Podcasts about republike

1. Lukáš Machala: Únos Cecilie 2. Odsúdili guvernéra, ktorý ako minister dal úplatok šéfovi daniarov 3. Socialistickému premiérovi tlieskali v extrémistickom nebi

Že grob pogled čez glavne svetovne medije nam kaže nenavaden način poročanja o političnih dogodkih. Če pa medijem prisluhnemo z malce več tenkočutnosti, hitro zaznamo besede zavajanja, manipuliranja in preigravanja s čustvi gledalca. To lahko opazimo še posebej, kadar gre za politike, ki se nagibajo h konzervatizmu in pridobivajo na zaupanju in posledično tudi moči, bodisi v lastni državi, bodisi celo na svetovnem parketu.

89 - Podržite nas na Patreonu https://www.patreon.com/c/HistoryCastCave felis, Idus Martiae U ovoj epizodi donosimo uzbudljivu priču o poslednjim danima jednog od najvećih vojskovođa i državnika antičkog Rima - Gaja Julija Cezara. Martovske ide (15. marta) 44. godine pre Hrista zauvek su promenile tok istorije, donoseći smrt diktatoru i otvarajući novo poglavlje u političkoj sudbini Rima. Kako je Cezar od vojnog genija i nepobedivog lidera postao meta zavere?Ko su bili ljudi iz senke koji su skovali plan da ga uklone, i da li su vođeni plemenitim ciljevima očuvanja Republike ili ličnim ambicijama? Kroz ovu epizodu istražujemo kako je grupa od oko 60 zaverenika, predvođena Brutom, Kasijem Longinom i drugim uticajnim senatorima, u strogoj tajnosti isplanirala atentat, ubeđeni da uklanjanjem Cezara vraćaju slobodu Rimu. Koji su događaji prethodili odlučujućem trenutku u Pompejevom pozorištu? Zašto su zaverenici izabrali upravo Martovske ide za svoj zločin i kako su obmanuli Cezara da se pojavi na kobnom sastanku? Kakva je bila uloga Brutove unutrašnje dileme, i da li je prijateljstvo sa Cezarom u nekom trenutku poljuljalo njegovu odlučnost?Centurion Dejan Nikolić i istoričar Nikola Đukić, danas razotkrivaju mrežu intriga i ličnih konflikata u Cezarovom okruženju. Oni analiziraju političke igre, nesigurnosti i napetosti u Rimu, otkrivajući kako je Cezarova ambicija da postane kralj izazvala strah i bes kod mnogih uglednih Rimljana.

U Bosni i Hercegovini je raspisana potjernica za rukovodstvom Republike Srpske. U najvećoj političkoj krizi od rata u BiH, državne institucije se čine nemoćne, a nakon što su u Banjaluci usvojili nacrt novog Ustava, sada su ušli u proceduru formiranja granične policije ovog entiteta. Hoće li Milorad Dodik započeti s otcijepljenjem entiteta i povećava li zato EU svoje trupe u BiH, Maja Marić razgovara s Draganom Maksimovićem. Je li Dodikovo uhićenje neizbježno, analizira Asim Metiljević. Von Maja Maric.

Predsednik vlade Robert Golob in predsednica republike Nataša Pirc Musar sta se po izmenjavi medsebojnih obtožb na račun imenovanja novega guvernerja Banke Slovenije danes srečala. Iz kabineta predsednika vlade so po srečanju sporočili, da sta podprla mirovna prizadevanja v Ukrajini, ter zagotovila, da ni možnosti za napotitev slovenskih vojakov tja. Kaj sta se dogovorila v zvezi z imenovanjem guvernerja, vsaj uradno ni znano.

Potem ko so ameriške oblasti razburile evropske zaveznice z neposrednimi pogovori z Rusijo o končanju vojne v Ukrajini, so transatlantske odnose dodatno razburkale najnovejše obtožbe ameriškega predsednika Donalda Trumpa, da je ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski neizvoljen diktator. Druge teme: - Hamas pripravljen izpustiti vse talce, a v zameno za popoln umik izraelskih sil. - Tožilstvo za predsednika Republike srbske Dodika zahteva 5 let zapora, sodba prihodnji teden. - Peticija za omejitev uporabe mobilnikov v šolah.

I dan nakon inauguracije Zorana Milanovića u drugi mandat na funkciji predsjednika Republike, oporba ponavlja kritike - zašto HDZ nije bio na ceremoniji. Ministar vanjskih poslova Gordan Grlić Radman nada se da će Milanović u novom mandatu dati povoda za bolju suradnju. Nastavljaju se oporbene kritike da Vlada svojim mjerama ne štiti dovoljno građane od inflacije. Nagradu tportala „Vizionar godine“ u kulturi dobio režiser Nebojša Slijepčević, čiji je film pobijedio u Cannesu, a ušao je i u najuži izbora za ovogodišnjeg Oscara u kategoriji kratkih igranih filmova.

Letu 2025 bodo čez štiri ure kot prvi nazdravili v tihomorski otoški državi Kiribati, prvo bučno proslavo pa je tri ure pozneje pričakovati v Sydneyju, kjer napovedujejo še večji ognjemet kot doslej. Silvestrovanja na prostem bodo marsikje ob poostrenih varnostnih ukrepih. Dogajanje po svetu je zaznamovalo tudi novoletno poslanico predsednice republike Nataše Pirc Musar, ki je izrazila željo, da bi bilo 2025 leto miru in življenja.V oddaji tudi: - Vladimir Putin na čelu Rusije že četrt stoletja - Eno od najrevnejših držav na svetu pretresajo vojna, lakota in bolezni - Hude poškodbe otroka v Ljubljani, ki mu je v roki razneslo pirotehnično sredstvo

Po dveh letih v vlogi predsednice republike smo z dr. Natašo Pirc Musar posneli daljši intervju o poglavitnih problemih države, zunanjepolitični podobi Slovenije v mednarodnem prostoru in povprašali po njenih stališčih glede nekaterih aktualnih vprašanj. Med drugim o porastu nasilja v družbi, spoštovanju pravne države in organiziranih napadih na sodstvo, učinkovitosti predstavniških struktur Slovenije v nekaterih mednarodnih institucijah, kot je Varnostni svet Združenih narodov, ter predsedničinem odnosu do pravice do splava.

Za poslanke in poslance se začenja pester teden. Ob začetku zadnje letošnje seje jih bo nagovorila predsednica republike Nataša Pirc Musar, sledila bodo poslanska vprašanja premieru Robertu Golobu. V prihodnjih dneh pa jih čaka predlog za razrešitev predsednice državnega zbora Urške Klakočar Zupančič, imenovanje Ksenije Klampfer na čelo ministrstva za digitalno preobrazbo in interpelacija ministra za finance Klemna Boštjančiča. Drugi poudarki oddaje: - Kandidat za generalnega direktorja ZZZS Robert Ljojljo vzbuja pomisleke zaradi farmacevtskega ozadja. - Izrael stopnjuje napade na Sirijo, ki bo v ospredju zasedanja evropskih zunanjih ministrov. - Severjevi nagradi v roke igralcema Mirandi Trnjanin in Lovru Zafredu.

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na izborima za predsjednika Republike natjecat će se 8 kandidatkinja i kandidata, objavilo je u srijedu poslijepodne Državno izborno povjerenstvo. Objavu Državnog izbornog povjerenstva kandidati nisu čekali skrštenih ruku. Suprug kandidatkinje "Možemo" Ivane Kekin izvijestio o neželjenom susretu sa istaknutom osobom iz krim-miljea Nikicom Jelavićem. Kada je premijer i predsjednik HDZ-a Andrej Plenković pokušao to iskoristiti u predizborne svrhe, Ivana Kekin mu je vrlo oštro odgovorila. U Saboru rasprava o povišenju iznosa minimalne plaće, oporba to iskoristila da poruči vladajućima kako će svako povećanje - pojesti inflacija.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Ob državnem prazniku, dnevu Rudolfa Maistra, ko se spominjamo 23-tega novembra 1918, ko je general Maister s svojimi borci v samostojni vojaški akciji razorožil nemško vojsko, prevzel vojaško oblast in utrdil slovensko politično oblast v Mariboru, je predsednica republike Nataša Pirc Musar v poslanici ob med drugim poudarila, da so Maistrova sporočila še vedno živa. Drugi poudarki oddaje: - Obrambno ministrstvo: Slovenija od začetka vojne v Gazi v Izraelu ni kupila nobenega orožja - Na podnebni konferenci v Bakuju še brez dogovora o denarju za boj proti podnebnim spremembam - Branilka velikega kristalnega globusa Nika Prevc zmagovalka uvoda v novo sezono v Lillehammerju

Današnji praznik - dan spomina na mrtve - zaznamujejo množični obiski pokopališč in polaganje cvetja na grobove najbližjih. Ena od slovesnosti, ki so potekale po državi, je bila tudi pri spomeniku vsem žrtvam vojn in z vojnami povezanim žrtvam v Ljubljani. Kot je ob položitvi venca dejal predsednik državnega sveta Marko Lotrič, je prav, da se spomnimo tistih, ki so za nas dali svoje življenje. Drugi poudarki oddaje: - Število smrtnih žrtev zrušenja dela železniške postaje v Novem Sadu narašča, reševalci odstranjujejo ruševine. - Po uničujočih poplavah v Španiji očitki, da so vremenska opozorila prišla prepozno. - Evropska unija in Japonska napovedali obsežno varnostno in obrambno partnerstvo.

Wanda Adamík Hrycová - inšpiratívna žena vo filmovom svete, ktorá ma na konte niekoľko veľmi úspešných projektov. Jedným z posledných je jej spolupráca na filme Vlny, ktorý zažal obrovksý úspech po celom Slovensku aj Českej Republike. Ako vlastne takéto obrovské diela vznikajú, čo sú pikošky z natáčaní a aký má Wanda prísup k životu?

I dalje stižu reakcije povodom odluke predsjednika Republike i vrhovnog zapovjednika Oružanih snaga Zorana Milanovića da ne da suglasnost za sudjelovanje naših vojnika u misije koje se odnose na potporu Ukrajini. Radi se o pet časnika koji bi išli u Wiesbaden u Njemačkoj, a ne u Ukrajinu, kažu njegovi kritičari. Još jedna kandidatura za predsjedničke izbore čiji će prvi krug biti u prosincu – sinjskog gradonačelnika iz redova Mosta Mire Bulja. Reakcije na konflikt u vrhu romske zajednice u Hrvatskoj. U Crnoj Gori obilježena 33. obljetnica otvaranja logora za hrvatske ratne zarobljenike u Morinju. Ruši se bespravna gradnja u Istri.

Politické dianie v Českej republike. | Hostia: Boris Kršňák (pražský spravodajca STVR, SRo, Rádio SLovensko) a Michal Pink (politológ; Masarykova univerzita v Brne). | Krajské a senátne voľby v Českej republike priniesli viaceré prekvapenia - hnutie ANO Andreja Babiša oslavuje úspech, najväčšiu prehru zaznamenali Piráti a z výsledkov nemá radosť ani ODS predsedu vlády Petra Fialu. Ten navyše po voľbách odvolal ministra pre miestny rozvoj, predsedu koaličných Pirátov - Ivana Bartoša, pre problémy s digitalizáciou stavebného konania. Viacerí to však vnímajú len ako zámienku. Aká budúcnosť čaká vládnu koalíciu a ako prehovorí súčasná atmosféra do budúcoročných parlamentných volieb, v ktorých bude favoritom Andrej Babiš? | Moderuje: Simona Beňová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Predsednikova opsesija da protesti (protivu njegovog jednovlašća i svevlašća) imaju kao krajnji – ili kao prvobitni – cilj, da predsednik Republike bude ubijen, netačna je i vređa svakoga od nas koji smo, na primer, 10. avgusta bili na Terazijama.

Predsednikova opsesija da protesti (protivu njegovog jednovlašća i svevlašća) imaju kao krajnji – ili kao prvobitni – cilj, da predsednik Republike bude ubijen, netačna je i vređa svakoga od nas koji smo, na primer, 10. avgusta bili na Terazijama.

Slováci v Česku: Jana Brodani –Žilinčanka žijúca v Prahe vyše 20 rokov, teda polovicu svojho života; Do metropoly českej republiky ju zlákalo vysokoškolské štúdium, zaujalo ju právo a ekonomika; Študovala aj vo Veľkej Británii a vo Francúzsku; Od roku 2009 vedie Asociáciu pre kapitálový trh v Českej republike, na jej čelo sa postavila už ako 28 ročná; Koordinovala koncepciu rozvoja kapitálového trhu, ktorú odsúhlasila česká vláda; Touto koncepciou sa inšpirujú aj jej kolegovia z okolitých európskych krajín, vrátane Slovenska;

Zoran Milanović najavio da će se kandidirati za drugi mandat na funkciji predsjednika Republike. Potporu mu je dala jedino oporbena Socijaldemokratska partija Hrvatske, a druge stranke najavljuju da će imati vlastitog kandidata, osim krajnje desnog Domovinskog pokreta. Poznati poduzetnik Mate Rimac u Zagrebu predstavio robotaksi, koji međutim na predstavljanju nije poslušao naredbu i nije došao na pozornicu. Kosovski ministar obrane u posjeti Hrvatskoj. Predstavljen novi model kako će roditelji koji ne plaćaju alimentaciju svojoj djeci, već to za njih radi država, otplaćivati svoj dug državi – javnim radovima. Obilježena obljetnica prvog napada pobunjenih Srba u Glini u lipnju 1991. godine

Pred slovesno razglasitvijo samostojne Slovenije je bilo treba poskrbeti za zamenjavo državnih simbolov in oznak - starim je potekel rok trajanja. Opravek ni bil enostaven, čas pa je v prvi polovici leta 1991 neusmiljeno bežal. Zgodbi o nastanku slovenske zastave - predvsem tisti, ki je visela na Trgu republike v Ljubljani pred 33 leti - posvečamo današnji Torkov kviz. Sogovornica: Nataša Strlič, kustosinja Muzeja novejše in sodobne zgodovine Slovenije, kjer hranijo zastavo "velikanko", ki je "ena največjih in simbolično najpomembnejših muzealij" tega muzeja. Vir: Samostojni! - fotografije in fotoreporterji o samostojni Sloveniji in vojni (Muzej novejše in sodobne zgodovine Slovenije)

Nielen Adršpach, Južná Morava a brnianske podzemie, ale aj na neobjavené miesta mimo hlavných turistických ciest dostanete kvalifikované tipy od Nory Gill, riaditeľky Czech Tourism Slovakia, českej Centrály cestovného ruchu. Vypočujte si rozhovor z Rána na eFeMku zo záznamu.

Zlatko Viščević je jedan od rijetkih ljudi koji su nakon studija (u ovom slučaju na Pravnom fakultetu) zaključili kako žele ići u posve drugom smjeru, te to i ostvarili s velikim uspjehom. Danas je jedan od najboljih numizmatičara u regiji, autor pet knjiga o numizmatici (Kovani novac Republike Hrvatske od osamostaljenja do danas, The Guide to Coins and Banknotes of Yugoslavia, Slovenia, Croatia, Bosnia and Herzegovina, Serbia, Montenegro and Macedonia, Kovanice i novčanice Jugoslavije, Slovenije, Hrvatske, Bosne i Hercegovine, Srbije, Crne Gore i Makedonije, Kovanice i novčanice Jugoslavije, Slovenije, Hrvatske, Bosne i Hercegovine, Srbije, Kosova, Crne Gore i Makedonije – izdanja 2011-2015, te Novac Dubrovačke Republike). Urednik je portala NumizmatikaNET, s istoimenim YouTube kanalom, te bloga Hrvatska numizmatika. Profesionalno se bavi numizmatikom i faleristikom, te smo pričali široko o povezanim temama - zašto postoji kolekcionarstvo novca, o povijesti novca, koji novac vrijedi skupljati i zašto, te koje su posebnosti faleristike - kolekcionarstva odlikovanja. Citat dana: Because things are the way they are, things will not stay the way they are.Bertold Brecht Tri načina kako slušati podcast Kako slušati podcast u autu koji nema Mp3 player Top lista najslušanijih epizoda

V Srbiji so imeli lokalne volitve že decembra, pa tudi preteklo nedeljo v 89tih srbskih mestih, tudi v Beogradu, Nišu, Novem Sadu. Medtem ko so še čakali na delne izide, je srbska napredna stranka že slavila zmago. Fevdalizacija družbe pod taktirko srbskega predsednika Aleksandra Vučića je – kot beremo komentarje – očitna in v tem duhu naj bi tudi potekale volitve. Z balkanskim dopisnikom RTV Slovenija Boštjanom Anžinom komentiramo tudi zavrnitev možnosti bosanskohercegovskih ministrov iz entitete Republike srbske, da bi državljani Slovenije, Poljske in Romunije na evropskih volitvah 9. junija lahko glasovali na veleposlaništvih svojih držav v Bosni in Hercegovini.

Izrael kljub pozivom mednarodne skupnosti še ni opustil zamisli o morebitnem vnovičnem napadu na iranske cilje, saj je za danes napovedano že tretje zasedanje vojnega kabineta o tem. Iran znova opozarja, da bo odgovoril na tak napad. V oddaji tudi o tem: - Zunanja ministrica Tanja Fajon se po končanem obisku Japonske odpravlja na Kitajsko - 40 odstotkov domov za starejše je lani poslovalo negativno, zaradi pomanjkanja osebja je praznih približno 600 postelj - Zaradi širšega hekerskega napada je bilo od dopoldneva nedostopnih veliko občinskih spletnih strani

Igor Matovič bol na Čechov uštipačný, Robert Fico koná nevyspytateľné zlo.Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára nám Rusko nič neurobilo – hybridná vojna je taká, v ktorej sa nestrieľa.Vláda robí Slovensku hanbu, kade chodí, a vyvrcholením sú až narušené slovensko-české vzťahy. Robert Fico zažil v Prahe piskot, ktorý mu evidentne nebol príjemný. Síce ešte vidí sviecu nádeje vo zvolení Andreja Babiša, no svojím spravaním sa stáva kladivom Viktora Orbána a definitívne rozbíja V4.Podcasty Bárdy & Káčer každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Hrvatska odnedavno ima peto diplomatsko predstavništvo u Australiji. Uz veleposlanstvo u Canberri, te konzulate u Perthu, Melbourneu i Sydneyu, otvoren je i konzulat na sjeveru Queenslanda, u Cairnsu. Na čelu je počasni konzul John Ivo Mlikota. O otvaranju konzulata i susretima s hrvatskom zajednicom na sjeveru Queenslanda govori veleposlanica Republike Hrvatske u Australiji Betty Pavelich.

Stredná Európa, náš kultúrny a politický priestor neprestáva prekvapovať. Nemám na mysli len výsledky volieb, tých našich, či tých poľských. Ale tiež to, že jedným z našich najpočúvanejších podcastov v uplynulom roku bol podcast o dejinách vyšehradskej spolupráce a o tom ako sa Slováci, Maďari a Poliaci vyrovnali so spoločnou minulosťou. V tomto podcaste sme sa vzdiali od vysokej politiky a pozreli sme sa na vzájomnú spoluprácu bežných Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov. Hovorili sme o vyšehradskej spolupráci, najmä o jej minulosti ale tiež prítomnosti a budúcnosti. Naše rozprávanie sme viedli cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci každodennej spolupráce medzi občanmi V4. Cez mikropríbehy stredoeurópanov sme hľadali odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má Vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou, ktorá bola ešte donedávna zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu, dnes už pôsobí ako tajomníčka Slovenského veľvyslanectva v Českej Republike. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety na blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.

V prvom augustovom podcaste portálu Demagóg.sk sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala o strane Republika so šéfku fact-checkingového tímu Veronikou Hincovou Frankovskou a následne s politológom zameriavajúcim sa na výskum krajnej pravice Tomášom Nociarom. Po rozkole v ĽSNS došlo v marci 2021 k vzniku novej strany Republika. Hoci sú jej súčasťou viacerí politici, ktorí mali v minulosti extremistické vyjadrenia alebo prejavy, v súčasnosti verejnosť presviedčajú, že sú antifašisti. Došlo k zásadnému obratu alebo ide len o prestieranie v snahe získať čo najviac hlasov v nadchádzajúcich voľbách?Podcast začal rozoberaním výroku predsedu strany Milana Uhríka. Na konci júna v diskusií na RTVS povedal „Republika je jednoznačne antifašistická strana, mimochodom máme najviac poslancov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.” Hincová Frankovská zvýraznila, že Demagóg.sk sa zvyčajne nezaiberá výrokmi, v ktorých strany hodnotia samé seba, ale v tomto prípade urobili výnimku, pričom dodala „to že sú antifašistická strana sa nezakladá na pravde”.V druhej časti podcastu Tomáš Nociar uviedol, že si nemyslí, že Republika by bola natoľko silná, aby po najbližších voľbách dokázala presadiť odchod z EÚ a NATO. K čomu ale podľa neho môže dôjsť je vychýlenie z prozápadnej orientácie. Ak by súčasťou budúcej vlády bola Republika, Nociar vidí ako hlavnú hrozbu demokratický úpadok „v dôsledku nabúravania slobody demokratických inštitúcií po vzore Maďarska, ktoré si Republika a jej potenciálny koaliční partneri kladú za vzor.“ V Maďarsku podľa jeho slov v súčasnosti dochádza k podkopávaniu autonómie médií, akademickej sféry či súdnictva. Podľa Nociara sa ultranacionalisti a pohrobkovia fašizmu snažia prezentovať ako antifašisti, „no problémom je, že to ako oni chápu fašizmus alebo jeho prejavy, ako napríklad opatrenia počas kovidovej pandémie, nespadajú do definície fašizmu.“ Nociar ďalej doplnil: „Ich deklarovaný antifašizmus je fantómovej povahy, on nie je skutočný, ale iba vymyslený“.

Forum o zdravstvu, ki ga je na Brdu pri Kranju za strokovnjake, politike in civilno družbo organizirala predsednica republike Nataša Pirc Musar, je vnovič pokazal na najbolj akutne težave, med drugim na finančno in kadrovsko podhranjenost zdravstva. Starajoča se družba bo stroške zdravstva le še zviševala, zato so spremembe nujne. Ob tem je bilo slišati, da brez širšega družbenega soglasja sprememb ne bo mogoče uresničiti. Drugi poudarki: - V SVIZU razočarani: vlada z rebalansom proračuna ni sprejela njihovih predlogov, ki bi bili nujni za kakovost javnega izobraževanja. - Evropska unija Ukrajini izplačala dodatnih 1,5 milijarde evrov pomoči; v Rusiji ob meji z Ukrajino domnevni napadi z droni. - Iz Sudana domov prispelo osem Slovencev; kljub sedemdnevnemu premirju prebivalci Kartuma poročajo o nadaljevanju spopadov.

"Nevysvetľujem si to ako nárast extrémizmu, ale skôr ako dopyt po poriadku. Predvídateľnosti. Vidieť to na tom, že keď skúmame najväčšie problémy krajiny, dlhodobo medzi nimi boli sociálne témy, zdravotníctvo a korupcia, a dnes sa medzi ne pridalo správanie sa politikov. Vidíme, že na to strany reagujú a prichádzajú s naratívmi normálnosti, zdravého rozumu, upokojenia, stability. Toto je niečo, čo majú aj z prieskumov, čo vedia, a zistili, že je po tom jednoducho dopyt," hovorí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. "Ak hovoríme o Republike, má silnú pozíciu medzi prvovoličmi a medzi mladými od 25 do 29 rokov," vysvetľuje sociológ Slosiarik vysoké percentá strany Republika. Sú voliči nahnevaní? Ako sa podarilo Smeru vytiahnuť deväť percent na 17? Uškodila Borisovi Kollárovi jeho bulvárna kauza s jednou z matiek svojich detí? Prežije rozpad vlády strana Demokrati? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sociológom a šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

U danima žalosti morali smo da čujemo vic o pravu veta koje je premijerka iznenada otkrila i odlučno ga primenila, sasekavši u korenu inače krasan zamysel predsednika Republike o vraćanju smrtne kazne u svečani opticaj.

U danima žalosti morali smo da čujemo vic o pravu veta koje je premijerka iznenada otkrila i odlučno ga primenila, sasekavši u korenu inače krasan zamysel predsednika Republike o vraćanju smrtne kazne u svečani opticaj.

Bol najdlhšie čakajúcim princom na trón. Karol III. bude zajtra oficiálne korunovaný spoločne s jeho manželkou Camillou. A slávnosť to bude naozaj veľkolepá - a samozrejme drahá. Preto má aj viacero odporcov - spolu s tými, ktorí volajú po ukončení monarchie. Aký bude Karol III. vládca, ako sa vysporiada s imperiálnou minulosťou Británie či s rodinnými škandálmi a aká budúcnosť monarchiu čaká? Jana Maťková v podcaste Dobré ráno politológa a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika. Zdroje zvukov: CNN Prima News, ČT24, Youtube Odporúčanie: Viete, čo bol zač menovec Karola III. - Karol I.? Jeho príbeh si môžete vypočuť v staršej epizóde podcastu Dejiny s názvom Kráľ Karol I. Stuart a jeho cesta na popravisko. A áno, bude to trošku krvavé počúvanie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kotleba si povedal, že ide osloviť novú cieľovku, zahral sa na youtubera a zverejnil video z kurína. Možno chce získať späť vajcia, čo sa mu roztrúsili po Republike. Čo hovorí Sajfa na to, že kvôli nemu Majo nebude mať dávať čo jesť svojim sliepkam? Sujovi vadia Ukrajinci, ale len do momentu, kým na nich dokáže ryžovať peniaze. V parlamente sa schvaľujú aj neschvaľujú všelijaké blbosti, Veronika Remišová zakladá novú stranu a tragédom týždňa je muž, za ktorého bláboly na stránke Postoja by sa hanbil aj tretiak na základke. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na:⁠ patreon.com/piatocek⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠ bit.ly/piatockaren⁠ - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu:⁠ instagram.com/piatocek_podcast⁠ - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast

V predsedniški palači bo dopoldne Borut Pahor predal posle novoizvoljeni predsednici republike Nataši Pirc Musar, ki bo tako tudi uradno začela pet letni predsedniški mandat. Nataša Pirc Musar je včeraj že prisegla pred državnim zborom. V nagovoru po prisegi je napovedala, da se bo še zavzemala za pravno državo, vladavino prava, temeljne človekove pravice in avtonomijo državnih podsistemov. Drugi poudarki oddaje: - Na dan ustavnosti predsednik ustavnega sodišča Matej Acceto poudarja delovanje pravne države v kritičnih razmerah. - Objavljeno bo poročilo ameriškega kongresnega odbora o domnevni vpletenosti nekdanjega predsednika Donalda Trumpa pri napadu na Kapitol. - Ime leta na Valu 202 vodja pro bono ambulante Vida Drame Orožim.

Grad Beograd nije kupio trolejbuse od 2010. godine, 2021. godine je propao tender za trolejbuse, a pitanje je da li će biti nabavke trolejbusa 2023. godine. Vraćanje stare trase trolejbusa 28 je dokaz da se upornost i aktivizam isplati. Imali smo dve primedbe na prvu liniju metroa; prva je bila da prva linija metroa treba proći umesto kroz Beograd na vodi - kroz glavnu železničku stanicu Prokop i Klinički centar Srbije što je odbačeno, dok je druga primedba prihvaćena, te će metro ići od Banovog brda ka Ceraku, Vidikovcu, Petlovom brdu i Orlovači. Imamo primedbe i što na drugoj liniji metroa metro ne prolazi kroz Vukov spomenik niti trg Republike već ide tunelom ispod Save umesto preko novog metro mosta koji je planiran 80 metara uzvodno od starog tramvajskog mosta. Stari tramvajski most ne treba rušiti jer povećava automobilizaciju, umesto da se ulaže u gradski prevoz. Saobraćajni inženjer Dušan Milanović i bivši zamenik direktora Urbanističkog zavoda je još pre 10 godina analizirao varijante za most pored starog tramvajskog. Pričao je i da je ukazivao Siniši Malom kada je donošen plan posebne namene za Beograd na vodi da je potreban novi most 80 metara uzvodno od postojećeg, ali ga nije slušao. Ovaj most je planirano da bude zamenjen još 1968. godine, ali je odlučeno da sačeka izgradnju metroa koja nikako da se desi, pa ni ovaj most nije zamenjen. Gost: Miloš Vučković, Udruženje građana “Po meri metro”

#107 Silný výber – PRVÝ PUČISTICKÝ DIEL! Tak a máme to tu: puče, kam sa pozrieš. Nejedna banánová republika závidí, nejeden hráč série Tropico slintá. A to teda hej - bordel je to dokonalý! Samozrejme, neskúsený človek by sa v tých pučoch mohol poľahky stratiť. Preto je dobré, že počúvate Silný výber. Váš kompas v pohnutých časoch! Pripíjame a pripomíname: začína sa Chanuka, ďalej si pripíjame na jubilujúcich a s vekom zrejúcich gentlemanov Michala Laczu, člena redakcie a nášho vitrínového Maďara, ktorý oslavuje nemenované narodeniny, podobne ako naši pravidelní poslucháči Ľubo Tuchscher a Rastislav Drgon, takisto oslavujeme  85. narodeniny kniežaťa Schwarzenberga, no a napokon by som chcel pripiť aj na mojich 6 mesiacov na katedre Hungaristiky: imádtam minden percét, kedvesem!  Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pred 12 rokmi NR SR schválila novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách. One time, next time. Pred 197 rokmi začalo v Rusku povstanie dekabristov. Pred 28 rokmi bola vymenovaná nová koaličná vláda pozostávajúca z HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom. 43 rokov oslavuje speváčka Barbara Haščáková a 50 Dara Rollins. Pred 104 rokmi sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista Alexander Solženicyn autor románov Súostrovie Gulag a Jeden deň Ivana Denisoviča. Podporiť nás môžete aj takto:  https://www.paypal.com/paypalme/volebnanoc  https://www.paypal.com/paypalme/slavomirolsovsky?country.x=LU&locale.x=en_US  Endorse:  https://www.earlymedievalstudies.com/ Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  PATÁLIA feat. D.P.K – Z Nevady do El Pasa https://www.youtube.com/watch?v=skQhUV8raj4 Veľká potreba – Tajnosti https://www.youtube.com/watch?v=v1xXHK7KGTc

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Témy súvisiace s obranou sú v slovenskom aj českom informačnom priestore komunikované vo veľkej miere, často v súvislosti s dôležitými politickými témami. Obranné témy sú ale zároveň terčom pre dezinformačných aktérov. Tí častokrát preberajú prokremeľské naratívy o vojne na Ukrajine a aktívne šíria ich mutácie. Ktoré bezpečnostné a obranné témy sú dlhodobo zneužívané dezinformačnými aktérmi v Českej republike a na Slovensku? Ako ovplyvnila vojna na Ukrajine diskurz o obranných témach v českom a slovenskom informačnom priestore? Aké témy prevažovali v oboch krajinách pred inváziou Ruska na Ukrajinu a ako boli komunikované? Kto najčastejšie komunikuje obranné témy a s akými emóciami? Akú úlohu zohrávala pri komunikácii činnosť štátnych inštitúcií, mainstreamových médií alebo influencerov? Je v oboch štátoch pri komunikácii obranných tém očividný pro-ruský alebo anti-západný sentiment a pre akých aktérov je príznačný? Ako zneužívajú dezinformační aktéri ačohentizmus? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom a analytičkou Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Veronikou Krátkou Špalkovou.

"Pri ĽSNS a Republike to chyba nie je. Sú to pravicoví extrémisti, ktorí sa odvolávajú na obdobie slovenskej ľudáckej republiky, používajú pozdravy, adorujú toto obdobie, aj keď Jozef Tiso bol právoplatne odsúdený. V tomto prípade je úplne adekvátne, keď sa hovorí, že táto strana, títo politici nadväzujú na obdobie druhej svetovej vojny, adorujú to obdobie a dávajú ho do popredia. V tomto prípade to nie je novinárska skratka, ale je to termín, ktorý je adekvátny," hovorí riaditeľka organizácie Post Bellum Sandra Polovková na výroky politikov o fašistoch medzi politikmi. "Slová sú veľmi podstatné. Ak sa rozprávame aj o tom, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny, tak sa to začalo slovom. Oto Šimko, preživší holokaustu a partizán, hovorí, že holokaust sa nezačal v plynových komorách. Holokaust sa začal, keď židovské deti presádzali v laviciach. Začína sa to slovom, a keď nebudeme ochraňovať slovo, ktoré má veľkú moc, tak to môže dopadnúť tragicky. Treba na to poukazovať," dodáva Polovková. Píšu novinári ako za Hitlera? Kto je to vlastne fašista? A prečo politici s takou ľahkosťou šermujú týmito pojmami? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľkou Post Bellum Sandrou Polovkovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Pred nami so druge volitve v tem super volilnem letu – volili bomo predsednika republike. Ker Borut Pahor mandata ne more več ponoviti, se bo v predsedniško palačo vselil nov predsednik, mogoče prvič predsednica. Ali imamo volivci pred predsedniškimi volitvami napačna pričakovanja? Mora biti predsednik republike najbolj priljubljen politik v državi? Zakaj na predsedniški funkciji pričakujemo nekoga, ki bo predsednik vseh, ki bo moralna avtoriteta? Je to sploh pomembno? Pristojnosti predsednika republike so pravzaprav zelo omejene. O vlogi, pristojnostih ter zaželeni osebnosti, lastnostih in ravnanjih predsednika države voditeljica Jolanda Lebar in gostje: ustavna pravnika dr. Igor Kaučič in dr. Janez Pogorelec ter kreativec, predavatelj in kolumnist Aljoša Bagola.

Nova vladna koalicija - Gibanje Svoboda, Socialni demokrati in Levica - nadaljuje pot k potrditvi, kar naj bi se po vseh zagotovilih zgodilo tretjega junija. Sinoči je potrditev o vstopu v vlado sprejela konferenca Socialnih demokratov, najvišji organ med kongresoma. V ponedeljek se bo sklenil teden dni trajajoč notranji referendum v Levici, vladni trojček pa bo koalicijsko pogodbo podpisal predvidoma v torek. Prihodnji koraki so zdaj v rokah državnega zbora, kjer morajo biti imenovani stalni vodje poslanskih skupin, sledili bodo pogovori pri predsedniku države Borutu Pahorju. Druge teme oddaje: - Ministrstvo za zunanje zadeve po ruskem izgonu štirih slovenskih diplomatov z veleposlaništva v Moskvi napoveduje ustrezen odziv - Število ljudi po svetu, ki jim grozi lakota, bi se lahko zaradi ruske invazije v Ukrajini povečalo na 323 milijonov - Peti svetovni dan čebel nagovarja mlade čebelarje; pri nas jih v 120-ih krožkih deluje več kot tisoč 500

V roku 2016 chceli extrémisti z ĽSNS vystúpiť z NATO aj z Európskej únie. Už vtedy sa objavili podozrenia, že túto aktivitu financovali Rusi. Prepojenie kotlebovcov na Putinov režim sa teraz objavilo znovu: v špionážnej kauze totiž vystupuje proruský donášač, ktorý ĽSNS daroval tisíce eur. A ďalší aktér mal pracovať ako asistent poslanca, ktorý neskôr skončil v Republike. Či je to teda dôvod na ďalší pokus o rozpustenie fašistov a čo na to generálny prokurátor? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Kováča. Zdroje zvukov: SME, Denník N, TV Markíza Odporúčanie: Moje dnešné odporúčanie je taký návrh: ak premýšľate, čo by ste chceli robiť vo svojom živote a láka vás myšlienka pomôcť deťom z vylúčeného prostredia, vyskúšajte si napríklad program Teach for Slovakia. Ten hľadá ľudí, ktorí majú talent a mohli by sa stať lídrami, a zároveň chcú svojimi schopnosťami pomôcť proti generačnej chudobe. Skrátka, pomôcť vyrásť deťom, ktoré to mali v živote ťažké. Prihlásiť sa môžete do 7. apríla na webe tohto programu. https://teachforslovakia.sk/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.