Podcasts about tatrami

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

S futbalom začínal v domácej Brazílii, kde zažil obrovskú konkurenciu a hoci ho prvý európsky angažmán v mrazivom Rusku takmer zlomil, nakoniec našiel svoj druhý domov pod Tatrami. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý výborný ligový hráč a brazílsky rodák Cléber.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nielen svoju tŕnistú cestu z Južnej Ameriky až na slovenské trávniky, ale aj tvrdú realitu brazílskeho mládežníckeho futbalu. Špeciálnou témou bola aj blížiaca sa futbalová exhibícia v Trnave, na ktorú dorazí legendárny Ronaldinho s ďalšími svetovými hviezdami a pri ktorej organizácii má Cléber dôležitú a nezastupiteľnú úlohu.Brazília je nevyčerpateľnou továrňou na futbalové talenty, čo so sebou prináša aj enormný tlak na mladých hráčov. Cléber z vlastnej skúsenosti opísal, ako na jeden tréning bežne dorazí stovka chlapcov na skúšku a udržať sa v akadémii veľkoklubu je neustály boj o prežitie. Súčasný systém, v ktorom úradujú najmä hráčski agenti, však podľa neho tamojšiemu národnému tímu skôr škodí, pretože najväčšie klenoty opúšťajú rodnú krajinu na jeho vkus príliš skoro.„Dnes chlapec, ktorý má 16 alebo 17 rokov, je cez agenta ihneď predaný do Európy. Potom sa už nedokáže dostať naspäť a prebojovať do reprezentácie, lebo v Brazílii ho vlastne už nikto nepozná,“ zhodnotil kriticky súčasný trend odchodov talentovaných mladíkov do zahraničia.Jeho vlastná európska cesta sa pritom začala tvrdým šokom. Z vyhriatej Brazílie prestúpil do Moskvy, kde ho privítali 16-stupňové mrazy. Ako sám priznal, ihneď chcel ujsť domov, no po dohovore od otca vydržal. Tento krok mu napokon otvoril dvere do veľkého futbalu.Cez arménsku Miku, s ktorou hral predkolo európskych pohárov proti Petržalke, si ho všimol tréner Vladimír Weiss st. a stiahol ho na Slovensko. Tu si neskôr splnil svoj sen obliekať dres najslávnejšieho domáceho klubu, bratislavského Slovana, no trvalý domov a aktuálne pôsobisko pri výchove mládeže našiel v Nitre.Obrovským lákadlom pre všetkých fanúšikov je príchod brazílskych legiend na čele s Ronaldinhom, Aldairom, Rafinhom či Maiconom na septembrovú exhibíciu do Trnavy. Cléber, ktorý pomáhal skladať zostavu slovenských hviezd, prezradil, že na ihrisku sa po rokoch predstavia mená ako Marek Hamšík, Ján Ďurica, Miro Karhan či Ľuboš Moravčík. Brazílčania však na Slovensko neprichádzajú len odohrať zápas, ale priniesť aj kúsok svojej nezameniteľnej kultúry a radosti zo života.„Ronaldinho bol jediný, kto mal špeciálnu podmienku. Povedal, že príde rád, ale chce, aby sa s ním hrala samba, aby sme mali párty. On to vníma tak, že sa ideme radovať, oslavujeme a pritom hráme futbal,“ opísal s úsmevom zákulisie príprav historického a ostro sledovaného zápasu.Cléber v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aká náhoda ho spojila so slávnym strelcom do siete Barcelony Milanom Jamborom, prečo sa rozhodol zostať natrvalo žiť v Nitre napriek zložitej situácii tamojšieho klubu, aký odkaz vštepuje deťom na svojich tréningoch či z akého dôvodu podľa neho slovenský mládežnícky futbal potrebuje predovšetkým obrovskú trpezlivosť a budovanie zdravého hráčskeho sebavedomia.

S futbalom začínal v domácej Brazílii, kde zažil obrovskú konkurenciu a hoci ho prvý európsky angažmán v mrazivom Rusku takmer zlomil, nakoniec našiel svoj druhý domov pod Tatrami. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý výborný ligový hráč a brazílsky rodák Cléber.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nielen svoju tŕnistú cestu z Južnej Ameriky až na slovenské trávniky, ale aj tvrdú realitu brazílskeho mládežníckeho futbalu. Špeciálnou témou bola aj blížiaca sa futbalová exhibícia v Trnave, na ktorú dorazí legendárny Ronaldinho s ďalšími svetovými hviezdami a pri ktorej organizácii má Cléber dôležitú a nezastupiteľnú úlohu.Brazília je nevyčerpateľnou továrňou na futbalové talenty, čo so sebou prináša aj enormný tlak na mladých hráčov. Cléber z vlastnej skúsenosti opísal, ako na jeden tréning bežne dorazí stovka chlapcov na skúšku a udržať sa v akadémii veľkoklubu je neustály boj o prežitie. Súčasný systém, v ktorom úradujú najmä hráčski agenti, však podľa neho tamojšiemu národnému tímu skôr škodí, pretože najväčšie klenoty opúšťajú rodnú krajinu na jeho vkus príliš skoro.„Dnes chlapec, ktorý má 16 alebo 17 rokov, je cez agenta ihneď predaný do Európy. Potom sa už nedokáže dostať naspäť a prebojovať do reprezentácie, lebo v Brazílii ho vlastne už nikto nepozná,“ zhodnotil kriticky súčasný trend odchodov talentovaných mladíkov do zahraničia.Jeho vlastná európska cesta sa pritom začala tvrdým šokom. Z vyhriatej Brazílie prestúpil do Moskvy, kde ho privítali 16-stupňové mrazy. Ako sám priznal, ihneď chcel ujsť domov, no po dohovore od otca vydržal. Tento krok mu napokon otvoril dvere do veľkého futbalu.Cez arménsku Miku, s ktorou hral predkolo európskych pohárov proti Petržalke, si ho všimol tréner Vladimír Weiss st. a stiahol ho na Slovensko. Tu si neskôr splnil svoj sen obliekať dres najslávnejšieho domáceho klubu, bratislavského Slovana, no trvalý domov a aktuálne pôsobisko pri výchove mládeže našiel v Nitre.Obrovským lákadlom pre všetkých fanúšikov je príchod brazílskych legiend na čele s Ronaldinhom, Aldairom, Rafinhom či Maiconom na septembrovú exhibíciu do Trnavy. Cléber, ktorý pomáhal skladať zostavu slovenských hviezd, prezradil, že na ihrisku sa po rokoch predstavia mená ako Marek Hamšík, Ján Ďurica, Miro Karhan či Ľuboš Moravčík. Brazílčania však na Slovensko neprichádzajú len odohrať zápas, ale priniesť aj kúsok svojej nezameniteľnej kultúry a radosti zo života.„Ronaldinho bol jediný, kto mal špeciálnu podmienku. Povedal, že príde rád, ale chce, aby sa s ním hrala samba, aby sme mali párty. On to vníma tak, že sa ideme radovať, oslavujeme a pritom hráme futbal,“ opísal s úsmevom zákulisie príprav historického a ostro sledovaného zápasu.Cléber v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aká náhoda ho spojila so slávnym strelcom do siete Barcelony Milanom Jamborom, prečo sa rozhodol zostať natrvalo žiť v Nitre napriek zložitej situácii tamojšieho klubu, aký odkaz vštepuje deťom na svojich tréningoch či z akého dôvodu podľa neho slovenský mládežnícky futbal potrebuje predovšetkým obrovskú trpezlivosť a budovanie zdravého hráčskeho sebavedomia.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu.Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu.Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

Gitary, westernová show, priatelia a priaznivci tramp, folk, country a bluegrassu sa stretnú opäť pod Tatrami. Country Šuňava 2026 pozýva budúci víkend na festivalovú lúku za jazerom v Šuňave. Do štúdia prišli Rastislav Cuník a Palo Drapák, aby porozprávali o programe, kapelách, rodinnej atmosfére aj o tom, prečo tento festival nie je len o hudbe, ale aj o stretnutiach, tradícii a dobrej nálade. | Hostia: Rastislav Cuník a Palo Drapák. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Today's episode is about the major water reservoirs in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn more Imperfective and Perfective pairs in the future tense. You will also learn how to say “When can I rest?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a short summary of the major water reservoirs in Slovakia.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the major water reservoirs in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn more Imperfective and Perfective pairs in the future tense. You will also learn how to say “When can I rest?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a short summary of the major water reservoirs in Slovakia.Slovak lessonFUTUTRE TENSE: Perfective / Imperfective Pairs (Part 2)1. To travel: Cestovať / PocestovaťImperfective (Cestovať): Celé leto budeme cestovať. (We will be traveling all summer.) — Focus: Ongoing journey.Perfective (Pocestovať): Pocestujeme aj na Slovensko. (We will also travel to Slovakia.) — Focus: A defined trip with an end.2. To watch TV: Pozerať / Pozrieť (si)Imperfective (Pozerať): Fero bude pozerať televíziu. (Fero will be watching TV.) — Focus: Describing the activity, the entertainment process.Perfective (Pozrieť si): Najprv si pozrie nový film. (First, he will watch a new movie.) — Focus: Watching the whole thing.3. To listen: Počúvať / Vypočuť siImperfective (Počúvať): Cestou budem počúvať hudbu. (I will be listening to music on the way.) — Focus: Background activity.Perfective (Vypočuť si): Teraz si vypočujem tvoj príbeh. (Now I will listen to your story.) — Focus: Listening to completion, I will listen to the entire story.4. To exercise: Cvičiť / Zacvičiť siImperfective (Cvičiť): Od pondelka budem pravidelne cvičiť. (Starting Monday, I will be exercising regularly.) — Focus: Routine, repeating the activity.Perfective (Zacvičiť si): Dnes si zacvičím v prírode. (Today I will exercise in nature.) — Focus: One session, one time. Focus on the finished activity.5. To rest: Oddychovať / Oddýchnuť siImperfective (Oddychovať): V nedeľu budem oddychovať. (On Sunday I will be resting.) — Focus: The state of relaxation.Perfective (Oddýchnuť si): Tu si na chvíľu oddýchnem. (I will rest here for a moment.) — Focus: Getting refreshed, resting for a few minutes. Slovak water reservoirs 1.     Na Slovensku je veľa vodných nádrží. There are many water reservoirs in Slovakia. 2.     Oravská priehrada je najväčšia vodná nádrž na Slovensku. Orava Reservoir is the largest water reservoir in Slovakia. 3.     Zemplínska Šírava je obľúbené miesto na kúpanie a dovolenku. Zemplínska Šírava is a popular place for swimming and vacations. 4.     Liptovská Mara leží pod Tatrami. Liptovská Mara is located below the Tatras. 5.     Niektoré dediny boli zatopené pri stavbe priehrad. Some villages were flooded during the construction of reservoirs. 6.     Veľká Domaša má čistú vodu a peknú prírodu. Veľká Domaša has clean water and beautiful nature. 7.     Ružín je pokojná priehrada obklopená lesmi. Ružín is a quiet reservoir surrounded by forests. 8.     Starina je dôležitý zdroj pitnej vody. Starina is an important source of drinking water. 9.     Gabčíkovo vyrába elektrickú energiu z vody Dunaja. Gabčíkovo produces electric energy from the water of the Danube. 10.  Dnes ľudia využívajú priehrady na šport, rybolov a oddych. Today people use reservoirs for sports, fishing, and relaxation.Timestamps00:34 Introduction to the episode02:20  Major water reservoirs in Slovakia03:58 Fun fact 106:43 Fun fact 208:54 Fun fact 313:20 Slovak lesson19:12  Major water reservoirs (in Slovak)20:35  Major water reservoirs in Slovakia (with the English translation)22:43 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

Přesvědčit se o tom, že kartografie rozhodně není nuda, ale velké dobrodružství, můžete ve Zlíně v Muzeu map. Otevřené je poměrně krátce, v květnu oslaví druhé výročí. Rychle si ale našlo své pravidelné návštěvníky. Cílem muzea je, aby si z něj lidé odnesli nejenom poznání, ale i zážitek. Aby pochopili, že tvoření map není nuda, ale dobrodružství.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V tejto epizóde sa rozprávame s horským záchranárom a lavínovým špecialistom o jeho ceste od detstva pod Tatrami, cez štúdium geografie až po prácu v Horskej záchrannej službe.Rozhovor sa dotýka tém:ako sa človek dostane do HZSako funguje lavínová prevencia na Slovenskučo všetko obnáša práca v horáchako sa mení pohyb ľudí v horáchprečo sa skúsenosti nedajú preskočiťEpizóda pre každého, kto sa pohybuje v horách – v zime aj v lete.Bonusová časť je dostupná na HeroHero – ⁠⁠⁠LAJF podcast⁠⁠⁠Partnerom epizódy je značka HaglöfsSleduj Pavel KrajčíInstagram: @pavel_krajci_Sleduj LAJF PodcastInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Facebook: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Sleduj Bohuš AntoškaInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Strava: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sleduj HaglofsInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@jsem.outsider⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Web: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.limoo.cz⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Zľavový kód: LAJF10

Najskôr spoluzakladal a bol vo vedení svojej novej strany, do ktorej odišiel zo Smeru. Potom sa stal v strane rebelom Hlasu rozumu. Neskôr ho strana odvolala z postu šéfa európskeho výboru, na čo odišiel z jej klubu. A teraz Jána Ferenčáka Hlas zo strany vyhodil. A aby toho nebolo málo, prokuratúra ho vyšetruje pre údajnú korupciu a zabavila mu pozemky pod Tatrami.Ako teda Ján Ferenčák podozrenia z korupcie a prania špinavých peňazí vysvetľuje? Aké má dôkazy, že za tým všetkým stojí jeho bývalý stranícky šéf, minister vnútra Šutaj Eštok so šéfom inšpekcie Zurianom? Aká je jeho politická budúcnosť ako poslanca aj primátora Kežmarku? Skončí opäť v Smere? A čo to bude znamenať pre hlasovanie koalície v parlamente, ktorá tak má mínus ďalšieho poslanca?Braňo Závodský sa rozprával s nezaradeným poslancom parlamentu Jánom Ferenčákom.

Prekáža mi degradácia vzdelaných, nechcem žiť v takejto krajine. Dnes – 17. novembra odchádzam zo Slovenska“. Viera Žuborová, etablovaná politologička so skúsenosťou Oxfordu. Zakotvila v Berlíne. A je tam už piaty rok. Už tretí rok pritom pracuje v Corrective – neziskovej mediálnej organizácii pre investigatívnu žurnalistiku. A druhý rok v pozícii riaditeľky vedie sekciu Correctiv. Exile ako platformu na posilňovanie novinárov v exile.Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?Pripravil Jaroslav Barborák.

Prekáža mi degradácia vzdelaných, nechcem žiť v takejto krajine. Dnes – 17. novembra odchádzam zo Slovenska. Viera Žuborová, etablovaná politologička so skúsenosťou Oxfordu. Zakotvila v Berlíne. A je tam už piaty rok. Už tretí rok pritom pracuje v Corrective – neziskovej mediálnej organizácii pre investigatívnu žurnalistiku. A druhý rok v pozícii riaditeľky vedie sekciu Correctiv. Exile ako platformu na posilňovanie novinárov v exile.Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?Pripravil Jaroslav Barborák.

Väčšina ľudí príde na preteky, postaví sa na štart a rieši už len to, ako zvládne trať. Málokto si však uvedomuje, koľko práce, rozhodnutí a ľudí stojí za tým, aby sa takéto podujatie vôbec mohlo uskutočniť.Hosťom tejto epizódy je Michal Danko – riaditeľ pretekov Bokami Západných Tatier. Rozprávali sme sa o jeho detstve pod Tatrami, športových začiatkoch, práci vedca v oblasti hydrológie, ale najmä o tom, čo všetko stojí za organizáciou legendárnych skialpových pretekov v Západných Tatrách.V rozhovore sa dozvieš napríklad:ako vznikli preteky Bokami Západných Tatieraké výzvy prináša organizovanie podujatia v horáchako sa dá spojiť práca vedca so životom v horáchEpizóda pre všetkých, ktorí majú radi hory, skialpinizmus, šport alebo chcú nahliadnuť do zákulisia organizácie pretekov.Bonusová časť:V bonusovej epizóde sme si s Michalom dali krátky kvíz o pretekoch Bokami Západných Tatier. Nájdeš na HeroHero – ⁠LAJF podcast⁠Partnerom epizódy je značka HaglöfsSleduj BOKAMIInstagram: @bokamizapadnychtatierWeb: https://www.bokami.sk/skSleduj LAJF PodcastInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Facebook: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Sleduj Bohuš AntoškaInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Strava: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sleduj HaglofsInstagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@jsem.outsider⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Web: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.limoo.cz⁠⁠⁠⁠⁠⁠Zľavový kód: LAJF10

„Slušnosť sa ti raz vráti“, hovorí dobrovoľník z Dolného Kubína Tomáš Sklárčik. Reaguje na otázku, prečo riskuje život pre pomoc Ukrajine. „Trikrát obráti každý cent“, hovoria o ňom jeho spolupracovníci. „Aj humanitárna pomoc musí byť racionálna“, hovorí.Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Slušnosť sa ti raz vráti“, hovorí dobrovoľník z Dolného Kubína Tomáš Sklárčik. Reaguje na otázku, prečo riskuje život pre pomoc Ukrajine. „Trikrát obráti každý cent“, hovoria o ňom jeho spolupracovníci. „Aj humanitárna pomoc musí byť racionálna“, hovorí.Toto nie je pomoc, toto je život! – Ukrajinka Nataša takto reaguje na generátor, ktorý prišiel zo Slovenska. Krajina pod Tatrami sa v týchto dňoch mobilizuje zbierkou Teplo pre Ukrajinu. Spomínaný generátor však nepochádza z nej, ide po ďalšej z liniek dobročinnosti, ktoré zo Slovenska smerujú na Putinovou vojnou zasiahnutú Ukrajinu.Stojí za ňou oravský podnikateľ Tomáš Sklárčik a Pomôžme prežiť Ukrajine. Jeho spolupracovníci o ňom hovoria, že „trikrát obráti každý cent, vybaví každú zľavu a racionalizuje nákupy“. Lebo „takto je to potrebné robiť, keď o vojne rozhodujú excelovské tabuľky a obmedzené zdroje“.Sám hovorí, že „vojna nie je film, je to chaos, ktorý vás zastihne nepripravených“.Destinácia Ukrajina je preňho prehnane povedané „denným chlebíkom“.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

W rozmowie na antenie prof. Maria Jolanta Olszewska podkreślała, że wizerunek Kazimierz Przerwa-Tetmajer jako poety schyłku i melancholii jest dziś zbyt jednostronny. – „Kazimierz Przerwa-Tetmajer został wpisany w taki schemat poety dekadenta, schyłkowca, którego wiersze są przepełnione melancholią. A w rzeczywistości można powiedzieć, że Kazimierz Przerwa-Tetmajer czeka na swoje odkrycie” – zaznaczyła literaturoznawczyni.Nie tylko „Koniec wieku XIX”Tetmajer urodził się w 1865 roku w Ludźmierzu, w rodzinie o silnych tradycjach patriotycznych. Był absolwentem Liceum św. Anny w Krakowie i Wydziału Filozoficznego Uniwersytetu Jagiellońskiego. – „To nie był dyletant. Był człowiekiem oczytanym, znającym języki, związanym z Wiedniem” – przypomniała profesor.Choć powszechnie kojarzony jest z dekadenckim manifestem „Koniec wieku XIX”, jego dorobek obejmuje osiem serii poetyckich, a także prozę, dramat i eseistykę. Wśród najważniejszych utworów Olszewska wymieniła m.in. „Melodię mgieł nocnych”, „Widok ze Świnicy do Doliny Wierchcichej” czy „Anioł Pański”.– „W te tomy wchodzą te najważniejsze wiersze, jak ‘Koniec wieku', dzisiaj znany jako ‘Koniec wieku XIX', manifest dekadentyzmu. (…) Ale też przecież mamy wiersze, które wchodzą w krąg poezji tatrzańskiej” – podkreśliła.Poeta Tatr i wielkiej miłościSilny związek z Tatrami był jednym z najważniejszych doświadczeń pisarza. Tetmajer był aktywnym taternikiem, zdobywał szczyty i wędrował z Klimkiem Bachledą. Jego nazwisko nosi nawet przełęcz pomiędzy Gerlachem a Zachodnim Gerlachem.Owocem tej fascynacji były m.in. „Na skalnym Podhalu” oraz „Legenda Tatr”. Profesor przypomniała również o jego liryce miłosnej: – „Nikt tak chyba od takiej strony erotycznej nie ujął tych wątków. (…) ‘Lubię, kiedy kobieta' to jest taki wręcz wiersz kultowy”.Dramaturg i satyrykTetmajer był także autorem dramatów, m.in. „Zawiszy Czarnego”, który wywarł wpływ na Stanisława Wyspiańskiego. – „Ten Zawisza Czarny, czyli rycerz i ta scena z poetą, to jest scena inspirowana dramatem Kazimierza Przerwy-Tetmajera” – zaznaczyła Olszewska.W jego dorobku znalazły się również powieści, w tym „Koniec epopei” oraz satyryczny „Romans Panny Opolskiej z Panem Główniakiem”, który – jak mówiła profesor – „nie ustępuje powieściom Gombrowicza”.Tragiczny finałOstatnie lata życia poety naznaczone były chorobą i biedą. – „Zmarł na raka przysadki mózgowej. Zmarł właściwie z nędzy, w opuszczeniu. I gdyby nie dobra wola społeczeństwa polskiego, on by umarł z głodu” – mówiła profesor.Początkowo pochowany na Powązkach, dziś spoczywa na zakopiańskim Cmentarzu Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku – symbolicznie w miejscu, które ukochał najbardziej.Na zakończenie rozmowy prof. Olszewska wyznała. – „Chyba tym moim jednak ulubionym wierszem jest ‘Widok ze Świnicy do Doliny Wierch Cichej'” – przyznała.

„Demokracia bez mravných zásad sa môže stať tyraniou. To je bod, ktorý ma motivuje prebúdzať svedomie národa aj politických špičiek“, tvrdí Peter Mihoč, biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku. „Nie je nič horšie, ako keď svedomie otupie“, dopĺňa.Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.A pod Tatrami?Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Demokracia bez mravných zásad sa môže stať tyraniou. To je bod, ktorý ma motivuje prebúdzať svedomie národa aj politických špičiek“, tvrdí Peter Mihoč, biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku. „Nie je nič horšie, ako keď svedomie otupie“, dopĺňa.Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.A pod Tatrami?Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal prežil leto a jeseň, aké si história nepamätá, a v centre tohto diania stál jeden muž. Michal Madzin, tréner Patriotov Levice, dokázal so svojím tímom niečo, čo sa dlhé roky zdalo ako utópia – prebojovať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom tento progresívny kormidelník odkrýva nielen zákulisie historického úspechu, ale predovšetkým svoje vnútro, ktoré je často skryté za búrlivými emóciami na palubovke.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

Slovenský basketbal prežil leto a jeseň, aké si história nepamätá, a v centre tohto diania stál jeden muž. Michal Madzin, tréner Patriotov Levice, dokázal so svojím tímom niečo, čo sa dlhé roky zdalo ako utópia – prebojovať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom tento progresívny kormidelník odkrýva nielen zákulisie historického úspechu, ale predovšetkým svoje vnútro, ktoré je často skryté za búrlivými emóciami na palubovke.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

W środowym wydaniu PB Brief zaglądamy tam, gdzie oficjalne dane często nie nadążają za rzeczywistością. Sprawdzamy, jak w szczycie ferii zimowych działa gospodarka Podhala i dlaczego szara strefa od dekad jest tam formą adaptacji, a nie wyjątkiem.Patrzymy też na rynki globalne: rekordy na Wall Street, historyczne ceny złota, słabego dolara i napięcie przed decyzją Fed – wszystko z perspektywy polskiego inwestora.W części newsowej:

Karel Janák je úspěšný televizní a filmový režisér. Všichni znají jeho Snowboarďáky a Rafťáky. Ale zdaleka ne každý ví, že natočil i osm pohádek, které nás provázejí štědrými a vánočními večery. K pohádce O vánoční hvězdě napsal i scénář. Spolu s pohádkou Korunní princ patří navíc k jeho nejoblíbenějším. Jak slaví vánoční svátky se svou rodinou doma v Šestajovicích, prozradil na Štědrý den ve svátečních Středočeských setkáních.

Today's episode is about the history of Banská Bystrica in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn about the accusative case of Slovak personal pronouns. You will also learn how to ask “Who are you waiting for?“ in Slovak. At the end of this episode is my short overview of the history of Banská Bystrica in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the history of Banská Bystrica in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn about the accusative case of Slovak personal pronouns. You will also learn how to ask “Who are you waiting for?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short overview of the history of Banská Bystrica.Slovak lesson1.    Čakáš na mňa? (Are you waiting for me?)    2.    Áno, na teba. (Yes, for you.)3.    A na moju sestru? Počkaš aj na ňu? (And my sister? Will you wait for her too?)4.    Na ňu nečakám. (I don't wait for her.) Ona na nás nikdy nečaká. (She never waits for us.)5.    Ale včera ona čakala na mňa. (But yesterday, she waited for me.)6.    Nevidím ju. Poďme. (I don't see her. Let's go.)7.    Prosím, počkajme na ňu. A na môjho malého brata. (Please, let's wait for her. And for my little brother.)8.    Naňho určite nečakám. (I'm definitely not waiting for him.) Nemám čas ani trpezlivosť pre neho. (I don't have the time or patience for him.)9.    Počkajme na nich, iba tentokrát. (Let's wait for them, just this once.) Urob to pre mňa, prosím. (Please do it for me.)10. No dobre, ale iba dnes na nich čakám, a iba päť minút. (Okay, but I'm only waiting for them today, and only for five minutes.)11. Na koho čakáš? (Who are you waiting for?)Stručný prehľad histórie Banskej BystriceBanská Bystrica, ktorá sa nachádza na strednom Slovensku pri rieke Hron, má bohatú a pestrú históriu. Obklopená Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi, pôvodne vznikla ako banícka osada. V blízkosti sa ťažila meď už v roku 2000 pred Kristom a oblasť neskôr obývali Kelti, Nemci a Slovania. V roku 1255 ju kráľ Belo IV. vyhlásil za slobodné kráľovské mesto, čo podporilo obchod a banícke aktivity.Nemeckí baníci a podnikatelia, ako napríklad spoločnosť Thurzo-Fugger, ju v 15. a 16. storočí premenili na významné hospodárske centrum. Mesto prekvitalo, v roku 1589 postavilo opevnenia a kultúrne a ekonomicky rástlo, a to aj po úpadku baníctva.V 19. storočí sa Banská Bystrica vyvinula na regionálne a kultúrne centrum s nemocnicou, divadlom, múzeom a železničným spojením. Kľúčovým momentom v jej modernej histórii bol rok 1944, keď sa stala srdcom Slovenského národného povstania proti nacistom.Banská Bystrica dnes spája históriu s moderným životom – ponúka univerzity, festivaly a horské dobrodružstvá, to všetko je sústredené okolo krásneho historického námestia.Timestamps00:32 Introduction to the lesson02:28 History of Banská Bystrica09:44 Fun fact10:07 Slovak lesson13:27 Short sentences20:16 Overview of the history in Slovak22:17 English translation of the overview23:01 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Největší vodní plocha pod Vysokými Tatrami letos slaví 50 let. Komunistický režim vystavěl Liptovskou Maru ve snaze zkrotit divoké vody Váhu a využít ho jako zdroj energie i místo pro rekreaci. Masivnímu projektu muselo úplně nebo částečně ustoupit 13 obcí a své domovy opustily asi čtyři tisíce lidí. Rodáci se po pěti dekádách sešli ve skanzenu Pribylina.

Největší vodní plocha pod Vysokými Tatrami letos slaví 50 let. Komunistický režim vystavěl Liptovskou Maru ve snaze zkrotit divoké vody Váhu a využít ho jako zdroj energie i místo pro rekreaci. Masivnímu projektu muselo úplně nebo částečně ustoupit 13 obcí a své domovy opustily asi čtyři tisíce lidí. Rodáci se po pěti dekádách sešli ve skanzenu Pribylina.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

W dzisiejszym odcinku Bartek Solik spotyka się z Witoldem Huculakiem – geografem, znawcą Tatr i pasjonatem malarstwa pejzażowego – by wspólnie odkryć, jak od XIX wieku aż po dziś dzień artyści próbują uchwycić majestat Tatr na płótnie. Dowiemy się, jak góry inspirowały mistrzów takich jak Głowacki, Wyczółkowski czy Malczewski, dlaczego Giewont i Morskie Oko były malowane setki razy i jak kolekcjonowanie obrazów może być wyrazem miłości do gór. Jeśli kochasz sztukę i Tatry albo po prostu dobre opowieści – ten odcinek jest dla Ciebie. Zapraszamy!  Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Jan Nepomucen Głowacki, Morskie Oko, olej, ok. 1837-1840 (?), Muzeum Narodowe w Kielcach. Materiały wykorzystane w audycji:  Jabłońska T., Sztuki piękne pod Tatrami, Zakopane 2015

Po długiej przerwie Bartek Solik wraca z nowym kosmicznym odcinkiem podcastu Z Miłości do Gór! Dziś będziemy wspólnie obserwować nocne niebo nad Tatrami. Gościem audycji jest Jakub Grygiel, astrofotograf i astronom obserwacyjny. Postaramy się znaleźć optymalne miejsce do podziwiania gwiazd i planet, a przez teleskop przyjrzymy się Gwieździe Wieczornej czyli Wenus. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Wiosenna Droga Mleczna nad Tatrami. Fot. Jakub Grygiel/instagram.com/podtatrami/

Naše pozvanie už po druhý raz prijal astrofotograf Tomáš Slovinský, ktorého fotky NASA už niekoľkokrát určila za Astronomy Picture of the Day. Ako sa pozoruje polárna žiara, kde a kedy bude v Španielsku zatmenie slnka spolu s Perseidmi, ako sa pod Tatrami cestuje za kométou tak, aby sadla nad Lomničák, ako sa bookuje ubytovanie v pásme totality a mnoho ďalšieho nám Tomáš prezradil počas výživnej trištvrťhodinky.Ak dopočúvate do konca, môžete súťažiť o jeden z dvoch podpísaných kalendárov na rok 2025!V 82. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v čom je zatmenie odlišné na obzore a v nadhlavníku,čo je to protisvit,na aké nebeské úkazy sa môžeme tešiť budúci rok,ktorý meteorický roj by mal byť v 2025 bohatší ako Perseidy,a kam sa v Európe cestuje za polárnou žiarou.O astrofotografii a cestovaní za ňou sa v 82. epizóde Slnečnej zostavy s Tomášom Slovinským rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/snRih4d/cestuje-po-svete-a-foti-zatmenia-polarne-ziary-a-komety-tomas-slovinsky-podcast-slnecna-zostava/ Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Matej Makovický. Ako inkluzívne pristúpiť k dôchodcom na školách? Ako jednotne nazvať zákazky v našej malebnej krajinke pod Tatrami?V relácii sa dozviete:Ktorý komik stavia rýchlejšie než ministerstvo dopravyPrečo by sa každá zákazka mala volať „Karpatský tunel"Kto bude dobrým človekom v čele parlamentuKtorý minister si zaslúži len komplimentyKtorý predseda strany má dušu mladého a dynamického človekaPrečo sú nelogické výroky o dôchodcovsko rasizmeAko naložiť so symbolmi bývalého režimuPrečo k totalite necúvame, ale ideme k nej rovno

„Bolo by asi najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nahoru s cepínem, dolů na paraglidu. Nebo na vrchol na paraglidu a dolů na lyžích. Slovenský paraglidista a alpinista Juraj Koreň alias Ďurifuk létá s lyžemi nad horami a vybírá si ve vzduchu, který kopec sjede. O tvrdých zkušenostech i úžasné svobodě létání nad Alpami, Tatrami i Himálaji vypráví v nové epizodě podcastu Casablanca.Všechny díly podcastu Casablanca můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nahoru s cepínem, dolů na paraglidu. Nebo na vrchol na paraglidu a dolů na lyžích. Slovenský paraglidista a alpinista Juraj Koreň alias Ďurifuk létá s lyžemi nad horami a vybírá si ve vzduchu, který kopec sjede. O tvrdých zkušenostech i úžasné svobodě létání nad Alpami, Tatrami i Himálaji vypráví v nové epizodě podcastu Casablanca.

Łysa Polana jest najdalej na wschód wysuniętym obwodem ochronnym w Tatrzańskim Parku Narodowym. To dla wielu turystów brama w Tatry. W dzisiejszym odcinku podcastu Z Miłości do Gór Bartek Solik odwiedza z mikrofonem Łysą Polanę, aby porozmawiać z tutejszym leśniczym - Tadeuszem Figurą i jego żoną Ireną. Tadeusz i Irena sprowadzili się tu w 1990 roku. Zdecydowali się na pozbawione wygód, surowe życie w drewnianym domu pośrodku lasu ponad 20 km od Zakopanego. To ustronie gwarantowało jednak wspaniałą bliskość Tatr. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Tadeusz Figura, leśniczy Obwodu Ochronnego Łysa Polana. Fot. Bartek Solik Materiały wykorzystane w audycji:  Radwańska-Paryska Z., Paryski W.H., Wielka encyklopedia tatrzańska, Poronin 1995 Hennel R., Tatrami urzeczeni, Warszawa 1979 A.M. Tryba, Miałam szczęście zamieszkując w Parku, "Tatry" 2023, nr 86, s. 126-127.  

Jeśli zestawimy hasła „architektura” i „Zakopane”, to wynikiem dla wielu z nas będzie z pewnością Witkiewicz. Jednak Zakopane to nie tylko Oksza i Koliba, ale również masywna Tuberoza czy trzypiętrowa modernistyczna kamienica, w której dziś mieści się restauracja Watra. Co łączy tę drugą parę budynków? Otóż postać architekta – Mariana Bernarda Wimmera. Zapraszamy do wysłuchania opowieści Jacka Zięby-Jasińskiego pt. Kołomyja pod Tatrami. Czytamy Tatry. Kwartalnik „Tatry” to pismo skierowane do wszystkich miłośników Tatr, wydawane przez Tatrzański Park Narodowy. Bogato ilustrowany magazyn liczy 200 stron. Tematyka jest zróżnicowana: od geologii i klimatu, poprzez świat roślin i zwierząt oraz to wszystko, co wiąże się z obecnością człowieka w górach, a więc przez historię, etnografię, turystykę, taternictwo, sport i różne dziedziny twórczości artystycznej, aż po filozofię. Teraz, dzięki podcastowi Czytamy Tatry, wybranych tekstów z kwartalnika możesz również posłuchać.   Czytają: Agnieszka Postrzygacz, Marcin Popczyński. Nagranie powstało we współpracy z Audioteką S.A. Na zdjęciu: okładka "Tatr" nr (85) 3/2034 - Czas - autorem zdjęcia jest Kuba Witos.

Obwód Ochronny Kośne Hamry to w Tatrzańskim Parku Narodowym leśnictwo szczególne. Jedyny znakowany szlak znają raczej lokalsi, a z milionów turystów, którzy wędrują po Tatrach nie zagląda tu prawie nikt. Leśnicy mają za to innych gości - zastępy korników drukarzy. To one wraz z wiatrem halnym kształtują dynamikę zmian w tutejszym lesie. W najnowszym odcinku podcastu Z Miłości do Gór Bartek Solik zagląda z mikrofonem do jedynego poza Tatrami obwodu ochronnego. Gościem jest leśniczy Piotr Krzan, który poza pracą w lesie buduje także instrumenty. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Piotr Krzan w swojej pracowni lutniczej. Fot. Bartek Solik Materiały wykorzystane w audycji: B. Solik, Poza Tatrami, "Tatry" 2021, nr 78, s. 142-149.

Ničivé tornádo, povodeň, velký požár nebo zemětřesení, to jsou důvody, kdy vlády a úřady každého civilizovaného státu okamžitě začnou pomáhat svým občanům. Je tu ale pár výjimek. Například ve slovenské vesnici Telgárt pod Nízkými Tatrami vyhořela v červenci část romské osady a sto dvacet lidí včetně třiceti dětí se ocitlo na ulici. Obec jim zajistila vojenské stany, ve kterých ale žijí dodnes. Bez vody, bez sociálního zázemí a bez tepla. Pomoc je přitom stále v nedohlednu.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Norbert Bödör čelí obžalobe v kauze Dobytkár. Neexistuje priamy svedok, ktorý by potvrdil, že Bödör priamo dostával úplatky od farmárov. Či pôjde do väzenia, záleží na dôkazoch o praní špinavých peňazí.Ako sa niečo také dá dokázať? Rozhodujúcim faktorom môže byť čistý telefón, s ktorým kedysi sám prišiel na políciu. Alebo – plán na stavbu termálneho kúpaliska pod Tatrami. Krimiseriál Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení so služby Aktuality Navyše.Norbert Bödör kúpil firmu, ktorá mala stavať kúpalisko, za 3 milióny. Petrovi Kubovi potom tú istú firmu predal za 16 miliónov. Na firme sa medzitým nič nezmenilo – a Bödör tak podľa obžaloby vypral špinavé peniaze z úplatkov. Ako sa Bödör a Kuba bránia pred súdom?Peter Kuba totiž konal proti logike podnikania – draho nakupoval a lacno predával. Avšak Bödör konal zdanlivo logicky. Je teda možné, že to Bödörovci vymysleli tak dobre, že ho za to neodsúdia? Dokázať niekomu legalizáciu príjmov z trestnej činnosti totiž nie je jednoduché.Krimipodcastovú sériu Mafiánsky štát napísal a načítal Peter Hanák. Na tejto epizóde spolupracovali Peter Sabo, Ivana Zigová, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.