ukrajine tak šlo aj o paradox. „Puškin nie je Putin. Je to iný kontext. Kvalitnú kultúru nemôžeme vymazať“, vysvetľuje Marián Turner.   Podcastový rozhovor sme nahrávali v jednom z najväčších operných a festivalových domov sveta. Festspielhaus v Baden Badene má kapacitu 2500 miest. Slovenská filharmónia má 708 miest.   „Skúsme sa učiť od krajín, kde si vysokú kultúru vážia“, tvrdí šéf filharmónie Turner. „Vychádzajú pritom aj z prepočtov, ako sa kultúra prejavuje na ekonomike štátu. A štúdie ukazujú, že jej dosah sa blíži dosahu automobiliek“, dodáva.   Poukazuje však aj na fakt, že vysoká kultúra je prevenciou pred vojnami.   V rozhovore sa dozviete aj o tom, či pandémia a vojna na Ukrajine zdvihnú cenu kultúry na Slovensku a tiež, ako Marián Turner vníma silu ministerku kultúry, alebo ako sa stavia k situácii nespokojných sólistov v opere SND.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Denacifikácia, reakcia na genocídu našich, obrana pred kultúrou dúhových pridov, verzus útok na suverénnu krajinu s utrpením nevinných, až po ničím neospravedlniteľný masaker. Pomenovania toho, čo už štyri týždne sužuje svet. Vojna na Ukrajine má mesiac. Vladimír Putin hovorí o svojej „špeciálnej akcii“, jeho patriarcha Kirill ju ospravedlňuje „svätou vojnou“ proti hodnotám Západu, prezident Zelenskyj burcuje svet a jeho svedomie a pápež František odstudzuje barbarstvo zabíjania detí a prichádza so zasväte ním Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenej a Kráľovnej pokoja, ako tituluje Madonu. „Pri tejto vojne neexistuje žiadne ale, ani náboženské“ – reaguje František Mikloško, niekdajší disident, prvý predseda parlamentu, náboženský aktivista, ktorý stál za predzvesťou slobody v našich končinách v podobe Sviečkovej manifestácie, ktorú si pripomenieme už v horizonte hodín.   „Sme svedkami defilácie diabolského šialenstva. (…) A mňa fascinuje, že ešte aj u nás sú ľudia, veriaci a dokonca duchovní, ktorí si myslia, že Putin je záchranou kresťanstva. Dokonca hovoria: Putin sa modlí, Zelenskyj nie. To je taká nejaká pomätenosť ducha, ktorá tu teraz vládne! Putin má byť záchranou kresťanstva, proti nejakému prehnitému západu!“, tvrdí.   „Patriarcha Kirill povie, že toto je vojna proti zlu západu. Ale čo je väčšie zlo: ak niekto prejaví, že je inak sexuálne orientovaný alebo to plienenie, ktoré šíria?“, pýta sa Mikloško.   V postupe ruskej reprezentácie vidí pomätenosť. „Pomätenosť ducha, ktorá vošla aj na pôdu cirkvi. A bohužiaľ ruské pravoslávie sa v tomto okamihu ukazuje v tom najhoršom svetle.“   Imperiálnym rozmerom si svojho času podľa neho prešli aj katolíci, ktorých z neho vyliečila reformácia a osvietencstvo. „V pápežovi Františkovi sme našťastie stratili ten imperiálny rozmer cirkvi“, tvrdí Mikloško.   Rusko podľa F. Mikloška hľadá svoju novú jednotiacu ideológiu. A ukazuje sa, že to je ruský nacionalizmus a imperiálne chúťky. „A pravoslávie by tomu malo poslúžiť“, dodáva.   „Žijeme prelomové časy. Ja si až teraz uvedomujem, že náš November'89 bol doslova biblický čas Tam nastal zrazu pokoj, vzájomné porozumenie. November'89 bol zázrakom“, tvrdí František Mikloško. „To bol krátky okamih dejín, keď tu vládla láska.“   František Mikloško v podcaste zaujme aj postoj k ohlásenej iniciatíve pápeža Františka, ktorý má tento piatok zasvätiť Rusko a Ukrajinu Madone. Pápež vychádza z fatimských zjavení, ktoré Pius XXII označil za „najväčší boží zásah do ľudských dejín od čias apoštolov“, teda od vzniku kresťanstva.   „Sú momenty v živote človeka, keď cíti, že už sám nemôže urobiť viac. A vtedy buď rezignuje, alebo sa oprie o niečo, čo ho presahuje. Pre mňa veriaceho je to Boh“, tvrdí Mikloško.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Týždne inváziu popieral, dnes ju napĺňa. Vladimír Putin uznal nezávislosť Donecka a Luhanska. Ak on hovorí o „náprave dejín“, svet o šliapaní medzinárodných dohôd. Šéf našej diplomacie Ivan Korčok Putinovi pripomína ďalšie: „Rovnako závažný ako porušenie medzinárodného práva je politický postoj prezidenta Putina, že Ukrajina nemá nárok na vlastnú existenciu“ Na Ukrajine máme aj vyslanú reportérku Stanislavu Harkotovú, ktorá zachytila aj rozhovory obyčajných Ukrajincov. A ti prirovnávajú vývoj u nich doma k udalostiam z augusta'68 u nás.   Prinášame aj dôležitý rozhovor so šéfom Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom, ktorý hovorí aj o zastrašovaní vyšetrovateľov. Rozprávali sa s ním kolegyne Annamária Dömeová a Laura Kellöová.   V podcaste sa pozrieme aj na ošiaľ, ktorý spustilo hlasovanie o bezpečnostnej zmluve s USA. Poslanec Ján Benčík tvrdí, že davu neuhne, no obáva sa, že násilie zo sociálnych sietí môže vygradovať do reálnych fyzických útokov na politikov. Rozhovor pripravil Braňo Dobšinský.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Už pár týždňov sme svedkami desaťročia nevídanej ekalácie mocností okolo Ukrajiny. Desaťtisíce ruských vojakov a techniky pri jej hraniciach, prestrelky a prví mŕtvi na Donbase, evakuovaní civilisti – nie však na Ukrajinu, ale do Ruska. Horúce linky medzi Washingtonom, Parížom, Berlínom, Londýnom a Moskvou. Správy o konkrétnych dátumoch útokov, údajná zelená pre inváziu zo strany Putina. A do toho ďalšie pokusy o jeho zastavenie aj schôdzkami na najvyššej úrovni formátu Biden-Putin. Ako sa to skončí? Prečo sa to deje práve teraz? A prečo je táto eskalácia vystupňovaná na doteraz nevídané hodnoty? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Putin si uvedomuje, že jeho Rusko slabne, no pozícia Ukrajina posilňuje“, vysvetľuje Havlíček. Moderuje Jaroslav Barborák.

Joe Biden je rok vo funkcii najsilnejšieho muža sveta – práve 20. januára 2021 bol inaugurovaný za prezidenta Spojených štátov amerických. Onedlho osemdesiatnik, po ére kontroverzného Donalda Trumpa síce zástanca aktívneho boja s pandémiou, no stojí na čele krajiny so zaočkovanosťou nižšou ako Európska únia; privítal síce amerických vojakov z Afganistanu, no obrazne povedané vysmieva sa mu za to Taliban; s doteraz najväčšími výdavkami a verejnými investíciami na domácej pôde v porovnaní so svojimi predchodcami, no bez výraznej a klesajúcej podpory Američanov. A v konflikte s Putinom akoby ten zakríknutejší. Aký rok má za sebou 46. prezident Spojených štátov? Téma pre Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Prípad šikany maloletých z Miloslavova sa dostal až do parlamentu. Mimoriadne o ňom rokoval brannobezpečnostný výbor. Policajné špičky na čele s ministrom vnútra Romanom Mikulcom na ňom prisľúbili, že nič nepôjde pod koberec..   Na prípad sa pozrieme aj s reportékou televízie Markíza Zuzanou Ferenčákovou, ktorá ho podrobne sleduje od začiatku. Pozrieme sa na rôzne verzie príbehu z Miloslavova.   V druhej časti podcastu sa dotkneme témy každému viac ako blízkej – zdražovaniu a jeho dôsledkom.   Analytik VÚB banky Michal Lehuta tvrdí, že „vplyvom zdražovania si budeme môcť tento polrok kúpiť menej, Slováci tak chudobnejú“. Zhováral sa s ním Peter Hanák.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny?   Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch.   Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.   „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa.   Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí.   Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech.   „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje.   Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny?   Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch.   Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.   „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa.   Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí.   Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech.   „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje.   Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda.   Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru.   A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.   „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál.   Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku?   Moderuje Jaroslav Barborák.

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda.   Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru.   A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.   „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál.   Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku?   Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov.   „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený.   A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie.   „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov.   „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“   Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto - znížením mobility - môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov.   Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“   „Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov.   „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený.   A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie.   „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov.   „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“   Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto - znížením mobility - môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov.   Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“   „Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Dnes, 17. novembra odchádzam zo Slovenska.“ Status na sociálnej sieti len spred niekoľkých dní, teda z aktuálnej súčasnosti. A autorstvo – a teda odchádzajúci? Verejnosti známa, v politologickej komunite etablovaná, s bohatými skúsenosťami najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta – a predsa na odchode – Viera Žuborová. Práve ona bude hosťom dnešného RánoNahlas. A s ňou téma opúštania Slovenska či covidemigrácie.   Lebo – „hoci ho mám rada, nechcem v ňom žiť – aspoň nateraz“, ako uviedla v statuse v deň svojho odchodu.   Čo ju k tomu viedlo? Tu je sumár dôvodov, ako ich Viera Žúborová uviedla na sociálnej sieti:   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   - „Nevládzem počúvať tú nenávisť, zlosť a agresiu, ktorá je okolo mňa a ktorá ma dusí.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa mi nebudú smiať, nebudú ma odsudzovať, nebudú hovoriť o mne a okruhu mojich známych a kolegov, že sme sorošovi agenti, darmožráči a múdrosráči. Uráža ma to.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa nebudú ku mne chovať ako k dobytku a kde mi nebudú kázať čo mám robiť s mojim telom“   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   Medzi reakciami na tento status bolo viacerých s podobným znením: „Vierka, práve si verejne vyslovila to, čo zvažuje mnoho ľudí v tejto krajine.“   Aj preto sme sa pozreli na tému ako na fenomén.   Aké Slovensko ľudia opúsťajú, či aspoň o tom uvažujú? Kto môže za aktuálny stav a čo ho môže zmeniť?   Cestou k návratu do „normálnych koľají“ je podľa Viery Žuborovej návrat k budovaniu silných a zdravých lokálnych komunít. Vzťahy v nich sú prirodzené a rovnako lídri, ktorí z nich vychádzajú nesú tieto charakteristiky.   „Sú schopné vytvárať lídrov s dôveryhodnosťou nezaloženou na prepojení na finančné skupiny a marketingu. Tá komunita v tom bola a je vždy silná“, tvrdí Žúborová.   Ideál vidí v „demokracii zdola“, postavenej na lokálnych komunitách.   V rozhovore nám Viera Žúborová dá nahliadnuť aj do podľa nej „neblahého“ stavu slovenskej politologickej scény. Je podľa nej „maskulizovaná“ a len ťažko dáva šance generácii pod päťdesiat rokov.   „Akonáhle ste žena akademička, starší kolegovia vás neberú ako rovnocennú expertku, analytičku. Skôr vás berú ako – veľmi laicky povedané – dievčatko, ktoré pracuje vrámci katedry, fakulty alebo univerzity. A musíte sa veľmi, veľmi, veľmi snažiť, aby ste získali nielen ich pozornosť ale aj úctu.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Dnes, 17. novembra odchádzam zo Slovenska.“ Status na sociálnej sieti len spred niekoľkých dní, teda z aktuálnej súčasnosti. A autorstvo – a teda odchádzajúci? Verejnosti známa, v politologickej komunite etablovaná, s bohatými skúsenosťami najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta – a predsa na odchode – Viera Žuborová. Práve ona bude hosťom dnešného RánoNahlas. A s ňou téma opúštania Slovenska či covidemigrácie.   Lebo – „hoci ho mám rada, nechcem v ňom žiť – aspoň nateraz“, ako uviedla v statuse v deň svojho odchodu.   Čo ju k tomu viedlo? Tu je sumár dôvodov, ako ich Viera Žúborová uviedla na sociálnej sieti:   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   - „Nevládzem počúvať tú nenávisť, zlosť a agresiu, ktorá je okolo mňa a ktorá ma dusí.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa mi nebudú smiať, nebudú ma odsudzovať, nebudú hovoriť o mne a okruhu mojich známych a kolegov, že sme sorošovi agenti, darmožráči a múdrosráči. Uráža ma to.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa nebudú ku mne chovať ako k dobytku a kde mi nebudú kázať čo mám robiť s mojim telom“   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   Medzi reakciami na tento status bolo viacerých s podobným znením: „Vierka, práve si verejne vyslovila to, čo zvažuje mnoho ľudí v tejto krajine.“   Aj preto sme sa pozreli na tému ako na fenomén.   Aké Slovensko ľudia opúsťajú, či aspoň o tom uvažujú? Kto môže za aktuálny stav a čo ho môže zmeniť?   Cestou k návratu do „normálnych koľají“ je podľa Viery Žuborovej návrat k budovaniu silných a zdravých lokálnych komunít. Vzťahy v nich sú prirodzené a rovnako lídri, ktorí z nich vychádzajú nesú tieto charakteristiky.   „Sú schopné vytvárať lídrov s dôveryhodnosťou nezaloženou na prepojení na finančné skupiny a marketingu. Tá komunita v tom bola a je vždy silná“, tvrdí Žúborová.   Ideál vidí v „demokracii zdola“, postavenej na lokálnych komunitách.   V rozhovore nám Viera Žúborová dá nahliadnuť aj do podľa nej „neblahého“ stavu slovenskej politologickej scény. Je podľa nej „maskulizovaná“ a len ťažko dáva šance generácii pod päťdesiat rokov.   „Akonáhle ste žena akademička, starší kolegovia vás neberú ako rovnocennú expertku, analytičku. Skôr vás berú ako – veľmi laicky povedané – dievčatko, ktoré pracuje vrámci katedry, fakulty alebo univerzity. A musíte sa veľmi, veľmi, veľmi snažiť, aby ste získali nielen ich pozornosť ale aj úctu.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

Predčasné voľby alebo sociálne nepokoje, budúcnosť krajiny ako ju vidí Robert Fico. V posledných dňoch sa tieto dve možnosti preňho stali akoby mantrou.   Sú to jediné možnosti pre túto krajinu, alebo ide o scenáre, ktoré by si Robert Fico iba želal? Pýtali sme sa pozorovateľov politického života.   Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky: „Robert Fico chce, aby tie nepokoje vznikli a aby ich mohol využiť vo svoj prospech.“ Jindřich Šídlo, politický komentátor portálu Seznamsprávy: „Ide o radikálnu opozičnú politiku.“ Radoslav Štefančík, politológ Ekonomickej univerzity v Bratislave: „Sociálne nepokoje nás podľa mňa nečakajú, skôr rôzne ohraničené prejavy nespokojnosti s aktuálnym stavom, čo je však pre demokraciu prirodzené.“   Antivaxeri ako prenasledovaní Židia z éry nacizmu? Ako na toto prirovnanie ďalšieho člena Smeru Ľuboša Blahu reagujú potomkovia deportovaných? Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda toto prirovnanie verejne v ostrom stanovisku odsúdil no Blaha svoj názor napriek tomu zmeniť nemieni a od šéfa židovských obcí dokonca chce ospravedlnnenie. To ale predseda židovských obcí v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk odmietol a prirovnal Blahu k fašistom. Rozhovor viedol Braňo Dobšinský.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas.   Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga.   „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov.   Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej doby.   V podcaste reflektuje aj na to, ako zasiahol covid do života hudobníkov a pedagógov.   „Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že ako pedagógovi a hudobníkovi sa v pandémii žije ťažko“, tvrdí Báleš.   Dnešné RánoNahlas je poctou Hviezdoslavovi, od smrti ktorého sme si v týchto dňoch pripomenuli sto rokov.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Vstup na pracovisko len s potvrdením o očkovaní, testovaní či prekonaní covidu; potvrdenie rovnako priepustkou do prevádzok či na hromadné podujatia. Za úrážku zdravotníkov či falšovanie covid pasov pokuty do tisíc eur. Vláda prijala nové protipandemické opatrenia.   Druhý deň po sebe vystúpila prezidentka, vyzvala k odvahe pre sprísnenie pravidiel a poďakovala sa opätovne zdravotníkom.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na legislatívny boj so závislosťami. „Na užívateľov pozerajme ako na ľudí s problémami, nie potenciálnych kriminálnikov“ – poslancom odkazuje exposlanec a znalec drogovej problematiky Martin Poliačik.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Na jednej strane hovorí o zázraku, na druhej, že nie je veľký optimista, čo sa týka výsledku. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy o začiatku súdneho procesu v prípade vraždy Jána a Martiny. Neskôr by mal vystúpiť aj v pozícii svedka. Od začiatku veril, že „deň zúčtovania“ príde, nechce však predpovedať, ako súd s obžalovanými skončí. Vnútorne však počíta s tým, že pre M. Kočnera bude akýkoľvek verdikt doživotím, vzhľadom na jeho vek.   Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa dnes začína súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pôjde však len o predbežné prejednanie, termín hlavného pojednávania zatiaľ známy nie je.   Dodnes nevie akceptovať bizarný obraz milióna na stole predsedu vlády, či obraz, ktorý vzišiel zo šifrovanej komunikácie obžalovaného Mariana Kočnera. Napriek zašpinenej časti justície tvrdí, že sudcom v Pezinku verí. A rovnako tým, ktorí dotiahli vyšetrovanie vraždy až k tomuto momentu. Čím si Slovensko od vraždy prešlo? A bude verdikt súdu bodkou za jednou nepeknou kapitolou, alebo otvorí ďalšie? Odpovie Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk Moderuje Jaroslav Barborák.

Janka a Jozef Kuciakovci, Zlatica Kušnírová. Rodičia zavraždených Jána a Martiny. Už o dva dni sa aj oni chystajú na špecializovaný trestný súd do Pezinka. Začína sa tam dlho očakávaný súdny proces v prípade ich zavraždených detí. „Bojím sa toho“ - tvrdí Janka Kuciaková. S manželom Jozefom svorne tvrdia, že sa o ňom dlho rozprávali a boja sa situácie, keď sa uvidia s obžalovanými. „Neviem, ako sa zachovám“ - tvrdí Jozef Kuciak. Matka Martiny - Zlatica Kušnírová sa napriek obavám na ten pohľad chystá. A dúfa, že v ňom nebude nenávisť. To by považovala za svoje zlyhanie. Jej pohľad má byť pohľadom matky. Matky, ktorej zavraždili dieťa. Vo štvrtok sa v Pezinku na Špecializovanom trestnom súde chystá predbežné prejednanie prípadu vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa rodičov obetí nestačí potrestať len priamych páchateľov vraždy a jej objednávateľov. Jozef Kuciak hovorí, že spokojný bude až v momente, keď si spravodlivosť príde pre tých, ktorí takýchto „kočnerov“ stvorili. Čakanie na rozsudok označujú za „nekonečný čas“ Moderuje Jaroslav Barborák.

Teplárne, vodárne, štátne železnice, banky či rôzne obecné podniky. Hospodária dovedna s miliardami, sú ale takmer bez verejnej kontroly. Naviac majú problém o svojom hospodárení informovať. Transparency International Slovensko zverejnila rebríček stavu ich transparentnosti. Šesťdesiatka kritérií rozdelená do šiestich oblastí. Od zverejňovania hospodárskych výsledkov, cez komunikáciu, obstarávanie, personalistiku až k etike a oblasti dotácií. Problémom je najmä etika, či existencia protikorupčných stratégií a množstvo výnimiek v oblasti infozákona. Verejné firmy naopak nemajú problém zverejňovať svoje hospodárske výsledky. Pozrieme sa aj na predčasné voľby v Spojenom kráľovstve. Pre doterajší chaos s brexitom dostali prívlastok historické. Budete počuť Evu Demkovú, Michala Piška a Radovana Geista. Moderuje Jaroslav Barborák.

Briti idú predčasne k volebným urnám. Dôvodom je stále neuzavretá kapitola s brexitom. Voľby by jej mali výrazne pomôcť, aspoň také sú očakávania. Na ich výsledky čaká aj Miriam Lexmann, naša europoslankyňa, ktorá zostáva práve pre nedoriešený brexit pred dverami europarlamentu. „Pre EÚ by bolo lepšie, aby Spojené kráľovstvo neodchádzalo. Pre samotných Britov by však zotrvanie v Únii a nedoriešený problém brexitu znamenal pretrvávajúce vnútorné rozdelenie.“ M. Lexmann bola nedávno ako jediná slovenská politička na pozorovacej misii na voľbách v Hong Kongu. Táto autonómna oblasť s trhovou ekonomikou pod správou Číny je už polroka v atmosfére zápasu o slobodu a nezávislosť od komunistického Pekingu. Do ulíc už polroka vychádzajú státisíce ľudí. Podľa M. Lexmann v porovnaní s našim zápasom o slobodu z Novembra‘89 majú nevýhodu, že Peking je na rozdiel od Moskvy spred troch desaťročí silným ekonomickým hráčom. Obáva sa preto o slobodnú perspektívu Hong Kongu ako mladého ekonomického tigra Ázie. Moderuje Jaroslav Barborák.

Slováci sú finančne negramotní. Hovoria o tom najnovšie prieskumy viacerých inštitúcií. Podľa expertov sa Slováci vedia svojimi financiami chváliť, horšie je to však s praktickými zručnosťami. Národná banka Slovenska konštatuje rekordné tempo zadlžovania Slovákov, nízku tvorbu úspor a nelichotivý fakt, že tie, ktoré úž máme, spravidla zle investujeme. Príkladom má byť druhý dôchodkový pilier a 80% úspor v najslabších fondoch. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus pre Partners Investments u nás investuje pätina obyvateľov (18%). Približne rovnaký počet sa napríklad do investovania nepúšťa, lebo sa im to zdá nezrozumiteľné (17%). A desatina hovorí, že o investovaní ani len netuší. Obraz dopĺňa aj štúdia Ľudovíta Ódora (viceguvernér NBS), podľa ktorej náš druhý dôchodkový pilier mohol za tých pätnásť rokov zarobiť raz toľko, v porovnaní s tým, čo doňho ľudia vložili. Dnešných vyše osem miliárd dôchodkových úspor mohlo byť na úrovni 15-tich. Má to však háčik – ak by ľudia – a v tomto prípade nielen sporitelia, ale aj politici a správcovia – zhodnocovali tieto úspory inak. Toto všetko otvára otázku – nakoľko sme my Slováci zbehlí vo financiách, v ich obracaní? A čo robiť, aby sa to zlepšilo? Odpovie Andrej Králik zo spoločnosti Partners Group. Moderuje Jaroslav Barborák.

V Bratislave žije minimálne 2100 bezdomovcov. Ide o dáta z historicky prvého sčítania spred troch rokov, ktoré urobil magistrát. Takmer polovica žije na ulici dlhodobo, aj viac ako desať rokov. Podpisuje sa na to najmä na ich zdraví. Mnohí sa však začínajú vymykať stereotypu. „Chodia do práce, sú čistí a voňaví, majú vzťahy, chodia randiť. Vžitý obraz o bezdomovcoch už dávno neplatí“ tvrdí Milan Brejcha z neziskovky Depaul Slovensko, ktorí s nimi pracuje. Priznáva však, že ide stále o menšinu. Veľká časť bratislavských bezdomovcov má problémy s alkoholom, drogami. Prvý sneh a mrazy ich situáciu len komplikujú. Napríklad aj tým, že za cenovo dostupným nocľahom za euro musia až na okraj metropoly. Výsledkom sú aj dlhy bez nádeje, že raz budú splatené a rastúce exekúcie zo strany Dopravného podniku. Ako ľuďom z ulice pomôcť? Akí sú bezdomovci zblízka? A ako sa mení optika pre tých, čo s nimi pracujú? Otázky pre Jozefa Kákoša, Juraja Baráta, Milana Brejchu a Lukáša Kulíseka z Depaul Slovensko.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Martin Kraščenič. Aktuálne šéf slovenskej volejbalovej federácie s dosahom na milióny eur. V minulosti však aj odsúdený - za špekulatívne podvody s DPH. A tiež v ráde miliónov (vtedy korún). Od väzenia ho zachránili len prezidentské amnestie. Dnes ho opäť preveruje polícia. Vidno ho za predraženou zmluvou s eurofondami. Podľa Martina Turčeka z investigatívneho oddelenia Aktualít „my sa môžeme len diviť, akým spôsobom sa tam predražene rádovo až za 60-násobky trhových cien predávali tovary a akým spôsobom postupovali všetci zúčastnení“. Jeho štýl podnikania má charakterizovať výraz na „drzovku“. Označil ho tak Ján Slota, ktorý v prípade špekulatívnych vratiek s DPH skončil na rozdiel od M. Kraščeniča s reálnym trestom. Pozrieme sa aj na hľadanie spravodlivosti za streľbu na hraniciach, kde za totality zahynulo približne 250 ľudí. V susednej Českej republiky padli prvé obvinenia na najvyšších predstaviteľov vtedajšieho režimu, na Slovensku tomu bráni legislatíva. Budete počuť Michala Mikloviča a Petra Mikleho z ÚPN. Moderuje Jaroslav Barborák.

Ani tridsať rokov po Novembri‘89 Slovensko nemá múzeum komunizmu a jeho obetí. Podľa iniciátorov výzvy Aby minulosť nemala budúcnosť strata historickej pamäte môže pootvoriť dvere novým totalitám. Tridsiatka osobností pripomína zodpovedným, že nenaplnený zámer múzea obetí komunizmu už neznesie odklad. Tridsiate výročie Nežnej revolúcie označujú za poslednú šancu, ako dať hodnotu utrpeniu tisícov obetí totalitného komunistického režimu. „Nebolo zbytočné, pretože prispelo k pádu režimu v roku 1989. Títo ľudia si zaslúžia, aby sme si pripomínali ich osudy“. Podobná iniciatíva tu už bola v roku 2010, chytila sa jej vtedy dokonca premiérka Iveta Radičová. Múzeum chcela umiestniť v jednej z budov úradu vlády. Nádeje však padli s predčasným pádom jej vlády. Po desaťročí je tu nová iniciatíva. Podarí sa jej premeniť na skutočnosť? Inšpirovať sa už môže vo všetkých postkomunistických krajinách nášho regiónu, Slovensko je totiž bez múzea obetí komunizmu posledné. Budete počuť Jozefa Hajka, autora iniciatívy a Františka Neupauera, ktorý zas stál za tou spred desaťročia. Moderuje Jaroslav Barborák.

Na parkoviskách nočné kontroly, v úrade ale zástupy nespokojných nezaregistrovaných obyvateľov. Aj to je obraz novej parkovacej politiky na najväčšom slovenskom sídlisku  - v Petržalke. Na začiatku mesiaca spustila radnica ostrú prevádzku tzv. rezidentského parkovania. Zaregistrovaní obyvatelia tak parkujú zadarmo, ostatných to v noci môže vyjsť aj na vyše desať eur.  Problémy sú stále s registráciou do systému. Na 23-tisíc úspešne zaregistrovaných je ešte stále pätina v procese vybavovania. Už teraz však badať podľa petržalského starostu Jána Hrčku aj pozitívne efekty nového systému. Na parkoviskách je viac miesta. Pri pokutách sa počíta so zásadou trikrát a dosť. K plateniu má dochádzať až pri štvrtom pochybení. Tzv. rezidentský systém na najväčšom slovenskom sídlisku má pritom poslúžiť ako akého laboratórium parkovania aj pre ďalšie mestá. Bude pre ne atraktívnym? Moderuje Jaroslav Barborák.

Harabin sa s Kotlebom nedohodli, do volieb pôjdu samostatne. Ich dlho avizované stretnutie sa nakoniec skončilo konfliktom. Pred novinármi skloňovali aj slovo podraz. Čo sa za komunistov dalo a čo nie, čo bolo zakázané a čo dovolené? Ako sa žilo pred Novembrom‘89 študentom a mladým ľuďom? Budete počuť Štefana Harabina, Mariana Kotlebu, Radoslava Štefančíka a Braňa Dobšinského. Moderuje Jaroslav Barborák. 

Historický 17. november 1989 má svoj predvoj v Bratislave. Vysokoškoláci tam vyšli do ulíc už o deň skôr - 16. novembra. Skupina študentov vtedy v predvečer Medzinárodného dňa študentstva zorganizovala pochod ulicami mesta, pričom ho neohlásila úradom a vysokoškoláci vtedy skončili až pred budovou ministerstva školstva. Dokonca s improvizovanou debatou s jedným z čelných predstaviteľou komunistickej strany na Slovensku Gejzom Šlapkom.  Bol to predvečer iného večera –toho zo 17. novembra z Prahy. Na rozdiel od Národní třídy v Bratislave policajti proti študentom nezasiahli. A tí sa so svojimi požiadavkami dostali až do televízneho vysielania. Dodnes hovoria, že boli bratislavským predvojom Nežnej revolúcie. Budete počuť účastníčky pochodu: Henrietu Hrinkovú a Adrianu Hosťoveckú. Rovnako archívne materiály, ktoré vtedy v Bratislave zaznamenala Československá televízia.  Moderuje Jaroslav Barborák. 

Zo študentských lavíc na revolučné tribúny, neskôr do ponovembrového VPN, následne aj do prvého slobodného parlamentu. Dušou stále človek kultúry, filmu, divadla. Vyštudovaná dramaturgička, neskôr aj sekčná riaditeľka rezortu kultúry, dnes filmová producentka. Je presvedčená, že krajinu nemení 150 politikov, ale každý môže ovplyvňovať svoje okolie, aby bolo férovejšie a slušnejšie. Jedna z tvárí Novembra‘89 - Zuzana Mistríková. Moderuje Jaroslav Barborák

Na novembrové udalosti spred 30tich rokov existuje nielen pohľad zainteresovaných, ale aj pohľad zvonka. Sú tu ešte stále desiatky a možno stovky ľudí, ktorí ten prerod z neslobody do slobody prežívali v „nanútenom“ exile – v slobodnom svete, do ktorého odišli, lebo v neslobode im už bolo na nevydržanie, či chceli naplno rozvinúť svoje danosti, povolanie. Alebo išli za hlasom svojho vnútra. A neraz to znamenalo, že pri rozhodovaní opustiť komunistické Československo počítali s tým, že sa tu už nikdy nevrátia, neuvidia svojich blízkych, priateľov. Patria k nim aj Marián Gavenda a Milan Bubák, katolícki kňazi, ktorí otvorene prehovorili o plusoch aj mínusoch Novembra'89 a troch dekád po ňom.  Moderuje Jaroslav Barborák. 

Sú inštitúcie na Slovensku nezávislé? Nakoľko môžu do ich práce a výstupov smerom k verejnosti hovoriť politici, vplyvní ľudia či finančné skupiny? A môže nezávislosť inštitúcie prerásť zdravú mieru, existujú jej hranice? Otázky, ktoré otvára čerstvý rebríček nezávislosti vybranej dvadsiatky inštitúcií u nás. Je medzi nimi napríklad Národná banka, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, či Finančné riaditeľstvo, ale aj polícia, Generálna prokuratúra, Súdna rada či RTVS…. Podľa zostavovateľa – Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ide o kľúčové kontrolné, regulačné a justičné orgány. Na aktuálnosti rebríček naberá práve dnes, keď sme takmer na dennej báze konfrontovaní s ovplyvňovaním niektorých vysokých štátnych úradov neraz pochybnými ľuďmi, ktorí figurujú dokonca na mafiánskych zoznamoch. Kto teda v rebríčku nezávislosti uspel, kto pohorel? A prečo sa nezávislosť inštitúcií meria? Otázky na autorov rebríčka Petra Goliáša a Alžbetu Tibenskú z INEKO. Moderuje Jaroslav Barborák

Biznis či vplyv? Táto otázka už od nedeľnej noci a pondelkového rána zamestnáva nielen mediálneho experta Václava Štětku z britskej univerzity Lowghborowgh. Jej spúšťačom je správa, že Petr Kellner – najbohatší Čech – kupuje jednu z našich najvplyvnejších televízií. Predaj Markízy už musia potvrdiť len regulátori na európskej a národnej a teda slovenskej strane. Kto je miliardár Kellner? Prečo rozširuje svoj úspešný – no najmä finančný a telekomunikačný biznis - aj o médiá? Neutrpí tým sloboda novinárskej tvorby a v konečnom dôsledku informovanosť nás všetkých? Existujú však aj náznaky, že miliardár Petr Kellner môže Markízu kupovať pre finančnú skupinu Penta. Budete počuť mediálneho experta Václava Štětku, Karla Hvížďalu, Miroslavu Kernovú (Omediach) a Beatu Balogovú z Medzinárodného tlačového inštitútu.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Václav Havel, prvý prezident slobodného Československa, symbol Novembra‘89. Vo svojom prvom novoročnom prejave – len pár dní po uvedení do úradu – vyhlásil široké amnestie. Mali byť bodkou a symbolom - za obdobím neslobody a nespravodlivosti. S odstupom troch dekád prichádza filmová reflexia tých dní. Amnestie tvorivého tímu okolo Maroša Hečka, Jonáša Karáska a Tomáša Juríčka. Filmové Amnestie však nezostávajú len v leopoldovskej väznici. Rozkrývajú sieť príbehov, v ktorých sa stretávajú a podmieňujú navzájom svoju budúcnosť zlodeji, vrahovia, politickí väzni a ich väznitelia, či tribúni Novembra. Na tridsiate výročie Nežnej revolúcie prichádza film, ktorý zachytáva nielen jej ideály, ale aj ich zámenu za chlieb a hry – za miesta, majetok a funkcie. Amnestie Václav Havel – či Vašek, ako ho volali priatelia, nakoniec vydal, napriek tomu prišli aj požiare v basách či nutnosť vysvetľovať, čo sa prinajmenšom stalo vo väznici v Leopoldove. Z dvetisíc tristo odsúdených sa tam Havlove amnestie dotkli vyše 600 väzňov. Na celom Slovensku to bolo viac ako 23tisíc amnestovaných. Filmový príbeh sa však do života v Leopoldove ponára už pred ich vyhlásením. A ukazuje realitu, kde pri sebe existovali diametrálne odlišné svety. Tie zlodejov, bitkárov a vrahov a ďalšie, ktoré mali svojich protagonistov vo väzňoch svedomia – či už duchovných alebo v politických väzňoch. A tie príbehy sa navzájom podmieňovali. Motáky s odkazmi pre elitu národa za bránami väznice doručovala aj spoločenská spodina. Budete počuť hercov Juraja Baču, Gregora Hološka, Marek Majeského, scenáristu a producenta Maroša Hečka a režiséra Jonáša Karáska. Moderuje Jaroslav Barborák.

Rozpustený tím vyšetrovateľov vraždy Jána Kuciaka a zákaz mediálnych výstupov pre jeho teraz už bývalého šéfa Petra Juhása. Na jednej strane znepokojenie a vyhlásenia o „nepohodlnosti“ tímu pre mocných, na druhej – pozícia, že tím už splnil svoj cieľ. Kde je pravda? Dag Daniš, komentátor Aktualít, hovorí o politických tlakoch a ohrození objasnenia kľúčovej veci: prepojenia M. Kočnera na oligarchu Bödöra s vplyvom na políciu.  Tridsiate výročie Novembra‘89 dostalo filmovú reflexiu. Na Nežnú revolúciu sa filmári pozreli cez drsnosť vzbury väzňov v Leopoldove. O filme Amnestie sme sa rozprávali s Marošom Hečkom, producentom a scenáristom. A s predstaviteľom jednej z hlavných postáv Gregorom Hološkom.  Moderuje Jaroslav Barborák.

Jaroslav Haščák, spoločník a jeden zo zakladateľov finančnej skupiny Penta, ústredná postava slovenskej gorily, ktorá už dostala aj hlas. „Supermozog“ či „kombinácia inteligencie a bezohľadnosti“, ale aj „zdroj strachu“ - tak o ňom hovoria pozorovatelia. A hovoria o "fenoméne" Haščák. Budeme počuť Mareka Vagoviča a Milana Krajniaka. Prvý je jeden z mála slovenských novinárov, ktorému sa s Jaroslavom Haščákom podarilo urobiť rozhovor. Druhý je politik, ktorý napísal o Haščákovej firme knihu – Pentastory. Slovo dostane aj Gorilie mláďa – teda Miroslav Beblavý, ktorého do Gorily namáča Robert Fico. A tiež čerstvý podpredseda parlamentu Martin Klus, ktorý pred vstupom do politiky o politike prednášal. Čo je fenomén Haščák? A koľko takých "haščákov" na Slovensku máme? Bude táto skúsenosť pre krajinu prínosom, či zostane prekliatím? Moderuje Jaroslav Barborák

September 1998. Až tam siaha zložitý vzťah medzi Pavlom Ruskom – vtedy šéfom úspešnej televízie a podnikateľom Marianom Kočnerom. Ten zas ako šéf spoločnosti Gamatex televíziu obsadil a chcel prebrať jej vedenie. Už vtedy za tým boli stovky miliónov korún. A ak vtedy boli na opačnej strane barikády, po vyše dvadsiatich rokoch sa zasadzujú za spoločnú vec – síce pred súdom a ako obžalovaní - obhajujú pravosť zmeniek – teraz za takmer 70miliónov eur. Zmenky mali ich spor urovnať. Práve dnes pokračuje v bratislavskom justičnom paláci ďalšie kolo hlavného pojednávania. A Pavol Rusko s Marianom Kočnerom sa tam posadia ako obžalovaní. Dôvodom sú podozrenia o falšovaní zmeniek. Na príbeh zmeniek sa pozrieme s Adamom Valčekom a Laurou Kelloovou, investigatívnymi novinármi zo Sme a Aktualít.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Grilovali sme Roberta Fica. A hoc aj dnes má problém jasne povedať, či bol alebo nie v byte na Vazovovej, s ktorou sa spája kauza Gorila, tvrdí, že je za jej vyšetrenie. Ak Robert Fico jasnú odpoveď neponúka, nemá s ňou napríklad problém jeho koaličný partner Béla Bugár. Ten jasne povedal, že on v byte nebol. Aký obraz o krajine audiogorila prináša? Z akého titulu sa politici stretávali s oligarchom? Odpovie politológ Radoslav Štefančík. A s Jánom Petrovičom sa tiež pozrieme na pokračovanie súdu o 70miliónových zmenkách televízie Markíza. Moderuje Jaroslav Barborák.    

Hlavné mesto bude nové parkovanie testovať na 100-tisícovom slovenskom sídlisku - v Petržalke. Podľa najnovších dát tam na vyše stotisíc obyvateľov napočítali bezmála 50tisíc evidenčných čísel, z čoho tretina patrí majiteľom áut - tzv. - nerezidentom – teda ľuďom, ktorí v Petržalke nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Nové pravidlá im môžu len za jedinú noc napočítať za parkovanie aj 14-eurový poplatok. S akým cieľom vznikli – priniesť poriadok v parkovaní, uvoľniť miesto domácim, či naplniť mestskú kasu? Podľa starostu Jána Hrčku miestni musia cítiť, že „byť Petržalčanom sa oplatí“ - čo je slogan novej politiky parkovania. Skúsenosť svetových metropol sprostredkuje dopravný analytik Ľuboš Kasala, riaditeľ Zelenej vlny RTVS. Čo kompetentných k novým pravidlám viedlo? A odrazí sa viac peňazí v mestskej kase na lepších cestách, chodníkoch či na samotných parkoviskách? Moderuje Jaroslav Barborák.

Ústavný súd je kompletný. Po piatich kolách voľby, desiatkach hodín ich vypočúvania a naťahovačkách, či sa majú v parlamente voliť tajne alebo verejne prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala zostávajúcich šiestich ústavných sudcov. Je medzi nimi napríklad už bývalý obhajca Mikuláša Černáka, či bývalý člen vládneho Smeru, ale aj dlhoročný poradca Ústavného sudu. Mimo zas zostali mená ako Radoslav Procházka či Daniela Švecová z Najvyššieho súdu. Hlava štátu zverejnila kritériá svojho výberu, ale vyzvala aj k samo očiste sudcovského stavu. Antonina Vadalu, známeho podnikateľa z východu Slovenska a bývalého blízkeho človeka štátnej radkyne Márie Troškovej, v Taliansku odsúdili na deväť rokov väzenia. Osudným sa mu stal obchod z drogami. Moderuje Jaroslav Barborák.  

Hlas podobný hlasu, tajné stranícke fondy, tisíce v igelitkách, mecenáši, ktorí si zo strán robia investičné zámery. Alebo systém politických strán, ktorý tu zastupuje záujmy voličov. Na čo však rovnako potrebuje zdroje. A nemalé. Ktorý z týchto obrazov sa viac podobá realite na Slovensku? Tej dávno minulej, ale aj aktuálnej.  Aké je financovanie politických strán u nás? A poučili sa zástupcovia občanov z káuz minulosti? Pri tomto skúmaní sa pozrieme rovnako na situáciu s financovaním politických strán v zahraničí. Budete počuť novinárov Mareka Vagoviča a Braňa Dobšinského a politológa Radoslava Štefančíka.  Moderuje Jaroslav Barborák.

Marián Kočner, kontroverzný podnikateľ, človek z tzv. mafiánskych zoznamov, tieň tých, čo boli pri moci a pri peniazoch. Aktuálne čelí obžalobe a obvineniu v prípadoch zmeniek za desiatky miliónov a objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Osudom „na Kuciaka“ sa mal podľa najnovších odhalení z jeho šifrovanej komunikácie Threema vyhrážať sudkyni z prípadu zmeniek. Nosičom odkazu pritom bola Monika Jankovská, vtedajšia štátna tajomníčka, ktorá po demisii smeruje opäť do sudcovského talára. Podľa Petra Bárdyho ide o zatiaľ najvážnejší prípad z Threemy. S Laurou Kellöovou sa zas pozrieme na aktivity Mariána Kočnera smerom k Veronike Velez-Zuzulovej. Moderuje Jaroslav Barborák. 

Predvolebné prieskumy – veriť im, či nie? Prečo sa tak líšia? A čo vlastne zachytávajú? Nie sú len nástrojom zadávateľov, aby si „odtrhli“ zo spoločného koláča? S majiteľmi renomovaných agentúr Focus a Ako sa pozrieme, ako prieskumy vznikajú, čo sa skrýva za nameranými číslami a kto z nich má väčší osoh: politici či verejnosť? Moderuje Jaroslav Barborák.  

Realita verzus fikcia, či ich prelínanie? Prichádzajú s nimi filmári okolo tvorivého tímu Rasťa Šestáka a Petra Bebjaka. V novej seriálovej sérii Za sklom ako prví na Slovensku reflektujú aj vraždu Jána Kuciaka. A nezostávajú len pri nej – s licenciou umelcov ponúkajú pohľad za oponu mocensko-politických vzťahov. Nazrieme za ňu aj my. Budete počuť Rasťa Šestáka, producenta Martina Ciela, filmového teoretika Petru Výberovú, editorku Aktuality.sk Jána Petroviča, zástupcu šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktuality.sk Moderuje Jaroslav Barborák. 

Do dôchodku skôr, no za menej peňazí. Takýto efekt majú podľa ekonómov priniesť najnovšie zmeny dôchodkového systému. Parlament ho pripravil o tzv. dôchodkový automat, ktorý nahradil pevnými tabuľkami. Systém tak zbavil naviazanosti na exaktné dáta Štatistického úradu, ktorými sa riadil výpočet dôchodkového veku doteraz. Po novom vek určia tabuľky na roky dopredu. Čo to spraví so systémom? Ako sa zmeny dotknú samotných budúcich dôchodcov? A ako vyzerá zmena, keď sa človek prebudí ako dôchodca? Budete počuť dôchodkového experta Jána Šeba a Michala Lehutu, ekonomického analytika Moderuje Jaroslav Barborák.

Nie Robertovi Ficovi, áno rodinám a seniorom a podpore školstva. Na slovenskú scénu vstupuje ďalšia politická strana – Dobrá voľba exministra Tomáša Druckera. Do parlamentu jej však pomôže len nová akvizícia – tvrdí Dag Daniš. "Pokiaľ k nim neprejde P. Pellegrini pred voľbami, je len malá šanca, že prejdú bránami parlamentu." Kočnerova Treema vyplavila „šéfa“ s iniciálkami „RF“. Aj podľa Petra Bárdyho nimi Marián Kočner označoval expremiéra. Moderuje Jaroslav Barborák.

Rok 2018 – 94 usmrtených, rok predchádzajúci 82. Rok čo rok ich zomierajú stovky, ďalšie tisíce sú pre svoju prácu zastrašované či prenasledované, niektorí až natoľko, že radšej volia odchod z vlastnej krajiny. Hovoríme o novinároch, ale aj ľuďoch slova. Práve v týchto dňoch padlo rozhodnutie, že zo Slovenska – z Bratislavy – sa stane priestor, kde niektorý z nich nájde miesto na pokojný život. Bratislava bude spolupracovať s medzinárodnou organizáciou ICORN, ktorá hľadá úkryt pre žurnalistov v ohrození života. Sme však krajinou, ktorá by dokázala ochrániť novinárov z cudziny, ak tu smrť našiel jeden z našich? Moderuje Jaroslav Barborák.