Podcasts about ivana kor

Hoci Trump s Putinom dohodli obmedzené prímerie, Rusko na Ukrajine ďalej strieľa. Poradca prezidenta Pellegriniho v zahraničnej politike, bývalý diplomat OSN a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš tvrdí, že niektoré kroky našej vlády, vrátane výrokov Roberta Fica či Erika Kaliňáka, škodia vzťahom Slovenska so spojencami.V podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:– od 1. minúty – že prímerie je len prísľub, a na Ukrajine sa ďalej strieľa;– po 4:00 – že na Ukrajinu zrejme v nejakom bode prídu vojaci niektorých európskych krajín;– od 5:00 – ako sa Európa dostane k rokovaciemu stolu o Ukrajine;– po 6:00 – či sa dá vyhovieť ruskej požiadavke na návrat v čase do roku 1997;– okolo 8:00 – že NATO sa nerozpadá;– po 10:00 – že Európa nemá muníciu a nemala ju ani na zásah voči Kaddáfimu, kde musela žiadať o pomoc USA;– od 13:00 – ako Rusi zjavne nemajú problém s uplatňovaním sily;– po 14:00 – čo znamená formovanie koalície ochotných a či ide o zlom v dejinách;– od 15:00 – do akej miery je problém, že Slovensko pri tejto koalícii nie je;– po 20:00 – že kroky vlády neprospievajú vzťahom so spojencami;– od 24:00 – že politika na 4 svetové strany je sprofanovaná fráza;– po 30:00 – či nás zachráni paralelná diplomacia opozície, napríklad návštevy PS v Kyjeve a v Poľsku;– od 34:50 – akú zahraničnú politiku robí Peter Pellegrini a čím je iná ako tá vládna;– po 40:00 – ako hodnotí cestu Roberta Fica do Moskvy a výroky Erika Kaliňáka o susedstve s Ruskom;– od 46:00 – že prezident chce zorganizovať okrúhly stôl strán k bezpečnostnej politike;– po 48:00 – ako reaguje na slová Ivana Korčoka, že keď nám USA zavedie clá, mali by sme viac spolupracovať s Čínou.

Hoci Trump s Putinom dohodli obmedzené prímerie, Rusko na Ukrajine ďalej strieľa. Poradca prezidenta Pellegriniho v zahraničnej politike, bývalý diplomat OSN a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš tvrdí, že niektoré kroky našej vlády, vrátane výrokov Roberta Fica či Erika Kaliňáka, škodia vzťahom Slovenska so spojencami.V podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:– od 1. minúty – že prímerie je len prísľub, a na Ukrajine sa ďalej strieľa;– po 4:00 – že na Ukrajinu zrejme v nejakom bode prídu vojaci niektorých európskych krajín;– od 5:00 – ako sa Európa dostane k rokovaciemu stolu o Ukrajine;– po 6:00 – či sa dá vyhovieť ruskej požiadavke na návrat v čase do roku 1997;– okolo 8:00 – že NATO sa nerozpadá;– po 10:00 – že Európa nemá muníciu a nemala ju ani na zásah voči Kaddáfimu, kde musela žiadať o pomoc USA;– od 13:00 – ako Rusi zjavne nemajú problém s uplatňovaním sily;– po 14:00 – čo znamená formovanie koalície ochotných a či ide o zlom v dejinách;– od 15:00 – do akej miery je problém, že Slovensko pri tejto koalícii nie je;– po 20:00 – že kroky vlády neprospievajú vzťahom so spojencami;– od 24:00 – že politika na 4 svetové strany je sprofanovaná fráza;– po 30:00 – či nás zachráni paralelná diplomacia opozície, napríklad návštevy PS v Kyjeve a v Poľsku;– od 34:50 – akú zahraničnú politiku robí Peter Pellegrini a čím je iná ako tá vládna;– po 40:00 – ako hodnotí cestu Roberta Fica do Moskvy a výroky Erika Kaliňáka o susedstve s Ruskom;– od 46:00 – že prezident chce zorganizovať okrúhly stôl strán k bezpečnostnej politike;– po 48:00 – ako reaguje na slová Ivana Korčoka, že keď nám USA zavedie clá, mali by sme viac spolupracovať s Čínou.

Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nahrával Peter Hanák.

Americký prezident Donald Trump hovoril najskôr s Vladimirom Putinom, a hovoril s ním dlhšie ako s ukrajinským prezidentom Zelenským. Navyše nie je isté, či Ukrajina bude alebo nebude priamo zúčastnená na mierových rokovaniach v Saudskej Arábii. Ukrajinci prežívajú vytriezvenie z nádejí, že by Donald Trump mohol byť voči Rusku ešte tvrdší ako jeho predchodca a prepadajú skôr frustrácii, hovorí expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Budete počuť Donalda Trumpa, jeho exporadcu a dnes kritika Johna Boltona, a za slovenských politikov Ivana Korčoka (PS) a Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Nahrával Peter Hanák.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné...

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí...

Cestu Roberta Fica za Vladimirom Putinom mala schváliť vláda a ak sa to nestalo, mohol porušiť zákon, myslí si bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, či existujú okolnosti, pre ktoré by on ako premiér v dnešnej situácii cestoval do Ruska, spomína na samit Bush-Putin spred dvadsiatich rokov, ale odpovedá aj na otázku, či bude znovu kandidovať, a prečo považuje rozhodnutie Ivana Korčoka vybrať si PS za ľahšiu cestu.

Koalícia je v kríze, keďže sedím v parlamente, vidím to možno lepšie ako Robert Fico, hovorí podpredsedníčka klubu Progresívneho Slovenska a predsedníčka republikovej rady hnutia Zuzana Mesterová. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, ako sa rodáčka zo Stakčína dostala do PS, či si pripravuje svoje známe parlamentné bonmoty, ale odpovedá aj na otázky o dochádzke opozičných poslancov či smerovaní Progresívneho Slovenska po vstupe Ivana Korčoka.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Je ironické, že branno-bezpečnostný výbor povedie politik, ktorý odmietol bojovať za vlasť, vravia editor Denníka N Rasťo Kačmár a editor Denníka E Oliver Brunovský. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom sa venovali americkým prezidentským voľbám, ceste premiéra Roberta Fica do Číny, politizácii karnevalu na bratislavskom gymnáziu, ale aj očakávanému vstupu Ivana Korčoka do PS.

Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál? V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;– po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;– od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;– po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;– od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;– po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;– od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;– po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;– okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;– po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;– po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;– od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;– po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;– od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;– po 32:00 – či je progresívny liberál;– od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál? V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;– po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;– od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;– po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;– od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;– po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;– od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;– po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;– okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;– po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;– po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;– od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;– po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;– od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;– po 32:00 – či je progresívny liberál;– od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opozícia opäť zvoláva protest. Podľa predsedu PS Michala Šimečku vláda vládne len sama pre seba a svojich ľudí a pestuje kultúru strachu a pomsty. Predpovedá, že sa po Dušanovi Kováčikovi na slobodu dostanú aj ďalší odsúdení kriminálnici a ľudia budú menej v bezpečí.V podcaste s Michalom Šimečkom (PS) sa dozviete:– od 1. minúty – že konanie vlády je také nehorázne, že musia byť protesty a odvolávanie v parlamente aj v lete;– od 3:00 – že Dušana Kováčika právoplatne odsúdilo niekoľko súdov;– po 4:50 – či sledujeme deštrukciu právneho štátu a kultúru strachu;– od 7:00 – že zrušenie NAKA je pomsta a vychádzanie v ústrety zločinu;– po 8:45 – že sa na slobodu dostanú aj ďalší zločinci;– okolo 10:00 – že aj reorganizácia polície nás môže dostať do sporu s Európskou komisiou;– po 11:00 – ako vieme, že policajti za vlády Igora Matoviča naozaj nepochybili;– od 12:40 – že vláda podľa neho robí všetko preto, aby niektoré súdy ani neprebehli;– po 14:10 – čo by PS vo vláde robilo inak ako to pri vyšetrovaniach robila vláda Igora Matoviča;– od 15:30 – či by PS zvolilo za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica;– od 17:00 – ako by PS riešilo nedostatok policajtov;– po 18:50 – akou logikou by si ministerka kultúry nemala dosadiť do SND a SNG svojich nominantov;– po 20:00 – že ministerka Šimkovičová odvoláva každého, kto nie je jej fanúšik;– od 20:45 – že ministerka nemá čo určovať, aká bude kultúra a už vôbec nie z pozície trojpercentnej strany;– po 21:50 – ako by vysvetlil voličovi z Očovej, že treba protestovať za šéfa národného divadla;– od 22:30 – že ministerka kultúry ničí fungujúce národné divadlo;– po 23:00 – či sa PS zobudilo, až keď sa odvolávanie dotklo bratislavskej bubliny;– od 24:00 – že tento istý problém sa týka aj národných parkov;– po 24:40 – či ide o obnovenie protestov prerušených po pokuse o atentát;– od 25:00 – či budú protesty pokračovať počas celej tejto vlády;– po 25:45 – prečo budú opozičné protesty bez účasti opozičných politikov;– po 27:30 – či sa opozícia nezľakla Ficových rečí, že vyburcovali páchateľa atentátu;– od 28:30 – prečo na protestoch nespolupracujú s Demokratmi a Igorom Matovičom;– po 31:00 – kedy budú v parlamente odvolávať ministerku kultúry a ministra spravodlivosti;– od 31:40 – ako vníma smerovanie KDH, ktoré sa nepripojilo k protestom, písalo do Bruselu, že právny štát je OK a chce so Smerom schváliť iný volebný systém;– po 32:30 – či je zmena volebného systému cesta ako sa môže Smer zabetónovať pri moci;od 35:00 – dokedy bude PS čakať na rozhodnutie Ivana Korčoka vstúpiť do strany.

Opozícia opäť zvoláva protest. Podľa predsedu PS Michala Šimečku vláda vládne len sama pre seba a svojich ľudí a pestuje kultúru strachu a pomsty. Predpovedá, že sa po Dušanovi Kováčikovi na slobodu dostanú aj ďalší odsúdení kriminálnici a ľudia budú menej v bezpečí.V podcaste s Michalom Šimečkom (PS) sa dozviete:– od 1. minúty – že konanie vlády je také nehorázne, že musia byť protesty a odvolávanie v parlamente aj v lete;– od 3:00 – že Dušana Kováčika právoplatne odsúdilo niekoľko súdov;– po 4:50 – či sledujeme deštrukciu právneho štátu a kultúru strachu;– od 7:00 – že zrušenie NAKA je pomsta a vychádzanie v ústrety zločinu;– po 8:45 – že sa na slobodu dostanú aj ďalší zločinci;– okolo 10:00 – že aj reorganizácia polície nás môže dostať do sporu s Európskou komisiou;– po 11:00 – ako vieme, že policajti za vlády Igora Matoviča naozaj nepochybili;– od 12:40 – že vláda podľa neho robí všetko preto, aby niektoré súdy ani neprebehli;– po 14:10 – čo by PS vo vláde robilo inak ako to pri vyšetrovaniach robila vláda Igora Matoviča;– od 15:30 – či by PS zvolilo za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica;– od 17:00 – ako by PS riešilo nedostatok policajtov;– po 18:50 – akou logikou by si ministerka kultúry nemala dosadiť do SND a SNG svojich nominantov;– po 20:00 – že ministerka Šimkovičová odvoláva každého, kto nie je jej fanúšik;– od 20:45 – že ministerka nemá čo určovať, aká bude kultúra a už vôbec nie z pozície trojpercentnej strany;– po 21:50 – ako by vysvetlil voličovi z Očovej, že treba protestovať za šéfa národného divadla;– od 22:30 – že ministerka kultúry ničí fungujúce národné divadlo;– po 23:00 – či sa PS zobudilo, až keď sa odvolávanie dotklo bratislavskej bubliny;– od 24:00 – že tento istý problém sa týka aj národných parkov;– po 24:40 – či ide o obnovenie protestov prerušených po pokuse o atentát;– od 25:00 – či budú protesty pokračovať počas celej tejto vlády;– po 25:45 – prečo budú opozičné protesty bez účasti opozičných politikov;– po 27:30 – či sa opozícia nezľakla Ficových rečí, že vyburcovali páchateľa atentátu;– od 28:30 – prečo na protestoch nespolupracujú s Demokratmi a Igorom Matovičom;– po 31:00 – kedy budú v parlamente odvolávať ministerku kultúry a ministra spravodlivosti;– od 31:40 – ako vníma smerovanie KDH, ktoré sa nepripojilo k protestom, písalo do Bruselu, že právny štát je OK a chce so Smerom schváliť iný volebný systém;– po 32:30 – či je zmena volebného systému cesta ako sa môže Smer zabetónovať pri moci;od 35:00 – dokedy bude PS čakať na rozhodnutie Ivana Korčoka vstúpiť do strany.

Do tohto výnimočného dielu prijal pozvanie jeden z najskúsenejších slovenských diplomatov, bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát – pán Ivan Korčok. Hneď v úvode sme diskutovali o športe. Čo majú spoločné šport a politika. Ako nám pri najvypätejších pracovných stresoch (napr. pri predvolebnej kampani) šport dokáže zachrániť fyzické aj psychické zdravie. A ako si naň vždy nájsť čas. Pán Korčok vysvetľoval tiež spôsoby, akými je možné vysporiadať sa s prehrou a ako sa s odstupom pozerá na kampaň a voľby. Rozprávali sme sa aj o politike a o tom, aké je pri politickej súťaži dôležité neodísť priďaleko do šedej neférovej zóny protistrany. Ivan Korčok je, samozrejme, celoživotný diplomat, ktorý v podcaste takisto vysvetlil rozdiely medzi prácou v diplomacii a politike. Ak vás napríklad zaujíma, ako prakticky funguje vyjednávanie na tej najvyššej úrovni, je tento podcast pre vás. Ako každý hosť, aj Korčok na záver odporučil svoje obľúbené knihy a tiež prezradil svoj pohľad na zmysel života.Tento rozhovor je pre všetkých podnikateľov aj nepodnikateľov zaujímajúcich sa o pohľad prezidentského kandidáta, ktorý skončil druhý. Užívajte! --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:00:43 – Šport a politická kampaň 00:10:54 – Ako bojovať s prehrou? 00:19:15 – Aká je vízia Slovenska? 00:25:35 – Pravidlá politickej hry 00:33:10 – Práca diplomata vs. politika 00:39:12 – Inšpirujúca osobnosť 00:43:43 – Zásady vyjednávania 00:50:07 – Čo odporúča Ivan Korčok 00:51:50 – Zmysel života podľa Ivana Korčoka --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast/ --------------------------------------------------------------------------- Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu: https://wp.me/p5NJVg-Pw --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ● Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

News and Media Holding (NMH) zo skupiny Penta je najväčšie vydavateľstvo na Slovensku, vydáva Nový Čas a Plus 1 DEŇ, týždenník PLUS 7 DNÍ, ekonomický týždenník TREND a celý segment lifestylových časopisov. Ich obsah v tlačenej alebo online verzii čítajú milióny ľudí. Novinári Denníka N už dlhšie formulujú kritiku, že médiá z NMH sú podľa nich provládne. Riaditeľ vydavateľstva MICHAL TEPLICA na to reagoval nezvyčajne – zverejnením komentára, v ktorom to odmieta a obviňuje Denník N z vnášania aktivizmu do žurnalistiky. „Toto nálepkovanie vidím ako problematické. Rozprával som sa s viacerými kolegami, ktorých novinárske výstupy boli terčom kritiky a chceli si ju vyjasniť. Kritizujúca strana však reagovala, že sa nemajú o čom baviť, pretože to nie je problém faktov, ale toho, že naši ľudia podľa nich stoja na nesprávnej strane. Ak existuje takáto polarizácia mediálnej obce, nevyhnutne sa prejavuje tiež v ich výstupoch a polarizuje aj spoločnosť. Pre mňa je dôležité rovnako to, že do veľkej miery ovplyvňuje udržateľnosť médií a ich ekonomickú podstatu,“ hovorí M. Teplica. Novinári tak podľa neho prenechávajú priestor alternatívnym zdrojom informácií. Rozhovor bol nahratý 17. apríla, teda pred atentátom na premiéra Roberta Fica a preto v ňom táto téma nie je zachytená. Komentuje tiež vyjadrenia Adama Znášika z kampaňového tímu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. V rozhovore pre Denník N povedal, že „v bulvári sme mali absolútne embargo, tam sme boli neviditeľní“. M. Teplica oponuje, že I. Korčok vôbec neinvestoval do inzercie v bulvárnych médiách, ale ani v maďarských novinách, ktoré NMH vydáva. „Myslím si, že I. Korčok mal ďaleko horšiu spontánnu poznateľnosť a úplne odignorovali naše médiá s najväčšom zásahom na Slovensku. Ostatní kandidáti mali nejakú inzerciu, nehovorím, že veľkú, ale mali. V tíme I. Korčoka si povedali, že toto je pre nich červená čiara a oni svojho kandidáta nechcú propagovať cez bulvárne médiá. Ak si však potom dávajú sami otázky, čo sa dalo urobiť v kampani viac, tak toto je jeden z dôvodov, ktorý ma vcelku prekvapil,“ reaguje. Riaditeľ vydavateľstva sa vyjadruje aj k výhradám, že noviny z portfólia NMH kritizujú napríklad sudkyňu Pamelu Záleskú preto, že v minulosti nezákonne vzala do väzby spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka: „Vylučujem, že by existovala korelácia medzi vlastníkom a tým, ako píšu naši novinári o P. Záleskej, ale aj o ďalších sudcoch a prokurátoroch.“ Odmieta aj kritiku, že zverejňovanie inzerátov obhajoby podnikateľa Jozefa Brhela by bolo čosi zlé. „Aj v prípade týchto inzerátov sme zodpovedne zvažovali, či ich prijmeme a zavážilo, či je ich obsah fakticky správny a vyplýva z konania pred súdom alebo rozhodnutí súdov. Nemáme s nimi preto problém bez ohľadu na to, že inzerentmi sú obhajcovia pána Brhela. Ak by prišli iní obhajcovia s fakticky správnym obsahom inzerátu, postupovali by sme rovnako,“ vysvetľuje M. Teplica. V rozhovore tiež ozrejmuje dôvody, ktoré podľa neho viedli k napätiu v redakciách spravodajstva komerčných televízií. Nejde podľa neho o normalizáciu, ale o reakciu manažmentu na prirodzený ekonomický vývoj. Televízie totiž neprešli digitálnou transformáciou, pripomína: „Myslím si, že zmeny, ktoré sa dejú napríklad v Markíze, v omnoho väčšej miere súvisia s tým, že televízia musí riešiť strategické výzvy ako s tým, že R. Fico sa jej vyhráža, že jej nedá peniaze zo štátnej inzercie.“ V nasledujúcich rokoch očakáva, že televízie začnú produkovať viac obsahu do online prostredia a dôjde aj k postupnému prerozdeľovaniu výnosov z inzercie. Televízie totiž podľa neho dostávajú nespravodlivo veľa peňazí oproti online médiám. Ak by sa prerozdeľovanie prostriedkov z inzercie zmenilo, podľa M. Teplicu by to akcelerovalo aj vznik nových online médií. Video k rozhovoru nájdete na YouTube. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: V Martine nahlásili pád vetroňa. Záchranári potvrdili prvú obeť:https://www.startitup.sk/v-martine-nahlasili-pad-vetrona-zachranari-potvrdili-prvu-obet/   Slovákom hrozí za „lakomú chybu” pokuta od 300 až po 3 300 eur. Na toto si v lese dávaj pozor: https://www.startitup.sk/slovakom-hrozi-za-lakomu-chybu-pokuta-od-300-az-po-3-300-eur-na-toto-si-v-lese-davaj-pozor/ ZMENA: Penzistom „cinknú” peniaze skôr. Skorší výplatný termín sa týka len tohto mesiaca: https://www.startitup.sk/zmena-penzistom-cinknu-peniaze-skor-skorsi-vyplatny-termin-sa-tyka-len-tohto-mesiaca/ Mastné sankcie pre nepoučiteľných cyklistov. 100-eurové pokuty ti hrozia za banálne chyby (PREHĽAD): https://www.startitup.sk/mastne-sankcie-pre-nepoucitelnych-cyklistov-100-eurove-pokuty-ti-hrozia-za-banalne-chyby-prehlad/ Cez 20-tisíc slovenských penzistov sa dočká zvýšenia o stovky eur. Pravidlo 13. dôchodku sa zmení: https://www.startitup.sk/cez-20-tisic-slovenskych-penzistov-sa-docka-zvysenia-o-stovky-eur-pravidlo-13-dochodku-sa-zmeni/ PRIESKUM: Slováci odhalili, či chcú Ivana Korčoka v straníckej politike: https://www.startitup.sk/prieskum-slovaci-odhalili-ci-chcu-ivana-korcoka-v-stranickej-politike/ Pozostalí po úmrtí blízkeho zabúdajú na mnoho povinností. Vybaviť ich trvá pár dní (PREHĽAD): https://www.startitup.sk/pozostali-po-umrti-blizkeho-zabudaju-na-mnoho-povinnosti-vybavit-ich-trva-par-dni-prehlad/ Za „záhradkársku chybu” hrozí Slovákom pokuta až 33 000 eur. Platia aj výnimky: https://www.startitup.sk/za-zahradkarsku-chybu-hrozi-slovakom-pokuta-az-33-000-eur-platia-aj-vynimky/ Slováci dostanú od poisťovní v roku 2025 nové benefity. Zasiahnu najmä dve skupiny pacientov: https://www.startitup.sk/slovaci-dostanu-od-poistovni-v-roku-2025-nove-benefity-zasiahnu-najma-dve-skupiny-pacientov/ Slováci netušia, na čo majú nárok. Zdravotné poisťovne ti preplatia dôležité sedenia: https://www.startitup.sk/slovaci-netusia-na-co-maju-narok-zdravotne-poistovne-ti-preplatia-dolezite-sedenia/ Megaprojekt za 1,5 miliardy. Dopravu v Bratislave odbremení druhý najväčší dvojrúrový tunel Európy: https://www.startitup.sk/megaprojekt-za-15-miliardy-dopravu-v-bratislave-odbremeni-druhy-najvacsi-dvojrurovy-tunel-europy/

„Je strašne dôležité ísť k volebným urnám a vedieť čo robím no a potom byť pripravený za to niesť i zodpovednosť. Tu sa však deje pravý opak, ľudia nejako volia a potom sa spoliehame, že nás z toho niekto zachráni, ale nezachráni nás nikto. Toto si teraz budeme „žrať“ štyri roky,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.„Myslím si, že je férové ľuďom povedať, že menšia časť národa - a časť politikov, prehrala súboj. Boli zvolení na štyri roky a či sa to niekomu páči alebo nie, oni tu tie štyri roky budú vládnuť. Ľudia potrebujú pochopiť čo sa stalo a že sem nepríde žiadna Eurokomisia, ktoré by nás tejto zodpovednosti zbavila. Volič má byť zodpovedný za svoju voľbu a toto si ľudia musia uvedomiť a musí tu byť aj nejakí líder, ktorý im to povie: „Vážení vám sa nemusí páčiť kto tam teraz je, ale vy ste si ho zvolili a musíte niesť zodpovednosť za to, čo ste si zvolili. Teraz nepríde žiadny Mesiáš a nezachráni vás.“ odkazuje nám europoslankyňa (za SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá po prezidentských voľbách napísala na svoju sociálnu sieť aj status, v ktorom sa po volebnej porážke Ivana Korčoka prakticky so Slovenskom rozlúčila: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na východ, nie na západ a všetky výchylky, vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R.I.P.“Ako teda vníma volebné rozhodnutie, v ktorom Slovensko zverilo post prezidenta do rúk nominanta koaličného Hlasu a dlhoročného Ficovho súputnika a prečo to považuje za tak fatálne rozhodnutie, že prakticky zlomila nad touto krajinou palicu? Kde sa podľa nej stala chyba a – ako dlhoročná liberálna politička, berie zodpovednosť za túto prehru svojho vlastného politického tábora i na seba? Pomôže Slovensku, ale aj našej politickej opozícií cesta neustále pokračujúcich mítingov a ak nie, kde vidí cestu k zmene voličských preferencií? No a napokon, ako predpovedá výsledky blížiacich sa eurovolieb?„Myslím si, že progresívci získajú signifikantnú časť mandátov, ale celoeurópsky si myslím, že práve frakcia Obnovme Európu pôjde výrazne dolu a tie sily v europarlamente budú pre usporiadané v prospech pravicových extrémistov a bude to mať zásadný dosah i na európsku politiku,“ hovorí pre Ráno Nahlas europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je strašne dôležité ísť k volebným urnám a vedieť čo robím no a potom byť pripravený za to niesť i zodpovednosť. Tu sa však deje pravý opak, ľudia nejako volia a potom sa spoliehame, že nás z toho niekto zachráni, ale nezachráni nás nikto. Toto si teraz budeme „žrať“ štyri roky,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.„Myslím si, že je férové ľuďom povedať, že menšia časť národa - a časť politikov, prehrala súboj. Boli zvolení na štyri roky a či sa to niekomu páči alebo nie, oni tu tie štyri roky budú vládnuť. Ľudia potrebujú pochopiť čo sa stalo a že sem nepríde žiadna Eurokomisia, ktoré by nás tejto zodpovednosti zbavila. Volič má byť zodpovedný za svoju voľbu a toto si ľudia musia uvedomiť a musí tu byť aj nejakí líder, ktorý im to povie: „Vážení vám sa nemusí páčiť kto tam teraz je, ale vy ste si ho zvolili a musíte niesť zodpovednosť za to, čo ste si zvolili. Teraz nepríde žiadny Mesiáš a nezachráni vás.“ odkazuje nám europoslankyňa (za SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Tá po prezidentských voľbách napísala na svoju sociálnu sieť aj status, v ktorom sa po volebnej porážke Ivana Korčoka prakticky so Slovenskom rozlúčila: „Zapíname kufre. Slovensko je na veľmi dlho stratené. Patríme jednoznačne na východ, nie na západ a všetky výchylky, vrátane pravicových vlád a našej unikátnej pani prezidentky, ktorú nám závidí svet, ale Slovač ju hejtuje do krvi, boli len chyby v programe. Vivat, Slovakia. R.I.P.“Ako teda vníma volebné rozhodnutie, v ktorom Slovensko zverilo post prezidenta do rúk nominanta koaličného Hlasu a dlhoročného Ficovho súputnika a prečo to považuje za tak fatálne rozhodnutie, že prakticky zlomila nad touto krajinou palicu? Kde sa podľa nej stala chyba a – ako dlhoročná liberálna politička, berie zodpovednosť za túto prehru svojho vlastného politického tábora i na seba? Pomôže Slovensku, ale aj našej politickej opozícií cesta neustále pokračujúcich mítingov a ak nie, kde vidí cestu k zmene voličských preferencií? No a napokon, ako predpovedá výsledky blížiacich sa eurovolieb?„Myslím si, že progresívci získajú signifikantnú časť mandátov, ale celoeurópsky si myslím, že práve frakcia Obnovme Európu pôjde výrazne dolu a tie sily v europarlamente budú pre usporiadané v prospech pravicových extrémistov a bude to mať zásadný dosah i na európsku politiku,“ hovorí pre Ráno Nahlas europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľby ukázali, že vláda má veľkú časť spoločnosti na povel. A strach je najväčšou mobilizačnou silou, konštatujú Marián Repa a Andrej Matišák v záverečnom vydaní komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa. Nastane na Slovensku po zvolení Petra Pellegriniho povestný pokoj, po ktorom všetci volajú? Z reakcií budúceho prezidenta, aj neúspešného kandidáta Ivana Korčoka, ale najmä premiéra Roberta Fica, to na tento scenár nevyzerá. Krajine aj vláde sa navyše začínajú ozývať skutočné problémy a výzvy, pred ktorými stoja. Tie bude polarizovaná spoločnosť riešiť ťažšie, najmä ak ju nerozdeľuje iný názor na spôsoby riešenia problémov, ale základná predstava o prioritných hodnotách, o fungovaní demokracie a vhodnej podobe režimu na Slovensku. Do toho nás o dva mesiace čakajú ďalšie voľby, ktoré môžu zmeniť nielen silu a podobu nášho hlasu v Európe, ale spôsobiť problémy fungovaniu samotnej únii. #pocuvajtepravdu  

Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie? V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1:50 min. – čo mohla opozícia urobiť viac pre Ivana Korčoka;– po 2:30 – že Peter Pellegrini mobilizoval pred druhým kolom aj v Bratislave a Košiciach;– od 5:00 – ako opozícia nepozvala Ivana Korčoka na pódium počas protestov;– po 7:30 – že Ivan Koročk je podľa neho "modrý", ale do strany Modrí nevstúpi;– od 11:00 – či sa chce opäť pokúsiť o spájanie pravice;– od 15:00 – že Robert Fico nehrá fér, iba fauluje;– po 15:50 – že zásah NATO proti Srbsku ukončil genocídu a priniesol mier;– po 21:00 – ako bude EÚ reagovať na Ficove útoky voči súdnictvu;– od 25:00 – že Robert Fico to prepískne a narazí;– po 28:00 – že chce dostať Európu na Slovensko;– od 30:00 – či sa dá v Bruseli bojovať za Slovensko alebo ide o demagógiu.

Druhé kolo prezidentských volieb priniesol samé prekvapenia, okrem víťaza to boli aj samotní voliči a ich počet. Čo Petrovi Pellegrinimu otvorilo dvere do paláca a čo to hovorí o nás samých?Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?Moderuje Denisa Hopková.

Ve druhém kole slovenských prezidentských voleb se ziskem 53 procent hlasů porazil předseda parlamentu a šéf vládní strany Hlas Peter Pellegrini exministra zahraničí Ivana Korčoka. Volební účast byla 61 procent, tedy výrazně vyšší než v prvním kole před dvěma týdny, kdy přišlo k urnám 52 procent slovenských občanů. Poslechněte si celý speciál Českého rozhlasu Plus a Radiožurnálu. Moderuje Jan Pokorný.

Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini. „Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

„Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ“. Slovensko rozhodlo. Nateraz zvoleným a už čoskoro aj novým prezidentom v úrade bude Peter Pellegrini. S rozdielom vyše 165 tisíc hlasov porazil Ivana Korčoka. Ten získal 1 243 tisíc hlasov. Parlament, vláda a najnovšie aj prezidentský palác bude už od polovice júna vo farbách Ficovej vládnej väčšiny. Čo to prinesie Slovensku? Aký bude Peter Pellegrini prezident? A akým smerom sa vydá prezidentský palác po ére Zuzany Čaputovej? Témy pre Petra Bárdyho, ktorý najnovšie knižne mapuje päť rokov odchádzajúcej prezidentky. Aké dedičstvo zostane po nej? A môže inšpirovať politika typu Petra Pellegriniho? „On si od nej bude môcť zobrať čokoľvek, no nezoberie si nič. Ľudskosť, snahu osloviť čo najširšie spektrum...Toto Peter Pellegrini robiť nebude. On bude prietokový ohrievač úradu vlády“, tvrdí Bárdy.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

S blížícím se druhým kolem prezidentských voleb na Slovensku graduje předvolební kampaň obou kandidátů. Přibývá předvolebních diskusí v médiích, kterých je v letošní předvolební kampani oproti minulosti nezvykle málo. Přibývá ale i prohlášení známých osobností, které podporují jednoho z kandidátů, Ivana Korčoka nebo Petera Pellegriniho. Kdo předvolební kampaň sleduje od úplného začátku, musí být ale zmatený z jedné skutečnosti.

Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovali pred Ivanom Korčokom.V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."Moderuje Denisa Hopková.

Do prezidentských volieb ostáva iba pár dní a rozhodnúť môže každý hlas. Zatiaľ čo Ivanovi Korčokovi sa podľa sociológa voličov darí - s vidinou víťazstva, mobilizovať, v tábore jeho oponenta vidí rozpaky. „Ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje – aby Pellegriniho vytrestali,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.Slovensko už tento víkend spozná meno nového prezidenta. O post hlavy štátu zabojuje diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok s predsedom Hlasu, šéfom parlamentu a dlhoročným Ficovým súputnikom Petrom Pellegrinim. Ten ale svoju pozíciu dlhodobo preferovaného favorita v prvom kole volieb neobhájil a oproti víťaznému Korčokovi stratil vyše 5 percent, teda vyše 120 tisíc voličov. V hre je však ešte viac ako štvormiliónový tábor voličov Štefana Harabina, ako i množstvo demotivovaných a znechutených nevoličov.Ivanovi Korčokovi sa podarilo pomerne úspešne mobilizovať svojich voličov, tvrdí Vašečka. „Teraz sa ukáže, či sa to zopakuje v druhom kole. Osobne predpokladám, že skôr áno pretože zrazu veľká časť sklamaných voličov pochopila, že je šanca na víťazstvo. No a v momente keď je šanca reálna, to vie prebudiť i tých sklamaných a priviesť ich späť k volebným urnám,“ dodáva. Naopak, rozpaky v podpore vidí viac v tábore Petra Pellegriniho.„Robert Fco vyjadril Petrovi Pellegrinimu podporu veľmi dehonestujúcim spôsobom a v podstate ho veľmi poškodil no a za ostatné dni sme videli, že ľudia z Hlasu robia čo môžu, ale ani SNS a ani SMER do toho príliš nezasahujú a človek zvonku by mohol mať dojem, že minimálne SMER sa zmieril s potenciálnou Pellegriniho porážkou a dokonca si to i praje, aby Petra Pellegriniho vytrestali. Táto atmosféra bude mať - minimálne v emocionálnej rovine, vplyv na voličstvo, ktoré má tendenciu ho voliť ako kandidáta vládnej koalície no a toto môže Pellegrinimu na poslednú chvíľu ubrať hlasy,“ myslí si sociológ.Tieto voľby sa tak napriek slabým kompetenciám prezidenta, stali akýmsi referendom o Ficovej vláde, ako i ďalšom zahraničnopolitickom smerovania Slovenska. Ich výsledok tak zrejme bude veľmi tesný a nervozita vo volebných štáboch kandidátov očividne narastá.„Pravdou je, že od prvého dňa po ohlásení výsledkov prvého kola, sa Pellegriniho stratégia úplne rozpadla. Treba však povedať, že - napriek dlhoročným skúsenostiam s našou politikou, ma skutočne vyrušilo, že v jednej chvíli začať Peter Pellegrini úplne vo všetkom klamať. Lož za lžou, ohýbanie reality a to ma vyrušilo pretože tým ukázali, že v mene víťazstva sú ochotní robiť všetko. A toto je naozaj niečo, čo rozllišuje dve časti našej politickej scény,“ komentuje to Michal Vašečka.Čo budú kľúčové heslá a témy nastávajúcich dní a komu a čím sa podarí dosiahnuť volebné víťazstvo? No a napokon, ako tieto voľby zmenia politickú mapu Slovenska, nálady v koalično-opozičných táboroch, ale aj slabú odolnosť našej populácie voči únosu verejnej debaty do sféry lží, dezinformácií a strašenia fiktívnymi hrozbami?„Ja si myslím, že toto je presne to, o čo sa tu hrá. Prípadné víťazstvo Ivana Korčoka by mohlo znamenať minimálne to, aby sme sa do toho bahna vytvoreného dezinformačnou scénou neprepadávali ešte hlbšie. Parlamentné voby totiž v tomto zmysle nepriniesli nejaké vytriezvenie, kde by si populácia tých, ktorí si zvolili súčasnú vládnu koalíciu uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Práve naopak, zdá sa, že sú s tým, čo sa tu deje, veľmi spokojní. V tomto zmysle hlas z prezidentského paláca, ktorý by bol iný, by aspoň mohol pomôcť udržať akú takú rovnováhu, ktorá tu bola. Tá rovnováha sa totiž už dnes prevažuje v prospech dezinfoscény a aspoň toto by sa hlasom z paláca dalo zachrániť,“ tvrdí sociológ Michal Vašečka.A ako vidí budúcnosť oboch kandidátov po prezidentských voľbách a aký budú mať dopad na našu politickú...

Už za čtyři dny si Slovensko vybere prezidenta: expremiéra Petera Pellegriniho, nebo bývalého ministra zahraničí Ivana Korčoka. Právě v posledních dnech kampaně se mohou vynořit nepravdy, které mají potenciál ovlivnit výsledek. Slováci jsou podle průzkumů ochotni dezinformacím uvěřit spíš než jejich sousedi, a experti upozorňují, že nejcitlivější je doba od čtvrtečního moratoria, kdy média o volbách nemohu informovat, a kandidáti tak ztrácí možnost se lžím efektivně bránit.

Ako hodnotí kampaň v druhom kole volieb? Aké taktiky zvolili Ivan Korčok a Peter Pellegrini a aké má kto šance? V podcaste odpovedá šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kandidáti na post prezidenta podľa neho zvolili opačnú stratégiu. Jeden mobilizačnú, druhý demobilizačnú.„Nedá sa povedať, že argumenty Petra Pellegriniho spochybnia voličov Ivana Korčoka. Peter Pellegrini potrebuje priniesť k volebným urnám nových voličov, respektíve osloviť voličov Štefana Harabina. Taktika Ivana Korčoka je presne opačná," približuje Slosiarik s tým, že sa víťaz prvého kola sa pokúša demobilizovať voličov Petra Pellegriniho a Štefana Harabina.Ako vníma podporu Krisztiána Forróa - môže Pellegrinimu vyhrať voľby? „Dáta ukazujú, no musíme to regionálne diferencovať, že medzi maďarskými voličmi má Peter Pellegrini väčšiu podporu ako Ivan Korčok. Pellegrini tu možno hrá o jedno, či dve percentá. Ale pri tak tesnom súboji ide presne o o to," približuje šéf agentúry Focus.Na to, kto vyhrá by si dnes nevsadil. „Vidím to 50 na 50. Súboj je tak tesný, že z dát sa dnes nedá povedať, kto reálne vyhrá. Predpokladám, že rozdiel nebude niekoľko percentuálnych bodov, hovorí.V podcaste si môžete tiež vypočuť:- čo vieme o voličoch Štefana Harabina,- čo potrebuje Peter Pellegrini k víťazstvu,- ako funguje psychologická výhoda víťaza prvého kola,- čo by k víťazstvu potreboval Ivan Korčok.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko je uprostřed rozhodující fáze prezidentských voleb. Překvapivé vítězství Ivana Korčoka nad Peterem Pellegrinim v prvním kole může být zprávou, že situace v zemi ještě není ztracená. Je Fico porazitelný? Jak tvrdá je předvolební kampaň? A kterým směrem se nakonec Slovensko ubere? Filip Titlbach se ptá spisovatele a komentátora slovenského Denníku N Martina M. Šimečky.

Peter Pellegirni silné zastúpenie nemá, ale keďže mnohí sú nerozhodní a Korčok sa im nepáči môže aj on zabodovať. Vidím to pól na pól. Asi veľká časť voličov maďarskej národnosti nepríde, hovorí v podcaste vedecký pracovník SAV János Fiala-Butora. Neúspešný prezidentský kandidát Kristian Forró dnes podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. „V tejto chvíli a za týchto podmienok si myslím, že by bolo alibistické povedať, nech sa ľudia rozhodnú," uviedol Forró.Vo voľbách získal vyše 65-tisíc hlasov. Môže jeho podpora výrazne pomôcť Pellegrinimu? Budete počuť právnika okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a vedeckého pracovníka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Jánosa Fiala-Butoru.„Nemyslím, že podpora strany Aliancia bude mať veľkú váhu. V prvom kole pán Forró nedosiahol dobrý výsledok, získal menej hlasov ako predpokladal. Maďarskí voliči už veľakrát prejavili nespokojnosť so stranou Aliancia a jej vedením. Väčšina z nich sa bude rozhodovať samostatne koho bude voliť. Nehovorím tým že podpora Aliancie je bezvýznamná. Budú voliči, ktorí sa budú podľa toho riadiť, ale nehovoríme o tom, že by sa celá komunita zariadila podťa toho, koho si pán Forró zvolí. Jeho vplyv považujem za malý."Podľa neho komunita bude veľmi rozdelená a veľká časť nepríde voliť. „Keby sa postavila stranu jedného kandidáta, tak v takejto vyrovnanej situácii skutočne voľby mohla rozhodnúť. Nemôžeme sa čudovať, že obaja kandidáti chcú osloviť komunitu. Ale si myslím si, že to sa zatiaľ veľmi nepodarilo ani jednému kandidátovi," hovorí tiež Fiala- Butora.Redaktor Martin Sliz sa bol pozrieť do Gabčíkova a pýtal sa ľudí na Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Viac si môžete vypočuť v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

V dnešnej epizóde podcastu účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Juraj Petrovič. V aktuálnej epizóde sa rozprávajú aj o týchto témach: - čo znamená výhra Ivana Korčoka v prvom kole a aká je kampaň Pellegriniho, - barbarské spôsoby Ruska pri vyšetrovaní teroristického útoku v Moskve - 20. výročie vstupu Slovenska do NATO - kampaň .týždňa „Presvedč jedného nevoliča“

Historicky najvyššia volebná účasť a výrazné víťazstvo Ivana Korčoka. Prvé kolo prezidentských volieb prinieslo prekvapenie - Ivan Korčok zvíťazil so 42 a pol percentami, druhý v poradí je Peter Pellegrini s 37 percentami. Tretí je Štefan Harabin s 11,7 percentami. V úplnom závese už zostali len marginálni kandidáti - Kristián Forro s takmer tromi, Matovič a Ján Kubiš s dvomi percentami. Povolebným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky k voľbám, kampani či politickým stranám do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, HNtelevízia, Startitup – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Na túto následnícku formulu síce ešte nie je čas, Slovensko je však po prvom kole súbehu o post hlavy štátu, keď je jasná a volebnými dátami aj potvrdená dvojica, z ktorej následník Zuzany Čaputovej vzíde. Ivan Korčok a Peter Pellegrini. V prieskumoch viedli od začiatku, hoci väčšinou v opačnom garde. Čo ich k súčasným volebným ziskom priviedlo a čo možno vyčítať z „rozdaných volebných kariet“ kandidátov, ktorí do prezidentského finále nepostúpili? Témy pre Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry Ipsos. „Momentálne sú pomerne vyrovnaní, ale keď sme sa pozerali na interné dáta, tak sme videli, že v druhom kole aj napriek tomu, že tie výsledky teraz dopadli takto, že Ivan Korčok zvíťazil, tak v druhom kole má mierne navrch stále Peter Pellegrini. Je tam ale viacero kľúčových faktorov, ktoré o tom rozhodnú.“ Poďme k nim. „Nie je tajomstvom, že jeden z tých najkľúčovejších budú voliči a voličky Štefana Harabina, pretože keď sme sa pozreli na ich ochotu voliť v druhom kole, tri štvrtiny z nich sú odhodlaní prísť k tomu druhému kolu.“Len pripomeniem, že ide o skupinu 260 000 ľudí.„Áno, toto je významný počet. Čiže z tých 260 tisíc to máme nejakých možno 180 tisíc v absolútnych číslach, ktorí hovoria, že voliť prídu v druhom kole a drvivá väčšina z nich chce voliť Petra Pellegriniho. Tí, ktorí by volili Ivana Korčoka, tak to sú možno jednotky ľudí, ale to je zanedbateľné číslo, ktoré tie voľby neovplyvní.“Čiže skupina voličov Štefana Harabina je už svojou podstatou bližšie k Petrovi Pellegrinimu. Pre nich to bude autentická voľba...„Prirodzene, lebo napríklad aj v poslednej diskusii na RTVS v mnohých témach Peter Pellegrini hovoril, že súhlasí s tým, čo tvrdil Štefan Harabin.“Roman Pudmarčík hovorí o „náskoku“ Petra Pellegriniho s voličmi Štefana Harabina, no rozhodujúca bude podľa neho kampaň pred druhým kolom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:ZSE Fotovoltika

Slovensko si vybere novou hlavu státu. Průzkumy favorizují Petera Pellegriniho, stávajícího předsedu parlamentu a šéfa koaliční strany Hlas, a Ivana Korčoka - diplomata a bývalého ministra zahraničních věcí. V jaké kondici Slovensko prezidentské volby zastihují? Co se s novým prezidentem změní? A může volba hlavy státu ovlivnit další směřování země?Host: Soňa Szomolányi - slovenská politoložka a socioložka, emeritní profesorka na Filozofické fakultě Univerzity Komenského v BratislavěČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X (Twitter), Instagram nebo Threads. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Čo ukazujú dáta 10 dní pred prezidentskými voľbami? Odpovedajú šéf politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz a riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Prezidentský kandidát Peter Pellegrini nestráca na popularite - práve naopak. „Pellegrini nestráca zo svojej dôvery, preferenciu Hlasu stúpajú, drží si aj lídersku pozíciu v prezidentských voľbách," približuje v podcaste Jakub Hankovský.Reportér Aktuality.sk približuje, že Peter Pellegrini boduje aj vo väčšine krajov. „Jediný ktorý je „korčokovský" je Bratislavský kraj. A potom je zaujímavá situácia v Žilinskom kraji, kde si s Ivanom Korčokom vymieňajú prvenstvo," približuje Martin Sliz.Pellegrini je jasný favorit a Ivanovi Korčkovi sa to nedarí zlomiť, približuje tiež novinár. Podobne to vníma aj Hankovský. „Už máme relatívne jasno, ako sú rozložené sily. V prieskumoch sa ukazuje, že väčšina voličov už má jasno. Nepotvrdzuje sa, že by Ivan Korčok dobiehal Petra Pellegriniho, " hovorí.Riaditeľ Ipsosu približuje aj jeden fenomén - Hlasu sa zmenil elektorát. „Vidíme zaujímavý fenomén, že takmer 20 percent voličov Hlasu z parlamentných volieb dnes plánuje voliť Ivana Korčoka. No vidíme, že preferencie Hlasu stúpajú, čiže ich elektorát sa obmenil, strana získava nových voličov. Tí, ktorým nevyhovuje politika Hlasu odišli a dávajú priazeň Korčokovi," vysvetľuje Hankovský.Moderuje Denisa Hopková.

„V dvoch diskusiách, v ktorých som mal byť aj s Ivanom Korčokom, odriekol účasť. Tvrdil, že je to preto, že ja Pellegrini účasť v nich odmietol. Nemôže potom Ivan kritizovať Pellegriniho, keď on robí voči ostatným kandidátom zo isté,“ hovorí prezidentský kandidát Igor Matovič. „Keď si v centrále Ivana Korčoka uvedomia, že nie je dobrá hra kydať na tých, ktorí si trúfli kandidovať do prvého kola, potom bude mať Korčok nádej na šancu vyhrať druhé kolo volieb,“ tvrdí Matovič s predpokladom, že práve jeho voliči budú rozhodovať o tom, či Korčok bude mať šancu sťať sa prezidentom. „Ak by som chcel zabezpečiť istú výhru Pellegriniho, potom by som mu svojim odstúpením pred prvým kolom slušne pomohol,“ hovorí Matovič, ktorí kandidatúru ešte v januári ohlásil s výrokom, že chce vo voľbách pomôcť zvíťaziť Ivanovi Korčokovi.

Slovensko hledá novou hlavu státu. Průzkumy s velkým odstupem od ostatních favorizují dva muže: Petera Pellegriniho a Ivana Korčoka. Zuzanu Čaputovou tak s vysokou pravděpodobností nahradí buď předseda parlamentu nebo bývalý ministr zahraničí. Co chtějí z pozice prezidenta změnit? A do jakého hodnotového světa má podle nich Slovensko patřit? Do podcastu jsme pozvali oba nejsilnější kandidáty. Ivan Korčok je hostem Studia N, Peter Pellegrini naše pozvání prostřednictvím své mluvčí odmítl.

Odídenec Marosz z bývalého OľaNO naznačuje, že Igor  Matovič vedie hnutie niekedy až manipulatívne. "Ako politik zlyhal, svoju dejinnú misiu už splnil," hovorí v podcaste denníka Pravda.  Bývalý poslanec a ex-riaditeľ Slovenského pozemkového fondu za hnutie Slovensko (ex-OĽaNO) vyčíta Igorovi Matovičovi štýl vedenia hnutia, keď líder o veciach rozhoduje sám, takpovediac, päť minút pred dvanástou. „Ja, ako člen hnutia, nikdy neviem, s čím budem stotožňovaný, že ako sa ten môj líder rozhodne, a to už nechcem ďalej znášať. Vystavovať sa nepríjemným prekvapeniam na poslednú chvíľu,“ tvrdí exposlanec OľaNO. Hoci Ján Marosz Igora Matovoviča oceňuje za jeho protikorupčný boj, najmä pred rokom 2020, lídrovi hnutia Slovensko, bývalého OľaNO, zároveň vyčíta spojenectvo s Borisom Kollárom, či prílišnú dôveru Romanovi Mikulcovi. „Nemám krvavé oči. Som vďačný za jeho protikorupčné ťaženie medzi rokmi 2017 - 2020, ale mám pocit, že práve protikorupčná téma má v OľaNO vyfúknuté gumy. Nedá sa zvádzať tvrdý boj proti korupcii s ľuďmi ako Roman Mikulec,“ hovorí Marosz.  Čo hovorí Ján Marosz o kandidatúre Matoviča na prezidenta a o prípadnej podpore Ivana Korčeka? Prečo by sa mal líder hnutia Slovensko z politiky stiahnuť a kto by ho podľa Marosza mohol vo vedení hnutia nahradiť? Vidí svoju politickú budúcnosť v inej strane? Čo hovorí Marosz na obvinenia a kritiku zo strany ministra Richarda Takáča zo Smeru v súvislosti s jeho šéfovaním v Slovenskom pozemkovom fonde?  #pocuvajtepravdu

Ivan Korčok dobieha v boji o prezidentský palác Petra Pellegrinho. Minimálne to ukazujú trendy, o ktorých v podcaste hovoríme so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom a tiež šéfom agentúry Ipsos Jakubom Hankovským.„V súčasnosti je podpora Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho v prvom kole porovnateľná. Dokázal ho dobehnúť. Takže z hľadiska podpory máme dvoch dominantných kandidátov" hovorí v podcaste riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.„Voličov neúspešných kandidátov však zatiaľ podľa ich dát dokáže osloviť Peter Pellegrini. V prípade druhého kola by teraz zvíťazil nad Ivanom Korčokom," dodáva Hankovský.Na druhej strane má dnes Ivan Korčok silnejšie jadro voličov ako jeho súper. „Určite sa nedá povedať, že Peter Pellegrini má isté víťazstvo. Myslím, že nás čaká napínavý a tesný súboj.Čo urobia traja kandidáti?Podľa šéfa Ipsosu je dnes otázkou, ako bude vyzerať kampaň - a čo budú robiť Andrej Danko, Igor Matovič či Štefan Harabin. Či podporia iného kandidáta, ak sa nedostanú do druhého kola, alebo nie.Ako tiež približuje Jakub Hankovský, voliči Štefana Harabina vnímajú v druhom kole ako jednoznačnú voľbu Petra Pellegriniho. Harabin ale pre týždenník Respekt uviesť, že by nikdy Petra Pellegriniho nepodporil a povie ľuďom, aby zostali v druhom kole doma. „Deklarujú, že by podporili Petra Pellegriniho. Rovnako aj voliči Andreja Danka," upresňuje šéf Ipsosu.Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa bude hrať o skupinu nerozhodnutých voličov, o to, ako dokážu kandidáti debomobilizovať voličov ich súperov, ale faktorom bude aj, ako dopadli posledné parlamentné voľby.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Predseda SNS Andrej Danko dnes definitívne potvrdil kandidatúru na prezidenta. Zaregistrovala ho kancelária Národnej rady. Záujemcovia o palác majú čas už len do 30. septembra, aby odovzdali kandidatúry.O post hlavy štátu má okrem Andreja Danka, Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho napríklad aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovsky. Stále však nemá potrebný počet podpisov poslancov. Potrebuje ich pätnásť, no zatiaľ má len tri. Čaká, ako sa rozhodnú poslanci - či za KDH alebo z hnutia Slovensko. „Neviem, kedy sa to dozviem. Ako poznám niektorých poslancov, tak sa to možno dozviem večer v pyžame. Ale je to v pohode, lebo je čas do polnoci 30. januára," hovorí v našom podcaste.V podcaste budete počuť aj poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša a poslankyňu KDH Martinu Holečkovú. Šipoš hovorí, že premýšľajú nad Marekom Krajčím, spomínal aj meno Patrika Dubovského. Otvorená je aj podpora Ivana Korčoka.Mohol by konzervatívny kandidát s podporou hnutia Slovensko, či KDH zamiešať kartami? Rozprávame sa so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom.„Takýto kandidát by mohol situáciu ovplyvniť. Zdá sa, že dvojica Pellegrini-Korčok sú vyrovnaní a nie sú tak ďaleko od seba. Keď sa ale pozrieme koho by volili voliči KDH, či hnutia Slovensko, tak vidíme, že 60% z nich by teraz volilo Ivana Korčoka. Ak by ale prišiel konzervatívny kandidát a títo voliči by prešli k nemu, tak by sa zväčšil rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom. V neprospech Korčoka," približuje Hřích v podcaste.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Desiatky, maximálne jednotky percentuálnych bodov. Presne toľko od seba v najnovšom volebnom modely agentúry NMS Market Research pre denník SME delí hlavných kandidátov na prezidenta Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Kým prvé kolo by s miernym náskokom vyhral práve Korčok, v druhom by ho o tri percentuálne body predbehol Pellegrini. Ďalší kandidáti, ako Štefan Harabin, Ján Kubiš, či Andrej Danko ostávajú ďaleko za nimi. Otázne je, čo všetko sa ešte za dva mesiace, ktoré sa určite ponesú v duchu silnejúcej kampane, zmení. O volebných preferenciách, ale aj o možných zmenách, ku ktorým ešte určite príde, sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytikom spoločnosti NMS Market Research Mikulášom Hanesom. Zdroj zvukov: RTVS, TV Markíza Odporúčanie: Na Slovensko sa chystá expandovať poľský reťazec Biedronka. Aj keď jeho príchod je ešte zahalený otáznikmi, pôjde zrejme o najväčšiu udalosť od príchodu Lidla v roku 2004. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, kedy a ako Biedronka vstúpi na slovenský trh, aké produkty bude mať na pultoch a s akými cenami sa bude snažiť osloviť zákazníkov, odporúčam text kolegu Tomáša Vašutu z redakcie Index s názvom „Zažije Slovensko maloobchodnú vojnu? Poliaci to inak robiť nevedia“. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Aký pocit tu ostal z roku 2023? Prečo sme sa vrátili desať rokov dozadu? Nájdeme v roku 2024 nádej? Dokážeme odmietnuť fauly voči Petrovi Pellegrinimu a pritom zvoliť Ivana Korčoka? Čo môže byť radosťou nového roka? hosť: Richard Stanke, herec

"Reakcia EÚ nebude pomalá a tlak bude obrovský. Pripomínam aký bol tlak na Poľsko, keď robili súdnu reformu. Je to neobhájiteľné. Robert Fico osobne to možno ustojí, ale on tam má aj kopec nováčikov. Má tam aj ľudí, ktorí predsa len nemajú klapky na očiach. V súvislosti s tým, že tá koalícia má len 79 poslancov, to vôbec nemusí byť také jednoduché. Treba sa intenzívne pýtať Petra Pellegriniho, čo on hovorí na to, že druhý pilier sa ide výrazne oslabiť, že Holjenčík sa vráti na ÚRSO, že Špeciálna prokuratúra sa ide zrušiť. Petra Pellegriniho osobne sa treba pýtať," hovorí predseda SaS Richard Sulík na zmeny, ktoré táto vláda plánuje v právnom štáte. "On ide do nepríjemných a hlúpych krokov, ktoré poškodia ekonomiku. Buď nás zabetónujú na chvoste EÚ, alebo nás dostane na úplný koniec. Ja by som mu fandil, keby robil odvážne kroky, ale robí hlúpe kroky," dodáva Sulík aj ku konsolidačným opatreniam vlády Roberta Fica. Prevezme zodpovednosť za správu NKÚ o výstave Expo v Dubaji? Ako vysvetľuje výhrady, ktoré NKÚ malo? Čo hovorí na zrušenie Špeciálnej prokuratúry? A podporí SaS v kandidatúre Ivana Korčoka aj ak by kandidoval aj Robert Mistrík? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH