Podcasts about kedysi

Samo je hudobník, pesničkár filozof, ktorý vystupuje sosvojím projektom Zabiť Františka a je členom kapely zlokot.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete sipozrieť necenzurovanú, takmer o 2 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠https://youtu.be/aRk0AW31p1w⁠Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor anemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Hosť: Peter Paulík (Katedra betónových konštrukcií a mostov, Stavebná fakulta STU Bratislava). | MOST – to je dopravná stavba, ktorá spája brehy riek, jazier alebo údolí. Účelom mostov je zabezpečiť prechod ponad prekážku – prírodnú, či stavebnú. Toľko poučka... V poslednom čase sa o technickom stave mostov po celom Slovensku množia prevažne negatívne správy. Na Slovensku máme asi 8.300 mostov, ale tretina z nich je v zlom až havarijnom stave. Pri pravidelnej starostlivosti je očakávaná životnosť mosta asi 100 rokov. Intenzita premávky však v posledných desaťročiach výrazne vzrástla, aj preto technická životnosť mostov naopak - klesla. A mosty - kedysi a dnes - sú témou aj tohto vydania diskusných Kontaktov. | Mosty kedysi a dnes. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„… a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.“ (Jk 1:15) Nejaký človek si prednáškami o miernosti získal značnú obľubu vo veľkom meste. Kedysi býval opilcom. Povolaním bol sklenár. Považoval sa mnoho rokov za rozhodného kresťana a aj druhí ho za takého mali. Tu jedného dňa prišlo služobné dievča […] MUDr. Viera Roháčková

Samo je hudobník, pesničkár filozof, ktorý vystupuje so svojím projektom Zabiť Františka a je členom kapely zlokot.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 2 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠Alebo na Toldo ⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/aRk0AW31p1wPrípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

V prvoarílovej NP máme herca a zdravotného klauna Jakuba Ružičku. Aj keď ho mnohí pacienti, hlavne detskí, stretli v nemocnociach, podobne, ako jeho kolegov, málokto z nich vedel, že je to Jakub... Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave. Už počas štúdia sa začal venovať dabingu, prepožičal hlas mnohým hraným aj animovaným postavám. Za zmienku stoja filmy Harry Potter, Cililing a pirátska víla, Veľká šestka, V hlave či Transformers. Diváci ho mohli vidieť v divadlách Nová scéna, Aréna, Tower Stage, či LUDUS. Venuje sa tiež pedagogickej činnosti v škole LUDUS. Kedysi hrával na husliach, ktoré rád z času na čas opráši, hlavne pri svojej klauniáde. Ako zdravotný klaun pôsobí od roku 2019. Spolu s Katkou Baranovou aj moderuje červenonosý podcast. Počas covidovej krízy si vyskúšal aj prácu čašníka, či kuriéra, čo rováža jedlá. Zdravotný klaun, Jakub Ružička je otec dvoch detí, manžel kolegyne, herečky Júlie. V NP ho privítal a rozprával sa s ním bude Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Jakub Ružička (herec, zdravotný klaun). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosť podcastu: IMRICH GAZDA, cirkevný analytik, denník Postoj Rozoberáme autobiografiu Nádej od pápeža Františka – čo v nej Svätý Otec odhaľuje, prezrádza, čo píše o rodine, dievčatách, futbale, literatúre. Kedysi učil literatúru a je to v knihe poznať, jeho prehľad a rôzne citáty. Hovoríme o osudových láskach pápeža, o Vatileaks a odhaľujúcich dokumentoch, o dvoch atentátoch, ktorým čelil... Venujeme sa aj súčasnej situácii, kedy je pápež v nemocnici, ako mu v minulosti vyoperovali časť pľúc a čo hovorí o smrti.

Jeden z najobsadzovanejších hercov súčasnosti. Člen činohry Slovenského národného divadla. 14 rokov bol stálym členom Divadla Jána Palárika v Trnave. V rokoch 2014 - 2023 pôsobil na voľnej nohe, hosťoval vo viacerých divadlách - Aréna, DPOH, ale aj vo viacerých umeleckých súkromných produkciách. V roku 2000 absolvoval VŠMU v Bratislave, kam ho vzali až na druhý pokus. Rok študoval francúzsky jazyk a výtvarné umenie. V ostatnom čase zahviezdil v oceňovanom filme Invalid, A máme, čo sme chceli, Miki, Černák, či Jozef Mak. uplatnil sa aj vo viacerých televíznych seriáloch a v rozhlasovej tvorbe. Pochádza z Jablonice, z umeleckej rodiny, jeho otec je výtvarník, mama učiteľka slovenského a francúzskeho jazyka, sestra maliarka. Kedysi hral na klavíri, dnes sa venuje napríklad tajči. Rád cestuje. | Hosť: Gregor Hološka (herec, člen činohry SND). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V. E. Schwab, autorka bestselleru Neviditeľný život Addie LaRueovej, otvára nové dvere do sveta, ktorý poznáte z trilógie Odtiene mágie. Kedysi dávno existovali štyri svety, naskladané jeden vedľa druhého ako stránky v knihe, a každý z nich pulzoval fantastickou mocou. Spájalo ich jediné mesto: Londýn. Mágia však planula čoraz intenzívnejšie, a tak museli byť dvere medzi Londýnmi zapečatené v zúfalej snahe zachrániť ich obyvateľov. Mágov, ktorí dokázali tieto dvere otvoriť, postupom času ubúdalo, až napokon ostali len traja - Kell Maresh z Červeného Londýna, Delilah Bardová zo Sivého Londýna a Holland Vosijk z Bieleho Londýna. Posledných sedem rokov sa však v hlavnom meste veľmi nezdržiavali - a v Bielom Londýne sa objavila nová Antari menom Kosika, ktorá nastúpila na trón namiesto Hollanda. Mladá kráľovná ochotne kŕmi mesto krvou, aj tou svojou, hrozí však, že jej rastúci náboženský zápal všetkých pohltí. V Červenom Londýne zatiaľ musí kráľ Rhy Maresh čeliť rebelom, odhodlaným zvrátiť všeobecný úbytok magickej moci tak, že eliminujú kráľovskú rodinu. Mozaiku starých priateľov a nových nepriateľov dopĺňa dievča s nezvyčajnou magickou schopnosťou a prístrojom, ktorý by mohol zmeniť osudy všetkých štyroch svetov. Volá sa Tes a len ona jediná ich dokáže spojiť - alebo všetko zničiť. Číta: Zuzana Jurigová Kapráliková

Smutnosmiešne rozprávanie o láske, neporiadnych susedoch, kvalitnom náradí a aute značky Saab. Ove je starší pán, aký žije snáď v každom obytnom dome - večne nevrlý, zatrpknutý frfloš, v ktorom len ťažko odhalíte dobré srdce. Milovaná žena mu umrela, stal sa z neho samotár a pomaly stráca zmysel života. Kedysi býval predsedom spoločenstva vlastníkov domov, ale vystriedali ho už pred niekoľkými rokmi. Rozhodne mu to však nezabránilo vykonávať funkciu strážcu poriadku. Samozvaného. Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí. Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život. Knihu Muž menom Ove preložili doteraz do dvadsiatich piatich jazykov a filmové spracovanie existuje od roku 2015. „Očarujúci debut... Budete sa smiať, budete plakať, pocítite nové sympatie k zakríknutým ľuďom vo vašom živote. Budete sa tiež chcieť presťahovať do Škandinávie, kde je všetko roztomilejšie.“ - People „ ...hystericky vtipný... vrúcne opisy, vynikajúce tempo... V súťaži o najúspešnejšiu kombináciu by bolo ťažké poraziť nevrlého Oveho a jeho skryté, veľkorysé srdce.“ - Kirkus Reviews Preklad: Mária Bratová Audiokniha: Muž menom Ove Autor: Fredrik Backman Interpret: Ivo Gogál Dĺžka: 11:41 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Muž menom Ove na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Muž menom Ove na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023, okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú. Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.Moderuje Denisa Hopková.

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023, okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú. Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.Moderuje Denisa Hopková.

Jazykové vzdelávanie patrí medzi to najdôležitejšie, čo môžeme dopriať nielen sebe, ale aj našim deťom. Jazyková škola VISTA dnes prináša mnohé inovatívne možnosti a prístup k výučbe, ktorý otvára možnosti všetkým generáciám.

Slovenský konštruktér Vývoja motorových vozidiel Považských strojární v Považskej Bystrici. Absolvoval Priemyselnú školu strojnícku v Považskej Bystrici a gymnázium v Považskej Bystrici. Celý profesionálny život prežil v Považských strojárňach. Podpísal sa pod skonštruovanie viacerých motorových vozidiel, najmä motocyklov. Napríklad JAWA 50 PIONIER, Babeta, skútre Tatran, športový motocykel Jawa 90, moped Korado. Participoval aj na vývoji traktorových prevodoviek. Narodil sa v Trenčianskych Tepliciach. Je otec dcéry a syna, ktorý ide v jeho konštruktérskych stopách, renovuje motocykle a mopedy. Má vnuka, ktorý jej jeden zo zakladateľov veterán klubu Manín a Klubu priateľov považskobystrických motocyklov. Zdeno Metzker pracuje na konštruktérskom archíve. Vydáva knihy o histórii motocyklov. Má rád dokumentárne filmy, číta, má rád klasickú hudbu. Jeho manželka bola hudobníčka, učila klávesové nástroje a akordeón na hudobnej škole. Je turista, kedysi sa venoval aj lezeniu, bol aj cvičiteľ vysokohorskej turistiky. Kedysi pripravoval aj trate na terénne motocyklové súťaže vrátane majstrovstiev Európy a majstrovstiev sveta. | Hosť: Zdeno Metzker (konštruktér Vývoja motorových vozidiel Považských strojární v Považskej Bystrici). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský diskutuje s redaktorom Lukášom Krivošíkom o aktuálnom vývoji v rusko-ukrajinskej vojne. Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa rozprával s predstaviteľmi Saudskej Arábie o možnosti zvýšiť ťažbu ropy, tým znížiť jej cenu na medzinárodných trhoch a zmenšiť ruské štátne príjmy. Trump zároveň trolluje Rusov ohľadne druhej svetovej vojny. Na druhej strane, problém Ukrajiny s nedostatkom vojakov stále pokračuje. Je tu tlak na mobilizáciu mladších ročníkov, no Kyjev argumentuje, že aj keby mobilizoval, nemá čím nové jednotky vyzbrojiť. A aké sú šance na vznik demilitarizovanej zóny na Ukrajine, ktorú by strážili vojaci európskych armád?

*Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo Osemdesiata šiesta epizóda Vertiga je plná recenzií noviniek z januárových kín a streamov. Videli sme britský hudobný titul Better Man, taliansky opus Parthenope a nemeckú komediálnu drámu Rodinný poklad. Z často nepredvídateľných streamovacích platforiem sme vybrali pozoruhodné seriály, americký veľkolepý Kedysi dávno v Amerike, švédsky kriminálny Prielom, ale aj japonskú rodinnú dramédiu Asura. A to nie je všetko, ďalšie tituly prezradíme v podcaste. V extra obsahu pre predplatiteľov sa tentoraz zameriame na nominácie Českého leva. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 00:52 Better Man 11:41 Parthenope 18:30 Rodinný poklad / Treasure 23:29 Kedysi dávno v Amerike / American Primeval (Netflix) 28:20 Porotca č. 2 / Juror #2 (Max) 33:45 Prielom / Genombrottet (Netflix) 36:51 Urgent / The Pitt (Max) 42:40 Asura / Asura no Gotoku (Netflix) 46:14 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Pôsobí na Slovnesku i v zahraničí, ako vysokoškolská pedagogička, ale aj uznávaná odevná dizajnérka. Je označovaná za priekopníčku trvalo udržateľnej módy na Slovensku. Kedysi stážovala u známeho dizajnéra Alexandra McQueena, no a dnes je súčasťou výstav a prehliadok po celom svete. Mária Štraneková je rodáčkou z malej dedinky Prosné pri Považskej Bystrici a Eve Vitekovej porozprávala nielen o svojej ceste do veľkého sveta módy, ale najmä o tom, ako sa tvorí zodpovedne a udržateľne.

Čo skutočne nosíme? | Hostia: Katarína Hutyrová (zakladateľka projektu NOSENE) a Marcela Maľovaníková (vedúca analytických laboratórií Výskumného ústavu textilnej chémie). | Kedysi ľudia nakupovali oblečenie raz za sezónu, rýchla a lacná móda však tieto návyky zmenila. Textilný priemysel je najväčším znečisťovateľom planéty, ale len málokto skúma, čo vlastne kupuje. Európska komisia varuje najmä pred lacnými ázijskými e-shopmi, kde sa nebezpečné prímesi z farbenia či spracovávania látok kontrolujú veľmi ťažko. V testoch však neraz zlyhajú aj svetové značky. Čomu sa vyhnúť a ako nakupovať módu rozumne? Vyčujte si Kontakty s Ľubomírou Hulínovou. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Počúvate podcastovú minisériu Moderná láska, v ktorej sa najbližšie týždne pozrieme práve na tieto rôzne podoby lásky u našich národnostných menšín: u ľudí, ktorí tu žijú s nami a vedľa nás. Sériu Moderná láska pripravila a moderuje Katarína Urban Richterová. - Aká je dnešná, moderná láska? V ére randiacich aplikácií a speed datingu existuje ešte postupnosť v láske, fázy a štádiá, ktorými si prechádzame? A máme to všetci rovnako, alebo záleží na tom odkiaľ pochádzame, z akej rodiny, kultúry či náboženstva? V podcaste Moderná láska budeme hovoriť o romantickej láske a o tom, ako ju prežívajú moderní ľudia z rôznych menšín žijúcich na Slovensku. V úvodnej epizóde si povieme, aké pravidlá hry platili v láske kedysi a čím sa riadime dnes. Prečo sa o láske kedysi nehovorilo a dnes sa o nej hovoriť musí. Rozoberieme aj brutálnu lásku Rómea a Júlie, spýtame sa „mastné pesničky“ a na to, ako vám zaručil máj lásku až po hrob. Podcast Moderná Láska vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Na Slovensku si ľudia s telesným hendikepom nevyberajú školu podľazáujmu, ale podľa bezbariérovosti. Napríklad komentátor Aktualít Martin Behúl muselchodiť na dve vysoké školy iba externe. Na tradičnej slovenskej dedine sadonedávna ľudia s postihnutím skrývali, iní im často ubližovali a záznamyhovoria aj o ich zneužívaní. Podcast TELO si môžete pustiť po prihlásení do služby predplatnéhoAktuality Navyše. Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára arozhovoru s Martinom Behúlom je Peter Hanák. V podcaste citujeme aj z krátkehodokumentárneho filmu o M. Behúlovi, ktorého autorom je Dávid Žák.

Peter Riava je manažérom slovenských interpretov, ako Adam Ďurica alebo Peter Bič Project. Dlhé roky bol na Slovensku riaditeľom hudobného vydavateľstva Universal Music, minulý rok založil vlastné vydavateľstvo Wild River, v ktorom sa venuje aj podpore umelcov. Má prehľad o dianí na hudobnej scéne v celej histórii samostatného Slovenska. Množstvo hudby produkoval, venuje sa aj písaniu textov.

Michal Páleník sa zaoberá udržateľnými riešeniami v oblasti nadváhy a obezity. Spolupracoval s významnými športovcami, ako sú Veronika Velez-Zuzulová a Dominika Cibulková. Je spoluzakladateľom a členom správnej rady Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu, ako aj členom Slovenskej obezitologickej asociácie, známy je aj z Extrémnych premien. V rozhovore sa dozviete aj: 00:00 úvod a predstavenie 03:55 čo sa prvé pýta ľudí, ktorí chcú schudnúť 22:21 v čom je dobrá rýchla chôdza 32:20 čo je fasting

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naším hosťom bol kanoista a olympijský bronzový medailista z Paríža, Matej Beňuš. Porozprával nám o tom, ako ho manželka upozorňuje, že by na stupni víťazov mohol prejavovať viac emócií, že na olympiáde kamarátstvo nefunguje, a aj o tom, aká bola v Paríži atmosféra. Akú otázku dostal Matej za posledný týždeň asi 40 krát? Nebojte sa, opýtali sa ju aj naši moderátori...

Z košického sídliska sa na skejtborde rokmi driny dostal až do olympijského finále. Kedysi by to znelo ako sci-fi, ale dnes je to realita, ktorú prežíva RICHARD TURY. V podstate za deň sa stál jednou z najžiadanejších športových osobností na Slovensku. Pritom mal v minulosti veľakrát myšlienky, že so skejtbordingom končí. V bohatom rozhovore v Sportnet podcaste sa podelil nielen o dojmy z olympiády, ale aj o zážitky z 24-ročnej cesty, ktorá ho ku krásnemu piatemu miestu doviedla.

Kedysi bol mezcal nápojom chudobných, dnes za neho v mexických baroch zaplatíte násobne viac ako za tequilu. Prečo to tak je, vám ukáže aj maestro mezcalero s agávovými plantážami za domom, ktorý už generácie tento silný alkoholický nápoj vyrába. Nielen o mezcale, no aj o tacos, pyramídach, tradičnom šamanskom rituále či múzeách v Mexico City bude prvá epizóda cestovateľského Všesvet podcastu. Ten sa vracia už v 11. sérii a dvadsiatimi epizódami vás prevedú moderátori Kristína Paholík Hamárová a Lukáš Onderčanin. V podcaste sa spolu so Zuzkou Vitkovou a Jánom Ondrejom vyberieme z Mexico City k mezoamerickému pyramídovému komplexu Teotihuacán, k úpätiu dymiacej sopky Popocatépetl, do Puebly známej omáčkami mole, do ktorej sa pridáva čokoláda aj mravce alebo do Oaxacy plnej mexických tradícií. V Mexico City objavíte tajné bary, ktoré patria k tým najlepším na svete, futuristickú knižnicu či párty na drevených loďkách, no aj množstvo múzeí – veď hlavné mesto Mexika sa chváli aj tým, že má najväčší počet múzeí na svete. --- Ďakujeme, že počúvate Všesvet podcast! Kapitoly 00:00 Úvod11:33  Mexico City33:38  Gastronómia v Mexico City43:17 Teotihuacán a pyramídy50:04  Popocatépetl a Iztaccíhuatl58:56  Puebla1:08:39  San José del Pacifico a temazcal1:15:00  mezcaleria v Oaxace1:31:57  záverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Kedysi samostatná obec, dnes jedna z mestských častí Partizánskeho. Šimonovany sa prvýkrát písomne spomínajú už v 13. storočí. Meno im dali Šimoniovci. Šľachtický rod, ktorý tu zanechal po sebe vodný hrad. Navštívte s nami v tejto epizóde Vodný hrad Šimonovany. | Vodný hrad Šimonovany. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Valentína Sedileková si začala vytvárať negatívny obraz o svojej postave už v ôsmich rokoch. Dnes pomáha nielen ľuďom s poruchami príjmu potravy, ale aj ich blízkym. O jej skúsenosti s anorexiou a založení organizácie hovorí v rozhovore s Denníkom N. Moderátorka Kamila Šebestová sa v novom podcaste Generácia N bude rozprávať s mladými úspešnými ľuďmi, ktorí už niečo dokázali, o ich živote, často aj o pohľade na Slovensko zo zahraničia. Generácia N v názve je novou nastupujúcou generáciou. Podcast vychádza v kanáli Denníka N V redakcii.

Keď sa na mňa nahnevá môj otec, tak mi hovorí "dcéra Alexandra". ⁠Som obrovský odporca bulváru. ⁠Možno to tak nevyzerá, ale ja nie som sebavedomý človek a niekedy neznášam svoj hlas. ⁠Niektorí ľudia mi vytýkajú, že dávam na sociálne siete príspevky bez makeupu. ⁠Kedysi som písala také texty, že to bola pomaly “Otcova roľa”. ⁠Aj text o láske sa dá napísať inovatívne.Sašin tip na knihu "Rick Rubin - Tvorivý akt"Števkov tip na film "Duna 2"Miškin tip na seriál "A Gentleman In Moscow" NEXT? NEVESTA, KTORÁ OGRCALA STÍHAČKU  https://open.spotify.com/episode/4rBszHVav8aMYK2SRbW0xC?si=MmJqi42rTt2nOJhRmpyjLg  Plyn aj elektrina v jednej aplikácií  Moje SPP  Pri prepise elektriny do SPP získate finančný bonus do 40€. Vražedné psyché LIVE, pod holým nebom na Zemplínskej Šírave! 17. júla o 18ej zažijete naživo jedinečnú atmosféru true crime príbehu na Moteli Kamenec. Vstupenky na  www.zapotour.sk   Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO @zapoofficial See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prinášame vám ďalšiu časť obľúbenej relácie, tentokrát na aktuálnu tému blížiacich sa sviatkov jari, ktoré sa nesú v znamení zrodu nového života. Počúvajte s nami. Blíži sa Veľká noc, ktorá sa odjakživa spájala s plodnosťou a novým životom. Aj preto budeme diskutovať o tom, ako prebiehali pôrody v minulosti a ako prichádzajú deti na svet dnes. Zvykov a tradícií, ktoré sa spájali s narodením dieťaťa, máme naozaj neúrekom. Začnime hneď pri svadobnom dni, počas ktorého sa robievali rôzne obradné úkony, ktoré mali ovplyvniť budúce pohlavie dieťaťa. A predstavte si svet bez ultrazvuku, monitorovania plodu, poriadnej lekárskej starostlivosti alebo epidurálky. Pôrody sa diali doma, v kruhu rodiny a s pomocou pôrodnej babice. Spoznajte zvyky našich predkov z histórie aj pohľad a názor odborníčky na to všetko dnes, dozviete sa aj to, kedy sme u nás mali vôbec prvú pôrodnicu, ako vyzerali vyšetrenia žien a čím si prechádzali v šestonedelí. Zvládli by sme niečo také? Do fascinujúceho vývoja pôrodníctva sa dnes v relácii Pre mamy s Babsy ponoríme s hostkami, etnologičkou Katarínou Nádaskou a gynekologičkou Zuzanou Brieškovou, počúvajte s nami diskusiu v podcaste s moderátorkou Babsy Jagušák.

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať. Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Peter Pellegrini už ľutuje, že koalícia chcela zmeny presadiť rýchlo a môže mu to prehrať prezidentské voľby, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa na odpor proti únosu štátu správne postavila aj prezidentka. Kedysi predpovedal útok Ruska na Ukrajinu, dnes tvrdí, že Rusko sa pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami. V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete: – že občania aj vďaka prejavu prezidentky a slovám ako „generálna amnestia“ pochopia, že ide o pokus o ohrozenie liberálnej demokracie; – že takýto prejav prezidenta Slovensko ešte nezažilo; – aký zmysel majú protesty; – že zmeny zasahujú do podstaty demokratického systému; – ako protesty poškodia prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho; – či Andrej Danko môže Pellegriniho ohroziť; – čo by mal robiť Ivan Korčok; – že hlasovanie v Európskom parlamente číta ako varovanie; – že aj za Mečiara bolo ministerstvo zahraničných vecí vo svojich vyjadreniach opatrnejšie ako dnes; – či nám tu vzniká tandem Fico Orbán a aké to bude mať dôsledky; – že Rusko sa teraz pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami a chce zasiahnuť do suverenity niektorej krajiny NATO; – že Rusku treba ukázať zuby, lebo kompromisy považujú za slabosť;– či v zahraničí berú Roberta Fica vážne; – či padne vláda, ak by Peter Pellegrini vyhral voľby a či zaberie tlak EÚ; – ako sa skončí vojna na Ukrajine; – či Ukrajina niekedy dobyje naspäť Krym; – že pravdepodobnosť vojny na území Slovenska nie je nulová; – čo by sa stalo s Európou, keby sa Donald Trump stal opäť americkým prezidentom a či sa to naozaj môže stať.

Peter Pellegrini už ľutuje, že koalícia chcela zmeny presadiť rýchlo a môže mu to prehrať prezidentské voľby, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa na odpor proti únosu štátu správne postavila aj prezidentka. Kedysi predpovedal útok Ruska na Ukrajinu, dnes tvrdí, že Rusko sa pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami. V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete: – že občania aj vďaka prejavu prezidentky a slovám ako „generálna amnestia“ pochopia, že ide o pokus o ohrozenie liberálnej demokracie; – že takýto prejav prezidenta Slovensko ešte nezažilo; – aký zmysel majú protesty; – že zmeny zasahujú do podstaty demokratického systému; – ako protesty poškodia prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho; – či Andrej Danko môže Pellegriniho ohroziť; – čo by mal robiť Ivan Korčok; – že hlasovanie v Európskom parlamente číta ako varovanie; – že aj za Mečiara bolo ministerstvo zahraničných vecí vo svojich vyjadreniach opatrnejšie ako dnes; – či nám tu vzniká tandem Fico Orbán a aké to bude mať dôsledky; – že Rusko sa teraz pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami a chce zasiahnuť do suverenity niektorej krajiny NATO; – že Rusku treba ukázať zuby, lebo kompromisy považujú za slabosť;– či v zahraničí berú Roberta Fica vážne; – či padne vláda, ak by Peter Pellegrini vyhral voľby a či zaberie tlak EÚ; – ako sa skončí vojna na Ukrajine; – či Ukrajina niekedy dobyje naspäť Krym; – že pravdepodobnosť vojny na území Slovenska nie je nulová; – čo by sa stalo s Európou, keby sa Donald Trump stal opäť americkým prezidentom a či sa to naozaj môže stať.

Kedysi som milovala kôpor, teraz ho nemôžem ani cítiť. A niečo podobné sa mi stalo s prázdninami. Keď máte prácu, ktorú milujete a deti, ktoré vás fyzicky aj mentálne ubíjajú, sú prázdniny katastrofa. Keď som si brala teraz dovolenku, chcelo sa mi plakať... A to je zistenie týchto dní. Rovnako ako to, že ja som prosto nematerský typ. Prebehli sme si v skratke aj sviatky a Ježiška.

Jeho vzorom je arcibiskup Róbert Bezák a hovorí, že cirkev by tu mala byť pre všetkých. Kedysi hrával v reprezentácii, ale stal sa kňazom. S Adamom Štefancom (26) sa rozprávala Monika Tódová.

My sme postupne, ako rodičia - a ako rodina, delegovali na široké okolie svoje kompetencie: Od učiteľiek klavíra či trénerov cez družiny, kamošov našich detí až po internet. Myslím si, že sme v tomto už zašli priďaleko A keď sa potom - v prípade tragédií, ktoré sa stali, pýtame kto zlyhal, tak odpoveď znie: Zlyhali sme všetci. Neujali sme sa svojej,úlohy, hovorí šéf občianskeho združenia Návrat., ktoré sa už 30 rokov venuje téme adopcií a náhradných rodín.Deti sú naše zrkadlá a preto sú pre nás príležitosťou, niečo so sebou spraviť, hovorí šéf a zakladateľ združenia Návrat, ktoré vyhľadáva a pripravuje náhradných rodičov a rodiny pre deti, ktoré o tie svoje rodiny prišli. Kedysi sa im hovorilo"štátne deti" a končili vo veľkých neútulných detských domovoch. tie sú už dnes, aj vďaka Marekovi Roháčkovi, minulosťou, ale opustených detí neubudlo - sú tu, stále medzi nami.Kto sú - a ako sa ocitli v tejto ťažkej životnej situácií? Ako pomôcť tak im, ako aj rodinám, ktoré sa ich chcú ujať? Nakoľko ešte stále adoptívni rodičia vyhľadavajú deti podľa etnického a zdravotného kľúča a ako vyzerá proces sprevádzania takýchto nových rodín? Koľko je v nás toho genetickéhoa a nakoľko nás oplyvňuje trauma z rozpadu vlastnej rodiny?No a akí sme vlastne rodičia a čo o nás a našej výchove deti a starostlivosti o ne, hovoria udalosti ako sú prípady šikany s fatálnym koncom? "Je to správa o stave našej spoločnosti, správa o tom, čoho sme sa vzdali a čoho sme sa neujali, hovorí Marek Roháček. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

My sme postupne, ako rodičia - a ako rodina, delegovali na široké okolie svoje kompetencie: Od učiteľiek klavíra či trénerov cez družiny, kamošov našich detí až po internet. Myslím si, že sme v tomto už zašli priďaleko A keď sa potom - v prípade tragédií, ktoré sa stali, pýtame kto zlyhal, tak odpoveď znie: Zlyhali sme všetci. Neujali sme sa svojej,úlohy, hovorí šéf občianskeho združenia Návrat., ktoré sa už 30 rokov venuje téme adopcií a náhradných rodín.Deti sú naše zrkadlá a preto sú pre nás príležitosťou, niečo so sebou spraviť, hovorí šéf a zakladateľ združenia Návrat, ktoré vyhľadáva a pripravuje náhradných rodičov a rodiny pre deti, ktoré o tie svoje rodiny prišli. Kedysi sa im hovorilo"štátne deti" a končili vo veľkých neútulných detských domovoch. tie sú už dnes, aj vďaka Marekovi Roháčkovi, minulosťou, ale opustených detí neubudlo - sú tu, stále medzi nami.Kto sú - a ako sa ocitli v tejto ťažkej životnej situácií? Ako pomôcť tak im, ako aj rodinám, ktoré sa ich chcú ujať? Nakoľko ešte stále adoptívni rodičia vyhľadavajú deti podľa etnického a zdravotného kľúča a ako vyzerá proces sprevádzania takýchto nových rodín? Koľko je v nás toho genetickéhoa a nakoľko nás oplyvňuje trauma z rozpadu vlastnej rodiny?No a akí sme vlastne rodičia a čo o nás a našej výchove deti a starostlivosti o ne, hovoria udalosti ako sú prípady šikany s fatálnym koncom? "Je to správa o stave našej spoločnosti, správa o tom, čoho sme sa vzdali a čoho sme sa neujali, hovorí Marek Roháček. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok -⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/prieskum⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Minister vnútra mal včera dobrý deň. Najskôr sa poslancom v parlamente nepodarilo odvolať ho z funkcie, potom sa Matúš Šutaj Eštok dozvedel, že súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie v prípade vyšetrovateľa Pavla Ďurku, ktorého postavil mimo služby. Navyše, opozícia sa počas odvolávania príliš nepredviedla. Ako teda opozícia zvládla svoje prvé odvolávanie ministra a čo nám to hovorí o parlamentných pomeroch? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: TASR, NR SR, TV Markíza, Youtube/Oľano Odporúčanie: Kedysi to bola najvzácnejšia farba na našej planéte. Týrsky purpur bol farbou moci, tento takzvaný cisársky purpur si obliekala elita ako symbol svojho postavenia a moci. A potom sa niekedy v 15. storočí recepty na jeho vytvorenie stratili. Ak vás zaujíma, či dokážeme toto farbivo znovu namiešať a aký je vlastne jeho fascinujúci príbeh, odporúčam text Stratený staroveký pigment, ktorý bol cennejší ako zlato na BBC Future. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kedysi som chcela písať pesničky tak, aby som nikoho nevyrušila, ale časom som prišla na to, že mám potrebu vypovedať, ako reflektujem to, čo sa okolo mňa deje, hovorí v rozhovore Katarína Koščová. Na novom albume Krehkosť spieva o všetkom, čo sa jej osobne dotýka, ale aj o vlastnej kríze stredného veku.

Počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane hovorili politici o novinároch a médiách frekventovane. Až dve tretiny analyzovaných facebookových príspevkov pritom obsahovali útok. Častokrát išlo o statusy, ktoré boli zaplatené v rámci kampane.Ktorí politici mali počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane najviac interakcií na príspevky o novinároch a médiách? Aké témy títo aktéri komunikovali a nakoľko ich príspevky obsahovali útočnú rétoriku? Objavovali sa útoky na médiá a novinárov aj v rámci plateného obsahu? V akých kontextoch sa v obsahu nachádzali útoky na investigatívnych novinárov a novinárky? Prečo bola častým terčom útokov investigatívna novinárka DenníkaN Monika Tódová? Aké typy manipulatívneho obsahu boli smerované proti jej osobe počas kampane či moratória? Ktorí ďalší investigatívni novinári boli počas kampane najviac exponovaní?Aké naratívy sa šíria v rámci tzv. alternatívnych médií či obsahu politikov o téme vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice? Aké nové nástroje využívali politici počas kampane s cieľom diskreditovať tradičné médiá? Ako je slovenská mediálna scéna pripravená na vyššiu úroveň diskreditácie a pretláčanie tzv. alternatívy? Ako môžu novinári a médiá pomáhať konzumentom informácií pri odhaľovaní nepravdivého obsahu? Ako môže na súčasný stav v mediálnom priestore reagovať občianska spoločnosť a watchdogové platformy? Môžu k skvalitneniu médií prispieť aj samotní občania ako konzumenti informácií?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s aktivistkou a koordinátorkou programu Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka Karolínou Farskou.

Tibetskí mnísi tepú misky tak, aby dosiahli liečivé ladenie 432 Hz. Kedysi v ázijských krajinách trestali ľudí tak, že ich vygongovali, až im puklo srdce. Na mojich sessions sa najviac stretávam s nízkou sebaúctou a sebadôverou žien. Netušila som, že toľko ľudí má problém si zakričať. Keď hrám na nástroje cez dve hodiny, som previbrovaná. NEXT? Evakuácia je posledná možnosť  https://spotify.link/wcbHENrnmDb  * Ospravedlňujeme sa poslucháčom, čo počúvali ostatnú epizódu v dňoch  23.9. a 24.9., že v nej bola uvedená mylná reklamná informácia týkajúca sa klienta Zalando a platná je tá, ktorá je aktuálne v podcaste. "Keď pozdvihneš svoj štýl, utečieš všednosti"  https://www.zalando.sk/  * Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO  @zapoofficial 

Nevidím rácio v tom, že by to mali platiť banky, ani v tom, že by tým mali byť “prepardonóvaní” ľudia, ktorí to neriešili a riešiť to mohli, hovorí o snahe politikov zasiahnuť do zvyšujúcich sa úrokov na hypotekárnych úveroch finančný analytik Matej Dobiš. Podľa neho ide o snahu prekryť reálnu tému absencie nájomného bývania. Aká je realita na trhu hypotekárnych úverov a prečo sa to stalo témou kampane?Byt či nebyt, to je tá otázka. Kedysi v dávnych časoch Wiliama Shakespera sa túto doslova až existenciálnu otázku pýtal Hamlet, princ dánsky. Dnes si ju však existenčne kladú už aj tisícky slovenských domácností s hypotekárnymi úvermi.“Byt či nebyt?” Ako sa vyrovnať s výrazne rastúcimi úrokmi na hypotekárnych úveroch a či je správne aby v tejto téme zasiahol štát a keď už by zasiahnuť mal, tak ako a aké následky by to mohlo vyvolať?Prečo sa zvyšujú úroky na hypotekárnych úveroch a ako to súvisí s témou inflácie, ktorá nás trápi napríklad pri potravinách? No a napokon, prečo na Slovensku absentuje nájomné bývanie, ktoré by mohlo znížiť ceny nehnuteľností a tým aj výšku dnes toľko diskutovaných hypoték a prečo to politici u nás vlastne celé desaťročia vôbec neriešia? Téma dnešného podcastu s finančným analytikom Matejom Dobišom. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Nevidím rácio v tom, že by to mali platiť banky, ani v tom, že by tým mali byť “prepardonóvaní” ľudia, ktorí to neriešili a riešiť to mohli, hovorí o snahe politikov zasiahnuť do zvyšujúcich sa úrokov na hypotekárnych úveroch finančný analytik Matej Dobiš. Podľa neho ide o snahu prekryť reálnu tému absencie nájomného bývania. Aká je realita na trhu hypotekárnych úverov a prečo sa to stalo témou kampane?Byt či nebyt, to je tá otázka. Kedysi v dávnych časoch Wiliama Shakespera sa túto doslova až existenciálnu otázku pýtal Hamlet, princ dánsky. Dnes si ju však existenčne kladú už aj tisícky slovenských domácností s hypotekárnymi úvermi.“Byt či nebyt?” Ako sa vyrovnať s výrazne rastúcimi úrokmi na hypotekárnych úveroch a či je správne aby v tejto téme zasiahol štát a keď už by zasiahnuť mal, tak ako a aké následky by to mohlo vyvolať?Prečo sa zvyšujú úroky na hypotekárnych úveroch a ako to súvisí s témou inflácie, ktorá nás trápi napríklad pri potravinách? No a napokon, prečo na Slovensku absentuje nájomné bývanie, ktoré by mohlo znížiť ceny nehnuteľností a tým aj výšku dnes toľko diskutovaných hypoték a prečo to politici u nás vlastne celé desaťročia vôbec neriešia? Téma dnešného podcastu s finančným analytikom Matejom Dobišom. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želajú Zorislav Poljak, Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Kedysi by ste museli človeka rozrezať. Ak ste chceli pochopiť, ako ľudské telo funguje a ako fungujú procesy v ňom... lenže, viete ako to s takým rezaním chodí, nie je to práve príjemné. A niekedy pri tom prídete o človeka. Nástup moderných technológií však umožnil pozrieť sa na veci skryté a na veci v procesoch. Moderné zobrazovacie metódy tak nepomáhajú len lekárom, ale učia nás o nás nové veci. Ladislav Valkovič sa špecializuje práve na takýto vývoj neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív. Pôsobí na Ústave merania Slovenskej akadémie vied, a zároveň v Oxfordskom centre pre výskum klinickej magnetickej rezonancie na Oxfordskej univerzite. V podcaste Zoom plus sa s ním o svete technológií a moderného sledovania ľudských orgánov rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší. Akurát... že neboli. Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepšími, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je ich skoro 900 000. no nepočúvame o nich často. Deti a mladí ľudia do 14 rokov sú skupina, ktorej sa život, rovnako ako nám, v dnešnom rýchlom svete vyvíja a mení. Kedysi si 10-ročné deti vedeli zaviazať šnúrky, zapáliť zápalku, alebo sa zbaliť do školy. Dnes si vedia založiť účet na Instagrame, poslať hlasovú správu a stiahnuť hru v mobile.  Ako sa žije deťom a mladým do 14 rokov v dnešnej modernej dobe technológií, v dobe covidu, ale aj vojny hneď za našimi hranicami? Ako sa dnes hrajú, kedy majú FOMO a ako vnímaniu úspech, výkon, rodinu, či peniaze? Na všetky tieto témy sa spýtame detí, mladých, ale aj odborníčok v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Štát má svoje úlohy, ale určite nie je jeho úlohou postarať sa o tých, ktorí sa o seba dokážu postarať sami. Plošné sociálne dávky by som osekal a nastavil tak, že napríklad o detské prídavky by sa muselo požiadať a zdôvodniť ich potreba, hovorí pre Ráno Nahlas Alojz Hlina. A ako vysvetľuje svoju kľukatú politickú puť a striedanie strán? Strana mladých demokratov. OĽANO, Občania Slovenska, KDH, Umiernení, Dobrá voľba Umiernení no a dnes? Číslo 150 na kandidátke SaS. Takto kľukato i košato vyzerá politická púť dlhoročného “enfant terrible” našej politickej scény Alojza Hlinu. Do spomienok verejnosti sa zapísal aj zamurovaním jednej z pobočiek nebankovej spoločnosti, blokádou Slotovej SNS či odparkovaním sovietskeho tanku pred vilu Vasila Biľaka. Kedysi volil Vladimíra Mečiara, potom sa zasa v ďalšom politickom projekte zišiel, ale rýchlo aj rozišiel s Igorom Matovičom, aby následne z postu predsedu ovládol konzervatívnych kresťanských demokratov no a dnes je zasa číslom 150 na kandidátke liberálnej SaSky. O čom svedčí takáto kľukatá politická púť a je možné veriť tomu, že on sám vie čo chce a čomu vlastne hodnotovo verí? Vráti sa Matovičovi v jeho osobe konkurencia v politickom aktivizme a o čo mu dnes kandidatúrou do parlamentu ide? No ako vidí Slovensko krátko pred predčasnými voľbami a v čom by ho chcel zmeniť? Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Myslím si, že je to hlavne preto, že strach a nedôvera voči vakcínam stále stúpa u mladej generácie rodičov. Možno je to práve tým, že ide o ochorenia, ktoré vďaka očkovaniu nepoznáme. Moja generácia lekárov osýpky ani nevidela, a to práve preto, že proti nim od roku 1969 očkujeme. Takže rodičia si nevedia predstaviť, čo to ochorenie je a aké sú tam komplikácie," hovorí hlavná pediatrička ministerstva zdravotníctva Elena Prokopová o alarmujúcich číslach zaočkovanosti detí proti osýpkam, ktoré klesli pod 95 percent. "V ambulancii sa o očkovaní veľa rozprávame. Nie som typ doktorky, ktorá ich vyhodí z ambulancie. Myslím si, že to nie je riešenie. Pokiaľ sa takto budem správať k rodičom, tak ich pre to očkovanie stratím navždy. Snažím sa rozprávať s nimi, poviem, že dobre, počkáme. A vždy, keď prídu, otvoríme túto tému. Extrémne málokedy sa mi stane, že to dieťa nie je doočkované. Mne sa to osvedčilo. Pokiaľ to nie sú zarytí odporcovia očkovania, ktorých je asi päť percent v každej krajine, tak si to postupne povieme a dáme," dodáva Prokopová. "Kedysi rodičia neriešili chorobu u dieťaťa tak intenzívne ako dnes. Aby som bola správne pochopená, keď sme my ako deti mali teplotu, neboli z toho takí vystresovaní. Vedeli zvládnuť teplotu, zvracanie, hnačku, lebo na to boli naučení z domu od predchádzajúcej generácie. Teraz sa tá generácia rodičov naozaj bojí o deti, čo im neberiem, ale ako keby to všetko potrebovali mať osvedčené, opečiatkované. Rozumiem prečo, ale nie sme schopní im takúto pozornosť poskytnúť," vysvetľuje Elena Prokopová a dodáva, že pediatrov je málo a toľko pozornosti pacientom poskytnúť nevedia aj keby chceli. Ako vyzerajú osýpky? Prečo sa rodičia boja očkovať deti? Uškodil očkovaniu covid a vakcíny na covid? Prečo by nešla s dieťaťom na kiahňovú párty? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s pediatričkou Elenou Prokopovou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku.  V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.