Podcasts about tatrami

W dzisiejszym odcinku Bartek Solik spotyka się z Witoldem Huculakiem – geografem, znawcą Tatr i pasjonatem malarstwa pejzażowego – by wspólnie odkryć, jak od XIX wieku aż po dziś dzień artyści próbują uchwycić majestat Tatr na płótnie. Dowiemy się, jak góry inspirowały mistrzów takich jak Głowacki, Wyczółkowski czy Malczewski, dlaczego Giewont i Morskie Oko były malowane setki razy i jak kolekcjonowanie obrazów może być wyrazem miłości do gór. Jeśli kochasz sztukę i Tatry albo po prostu dobre opowieści – ten odcinek jest dla Ciebie. Zapraszamy!  Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Jan Nepomucen Głowacki, Morskie Oko, olej, ok. 1837-1840 (?), Muzeum Narodowe w Kielcach. Materiały wykorzystane w audycji:  Jabłońska T., Sztuki piękne pod Tatrami, Zakopane 2015

Po długiej przerwie Bartek Solik wraca z nowym kosmicznym odcinkiem podcastu Z Miłości do Gór! Dziś będziemy wspólnie obserwować nocne niebo nad Tatrami. Gościem audycji jest Jakub Grygiel, astrofotograf i astronom obserwacyjny. Postaramy się znaleźć optymalne miejsce do podziwiania gwiazd i planet, a przez teleskop przyjrzymy się Gwieździe Wieczornej czyli Wenus. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Wiosenna Droga Mleczna nad Tatrami. Fot. Jakub Grygiel/instagram.com/podtatrami/

Britský hudobník James Evans sa v 90. rokoch vydal pešo do Jeruzalema, prišiel na Slovensko a už u nás pod Tatrami zostal. Umelecky inšpirujúcu mladosť, poznačenú úspechmi i ťažkosťami zvládal s preňho najväčšou pomocou – Bohom. Hral pred desaťtisícovým publikom i pár ľuďmi, v hudbe dokáže vyjadrovať, na čo nestačia slová. Sandre Vychlopenovej porozpráva o rodine, na ktorú je hrdý, čerstvo vydaných skladbách, sérii duchovných koncertov i nedávnom hraní na slávnostnom ceremoniáli pre UEFA. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: James Evans (hudobník, Brit viac ako 20 rokov žije na Slovensku). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Naše pozvanie už po druhý raz prijal astrofotograf Tomáš Slovinský, ktorého fotky NASA už niekoľkokrát určila za Astronomy Picture of the Day. Ako sa pozoruje polárna žiara, kde a kedy bude v Španielsku zatmenie slnka spolu s Perseidmi, ako sa pod Tatrami cestuje za kométou tak, aby sadla nad Lomničák, ako sa bookuje ubytovanie v pásme totality a mnoho ďalšieho nám Tomáš prezradil počas výživnej trištvrťhodinky.Ak dopočúvate do konca, môžete súťažiť o jeden z dvoch podpísaných kalendárov na rok 2025!V 82. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v čom je zatmenie odlišné na obzore a v nadhlavníku,čo je to protisvit,na aké nebeské úkazy sa môžeme tešiť budúci rok,ktorý meteorický roj by mal byť v 2025 bohatší ako Perseidy,a kam sa v Európe cestuje za polárnou žiarou.O astrofotografii a cestovaní za ňou sa v 82. epizóde Slnečnej zostavy s Tomášom Slovinským rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/snRih4d/cestuje-po-svete-a-foti-zatmenia-polarne-ziary-a-komety-tomas-slovinsky-podcast-slnecna-zostava/ Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

Vysoké Tatry dvadsať rokov po kalamite. | Hostia: Peter Chudý (bývalý riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry) a Erik Baláž (ekológ a aktivista). | Pred dvadsiatimi rokmi sa Tatrami prehnala veterná smršť, ktorá výrazne zmenila tvár národného parku. Nasledujúce roky sa viedli horlivé diskusie o spôsobe obnovy poškodeného lesa aj o tom, aké funkcie a v akom rozsahu má dominantná lokalita spĺňať. Aké lekcie táto udalosť priniesla? Ktorým smerom sa Tatry posunuli – k väčšej ochrane a biodiverzite, alebo k rozvoju cestovného ruchu a developmentu? A do akej miery sa tieto sféry dokážu prelínať? Môžeme dnes vo Vysokých Tatrách hovoriť o zdravom lese – v porovnaní so stavom pred kalamitou? Do akej miery a akým spôsobom sa les obnovil? Hrozí, že sa kalamita obdobných rozmerov zopakuje? Ktorý z navrhovaných prístupov priniesol lepšie výsledky – vyťaženie kalamitného dreva, alebo bezzásahový prístup? Ako sa Vysoké Tatry zmenili ako destinácia cestovného ruchu – sú dnes turistickejšie ako pred kalamitou? Umožnila kalamita realizovať developerské projekty a zahustiť infraštruktúru cestovného ruchu? Spĺňajú Vysoké Tatry nároky modernej vysokohorskej destinácie? Akým výzvam čelia Vysoké Tatry v súčasnosti? Je možné obojstranne výhodné spojenie cestovného ruchu a ochrany prírody, alebo ide o principiálne protichodné požiadavky? Ako budú Tatry vyzerať o ďalších 20 rokov? | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Matej Makovický. Ako inkluzívne pristúpiť k dôchodcom na školách? Ako jednotne nazvať zákazky v našej malebnej krajinke pod Tatrami?V relácii sa dozviete:Ktorý komik stavia rýchlejšie než ministerstvo dopravyPrečo by sa každá zákazka mala volať „Karpatský tunel"Kto bude dobrým človekom v čele parlamentuKtorý minister si zaslúži len komplimentyKtorý predseda strany má dušu mladého a dynamického človekaPrečo sú nelogické výroky o dôchodcovsko rasizmeAko naložiť so symbolmi bývalého režimuPrečo k totalite necúvame, ale ideme k nej rovno

Hosťom 72. epizódy podcastu LAJF je horolezec, skialpinista, extrémny športovec a hlavne príjemný mladý muž - Matěj Bernát.  S Matejom sme sa stretli na chate pri Zelenom plese a porozprávali sa o jeho aktívnom živote v horách aj mimo nich. Začali sme našimi Tatrami, pokračovali sme Alpami až sme sa dostali do Himálájí, odkiaľ sa nedávno vrátil z úspešnej expedície na ôsmej najvyššej hore sveta - Manaslu. Prebrali sme samozrejme pár väčších projektov a tiež zvýšil čas na prepojenie hôr s bežným životom.  Prajeme príjemné počúvanie! Sleduj Matěj Bernát Web: ⁠https://www.matejbernat.cz⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠@bernatmatej⁠ Film Simply Beautiful s Márom Holečkom ⁠https://www.youtube.com/watch?v=yFFzkbZund8⁠ Sleduj LAJF Podcast Web: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.lajfpodcast.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Facebook: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ BuyMeACoffee: ⁠⁠⁠⁠lajf_podcast⁠⁠⁠⁠ Sleduj JEHA Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@jeha_noir⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sleduj Haglofs Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@jsem.outsider⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@haglofs⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sleduj Bohuš Antoška Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Strava: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028⁠⁠⁠

„Bolo by asi najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kto to bol Franz Kafka? Je jeho dielo stále relevantné? A čo má spoločné s Vysokými Tatrami? Počúvajte náš podcast! MILAN RICHTER Slovenský básnik, dramatik, prekladateľ, vydavateľ a znalec života a diela Franza Kafku. Vydal dvanásť zbierok básní, napísal dve divadelné hry o Kafkovi a jednu venoval aj vyšetrovaniu smrti Marilyn Monroe. Preložil viac než deväťdesiat kníh a divadelných hier z viacerých jazykov od autorov ako Goethe, Rilke, Andersen, Hemingway, Džibrán či Neruda. Udelili mu viacero cien a vyznamenaní — Cenu Švédskej akadémie za básnický preklad, Bjørnsonovu cenu, Cenu Jána Hollého alebo aj Nórsky kráľovský rad za zásluhy (rytier I. triedy). REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (6. 8. 2024) Pýta sa & mixuje: Jakub Lenart Zvučí: Peter Sivanič Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Prvá rómska, národnostná škola - pre a proti. | Hostia: Lucia Brutovská (riaditeľka ZŠ Rakúsy), Alexander Mušinka (antropológ z Prešovskej univerzity), Vlado Rafael (pedagóg, zakladateľ EduRoma). | Nahrávka: Ábel Ravasz (Ministerstvo školstva SR). | V Rakúsoch pod Tatrami vzniká rómska národnostná škola. Má pomôcť vzdelávať sa deťom, ktoré neovládajú slovenský jazyk, a vychovávať ich k hrdosti na svoju národnosť, kultúru a etnicitu. Kritici sa však obávajú prehĺbenie segregácie. Aké sú teda za a proti vzniku takejto škole? A kedy začne konečne fungovať? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Kilka tygodni temu premier Słowacji padł ofiarą zamachu. Zatrzymany tuż po ataku napastnik oddał do Roberta Ficy kilka strzałów. Premier w stanie krytycznym trafił do szpitala, przeszedł dwie długie i skomplikowane operacje. Obecnie dochodzi do siebie. To wszystko wiemy z wyjątkowo skąpych informacji od współpracowników premiera - w tym faktycznie go zastępującego ministra obrony Roberta Kaliniaka, enfant terrible slowackiej polityki.O motywacji sprawcy - politycznej - wiemy natomiast z wycieku nielegalnie sporządzonego nagrania, na którym już po zatrzymaniu sprawca mówi o tym, dlaczego zaatakował. Mianowicie, miał się nie zgadzać z kontrowersyjnymi działaniami premiera, określanymi przez opozycję mianem zamachu na demokrację i demontażu państwa prawa.O tym, jak wygląda Słowacja kilka tygodni po zamachu, czy tragiczne wydarzenia ochłodziły jakoś bardzo spolaryzowane społeczeństwo, czy wręcz przeciwnie, rozmawiam z dziennikarzem czeskiego portalu Seznam Zpravy Filipem Harzerem.W rozmowie między innymi o tym, kto kogo i za co chce obecnie w Słowacji rozliczać, a kto kogo i za co zakazywać. Przypominamy też, że motywowane politycznie akty przemocy, które można powiązać z wypowiedziami polityków, nie są niestety pod Tatrami nowością. I że ciężko znaleźć w tym kraju kogoś, komu z całkowitą pewnością nie można by zarzucić mowy nienawiści wobec politycznych rywali czy mniejszości; paradoksalnie, ci najagresywniejsi w przeszłości, dziś najgłośniej domagają się bicia w cudze piersi.Jeśli odcinek Ci się spodoba, możesz postawić mi wirtualną kawę w serwisie Buy Coffee.Z góry dziękuję.Zdjęcie na okładce autorstwa Andreja KlizanaW jinglu podcastu wykorzystuję fragment IX symfonii "Z Nowego Świata" autorstwa Antonina Dvořáka, pochodzącego z MUSOPEN.ORG

Nahoru s cepínem, dolů na paraglidu. Nebo na vrchol na paraglidu a dolů na lyžích. Slovenský paraglidista a alpinista Juraj Koreň alias Ďurifuk létá s lyžemi nad horami a vybírá si ve vzduchu, který kopec sjede. O tvrdých zkušenostech i úžasné svobodě létání nad Alpami, Tatrami i Himálaji vypráví v nové epizodě podcastu Casablanca.Všechny díly podcastu Casablanca můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nahoru s cepínem, dolů na paraglidu. Nebo na vrchol na paraglidu a dolů na lyžích. Slovenský paraglidista a alpinista Juraj Koreň alias Ďurifuk létá s lyžemi nad horami a vybírá si ve vzduchu, který kopec sjede. O tvrdých zkušenostech i úžasné svobodě létání nad Alpami, Tatrami i Himálaji vypráví v nové epizodě podcastu Casablanca.

Ranní brífink Jakuba Troníčka: Po opětovném nástupu vlády Roberta Fica se Slovensko ponořilo do blbé nálady. Čistky v bezpečnostních složkách, zásahy do justice, lísání se k Rusku, nostalgie po normalizačních časech, to všechno je pod Tatrami realitou. Část lidí proti tomu protestuje, čím dál tím víc Slováků se ale spíše noří do jakési frustrace a apatie. Naopak v sousedním Maďarsku se stojaté vody autoritářského režimu Viktora Orbána rozhýbaly, když kvůli skandálu spojeném s kontroverzní milostí rezignovala tamní prezidentka Katalin Nováková. Co se to děje v regionu střední Evropy a co to může znamenat pro nás? V Ranním brífinku odpovídá hlavní analytik Hospodářských novin Martin Ehl.

Ranní brífink Jakuba Troníčka: Po opětovném nástupu vlády Roberta Fica se Slovensko ponořilo do blbé nálady. Čistky v bezpečnostních složkách, zásahy do justice, lísání se k Rusku, nostalgie po normalizačních časech, to všechno je pod Tatrami realitou. Část lidí proti tomu protestuje, čím dál tím víc Slováků se ale spíše noří do jakési frustrace a apatie. Naopak v sousedním Maďarsku se stojaté vody autoritářského režimu Viktora Orbána rozhýbaly, když kvůli skandálu spojeném s kontroverzní milostí rezignovala tamní prezidentka Katalin Nováková. Co se to děje v regionu střední Evropy a co to může znamenat pro nás? V Ranním brífinku odpovídá hlavní analytik Hospodářských novin Martin Ehl.

Łysa Polana jest najdalej na wschód wysuniętym obwodem ochronnym w Tatrzańskim Parku Narodowym. To dla wielu turystów brama w Tatry. W dzisiejszym odcinku podcastu Z Miłości do Gór Bartek Solik odwiedza z mikrofonem Łysą Polanę, aby porozmawiać z tutejszym leśniczym - Tadeuszem Figurą i jego żoną Ireną. Tadeusz i Irena sprowadzili się tu w 1990 roku. Zdecydowali się na pozbawione wygód, surowe życie w drewnianym domu pośrodku lasu ponad 20 km od Zakopanego. To ustronie gwarantowało jednak wspaniałą bliskość Tatr. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Tadeusz Figura, leśniczy Obwodu Ochronnego Łysa Polana. Fot. Bartek Solik Materiały wykorzystane w audycji:  Radwańska-Paryska Z., Paryski W.H., Wielka encyklopedia tatrzańska, Poronin 1995 Hennel R., Tatrami urzeczeni, Warszawa 1979 A.M. Tryba, Miałam szczęście zamieszkując w Parku, "Tatry" 2023, nr 86, s. 126-127.  

Jeśli zestawimy hasła „architektura” i „Zakopane”, to wynikiem dla wielu z nas będzie z pewnością Witkiewicz. Jednak Zakopane to nie tylko Oksza i Koliba, ale również masywna Tuberoza czy trzypiętrowa modernistyczna kamienica, w której dziś mieści się restauracja Watra. Co łączy tę drugą parę budynków? Otóż postać architekta – Mariana Bernarda Wimmera. Zapraszamy do wysłuchania opowieści Jacka Zięby-Jasińskiego pt. Kołomyja pod Tatrami. Czytamy Tatry. Kwartalnik „Tatry” to pismo skierowane do wszystkich miłośników Tatr, wydawane przez Tatrzański Park Narodowy. Bogato ilustrowany magazyn liczy 200 stron. Tematyka jest zróżnicowana: od geologii i klimatu, poprzez świat roślin i zwierząt oraz to wszystko, co wiąże się z obecnością człowieka w górach, a więc przez historię, etnografię, turystykę, taternictwo, sport i różne dziedziny twórczości artystycznej, aż po filozofię. Teraz, dzięki podcastowi Czytamy Tatry, wybranych tekstów z kwartalnika możesz również posłuchać.   Czytają: Agnieszka Postrzygacz, Marcin Popczyński. Nagranie powstało we współpracy z Audioteką S.A. Na zdjęciu: okładka "Tatr" nr (85) 3/2034 - Czas - autorem zdjęcia jest Kuba Witos.

Obwód Ochronny Kośne Hamry to w Tatrzańskim Parku Narodowym leśnictwo szczególne. Jedyny znakowany szlak znają raczej lokalsi, a z milionów turystów, którzy wędrują po Tatrach nie zagląda tu prawie nikt. Leśnicy mają za to innych gości - zastępy korników drukarzy. To one wraz z wiatrem halnym kształtują dynamikę zmian w tutejszym lesie. W najnowszym odcinku podcastu Z Miłości do Gór Bartek Solik zagląda z mikrofonem do jedynego poza Tatrami obwodu ochronnego. Gościem jest leśniczy Piotr Krzan, który poza pracą w lesie buduje także instrumenty. Zapraszamy! Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Na zdjęciu: Piotr Krzan w swojej pracowni lutniczej. Fot. Bartek Solik Materiały wykorzystane w audycji: B. Solik, Poza Tatrami, "Tatry" 2021, nr 78, s. 142-149.

Demontaż prokuratury specjalnej, pozbawienie ochrony mundurowych sygnalistów, zmniejszenie kar za korupcję - o takie zmiany zabiega szef nowego słowackiego rządu Robert Fico.Unia Europejska apeluje do niego o wstrzemięźliwość, prezydentka Zuzana Czaputowa zapowiada weto a opozycja, mówiąc o ataku na praworządność, wyprowadza ludzi na ulice.W kolejnym odcinku specjalnym opowiadam o tym, jak wygląda Słowacja, w której do władzy wrócił człowiek odpowiedzialny - jak mówią sami sami Słowacy - za zbudowanie w przeszłości pod Tatrami państwa mafijnego.I trudno oprzeć się wrażeniu, że teraz, w ekspresowym tempie, zabiega o jego restytucję. Tempie bardziej nawet ekspresowym, niż to, w jakim PiS zabrał się za legislacyjne zmiany w 2015 roku.* W jinglu podcastu wykorzystuję fragment IX symfonii "Z Nowego Świata" autorstwa Antonina Dvořáka, pochodzącego z MUSOPEN.ORG

Ničivé tornádo, povodeň, velký požár nebo zemětřesení, to jsou důvody, kdy vlády a úřady každého civilizovaného státu okamžitě začnou pomáhat svým občanům. Je tu ale pár výjimek. Například ve slovenské vesnici Telgárt pod Nízkými Tatrami vyhořela v červenci část romské osady a sto dvacet lidí včetně třiceti dětí se ocitlo na ulici. Obec jim zajistila vojenské stany, ve kterých ale žijí dodnes. Bez vody, bez sociálního zázemí a bez tepla. Pomoc je přitom stále v nedohlednu.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Norbert Bödör čelí obžalobe v kauze Dobytkár. Neexistuje priamy svedok, ktorý by potvrdil, že Bödör priamo dostával úplatky od farmárov. Či pôjde do väzenia, záleží na dôkazoch o praní špinavých peňazí.Ako sa niečo také dá dokázať? Rozhodujúcim faktorom môže byť čistý telefón, s ktorým kedysi sám prišiel na políciu. Alebo – plán na stavbu termálneho kúpaliska pod Tatrami. Krimiseriál Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení so služby Aktuality Navyše.Norbert Bödör kúpil firmu, ktorá mala stavať kúpalisko, za 3 milióny. Petrovi Kubovi potom tú istú firmu predal za 16 miliónov. Na firme sa medzitým nič nezmenilo – a Bödör tak podľa obžaloby vypral špinavé peniaze z úplatkov. Ako sa Bödör a Kuba bránia pred súdom?Peter Kuba totiž konal proti logike podnikania – draho nakupoval a lacno predával. Avšak Bödör konal zdanlivo logicky. Je teda možné, že to Bödörovci vymysleli tak dobre, že ho za to neodsúdia? Dokázať niekomu legalizáciu príjmov z trestnej činnosti totiž nie je jednoduché.Krimipodcastovú sériu Mafiánsky štát napísal a načítal Peter Hanák. Na tejto epizóde spolupracovali Peter Sabo, Ivana Zigová, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pokus o mimoriadnu schôdzu parlamentu, lebo že tu nemá fungovať právny štát,na druhej strane rozhodnutie súdu o treste pre Bernarda Slobodníka. Za prijímanie úplatkov pre policajnú chobotnicu. Pondelok, v ktorom sa proti sebe postavil pohľad politikov na čele s Robertom Ficom a orgánov súdnej moci. Ak prví hovoria o prevrate, druhí len akceptujú priznanie človeka, ktorý sa korupcii na najvyšších miestach priznal a začal o nej otvorene rozprávať. To všetko naviac v deň, kedy si pripomíname 55 rokov od násilnej okupácie krajiny z roku 1968. Hlava štátu tiež prakticky odvolala obvineného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Horúčavy tak v krajine pod Tatrami pretrvávajú nielen tie zo slnka, ale čoraz teplejšie je aj z blížiacich sa volieb. Okrem premiéra a parlamentných politikov budete počuť aj Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu a Ivu Zigovú, reportérku Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dôvera či nedôvera nie sú vôbec abstraktné pojmy. Ich úroveň môžeme pocítiť rovno na peniazoch", tvrdí Hugo Gloss z Dekk inštitútu, ktorý systematicky študuje koncept dôvery.Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery. A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti. Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni. Ako teda na nedôveru, aby sme si verili?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský skauting patrí medzi najväčšie výchovné organizácie pre deti a mládež na Slovensku. Ústredie Slovenského skautingu vedie Mária Budzáková, skautským menom Reti-Tuli. Je skautkou z mladého 18. zboru Radostného Srdca Vrbov. Vyrastala v malej dedinke pod Tatrami, v Levkovciach, kde niekoľko rokov viedla oddiel. Študovala na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor strategický manažment. Počas vysokej školy sa aktívne zapájala do aktivít Programovej rady a momentálne vedie tím Radcovského fóra. Vo voľnom čase s úsmevom na tvári hlavne cestuje, či už do zahraničia alebo po slovenských horách. Zhovára sa s ňou Darina Mikolášová.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Český prezident Petr Pavel naznačuje, že európske štáty musia lepšie monitorovať aktivity ruských občanov. Na Slovensku sa pritom darí aj niekoľkým Rusom, ktorí v iných krajinách čelili podozreniam alebo im z bezpečnostných dôvodov nebol poskytnutý pobyt.  Aktuality.sk včera upozornili na prípad ruského občana Alexeja Sukmanova, ktorý pod Tatrami vlastnil hotel. Keď si bol istý, že dostane povolenie na pobyt na Slovensku, hotel zatvoril a zamestnancom pri výpovedi tvrdil, že keď už bude mať pobyt, nebude potrebovať fungujúcu firmu. Sukmanov je pritom aktér kauzy Panama Papers a už fínski novinári upozornili na podozrenie, že pral špinavé peniaze. Náš reportér zistil aj ďalší podobný prípad – ruského podnikateľa, ktorý má vinicu v slovenskej časti Tokaja. V Česku ho vyhodnotili ako hrozbu a neudelili mu pobyt. Slovenské bezpečnostné zložky však tú istú hrozbu nevidia. Budete počuť aj bepečnostného experta Victora Breinera, aj prvého viceprezidenta policajného zboru Branka Kišša, ktorého sme sa pýtali, či je vôbec možné monitorovať všetkých ruských emigrantov. Moderuje Peter Hanák.

Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.

  Prečo niektoré spoločnosti pod tlakom vydržia aj stročia, či dokonca pod ním zosilnejú, a iné sa rozpadnú prakticky samé, „pod vlastnou váhou“? Otázka, ktorá čoraz viac zamestnáva aj krajinku pod Tatrami. Príčinou je merateľný nárast bazálnej nedôvery, či naopak výrazný pokles dôvery.   A ak si ľudia nedôverujú, či dôverujú málo, má to rovnako merateľné dôsledky – napríklad už len viac náročnej a až neprehľadnej papierovačky pri uzatváraní zmlúv, lebo, na čo všetko musíme myslieť, keď si nedôverujeme. A rovnako menej šťastia v spoločnosti.   Ako na tom s dôverou sme a čo sa dá robiť, aby sme smerovali k šťastiu? Otázky, ktoré sa u nás dokonca zhmotnili a dali vznik výskumnej inštitúcii – a konkrétne Dekk inštitútu, ktorý má štúdium dôvery/nedôvery v spoločnosti vo svojej hlavnej náplni.   Ako teda na nedôveru, aby sme si verili? Téma pre Huga Glossa z tohto inštitútu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Co wpływa na krajobraz Himalajów i jakie elementy rzeźby terenu można tam odnaleźć? Jak zmienia się krajobraz wraz ze zmianami wysokości? Kim są szerpowie? Czy istnieją podobieństwa pomiędzy Tatrami i Himalajami? Wiedziałeś o tym, że nie ma różnic dla mózgu czy książkę słuchasz, czy ją czytasz? Liczy się treść. A wiedziałeś o tym, że podcasty pozwalają zaoszczędzić mnóstwo czasu, bo możesz ich słuchać (uczyć się) w trakcie spaceru, jazdy samochodem itp? No to może wiedziałeś, że poziom utrzymania uwagi przy podcastach jest ponad dwukrotnie większy w porównaniu do oglądania filmów np na youtube? Zapewne wiesz także, że mniej niż 1/3 ludzi można sklasyfikować jako tylko wzrokowców lub tylko słuchowców, a więc żeby uzyskać jak najlepszy rezultat należy mieszać style zdobywania wiedzy? Jeżeli to wszystko już wiesz, to zapewne korzystasz z podcastów GeoEdukacji przy nauce geografii, a jeżeli tego nie wiedziałeś - to masz dobry powód, aby zacząć ich słuchać. Podoba Ci się ten podcast oraz fakt, że jest dostępny bezpłatnie? Postaw autorowi kawę: https://www.buymeacoffee.com/geoeduka Zachęcam do wspierania serwisu i podcastu GeoEdukacja: https://geoedukacja.edu.pl/patronite/ Ucz się łatwiej geografii dzięki bezpłatnym grom lub zyskaj dostęp do wszystkich podcastów poprzez sklep google play: https://play.google.com/store/apps/developer?id=GeoEdukacja I odwiedź w wolnej chwili profil GeoEdukacji na fb: https://www.facebook.com/GeoEdukacja-100837951452989/ lub Instagramie: https://www.instagram.com/geoedukacja/ a może na Tik Toku: https://www.tiktok.com/@geoedukacja

Norbert Bödör čelí obžalobe v kauze Dobytkár. Neexistuje priamy svedok, ktorý by potvrdil, že Bödör priamo dostával úplatky od farmárov. Či pôjde do väzenia, záleží na dôkazoch o praní špinavých peňazí.Ako sa niečo také dá dokázať? Rozhodujúcim faktorom môže byť čistý telefón, s ktorým kedysi sám prišiel na políciu. Alebo – plán na stavbu termálneho kúpaliska pod Tatrami. Krimiseriál Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení so služby Aktuality Navyše. Norbert Bödör kúpil firmu, ktorá mala stavať kúpalisko, za 3 milióny. Petrovi Kubovi potom tú istú firmu predal za 16 miliónov. Na firme sa medzitým nič nezmenilo – a Bödör tak podľa obžaloby vypral špinavé peniaze z úplatkov. Ako sa Bödör a Kuba bránia pred súdom? Peter Kuba totiž konal proti logike podnikania – draho nakupoval a lacno predával. Avšak Bödör konal zdanlivo logicky. Je teda možné, že to Bödörovci vymysleli tak dobre, že ho za to neodsúdia? Dokázať niekomu legalizáciu príjmov z trestnej činnosti totiž nie je jednoduché. Krimipodcastovú sériu Mafiánsky štát napísal a načítal Peter Hanák. Na tejto epizóde spolupracovali Peter Sabo, Ivana Zigová, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Lucia Ďuriš Nicholsonová zakladá stranu. A bude to strana iná. Edo hľadá alebo už nehľadá 76-tku, kto sa už v tom má vyznať. Tanečník Erik Ňarjaš to dotancoval až do Tiposu. Nemci sa nevedia rozhodnúť, či sú proti uhliu alebo za uhlie, a skončilo to násilím. V Česku tiež majú svoju Romanu, ktorá hovorí v morzeovke, pod Tatrami sa kradnú hranoly a rušňovodič v Nemecku to nedával a opustil sa. - A neuveríte, máme merch, konkrétne tričko s motívom tragéda týždňa. Takže keď ho chcete, bežte na www.piatocek.com. Dávid Tvrdoň opakuje, choďte na piatocek.com. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na: patreon.com/piatocek - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockaren - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: instagram.com/piatocek_podcast - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

Pod koniec XIX wieku był jednym z najlepszych znawców Tatr. Jego przewodnik spopularyzował nasze najwyższe góry i sprawił, że pod Giewont zaczęli tłumnie przyjeżdżać turyści. Znaczna część szlaków tatrzańskich powstałych w tamtych czasach jest dziełem właśnie tego człowieka. Bohaterem dzisiejszego odcinka podcastu Z Miłości do Gór jest Walery Eljasz, nazywany czasem Ministrem Tatr. Bartek Solik odwiedza z mikrofonem wystawę twórczości Eljasza w Centrum Edukacji Przyrodniczej TPN i szuka śladów jego pierwszego domu przy Krupówkach. Zapraszamy! Na zdjęciu: Walery Eljasz. Fotografia pochodzi z wystawy "Walery Eljasz. Artysta zahartowany Tatrami".  Scenariusz, nagrania, montaż: Bartek Solik Materiały wykorzystane w audycji: Pawlikowski J.G., "Wierchy" 1930, rocznik 8, s. 162-166 Olszewicz, W., "Wierchy" 1965, rocznik 34, s. 159-169 Pinkwart, M.: Zakopiańskim szlakiem Walerego i Stanisława Eljaszów. Warszawa-Kraków, 1988 Radwańska-Paryska, Z. Paryski, H.: Encyklopedia tatrzańska. Warszawa, 1973    

Jeho fotky si už všimla aj NASA, fotí na púšťach a sopkách, má prenosné planetárium, s ktorými učí na školách. O najkrajšom nočnom koníčku sme sa v prvom interview Slnečnej zostavy rozprávali s astrofografom Tomášom Slovinským. Svetelné znečistenie sa každým rokom zhoršuje o cca 10 %. Starlinky a ostatné satelity tiež nepridávajú vedcom a fotografom na pohode. Kým je to však možné, Tomáš cestuje po celom svete, aby zachytil tie najkrajšie nebeské výjavy. Je spoluautorom nádhernej fotografie, ktorá zachytáva prechod kométy Neowise ponad Tatrami a svoje know-how odovzdáva ďalej na workshopoch a prednáškach. Akých chýb sa vyvarovať pri začiatkoch, ako sa cestuje s toľkým množstvom techniky, aké to je čakať týždne na správny moment? V 17. časti podcastu Slnečná zostava sa o nielen o tomto rozprávajú Marián Psár, Matúš Toderiška a ich hosť Tomáš Slovinský. V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa dozviete: rozdiel medzi deep sky a krajinárskou fotkou, aký je to pocit, keď sa tvoja fotka stane NASA Astronomy Picture of the Day, koľko stojí výbava začiatočníka, čo si Tomáš myslí o svetelnom znečistení, kde je na Slovensku najtmavšia obloha, a či sa mu v Čile podarilo odfotiť zatmenie slnka. Odkazy: Fotka kométy Neowise nad Tatrami Astronomy Picture of the Day Ako družice kazia zábery z vesmíru Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Na Slovensku začátkem února zaznívala slova o okupaci, o ztrátě suverenity, zrádcovství, bezpečnosti a zbraních, ale hlavně o Spojených státech a Rusku. Na pár dní tam přestalo být dominantní téma pandemie, přehlušily ho debaty k podpisu dohody o obranné spolupráci se Spojenými státy. Dokument je schválený a prezidentka Zuzana Čaputová ho ratifikovala. Jak se ale v této souvislosti objevilo přirovnání k okupaci z roku 1968 a proč se v zemi pod Tatrami tak daří dezinformacím?Všechny díly podcastu Evropa Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V podtatranskom regióne pôsobí prírodný staviteľ Marek Rabík a jeho remeselné družstvo Bývame zdravo. Možno poznáte zo sveta trend “tiny houses” a prírodných mobilných domov. Presne tomu sa Marek venuje. Marek sa venoval niečomu úplne inému. Pred pár rokmi však začal riešiť bývanie pre svoju rodinu. Chcel, aby bolo toto bývanie ohľaduplné k planéte aj zdraviu a to mu zmenilo celú jeho životnú cestu. Marekov neobyčajný príbeh je súčasťou dokumentu Sny, Drina a Pandémia, ktorý predstavuje päť reálnych príbehov, v ktorých sny, vďaka tvrdej drine prežili pandémiu. Za všetkými sme sa boli pozrieť, vyrozprávali nám svoj príbeh a postupne vám ich prinesieme. Dnes Marek Rabík Dokument Sny, drina a pandémia sleduj tu: https://www.volkswagenblog.sk/public/snydrinapandemia

Preteky Okolo Slovenska napísali jednu zo svojich najkrajších kapitol. Fanúšikovia sa po rokoch dočkali - trojnásobný majster sveta Peter Sagan poctil najväčšie cyklistické podujatie pod Tatrami svojou účasťou. Napriek tomu, že nevyhral žiadnu zo štyroch etáp, získal najcennejší žltý dres pre celkového víťaza. Jeho výkonmi opäť žila celá krajina. Nášmu Tourminátorovi sa budeme venovať aj v našom dnešnom podcaste.

Preteky Okolo Slovenska napísali jednu zo svojich najkrajších kapitol. Fanúšikovia sa po rokoch dočkali - trojnásobný majster sveta Peter Sagan poctil najväčšie cyklistické podujatie pod Tatrami svojou účasťou. Napriek tomu, že nevyhral žiadnu zo štyroch etáp, získal najcennejší žltý dres pre celkového víťaza. Jeho výkonmi opäť žila celá krajina. Nášmu Tourminátorovi sa budeme venovať aj v našom dnešnom podcaste.

Neznáma a tajomná! Taká je zaniknutá stredoveká osada Šoldov pod Tatrami. Legendy hovoria, že ju obývali obri, ktorí sa neskôr rozpŕchli do okolia a zanechali tu svojich potomkov. Preto sú vraj chlapi spod Tatier takí urastení a mocní. Nezachovali sa o nej žiadne písomné zmienky a nevie sa ani to, či sa tak naozaj volala. Medzi ľuďmi o nej odpradávna kolujú rôzne príbehy.

In this episode you will learn how to say the names of Slavic countries in Slovak. Also you will get some information about the Slovak Language and the Slovak alphabet. At the end you can find a  Legend about Slovaks and Slovakia.Episode notesFind out how many people speak Slovak language and how Slovak compares to other Slavic languages.  Learn how to pronounce letters in the Slovak alphabet, names of the Slavic countries and the following: 1.        Formal Hello or Good day - Dobrý deň2.        Formal Goodbye or See you later - Dovidenia3.        Informal Hello - Ahoj4.        Informal Hi - Čau5.        Hello on the phone - Haló6.        Bye or Until I hear you again - Dopočutia7.        Excuse me - Prepáčte8.        Yes - Áno9.        Maybe - Možno10.      No - Nie11.      Listen! - Počúvajte!12.      Repeat! - ZopakujteTimestamps:01:10 - About the Slovak language02:20 - Fun fact04:50 - Slovak alphabet12:17 - Names of the Slavic countries in Slovak18:15 - Review of Slovak words and phrases 20:50 - The legend of Slovaks and Slovakia24:30 - A little advicePovesť o Slovákoch a Slovensku Veľké bohatstvo Slovenska sa zachovalo v mnohých legendách, rozprávkach, príbehoch a ľudových piesňach, ktoré sa šírili z generácie na generáciu až do súčasnosti.Táto legenda sa odohráva mnoho rokov po veľkej potope. Poznáte príbeh o Noemovi a jeho arche, však? Ako zachránil každý národ, každé zviera a každú rastlinu atď.ALE! Viete, ako sa všetci títo ľudia a národy dostali tam, kde sú teraz? Len na chvíľu popremýšľajte: Keď ich Noa zachránil, všetci boli natlačení na jeho arche a neskôr, keď voda upadla, žili všetci na jednom mieste. Toto miesto nazvali STARÁ KRAJINA. Za tie roky narástli do veľkého počtu a uvedomili si, že všetci už nemôžu žiť vo svojej starej krajine. Išli teda k svojmu Pánovi a požiadali o pomoc. A Pán ich začal posielať do celého sveta s ich osobitným jazykom a špeciálnym darčekom, o ktorý poprosili. Niektoré národy žiadali slávu, nádheru, silu, úrodné krajiny, lesy plné zvierat a pod.A boli tu Slováci, malá skupina. Väčšie a silnejšie národy ich odsunuli na bok, a tak trpezlivo čakali na svoju príležitosť. Vedeli, že by bolo márne tlačiť malý národ dopredu. Pán sa ich opýtal: „No, čo vám mám dať? Ostatné národy už majú moc, zem a slávu. "Žiadame iba o jednu vec," povedali Slováci, "chceme iba vašu lásku, Pane." A Pán sa usmieva, usmieva na Slovákov, pretože sa mu ich žiadosť najviac páči.Vloží prst do rajskej studne, dotkne sa jazykov Slovákov a hovorí: „Dávam vám najkrajší jazyk na celom svete. Slovenský jazyk bude znieť ako spev anjelov. Bude to také krásne ako rosa svietiaca na slnku. Slovenský jazyk bude v máji taký príjemný ako vánok, taký sladký ako dieťa, ktoré utešuje jeho matka, taký pekný ako úsmev nevinného dieťaťa. Pri počúvaní jeho zvukov srdcia malých aj veľkých omladnú! “Po druhýkrát sa otočí k studni Raj a vezme si z nej tie najkrajšie piesne, vloží ich do úst Slovákov a povie: „Dávam vám aj tie najkrajšie piesne. Ak vaše ženy začnú spievať, vtáky stíchnu, potoky začnú šumieť a kopce trochu poskočia. Spev vašich žien zmení vašu krajinu na raj! “A Pán sa po tretíkrát usmeje a hovorí: „Všetko dobré prichádza v troch. “"A darujem vám krásnu zem pod Tatrami, ktorá bude vaším domovom." Tam budete pracovať na svojich poliach, tam budete vychovávať svoje rodiny a udržiavať slovenský jazyk. “A tak Slováci žijú pod Tatrami v krajine svojich otcov už viac ako tisíce rokov a zostanú tam navždy ... 

Tłumy turystów pod Tatrami widać od samego początku wakacji. Choć już teraz wiadomo, że tegoroczny sezon będzie kompletnie inny niż w latach poprzednich. Pandemia zrobiła swoje i np. obecnie wyjazd planujemy w ostatniej chwili, nie wiedząc, co wydarzy się za kilka tygodni. Inna sprawa, że większość z nas zdecydowała, że w tym roku wakacje spędzi w kraju – wyjazd za granicę to wciąż wiele zmieniających się często ograniczeń. Zakopane i okoliczne miejscowości wielu turystów wybrało więc na tegoroczne wakacje. Widać to na górskich szlakach, gdzie ratownicy TOPR informują o tłumach jak i na zakopiańskich Krupówkach. Tłoczno jest również w okolicznych miejscowościach turystycznych jak Białka czy Bukowina Tatrzańska. Szczyt sezonu ma przypaść tradycyjnie w połowie sierpnia w czasie tzw. długiego weekendu.

Jan Krzeptowski Sabała to jedna z najbardziej znanych postaci związanych z Tatrami. Żyjący w XIX wieku góral stał się sławny dzięki swoim gawędom i muzyce. Tematyką jego opowieści były często polowania na tatrzańskie zwierzęta. Wsłuchiwali się w nie tacy ludzie jak Stanisław Witkiewicz, Henryk Sienkiewicz, czy Stefan Żeromski - dzięki temu przetrwały w literaturze. Sabała tył także towarzyszem górskich wycieczek Tytusa Chałubińskiego. O tej legendarnej postaci  Łukasz Długowski rozmawia z jego potomkiem - Jaśkiem Krzeptowskim-Sabałą - przewodnikiem tatrzańskim, przyrodnikiem i edukatorem Tatrzańskiego Parku Narodowego. Podcast powstał w ramach kampanii "Śmieci?! Kto to widział?!" realizowanej przez Tatrzański Park Narodowy, dofinansowanej ze środków Narodowego Funduszu Ochrony Środowiska i Gospodarki Wodnej.  

Slovenskí hokejisti po dlhých ôsmich rokoch postúpili do štvrťfinále majstrovstiev sveta a znovu vyvolali v národe pod Tatrami hokejovú horúčku. Mladé mužstvo si získalo srdcia fanúšikov a viackrát príjemne prekvapilo. Treba však priznať, že tak, ako sme ukázali dobré momenty, nechýbali ani tie zlé. Redaktor Stanislav Benčat sa v podcaste TalkSport obhliadol za výkonmi slovenského tímu na šampionáte v Rige.

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb. A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho. Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami. „Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec. Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje. Moderuje Jaroslav Barborák.

Rok s rokom sa zbehol, marec s prvým marcom – 2020 s rokom 2021. Ak sa ale pred rokom volebná noc začala 29. februárom, po roku tohto dňa nieto. Napriek tomu tu máme prvé výročie od parlamentných volieb. A ak sa vtedy hovorilo a písalo o Matovičovi, ktorých všetkých – a najmä Fica - volebne zvalcoval, dnes tu máme rovnakého Igora Matoviča, ktorého valcuje pandémia, opúšťajú ho voliči, kritizujú koaliční partneri a v opozícii mu rastie stále hlasnejší vyzývateľ v osobe Ficovho učňa - expremiéra Petra Pellegriniho. Kam sme sa dostali po roku od parlamentných volieb? A nečakajú nás za „rohom“ ďalšie? Téma pre Sama Marca, komentátora a publicistu, rovnako prekladateľa, ktorý pravidelne reflektuje život v krajine medzi Dunajom a Tatrami. „Igor Matovič ako ho poznáme od začiatku – politik konfliktu – je ako premiér opozíciou vo vlastnej koalícii, to je absurdné nastavenie“, tvrdí Marec. Voľby mu vyhrala protikorupčná agenda. Hneď v prvých dňoch juž však zatienila pandémia nového koronavírusu. „Pandémia sa nedá politicky vyhrať, táto vládna zostava má smolu“, tvrdí Marec. Zložitú situáciu však samotný premiér len komplikuje. Moderuje Jaroslav Barborák.

Správy. Téma dňa. Unikátny poklad pod Tatrami. Po stopách bratov Siakeľovcov. Krasokorčuliar Ondrej Nepela.

Gościem programu będzie Maciej Pinkwart - pisarz bardzo pracowity i wszechstronny, uprawia różne gatunki literackie i dziennikarskie. Pisze wiersze, powieści, książki dokumentalne, przewodniki nie tylko po Polsce, felietony. Przez wiele lat mieszkał w Zakopanem i wiele jego prac związanych jest w tym regionem i z Tatrami. Erudyta i świetny mówca, więc warto go posłuchać. Nie będziemy mówić tylko o sztuce i przeszłości, Pinkwart mieszka do lat w Nowym Targu, więc ma inny punkt widzenia niż stołeczny, na nasze życie społeczne i polityczne.

Podtatranské mesto Svit patrí medzi najmladšie mestá na Slovensku. Za svoj vznik vďačí podnikateľskému plánu Jána Antonína Baťu, ktorý tu v 30tych rokoch minulého storočia postavil fabriku. Spoznajte nielen históriu mesta, ale aj život za múrmi závodu, ktorý patril svojho času k unikátom svetového formátu. Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dziś przywołamy ciekawe historie związane z Tatrami. Na rozważania o historii zapraszają tradycyjnie Urszula Pawlik i Agnieszka Strzemińska.

1. Generálka sa podarila. 2. Trnka zostal prakticky bez trestu. 3. Palermo pod Tatrami. 

Tematem dzisiejszego podcastu jest halny. Wiatr sam sprowokował temat, kiedy to w miniony piątek objawił się nad Tatrami charakterystycznym wałem z chmur. Przez cały weekend Tatrzański Park Narodowy informował o porywistym wietrze, który może łamać gałęzie i drzewa i odradzał wyjścia w góry. Ale to dopiero początek sezonu na halny... Posłuchajcie 28. odcinka podcastu Z miłości do gór, którego gośćmi są meteorolog Michał Furmanek oraz dr Tomasz Skrzydłowski z Działu Edukacji Tatrzańskiego Parku Narodowego. Zapraszamy.

Wykład Wojciecha Szatkowskiego zorganizowany w ramach wystawy „Krzycząc: Polska! Niepodległa 1918”, Muzeum Narodowe w Warszawie, 10 stycznia 2019 r. Zakopane i Tatry przed drugą wojną światową wychowały i przyciągały wiele barwnych postaci: literatów, malarzy, sportowców. Ich sylwetki przedstawił Wojciech Szatkowski z Muzeum Tatrzańskiego podczas wykładu towarzyszącego wystawie „Krzycząc: Polska! Niepodległa 1918” w Muzeum Narodowym w Warszawie. Prelegent podczas wykładu opowiedział o początkach turystyki tatrzańskiej oraz przytoczył barwne anegdoty na temat ludzi, którzy swoje życie związali z Tatrami i Zakopanem: artystów, przewodników, narciarzy i wspinaczy. W opowieści Wojciecha Szatkowskiego pojawiły się na takie postacie jak Stanisław Staszic, Tytus Chałubiński, Jan Gąsienica-Krzeptowski „Sabała”, Mieczysław Karłowicz, Zofia Stryjeńska, Wiesław Stanisławski, Józef Oppenheim czy Helena Marusarzówna. Czy w Zakopanem zachowało się jeszcze coś z międzywojennego mitu? Więcej w nagraniu wykładu.

#70 Silný výber – PRVÝ NIHILISTICKÝ DIEL! Senát Špecializovaného trestného súdu vyrazil svojim prvostupňovým rozhodnutím vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej Slovensku dych; radšej hamovať ako Bán-ovať; Reformné leto v hradnej Koniarni contra Tajní Eda Hegera (TEH); zahraničný kontext slovenskej šlamastyky.   Tento týždeň sa v redakcii niesol v znamení silného pocitu neskutočna (SPN™): v Kravinke, kde sa piesok lial a kde sa sypal vodopád údajne triumfovala slovenská justícia a dosiahli mierny pokrok v medziach zákona. Ale o tom už viac v 70. jubilejnom diele. Silný výber. Keď chýbajú slová. Jo, a inak by ste nás naozaj mohli výnimočne zazdieľať:-)!   Dnes si pripíjame a pripomíname 237 rokov od uznania nezávislosti USA, Veľkou Britániou a to podpísaním Versaillského mieru. Pripomíname si 25 rokov od únosu Michala Kováča mladšieho. 16. rokov od Beslanskej tragédie, kde zahynulo 334 rukojemníkov, z toho 186 detí. Ďalej si pripomíname deň ústavy SR. Pripomíname si jednu z najstrašnejších udalostí moderného sveta, a to 81 rokov od začiatku 2. Svetovej vojny. Taktiež pred 66 rokmi sa narodil ultimátny bieloruský prezident - Alexander Lukašenka. V pietnej spomienke si pripomíname 10 rokov od masakru v Devínskej Novej Vsi, kde 8 ľudí zahynulo a 15 bolo zranených. V neposlednom rade si pripomíname 47 rokov od skonu autora fantasy príbehov zo Stredozeme J.R.R. Tolkiena. Už je to 55 rokov od vyhlásenia nezávislosti Tibetu od Číny.  30. rokov od tragickej smrti velikána ruského roku Viktora Coja. 70. jubilejný diel SV.   Endorse: https://www.tomashrabek.sk/smrtnafacebooku/   Hudba v podcaste:  George Gershwin - Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba SV: Full Trunk - וואלק: https://www.youtube.com/watch?v=_6moAZgsVYs&list=WL&index=1 Magnifico - Mustafa: https://www.youtube.com/watch?v=otcpThCDozk

Starosta tatrzański, Piotr Bąk mówi o kopii krzyża na Giewoncie, który przywiózł do Gdańska w 40. rocznicę uroczystości związanych z powstaniem Solidarności. Przypomina, że Jan Paweł II wskazał na krzyż na Giewoncie i powiedział, że woła on do całej Polski "Sursum corda - w górę serca". Krzyż ma zostać umieszczony w Bazylice św. Brygidy w ołtarzu bursztynowym, wśród najważniejszych krzyży dla historii Polski, by stał się "symbolem łączności" pomiędzy poległymi stoczniowcami i ukochanymi przez polskiego papieża Tatrami. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/radiownet/message

Jak se vyvíjí otázka LGBT+ komunity u našich sousedů na Slovensku? Jaký je rozdíl mezi pražským a košickým pridem? A kdy se pod Tatrami dočkáme manželství stejnopohlavních párů? O tom všem jsme diskutovali se slovenským aktivistou Lako Oravcem. Naši nejmilejší, přejem příjemný poslouchání! A nezapomeňte nahlídnout i do zákulisí -> FB, IG -> @kydypodcast #queer #podcast #kydy #povidani #cesky #sranda #lgbtq+ #brno

Mirek Tóda vyrazil na židovský roadtrip na východ, kde ho sprevádza líder kapely Mojše band Michal Paľko. V jeho prvej časti prejdú Horný Spiš. Začnú v Huncovciach, kde za slávnym rabínom putovali študenti až zo zámoria a v Kežmarku, kde má Červený kostol Dávidove hviezdy. Zastavia sa na magickom cintoríne pod Tatrami a v Spišskej Starej Vsi sa vžijú do role malého Nathana Kleinbergera. Cestu im spríjemňujú melódie z albumu Zipserim.

Slovensko je z pohledu čísel jedním z evropských premiantů boje s koronavirem. Počet nakažených nedosáhl dvou tisíc, obětí hlásí země pod Tatrami několik desítek. Podle tamní vlády pomohlo zavedení státní karantény, kdy jsou lidé přímo z hranic posíláni do hlídaných ubytoven. Kritici mluví o porušování lidských a občanských práv. Nakolik účinná je státní karanténa? A jak se v ní žije? Lenka Kabrhelová mluví se zpravodajkou Českého rozhlasu na Slovensku Pavlínou Nečáskovou.

Hosť podcastu: herečka Zdena Studenková Aké žánre a témy má známa herečka najradšej? Ktoré knihy ju najviac oslovili a dotkli sa jej srdca? Dá vám tipy na príbehy ako Sofiina voľba, Dieťa 44, Pomaľované vtáča, či Svetlo, ktoré nevidíme. Hovoríme aj o čítaní na čítačke vs. klasická papierová kniha Tiež kniha vs. jej sfilmovaná verzia Tipy na novinky: strhujúci román dvoch agentov Lov na Pabla Escobara historická romanca Škandalózny vojvoda nádherná knižka pre deti Nerozluční kamaráti Exkluzívny minirozhovor s Heather Morrisovou, autorkou hitov Tetovač z Auschwitzu a Cilkina cesta. Návšteva kníhkupectva v mestečku, ktoré leží pod Vysokými Tatrami.  Viac z knižného sveta moderátora na jeho Instagrame.  

Slovania mali vždy k svojej krásnej prírode hlboký vzťah. Platí to aj o našom národe pod Tatrami, ktorého krajina je síce malá, no na prírodnú krásu mimoriadne bohatá. A práve aj to sa prejavilo v takzvanom naturizme, teda lyrizovanej próze. Lyrizovaná próza je v literatúre široký termín a vyčleňujú sa v nej viaceré smery prózy v medzivojnovom období. Kľúčové slová: Dobroslav Chrobák, Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, František Švantner, Drak sa vracia, Tri gaštanové kone, Nevesta hôl Podcast Maturita s Hashtagom ti prináša kníhkupectvo Martinus. Viac k podcastom nájdeš na Hashtag.sk. Naše podcasty nájdeš tiež na Youtube, Spotify, Apple Podcasts alebo v každej podcastovej aplikácii.

Slovensko už druhý týden pozorně sleduje soud s obžalovanými v případu vraždy novináře Jána Kuciaka a jeho snoubenky Martiny Kušnírové. Jejich zastřelení v únoru 2018 vyvolalo v zemi pod Tatrami nebývalé protesty veřejnosti a zaznívaly mimo jiné obavy, že se čin vůbec nepodaří vyšetřit. V jakém stavu je slovenská justice? A co jsme se při soudním líčení zatím vlastně dozvěděli? Lenka Kabrhelová mluví se šéfredaktorem slovenského Denníku N Matúšem Kostolným.

Čigášová Mária Brieždenie nad Tatrami (o cirkevných osobnostiach a udalostiach, ktoré prispeli k pádu komunizmu v roku 1989)

Najprv sa ešte pár vetami vrátim k procesu vytvárania novej Európskej komisie – nielen preto, že som to minule sľúbil, ale aj kvôli tomu, že verejné vypočúvania navrhnutých kandidátov na eurokomisárov v Európskom parlamente sú v plnom prúde a to tiež stojí za niekoľko poznámok. Druhou témou, ktorej sa dnes budem venovať, je výber sídla Európskeho orgánu práce. Niektorí si možno pamätáte, že v júni Rada EÚ rozhodla, že sídlom tejto novej európskej agentúry bude Bratislava. Minulý týždeň však prišla pani europoslankyňa a predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová so správou, že niekto by nám vraj chcel túto agentúru vziať. Každý, kto sa narodil medzi Tatrami a Dunajom, musel pri pri čítaní jej vyjadrení pocítiť donebavolajúcu nespravodlivosť voči nášmu malému, ale húževnatému národu – a preto som sa rozhodol celú kauzu podrobnejšie preskúmať. V podcaste sú použité úryvky z dvoch videomateriálov: TV Pravda: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/527646-prestizna-agentura-by-mala-zostat-v-bratislave/ TV Markíza: https://www.youtube.com/watch?v=D53XsifMgco --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Kým desaťtisíce Slovákov hľadajú šťastie v zahraničí, pre desiatky cudzincov z celého sveta sa krajina pod Tatrami stala dočasným či trvalým domovom. Čo ich priviedlo na Slovensku, ako sa im tu žije, čo im chýba a čo by si, naopak, prenesli zo Slovenska do svojho rodiska? Pripravili sme pre vás novú sériu "Cudzinci v Trnave", ktorá bude plná inšpiratívnych príbehov cudzincov z rôznych kútov sveta, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku. Dnes Naomi Hužovičová.

Kým desaťtisíce Slovákov hľadajú šťastie v zahraničí, pre desiatky cudzincov z celého sveta sa krajina pod Tatrami stala dočasným či trvalým domovom. Čo ich priviedlo na Slovensku, ako sa im tu žije, čo im chýba a čo by si, naopak, prenesli zo Slovenska do svojho rodiska? Pripravili sme pre vás novú sériu "Cudzinci v Trnave", ktorá bude plná inšpiratívnych príbehov cudzincov z rôznych kútov sveta, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku. Dnes Jawid Nabizada.     

Kým desaťtisíce Slovákov hľadajú šťastie v zahraničí, pre desiatky cudzincov z celého sveta sa krajina pod Tatrami stala dočasným či trvalým domovom. Čo ich priviedlo na Slovensku, ako sa im tu žije, čo im chýba a čo by si, naopak, prenesli zo Slovenska do svojho rodiska? Pripravili sme pre vás novú sériu "Cudzinci v Trnave", ktorá bude plná inšpiratívnych príbehov cudzincov z rôznych kútov sveta, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku. Dnes Fatima Tureová.

Kým desaťtisíce Slovákov hľadajú šťastie v zahraničí, pre desiatky cudzincov z celého sveta sa krajina pod Tatrami stala dočasným či trvalým domovom. Čo ich priviedlo na Slovensku, ako sa im tu žije, čo im chýba a čo by si, naopak, prenesli zo Slovenska do svojho rodiska? Pripravili sme pre vás novú sériu "Cudzinci v Trnave", ktorá bude plná inšpiratívnych príbehov cudzincov z rôznych kútov sveta, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku. Dnes Srbka Ankica Kadancova.

Kým desaťtisíce Slovákov hľadajú šťastie v zahraničí, pre desiatky cudzincov z celého sveta sa krajina pod Tatrami stala dočasným či trvalým domovom. Čo ich priviedlo na Slovensku, ako sa im tu žije, čo im chýba a čo by si, naopak, prenesli zo Slovenska do svojho rodiska? Pripravili sme pre vás novú sériu "Cudzinci v Trnave", ktorá bude plná inšpiratívnych príbehov cudzincov z rôznych kútov sveta, ktorí sa rozhodli žiť na Slovensku.  

Czy Tatarzy mają coś wspólnego z Tatrami? Słowa podobne, ale raczej jednak nie. A co z Karpatami? W najnowszym odcinku podcastu "Lechistan" autorzy powracają m.in. do multikulturowego słowniczka, tym razem o źródłach rumuńskich i tureckich. Chodzi np. o słowa baca, gazda, juhas, watra, harnaś, bryndza czy bogracz.