Podcasts about nepri

Viete, aká bola najkrvavejšia banková lúpež v dejinách Slovenska? Kde a kedy sa odohrala a ako sa skončila? To všetko sa dozviete z knihy Neprišli sme vraždiť z pera redaktora Denníka N Dušana Mikušoviča. Ide o strhujúci "true crime story" alebo skutočný kriminálny príbeh, aké sú v ostatnom čase medzi čitateľmi aj divákmi veľmi obľúbené. Nielen o knihe, ale napríklad aj o tom, ako sa pátra po detailoch takmer storočného zločinu, sme sa porozprávali s autorom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Historická miniséria o prepadnutí banky vo Veľkej Bytči z roku 1927, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy reportéra Dušana Mikušoviča. Posledná časť prezradí, ako boli páchatelia bytčianskej lúpeže potrestaní.

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historická miniséria o prepadnutí banky vo Veľkej Bytči z roku 1927, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy reportéra Dušana Mikušoviča. V štvrtej časti sa začne veľký súdny proces s páchateľmi lúpeže.

Historická miniséria o prepadnutí banky vo Veľkej Bytči z roku 1927, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy reportéra Dušana Mikušoviča. Tretia časť odhalí, kto vlastne krvavú bytčianskú lúpež spáchal.

Historická miniséria o prepadnutí banky vo Veľkej Bytči z roku 1927, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy reportéra Dušana Mikušoviča. Druhá časť vás zavedie do považských hôr, kde sa rozbehne veľké pátranie po štvorici neznámych lupičov.

Historická miniséria o prepadnutí banky vo Veľkej Bytči z roku 1927, ktorá vznikla na základe rovnomennej knihy reportéra Dušana Mikušoviča. V piatich častiach odhalí zabudnutý zločin z éry Prvej republiky, zrekonštruovaný pomocou dobových článkov a archívnych dokumentov.

„Bolo by asi najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Savaitgalį gelbėdamas keturis paauglius nuskendo keturiasdešimtmetis ukrainietis. Tai jau ne pirmas atvejis, kai gelbėdami nepažįstamus vaikus nuskęsta suaugusieji. Dėl be priežiūros paplūdimiuose paliktų vaikų šią vasarą pagalbos iš vaiko teisių apsaugos specialistų prašė ir Palangos gelbėtojų vadas. Kas atsakingas už vandens telkiniuose skęstančius, neprižiūrimus paauglius ar vaikus?Artėjant rinkimams į Seimą politologai sako pasigendantys partijų programų – ką jos planuotų nuveikti, jei būtų išrinktos į Seimą. Klausimas klausytojams - ar jums reikalingos į Seimą kandidatuojančių partijų parogramos, ar jas skaitote?Sekmadienį Ukrainos visuomenei pristatytas naujai iškilęs kaimelis Zdorivka, kuriame visi namai yra skirti gyventi mūšiuose su Rusija neįgaliais tapusiems kariams. Tai pirmas tokios paskirties kaimelis šalyje, tačiau jį savo lėšomis pastatęs vietos fermeris Andrejus Zasucha tikisi, kad tokią įdėją palaikys ir kitų regionų verslininkai.Vakar paaiškėjo, kad dar trims savivaldybių politikams „čekiukų“ bylose gresia baudžiamoji atsakomybė. Tuo metu prieš kurį laiką dėl vadinamojo čekiukų skandalo panaikinta ir Seimo nario Andriaus Vyšniausko teisinė neliečiamybė. Kiek tokių atvejų gali tik daugėti? Pokalbis su Generaline prokurore Nida Grunskiene.Vilniaus darželis „Dainorėliai" nuo rugsėjo ruošiasi pradėti ir vokiečių brigados karių vaikų ikimokyklinį ugdymą, o Kauno Aleksandro Stulginskio mokykloje ikimokyklinis ugdymas vokiečių vaikams bus užtikrinamas nuo 2025-ųjų rugsėjo.Graikijoje šią vasarą įsigaliojo šešių dienų darbo savaitė. Kodėl šalies vyriausybė priėmė tokį sprendimą ir kokios darbo laiko praktikos taikomos kitose Europos valstybėse?Ved. Rūta Kupetytė

Je štvrtok, 15. august, a v tento deň pred šestnástimi rokmi získali zlaté medaily na OH v Pekingu vodnoslalomári Elena Kaliská a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.Vypočujte si Sportnet novinky, ranný športový podcast portálu sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa počas víkendu v športovom svete stalo. -Preview: https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-hajduk-split-ruzomberok-preview-odveta-3-predkolo-konferencna-liga-2024-2025/-Všetky podcasty od Sportnet.sk nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠sportnet.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠-Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sportnet.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími športovými správami na ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠.-Ďakujeme, že nás počúvate.

Kto bude prezidentom 2024? Denník SME pripravil finálovú diskusiu dvoch najsilnejších kandidátov na prezidenta v ich rodisku - obaja sú totiž z Banskej Bystrice. Ivan Korčok pozvanie prijal, Peter Pellegrini do duelu odmietol prísť. "Považujem za veľmi pokrytecké, keď dnes napríklad aj Peter Pellegrini šíri propagandu, že on je mier a ja som vojna. Ja chcem mier. Kto nechce mier? Každý jeden. Ale ten mier musí mať istú podobu. A neverím tomu, že slovenskí občania by boli tak bezcitní, aby tým Ukrajincom povedali, že vzdajte sa kusu svojho územia, aby my sme mali pokoj. Považujem to za veľmi pokrytecké od súčasnej vlády aj Petra Pellegriniho, že sa schovávajú za toto slovo," hovorí Ivan Korčok. Ako by využíval prezidentské kompetencie? V čom je umiernený konzervatívec? Dá sa vôbec rokovať o mieri na Ukrajine? Pozrite si záznam diskusie Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentským kandidátom Ivanom Korčokom.

Redaktorka časopisu Atteliér Zuzana Beneková rozpráva o tom, že je v poriadku v dvadsiatich rokoch nezažiť romantický vzťah.

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra'89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra'89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po sinočnjem proračunskem zapletu v državnem zboru, ko so poslanci potrdili opozicijsko dopolnilo o polnem usklajevanju socialnih transferjev in družinskih prejemkov in so v Gibanju svoboda podvomili o pravilnem delovanju glasovalnih naprav, še ni jasno, kdaj bodo o dokumetnih glasovali. Po pregledu naprav so ugotovili, da je šlo za tehnično napako. Več bo znanega po sestanku vodij poslanskih skupin. Druge teme: - Decembra četrtini upravičencev predplačila za obnovo v ujmi poškodovanih objektov. - Nezadovoljstvo delavcev v trgovski panogi, sindikat ne izključuje stavke pred prazniki. - Premirje v Gazi zamaknjeno, ministrica Tanja Fajon jutri na obisk na Bližnji vzhod.

Je ďalší týždeň a s ním aj ďalšie BIZNISOVKY.Čo sa dozviete:Bude mať Biedronka na Slovensku konkurenciu?Dlhy spoločnosti KORAD RadiatorsČo bude s URBEX miestom Milex?Ako zvýšil Foxconn čistý zisk medziročne o 11 % na 1,2 miliardy eur?Budúci elektromobil a redukovanie miest vo VolkswageneAko Warren Buffet operuje s väčšou hotovosťou, ako je slovenské HDPChatGPT Plus a vlastné verzie chatbotovŽeny v EÚ v roku 2023 zarobili v priemere o 13 % menej ako mužiNemecká vláda chce preveriť monopolné správanie MarkízyManchester City a nový rekord Premier League v ziskuKrátke #freshnews vám prináša Ivan Funtek.Okrem Spotify si môžete všetky naše epizódy vypočuť aj na podnicast.com alebo na Apple Podcasts a Google Podcasts.Pokiaľ nás chcete podporiť, môžete tak spraviť tu: Podnicast.com/dakujemeTato epizóda Podnicastu vznikla v podcastovom štúdiu Brept. Ak máte záujem o nahrávanie svojho podcastu, kliknite na www.brept.com.  Brept je štúdio, kde sú brepty povolené.Ak nám chcete dať spätnú väzbu, máte nápad na zlepšenie alebo by ste v Podnicaste chceli počuť niečo konkrétne, napíšte nám na peter@podnicast.com.Ďakujeme, že ste s nami a počúvate Podnicast.Support the show

„Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ List apoštola Pavla Rímskym 8:15 'Báť sa' v tomto verši nemá nič do činenia sa strachom a bázňou pred Bohom. Je to vyjadrenie obavy a strachu z priblíženia sa k Bohu. Duch otroctva takto pôsobí. Nepriťahuje […] The post Duch otroctva – 25. október appeared first on evs.sk.

"Kaj je slovenska ilustracija? Je ilustracija kot univerzalni jezik sploh lahko nacionalno opredeljena?" Tako se v spremnem besedilu razstave Slovenska ilustracija – nepričakovano razkošje sprašuje Samira Kentrić. Čeprav je vizualni jezik težko zamejevati, so še najboljši odgovor morda prav dela ilustratorjev in ilustratork. Na razstavi na Frankfurtskem knjižnem sejmu je izpostavljenih deset nagrajenih ilustratorskih imen, to so: Zvonko Čoh, Maja Kastelic, Tomaž Lavrič, Polona Lovšin, Andreja Peklar, Lila Prap, Alenka Sottler, Damijan Stepančič, Peter Škerl in Ana Zavadlav. Še dvaintrideset avtorjev in avtoric je predstavljenih z nekoliko manjšimi reprodukcijami, šestinšestdeset pa so jih vključili v katalog. Ta ima posebno vlogo tudi na razstavi, saj je sestavljen iz kartic, ki si jih lahko obiskovalci izberejo in odnesejo s seboj. Kakšni so odzivi in kakšen pomen ima takšna predstavitev? Tudi o tem razmišljajo Tina Bilban, članica strokovne komisije za pripravo razstave in predsednica slovenske sekcije IBBY, Maša P. Žmitek, ilustratorka in vodja Centra ilustracije, Samira Kentrić, ilustratorka in avtorica besedil ter Tina Popovič, vodja zavoda Divja misel. Razstavno opremo predstavita nagrajeni avtorici Sara Badovinac in Sara Škarica, svoje mnenje o razstavi pa je delilo tudi nekaj obiskovalcev. Razstavo je produciral Center ilustracije, ki deluje v okviru zavoda Divja misel. Foto: FB stran Centra ilustracije

Un grand hangar, entouré de parcelles, quelques machines et plusieurs silos remplis de céréales. La ferme de Nepri est située à Vieillevigne, au sud de Nantes. Depuis 2020, Didier Barbarit y cultive, récolte et transforme une dizaine de variétés de céréales et d'oléagineux : du sarrasin, du blé, du seigle, de l'épeautre, du tournesol, etc. Certains seront vendus en grains, d'autres sous formes de farines ou d'huiles, à des particuliers, des magasins de producteurs ou dans des filières dites longues. Pour Didier Barbarit, l'autonomie est primordiale dans la commercialisation. Mais les circuits traditionnels demeurent essentiels, même si la baisse des cours suscite des inquiétudes pour le secteur. Dans cet épisode, il revient sur le modèle économique qu'il a choisi pour sa ferme et sur les difficultés de la filière céréale. En visitant sa ferme, le producteur nous décrit le fonctionnement du moulin et nous en dit plus sur ses farines et ses huiles. En toute fin d'épisode, Didier Barbarit nous donne quelques conseils pour consommer l'huile de tournesol.  Bonne écoute ! Crédits musique : Higher par Rojj (via icones8)https://icons8.com/music/author/-1465Chilly par Fatima Mhedden( via icones8)https://icons8.com/music/track/chilly--1   

Matúš 10,34-39 34 Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč. 35 Lebo som prišiel postaviť

Iki NATO viršūnių susitikimo Vilniuje, kur bus sprendžiami tiek Ukrainai, tiek ir visam mūsų regionui svarbūs klausimai, lieka kiek daugiau nei dvi savaitės. Kaip tomis dienomis Vilniuje galės judėti miestiečiai?Iki liepos pirmosios dalis Lietuvos gyventojų turi apsispręsti, ar kaups antrojoje pensijų pakopoje. Šiemet į pensijų kaupimą įtraukti beveik 68 tūkstančiai gyventojų. Tačiau pranešimus apie įtraukimą savo „Sodros“ paskyrose kol kas perskaitė tik kiek daugiau nei pusė įtrauktųjų. Nepriėmę jokio sprendimo į antrąją pakopą bus įtraukti automatiškai.Seimo nariai inicijavo Lietuvos pilietybės panaikinimą ledo šokėjai Margaritai Drobiazko, tęsiančiai pasirodymus Rusijoje. Klausimas klausytojams - ar reikėtų atimti pilietybę Margaritai Drobiazko?„Klaipėdos nafta“ iš norvegų kompanijos ruošiasi išpirkti šiuo metu Lietuvos nuomojamą suskystintųjų dujų laivą-saugyklą „Independence“. Prieš perimant jį, pirmiausia ketina suremontuoti kažkuriame iš Prancūzijos, Ispanijos arba Portugalijos uostų.Ambasadorius ypatingiems pavedimams L.Linkevičius "Svarbiam pokalbiu" sako, kad NATO negali būti naujas Ferrari, kuris stovi tik garaže. Jis kritikuoja vakarų laikyseną, kai vis dar bandoma laikytis taisyklių, nors situacija reikalauja skubių sprendimų. Pasak Linkevičiaus, bus labai apmaudu jei NATO susitikimas Vilniuje, įeis į istoriją, kaip klaidingų sprendimų vieta.Gali būti, kad pastaruoju metu socialiniuose tinkluose matėte informaciją apie tai, kad Lietuvoje užfiksuota padidėjusi tarša. Tokią informaciją skleidžia gyventojai, Kelmės rajone pririnkę sniego ir jį nusiuntę į laboratoriją analizei. Tačiau nors jais patikėjo tūkstančiai socialinių tinklų vartotojų, mokslininkai griežtai kritikuoja ir vadina eksperimentą klaidinančiu. Kas žinoma apie taršą ir kaip pasklido ši paniką sėjanti informacija?Ved. Rūta Kupetytė

Ob začetku prvega prijavnega roka za vpis na fakultete, ki že poteka, so dijaki s poklicno maturo in opravljenim petim predmetom ugotovili, da se ne morejo vpisati na nekatere študijske programe, čeprav s takimi pogoji ob njihovem vpisu na srednjo šolo niso bili seznanjeni. Spremembe razpisnih pogojev bodo prizadele predvsem kandidate za ljubljanske fakultete, drugi dve večji univerzi v Sloveniji sta težavo vsaj za nekaj časa namreč rešili. Predvsem pa vpisni pogoji prizadenejo dijake negimnazijskih programov,na katere se pogosto vpisujejo otroci, ki tudi zaradi slabših socialnoekonomskih razmer in drugih slabših življenjskih pogojev niso dosegli vse strožjih pogojev za vpis na gimnazijske programe.

Neprišiel ten, koho pozvali, prišiel však nepozvaný. A keď ho nepustili do vysielania, označil to za cenzúru. Verejnoprávna RTVS a jej moderátorka Marta Jančkárová sa stali v minulých dňoch terčom nevyberaných a brutálnych útokov, ktorých obsahom je až vyhrážka „fyzickou likvidáciou“.   Len pred pár dňami sme si pritom pripomenuli smutné výročie zákernej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Rovnako v týchto dňoch vyšiel prieskum, podľa ktorého dvaja z troch slovenských novinárov zažili v poslednom roku hrozby alebo vyhrážky – s vážnym záverom: v ohrození je samotný princíp slobody slova, ako jedného z pilierov demokracie. Prečo sme dospeli až sem a čo s daným stavom? Téma pre Annu Sámelovú, šéfredaktorku spravodajstva verejnoprávnej RTVS.   „Útoky na moderátorku RTVS nielenže sú napísané vulgárnym jazykom, sú aj mimoriadne agresívne, útočné. Vyhrážajú sa jej na živote, rovnako jej blízkym. Vyhrážajú sa mučením, opakovaným až hromadným znásilnením“, opisuje Sámelová ich obsah. Dodáva, že miestami sú až „nepublikovateľné“ a „za hranicou slušnosti“.   V podcaste však časť zazneje, aby sme sa vedeli vžiť do kože novinára, ktorý je s nimi konfrontovaný.   RTVS na vyhrážky reagovala trestným oznámením.

  Neprišiel ten, koho pozvali, prišiel však nepozvaný. A keď ho nepustili do vysielania, označil to za cenzúru. Verejnoprávna RTVS a jej moderátorka Marta Jančkárová sa stali v minulých dňoch terčom nevyberaných a brutálnych útokov, ktorých obsahom je až vyhrážka „fyzickou likvidáciou“.   Len pred pár dňami sme si pritom pripomenuli smutné výročie zákernej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Rovnako v týchto dňoch vyšiel prieskum, podľa ktorého dvaja z troch slovenských novinárov zažili v poslednom roku hrozby alebo vyhrážky – s vážnym záverom: v ohrození je samotný princíp slobody slova, ako jedného z pilierov demokracie. Prečo sme dospeli až sem a čo s daným stavom? Téma pre Annu Sámelovú, šéfredaktorku spravodajstva verejnoprávnej RTVS.   „Útoky na moderátorku RTVS nielenže sú napísané vulgárnym jazykom, sú aj mimoriadne agresívne, útočné. Vyhrážajú sa jej na živote, rovnako jej blízkym. Vyhrážajú sa mučením, opakovaným až hromadným znásilnením“, opisuje Sámelová ich obsah. Dodáva, že miestami sú až „nepublikovateľné“ a „za hranicou slušnosti“.   V podcaste však časť zazneje, aby sme sa vedeli vžiť do kože novinára, ktorý je s nimi konfrontovaný.   RTVS na vyhrážky reagovala trestným oznámením.

„Kto verí voň, nebude náhliť.“ Izaiáš 28:16 Podľa pôvodného textu znamená slovo ponáhľať sa – utekať v panike. Najlepší preklad by bol takýto: Kto verí, neuteká v panike. Pán uložil základný kameň, vzácny uholný kameň, na Sione. Tí, ktorí sa držali tohto kameňa, boli v bezpečí. Nemuseli sa báť nijakej katastrofy. Neprišlo na nich nič […] The post Kto verí – 23. január appeared first on evs.sk.

Nekateri preostali vsebinski poudarki oddaje: - V Črnomlju položili temeljni kamen za novo šolo Loka. - S "Partnerstvom za kadre" so v Posočju vzbudili več zanimanja mladih za tehničlne poklice. - V Park vojaške zgodovine v Pivki prispel zanimiv eksponat - diverzantsko plovilo R2. - Po dveh letih vrnitev Miklavževega sejma v Murski Soboti v polnem obsegu.

1. Lekári dosiahli, čo chceli. 2. Žilinka mal zlý týždeň. 3. Matovič neprišiel, no rozpočet je stále neistý. 

Za nami je "od oka" mesec sezone in razmerje moči v ligi se že kaže. Nepričakovane ekipe so tako pri vrhu kot čisto pri podnu. Danes delam tier-listo po prvem mesecu NBA košarke. Vsako moštvo bom fliknu v eno od 5-ih kategorij - od contenderjev do tankathona. V kategorijo padejo glede na občutek, glede na predstave in koliko možnosti jim pripisujem, da osvojijo naslov - četudi so zaenkrat na mestih, ki vodijo v play-in… ali pa še tja ne.Imamo 30 ekip, vsaka pride v svoj tier in dobi točno 3 poudarke. 3 alineje, zaradi katerih so tam, kjer so.Contenderji (npr. Milwaukee Bucks)Če se zvezde poravnajo (npr. Dallas Mavericks)Preprosto dobre ekipice (npr. Brooklyn Nets)Play-in kralji (npr. veliki LA Lakers)Tankathon (npr. Charlotte Hornets)Pospešeno rangiranje. Nekje sem se ponavljal, povsod pa razmišljal malo globlje od položaja na lestvici. Kaže se zelo zanimiva sezona, ker so najslabše ekipe polne mladine in lahko gledamo prebliske briljantnosti. Zvezdniška moštva so pri repu lige, na vrhu pa so tako glavni favoriti kot tradicionalna presenečenja. Vsa moštva, ki so vmes, pa navdušujejo z izjemnimi predstavami, rastjo zvezdnikov in klasičnimi polomijami. Zanimivo je od prve do tridesete ekipe, NBA pa se zdi boljši kot kadarkoli prej - tudi s slovenskim pridihom na vrhu. Res cenim vašo podporo, če OverTime komu priporočite, se naročite ali delite. Hvala! Beremo se v ponedeljek, slišimo danes teden! Bodite čudovito. Fejst pomembni linki: OverTime Newsletter - kolumna Za več NBA takeawayev: Twitter, Instagram

Greitosios pagalbos medikai piktinasi, jog prie Lazdynų ligoninės Vilniuje vakar vakarą jie buvo priversti laukti, priims ar ne ši gydymo įstaiga iš kitų rajonų atvežtus pacientus. Aiškėja, kad daliai tokių pacientų Lazdynų ligoninė atsisakė suteikti medicinos pagalbą. Kodėl?Lietuvoje vizitą pradeda belgų karalius Pilypas ir karalienė Matilda. Šis vizitas skirtas pagerbti šimtmetį trunkančius abiejų valstybių dvišalius santykius ir solidarumą. Su Belgijos ambasadoriumi Lietuvai Riku Van Drauhenbriuku kalbėjosi LRT radijo užsienio naujienų redaktorė Ieva Balsiūnaitė.Pasitraukus Borisui Džonsonui, arti pergalės dėl premjero posto Rišis Sunakas.Ukraina ir Vakarų šalys pavojingu melu vadina Rusijos pareiškimus apie Kyjivo ketinimus neva panaudoti vadinamąją „nešvarią“ bombą.Kokia klimato kaitos įtaka miestams, kaip ateityje keisis Lietuvos klimatas, kokios priemonės padės žmonėms prisitaikyti?Minint Konstitucijos trisdešimtmetį, LRT kalbina jos kūrėjus. Vienas jų, tuometis Aukščiausiosios tarybos - Atkuriamojo Seimo narys Aurimas Taurantas. Jis prisimena itin karštas diskusijas kuriant konstituciją, kai susipykusius jos kūrėjus į posėdžius teko tempti ir už kaklaraiščio.Rugpjūtį Lietuva pagal pieno brangimą buvo pirma Europos Sąjungoje. Kodėl pas mus ir toliau kyla pieno produktų kainos?Ved. Madona Lučkaitė

Nepričakovana želja je hudo sitna reč, le kaj naj si človek ob takem zaželi? Pripoveduje: Matej Puc. Glasbena spremljava Blaž Celarec, Marko Gregorič in Adi Jakša. 2. nagrada natečaja za oddajo Lahko noč, otroci! Premierna izvedba – v živo iz studia 14 Radia Slovenija 2012.

Mt 9,12 Ako to, že váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? On to počul a povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Ž 147 Pán uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany.

“Ja už som povedal pred nástupom do funkcie ešte ako analytik, že iné riešenie ako zastropovanie cien za danej situácie nemáme. Jednoducho sa musíme odtrhnúť od trhových cien. Bohužiaľ, nám mechanizmus tvorby cien energii v Európskej únii - burzový, spotový - zlyhal. Zlyhal našou vinou, myslím celej Európskej únie. Lebo tieto mechanizmy sa jednoducho ukázali ako nefunkčné. Nie sú regulované a kontrolované tak, ako sú tradičné komoditné svetové burzy. Ako v londýnskych burzách a ako chicagská potravinová burza alebo akciové trhy v New Yorku, Londýne a Singapure, a to si treba uvedomiť," hovorí nový minister hospodárstva Karel Hirman. “Neprišiel som na ministerstvo robiť sudcu medzi Matovičom a Sulíkom. Podnos už má nejaké kontúry. Netvrdil by som, že už je celý postriebrený, ako hovoril pán Sulík, a už vôbec by som si nedovolil tvrdiť, že je na ňom celé menučko. Takže procesy sú v rôznom štádiu rozpracovanosti, niekde začíname dosť na začiatku, niekde sú mantinely dané," dodáva Hirman na otázku, kto má pravdu v tom, či SaS pripravila opatrenia na energetickú krízu alebo nie. Aké opatrenia chystá? Vyriešili už teplo pre bytové domy? Podal by demisiu, ak by neprešli jeho energetické opatrenia? A čo môžu ľudia očakávať od zastropovania? Pozrite si rozhovory Zuzany Kovačič Hanzelovej s novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Neprišiel, aby si nepoškodil, nakoniec prísť musel. Peter Tóth sa opäť postavil zoči voči Mariánovi Kočnerovi. Pokračuje pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. S Laurou Kelloovou.   Znechutení politikou až natoľko, že alternatívu vidia aj v silnom a ráznom autoritárskom lídrovi. Čo robí politika so Slovákmi. A môže byť s Mikuláša Dzurinda spasiteľ Slovenska? S Radoslavom Štefančíkom.   A pozrieme sa aj na globálnu udalosť, z ktorej sa stal pohreb britskej panovníčky Alžbety II. So Soňou Weissovou, reportérkou RTVS.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Neprišiel, aby si nepoškodil, nakoniec prísť musel. Peter Tóth sa opäť postavil zoči voči Mariánovi Kočnerovi. Pokračuje pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. S Laurou Kelloovou.   Znechutení politikou až natoľko, že alternatívu vidia aj v silnom a ráznom autoritárskom lídrovi. Čo robí politika so Slovákmi. A môže byť s Mikuláša Dzurinda spasiteľ Slovenska? S Radoslavom Štefančíkom.   A pozrieme sa aj na globálnu udalosť, z ktorej sa stal pohreb britskej panovníčky Alžbety II. So Soňou Weissovou, reportérkou RTVS.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Vládna koalícia stratila po odchode strany SaS parlamentnú väčšinu a vláda Eduarda Hegera tak bude musieť hľadať podporu v parlamentných laviciach aj medzi opozíciou. Pýtali sme sa preto poslancov z jednotlivých strán, či môže Hegerova vláda počítať s ich podporou. Zdá sa, že koalícia sa spolieha na pomoc SaS z opozície - aké podmienky si bude ale strana klásť? V podcaste odpovie poslanec a šéf finančného výboru Marian Viskupič. „Ak koalícia bude prijímať s podporou inej opozície zákony, s ktorými nie sme stotožnení, také sprísnenie interrupcií alebo zákaz nedeľného predaja, tak potom ťažko od nás môže niekto pri inom zákone žiadať konštruktívnu spoluprácu,” hovorí v podcaste. Na podporu Hegerovej vlády sme sa pýtali aj dvoch bývalých členov koalície a dnes nezaradených poslancov, a to Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Mira Kollára (Spolu). Môže nájsť Eduard Heger podporu medzi inými opozičnými stranami?  Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu hovorí, že majú jedinú podmienku.  Na Okresnom súde v Trnave dnes bolo pojednávanie v kauze Fatima. Monika Jankovská sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní. O priebehu súdu sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Vládna koalícia stratila po odchode strany SaS parlamentnú väčšinu a vláda Eduarda Hegera tak bude musieť hľadať podporu v parlamentných laviciach aj medzi opozíciou. Pýtali sme sa preto poslancov z jednotlivých strán, či môže Hegerova vláda počítať s ich podporou. Zdá sa, že koalícia sa spolieha na pomoc SaS z opozície - aké podmienky si bude ale strana klásť? V podcaste odpovie poslanec a šéf finančnéh výboru Marian Viskupič. „Ak koalícia bude prijímať s podporou inej opozície zákony, s ktorými nie sme stotožnení, také sprísnenie interrupcií alebo zákaz nedeľného predaja, tak potom ťažko od nás môže niekto pri inom zákone žiadať konštruktívnu spoluprácu,” hovorí v podcaste. Na podporu Hegerovej vlády sme sa pýtali aj dvoch bývalých členov koalície, odídencov zo Za ľudí a dnes nezaradených poslancov, a to Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Mira Kollára (Spolu). Môže nájsť Eduard Heger podporu medzi inými opozičnými stranami?  Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu hovorí, že majú jedinú podmienku.  Na Okresnom súde v Trnave dnes bolo pojednávanie v kauze Fatima. Monika Jankovská sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní. O priebehu súdu sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Prezidentka Zuzana Čaputová diskutovala s premiérom Eduardom Hegerom o koaličnej kríze, no nezhodli sa ani na jej príčine. Prezidentka pripúšťa výmenu na ministerských postoch, premiér ale aj strana SaS zotrvávajú na svojich pozíciách, premiér ministra Matoviča odvolávať nemieni, liberáli však naďalej požadujú jeho odchod. Možné vyústenie z tejto zákopovej vojny naznačuje v podcaste denníka Pravda politológ Jozef Lenč. #pocuvajtepravdu

Prezidentka Zuzana Čaputová diskutovala s premiérom Eduardom Hegerom o koaličnej kríze, no nezhodli sa ani na jej príčine. Prezidentka pripúšťa výmenu na ministerských postoch, premiér ale aj strana SaS zotrvávajú na svojich pozíciách, premiér ministra Matoviča odvolávať nemieni, liberáli však naďalej požadujú jeho odchod. Možné vyústenie z tejto zákopovej vojny naznačuje v podcaste denníka Pravda politológ Jozef Lenč. #pocuvajtepravdu

1. SaS napísala list milému Edovi. 2. Borovička, klobása a Fico. 3. Trnka bol naozaj Trnka a Kočner bol Kočner.

38. epizóda. Neprišla ti tvoja batožina? Tak si zober tú, čo tam zostala na páse... Gumená Anča na letiskovom páse s batožinou. To nie je môj kufor!!! NEXT? Vidíme sa v sobotu, 18. júna, na ZAPO NAŽIVO tu  https://demanovarezort.sk/  Extrém produkcia by @zapoofficial

Reportér Denníka N Štefan Bugan rozpráva o knihe Majstri sveta, ktorá mu vyšla pri príležitosti 20. výročia titulu majstrov sveta z Göteborgu. Kúpiť si ju môžete tu: https://obchod.dennikn.sk/show/839/majstri-sveta-vzostup-vrchol-a-pad Ukážky nájdete tu: https://dennikn.sk/2802980/jano-rozumies-ze-budem-tvojim-sefom-peter-stastny-nechcel-byt-len-vianocnou-dekoraciou-uryvok-z-knihy-majstri-sveta/ https://dennikn.sk/2802913/zigo-nejde-na-havaj-ale-do-goteborgu-ukazka-z-knihy-majstri-sveta/ https://dennikn.sk/2803079/poznal-len-stumpela-lebo-bol-z-nitry-ako-sa-hraci-pytali-odkial-ten-pan-filc-prisiel-uryvok-z-knihy-majstri-sveta/

Evropska unija devetega maja praznuje mir in enotnost na stari celini, a se zdita omenjeni vrednoti ogroženi bolj kot kadar koli v zgodovini povezave. Koliko enotnosti bo zmogla ob velikih notranjih in globalnih izzivih ter kakšne spremembe prinaša surova vojna v Ukrajini, sredi Evrope? Kakšne rešitve so v okviru posebne konference o prihodnosti Unije predlagali evropski državljani in jih strnili v poročilo, ki so ga danes slovesno predali voditeljem evropskih institucij? Ali potrebujemo evropsko vojsko, bi uvedli zdravstveno unijo, v šolah enotno poučevali o Uniji? O teh in drugih odprtih vprašanjih voditeljica Sandra Krišelj in gostje: – dr. Sabina Lange, predavateljica na Evropskem inštitutu za javno administracijo iz Maastrichta (EIPA), – dr. Luka Lisjak Gabrijelčič, publicist in zgodovinar, raziskovalec na Srednjeevropski univerzi v Budimpešti, – dr. Matej Avbelj, profesor za evropsko pravo na Novi univerzi.Unija je zrasla na dogovoru, ki naj bi preprečil vojno na evropskih tleh. Bo vojna v Ukrajini spodkopala ali utrdila njene temelje?Evropska unija devetega maja praznuje mir in enotnost na stari celini, toda omenjeni vrednoti se zdita ogroženi bolj kot kdaj prej v zgodovini povezave. Koliko enotnosti bo zmogla ob velikih notranjih in mednarodnih izzivih ter katere spremembe prinaša surova vojna v Ukrajini sredi Evrope? Kaj so glede prenove Unije v okviru posebne konference predlagali evropski državljani in zapisali v poročilo, namenjeno najprej voditeljem evropskih institucij? Ali potrebujemo evropsko vojsko, bi uvedli zdravstveno unijo, v šolah enotno poučevali o Uniji? O teh in drugih odprtih vprašanjih voditeljica Sandra Krišelj, dopisnica Mojca Širok in gostje: – dr. Sabina Lange, predavateljica na Evropskem inštitutu za javno administracijo iz Maastrichta (EIPA), – dr. Luka Lisjak Gabrijelčič, publicist in zgodovinar, raziskovalec na Srednjeevropski univerzi v Budimpešti, – dr. Matej Avbelj, profesor za evropsko pravo na Novi univerzi.

9. julija leta 1993 je takrat dvaindvajsetletni Lotos Vincenc Šparovec, sicer študent dramske igre na AGRFT, opravljal vzdrževalna dela na boku tovorne ladje, ki je plula po Atlantskem oceanu. Nepričakovano je padel v vodo in se kar štiri ure boril z valovi Atlantika preden so ga rešili. Zdaj je to svojo izkušnjo preobrazil v odrski dogodek, monodramo z naslovom Človek v morju, ki bo premiero doživel nocoj. V oddaji poročamo še o odprtju slovenskega paviljona na beneškem bienalu ter o treh finalistih nagrade Kritiško sito. Vabimo pa vas tudi na koncert Solze, večje od brusnic, ki ga v ciklu abonmajskih koncertov Same mogočne skladbe danes in jutri v Cankarjevem domu v Ljubljani pripravlja Orkester Slovenske filharmonije.9. julija leta 1993 je takrat dvaindvajsetletni Lotos Vincenc Šparovec, sicer študent dramske igre na AGRFT, opravljal vzdrževalna dela na boku tovorne ladje, ki je plula po Atlantskem oceanu.Nepričakovano je padel v vodo in se kar štiri ure boril z valovi Atlantika preden so ga rešili. Zdaj je to svojo izkušnjo preobrazil v odrski dogodek, monodramo z naslovom Človek v morju, ki bo premiero doživel nocoj. V oddaji poročamo še o odprtju slovenskega paviljona na beneškem bienalu ter o treh finalistih nagrade Kritiško sito. Vabimo pa vas tudi na koncert Solze, večje od brusnic, ki ga v ciklu abonmajskih koncertov Same mogočne skladbe danes in jutri v Cankarjevem domu v Ljubljani pripravlja Orkester Slovenske filharmonije.

Hosťom najnovšieho rozhovoru je Vlado, zakladateľ YouTube kanálu ABY_SI_ VEDEL, na ktorom rozpráva rôzne mafiánske príbehy či kauzy spojené s podsvetím. Čo sa dialo v 90. rokoch a kto sa považuje za mafiána? „Fascinujú ma hlavne 90. roky, pre to čaro, čo majú. Už nejedna kauza je prerastená aj do prítomnosti. Sme malá krajina, ľudia sú tí istí.“ Jeho kanál má mať podľa jeho slov informatívny charakter a je určený obyčajným ľuďom, ktorí chcú mať základný prehľad o tom, čo sa dialo v 90. rokoch. „Mafia určite je, to by sme boli naivní, ak by sme si mysleli, že nie.“ To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

Lekár Peter Visolajský v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí o hrozbe, že lekári nebudú pracovať nad limit, o agresivite pacientov aj o rokovaniach s vládou.  

Meno Timotej má grécky pôvod a znamená „uctievajúci si Boha“. Meno Maura má latinský pôvod a znamená „černoška“. Podľa Tradície Timotej pochádzal z miesta Panapeon, neďaleko egyptského mesta Téby. Patril k duchovenstvu a zastával funkciu interpreta Svätého Písma. Maura bola jeho manželkou. Dvadsať dní žili v spoločnom manželskom zväzku, keď ich oboch predviedli pred tébskeho guvernéra Ariana. Žiadal si, aby mu Timotej a Maura odovzdali na spálenie všetky posvätné knihy . Keď tak odmietli urobiť, vydali ich na mučenie a nakoniec ich ukrižovali. Na kríži viseli 9 až 10 dní. Timotej a Maura zomreli ako mučeníci okolo roku 286 v Tébach. grkatba.sk Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný svätec sa narodil v roku 424 v kapadóckom meste Mogariassos. V mladom veku odišiel do Palestíny, aby sa stal mníchom. Najprv žil v kláštore pri Dávidovej veži, potom v kláštoroch Kathisma a Metopa. Napokon sa stal pustovníkom. Nad jaskyňou, v ktorej žil, za krátky čas vznikol po ňom pomenovaný kláštor. Okrem toho vybudoval domovy pre starých, chorých, cudzincov a duševne chorých. V roku 494 ho jeruzalemský patriarcha ustanovil za predstaveného cenobitických kláštorov v oblasti Jeruzalema. Teodóza spájali rovnaké názory so svätým Sávom z Mar Saba. Spoločne spravovali kláštory, obraňovali vieru proti monofyzitom a starali sa o sužovaný ľud. Preto v roku 518 spoločne požiadali listom o pomoc cisára Anastasia I. Prepodobný Teodóz, vodca mníchov spoločného života zomrel 11. januára 529 v kláštore nad jaskyňou, v ktorej žil ako pustovník. Tam po jeho smrti uložili aj jeho telesné pozostatky. casoslov.sk Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.” Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?” Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si môjho Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.” (Jn 8, 42-51)

"Neviem si predstaviť, že by som bol vo vláde bez Richarda Sulíka so súčasným premiérom. Je tam veľmi veľa rôznych otázok, ktoré by som si musel ťažko v sebe vysporiadať, aby som do toho išiel. Neviem akú by mal pán premiér pozíciu v rámci vytvoreného ministerstva, aké by mal kompetencie. Nemyslím si, že by bolo teraz treba vytvoriť ďalšiu inštitúciu. Mali by sme sa venovať nastaveniu a fungovaniu vlády. Vytvárať nové ministerstvo je papalášizmus, aby sme vytvorili niekomu pozíciu," hovorí Branislav Gröhling, exminister školstva, ktorý dnes podal demisiu, o tom, či by sa vedel do zrekonštruovanej vlády vrátiť. "Že premiér neprišiel na našu demisiu je tiež signál zo strany pána premiéra, ja to akceptujem. Mali sme pracovný vzťah. Včera sme si podali ruky, navzájom sme si poďakovali za rok fungovania," dodáva k demisii a k tomu, že premiér Matovič dnes do prezidentského paláca neprišiel. "Na mňa súčasná politika je veľmi teatrálna. Veľmi nemám rád vymieňanie si názorov cez facebook. Ja hovorím, že prvý lockdown mohol byť aj lockdown od facebooku. Keď dostanete sa na určitú pozíciu s určitou vážnosťou a s veľkým pocitom zodpovednosti za nie seba a malú stranu, ale niekoľko miliónov občanov, tak nad niektorými vecami musíte začať premýšľať inak. Vážnosť a zodpovednosť úradu by mala na vás pritlačiť, aby ste niektoré veci robili inak. Igor Matovič má nejaký štýl a myslím, že za posledné dva týždne od niektorých vecí ustúpil. Situácia je vážna, myslím, že ju vníma. Ten štýl sa začal trocha meniť, uvidíme ako dlho to bude pokračovať," hovorí Gröhling. Ako vidí budúcnosť koalície? Kto by ho mohol nahradiť? A ako toto celé dopadne? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s exministrom školstva za SaS Branislavom Gröhlingom. –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.   

"Neviem si predstaviť, že by som bol vo vláde bez Richarda Sulíka so súčasným premiérom. Je tam veľmi veľa rôznych otázok, ktoré by som si musel ťažko v sebe vysporiadať, aby som do toho išiel. Neviem akú by mal pán premiér pozíciu v rámci vytvoreného ministerstva, aké by mal kompetencie. Nemyslím si, že by bolo teraz treba vytvoriť ďalšiu inštitúciu. Mali by sme sa venovať nastaveniu a fungovaniu vlády. Vytvárať nové ministerstvo je papalášizmus, aby sme vytvorili niekomu pozíciu," hovorí Branislav Gröhling, exminister školstva, ktorý dnes podal demisiu, o tom, či by sa vedel do zrekonštruovanej vlády vrátiť. "Že premiér neprišiel na našu demisiu je tiež signál zo strany pána premiéra, ja to akceptujem. Mali sme pracovný vzťah. Včera sme si podali ruky, navzájom sme si poďakovali za rok fungovania," dodáva k demisii a k tomu, že premiér Matovič dnes do prezidentského paláca neprišiel. "Na mňa súčasná politika je veľmi teatrálna. Veľmi nemám rád vymieňanie si názorov cez facebook. Ja hovorím, že prvý lockdown mohol byť aj lockdown od facebooku. Keď dostanete sa na určitú pozíciu s určitou vážnosťou a s veľkým pocitom zodpovednosti za nie seba a malú stranu, ale niekoľko miliónov občanov, tak nad niektorými vecami musíte začať premýšľať inak. Vážnosť a zodpovednosť úradu by mala na vás pritlačiť, aby ste niektoré veci robili inak. Igor Matovič má nejaký štýl a myslím, že za posledné dva týždne od niektorých vecí ustúpil. Situácia je vážna, myslím, že ju vníma. Ten štýl sa začal trocha meniť, uvidíme ako dlho to bude pokračovať," hovorí Gröhling. Ako vidí budúcnosť koalície? Kto by ho mohol nahradiť? A ako toto celé dopadne? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s exministrom školstva za SaS Branislavom Gröhlingom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Netinkamai prižiūrima melioracijos sistema kelia rūpesčių kaimo gyventojams. Kėdainių rajone, medžių šaknims užkišus melioracijos sistemą, patvino laukai. Problema sprendžiama, bet tam, kad ji nesikartotų, reikėtų keisti visą sistemą. To padaryti be ES paramos – neįmanoma.Vilniuje gimusi, augusi Vitalija Baranauskienė visada žinojo, kad savo šeimos ateitį kurs kaime. Psichologijos studijas baigusi moteris Alytaus rajone esančiame vienkiemyje puoselėja netradicinį verslą.Joniškio rajono Stupurų kaimo bendruomenė investuoja į patirtį. Įsigyta uogų liofilizavimo, šakočių kepimo įranga skatina kaimo žmones ieškoti nuosavo verslo kūrimo galimybių.Ved. Rūta Katkevičienė

Za jeruzalemského patriarchu Eliáša II. (770 – 797), teda mnoho rokov po dobytí Jeruzalema Arabmi (638), prežívala Svätá zem veľmi ťažké časy, lebo medzi nekresťanmi vznikali spory, ktoré neraz vyústili do vzájomných bojov. Rozličné bandy prepadávali nielen osady a dediny, ale aj mestá, napríklad Aškalón a Gazu. Ak všetkých nepovraždili, tak aspoň rabovali. Iné skupiny sa skrývali popri cestách, útočili na chodcov, okrádali ich a nechávali polomŕtvymi. Zničený bol slávny Kláštor svätého Charitóna (liturgická pamiatka 28. septembra) a už nikdy sa neobnovil. Ani Jeruzalem si nemohol byť celkom istý, no predsa bol široko-ďaleko najbezpečnejším miestom, takže doň prúdili masy ľudí, aby tam našli útočisko. Azda najvýznamnejším monastierom bola Lavra svätého Sávu, ktorá ležala pri rieke Cedron asi tridsaťpäť kilometrov od Jeruzalema. (Lavra, po grécky lauros, je špecifický druh kláštora, kde mnísi vedú pustovnícky život, no v rámci jedného veľkého komplexu). Jej obyvatelia sa mohli zachrániť, ale nechceli opustiť miesto, kde sa zasvätili Bohu. Jeden druhého posmeľovali: „Ak náš Vládca bude chcieť, môže nás zachrániť z rúk pohanov. Ak však bude jeho spravodlivej vôli milé vydať nás pohanom na zabitie, nech nám čím skôr pošle Pán utrpenie užitočné pre dušu. Prijmime z ruky nášho Vládcu to, čo je užitočné, a kvôli strachu sa nevracajme z tichej púšte do svetskej márnosti, aby nás neodsúdili všetci ako zbabelcov, čo nezachovávajú príkazy svojho Pána, ktorý hovorí: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu (Mt 10, 28). Dobré je vidieť tých, čo sa vzďaľujú zo sveta do púšte a kráčajú po Kristových šľapajach, ale zlé je vidieť ich, ako po krátkom pobyte v púšti zo strachu pred ľuďmi odtiaľ utekajú a vracajú sa do sveta...My nepotrebujeme na ochranu kamenné hradby; namiesto pevnej hradby je naším ochrancom Kristus...“ Na zotrvanie v monastieri však mali ešte jeden vážny dôvod: Keby lavru opustili, okamžite by prišli nepriatelia, všetko by podpálili a zrovnali so zemou. Mnísi teda zostávali preto, aby sa prostredníctvom nich oslávilo Kristovo meno. Veľmi dlho sám Boh ochraňoval toto miesto pred zničením. Hoci k nemu prichádzali ozbrojené hordy, nespôsobovali mu škodu, iba žiadali jedlo a nápoj. Keď sa raz istá tlupa vybrala zničiť monastier, neďaleko Betlehema narazila na vojsko, ktoré ich porazilo a rozohnalo. Inokedy akýsi ozbrojenci kráčali k monastieru, aby ho vyplienili, no v neďalekej dedinke našli množstvo vína, opili sa, pohádali sa a vzájomne pozabíjali. Vo štvrtok 13. marca, teda v pôstnom týždni pred Kvetnou nedeľou, však prepadli monastier približne šesťdesiati Etiópčania s lukmi a mečmi. Niekoľkí mnísi im vyšli v ústrety, aby dobrým slovom o svojej neškodnosti a ponukou jedla zmiernili ich zlobu, no márne. Útočníci kričali: „Neprišli sme kvôli jedlu, ale kvôli striebru a zlatu. Vyberte si jednu z dvoch možností: Buď nám dáte zlato i striebro a zostanete nažive, alebo zahyniete našimi rukami.“ Keď sa im otcovia pokúsili vysvetliť, že nevlastnia ani zlato ani striebro, útočníci spustili streľbu z lukov, pričom trinástich zabili a niekoľkých zranili. Nato sa vrhli ku kéliám, povylamovali na nich dvere, všetko vyhádzali von a kélie podpálili. Vo chvíli, keď chceli podpáliť chrám, v diaľke zbadali ľudí a domnievali sa, že je to jeruzalemské vojsko, preto sa dali na útek. Počas celonočného bdenia pred Kvetnou nedeľou sa otcom dostali do uší správy, že banditi sa znova zgrupujú, no napriek tomu mnísi zotrvali. A naozaj, vo Veľký štvrtok 20. marca spomínaní Etiópčania znova prepadli monastier, ešte vo väčšom počte. Niektorých otcov zastrelili šípmi, iným odťali hlavu mečom, ďalších rozsekli na polovicu a ďalších ukameňovali. Zachránili sa iba niekoľkí a potom s úctou pochovali telá mŕtvych. Etiópčania odtiahli preč prakticky s prázdnymi rukami a vzápätí popadali mŕtvi na púšti, kde ich roztrhali divé zvieratá a vtáky. www.casoslov.sk

Daugelyje darboviečių jau sudarinėjami atostogų grafikai. Kas turi pirmenybę rinktis atostogų laiką, kaip reglamentuojamas kasmetinių atostogų suteikimas, ar darbdavys gali nesuteikti atostogų?Nepriėmė į darbą dėl dviprasmiško įrašo socialiniuose tinkluose. Kada teisus darbdavys, o kada kandidatas?Kada neapykantos kalba virsta nusikaltimu, kaip vyksta tokių nusikaltimų tyrimas, kaip elgtis su tokia neapykanta susidūrus?Laidoje dalyvuja: Mykolo Romerio Universiteto Teisės fakulteto lektorė Rasa Grigonienė, Valstybinės darbo inspekcijos Darbo teisės skyriaus vedėjas Šarūnas Orlavičius,Žurnalistų etikos inspektorė Gražina Ramanauskaitė, Seimo Žmogaus teisių komiteto pirmininkas Tomas Vytautas Raskevičius, Policijos generalinio komisaro pavaduotojas Arūnas Paulauskas.Ved. Artūras Matusas

Streda po 3. pôstnej nedeli. Káže br. Šebastián OP. https://dominikani.sk/ podcast@dominikani.sk

#80 Silný výber – PRVÝ SVETOVÝ (Имени М. С. Горбачёва) DIEL!   Berte to ako malý bonus - nie po dvoch, ale už po týždni, si šupneme ešte jeden „Silnáč“ v svižnom tempe: priletel Sputnik - spustil koaličnú krízu - a potom to  už išlo dole kopcom, sťa namydlený blesk. Najprv Ihor Jurodivý bodro ko*otisticky „zažartoval“ na účet okupovaného suseda, potom podrazil svojho ministra zahraničia a pritom všetkom (a že vraj nič nerobí) stihol napísať zo 20 statusov na Facebook. Áno, ambulantní lekári už tento týždeň (konečne ) dostali metodický pokyn (nestojí za nič) a opatrenia MZ SR (ani po roku) stále nemajú právny základ, ale mediálna ofenzíva Olaňákov stála za to - a na koaličných partneroch nezostalo ani nitky suchej. Jo, a miništrant Krajčí nakúpil ďalšie testy. Ale iné ako mal. Ale srdéčko má na svojom mieste.  A tak si tu žijeme (v lepšom prípade).   Pripíjame a pripomíname: v pietnej spomienke na Moniku Ščevovichovú. 90. rokov sa dožil M. S. Gorbačov. SV mu praje všetko najlepšie! Detto všetko najlepšie našej Alexandre K.! A Marošovi von Kluch! A máme okolo redakcie aj nové krstňatá!    Okrem toho si tento týždeň pripíjame na a pripomíname 177 rokov od vzniku piesne Nad Tatrou sa blýska. Pred 266 rokmi sa narodil autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti - Jozef Ignác Bajza. Pripomíname si 169 rokov od smrti Nikolaja Vasilieviča Gogoľa autora diela Mŕtve duše.  27 rokov od úmrtia pesničkára, jedného zo symbolov odporu voči komunistickej totalite - Karla Kryla. 101 rokov od začiatku činnosti niekdajšieho Slovenského národného divadla, dnes hlavného električkového terminálu.    Endorse:    https://www.gw-int.net/sk/jecmen-v-tabletach/    Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba SV: Кино – Бошетунмай https://www.youtube.com/watch?v=z-LpopB-ss8   Perestroika – Soviet Union Playboy https://www.youtube.com/watch?v=6KpFZiLzUN0

Dnes budeme rozprávať na veľmi aktuálnu tému a tou je ekonomická stránka pandémie a najmä, ako po nej. Keď to všetko skončí. Vráti sa svet do svojich koľají? Alebo nás čaká krach burzy a čierne časy? K mikrofónu som si pozvala Juraja Karpiša, ktorého osobne sledujem dlhé roky. Jeho analýzy sú trefné a aj keď sa jedná o ekonomiku, hovorí rečou, ktorej rozumie väčšina ľudí. Mimoriadne sa teda teším, pretože toto je naše prvé osobné stretnutie. Juraja som sa spýtala aj: Svet už skoro rok STOJÍ, resp. ide v obmedzenom režime. Z čoho sa to celé financuje? Tlačiareň na peniaze? Ja sa venujem marketingu a mám aktuálne klientku, ktorej pomáham so sociálnymi sieťami. Ona je numerologička. V roku 2019 jej vyšlo, že v polovici roka 2020 skrachuje zdravotníctvo a ľudia sa uzatvoria viac do rodín. Sama tomu nerozumela, keď to prednášala publiku. No a teraz mi hovorila, že v polovici tohto roka krachne finančný systém na aký sme zvyknutí. Ako to vidíte vy? Čo hovoríte na možnosť rozloženia rizika do zlata a bitcoinu. Aký je váš názor? (Mimochodom Juraj o zlate napísal aj knihu... http://www.akonazlato.sk/ a aktuálne ide do predaja.) Je zlato naozaj peniazmi pre neveriacich? Skúsme ísť na príklade. Povedzme, že rodina má úspory 15 000€ Ako by ste im poradili investovať? Mnohí hovoria, že istota bude farma. Koza, sliepky a podobne. Môžeme sa prepadnúť až k totálnej zmene života? Vy tuším chováte kravy.. je to tak? Jedna čitateľka sa pýta na názor o efektívnosti, resp. význame 2.piliera v súčasnosti ? Chystáte sa tento rok na dovolenku? Alebo myslíte, že budeme zatvorení a izolovaní ešte aj počas leta? Priatelia. Verím, že sa vám naše rozprávanie páčilo. Juraja nájdete na www.jurajkarpis.com Budem rada, ak sa o tento ale aj ďalšie naše podcasty podelíte s vašim priateľmi. Sme na všetkých platformách. Počúvanie podcastov je zadarmo, nemusíte mať platenú verziu aplikácie, tak smelo do toho. Krásne dni a ostaňte nám verní. Od mikrofónu zdraví Martina Valachová

Jau dešimtąjį kartą minima Pasaulinė radijo diena. Šiais metais UNESCO siūloma tema – „Naujas pasaulis, naujas radijas“.Taip pat apie vaizdo žaidimus ir ką jie bendro turi su didžiųjų pasaulio valstybių politika.Kai kurios Europos šalys šiais metais planuoja atšaukti abiturientų egzaminus arba juos lengvinti. Kaip valstybiniai brandos egzaminai bus organizuojami Lietuvoje?Kol kas savivaldybės senjorams apie atėjusį laiką skiepytis nuo COVID-19 praneša skirtingais būdais. Registrų centras kuria registravimo sistemą, kuri turėtų palengvinti darbą medicinos įstaigų darbuotojams.Neprižiūrėtų ir kiemuose numestų automobilių savininkų laukia griežtesnės sakcijos.Ved. Darius Matas

1. Skríning z januára 2021 v zrkadle testovania z novembra 2020. 2. Krízový vývoj u fašistov. 3. Úpadok mravov a odbornosti v koalícii.

Neįprastą ūkį įkūrusi Viktorija Naujokaitė globoja sužeistus ir neprižiūrimus gyvulius. „Trijų paršelių“ ūkio įkūrėja sako, kad žmonės tampa vis labiau empatiški karvėms, ožkoms ir vištoms.Norvegijoje namus statantis Nerijus Bilevičius iš Anykščių rajono ne tik investuoja pinigus Lietuvoje, bet ir gražina savo kaimo aplinką medžio darbais.Ved. Rūta Katkevičienė„Gimtoji žemė“ – trečiadienį, sausio 20 d., 06.07 val. per LRT RADIJĄ.

V 55. podcaste sme sa rozprávali o konzole Playstation a taktiež aj o nomináciách na The Game Awards.

Nepričakovano hitro zaprtje šole je onemogočilo, da bi šole pravočasno pomagale pri opremljanju otrok z računalniki, mnoge starše skrbi, kje dobiti tiskalnike, kupiti papir, kako plačati internet? Nemalo šol bo za razliko od spomladanske epidemije tokrat zahtevalo obvezno prisotnost pred računalniškim ekranom po šolskem urniku, kar pomeni, da bi vsak otrok potreboval svoj računalnik, družina pa kakovostno internetno povezavo. Kakšni tedni so pred družinami, ki tega ne zmorejo zagotoviti, saj imajo težave že pri nakupu hrane in zagotavljanju ogrevanja? Kaj skrbi humanitarne organizacije, ko se srečujejo z vse več prosilci, ki se prvič v življenju srečujejo s tako hudimi finančnimi stiskami in ki prej še nikoli niso prosili za pomoč?

Prečo sa cirkev odluke tak veľmi bráni? Nebolo by to jednoduchšie a výhodnejšie aj pre samotnú cirkev, ak by sa oficiálne oddelila od štátu? Neprišlo by paradoxne k jej posilneniu, ak by získala slobodu od štátu?

Exodus Chapter Ten, 8th plague: locusts, God's dominance over the gods of Egypt, God's sovereignty, man's responsibility, officials' change of heart, conditional release, Osiris, Nepri, Ermutet, thorough removal, 9th plague: darkness, sign, Ra, difference, light, death threat, Scarlet Threads.

Grema na kafe s Slavo Bandič, ki v središču Maribora prodaja posodo: Včasih je bila emajlirana posoda simbol revežev in kmetov Slava Bandič v Mariboru že več kot 40 let dela v prodaji. Ljudje jo poznajo po njeni zgovornosti in prijaznosti Če ste se kdaj sprehodili po Koroški cesti, ste kakšnih sto metrov od Glavnega trga zagotovo zasledili velik spran napis modre barve Posoda. Tam zadnjih sedem let dela Slava Bandič, vedno urejena gospa, prodajalka s posebnim pristopom do strank, ki ga ne zasledimo več pogosto. Po njenem delovnem dnevu, ki zaradi upokojenskega staža traja le nekaj ur na dan, smo se srečali v Living Roomu na Glavnem trgu. Nepričakovano so imeli prav tam za dekoracijo na mizah emajlirane posode zelene barve z belimi pikicami - iz trgovinice ne Koroški cesti. Dodajmo, da je vodja Living Rooma Otočan, emajlirane posode pa so slovenski produkt. Bandičeva, ki dela v trgovini svoje hčere (trgovina je del podjetja Promles Montažne hiše), je pila kavo z mlekom. Intervju: https://www.vecer.com/grema-na-kafe-s-slavo-bandic-ki-v-srediscu-maribora-prodaja-posodo-vcasih-je-bila-emajlirana-posoda-simbol-revezev-in-kmetov-10212177

Po poletnem premoru se vrača tvoja najljubša podjetniška oddaja ReFil. Tokrat se v njej Filip in Rene spustita v zakulisje njunega razmišlanja ter ti zaupata, kako lahko s pomočjo malo poznanih “mentalnih trikov” lažje prideš do svojih ciljev. Več pa izveš v podcastu, Filipova ekipa Po poslušanju pa skoči na filippesek.com/ The post BREZ CENZURE: Vpogled v Renejevo in Filipovo glavo (ter nepričakovan prepir)… appeared first on Filip Pesek.

Po poletnem premoru se vrača tvoja najljubša podjetniška oddaja ReFil. Tokrat se v njej Filip in Rene spustita v zakulisje njunega razmišlanja ter ti zaupata, kako lahko s pomočjo malo poznanih “mentalnih trikov” lažje prideš do svojih ciljev. Več pa izveš v podcastu, Filipova ekipa Po poslušanju pa skoči na filippesek.com/ The post BREZ CENZURE: Vpogled v Renejevo in Filipovo glavo (ter nepričakovan prepir)… appeared first on Filip Pesek.

In this episode, we speak with Nepri James (IG: @curatedbynep) all about music, therapy and her ability to merge the two seamlessly. With her business, Curated By Nep, Nepri specializes in curating different playlists for different people, moods, and themes. In addition to her playlist curation, she has launched Curated By You Music Therapy Journals available at www.curatedbynep.com. www.thelituationroompodcast.co IG: @thelituationrpod Twitter: @thelituationrmp FB: The Lituation Room Podcast --- This episode is sponsored by · Anchor: The easiest way to make a podcast. https://anchor.fm/app --- Send in a voice message: https://anchor.fm/thelituationroom/message

Zadnja v spomladansko-poletni seriji Tečajnic danes prinaša domačo nalogo. Táko, za katero boste imeli čas do konca poletja. Nič zahtevnega, pravita Rok Kužel in odgovorna urednica Mojih financ Marja Milič. V resnici gre le za spodbudo k natančnemu spremljanju in beleženju osebne porabe, kar bo osnova za graditev varnostne rezerve. Nepričakovana kriza, ki jo je povzročila epidemija in v kateri je marsikdo ostal brez prihodkov ali vsaj dela njih, je še enkrat pokazala, da je zlata rezerva temelj urejenih osebnih financ. Kot pravi finančni strokovnjak Marko Ploj iz Finančne skupine Prima, je naslednji korak zavarovanje. Zavarovanje sebe, družine in premoženja. Sledi poseben kupček, na katerega nalagamo denar za dolgoročne cilje, med katerimi je eden od pomembnejših pokojnina. Zanjo je najbolje začeti varčevati na začetku poklicne poti, še preden si posameznik ustvari družino. Kot pravi Ploj, obrestno-obrestni račun dela čudeže in v 40 letih varčevanja je lahko privarčevani kupček kar zajeten.

1. Čo sa týka korony, ideme dobrým smerom, ale nesmieme si to pokaziť. 2. Odkedy je Matovič vo vláde, stratil čuch na prešľapy. 3. NAKA zatýkala známych bývalej vlády.

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. To sú všetky tie rúška, ventilátory, presuny pacientov z jedného členského štátu do druhého, organizovanie návratov občanov z tretích krajín, uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci podnikom aj hospodárskej súťaže, zabezpečenie priepustnosti vnútorných hraníc, vzájomná informovanosť a ktoviečo ešte. Ide o solidaritu pri riešení akútneho všeobecného ohrozenia zdravia ľudí. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická. Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita. Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu. Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze. Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“. Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie.

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická. Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita. Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu. Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze. Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“. Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie. Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph: „Základná otázka - skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“ Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude. Celý prepis podcastu je na stránke www.modravlna.eu. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Koronavírus neprišiel z vesmíru. Úbytok ľadu pokračuje. Za smrť veľrýb zrejme môže aj polárna žiara.

Forum 69 je s pregledom odzivov na nedolžne novice ugotovil, da strahovi prežijo na nas tudi tam, kjer jih najmanj pričakujemo.

Judging You is back with your hosts Nepri & Tre. We're in the studio covering everything about the BET Awards + more. Email: JudgingYouPodcast@gmail.com Twitter.com/JudgingYouPod We do not own the rights to any of the music used in this episode.

Welcome to Judging You! The pop culture podcast talking all things entertainment and HBCU Life! Today Tre covered Lala being cheated on. Nepri talked about the new Kendrick Lamar album. We both discussed getting involved at an HBCU and our new EXECUTIVE BOARD positions! Follow us: twitter.com/judgingyoupod twitter.com/tretelingram twitter.com/nepri_jamesss

V podcaste Dilemy z dielne MONO.sk diskutujeme o každodenných problémoch, ktoré trápia vás i nás. Pošlite nám tie svoje na otazky@mono.sk. V tomto diele podcastu sme diskutovali o týchto otázkach: • Moja sestra si objednala tričko z eshopu. Neprišlo jej, tak im napísala a oni jej vrátili peniaze, lebo ho už nemali na sklade, aby jej ho poslali znova. O deň na to jej to tričko prišlo. Sestra nedala eshopu vedieť a ani peniaze neposlala späť. Myslím, že neurobila správne, ale ako ju o tom presvedčiť? • Bola som minule na pošte, stála som v dlhom rade. Keď som bola na rade ja, pustila som pred seba staršiu pani, ale potom som sa zamyslela. Pani je na dôchodku, asi má času dosť. Je tam lavička, takže čakala posediačky, a teda nemusela dvadsať minút stáť. A v tom rade možno boli ľudia, ktorí boli chorí alebo unavení alebo sa ponáhľali domov k malým deťom a to, že ja som pustila babičku, im mohlo prekážať. Ako sa zachovať v takýchto situáciách? • Súkromná firma na Slovensku chce riadne fungovať a potrebuje k tomu objednávky od iných firiem. Je morálne správne prijať objednávku od povedzme J&T na vývoj mobilnej appky Gopass mobile? Opäť, appka je super a užitočná pre ľudí. Môže morálne čistá firma robiť business s nemorálnou firmou, pre ktorú urobí morálne čistú službu? Diskutovali: Anna Remišová, Fero Paulíny, Veronika Pizano Produkcia: Veronika Pizano Hudba a strih: Marián Jaslovský Štúdio: http://jaslovsky.sk Podcast Dilemy vám prinieslo http://www.MONO.sk

Nepričakovanega gosta na levem boku ni imel sinoči le Bojan Jokić. Okej. Uf. Pa saj... Je bilo pričakovano? Malo pa že... Andrej Jarmolenko... Hud gost, ki se je lepo udomačil na svoji strani in zagnal motor, da je Slovenija v dodatnih kvalifikacijah na prvi tekmi z Ukrajino v Lvivu izgubila z 2:0 oziroma 0:2. Pa saj... Sinoči je bilo kar nekaj porazov. Naš Rene je pripeljal kar v studio ob tako pozni in s pivom politi uri nenapovedanega obiskovalca Miho Sonda, tako da smo se uvodoma kar malo lovili, saj je prišel nekdo, ki nas baje obožuje, čeprav nas je šele zdaj prvič poslušal. Hm. Da fak? Kakorkoli. Zato je bila tokratna oddaja rahlo bipolarna, saj je imel Jaša kar nekaj težav, da se je privadil na novo realnost in poskus vplivanja publike na nekatere odločitve, a jih je z odlično montažo Bokija Batine kar dobro zatrl. Šef je pač lepo bit, ne?;) Jah. Tako to je. Vse je enkrat prvič. Tudi Jarmolenko za Jokića, Kurtića, Krhina in ekipo. Ampak, glejte, Slovenija še lahko gre naprej. Kar vprašajte našega gosta. Miha Penko, imenovani @penkalis [Sportklub]. Krasen gost, še en Primorec! Vse boste tako izvedeli o tem, kako je biti uradni napovedovalec/špiker na tekmah slovenske nogometne reprezentance. Pogovarjali smo se seveda tudi o tem, kje je lažje prebrati prvo postavo: v Ljudskem vrtu ali Stožicah. In prišli do ugotovitve, da je v torek na vrsti tekma za to generacijo in selektorja. Začeli smo res poklapano, se skušali razvrediti med to izvenserijsko poznosobotno oddajo in na koncu, spet, celo zapeli. In bomo, baje, tudi v Ljudskem vrtu. Ni predaje? Baje res ne. Upamo, da bomo tako razposajeni tudi v sredo, 18. novembra, ko bo naš gost eden-in-edini Andrej Miljković [Ekipa]. Takrat bomo že vedeli vse, kako in kaj, Milko pa nam bo seveda povedal, zakaj je tako. #Ofsajd najdete na @ofsajd, na iTunes, na Soundcloudu in vsak ponedeljek ob 17.00 [da, tudi tokratno oddajo] na www.youreupradio.com vse v sodelovanju z GT22, ki nas prijetno gosti. Najdete nas tudi na platformi www.urbani.si [Ajnfoh, Aufbix!], prijetno pa o nas razlaga tudi www.novimaribor.si