Podcasts about v eur

O rezolúcii európskeho parlamentu voči Slovensku, v ktorej europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje na preverenie možného porušovania hodnôt EÚ na Slovensku a ochranu financií európskych daňových poplatníkov, sa v relácii Európa od A po Z rozprával moderátor Adam Zavřel s europoslancami Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD), Branislavom Ondrušom (Hlas-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Michalom Wiezikom (PS).

O ceste premiéra Roberta Fica do Moskvy, ale aj o možnom hlasovaní o pozastavení eurofondov pre Slovensko sa v relácii Európa od A po Z rozprával moderátor Adam Zavřel s europoslancami Monikou Beňovou a Erikom Kaliňákom zo strany Smer-SD a Michalom Wiezikom a Martinom Hojsíkom zo strany Progresívne Slovensko.

Hostia: Peter Stano (vedúci zastúpenia EK na Slovensku) a Ján Figeľ (bývalý eurokomisár a hlavný vyjednávač SR pri vstupe do Európskej únie). | Únia v čase nášho vstupu a dnes (Slovensko v čase vstupu, úspešné referendum, európske spoločenstvo v čase nášho vstupu, EÚ v súčasnej podobe, v čom je odlišná a v čom rovnaká, benefity pre Slovensko – voľný obchod, Schengen a podobne). Otázky pred EÚ (súčasnosť a výzvy, ktoré stoja pred Úniou, konkurencieschopnosť smerom navonok, spolupráca Únie s ďalšími mocnosťami, ako ovplyvnil obchod odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, užšie väzby s Kanadou či inými krajinami). Bezpečnosť a reformy (globálne konflikty, EÚ v reakcii na konflikt na Blízkom východe, vojna na Ukrajine, diskusia o prípadných reformách, ako by mali vyzerať, hovorí sa o práve veta, výhody a nevýhody v prípade hlasovaní väčšinou). Aktuálne témy – PPA, hlasovanie o eurofondoch, viacročný rozpočet. | Slovensko v Európskej únii. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Svetový poriadok prechádza zmenou, ktorá stavia Európu pred zásadné strategické výzvy. Na Fóre o integrácii, ktoré usporiadala Liga za ľudské práva, spolu diskutovali veľvyslankyne a veľvyslanci na Slovensku. Diplomati hovorili o budúcnosti európskej bezpečnosti, význame transatlantickej spolupráce a neutíchajúcej podpore Ukrajiny. V debate zaznelo, že Európa musí usilovať o strategickú a politickú nezávislosť od mocností a budovať vlastnú sebestačnosť v oblasti obrany. Epizóda podcastu je v anglickom jazyku. Fórum o integrácii 2026 finančne podporilo Veľvyslanectvo Francúzska v SR, Francúzsky inštitút na Slovensku, Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva v SR a Nadácia Friedricha Eberta (FES). hostia diskusie: Annika Ben David, veľvyslankyňa Švédska v SR Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady v SR Jules Gerzon, veľvyslanec Holandského kráľovstva v SR Nicolas Suran, veľvyslanec Francúzskej republiky v SR Bilal Zahid, veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR moderuje: Victor Breiner, analytik a riaditeľ Infosecurity.sk

Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov.  Vo svete prebieha čipová vojna medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny nedostatok čipov ochromil výrobu áut aj elektroniky?V minulosti bolo dokonca aj Československo súčasťou sovietskeho vesmírneho programu. Čo sa udialoa čomu sa dnes Slováci v oblasti polovodičov a čipovýchtechnológií venujú?Na tieto otázky v rozhovore odpovedá riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Michal Mičjan.Medzi hlavné ciele kompetenčného centra patrí nielen propagácia a popularizácia polovodičov, ale aj podpora vzdelávania, rozvoja startupov, malých a strednýchtechnologických firiem na Slovensku a pomoc pri zavádzaní inovácií do praxe. To znamená napríklad úpravy študijných programov na niektorých strednýchpriemyselných školách tak, aby absolventi boli lepšie pripravení na prácu v polovodičovom priemysle, ale aj vytváranie podmienok pre rozvoj inovatívnychfiriem a posilňovanie slovenského polovodičového ekosystému.V podcaste sa dozviete aj to, prečo dnešné telefóny vydržia kratšie než kedysi a či existuje niečo, čo môžeme akospotrebitelia urobiť, aby nám elektronika slúžila dlhšie. Ing. Michal Mičjan, PhD., je riaditeľom Slovenského čipovéhokompetenčného centra a vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec.  O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Firmy čelia rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a prísnejším kontrolám. Zvyšuje sa aj zdanenie majetku naprieč Európou. Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakcií Daňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=FRNY8jiEXeM&t=2034s

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

Ďalší zvláštny verdikt rozhodcu, po ktorom až zostával rozum stáť, prekvapujúce zakopnutie majstrovského Slovana Bratislava na Tehelnom poli a odložený zápas, ktorý minimálne vyvoláva pochybnosti. Aj o tom sme debatovali v 75. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Nadstavbová časť najvyššej slovenskej futbalovej ligy má za sebou nekompletné 2. kolo, v ktorom sa najviac tešili najmä hráči MŠK Žilina, v podstate aj DAC Dunajská Streda, ako aj AS Trenčín. Čelo Niké ligy ostáva po víkendovom kole ešte zamotanejšie, no na opačnom konci pribudli ďalšie vrásky na tvárach futbalistov a trénerov MFK Skalica.Záhoráci môžu byť po súboji s AS Trenčín (1:2) právom nahnevaní na rozhodcu Borisa Benedika, ako aj Borisa Marhefku, ktorý počas zápasu obsluhoval systém VAR, pretože boli obratí o s veľkou pravdepodobnosťou regulárny gól. Rozhodcovské kiksy teda pokračovali aj počas ďalšieho kola Niké ligy.O tom najpodstatnejšom debatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s trénerom a niekdajším futbalistom Norbertom Hrnčárom v rámci 75. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Ďalší zvláštny verdikt rozhodcu, po ktorom až zostával rozum stáť, prekvapujúce zakopnutie majstrovského Slovana Bratislava na Tehelnom poli a odložený zápas, ktorý minimálne vyvoláva pochybnosti. Aj o tom sme debatovali v 75. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Nadstavbová časť najvyššej slovenskej futbalovej ligy má za sebou nekompletné 2. kolo, v ktorom sa najviac tešili najmä hráči MŠK Žilina, v podstate aj DAC Dunajská Streda, ako aj AS Trenčín. Čelo Niké ligy ostáva po víkendovom kole ešte zamotanejšie, no na opačnom konci pribudli ďalšie vrásky na tvárach futbalistov a trénerov MFK Skalica.Záhoráci môžu byť po súboji s AS Trenčín (1:2) právom nahnevaní na rozhodcu Borisa Benedika, ako aj Borisa Marhefku, ktorý počas zápasu obsluhoval systém VAR, pretože boli obratí o s veľkou pravdepodobnosťou regulárny gól. Rozhodcovské kiksy teda pokračovali aj počas ďalšieho kola Niké ligy.O tom najpodstatnejšom debatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s trénerom a niekdajším futbalistom Norbertom Hrnčárom v rámci 75. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

„Slobodný trh v energetike? Nikde na svete nefunguje. Len Európa skúša experiment. V USA, Číne či Južnej Kórei zostáva energetika oveľa viac koordinovaná štátom,“ upozorňuje energetický expert Milan Garbiar v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby. „Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje. Viac si vypočujete v podcaste,. Celý videorozhovor aj na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Diskusia o vojne na Blízkom východe a jej dôsledkoch pre svetovú ekonomiku aj Európu priniesla v relácii Európa od A po Z ostré vyjadrenia europoslancov Michala Wiezika (Progresívne Slovensko) a Moniky Beňovej (Smer-SD).

Útok Spojených štátov na Irán, vojenské lety nad Slovenskom aj vyhrážky medzi európskymi lídrami. Aj tieto témy rozdelili europoslancov v relácii Európa od A po Z. Diskusia moderátora Adama Zavřela priniesla ostré vyjadrenia a výmenu názorov medzi europoslancami Michalom Wiezikom (PS), Erikom Kaliňákom (Smer-SD), Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD) a Luciou Yar (PS).

V spore o ruskú ropu padajú medzi Viktorom Orbánom a Volodymyrom Zelenským stále ostrejšie slová a vyhrážky. Zelenskému neverí premiér Fico a na Ukrajinu tlačí aj Európska únia. Žiada inšpekciu poškodeného ropovodu Družba, ktorým viac ako mesiac neprúdil ruská ropa pre maďarský Slovnaft a MOL.Izrael a Spojené štáty medzitým podnikajú ďalšie vlny útokov na Irán. V Európe sa hovorí o dvojrýchlostnej únii a Francúzsko ponúka spojencom jadrový dáždnik. Slovenská ekonomika sa medzi tým ochladzuje, Národná banka varuje pred Gréckou cestou a Rozpočtová rada hovorí o ohrozených desaťtisícoch pracovných miest.Kde bude stáť v dvojrýchlostnej Európe Slovensko? A aké meno má dnes v Únii Slovensko? Prečo je podľa premiéra odstrihnutie sa od ruskej ropy a plyn energetickou samovraždou? A čo môžeme na Slovensku robiť aby sme neskončili na Gréckej ceste, čo by to znamenalo?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Európskeho parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko z frakcie Renew Europe a bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Rozhovor s Adriánom Markusekom o vstupe značiek Omoda a Jaecoo na slovenský trh. Zistite, ako vďaka bleskovým inováciám a 96- percentnej robotizácii robia vrásky na čele európskym gigantom. Prečo to, čo iným trvá rok, zavedú za mesiac? Viac si vypočujete v podcaste,

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Rok 2026 sa začal dramaticky. Donald Trump vyhlásil, že nepotrebuje medzinárodné právo a hrozí anexiou Grónska. To však patrí Dánsku, ktoré je členom NATO. Rusi ďalej zabíjajú ľudí na Ukrajine, no od Zelenského žiadajú celý Donbas. Čína sa vyhráža Taiwanu.Slovenský premiér Fico sa medzitým chváli rokovaním a fotkami s Trumpom z jeho súkromnej luxusnej floridskej rezidencie a vyhlasuje, že nie sme bruselskí papagáji. Naše peňaženky ale majú po jeho troch konsolidáciách vážny problém. A koalícia chce po kajúcnikoch ďalšou novelou trestného zákona oslabiť aj postihovanie extrémizmu.Mení sa nám pred očami svetový poriadok a stáva sa z Ameriky namiesto svetového ochrancu, svetový problém? Kam sa teraz zaradí Slovensko, ak náš premiér cestuje do Moskvy, Pekingu či Washingtonu, no útočí na Európsku úniu, hovorí o jej kríze a kríze demokracie? Aký rok má za sebou Slovensko a svet a čo nás čaká v roku 2026?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom a šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zasiahli ciele vo Venezuele a uniesli venezuelského prezidenta Nicolása Madura. V Európe sú obavy, že ďalšie na rade môže byť Grónsko - Biely dom v oficiálnom stanovisku nevylúčil získanie arktického ostrova, ani využitím amerických ozbrojených síl. Koalícia chce meniť kataster, ktorý by skomplikoval prácu novinárom či mimovládkam a Smer si vie predstaviť spoluprácu s Republikou a opäť sme chýbali pri stretnutí koalície ochotných. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: BBC, 360tka, TA3, TASR, Markíza, YouTube/Associated Press, SMER-SD – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Otázka odstrihnutia sa Európskej únie od ruských energetických zdrojov vyvoláva čoraz ostrejšie politické spory. V relácii Európa od A po Z sa v Európskom parlamente stretli europoslanci strany Smer-SD a Progresívneho Slovenska, ktorí sa v pohľade na energetickú budúcnosť Slovenska a Európy zásadne rozchádzajú.

Európska komisia začala voči Slovensku infringementové konanie v súvislosti s novelou Ústavy SR, ktorú presadila vláda Roberta Fica. K téme sa v relácii Európa od A po Z vyjadrili slovenské europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) a Ľubica Karvašová (PS). Obe sa zhodujú, že ide o vážny signál, no ich pohľad na dôvody a význam kroku Bruselu sa zásadne líši.

Téma vojny na Ukrajine a vývozu zbraní zo Slovenska vyvolala v relácii Európa od A po Z ostrú diskusiu. Europoslanci sa sporili o to, či Slovensko koná v súlade so svojimi verejnými sľubmi a či je správne, že krajina patrí medzi významných vývozcov vojenského materiálu.

Model fungovania Slovenskej pošty je neudržateľný. Vyžaduje si radikálnu zmenu, privatizáciu alebo neustále financovanie štátu. Každá alternatíva však niekoho zabolí

V relácii Za hranicou Plus sme sa venovali najpokročilejšiemu nemeckému tanku od 90. rokov, a to takzvanému Leopardu 2A8. Pozreli sme sa na technickú stránku tanku, jeho výzbroj a rozdiely oproti predošlým verziám. Reč bola aj o obranných schopnostiach stroja, novom viacvrstvovom pancieri a systéme EuroTrophy, ktorý pomáha s ochranou pred dronmi. Na záver sme sa pozreli na jeho výnimočnú pohyblivosť a plány Berlína s týmto novým nemeckým strojom.

Dubaj si získava investorov vďaka stabilnej ekonomike a jasným pravidlám hry. Slovenskí kupujúci objavujú možnosti, ktoré ponúkajú nové developerské projekty aj dlhodobé výnosy Podľa S. Slámovej je zhodnotenie investícií v Dubaji stabilné a predvídateľné. „Výnosy z prenájmov sa momentálne pohybujú na úrovni šesť až osem percent ročne pri dlhodobom prenájme a deväť až dvanásť percent pri krátkodobom,“ približuje. Záujem o kúpu nehnuteľností rastie nielen medzi veľkými investormi, ale aj medzi Slovákmi, ktorí hľadajú nové možnosti diverzifikácie svojho portfólia. Viac si vypočujete v podcaste.

Čo naše deti zažívajú v škole? Učíme ich to, čo potrebujú? Prečo nevieme urobiť spoločnú reformu školstva? Čo nás vo vzdelávaní čaká, ak ho nezmeníme? Hosť: Daniel Bútora, exminister školstva, manažér

Moderátor Adam Zavřel privítal v relácii Európa od A po Z europoslankyňu Moniku Beňovú (Smer-SD) a europoslanca Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko). Hlavnou témou bola snaha EÚ urýchliť odklon od ruských energetických zdrojov – plyn, ropa a po novom aj jadrové palivo. Hostia sa stretli v sérii ostrých, no vecných výmen názorov.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostia: Alexander Matušek (prezident Zväzu automobilového priemyslu SR) a Partik Križanský (riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu). | V Európskej únii rezonujú hlasy, ktoré volajú po prehodnotení zákazu spaľovacích motorov. Medzi odporcami je nemecký kancelár Friedrich Merz, šéf europarlamentnej frakcie európskych ľudovcov Manfred Weber. Proti zákazu je aj slovenský premiér Robert Fico a maďarský premiér Viktor Orbán. Pozorujeme v Európe názorový obrat? Čo ho vyvoláva? Je reč o zrušení zákazu, alebo o jeho zmiernení? Zaradí sa k odporcom po vzniku novej vlády aj Česko? Prečo je pre európsky automotive problém vzdať sa v horizonte desiatich rokov spaľovacích motorov? V čom sú súčasné ciele nerealistické? Nie je zmäkčenie ultimáta odďaľovaním nevyhnutného? Ako bude vyzerať trh automobilov o desať rokov? Bude ešte vôbec dopyt po spaľovacích motoroch? Je EÚ dostatočne aktívna v podpore prechodu automobiliek na elektromobilitu a v ochrane konkurencieschopnosti vlastných producentov? Aké výsledky priniesla doposiaľ podpora nákupu elektromobilov? | Európa prehodnocuje zákaz spaľovacích motorov. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Nová futbalová sezóna je za najbližším rohom a svoju formu ladí aj suverénny slovenský majster ŠK Slovan Bratislava. O všetkom podstatnom, čo čaká na úradujúceho šampióna na začiatku nového ročníka, sme sa porozprávali v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Aj v tejto sezóne štartujú „belasí” v predkolách Ligy majstrov, no vďaka lepšiemu koeficientu nie v 1. predkole, ale v druhom. O priebehu prípravy a sezónnych plánoch sme sa v 42. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali s asistentom trénera Vladimíra Weissa st. Ľubošom Benkovským.V rozhovore sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš dotkli prestavby mužstva Slovana, odchodov a príchodov, zotrvaniu Vladimíra Weissa ml. a stopéra Gurama Kašiu, trénerskej školy menom Vladimír Weiss st. či ďalšej veľkej výzve v Lige majstrov. Viac sa už dozviete v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Podcast bol nahratý v piatok 4. júla 2025.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo rusko ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledné dni priniesli obrovské posuny na poli zahraničnej politiky.Amerika po roztržke v Bielom dome zastavila vojenskú pomoc Ukrajine, aj zdieľanie spravodajských služieb. A kým Trump po svojom prvom turbulentnom mesiaci v úrade tvrdí, že iba začína, európski lídri sa snažia zistiť, ako naraz riešiť svoju vlastnú obranu, aj obranu Ukrajiny.Čo kroky Spojených štátov znamenajú pre Ukrajinu, zaniká NATO ako ho poznáme, čo musí dnes robiť Európa a má v tom celom Slovensko pri politike Roberta Fica vôbec svoje miesto?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta dlhoročného diplomata a ministra zahraničných vecí v úradníckej vláde Miroslava Wlachovského.Zdroj zvukov: YouTube/European Comission, The Wall Street Journal, TA3, BBCOdporúčanie:Moje pondelkové odporúčanie nebolo príliš oddychové a ani to dnešné nebude. Sama totiž posledné dni sledujem hlavne vývoj zahraničnej politiky. Ak sa doň chcete zahĺbiť aj vy, odporúčam podcast Sky News TRUMP100, ktorý sleduje prvých 100 dní Trumpovho návratu do Bieleho domu. Stredajšia čas sa venuje práve jeho vystúpeniu v Kongrese.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

Donald Trump telefonoval s Vladimírom Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Telefonoval aj s prezidentom Zelenským. Telefonáty označil za produktívne a dobré. Náš premiér medzitým na sociálnej sieti hovorí o konci svetového poriadku. Európska únia a Ukrajina podľa neho prehrali 0:3 na sety.Aký koniec ruskej vojny na Ukrajine plánuje Trump s Putinom? Dostane pri tom slovo aj EÚ a najmä samotná Ukrajina? Ak Robert Fico hovorí o konci svetového poriadku, kde je tam miesto pre malé krajiny ako Slovensko, aj po jeho návšteve Kremľa či prítomnosti ruského veľvyslanca na našom úrade vlády? Hrozí nám prepad do ruskej sféry vplyvu a čo by to znamenalo pre našu suverenitu a prežitie? Dokážeme si ako Európania garantovať bezpečnosť aj sami? A bude toho stále súčasťou aj Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával so slovenským diplomatom a exministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  0:36 - Minister Šutaj Eštok čelí trestnému oznámeniu: Mal vyniesť tajné dokumenty z trezoru NAKA https://www.startitup.sk/minister-sutaj-estok-celi-trestnemu-oznameniu-mal-vyniest-tajne-dokumenty-z-trezoru-naka/ 1:45 - Pravdepodobnosť predčasných volieb v roku 2025 stúpla na 50 %, tvrdí bookmaker. Popularita politických stávok na Slovensku silno rastie https://www.startitup.sk/pravdepodobnost-predcasnych-volieb-v-roku-2025-stupla-na-50-tvrdi-bookmaker-popularita-politickych-stavok-na-slovensku-silno-rastie/ 2:54 - Mimoriadna schôdza k odvolávaniu premiéra Fica nebude. Nepodarilo sa ju otvoriť https://www.startitup.sk/mimoriadne-ficova-vlada-opat-celi-pokusu-o-odvolanie/ 3:56 - „Bidenova administratíva to urobila, pokúsili sa zabiť Putina,“ udrel novinár. Ruská duma žiada o preverenie https://www.startitup.sk/bidenova-administrativa-to-urobila-pokusili-sa-zabit-putina-udrel-novinar-ruska-duma-ziada-o-preverenie/ 5:10 - Zelenskyj skritizoval Fica za preferovanie ruského plynu: „Volí si Moskvu pred Amerikou“ https://www.startitup.sk/zelenskyj-skritizoval-fica-za-preferovanie-ruskeho-plynu-voli-si-moskvu-pred-amerikou/ 6:20 - Eurokomisia čelí veľkému škandálu: Tajných 20 miliónov neziskovkám na podporu zelenej politiky https://www.startitup.sk/eurokomisia-celi-velkemu-skandalu-tajnych-20-milionov-neziskovkam-na-podporu-zelenej-politiky/ 7:48 - V Európe hlásia prvý prípad vtáčej chrípky u človeka: Osoba sa nakazila na farme https://www.startitup.sk/v-europe-hlasia-prvy-pripad-vtacej-chripky-u-cloveka-osoba-sa-nakazila-na-farme/ 8:57 - USA „tajne“ presunuli 90 rakiet Patriot pre Ukrajinu: Izrael presun mesiace blokoval, bál sa reakcie Ruska https://www.startitup.sk/usa-tajne-presunuli-90-rakiet-patriot-pre-ukrajinu-izrael-presun-mesiace-blokoval-bal-sa-reakcie-ruska/ 10:05 - Automobilový gigant má obrovský problém s 80 000 autami: Hlási vážnu poruchu bezpečnosti https://www.startitup.sk/automobilovy-gigant-ma-obrovsky-problem-s-80-000-autami-hlasi-vaznu-poruchu-bezpecnosti/ 11:22 - Cena obľúbenej pochúťky sa „šplhá“ na maximá. Čoskoro sa stane luxusom https://www.startitup.sk/cena-oblubenej-pochutky-sa-splha-na-maxima-coskoro-sa-stane-luxusom/ 12:31 - Obľúbené značky Slovákov sťahujú z predaja nebezpečné výrobky. Hrozí ti riziko výbuchu a zranenia https://www.startitup.sk/oblubene-znacky-slovakov-stahuju-z-predaja-nebezpecne-vyrobky-hrozi-ti-riziko-vybuchu-a-zranenia/ 13:29 - Bitcoin čaká silný rast alebo pád. Tieto 3 kľúčové faktory určia jeho ďalšiu cestu https://www.startitup.sk/bitcoin-caka-silny-rast-alebo-pad-tieto-3-klucove-faktory-urcia-jeho-dalsiu-cestu/ 14:37 - 39-ročný podnikateľ odhaľuje, ako dosiahol dôchodok pred štyridsiatkou. „Moc povedať šéfovi zbohom je nevyčísliteľná“ https://www.startitup.sk/39-rocny-podnikatel-odhaluje-ako-dosiahol-dochodok-pred-styridsiatkou-moc-povedat-sefovi-zbohom-je-nevycislitelna/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.    0:37 - Fico chce zmeniť Ústavu SR, už rokoval s KDH. Toto sú hlavné okruhy https://www.startitup.sk/fico-chce-zmenit-ustavu-sr-uz-rokoval-s-kdh-toto-su-hlavne-okruhy/ 1:53 - Hlas sa nezúčastní na odvolávaní vlády: „Koalícia bude aj naďalej stabilná,“ tvrdí Šutaj Eštok https://www.startitup.sk/hlas-sa-nezucastni-na-odvolavani-vlady-koalicia-bude-aj-nadalej-stabilna-tvrdi-sutaj-estok/ 3:09 - Za útok na VšZP vraj môžu Rusi: Poskytovateľ služieb má infraštruktúru v Petrohrade https://www.startitup.sk/za-utok-na-vszp-vraj-mozu-rusi-it-systemy-mali-byt-napadnute-poskytovatel-sluzieb-s-infrastrukturou-v-petrohrade/ 4:12 - Jana Maškarová je prvou ženou na čele Policajného zboru SR, spomínaná je vo viacerých kauzách (PROFIL) https://www.startitup.sk/jana-maskarova-je-prvou-zenou-na-cele-policajneho-zboru-sr-spominana-je-vo-viacerych-klauzach-profil/ 5:14 - Bieloruské voľby priniesli „očakávaný“ výsledok: Opäť zvíťazil Lukašenko, uvádza exit poll https://www.startitup.sk/bieloruske-volby-priniesli-ocakavany-vysledok-opat-zvitazil-lukasenko-uvadza-exit-poll/ 6:23 - Čína vyskúšala novú superzbraň: Táto „mikrovlnka na steroidoch“ vie vypnúť stovky dronov naraz https://www.startitup.sk/cina-vyskusala-novu-superzbran-tato-mikrovlnka-na-steroidoch-vie-vypnut-stovky-dronov-naraz/ 7:29 - Boj o Grónsko: Trump túži po ostrove, vojenský šéf EÚ navrhuje prítomnosť európskych síl https://www.startitup.sk/boj-o-gronsko-trump-tuzi-po-ostrove-vojensky-sef-eu-navrhuje-pritomnost-europskych-sil/ 8:55 - Európska únia predlžuje sankcie voči Rusku. Nakoniec súhlasil aj ich najväčší odporca https://www.startitup.sk/europska-unia-predlzuje-sankcie-voci-rusku-nakoniec-suhlasil-aj-ich-najvacsi-odporca/ 10:02 - V Európe vznikne moslimský mikroštát po vzore Vatikánu. Bude mať vlastnú administratívu, ale žiadne dane ani políciu https://www.startitup.sk/v-europe-vznikne-moslimsky-mikrostat-po-vzore-vatikanu-bude-mat-vlastnu-administrativu-ale-ziadne-dane-ani-policiu/ 11:11 - Spotreba antidepresív v Európe dramaticky stúpa. Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na tomto mieste https://www.startitup.sk/?p=1015964&preview=true 12:24 - Domy s pozemkami za „rozprávkové“ ceny. Štát rozpredáva majetok, ktorý si môže dovoliť bežný Slovák https://www.startitup.sk/domy-s-pozemkami-za-rozpravkove-ceny-stat-rozpredava-majetok-ktory-si-moze-dovolit-bezny-slovak/ 13:36 - Objavili nový druh človeka spred 300 000 rokov. Vedci vďaka „oknu do minulosti“ zmenili pohľad na dejiny ľudstva https://www.startitup.sk/objavili-novy-druh-cloveka-spred-300-000-rokov-vedci-vdaka-oknu-do-minulosti-zmenili-pohlad-na-dejiny-ludstva/ 14:57 - Nestačí len vedieť variť, varuje gastroexpert. Doba univerzálnych podnikov sa končí. Takýto je recept na úspech https://www.startitup.sk/nestaci-len-vediet-varit-varuje-gastro-expert-doba-univerzalnych-podnikov-konci-takyto-je-recept-na-uspech/

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Šimkovičovej audit v SNG odhalil 5 závažných nedostatkov: Sporných je viac ako 5,5 milióna eur https://www.startitup.sk/simkovicovej-audit-v-sng-odhalil-5-zavaznych-nedostatkov-spornych-je-viac-ako-55-miliona-eur/ VIDEO: Diplomatický prešľap v Brazílii. Viceprezident označil Fica za premiéra Juhoslávie https://www.startitup.sk/video-diplomaticky-preslap-v-brazilii-viceprezident-oznacil-fica-za-premiera-juhoslavie/ Zisťovali sme, koľko stoja lístky na preteky F1. Výlet Šutaj Eštoka mohol vyjsť výrazne nižšie, ako tvrdí opozícia (PREHĽAD CIEN) https://www.startitup.sk/zistovali-sme-kolko-stoja-listky-na-preteky-f1-vylet-sutaj-estoka-mohol-vyjst-vyrazne-nizsie-ako-tvrdi-opozicia-prehlad-cien/ AKTUÁLNE: Bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze čelí obžalobe v kauze Mýtnik https://www.startitup.sk/aktualne-byvaly-prezident-financnej-spravy-frantisek-imrecze-celi-obzalobe-v-kauze-mytnik/ Poslanci rozhodli o kontroverznom zdravotníckom zákone https://www.startitup.sk/aktualne-poslanci-rozhodli-o-kontroverznom-zdravotnickom-zakone/ Zákazy, vysoké pokuty a 15-ročné väzenské tresty. „Neposlušné“ ženy bude vyšetrovať špeciálna jednotka „Ambasádori láskavosti“ Z futbalistu sa stal náboženský vodca: Orbánov syn založil vlastnú sektu https://www.startitup.sk/z-futbalistu-sa-stal-nabozensky-vodca-orbanov-syn-zalozil-vlastnu-sektu/ Náborový bonus až 5 000 eur a 6 týždňov dovolenky ročne. Bezpečnostné zložky štátu hľadajú posily (KRITÉRIÁ) https://www.startitup.sk/naborovy-bonus-az-5-000-eur-a-6-tyzdnov-dovolenky-rocne-bezpecnostne-zlozky-statu-hladaju-posily-kriteria/ Mnohí Slováci zabúdajú na túto dávku počas prázdnin. Majú nárok na takmer 50 eur denne Prelomové výsledky: Google vyvinul nový čip Willow, prvýkrát prekonal hranicu bežných superpočítačov https://www.startitup.sk/prelomove-vysledky-google-vyvinul-novy-cip-willow-prvykrat-prekonal-hranicu-beznych-superpocitacov/ Z malej firmy sa stal svetový gigant: Čínska automobilka búra rekordy. V Európe už porazila Ford aj Hondu Známa influencerka Lula otvorila nový stánok za 35 000 eur. „Chceli sme vytvoriť najkrajší kiosk na Slovensku“ https://www.startitup.sk/znama-influencerka-lula-otvorila-novy-stanok-za-35-000-eur-chceli-sme-vytvorit-najkrajsi-kiosk-na-slovensku/ V týchto podnikoch si dáš skvelé jedlo a kávu po náročnej lyžovačke. Jeden založil brat Vlhovej, ďalší ťa prenesie do Ameriky https://www.startitup.sk/v-tychto-podnikoch-si-das-skvele-jedlo-a-kavu-po-narocnej-lyzovacke-jeden-zalozil-brat-vlhovej-dalsi-ta-prenesie-do-ameriky/

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Eurovoľby na Slovensku vyhralo Progresívne Slovensko. Jeho poslanci obsadia šesť kresiel v europarlamente. Druhý Smer má päť poslancov a tretia Republika dvoch. Po jednom europoslancovi získali Hlas a KDH. Vládna SNS prepadla, volilo ju menej ako dve percentá voličov. V Európskom parlamente budú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli.Ako to teda bude vyzerať v novom Europarlamente? Ostanú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli? Dokážu vytvoriť vlastnú frakciu aj radikálne sily, ktoré po Európe získavali? A prečo pre voľby rozpustil parlament Francúzsky prezident a čo sa deje v Nemecku či Škandinávii? Aká bude Európska únia najbližších päť rokov a aký vplyv na to budú mať aj slovenskí novozvolení europoslanci?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátora.

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo. Stiahnite si appku na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. Spojené štáty zvažujú, že zakážu TikTok. V americkom senáte je totiž návrh zákona, ktorý hovorí o bezpečnostnej hrozbe a dáva čínskym majiteľom sociálnej siete deväť mesiacov na to, aby appku predali. Navyše, fungovanie TikToku sa nepozdáva ani Európe, Komisia napríklad posudzuje jej verziu TikTok Lite. Môžeme teda aj u nás vidieť zákaz čínskej sociálnej siete, aké sú jej riziká a či by ste ju mali používať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Ondreja Podstupku. Zdroje zvukov: C-SPAN, Český rozhlas Odporúčanie: A ako odporúčanie mám aspoň jednu dobrú správu: po mesiacoch nezmyslov začala vesmírna sonda Voyager 1 znovu komunikovať. Voyager už opustil našu slnečnú sústavu a ako prvý ľudský pútnik letí medzihviezdnym priestorom. A pekne o nej píše magazín Scientific American. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.