Podcasts about republike

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Na prvem od zahtevanih izrednih parlamentarnih zasedanj po napadu v Novem mestu, v katerem je umrl 48-letnik, bo poslance nagovorila predsednica države Nataša Pirc Musar. Po napovedih bo predstavila stališče o razmerah, pomenu učinkovite integracije romske skupnosti in o napovedanih vladnih ukrepih. Drugi poudarki oddaje: - Poslanke in poslanci naj bi sprejeli interventni zakon, ki zaradi slabe pretočnosti avtocest podaljšuje veljavnost vinjet za štiri mesece - Ponoči pred srbskim parlamentom aretirali približno 40 ljudi, ki so podprli gladovno stavko matere ene od žrtev zrušitve nadstreška novosadske železniške postaje. - Močan potres z magnitudo 6,3 na severu Afganistana zahteval najmanj 20 smrtnih žrtev, ranjenih je 320 ljudi.

Predsednica države Nataša Pirc Musar je ob začetku razprav o ukrepih, s katerimi se namerava odzvati na dogajanje v jugovzhodni Sloveniji, nagovorila državni zbor in člane vlade. Pozvala je, da mora politika kljub temu, da je Slovenija pretresena zaradi smrti Aleša Šutarja, paziti, da ne pade v skušnjavo, da bi volivce v predvolilnem času pridobivala na osnovi te tragedije, vseh ukrepov, ki jih namerava sprejemati, pa naj se loti premišljeno in ob upoštevanju stroke. Skupaj smo zavozili - tako je ocenila delovanje politike, zato smo skupaj odgovorni, da tudi poiščemo rešitve. Druge teme: - Soočenje podpornikov in nasprotnikov oblasti v Beogradu: ponoči pridržali 37 ljudi, danes na protestih mirno. - Premirje v Gazi mrtva črka na papirju: o tem razpravljajo na vrhu muslimanskih držav v Turčiji. - Pristojni svarijo pred stranskimi učinki zdravil: prijavljena je le desetina neželenih učinkov.

Poziv k premišljenemu sprejemanju varnostnih ukrepov je zaznamoval nagovor predsednice republike Nataše Pirc Musar v državnem zboru. Glede tragedije v Novem mestu je izpostavila nujnost zajezitve nasilja. Medtem ko opozicija odgovornost za razmere pripisuje vladi, se pozivi k premišljenemu sprejemanju ukrepov vrstijo tudi iz akademskih vrst. Drugi poudarki oddaje: - Podaljšanje veljavnost letnih vinjet bo - kot kaže - izglasovano. - Spremembe gradbeno-prostorske zakonodaje naj bi prinesle večjo učinkovitost državnih organov. - Opozorila Združenih narodov na katastrofalne humanitarne posledice vojne v Sudanu.

Poslanci so se zbrali na izredni seji, ki jo je po napadu v Novem mestu sklicala predsednica republike Nataša Pirc Musar. Ta predstavlja svoje stališče o razmerah na jugovzhodu države in pomenu učinkovite integracije romske skupnosti. Poudarila je skupno odgovornost in pozvala k strpnosti. Na prvi šolski dan po počitnicah je v novomeške šole prišlo bistveno manj romskih otrok, ponekod je manjkala večina, v veliki meri zaradi grozilnih sporočil, ki se po napadu vrstijo na družbenih omrežjih. Drugi poudarki oddaje: - Srbski predsednik Vučić za sinočnje nemire v Beogradu okrivil šudente. - Izrael znova z vso silo nad Gazo. Trump vztraja, da premirje drži in grozi Hamasu. - Na konferenci Unesca o slovenskem predlogu razglasitve 13-ega septembra za mednarodni dan jam in krasa.

Savez nezavisnih socijaldemokrata izlazi na izbore za predsjednika RS, iako su najavljivali bojkot. Moldavska proevropska vladajuća stranka osvojila većinu. Zašto je tek sada bivši crnogorski premijer Zdravko Krivokapić upozorio da BIA Srbije nesmetao djeluje u Crnoj Gori.

Et si les réseaux sociaux cessaient d'exploiter notre attention pour favoriser des échanges authentiques et respectueux ? C'est le pari audacieux de Republike, une nouvelle plateforme imaginée par Étienne de Sainte Marie, entrepreneur et philosophe de formation, lancé ce 23 septembre 2025. Republike entend proposer une alternative radicale à l'économie de l'attention. Fini les contenus polarisants mis en avant pour maximiser les clics : la plateforme récompense au contraire les comportements vertueux, basés sur le respect et la contribution. Les utilisateurs gagnent en visibilité (et bientôt en rémunération) selon un score de réputation mis à jour en temps réel, influencé par la modération participative et le ton des échanges.

Cette semaine : fin de Windows 10, sortie de iOS26, utilisations de ChatGPT, nouvelles lunettes Meta avec écran, Avatars dans Zoom, Republike réseau social éthique, porte-monnaie électronique européen Wero, cybercriminalité et manipulation mentale.

Pred jutrišnjim praznikom, dnevom priključitve Primorske k matični domovini, je bila dopoldne v Ilirski Bistrici osrednja slovesnost. Prireditev je v mesto privabila veliko Primorcev, ki so ponosni na svoj praznik. Predsednica republike Nataša Pirc Musar je v nagovoru med drugim spomnila na zgodovinska dejanja, pogum in zgled Primorcev. V nagovoru se je dotaknila tudi aktualnih razmer v svetu. Drugi poudarki oddaje: - Iz mesta Gaza se zaradi izraelskih napadov umika vse več prebivalcev. - Pri lanski porabi države revizorji ugotovili kar nekaj nepravilnosti. - Za novega škofa murskosoboške škofije posvetili Janeza Kozinca.

Zelenski će razgovaratiTrampom, dok ruske snage nastavljaju napade na Ukrajinu. Sve veća glad u Avganistanu. U BiH pala Vlada entiteta Republika Srpska ostavkom premijera. Sud BiH razmatra predlog da se Crnoj Gori ustupi optužnica protiv Ranka Radulovića.

1. Šaško je ešte stále minister zdravotníctva. 2. Blanár je minister zahraničia – oficiálne Slovenskej republiky. 3. Už len stagnujeme.

Benjamin Netanjahu naj bi načrtoval popolno zavzetje Gaze. O tem so se razpisali izraelski mediji; če gre le za tipanje terena, pa se zdi, da izraelski premier nima večjih ovir. Ameriški predsednik Donald Trump je namreč dejal, da odločitev o tem prepušča Izraelu. Z Združenih narodov medtem nova svarila: Širitev konflikta bi imela katastrofalne posledice za milijone Palestincev in bi ogrozila tudi življenja izraelskih talcev v Gazi, je dejal pomočnik generalnega sekretarja OZN Miroslav Jenča. Odločitev je sicer v rokah izraelskega varnostnega kabineta, ki naj bi se sešel jutri. Drugi poudarki oddaje: Dodiku odvzeli mandat predsednika Republike srbske. Fundacija FIHO: Denarja za najranljivejše v naši državi je še vedno premalo. Šeško naj bi bil po prestopni sagi tik pred podpisom za Manchester Unite.

Politika bi se morala pri pomembnih temah uskladiti, je ob napovedanih referendumih o obrambnem trošenju in članstvu v Natu pripomnila predsednica republike Nataša Pirc Musar. Na vseslovenskem srečanju pod Najevsko lipo je poudarila pomen odgovornosti in iskrenosti. Druge teme: - Novi napadi na iskalce pomoči v Gazi, v Beli hiši optimizem glede premirja - Iskanje pogrešanih po močnem deževju v Teksasu se nadaljuje; mrtvih vsaj 27 ljudi - Za dostop do zdravstvene aplikacije zVem zdaj mogoče pooblastiti tudi druge ljudi

Slovenija s praznovanjem dneva državnosti zaznamuje 34 let samostojnosti. Predsednica republike Nataša Pirc Musar je v nagovoru na sinočnji osrednji državni proslavi v Ljubljani poudarila odgovornost za razvoj naše države in za njen ugled. Med drugim je pozvala tudi k odgovornosti za dostojen pokop vseh - s tem bo Slovenija dozorela kot država in skupnost, je še poudarila. Drugi poudarki oddaje: - Slovenija potrebuje nov razvojni model, ključne bodo tudi skupne vrednote, poudarjajo pristojni. - Krhko premirje med Iranom in Izraelom, kot kaže, drži. - Na vrhu Nata v Haagu pričakovati potrditev dviga obrambnih izdatkov.

Na predvečer dneva državnosti se v Studiu ob 17-ih s predsednico republike Natašo Pirc Musar pogovarjamo o aktualnem dogajanju doma in po svetu. Med drugim predsednica odgovarja na vprašanja o tem, kako varna je Slovenija v luči dogajanja na Bližnjem vzhodu, ali lahko brez bojazni pred znižanjem socialne varnosti povečamo izdatke za obrambo in o tem, kako namerava rešiti zapleteno kadrovsko križanko imenovanj guvernerja, varuha človekovih pravic in ustavnih sodnikov.

Peter Pellegrini sa šmahom ruky zmenil na prezidenta vojny.Ako označiť europoslanca, ktorý prišiel skontrolovať míňanie európskych peňazí? Dozviete sa v Ťažkom týždni priamo od Roberta Fica.

1. Lukáš Machala: Únos Cecilie 2. Odsúdili guvernéra, ktorý ako minister dal úplatok šéfovi daniarov 3. Socialistickému premiérovi tlieskali v extrémistickom nebi

Že grob pogled čez glavne svetovne medije nam kaže nenavaden način poročanja o političnih dogodkih. Če pa medijem prisluhnemo z malce več tenkočutnosti, hitro zaznamo besede zavajanja, manipuliranja in preigravanja s čustvi gledalca. To lahko opazimo še posebej, kadar gre za politike, ki se nagibajo h konzervatizmu in pridobivajo na zaupanju in posledično tudi moči, bodisi v lastni državi, bodisi celo na svetovnem parketu.

Že grob pogled čez glavne svetovne medije nam kaže nenavaden način poročanja o političnih dogodkih. Če pa medijem prisluhnemo z malce več tenkočutnosti, hitro zaznamo besede zavajanja, manipuliranja in preigravanja s čustvi gledalca. To lahko opazimo še posebej, kadar gre za politike, ki se nagibajo h konzervatizmu in pridobivajo na zaupanju in posledično tudi moči, bodisi v lastni državi, bodisi celo na svetovnem parketu.

89 - Podržite nas na Patreonu https://www.patreon.com/c/HistoryCastCave felis, Idus Martiae U ovoj epizodi donosimo uzbudljivu priču o poslednjim danima jednog od najvećih vojskovođa i državnika antičkog Rima - Gaja Julija Cezara. Martovske ide (15. marta) 44. godine pre Hrista zauvek su promenile tok istorije, donoseći smrt diktatoru i otvarajući novo poglavlje u političkoj sudbini Rima. Kako je Cezar od vojnog genija i nepobedivog lidera postao meta zavere?Ko su bili ljudi iz senke koji su skovali plan da ga uklone, i da li su vođeni plemenitim ciljevima očuvanja Republike ili ličnim ambicijama? Kroz ovu epizodu istražujemo kako je grupa od oko 60 zaverenika, predvođena Brutom, Kasijem Longinom i drugim uticajnim senatorima, u strogoj tajnosti isplanirala atentat, ubeđeni da uklanjanjem Cezara vraćaju slobodu Rimu. Koji su događaji prethodili odlučujućem trenutku u Pompejevom pozorištu? Zašto su zaverenici izabrali upravo Martovske ide za svoj zločin i kako su obmanuli Cezara da se pojavi na kobnom sastanku? Kakva je bila uloga Brutove unutrašnje dileme, i da li je prijateljstvo sa Cezarom u nekom trenutku poljuljalo njegovu odlučnost?Centurion Dejan Nikolić i istoričar Nikola Đukić, danas razotkrivaju mrežu intriga i ličnih konflikata u Cezarovom okruženju. Oni analiziraju političke igre, nesigurnosti i napetosti u Rimu, otkrivajući kako je Cezarova ambicija da postane kralj izazvala strah i bes kod mnogih uglednih Rimljana.

U Bosni i Hercegovini je raspisana potjernica za rukovodstvom Republike Srpske. U najvećoj političkoj krizi od rata u BiH, državne institucije se čine nemoćne, a nakon što su u Banjaluci usvojili nacrt novog Ustava, sada su ušli u proceduru formiranja granične policije ovog entiteta. Hoće li Milorad Dodik započeti s otcijepljenjem entiteta i povećava li zato EU svoje trupe u BiH, Maja Marić razgovara s Draganom Maksimovićem. Je li Dodikovo uhićenje neizbježno, analizira Asim Metiljević. Von Maja Maric.

Predsednik vlade Robert Golob in predsednica republike Nataša Pirc Musar sta se po izmenjavi medsebojnih obtožb na račun imenovanja novega guvernerja Banke Slovenije danes srečala. Iz kabineta predsednika vlade so po srečanju sporočili, da sta podprla mirovna prizadevanja v Ukrajini, ter zagotovila, da ni možnosti za napotitev slovenskih vojakov tja. Kaj sta se dogovorila v zvezi z imenovanjem guvernerja, vsaj uradno ni znano.

Potem ko so ameriške oblasti razburile evropske zaveznice z neposrednimi pogovori z Rusijo o končanju vojne v Ukrajini, so transatlantske odnose dodatno razburkale najnovejše obtožbe ameriškega predsednika Donalda Trumpa, da je ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski neizvoljen diktator. Druge teme: - Hamas pripravljen izpustiti vse talce, a v zameno za popoln umik izraelskih sil. - Tožilstvo za predsednika Republike srbske Dodika zahteva 5 let zapora, sodba prihodnji teden. - Peticija za omejitev uporabe mobilnikov v šolah.

I dan nakon inauguracije Zorana Milanovića u drugi mandat na funkciji predsjednika Republike, oporba ponavlja kritike - zašto HDZ nije bio na ceremoniji. Ministar vanjskih poslova Gordan Grlić Radman nada se da će Milanović u novom mandatu dati povoda za bolju suradnju. Nastavljaju se oporbene kritike da Vlada svojim mjerama ne štiti dovoljno građane od inflacije. Nagradu tportala „Vizionar godine“ u kulturi dobio režiser Nebojša Slijepčević, čiji je film pobijedio u Cannesu, a ušao je i u najuži izbora za ovogodišnjeg Oscara u kategoriji kratkih igranih filmova.

Letu 2025 bodo čez štiri ure kot prvi nazdravili v tihomorski otoški državi Kiribati, prvo bučno proslavo pa je tri ure pozneje pričakovati v Sydneyju, kjer napovedujejo še večji ognjemet kot doslej. Silvestrovanja na prostem bodo marsikje ob poostrenih varnostnih ukrepih. Dogajanje po svetu je zaznamovalo tudi novoletno poslanico predsednice republike Nataše Pirc Musar, ki je izrazila željo, da bi bilo 2025 leto miru in življenja.V oddaji tudi: - Vladimir Putin na čelu Rusije že četrt stoletja - Eno od najrevnejših držav na svetu pretresajo vojna, lakota in bolezni - Hude poškodbe otroka v Ljubljani, ki mu je v roki razneslo pirotehnično sredstvo

Po dveh letih v vlogi predsednice republike smo z dr. Natašo Pirc Musar posneli daljši intervju o poglavitnih problemih države, zunanjepolitični podobi Slovenije v mednarodnem prostoru in povprašali po njenih stališčih glede nekaterih aktualnih vprašanj. Med drugim o porastu nasilja v družbi, spoštovanju pravne države in organiziranih napadih na sodstvo, učinkovitosti predstavniških struktur Slovenije v nekaterih mednarodnih institucijah, kot je Varnostni svet Združenih narodov, ter predsedničinem odnosu do pravice do splava.

Za poslanke in poslance se začenja pester teden. Ob začetku zadnje letošnje seje jih bo nagovorila predsednica republike Nataša Pirc Musar, sledila bodo poslanska vprašanja premieru Robertu Golobu. V prihodnjih dneh pa jih čaka predlog za razrešitev predsednice državnega zbora Urške Klakočar Zupančič, imenovanje Ksenije Klampfer na čelo ministrstva za digitalno preobrazbo in interpelacija ministra za finance Klemna Boštjančiča. Drugi poudarki oddaje: - Kandidat za generalnega direktorja ZZZS Robert Ljojljo vzbuja pomisleke zaradi farmacevtskega ozadja. - Izrael stopnjuje napade na Sirijo, ki bo v ospredju zasedanja evropskih zunanjih ministrov. - Severjevi nagradi v roke igralcema Mirandi Trnjanin in Lovru Zafredu.

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na izborima za predsjednika Republike natjecat će se 8 kandidatkinja i kandidata, objavilo je u srijedu poslijepodne Državno izborno povjerenstvo. Objavu Državnog izbornog povjerenstva kandidati nisu čekali skrštenih ruku. Suprug kandidatkinje "Možemo" Ivane Kekin izvijestio o neželjenom susretu sa istaknutom osobom iz krim-miljea Nikicom Jelavićem. Kada je premijer i predsjednik HDZ-a Andrej Plenković pokušao to iskoristiti u predizborne svrhe, Ivana Kekin mu je vrlo oštro odgovorila. U Saboru rasprava o povišenju iznosa minimalne plaće, oporba to iskoristila da poruči vladajućima kako će svako povećanje - pojesti inflacija.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.

Ob državnem prazniku, dnevu Rudolfa Maistra, ko se spominjamo 23-tega novembra 1918, ko je general Maister s svojimi borci v samostojni vojaški akciji razorožil nemško vojsko, prevzel vojaško oblast in utrdil slovensko politično oblast v Mariboru, je predsednica republike Nataša Pirc Musar v poslanici ob med drugim poudarila, da so Maistrova sporočila še vedno živa. Drugi poudarki oddaje: - Obrambno ministrstvo: Slovenija od začetka vojne v Gazi v Izraelu ni kupila nobenega orožja - Na podnebni konferenci v Bakuju še brez dogovora o denarju za boj proti podnebnim spremembam - Branilka velikega kristalnega globusa Nika Prevc zmagovalka uvoda v novo sezono v Lillehammerju

Wanda Adamík Hrycová - inšpiratívna žena vo filmovom svete, ktorá ma na konte niekoľko veľmi úspešných projektov. Jedným z posledných je jej spolupráca na filme Vlny, ktorý zažal obrovksý úspech po celom Slovensku aj Českej Republike. Ako vlastne takéto obrovské diela vznikajú, čo sú pikošky z natáčaní a aký má Wanda prísup k životu?

I dalje stižu reakcije povodom odluke predsjednika Republike i vrhovnog zapovjednika Oružanih snaga Zorana Milanovića da ne da suglasnost za sudjelovanje naših vojnika u misije koje se odnose na potporu Ukrajini. Radi se o pet časnika koji bi išli u Wiesbaden u Njemačkoj, a ne u Ukrajinu, kažu njegovi kritičari. Još jedna kandidatura za predsjedničke izbore čiji će prvi krug biti u prosincu – sinjskog gradonačelnika iz redova Mosta Mire Bulja. Reakcije na konflikt u vrhu romske zajednice u Hrvatskoj. U Crnoj Gori obilježena 33. obljetnica otvaranja logora za hrvatske ratne zarobljenike u Morinju. Ruši se bespravna gradnja u Istri.

Predsednikova opsesija da protesti (protivu njegovog jednovlašća i svevlašća) imaju kao krajnji – ili kao prvobitni – cilj, da predsednik Republike bude ubijen, netačna je i vređa svakoga od nas koji smo, na primer, 10. avgusta bili na Terazijama.

Predsednikova opsesija da protesti (protivu njegovog jednovlašća i svevlašća) imaju kao krajnji – ili kao prvobitni – cilj, da predsednik Republike bude ubijen, netačna je i vređa svakoga od nas koji smo, na primer, 10. avgusta bili na Terazijama.

Zoran Milanović najavio da će se kandidirati za drugi mandat na funkciji predsjednika Republike. Potporu mu je dala jedino oporbena Socijaldemokratska partija Hrvatske, a druge stranke najavljuju da će imati vlastitog kandidata, osim krajnje desnog Domovinskog pokreta. Poznati poduzetnik Mate Rimac u Zagrebu predstavio robotaksi, koji međutim na predstavljanju nije poslušao naredbu i nije došao na pozornicu. Kosovski ministar obrane u posjeti Hrvatskoj. Predstavljen novi model kako će roditelji koji ne plaćaju alimentaciju svojoj djeci, već to za njih radi država, otplaćivati svoj dug državi – javnim radovima. Obilježena obljetnica prvog napada pobunjenih Srba u Glini u lipnju 1991. godine

Zlatko Viščević je jedan od rijetkih ljudi koji su nakon studija (u ovom slučaju na Pravnom fakultetu) zaključili kako žele ići u posve drugom smjeru, te to i ostvarili s velikim uspjehom. Danas je jedan od najboljih numizmatičara u regiji, autor pet knjiga o numizmatici (Kovani novac Republike Hrvatske od osamostaljenja do danas, The Guide to Coins and Banknotes of Yugoslavia, Slovenia, Croatia, Bosnia and Herzegovina, Serbia, Montenegro and Macedonia, Kovanice i novčanice Jugoslavije, Slovenije, Hrvatske, Bosne i Hercegovine, Srbije, Crne Gore i Makedonije, Kovanice i novčanice Jugoslavije, Slovenije, Hrvatske, Bosne i Hercegovine, Srbije, Kosova, Crne Gore i Makedonije – izdanja 2011-2015, te Novac Dubrovačke Republike). Urednik je portala NumizmatikaNET, s istoimenim YouTube kanalom, te bloga Hrvatska numizmatika. Profesionalno se bavi numizmatikom i faleristikom, te smo pričali široko o povezanim temama - zašto postoji kolekcionarstvo novca, o povijesti novca, koji novac vrijedi skupljati i zašto, te koje su posebnosti faleristike - kolekcionarstva odlikovanja. Citat dana: Because things are the way they are, things will not stay the way they are.Bertold Brecht Tri načina kako slušati podcast Kako slušati podcast u autu koji nema Mp3 player Top lista najslušanijih epizoda

Izrael kljub pozivom mednarodne skupnosti še ni opustil zamisli o morebitnem vnovičnem napadu na iranske cilje, saj je za danes napovedano že tretje zasedanje vojnega kabineta o tem. Iran znova opozarja, da bo odgovoril na tak napad. V oddaji tudi o tem: - Zunanja ministrica Tanja Fajon se po končanem obisku Japonske odpravlja na Kitajsko - 40 odstotkov domov za starejše je lani poslovalo negativno, zaradi pomanjkanja osebja je praznih približno 600 postelj - Zaradi širšega hekerskega napada je bilo od dopoldneva nedostopnih veliko občinskih spletnih strani

Igor Matovič bol na Čechov uštipačný, Robert Fico koná nevyspytateľné zlo.Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára nám Rusko nič neurobilo – hybridná vojna je taká, v ktorej sa nestrieľa.Vláda robí Slovensku hanbu, kade chodí, a vyvrcholením sú až narušené slovensko-české vzťahy. Robert Fico zažil v Prahe piskot, ktorý mu evidentne nebol príjemný. Síce ešte vidí sviecu nádeje vo zvolení Andreja Babiša, no svojím spravaním sa stáva kladivom Viktora Orbána a definitívne rozbíja V4.Podcasty Bárdy & Káčer každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Hrvatska odnedavno ima peto diplomatsko predstavništvo u Australiji. Uz veleposlanstvo u Canberri, te konzulate u Perthu, Melbourneu i Sydneyu, otvoren je i konzulat na sjeveru Queenslanda, u Cairnsu. Na čelu je počasni konzul John Ivo Mlikota. O otvaranju konzulata i susretima s hrvatskom zajednicom na sjeveru Queenslanda govori veleposlanica Republike Hrvatske u Australiji Betty Pavelich.

Stredná Európa, náš kultúrny a politický priestor neprestáva prekvapovať. Nemám na mysli len výsledky volieb, tých našich, či tých poľských. Ale tiež to, že jedným z našich najpočúvanejších podcastov v uplynulom roku bol podcast o dejinách vyšehradskej spolupráce a o tom ako sa Slováci, Maďari a Poliaci vyrovnali so spoločnou minulosťou. V tomto podcaste sme sa vzdiali od vysokej politiky a pozreli sme sa na vzájomnú spoluprácu bežných Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov. Hovorili sme o vyšehradskej spolupráci, najmä o jej minulosti ale tiež prítomnosti a budúcnosti. Naše rozprávanie sme viedli cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci každodennej spolupráce medzi občanmi V4. Cez mikropríbehy stredoeurópanov sme hľadali odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má Vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou, ktorá bola ešte donedávna zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu, dnes už pôsobí ako tajomníčka Slovenského veľvyslanectva v Českej Republike. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety na blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.

"Nevysvetľujem si to ako nárast extrémizmu, ale skôr ako dopyt po poriadku. Predvídateľnosti. Vidieť to na tom, že keď skúmame najväčšie problémy krajiny, dlhodobo medzi nimi boli sociálne témy, zdravotníctvo a korupcia, a dnes sa medzi ne pridalo správanie sa politikov. Vidíme, že na to strany reagujú a prichádzajú s naratívmi normálnosti, zdravého rozumu, upokojenia, stability. Toto je niečo, čo majú aj z prieskumov, čo vedia, a zistili, že je po tom jednoducho dopyt," hovorí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. "Ak hovoríme o Republike, má silnú pozíciu medzi prvovoličmi a medzi mladými od 25 do 29 rokov," vysvetľuje sociológ Slosiarik vysoké percentá strany Republika. Sú voliči nahnevaní? Ako sa podarilo Smeru vytiahnuť deväť percent na 17? Uškodila Borisovi Kollárovi jeho bulvárna kauza s jednou z matiek svojich detí? Prežije rozpad vlády strana Demokrati? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sociológom a šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

U danima žalosti morali smo da čujemo vic o pravu veta koje je premijerka iznenada otkrila i odlučno ga primenila, sasekavši u korenu inače krasan zamysel predsednika Republike o vraćanju smrtne kazne u svečani opticaj.

U danima žalosti morali smo da čujemo vic o pravu veta koje je premijerka iznenada otkrila i odlučno ga primenila, sasekavši u korenu inače krasan zamysel predsednika Republike o vraćanju smrtne kazne u svečani opticaj.

Bol najdlhšie čakajúcim princom na trón. Karol III. bude zajtra oficiálne korunovaný spoločne s jeho manželkou Camillou. A slávnosť to bude naozaj veľkolepá - a samozrejme drahá. Preto má aj viacero odporcov - spolu s tými, ktorí volajú po ukončení monarchie. Aký bude Karol III. vládca, ako sa vysporiada s imperiálnou minulosťou Británie či s rodinnými škandálmi a aká budúcnosť monarchiu čaká? Jana Maťková v podcaste Dobré ráno politológa a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika. Zdroje zvukov: CNN Prima News, ČT24, Youtube Odporúčanie: Viete, čo bol zač menovec Karola III. - Karol I.? Jeho príbeh si môžete vypočuť v staršej epizóde podcastu Dejiny s názvom Kráľ Karol I. Stuart a jeho cesta na popravisko. A áno, bude to trošku krvavé počúvanie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.