Podcasts about michal va

Ako hodnotia Peter Bárdy, Rastislav Káčer a Michal Vašečka správu o stave krajiny, ako ju predniesol prezident Peter Pellegrini?Dá sa od neho čakať niečio iné? Niečo viac?Kde sa nabralo to, že obdivujeme barbarské správanie a hrubosť? A je to len slovenský problém?Aj toto sú témy ďalšieho dielu podcastu Bárdy & Káčer so sociológom Michalom Vašečkom.

Aké sú skutočné názory Slovákov na bezpečnosť, NATO a budúcnosť krajiny? Najnovší prieskum FSF a FOCUS odhalil, že väčšina Slovákov sa hlási k Západu, no zároveň odmieta niektoré dôsledky tohto rozhodnutia – napríklad investície do obrany alebo vojenskú pomoc Ukrajine. O týchto paradoxoch, geopolitických výzvach a potrebnom líderstve budú diskutovať: - Miroslav Wlachovský – bývalý minister zahraničných vecí SR, diplomat a expert na zahraničnú politiku, Distinguished Fellow Globsec-u - Martin Slosiarik – odborník na verejnú mienku, riaditeľ agentúry FOCUS, ktorá prieskum pre o.z. Fórum Budúcnosti Slovenska realizuje - Michal Vašečka – sociológ, expert na spoločenské trendy a verejnú mienku, člen správnej rady Aspen Institute CE a riaditeľ Bratislava Policy Institute pod moderátorským vedením Juraja Petroviča.

Vypočujte si prepis diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola v utorok 11. marca v bratislavskom DPOH. Hosťami boli Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová.

​Ako vidia geopolitickú orientáciu Slovenska odborníci? Ako sme zostavili otázky prieskumu a čo nám môžu naznačiť? ​ Experti: – Miroslav Wlachovský – bývalý minister zahraničných vecí SR, diplomat a expert na zahraničnú politiku, Distinguished Fellow Globsec-u – Martin Slosiarik – odborník na verejnú mienku, riaditeľ agentúry FOCUS, ktorá prieskum pre o.z. Fórum Budúcnosti Slovenska realizuje – Michal Vašečka – sociológ, expert na spoločenské trendy a verejnú mienku, člen správnej rady Aspen Institute CE a riaditeľ Bratislava Policy Institute Moderuje: Juraj Petrovič

Vypočujte si záznam diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola 18. februára v bratislavskom DPOH. Hosťami boli Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová.

Radomír Šalitroš sa ospravedlnil za to ako hlasoval o trestných kódexoch alebo zákonoch týkajúcich sa kultúry. Ospravedlnenie poslanca za to, ako hlasoval, je veľká vec, mali by sme to prijať, hovorí v podcaste V redakcii sociológ Michal Vašečka. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Vypočujte si záznam diskusie, ktorá bola v pondelok 20. januára v bratislavskom DPOH. Hosťami boli politický komentátor a analytik Marián Leško, sociológ Michal Vašečka, novinár a spisovateľ Martin M. Šimečka a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová.

Vypočujte si záznam debaty, ktorá bola v stredu 18. decembra v bratislavskom DPOH. Hosťami boli Marián Leško, Martin M. Šimečka, Michal Vašečka a Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová.

Diskusia na tému "(De)polarizácia na Slovensku" sa uskutočnila na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku 14. novembra 2024 v rámci Týždňa vedy a techniky 2024. Diskutovali na nej sociológ Michal Vašečka a redaktor Konzervatívneho denníka Postoj, Lukáš Krivošík. Diskusiu moderovala: Terézia Rončáková.

Pravda pod mikroskopem: Když polovina mozku je lepší než celý. Autor: Dave Fisher, čte: Daniel Zeman, Pavel Hromádka, překlad: Zuzana Kohlová, přeložil: Michal Vašina.

Ľudia rozprávajú príbehy a nabúravajú tak pyramídu lži, je to slovenský zázrak, hovoria Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný v diskusii Ako zachrániť demokraciu. Vypočujte si záznam debaty, ktorá bola vo štvrtok v Trenčíne. Moderuje Monika Tódová. 

Pravda pod mikroskopem: Používej svůj mozek. Autor: Dave Fisher, čte: Daniel Zeman, Pavel Hromádka, překlad: Michal Vašina.

CELÝ ROZHOVOR NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÝ JE TAKÉ VŠEM PŘEDPLATITELŮM A PŘEDPLATITELKÁM KLUBU DENÍKU N „Nespekulujte, co Fico prosazuje, tam je prázdnota. Největší hodnotou je pro něj moc,“ říká ve Studiu N sociolog Michal Vašečka. „Potřebuje nechat zamrznout společnost v její dynamice, atomizovat lidi a nepřipustit, aby se masivně setkávali. Chce, aby byli zoufalí a aby to vzdali,“ zamýšlí se v rozhovoru. Jak si slovenský premiér představuje ideální fungování státu? Proč si Evropská unie neumí poradit s lidmi, jako je Fico nebo Orbán? A v čem jsou si Češi a Slováci vzdálenější, než si oba národy myslí? Ptá se Filip Titlbach.

Organized crime and corrupt rule of oligarchs - A short history of Slovak nationalism - Why do Slovaks dislike the West? Leszek Jazdzewski (Fundacja Liberte!) talks with Michal Vašečka, a Program Director of the Bratislava Policy Institute. Since 2012 Michal serves as a representative of Slovakia in the European Commission against Racism and Intolerance (ECRI) of the Council of Europe. Michal is a chairman of the Editorial Board of Denník N. He operated at the Faculty of Social Studies of Masaryk University in Brno in 2002-2017 and at the Comenius University in 2006-2009. Tune in for their talk! Michal Vašečka will be a guest of the forthcoming edition of Freedom Games, a festival of ideas held annually in Łódź, Poland. This year's edition will be held on October 18-20 in EC1 Łódź. The European Liberal Forum is the Co-Organizer of the festival. This podcast is produced by the European Liberal Forum in collaboration with Movimento Liberal Social and Fundacja Liberté!, with the financial support of the European Parliament. Neither the European Parliament nor the European Liberal Forum are responsible for the content or for any use that be made of.

Andrej Babiš neohrozuje českú demokraciu tak ako Robert Fico tú slovenskú, hovoria v podcaste V redakcii sociológ Michal Vašečka a novinár českého N-ka Filip Titlbach. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová. 

Fico napáda EÚ rovnakým spôsobom, ako hovorili slovenskí nacionalisti o Československu. Napádali vtedy Prahu ako zdroj všetkého zla a dva roky nato sa Československo rozpadlo. Prečítajte si prepis diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola v utorok v bratislavskom DPOH. Hosťami boli politický analytik a komentátor Marián Leško, sociológ Michal Vašečka, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a novinár, spisovateľ Martin M. Šimečka. Moderuje Monika Tódová. 

Slovenský prezident Peter Pellegrini ve videu na sociální síti oznámil, že se hodlá sejít s premiérem Robertem Ficem (Směr) a lídry stran. Podle něj dochází k pokusům o destrukci republiky a k rozdělení Slovenska prý přispívají opoziční protesty. „Bylo to sice kultivovanější než v případě Fica, ale přeci jen útok na opozici. Naplnily se obavy, že bude stranit vládní koalici a hrát na sebe za své znovuzvolení. Ale že nebude skutečným prezidentem,“ míní sociolog Michal Vašečka.

Slovenský prezident Peter Pellegrini ve videu na sociální síti oznámil, že se hodlá sejít s premiérem Robertem Ficem (Směr) a lídry stran. Podle něj dochází k pokusům o destrukci republiky a k rozdělení Slovenska prý přispívají opoziční protesty. „Bylo to sice kultivovanější než v případě Fica, ale přeci jen útok na opozici. Naplnily se obavy, že bude stranit vládní koalici a hrát na sebe za své znovuzvolení. Ale že nebude skutečným prezidentem,“ míní sociolog Michal Vašečka.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na Slovensku opět vypukly protivládní protesty. Zemi teď rozdělují zásahy ministryně Martiny Šimkovičové do kultury. Premiér Robert Fico prohlašuje, že opozice vytváří atmosféru vedoucí k dalším atentátům. Kam může situace zajít?Hostem Ptám se já byl slovenský sociolog Michal Vašečka. Zhruba 18 tisíc lidí se v úterý sešlo v Bratislavě na dalším protestu, který proti vládě Roberta Fica (Směr-sociální demokracie) pořádala opozice. Demonstranti požadovali odvolání ministryně kultury Martiny Šimkovičové (SNS), která v posledních týdnech rozpoutala čistky ve slovenských kulturních institucích. Jejich součástí bylo i odvolání ředitele Slovenského národního divadla Mateje Drličky nebo ředitelky Slovenské národní galerie Alexandry Kusé. „K moci v případě kultury přišli lidé, které se nebojím nazvat barbary. Kteří kultuře ne že nerozumí, je to daleko horší, oni jí chtějí likvidovat. Mají představu o kultuře jako o folklóru devatenáctého století, který je třeba propagovat na každém rohu. Cokoliv, co zavání modernitou, považují za dekadentní. Používají slova, která jsme mohli naposledy slyšet začátkem padesátých let od stalinistů, anebo v třicátých letech od nacistů,“ kritizoval slovenský kabinet sociolog Michal Vašečka. Robert Fico v reakci na poslední protesty prohlásil, že takové akce jen podněcují k nenávisti a povedou k dalším atentátům. Dokonce už podle něj ministryni kultury někdo vyhrožoval smrtí a resort vnitra proto musel zvýšit její ochranu. „Robert Fico a všechny trojkoaliční strany začaly jistý typ normalizace. Tady můžeme odkazovat na 70. léta, na to, co jsem spolu zažili v Československu: tedy zastrašovat obyvatelstvo a dávat jim jasný obraz toho, co je čeká. Jinými slovy se musíte přidat na tu správnou stranu,“ komentoval dění v zemi sociolog, podle kterého ovšem současný stav mnoha Slovákům vyhovuje. „Ukazuje se, že to vadí v nejlepším případě polovině společnosti. A to už jsem velký optimista,“ dodal. Jak se pod vládou Roberta Fica proměňuje slovenská společnost? Jak zásahy kabinetu ovlivní tamní kulturu i okleštěná veřejnoprávní média? A co naše sousedy čeká dál?---Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz) 

Vypočujte si záznam diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola v bratislavskom DPOH vo štvrtok 20. júna. Hosťami boli Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová. 

Większość w słowackim parlamencie przegłosowała ustawę likwidującą obecne media publiczne. - Chodzi o zmianę mediów publicznych na media państwowe - mówił prof. Michal Vašečka analizując populistyczną i zaostrzającą się politykę Roberta Fico.

Záznam z diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola 30. mája v bratislavskom DPOH. Hosťami boli Marián Leško, Michal Vašečka, Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný. Moderovala Monika Tódová.

Sociálny antropológ a autor knihy Postsedliaci Juraj Buzalka hodnotí prezidentské voľby. Hovorí o možnom medzigeneračnom probléme, o tom, prečo vyhral Pellegrini, ale aj o rozdieloch medzi vidiekom a mestami. „Tuším Michal Vašečka označil Petra Pellegriniho ako princa Krasoňa - nádherne vystupuje, dôstojným spôsobom, veľmi zmierlivo, nedáva veľa obsahu, netreba veľa premýšľať, a to je dobre pre ľudí, to tak hladí dušu.“ Hovorila s ním Veronika Folentová.

V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, ktorá nemá ani základný konsenzus kam patrí a kde sú ľudia ochotní vymeniť svoje slobody a práva za materiálne istoty a pocit bezpečia, hovorí sociológ Michal Vašečka. Ich výsledok je podľa neho rámcovaný aj pomstou za transformáciu Slovenska po Novembri 89 a legitimáciou hesla: „účel svätí prostriedky.“ „Toto je väčšinové Slovensko, Slovensko, ktoré nie je prozápadné, pro-európske a ktoré nemá ani len základný konsenzus o svojej histórií, hodnotách na ktorých stojí no a teraz konečne prišlo k tomu, že ľudia dostávajú zo seba svoje skutočné názory a tak sa teraz vyjavila autentická tvár Slovenska,“ hovorí na margo prezidentských volieb a ich výsledku v dnešnom podcaste Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.Slovensko má novú hlavu štátu. Po voľbách plných hádzania špiny, šírenia strachu, extrémnej polarizácie a dokonca i otvorených lží sa novým prezidentom stal bývalý a aj súčasný Ficov súputnik Peter Pellegrini. Voľby, ktoré sa napokon stali aj akýmsi referendom o vláde - ale i o geopolitickom smerovaní Slovenska, tak s výsledkom 1,4 milióna verzus 1,25 milióna hlasov, krajinu dokonale rozhádali, no vo výsledku výrazne potvrdili aktuálnu vládnu politiku pevnej ruky a rozdeľovania spoločnosti.„Máme takú historickú skúsenosť, že nám všetko prejde a dnes zbierame plody toho, že nič skutočne nevydiskutujeme, nemáme celonárodný konsenzus o základných veciach a jednoducho dejinami plávame. Teraz sa tu tiež časť spoločnosti rozhodla, že budeme ďalej plávať dejinami, budeme sa snažiť byť zadobre so všetkými a byť na všetkých milí. Platí však, že keď sa snažíte byť zadobre úplne so všetkými, tak v skutočnosti nie ste zadobre s nikým a pre nikoho nie ste dôveryhodný partner. A presne toto sa o chvíľu stane aj Slovensku,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.Bude nový prezident garantom sľubovaného pokoja a mieru alebo sa stane prevodníkom vládnej politiky a tlampačom Úradu vlády? Ako výsledky týchto volieb zmenia našu politickú scénu a povedú k rýchlejšej a brutálnejšej snahe vládnej garnitúry uchopiť moc nad spoločnosťou?„V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, kde sú ľudia pripravení a ochotní vymeniť svoje slobody a ľudské práva za lepšie materiálne istoty a pocit bezpečia. No a až teraz, ak budeme schopní sa pozrieť do zrkadla, môžeme po všetkých tých rokoch konečne začať poctivo budovať konsenzus o tom, kam smerujeme a kde vlastne chceme patriť. Teraz prišiel čas aby sme s ľuďmi hovorili o tom, čo vlastne znamená európska identita a príslušnosť k Európe,“ tvrdí Vašečka.Podľa neho voľby boli i referendom o vláde, ktorá tak dostala od občanov silný mandát vo svojej politike upevňovania moci a polarizácie spoločnosti. Preto bude vo svojich predstavách o vláde tvrdej ruky už oveľa ambicióznejšia i odvážnejšia v prekračovaní mysliteľných hraníc.„Čokoľvek urobíte, je to vlastne jedno pretože vždy sa ráta iba výsledok a výsledok je, že si vyhral. To, ako si k tomu prišiel, to si história pamätať nebude. To je jedným z hlavných odkazov prezidentských volieb. Ak sa ale – podľa neho, bude i naďalej takto neférovo a bez pravidiel robiť politika, tak to Slovensko vytlačí na perifériu civilizovaného sveta a tak sa k nám bude svet potom aj správať,“ dodáva Vašečka.A aké zrkadlo nám tieto voľby nastavili, čo povedali o slovenskej spoločnosti 35 rokov po Nežnej revolúcií a kto sú a čo chcú tí, ktorí v nich vyhrali?„Ten výsledok rámcuje vymedzenie sa a pomsta. Pomsta za doterajších 35 rokov ponovembrovej transformácie, ktorá v prípade Slovenska naozaj nebola zvlášť vydareným príbehom,“ tvrdí sociológ.S istou dávkou nadsádzky by sa teda podľa Vašečku výsledok prezidentských volieb dal interpretovať aj ako kontrarevolúciou tých, ktorí sa stali obeťami ponovembrovej transformácie a ďalších skupín, ktorým sa nenaplnili ich sny a predstavy o mieste v sociálnej

V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, ktorá nemá základný konsenzus kam patrí a kde sú ľudia ochotní vymeniť svoje slobody a práva za materiálne istoty a pocit bezpečia, hovorí sociológ Michal Vašečka. Výsledok volieb je podľa Vašečku rámcovaný aj pomstou za transformáciu Slovenska po Novembri 89 a legitimáciou hesla: „účel svätí prostriedky.“ „Toto je väčšinové Slovensko, Slovensko, ktoré nie je prozápadné, pro-európske a ktoré nemá ani len základný konsenzus o svojej histórií, hodnotách na ktorých stojí no a teraz konečne prišlo k tomu, že ľudia dostávajú zo seba svoje skutočné názory a tak sa teraz vyjavila autentická tvár Slovenska,“ hovorí na margo prezidentských volieb a ich výsledku v dnešnom podcaste Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.Slovensko má novú hlavu štátu. Po voľbách plných hádzania špiny, šírenia strachu, extrémnej polarizácie a dokonca i otvorených lží sa novým prezidentom stal bývalý a aj súčasný Ficov súputnik Peter Pellegrini. Voľby, ktoré sa napokon stali aj akýmsi referendom o vláde - ale i o geopolitickom smerovaní Slovenska, tak s výsledkom 1,4 milióna verzus 1,25 milióna hlasov, krajinu dokonale rozhádali, no vo výsledku výrazne potvrdili aktuálnu vládnu politiku pevnej ruky a rozdeľovania spoločnosti.„Máme takú historickú skúsenosť, že nám všetko prejde a dnes zbierame plody toho, že nič skutočne nevydiskutujeme, nemáme celonárodný konsenzus o základných veciach a jednoducho dejinami plávame. Teraz sa tu tiež časť spoločnosti rozhodla, že budeme ďalej plávať dejinami, budeme sa snažiť byť zadobre so všetkými a byť na všetkých milí. Platí však, že keď sa snažíte byť zadobre úplne so všetkými, tak v skutočnosti nie ste zadobre s nikým a pre nikoho nie ste dôveryhodný partner. A presne toto sa o chvíľu stane aj Slovensku,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.Bude nový prezident garantom sľubovaného pokoja a mieru alebo sa stane prevodníkom vládnej politiky a tlampačom Úradu vlády? Ako výsledky týchto volieb zmenia našu politickú scénu a povedú k rýchlejšej a brutálnejšej snahe vládnej garnitúry uchopiť moc nad spoločnosťou?„V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, kde sú ľudia pripravení a ochotní vymeniť svoje slobody a ľudské práva za lepšie materiálne istoty a pocit bezpečia. No a až teraz, ak budeme schopní sa pozrieť do zrkadla, môžeme po všetkých tých rokoch konečne začať poctivo budovať konsenzus o tom, kam smerujeme a kde vlastne chceme patriť. Teraz prišiel čas aby sme s ľuďmi hovorili o tom, čo vlastne znamená európska identita a príslušnosť k Európe,“ tvrdí Vašečka.Podľa neho voľby boli i referendom o vláde, ktorá tak dostala od občanov silný mandát vo svojej politike upevňovania moci a polarizácie spoločnosti. Preto bude vo svojich predstavách o vláde tvrdej ruky už oveľa ambicióznejšia i odvážnejšia v prekračovaní mysliteľných hraníc.„Čokoľvek urobíte, je to vlastne jedno pretože vždy sa ráta iba výsledok a výsledok je, že si vyhral. To, ako si k tomu prišiel, to si história pamätať nebude. To je jedným z hlavných odkazov prezidentských volieb. Ak sa ale – podľa neho, bude i naďalej takto neférovo a bez pravidiel robiť politika, tak to Slovensko vytlačí na perifériu civilizovaného sveta a tak sa k nám bude svet potom aj správať,“ dodáva Vašečka.A aké zrkadlo nám tieto voľby nastavili, čo povedali o slovenskej spoločnosti 35 rokov po Nežnej revolúcií a kto sú a čo chcú tí, ktorí v nich vyhrali?„Ten výsledok rámcuje vymedzenie sa a pomsta. Pomsta za doterajších 35 rokov ponovembrovej transformácie, ktorá v prípade Slovenska naozaj nebola zvlášť vydareným príbehom,“ tvrdí sociológ.S istou dávkou nadsádzky by sa teda podľa Vašečku výsledok prezidentských volieb dal interpretovať aj ako kontrarevolúciou tých, ktorí sa stali obeťami ponovembrovej transformácie a ďalších skupín, ktorým sa nenaplnili ich sny a predstavy o mieste v...

Krátko po oficiálnom vyhlásení výsledkov prezidentských volieb prijali pozvanie do štúdia Startitup sociológ Michal Vašečka a politológ Radoslav Štefančík. Obaja sa zhodli na tom, že voliči v „referende o krokoch súčasnej vlády” rozhodli, že nemajú problém s tým, čo sa deje od parlamentných volieb. „Po druhom kole to bola jedna lož za druhou. Snažil som sa nájsť niečo, kde Pellegrini hovoril pravdu, ale ukázalo sa, že to ľuďom neprekáža,” myslí si Vašečka. Podľa neho reč tela Roberta Fica a Petra Pellegriniho na volebnej noci ukázala pozíciu „pána a sluhu”. Pre viac videí sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UP TV⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Netrápi ma, že sa Peter Pellegrini stal prezidentom, ale to, medzi akými ľuďmi žijem, hovorí po volebnej noci sociológ Michal Vašečka v podcaste V redakcii. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Do prezidentských volieb ostáva iba pár dní a rozhodnúť môže každý hlas. Zatiaľ čo Ivanovi Korčokovi sa podľa sociológa voličov darí - s vidinou víťazstva, mobilizovať, v tábore jeho oponenta vidí rozpaky. „Ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje – aby Pellegriniho vytrestali,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.Slovensko už tento víkend spozná meno nového prezidenta. O post hlavy štátu zabojuje diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok s predsedom Hlasu, šéfom parlamentu a dlhoročným Ficovým súputnikom Petrom Pellegrinim. Ten ale svoju pozíciu dlhodobo preferovaného favorita v prvom kole volieb neobhájil a oproti víťaznému Korčokovi stratil vyše 5 percent, teda vyše 120 tisíc voličov. V hre je však ešte viac ako štvormiliónový tábor voličov Štefana Harabina, ako i množstvo demotivovaných a znechutených nevoličov.Ivanovi Korčokovi sa podarilo pomerne úspešne mobilizovať svojich voličov, tvrdí Vašečka. „Teraz sa ukáže, či sa to zopakuje v druhom kole. Osobne predpokladám, že skôr áno pretože zrazu veľká časť sklamaných voličov pochopila, že je šanca na víťazstvo. No a v momente keď je šanca reálna, to vie prebudiť i tých sklamaných a priviesť ich späť k volebným urnám,“ dodáva. Naopak, rozpaky v podpore vidí viac v tábore Petra Pellegriniho.„Robert Fco vyjadril Petrovi Pellegrinimu podporu veľmi dehonestujúcim spôsobom a v podstate ho veľmi poškodil no a za ostatné dni sme videli, že ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje, aby Petra Pellegriniho vytrestali. Táto atmosféra bude mať - minimálne v emocionálnej rovine, vplyv na voličstvo, ktoré má tendenciu ho voliť ako kandidáta vládnej koalície no a toto môže Pellegrinimu na poslednú chvíľu ubrať hlasy,“ myslí si sociológ.Tieto voľby sa tak napriek slabým kompetenciám prezidenta, stali akýmsi referendom o Ficovej vláde, ako i ďalšom zahraničnopolitickom smerovania Slovenska. Ich výsledok tak zrejme bude veľmi tesný a nervozita vo volebných štáboch kandidátov očividne narastá.„Pravdou je, že od prvého dňa po ohlásení výsledkov prvého kola, sa Pellegriniho stratégia úplne rozpadla. Treba však povedať, že - napriek dlhoročným skúsenostiam s našou politikou, ma skutočne vyrušilo, že v jednej chvíli začať Peter Pellegrini úplne vo všetkom klamať. Lož za lžou, ohýbanie reality a to ma vyrušilo pretože tým ukázali, že v mene víťazstva sú ochotní robiť všetko. A toto je naozaj niečo, čo rozllišuje dve časti našej politickej scény,“ komentuje to Michal Vašečka.Čo budú kľúčové heslá a témy nastávajúcich dní a komu a čím sa podarí dosiahnuť volebné víťazstvo? No a napokon, ako tieto voľby zmenia politickú mapu Slovenska, nálady v koalično-opozičných táboroch, ale aj slabú odolnosť našej populácie voči únosu verejnej debaty do sféry lží, dezinformácií a strašenia fiktívnymi hrozbami?„Ja si myslím, že toto je presne to, o čo sa tu hrá. Prípadné víťazstvo Ivana Korčoka by mohlo znamenať minimálne to, aby sme sa do toho bahna vytvoreného dezinformačnou scénou neprepadávali ešte hlbšie. Parlamentné voby totiž v tomto zmysle nepriniesli nejaké vytriezvenie, kde by si populácia tých, ktorí si zvolili súčasnú vládnu koalíciu uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Práve naopak, zdá sa, že sú s tým, čo sa tu deje, veľmi spokojní. V tomto zmysle hlas z prezidentského paláca, ktorý by bol iný, by aspoň mohol pomôcť udržať akú takú rovnováhu, ktorá tu bola. Tá rovnováha sa totiž už dnes prevažuje v prospech dezinfoscény a aspoň toto by sa hlasom z paláca dalo zachrániť,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.A ako vidí budúcnosť oboch kandidátov po prezidentských voľbách a aký budú mať dopad na našu politickú...

Do prezidentských volieb ostáva iba pár dní a rozhodnúť môže každý hlas. Zatiaľ čo Ivanovi Korčokovi sa podľa sociológa voličov darí - s vidinou víťazstva, mobilizovať, v tábore jeho oponenta vidí rozpaky. „Ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje – aby Pellegriniho vytrestali,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.Slovensko už tento víkend spozná meno nového prezidenta. O post hlavy štátu zabojuje diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok s predsedom Hlasu, šéfom parlamentu a dlhoročným Ficovým súputnikom Petrom Pellegrinim. Ten ale svoju pozíciu dlhodobo preferovaného favorita v prvom kole volieb neobhájil a oproti víťaznému Korčokovi stratil vyše 5 percent, teda vyše 120 tisíc voličov. V hre je však ešte viac ako štvormiliónový tábor voličov Štefana Harabina, ako i množstvo demotivovaných a znechutených nevoličov.Ivanovi Korčokovi sa podarilo pomerne úspešne mobilizovať svojich voličov, tvrdí Vašečka. „Teraz sa ukáže, či sa to zopakuje v druhom kole. Osobne predpokladám, že skôr áno pretože zrazu veľká časť sklamaných voličov pochopila, že je šanca na víťazstvo. No a v momente keď je šanca reálna, to vie prebudiť i tých sklamaných a priviesť ich späť k volebným urnám,“ dodáva. Naopak, rozpaky v podpore vidí viac v tábore Petra Pellegriniho.„Robert Fco vyjadril Petrovi Pellegrinimu podporu veľmi dehonestujúcim spôsobom a v podstate ho veľmi poškodil no a za ostatné dni sme videli, že ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje, aby Petra Pellegriniho vytrestali. Táto atmosféra bude mať - minimálne v emocionálnej rovine, vplyv na voličstvo, ktoré má tendenciu ho voliť ako kandidáta vládnej koalície no a toto môže Pellegrinimu na poslednú chvíľu ubrať hlasy,“ myslí si sociológ.Tieto voľby sa tak napriek slabým kompetenciám prezidenta, stali akýmsi referendom o Ficovej vláde, ako i ďalšom zahraničnopolitickom smerovania Slovenska. Ich výsledok tak zrejme bude veľmi tesný a nervozita vo volebných štáboch kandidátov očividne narastá.„Pravdou je, že od prvého dňa po ohlásení výsledkov prvého kola, sa Pellegriniho stratégia úplne rozpadla. Treba však povedať, že - napriek dlhoročným skúsenostiam s našou politikou, ma skutočne vyrušilo, že v jednej chvíli začať Peter Pellegrini úplne vo všetkom klamať. Lož za lžou, ohýbanie reality a to ma vyrušilo pretože tým ukázali, že v mene víťazstva sú ochotní robiť všetko. A toto je naozaj niečo, čo rozllišuje dve časti našej politickej scény,“ komentuje to Michal Vašečka.Čo budú kľúčové heslá a témy nastávajúcich dní a komu a čím sa podarí dosiahnuť volebné víťazstvo? No a napokon, ako tieto voľby zmenia politickú mapu Slovenska, nálady v koalično-opozičných táboroch, ale aj slabú odolnosť našej populácie voči únosu verejnej debaty do sféry lží, dezinformácií a strašenia fiktívnymi hrozbami?„Ja si myslím, že toto je presne to, o čo sa tu hrá. Prípadné víťazstvo Ivana Korčoka by mohlo znamenať minimálne to, aby sme sa do toho bahna vytvoreného dezinformačnou scénou neprepadávali ešte hlbšie. Parlamentné voby totiž v tomto zmysle nepriniesli nejaké vytriezvenie, kde by si populácia tých, ktorí si zvolili súčasnú vládnu koalíciu uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Práve naopak, zdá sa, že sú s tým, čo sa tu deje, veľmi spokojní. V tomto zmysle hlas z prezidentského paláca, ktorý by bol iný, by aspoň mohol pomôcť udržať akú takú rovnováhu, ktorá tu bola. Tá rovnováha sa totiž už dnes prevažuje v prospech dezinfoscény a aspoň toto by sa hlasom z paláca dalo zachrániť,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.A ako vidí budúcnosť oboch kandidátov po prezidentských voľbách a aký budú mať dopad na našu politickú...

To, že minister vnútra diskusuje s osobou, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač, je už za všetkými hranicami, hovorí v podcaste V redakcii sociológ Michal Vašečka. Rozprávala sa s ním Monika Tódová

Česko-slovenské vztahy se dostaly do velké krize. Český kabinet zrušil jednání se slovenskou vládou, protože se rozchází se současnou politikou a rétorikou premiéra Roberta Fica a jeho ministrů. Co od Fica lze ještě čekat?Hostem Ptám se já byl slovenský sociolog Michal Vašečka.Praha a Bratislava za sebou má nevídanou diplomatickou roztržku. Kvůli rozdílnému pohledu na válečný konflikt na Ukrajině rozhodla česká vláda o pozastavení konzultací s kabinetem premiéra Roberta Fica. Ten na krok českého kabinetu zareagoval varovným vzkazem, že jde o ohrožení česko-slovenských vztahů.„Je to nebezpečné pro Českou republiku a její státní zájmy, protože národní a státní zájmy Česka jsou na západě, v EU a v NATO. Slovensko ohrožuje všechno to, co Češi 30 let dělají,“ komentoval reakci české vlády sociolog Vašečka.Situaci se koncem týdne v Praze snažil na schůzkách s premiérem Petrem Fialou (ODS) a dalšími českými politiky klidnit slovenský opoziční lídr Michal Šimečka. Chtěl podle svých slov vzkázat, že Slovensko není pouze premiér Fico.Podle sociologa Vašečky ale Fico jenom využívá nálady velké části slovenské společnosti: „Slovensko je podle průzkumů nejvíc protizápadní společností celé střední a východní Evropy, co se týče zemí v EU. Jsme nejvíc proruskou společností, jsme nejvíc proputinovskou společností. A Robert Fico to všechno ví.“Jakou pozici má ve své zemi současná slovenská vláda? A jak zásadní vliv na další vývoj u našich sousedů bude mít výsledek prezidentských voleb?---Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz) 

Záznam diskusie Denníka N Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola v pondelok 4. marca v Banskej Bystrici. Hosťami boli politický analytik a komentátor Marián Leško, spisovateľ, novinár Martin M. Šimečka, sociológ Michal Vašečka a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová. 

Budú nám vládnuť zločinci, chcú, aby sme boli mafiánsky štát podľa práva. Hosťami diskusie Ako zachrániť demokraciu boli Marián Leško, Michal Vašečka a Martin M. Šimečka. Moderovala Monika Tódová. Diskusia sa uskutočnila vo štvrtok 8. 2. v bratislavskom DPOH. 

Pod touto vládou nás čakajú stratené roky. "Cesta z toho bude dlhodobá a bolestivá. Treba si prestať budovať vzdušné zámky. Najvážnejším problémom nie sú technické problémy - ako dobudovanie diaľnic, ale našim najvážnejším problémom je úplne rozdrobená sociálna súdržnosť, keď už spoločnosť prestáva byť spoločnosťou a mení sa na masu indivíduí naplnených nedôverou, ale aj hnevom a nenávisťou. To v minulosti končievalo vojnami a revolúciami," tvrdí Michal Vašečka.Máme za sebou prvých sto dní vlády Fica IV.. Nie je to veľa, ale trajektória po ktorej sa bude pohybovať vládna moc je nakreslená pomerne veľmi jasne a rovnako tak sú už zrejmé aj priority tých, ktorí krajine dnes vládnu. Namiesto lacných potravín, rušenie Špeciálnej prokuratúry a namiesto kompetentnosti lojalita pri obsadzovaní postov v moci štátu. Kam sa týmto štýlom bude uberať slovensko a nie je dnes presnejšie hovoriť skôr o zaradení reverzného chodu a časoch v ktorých sa budeme vracať do minulosti? A čo si vlastne praje väčšinový volič a nakoľko bude spokojný s tým, čo mu dnes namiesto predvolebných sľubov ponúka vládna realita? Budeme čeliť dobe zahnívania, Slovensko si to však rozhodne nemôže dovoliť. Systém nadsluhuje už aj vo svojich základných atribútoch a pád bude hodne bolestivý. Hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Podla neho nastupuje plíživá neonormalizacia a razantné uťahovanie skrutiek moci. Otázkou je, ako tomu dokážeme - ako spoločnosť, čeliť a či metódy cukru a biča otestované dvadsať ročnou érou husákovskej normalizácie budú zaberať aj dnes na Slovensku v roku 2024. Naučené mechanizmy nevystrkovania hlavy - a snahy byť zadobre s mocou, sú tu totiž stále silné a i dlhodobo až generačne pestované."Teraz je otázka, čo opozícia urobí, keď sa schváli novelizácia Trestného zákona a čo urobí s tou energiou protestov, pýta sa v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka a dodáva: "Po tom, čo sa poschvaľuje zrušenie Špeciálnej prokuratúry a zmeny Trestného zákona, prípadne bude zvolený Pellegrini za prezidenta, môže prísť veľká vlna sklamania a práve v tej chvíli Robert Fico - ako šikovný technik moci, začne čistiť ešte dôležitejšie inštitúcie než akou mohla byť Špeciálna prokuratúra, " hovorí sociológ Vašečka.Politika zasa stratila mieru a cit pre hodnoty. Zo snahy o konsenzus sa v politike stala prakticky nadávka, čo následne znemožňuje akékoľvek zmysluplné dlhodobé riešenia, veľmi oslabuje demokratické inštitúty, ako i spoločenskú súdržnosť umožňujúcu jej prežitie. A toto nie je pritom špecifikum Slovenska, ide o globálny trend regresu.Čaká nás doba populistov, otázkou je ako ustrážiť aspoň tých, ktorí ešte majú nejaké hodnoty, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pod touto vládou nás čakajú stratené roky. "Cesta z toho bude dlhodobá a bolestivá. Treba si prestať budovať vzdušné zámky. Najvážnejším problémom nie sú technické problémy - ako dobudovanie diaľnic, ale našim najvážnejším problémom je úplne rozdrobená sociálna súdržnosť, keď už spoločnosť prestáva byť spoločnosťou a mení sa na masu indivíduí naplnených nedôverou, ale aj hnevom a nenávisťou. To v minulosti končievalo vojnami a revolúciami," tvrdí Michal Vašečka.Máme za sebou prvých sto dní vlády Fica IV.. Nie je to veľa, ale trajektória po ktorej sa bude pohybovať vládna moc je nakreslená pomerne veľmi jasne a rovnako tak sú už zrejmé aj priority tých, ktorí krajine dnes vládnu. Namiesto lacných potravín, rušenie Špeciálnej prokuratúry a namiesto kompetentnosti lojalita pri obsadzovaní postov v moci štátu. Kam sa týmto štýlom bude uberať slovensko a nie je dnes presnejšie hovoriť skôr o zaradení reverzného chodu a časoch v ktorých sa budeme vracať do minulosti? A čo si vlastne praje väčšinový volič a nakoľko bude spokojný s tým, čo mu dnes namiesto predvolebných sľubov ponúka vládna realita? Budeme čeliť dobe zahnívania, Slovensko si to však rozhodne nemôže dovoliť. Systém nadsluhuje už aj vo svojich základných atribútoch a pád bude hodne bolestivý. Hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Podla neho nastupuje plíživá neonormalizacia a razantné uťahovanie skrutiek moci. Otázkou je, ako tomu dokážeme - ako spoločnosť, čeliť a či metódy cukru a biča otestované dvadsať ročnou érou husákovskej normalizácie budú zaberať aj dnes na Slovensku v roku 2024. Naučené mechanizmy nevystrkovania hlavy - a snahy byť zadobre s mocou, sú tu totiž stále silné a i dlhodobo až generačne pestované."Teraz je otázka, čo opozícia urobí, keď sa schváli novelizácia Trestného zákona a čo urobí s tou energiou protestov, pýta sa v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka a dodáva: "Po tom, čo sa poschvaľuje zrušenie Špeciálnej prokuratúry a zmeny Trestného zákona, prípadne bude zvolený Pellegrini za prezidenta, môže prísť veľká vlna sklamania a práve v tej chvíli Robert Fico - ako šikovný technik moci, začne čistiť ešte dôležitejšie inštitúcie než akou mohla byť Špeciálna prokuratúra, " hovorí sociológ Vašečka.Politika zasa stratila mieru a cit pre hodnoty. Zo snahy o konsenzus sa v politike stala prakticky nadávka, čo následne znemožňuje akékoľvek zmysluplné dlhodobé riešenia, veľmi oslabuje demokratické inštitúty, ako i spoločenskú súdržnosť umožňujúcu jej prežitie. A toto nie je pritom špecifikum Slovenska, ide o globálny trend regresu.Čaká nás doba populistov, otázkou je ako ustrážiť aspoň tých, ktorí ešte majú nejaké hodnoty, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Našim mentálnym kódom je už dlho snaha "prežiť za každú cenu." Ak chceme byť úspešnou spoločnosťou, mali by sme sa pokúsiť tento náš národný vzorec konečne prelomiť a zmeniť ho, hovorí vo veľkom bilančnom rozhovore pre Aktuality sociológ Michal Vašečka. Podľa neho sme veľmi zakonšpirovanou a infantilnou spoločnosťou, ktorá nie je mentálne pripravená na výzvy dramaticky sa meniaceho sveta 21. storočia. Kto teda - ako spoločnosť, sme a odkiaľ všetky tie naše frustrácie, úzkosti ale i nároky a viera v rozprávkové konce vlastne pramenia? A najmä, čo s tým v 21. storočí?Je koniec roku 2023, roku plného dramatických politických, ale najmä spoločenských zmien - a to ako doma, tak i na globálnej šachovnici. Našu spoločnosť, ale najmä naše mysle, sú opakovane zasahované ďalšími a ďalšími udalosťami, ktoré neaz útočia na tie naše najhlbšie obavy i existenciálne úzkosti - od vojny v susednej Ukrajine cez inflačné, surovinové a potravinové špirály rastúcich cien až po doslova nechutné politické kampane plné lží, zavádzania, dehumanizácie oponentov ako i strašenia tými najtemnejšími scénármi a výrábania fiktívnych nepriateľov.O stave našich myslí môže podať svedectvo i rastúci počet ľudí s psychickými problémami či až alarmujúce čísla a fakty o rapídne sa zhoršujúcom duševnom zdraví toho najcennejšieho čo máme - našich vlastných detí. Spoločnosť je politicky i názorovo prudko rozdelená, rastie miera frustrácie i agresivity, ktorá sa z virtuálneho priestoru prelieva už aj do reálneho sveta a to i s fatálnymi následkami a vzájomná dôvera a to ako k dôležitým inštitúciám spoločnosti, tak aj vzájomne medzi ľudmi zasa prudko klesá.Čo sa to s nami deje, kam sa slovenská spoločnosť uberá a máme vôbec predstavu o tom, kto sme, ktorým hodnotám a ideám ešte spoločne dokážeme veriť a kam - ako Slovensko, kráčame v týchto čoraz tekutejších a neistejších časoch? A vieme sa ako spoločnosť pozrieť do zrkadla a začať diskusie o tom, kto skutočne sme a na akých základoch stoja naše hodnoty, ideály, ale aj strachy, obavy a úzkosti?

Našim mentálnym kódom je už dlho snaha "prežiť za každú cenu." Ak chceme byť úspešnou spoločnosťou, mali by sme sa pokúsiť tento náš národný vzorec konečne prelomiť a zmeniť ho, hovorí vo veľkom bilančnom rozhovore pre Aktuality sociológ Michal Vašečka. Podľa neho sme veľmi zakonšpirovanou a infantilnou spoločnosťou, ktorá nie je mentálne pripravená na výzvy dramaticky sa meniaceho sveta 21. storočia. Kto teda - ako spoločnosť, sme a odkiaľ všetky tie naše frustrácie, úzkosti ale i nároky a viera v rozprávkové konce vlastne pramenia? A najmä, čo s tým v 21. storočí?Je koniec roku 2023, roku plného dramatických politických, ale najmä spoločenských zmien - a to ako doma, tak i na globálnej šachovnici. Našu spoločnosť, ale najmä naše mysle, sú opakovane zasahované ďalšími a ďalšími udalosťami, ktoré neaz útočia na tie naše najhlbšie obavy i existenciálne úzkosti - od vojny v susednej Ukrajine cez inflačné, surovinové a potravinové špirály rastúcich cien až po doslova nechutné politické kampane plné lží, zavádzania, dehumanizácie oponentov ako i strašenia tými najtemnejšími scénármi a výrábania fiktívnych nepriateľov.O stave našich myslí môže podať svedectvo i rastúci počet ľudí s psychickými problémami či až alarmujúce čísla a fakty o rapídne sa zhoršujúcom duševnom zdraví toho najcennejšieho čo máme - našich vlastných detí. Spoločnosť je politicky i názorovo prudko rozdelená, rastie miera frustrácie i agresivity, ktorá sa z virtuálneho priestoru prelieva už aj do reálneho sveta a to i s fatálnymi následkami a vzájomná dôvera a to ako k dôležitým inštitúciám spoločnosti, tak aj vzájomne medzi ľudmi zasa prudko klesá.Čo sa to s nami deje, kam sa slovenská spoločnosť uberá a máme vôbec predstavu o tom, kto sme, ktorým hodnotám a ideám ešte spoločne dokážeme veriť a kam - ako Slovensko, kráčame v týchto čoraz tekutejších a neistejších časoch? A vieme sa ako spoločnosť pozrieť do zrkadla a začať diskusie o tom, kto skutočne sme a na akých základoch stoja naše hodnoty, ideály, ale aj strachy, obavy a úzkosti?

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico se stal počtvrté slovenským premiérem. Po vítězství ve volbách složil Směr vládu se sociálnědemokratickým Hlasem Petera Pellegriniho a nacionalistickou SNS Andreje Danka. A Fico už začíná ukazovat, jak bude Slovensko pod jeho vládnutím vypadat. Hostem Filipa Titlbacha ve Studiu N je slovenský sociolog Michal Vašečka.

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica? “Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?Pod vládou Roberta Fica nás čaká éra stagnácie a neonormalizácie spoločnosti. Budú sa tvrdo testovať hranice odolnosti občianskej spoločnosti a príde aj k hľadaniu obetných baránkov. S prípadnou “orbanizáciou” štátu to však vládna garnitúra nebude mať až také jednoduché, obávam sa však o férovosť ďalších parlamentných volieb, hovorí pre Rano Nahlas rešpektovaný sociológ Michal Vašečka.Aké zrkadlo teda nastavili tieto dlho očakávané voľby našej spoločnosti a čo o nás hovorí opatovné víťazstvo Roberta Fica? Pred akou dilemou stojí Peter Pellegrini a čo bude dnes prioritou pre Kresťanskych demokratov? No najmä: Akú tvár ukáže šéf Smeru v kresle predsedu vlády a čo budú jeho kľúcové motívy, ale aj obavy a limity, pri vládnutí nad dnes tak polarizovanou, frustrovanou a emočne vybudenou spoločnosťou? A obstojí opozícia v skúške boja o liberalnu demokraciu?Témy a otázky Rána Nahlas s Michalom Vašečkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vytuneloval fašisty a zasel strach. Tvrdí o vítězi slovenských voleb Michal Vašečka, sociolog a programový ředitel Bratislava Policy Institute. Co se Ficovi upřít nedá, je odpracovaný comeback. Kam kráčíš, Slovensko? Přinášíme velkou povolební analýzu.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovenské rodiny si pred voľbami robia doma rodinné porady o tom, koho budú voliť. V tradičnejšom prostredí rozhodne hlava rodiny, sociológ Michal Vašečka takúto postavu nazýva „prednosta domácnosti“. Môžete ho poslúchnuť, vzoprieť sa alebo klamať. Nádejou by mohli byť mladí Slováci, ktorí odišli študovať na lepšie školy do zahraničia. Rodina ich môže považovať za svojho najvzdelanejšieho člena a preto môžu mať na rodinných poradách dôležité slovo. Práve zahraničných Slovákov sa snaží dostať k voľbám poštou viac ako 40 občianskych iniciatív. Keďže voľby môže rozhodnúť aj tisícka hlasov, vplyv voličov zo zahraničia môže byť rozhodujúci. Občianske združenia Srdcom doma hovorí, že zo zahraničia môžu prísť až tri percentá platných hlasov. Zahraniční Slováci nie sú takí frustrovaní zo slovenskej politiky a chcú do slovenských volieb preniesť skúsenosti z lepšie fungujúcich krajín, hovorí Samuel Zubo zo Srdcom doma. Michal Vašečka je však ohľadom vplyvu na západe vyštudovaných Slovákov skeptický. Čím to je? Nahrával Peter Hanák.

Elena Seeber spoke with sociologist Michal Vašečka. They talked about what influences voters' decisions. What is the state of democracy in Slovakia?

Maďarský premiér Viktor Orbán spôsobil výrokmi o odtrhnutých územiach diplomatickú roztržku so Slovenskom aj Rumunskom. Andrej Danko (SNS) sa tvári, akoby to bolo prekvapenie a nie štandardná Orbánova politika. Gyorgi Gyimesi z Aliancie pre náš podcast dvakrát zopakoval, že od Maďarska boli „odtrhnuté územia“. Slovenskí nacionalisti paradoxne a nelogicky doteraz vnímali Viktora Orbána ako pozitívnu postavu. Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že Roberta Fica a Andreja Danka s Viktorom Orbánom spája autoritárstvo. Andrej Danko sa tvári prekvapene, no Orbánove výroky sú v súlade s dlhodobou politikou jeho vlády. Podľa Michala Vašečku sa dajú čítať ako odkaz, že Orbán považuje „odtrhnuté územia“ za súčasť Slovenska len dočasne a jedného dňa si po ne príde. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj maďarských politikov na Slovensku Lázsla Solymosa zo strany Most-Híd a Gyorga Gyimesiho z Aliancie. Nahrával Peter Hanák.  

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto ohrozuje, sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Vypočujte si reprízu podcastu z marca 2023. Sme mimoriadne nedôverčiví. Dnes už prakticky doslova voči komukoľvek a čomukoľvek. Trpíme silným pocitom ukrivdenosti či sebapodceňovania sa, budúcnosti sa obávame a cítime sa neustále niekým či niečím ohrozovaní. Zároveň však máme veľmi vysokú mieru nárokov a kritickosti voči opatreniam vlády no i Európskej únie. Do mimoriadne zložitej doby lemovanej vojnou na Ukrajine, protiruskými sankciami, inflačnou špirálou, ale i dozvukmi pandémie Covidu tak vchádzame ako nesmierne polarizovaná, nedôverčivá a frustrovaná spoločnosť. Predčasné voľby pritom už klopú na dvere a pocity či nálady voličov sa tak už na jeseň premenia na reálne voličské hlasy, ktoré môžu doslova prepísať celú politickú mapu Slovenska i jeho ďalšie smerovanie. Čo o nás teda tieto nálady vypovedajú a ako ich zmysluplne uchopiť, tak aby sme sa ako spoločnosť stali odolnejší?A ako sa to vlastne stalo, že v týchto náladách vytŕčame, a to nielen v rámci EÚ, ale už aj v rámci krajín V4? Dá sa vôbec na takýchto základoch vybudovať zdravá a krízam odolná spoločnosť a keď nie, kam nás to môže uvrhnúť? No a ako môže čítať tieto pocity voličov naša politická scéna hmýriaca sa aj mnohými populistami a demagógmi? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je prezidentka jediná politička, ktorá sa dokáže postaviť Ficovi či fašistom? No nie je. Nevyrábajme kult osobnosti, hovorí na margo rozhodnutia hlavy štátu už viac nekandidovať sociológ Michal Vašečka. Je prodemokratické spektrum natoľko zakomplexované, že neverí, že sa tu nájde aspoň jeden kandidát, ktorý by mohol byť normálnym a dôstojným prezidentom? Dopĺňa ho politický komentátor Arpád Soltész.   Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila svoje rozhodnutie, že už nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Dôvodom má byť nedostatok síl a energie na ďalší 5 ročný prezidentský mandát. Čo sa skrýva za týmto vysvetlením a aký to bude mať dosah na prebiehajúcu predvolebnú kampaň? Aké zrkadlo našej rozhádanej, testosterónom naplnenej a mimoriadne spolarizovanej politike prezidentka nastavila a nepovzbudí to k ešte agresívnejším útokom voči politickým oponentom? Má politik s vysokou dôverou verejnosti povinnosť zotrvať v politike alebo naopak, je jeho výlučným a osobným právom, zvážiť svoje sily a ak cíti, že ich nemá dosť, má právo z politiky odísť? A ako vyzerali 4 roky prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a akú stopu do našej politiky i spoločnosti stihla vtlačiť? “My sme v niečom úplným neštandardom: Kto do teba kameňom, my do neho tromi a ešte železnou tyčou po hlave a do tohoto prezidentka ísť nechcela. Tu by som sa preto zamyslel nad tým, či ľudia, ktorí sa tu, v strednej Európe, nechcú postaviť zlu, že či by mali ísť do politiky. Naša tradícia totiž je, že zlu sa treba aktívne postaviť, a to veľmi nemilosrdne. A toto prezidentka nechcela urobiť.” Hovorí o rozhodnutí Zuzany Čaputovej sociológ Michal Vašečka. Toto rozhodnutie, rovnako ako Arpád Soltész, však považuje za legitímne, ľudsky pochopiteľné i férové voči voličom. Počúvate Ráno Nahlas, dnes o rozhodnutí prezidentky a to so sociológom Michalom Vašečkom a politickým komentátorom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Úbohé a lacné, hovorí o snahe Roberta Fica delegitimizovať úradnícku vládu Ľudovíta Ódora sociológ Michal Vašečka. Podľa neho hlave štátu nezostávala iná možnosť, než prevziať zodpovednosť a úradnícku vládu vymenovať. Za veľkú chybu prezidentky považuje, že takáto vláda nevznikla už oveľa skôr. Tempo politického života podľa neho určuje Fico, ale ak jeho oponenti nebudú mať ťah na bránu a nepredefinujú tému volieb, vládnu moc si nezaslúžia. Slovensko má nového premiéra, doterajšieho viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora. Po Igorovi Matovičovi  a Eduardovi Hegerovi si po voľbách v roku 2020 zasadol do premiérskeho kresla už tretí šéf vlády. Na rozdiel od oboch spomínaných politikov sa však Ľudovít Ódor nestal predsedom vlády z rozhodnutia parlamentných strán, ale z vôle prezidentky Zuzany Čaputovej. Slovensko má tak po prvý raz vo svojich moderných dejinách takzvanú úradnícku vládu. Aj keď ide o vládu de facto mimo politických štruktúr, do mesiaca bude musieť predstúpiť pred parlament a požiadať poslancov o dôveru.Väčšina politickej scény si však nad vládou úradníkov doslova umýva ruky a kľúčoví politický hráči: od Roberta Fica až po Igora Matoviča si namiesto toho spravili z hlavy štátu mediálno politický terč. Ako v tejto zložitej politickej, ale aj hospodársko sociálnej situácii môže obstáť prvá vláda úradníkov v našich moderných dejinách, čo od nej môžeme vlastne čakať a ako to celé ovplyvní už i tak tvrdo kampaňujúcu politickú scénu? No a čo jej existencia urobí s politickou váhou ako i popularitou hlavy štátu? A napokon, zahrala prezidentka, s vyše miliónovým mandátom od voličov, pri kreovaní tejto vlády politicky dobrú a aj právne čistú hru? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku.  A čo vlastne bude rozhodovať v tejto našej letnej predvolebnej kampani? Tentoraz netradične s úradníkmi vo vláde a naopak, politikmi zasa tradične na love voličov?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Vleklá politická krize na Slovensku vedla prezidentku Zuzanu Čaputovou k rozhodnutí jmenovat úřednickou vládu. Premiérem bude ekonom Ĺudovít Ódor, který slibuje, že zemi dovede k zářijovým předčasným volbám. Jak těžkou bude mít misi? A proč ho bývalý premiér Robert Fico označuje za Sorosova člověka? Moderuje Jan Bumba.

Skoro 18 procent pro Roberta Fica a jeho Smer. Tolik expremiérovi předpovídají aktuální průzkumy před podzimními předčasnými volbami. Slovensko tak s Ficem v čele průzkumů čelí reálné šanci, že jej povede muž, který z politiky odešel za bouřlivých okolností po vraždě novináře Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírové. Co to říká o slovenské společnosti? A čeká ji posun na východ? Hostem podcastu je slovenský sociolog Michal Vašečka.