Podcasts about frankfurte

Rudolf Tuček je finalista súťaže EY Podnikateľ roka 2024, ktorý bol pôvodne DJ-om a rádio moderátorom, no dnes je majiteľom "Ministerstva zábavy" – firmy, ktorá dnes organizuje veľkolepé show ako Oktagon vo Frankfurte.„Všetko som si musel urobiť sám. Nakresliť, naprojektovať, zaplatiť. A rozmýšľať, ako sa mi to vráti,“ opisuje svoje podnikateľské začiatky Tuček. Tvrdí, že mu v jeho začiatkoch pomohla stará mama, ktorá mu kúpila Pionier – motorku, ktorá ho prevážala po podujatiach.Spoločnosť Ministry Rental Service dnes zabezpečuje techniku a produkciu pre veľké športové, kultúrne aj firemné eventy. „Ľuďom predávame emóciu. Či sedia pred telkou alebo sú na štadióne,“ vysvetľuje. Jeho firma stála za produkciou najväčšieho Oktagonu v histórii, organizovala turné Paľa Haberu aj Silvestrovskú show na Maledivách, kde museli letecky dopraviť 20 ton techniky.„Vždy sme sa pozerali na Las Vegas. Nikdy nie na konkurenciu na Slovensku,“ tvrdí Tuček. Jeho tajomstvom úspechu je, ako sám tvrdí, neustála inovácia, silná technická odbornosť a rodina. So synom a manželkou dnes vedie firmu, ktorá sa opiera aj o „duálne vzdelávanie“ – mladí osvetľovači a technici trénujú priamo v kluboch.Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže ⁠⁠EY Podnikateľ roka⁠⁠. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

Na služobných cestách máme možnosť vidieť najnovšie trendy v technológiách. Ondrej a Katka v tomto podcaste prezradia, čo videli so Samsungom vo Frankfurte a s Mercedesom v Berlíne. Spoločným znakom bola umelá inteligencia, ktorá je dnes súčasťou televízorov, no aj výroby automobilov v spoločnosti Mercedes-Benz. Viac o televízoroch Samsung píšeme aj na našom webe www.touchit.sk. 

Ukážeme tretiu generáciu semien ryže, ktorú čínski vedci vypestovali vo vesmíre. Predstavíme udržateľný asfalt na letisku vo Frankfurte, ktorý je vyrobený zo škrupín kešu orechov. Na Slovensku zistíme, prečo niektoré antibiotiká už nemusia pomáhať v boji proti infekčným ochoreniam.

Mesiac po historickom turnaji vo Frankfurte bude Oktagon baviť Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Na 63. číslovanom galavečere česko-slovenskej MMA organizácie sa v sobotu 9. novembra od 18.00 predstavia domáce hviezdy Ivan Buchinger, Róbert Pukač, Karol Ryšavý či František Fodor. Promotér Pavol Neruda v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril aj o ďalších aktuálnych témach.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako turnaj vo Frankfurte dramaticky zmenil postavenie Oktagonu vo svete?Považuje Oktagon za svetovú dvojku po UFC?Čo vraví na obvinenia od šéfa KSW?Hazarduje Ivan Buchinger so svojím odkazom legendy a mal by skončiť?Je ešte v hre odveta Karlos Vémola – Samuel „Pirát“ Krištofič?Ako je to s očakávanou trilógiou Attila Végh – Karlos Vémola?Nebojí sa o budúcnosť bez Vémolu, Végha a ďalších veteránov?Kto z mladších bojovníkov môže byť hviezdou ich formátu?Pomáha ešte Oktagon Gáborovi Borárosovi a čo zásadné mu poradil?

Mesiac po historickom turnaji vo Frankfurte bude Oktagon baviť Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Na 63. číslovanom galavečere česko-slovenskej MMA organizácie sa v sobotu 9. novembra od 18.00 predstavia domáce hviezdy Ivan Buchinger, Róbert Pukač, Karol Ryšavý či František Fodor. Promotér Pavol Neruda v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril aj o ďalších aktuálnych témach.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako turnaj vo Frankfurte dramaticky zmenil postavenie Oktagonu vo svete?Považuje Oktagon za svetovú dvojku po UFC?Čo vraví na obvinenia od šéfa KSW?Hazarduje Ivan Buchinger so svojím odkazom legendy a mal by skončiť?Je ešte v hre odveta Karlos Vémola – Samuel „Pirát“ Krištofič?Ako je to s očakávanou trilógiou Attila Végh – Karlos Vémola?Nebojí sa o budúcnosť bez Vémolu, Végha a ďalších veteránov?Kto z mladších bojovníkov môže byť hviezdou ich formátu?Pomáha ešte Oktagon Gáborovi Borárosovi a čo zásadné mu poradil?

Oktagon sa pred týždňom zapísal veľkými písmenami do histórie. Turnaj vo Frankfurte sledovalo priamo na vypredanom futbalovom štadióne takmer 60-tisíc divákov. Nielen o pokorenom svetovom rekorde sa v prvej časti relácie zhovárala moderátorka JOJ 24 Danica Susa Klein s promotérom, zakladateľom a spolumajiteľom poprednej európskej organizácie Oktagon MMA Pavlom Nerudom. Do druhej časti relácie prijala pozvanie bývalá atlétka Martina Hrašnová, ktorá hovorila o konci svojej atletickej kariéry.

Rekordný, historický, prelomový. Sobotňajší turnaj Oktagon 62 na futbalovom štadióne vo Frankfurte znesie všetky tieto prívlastky. „Prvýkrát v histórii budú Česi a Slováci niekde v zahraničí baviť takmer 60-tisíc ľudí,“ vraví promotér už medzinárodne populárnej organizácie Pavol Neruda.Čo sa dozviete v rozhovore?Prekoná Oktagon svetový rekord v návštevnosti?Čo je za už medzinárodným úspechom organizácie?Ako to vyzerá s expanziou do ďalších krajín?Ako ublížili nedávne kauzy domácej scéne bojových športov?Čo bude s odvetou Krištofič - Vémola?Udrží organizácia hviezdne duo Paradeiser – Keita?Čo navyše ponúka Oktagon v porovnaní s UFC?Je ambíciou organizácie zosadiť UFC z trónu?

Rekordný, historický, prelomový. Sobotňajší turnaj Oktagon 62 na futbalovom štadióne vo Frankfurte znesie všetky tieto prívlastky. „Prvýkrát v histórii budú Česi a Slováci niekde v zahraničí baviť takmer 60-tisíc ľudí,“ vraví promotér už medzinárodne populárnej organizácie Pavol Neruda.Čo sa dozviete v rozhovore?Prekoná Oktagon svetový rekord v návštevnosti?Čo je za už medzinárodným úspechom organizácie?Ako to vyzerá s expanziou do ďalších krajín?Ako ublížili nedávne kauzy domácej scéne bojových športov?Čo bude s odvetou Krištofič - Vémola?Udrží organizácia hviezdne duo Paradeiser – Keita?Čo navyše ponúka Oktagon v porovnaní s UFC?Je ambíciou organizácie zosadiť UFC z trónu?

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Slovenský vládny špeciál pristál vo Frankfurte. Danko v tom čase zverejnil fotku zo zápasu https://www.startitup.sk/slovensky-vladny-special-pristal-vo-frankfurte-danko-v-tom-case-zverejnil-fotku-zo-zapasu/ 2. Doživotná renta a ochranka pre premiéra, poslanci rokujú o lex atentát https://www.startitup.sk/dozivotna-renta-a-ochranka-pre-premiera-poslanci-rokuju-o-lex-atentat/ 3. OMV sa rozhodla pre radikálny krok, ktorý sa dotkne každého, kto sem chodí tankovať https://www.startitup.sk/omv-sa-rozhodla-pre-radikalny-krok-ktory-sa-dotkne-kazdeho-kto-sem-chodi-tankovat/ 4. Minister dopravy prezradil detaily o úplne novej „štvorprúdovke“ do Česka https://www.startitup.sk/minister-dopravy-prezradil-detaily-o-uplne-novej-stvorprudovke-do-ceska/ 5. Štát rázne zvyšuje príspevok na dieťa. Stúpne až o 800 eur, netýka sa však všetkých https://www.startitup.sk/stat-razne-zvysuje-prispevok-na-dieta-stupne-az-o-800-eur-netyka-sa-vsak-vsetkych/ 6. Slovensko odmietlo nové predpisy WHO pre „zásah do ľudských práv“. Ohrozujeme tým zdravie občanov, varujú odborníci https://www.startitup.sk/slovensko-odmietlo-nove-predpisy-who-pre-zasah-do-ludskych-prav-ohrozujeme-tym-zdravie-obcanov-varuju-odbornici/ 7. Slovensko na chvoste svetového rebríčka: Za nami je už len Mongolsko. Problémom je efektívnosť vlády https://www.startitup.sk/slovensko-na-chvoste-svetoveho-rebricka-za-nami-je-uz-len-mongolsko-problemom-je-efektivnost-vlady/ 8. Tisícky Slovákov si privyrábajú peniaze „navyše“. Ak prekročíš hranicu príjmu, čaká ťa pokuta 3 319 eur https://www.startitup.sk/tisicky-slovakov-si-privyrabaju-peniaze-navyse-ak-prekrocis-hranicu-prijmu-caka-ta-pokuta-3-319-eur/ 9. Exprezidenti pre Startitup prezradili, čo môžeme očakávať od Pellegriniho. Fico má od neho chcieť jednu vec https://www.startitup.sk/exprezidenti-pre-startitup-prezradili-co-mozeme-ocakavat-od-pellegriniho-fico-ma-od-neho-chciet-jednu-vec/ 10. Bežne používaná vec v aute môže ovplyvniť bezpečnosť jazdy. Vyvaruj sa týchto zásadných chýb https://www.startitup.sk/bezne-pouzivana-vec-v-aute-moze-ovplyvnit-bezpecnost-jazdy-vyvaruj-sa-tychto-zasadnych-chyb/ 11. Skupina Slovákov môže získať bezúročnú pôžičku. Má to však niekoľko podmienok https://www.startitup.sk/skupina-slovakov-moze-ziskat-bezurocnu-pozicku-ma-to-vsak-niekolko-podmienok/ 12. Obľúbená dovolenková destinácia je v panike. V letovisku vyčíňa žralok, uzavreli tri pláže https://www.startitup.sk/oblubena-dovolenkova-destinacia-je-v-panike-v-letovisku-vycina-zralok-uzavreli-tri-plaze/

Zajtra sa začína futbalové EURO 2024. Mesačný maratón európskeho futbalu. A tentokrát aj so Slovenskou účasťou. Turnaj najlepších európskych tímov hostí desať nemeckých miest. Slováci hrajú vo Frankfurte a Dusseldorfe. Finále bude 14. júla na olympijskom štadióne v Berlíne a titul obhajujú Taliani.Keď boli Slováci naposledy na Eure skončili až v osemfinále s Nemeckom. S čím ideme na Euro tento krát? Aká je naša zostava, kto sa do nej dostal a kto vypadol? Aké sú naše ambície? A ako si v skupine poradíme s ťažkými Belgičanmi, či Rumunskom a Ukrajinou? Čo chystá náš taliansky tréner a jeho tím? Čo čaká náš futbal?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým reprezentačným brankárom, účastníkom legendárneho tímu z MS 2010 a aktuálne trénerom brankárov Slovana Bratislava Jánom Muchom.

Majstrovstvá Európy vo futbale. | Hostia: Tibor Macák (zahraničný spravodajca Rádia Slovensko, RTVS) a Ján Kocian (tréner). | V Nemecku sa začína futbalový sviatok, najbližší mesiac patrí majstrovstvám Európy. Zápasy šampionátu sa uskutočnia v desiatich mestách. Začína sa v Mníchove súbojom domáceho Nemecka so Škótskom a finále bude 14. júla v Berlíne. O titul bude bojovať 24 krajín, medzi nimi je aj Slovensko. Naši reprezentanti odohrajú zápasy v základnej skupine vo Frankfurte a Düsseldorfe. Ako to pár hodín pred úvodným výkopom vyzerá priamo v dejisku? A aké sú šance nášho tímu uspieť na Eure? | Moderuje: Svetlana Barátová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slováci v Nemecku: Slovenská katolícke misia vo Frankfurte nad Mohanom, jedn z troch misii pôsobiacich v tejto krajine; Slováci v Česku: Púčik z Brna – slovenský folklórny súbor, ktorého členmi sú nielen Slováci, ale aj Česi a Moraváci;

Státisíce protestujúcich ľudí na námestiach v Berlíne, Frankfurte či v Postupime. Tak vyzerá nemecká realita posledných týždňov. Davy do ulíc vytiahlo tajné stretnutie predstaviteľov krajne pravicovej politickej strany Alternative für Deutschland (AfD), na ktorom rozoberali otázku masovej remigrácie. Nemcom tento incident, ale aj popularita AfD až hrozivo pripomína 30. roky minulého storočia. Čo sa v Nemecku aktuálne deje, prečo sa krajná pravica teší z takej veľkej podpory nielen tam, ale aj v iných európskych krajinách a čo to môže spôsobiť? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka na extrémizmus Daniela Mila. Zdroje zvukov: Odporúčanie: Ak vás bližšie zaujíma druhá svetová vojna, konkrétne jej úplný koniec, odporúčam knihu A Woman in Berlin. Ide o osobné zápisky anonymnej nemeckej novinárky z posledných dní vojny, ktoré strávila v Berlíne. Opisuje, čo sa v meste dialo po tom, ako ho dobyla sovietska armáda, ako sa vojaci správali k civilnému obyvateľstvu, ale aj to, ako vyzerali prvé dni mieru. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tam zložili aj svoje kosti: Slovenské pomníky a cintoríny v dolnozemskom prostredí, teda v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, ako aj v USA a Argentíne; Slovenské dušičky, alebo americký halowen? - o tom ako prežívajú tieto sviatky hovoria Slováci žijúci v New Yorku; Hovoria mi slovenský farár – o poslaní farára hovorí Józef Bednarczyk, zo slovenskej obci Nedeca v Poľsku; Slovenská literatúra vo Frankfurte: Na 75. ročníku knižného veľtrhu na svete vo Frankfurte nad Mohanom sa predstavil aj slovenský autor Pavol Rankov;

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie?  Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny?  A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle. Súvisiace dávky: PD#193: Rozhovor s Jedličkom o vedomí, pamäti a morálke, http://bit.ly/davka193 PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97   PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka004    Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore: trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f *** Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

Nie je to tak dávno, keď podujatia ako autosalón vo Frankfurte či v Ženeve boli vrcholmi kalendárov celého automobilového priemyslu. Prečo tak náhle záujem o ne upadol? Aký to má dôvod? Prajeme príjemné počúvanie!

Hlavnou témou marcového čísla Kapitálu je 100 rokov Frankfurtskej školy. Frankfurtská škola sa sformovala v 20. – 30. rokoch pod vedením Maxa Horkheimera vo Frankfurte nad Mohanom. Jej ideovú náplň tvorila kritická teória spoločnosti vyrastajúca najmä z marxizmu, existencializmu a psychoanalýzy. Aký je odkaz kritickej filozofie a čo z neho je aktuálne i dnes? Na túto tému diskutoval český filozof, prekladateľ, pedagóg a zakladateľ občianskeho združenia SOK doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D. a filozof, právnik a vedecký pracovník SAV, Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD. Diskusiu moderoval šéfredaktor Kapitálu, Tomáš Hučko. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vznik podcastu podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Slováci v Nemecku: o aktivitách slovenskej komunity vo Frankfurte nad Mohanom hovoria Zuzana Holotová zo Sniny a Rado Mišík z Banskej Bystrice, ktorí vyučujú v tamojšej Európskej škole; Slováci na Ukrajine: Pavol Pánis, Generálny konzul SR na Ukrajine spomína na začiatky vojnového konfliktu RU/UA, hovorí o humanitárnej pomoci, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine a o spolupráci s tamojšou slovenskou komunitou; Slováci v Ríme: Spomienka na kardinála Jozefa Tomka pri príležitosti nedožitých 99 narodenín;

Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej  dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená. Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil.

Slováci v Nemecku: Slovenská víkendová škola v Zeppalinheime pri Frankfurte nad Mohanom- Silvia Bungard o činnosti slovenskej školy pôsobiacej v nemeckej spolkovej krajine Hesensko, slovenské deti sa tu vyučujú spolu s českými deťmi, škola totiž vznikla po vzore českého vzdelávacieho centra; Slováci vo Fínsku: Ľubica Kangas, rodáčka z Pezinka, žije vo fínskom meste Espoo, kde sa venuje headhuntingu, ktorého podstata spočíva v hľadaní vhodných kandidátov na vedúce pracovné miesta; Avízo súťaže: Liptov;

Pakalbėjom apie savo savaitgalius, kurių metu abu turėjom išvykas, matytus geriausius futbolo ir šiaip sporto filmus bei serialus (rekomendacijas ras kiekvienas). Ankstyvą BvB apsipirkimą ir prognozes dėl Adeyemi. Koks Bayernas bus kitą sezoną, kaip išsidėstys taktiškai ir, kuri žaidėjų linija jau yra pilnai suformuota. Kas kaltas dėl Bundesliga čempioniškos kovos nebuvimo? Fantastišką atmosferą Frankfurte ir Glazge, Arminios iškritimą, Schalkes pakilimą, Freiburgo klupimą ir Comano sprendimą pasiimti atostogas. 00:00:30 Savaitgalio išvyką į Angliją ir noras aplankyti Vokietijos stadionus 00:06:47 Geriausi filmai bei serialai apie futbolą ir kitą sportą 00:20:32 Adeyemi į BvB ir Haalandas į Man City 00:29:24 Ginterio pasitraukimo priežastys ir kitos naujienos 00:34:10 Noussair Mazraoui atvykimas ir kaip tai keičia Bayerno paveikslą 00:45:10 Kas kaltas dėl čempioniškos kovos nebuvimo lygoje? 00:53:47 Antra lyga 00:56:12 Europos lyga 01:02:10 Savaitgalio rungtynės

Prezidentas Gitanas Nausėda LRT radijui sako, kad Europos sąjungos vieningumas ir pagalba Ukrainai paneigia kalbas apie bendrijos nuomonių išsiskirimą. Nausėdos teigimu, Rusijai švenčiant vadinamąją Pergalės dieną belieka palinkėti ir išreikšti viltį šios šalies visuomenei, kad ši data būtų momentas susimąstyti, kaip šalis, kuri patyrė kančių ir skausmo, pati tapo agresore.Rusijai minint 77-ąsias pergalės prieš hitlerinę Vokietiją metines Maskvos tribūnoje pasirodė ir Rusijos prezidentas. Savo trumpoje kalboje dėl karo Ukrainoje Vladimiras Putinas pareiškė, neva NATO šalys nenorėjo išgirsti Rusijos.Minint Europos taikos ir vienybės dieną, Atkuriamojo Seimo pirmininkas, profesorius Vytautas Landsbergis ragina atsikratyti išlikusių sovietinės nostalgijos apraiškų. Ilgesį sovietmečiui profesorius vadina priklausomybės liga.Policija atkreipia dėmesį į 300 galimų susirinkimo vietų ir kapinių, kur yra įvairių atminimo elementų Antrajam pasauliniam karui.Lenkija iki 2015 minėjo gegužės 9, kaip Pergalės diena, bet vienbalsiai nutarta, kad to neturėtų daugiau būti. Ši diena vis mažiau minima, be jokių didelių ceremonijų dedamos gėlės ar kitaip prisimenama.Sostinės Lukiškių aikštėje veikia paroda „Ukraina. Karas Europoje“.Ji parengta Ukrainos nacionalinės atminties instituto bendradarbių, bendradarbiaujant kartu su Ukrainos kultūros ir informacinės politikos ministerija. Ši paroda – tarptautinė: ji dar bus atidaryta Kyjive , Varšuvoje, vėliau – Berlyne, Bamberge, Frankfurte bei Briuselyje.Ved. Madona Lučkaitė

Kā mēs vēlamies dzīvot? Tā ir šī gada Frankfurtes grāmatu tirgus tēma. Par kādām tendencēm grāmatniecībā varam runāt pēc Latvijas dalības grāmatu tirgū, pārrunājam ar nozares pārstāvjiem. Kultūras rondo studijā izdevniecības „Liels un mazs” vadītāja Alīse Nīgale un platformas “Latvian Literature” pārstāve Juta Pīrāga. "Sireāla sajūta atrasties starptautiskā masu pasākumā, zinot, ka Latvijā tiek ieviesta stingrā mājsēde," iespaidos par līdzdalību grāmatu tirgū, kas norisinājās līdz 24. oktobrim, dalās Juta Pīrāga. Alīse Nīgale atklāj, ka viņai šī ir bijusi īpaša Frankfurte, jo piedalījās pirms vēl " Frankfurt Fellowship" programmā. "Man bija vairāk nekā 35 tikšanās šo tirgus dienu laikā. Tiešām intensīvi. Es nevaru noliegt, ka tirgus bija mazāks, cilvēku bija mazāk, bet tas nekādā gadījumā neietekmēja to, kāpēc es tur biju aizbraukusi – man bija iespēja gan prezentēt mūsu jaunākās grāmatas, gan satikties ar jau esošiem kontaktiem," atzīst Alīse Nīgale. Abas raidījuma viešņas ir gandarītas, ka tirgus laikā atzinīgi novērtēts Latvijas stends - mākslinieka Reiņa Pētersona radītā introverto rakstnieku viesistaba. To daudzi uzteica, un arī Vācijas ziņās par gadatirgus atklāšanu iekļuva Latvijas stends. Runājot ar latviešu literatūras piedāvājumu ārvalstis, Juta Pīrāga atklāj, ka tikusies gan ar tiem, kas jau ir kaut ko izdevuši no latviešu literatūras un bijuši vizītē Rīgā,  un saņēmusi arī jau izdotās grāmatas, piemēram, Semjona Haņina grāmatu vācu valodā, Rūtas Briedes grāmatu vācu valodā. Otra daļa tikšanos bijusi ar jauniem izdevējiem, kuriem interesē Latvijas atbalsta programma literatūras tulkošanai svešvalodās. Arvien ir interese par Anetes Meleces grāmatu "Kiosks", kā arī austriešu izdevējus interesējusi Andra Kalnozola "Kalendārs mani sauc". Savukārt franči apsver Noras Ikstenas "Mātes piena" un Māras Zālītes grāmatas "Pieci pirksti" izdošanu. "Lai arī 2020. gads ir ietekmējis izdevējdarbības nozari, tajā pašā laikā rādītāji nav kritušies, jo kaut kādā mērā pateicoties pandēmijai, cilvēki ir atgriezušies pie grāmatām un lasīšanas paradumiem," atzīst Alīse Nīgale. Viņa bilst, ka vairāku valstu izdevēji atzinuši, ka bērnu un jauniešu grāmatu segments strauji aug. Grāmatu un lasīšanas paradumu popularitāti pasaulē vairo arī sociālā tīkla "Tiktok" publikācijas ar tēmturi "Booktok".

V trinástej epizóde podcastu Memento Mori sa rozprávame o transgeneračnom prenose a pamäti s filozofom Martinom Matuštíkom. Podcastom vás budú sprevádzať Fedor Gál a Klára Jurštáková. Podcast sa pripravuje v spolupráci s .týždňom. Fedor Gál (1945, Terezín). Študoval chémiu, sociológiu a ekonómiu. Živil sa ako robotník, technológ, prognostik, politik, vysokoškolský učiteľ, vydavateľ, publicista, spisovateľ, filmový dokumentarista. Podrobnejšie pozri na www.fedorgal.cz, www.fedorgal.cz/blog. Klára Jurštáková (1996, Púchov). Študovala psychológiu na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles (UCLA). Teraz robí doktorát v oblasti sociálnej psychológie na Canterbury Christ Church. Píše aj svoj blog: www.klarajurstakova.com Martin Beck Matuštík, je profesor filozofie a religionistiky na Arizona State University, kde založil magisterské štúdium so zameraním na etickú a kontemplativnu starostlivosť o dušu pre sociálnu a pastorálnu prácu. PhD z filozofie získal u Prof Habermasa vo Frankfurte, pracoval ako dobrovoľník v Hospice of the Valley vo Phoenixe a je autorom viacerých kníh. V češtine publikoval Co je slyšet z mlčení: Náprava napříč generacemi a Neklid doby: Eseje o radikálním zlu a jiných úzkostech dneška. Píše aj svoj blog www.martinbeckmatustik.blo

V dvanástej epizóde podcastu Memento Mori sa rozprávame o sociálnej smrti s filozofom Martinom Matuštíkom. Podcastom vás budú sprevádzať Fedor Gál a Klára Jurštáková. Podcast sa pripravuje v spolupráci s .týždňom. Fedor Gál (1945, Terezín). Študoval chémiu, sociológiu a ekonómiu. Živil sa ako robotník, technológ, prognostik, politik, vysokoškolský učiteľ, vydavateľ, publicista, spisovateľ, filmový dokumentarista. Podrobnejšie pozri na www.fedorgal.cz, www.fedorgal.cz/blog. Klára Jurštáková (1996, Púchov). Študovala psychológiu na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles (UCLA). Teraz robí doktorát v oblasti sociálnej psychológie na Canterbury Christ Church. Píše aj svoj blog: www.klarajurstakova.com Martin Beck Matuštík, je profesor filozofie a religionistiky na Arizona State University, kde založil magisterské štúdium so zameraním na etickú a kontemplativnu starostlivosť o dušu pre sociálnu a pastorálnu prácu. PhD z filozofie získal u Prof Habermasa vo Frankfurte, pracoval ako dobrovoľník v Hospice of the Valley vo Phoenixe a je autorom viacerých kníh. V češtine publikoval Co je slyšet z mlčení: Náprava napříč generacemi a Neklid doby: Eseje o radikálním zlu a jiných úzkostech dneška. Píše aj svoj blog www.martinbeckmatustik.blo

V deviatej epizóde podcastu Memento Mori sa rozprávame o živote po smrti s filozofom Martinom Matuštíkom. Podcastom vás budú sprevádzať Fedor Gál a Klára Jurštáková. Podcast sa pripravuje v spolupráci s .týždňom. Fedor Gál (1945, Terezín). Študoval chémiu, sociológiu a ekonómiu. Živil sa ako robotník, technológ, prognostik, politik, vysokoškolský učiteľ, vydavateľ, publicista, spisovateľ, filmový dokumentarista. Podrobnejšie pozri na www.fedorgal.cz, www.fedorgal.cz/blog. Klára Jurštáková (1996, Púchov). Študovala psychológiu na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles (UCLA). Teraz robí doktorát v oblasti sociálnej psychológie na Canterbury Christ Church. Píše aj svoj blog: www.klarajurstakova.com Martin Beck Matuštík, je profesor filozofie a religionistiky na Arizona State University, kde založil magisterské štúdium so zameraním na etickú a kontemplativnu starostlivosť o dušu pre sociálnu a pastorálnu prácu. PhD z filozofie získal u Prof Habermasa vo Frankfurte, pracoval ako dobrovoľník v Hospice of the Valley vo Phoenixe a je autorom viacerých kníh. V češtine publikoval Co je slyšet z mlčení: Náprava napříč generacemi a Neklid doby: Eseje o radikálním zlu a jiných úzkostech dneška. Píše aj svoj blog www.martinbeckmatustik.blog

Kaip Paulius Jakelis tapo Frankfurto "Eintracht" fanu, nuotykiai Frankfurte ir kituose miestuose, draugiški vietiniai skustagalviai ir šiek tiek apie pačią klubo situaciją. Gero klausymo!

Virtualūs konkursai įgauna pagreitį – tokiu formatu vyks ir Tarptautinis akordeono konkursas 2021. Apie jį kalbamės su konkurso meno vadovu, akordeonininku Raimondu Sviackevičiumi.„Laikau save Lietuvos pasiuntine“, – sako pianistė Guoda Gedvilaitė, gyvenanti ir kurianti Vokietijos mieste Frankfurte. Rubrikoje „Keturi milijonai“ – daugiau muzikės minčių apie savitą kultūrinę ambasadorystę, meilę muzikai ir savo šalies tradicijoms.Paulinos Nalivaikaitės pasaulio muzikos naujienų apžvalga.Skilties „Be kaukių“ svečias – aktorius Paulius Tamolė. Pokalbyje su juo – apie teatro ir kino scenas, judesio meną ir Pauliaus gyvenime ypač svarbią skauto veiklą.Ved. Rasa Murauskaitė ir Gerūta Griniūtė

Dnes sa rozprávam s neurovedcom Petrom Jedličkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Čo je to vedomie a prečo neexistuje žiadna ustálená definícia? Prečo má vedomie viacero úrovní a majú tú najvyššiu len ľudia? Ako súvisí s vedomím pamäť, úmyselnosť nášho konania a slobodná vôľa? Je vedomie zdrojom morálky? A aký druh vedomia majú zvieratá a dokonca aj rastliny? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.   Súvisiace dávky: PD#130: Singer a etika zvierat, http://bit.ly/davka130 PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97 PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka004     Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore: trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m vedecká polemika o zmysluplnosti pojmu rastlinné vedomie (žiaľ, zamknutá, ale dá sa požiadať autorov emailom o preprint): https://bit.ly/2OP4dJU článok Ladislava Kováča o kognitívnej biológii, v ktorom spomína aj molekulárnu kogníciu (rozpoznávanie): https://bit.ly/2NM5W2k kniha Josepha LeDouxa pripisujúca vedomie iba niektorým vyššie vyvinutým zvieratám a ľuďom: http://bit.ly/37ztApJ kniha Arthura Rebera argumentujúca, že prvé vedomé mysle sa v evolúcii objavili už s jednobunkovcami: https://bit.ly/2MgkBCw recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f   *** Podpor nás na

Was ist nur mit den Borussen los? Gegen Leipzig top, gegen Mainz ein Flop. Unsere Vorstopper, BVB-Legende Michael Schulz und Reporter Mathias Scherff, können es nicht verstehen. Was ist nur mit den Borussen los? Gegen Leipzig top, gegen Mainz ein Flop. Unsere Vorstopper, BVB-Legende Michael Schulz und Reporter Mathias Scherff, können es nicht verstehen. In den Heimspielen gegen schwache Gegner wirken die Borussen zu nervös, ungeduldig und dann irgendwann auch hilflos. Dass dem BVB die Südtribüne fehlt, um den Gegner einzuschüchtern und sich selbst anpeitschen zu lassen, dürfe eigentlich nicht sein, sagt der Lange. "Vielleicht sollten die Borussen die Taktik ändern und schwache Gegner auch mal "kommen" lassen, um dann zuzuschlagen", empfiehlt Schulz, der ohnehin kritisiert, dass dem BVB Taktik-Optionen fehlen. Aber immerhin folgern Schulz und Scherff "Fußballer sind auch nur Menschen". Gegen Leverkusen könnte es wieder gut laufen, denn dieses Duell hat eine eingebaute Torgarantie. Außerdem werden die Leverkusener den Dortmundern Räume zum kontern anbieten. Schulz und Scherff diskutierten ansonsten natürlich noch über seltsame Schalker, verrückte Frankfurte...

Was ist nur mit den Borussen los? Gegen Leipzig top, gegen Mainz ein Flop. Unsere Vorstopper, BVB-Legende Michael Schulz und Reporter Mathias Scherff, können es nicht verstehen. Was ist nur mit den Borussen los? Gegen Leipzig top, gegen Mainz ein Flop. Unsere Vorstopper, BVB-Legende Michael Schulz und Reporter Mathias Scherff, können es nicht verstehen. In den Heimspielen gegen schwache Gegner wirken die Borussen zu nervös, ungeduldig und dann irgendwann auch hilflos. Dass dem BVB die Südtribüne fehlt, um den Gegner einzuschüchtern und sich selbst anpeitschen zu lassen, dürfe eigentlich nicht sein, sagt der Lange. "Vielleicht sollten die Borussen die Taktik ändern und schwache Gegner auch mal "kommen" lassen, um dann zuzuschlagen", empfiehlt Schulz, der ohnehin kritisiert, dass dem BVB Taktik-Optionen fehlen. Aber immerhin folgern Schulz und Scherff "Fußballer sind auch nur Menschen". Gegen Leverkusen könnte es wieder gut laufen, denn dieses Duell hat eine eingebaute Torgarantie. Außerdem werden die Leverkusener den Dortmundern Räume zum kontern anbieten. Schulz und Scherff diskutierten ansonsten natürlich noch über seltsame Schalker, verrückte Frankfurte...

Ladislav Kossar je zakladateľom PROVIDY a pomáha jej so strategickým smerovaním a investíciami do organizácií a jednotlivcov, ktorým rovnako záleží na udržateľnom riešení spoločenských problémov. Kariéru začal úplne inak. Po krátkej pracovnej stáži v OSN v New Yorku pracoval 4 roky v investičnom bankovníctve v Londýne a Frankfurte. 10 rokov sa venoval rozvoju realitných projektov a investovaniu rizikového kapitálu. Po tejto skúseností postupne predal svoje podiely a prešiel do neziskového sektora. Založil program BUDDY. Je to program, ktorý podporuje a spája dobrovoľníkov s deťmi z Centier pre deti a rodiny. Dobrovoľníci sa vzdelávajú a na stretnutiach deťom venujú to čo sa nedá vyčísliť - svoj čas. Bolo nám cťou rozprávať sa s ním v ďalšom diely Business Talks. V rozhovore sa dozvieš: Ako vyzerá ideálny profil BUDDY-ho Ako vyzerá výberový proces na BUDDY-ho, či detí z domovov Ako vyzerá deň, ktorý tráviš s dieťaťom z detského domova Čo môžeš spraviť hneď, pre lepší život detí z detského domova Minúta po minúte: 0:50 Najväčšie prekvapenie zo Slovákov, ktoré LAca naučilo vedenie programu BUDDY 3:40 „Nemôžeš zmeniť celý svet, no môžeš zmeniť celý svet jednému človeku“ 3:57 Koho najviac potrebuje program BUDDY dnes (tj DEC 2020) 5:40 Program môžeš podporiť aj kúpou jedla 6:30 Ako v organizácii pracujú s peniazmi, ktoré mesačne posielajú donori 8:41 Dostávajú donori reporty, ako sa použili ich peniaze 11:16 Koľko mesicov (alebo rokov) trvá zmena myslenia u detí z detského domova 12:18 Prečo trvá výberové „konanie“ na Buddyho „tak dlho“, minimálne 6 mesiacov? 16:29 Má doborvoľník „freestyle“ pri stretávaní sa s deťmi z domov 17:54 Koľko trvá vybudovať bezpečný dôverný vzťah s dieťaťom 19:18 Prečo nemôže BUDDY program fungovať štýlom: "trávim čas s deťmi kedy chcem", nepravidelne 22:33 Lessons learned z vedenia neziskovky BUDDY 25:56 Ako vyzeá 2-4 hodín Buddyho s dieťaťom, je tam nejaký vopred stanovený program 26:33 Veľa z nás nikdy nestretlo dieťa z detského domova. Aký je ich mindset 30:03 Ako vyzerá výber detí do programu BUDDY 32:00 Aký je vzťah detí z domova k peniazom? Aké zručnosti potrebujú získať do života, aby neskončili na ulici 34:10 Aká je úloha Buddyho 36:54 Najrýchlejšia vec, ktorou pomôžem a viem ju urobiť dnes, pre deti z detského domova 38:43 Inšpiratívna myšlienka na záver Laca môžete nájsť cez ich BUDDY webku

Správy.Téma dńa. Peter Vereš - Slovák žijúci v USA, ktorý sa podieľa na zaujímavých výskumoch v oblasti vesmíru. Pracoval na Havajských ostrovoch v Inštitúte pre astronómiu a bol súčasťou výskumného tímu vo vedeckej inštitúcii NASA v kalifornskej Pasadene; Slovenská komunita vo Frankfurte nad Mohanom – so slovenským farárom Jurajom Sabadošom o aktivitách slovenskej komunity v tomto nemeckom meste; Klenoty UNESCO- Ochtinská aragonitová jaskyňa, avízo 7. kola redakčnej súťaže;

Správy. Téma dńa. Slováci z Novej Huty -Nová Huta je kopaničiarskou obcou s najväčším podielom slovenského obyvateľstva z obcí Rumunska. Pred vyše 200 rokmi ju založili Slováci z Oravy, Kysúc, Zemplína a Gemera. Živili sa najmä ako drevorubači, pretože drevo bolo potrebné pri výrobe skla, nachádza sa tu totiž najstaršia skláreń v Rumunsku. O živote v obci hovorí starosta, Benko Lašák; SKM v nemeckom Frankfurte nad Mohanom - jedna z troch slovenských katolíckych misíí v Nemecku, zasvätená je sv. Gorazdovi, konajú sa tu slovenské bohoslužby a rôzne aktivity pre tunajšiu krajanskú komunitu. Rozhovor so správcom misie a slovenským farárom Jurajom Sabadošom; Milan Ján Pilip – nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí o prioritách a ďalšom smerovaní inštitúcie, ktorá zabezpečuje štátnu podporu krajanom.

Ak sú celé dejiny dejinami triednych bojov, kde je potom boj za osobnú slobodu jednotlivca, ktorý sa sám sebe odcudzil? Kto má tohto jednotlivca zobudiť z jeho iluzórneho šťastia? Racionalita, veda, technológie, kultúra či umenie?----more----Dnes sa pozrieme na jedno z najvplyvnejších filozofických hnutí 20. storočia a počuť ste o ňom mohli ako o Frankfurtskej škole, ale tiež pod názvom Inštitút sociálneho výskumu (so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom) alebo aj pod označeniami ako kritická teória či neomarxizmus. Pozrieme sa na tri dôležité črty tejto školy, ktoré sa budú týkať Hegla, osvietenstva a tzv. masovej kultúry, a keďže sa jedná o myšlienkové hnutie, ktorého myšlienky sú živé a vplyvné aj dnes, určite sa k Frankfurtskej škole na podcaste ešte v budúcnosti vrátim.Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka156  Súvisiace dávky: PD#154: Štrukturalizmus, https://bit.ly/davka154PD#144: Postmodernizmus, https://bit.ly/davka144Použitá a odporúčaná literatúra: Theodor Adorno a Max Horkheimer, Dialektika osvícenství (OIKOYMENH, 2009), https://bit.ly/2YJth7RJames Bohman, „Critical Theory“, SEP, https://stanford.io/2YGKQVSClaudio Corradetti, „The Frankfurt School and Critical Theory“, IEP, https://bit.ly/3gaMYveJames Bohman a William Rehg, „Jürgenn Habermas“, SEP, https://stanford.io/3g6qqeUPaul H. Fry, „The Frankfurt School of Critical Theory“ z Open Yale kurzu: Introduction to the Theory of Language (2009), https://bit.ly/2VKMkNhStuart Walton, „The Theory from the ruins“ (Aeon, 2017), https://bit.ly/2BPgNlYStephen West, The Frankfurt School (7 častí), https://bit.ly/3gaoDW6   ***Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️(https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

Marek Karman sa po skončení štúdia v Bratislave rozhodol začať svoju lekársku kariéru v Nemecku. Pred necelými dvoma rokmi nastúpil na chirurgicko-ortopedické oddelenie v menšej nemocnici pri Frankfurte a v podcaste prezradil, ako vyzerá jeho bežný deň, aké sú rozdiely medzi Slovenskom a Nemeckom, prípadne aké výhody a nevýhody sa skrývajú za prácou v zahraničí. Tiež spomínal čo mu počas štúdia chýbalo, čo by robil dnes inak a ako sa mu podarilo nakoniec dostať do Nemecka. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/rozhovory-md/message

Kultūros puslapių apžvalga. Tęsiame pažintį su Kompozitorių sąjungos komisijos paskelbto lietuvių kompozitorių 15-uku. Dėmesys skiriamas Frankfurte kuriančiai Dianai Čemerytei. Pasaulio įvykių apžvalga: kaip gyvena ir ryšį su auditorija palaiko dvi Latvijos ir Estijos kultūros įstaigos. Kodėl prie Rozetos akmens nedera planšetė? Kada pasiteisina interaktyvumas muziejuose, pasakoja Kauno miesto muziejaus vadovas Gabrielius Sužiedėlis.JAV žiniasklaida mirga pranešimais apie nuostolius skaičiuojančias neribotam laikui užsidariusias kultūros įstaigas bei darbą ir pajamas prarandančius menininkus.Lietuvos kultūros centruose dirba per 4700 darbuotojų, veikia beveik 5000 įvairių žanrų meno kolektyvų, kuriuose yra ugdomi daugiau nei 60 tūkstančių šalies gyventojų. O kaip šiuo nelengvu laikotarpiu gyvena ir dirba didžiausia šalyje veikianti kultūros bendruomenė? Lietuvos kultūros centrų asociacijos prezidentas Romas Matulis sako, kad šiuo laikotarpiu itin aktualu yra išsaugoti kultūros srityje dirbančius žmones, bet neretai technologiniai ištekliai ir kompetencijos yra ta problema, kuri neleidžia jiems dirbti nuotoliniu būdu. Paskelbti 25-ojo „Kino pavasario“ nugalėtojai ir žiūrovų favoritai. Pokalbis apie geriausius filmus, kino tendencijas bei virtualų festivalį su festivalio komisijų nariais, režisieriumi Audriumi Blaževičiumi ir Rugile Barzdžiukaite, „Cineuropa“ apdovanojimui įvertinto filmo „Nova Lituania“ režisieriumi Karoliu Kaupiniu bei kino vertimo premija gavusia Veronika Vasiljeva-Niparavičiene. Ved. Austėja Kuskienė.

Črevá zohrávajú v našom tele dôležitú úlohu, no neprávom ich podceňujeme. Mladá nemecká lekárka Giulia Enders v tejto knihe vysvetľuje, ako fungujú a aké majú súvislosti s inými orgánmi či našou celkovou pohodou. Nečakajte však nudné traktáty. Autorka zhrnula najnovšie vedecké poznatky a ponúka ich príťažlivou formou. O tráviacom trakte rozpráva zrozumiteľne, uvoľnene a veľmi nonšalantne. Vysvetľuje napríklad, prečo nám škvŕka v žalúdku, ako správne sedieť na záchode, čo pre nás robia črevné baktérie a veľa iných faktov, na ktoré sa často hanbíme opýtať. Giulia Enders pôsobí na Ústave mikrobiológie na Univerzite Johanna Wolfganga Goetheho vo Frankfurte na Mohanom, venuje sa výskumu a pracuje na svojej doktorandskej práci. V roku 2012 zvíťazila vo vedeckej súťaži Science Slam vo Freiburgu. Audiokniha: Taktne o tráviacom trakte Autor: Giulia Enders Interprét: Mirka Frankovská Dĺžka: 7:18 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Taktne o tráviacom trakte na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Taktne o tráviacom trakte na webe Publixing (MP3 CD)

Frankfurte nekyla lėktuvai, Paryžiuje dūžta vitrinos, Atėnuose dega laužai. O kaip streikuojame mes? Taip pat apie kruviną žaliąjį auksą ir kiek miestams kainuoja finansiškai nesaugios šeimos? Ved. Mindaugas Aušra ir Jurgita Čeponytė.

Prestižiniame dizaino konkurse „Red Dot” Berlyne Lietuvos dailininkų sąjungos reprezentacinis meno albumas MEMORABILIA pelnė „Best of the Best” apdovanojimą. Albumo –meno kūrinio – dizainerės Agnė Dautartaitės-Krutulės įspūdžiai.Pasakojimą apie Šilutės krašto muziejų, kuriam sukako 70 metų, ir jo mecenatą Hugo Šojų – aktyvų visuomenės, kultūros ir valstybės veikėją, Šilutės mecenatą rengia kolega Česlovas Burba.Kultūros savaitraščių apžvalga. „Metų knygos rinkimuose“ suaugusiųjų kategorijoje dalyvauja Virginijos Kulvinskaitės romanas „Kai aš buvau malalietka”. Autorę kalbina Indrė Kaminckaitė.Į SCANORAMĄ Kino Klube susitikti su savo gerbėjais iš Paryžiaus atvyko režisierius Šarūnas Bartas. Netrukus sulauksime jo naujausio pilno metro filmo „Sutemose”, apie kurį pokalbis su režisieriumi Š. Bartu ir filmo platintoju Rimantu Oičenka.Frankfurte, Vokietijoje, dirbanti Vytenė Mušik domisi kultūros įvykiais, tarp jų ir Giacomo Puccini (Džakomo Pučinio) operos premjera, kur pagrindinę Manon Lesco partiją dainuoja Asmik Grigorian.„Klasikos enciklopedija“ – apie juvelyrikos meno gaires.Ved. Laima Ragėnienė.

Starptautiskais Frankfurtes grāmatu tirgus ir noslēdzies ar cerību, ka pēc dažiem gadiem arī Latvija varētu būt centrālā viesu valsts šajā pasākumā. Studijā platformas „Latvian Literature” pārstāve Juta Pīrāga, literārais aģents Džeids Vils un tulkotāja Jolanta Pētersone, kura šogad pētīja viesu valsts Norvēģijas piedāvājumu.  Tikko aizvadītājā Frankfurtes grāmatu tirgū Latvijas delegācija tikās ar Frankfurtes grāmatu tirgus vadītāju Jurgenu Bosu, lai pārrunātu mūsu valsts iespēju būt centrālās viesu valsts statusā kādā no nākamajiem gadiem. “Centrālā viesu valsts – tā ir liela uzmanība gan vietas ziņā un arī profesionāli un kultūras programmā pievērsta liela uzmanība, lai prezentētu kādu valsti, dažādus tās aspektus - autorus, tulkotājus, tulkojumus. Frankfurte īpaša ar to, ka tur prezentē visas radošās industrijas, valsti kopumā un arī tūrismu,” norāda Juta Pīrāga. Latvijas pārstāvji vēlētos, lai mūsu valsts iegūtu šo statusu 2025.gadā. “Mūsu plānā tāds zīmīgs gads būtu 2025.gads, jo 1525.gadā iznāca pirmā drukātā grāmata latviski un tā tikai izdota Vācijā. Tas būtu nozīmīgs gads gan mums, gan gribētos domāt arī Vācijai,” uzskata Pīrāga. Viņa skaidro, ka Frankfurtes tirgus vadība ir apstiprinājusi, ka šis gads ir brīvs, viņi pieņēmuši Latvijas aicinājumu ierasties nākamā gadā Rīgā, lai tuvāk iepazītos ar mūsu grāmatniecību un literatūru, un turpinātu sarunas par Latvijas dalību Frankfurtes grāmatu tirgū centrālās viesu valsts statusā.

Vokietijoje gyvenanti lietuvių pianistė Guoda Gedvilaitė – lietuviškoji Clara Wieck-Schumann – rengia Claros salonus ir atveria klausytojams nepaprastą šios asmenybės pasaulį. Pasikalbėsime su Guoda Gedvilaite telefonu ir palinkėsime jai sėkmės Claros Wieck-Schumann gimimo dienos koncerte Frankfurte. Taip pat studijoje su muzikologėmis Jūrate Katinaite ir Asta Pakarklyte diskutuosime apie lyčių įtampą muzikos scenoje. Ved. Gerūta Griniūtė.

Visi muzikos žanrai – nuo simfoninio orkestro iki repo, nuo alternatyvaus roko iki džiazo, nuo muzikos vaikams iki elektronikos. Ar jau minėjau nesiliaujančius gyvus pasirodymus, muzikinius pokalbius, konferencijas muzikos industrijos, mokesčių temomis? Skamba įspūdingai? Taip ir yra. Penktoji „Muzikos salė“, prasidėsianti vasario 21 dieną „Knygų mugėje“ yra didžiausias, svarbiausias mūsų šalies muzikos įvykis. O už įvykio organizavimą atsakingas atlikėjų asociacijos „AGATA“ darbuotojas Justas Prascevičius sako, kad kažkas panašaus arčiausiai mūsų yra tik Frankfurte! Laidoje „Pakartot“ aptariamas šios mugės fenomenas ir pristatomos šių metų naujovės. Laidos autorius ir vedėjas – Domantas Razauskas.

Stačiatikių Kalėdų proga – kelios ukrainiečių kompozitoriaus Valentyno Sylvestrovo kalėdinės giesmės. Po to – susitikimas su kompozitore Diana Čemeryte, gyvenančia Frankfurte prie Maino, kadaise vedusia laidas apie klasikinę muziką mūsų radijuje. Paskutinis pusvalandis skirtas prancūzų kompozitoriui, neoklasikų „Šešeto“ atstovui Francisui Poulencui 120-ųjų gimimo metinių proga. Ved. Jūratė Katinaitė.

Stačiatikių Kalėdų proga – kelios ukrainiečių kompozitoriaus Valentyno Sylvestrovo kalėdinės giesmės. Po to – susitikimas su kompozitore Diana Čemeryte, gyvenančia Frankfurte prie Maino, kadaise vedusia laidas apie klasikinę muziką mūsų radijuje. Paskutinis pusvalandis skirtas prancūzų kompozitoriui, neoklasikų „Šešeto“ atstovui Francisui Poulencui 120-ųjų gimimo metinių proga. Ved. Jūratė Katinaitė.

Ladislav Kossár pochádza z Bratislavy, kde vyštudoval právo. V Holandsku, Maďarsku a v USA sa venoval najmä medzinárodnému právu, právu duševného vlastníctva a kapitálovým trhom. Na Harvarde študoval okrem práva aj politológiu a vzťah verejného a súkromného sektora. Pracoval v investičných bankách v New Yorku, Frankfurte, v Tokiu a v Londýne, a potom, sa po 7 rokoch vrátil na Slovensko. Život to zariadil tak, že pred 12 rokmi založil neziskovku Provida, ktorej súčasťou je okrem iného aj program Tvoj Buddy, ktorý spája deti z detských domovov s vyškolenými dobrovoľníkmi a pomáha im vytvoriť vzťah. Na Slovensku je okolo 5 000 detí bez domova. Na svete je viac ako 150 miliónov opustených detí. A keďže Laco Kossár myslí globálne, v roku 2014 založil v Kalifornii fond na pomoc opusteným deťom z celého sveta - The Orphan Opportunity Fund. Vypočujte si jeho inšpiratívny príbeh. Celý článok: https://www.expres.sk/132202/slovak-ladislav-kossar-zalozil-fond-na-pomoc-opustenym-detom-z-celeho-sveta/

Trakų Švenčiausiosios Mergelės Marijos Apsilankymo bažnyčiai suteiktas bazilikos titulas.Ilzenbergo dvaras.Europos krepšinio čempionatas: lietuviai iškovojo pirmąją pergalę.Italijos krepšinio rinktinė.Frankfurte ruošiamasi neutralizuoti didelę antrojo pasaulinio karo laikų aviacinę bombą.Būrelių bei užimtumo mugė „Z vaikai“.

Denisa Gočal pochádza z Prievidze a posledných 6 rokov žije neďaleko Frankfurtu, v dedinke Schöneck, kde pracuje ako asistentka šéfkuchára v šafránovej reštaurácii - Restaurant Zafferano - https://goo.gl/XMmT93. Pečú napríklad vlastný šafránový chlieb alebo vyrábajú vlastný šafránový likér. Deni odchod zo Slovenska plánovala spoločne s priateľom, teraz už manželom, pretože chceli získať nové skúsenosti, niečo zažiť, a samozrejme, aj si zarobiť. Keď prišla do Nemecka, tak hľadala špičkového šéfkuchára, ktorý ju naučí fantasticky variť a našla ho, volá sa Antonino, je zo Sicílie a pred 26 rokmi si vo Frankfurte otvoril vlastnú reštauráciu Zafferano, za ktorú získal cenu za najlepšiu reštauráciu v Nemecku. Inak zafferano znamená v preklade z taliančiny šafrán a práve tým je aj špeciálna. Mimochodom, Denisa Gočal srší energiou a sebavedomím. O svojej práci hovorí nadšene a s hrdosťou. Je to žena, ktorá nešéfuje a neriadi, ale varí so srdcom. Celý článok: https://www.expres.sk/106165/slovenka-denisa-gocal-vari-v-nemecku-safranove-speciality/

Po kelių dienų nuolatinio sėdėjimo priešais baltą sieną pajutau kaip pasikeitė mano suvokimas, o visa tai ateityje padėjo per įvairiausias krizes, prisimena tiksliųjų mokslų žvaigždė Wolfas Singeris iš Ernsto Štriungmano neuromokslų instituto Frankfurte prie Maino. Dešimt dienų po aštuonias valandas priešais baltą sieną jis bandė sutelkti dėmesį į savo vidų pagal budistų Dzen Se Šin praktiką. Tik jis ne vienuolis, o smegenų mokslininkas. Kartu su bičiuliu budistu Matthieu Ricard jis gilinosi į religinę praktiką ir bandė pateikti nuoseklų vaizdą, kuriame derėtų vienuolio pirmojo asmens patirtis ir ją iš tolo stebinčio mokslininko patirtis. Juk pasaulis nuoseklus ir nėra taip, kad kultūra būtų atsieta nuo biologijos, sako jis. Šis neuromokslininkas – idealus pašnekovas svarstantiems apie gamtos mokslų ir humanitarinių dalykų ryšius.Gegužės 12-osios laida nagrinėjanti klausimus: Kaip smegenų tyrimų rezultatus sekasi pristatyti humanitarams? Ar filosofų ir teologų diskusijas paveikia naujausi gamtos mokslų duomenys? Kodėl humanitarai turėtų burtis į vieną komandą su gamtos mokslininkais ieškodami bendros kalbos pasauliui suprasti? Ir ko galima pasimokyti iš smegenų struktūros tvarkantis su sudėtingomis šiuolaikinėmis ekonominėmis ar politinėmis sistemomis?

Po kelių dienų nuolatinio sėdėjimo priešais baltą sieną pajutau kaip pasikeitė mano suvokimas, o visa tai ateityje padėjo per įvairiausias krizes, prisimena tiksliųjų mokslų žvaigždė Wolfas Singeris iš Ernsto Štriungmano neuromokslų instituto Frankfurte prie Maino. Dešimt dienų po aštuonias valandas priešais baltą sieną jis bandė sutelkti dėmesį į savo vidų pagal budistų Dzen Se Šin praktiką. Tik jis ne vienuolis, o smegenų mokslininkas. Kartu su bičiuliu budistu Matthieu Ricard jis gilinosi į religinę praktiką ir bandė pateikti nuoseklų vaizdą, kuriame derėtų vienuolio pirmojo asmens patirtis ir ją iš tolo stebinčio mokslininko patirtis. Juk pasaulis nuoseklus ir nėra taip, kad kultūra būtų atsieta nuo biologijos, sako jis. Šis neuromokslininkas – idealus pašnekovas svarstantiems apie gamtos mokslų ir humanitarinių dalykų ryšius.Gegužės 12-osios laida nagrinėjanti klausimus: Kaip smegenų tyrimų rezultatus sekasi pristatyti humanitarams? Ar filosofų ir teologų diskusijas paveikia naujausi gamtos mokslų duomenys? Kodėl humanitarai turėtų burtis į vieną komandą su gamtos mokslininkais ieškodami bendros kalbos pasauliui suprasti? Ir ko galima pasimokyti iš smegenų struktūros tvarkantis su sudėtingomis šiuolaikinėmis ekonominėmis ar politinėmis sistemomis?

Martin Kukoľ je z Prešova. Už 6 rokov však žije a tetuje v Mníchove. Trvalo dlho, kým si vytvoril dobré meno a vlastných klientov. Martin tetuje hlavne portréty, hovorí že ide o štýl tzv. realistic. Veľmi rád tetuje pri hudbe, bez nej to vraj nejde. Niektorí tetovači tetujú aj 7 až 8 hodín naraz, ale je to únavné, a to sa bavíme len o čase tetovania, lebo aj príprava zaberie niekoľko hodín, ak nie dní. Slovák Martin Kukoľ bol nedávno vo Frankfurte, kde sa zišli najlepší tetovači sveta, a každý deň tam vyhlásili najlepšie tetovanie. V jeden deň vyhral práve Martin. Je vďačný za všetko, pretože dosiahol viac ako očakával. Dokonca sa plánuje aj vrátiť na Slovensko. Nevie ešte kedy, ale vráti sa. https://www.expres.sk/64864/slovak-martin-kukol-vyhral-vo-franfurte-prestiznu-sutaz-v-tetovani/