Podcasts about uhorsku

V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),Dejiny Diabla (Robert Muchembled),Agáta (Denisa Fulmeková),Akkelare (Pablo Aguero, 2020),Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých - povery, tradície z minulosti v súvislosti s pochovávaním zosnulých, dušičkové zvyky našich predkov. Pár slov o tzv. gregoriánskom kalendári. V Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska začal platiť v roku 1587 práve 1. novembra.

Ako si predstavujete opulentnú hradnú hostinu? Historička Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV hovorí, že od rozprávkovej romantiky mala ďaleko. Najmä v 16. storočí to bolo v Uhorsku na studených a zadymených hradoch ešte dosť drsné. V rozhovore sa dozviete aj to, aké jedlá boli na stoloch uhorskej šľachty, či sa v hradných kuchyniach kradlo a kam chodili šľachtici kupovať exotické potraviny.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. V podcaste Dejiny sa stalo naším dobrým zvykom venovať sa aktérom a témam, ktoré nie sú viditeľné vo verejnom diskurze o dejinách. S prichádzajúcim novembrom sme si pre Vás prípravili sériu podcastov o téme smútku, vyrovnávania sa so stratou a so smrťou v dejinách. V týchto dňoch vychádza v produkcii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied kniha Smrť v stredoveku. Dnes sa pozrieme na jednu z tém tejto knihy - na tému, ktorú naša dnešná hostka poeticky nazýva „smutnou nádherou.“ Budeme hovoriť o smútočných a pohrebných rituáloch a o odievaní, ktoré bolo dôležitou súčasťou zvykov spojených s koncom pozemského života v ranom novoveku. Ako sa menia rituály pochovávania v 16. storočí na území Uhorska? Z akých prameňov čerpá výskum smrti v novoveku? V čom sa líšili pohrebné zvyky šľachty od pohrebov bežných ľudí? Aké boli rozdiely v odievaní zosnulých detí, mladistvých a dospelých? Akú úlohu zohrával odev vo vyjadrovaní smútku pozostalých? A ktoré dnešné zvyky majú pôvod v ranom novoveku? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dvakrát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku a je tiež spoluautorkou knižnej novinky Smrť v stredoveku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Nikde nebolo ľahšie byť Európanom,“ píše o Viedni na prelome storočí vo svojich slávnych memoároch Svet zajtrajška spisovateľ Štefan Zweig. Hlavné mesto monarchie podľa Zweiga, v tom čase jedného z najznámejších európskych spisovateľov, „harmonizovalo, všetky národné a jazykové protiklady a jej kultúra bola syntézou všetkých západných kultúr“. V aktuálnom podcaste sa na kultúrny život Viedne pozrieme trochu netradične: cez príbeh Hotela Sacher, hotela, ktorý bol jedným z centier spoločenského života mesta. Stretávali sa tu maliari Gustav Klimt, Egon Schiele či Oskar Kokoschka, spisovatelia Hugo von Hofmannsthal a Felix Salten či skladatelia Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Ale takisto významní politici a štátnici. Možno príbeh Hotela Sacher a rodiny Sacherovcov vnímať ako mikrohistóriu Viedne a monarchie v turbulentných časoch na prelome storočí, v časoch prvej svetovej vojny a v predvečer tej druhej? Ako sa Hotel Sacher stal kultúrnym centrom Viedne? Čím žili kultúrne a ekonomické elity hlavného mesta? A akú úlohu v tom celom zohráva rodina Sacherovcov a ich slávna sacherka? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpoveď v nasledujúcich minútach. Historička Agáta Šústová Drelová (Historický ústav SAV) sa zhovárala s Annou Fundárkovou, ktorá sa v Historickou ústave venuje výskumu aristokracie v ranom novoveku. Aktuálne sa venuje výskumu kráľovských metres, prostitúcie a šľachtických duelov v novovekom Uhorsku a spolu s Ingrid Halászovou a Martinou Viskupovou pripravuje knihu Zlatý vek Pállfyovcov v 18. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Boli jednou z dôležitých tém mnohých listov v ranom novoveku, vyjadrovali status a boli obdobia keď boli vzácne nielen pre poddaných, ale aj pre šľachtu. Pre mužov mali rovnakú hodnotu ako pre ženy a aj páni venovali ich výberu veľkú pozornosť. Reč je o šatoch. Čo znamenali šaty v Uhorsku ranom novoveku? Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici poznatky o odievaní v tomto období? Chodili obyvatelia Uhorska nakupovať za hranice? A akú časť rozpočtu boli ochotní dať na šaty? Čo všetko patrilo do základnej výbavy mužov a žien? Boli šľachtici márniví alebo naopak príliš šetrní? A ako to bolo s poddanými? Mali čas popri práci na panskom riešiť módu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dva krát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711. Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu. Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Hovoria o odtrhnutých územiach, maďarskí politici snívajú o Veľkom Uhorsku a Felvidéku, Orbán chce spasiť všetkých Maďarov, netají sa obdivom k Rusku. Útočí na Ukrajinu aj Európsku úniu a podporuje aktivity, ktoré zvyšujú vplyv Maďarska v susedných štátoch a svojich obdivovateľov má aj u nás. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno spolu so šéfredaktorkou SME Beatou Balogovou pozrie, či je Maďarsko a jeho dnešná politika pre nás aj pre Európu ohrozením. Zdroj zvukov: TA3, C-SPAN Odporúčanie: Dnes budem odporúčať pesničku. Anjimile je americký hudobník, ktorého hudbu by ste zaradili kamsi medzi folk a klasiku so silným vplyvom africkej muziky. Teraz vydal singel The King a je to jedna z najkrajších hudobných vecí, aké som za posledné mesiace počul. Nový album aj s touto skladbou vyjde zhruba o mesiac. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený. Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove. V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna. V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Líšili sa formou, veľkosťou, materiálom i použitím - no v zásade plnili rovnakú funkciu. Slúžili na vykonávanie tzv. zneucťujúcich trestov. Dnes ich na Slovensku nájdeme len dve desiatky - dôležité miesto uprostred námestí museli prepustiť zväčša barokovým stĺpom. Reč je o pranieroch. Dostať trest pranierom nebola žiadna banalita a podľa niektorých historikov sa tento trest rovnal spoločenskej smrti. Avšak, nie každý odsúdený na pranier, na ňom aj skončil. Aj tomuto trestu sa dalo vyhnúť. Cez tému trestov na pranieri sa v tomto diely Dejín pozrieme aj na oveľa väčšiu a komplexnejšiu tému - tému súdnictva a kriminality v uhorskom ranom novoveku. Akými zákonmi a nariadeniami sa riadili vyšetrovatelia a sudcovia v tomto období uhorských dejín? Ako prebiehalo vyšetrovanie, kto a ako ho vykonával? Čo teda znamenalo dostať pranier? A čo znamenala strata cti? Kde v hierarchii trestov sa pranier nachádzal? A aký bol život odsúdeného po pranieri? Kedy prestáva byť pranier používaný? A platí, že osvietenstvo prináša humanizáciu telesných trestov? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Blankou Szeghyovou, odborníčkou na sociálne, intelektuálne a právne dejiny, súdnictvo a súdnu prax, históriu kriminality a trestov ale tiež dejiny miest v neskorostredovekom a ranovovekom Uhorsku. Publikuje vo viacerých jazykoch- jej posledná kniha je prvým systematickým spracovaním otázky súdnictva a súdnej praxe v mestách Pentapolitany v 16. storočí. Najnovšie je tiež spoluautorkou knihy: Od konfliktu k zločinu: skúmanie kriminality v minulosti. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na ⁠www.podcastroka2023.sk V staroveku a stredoveku neboli deti a detstvo téma. Detstvo bolo len prechodné, nedôležité obdobie, z ktorého bolo treba vyrásť. O detstve ako o dôležitej časti vývoja, a deťoch ako o členoch spoločnosti s veľmi špecifickými potrebami, odlišnými od potrieb dospelých, sa začalo uvažovať až v novoveku. Presne toto tvrdil francúzsky historik Phillipe Ariés vo vôbec prvej knihe o dejinách detstva, ktorá vyšla pred viac ako 50 rokmi. Presne tak dlho trvalo kým sa historici začali systematicky zaoberať dejinami detí. Jeho tvrdenia však začali byť postupne spochybňované. Historici stredoveku prišli s dôkazmi, ktoré jasne naznačovali, že deti neboli zaznávané, a práve naopak dospelí im venovali veľa času a pozornosti. Tak či onak význam detstva a spoločenská, či dokonca politická hodnota detí sa menila naprieč dejinami. Novoveké Uhorsko nebolo výnimkou. Na hodnotu detí a ich postavenie v spoločnosti sa pozrieme cez deti na okraji. Starostlivosť o osirelé deti, deti mimo záchrannej siete rodiny, totiž slúži ako veľmi presný ukazovateľ spoločenskej hodnoty detí vo všeobecnosti. Aká bola hodnota detí pre uhorský štát, cirkev či spoločnosť ako takú? A od čoho táto hodnota závisela? Čo sa dialo s deťmi, bezprostredne po smrti rodičov? Kedy vznikajú prvé sirotince a aké sú motivácie ich zakladateľov? A čo z tejto praxe predbehlo svoju dobu a zachovalo sa dodnes? A napokon: je pomerne rozšírená predstava, že v minulosti boli deti vnímané ako lacná pracovná sila. Platí toto tvrdenie aj v kontexte novovekého Uhorska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ingrid Kušnirákovou, historičkou sociálnych dejín a dejín cirkvi v ranonovovekom Uhorsku s presahom do 19. storočia. Ingrid Kušniráková pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojej najnovšej knihe Za bránami sirotincov skúma počiatky ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Today's episode is about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Episode notesToday, I'm talking about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Slovak lesson  1. písomná zmienka (written mention)  2. nová obec (new village)  3. historické dôkazy (historical evidence)  4. opevnenie (fortification)  5. hradná brána (castle gate)  6. pouličný trh (street market)  7. trhové právo (market law)  8. trhové mesto (market town)  9. priemysel (industry)10. meď (copper)11. meďové bane (copper mines)12. ťažba medi (copper mining)13. radnica (town or city hall)14. radničné námestie (Town Hall Square) 15. Ako sa dostanem na Radničné námestie? (How do I get to Town Hall Square?)Timestamps00:29 Introduction to the episode02:30 About Spišská Nová Ves07:20 Fun fact 109:47 Fun fact 211;45 Slovak lesson17:59 From the history of Spišská Nová Ves20:10 Final thoughtsFROM THE HISTORY OF SPISSKA NOVA VESPrvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína v latinčine ako Villa Nova. Existuje však dostatok historických dôkazov, ktoré dokazujú, že mesto je oveľa staršie. Mesto vzniklo zrejme zlúčením starej slovenskej obce „Nová Ves“, po maďarsky „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Neudorf“, čo znamená „Nová obec.“ Koncom 13. a začiatkom 14. storočia, mesto vybudovalo jedno z najväčších opevnení na Slovensku, ktorého súčasťou boli 4 brány. Zánik opevnenia je datovaný do polovice 19. storočia. Dodnes sa zachovala len Levočská brána.V 14. storočí získala Spišská Nová Ves trhové právo, čím sa stala významným obchodným centrom. Mesto rástlo a rástlo, a stalo sa rušným trhovým mestom. Jeho trh sa stal najväčším pouličným trhom v Uhorsku. Najvýznamnejším priemyslom v oblasti bola ťažba medi. Kov sa spracovával v peciach a palivom pre tie pece bolo drevo z okolitých lesov.Dnešná Spišská Nová Ves je sídlom župy, kultúrno-spoločenským, administratívnym a hospodárskym centrom južného Spiša. Má veľa historicky cenných budov so zaujímavou architektúrou. Mnohé jeho pamiatky sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Väčšina z nich sa nachádza na hlavnom námestí, ktoré sa volá  Radničné námestie.If you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Thank you for listening to my podcast© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

V podcaste Oči dokorán sa dnes rozprávame o najznámejšom fotoateliéri v hornom Uhorsku, ktorý zdokumentoval aj tragickú udalosť v centre Prešporka.

Božena Slančíková-Timrava sa narodila v roku 1867 v Polichne, vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsku, a umrela v roku 1951. V tej dobe bolo, bohužiaľ, ťažké byť slobodnou ženou a celý život čelila finančným problémom. Bola úžasná pozorovateľka: vo svojich dielach skvele vystihla ľudí a ich osobnosti a nebála sa kritizovať spoločenské ani politické problémy. Dnes sa spolu pozrieme na Ťapákovie domácnosť. Túto epizódu ti prináša Technická univerzita vo Zvolene, ktorá je na Slovensku jedinečná vďaka svojmu zameraniu na les, drevo a ekológiu, no svoje si tam nájdeš aj keď ťa zaujíma strojárstvo, ochrana pred požiarmi, dizajn alebo ekonómia. Viac o takmer dvoch desiatkach študijných programov i prihláškach sa dozvieš na stránke tuzvo.sk. Viac info: www.schooltag.sk alebo instagram.com/schooltag.sk

Zavádzalo sa zrušené a rušilo zavedené. Šipoš dostal nakladačku. Snaha Igora Matoviča o pripojenie k Veľkému Uhorsku. Zákaz antikoncepcie na školách. 

Čelková Andrea Vzdelávacie inštitúcie Spoločnosti Ježišovej v Uhorsku

Odkaz Viktora Orbána | Hosť: Tomáš Strážay (riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku). | Maďarský premiér na seba opäť upútal pozornosť odkazom o Veľkom Uhorsku. Na medzištátnom futbalovom zápase sa ukázal so šálom v národných farbách, no s mapou krajiny, ktorá existovala ešte na začiatku 20. storočia. K Uhorsku vtedy patrila časť územia Slovensko, Chorvátska, Rumunska a aj Ukrajiny. Na prejav maďarského lídra ihneď reagoval minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Podľa neho ide o zbytočné narúšanie vzťahov a kritikou nešetrí ani Rumunsko. Aký odkaz týmto Viktor Orbán poslal susedným krajinám? Ako môže v takomto prípade reagovať naša diplomacia? | Moderuje: Lukáš Dzivý; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Božena Slančíková-Timrava sa narodila v roku 1867 v Polichne, vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsku, a umrela v roku 1951 ako 84-ročná, takže si toho prežila vcelku dosť. Jej otec bol evanjelický farár a mala desať súrodencov. Len si to predstavte. Ale literatúru mali v rodine, keďže viacero z nich sa neskôr venovalo písaniu: Timrava spolu so sestrou chvíľu vydávala literárny časopis. Učil ju otec, chodila do meštianskej školy a nikdy sa nevydala. V tej dobe bolo, bohužiaľ, ťažké byť slobodnou ženou a celý život čelila finančným problémom. Istú dobu robila spoločníčku jednej vdove, neskôr na krátky čas pracovala v Slovenskom národnom múzeu. Napokon našla zamestnanie v materskej škole. Timrava bola očividne úžasná pozorovateľka: vo svojich dielach skvele vystihla ľudí a ich osobnosti a nebála sa kritizovať spoločenské ani politické problémy. Veľmi osviežujúci je jej postoj k láske, ktorý pravdepodobne súvisel s tým, že sa nikdy nevydala: Ak sa v jej dielach objavuje ako motív, ide o zištný cit. Manželstvo jej postavy vidia ako čisto pragmatické, je pre nich len spôsobom, ako sa čo najlepšie zabezpečiť. Dnes sa spolu pozrieme na Ťapákovie domácnosť. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Game of Thrones na uhorský spôsob „po druhé“... Sedliacky kráľ s rozžeravenou korunou, provokatívny list sultána Sulejmana a tureckí nájazdníci, ktorí plienili a zabíjali všetkých okrem detí do 7 rokov. Prečo kvôli Turkom v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa Osmani na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”? To všetko vám porozprávame v ďalšej epizóde nášho podcastu. Btw, vedeli ste, že jogurt je turecké slovo? @takbolo_podcast ti prináša ČESKÁ MINCOVŇA  https://ceskamincovna.sk/sk/strieborna-medaila-vojenska-historia---zigmund-luxembursky---zalozenie-dracieho-radu-proof-1973-10867-d/  Produkcia by ZAPO  https://www.instagram.com/zapoofficial/  

Korzet mala utiahnutý tak pevne, že vlastne ani nevedela, že umiera. Vydala sa už ako 16-ročná. Milované deti jej vzali, zatrpkla a utekala od svokry aj manžela. Posadnutá krásou a štíhlosťou. Lepšie ako vo Viedni cítila v Uhorsku. Ako napriek všetkému nešťastiu mladá cisárovná pomohla ustáleniu vzťahov medzi Rakúskom a Uhorskom. MÁME TU ĎALŠIU SÚŤAŽ. Tentoraz o striebornú mincu „OBJAVENIE AMERIKY – KRIŠTOF KOLUMBUS“ v hodnote 76 EUR  https://ceskamincovna.sk/sk/strieborna-minca-objavenie-ameriky---kristof-kolumbus-proof-2575-15409-d/  Súťažná otázka znie: „Za koľko sa predával jeden potkan medzi zúboženou posádkou na lodi Fernanda Magallanesa?“ Správnu odpoveď sa dozvieš v piatej epizóde Aloe namiesto zlata. Zapojiť sa môžeš do 5. septembra na našom IG  https://www.instagram.com/takbolo_podcast/?hl=sk  v komentári pod príspevkom so striebornou mincou Krištofa Kolumba. Cenu do súťaže venovala ČESKÁ MINCOVŇA. Produkcia podcastu by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  Príbehy do tejto epizódy načítali Dominika Pišťanská a Martin Kaigl. Hudbu zložil Vlado Bízik. Autorom námetu ilustrácie je Lukáš Onderčanin.

Dvakrát korunovaný „falošnou“ korunou. Kráľovná, ktorá prišla o štyri prsty. Pán troch morí, čierna smrť aj podvod so zlatom. G.R.R. Martin sa mohol pokojne inšpirovať v stredovekom Uhorsku za panovania rodu Anjouovcov. @takbolo_podcast v produkcii ZAPO ti prináša Ćeská mincovňa  https://ceskamincovna.sk/sk/  Vyhraj s podcastom Tak Bolo striebornú mincu  Objavenie Ameriky – Leif Eriksson. Napíš nám na IG pod príspevok s mincou Leifa Erikssona správnu odpoveď na otázku „Akej farby bola tunika Leifa Erikssona v prvom príbehu epizódy o Vikingoch?“. Zapojiť sa môžeš do 5. septembra. Zo správnych odpovedí vyžrebujeme jednu alebo jedného z vás, ktorý získa striebornú mincu Leifa Erikssona – Objavenie Ameriky v hodnote 76 Eur  https://www.instagram.com/takbolo_podcast/?hl=sk  Príbehy načítali Dominika Pišťanská, Martin Kaigl a Samuel Böhm. Hudbu zložil Vlado Bízik. Autorom námetu ilustrácie je Lukáš Onderčanin.

Čo by asi urobila Cersei Lannister, keby ju niekto z verných zradil a zaútočil by na jej deti? Kde je pravý dedič Baratheonovského trónu? Majú Malíček a Varys viac moci ako samotný kráľ? G.R.R. Martin sa kultovým príbehom pokojne mohol inšpirovať v stredovekom Uhorsku. Matúš Čák Trenčiansky bojoval proti panovníkovi, reformy menili ráz života bežných ľudí a dlhy sa platili vždy - či už ich bolo treba zaplatiť zlatými florénmi alebo životom. V ďalšej časti dejepisného podcastu Tak bolo sme sa pozreli na Uhorsko za panovania rodu Anjouovcov. Podcast Tak bolo moderuje Kristína Paholík Hamárová, ktorá sa rozpráva s historikom a učiteľom dejepisu Jurajom Babjakom. O fiktívne denníkové zápisky, ktoré vznikajú na základe historických faktov, sa stará Dominika Pišťanská. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Tento rok v januári sme si pripomenuli sto rokov od narodenia pilota Otta Smika. Považuje sa za najúspešnejšieho Slováka v službách britského Kráľovského letectva v druhej svetovej vojne. V historickej nočnej pyramíde sa však vrátime k počiatkom vojenského letectva. Ako vyzeralo v Rakúsko-Uhorsku, kde sa boli prvý raz skutočné bojovalo, kedy sa objavila v lietadle prvá zbraň. Aj letecké bitky v časoch oboch veľkých vojen budú témou Nočnej pyramídy. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Čo by asi urobila Cersei Lannister, keby ju niekto z verných zradil a zaútočil by na jej deti? Kde je pravý dedič Baratheonovského trónu? Majú Malíček a Varys viac moci ako samotný kráľ? G.R.R. Martin sa kultovým príbehom pokojne mohol inšpirovať v stredovekom Uhorsku. Matúš Čák Trenčiansky bojoval proti panovníkovi, reformy menili ráz života bežných ľudí a dlhy sa platili vždy - či už ich bolo treba zaplatiť zlatými florénmi alebo životom.

Nájdeme ich v literatúre, ľudovej slovesnosti aj gastronómii. Či už ich spomíname pri fajčení, káve alebo vďaka dvom-trom veršom, ktoré si pamätáme z Mor ho!, historicky dôležitú úlohu Turkov na našom území nemôžeme uprieť. Prečo kvôli nim v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”, to všetko vám porozprávame v tejto epizóde nášho podcastu. Podcast Tak bolo je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Umelecká cukrárka. Špecialistka na cukrové kvety. Absolventka troch vysokých škôl. Bývalá letuška, ktorá sa venovala aj dizajnu ručne šitých topánok. Absolventka neuveriteľného množstva cukrárskych kurzov u tých najzvučnejších svetových mien. A porotkyňa v aktuálnom televíznom hite – Pečie celé Slovensko. V rozhovore sa dozviete: -ako sa dajú stihnúť tri vysoké školy, letuškovstvo a popritom cukrárstvo, -prečo je pri tradičných slovenských koláčoch dôležitá poctivosť, -kto sú celebrity cukrárskeho sveta, -kto určuje trendy v koláčovom svete, -čim sa nahrádza gaštanový krém alebo ananás a prečo to nerobiť.

Jelšava, hosť Viera Kozárová, koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bubekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Takmer každý šiesty obyvateľ okresu bol v roku 2015 odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Krízu sme ani nespozorovali, pretože ju máme roky. Toho času slová primátora. Osobné vlaky zastavili v máji 2011. Hovorí sa, že kým boli vojaci, tak sa ešte ako-tak dalo. Tí sovietski prišli sami v šesťdesiatom ôsmom a vytrvali 23 rokov. Zaježová, hosť Zuzana Labašová, psychologička Tvoria samotu ľudia, alebo príroda? Dá sa postaviť na lazoch platónska akadémia? Prečo sú podnety prichádzajúce z iných zdrojov, ako ľudská myslenie dôležité? Vyrastala na maltskom ostrove Gozo, kde bol jej otec ako lekár ešte za socializmu. Študovala v Bratislave a v New Yorku. Žila v San Franciscu. A potom prišla do Zaježovej. Ako to tu vyzeralo, keď prišla ? Lazy, kopanice a samoty vždy predstavovali miesta, kde sa ľudia dokážu postarať sami o seba. Ona tu učí globálne vzdelávanie. Ako to ide dokopy?

Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana. A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred. Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského. Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Apponyiovci boli významným uhorským rodom a v období osvietenstva a vlády Márie Terézie patrili k najbohatším ľuďom v Uhorsku. Zastávali mnohé vysoké funkcie a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Spoznajte slávny rod a pamiatky, ktoré po sebe zanechal. Ďuro Šimko vás pozýva do Apponyiho poľovníckeho múzea v Oponiciach. Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nájdeme ich v literatúre, ľudovej slovesnosti aj gastronómii. Či už ich spomíname pri fajčení, káve alebo dvom-trom veršom, ktoré si pamätáme z Turčína Poničana, historicky dôležitú úlohu Turkov na našom území nemôžeme uprieť. Prečo kvôli nim v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”, to všetko vám porozprávame v ďalšej epizóde nášho podcastu.

Čigášová Mária Prvý Učiteľský ústav v Uhorsku založili pred 200 rokmi v Spišskej Kapitule

Čelková Andrea Korunovačné slávnosti v Uhorsku

Mária Čigášová; téma: Život obyvateľov Šariša v stredoveku a v Rakúsko-Uhorsku (prerozprávané cez históriu obce Bertotovce) 1.časť