Podcasts about parlamentu

Naším hostem je dnes senátor za obvod Rychnov nad Kněžnou Jan Grulich, který byl za TOP 09 do horní komory Parlamentu České republiky zvolen v roce 2020, takže má mandát do letošního podzimu. Jinak je také v Dobřanech ředitelem úspěšné školy uprostřed Orlických hor, o kterou byl před lety takový zájem, že musela děti i odmítat. Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Naším hostem je dnes senátor za obvod Rychnov nad Kněžnou Jan Grulich, který byl za TOP 09 do horní komory Parlamentu České republiky zvolen v roce 2020, takže má mandát do letošního podzimu. Jinak je také v Dobřanech ředitelem úspěšné školy uprostřed Orlických hor, o kterou byl před lety takový zájem, že musela děti i odmítat.

Správy. Téma dňa. Z rokovania Európskeho parlamentu. Spomienky na hudobného skladateľa, aranžéra a dirigenta Stanislava Kružíka. Slováci na ZOH 2026.

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS. Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”. Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina. Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska? “Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy? Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS. Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”. Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina. Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska? “Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy? Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

„Pokud smlouvu s Mercosurem parlament neratifikuje, nepůjde jen o prohru hospodářskou, ale Evropa může zapomenout, že by se někdy stala světovou velmocí,“ prohlásila předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová na zasedání Evropské lidové strany, nejsilnější frakce Evropského parlamentu. Stalo se.

Poslanke in poslanci bodo na zadnji redni seji v tem mandatu, ki se je začela danes, poskušali zapreti nekaj pomembnih kadrovskih vprašanj. Primož Dolenc bo najverjetneje postal novi guverner Banke Slovenije. Prav tako naj bi dobili tri nove ustavne sodnike. Dve tretjini glasov pa za imenovanje na funkcijo varuhinje človekovih pravic potrebuje Simona Drenik Bavdek. Vsi so dobili podporo mandatno-volilne komisije. Tri kandidate za ustavne sodnike in kandidatko za varuhinjo je podprla tudi opozicijska Nova Slovenija. Državni zbor bo o kandidatih glasoval prihodnji teden v torek. Ostali poudarki oddaje: - Bo država dosegla poravnavo s turškim gradbincem na drugem tiru? Ministrstvo zahtevek za 330 milijonov evrov označuje kot neutemeljeno izsiljevanje. - Bančnih in poštnih poslovalnic po državi vse manj in s krajšimi delovnimi časi, posledice čutijo zlasti starejši občani in digitalno slabo pismeni. - Ameriška javnost, tudi s protesti, vse bolj pritiska na vlado predsednika Trumpa, naj Agencija za priseljevanje in carino opusti racije.

 Decyzja Parlamentu Europejskiego o skierowaniu umowy handlowej UE–Mercosur do Trybunał Sprawiedliwości Unii Europejskiej zaskoczyła wielu obserwatorów brukselskiej sceny politycznej. Jak podkreśla w rozmowie z Radiem Wnet politolog prof. Tomasz Grosse, choć układ sił w Parlamencie był od miesięcy bardzo wyrównany, zwolennicy porozumienia do końca liczyli na jego przepchnięcie.Do ostatniej chwili, szczególnie zwolennicy tego projektu, liczyli na to, że parlament nie będzie – mówiąc krótko – sypał piachem w szprychy. A okazało się, że jednak ugiął się pod protestami rolniczymi, które przetoczyły się przez Brukselę i całą Unię Europejską– tłumaczy prof. Grosse.Skierowanie umowy do TSUE w praktyce oznacza zawieszenie procesu ratyfikacyjnego w Parlamencie Europejskim. Zdaniem politologa to najbardziej prawdopodobny scenariusz na najbliższe miesiące, choć – jak zaznacza – sprawa wciąż pozostaje otwarta.Mieliśmy deklarację, że jeżeli uda się sformułować wniosek do Trybunału, parlament wstrzyma ratyfikację do czasu wyroku. Ale napięcie jest ogromne, a presja polityczna bardzo silna– mówi gość Popołudnia Wnet.Presja ta płynie przede wszystkim z Berlina i z Komisji Europejskiej. Niemcy, jak wskazuje Grosse, są szczególnie zainteresowane jak najszybszym wejściem umowy w życie, bo traktują ją jako kluczowy instrument otwierania nowych rynków zbytu dla swojego eksportu.Symbolicznym potwierdzeniem tej presji była publiczna reakcja kanclerza Friedrich Merz, który skrytykował decyzję Europarlamentu i wezwał do tymczasowego wdrożenia umowy, mimo trwających sporów prawnych.To jest wynik brutalnego przetargu politycznego. Niemcy dążą do tego, żeby ta umowa w praktyce zaczęła obowiązywać jak najszybciej– ocenia prof. Grosse.Jak dodaje, w teorii możliwe byłoby wdrożenie umowy bez zgody Parlamentu Europejskiego, ale taki scenariusz byłby sprzeczny z prawem unijnym i oznaczałby poważny kryzys instytucjonalny.Zdaniem politologa reakcja eurodeputowanych nie jest przypadkowa. Parlament Europejski staje się coraz bardziej eurosceptyczny, przynajmniej w sprawach handlowych i rolnych.Środowiska powiązane z rolnikami i produkcją żywności od wielu miesięcy głośno protestują. Część europosłów, która nie ma odwagi głosować wprost przeciwko umowie, uznała, że zapytanie Trybunału to wygodna gra na czas– tłumaczy.Jak przypomina, niedawne masowe protesty rolników przed siedzibą Parlamentu w Strasburgu wywarły realną presję polityczną. Większość, która przesądziła o skierowaniu sprawy do TSUE, była bardzo niewielka – i równie krucha może się okazać przy ewentualnym głosowaniu nad ratyfikacją.W ocenie prof. Grosse'a spór o Mercosur odsłania głębszy problem Unii Europejskiej: konflikt między interesami wielkich eksporterów a bezpieczeństwem żywnościowym kontynentu.Po jednej stronie mamy interesy ekonomiczne – otwieranie rynków zbytu dla Niemiec. Po drugiej bezpieczeństwo żywnościowe, czyli pytanie, czy Europa będzie w stanie wyżywić Europejczyków– podkreśla.Jak dodaje, połączenie konkurencji spoza UE z restrykcyjną polityką klimatyczną może w dłuższej perspektywie doprowadzić do osłabienia europejskiej produkcji rolnej.Jeżeli doszłoby do eskalacji konfliktu w Europie, moglibyśmy mieć ogromne trudności z samowystarczalnością w tym kluczowym obszarze– ostrzega politolog./fa

V dunajskem parlamentu so minuli teden odprli razstavo o narodnih skupnostih v Avstriji. Postavljena je ob letošnji 50. obletnici sprejetja zakona o narodnih manjšinah. V naši severni sosedi živi šest narodnih skupnosti, slovenska živi v zveznih deželah Koroška in Štajerska. Poslanka in manjšinska govornica zelenih Olga Voglauer je za slovenski spored ORF podčrtala pomen vidnosti manjšin in napovedala pripravo sodobne zakonodaje na tem področju. Tudi član sosveta za slovensko narodno skupnost pri Uradu zveznega kanclerja Bernard Sadovnik vidi odprtje razstave o avtohtonih manjšinah kot pomemben korak k vidnosti manjšin, v jubilejnem letu Zakona o narodnih skupnostih da morajo slediti konkretni koraki k prenovi zakona. Razstava obravnava različne teme, od jezika in izobraževanja v manjšinah prek kulture in pravic do skupne zgodovine. V centru za obiskovalce bo na ogled do konca leta. Avstrijski parlament letno obišče okoli 500.000 ljudi.

Na úvod roka 2026 sme si pre tebe pripravili skutočne zákulisnú časť relácie Zo zákulisia politiky. S predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas) sme sa poprechádzali po budove Národnej rady Slovenskej republiky a tebe ukážeme aj také zákutia, ktoré si doteraz nemal šancu vidieť.Rozprávali sme sa v kancelárii predsedu, sedeli na mieste, kde sedávajú diplomati a prešli sa plénom, kde väčšinu svojich dní trávia poslanci.Dozvieš sa, čo je v skutočnosti prácou predsedu parlamentu, v čom je odlišná od ministerského postu a prečo je veľká časť práce Richarda Rašiho „neviditeľná“. V rozhovore padla aj téma alkoholu v parlamente či ostrých útokov, ktoré v decembri vyústili až do fyzickej potýčky. Nahliadni s nami do zákulisia parlamentu a dozvieš sa viac.

Wsparcie socjalne, pomoc studentom ze specjalnymi potrzebami, wyrównywanie szans edukacyjnych. Które uczelnie mogą być wzorem dla innych? O projekcie "Uczelnia otwarta" i powstającym właśnie rankingu rozmawiamy z Katarzyną Płaczek z Parlamentu Studentów Rzeczypospolitej Polskiej.

W Popołudniu Radia Wnet Jarosław Sachajko, poseł koła Wolni Republikanie, nakreślił scenariusz, który  – jego zdaniem – coraz wyraźniej rysuje się w działaniach premiera Donalda Tuska. Chodzi o przyspieszone wybory parlamentarne, możliwe już na wiosnę. W rozmowie z Jaśminą Nowak polityk przekonywał, że obecna sytuacja polityczna i gospodarcza sprzyja właśnie takiemu ruchowi.Sachajko ocenił, że premier konsekwentnie „dopina swego”, marginalizując dotychczasowych koalicjantów, zwłaszcza PSL i Polskę 2050. Zwracał uwagę na tempo prac parlamentarnych i forsowanie ustaw, które przez lata nie miały szans przejść przez Sejm, a także na narastający konflikt wokół prezydenckich wet. W jego ocenie rząd „podgrzewa atmosferę”, ignorując alternatywne, prezydenckie propozycje legislacyjne.Wszystko na to wskazuje, że pan premier planuje na wiosnę ogłosić samorozwiązanie parlamentu. Po takim ogłoszeniu większość parlamentarna nie będzie miała wyjścia, będzie musiała się z tym zgodzić– mówił poseł Wolnych Republikanów.Kluczowym argumentem, który – zdaniem Sachajki – tłumaczy pośpiech rządu, jest stan finansów publicznych. Poseł wskazywał na gwałtowny wzrost zadłużenia oraz rosnące koszty jego obsługi, które już w przyszłym roku mają sięgnąć około 100 miliardów złotych.W ciągu dwóch lat o 10 punktów procentowych zwiększono zadłużenie Polski. W przyszłym roku wydamy około 100 miliardów złotych na samo obsłużenie długu. A jednocześnie sytuacja w służbie zdrowia jest tragiczna– podkreślał.Sachajko zwracał też uwagę na budżetowe realia 2026 roku: symboliczne podwyżki dla nauczycieli i wzrost płacy minimalnej na poziomie inflacji, co – jak mówił – realnie oznacza stagnację dochodów i uderzenie „ludzi po kieszeniach”. Jego zdaniem rząd może chcieć zdyskontować politycznie moment, zanim te skutki staną się powszechnie odczuwalne.W rozmowie pojawił się także wątek zachowań wyborczych Polaków i roli mediów. Poseł krytycznie oceniał poziom debaty publicznej oraz dominację przekazu sprzyjającego obecnej władzy.W Polsce duża część społeczeństwa chodzi do wyborów parlamentarnych jak do wyborów Miss Polonia. Ktoś mi się podobał, ktoś ładnie wyglądał, ktoś dobrze mówi– stwierdził, dodając, że decyzje wyborcze rzadko są wiązane z bezpieczeństwem, zdrowiem czy przyszłością dzieci.Sachajko mówił również o ogromnej przewadze finansowej i medialnej środowisk wspierających rząd, wskazując m.in. na środki z funduszy zagranicznych i instytucji europejskich. Choć zauważał rosnącą rolę internetu i mediów alternatywnych, podkreślał, że „zalew informacji” działa także na niekorzyść racjonalnej debaty.Istotnym elementem jego diagnozy była kondycja opozycji, zwłaszcza Prawa i Sprawiedliwości oraz szeroko rozumianej prawicy. Sachajko nie krył pesymizmu.Po drugiej stronie, przepraszam za brzydkie słowo, rzeźnia. Cała prawica kopie się po kostkach, a nawet znacznie wyżej– oceniał.W jego przekonaniu obecne podziały i wewnętrzne konflikty sprawiają, że prawica nie ma realnych szans na zwycięstwo w ewentualnych przyspieszonych wyborach, a Donald Tusk – odpowiednio rozgrywając scenę polityczną – może je wygrać bez konieczności budowania nowych, trudnych koalicji. 

Příběh Andreje Babiše, který ve čtvrtek 4. prosince 2025 oznámil, že se vzdá Agrofertu, svého – jak to nazval minulý týden v Parlamentu – „třicet let budovaného dítěte“, aby mohl ve funkci premiéra pracovat pro blaho národa, je tak trochu jako z bible.

W I turze wyborów prezydenckich prowadzi Nasry „Tito” Asfura. Liczenie głosów trwa.  Kandydat Partii Liberalnej Salvador Nasralla protestuje przeciwko licznym, jak ocenia, nieprawidłowościom podczas procesu głosowania. Mówi się też o dużym wpływie, jaki na przebieg wyborów miał wywrzeć prezydent USA Donald Trump.  

„Dobré ráno z Bratislavského hradu, za chviličku se přiblíží naše delegace českého Parlamentu,“ říká na svém selfie videu ze Slovenska poslanec za ANO a předseda sněmovního zahraničního výboru Radek Vondráček. Není to pochopitelně pravda.

Už po celá desetiletí se obsazování funkcí ve výborech a dalších orgánech Poslanecké sněmovny řídí zásadou poměrného zastoupení všech stran. Tuhle parlamentní tradici teď nastupující koalice ANO, SPD a Motoristů z gruntu vyhodila do povětří, když vynulovala Pirátskou stranu ze všech sněmovních funkcí.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vlada je danes potrdila in v državni zbor po nujnem postopku poslala novelo zakona o orožju, ki predvideva, da imetniki nezakonitega orožja in streliva ne bodo kaznovani, če ga predajo do 31. januarja prihodnje leto.

Nakon gotovo desetljeća aktivizma i napora koje su uložili članovi zajednice, Viktorija je, prva u zemlji, usvojila prijedlog zakona o uspostavi sporazuma s australskim straosjediocima kojim se uspostavlja stalno predstavničko tijelo autohtonih naroda u državnom parlamentu. Ovaj značajan sporazum postignut između viktorijske Vlade i Viktorijske prve narodne skupštine označava povijesni korak prema priznavanju i suočavanju s nasilnom kolonijalnom poviješću Viktorije.

Z dnešních 80 poslanců hnutí ANO jich je jenom 13, kteří byli u jeho vstupu do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky před 12 lety. Patří mezi ně i Martin Kolovratník.

Z dnešních 80 poslanců hnutí ANO jich je jenom 13, kteří byli u jeho vstupu do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky před 12 lety. Patří mezi ně i Martin Kolovratník.Všechny díly podcastu Máme hosty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Parlamentu pokračuje v rokovanie napriek tomu, že štátny rozpočet bol schválený. Na programe je stále viacero zaujímavých bodov, niektoré spôsobujú vrásky v koalícii, napríklad za hazardné zákony, ktoré si nejakým spôsobom v koalícii "vydupal" Rudolf Huliak. Okrem toho sa hlasovalo aj o školských zákonoch, no a mimo poradia skončil nakoniec rokovací poriadok, má sa o ňom rokovať až v novembri o tom, čo nás čaká a neminie, ale o tom, aká budúcnosť možno čaká aj niektorých. Pozvanie do Analýz 24 prijali poslanci Ján Ferenčák a Veronika Remišová. 

Pierwsze tygodnie Karola Nawrockiego w roli głowy państwa minęły pod znakiem testowania polskiego ustroju politycznego i prób redefinicji dotychczasowego modelu prezydentury. Nawrocki wchodzi w kolejne spory z obozem rządzącym, aby sprawdzić, ile kompetencji uda mu się „wyszarpać”. W obliczu naszej dziurawej i mętnej konstytucji prezydent ma tu znaczne pole do popisu, a wynik sporu nie jest z góry przesądzony. Ta sytuacja to kolejny dowód świadczący o stopniowej dysharmonizacji formuły, na której oparto III RP.Pozostałe artykuły możesz czytać na

V relácii V politike na ta3 diskutovali predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter, predseda poslaneckého klubu strany SNS Roman Michelko, predseda poslaneckého klubu strany SaS Branislav Gröhling a predseda poslaneckého klubu strany KDH Igor Janckulík.

Na Slovensku se v úterý konaly protivládní protesty, které svolala nejsilnější opoziční strana Progresivní Slovensko. V Bratislavě se podle organizátorů sešlo kolem osmnácti tisíc lidí, další tisíce protestujících byly v jiných městech napříč sousední zemí. Důvodem byl návrh nového konsolidačního balíčku, který má dopadnout hlavně na živnostníky a zaměstnance. Kritice však vláda Roberta Fica čelí z více stran. Kvůli sblížení Slovenska s Ruskem i Čínou, ale také kvůli tlaku na instituce a omezování svobody médií, bude jeho Smer vyhozen ze Strany evropských socialistů, která chce v říjnu definitivně ukončit členství nejsilnější slovenské vládní strany. Jak ve Výtahu Respektu upozorňuje Magdaléna Fajtová, pro Slovensko oslabení v Evropském parlamentu není dobrou zprávou. Co ale vyhazov znamená pro Smer? Proč se kvůli slovenské vládě přeli europoslanci a europoslankyně na plenárním zasedání ve Štrasburku? A hrozí sousední zemi nějaký postih ze strany EU?

Tři týdny před sněmovními volbami zůstává favoritem na vítězství hnutí ANO. Strany současné vlády deklarují, že s ním do spolupráce nepůjdou. Šéf ANO Andrej Babiš připouští spolupráci s SPD nebo se Stačilo!. „My jsme byli první strana, která vyprovodila komunisty po 30 letech z Parlamentu České republiky,“ reagoval první místopředseda ANO Karel Havlíček na dotaz, zda si dokáže představit, že by jeho hnutí přivedlo k moci strany vstřícné k Rusku. „V době, když jsme měli premiéra, v době, když jsme byli dominantní stranou ve Sněmovně, tak komunisté skončili. V době, kdy je zde vláda Petra Fialy, tak se s velkou dávkou pravděpodobnosti komunisté zase vrátí. Já z toho radost nemám,“ řekl Havlíček ve volebním speciálu Ptám se já, který se natáčel 15. září před publikem v prostoru Next Zone na pražském Smíchově. Zda na společnou vládu ANO s hnutím SPD nebo komunisty z koalice Stačilo! po volbách nakonec dojde, ale odpovědět nechtěl. „V té debatě se objevují úplně všechny strany, které dnes jsou. Když si jenom vezmete všechny možné varianty od většinové vlády přes nějakou menšinovou vládu, což není možné nikdy vyloučit, tak teď samozřejmě nedokážu říct, s kým vším by to šlo.“První místopředseda ANO a stínový premiér Karel Havlíček zatím také neví, jak by hlasoval o případné žádosti o zbavení imunity předsedy hnutí Andreje Babiše v kauze Čapí hnízdo. „Zatím vůbec netuším, jak se to bude vyvíjet. Nechci dělat hostinského, účet ještě není. Jak znám pana Babiše, tak on sám bude chtít to, abychom ho zbavili tak, jako to bylo naposledy,“ uvedl Havlíček. „Ale počkejme si, jak to dopadne. A potom to bude taky třeba i o nějakém názoru hnutí ANO, které zase těžko dnes můžu předjímat. Protože ani není postavený klub. Ten bude na základě toho, kolik bude mít poslanců. Ten se musí sejít a musí si říct, jaké bude mít stanovisko.“Jak by Andrej Babiš tentokrát vyřešil své střety zájmů? Jak bude vypadat podpora Ukrajiny, pokud bude ANO znovu vládnout? A kam by Česko došlo, kdyby vážně chtělo naplnit svůj volební program?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

(0:00) Wstęp(1:06) Chiny i Indie zapowiadają zacieśnienie współpracy w związku z cłami wprowadzonymi przez Stany Zjednoczone(2:38) Były przewodniczący ukraińskiego parlamentu został zastrzelony na ulicy(3:50) Federalny Sąd Apelacyjny zakwestionował legalność ceł nałożonych na inne państwa przez Stany Zjednoczone(5:18) Litwa odgrodziła się od Rosji „zębami smoka”(6:30) Premier Jemenu z ramienia ruchu Hutich zginął w izraelskim ataku lotniczym(7:53) Amerykańskie miasta buntują się przeciwko kosztom organizacji piłkarskich mistrzostw świataInformacje przygotował Maurycy Mietelski. Nadzór redakcyjny – Igor Janke. Czyta Michał Ziomek.Mecenasi programu: AMSO-oszczędzaj na poleasingowym sprzęcie IT: https://amso.pl/Uklad-otwarty-cinfo-pol-218.html

Ukrajinské úřady zadržely podezřelého ze spáchání sobotní vraždy bývalého předsedy ukrajinského parlamentu Andrije Parubije. V neděli to podle agentur Reuters a AFP oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Atentát proběhl v sobotu ve Lvově. Místní představitelé uvedli, že Parubij se stal obětí střelce.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Topka“ je v dlouhodobém úpadku. Strana, která mívala pět ministrů nebo pozici nejsilnější pravicové strany v Parlamentu dnes nemá jistotu, že by se do dolní komory samostatně probojovala. Její dlouholetá předsedkyně Markéta Pekarová Adamová navíc ve své pozici končí a navíc už ve volbách nekandiduje. Přesto ve své funkci zatím zůstala. Kdo přijde po ní? A má šancí na to, že stranu vrátí nad pět procent? Nejen o tom ve čtyřiadvacáté epizodě podcastu Vládneme, nerušit diskutovali redaktoři Respektu František Trojan, Martin Štorkán a Filip Zelenka.

Kam přijede, tam bourá sály. Je ztělesním soucitu a po světě chodí proto, aby zmírňoval lidské trápení. Kdo ho potkal osobně, ten říká, že je to úplně obyčejný chlapík, ale má nakažlivě dobrou náladu. Přesto jsou na světě politici, dokonce i celé státy, které by ho rády viděly v naprosté izolaci. Bojí se ho víc než ekonomických sankcí, víc než občanské války. Mluvíme o Jeho Svátosti 14. dalajlámovi, občanským jménem Tändzin Gjamccho, který nedávno oslavil 90. narozeniny.

Celý díl najdete na našem HeroHero a Patreonu.David Marek působí přes deset let jako hlavní ekonom v Deloitte. Zastával ale i pozici v poradním týmu Petra Pavla, kterou předčasně opustil. Radil prezidentovi nepodepisovat rozpočet předložený Zbyňkem Stanjurou. Obsahoval nevyjasněné desítky miliard korun. Petr Pavel ho ale podepsal. „Nemáme žádné regulační mechanismy, které by zabránily tomu aby se veřejné finance zvrhly. Dluhová brzda nebrzdí, způsob jmenování Národní rozpočtové je silně závislý na vládě a Parlamentu. Třetí pojistkou je prezident, který se rozhodl, že tuto svou roli nepřijme,” říká Marek.Co k tomu hlavu státu vedlo? Čeho se ministr financí dopustil, když na ČEZ uvalil windfall tax? Mluvili jsme také o tom, že vláda se nesmí vymlouvat na „těžkou dobu” a o tom, co lidem a ekonomice způsobí zavedení ETS 2 povolenek.Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL, provozovatel zdravotnických zařízení PENTA HOSPITALS.

CELOU EPIZODU SI MŮŽETE PUSTIT NA HEROHERO.CO/STUDION „Krátce po coming outu za mnou přišel do zadní části kostela muž, který se po mně sápal. Mluvil o tom, že jsem odporná a že to, jak žiju, je k vyměšování.“ Farářka Martina Viktorie Kopecká a trans aktivistka Lenka Králová se rozhodly pro společenský coming out v různých životních etapách. Ve Studiu N live natáčeném na festivalu Meeting Brno otevřeně mluví o tom, co znamená říct pravdu a jaké to je čelit strachu, nenávisti i absurdním očekáváním. „Když jdu večer po ulici a vidím hloučky mužů pokuřujících před hospodami, tak mě přepadne stres – snažím se jim vyhýbat a přecházet na druhou stranu ulice,“ popisuje vnitřní napětí Lenka Králová. „Stejně tak zažívám menšinový stres ve sprchách nebo na toaletách, snažím se to mít vždy rychle za sebou. Je to totiž téma kulturních válek u trans lidí. Když jsem například byla na konferenci SPD a Tradiční rodiny v Parlamentu, která se jmenovala Jak zachránit děti před genderovou ideologií, tak jsem zvolila taktiku pilotů malých letadel a celý den jsem nepila, abych v tom prostoru nemusela jít na záchod. Cítila jsem se jako na území nepřátel,“ říká Králová. „Pro mě bylo zcela zásadní říct, jak věci jsou,“ vysvětluje Kopecká, proč se rozhodla ke společenskému coming outu. „Než měla knížka, kde hovořím o společném životě s partnerkou, vyjít, tak mě spoutala úzkost, strach a panika z toho, že to možná změní celý můj život. A že to bude mít negativní důsledky na život mých rodičů,“ popisuje své obavy farářka. „Zpočátku nebylo úplně jisté, jestli nebudu muset vrátit talár a klíče od kostela. Tuhle nejistotu prožívá spousta lidí, kteří se rozhodnou jít s pravdou ven,“ říká Kopecká. Ve Studiu N mluví o svém přání, aby otázky identity a sexuality přestaly být pro společnost důležité. Sama se totiž často ocitá v nepříjemných situacích. „Snažím se ty komentáře na sociálních sítích nečíst, protože už nemůžu, buď z toho pláču, nebo zvracím. Nejčastější stesk od mužů ale je, že ‚je mě škoda‘. Je to prý škoda, protože by mě mohl mít nějaký chlap. Takhle absurdní je celá ta diskuze. Podle nich bych mohla být nejenom tažná, ale i chovná. Já holt nejsem chovná a to jim nevyhovuje,“ směje se Kopecká. Pro obě dámy byl veřejný coming out důležitým životním momentem. „Já jsem cítila explozi úlevy. Pro mě to bylo extrémní,“ říká Králová. „Žila jsem v podstatě dvojí život. Jeden v šedém bahně, ve kterém jsem nějak existovala, a druhý ve fantaziích, ve vnitřním světě. A najednou jsem to mohla překlopit a od té doby žiju v každodenní přítomnosti. Je to pro mě nepopsatelný rozdíl.“ Jaké překážky musely obě zdolat a jak je transformovaly? Jak se vypořádávaly s očekáváními blízkých i společnosti? A co díky přijetí vlastní identity objevily? Podívejte se na celou epizodu z natáčení Studia N live na festivalu Meeting Brno na herohero.co/studion.

Gruzijā valdošā partija "Gruzijas sapnis" pamazām izrēķinās ar saviem opozicionāriem, tos aizturot un liekot aiz restēm. Lai gan protesti Gruzijas ielās notikuši praktiski katru dienu mēnešiem ilgi, situāciju tie nespēj mainīt. Eiropas Savienība tikmēr piedraud atcelt Gruzijai piešķirto bezvīzu režīmu. Eiropā lielākā uzmanība ir pievērsta tirdzniecības vienošanās noslēgšanai ar ASV. Par ekonomiskajiem aspektie runājam Krustpunktā, bet šajā raidījumā mazliet par politiskajām blaknēm. Par ASV runājot, jāpiemin arī tā saucamie Epstīna faili, kas būtiski iespaido politisko noskaņojumu ASV. Vēl lūkojam saprast, kāpēc Šveice uz parlamentu vadītāju konferenci Ženēvā ir ļāvusi ierasties Krievijas domes vadībai? Ir izsniegtas vīzas, lai gan delegācijas dalībnieki, ieskaitot domes priekšsēdētāju, ir iekļauti sankciju sarakstos un Šveice ir pievienojusies Eiropas Savienības sankcijām. Aktualitātes komentē Ģeopolitikas pētījumu centra vecākais pētnieks Jānis Kažociņš un portāla LSM.lv žurnālists Ģirts Kasparāns. Runājot par Krievijas delegācijas ierašanos konferencē Šveicē, sazināmies ar Saeimas priekšsēdētājas biedri Antoņinu Nenaševu ("Progresīvie"), kura piedalās šajā konferencē.  Jaunumi no globālā golfa laukuma Pagājušās nedēļas otrajā pusē Donalds Tramps pavadīja četras dienas Skotijā, apraudzīdams savus turienes golfa kūrortus un pie reizes šo to nokārtodams ar „Vecās pasaules” līderiem. Vispirms bija tikšanās ar Eiropas Komisijas prezidenti Urzulu fon der Leienu Tērberijā, Skotijas rietumu piekrastē, tās finālā paziņojot par noslēgto tirdzniecības vienošanos starp Briseli un Vašingtonu. Daži iztēlo notikušo kā Eiropas kapitulāciju, kas gan ir krietni izkāpināts vērtējums. Eiropai nāksies samierināties ar 15% ievedmuitas tarifu, pie tam nepiemērojot nekādu bāzes tarifu amerikāņu importam, taču nav piepildījušās drūmākās prognozes, kas saistījās ar krietni lielākiem tarifiem Eiropas automobiļu, lidmašīnu un pusvadītāju eksportam. Tāpat Eiropa apņēmusies līdz Trampa prezidentūras termiņa beigām importēt amerikāņu naftu, sašķidrināto gāzi un citus energoresursus 750 miljardu eiro vērtībā, kā arī papildus investēt Savienotājās Valstīs 600 miljardus. Ja par pirmo apņemšanos tiek teikts, ka tā nav reālistiska, ciktāl tas nozīmētu, ka amerikāņiem būtu jānovirza praktiski viss savs pašreizējais attiecīgo energoresursu eksports tikai uz Eiropas Savienību, tad otrās apjomi neko daudz nepārsniedzot domājamo investīciju summu, kādu Eiropas uzņēmumi arī bez īpašas vienošanās varētu ieguldīt Savienotajās Valstīs. Vispārējais secinājums ir, ka vienošanās, protams, nav vienlīdzīga, tomēr tā no Eiropas puses esot pieņemama cena par izvairīšanos no tirdzniecības kara ar amerikāņiem. No Tērberijas prezidents un golferis, britu premjera Kīra Stārmera pavadīts, pārcēlās uz Aberdīnas apkārtni Lielbritānijas pretējā krastā, kur atklāja jaunu golfa laukumu savā Balmedī klubā. Pirmdien, 28. jūlijā, pirms doties pāri okeānam, viņš pārsteidza žurnālistus ar jaunu pavērsienu Krievijas sakarā, pasludinot, ka atceļ iepriekš līdz septembra sākumam noteikto termiņu, kurā Putinam vajadzēja vienoties ar Ukrainu par karadarbības pārtraukšanu. Tagad viņš dodot Krievijas vadonim vēl desmit līdz divpadsmit dienas, pirms ieviesīšot smagus sekundāros tarifus Krievijas energoresursu patērētājiem. Atgriezušos no šī brauciena, Baltā nama saimnieku sagaida pašmāju aktualitātes, kurās pēdējās nedēļās dominē t.s. „Epstīna faili”. Uzņēmējs Džefrijs Epstīns 2019. gada jūlijā izdarīja pašnāvību cietuma kamerā, kur bija nonācis kā aizdomās turētais par nepilngadīgo iesaistīšanu prostitūcijā. Versijas, ka Epstīna lietas izmeklēšanas materiālos atrodamas ziņas par pedofilu tīklu, kuram pieder ne viens vien nīstās politiskās elites pārstāvis, ieņem svarīgu vietu MAGA kustības folklorā. Tramps, priekšvēlēšanu kampaņas laikā uzturējis spēkā priekšstatu, ka ievēlēšanas gadījumā raus priekškaru šiem derdzīgajiem noslēpumiem, nesen lika daudziem no attiecīgās publikas vilties, kad paziņoja, ka „failos” neesot ko redzēt un visa šī lieta esot viņa ienaidnieku demokrātu sagudrojums. Tikām presē ir nonākušas ziņas, ka izmeklēšanas materiālos figurējot arī paša prezidenta vārds. Ziedi noziedzniecei Šobrīd Ženēvā notiek starptautiskās nevalstiskās organizācijas Starpparlamentu savienība rīkotā 6. Vispasaules parlamentu priekšsēžu konference un ar to saistītais 15. Parlamentu priekšsēžu – sieviešu samits. Daudzi no pasākuma dalībniekiem, jādomā, bija šokēti, kad tajā uzradās arī visai respektabla Krievijas Federācijas delegācija ar Federālās Sapulces priekšsēdētāju Valentīnu Matvijenko priekšgalā. Kā liecina reportāžas, ierodoties Ženēvā, Matvijenko kundze sagaidīta ar ziediem. Gan pati agresorvalsts parlamenta spīkere, gan divi citi delegācijas locekļi – Krievijas Liberāldemokrātiskās partijas līderis Leonīds Sluckis un Krievijas Valsts Domes (parlamenta apakšpalātas) priekšsēža vietnieks Pjotrs Tolstojs – ir pakļauti personālām sankcijām, tai skaitā iebraukšanas liegumam Šengenas zonā, par lomu, kāda viņiem bijusi Krievijas agresijas atbalstīšanā un politiskajā nodrošināšanā. Matvijenko paraksts ir uz attiecīgā Federālās Sapulces lēmuma par Krimas aneksiju 2014. gadā un balsojuma protokola, ar kuru Putinam tika dota „zaļā gaisma” iebrukumam Ukrainā. Ja Šveices valdībai kā pasākuma uzņemošajai pusei teorētiski bija tiesības pieļaut izņēmumu sankciju piemērošanā, tad Itālijas valdībai, kura ļāvusi Krievijas valdības lidmašīnai šķērsot savu gaisa telpu, šādi rīkoties nebija pat formāla pamata. Tikusi pie vārda konferencē, Matvijenko lika klātesošajiem uzklausīt kārtējās pasāžas par tēmu „astoņus gadus bumboja Donbasu” un citus Krievijas propagandas pekstiņus. Daudzi delegāti vairījušies nonākt ar skandalozo viešņu kopīgās oficiālās fotogrāfijās, kā arī pagodināt ar savu klātbūtni viņas uzstāšanās. Ka izteicies Ukrainas Ārlietu ministrijas oficiālais pārstāvis Heorhijs Tihijs, viņa valsts nenogurstoši strādāšot, lai organizētu šai dāmai vēl vienu braucienu – uz Hāgu, kur drīz sāks darbu Īpašais Tribunāls agresijas noziegumam pret Ukrainu. Gruzija puspagriezienā pret Rietumiem  Raksturojot pašreizējā Gruzijas režīma ģeopolitisko orientāciju, nebūtu gluži pareizi sacīt, ka oficiālā Tbilisi ir pagriezusi Rietumiem muguru. Šobrīd Gruzijā norit militārās mācības ar divu tūkstošu NATO dalībvalstu un partnervalstu karavīru, tai skaitā apvienotās Lietuvas-Polijas-Ukrainas brigādes, tāpat Vācijas, Rumānijas, Moldovas u.c. vienību līdzdalību. Apņemšanās virzīties uz iestāšanos Ziemeļatlantijas aliansē joprojām nav svītrota no Gruzijas konstitūcijas. Tajā pat laikā vēl šomēnes Eiropas Parlamentam nācās pieņemt skarbi nosodošu rezolūciju par Gruzijas pašreizējās varas rīcību. Jūnija nogale iezīmēja juridisku izrēķināšanos ar redzamākajiem Gruzijas opozīcijas līderiem. Bijušais partijas Apvienotā nacionālā kustība vadītājs Nika Melija saņēmis astoņus mēnešus cietumā, viņa partijas biedrs Givi Targamadze – septiņus mēnešus, vēl četri citi opozīcijas spēku līderi – līdzīga apjoma cietumsodus. Apsūdzības saturs visiem vienāds: atteikšanās liecināt t.s. Culukiani komisijai – Gruzijas parlamentā izveidotai pagaidu izmeklēšanas komisijai deputātes Tejas Culukiani vadībā, kurai jāizvērtē nelikumības, kuras it kā notikušas prezidenta Miheila Saakašvili varas periodā. Vēl viens opozīcijas līderis Nika Gvaramija, kā arī kādreizējais iekšlietu ministrs Iraklijs Okruašvili atrodas pirmstiesas apcietinājumā. Pašam eksprezidentam Saakašvili šī gada martā tiesa par it kā veiktu valsts līdzekļu izšķērdēšanu piesprieda deviņus gadus cietumā, tādējādi par trīs gadiem pagarinot jau agrāk piespriesto cietumsodu, kā arī gandrīz simt tūkstošu eiro naudas sodu. Aiz restēm atrodas arī daudzi pagājušā gada nogalē notikušo protestu dalībnieki – daži vēl pirmstiesas izmeklēšanā, citi jau notiesāti, tai skaitā ar vairāku gadu ieslodzījuma termiņiem. Eiropas Savienības institūcijas piedraudējušas Tbilisi, ka varētu tikt pārskatīts līdzšinējais bezvīzu režīms ieceļošanai savienībā. Šādu lēmumu Eiropadome var pieņemt ar kvalificēto balsu vairākumu, kamēr kādas skarbākas sankcijas, kā aktīvu iesaldēšana, visdrīzāk bloķētu Eiropas kvazidemokrātu duets Viktors Orbans un Roberts Fico. Tiesa, ir pazīmes, kas liecina, ka Gruzija nav gluži kurla pret Briseles toņa maiņu. Pēdējās dienās atlikta lēmumu pasludināšana pāris protestu dalībnieku prāvās, tāpat vairākiem notiesātajiem opozīcijas līderiem doti mājieni, ka prezidents Miheils Kavelašvili varētu viņus apžēlot, ja viņi apņemtos neboikotēt oktobrī paredzētās pašvaldību vēlēšanas.   Sagatavoja Eduards Liniņš.    

Slovenský premiér Robert Fico doufá, že parlament v září schválí změny ústavy, které podle něj zabrání tomu, aby Slovensko zničil bezbřehý a zvrácený liberalismus a progresivismus. Vládní koalice má ale v Národní radě jen těsnou většinu a váhají dokonce i někteří její poslanci. Jak těžké je pro vládu prosazovat své návrhy? Moderuje Jan Bumba.

U Victoriji će uskoro biti uspostavljeno trajno tijelo Prvih naroda u parlamentu. Time Viktorija postaje druga australska savezna država – nakon Južne Australije – koja osniva državno, demokratski izabrano tijelo za savjetovanje o zakonima i politikama koje se odnose na prve narode. Dogovor o predstavnišvu u parlementu dolazi u isto vrijeme kada je objavljeno i završno izvješće Yoorrook povjerenstva za utvrđivanje istine o postupanju prema Prvim narodima.

Téměř před 14 dny si Polsko zvolilo prezidentem Karola Nawrockého, člověka, kterého ještě v prosinci nikdo neznal a kterému národovecká strana Právo a spravedlnost (PiS) vyrobila ideální image především na sociálních sítích. Nad liberálem Rafałem Trzaskowským zvítězil těsně rozdílem dvou procent, každý z nich dostal 10 milionů a pár set tisíc hlasů.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

1. Premiér to vybavil jedným statusom. 2. Právny štát na Slovensku nestojí na Lipšicovi. 3. Tri správy z ekonomiky.

Predstavnici i članovi mnogih bosanskohercegovačkih zajednica u Novom Južnom Walesu, a pod pokroviteljstvom Počasnog konzulata BiH za NJW, započeli su obilježavanje 30. godišnjice genocida u Srebrenici organizujući niz komemorativnih događaja. Danas su održali komemoraciju u Parlamentu NJW, u kojem je postavljena izložba fotografija i video snimaka koji upućuju na strahote počinjene u Srebrenici 1995. godine. Državnom Parlamentu su se obratili članica Parlamenta Charishma Kariyanda, počasni konzul BiH u NJW Amir Šahinović, te preživjeli svjedoci Srebreničkog genocida Mirsada Alemić Helać i Mirela Muratović. Iz zgrade Parlamenta NJW, sa lica mjesta, javila nam se Maida Vugdalić sa kraćim izvještajem o ovom velikom događaju za sve Bosance i Hercegovce u Australiji.

Tak už obě hvězdy loňských eurovoleb míří k boji o křesla v českém Parlamentu. Zatímco předsedkyně KSČM Kateřina Konečná nenechávala o tom, že stane na čele kandidátky Stačilo!, nikoho na pochybách, Filip Turek, čestný prezident strany Motoristé sobě, i když není jejím členem, vyhlížel v této věci až do pátku přinejmenším nerozhodně. Jakob y se mu z „vyšího patra“ Evropského parlamentu, lukrativnějšího a internacionálně reprezentativního, na domácí dvoreček nechtělo.

Tak už obě hvězdy loňských eurovoleb míří k boji o křesla v českém Parlamentu. Zatímco předsedkyně KSČM Kateřina Konečná nenechávala o tom, že stane na čele kandidátky Stačilo!, nikoho na pochybách, Filip Turek, čestný prezident strany Motoristé sobě, i když není jejím členem, vyhlížel v této věci až do pátku přinejmenším nerozhodně. Jakob y se mu z „vyšího patra“ Evropského parlamentu, lukrativnějšího a internacionálně reprezentativního, na domácí dvoreček nechtělo.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V Evropském parlamentu mezi sebou europoslanci z různých politických frakcí svádí tvrdé politické boje a někdy si ani nemohou přijít na jméno. Na trávníku s ragbyovým míčem se ale dokážou spojit i politici z úplně opačných částí spektra. V ragbyovém týmu Evropského parlamentu spolu hrají europoslanci a další pracovníci parlamentu bez ohledu na politickou příslušnost.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

6 maja w siedzibie Parlamentu Nowej Południowej Walii odbyło się spotkanie z okazji Dnia Europy – Europe Day. Na spotkaniu zorganizowanym przez Konsulat RP w Sydney zebrali się lokalni australijscy politycy, w tym przewodniczący Izby Legislacyjnej Parlamentu NSW Ben Franklin, przedstawiciele korpusu dyplomatycznego krajów Europy oraz przedstawiciele wiodących lokalnych organizacji. W roli głównego mówcy gościnnie wystąpił znany australijski popularyzator nauki Karl Kruszelnicki.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Po búrlivých mesiacoch má vládna koalícia konečne svojho predsedu Národnej rady a naspäť aj väčšinu v parlamente. Koaličná kríza si ale vypýtala aj svoju daň. Strana Hlas prišla o poslancov a jedno ministerské kreslo.Prečo koaličné dohody vyzerajú skôr ako kupčenie a výmena podpory vlády za vysoké fleky? Bude už teraz na Slovensku ten sľubovaný pokoj a bezpečie a bude sa nám tu žiť lepšie? Alebo sa v koalícii objavia ďalšie spory a krízy? A čo Hlas? Aká je budúcnosť strany, ktorej rebeli získali vlastné ministerstvo? Podporia v parlamente zákon SNS o mimovládkach? Prinesie nový šéf parlamentu medzi poslancov aj novú politickú kultúru alebo zostane všetko pri starom?Braňo ZÁVODSKÝ sa zhováral s predsedom Národnej rady SR a podpredsedom strany Hlas – Richardom RAŠIM.

1. Jedna absurdita prekrýva druhú. 2. Hlavný porazený sa vyhráža. 3. Buďme vďační za Šutaja Eštoka. 

Jak významná je smlouva Česka s Vatikánem, která dospěla do horní komory Parlamentu, a proč vyvolává určité kontroverze? Co by se mohlo dál odvíjet od dnešního zasedání slovenské bezpečnostní rady státu? Jaká humanitární situace panuje po vyhlášení příměří v pásmu Gazy z pohledu slovenské farmaceutky, která působí na jihu palestinského pásma v rámci mise Lékařů bez hranic? A budou otázky kolem úřednických odměn stát místo ředitele pražského magistrátu?

1. Danko ustúpil, ale koaličné záhady nezmizli. 2. Fico hádže do Ukrajincov kamene a hlasno sa za ne dožaduje chleba. 3. Problém s lekármi trvá, budeme do poslednej chvíle čakať, či nastúpia do novoročných služieb.

Stále více nemocnic v Česku uzavírá některá oddělení. „Současný počet lékařů neodpovídá síti, kterou máme nastavenou,“ konstatuje místopředseda Výboru pro zdravotnictví Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky Tom Philipp (KDU-ČSL). „Nebráníme se transformaci péče v nemocnicích, pokud bude transparentní,“ reaguje v pořadu Pro a proti Českého rozhlasu Plus místopředseda Asociace českých a moravských nemocnic Petr Chudomel.

Sněmovní volby by v říjnu vyhrálo hnutí ANO s více než 33 procenty, druhá ODS by dostala 12 procent a hnutí STAN 11 procent. Další strany, které se minule dostaly do Sněmovny, se dnes pohybují okolo pětiprocentní hranice a možná neuspějí. Naopak by se do Parlamentu podle modelu agentury Median vrátila KSČM. „Bašty sociální demokracie a komunistů dnes patří hnutí ANO. Voliči levice si vybrali jiného reprezentanta svých zájmů,“ míní v Chybě systému novinář Bohumil Pečinka.