Podcasts about Dunaj

Hostia: Ondrej Gavenda (vedúci rybárskej stráže a rybárskych hospodárov na revíroch Rady SRZ). | Nahrávka: Roland Machala (rybárska stráž Dunaj). | Pytliaci boli, sú, aj budú. Toto „remeslo“ sa neraz dedí z generácie na generáciu. Doba sa však mení a digitálne inovácie nachádzajú uplatnenie aj u pytliakov: mobily, navigácie, satelity, drony… Ako pomáhajú rybárskej mafii? Platí, že pytliakmi sú prevažne cudzinci? V Kontaktoch s Petrou Strižkovou budeme hovoriť o tom, ako na moderných nelegálnych rybárov, ktorí drancujú naše vody vo veľkom. | Rybárska mafia alebo Digitálni pytliaci. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Today's episode is about the seven hills of Nitra. In the Slovak lesson, I'm explaining the idiom "Raz za uhorský rok". You will also learn how to say “Once in a blue moon” in Slovak. At the end of this episode is the official anthem of Nitra city.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the seven hills of Nitra. In the Slovak lesson, I'm explaining the idiom "Raz za uhorský rok". You will also learn how to say “Once in a blue moon” in Slovak. At the end of this episode is the official anthem of Nitra city.Slovak lessonToday's phrase  is: "Raz za uhorský rok" (“Once in a blue moon")This phrase is purely colloquial and does not refer to a specific amount of time. It is used to emphasize a massive gap between events or to express skepticism that something will ever happen. Slovak song Nitra, milá Nitra1.    Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra,           Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra,           kdeže sú tie časy, kdeže sú tie časy, v ktorých si ty kvitla.2.    Ty si bola niekdy všetkých krajín hlava,           ty si bola niekdy všetkých krajín hlava,           v ktorých tečie Dunaj, v ktorých tečie Dunaj, Visla i Morava. 3.    Ty si bola sídlo kráľa Svätopluka,           ty si bola sídlo kráľa Svätopluka,           keď tu panovala, keď tu panovala jeho mocná ruka. 4.    Ty si bola sväté mesto Methodovo,           ty si bola sväté mesto Methodovo,           keď tu našim otcom, keď tu našim otcom kázal božie slovo.Translation1.    [: Nitra, dear Nitra, you high Nitra, :]          where are those times, where are those times in which you flourished.2.   [: You were once the head of all countries, :]          in which the Danube flows, in which the Danube, Vistula and Morava flow.3.   [: You were the seat of King Svätopluk, :]          when his mighty hand reigned here, when his mighty hand reigned here.4.   [: You were the holy city of Methodius, :]          when here to our fathers, when here to our fathers he preached the word of God.Links:https://www.youtube.com/watch?v=ZRuBYMftKdk https://www.youtube.com/watch?v=DXjfkEw6bVM (with lyrics) Timestamps00:35 Introduction to the episode02:17 Seven Hills of Nitra04:02 Fun fact 104:56 Fun fact 208:40 Fun fact 313:45 Slovak lesson16:28 About the song Nitra, milá Nitra18:30 Lyrics of the song Nitra, milá Nitra19:27 English translation of the lyrics20:26 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Piše Sanja Podržaj, bere Maja Moll. Tamara Štajner je violistka in pisateljica, ki že od svojega devetnajstega leta prebiva na Dunaju. V nemščini je leta 2022 objavila pesniško zbirko, leto zatem pa svoj prvi roman Goseničji kožuh (Raupenfell) in ga je sedaj sama prevedla še v materni jezik. Za svoja literarna dela je prejela že več pomembnih nagrad, med drugim nagrado Kelag na tekmovanju za nagrado Ingeborg Bachmann. Roman Tamare Štajner Goseničji kožuh je razdeljen na štiri dele, v njem sledimo glasovom treh glavnih protagonistk, Jagode, Irine in Olívie. Jagoda je Hrvatica z Lošinja, ki je na Dunaj prišla, da bi se izšolala za kozmetičarko in tam našla delo. Tudi Irino in Olívio je tja vodila poklicna pot – obe sta glasbenici. Violončelistka Irina je odraščala v Franciji z očetom Francozom in mamo Romunko, pianistka Olívia pa v Sloveniji, kjer je živela samo z mamo, medtem ko je njen oče, Portugalec, bival v Portu. Njihove korenine tako segajo na različne konce Evrope in tudi njihove zgodbe se stikajo le bežno. Irina in Olívia sta po študiju izgubili stike, njuna skupna točka postane Jagoda, saj obe obiskujeta kozmetični salon, v katerem dela. Njihove pripovedi se odvijajo vzporedno, vsaka od njih spregovori neposredno in nam po malem odkriva drobce preteklosti, ki so vodili do situacije, v kateri se je znašla. In ta situacija je vsem trem skupna – to je nepričakovana nosečnost – a brez upanja na srečno družinsko življenje. Postavljene so pred dvome in odločitve, z vsem tem pa se sooča vsaka zase, vsaka na svoj način. Jagoda pobegne pred nasilnim možem, zaživi na svojem in sanja, da bi odprla svoj kozmetični salon, a ob tem rada pregloboko pogleda v kozarec. Irino bremeni družinska preteklost, njena mama in oče sta namreč imela burno razmerje, zaradi česar je oče nazadnje pristal v psihiatrični bolnišnici. Tudi sama je v ljubezni razočarana in strtega srca se odpravi na dopust v Porto, kjer se po spletu okoliščin spusti v afero s starejšim moškim. Ko se vrne na Dunaj in ga želi priklicati, se ji ne javlja, zapleta pa se tudi njen odnos z Oskarjem, moškim, zaradi katerega je pravzaprav pobegnila v Porto. Olívia pa vstopi v samostan sester salezijank, saj bi se rada odmaknila od sveta, a pravzaprav ne ve, kaj si želi tam najti in koliko časa si pravzaprav želi ostati. Hrepeni po tišini, v kateri lahko najde prostor in čas za pisanje. V svojih zapisih, ki jih imenuje fragmenti, reflektira svojo preteklost, predvsem razmerje, ki ga je imela s svojim precej starejšim profesorjem Leopoldom in je trajalo celo desetletje, bilo pa je, seveda, skrivno. Medtem ko je Olívia v samostanu, Leopold v bolnišnici umira za rakom. Očitna je torej njihova radikalna samota ob soočanju s prihajajočim materinstvom. To je še dodatno poudarjeno z njihovo izkušnjo tujstva. Na Dunaju so vse tri priseljenke, brez opore bližnje družine, na katero bi se lahko zanesle. Fizična razdalja med njimi in njihovimi družinami pa simbolizira tudi pomanjkanje čustvene povezave, saj imajo vse tri protagonistke zapleteno družinsko zgodovino. Tamara Štajner spretno prepleta preteklosti vseh treh, pri čemer so Jagodin beg pred nasiljem, Irinina družinska travma in Olíviina osamitev v samostanu le ozadje za globoko psihološko študijo žensk v obdobju sprememb. Kot namiguje že naslov, je nosečnost v romanu tudi čas preobrazbe, odmetavanja stare kože in začetka nečesa novega. Vendar pa to ni nujno povezano s samim materinstvom. Gre bolj za to, da so junakinje postavljene v situacijo, ki jih avtomatsko pahne iz pasivnosti, saj jih prisili, da razmislijo o svojem življenju, o tem, kaj jih je vodilo do sem in kako bi si želele, da bi se njihova pot odvijala naprej. Čeprav se protagonistke soočajo tudi z vprašanjem, kaj pomeni biti mati, še več, kaj pomeni biti dobra mati in ali bi to zmogle, so v ospredju teme opolnomočenja, avtonomije in iskanja lastne identitete. Materinstvo je tema, na kateri se krešejo kopja, in je bilo ter še vedno je predmet ideologij, ki posegajo v telesa in življenja posameznic. Moč literature je v tem, da pogleda onkraj ideoloških poenostavitev in obsodb ter pokaže na komplekstnost posameznice in njene situacije. V zadnjem času smo lahko brali kar nekaj izvrstnih del domačih avtoric, ki na podoben način prikazujejo večplastnost izkušnje nosečnosti in materinstva: s kresnikom nagrajeni roman Pričakovanja Anje Mugerli o neplodnosti in želji po otroku, Materinska knjižica Katje Gorečan o izgubi želenega otroka, Križci, krožci Jedrt Maležič o materistvu v istospolnem razmerju, Klopotec Maje B. Kranjc o materi, ki si ne želi biti mati, pesniška zbirka Rodna doba Nine Medved o vseh protislovjih tega obdobja v ženskem življenju, če naštejemo samo nekaj primerov. Goseničji kožuh Tamare Štajner se umešča v to linijo literarnih del, ki prepletajo intimno in družbeno. Pisateljica je s tem, ko je povezala zgodbe treh likinj, še bolj izpostavila mnogoterost te specifično ženske izkušnje, hkrati pa pokazala, kako zelo osamljena je lahko. Čeprav so Jagoda, Irina in Olívia noseče hkrati, to ne stke bližine med njimi, ena drugi za to niti ne povedo. Ta molk, lahko sklepamo, je posledica vseh stigem, ki so povezane z nosečnostjo, ki je nezaželena ali se zgodi v neurejenem partnerskem razmerju ter z vprašanjem, ali otroka obdržati. Roman se razplete z zaključki nosečnosti, ki se za vsako od protagonistk odvije drugače, epilog pa nam da slutiti, da so se iz te izkušnje izvile močnejše in odločnejše, kot so bile. Edino, kar na koncu zmoti, je govor umetnice Taryn Simon o splavu, ki ga posluša Olívia, saj se s tem zaključek romana obarva nekoliko preveč didaktično. Sporočilo romana je namreč jasno že prek same zgodbe in ta dodatna eksplikacija na koncu se zdi pozorni bralki povsem odvečna. Še ena odlika romana, ki jo je vredno izpostaviti, sta slog in polifonija, ki se ustvari prek treh pripovednih glasov. Tamari Štajner je uspelo ustvariti tri avtentične, plastične in samosvoje junakinje. Še posebej izstopa Jagoda, ki govori v pogovornem jeziku, z razposajenim tonom in obilico smisla za humor. Irina in Olívia sta si bolj podobni v svoji resnosti in zadržanosti, zato so poglavja, v katerih prisluhnemo Jagodi, prava popestritev. Jagoda je lik, ki se najmanj uklanja normam in je zato na trenutke tudi nevšečna. Je tista izmed trojice, ki bi jo najlažje obsojali – veliko kadi in pije, tudi med nosečnostjo, je promiskuitetna, preklinja … pa vendar je s svojo ognjevitostjo, optimizmom in močnim karakterjem izredno simpatična junakinja, Irina in Olívia kar nekoliko zbledita v njeni senci. Hkrati pa Jagoda s svojimi negativnimi lastnostmi predstavlja tudi najbolj radikalen upor proti ideološkemu kalupu »popolne, čiste matere« in nas, bralke in bralce, najbolj odkrito sooča s predsodki in pričakovanji, ki jih gojimo kot posamezniki in kot družba. Roman Tamare Štajner Goseničji kožuh je tako vsebinsko kot slogovno večplasten in raznolik, v njem pa beremo surovo in avtentično pripoved o ženskah v ključnem trenutku, ko se morajo soočiti s preteklostjo in odločiti o prihodnosti. Je zgodba o preobrazbi. Noseče protagonistke so kot gosenice, a metulj, ki bo prišel iz kokona, ni nujno mati z otrokom. Odločitev, pred katero so postavljene, postane katalizator za iskanje lastne avtonomije in identitete ter povod za to, da odvržejo plasti preteklih travm in tujih pričakovanj, s tem pa roman ustvarja kompleksen in empatičen pogled v žensko izkušnjo sodobnega časa.

Hosťom relácie Dírerov filter bol herec Matúš Kvietik. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho starým otcom bol Štefan Kvietik. Vyštudoval herectvo na VŠMU. Pôsobil v divadle Astorka, Mestskom divadle v Žiline, divadle Aréna či Slovenskom národnom divadle. Účinkoval v úspešných televíznych seriáloch ako Kukučka, Oteckovia či Dunaj. Je synom stíhaného finančníka Martina Kvietika, s otcom však dlhú dobu nekomunikuje. Spolu s Lukášom Frlajsom si založili Ďalší zbytočný podcast. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:odkiaľ zháňal peniaze na dr*gy a alkoholprečo klamal rodine a či mu odpustilaako dokázal prestať f*tovať a či sa nebojí recidívyako sa žije s menom Kvietikprečo ho teraz nevidieť v seriáloch alebo divadle

CELÉ TO NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Aké je to byť Maďarkou na Slovensku? Aj to sa Adam pýtal slam poetky Gyenge Veroni. Porozprával sa s ňou tiež o tom, ako sa dostala k slam poetry, a prečo sa tomuto umeniu nevenuje viac náckov. Rozobrali tiež nedávne voľby v Maďarsku, to, ako vnímajú slovenskí Maďari výsledok maďarských volieb a prečo by volili Orbána. Prvú časť rozhovoru práve počúvate, v druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, zistíte, ako Veroni vníma, keď Orbán nosí šál s Veľkým Maďarskom alebo či sa na Slovensku cíti ako doma. - NARODKY: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/69ea0648b97d7f9a7b449dd5/ - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová sa aktívne podieľa na pripomienkovaní legislatívy a metodickom usmerňovaní odborníkov. O daňových povinnostiach bežných ľudí aj o častých chybách v priznaniach, hovorí v rozhovore. Uznávaný ochranár a ekológ Tomáš Kušík dlhodobo upozorňuje, že Dunaj nemožno vnímať len ako zdroj energie či dopravnú tepnu. Predstavuje totiž živý a dynamický prírodný systém, ktorý pre svoje fungovanie potrebuje aj pravidelné záplavy. Čo znamenajú tzv. riadené záplavy, ako často sa realizujú a akým spôsobom prebiehajú? Aj na tieto otázky sa pýtali moderátori Gabika Angibaud a Richard Dedek. Zabávač Andy Kraus priznáva, že robiť humor je pre neho často náročnejšie než zahrať dramatickú úlohu. „Keď poviete vtip a nikto sa nesmeje, je to pre zabávača takmer trauma,“ povedal otvorene. Rozhovor sa nesie v duchu humoru – Andy priblížil, ktorí zabávači ho počas kariéry najviac ovplyvnili a kde hľadá inšpiráciu. Zároveň prezradil aj novinku zo svojho profesionálneho života. Diváci sa na neho môžu tešiť ako na nového moderátora obľúbenej zábavno-súťažnej relácie 5 proti 5. Ivan Štubňa na Slovensku zastrešuje pomoc s autizmom. 2. apríla si pripomíname Svetový deň povedomia o autizme. Výchova dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ ako výchova bežného dieťaťa – je ním príprava jedinca na samostatný život. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia. Dieťa s poruchou autistického centra ovplyvňuje celú rodinu. Rodičia, súrodenci, starí rodičia, ale aj vzdialení príbuzní sa musia s novou situáciou vyrovnať a zžiť sa s ňou. | Hostia: Alica Orda Oravcová, Tomáš Kušík, Andy Kraus, Ivan Štubňa. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako vyzerá skutočne zdravá rieka? Prečo je pre nás dôležité, aby ryby mohli voľne migrovať?14. marca si pripomíname Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Je to deň, ktorý nám pripomína, že voda nie je len energetická surovina, ale základný predpoklad zdravej krajiny.O význame priechodnosti tokov, o slovenskom úseku Dunaja aj o vracaní života do vyschnutých ramien sme sa v podcaste EKOcaste rozprávali s expertkou na ochranu vôd Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko.V rozhovore sa dozviete:- Kedy je rieka skutočne slobodná;- či máme na Slovensku dostatok takýchto rozmanitých vodných plôch, aby všetky ryby mali možnosti, ktoré potrebujú k svojmu životu;- prečo je migrácia pre ryby a iné vodné živočíchy otázkou života a smrti;- čo sa stane, keď sa priehrada postaví, a čo sa stane, ak dôjde k jej demontáži.

Působil jako „brandový hitman“. Jenže jeho práce neměla optikou Milana Šemeláka dlouhodobé dopady. A tak přišel s abstraktním konceptem Stage on Mars, kam špičky českého byznysu chodí zkoumat duše svých firem. O tom, jak vypadá lidský simulátor budoucnosti, si povídáme ve Forbes Byznys podcastu. Milan Šemelák se dekády živil tím, že brandům dával duši, identitu, občas je resuscitoval. Jenže zjistil, že jakmile prvotní nadšení z nových idejí u jeho zaměstnavatelů opadlo, vše zapadlo do starých kolejí. A to mu přišlo zbytečné. Teď ho živí brand vlastní tvorby, který pomáhá firmám a jejich vedení dojít si k prozření sami. Šemelák tomu říká „lidský simulátor budoucnosti“. Manažerské týmy chodí do podzemí paláce Dunaj, kde Šemelák vybudoval unikátní kruhové podium, především klást otázky. Jak zdesetinásobit firmu? Jak chceme dobýt Evropu? Potřebujeme investora? Dává náš byznys vůbec smysl?

Působil jako „brandový hitman“. Jenže jeho práce neměla optikou Milana Šemeláka dlouhodobé dopady. A tak přišel s abstraktním konceptem Stage on Mars, kam špičky českého byznysu chodí zkoumat duše svých firem. O tom, jak vypadá lidský simulátor budoucnosti, si povídáme ve Forbes Byznys podcastu. Milan Šemelák se dekády živil tím, že brandům dával duši, identitu, občas je resuscitoval. Jenže zjistil, že jakmile prvotní nadšení z nových idejí u jeho zaměstnavatelů opadlo, vše zapadlo do starých kolejí. A to mu přišlo zbytečné. Teď ho živí brand vlastní tvorby, který pomáhá firmám a jejich vedení dojít si k prozření sami. Šemelák tomu říká „lidský simulátor budoucnosti“. Manažerské týmy chodí do podzemí paláce Dunaj, kde Šemelák vybudoval unikátní kruhové podium, především klást otázky. Jak zdesetinásobit firmu? Jak chceme dobýt Evropu? Potřebujeme investora? Dává náš byznys vůbec smysl?

Gostili smo Tjašo Šooš, ki na Dunaju zaključuje študij arhitekture, že pred tem pa je v Avstriji končala gimnazijo. V oddaji smo spregovorili o razlikah med izobraževalnima sistemoma, utripu in življenju na Dunaju, pa tudi gospodarskem položaju naše severne sosede.

260303_politika_Winkler . Každý vidí, ako osem rokov funguje Bratislava a ako sa v nej realizujú projekty. A každý sám sa bude musieť rozhodnúť, či dá takémuto riadeniu mesta znovu dôveru, alebo uprednostní alternatívu v podobe strany Dunaj. V TASR TV to povedal líder tejto strany Martin Winkler. . Zdôraznil, že Dunaj je nová regionálna strana, založená 17. novembra 2025, ale jej zakladatelia nie sú nepopísaným listom papiera. „Celý život žijem, pracujem tu v Bratislave. Mám za sebou mnoho úspešných projektov. Moju firmu využívajú každý mesiac desaťtisíce Bratislavčanov. Tieto skúsenosti a takýto spôsob riadenia chcem preniesť aj do mesta,“ vyhlásil...

Piše Iztok Ilich, bere Aleksander Golja. Roman Iskanje sledi Pavla, pozneje Paula Blache, avstrijskega pisatelja čeških korenin, je za slovenske bralce dvakratno presenečenje. Najprej zato, ker je bil avtor leta 1925 rojen v Mariboru, kar je bilo znano le redkim raziskovalcem preteklosti mesta ob Dravi. In nato zato, ker se je – potem ko so ga Nemci v Mariboru mobilizirali in poslali na rusko fronto, kjer je bil ranjen in zajet – petdeset let pozneje, leta 1994, vrnil v rodno mesto. Pripeljal se je z Dunaja, kjer se je po vojni uveljavil v žurnalističnem in gledališkem svetu. Ulice, trge, drevorede in parke v kraju skromnega otroštva očeta Franza Ferdinanda Blahe je prehodil po dolgem in počez ter nazadnje ostal veliko dlje kot predvidene tri tedne. Odgovora na vprašanje, zakaj je nenačrtovano prebil toliko časa v nekaj let prej osamosvojeni Sloveniji, medtem ko je na jugu še divjala krvava državljanska vojna, Blaha ne ponudi v svojem imenu. Razkriva ga v romanu, v katerem si nadene z avtobiografskimi potezami zaznamovano vlogo prvoosebnega pričevalca, časnikarja Felixa Dohnala, ki z mamo in sestro živi v Seattlu v Združenih državah, kamor se je med vojno pred Nemci rešil njegov oče Edvard Blaha, v romanu Viktor Dohnal. Nanj se bržkone ne bi ohranil noben spomin, če zdaj že literarni Felix, človek brez posebnosti, lepega dne med preurejanjem domačega podstrešja ne bi odkril škatle z očetovimi dnevniškimi in drugimi zapiski ter zasnovo romana o življenju v Mariboru med svetovnima vojnama. Felix to najdbo doživi kot nalogo, ki mu jo je namenil pokojni oče, čeprav se ga niti ne spominja, saj je imel ob njegovi smrti komaj štiri leta. Orumeneli, zaprašeni zapiski ga tako prevzamejo, da sklene dokončati očetovo delo. Po naključju oživi tudi stik z njegovim nekdanjim mariborskim sošolcem Dušanom Bobičem, večkrat omenjenim v zapiskih. Ta razgledani mož postane Felixov prvi vodnik po Mariboru. Očetovo mesto mu po svoje, kot bi šlo za igro usode, približa tudi roman Severni sij Draga Jančarja, ki ga prebira med vožnjo z vlakom proti Mariboru. Pisatelj poskrbi, da se njegovo in Jančarjevo besedilo v nadaljevanju še večkrat srečata. Felix Dohnal ob iskanju družinskih korenin odkrije in doživi veliko več kot je pričakoval. Spozna vrsto ljudi, ki nadležno drezajo v njegovo zasebnost, pa tudi sorodnike, za katere niti ni vedel, da jih ima. Najpomembneje, kar ga doleti, pa je ljubezen s knjižničarko Nado, Bobičevo posvojenko – in svojo daljno sorodnico. Njuna zveza mu popolnoma spremeni življenje. Nekaj časa prebijeta v Mariboru in na Dunaju, nato pa Nado spremlja v Dalmacijo in Hercegovino, kjer hoče izvedeti, ali je njen mož, srbski častnik JLA, za katerim se je na bojišču izgubila sled, morda še živ. Felix, ki ga življenje po hotelih spravi ob denar, začne ameriškim časnikom pošiljati poročila o razmerah v Splitu in Mostarju, kjer orožje še ni potihnilo. Obenem se začne krhati in se nazadnje tudi razdre njegova romanca z Nado. Ona se pridruži humanitarcem, sam pa se vrne na Dunaj, se vda pijači ter ves zmeden in izgubljen postane ravnodušen do vsega, kar ga obdaja. Niti z očetovimi zapiski se ne ukvarja več … Roman Iskanje sledi ni posebno obsežno delo, a kljub temu se z njim ne da opraviti na hitro. Tudi pobudnik izdaje in založnik Primož Premzl je – ko je prebral nemški izvirnik iz leta 1996, ki je bil odkritje tudi zanj, izvrstnega poznavalca Maribora – ob stoti obletnici rojstva Paula Blahe menil, da je kronološko sledenje dogajanju ter vstopanju in izstopanju ključnih likov, predvsem pripadnikov rodbin Dohnal in Fiedler, lahko za bralca tudi težavna naloga. Da bi mu jo olajšal, je v izdajo poleg svoje izčrpne predstavitve pisateljeve življenjske poti uvrstil nekaj fotografij ter dve prilogi in dve spremni besedi. Prvo z imeni in povezavami glavnih likov romana, drugo pa oblikovano kot geslovnik osebnih imen nastopajočih oseb – z opozorilom, da so literarni liki samostojne stvaritve, ki se le naslanjajo na navedene resnične osebe. Ohranil pa je prava imena prvih organizatorjev odpora proti Nemcem, ki so bili ustreljeni kot talci, in drugih zgodovinskih osebnosti, na katere še danes spominjajo poimenovanja mariborskih ulic in ustanov. Tako vsestransko komentirano besedilo je v današnji založniški praksi izjemen pojav. Pesnica Lučka Zorko v svoji študiji opozarja na pisateljeva ključna izhodišča. Predvsem na njegovo otroštvo brez očeta, kar v romanu že odraslega sina, ko po naključju dobi v roke njegove rokopise, spodbudi, da se odpravi iskat družinske sledi v Maribor. Prevajalka Urška P. Černe nazadnje razkrije še lastno delovno doživljanje romana, goste pajčevine sorodstvenih povezav in zapletov, presenečenj in osupljivih odkritij, ko ga je, kot se je izrazila, »z blago roko« presajala v slovenščino tudi kot pisateljeva someščanka, skoraj soseda.

Piše Sanja Podržaj, bereta Lidija Hartman in Aleksander Golja. Piše se leto 1835, poletna vročina pa neusmiljeno pritiska na Ljubljano. Dohtar – literarizirani France Prešeren – se premočen in prekrokan zbudi na bregu Ljubljanice. Nič novega. Toda tokrat ni sam, njegovi prsti so prepleteni z ledeno mrzlimi prsti utopljene mladenke. Dramatičen začetek novega romana literarnega zgodovinarja, publicista, urednika in pisatelja Aljoše Harlamova Dohtar in Povodni mož se zvrtinči v razgibano zgodovinsko kriminalko, v kateri ne manjka napetosti in spletk (tudi političnih), ko mora genialni pesnik pod pritiskom strogega Metternichovega odposlanca z Dunaja ugotoviti, kdo ogroža mlade Ljubljančanke. In ne – odgovor ni Povodni mož. Dohtarja po eni strani spoznamo kot stereotipno predstavo Franceta Prešerna, ki se je ugnezdila v našo kolektivno zavest. Njegovo življenje se vrti okrog veseljačenja s prijatelji, medtem ko opravlja službo pravnika v odvetniški pisarni Blaža Crobatha in tolče revščino. Zanj skrbi njegova vdana sestra Katra, ki mukoma prenaša njegove muhe in ga spodbuja, naj poskusi vsaj kaj privarčevati, da bo lahko odprl svojo advokaturo. Ves denar porabi za pijačo, zato naokrog hodi razcapan in drži se ga slab sloves. A kot pesnik je genialen – in za pesnike se spodobi, da so trpinčeni, nesrečni in predvsem nesrečno zaljubljeni. Podoba, ki se je verjetno zapekla v spomin več generacij, je Prešeren, ki ga je v biografskem filmu Pesnikov portret z dvojnikom izvrstno upodobil igralec Pavle Ravnohrib. Tam je bil prikazan kot arhetipski romantični pesnik, vendar literarna zgodovina in komparativistika kažeta nekoliko drugačno sliko. Vsak, ki se ukvarja s pisanjem, ve, da gre za trdo delo, ki zahteva tudi veliko študija in tehnične spretnosti, še posebej pri strogih pesniških oblikah, kot so sonet, gazela, glosa in druge forme, prek katerih se je izražal Prešeren. Danes vemo, da je imel veliko zaslugo pri tem jezikoslovec, literarni zgodovinar in kritik Matija Čop, ki je Prešerna seznanjal s trendi v svetovni književnosti in ga spodbujal, naj jih posnema. Z ozirom na to je zelo verjetno, da ljubezen do Julije Primic ni bila tako usodna, ampak je šlo bolj za zgledovanje po poeziji italijanskega renesančnega pesnika Francesca Petrarce, za katerega je značilno čaščenje in oboževanje nedosegljive ženske. To je za svoj roman spretno izkoristil Aljoša Harlamov, saj je v njem naročnica sonetnega venca kar Julijina mama, podjetna vdova Julijana Hartl. Sonetni venec naj bi namreč vzbudil zanimanje za njeno hčerko med bogatimi snubci. Prav tako Harlamov v romanu prikaže, kako bi lahko nastajal Krst pri Savici. Pesnika k pisanju spodbuja prijatelj Čop, nevrotičen izobraženec, ki ves čas tiči med knjigami. Dohtar v romanu pa ves čas išče rešitve, kako bi epsko lirsko pesnitev zaključil. Zaradi ostrega analitičnega uma, natančnosti in discipline, ki jo terja takšno delo, pa je Dohtar primeren tudi za detektiva. V tej vlogi se znajde, ko sklene dogovor s skrivnostnim Metternichovim odposlancem z Dunaja. Ta ga ne bo obtožil za umor dekleta, s katerim so ga našli na bregu Ljubljanice, če v desetih dneh najde pravega morilca. Izkaže se, da Dunajčana ne zanima samo smrt nesrečne mladenke, temveč predvsem delovanje ljubljanske prostozidarske lože Prijateljev Rimskega kralja in Napoleona. Sprva celo misli, da je tudi Dohtar del te lože. Harlamov je v zgodovinski plati romana prikazal zanimivo obdobje, ko se je v izobraženskih krogih že začela oblikovati neka nacionalna zavest, obstajalo pa je več struj, ki so prihodnost naroda in jezika videle zelo drugače. Dohtar je v romanu glede tega precej nevtralen, kar bralkam in bralcem omogoča dober razgled po različnih scenarijih, ki bi se lahko odvili. Sam se ima namreč predvsem za Kranjca in kot Kranjce razume pač vse ljudi, ki živijo na Kranjskem, ne glede na to, kateri jezik govorijo. S Čopom se o poeziji pogovarjata v nemščini, njun skupni cilj pa je prek poezije povzdigniti kranjski jezik. Drugače je razvoj jezika na ozemlju današnje Slovenije na primer videl Stanko Vraz, ki tudi nastopa v romanu. Zagovarjal je ilirizem, torej bližanje kajkavščini in nato poenotenje južnoslovanskih jezikov. Polemike o jezikovnem vprašanju, ki sta jih imela s Prešernom, so se ohranile v pismih. To je samo en primer, kako živo in prepričljivo je zastavljeno zgodovinsko ogrodje romana, v katerem spoznamo tudi nekatere druge kulturnike tistega časa, s katerimi je Prešeren prijateljeval: poleg že omenjenega Čopa so tu še trgovec, zbiratelj in mecen Andrej Smole, pesnik in urednik Miha Kastelic ter slikar Matevž Langus. In niso vsi predstavljeni v najboljši luči, zaradi česar so kot literarni liki ne le prepričljivi, temveč tudi zanimivi in zabavni. Takšen je tudi celoten roman, ki se kljub zgodovinskosti ne jemlje preveč resno in nas na številnih mestih uspe nasmejati. To gre verjetno pripisati tistemu domišljijskemu delu, ki je dopolnil in literariziral zgodovinsko podstat. Tako lahko beremo posrečene odlomke, ki na zbadljiv in domiseln način povezujejo Prešernov čas z našim: »Mladi Ljubljančani so, če je bilo verjeti nerganju njihovih staršev, že cele dneve preživeli za zasloni. Preizkušali so nove modne kroje, ki so jih dali šivati po spominu z izletov v Trst, nove kombinacije, si posojali, pomerjali to in ono in se nenehno hodili preoblačit.« Dohtar in povodni mož ni prvi roman o Francetu Prešernu, pred Harlamovom so o njem pisali Anton Slodnjak, Ilka Vašte, Mimi Malenšek, Ivan Sivec … A prvič beremo roman, ki ni zgolj biografski, ampak Prešerna preoblikuje v polnokrven literarni lik. In prvič beremo roman, v katerem je slovenski literat predstavljen kot amaterski detektiv. Vendar pa to ni nekaj novega v svetovnem merilu, saj so različni avtorji za like v svojih zgodovinskih kriminalkah uporabili Agatho Christie, Arthurja Conana Doyla, Oscarja Wilda, Charlesa Dickensa, sestre Brönte in druge. Kriminalni žanr se je med slovenskimi avtorji že dodobra razcvetel in pravi čas je, da se razveja tudi v podžanre, kot je zgodovinska kriminalka. France Prešeren se torej prelevi v detektiva, to, da je v romanu imenovan Dohtar, pa nam omogoča, da se vseeno distanciramo od ustaljene podobe pesnika, ki jo gojimo kot narod. Preiskavo začne pod prisilo Dunajčana, ki se predstavlja z različnimi imeni, a kmalu v njej začne uživati. Sledi ga nemalokrat vodijo v slepo ulico, na napačno pot ga želi speljati tudi Dunajčan, ki ga skuša prepričati, da je umor dekleta povezan s framasonsko ložo. Dunajčan in Dohtar med preiskavo spleteta nenavadno vez, zdi se, da oba uživata tako v raziskovanju skrivnosti kot tudi v intelektualnih pogovorih o svobodi, poeziji, politiki in pravičnosti, v katere se zapletata. Hkrati pa se Dohtarju s preiskavo odpira tudi drugačen pogled na Ljubljano in njeno družbo. Odkriva, da svojih bližnjih prijateljev le ne pozna tako dobro, kot si je mislil, in da vsak nekaj skriva. Ko Dohtar umorjeno dekle poveže z izginotjem dveh drugih mladih Ljubljančank, sum pade tudi na tiste, ki jim najbolj zaupa. Ko nazadnje pride do odgovora, še sam ne more verjeti resnici in roman se konča prav tako dramatično, kot se je začel. Dohtarju se primer razrešuje na podoben način kot piše pesmi. Po dolgem premlevanju, iskanju možnih povezav, ki ga vodijo tudi v napačne smeri, se nenadno zgodi preblisk, ko na primer nekdo reče nekaj, kar v njem vzbudi nek spomin ali vtis. Na takšen način vročično zaključi Krst pri Savici, navdihnjen od muz ali vina, in na takšen način se mu tudi izkristalizira, kdo je morilec. Tovrstni momenti se kar nekajkrat ponovijo in to lahko romanu tudi očitamo. S tem se nekako vrača k podobi trpinčenega genija, poleg tega pa po nekaj ponovitvah takšen način razkrivanja novih sledi in dokazov postane predvidljiv, nedomišljen in monoton. Kljub temu pa tega romanu ne moremo zares zameriti, saj ima toliko drugih odlik: inovativno zgodbo, izdelano zgodovinsko ozadje, izbran in bogat jezik, s katerim nam živo slika tako prostor in čas kot tudi like in dogajanje, napetost, duhovitost … skratka vse tisto, zaradi česar je branje vznemirljivo in zabavno. Vse, kar si od žanra tudi želimo.

Paríž má Eiffelovku, Bratislava unikátne mosty cez Dunaj - tvrdí profesor Vladimír Chmelko, vedúci ústavu aplikovanej mechaniky a mechatroniky na Strojníckej fakulte STU. Bývalý atlét aj riaditeľ atletického mítingu PTS prezradí viac aj o svojich mostoch k životu v tejto epizóde Nočnej pyramídy so Stanom Ščepánom. | Hosť: Vladimír Chmelko (vedúci Ústavu aplikovanej mechaniky a mechatroniky na Strojníckej fakulte STU). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Séria podcastov s názvom LiveStream Podcast Show pokračuje ďalšou epizódou. Tento krát boli mojími hostami chalani z teamu Mivardi.sk, Peter Slivka a Martin Petržel.S chalanmi sme prebrali:

S etnologičkou Katarínou Nádaskou sme sa vo vianočnej epizóde podcastu Ulicami Bratislavy prešli od Adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas Adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky. Štedrú večeru ohlasovali výstrelom z tzv. mažiara, jej čas sa menil. Ryby boli obľúbeným jedlom nielen počas Vianoc, keďže Dunaj ponúkal bohaté množstvo ich druhov. V 16. storočí bol súčasťou Štedrej večere aj pečený bobrí chvost, ondatrine líčka na víne, či vydrie stehienka na pive. V tomto období, keď ešte neboli pevné mosty, chodili furmani s konskými povozmi počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji a takto sa nechal odviezť aj starosta. Zvianočnievalo sa aj na Železnej studničke.

Janka a Marek Majeskí sú manželmi dvadsať rokov a patria medzi najznámejších slovenských hercov. Janka hviezdi v mimoriadne populárnom seriáli Dunaj, kde hrá "Schatzi", Marek je zase jednou z hlavných postáv seriálu Nemocnica. Okrem toho sú súčasťou divadla 13. opona, kde spolu hrajú profesionálni herci a ochotníci. Začiatkom budúceho roka ich čakajú predstavenia po celom Slovensku.

Doc. dr. Nina Vaupotič je psihologinja. Po študiju v Ljubljani jo je pot odpeljala na Univerzo v Muenstru v Nemčiji, kjer je doktorirala, raziskovala pa je zaupanje v znanost. Več o tem je povedala v pogovoru za našo oddajo. Mojca Delač jo je poklicala na Dunaj, kjer dr. Vaupotič živi zadnja tri leta in poleg zaupanja v znanost raziskuje na področju okoljske psihologije.

Kontynuujemy serię odcinków poetyckich, tym razem w towarzystwie Małgorzaty Lebdy i jej najnowszego tomu „Dunaj. Chyłe pola”, książki, która ukazała się wiosna 2025, a już zdążyła otrzymać Nagrodę Kościelskich. O poezję, jej tworzenie i wybierane tematy autorkę pytał literaturoznawca Paweł Mackiewicz. Zapraszamy do słuchania!Małgorzata Lebda – autorka sześciu książek poetyckich, w tym nagradzanych tomów „Matecznik" i „Sny uckermärkerów" (Nagroda Literacka Gdynia 2019). Ostatni tom zatytułowany „Mer de Glace" (Wydawnictwo Warstwy, 2021) został nagrodzony Nagrodą im. Wisławy Szymborskiej (2022). Jej książki poetyckie ukazały się w przekładzie na języki: czeski, włoski, serbski, ukraiński, słoweński, duński, rumuński. Doktor nauk humanistycznych i sztuk audiowizualnych. Felietonistka. Animatorka kultury. Redaktorka. Naukowczyni. Wykładowczyni na Uniwersytecie Jagiellońskim w Krakowie. Ultramaratonka (we wrześniu 2021 roku pokonała, biegnąc, dystans 1113 kilometrów wzdłuż najdłuższej polskiej rzeki Wisły, realizując aktywistyczno-poetycki projekt „Czytanie wody”. Powieść „Łakome" (Wydawnictwo Znak, 2023) jest jej debiutem prozatorskim. Trwają prace nad adaptacją filmową. Książka została nagrodzona Nagrodą „Odkrycia Empiku”, Literacką Nagrodą Wielkopolskich Czytelników. Finalistka Literackiej Nagrody Europy Środkowej Angelus, Nagrody Literackiej Nike i Nagrody Conrada. W 2024 roku powieść „Łakome" została wydana w hiszpańskim tłumaczeniu (Insaciable, Temporal, przekład Abel Murcia i Katarzyna Mołoniewicz). Na początku 2025 roku powieść ukazała się w tłumaczeniu na język angielski (Voracious, Linden Editions, przekład Antonia Lloyd-Jones). Tłumaczenia na języki: czeski, serbski, francuski, niemiecki, ukraiński, niderlandzki w toku. Pracuje nad kolejną powieścią. Dorastała na beskidzkiej wsi. Mieszka – wraz ze stadem – w Paśmie Jaworzyny Krynickiej.------------------------------Dofinansowano ze środków Ministra Kultury i Dziedzictwa Narodowego pochodzących z Funduszu Promocji Kultury

Ľudmila Mandžárová je legendou slovenského dabingového sveta. Jej hlas si milióny divákov spájajú s hviezdami ako Meryl Streep či Susan Sarandon. Narodila sa na Silvestra, v rodine režiséra, no jej cesta k herectvu nebola priamočiara – vážne uvažovala o štúdiu fyziky. Osud to však zariadil inak, rovnako ako v prípade jej životnej lásky. S manželom, režisérom Štefanom Mandžárom, tvorili nerozlučný pár v súkromí aj v práci. Ich vzťah nezačal ako blesk z jasného neba, ale vyklíčil z hlbokého priateľstva. Herečka sa v našom rozhovore dotkla najboľavejšej témy svojho života. Obaja manželia skončili v nemocnici s ťažkým priebehom covidu, no z boja sa vrátila len ona. Návrat do života jej uľahčila práca, hoci v seriáli Dunaj stvárnila postavu, ktorá jej bola ľudsky vzdialená. Ako tvrdá a nepríjemná matka jednej z postav v sebe hľadať polohy, ktoré sú jej cudzie. Aktuálne ju však diváci môžu znovu aj počuť. Nahovorila totiž jednu z postavičiek v očakávanom pokračovaní animáku Zootropolis. Premieta sa v kinách od štvrtka. S nostalgiou spomína na éru, keď bol v dabingu čas postavu si naštudovať a prežiť. Dnešná realita je podľa nej uponáhľaná a technokratická. „Je to všetko ako na bežiacom páse. Veľmi obdivujem mladých ľudí, ktorí do toho skočili. Oni len chytajú synchróny, hovoria a hovoria. Je mi ľúto, že nemajú šancu na vývoj citovejšej polohy,“ hodnotí súčasný stav priemyslu, do ktorého sa pomaly tlačí aj umelá inteligencia. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, ako sa jej podarilo prežiť najťažšie mesiace po strate manžela vďaka technike „žitia v prítomnosti“, prečo si myslí, že sme ako spoločnosť prestali počúvať, a či by si trúfla dabovať Meryl Streep aj po anglicky. To aj mnoho ďalších tém sme s Ľudmilou Mandžárovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

Ali veste, da so ljubljansko predmestje Trnovo nekoč imenovali »solatendorf« ali solatna vas? In to zato, ker so tu in v sosednjem predelu Krakovo pridelovali zelo kakovostno zelenjavo. Pridelovalci so dobili ime: solatarji in solatarice, saj so pri tem sodelovale ne samo ženske, ampak tudi moški in pogosto cele družine. Zelo slavna zelenjava je bila predvsem solata »ljubljanska ledenka« ali »ajsarica«, ki so jo v 19. stoletju v velikih količinah izvažali celo v Gradec, na Dunaj in Prago.

Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Len nedávno sa jej život obrátil naruby, keď sa stala mamou a miesto pred kamerami aj na doskách, ktoré znamejú svet, dočasne vymenila za materské povinnosti. Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne. Nerátala vari s tým, či nebodaj nesnívala o tom, že keď raz prerazí v umeleckom svete, dosiahne aj popularitu a slávu? Dubayovej odpoveď v našom rozhovore vyššie je odzbrojujúco úprimná.  Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť  ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. Herectvo pre ňu nie je len prácou, ale aj cestou k sebapoznaniu. „Určite to pomáha v poznaní seba samého,“ dodáva. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Med Slovenci v Furlaniji – Julijski krajini nemalo prahu dvigujejo težave nepremičninskega podjetja Dom. Zaradi velikih finančnih težav so morali kar nekaj kulturnih domov že prodati. Skupaj s pristojnimi v Sloveniji pa zdaj iščejo rešitev za prenos lastništva Kulturnega doma v Trstu. Slovenci na avstrijskem Štajerskem si želijo svojo hišo v Gradcu in tudi o tem so se pogovarjali z veleposlanikom Slovenije v Avstriji, ki se je mudil na svojem prvem obisku pri njih. Na pot na Dunaj pospremimo razstavo o pomembnem koroškem deželnem glavarju Hansu Simi, ki se je moral v 70. letih posloviti zaradi dvojezičnih tabel. Skupaj z Zvezo Slovencev na Madžarskem praznujemo 35 letnico njihovega delovanja in se ustavimo v Lovranu, kjer slovensko kulturno društvo Snežnik 20 let povezuje rojake. Prisluhnite!Foto (USZS): praznovanje 35 letnice Zveze Slovencev na Madžarskem

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Februárový prevrat v Česko-Slovensku vyústil v dominantnú vládu komunistov. Tí sa postarali o úpadok našej republiky a tyranizovanie občanov, ktorí boli čo i len trochu nespokojní. Pokus o Socializmus s ľudskou tvárou vyústil do okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Komunistov sme sa dokázali zbaviť až po 30 rokoch od tejto udalosti vďaka Nežnej revolúcii. O všetkých týchto udalostiach si povieme bližšie v poslednej dejepisnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, pražská jar, Nežná revolúcia, Alexander Dubček, Socializmus s ľudskou tvárou, operácia Dunaj, 17. november 1989 Tento podcast ti prináša Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Devín je prierezom dejepisu - od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť most cez Dunaj. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča. Strategickú polohu hradu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. O Devíne nám rozprávali dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína nová kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. A aj o tom bude reč v aktuálnej epizóde podcastu Dejiny. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Cześć! W tym odcinku zabieramy Was w podróż do Lublina, gdzie we wrześniu odbył się festiwal Lublin Miasto Literatury. Spakowałyśmy więc swoje mikrofony i w przyjaznych podziemiach lubelskiego Centrum Kultury stworzyłyśmy festiwalowe studio, z którego nagrałyśmy dla Was relacje ze spotkań, zapowiedzi fascynujących książek i wywiady! Tak się bowiem składa, że ten dziennik jest pełen nie tylko naszych przemyśleń i książkowych polecajek, ale także rozmów z festiwalowymi gośćmi i gościniami. W festiwalowym studio odwiedzili nas: 

Los Emil se stal v minulých týdnech zvířecí celebritou. Dokázal přejít z Polska přes celou Moravu až do Horního Rakouska. Celou tu dobu se přátelsky setkával s mnoha lidmi, zastavoval auta i vlaky, přeplaval dokonce Dunaj.

Los Emil se stal v minulých týdnech zvířecí celebritou. Dokázal přejít z Polska přes celou Moravu až do Horního Rakouska. Celou tu dobu se přátelsky setkával s mnoha lidmi, zastavoval auta i vlaky, přeplaval dokonce Dunaj.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

W tym odcinku rozmawiamy o historii i współczesności Czechów i Słowaków. Jak pamiętają inwazję wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku? Jak te wydarzenia zostały przedstawione w kulturze i jakie miały konsekwencje dla tożsamości narodowej? Czy dziś rządy Czech i Słowacji kierują się ku Rosji, czy raczej ku Zachodowi? Dyskutujemy też o micie „wielkiego zjednoczenia Słowian”, o różnicach między Czechosłowacją powojenną a tą z okresu międzywojnia oraz o tym, dlaczego ostatecznie doszło do rozpadu wspólnego państwa. Na koniec zastanawiamy się, czy Czechy i Słowacja – mimo rozdziału – wciąż funkcjonują razem w polityce, gospodarce i kulturze. Słuchaj w każdą sobotę o 16.00.

W tym odcinku rozmawiamy o historii i współczesności Czechów i Słowaków. Jak pamiętają inwazję wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku? Jak te wydarzenia zostały przedstawione w kulturze i jakie miały konsekwencje dla tożsamości narodowej? Czy dziś rządy Czech i Słowacji kierują się ku Rosji, czy raczej ku Zachodowi? Dyskutujemy też o micie „wielkiego zjednoczenia Słowian”, o różnicach między Czechosłowacją powojenną a tą z okresu międzywojnia oraz o tym, dlaczego ostatecznie doszło do rozpadu wspólnego państwa. Na koniec zastanawiamy się, czy Czechy i Słowacja – mimo rozdziału – wciąż funkcjonują razem w polityce, gospodarce i kulturze. Słuchaj w każdą sobotę o 16.00.

W tym odcinku rozmawiamy o historii i współczesności Czechów i Słowaków. Jak pamiętają inwazję wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku? Jak te wydarzenia zostały przedstawione w kulturze i jakie miały konsekwencje dla tożsamości narodowej? Czy dziś rządy Czech i Słowacji kierują się ku Rosji, czy raczej ku Zachodowi? Dyskutujemy też o micie „wielkiego zjednoczenia Słowian”, o różnicach między Czechosłowacją powojenną a tą z okresu międzywojnia oraz o tym, dlaczego ostatecznie doszło do rozpadu wspólnego państwa. Na koniec zastanawiamy się, czy Czechy i Słowacja – mimo rozdziału – wciąż funkcjonują razem w polityce, gospodarce i kulturze. Słuchaj w każdą sobotę o 16.00.

CELÝ ZÁZNAM Z DEBATY STUDIA N LIVE NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION „Jsou dny, kdy cítím, jako by neexistovala naděje,“ říká ve Studiu N live aktivistka Veroni Gyenge. Společně s bývalým šéfem prezidentské kanceláře Zuzany Čaputové Metodem Špačkem a právničkou iniciativy Jsme fér Luciou Zachariášovou sdílí obavy z politického vývoje, který se rychle mění v otevřenou hrozbu pro menšiny. „Naše zkušenost je rozpolcená,“ říká Metod Špaček. „Od voleb se snažíme pochopit, co se to na Slovensku děje. Na jedné straně jsme měli velké štěstí – narodil se nám syn, máme okolo sebe úžasné lidi, prožíváme štěstí a přijetí. Ale zároveň jsme oba přišli o práci. Nejprve v politických čistkách vyhodili mě, potom i mého partnera. Celý náš kariérní život se otočil naruby. A někdy si řekneme: co se to proboha děje, kam jsme se to dostali.“ Podle něj se situace na Slovensku rychle zhoršuje. „Začínají dominovat emoce strachu. Téma LGBTQ lidí se stává laciným politickým nástrojem. Slovensko jde velmi negativním směrem a Fico je extrémně pomstychtivý člověk,“ říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem. Veroni Gyenge je etnická Maďarka a vidí ve slovenském vývoji paralely s režimem Viktora Orbána: „Zarazilo mě, jak rychle začali dělat přesně to, co v Maďarsku trvalo deset let. Fico a jeho parta jedou jedno po druhém, jako by to byl checklist.“ Právnička Lucia Zachariášová varuje, že ani Česko není imunní. „Máme u nás síly, které mají podobné tendence. A myslím si, že se ta situace může zvrátit velmi rychle. Možná neviditelně, po malých krůčcích – ale najednou zjistíme, že se nám tu žije hůř.“ Podle ní jsou LGBTQ lidé vděčným terčem pro politiky, kteří chtějí odvést pozornost. „Politici tím zakrývají nevyřešené problémy, které lidi skutečně pálí. A protože queer lidé usilují o rovnoprávnost, je snadné tuto debatu překroutit a vytěžit z ní politické body.“ Podívejte se na záznam celé epizody Studia N live z pražského paláce Dunaj – o tom, co všechno se může stát, když přestaneme být ve střehu. Na herohero.co/studion

Moderátor Ďuro Sabo objasňuje nový generálny pardon pre majiteľov autovrakov a venuje sa aj inovatívnej metóde monitorovania ciest. V rozhovore zameranom na autá a dopravu sa rozpráva s hercom a dabingovým velikánom Ivanom Šándorom.Generálny pardon pre autovrakyOd 15. júla tohto roka do 14. januára 2026 bude prebiehať generálny pardon pre majiteľov vrakov a nepojazdných áut. Cieľom tohto opatrenia je vyriešiť problém mnohých automobilov, ktoré sú na Slovensku stále evidované, hoci už dávno nejazdia, sú odstavené ako vraky alebo rozobraté na súčiastky. Štát od týchto vozidiel stále môže vyžadovať povinné poistenie alebo účasť na STK, keďže sú v evidencii. Vďaka generálnemu pardonu bude poplatok za vyradenie vozidla z evidencie znížený z pôvodných 500 € na iba 50 €. Ušetrené peniaze motoristov a presnejšia evidencia vozidiel sú hlavnými prínosmi tohto kroku. Poplatok 50 € poputuje do environmentálneho fondu na podporu projektov zameraných na ochranu životného prostredia. Monitorovanie ciest z pneumatík sa stáva skutočnosťou Moderátor v podcaste ďalej predstavuje pokrokovú technológiu monitorovania kvality ciest, ktorá už nie je len sci-fi, ale takmer realitou. Nové pneumatiky obsahujú množstvo senzorov, ktoré zbierajú dáta o kvalite cesty, drsnosti vozovky a nerovnostiach, diagnostické kamery na vozidlách zasa sledujú stav vozovky a dopravné značenie.Ivan Šándor pre Autobazar.EU: Ivan Šándor, známy dabingový herec, ktorý prepožičal hlas Bradovi Pittovi, Mattovi Damonovi a Joeymu Tribbianimu, a tiež hral v seriáli "Dunaj, k vašim službám", sa podelil o svoj pohľad na autá. Napriek tomu, že by ho moderátor tipoval na pedantného vodiča, opak je pravdou.Šándor sa považuje za „bežného užívateľa, skôr ešte menej ako bežného užívateľa“, keďže autám síce rozumie, ale nie sú pre neho sociálnym statusom. Priznáva, že by nevedel vymeniť žiarovku ani naliať olej, a sústredí sa iba na výber správneho paliva. Aj úkony ako dolievanie vody do ostrekovačov sú pre neho náročné. Napriek tomu je na auto odkázaný, najmä kvôli rozvozu detí a svojej práci, ktorá ho denne zavedie na viacero miest. Oceňoval by lepšiu infraštruktúru pre MHD alebo cyklistiku, ale v súčasnom uponáhľanom svete to nie je reálne.Vypočujete celý rozhovor v podcaste na Autobazar.EU a dozviete sa aj: Či by bol bez auta úplne stratený a či by využíval MHD, alebo jazdil taxíkom. Ako reaguje, keď sedí na sedadle spolujazdca. Čo si ako rodina pripravujú do auta na dlhú cestu a akú najdlhšiu jazdu v živote už absolvoval.

Ochrana lesov, mokradí a ohrozených druhov patrí medzi priority WWF Rumunsko. Projekty na obnovu ekosystémov podporujú komunity a zmierňujú klimatické riziká.V najnovšej epizóde podcastu EKOcastu sme sa rozprávali priamo v teréne, v povodní rieky Dunaj v Rumunsku, s riaditeľkou WWF Rumunsko, Orietou Hulea.Zisťovali sme, aké sú najväčšie ekologické problémy, ktorým Rumunsko čelí a hovorili sme o témach, ktoré sú nám známe aj zo slovenských reálií, ako je napríklad fragmentácia biotopov či problémy s hospodárením s vodou počas sucha a povodní.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo hovorí na spoluprácu s veľkými firmami a ich záujem o prírodu? Vidí nejaké paralely medzi environmentálnymi problémami v Rumunsku a na Slovensku? Ako vníma úlohu masmédií a novinárov v témach ako životného prostredia, klimatických zmien? Čo si myslí o projektoch ako Living Danube, ktoré spájajú krajiny, kultúry a ľudí?

Vor ziemlich genau 80 Jahren war es dann auch in Jugoslawien soweit. Der Zweite Weltkrieg endete mit dem Sieg der Partisanenbewegung unter Führung der Kommunistischen Partei und Josip Broz Titos. Nazis und Faschisten waren besiegt und aus den Trümmern entstandt das sozialistische Jugoslawien. Soweit so bekannt. Doch wie kam es dazu, dass eine verhältnismäßig kleine Partei wie die KPJ die wohl erfolgreichste Widerstandsbewegung im besetzten Europa aufbauen konnte? Dieser Frage gehen Krsto und Danijel in dieser Folge nach...und liefern ein Best-of des Volksbefreiungskampfes in Jugoslawien. Aufgezeichnet wurde sie am 9. Mai. Und so einen Feiertag begeht man als Balkan-Podcast natürlich in einer Balkan-Metropole: Wien - besser gesagt: Dunaj. Auf Einladung unserer FreundInnen vom Klub Slowenischer Student*Innen (KSŠŠD) in Wien durften wir diesen Podcast Live in ihren Klubräumen aufzeichnen. Und auch wenn Danijel es nicht ganz geheuer war, vor so vielen Sloweninnen und Slowenen aufzutreten, war es doch ein grandiose Abend, an dem wir Euch hiermit teilhaben lassen. Nebenbei erfahrt Ihr, wie die eine oder andere Wahl auf dem Balkan gelaufen ist, warum Milorad Dodik jetzt weniger Geld in der Tasche hat und warum in Kroatien ausgerechnet MinderheitenvertreterInnen die Wahlversprechen von Rechtsextremisten erfüllen.

Iz sveta se vrstijo pozivi Indiji in Pakistanu k zadržanosti, potem ko sta državi včeraj izmenjali letalske in topniške napade, v katerih je bilo ubitih več 10 civilistov. Indijski analitik Rahul Bedi izpostavlja, da se državi kljub temu, da imata jedrsko orožje, praktično vsak dan obstreljujeta in izvajata teroristične napade, a najnovejši napadi po njegovem predstavljajo bistveno bolj resno zaostritev napetosti. V medsebojnem obstreljevanju Indije in Pakistana več 10 ubitih civilistov; mednarodna skupnost poziva k zadržanosti V Vatikanu danes na vrsti prvo glasovanje za novega papeža, a izvolitve še ne pričakujejo Državni zbor obravnava predlog deklaracije o slovenski manjšini v Avstriji; Dunaj poziva, naj v celoti izpolni obveznosti do manjšine Prejšnji mesec se je brezposelnost znižala na eno najnižjih ravni, povpraševanje po delavcih pa naj bi se umirjalo

Udržateľné využívanie našich vôd a ich komplexná ochrana, zachovávanie lužných lesov, obnova riečnych ekosystémov, záchrana pôvodného koryta Dunaja. Aj toto sú témy, ktoré na Slovensku dokážu vyvolávať vášne a rôzne diskusie.V aktuálnom podcaste EKOcaste sme si ich rozobrali s Katarínou Holubovou, bývalou riaditeľkou Výskumného ústavu vodného hospodárstva, odbornou garantkou expertnej skupiny Revitalizácia vodných tokov a členkou expertnej skupiny Dunaj pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, ktorá ani po odvolaní z funkcie nezaháľa a ako vedkyňa v oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa naďalej venuje obnove riečnych ekosystémov.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Je regulácia riek nevyhnutná alebo sú existujúce rieky dostatočne schopné adaptovať sa na klimatické extrémy aj samy? Aké sú najväčšie prekážky v implementácii prírode blízkych riešení v oblasti ochrany pred povodňami na Slovensku? V posledných rokoch sme však svedkami aj čoraz častejších suchých období. Aké by mali byť kľúčové stratégie na adaptáciu Slovenska na tieto klimatické extrémy, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na poľnohospodárstvo a ekosystémy?

Ponad 70 milionów ludzi na świecie to osoby niesłyszące. W komunikacji mogą posługiwać się językiem migowym, który znacząco ułatwia zdobycie edukacji, pracy oraz niemal każdą, codzienną czynność i interakcję. Dopiero od niedawna język migowy traktowany jest przez specjalistów jako pełnoprawny język. Mimo tego wiele państw traktuje go po macoszemu, a nauka migania nie jest wspierana przez prawo. To buduje bariery dla osób niesłyszących oraz utrudnia zrozumienie ich świata przez tych, którzy słyszą. (00:00:00) Powitanie (00:00:44) Rozmowa (00:58:34) Podziękowania ✅ Wspieraj Brzmienie Świata na Patronite:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠https://patronite.pl/brzmienie-swiata⁠⁠⁠⁠ FB:⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠www.facebook.com/brzmienieswiata⁠⁠⁠⁠ IG:⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠www.instagram.com/brzmienieswiata⁠⁠⁠⁠

Monika Hilmerová je herečka. Absolútne skvelá. V SND hrá v siedmych predstaveniach a hrá vo veľkých seriálových hitoch. Od Ordinácie v ružovej záhrade, cez Oteckov, až po Dunaj, k vašim službám. Jej manželom je tanečník Jaro Bekr.

Sindre Wimberger je spletni razvijalec. Skrbi za digitalizacijo Dunaja. Je "oče" digitalnega asistenta WienBot, ki za izboljšanje dostopnosti informacij uporablja umetno inteligenco. Zakaj je Dunaj tudi digitalna prestolnica, kateri so ključni digitalni projekti in kako se iz pametnega spreminjajo v inovativno mesto.Povezave do posebnih epizod z Dunaja: Antropologinja Caroline iz okrožja Ottakring Sladko življenje upokojenke Evelyn   Pravnik Domen Brus in slovenski pridih  Mamica Anna o vrtcih, porodniški, polovičnem delovnem času   Gerald o viziji 250 avtomobilov na 1000 prebivalcev    Alena o šolstvu in skrbi za otroke z avtizmom

Natália Drevenáková vyštudovala Vysoké učení technické v Brne, konkrétne telový dizajn, ktorý vychádza z feministickej praxe. Projekt, ktorému sa dlhodobo venuje, sa volá reklamovanie tradícií. Sama vyrastala v kresťanskom spoločenstve, pravidelne navštevovala kresťanské tábory a spomína na to celkom v dobrom. V novej epizóde Teplej vlny rozprávala o svojom objekte na výstave Dancing in the Dark, ktorý má názov Háčkovaný uvoľňovač hnevu, a bol vyrobený z recyklovaného ľanu. Reflektovala tak vraždu Juraja a Matúša v Teplárni na Zámockej ulici a zároveň priniesla tradíciu háčkovania, ktorá je na Slovensku výnimočná. Sama mala v Teplárni svoju prvú módnu prehliadku.  Priblížila viaceré svoje diela, porozprávala, aké je to byť kostymérkou v seriáli Dunaj k vašim službám. Zverila sa, čo všetko obetujú ľudia v kultúre. Tiež priblížila ako zistila svoju kvír identitu, a prečo ju to ťahá k polyamórii. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Financované zo zdrojov Európskej únie z programu "Citizens, Equality and Value Programme." Podcast podporil aj Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Partnerom podcastu je denník SME.

„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj dnes bude na Slovensku pršať. Zatiaľ čo Česko hlási prvú obeť záplav a niekoľko nezvestných ľudí, Slovensko má zatiaľ šťastie v nešťastí. Najvážnejšie to bolo a je na Záhorí a v hlavnom meste, kde stále stúpa Dunaj a už o chvíľu dosiahne 9 metrov. Policajti pomáhali pri evakuácii niekoľkých domov v Devínskej Novej Vsi, úrady sú pripravené na prípadnú evakuáciu ďalších.Čo sa deje práve teraz? Ako hasiči a policajti zvládajú situáciu? A čo bude v najbližších hodinách, čo ešte hrozí na povodiach Moravy a Dunaja? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom hasičského a záchranného zboru Adriánom Mifkovičom a prezidentom policajného zboru Ľubomírom Solákom.

1. Čaká sa na to, čo vydrží Dunaj. 2. Jubileum má Fico, ale oslavovať by sme mali Františka Mikloška. 3. Ďalšia pohroma je SIS.

Evropskega komisarskega kandidata Tomaža Vesela bo treba zamenjati na vrat na nos, in to s kandidatko. Tudi tisti, ki jim za politiko ni prav nič mar, so zaznali občutek sramu. Dva dni prej je umrl nekdaj tako očrnjeni Bora Čorba in njegova inkriminirana pesem o dunajskih hlapcih se je pokazala kot povsem upravičena, celo preroška. Le nekdanji prestolni Dunaj je treba zamenjati z Brusljem, vse ostalo drži.

Na Slovensku patrí vekom do spoločnosti nemnohých. Spája sa s našim jediným veľtokom – Dunajom, ktorý je so svojimi vyše 2800 kilometrami európskou riečnou dvojkou. A prechádza naprieč spoločenskými zriadeniami. Už sto rokov je rámcom pre živú spleť vzťahov, priateľstiev, kamarátstiev. Bol už pri odhalení mohyly na Bradle a aktuálne pracuje na tom, aby sa z Bratislavy ako hlavného mesta na Dunaji stalo aj „boat city“, čiže metropola, ktorá počíta pri riešení svojej mobility aj s vodou a dopravou na nej. Dnešné RánoNahlas je netypicky vodácke. O najstaršom vodáckom klube v týchto končinách. A ak sme nedávno s Alexandrou Kusou konštatovali, že nám tu chýba kontinuita, bez ktorej sme nepoučiteľní, dnes sa pozrieme na storočné kontinuum komunity okolo vodáckeho klubu Dunajčík. S jedným z jeho niekdajších predsedov Vladimírom Mišíkom a Ondrejom Michalíkom, jeho súčasným animátorom. „Moje prvé vnemy, ktoré si pamätám, sa spájajú s Dunajom. Sme v stane, na brehu rieky. Vidím nad sebou rozžiarené nebo hviezd, ktoré v meste človek nevidí. Počujem tajomný hukot rieky v tme. Občas prejde okolo loď. Bol to nesmierne silný zážitok, akýsi pocit majestátna a kontaktu s prírodou“, spomína Vladimír Mišík, jeden z dvanástich predsedov Dunajčíka v jeho storočnej histórii.Ondrej Michalík, ktorý je „dušou“ dnešného živého vodáckeho klubu zas hovorí o slobode, ktorú nachádza v kajaku na vode. „Na Dunaji môže ísť človek kamkoľvek. Chvalabohu i žiaľbohu, nie je nás veľa, takže človek tak dokáže zažiť takmer v strede mesta pocit, že je sám so sebou v prírode“. V podcaste sa dozviete aj „o exile pre nepohodlných komunistického režimu“, ktorým sa vodácky klub Dunajčík stal v čase totality, či o čistote vody v Dunaji a či sa v nej dá vôbec kúpať. A rovnako o možnostiach vodáctva v súčasnosti.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Daryl Nuhn, proprietress of Prima and also recent knitting maven, joins the boys to pronounce some truly batshit words like a champion, and also to discuss volcanic wines from the countryside around Budapest.  Duck's mental health crisis takes a downward turn, Kevin just keeps swimming, and the wines all truly, deeply, madly go OFF. I know this is going to sound like a broken record, but seek out Central European white wines before all the jerks make them $50. Also, PLEASE JOIN OUR WINE CLUB!!!!!!! HERE is THE LINK! 3 wines along with one canonical and SECRET video episode all delivered straight to your home for $150! Please, this is going to be so awesome.   ////LIST////Bott-Frigyes, Garam Mente - Pohronie (Slovakia) Juhfark, 2021//Pivnica Čajkov, Tekovsky (Slovenia), ‘Tecton,' NV (20+21 vintages)//Kasnyik, Strekov (Slovakia),  ‘Dunaj,' 2020//Strekov 1075, Strekov (Slovakia), ‘Vavrinec,' 2020 //Karner Gabor & Fanni, Tavasz (Hungary) Kékfrankos, 2017////Support the show