Podcasts about Prib

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. „Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách. Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“ Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“ Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“ F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo. „Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje. Viac sa dozviete v podcaste.

Hostia: Zuzana Hrabovská (riaditeľka Odboru prevencie Prezídia Policajného zboru) a Eva Klimová (psychologička). | Počet nahlásených podvodov na senioroch vlani medziročne prudko narástol. Je nárast spôsobený častejšími podvodmi, alebo lepšou informovanosťou obetí a aktívnejším nahlasovaním? Aká veľká škoda bola podvodmi spôsobená? Nakoľko je polícia úspešná v odhaľovaní a postihovaní tejto trestnej činnosti? Ako podvodníci najčastejšie manipulujú seniorov po psychologickej stránke a prečo sú tieto techniky také účinné? Prečo sa aj veľmi opatrní a inteligentní ľudia môžu stať obeťou podvodu, najmä keď ide o telefonáty či silné emočné situácie? Ako môžu príbuzní hovoriť so seniormi o riziku podvodov tak, aby ich nevystrašili ani neurazili? Aké sú najčastejšie formy podvodov (pokojne aj príklady) – ide o opakujúci sa vzorec, alebo sa zvyšuje ich sofistikovanosť? A aký je profil páchateľov - sú to „domáci“ páchatelia, alebo sú seniori obeťami aj podvodov zo zahraničia? Má technologický vývoj (napr. AI) vplyv na formu podvodov, je náročnejšie ich odhaliť? Sú cielené vyslovene na seniorov, alebo len majú väčšiu tendenciu im podľahnúť? Má polícia dostatočné prostriedky a kompetencie na efektívnu prácu v tejto oblasti? Aké kroky robí polícia v snahe zvyšovať povedomie o rizikách a zlepšovaní prevencie? Aké kanály využíva na komunikovanie rizík? Aká je spätná väzba? Je úspech preventívnych akcií merateľný? Aké sú zásady prevencie a ako by sa mal človek správať, aby sa nestal obeťou podvodu? | Podvedených seniorov pribúda. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vilniaus universiteto docentas Konstantinas Andrijauskas kovo 11-ąją nuo viaduko Vilniuje nuplėšė vėliavą su užrašu „Lietuva lietuviams“, nes yra įsitikinęs kad tai ekstremistinis šūkis. Policija jau pradėjo tyrimą dėl viešosios tvarkos pažeidimo ir kaltinimo kito žmogaus užpuolimu. Atsirado žmogus, kuris teigė nukentėjęs. Pats docentas neigia naudojęs smurtą.Besipiktinantys Andrijausko poelgiu teigia, kad šūkis „Lietuva lietuviams“ yra patriotinis ir neturi nieko bendra su nacistinėmis idėjomis. Kiti mano, kad šis šūkis turi neigiamą konotaciją ir tai ne apie šių dienų Lietuvą. Diskusijos ir ginčai užvirė socialiniuose tinkluose.Ar šūkis „Lietuva lietuviams“ yra ekstremistinis?Laidoje dalyvauja idėjų istorikas Dovydas Skarolskis, Nacionalinio susivienijimo lyderis Vytautas Sinica, Politikos ir religijos antropologė Gražina Bielousova, visuomenininkas Vitalijus Balkus.Ved. Marius Jokūbaitis

Kybernetické útoky, podvody cez WhatsApp a ukradnuté dáta sú dnes bežnou realitou. Ako však vyzerá boj proti hackerom z pohľadu štátu? Vládna jednotka na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK) denne bezplatne skenuje zraniteľnosti úradov, obcí a škôl, no opraviť si ich už musia inštitúcie samy.Kým kedysi bolo cieľom útočníkov systém okamžite zničiť, dnes chcú zostať nepozorovaní a potichu kradnúť dáta na ďalší predaj či vydieranie. Do hry navyše masívne vstúpila generatívna umelá inteligencia. Počet kybernetických incidentov medziročne narástol o 55 percent a AI slúži hackerom ako obrovský akcelerátor, vďaka ktorému dokážu automatizovať phishing či tvoriť falošné weby rýchlejšie než kedykoľvek predtým.O tom, ako štát hľadá diery v systémoch pomocou systému Achilles, prečo je skenovanie zraniteľností niečo iné ako penetračný test a či nás pred útokmi zachráni len samotná technológia, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s Alexandrom Valachom, vedúcim oddelenia Vládnej jednotky na boj proti kybernetickým hrozbám (CSIRT.SK).Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Najčastejšie mýty: Prečo samotný antivírus na ochranu nestačí a prečo si inštitúcie pletú automatický sken zraniteľností s hĺbkovým penetračným testom.Hlásenie incidentov: Prečo by mali organizácie hlásiť štátu aj tie kybernetické útoky, ktoré už úspešne vyriešili.AI v rukách útočníkov: Ako generatívna umelá inteligencia zrýchľuje prácu hackerov a prečo útokov rapídne pribúda.Nárast hrozieb: Počet kybernetických incidentov na Slovensku stúpol medziročne o 55 percent.Budúcnosť obrany: Nahradí umelá inteligencia bezpečnostných expertov? Podľa Alexandra Valacha na to AI nemá šancu minimálne ďalších 50 rokov.Úloha štátu: Čo robí systém Achilles a prečo štátna jednotka CSIRT.SK napadnutým úradom systémy priamo neopravuje, ale len koordinuje záchranu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

1. Tachyum zachraňuje českú pobočku a štátu predalo podiel vo firme 2. Ceny bývania prekonávajú rekordy takmer na celom Slovensku 3. Mladí muži čoraz viac odmietajú vzťahy a spoločenský život 4. Musk konsoliduje svoje firemné impérium

1. Niekoľko čísel o konkurencii čínskych automobiliek 2. Takéto výkyvy v cene zlata tu neboli desiatky rokov 3. Pribúdajú signály, že konsolidácia dostane prestávku 4. Zomrel Mikuláš Vareha 5. Bezpečnostní experti varovali, Zuckerberg si urobil po svojom

Polárna žiara nad Slovenskom? Fascinujúci úkaz, za ktorým sme kedysi cestovali na ďaleký sever, nám pred pár dňami maľoval oblohu priamo nad hlavami. Prečo sa objavuje čoraz častejšie? A aký je pohľad odborníka na aktuálnu zimu, ktorá prekvapila aj tam, kde sa jej nevedeli dočkať? S meteorológom Petrom Jurčovičom sme sa v podcaste Ekocaste pozreli nielen na oblohu, ale aj na realitu tu na zemi.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo sa deje v atmosfére alebo na Slnku, že tento úkaz prišiel až do našich zemepisných šírok? Ako náročné je zozbierať všetky aktuálne informácie a priniesť ich divákom? Aké zdroje a modely využíva, aby bola predpoveď čo najpresnejšia? Je táto zima v niečom extrémna?

Hostia: Erik Tomáš (minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR), Monika Uhlerová (prezidentka Konfederácie odborových zväzov) a Rastislav Machunka (prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení). | Index trhu práce dosahuje podľa ManpowerGroup najhoršiu hodnotu za posledných päť rokov – takmer tretina zamestnávateľov očakáva v najbližšom období prepúšťanie. Miera dosahuje nezamestnanosti v decembri stúpla na 6,08 %. Pribúdajú nezamestnaní najmä zo stavebníctva, obchodu, služieb a dopravy. Na druhej strane, stagnácia odtokov z evidencie naznačuje, že schopnosť trhu práce absorbovať nezamestnaných sa oslabuje, konštatuje NBS. Čo sú hlavné dôvody avizovaného prepúšťania? Sú zamestnávatelia pod zvýšeným tlakom? Sú súčasné nástroje štátu (aktívna politika trhu práce, rekvalifikácie) dostatočne flexibilné a rýchle na to, aby pomohli prepusteným ľuďom? Je súčasné prepúšťanie len dočasným reakčným krokom na ekonomické spomalenie, alebo sme svedkami trvalejších štrukturálnych zmien (napr. automatizácia, AI)? Ktoré regióny Slovenska sú najviac ohrozené? Hrozí prehlbovanie regionálnych rozdielov, keďže stavebníctvo a priemysel sú kľúčové práve v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou? Aké sú predikcie, ako sa bude vyvíjať trh práce v tomto roku? Nakoľko prudký bude nárast nezamestnanosti? Dokáže pracovný trh uvoľnených zamestnancov absorbovať – spĺňajú nároky a požiadavky? V akej pozícii sa ocitajú prepustení zamestnanci – napríklad aj vzhľadom na skrátenie obdobia vyplácania dávok v nezamestnanosti? | Trh práce čelí prepúšťaniu. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hurikánová sezóna sa pomaly končí, no jej záver bol strašidelný. Na záver vyprodukovala búrku storočia – hurikán Melissa udrel silou najvyššieho piateho stupňa Saffir – Simpsonovej stupnice. Na Jamajke, Kube a Haiti zanechala Melissa desiatky obetí a miliardové škody.Išlo o najsilnejšiu búrku v dejinách alebo boli aj horšie? Ako hurikán Melissa vznikol a čo spôsobilo jeho obrovskú silu? Sú teraz zvyšky hurikánu na ceste do Európy a ako ovplyvní naše počasie? Rastie počet hurikánov aj ich ničivosť? Čo hovoria dáta a bude nám ešte stačiť aktuálna stupnica ich sily? Ako to súvisí s otepľovaním morskej vody a klimatickými zmenami na zemi? Čo nás ešte čaká?Braňo Závodský sa rozprával s meteorologičkou Miriam Jarošovou.

Stále však môže ísť iba o chladnú epizódu. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

Pribúdajúce roky prechádzajú do nových príbehov. Pritom ide stále o ten istý strom života, či skôr o dva stromy, prerastené do spoločnej koruny. No takisto môže ísť aj o mapu. Výber z doterajšej tvorby Dušana Dušeka s názvom Kukučka za uchom mapuje a rozširuje územia životov spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, ukladá ich do nových a nových atlasov. Obaja na nich ako v rozprávkach putujú za šťastím a za slávou. Toho šťastia sa tam hádam trochu nájde; slávy ani za mak. A predsa - okolo nich sa postupne rozprestiera čoraz hustejší a pestrejší les, plný zamatových tieňov, cestičiek a chodníkov, na ktorých sa stretávajú so svojimi blízkymi. Stromami aj ľuďmi. Vtákmi, trávou, oblohou. Môžu sa ich dotknúť. Môžu sa s nimi rozprávať. Dotyk je najmenšia vzdialenosť. Z diaľky počuť kukučku. Kniha vychádza k autorovmu jubileu. Text sprevádzajú kresby Stanislava Dusíka, ktoré boli začiatkom 80. rokov pôvodne pripravené do knihy Kalendár. Číta: Boris Farkaš

1. Demonštrácia strieda demonštráciu, ale generálny štrajk nebude. 2. Zurianov „študijný pobyt“ v Bielorusku prináša očakávané výsledky. 3. Blanár protestuje proti Rakušanovi na proteste.

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni monitorovacie stanice opakovane zaznamenali prevažne stredné až nízke koncentrácie peľu v ovzduší na území Slovenska. Pretrváva dominancia peľu pŕhľavovitých. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých už zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie. Pribúdajú ďalšie silné alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Ich peľ zatiaľ len ojedinele a vo veľmi nízkych denných koncentráciách zachytili monitorovacie stanice v Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie hladiny peľu v ovzduší zachytili monitorovacie stanice v Nitre a Trnave. Peľové spektrum dopĺňal v nízkych koncentráciách peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, chmeľu, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 32. týždňa.Dominantné postavenie si zachová peľ pŕhľavy a tráv z čeľade lipnicovitých. Peľ paliny a inváznej ambrózie - silných alergénov neskorého leta bude postupne pribúdať na celom území. Predpokladáme, že v druhej augustovej dekáde už dosiahne alergiologicky významné denné koncentrácie. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú aj tentoraz denné koncentrácie peľu maximálne v stredných hladinách, ale zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni monitorovacie stanice opakovane zaznamenali prevažne stredné až nízke koncentrácie peľu v ovzduší na území Slovenska. Pretrváva dominancia peľu pŕhľavovitých. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých už zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie. Pribúdajú ďalšie silné alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Ich peľ zatiaľ len ojedinele a vo veľmi nízkych denných koncentráciách zachytili monitorovacie stanice v Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie hladiny peľu v ovzduší zachytili monitorovacie stanice v Nitre a Trnave. Peľové spektrum dopĺňal v nízkych koncentráciách peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, chmeľu, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 32. týždňa.Dominantné postavenie si zachová peľ pŕhľavy a tráv z čeľade lipnicovitých. Peľ paliny a inváznej ambrózie - silných alergénov neskorého leta bude postupne pribúdať na celom území. Predpokladáme, že v druhej augustovej dekáde už dosiahne alergiologicky významné denné koncentrácie. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú aj tentoraz denné koncentrácie peľu maximálne v stredných hladinách, ale zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

Ochrana osobných údajov má mnoho podôb, no chránenie zdravotných dát patrí do celkom osobitnej kategórie. Aké sú povinnosti nemocníc a ambulancií pri ich ochrane? Aký je reálny stav kyberbezpečnosti v slovenskom zdravotníctve a čo môžete robiť ako pacient? A prečo by ste nemali vkladať svoje lekárske správy do verejných AI nástrojov ako ChatGPT?V novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa Maroš Žofčin rozpráva s expertmi zo zdravotnej poisťovne Dôvera – Pavlou Babicovou, ktorá má na starosti ochranu dát a riadenie rizík, a Romanom Vargom, manažérom kybernetickej bezpečnosti. V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo sú zdravotné údaje osobitne citlivé a aké sú povinnosti pri ich ochrane.Aký je reálny stav kyberbezpečnosti v slovenskom zdravotníctve.Riziká AI: Prečo by ste nemali vkladať lekárske správy do verejných chatbotov.Čo robiť, ak zistíte, že vaše zdravotné údaje unikli alebo boli zneužité.Ako môžu inštitúcie bezpečne využívať AI vďaka vlastným uzavretým modelom.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/28mdrQw/utoky-na-zdravotnictvo-pribudaju-vacsina-lekarov-ich-ani-nerozpozna/Podcast prinášame v spolupráci s poisťovňou Dôvera.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Rizikové predchádzanie, vyblikávanie či neprimeraná rýchlosť. S agresívnym správaním vodičov sa na slovenských cestách stretávame takmer denne. Hoci sa snažíme vyhnúť nervozite za volantom, niekedy je to náročné. Ako reagovať na "myšičkárov" a čo robiť, aby sme zvládli dlhé cesty s rodinou bez zbytočného stresu? Na tieto otázky odpovedala dopravná psychologička Romana Mrázová v podcaste Autobazar.EU.Pribúda na cestách nervóznych vodičov?Na úvod rozhovoru psychologička Mrázová poukazuje na to, že napätie na cestách stúpa. „Neviem vám na túto otázku odpovedať, neviem, aké sú štatistiky, ale z hľadiska toho, ako ľudia zvyknú reagovať na dopravnú situáciu, tak mám pocit, že sa na cestách atmosféra zhusťuje. Ten tlak je citeľnejší aj v tej dopravnej situácii,“ uviedla psychologička v rozhovore s moderátorom podcastu Ďurom Sabom.Ako reagovať na agresívnych vodičovJednou z najčastejších situácií, ktorú vodiči zažívajú, je vyblikávanie a takzvané „robenie myšiek“. V takej chvíli je podľa psychologičky najlepšie vyhnúť sa konfrontácii. „Určite nie je dobrá ani stratégia, že 'ja ti teraz ukážem a zostanem v tomto pruhu a naschvál pôjdem pomaly'. To robenie myšiek a vyblikovanie je pasívna agresia, ktorá sa prejavuje takýmto nátlakovým správaním. Úplne najlepšie je, aby sa ten dotyčný, kto je postihnutý týmto správaním, cítil komfortne, aby sa, ak je to možné, uhol, aby sa tá agresia u druhého vodiča nestupňovala,“ radí Mrázová.Snaha o „výchovu“ týchto vodičov nemá zmysel. „Ono to nemá žiadny zmysel. To je, ako keby sme sa púšťali do hádky s niekým, kde si každý tvrdíme to svoje a neustúpime. Ak ten vodič vyblikuje, tak sa pravdepodobne niekam ponáhľa, to znamená, že nie je nastavený na to, že by bol ochotný diskutovať, alebo hľadať iné možnosti a argumenty. Keď to situácia dovoľuje, vtedy je najlepšie sa upratať z cesty,“ dodala.Prečo agresívny vodič stojí o tristo metrov ďalej na červenej?Častou frustráciou býva, keď vodič, ktorý agresívne predbieha, o pár sto metrov zastaví na semafore. Podľa psychologičky ide o určitý typ myslenia. „On neočakáva, že ho stopne tá červená. On skôr očakáva, že stihne cez križovatku preletieť. Môže sa stať, že takýto vodič si to otočí smerom k vám: 'Tu ma niekto zdržoval a kvôli tomu som nestihol prejsť cez križovatku'. Ide o nastavenie, ktoré taký človek v hlave má. 'Ja mám nejaký cieľ, za ním si idem a nevnímam to, čo sa deje okolo mňa inak, ako to, čo si ja predstavujem',“ vysvetľuje Mrázová.Prázdninové cestovanie a nervozita v auteBlížiace sa prázdniny a dovolenky znamenajú dlhé cesty, často s celou rodinou. Ako zvládnuť horúčavy a napätie v aute? Kľúčové sú časté prestávky. „Ja si myslím, že je dobré dávať si častejšie prestávky. Aby každá tá veková kategória to zvládla po svojom. Je dobré si dať pauzu, akoby si oddýchnuť od toho auta a sedenia,“ odporúča psychologička.Dôležité je myslieť najmä na deti „Ak to je dlhá cesta, tak vieme, že hlavne pri deťoch je to náročnejšie. V rámci tých páuz je dobré vyhľadávať odpočívadlá, kde je aj ihrisko, alebo niečo podobné, kde to dieťa môže mať aktivity, ktoré ho zabavia. Ak sa dieťa môže aspoň na chvíľu prebehnúť, je to len dobre,“ hovorí Mrázová a dodáva: „Už keď tie deti za nami začnú v aute veľmi žiť, už to vplýva aj na rodičov. Všetci pauzu privítajú.“Keď sa napätie stáva neznesiteľnýmHoci filmové scény s hádkami v aute môžu byť zábavné, v reálnom živote je to inak. „Nie, vôbec nie,“ potvrdzuje psychologička. „Aj keď viem, že niekedy je taká stratégia, že už tam chcem byť čo najskôr a je mi úplne jedno, čo sa vzadu v aute deje, ale nie je to veľmi dobrá stratégia. Toto všetko vytvára pocit napätia a to nie je dobré. Človeka to prirodzene vyrušuje, preto je dobré urobiť si pauzu, ale treba rátať s tým, že cesta sa nám predĺži o...

Pribúda počet bankomatov a vyberáme z nich viac alebo menej hotovosti ako pred pár rokmi? Ako to funguje pri bezkontaktnom výbere hotovosti? Potrebujete kartu? A je to bezpečné? Vkladomaty sú na trhu dávnejšie, ale aké sú pravidlá na vkladanie mincí? Môžete tam hádzať centy aj dvojeurovky a dá sa to naraz? Koľko zaplatíte na poplatkoch na pobočke a aké poplatky ušetríte, ak vyberáte a vkladáte peniaze cez bankomat? Ako je to s transakčnou daňou pri výbere hotovosti a vklade hotovosti cez bankomat? Aká je budúcnosť bankomatov a čo všetko v najbližšom čase dokážu? Hosťom relácie Ide o peniaze je Pavol Kubas, vedúci oddelenia služieb bankomatov a platobných terminálov v Tatra banke.

Prvá debata o konkláve od autorov Sveta kresťanstva z Ríma. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:20 – Atmosféra v Ríme 01:13 – Prečo je Imrich Gazda skeptický voči dohadom o papabili 02:45 – Koho tipujú za pápeža slovenskí pútnici v Ríme 04:45 – O čom píšu talianski novinári

S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.

S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.

Rajtunk múlik, lesz-e mit inni az unokáinknak! Pribéli Levente - Valódi nők 2025. 03. 24. - 8 óra by MannaFM

Litkai Gergely a Dumaszínház társulatának tagja és művészeti vezetője, egyben a fenntarthatóság szószólója a Zöld könyv podcast aktuális adásában a Greta Thunberg által összeállított Klímakönyvről beszélget Pribéli Levente biológussal és humánökológussal, a Fridays for Future egykori aktivistájával és a Greenpeace Magyarország jelenlegi biodiverzitás kampányfelelősével. A könyv állítása szerint, bár a túlélésünk a tét, a társadalmunk továbbra is tagadás állapotában topog. A beszélgetésből kiderül, miért nem tudunk szembenézni a tényekkel, miközben azt is megtudhatjuk, mit tehetünk magunk a jövőért.

Útok na škole v Spišskej Starej Vsi. | Hostia: Viktor Križo (psychológ, učiteľ) a Radovan Bránik (bezpečnostný analytik). | Zameriame sa na školu a rodinu a tiež na bezpečnosť. Škola a rodina: Podobné prípady sa u nás už stali, poučili sme sa z nich? Úlohy školy – len vzdelávať? Práca s deťmi – prečo zlyhávajú v riešení konfliktov? Kamery na školách vs. nedostatok odbornej podpory vo forme školských psychológov? Práca s talentovými a nadanými deťmi – aký je rozdiel oproti práci s bežnými deťmi a akú podporu potrebujú? Bezpečnosť: Ako vieme predchádzať takýmto činom? Pribúdajú alebo nepribúdajú takéto prípady na Slovensku? O aký typ útočníka a typ útoku išlo? Predvídať sa tento útok nedal, išlo o individuálny čin? Alebo naopak, to, akú mal páchateľ minulosť, tento prípad oddeľuje od predchádzajúcich a dalo sa to riešiť? Bude tento čin motiváciou pre ďalších podobne zmýšľajúcich, alebo trest, ktorý zrejme dostane, môže pôsobiť odstrašujúco pre potenciálnych páchateľov? | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Azt fújja a szél, Pribéli Levente (Greenpeace) - Valódi nők 2025. 01. 10. - 8 óra by MannaFM

„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.

„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.

Americké prezidentské voľby priniesli prekvapivý výsledok, keď Donald Trump vyhral so zreteľným náskokom, čo kontrastovalo s predvolebnými prieskumami a očakávaniami médií. Podobne aj u nás boli posledné voľby iné, než aké predpovedali média, pričom aj tu dominovala polarizácia a angažovaná žurnalistika. V oboch prípadoch sa ukázalo, že mainstreamové médiá, ktoré sa snažili ovplyvniť verejnú mienku, neuspeli. Otázka teda znie: Nepochopíme už konečne, že ľudia chcú viac objektivity a slobody v rozhodovaní, než jednosmerné mediálne manipulácie?

Americké prezidentské voľby priniesli prekvapivý výsledok, keď Donald Trump vyhral so zreteľným náskokom, čo kontrastovalo s predvolebnými prieskumami a očakávaniami médií. Podobne aj u nás boli posledné voľby iné, než aké predpovedali média, pričom aj tu dominovala polarizácia a angažovaná žurnalistika. V oboch prípadoch sa ukázalo, že mainstreamové médiá, ktoré sa snažili ovplyvniť verejnú mienku, neuspeli. Otázka teda znie: Nepochopíme už konečne, že ľudia chcú viac objektivity a slobody v rozhodovaní, než jednosmerné mediálne manipulácie?

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Vitajte pri počúvaní novej série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Najbližšie týždne si každú nedeľu budete môcť vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána. Načítaný text: https://zena.sme.sk/c/23334721/ Načítala Zuzana Kovačič Hanzelová – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Napriek čoraz otvorenejšej spoločenskej diskusii o pocitoch, vzťahoch a duševných poruchách je psychiatria stále spojená so stigmou. V podcaste Terapia slovom psychiater Michal Patarák hovorí o prekážkach destigmatizácie aj o tom, kto a z akých príčin môže dostať psychickú poruchu. V rozhovore s reportérkou Ivetou Tanoczkou vysvetľuje, akí ľudia ležia na psychiatrickom oddelení, čo očakávať od návštevy psychiatra a aké výzvy prináša nárast počtu pacientov bez rodiny.

Podporte podcast Zoom v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extrazoom Bohužiaľ, asi sme sa s tým už mnohí stretli. Zdá sa totiž, že počet alergií stúpa a stúpa aj v dospelosti. Spúšťače aj dôvody sú rôzne, dnes sa na ne spoločne pozrieme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za alergiami, zistíme, ktoré potraviny obsahujú antioxidanty a dozvieme sa, ako olivový olej prospieva zdraviu. Podporte podcast Zoom v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extrazoom – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky  – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Slovenské financie sú na tom zle. Máme niekoľkomiliardový deficit a obrovský verejný dlh. V eurozóne sme najmenej dôveryhodným dlžníkom a 10 miliárd eur, ktoré si plánuje vláda tento rok požičať, nás bude stáť viac ako Grékov. Máme aj pozastavenú miliardu z plánu obnovy a hrozí, že nám únia zastaví aj ďalšie peniaze, z ktorých budujeme ako čistý príjemca naše Slovensko.Aké má teda vláda možnosti aby naše verejné financie nedopadli ako tie kedysi v Grécku, keď nebude na dôchodky, či výplaty pre lekárov, učiteľov a úradníkov? Akú rolu v tom zohrávajú miliardy, ktoré dostávame z Únie? A bude stačiť, ak vláda tento rok ušetrí miliardu 400 miliónov eur? Komu bude musieť zobrať? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóth.

In this podcast, host Caylen Wojcik and Competitive Sky Diver V Buck Prib converse about the realities of high-level extreme sports. They discuss safety measures, rigorous training, mental preparation, costs, and more. Caylen and Prib share experiences and insights, emphasizing the importance of mastering basics and the role of visualization in performance improvement. They also share how to handle immense competition pressures and the importance of mentorship. They reflect on their mistakes as learning opportunities, underscoring the value of experience in skydiving and competitive shooting. This episode provides insight into extreme sports and valuable life lessons. Enjoy!

Posledný rozhovor v tomto feede vyšiel pred dva a pol rokom. Teraz sa k nemu opäť vraciam. Preto som ho premenoval, aby verejnejšie odrážal obsah, ktorý sem bude pribúdať. V tomto podcastovom feede budú po novom vychádzať audioverzie rozhovorov a niektorých newslettrov. Súvisia najmä s justíciou, právom, kauzami, biznisom. Videorozhovory budú k dispozícii na mojom webe adamvalcek.sk a väčšina aj na webe týždenníka Trend. Týždenný newsletter Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze za zľavnenú cenu 29 eur/rok. 

Ak dieťa trávi priveľa času pred obrazovkou a zároveň máte pocit, že sa nejako spomaľuje jeho vývoj... nuž, nie je to len váš pocit. Pribúda totiž vedeckých štúdií, ktoré ukazujú, že trávenie priveľa času pred obrazovkou sa podpisuje na schopnostiach dvoj- až štvorročných detí. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako dopady majú technológie na detský vývoj, dozvieme sa, ako to bolo naozaj s grófom Draculom a pozrieme sa aj na súvislosť medzi spánkom a náladou tínedžerov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

1. SIS prišla o dôveru v zahraničí, Sme rodina môže prísť o voličov.

Počet prípadov kliešťovej encefalitídy, teda zápalu mozgových blán, z roka na rok rastie a zdá sa, že ani tento rok nebude pozadu. Mimoriadnu situáciu zažívajú najmä v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém, môže viesť k trvalej invalidite až k úmrtiu. Ako sa dá chrániť voči nákaze, ktorú prenáša kliešť veľkosti špendlíkovej hlavičky? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala epidemiologičky Jany Kerlik z regionálneho úradu Verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Zdroje zvukov: TV Markíza, TV Joj Odporúčanie: Rôznym chorobám ale i zásadám zdravého života sa venuje aj podcast denníka SME Vizita s moderátorkou Denisou Koleničovou. A zajtra si budete môcť užiť nahrávanie jednej z jeho epizód naživo na Tyršáku v Bratislave. Hosťami budú urológ Ján Švihra a výživová špecialistka Nikoleta Šimonová a budú diskutovať o tom, aký vplyv má strava na naše zdravie. Takže vidíme sa zajtra o 19:00 na Tyršáku pri živom nahrávaní podcastu Vizita. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ódorova vláda asi bude musieť predstaviť vyrovnaný rozpočet, a šetriť miliardy eur. Záleží, či jej poslanci vyjadria dôveru, a teraz to vyzerá tak, že nie. Do programu si vláda dala aj ozdravenie našich financií, pomoc najzraniteľnejším ale aj revíziu pomoci s cenami energií pre domácnosti. Kde teda vláda navrhne miliardové šetrenia? Čo to všetko bude znamenať pre nás a naše peňaženky? Ako kde ušetrí miliardy eur a čo to bude znamenať pre nás? A odkiaľ vláda zoberie viac peňazí na svoje vlastné opatrenia a komu chce pomáhať? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom financií Michalom Horváthom.

Podvodných schém na internete je čoraz viac. Pribúdajú falošné internetové obchody, podvody na sociálnych sieťach či online bazároch. Najčastejšie sa útočníci snažia z obetí vylákať údaje o platobnej karte, no vedia škodiť aj inými spôsobmi. Ako sa nedať nachytať pri online nákupoch, alebo keď niečo cez internet predávame? Ako používať na webe platobnú kartu čo najbezpečnejšie? A v čom je výhoda aplikácií na správu hesiel? V komerčnom diele podcastu SHARE o tom hovorí špecialista na počítačovú bezpečnosť a ambasádor mBank v oblasti digitálnej bezpečnosti Karol Suchánek. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE zistíte: Ako rozpoznať falošný internetový obchod. Či je bezpečnejšie nakupovať na dobierku. Čo sú to virtuálne platobné karty a ako sa nimi vieme chrániť. Na čo si dať pozor pri predaji vecí cez online bazáre. Aké dlhé heslá by sme mali používať. Kedy sa oplatí mať samostatnú aplikáciu na správu hesiel. Či stačí slabé heslo, ak používam dvojfaktorovú autentifikáciu. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Ha karácsonykor még nem végezték ki a májukat, és a fa alatt száraz bejglit falatozva a fejükben már a szilveszteri lencse és virsli képe sejlik fel, itt az idő, hogy meghallgassák a ZöldVálasz fenntartható és egészséges táplálkozásról szóló adását! Hogyan együnk jól? Miért szuverenitási kérdés az egészséges és fenntartható táplálkozás? Litkai Gergely vendégei: Kocsis Dóra, Zero Waste konyha című könyv szerzője, a Talpalatnyi történetek társszerzője és Pribéli Levente, az ELTE Természettudományi Karának doktorandusza.

Cvičenie v období menopauzy, pred a po päťdesiatke, aké sú jeho špecifiká a prečo je tak nesmierne dôležité. Kde nájsť motiváciu, ako nám prospieva, ktorý druh tréningu je najvhodnejší? Toto všetko sa dozviete v ďalšom z rozhovorou s trénerkou Maggie. Poznáte ju z Fitshaker videí, je odborníčkou na formovanie brucha. Maximum svojej pracovnej energie, vedomostí a skúseností venuje práci so svojimi klientami, v snahe pomáhať im pri zdokonaľovaní ich postáv, udržiavaní či zlepšovaní fyzickej kondície, postúry a celkového zdravotného stavu i duševnej pohody. Venuje sa manuálnym technikám ako je osteodynamika, dornova metóda, spinal touch, či reflexológia.

Počet turistov a záujemcov o štúdium a prácu v Austrálii pribúda. Po dvoch rokoch izolácie ich príchod očakávajú mnohé odvetvia a má byť súčasťou ozdravenia ekonomiky po pandémii. Ide však o veľmi pomalý proces a mnohí sa právom pýtajú, kde je problém.

Čo by sa muselo stať, aby sa aj na Slovensku rozkrútila hyperinflačná špirála? Prečo, keď máme euro, má každá krajina eurozóny inú mieru inflácie? Ktoré peniaze sa znehodnocujú najviac? Ako presviedčať o investovaní tých, ktorí majú všetky úspory v banke, ak trhy od začiatku roka klesli o 20 percent? Dá sa nad infláciou vyhrať a ak, tak ako? Koľko peňazí mať v banke a kam dať zvyšok? Zodpovieme na všetky položené otázky. Hosťom relácie Ide o peniaze je Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.

1. Už prišla jednorazová pomoc, ak by sa neprelomilo veto, mohlo by sa pomáhať ďalej. 2. Igor Matovič nezvláda sám seba a nie je to metafora. 3. Ukrajina je bližšie k členstvu v EÚ, ešte musí vyhrať vojnu. 

Pribúda ľudí, ktorí nedokážu vyžiť z platu. „Hádky v koalícií pre nich neveštia nič dobré, nemusia dostať ani euro,“ povedal v podcaste Marián Repa. Zaútočil Robert Fico (Smer) v pravý čas na citlivé miesto koalície? Aké výhody má v neľahkej situácii Richard Sulík (SaS)? Ako dokázala za tri roky spojiť opozíciu a koalíciu prezidentka Zuzana Čaputová? Odpovede sa dozviete v podcaste Počúvajte pravdu s komentátorom Mariánom Repom.

Ukrajina sa stále nevzdáva, no Putinove vojská ďalej stupňujú svoje útoky. Pribúda mŕtvych, zranených, a ďalšie státisíce ľudí pred vojnou utekajú na západ. Hegerova vláda už schválila prítomnosť dvoch tisícok vojakov NATO na Slovensku. Majú pomôcť z ochranou pred Putinovou rozpínavosťou. Ako budú o pomoci NATO hlasovať poslanci parlamentu? Ako pomáha Slovensko utečencom a Ukrajine? Robíme dosť, alebo by sme mali viac? Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady. Za vládnu stranu Sloboda a solidarita Petrom Osuským a za opozíciu s nezaradeným poslancom zo strany Hlas – Sociálna Demokracia Petrom Kmecom.

Líbí se vám podcasty Pejskárium a chcete je mít k dispozici ještě dříve včetně bonusů? Přidejte se do Pejskárium fanklubu na Herohero!Jestli vás zajímá víc podobných příspěvků, článků a tipů do života se psem, budu se na vás těšit na www.pejskarium.cz!Za střih a úpravu podcastu děkuji Terezce, která stojí za projektem "Kreativní brejloun",  její krásné psí ilustrace najdete na Instagramu.Podcast můžete v aplikaci Apple podcasts během pár vteřin ohodnotit a dát mi tak zpětnou vazbu, zda se vám rozhovory líbí.

Slováci a Slovenky sú pri narábaní s peniazmi skôr konzervatívni. Mnohí si držia prostriedky na bežných účtoch, v investovaní vidia viac rizík ako výhod a skúsenosti majú prevažne s rôznymi formami sporenia. V posledných rokoch sa však tento trend postupne mení. Pribúdajú ľudia, ktorí sú odvážnejší a hľadajú možnosti, ako zhodnotiť svoje peniaze cez akcie, fondy či kolektívne investovanie. Ako teda začať s investovaním a akú formu si vybrať, aby bola pre vás ideálna? Jana Maťková sa o investovaní rozprávala so Stanislavom Pánisom analytikom J&T banky. Tento podcast vznikol v spolupráci s J&T banka. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.