Podcasts about viktora orb

V Maďarsku sa o necelé dva mesiace konajú parlamentné voľby. Zásadné nebudú len pre miestnych a Viktora Orbána, ale aj pre Európu. Prieskumy naznačujú, že by si Orbán mohol dať po 16 rokoch od vládnutia aspoň načas pauzu. Kampaň je však ostrá a podľa premiérovho vyzývateľa Pétra Magyara ako z kompromatu v ruskom štýle. Ako to u našich južných susedov aktuálne vyzerá, ako voľby ovplyvňuje odstávka ruskej ropy a škandál s baterkárňou? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so šéfom zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom. zdroj zvukov: ČT, TA3 Odporučenie Úprimne? Nestíham. Naozaj sa nedá všetko vidieť, počuť, čítať, a tak som si pre vás vypýtala odporúčanie od kolegov. Oli Kostanjevec odporúča dojímavú knihu Múdrosť starých psov, z ktorej sa dozviete, čo sa vieme naučiť zo života so psami. A Zuzana Kovačič Hanzelová zase odporúča podcast Reclaiming with Monica Lewinsky plný rozhovorov so svetovými osobnosťami. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ačkoliv vláda dostala důvěru sněmovny před necelým měsícem, ani ne tři týdny na to vyvolala opozice hlasování o nedůvěře. Důvodem bylo vyostření sporu mezi Motoristy a prezidentem Petrem Pavlem, které ovládlo mediální prostor v Česku. Jaký je vlastně postoj Andreje Babiše k Motoristům? Proč tolik obdivuje Giorgii Meloni, Donalda Trumpa nebo Viktora Orbána? Pokusí se tato vláda zničit veřejnoprávní média? A co se mezitím, mimo mediální zájem, děje na ministerstvu práce a sociálních věcí? Oligarchii se nepřizpůsobíme: https://komunita.denikalarm.cz/

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zeitgeist #6 s Pavolem Szalaiem z Reportérů bez hranic o sílících tlacích na veřejnoprávní média v Evropě, nové legislativě chránící nezávislost médií v EU i potřebě solidarity mezi redakcemi. Připravuje a moderuje Štěpán Sedláček.Česká veřejnoprávní média jsou ohrožena. Není náhoda, že jsme otevřeli pobočku Reportérů bez hranic v Praze loni po volbách. V Česku nás podle mě čeká zásadní zápas o podobu svobody médií v celé Evropě. I proto jsme si vybrali Prahu," říká Pavol Szalai - vedoucí pražské pobočky nevládní organizace, která monitoruje a obhajuje svobodu médií a tisku ve střední a východní Evropě. „Vláda chce změnit financování médií veřejné služby už od roku 2027. Jaké má být alternativní financování stále nesdělili. Tím pádem teď nemůže být řeč nějakém dlouhodobém udržitelném financování. Jak teď mají plánovat investice? Také to vytváří riziko autocenzury v dotčených médiích" , říká Pavol Szalai podle, kterého už se tak vláda dostává do rozporu s Evropský akte o svobodě médií (EMFA), který začal plnohodnotně platit loni.V článku 5 tohoto nařízení se totiž mimo jiné píše: „Členské státy zajistí, aby postupy financování poskytovatelů veřejnoprávních mediálních služeb vycházely z předem stanovených transparentních a objektivních kritérií. Tyto postupy financování zaručí, aby poskytovatelé veřejnoprávních mediálních služeb měli k dispozici přiměřené, udržitelné a předvídatelné finanční zdroje odpovídající plnění veřejné služby a možnosti se v rámci jejího plnění rozvíjet. Tyto finanční zdroje musí být takové, aby byla ochráněna redakční nezávislost poskytovatelů veřejnoprávních mediálních služeb." Jakými cestami se snaží někteří politici získat pod svou kontrolu nejen veřejnoprávní média a jak se tomu dá čelit? Jak se do těchto snah promítají postupy Viktora Orbána nebo Donalda Trumpa? Jak může pomoct s ochranou svobody a nezávislosti médií nová legislativa Evropské unie (EMFA)? Jaké sankce hrozí při jejím porušování? Přistoupí vláda Andreje Babiše k rušení koncesionářských poplatků České televize a Českého rozhlasu? Dojde na slovenský, švédský nebo finský scénář? Proč možná není dobrý pro nezávislost médií v Česku ani jeden z nich? Nejen na to odpovídá novinář Pavol Szalai v podcastu Zeitgeist týdeníku Respekt, který moderuje Štěpán Sedláček.Využité citace generálních ředitelů ČT a ČRo původně zazněly v pořadu Newsroom ČT24Další poslech a čtení k danému tématu:Taktika vyhýbat se novinářům neprospěje politikům ani veřejné debatě. Influenceři žurnalistiku nenahradí (Petr Horký mluvil s ředitelem Reportérů bez hranic Thibautem Bruttinem)Vražda deníku The Washington Post. Masové propouštění je nejnovějším pokusem o zničení toho, co činí tyto noviny výjimečnými (Ashley Parker, The Atlantic)

 Gościem Poranka Radia Wnet był prof. Maciej Szymanowski, były dyrektor Instytutu Współpracy Polsko-Węgierskiej im. Wacława Felczaka. Rozmowa dotyczyła zbliżających się wyborów parlamentarnych na Węgrzech i realnych szans premiera Viktora Orbána na kolejne zwycięstwo.Zdaniem profesora, medialne doniesienia o przewadze opozycji należy traktować z dystansem.„To już przerabialiśmy cztery lata temu. Wtedy też pisano, że opozycja wygrywa, a skończyło się kolejnym zwycięstwem Orbána.”Szymanowski zwracał uwagę na opublikowany niedawno, liczący ponad 300 stron program głównej partii opozycyjnej Tisza.„To jest program o wszystkim i o niczym. Nie ma w nim kluczowych kwestii, jak podatki. To rodzi dużą niepewność.”Ekspert podkreślał, że choć sytuacja gospodarcza Węgier jest trudniejsza, niż oczekują obywatele, nie jest aż tak zła, jak bywa przedstawiana w polskich mediach. W jego ocenie wyborcy mogą nie chcieć ryzykować zmiany władzy na rzecz słabo zorganizowanej opozycji.W rozmowie pojawił się także wątek wsparcia, jakiego Orbánowi udzielił Donald Trump.„Trump jest wdzięczny Orbánowi, bo był jedynym premierem UE, który otwarcie poparł go w kampanii, gdy nie było wiadomo, czy wróci do Białego Domu.”Na pytanie o prognozę wyborczą profesor odpowiedział ostrożnie, ale jednoznacznie.„Jako historyk nie powinienem prorokować, ale z tego, co widzę i słyszę, powiedziałbym, że raczej wygra Viktor Orbán.”/fa

"Po roku 2010 ide o prvé voľby, v ktorých môže byť vláda Viktora Orbána reálne nahradená." Opozičný líder Péter Magyar a jeho strana TISZA vedie v prieskumoch. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay ale upozorňuje, že tým hra zďaleka nie je dohratá. Výsledok môžu ovplyvniť volebný systém, povolebné scenáre aj reakcia súčasnej moci.

Dziś w programie: międzynarodowe echa kampanii na Węgrzech - Donald Trump publicznie poparł Viktora Orbána, choć sondaże wskazują na przewagę opozycji. W części kulturalnej opowiemy o książce „Gwarno. O językach i gwarach w Polsce”. Będzie też sportowo - warszawskie wystawy towarzyszące Zimowym Igrzyskom Olimpijskim we Włoszech, a na zakończenie z gośćmi programu porozmawiamy o 68. ceremonii wręczenia nagród Grammy, która wykraczała poza ramy muzycznego święta. Zapraszamy!

Dziś w programie: międzynarodowe echa kampanii na Węgrzech - Donald Trump publicznie poparł Viktora Orbána, choć sondaże wskazują na przewagę opozycji. W części kulturalnej opowiemy o książce „Gwarno. O językach i gwarach w Polsce”. Będzie też sportowo - warszawskie wystawy towarzyszące Zimowym Igrzyskom Olimpijskim we Włoszech, a na zakończenie z gośćmi programu porozmawiamy o 68. ceremonii wręczenia nagród Grammy, która wykraczała poza ramy muzycznego święta. Zapraszamy!

W kwietniu odbędą się wybory parlamentarne na Węgrzech. Péter Magyar i jego partia TISZA  mogą zakończyć 15-letnią dominację Viktora Orbána. Kim jest Péter Magyar, jaką drogę polityczną przeszedł i dlaczego jego ugrupowanie w krótkim czasie stało się głównym rywalem Viktora Orbána. Jaki jest program partii TISZA? O tym opowiedzą Ilona Gizińska i Andrzej Sadecki- eksperci OSW.

Jedním z povážlivých důsledků oživování nacionalismu bývá i vytahování pracně zasutých přízraků na světlo. A právě toho jsme nyní svědky na Slovensku a v Maďarsku, kde vzplanul spor kvůli 80 let starým Benešovým dekretům. A to v takové míře, že rozděluje i nerozlučné autoritářské spojence Roberta Fica a Viktora Orbána.

Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána má po téměř 16 letech u moci vážného vyzyvatele v hnutí TISZA Petera Magyara, o němž současná maďarská vláda prohlašuje, že je duševně nemocný. „Už delší dobu to probíhá v podobném duchu, především ze strany Fideszu. Tento výrok zazněl v reakci na to, že Magyar mluvil o možném ústavním puči a falšování voleb,“ přibližuje v Interview Plus bývalý maďarský diplomat György Varga.

Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána má po téměř 16 letech u moci vážného vyzyvatele v hnutí TISZA Petera Magyara, o němž současná maďarská vláda prohlašuje, že je duševně nemocný. „Už delší dobu to probíhá v podobném duchu, především ze strany Fideszu. Tento výrok zazněl v reakci na to, že Magyar mluvil o možném ústavním puči a falšování voleb,“ přibližuje v Interview Plus bývalý maďarský diplomat György Varga.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku? No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nová vláda vstupuje do evropské politiky s týmem zkušených poradců. S národní bezpečností a evropskými záležitostmi bude radit diplomat Hynek Kmoníček, evropské záležitosti má pod palcem poradkyně Milena Hrdinková. Zároveň se objevují signály, které v Bruselu vzbuzují obavy, zejména možné sbližování s Maďarskem Viktora Orbána. Novinář Luboš Palata přináší také pohled na symbolická gesta nové vlády vůči migračnímu paktu, roli Černínského paláce a udělení Sacharovovy ceny.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nová vláda vstupuje do evropské politiky s týmem zkušených poradců. S národní bezpečností a evropskými záležitostmi bude radit diplomat Hynek Kmoníček, evropské záležitosti má pod palcem poradkyně Milena Hrdinková. Zároveň se objevují signály, které v Bruselu vzbuzují obavy, zejména možné sbližování s Maďarskem Viktora Orbána. Novinář Luboš Palata přináší také pohled na symbolická gesta nové vlády vůči migračnímu paktu, roli Černínského paláce a udělení Sacharovovy ceny.

W Poranku Radia Wnet europosłanka Konfederacji Anna Bryłka szczegółowo omówiła projekt rozporządzenia Komisji Europejskiej dotyczącego tzw. klauzul ochronnych w umowie z Mercosurem. Jej zdaniem zaproponowane mechanizmy nie dają rolnikom żadnej realnej ochrony, a ich prezentowanie jako „sukcesu” to wprowadzanie opinii publicznej w błąd.Bryłka zaczęła od przypomnienia, że Komisja 8 października przedstawiła projekt rozporządzenia o bilateralnych klauzulach ochronnych. Oficjalnie miały one stworzyć narzędzie do zabezpieczenia europejskiego rolnictwa przed napływem tanich produktów z Ameryki Południowej. Jednak jej zdaniem te przepisy są pozorne.Każdy, kto się wczyta w to rozporządzenie, zda sobie sprawę, że długofalowo ono nic nie zmienia. Traktowanie go jako istotną ochronę rolników to oszukiwanie samego siebie, a przede wszystkim oszukiwanie rolników– podkreśla.Europosłanka podkreśla, że choć przyjęto kilka poprawek, mają one charakter marginalny i nie wykraczają poza to, co UE wcześniej wynegocjowała z Mercosurem.To są kosmetyczne zmiany. Nic nie można zmienić, bo negocjacje zakończono 6 grudnia. Rozporządzenie nie zmienia w żaden sposób sytuacji– zaznacza eurodeputowana Konfederacji. Co więcej, mechanizm ochronny działa dopiero po fakcie, gdy szkoda już wystąpi.To rozporządzenie jest reaktywne. Najpierw gospodarstwa muszą upaść, żeby Komisja wszczęła dochodzenie– komentuje. Bryłka wskazuje też, że aby dopuścić mechanizmy ochronne, trzeba wykazać szkodę na poziomie 50 proc. unijnej produkcji danego towaru – co jest nierealne. Jak podkreśla, „to niewykonalne, bo w tak rozproszonym rolnictwie nie da się wykazać szkody na poziomie 50 proc. unijnego rynku”.Europosłanka podkreśliła, że jedyną realną drogą do zatrzymania Mercosuru jest budowanie mniejszości blokującej w Radzie UE.Cały czas jest szansa na zablokowanie umowy. Francuzi są bardzo zdeterminowani. Cała ich klasa polityczna jest przeciwna Mercosurowi– mówi. I dodaje, że polski rząd powinien zrobić to samo, zamiast udawać, że klauzule ochronne rozwiązują problem.Pakt migracyjnyW drugiej części rozmowy Bryłka odniosła się do głośnej deklaracji premiera Viktora Orbána, który ogłosił bunt wobec paktu migracyjnego. Jak podkreśla europosłanka, Węgry są jedynym państwem w UE, które faktycznie nie wdrażają nowych przepisów.Polski rząd mówił wielokrotnie, że my też nie wdrażamy, ale okazuje się, że Polska współpracuje w sprawie wdrażania paktu migracyjnego z Komisją Europejską, z Unią Europejską– zaznacza eurodeputowana.Bryłka podkreśla, że nie ma jeszcze decyzji wykonawczej Rady UE dotyczącej rocznej puli solidarnościowej, więc mówienie o jakimkolwiek sukcesie jest przedwczesne.Polski rząd ogłasza już któryś raz sukces w zakresie polityki migracyjnej, Natomiast cały czas nie ma jeszcze informacji, nie ma jeszcze podanej do publicznej wiadomości decyzji wykonawczej Rady Unii Europejskiej w sprawie tej rocznej puli solidarnościowej. Owszem, pojawił się ten komunikat, ale z tego komunikatu Rady jak na razie jeszcze nic konkretnego nie wynika. I nie wynika jasno, że Polska została wyłączona z mechanizmu solidarnościowego, czy z relokacji, czy z innej formy wkładu solidarnościowego. Jak będzie decyzja, to dopiero będziemy mogli mieć stuprocentową pewność, że tak faktycznie jest– zaznacza.Przypomina również wcześniejszą sytuację z podatkami od aut spalinowych w KPO.Ogłaszanie przedwczesnych sukcesów przez pana premiera i całą koalicję rządzącą, moim zdaniem jest błędem. Pamiętam jeszcze pod koniec września, jak pan premier ogłaszał sukces, że nie będzie podatków od aut spalinowych, tych podatków, które zostały wynegocjowane przez rząd premiera Morawieckiego w KPO, po czym się okazało, że 20 listopada komisja opublikowała tę rewizję KPO i okazało się, że podatki od aut spalinowych zostały. No i być może był polski rząd na coś z komisją dogadany, tylko okazało się, że z tego dogadania za wiele nie zostało i podatki od aut spalinowych wejdą w życie w pierwszym lub drugim kwartale 26 roku– mówi.Sprawa Grzegorza Brauna. „Koalicja rządząca wzmacnia jego partię”Na koniec rozmowy powrócił krajowy temat – polityczny spór wokół Grzegorza Brauna; przed sądem właśnie ruszył proces tego polityka.Bryłka stwierdziła, że działania koalicji rządzącej nie osłabiają go politycznie, lecz przeciwnie – wzmacniają jego środowisko.Widać, że koalicja rządząca bardzo mocno swoim działaniem wspiera partię Grzegorza Brauna, dlatego że ta partia cały czas zyskuje mocno w sondażach. Z Brauna robi się trochę męczennika, więc to jeszcze bardziej konsoliduje ten elektorat i to poparcie wokół niego. Wydaje mi się być to rozpisaną strategią w koalicji rządzącej, no bo to jest jednak gra na osłabianie PiS-u i z tych wszystkich badań, które są publicznie dostępne, widać te przepływy właśnie ze strony PiS-u na rzecz partii Brauna.Więc jest to pewnego rodzaju rozgrywka polityczna być może koalicji rządzącej wobec PiS-u. To jest strategia wzmacniania partii Grzegorza Brauna.

Měl to být původně velký průlom v polsko-maďarských vztazích, zamrzlých po začátku ruské agrese proti Ukrajině a nadbíhání maďarského premiéra Viktora Orbána Kremlu.

V novej epizóde relácie Za hranicou bola témou situácia mieru na Ukrajine. S hosťom sme sa pozreli na ruské nároky na ukrajinské územie, úlohu Európy v konflikte a aj na ďalšiu cestu maďarského premiéra Viktora Orbána do Moskvy. Reč však bola aj o jadrových zbraniach, o meste Pokrovsk a frontovej línii, či o súčasnom stave Slovenska v EÚ. Hovorili sme aj o NATO, európskej obrane a zodpovednosti za Európu. Pozvanie do relácie prijal generál vo výslužbe Pavel Macko.

[AUTOPROMOCJA] Pełnej wersji podcastu posłuchasz w aplikacji Onet Audio. Zbigniew Parafianowicz i Witold Jurasz rozmawiają z dr. Dominikiem Hejjem, autorem książki „Węgry na nowo". Dyskusję w studiu do czerwoności rozgrzewa skrajnie różne podejście prowadzących do sytuacji politycznej na Węgrzech.  Rozmowa dotyka kluczowych kwestii: przyszłości Viktora Orbána i pojawienia się nowego gracza, Pétera Magyara, który może zagrozić wieloletniej dominacji Fideszu. Czy Węgry są jeszcze demokracją, jak wygląda ich gospodarka, rola oligarchów, prorosyjska polityka Orbána oraz jakie są możliwe scenariusze przed wyborami w 2026 roku? O tym usłyszycie: Kim jest Péter Magyar? Czy jego partia to realna alternatywa, czy tylko „Fidesz Soft"? Mechanizmy utrzymywania władzy przez Orbána – ordynacja wyborcza, kontrola mediów, stan zagrożenia przedłużany od 2022 roku. Prorosyjska polityka Budapesztu – blokowanie sankcji, kontrakty energetyczne, narracja obwiniająca Ukrainę i Zachód za wojnę. Gospodarka Węgier – od sukcesów w redukcji długu po dramatyczny spadek PKB per capita poniżej Rumunii. Czy wybory mogą zostać odwołane? Scenariusz wprowadzenia stanu wyjątkowego i utrzymania władzy przez Fidesz. Orbán – od liberalnego antykomunisty do lidera „demokracji nieliberalnej". Podcast pokazuje Węgry jako państwo balansujące między Wschodem a Zachodem, z rosnącą rolą Chin i Rosji, a także z coraz większym dystansem wobec Unii Europejskiej.   [Autopromocja] W ramach oferty Black Week zapłacisz od 39 zł za pierwsze pół roku dostępu do wszystkich podcastów w Onet Audio oraz innych materiałów dziennikarskich przygotowywanych przez Twoich ulubionych prowadzących. Subskrybuj na www.premium.onet.pl i wspieraj ulubionych autorów. Oferta ważna do 30 listopada 2025.

Místo vládní koalice kolchoz, místo koaličních partnerů kandidáti Agrofertu a program tekutý, očekává od vznikající vlády Andreje Babiše (ANO) s SPD a Motoristy Petros Michopulos, spoluautor podcastu Kecy a politika. „Od Babiše dostaneme Viktora Orbána bez boha a Gustáva Husáka bez Karla Marxe,“ glosuje v pořadu Osobnost Plus komentátor, který už se seznámil s programovým prohlášením rodící se koalice.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Co vznikne, když z Viktora Orbána vypreparujete víru v Boha, následně z Gustáva Husáka víru v Marxe a tyto části sloučíte? Nefalšovaný Andrej Babiš. Svědčí o tom koaliční smlouva nové vlády a rovněž její programové prohlášení.Koaliční smlouva je krátká a jasná – o všem podstatném rozhodují předsedové tří stran a v případě nesouladu premiér. To není nic proti ničemu, jen překvapivá je sebedůvěra dvou menších stran. Koaliční smlouva bývá většinou obranou těch menších proti dominantnímu hráči ve vládě. Prostě mít garance a mechanismy je lepší než sliby a deklarace dobré vůle.V jedné věci se koaliční smlouva dramaticky liší od dokumentu podobného typu, který měl Andrej Babiš se sociální demokracií v roce 2018. Tehdy existovala dohoda, že se nechá vydat k trestnímu stíhání a v případě prvoinstančního rozhodnutí soudu v jeho neprospěch (a pokud by neodstoupil), padá vláda. Tady je naopak nevydání Andreje Babiše tmelem této vlády.Text programového prohlášení by se dal charakterizovat slovy: daně snížíme, výdaje zvýšíme. Zároveň je podezřelé, jak se celým textem opakují slova typu „uděláme“, „zajistíme“, „prosadíme“ – není tam však naznačeno ani datum, ani výhled. Je to deklarace dobrých úmyslů.Asi jako když namísto zestátnění celého ČEZ, které Babiš sliboval, se tam objevila věta: „Uděláme kroky k získání stoprocentní kontroly nad výrobou ve skupině ČEZ.“ Jedna věc je, že Babiš nezdůvodnil, proč jen nad jednou částí. Jinou věcí je typická formulace „uděláme kroky“. Z celkového kontextu vyplývá, že tyto kroky budou trvat řadu let a ke snížení slibovaných cen elektřiny jen tak nepovedou.Největší diskontinuitu s minulou vládou představují části o důchodové reformě, ve zdravotnictví a hlavně v bezpečnostní oblasti. Tady není vůbec zřejmé, koho nová vláda považuje za svého spojence a jaký stát představuje riziko pro národní bezpečnost.Kapitoly o zemědělství a zdravotnictví jsou vyloženě šité na míru firmám typu Agrofert a FutureLife, které vlastní sám Babiš. Je to ostatně hlavní metoda při psaní programu vlády – vypustit „bílé ideologické psíky“, za nimiž se budou honit média a političtí protivníci. Podstatné části jsou zakopané hluboko pod zemí a týkají se převážně byznysu nastupující politické garnitury.

Samit Trumpa s Putinom v Budapešti je zrušený. EÚ schválila 19. balík sankcií proti Rusku a do dvoch rokov končí s ruským plynom a ropou. Čo je v balíku a prečo Robert Fico ho najskôr odmietal ale potom podporil?Spojené štáty dali na čierny zoznam ruské ropné giganty. Hrozia teraz sekundárne sankcie aj Slovensku, keďže stále nakupujeme ruské suroviny?Podľa premiéra Fica je EÚ v prdeli. Povedal to aj nemeckému kancelárovi? Koordinuje sa s Maďarskom a prečo na summite lídrov únie zastupuje Viktora Orbána a presadzuje maďarské postoje? Ako sa Slovensko postaví k obranný plánom únie? A čo znamená keď na jednej strane podpisuje dohody s Ukrajinskou vládou no pritom stále obhajuje ruské postoje k vojne?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Univerzity Komenského profesorom Jozefom BÁTOROM.

Eiropas Savienības (ES) dalībvalstis pieņēmušas 19. sankciju paketi pret Krieviju, vēršoties pret tādām svarīgām nozarēm kā enerģētika, finanses, militārās rūpniecība, īpašās ekonomiskās zonas. Saeimā deputāti pirmo reizi uzklausīja ziņojumu, kas paveikts un iecerēts, lai saglabātu, aizsargātu un attīstītu valsts valodu. Ungārijā norisinās premjera Viktora Orbāna atbalstītāju un opozīcijas mītiņi, kuros piedalās tūkstošiem cilvēku. Oktobra beigās darbu sāks elektroenerģijas pārvades operatora AS "Augstsprieguma tīkls" elektroenerģiju uzkrājošās bateriju sistēmas Rēzeknē un Tumē. Pašmāju labākais basketbolists Kristaps Porziņģis sāka jauno Nacionālās basketbola asociācijas sezonu un debitēja jaunās komandas Atlantas “Hawks” rindās.

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps atkal atmaidzis pret Krievijas diktatoru - nekādas papildu sankcijas Kremlim viņš nesola un pēc telefonsarunas bija gatavs tūdaļ pat ar draugu Vladimiru tikties pie abu kopējā drauga un atzinēja Viktora Orbāna Ungārijā. Tomēr vakar kļuva skaidrs, ka tikšanās tik drīz nenotiks.  Gruzijas attiecības ar Eiropu kļūst arvien saspringtākas, šoreiz ar īpaši Vāciju, jo pēc atklāta konflikta Vācija uz laiku ir atsaukusi savu vēstnieku no Tbilisi.  Bet tepat kaimiņos, Igaunijā, aizvadītas pašvaldību vēlēšanas - visas vietvaras tika pie jauniem deputātu sastāviem. Ko šīs vēlēšanas liecina par sabiedrības noskaņojumu kaimiņvalstī? Aktualitātes analizē politologs Veiko Spolītis un Ģeopolitikas pētījumu centra direktors, Rīgas Stradiņa universitātes docētājs Māris Andžāns.  Tomahauki Budapeštas miglā Motīvs par iespējamu Savienoto Valstu un Krievijas līderu tikšanos Ungārijas galvaspilsētā Budapeštā uzpeldēja pagājušo ceturtdien, 16. oktobrī, dienu pirms Ukrainas prezidenta Volodimira Zelenska vizītes Baltajā namā. Zelenska Vašingtonas apmeklējuma priekšvakarā pasaules politiskajā diskursā dominēja motīvs, ka viņš turp dodas „pēc tomahaukiem”, respektīvi, cerībā saņemt piekrišanu amerikāņu spārnoto raķešu „Tomahawk” piegādēm Kijivai. Bija visai nepārprotami, ka jaunumiem par Budapeštu ir tiešs sakars ar šo iespējamību, proti, Kremlis darīja, ko varēja, lai Ukraina minēto ieroci neiegūtu. Pasaule nu ņēmās spriest, vai Budapeštā Trampam varētu izdoties „Gazas pamiers Nr. 2”, un kādā ceļā potenciālais Hāgas apsūdzēto sola kandidāts Putins vispār varētu tikt līdz Ungārijas galvaspilsētai. Piektdiena Baltajā namā noritēja bez preses klātbūtnes, un tās rezultāti daudzviet tika komentēti ar frāzi: „Zelenskis paliek tukšām rokām.”. Taču zināma informācija medijus sasniedza, un tā pauda, ka amerikāņi jau atkal mēģinājuši piedabūt Ukrainas prezidentu atdot bez kaujas agresoram savas valsts teritoriju, konkrētāk – Krievijas vēl neieņemto Doņeckas apgabala daļu. Viesim tomēr izdevies pārliecināt mājastēvu, un pēc tikšanās Tramps runāja par karadarbības iesaldēšanu pie esošās frontes līnijas. Tādējādi var teikt, ka Zelenskis, ja arī piektdien pameta Vašingtonu tukšām rokām, tad tomēr ar veselu ādu. Kāds no Baltajam namam pietuvinātiem Republikāņu partijas politiskajiem ekspertiem izdevumam „Politico” paudis: „Tikšanās nebija slikta, tā tikai krita par upuri neveiksmīgam laika momentam un uzpūstām cerībām.” Ar neveiksmīgo laika momentu jāsaprot situācija, kad Trampa un viņa komandas prātus joprojām saista Tuvo Austrumu problemātika. Tikām turpmākajās dienās iespējamā Budapeštas samita perspektīvas kļuva arvien miglainākas, līdz vakar, 21. oktobrī, mediji jau ziņoja, ka šis plāns „nolikts plauktā”. Tramps paziņoja, ka nevēlas vēl vienu „lieki izšķiestu tikšanos”; tika atcelta arī jau šonedēļ plānotā sagatavošanas tikšanās starp Savienoto Valstu un Krievijas ārlietu ministriem, ziņojot, ka Rubio un Lavrovs esot produktīvi aprunājušies pa telefonu, un sanākšana aci pret aci vairs nav nepieciešama. Uzvarētāji un zaudētāji Igaunijā Igaunijā apkopoti 19. oktobrī notikušo vietvaru vēlēšanu rezultāti, un politiskie spēki vērtē savu sniegumu. Līdz nākamajām parlamenta vēlēšanām mūsu kaimiņvalstī gan atlikuši vēl gandrīz divarpus gadi, tātad zaudētājiem ir laiks piestrādāt pie reitingu uzlabošanas, savukārt ieguvējiem nav ieteicams atdusēties uz lauriem. Runājot par tendencēm, jāsaka, ka rezultāti izskatās daudz iepriecinošāki opozīcijas, ne valdošās koalīcijas spēkiem. Kā galvenais ieguvējs tiek minēta partija „Tēvzeme” – nacionāli konservatīvs politiskais spēks, lielā mērā mūsu „Nacionālās apvienības” līdziniece. Igauņu „tēvzemiešu” iegūto balsu procenti, salīdzinot ar iepriekšējām vēlēšanām, auguši no 10,2 līdz 18,6. Labi gājis arī opozicionāriem no pretējā flanga sociāldemokrātiem, kuru iegūto balsu skaits audzis no nepilniem pieciem līdz nepilniem desmit procentiem. Nav piepildījušās bēdīgākās prognozes vietvarās tradicionāli plaši pārstāvētajai Centra partijai, kuras rādītāji kritušies no 24,4 līdz 21,1 procentam, un tā joprojām paliek pašvaldībās vispārstāvētākais politiskais spēks. Savukārt viela bēdīgām pārdomām ir abām liberālajām valdošās koalīcijas partijām – Reformu partijai un partijai „Igaunija 200”. Reformistu balsu daļa mazinājusies no 17,3 līdz 10 procentiem, savukārt „Igaunija 200” ieguvusi vien 1,7 procentus no vietvaru vēlētāju balsīm. Reformu partijas līdere Kristena Mihala Igaunijas sabiedriskajam medijam izteikusies, ka viņas partijas vājā snieguma iemesls esot valdības svaidīgā politika, pieņemot, bet pēc tam atceļot nepopulārus lēmumus, sevišķu nodokļu jomā. Cerīgi startējusi parlamentā nepārstāvētā partija „Labējie”, kuru 2022. gadā nodibināja daži no „tēvzemiešu” rindām aizgājuši politiķi. „Labējie” šajās vēlēšanās ieguvuši 4,7 procentus balsu. Visbeidzot starp zaudētājiem tiek minēti arī opozicionāri no galēji labējā flanga – Konservatīvā tautas partija jeb EKRE, kura iepriekšējās vēlēšanās guva vairāk nekā trīspadsmit procentu, bet tagad tikai vairāk nekā astoņu procentu vēlētāju piekrišanu. Partijas līderis Martins Helme, paliekot uzticīgs savam stilam, kā pirmo iemeslu minējis krāpšanos elektroniskās balsošanas procesā. Tbilisi ķēmojas pakaļ Maskavai Pagājušās nedēļas beigās Vācija atsauca konsultācijām savu sūtni Gruzijā Pēteru Fišeru, pret kuru, kā norāda Vācijas Ārlietu ministrija, Tbilisi valdība izvērsusi individuāli mērķētu kampaņu. Sevišķi saspringtas kļuvušas attiecības starp Fišeru un valdības vadītāju Irakliju Kobahidzi. Vēl viena Gruzijas varas nežēlastībā kritusi Eiropas pārstāve ir Somijas ārlietu ministre Elīna Valtonena. Pagājušonedēļ viņa apmeklēja Tbilisi kā Eiropas Drošības un sadarbības organizācijas prezidējošās valsts pārstāve un, cita starpā, straumēja savu videoierakstu no proeiropeisko spēku mītiņa pie parlamenta ēkas, paužot atbalstu protestētājiem. Gruzijas iekšlietu ministrija uzlikusi viņai naudas sodu par brauktuves bloķēšanu. Šādas izdarības arvien vairāk atgādina stilu, kādu attiecībās ar rietumvalstu pārstāvjiem jau labu laiku piekopj Kremlis. „Gruzijas sapņa” varas pārstāvji tēlo Eiropas Savienību kā savai valstij naidīgu, tās iekšējās lietās iejaucošos spēku – jo sevišķi kopš pagājušā gada nogales, kad apšaubāmas kvalitātes vēlēšanās šī partija ieguva vairākumu parlamentā, ievēlēja Gruzijas prezidenta amatā sev pakļāvīgu kandidātu, bijušo futbolistu Mihaelu Kavelašvili un iesaldēja Gruzijas iestāšanās sarunu procesu ar Eiropas Savienību. Kopš tā laika valstī nerimst protesti, lielai daļai sabiedrības nevēloties pieņemt šo muguras pagriešanu pret Eiropu. Īpaši plaši bija protesti 4. oktobrī, kad notika pašvaldību vēlēšanas, un to laikā izskanēja aicinājums ieņemt Gruzijas prezidenta rezidenci. Atsevišķi demonstranti tiešām mēģināja iekļūt Orbeliani pilī, notika sadursmes ar policiju un, kā tiek apgalvots, abās pusēs esot cietušie. Daudzi notikušo uzskata par mērķtiecīgas provokācijas rezultātu. Nākamajā dienā premjerministrs Kobahidze paziņoja, ka noticis mēģinājums ar vardarbīgiem līdzekļiem gāzt likumīgo valsts varu, un attiecīgas apsūdzības izvirzītas trīspadsmit arestētajiem protestu organizētājiem. Vara turpina piegriezt juridiskās skrūves – steidzīgi pieņemtas un jau stājušās spēkā izmaiņas likumā, kas par tādiem pārkāpumiem kā brauktuves bloķēšana, sejas aizsegšana un pirotehnikas lietošana protestu laikā līdzšinējo naudas sodu vietā paredz 15 diennakšu administratīvo arestu, bet atkārtota pārkāpuma gadījumā – līdz pat gadu ilgu cietumsodu. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Gregor Martin Papucsek (spravodajca Rádia Slovensko, Slovenského rozhlasu v Budapešti). | Druhý samit lídrov USA a Ruska o ukončení vojny na Ukrajine by sa mal konať v horizonte dvoch týždňov v Budapešti. Sú na mieste väčšie očakávania, ako pri Aljaške? Prečo si vybrali práve Budapešť a aké historické konotácie to vyvoláva (memorandum z 1994)? V akej pozícii sa nachádza Ukrajina a aký je jej vzťah s maďarskou vládou – napr. pre podozrenia zo špionáže? V piatok sa stretnú D. Trump a V. Zelensky – témou stretnutia má byť ďalšia podpora, hovorí sa o strelách tomahawk – aké sú závery a odkazy stretnutia? Oddiali výhľad na samit s Putinom dodávku zbraní? Sú Zelenskému kladené podmineky? Čo samit znamená pre Viktora Orbána a Budapešť? Krajina je pred prezidentskými voľbami, pomôže Orbánovi stretnutie nakloniť priazeň voličov vo svoj prospech? Môže z udalosti ťažiť aj slovenská diplomacia? Ako vnímať, že na pôdu EÚ má vstúpiť medzi národne stíhaný ruský líder? | D. Trump a V. Putin sa stretnú v Budapešti. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ze všech desítek možných destinací na světě si americký prezident Donald Trump a jeho ruský protějšek Vladimir Putin vybrali pro své příští setkání Budapešť. Učinili tak záměrně, aby odměnili maďarského vladaře Viktora Orbána, aby urazili Ukrajinu a aby se vysmáli Evropské unii a jí podporované „koalici ochotných“.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dziś w programie: na Węgrzech rośnie sprzeciw wobec premiera Viktora Orbána, który rządzi Węgrami od 2010 roku. W przyszłym roku czeka go, jak określają analitycy, najtrudniejszy wyścig wyborczy, ponieważ problemy gospodarcze kraju utrzymują się, a inflacja utrudnia potencjalne obniżki stóp procentowych przez bank centralny. Opozycja liczy na przełom, ale z drugiej  strony ostrzega, że władza Orbána pozostaje silna ze względu na wszechobecną propagandę rządową; Muzeum Fryderyka Chopina w Warszawie zaprasza uczestników XIX    Międzynarodowego Konkursu Pianistycznego im. F. Chopina – muzealne ekspozycje czekają na zagranicznych gości - rozmowa z Urszulą Król, kustosz muzeum; III Polsko-Niemiecki Festiwal Kultury „Poloneza czas zacząć” w w Norymberdze – rozmowa z Andrzejem Krystą, organizatorem festiwalu; gość programu - Jerzy Łanuszewski, autor stołowej gry roleplaying "Inny PRL" pozwalającej graczom odwiedzić realia fantastycznej wersji Polski Ludowej. Seria oparta jest na nagradzanym komiksie, wydawanym już także poza Polską. Zapraszamy! 

W piątek wieczorem Hamas ogłosił, że zrzeknie się władzy w Strefie Gazy oraz uwolni wszystkich żyjących izraelskich zakładników, których przetrzymuje od ataku 7 października dwa lata temu. Organizacja chce jednak negocjować inne punkty planu Donalda Trumpa zakończenia wojny. W odpowiedzi na to oświadczenie amerykański prezydent zażądał od Izraela natychmiastowego wstrzymania bombardowania Strefy Gazy. Tymczasem izraelska marynarka wojenna przechwyciła na wodach międzynarodowych tzw. Flotyllę dla Gazy, której organizatorzy zamierzali złamać blokadę humanitarną zrujnowanego terytorium. A w brytyjskim Manchesterze napastnik zaatakował w synagodze uczestników uroczystości z okazji pokutnego święta Jom Kipur. Zapraszamy na specjalny, wyjazdowy odcinek „Raportu” – Dariusz Rosiak drugi tydzień podróżuje po Izraelu i Palestynie. Czy deklaracja Hamasu  otwiera drogę do zakończenia wojny? Jak Izrael odpowie na żądanie prezydenta USA w sprawie wstrzymania bombardowań? I dlaczego sprawa flotylli jest dla Izraelczyków zupełnie nieistotna?W tzw. strefie C na Zachodnim Brzegu Jordanu rozbudowują się izraelskie osiedla, a palestyńskie enklawy powoli zamieniają się w zamknięte zony. Czy w takich warunkach możliwe jest codzienne życie?Po dwóch latach od ataku Hamasu diametralnie zmieniło się postrzeganie IDF, izraelskiej armii. Wcześniej darzono ją respektem, teraz jej oficerom mogą grozić procesy przed międzynarodowymi trybunałami. Co dalej z izraelskim wojskiem?Na nadzwyczajnym szczycie w Danii przywódcy Unii Europejskiej debatowali, jak walczyć z zagrożeniem ze strony Kremla. Czy jest sposób na rosyjskie drony i akcje sabotażowe? Czy konflikt Zachodu z Rosją już się rozpoczął? Specjalnie dla „Raportu” sytuację w Europie komentuje były sekretarz generalny NATO.W Czechach wybory parlamentarne, w wyniku których do władzy może wrócić Andrej Babiš, miliarder wzorujący się na Trumpie. Co go różni, a co dzieli od Viktora Orbána czy Roberta Ficy? I dlaczego te wybory są tak ważne dla Ukrainy?Rozkład jazdy: (04:06) Dariusz Rosiak: „Raport” w Izraelu i Zachodnim Brzegu Jordanu(17:04) Futoon Qadri i Husam N. Shakshir: Izrael i Palestyna: życie w zamknięciu(39:35) Jens Stoltenberg: Czy konflikt Zachodu z Rosją już trwa?(55:48) Podziękowania(1:02:10) Jossi Melman i Seth J. Frantzman: Zszargana reputacja(1:34:05) Tomasz Maćkowiak: Czechy jak Węgry?(1:56:27) Dariusz Rosiak: „Raport” w Izraelu i Zachodnim Brzegu Jordanu cz. 2(2:09:29) Do usłyszenia---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Velká část neformálního středečního jednání premiérů a prezidentů členských zemí Evropské unie v Kodani byla věnována tomu, jak posílit pomoc bojující Ukrajině, kterou většina z nich považuje za první linii v konfrontaci s agresivním Ruskem. Narazili přitom, jak se dalo čekat, na odpor Viktora Orbána. A nepovedlo se jim najít žádné legální cesty, jak tento vzdor neutralizovat nebo obejít.

Węgry pod rządami Viktora Orbána stoją na rozdrożu między Wschodem a Zachodem. Czy przyjaźń z Rosją zaczyna się kruszyć? Jak Donald Trump wpływa na politykę Budapesztu? Dlaczego Węgry inwestują w energetykę jądrową i z jakimi wyzwaniami się mierzą? W tym odcinku przyglądamy się: napięciom na linii Ukraina–Węgry pogarszającej się sytuacji gospodarczej nowym wyzwaniom politycznym dla Orbána i potencjalnemu rywalowi, który może zmienić układ sił. Subskrybuj, aby nie przegapić analiz najważniejszych wydarzeń w Europie Środkowej! Nowy odcinek podcastu w każdą sobotę o 16:00.

Węgry pod rządami Viktora Orbána stoją na rozdrożu między Wschodem a Zachodem. Czy przyjaźń z Rosją zaczyna się kruszyć? Jak Donald Trump wpływa na politykę Budapesztu? Dlaczego Węgry inwestują w energetykę jądrową i z jakimi wyzwaniami się mierzą? W tym odcinku przyglądamy się: napięciom na linii Ukraina–Węgry pogarszającej się sytuacji gospodarczej nowym wyzwaniom politycznym dla Orbána i potencjalnemu rywalowi, który może zmienić układ sił. Subskrybuj, aby nie przegapić analiz najważniejszych wydarzeń w Europie Środkowej! Nowy odcinek podcastu w każdą sobotę o 16:00.

Andrej Babiš pravděpodobně zvítězí ve sněmovních volbách a bude se ucházet o podporu SPD a komunistů. Petros Michopulos soudí, že si je do otevřené koalice nebude chtít vzít a bude to řešit tím, že jim milostivě udělí místa pro jejich experty ve své vládě.SPD a Stačilo ho sice zdánlivě drží pod krkem tím, že budou hlasovat o jeho vydání k pravomocnému rozsudku, ale Babiš má na ně vyšší páky. Každý druhý politik z koalice SPD a Stačilo je mu nějak zavázán, nějak s ním obchodoval, nebo se alespoň Babiš zná s jejich sponzorem. To nebude a nemůže být koalice rovnocenných partnerů.Otázkou je, jak s novou mocí naloží. Pod heslem o potravinové a jiné soběstačnosti zreguluje řadu odvětví tak, aby to bylo výhodné pro Agrofert, a na dluh „obslouží“ svou přestárlou voličskou základnu. A také se bude mstít – svým politickým a byznysovým soupeřům, médiím a všem, kteří v posledních čtyřech letech zpochybňovali jeho kompetenci vládnout.Vznikne jakási Karpatská koalice, což bude zvýrazněno zahraničněpolitickou orientací na Viktora Orbána, potažmo Rusko. Zrušení snad jediné úspěšné české diplomatické akce (muniční iniciativa) je signálem do zahraničí ve smyslu: společně s Viktorem se orientujeme prioritně na Rusko. Z EU a NATO sice nevystupujeme, ale budujeme něco jako Karpatskou Střední Evropu.Už jen 59 dní zbývá do voleb.

CELÝ ZÁZNAM Z DEBATY STUDIA N LIVE NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION „Jsou dny, kdy cítím, jako by neexistovala naděje,“ říká ve Studiu N live aktivistka Veroni Gyenge. Společně s bývalým šéfem prezidentské kanceláře Zuzany Čaputové Metodem Špačkem a právničkou iniciativy Jsme fér Luciou Zachariášovou sdílí obavy z politického vývoje, který se rychle mění v otevřenou hrozbu pro menšiny. „Naše zkušenost je rozpolcená,“ říká Metod Špaček. „Od voleb se snažíme pochopit, co se to na Slovensku děje. Na jedné straně jsme měli velké štěstí – narodil se nám syn, máme okolo sebe úžasné lidi, prožíváme štěstí a přijetí. Ale zároveň jsme oba přišli o práci. Nejprve v politických čistkách vyhodili mě, potom i mého partnera. Celý náš kariérní život se otočil naruby. A někdy si řekneme: co se to proboha děje, kam jsme se to dostali.“ Podle něj se situace na Slovensku rychle zhoršuje. „Začínají dominovat emoce strachu. Téma LGBTQ lidí se stává laciným politickým nástrojem. Slovensko jde velmi negativním směrem a Fico je extrémně pomstychtivý člověk,“ říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem. Veroni Gyenge je etnická Maďarka a vidí ve slovenském vývoji paralely s režimem Viktora Orbána: „Zarazilo mě, jak rychle začali dělat přesně to, co v Maďarsku trvalo deset let. Fico a jeho parta jedou jedno po druhém, jako by to byl checklist.“ Právnička Lucia Zachariášová varuje, že ani Česko není imunní. „Máme u nás síly, které mají podobné tendence. A myslím si, že se ta situace může zvrátit velmi rychle. Možná neviditelně, po malých krůčcích – ale najednou zjistíme, že se nám tu žije hůř.“ Podle ní jsou LGBTQ lidé vděčným terčem pro politiky, kteří chtějí odvést pozornost. „Politici tím zakrývají nevyřešené problémy, které lidi skutečně pálí. A protože queer lidé usilují o rovnoprávnost, je snadné tuto debatu překroutit a vytěžit z ní politické body.“ Podívejte se na záznam celé epizody Studia N live z pražského paláce Dunaj – o tom, co všechno se může stát, když přestaneme být ve střehu. Na herohero.co/studion

Maďarská vláda Viktora Orbána se dlouhodobě snažila získat politické body na potlačování práv LGBT+ komunity. Součástí byl i před pár měsíci schválený zákon, který zakazoval tradiční pochod hrdosti a bylo proto otázkou, jakým způsobem bude probíhat ten letošní. V sobotu se na něm v Budapešti sešlo podle odhadů sto až dvě stě tisíc lidí, přičemž v Maďarsku šlo o rekordní účast. Stalo se to i díky tomu, že budapešťský starosta akci prezentoval nikoliv jako pochod hrdosti, ale jako městskou slavnost. Na tu do hlavního maďarského města vyrazil i Tomáš Brolík, který ve Výtahu Respektu říká, že v určitém smyslu šlo o porážku Orbána: „Prohrané to bylo už od začátku. Fidesz je v politických problémech, se kterými si neví rady. Vsadil proto na to, že homosexuálové jsou součástí mezinárodního spiknutí, což je poloha, kterou zkusil už před pěti lety. Ukázalo se ale, že to nebudí takové vášně. Lidé, o které jde, což jsou váhající nebo zklamaní, ti vidí, co se stalo, tedy že to Fideszu nevyšlo," vysvětluje s tím, že nyní Orbánova strana sází na jiného vnitřního nepřítele, kterým má být Ukrajina. Jak 30. ročník Budapest Pride probíhal? A hrozí účastníkům a účastnicím nějaký postih?

Na Maďarsko premiéra Viktora Orbána míří stále silnější kritika kvůli porušování zásad právního státu nebo blokování akceschopnosti Evropské unie. Znějí i výzvy k omezení některých práv, které Maďarsku v EU náleží. Čeho se Orbán snaží dosáhnout na domácí i evropské scéně? A jak do toho všeho zapadají kontakty jeho emisarů s lidmi kolem šéfa hnutí ANO Andreje Babiše?Host: Szabolcs Panyi - maďarský novinář ze středoevropského portálu VSquare a investigativního centra Direkt36Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Nejzajímavější na celé návštěvě Viktora Orbána v Bratislavě mohla být odpověď na otázku slovenského novináře, proč maďarská státní televize promítá při každém vysílání maďarské státní hymny obrázky bratislavského hradu, nad kterým vlaje slovenská vlajka.

Rodina premiéra Viktora Orbána zasahuje téměř do každého sektoru podnikání v Maďarsku a těží z výhod, které má díky napojení na vedení země. Takové je zjištění investigativních novinářů v dokumentu Dynastie. Za dva a půl měsíce ho viděly miliony Maďarů. „Zřejmě to překvapilo hodně lidí, kteří se nezajímají o veřejný život,“ říká pro Český rozhlas Plus bohemista, překladatel, spisovatel a bývalý velvyslanec Maďarska v Česku György Varga.

Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.

Rodina premiéra Viktora Orbána zasahuje téměř do každého sektoru podnikání v Maďarsku a těží z výhod, které má díky napojení na vedení země. Takové je zjištění investigativních novinářů v dokumentu Dynastie. Za dva a půl měsíce ho viděly miliony Maďarů. „Zřejmě to překvapilo hodně lidí, kteří se nezajímají o veřejný život,“ říká pro Český rozhlas Plus bohemista, překladatel, spisovatel a bývalý velvyslanec Maďarska v Česku György Varga. (Repríza)Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.

Skupina maďarských investigativních novinářů natočila dokument o Viktoru Orbánovi a postarala se o trhák. Film s názvem Dynastie o zrodu ekonomického impéria Orbánovy rodiny má miliony shlédnutí. Novináři ve volně přístupném snímku vyprávějí, jak se z dcery, zetě a osobních přátel maďarského premiéra stali jedni z nejbohatších lidí v zemi. Na co maďarští investigativci přišli? A roste mezi lidmi nespokojenost s vládou Viktora Orbána?  Host: András Pethö - spoluzakladatel a šéf maďarského investigativního centra Direkt36, spoluautor dokumentu „Dynastie“ Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Krajně pravicová politička Marine Le Pen se odvolala proti verdiktu, jenž jí na pět let zakazuje kandidovat ve volbách. Podle soudkyně je spolu s dalšími vinna ze zpronevěry evropských peněz. Marine Le Pen, která je favoritkou na francouzskou prezidentku, považuje proces za politický.Část politiků včetně amerického prezidenta Donalda Trumpa nebo maďarského premiéra Viktora Orbána ji podpořili, další vyzývají k respektu soudu. Odvolací soud v úterý oznámil, že se k případu chce vrátit příští rok v létě. Oslabí, nebo posílí verdikt nad Marine Le Pen krajní pravici ve Francii?Host: Jan Rovný - politolog a profesor z Institutu politických studií v Paříži (Sciences Po)Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Prezident bosenské Republiky srbské Milorad Dodik, který byl 26. února 2025 nepravomocně odsouzen, nedávno navštívil maďarského premiéra Viktora Orbána. Oficiálně spolu jednali o plánu politické a hospodářské spolupráce. Jejich setkání však mělo mnohem osobnější náplň – Dodik si přijel domluvit únikový plán. V případě, že by soud při projednávání jeho separatistických kroků nařídil jeho okamžité zatčení, měl být Dodik za pomoci maďarské speciální protiteroristické policejní jednotky odvezen do Maďarska, což zjistili novináři z VSquare. K tomu nakonec nedošlo. Dodik byl sice odsouzen k trestu odnětí svobody, zatčen ale nebyl a může se odvolat. Přítomnost maďarských speciálních sil a celý plán ovšem neunikly pozornosti vlád a institucí, které region pečlivě monitorují. Českou verzi textu Szabolcse Panyiho připravila Barbora Šturmová. Čte Renata Klusáková.Článek najdete na webu ⁠⁠investigace.cz⁠⁠ (https://www.investigace.cz/orbanova-zachranna-mise-pro-dodika/).Chcete dostávat výběr toho nejčtenějšího z našeho webuemailem? Odebírejte ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠newsletter investigace.cz.(https://investigace.ecomailapp.cz/public/form/7-c01458c4e85a58f0047857fac06ae283)⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Sledujte nás také na našem ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Facebooku⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠X(Twitteru)⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠,⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Instagramu.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Rozkrýváme zásadní investigativní kauzy. Nemáme paywall ani žádné reklamy. Jsme financování výhradně z darů a příspěvků od našich čtenářů či filantropických nadací. Pokud můžete, podpořte prosím naši práci, ⁠⁠⁠investigace.cz⁠⁠⁠ vás teď opravdu potřebuje!⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.investigace.cz/podpora-a-dekujeme/⁠

Podle amerického prezidenta Donalda Trumpa mohla Ukrajina už dávno uzavřít dohodu s Ruskem. Ministr zahraničí Marco Rubio vyjádřil přesvědčení, že Rusko se chce seriózně zúčastnit procesu vedoucího ke konci války. „Nerad to říkám, protože mluvíme o našem dlouholetém a nejsilnějším spojenci, ale Trumovy výroky jsou neodlišitelné od výroků nejen Viktora Orbána a Roberta Fica, ale i Vladimira Putina,“ tvrdí místopředseda opozičního hnutí Progresivní Slovensko Tomáš Valášek.

V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov. Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku. Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár. Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku. Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť. Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár. Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu.​​​ 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trump má fanoušky v české koalici i opozici. Domýšlejí ale své postoje? Proč Trump a američtí muslimové našli společnou řeč. Oběti nedobrovolných sterilizací si zaslouží maximální podporu. Komu bylo určeno přátelské klábosení Viktora Orbána a Gerharda Schrödera ve Vídni? Odešel Quincy Jones.