Podcasts about tvrdia

Severná Amerika: Ďalší škandál ICE Latinská Amerika: Trump škrtí kubánsky režim Ázia: Veľký triumf japonskej premiérky Afrika: Americkí vojaci v Nigérii

Časť mimovládnych organizácii žiada odstúpenie vládnej splnomocnenkyne pre občiansku spoločnosť. Tvrdia, že sa spreneverila svojmu poslaniu. Ako na to reaguje samotná splnomocnenkyňa Simona Zacharová a čo všetko je jej agenda a aké plány ma jej úrad v nadchádzajúcom období? Aj na to sme sa pozreli relácii Analýzy 24.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V paralyžovaní nie je základom vášho úspechu len dobrý výkon na svahoch, ale aj rozhodnutie lekárov. Alexandra Rexová je 20-ročná slovenská paralyžiarka so zrakovým znevýhodnením, ktorej lekári pri posudzovaní jej stavu na preteky tvrdia, že vidí lepšie ako vidí. V Olympijskom videocaste hovorí o bizarnostiach, ktoré zažila pri kontrole a celkovo o nespravodlivosti v parašporte. Dozviete sa však aj, prečo je jej vzor Milada Horáková a prečo si založila vlastný podcast.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo si založila vlastný podcast a kto jej vysnívaný hosťprečo je jej vzor Milada Horákováže ju viac posúva kritika ako pochvalači vie samú seba pochváliťprečo sa vyjadruje aj k celospoločenským témamo nespravodlivosti v parašporteako bizarne jej určili, že vidí lepšie ako naozaj vidíako sa jej lekár pýtal, ako sa píše jej diagnózaprečo študentov nezaujíma naša história

V paralyžovaní nie je základom vášho úspechu len dobrý výkon na svahoch, ale aj rozhodnutie lekárov. Alexandra Rexová je 20-ročná slovenská paralyžiarka so zrakovým znevýhodnením, ktorej lekári pri posudzovaní jej stavu na preteky tvrdia, že vidí lepšie ako vidí. V Olympijskom videocaste hovorí o bizarnostiach, ktoré zažila pri kontrole a celkovo o nespravodlivosti v parašporte. Dozviete sa však aj, prečo je jej vzor Milada Horáková a prečo si založila vlastný podcast.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo si založila vlastný podcast a kto jej vysnívaný hosťprečo je jej vzor Milada Horákováže ju viac posúva kritika ako pochvalači vie samú seba pochváliťprečo sa vyjadruje aj k celospoločenským témamo nespravodlivosti v parašporteako bizarne jej určili, že vidí lepšie ako naozaj vidíako sa jej lekár pýtal, ako sa píše jej diagnózaprečo študentov nezaujíma naša história

Opozícia, ale i zástupcovia regiónov hovoria o zhoršení bezpečnosti na Slovensku a zvýšení krádeží v obchodoch. Tvrdia, že dôvodom je úprava trestných kódexov. Je priestor na obavy, ide o politikárčenie a pomôžu nám v tejto veci žandári v uliciach? V relácii sme sa rozprávali s bývalým riaditeľom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Jurajom Zábojníkom.

Vláda pripravuje konsolidáciu v tajnosti, odmieta komunikovať so sociálnymi partnermi. Zamestnávatelia a zamestnanci pritom tvoria kľúčovú časť hospodárstva. Ich zástupcovia preto volajú po odbornom dialógu.Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.

Vláda pripravuje konsolidáciu v tajnosti, odmieta komunikovať so sociálnymi partnermi. Zamestnávatelia a zamestnanci pritom tvoria kľúčovú časť hospodárstva. Ich zástupcovia preto volajú po odbornom dialógu.Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.

Dankove štátne záchranky by bolo ešte ľahšie rozkradnúť, zhodujú sa analytici z oblasti zdravotníctva Martin Vlachynský z INESS a Dušan Zachar z INEKO. Štátne záchranky podľa nich fungujú niekedy horšie ako súkromné. Za aktuálny stav slovenského zdravotníctva je podľa nich jednoznačne zodpovedný Robert Fico, a to vrátane prítomnosti zdravotníckych kmotrov. Slovensko totiž malo aj inú možnosť - že k nám prídu medzinárodné zdravotnícke firmy. Vláda Smeru si však vybrala domácich oligarchov.V podcaste s analytikmi Dušanom Zacharom a Martinom Vlachynským sa dozviete:– od 1. minúty – čo sú najväčšie problémy záchrankového tendra;– po 3:30 – že politici pri záchrankách deštruujú to, čo fungovalo;– od 5:00 – ako by mala vyzerať výberová komisia, ak by sme naozaj hľadali najlepšie záchranky;– po 6:00 – ako mohli dvaja nováčikovia v systéme získať najviac bodov záchraniek;– od 11:00 – že všetky politické strany chcú meniť systém, ale netreba meniť, čo funguje;– po 13:40 – či by sa niečo zmenilo, ak by sa zmenil minister za iného nominanta Hlasu;– od 15:00 – že posledný minister s politickým výtlakom bol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi;– po 15:30 – či to politikom vyhovuje, že problémy zdravotníctva možno vždy hodiť na niekoho iného;– od 17:00 – či by sa nemal ministrom stať predseda Hlasu Šutaj-Eštok;– po 17:50 – kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva;– od 18:40 – kto je šedá eminencia a kmotri slovenského zdravotníctva;– po 21:20 – že biznis v zdravotníctve je žiadaný, ale musí vyzerať inak;– od 22:20 – že na biznis v zdravotníctve musíte mať politicky široké ramená;– po 23:00 – že na Slovensku mohli byť medzinárodné zdravotnícke firmy, ale Ficova vláda tu chcela len miestnych oligarchov;– od 24:00 – ako súčasný stav vyhovuje Pente, Agelu a politikom, ktorí si chcú dať korupčnú malú domov;– po 24:45 – že problém je slabosť štátu, ale riešenie nie je, aby štát konkuroval súkromníkom;– od 26:20 – či by nebolo lepšie, aby peniaze zo zdravotníctva neodtekali zo zdravotníctva;– po 26:45 – prečo nie je pravda, že zdravotníctvo ovládajú dvaja súkromníci;– od 28:00 – že nás nemá zaujímať správca, ale výsledok;– od 30:00 – prečo návrh zoštátniť záchranky nie je dobrý nápad;– po 33:00 – že štátne záchranky niekedy fungujú horšie ako súkromné;– od 33:45 – prečo by Dankove štátne záchranky bolo ešte ľahšie rozkradnúť;– po 35:00 – že urobiť štátny monopol zo zle riadených organizácií je obrovské riziko;– od 36:00 – prečo návrh Hlasu na prednosť štátu ponúka ešte väčší priestor na korupciu.

Dankove štátne záchranky by bolo ešte ľahšie rozkradnúť, zhodujú sa analytici z oblasti zdravotníctva Martin Vlachynský z INESS a Dušan Zachar z INEKO. Štátne záchranky podľa nich fungujú niekedy horšie ako súkromné. Za aktuálny stav slovenského zdravotníctva je podľa nich jednoznačne zodpovedný Robert Fico, a to vrátane prítomnosti zdravotníckych kmotrov. Slovensko totiž malo aj inú možnosť - že k nám prídu medzinárodné zdravotnícke firmy. Vláda Smeru si však vybrala domácich oligarchov.V podcaste s analytikmi Dušanom Zacharom a Martinom Vlachynským sa dozviete:– od 1. minúty – čo sú najväčšie problémy záchrankového tendra;– po 3:30 – že politici pri záchrankách deštruujú to, čo fungovalo;– od 5:00 – ako by mala vyzerať výberová komisia, ak by sme naozaj hľadali najlepšie záchranky;– po 6:00 – ako mohli dvaja nováčikovia v systéme získať najviac bodov záchraniek;– od 11:00 – že všetky politické strany chcú meniť systém, ale netreba meniť, čo funguje;– po 13:40 – či by sa niečo zmenilo, ak by sa zmenil minister za iného nominanta Hlasu;– od 15:00 – že posledný minister s politickým výtlakom bol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi;– po 15:30 – či to politikom vyhovuje, že problémy zdravotníctva možno vždy hodiť na niekoho iného;– od 17:00 – či by sa nemal ministrom stať predseda Hlasu Šutaj-Eštok;– po 17:50 – kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva;– od 18:40 – kto je šedá eminencia a kmotri slovenského zdravotníctva;– po 21:20 – že biznis v zdravotníctve je žiadaný, ale musí vyzerať inak;– od 22:20 – že na biznis v zdravotníctve musíte mať politicky široké ramená;– po 23:00 – že na Slovensku mohli byť medzinárodné zdravotnícke firmy, ale Ficova vláda tu chcela len miestnych oligarchov;– od 24:00 – ako súčasný stav vyhovuje Pente, Agelu a politikom, ktorí si chcú dať korupčnú malú domov;– po 24:45 – že problém je slabosť štátu, ale riešenie nie je, aby štát konkuroval súkromníkom;– od 26:20 – či by nebolo lepšie, aby peniaze zo zdravotníctva neodtekali zo zdravotníctva;– po 26:45 – prečo nie je pravda, že zdravotníctvo ovládajú dvaja súkromníci;– od 28:00 – že nás nemá zaujímať správca, ale výsledok;– od 30:00 – prečo návrh zoštátniť záchranky nie je dobrý nápad;– po 33:00 – že štátne záchranky niekedy fungujú horšie ako súkromné;– od 33:45 – prečo by Dankove štátne záchranky bolo ešte ľahšie rozkradnúť;– po 35:00 – že urobiť štátny monopol zo zle riadených organizácií je obrovské riziko;– od 36:00 – prečo návrh Hlasu na prednosť štátu ponúka ešte väčší priestor na korupciu.V relácii sme nesprávne uviedli, že strana Hlas-SD si nechala vytlačiť predvolebné letáky v Pente. V skutočnosti išlo o inzertné noviny Plus 1 Deň Špeciál, ktoré vydavateľstvo NMH z investičnej skupiny Penta Investments distribuovalo do jedného milióna schránok. Strana Hlas si v týchto novinách zaplatila inzerciu.

Vízia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej je primitívna a jej nominanti nešikovní, čím trpia všetci, vrátane detských folkloristov. Tvrdia to primáš Ľudovej hudby Muzička Tomáš Brunovský a etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová v relácii NA ROVINU. Politici v kroji sa im zdajú komickí a neuveriteľní. Ľudová kultúra je podľa nich z princípu progresívna a nie konzervujúca. Hovoria, že idealizovaný obraz morálne čistého slovenského vidieka z minulosti je klamstvo a na niektoré tradície by sme mali radšej zabudnúť.V podcaste s Alžbetou Lukáčovou a Tomášom Brunovským sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa ministerke Šimkovičovej nedarí presvedčiť ani folkloristov, ktorým nadbieha;– od 3:00 – čo sa v píše v otvorenom liste folkloristov ministerke, ktorým ju žiadajú, aby odstúpila;– po 5:00 – že vízia kultúry slovenskej a žiadnej inej je podľa nich primitívna;– od 7:40 – ako vnímajú, keď sa politici fotia s folkloristami;– po 9:00 – prečo prezident Peter Pellegrini vyzerá v kroji smiešne;– po 11:00 – čo hovoria na Lukáša Machalu v košeli s ukrajinskou výšivkou;– od 13:00 – či sa v kroji účelovo fotila aj prezidentka Zuzana Čaputová;– po 15:30 – že ministerka Šimkovičová bola na festivale v kostýme, nie v kroji;– 16:20 – prečo nie je uveriteľný v kroji ani predseda SaS;– od 17:00 – že Robert Fico je v tomto uveriteľnejší;– po 18:00 – či je v poriadku obliecť si kroj na svadbe, keď ste ho nikdy predtým na sebe nemali;– od 21:00 – že Slováci prestali nosiť ľudový odev, lebo už nežijú v tradičnej spoločnosti, a to ani na vidieku;– po 22:00 – že ľudový odev je nepohodlný, drahý, historický a v podstate ide o divadlo;– od 23:00 – že naši predkovia v krojoch netancovali;– po 24:00 – či folklór patrí do skanzenu;– po 26:30 – že odchádza zdieľaná kultúra a každý maturant počúva niečo iné;– od 27:50 – prečo je ľudová kultúra z princípu progresívna;– po 30:30 – či sa krajná pravica pokúša uniesť folklór;– od 32:00 – že idealizácia tradičnej vidieckej kultúry je klamstvo;– po 33:00 – na ktoré tradície by sme mali zabudnúť;– od 34:00 – že antisemitizmus, homofóbia a krajná pravica nie sú len slovenské tradície, ale celosvetové trendy;– po 35:30 – prečo ako prvý na ministerku kultúry doplatil detský folklórny festival;– od 36:00 – ako ministerka Šimkovičová spolitizovala Fond na podporu umenia;– po 39:00 – že peniaze na kultúru dostávajú ukrivdení ľudia z minulosti, pričom kvalita odporučená odbornými komisiami nedostala nič;– od 40:00 – prečo by pod jednou vládou nemala dostať peniaze jedna skupina a pod inou druhá;– od 42:40 – že ak by kultúra nebola platená zo štátneho, ľudia by si priplatili na lístkoch;– po 43:00 – že ministerstvo reaguje na kritiku slovami o pijaviciach;– od 44:00 – či je jasné, že ministerku vo Východnej vypískajú a v Starej Bystrici nie;– po 47:00 – že časť Očovej určite s Rudolfom Huliakom nesúhlasí.

Vízia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej je primitívna a jej nominanti nešikovní, čím trpia všetci, vrátane detských folkloristov. Tvrdia to primáš Ľudovej hudby Muzička Tomáš Brunovský a etnomuzikologička Alžbeta Lukáčová v relácii NA ROVINU. Politici v kroji sa im zdajú komickí a neuveriteľní. Ľudová kultúra je podľa nich z princípu progresívna a nie konzervujúca. Hovoria, že idealizovaný obraz morálne čistého slovenského vidieka z minulosti je klamstvo a na niektoré tradície by sme mali radšej zabudnúť.Vo podcaste s Alžbetou Lukáčovou a Tomášom Brunovským sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa ministerke Šimkovičovej nedarí presvedčiť ani folkloristov, ktorým nadbieha;– od 3:00 – čo sa v píše v otvorenom liste folkloristov ministerke, ktorým ju žiadajú, aby odstúpila;– po 5:00 – že vízia kultúry slovenskej a žiadnej inej je podľa nich primitívna;– od 7:40 – ako vnímajú, keď sa politici fotia s folkloristami;– po 9:00 – prečo prezident Peter Pellegrini vyzerá v kroji smiešne;– po 11:00 – čo hovoria na Lukáša Machalu v košeli s ukrajinskou výšivkou;– od 13:00 – či sa v kroji účelovo fotila aj prezidentka Zuzana Čaputová;– po 15:30 – že ministerka Šimkovičová bola na festivale v kostýme, nie v kroji;– 16:20 – prečo nie je uveriteľný v kroji ani predseda SaS;– od 17:00 – že Robert Fico je v tomto uveriteľnejší;– po 18:00 – či je v poriadku obliecť si kroj na svadbe, keď ste ho nikdy predtým na sebe nemali;– od 21:00 – že Slováci prestali nosiť ľudový odev, lebo už nežijú v tradičnej spoločnosti, a to ani na vidieku;– po 22:00 – že ľudový odev je nepohodlný, drahý, historický a v podstate ide o divadlo;– od 23:00 – že naši predkovia v krojoch netancovali;– po 24:00 – či folklór patrí do skanzenu;– po 26:30 – že odchádza zdieľaná kultúra a každý maturant počúva niečo iné;– od 27:50 – prečo je ľudová kultúra z princípu progresívna;– po 30:30 – či sa krajná pravica pokúša uniesť folklór;– od 32:00 – že idealizácia tradičnej vidieckej kultúry je klamstvo;– po 33:00 – na ktoré tradície by sme mali zabudnúť;– od 34:00 – že antisemitizmus, homofóbia a krajná pravica nie sú len slovenské tradície, ale celosvetové trendy;– po 35:30 – prečo ako prvý na ministerku kultúry doplatil detský folklórny festival;– od 36:00 – ako ministerka Šimkovičová spolitizovala Fond na podporu umenia;– po 39:00 – že peniaze na kultúru dostávajú ukrivdení ľudia z minulosti, pričom kvalita odporučená odbornými komisiami nedostala nič;– od 40:00 – prečo by pod jednou vládou nemala dostať peniaze jedna skupina a pod inou druhá;– od 42:40 – že ak by kultúra nebola platená zo štátneho, ľudia by si priplatili na lístkoch;– po 43:00 – že ministerstvo reaguje na kritiku slovami o pijaviciach;– od 44:00 – či je jasné, že ministerku vo Východnej vypískajú a v Starej Bystrici nie;– po 47:00 – že časť Očovej určite s Rudolfom Huliakom nesúhlasí.

Veľmi ich nevidieť, spočítať ich nevieme. Ako sa žije rybám na Slovensku a ako na ne vplýva klimatická zmena. Škodí im, alebo naopak pomáha? Vyspovedáme Bohuša Cintulu, tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu.

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Po zdravotníkoch sa na prezidenta obracajú aj mimovládky. Tvrdia totiž, že konsolidácia, tak ako je schválená, by ublížila charitám a v praxi tda najmä ich klientom. Ministerstvo financií im údajne už sľúbilo nápravu. Podobne ako to bolo s niekoľkými opravami narýchlo schváleného trestného zákona, aj konsolidačný balíček, ktorý prešiel v skrátenom konaní – sa zrejme bude musieť v krátkom čase v parlamente opravovať.Mimovládky a charity najviac zasiahne nová transakčná daň. Ak sa nič nezmení a konsolidačný balíček bude platiť tak, kao je schávelný, budú musieť zvýšiť ceny pre svojich klientov – a to sú často seniori, ľudia bez domova alebo jednorodičovské domácnosti.Minister financií Ladislav Kamenický im sľúbil výnimku, v zákone však zatiaľ nie je. Výnimka sa však zďaleka nebude týkať všetkých mimovládok, ale iba niektorých.Viac nám o tom v dnešnom podcaste povie Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity.Podcast nahrával Peter Hanák a Zorislav Poljak.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti. V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Jeffrey Epstein viac ako 20 rokov sexuálne zneužíval neplnoleté dievčatá. Do verejného tajomstva a schémy sexuálneho vykorisťovania zapojil desiatky ľudí, žien aj mocných mužov. Celé roky na nich zhromažďoval pomocou fotografií a kamier kompromitujúci materiál. Média aj naďalej odhaľujú stále nové fotografie, aby ukázali kto všetko sa s ním kamarátil. Donald Trump, David Copperfield, Harwey Weinstein, princ Andrew. A proti nim stoja len svedectvá žien. Sú to modelky z východnej Európy, ktoré boli v čase skutku chudobné dievčatá z problémových rodín. Tvrdia, že boli zneužité a zmanipulované. Ale bude im niekto veriť? Ktorí ďalší známi muži, miliardári, filmári a celebrity, si užívali na ostrove a v lietadle s Eppiho neplnoletými sexuálnymi otrokyňami? CREDITS: Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Martin Kaprálik | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová*Nasledujúci príbeh vychádza z verejne dostupných informácií a oficiálnych zdrojov, ktoré sú spracované do beletrizovanej podoby a preto okrem faktických informácií obsahuje aj tvorivé prvky dotvárajúce celkový príbeh.

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

To dno je dovtedy, kým budú ľudia akceptovať poslancov, ktorí dýchajú dym do ikebany a budú to brať ako seriózny postup. Kým toto bude ľudí baviť, tak na tom nie sme dobre, ale ja verím, že toto ľudí donekonečna baviť nemôže, hovorí šéf Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Podľa neho útoky voči mimovládnemu sektoru pocítia na vlastnej koži všetci občania. „Trval som na tom, že musíme byť tolerantní, ale rovnako sa tak domnievam, že aj tolerancia má svoje medze. Nesmieme veriť tým anti-humanitárnym náboženstvám, ktoré nielen kážu o deštrukcií, ale podľa toho, čo kážu, aj konajú. Pretože, pokiaľ by sme ich tolerovali, stali by sme sa spoluzodpovednými za ich činy. Tí, ktorí nám sľubujú raj na zemi, nikdy nevyprodukovali nič iného než peklo,“ hovorí jeden z najznámejších filozofov modernej doby a autor diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karl R. Popper, v ktorej kladie práve otvorenú spoločnosť do ostrého protikladu k totalitným tendenciám uzavretých politických systémov. No a dnes – tu u nás, môžeme i my sledovať ako sa vládnuca moc postupne pokúša ovládnuť a podriadiť si - rad za radom, všetky slobodné, nezávislé a kritické zložky spoločnosti. Začalo to pri Špeciálnej prokuratúre, postupuje to cez verejnoprávnu RTVS, ako i nezávislých a kritických novinárov až napokon na rad prichádza aj takzvaný tretí sektor so slobodnými a na vládnej moci nezávislými občanmi. „Beriem nádej v tom, že im nebude fungovať štát, že Slovensko naozaj na tom nie je ekonomicky dobre a vláda sa nevenuje riešeniu skutočných problémov, ale namiesto toho sa venujú vyrábaniu nepriateľov a pripravovania Slovenska na to, že tu bude zle a môžu za to všetci, len oni nie,“ hovorí šéf nadácie Ekopolis Peter Medveď. „Určitá skupina ľudí, dokonca politicky činných sa naučili žiť z peňazí tretieho sektora. Chceme mať jasno, kto týchto ľudí platí. Rôzne nadácie za záhadných okolností sa vyjadrujú k politike a financujú tak kampane stranám. Ak chcú robiť politiku, tak nech sa zaregistrujú v politickej strane,“ otvorene a jasne deklaruje vládne zámery predseda koaličnej SNS Andrej Danko a zastrája sa, že s mimovládkami urobí poriadok a "klepne ich po prstoch". Čo je to teda tá občianska spoločnosť, kde všade - a pre koho, pôsobia mimovládne organizácie? Komu všetkému pomáhajú všetky tie tisícky a tisícky neziskoviek a napokon, prečo vlastne tak veľmi vládnej moci prekáža, keď sa občan - ten jediný skutočný nositeľ moci v tomto štáte, svojbytne a nezávisle organizuje? No a prečo snaha nálepkovať a stigmatizovať mimovládky kvôli príjmom zo zahraničia uškodí napokon nám všetkým? „Ľudia pravdepodobne precitnú vtedy keď na vlastnej koži pocítia, že veci v tejto krajine nefungujú. Mnohí to cítia už teraz, ale zrejme to ešte nie je dostatočne silné,“ tvrdí šéfka Karpatskej nadácie Laura Dittel. Témy pre šéfku Karpatskej nadácie Lauru Dittel a riaditeľa nadácie Ekopolis Petra Medveďa. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To dno je dovtedy, kým budú ľudia akceptovať poslancov, ktorí dýchajú dym do ikebany a budú to brať ako seriózny postup. Kým toto bude ľudí baviť, tak na tom nie sme dobre, ale ja verím, že toto ľudí donekonečna baviť nemôže, hovorí šéf Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Podľa neho útoky voči mimovládnemu sektoru pocítia na vlastnej koži všetci občania. „Trval som na tom, že musíme byť tolerantní, ale rovnako sa tak domnievam, že aj tolerancia má svoje medze. Nesmieme veriť tým anti-humanitárnym náboženstvám, ktoré nielen kážu o deštrukcií, ale podľa toho, čo kážu, aj konajú. Pretože, pokiaľ by sme ich tolerovali, stali by sme sa spoluzodpovednými za ich činy. Tí, ktorí nám sľubujú raj na zemi, nikdy nevyprodukovali nič iného než peklo,“ hovorí jeden z najznámejších filozofov modernej doby a autor diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karl R. Popper, v ktorej kladie práve otvorenú spoločnosť do ostrého protikladu k totalitným tendenciám uzavretých politických systémov. No a dnes – tu u nás, môžeme i my sledovať ako sa vládnuca moc postupne pokúša ovládnuť a podriadiť si - rad za radom, všetky slobodné, nezávislé a kritické zložky spoločnosti. Začalo to pri Špeciálnej prokuratúre, postupuje to cez verejnoprávnu RTVS, ako i nezávislých a kritických novinárov až napokon na rad prichádza aj takzvaný tretí sektor so slobodnými a na vládnej moci nezávislými občanmi. „Beriem nádej v tom, že im nebude fungovať štát, že Slovensko naozaj na tom nie je ekonomicky dobre a vláda sa nevenuje riešeniu skutočných problémov, ale namiesto toho sa venujú vyrábaniu nepriateľov a pripravovania Slovenska na to, že tu bude zle a môžu za to všetci, len oni nie,“ hovorí šéf nadácie Ekopolis Peter Medveď. „Určitá skupina ľudí, dokonca politicky činných sa naučili žiť z peňazí tretieho sektora. Chceme mať jasno, kto týchto ľudí platí. Rôzne nadácie za záhadných okolností sa vyjadrujú k politike a financujú tak kampane stranám. Ak chcú robiť politiku, tak nech sa zaregistrujú v politickej strane,“ otvorene a jasne deklaruje vládne zámery predseda koaličnej SNS Andrej Danko a zastrája sa, že s mimovládkami urobí poriadok a "klepne ich po prstoch". Čo je to teda tá občianska spoločnosť, kde všade - a pre koho, pôsobia mimovládne organizácie? Komu všetkému pomáhajú všetky tie tisícky a tisícky neziskoviek a napokon, prečo vlastne tak veľmi vládnej moci prekáža, keď sa občan - ten jediný skutočný nositeľ moci v tomto štáte, svojbytne a nezávisle organizuje? No a prečo snaha nálepkovať a stigmatizovať mimovládky kvôli príjmom zo zahraničia uškodí napokon nám všetkým? „Ľudia pravdepodobne precitnú vtedy keď na vlastnej koži pocítia, že veci v tejto krajine nefungujú. Mnohí to cítia už teraz, ale zrejme to ešte nie je dostatočne silné,“ tvrdí šéfka Karpatskej nadácie Laura Dittel. Témy pre šéfku Karpatskej nadácie Lauru Dittel a riaditeľa nadácie Ekopolis Petra Medveďa. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Mladí ľudia sa školia, ako rozoznať dezinformácie a propagandu. Identifikovať deepfake video vôbec nie je jednoduché. Problém je, že ruskú propagandu úplne nekriticky preberajú slovenskí politici vrátane tých vládnych. Vieme vopred predvídať, aké klamstvá sa na nás aktuálne valia a vopred na ne pripraviť zraniteľných ľudí? Hovorte so svojimi starými rodičmi a vysvetlite im, prečo je niečo hoax, odporúčajú Maryna Todosenko a Michaela Ružičková z Infosecurity.sk.Deepfakové videá dokážeme odhaľovať vďaka umelej inteligencii a jej konkrétnym nástrojom. Takéto falošné nahrávky tvorí napríklad aj priamo kremeľská propaganda. Rusi napríklad vyrobili falošnú reportáž francúzskeho novinára. Tá nikdy neexistovala, no zdieľal ju napríklad aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Pripravme sa na to, že takéto falošné reportáže budú štandardom. Ktorý nástroj sa dá použiť na odhalenie takéhoto obsahu?Stáva sa slovenská vláda inštrumentom ruskej hybridnej vojny? A aký aktivizmus naozaj pomôže Ukrajine?Moderuje Peter Hanák.

Mladí ľudia sa školia, ako rozoznať dezinformácie a propagandu. Identifikovať deepfake video vôbec nie je jednoduché. Problém je, že ruskú propagandu úplne nekriticky preberajú slovenskí politici vrátane tých vládnych. Vieme vopred predvídať, aké klamstvá sa na nás aktuálne valia a vopred na ne pripraviť zraniteľných ľudí? Hovorte so svojimi starými rodičmi a vysvetlite im, prečo je niečo hoax, odporúčajú Maryna Todosenko a Michaela Ružičková z Infosecurity.sk.Deepfakové videá dokážeme odhaľovať vďaka umelej inteligencii a jej konkrétnym nástrojom. Takéto falošné nahrávky tvorí napríklad aj priamo kremeľská propaganda. Rusi napríklad vyrobili falošnú reportáž francúzskeho novinára. Tá nikdy neexistovala, no zdieľal ju napríklad aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Pripravme sa na to, že takéto falošné reportáže budú štandardom. Ktorý nástroj sa dá použiť na odhalenie takéhoto obsahu?Stáva sa slovenská vláda inštrumentom ruskej hybridnej vojny? A aký aktivizmus naozaj pomôže Ukrajine?Moderuje Peter Hanák.

Prihláste sa na odber ⁠⁠Index newslettra⁠⁠ a každý piatok vám v e-maile pristane súhrn toho najzaujímavejšieho z ekonomiky a biznisu. – Húsíovia podporovaní Jemenom koncom minulého roka začali útočiť v okolí Suezského prieplavu. Dôvod? Tvrdia, že im ide o solidaritu s obeťami v Gaze, na ktoré útočí Izrael. Ich cieľom sú už niekoľko mesiacov najmä obchodné lode, pre ktoré je Suez najkratšia cesta ako dostať tovar z Ázie do Európy. Tie zo strachu o život posádky a bezpečnosť tovaru nateraz obchádzajú Afriku a šanca, že sa veci vrátia do starých koľají, je zatiaľ minimálna. Prečo dodávatelia volia radšej dlhšiu trať loďou, ako by tovar naložili na vlak či lietadlo, a zaplatíme za problémy v Sueze vyššími cenami? V novom diele podcastu Index odpovedá Michaela Královičová, riaditeľka spoločnosti Infinity Standard, ktorá sa špecializuje na medzinárodný obchod s Áziou a medzinárodnú prepravu. Moderuje Eva Frantová. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Vládni predstavitelia reprezentujú celé Slovensko, nielen svojich voličov. Čo teda v našom mene šíria premiér a ministri obrany a zahraničných vecí? Na druhé výročie ruskej invázie sme pripravili fact-checking výrokov, ktoré po ruskej propagande zopakovali ministri za Smer. Prečo to vlastne Smer robí?Faktografická analýza výrokov Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Juraja Blanára a Ľuboša Blahu ukázala, že šíria často absolútne neprefiltrované naratívy kremeľskej propagandy, bez akejkoľvek kritickej úvahy. Niekedy ide dokonca o tvrdenia bez elementárnej logiky.V dnešnom podcaste Ráno Nahlas budete počuť fact-checkerku Veroniku Hincovú-Frankovskú z portálu Demagog.sk, riaditeľku Infosecurity.sk Michaelu Ružičkovú a šéfa Inštitútu pre budovanie odolnosti, ktorý donedávna bojoval proti hybridným hrozbám na ministerstve obrany, Victora Breinera.Rozoberieme:– prečo vojna na Ukrajine nie je vojnou USA;– prečo nie je pravda Ficovo tvrdenie, že vojna nemá vojenské riešenie;– prečo je jasné, že na Ukrajine nevládnu nacisti a nedá sa to ani porovnať;– ako vláda zavádza o sankciách;– že v Kyjeve nie je normálny život a je tam vojna;– prečo slovenská armáda po dodaní zbraní na Ukrajinu nezostala „holá“, ale modernejšia;– že existuje už veľmi veľa publikovaných dôkazov o severokórejských raketách dopadajúcich na ukrajinské mestá, no slovenské MZV sa stále nevyjadrilo;– ako Robert Kaliňák dezinterpretoval históriu, mníchovskú zradu a zmluvy zaručujúce bezpečnosť Ukrajiny;– že Ukrajina už raz mier s agresívnym Ruskom uzavrela a dopadlo to zle;– či ministri za Smer demontujú funkčné oddelenia boja proti hybridným hrozbám;– že Rusko nedokázalo nahradiť dodávky plynu Európe dodávkami Číne a Indii;– že nám spojenci zrejme prestávajú poskytovať informácie;– ako sa Smer dostal na cestu šírenia ruskej propagandy;– ako Ľuboš Blaha bez hanby a bez akéhokoľvek kritického myslenia kopíruje naratívy napísané v Rusku.Moderuje Peter Hanák.

Vládni predstavitelia reprezentujú celé Slovensko, nielen svojich voličov. Čo teda v našom mene šíria premiér a ministri obrany a zahraničných vecí? Na druhé výročie ruskej invázie sme pripravili fact-checking výrokov, ktoré po ruskej propagande zopakovali ministri za Smer. Prečo to vlastne Smer robí?Faktografická analýza výrokov Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Juraja Blanára a Ľuboša Blahu ukázala, že šíria často absolútne neprefiltrované naratívy kremeľskej propagandy, bez akejkoľvek kritickej úvahy. Niekedy ide dokonca o tvrdenia bez elementárnej logiky.V dnešnom podcaste Ráno Nahlas budete počuť fact-checkerku Veroniku Hincovú-Frankovskú z portálu Demagog.sk, riaditeľku Infosecurity.sk Michaelu Ružičkovú a šéfa Inštitútu pre budovanie odolnosti, ktorý donedávna bojoval proti hybridným hrozbám na ministerstve obrany, Victora Breinera.Rozoberieme:– prečo vojna na Ukrajine nie je vojnou USA;– prečo nie je pravda Ficovo tvrdenie, že vojna nemá vojenské riešenie;– prečo je jasné, že na Ukrajine nevládnu nacisti a nedá sa to ani porovnať;– ako vláda zavádza o sankciách;– že v Kyjeve nie je normálny život a je tam vojna;– prečo slovenská armáda po dodaní zbraní na Ukrajinu nezostala „holá“, ale modernejšia;– že existuje už veľmi veľa publikovaných dôkazov o severokórejských raketách dopadajúcich na ukrajinské mestá, no slovenské MZV sa stále nevyjadrilo;– ako Robert Kaliňák dezinterpretoval históriu, mníchovskú zradu a zmluvy zaručujúce bezpečnosť Ukrajiny;– že Ukrajina už raz mier s agresívnym Ruskom uzavrela a dopadlo to zle;– či ministri za Smer demontujú funkčné oddelenia boja proti hybridným hrozbám;– že Rusko nedokázalo nahradiť dodávky plynu Európe dodávkami Číne a Indii;– že nám spojenci zrejme prestávajú poskytovať informácie;– ako sa Smer dostal na cestu šírenia ruskej propagandy;– ako Ľuboš Blaha bez hanby a bez akéhokoľvek kritického myslenia kopíruje naratívy napísané v Rusku.Moderuje Peter Hanák.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

"Pre Petra Pellegriniho by bola funkcia prezidenta dobrou únikovou cestou. V pozícii partnera Fica vo vláde sa určite necíti komfortne," hovoria v podcastovom prehľade týždňa komentári Pravdy. V parlamente sa opozícia pokúša odvolať ministra vnútra štvrtej Ficovej vlády s čerstvo získanou dôverou poslancov Národnej rady a koalícia ani náhodou nie je v defenzíve. Poukazuje na predošlé obdobie, keď bola podľa slov jednotlivých politikov bez dôvodu kriminalizovaná a prenasledovaná, na druhej strane sa snaží vyvolať dojem, že jej nejde o pomstu a len koná v súlade s bežnými politickými zvyklosťami na Slovensku a so zákonnom. To kto má v tomto spore viac pravdy však naznačujú aj pribúdajúce rozsudky nad ľuďmi, ktorí mali za predchádzajúcich vlád Smeru imunitu a voľné pole pôsobnosti. Zatiaľ na pozadí pokračujú personálne zmeny vo vedení polície a v justícii, zhodou okolností, práve po nástupe novej vlády. A pokračuje aj predvolebná kampaň, tentokrát tá prezidentská, hoci ešte oficiálne neohláseného, ale zatiaľ najvážnejšieho kandidáta na víťaza. V tomto týždňovom komentovanom prehľade týždňa sa pozrieme aj na naše medzinárodné vzťahy, konkrétne na to, ako prezidentka hasila možné diplomatické fiasko medzi českým prezidentom a staronovým slovenským premiérom.  Vypočujte si podcast s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom a zahraničnopolitickým reportérom Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Viac ako zákaz spaľovacích motorov, z ktorého sa tu robí strašiak, je hrozbou aj pre automobilky na Slovensku pripravovaná emisná norma Euro 7. Navyše, Európsky parlament môže už schválený zákaz spaľovacích motorov, ktorý by mal platiť od roku 2035, pri jeho prehodnotení o tri roky posunúť alebo zrušiť. Ako budú hlasovať naši europoslanci? Prečo môže prípadné schválenie normy Euro 7 v europarlamente ohroziť až 20-tisíc pracovníkov v našich automobilkách? V podcaste denníka Pravda odpovedajú europoslanec za Smer Robert Hajšel a europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Wiezik.  #pocuvajtepravdu

Tvrdia, že pri atentátoch zabili prokremeľského blogera Tatarského aj dcéru vplyvného filozofa Aleksandra Dugina. Pred dvoma mesiacmi si zase spravili fotografiu v ruskej obci Sušany v Brianskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc, pričom došlo aj k prestrelke. Teraz sa ruské partizánske skupiny, pôsobiace najmä na ukrajinskom území, hlásia k ozbrojenému útoku na viaceré ruské obce v Belgorodskej oblasti. Sabotážne akcie, pri ktorých militanti podľa vlastných slov „oslobodili“ ruské obce od režimu Vladimira Putina, vystrašili aj samotný Kremeľ. Aj keď skupiny sa zrejme stiahli na ukrajinské územie a Kyjev od nich dáva ruky preč, Kremeľ hovorí o ukrajinskej provokácii a snahe odpútať pozornosť od Bachmutu. To, že Ukrajina stráca kontrolu nad mestom na Donbase po vyše deviatich mesiacoch bojov, už priznáva aj ukrajinský prezident Zelenskyj. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná.  Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná.  Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Na Špecializovanom trestnom súde včera pokračoval proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy likvidácie prokurátorov. Marián Kočner si spoločne s Alenou Zsuzsovou vypočuli takmer 5 hodinovú záverečnú reč.    Prokurátori navrhli pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú doživotie, keďže podľa nich ide o dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí. V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Aktualít Lauru Kellöovou, ktorá sa včera nachádzala priamo na súde. Ale aj reakcie prokurátora Matúša Harkabusa a advokáta Mareka Paru.   Podľa prokuratúra sa postoje Mariána Kočnera nezmenili ani po rokoch, ktoré strávil vo väzení.  „Ide o nenapraviteľného človeka, ktorý žije vo svete konšpirácií. On podľa môjho názoru doteraz verí, že Ján Kuciak nebol obyčajný čestný chlapec, ktorého trápila nespravodlivosť, ale pešiak v rukách nejakej loby.“    „Záverečná reč bola zameraná na emócie, chýbali viaceré podstatné fakty, ktoré prokurátor, neviem či nevedomky alebo cielene, obišiel," reagoval Kočnerov obhajca Para.

Na Špecializovanom trestnom súde včera pokračoval proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy likvidácie prokurátorov. Marián Kočner si spoločne s Alenou Zsuzsovou vypočuli takmer 5 hodinovú záverečnú reč.    Prokurátori navrhli pre Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú doživotie, keďže podľa nich ide o dvoch pomýlených a morálne skazených ľudí. V podcaste budete počuť investigatívnu novinárku Aktualít Lauru Kellöovou, ktorá sa včera nachádzala priamo na súde. Ale aj reakcie prokurátora Matúša Harkabusa a advokáta Mareka Paru.   Podľa prokuratúra sa postoje Mariána Kočnera nezmenili ani po rokoch, ktoré strávil vo väzení. „Ide o nenapraviteľného človeka, ktorý žije vo svete konšpirácií. On podľa môjho názoru doteraz verí, že Ján Kuciak nebol obyčajný čestný chlapec, ktorého trápila nespravodlivosť, ale pešiak v rukách nejakej loby.“    „Záverečná reč bola zameraná na emócie, chýbali viaceré podstatné fakty, ktoré prokurátor, neviem či nevedomky alebo cielene, obišiel," reagoval Kočnerov obhajca Para.          

Posledný týždeň Rusom znovu pripomenul, že invázia na Ukrajinu celkom neobíde ani tých, ktorých nepovolali na front. Po tom, ako minulý rok niekto zabil propagandistku Darju Duginovú, zomrel pri výbuchu v petrohradskej kaviarni bloger a podporovateľ ruskej vojny, známy pod menom Vladlen Tatarskyj. Rusi zatkli amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý pôsobil v Moskve. Tvrdia, že sa pokúšal dostať k utajovaným skutočnostiam, čo noviny Wall Street Journal, pre ktoré píše, odmietajú. V Ukrajine sa medzitým vedie trochu bizarná diskusia o tom, či sa ruským žoldnierom podarilo dobyť Bachmut, alebo ešte nie. Šéf wagnerovcov totiž uviedol, že ho „z právneho hľadiska“ obsadili, keďže vztýčili vlajku na radnici. Ukrajinci však hovoria, že ju vyvesili niekde na toalete a o radnicu sa stále bojuje. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Spíte dobre? Ak nie, mali by ste sa o to aspoň pokúsiť. Ukazuje sa totiž, že spánok je úplne kľúčový, a to nielen na oddych, ale aj aby ste podali čo najlepší športový výkon. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo je spánok taký dôležitý pri aktívnom športovaní, vyberieme sa za medzihviezdnym telesom Oumuamua a dozvieme sa, ako stredomorská strava znižuje riziko demencie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

"Práve to som chcela. Veľmi dobre to urobili. Ja by som chcela, aby ukázali tak, ako my máme spis, ako tam ležali obidvaja. Nie iba farebnú fotografiu. Aby ľudia videli, že čo keby tam bol môj brat, sestra, snúbenica, niekto blízky z rodiny. Že by aj starší ľudia a voliči Smeru precitli a si tak trošku uvedomili, čo sa tu stalo, prečo sa to stalo, kto im to urobil a za koho vlády," hovorí mama zavraždenej Martiny, Zlatica Kušnírová o novom filme Prípad Kuciak. "Veľmi neverím. Som skeptická. Po prvom rozsudku, aj teraz. Bojím sa, že sa to zopakuje a oslobodia Kočnera. Tvrdia nám, že sú dôkazy, ale dôkazy boli aj pred tým. Rada by som verila, možno bude moment prekvapenia a dopadne to dobre. Nechceme pomstu ani výhru, ale obyčajnú spravodlivosť," odpovedá Zlatica Kušnírová na otázku, či verí v spravodlivosť na Slovensku. "Táto vláda, koalícia to pokazila neustálymi hádkami. Nevedeli urobiť kompromisy, za dverami sa dohodnúť. Smer v tom mám roky prax, kto ich videl sa verejne hádať? Je mi ľúto, že to takto dopadlo. Bolo to naštartované správne, len bolo treba ísť tým smerom a nevybočovať doľava ani doprava. V politike sú takí, že jeden je hrdý, druhý tvrdý. Žiadna zhoda dohoda, každý len ja, ja, ja," dodáva Kušnírová. Ako si spomína na Martinu? Zabudli po piatich rokoch ľudia na vraždu Jána a Martiny? Ako prežíva pojednávania? A čo chcela povedať Robertovi Ficovi, keď sa za ním vybrala na MDŽ? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s mamou zavraždenej Martiny, Zlaticou Kušnírovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Hovoria si Tvorivá spoločnosť a veria, že v roku 2036 môže byť zničená naša planéta. Kombinujú v sebe ezoteriku, konšpirácie aj klimatickú krízu a snažia sa na svoju stranu získať známe osobnosti. Správy o nich zverejnili aj štandardnejšie médiá a je otázkou, komu chcú pomáhať a prečo. O čo im ide a či by sme sa mali znepokojovať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Romana Cuprika. Zdroj: Tvorivá spoločnosť Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je séria Dropout alebo teda Kauza Theranos na Disney+. Možno ste už o spoločnosti Theranos počuli: ako sľubovala diagnostické zázraky z jedinej kvapky krvi. Akurát že sa im to nikdy nepodarilo, podarilo sa im však roky klamať verejnosť, úrady aj svojich investorov. Je to skvelo zahraté, až vo vás zostane taká ta zlosť voči všetkým týmto sociopatickým startupovým klamárom. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Prídu budúci dôchodcovia o možnosť vybrať si jednorazovo svoje úspory v hotovosti, tak ako to je možné v súčasnosti? Ktorých sporiteľov a kedy presunú z garantovaných fondov, ktoré v poslednom období drasticky prerábajú? Parlament na aktuálnej schôdzi posunul dlho očakávanú reformu dôchodkového systému do druhého čítania. Hoci je zákon v schvaľovacom procese, viacero zmien, ktoré má priniesť ešte nemá konečnú podobu a na najlepšej možnej verzii reformy dôchodkového systému ešte hľadajú zhodu aj odborníci. V čom sa však zhodujú už teraz je, že na zmeny je, aj napriek turbulentnému obdobiu viacerých kríz, najvyšší čas. O najviac diskutovaných a sporných oblastiach v reforme hovoria v podcaste denníka Pravda štátny tajomník ministerstva práce Juraj Káčer, odborník na dôchodkové systémy pôsobiaci na Úrade vlády SR a ktorý má pod palcom Plán obnovy Ján Šebo a prezident CFA Society, neziskovej organizácie združujúcej finančných a investičných profesionálov, Marek Prokopec. #pocuvajtepravdu