Podcasts about povedala

Spoznali smo sestro Miro Peče, ki se je rodila v Novem mestu. Po končani gimnaziji je želela nadaljevati s študijem medicine, a je po posegu Božje previdnosti vstopila v noviciat k Hčeram Marije Pomočnice, ki jih poznamo tudi pod imenom don Boskove salezijanke. Povedala je, kako se spominja svojega otroštva in srečanja z nekdanjim pepžem Frančiškom, takrat še argentinskim škofom.

Dominika Cibulková je bývalá svetová tenisová štvorka. Vyhrala osem turnajov WTA, turnaj majsteriek, hrala vo finále Australian Open, zarobila vyše 13 miliónov dolárov. Dnes je nielen mama a podnikateľka, ale aj módna a mediálna ikona. V rozhovore sa dozviete: Prečo je alergická na pomenovanie influencerka? Na čo je vo svojej kariére najviac hrdá a naopak, aký moment bol pre ňu najťažší? Uvažuje nad tým, že by aj svoje deti viedla k tenisu? Bolo ťažké zavesiť tenisovú raketu na klinec a čo ju viedlo založiť tenisovú akadémiu? Ako sa vysporiadava s hejtom, negatívnymi komentármi a ako vníma, že ju ľudia škatuľkujú na základe jej drahého životného štýlu? Prečo sa rozhodla tak výrazne schudnúť? Ako prežívala účinkovanie v Let's Dance? Bola Dominikina podpora prezidenta nezištná, alebo za tým bolo niečo viac? Má ona sama politické ambície?

Lindita nám prezradila, ako spätne reaguje na svoje vyjadrenia o Rasťovi a celú drámu so Zuzkou a ostatnými dievčatami na vile. Povedala nám aj to, ako sa dostala k šamanstvu a čo presne praktikuje. Reagovala aj na videá z internetu, ktoré sa jej týkajú, a vyjadrila sa napríklad aj k Miňovým videám, kde o nej rozpráva – vrátane toho, čo vlastne robila v garáži, ktorá kolovala po internete.

Starec in strašn zver je bengalska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Darja Čadež.

Dobra deklica in vile je sibirska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Saša Ambrožič.

Pametna lisica in pogumni jež je romunska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Romana Hafnar.

Lev in pogumni zajec je indijska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Ana Marija Miklavčič.

Zajec, kit in slon je bahamska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Danijela Dolinar.

Čudežno zrcalo je čilenska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Bernarda Potočnik.

Petelinček in bob je ruska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Tatjana Bertoncelj.

Lev in žolna je ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Anja Košir.

Vreča laži je japonska šaljiva pripoved. Povedala jo je knjižničarka Eva Šturm.

Kako so medved, volk in lisica kmetovali je finska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Darja Čadež.

Ko mah spregovori je belgijska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Bernarda Potočnik.

Šest medvedjih imen je sibirska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Saša Ambrožič.

Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."Moderuje Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."Moderuje Denisa Hopková.

Zakaj so nekatera drevesa vedno zelena je ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Romana Hafnar.

Car Trojan ima kozja ušesa je srbska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Tanja Erlah.

Vedno se veselim, ko obiščem meni drag zakonski par v majhni vasici, daleč od hrumečega mesta. Hiška je skrita med mogočnimi drevesi in na pragu me prijazno pozdravi lepa velika muca. Ko ostarela gospa odpre vrata, se ji na ustnicah izriše nasmeh, sklopi svoje od revme upognjene prste in pravi: A, vi ste. Kako lepo, da ste spet prišli. Odpelje me v kuhinjo, kjer je vedno toplo in prijetno, saj gospa kljub letom v štedilniku vztrajno kuri na drva in če je vse tiho, lahko slišiš, kako drva prasketajo na ognju. V drugi sobi leži njen mož, težek nepokreten bolnik, ki le včasih pride do kakšnih svetlih trenutkov in spregovori stavek ali dva. Ona pa je ob njem dan in noč. Povedala mi je, da se ni hotela preseliti v drugo sobo, saj tam ponoči ne bi slišala njegovega dihanja. Bolezen njenega moža zahteva precej strokovne nege in oskrbe, ona, vsa upognjena od revme, pa zanj skrbi z neskončno ljubeznijo, nežnostjo in toplim nasmeškom. Prav ta nasmešek je nekaj, kar razsvetli vso sobo, in moraš se nasmejati, saj se ti zazdi, da tako kot roke blažijo telesne bolečine, ta topli nasmeh blaži duhovne bolečine. Trpljenje je prekrito s tančico njene neizmerne ljubezni in vdanosti. Nima ne plače ne pokojnine, vendar je to, kar dela za svojega moža, vredno več kot vse bogastvo sveta. Ne vem, s čim si je mož, ki leži na bolniški postelji, zaslužil ljubezen svoje žene, vem pa, da ima privilegij, ki ga ne more kupiti niti kakšen milijonar. Žene, ki te ljubi in neguje, čeprav je že sama precej nemočna, se ne da kupiti! Ali jo dobiš ali pa ne boš nikoli vedel, kaj je prava ljubezen. Ob obisku tega ljubečega doma mi pride na misel ena od modernih popevk, ki poje o tem, kaj ljubezen je in kaj ljubezen ni. Na koncu pesem pravi, da je ljubezen to, da ostaneš z njo ali njim tudi, ko je star oziroma stara, ko ne veš več, kdo si in kaj si, a ti si vseeno tu, kajti ti veš, kdo je on in kaj je on. Ta topel domek na hribu iznad mesta mi govori prav o tem, kaj je ljubezen. Sto tisoč definicij, sto tisoč besed sem že prebrala, a vem, da nam še ni uspelo izreči največje globine ljubezni. Ta draga gospa pa mi pokaže, kaj je ljubezen brez besed s tem, da je ob svojem možu, da se ji zdi samoumevno, da ga niti ponoči ne zapušča, da posluša njegovo dihanje, tudi če on tega ne ve. To je ljubezen!

gospodarji časa je rusinska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Bernarda Potočnik.

Na Malem odru Mestnega gledališča ljubljanskega bo nocoj prva slovenska uprizoritev igre EX, sodobnega nemškega dramatika in režiserja Mariusa von Mayenburga. V igri se njeni protagonisti sprašuje ali so sprejemali prave življenjske odločitve, ali so te odločitve popolnoma dokončne in ali se da še kaj spremenit. Predstava Ex, v režiji Maruše Kink je del trilogije, kjer avtor v vsaki igri presprašuje partnerske odnose, ki prehajajo skozi različna obdobja in faze. Vsi Mayerburgovi junaki so srednjih let, srednjega sloja in srednje uspešni.

Zajec in los je pravljica ljudstva mansi iz Sibirije. Povedala jo je knjižničarka Tatjana Bertoncelj.

Lonec zelja je slovenska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Darja Čadež.

Poslušalka je prosila recept za piškote s čim manj sladkorja, torej za diabetike. Sestra Nikolina je povedala, da v vsakem receptu lahko zmanjšamo količino sladkorja. Če pa se odločimo za peko povsem brez sladkorja, piškot ne bodo taki, kot smo jih navajeni. Povedala je recept za piškote z zelo malo sladkorja. To so vanilijevi rogljički. Lahko jih pripravimo tudi brez jajc. Potrebujemo 25 dag masla, 10 dag sladkorja v prahu, ½ kg moke, 1 pecilni prašek, 1 vanilin sladkor, limonina lupina, 4 žlice mleka, 2 žlici kisle smetane, malo belega vina (če bomo delali brez smetane in vina, naj bo 6 žlici mleka). Maslo in sladkor dobro zmiksamo, dobiti moramo res kremasto maso. Dodamo mleko (in kislo smetano) in moko s pecilnim praškom ter arome in pustimo eno uro počivat (lahko tudi čez noč). Drugi recept: 25 dag moke, 14 dag masla, 6 dag sladkorja, 6 dag orehov, limonino lupino, cimet, ½ pecilnega praška, 2 žlici mleka in 1 jajce. Moko, pecilni prašek, limonino lupino, cimet in maslo zdrobtinimo z rokami, dodamo sladkor in mlete orehe (ali lešnike, mandlje) ter ostale sestavine in do konca zgnetemo testo. Tudi v tem primeru naj počiva. Tretji recept je ta t.i. mašinske kekse. Potrebujemo: 75 dag moke, ¾ pecilnega praška, 25 g masla, malo sladkorja, 3 jajca, kakšno žlico mleka, 2 žlici ruma. Naredimo dokaj krepko testo, ki ga nato oblikujemo s pomočjo ustreznega nastavka na mesoreznici.

Oslova jajca je slovenska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Eva Šturm.

Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.V podcaste sa ešte dozviete: aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a...

Čarovničin dvorec je kubanska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Anja Košir.

Zajec, vidra, opica in jezbec je japonska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Bernarda Buh.

Pred nami je sveto leto 2025. Slovenska škofovska konferenca je kot delegatko za našo krajevno Cerkev imenovala s. Boženo Kutnar. Povabili smo jo v naš studio, da bi nam pojasnila, zakaj je papež za temo tokrat izbral Romarji upanja. Povedala nam je tudi, kdaj se bo sveto leto začelo v Vatikanu in kdaj v Sloveniji ter kako lahko zraven sodelujete. Napovedali pa smo tudi izredno sveto leto 2033. Zakaj ravno takrat? Prisluhnite posnetku oddaje Iz življenja vesoljne Cerkve!

Naša gostja je bila slikarka, vrtnarka, klena Primorka Stanka Golob iz Baške Grape oziroma iz Grahovega ob Bači. Pred kratkim je imela v Gorici, v tamkajšnjem Kulturnem domu razstavo svojih slik, ki jih ustvarja iz različnih barv slovenskih peskov. Te nabira v rekah, potokih, na gorskih meliščih in kamnolomih po vsej državi. V pogovoru nam je razkrila, kako je prišla na to idejo in kako sploh nastane slika iz peska. Gostja je raziskala tudi zgodovino svoje družine po mamini in očetovi strani in jo objavila v mapi Slovenskega etnografskega muzeja. Povedala nam je, zakaj ji je bilo to pomembno.

Kako je jež pregnal lisico iz luknje je rezijanska ljudska pravljica. Povedala jo je Tatjana Šmid.

Mišji kralj je ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Neža Hribernik.

Kako je želva pekla kolačke je poljska ljudska pravljica. Povedala jo je knjižničarka Ana Marija Miklavčič.

Presne pred 20 rokmi sa mladá Prešovčanka prihlásila na prvú SuperStar. Katarína Koščová túto spevácku súťaž vyhrala a dnes sa živí hudbou. Vystupuje aj bez nároku na honorár, no zvažuje, komu pomáha. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Katarína Koščová sa ako skautka už v detstve naučila, že pomoc iným je jedna zo základných hodnôt a že silnejší zakaždým pomáha slabšiemu. Vzor videla aj vo svojej mame. Rodičia mali malý obchod, kde niektoré rodiny dostávali „na sekeru“ tašku s potravinami. „Videla som mamu, ako pomáha sociálne slabším rodinám. Povedala, že im treba pomôcť, lebo sa nedá inak. Skrátka, je tu napríklad sám otec s tromi deťmi, žena mu odišla a on sa nevie poriadne zamestnať. Treba mu pomôcť, a tak to budeme robiť,“ hovorí Katarína o výchove z domu.Dnes sama pomáha hudbou. V Prešove založila tradíciu benefičných koncertov a spieva na ďalších podobných akciách, nedávno napríklad na Orave, kde sa zbierali peniaze na bezpečný dom pre týrané ženy. „To je téma, keď poviem jednoznačne áno, keď nás zavolajú. Máme občianske združenia, ktoré veľmi radi podporujeme, lebo za nimi vidíme prácu a efektivitu. To je pre mňa dosť dôležité,“ vysvetľuje Katarína Koščová.V podcaste sa dozviete:· či by spievala radšej na plese alebo na charitatívnom podujatí,· akú najlepšiu vec pre seba urobila,· pri akej otázke o SuperStar sa jej ježia chlpy,· prečo na koncertoch rozpráva aj o aktuálnej situácii v krajine,· či pre svoje názory neprichádza o vystúpenia.Kto je Katarína KoščováVyštudovala odbor filozofia a estetika na Prešovskej univerzite. Spievať začala spolu so sestrou Veronikou. V roku 2005 vyhrala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, v diváckej ankete Slávik získala cenu Objav roka 2005 aj Cenu mesta Prešov. V súčasnosti vystupuje so svojím hudobným partnerom, klaviristom Danielom Špinerom. Ich najnovší album Krehkosť získal cenu Nahrávka roka v kategórii Folková hudba na Radio Heads Awards 2024. S manželom vychováva dve deti.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Today's episode is about protected primeval forests in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn new words related to forests. You will also learn how to say “I can't wait!“ in Slovak. At the end of this episode is my dialogue about primeval forests.Episode notesIn today's episode, I'm talking about protected primeval forests in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn new words related to today's topic. You will also learn how to say “I can't wait!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about primeval forests.Slovak lesson1. hodina prírodovedy (science class)2. dažďové pralesy (rainforests)3. listnaté lesy (deciduous forests)4. pralesy (primeval forests)5. magické miesta (magical places)6. časové kapsuly prírody (time capsules of nature)7. živé múzeá prírody (living museums of nature)8. rastliny a zvierata (plants and animals)9. budúce generácie (future generations)10. divoká príroda (wild nature)11. nedotknutá príroda (untouched nature)12. nedotknutá ľuďmi (untouched by humans)13. preskúmať prales (to explore the forest)14. Neviem sa dočkať! (I can't wait!)DIALOGUEMama: Ahoj zlatko, ako bolo dnes v škole?Táňa: Ahoj mami! Bolo to super, dnes sme sa na hodine prírodovedy učili o lesoch!M: Oh, to znie zaujímavo! Čo ste sa naučili o lesoch?T: Hovorili sme o rôznych typoch lesov, ako sú dažďové pralesy a listnaté lesy. Alenajúžasnejší bol prales!M: Och, pralesy znejú fascinujúco! Čo o nich povedala váša učiteľka?T: Povedala, že pralesy sú ako magické miesta, kde sú stromy naozaj, naozaj staré a sú tam stovky rokov!M: To znie magicky! Spomenula ešte niečo o pralesoch?T: Áno! Povedala, že sú tiež naozaj výnimočné, pretože ich ľudia príliš nezmenili, takže sú niečo ako časové kapsuly prírody!M: To je skvelý spôsob, ako o tom premýšľať! Pralesy sú ako živé múzeá prírody, ktoré zachovávajú to, čím boli lesy predtým, ako ich ľudia začali meniť.T: Áno, presne tak! A moja učiteľka povedala, že naše pralesy sú mimoriadne dôležité, pretože sú plné všetkých druhov rastlín a zvierat, ktoré nikde inde nenájdeme.M: Presne tak! Pralesy sú ako poklad biodiverzity s rastlinami a zvieratami, ktoré tam žijú po stáročia. Je také dôležité chrániť takéto miesta, aby si ich mohli vychutnať aj budúce generácie.T: Áno, myslím si, že je naozaj skvelé, že na svete sú miesta, kde je príroda stále divoká a nedotknutá ľuďmi. Taký prales chcem raz navštíviť!M: To znie ako skvelý nápad! Možno jedného dňa môžeme spolu preskúmať prales. Bolo by to ako vrátiť sa v čase a zažiť prírodu v jej najčistejšej podobe.T: To by bolo úžasné, mami! Neviem sa dočkať! Timestamps00:34 Introduction02:33 About primeval forests in Slovakia03:33 Fun fact 106:56 Fun fact 212:03 Fun fact 314:22 Slovak lesson20:37 Dialogue in Slovak 23:12 Dialogue with the English translation28:55 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Proti alergijam se lahko bojujemo različno – z izogibanjem alergenom, z imunoterapijo, pa tudi z zdravili v prosti prodaji in s tistimi na recept. O tem je strokovno podkovana predsednica Lekarniške zbornice Slovenije magistrica Darja Potočnik Benčič. V petkovem Svetovalnem servisu je odgovarjala na vprašanja. Povedala je tudi, kako si pri lajšanju znakov in simptomov alergij lahko pomagamo z domačo – naravno lekarno. Foto: Cvetni prah lilije NLZOH: Semafor obremenitve s cvetnim prahom v Sloveniji TUKAJ Želite prejemati SMS s povezavo do tedenske napovedi obremenjenosti zraka s cvetnim prahom? Pošljite ključno besedo CVETNIPRAH na 041 140 140. Od brezplačne storitve se lahko kadarkoli odjavite ali se ponovno prijavite. Dnevnik cvetnega prahu je brezplačna spletna aplikacija, ki je v pomoč alergikom pri samoopazovanju in beleženju simptomov alergijske bolezni TUKAJ

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

„Idem do toho, lebo to milujem“. Koľkí z nás majú ten luxus na takéto konštatovanie? Ak by sme však uvažovali ďalej, poctivo a sebakriticky, prišli by sme k inému konštatovaniu: že nepôjde to bez odvahy. Tento luxus si dopriala Nikola Richterová. Našla v sebe odvahu. Povedala si, že už nechce žiť v kolotoči povinností, ktoré časom prestávali dávať zmysel. Vystúpila z neho. V práci si zobrala neplatené voľno – či inak slovenskú podobu sabatikalu. A dala sa na hľadanie svojho ja, lebo ako píše: zabúdala som, kto som! A skončila – zas podľa toho, čo zaznačila na sociálne siete – spokojná, za polárnym kruhom, a to napriek tomu, že z pozície PR manažérky je z nej asistentka v reštaurácii v zasneženom Fínsku. S konštatovaním: „Som na seba fakt hrdá, že som aj napriek pochybnostiam šla podľa svojho vlastného vzorca – idem to toho, lebo to milujem.“Ako na to? V dnešnej uponáhľanej dobe, keď už zabúdame, kto vlastne sme? „Pre mňa bol sabatikal zlomový, lebo som si uvedomila, že dlhé roky som existovala bez toho, aby som si dopriala čas na zastavenie. Čas na to, aby som si uvedomila, ako sa mám, čo mám rada. Spätne som si uvedomila, že som sa vôbec nepoznala“, opisuje svoju skúsenosť s riešením vyhorenia Nikola Richterová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Idem do toho, lebo to milujem“. Koľkí z nás majú ten luxus na takéto konštatovanie? Ak by sme však uvažovali ďalej, poctivo a sebakriticky, prišli by sme k inému konštatovaniu: že nepôjde to bez odvahy. Tento luxus si dopriala Nikola Richterová. Našla v sebe odvahu. Povedala si, že už nechce žiť v kolotoči povinností, ktoré časom prestávali dávať zmysel. Vystúpila z neho. V práci si zobrala neplatené voľno – či inak slovenskú podobu sabatikalu. A dala sa na hľadanie svojho ja, lebo ako píše: zabúdala som, kto som! A skončila – zas podľa toho, čo zaznačila na sociálne siete – spokojná, za polárnym kruhom, a to napriek tomu, že z pozície PR manažérky je z nej asistentka v reštaurácii v zasneženom Fínsku. S konštatovaním: „Som na seba fakt hrdá, že som aj napriek pochybnostiam šla podľa svojho vlastného vzorca – idem to toho, lebo to milujem.“Ako na to? V dnešnej uponáhľanej dobe, keď už zabúdame, kto vlastne sme? „Pre mňa bol sabatikal zlomový, lebo som si uvedomila, že dlhé roky som existovala bez toho, aby som si dopriala čas na zastavenie. Čas na to, aby som si uvedomila, ako sa mám, čo mám rada. Spätne som si uvedomila, že som sa vôbec nepoznala“, opisuje svoju skúsenosť s riešením vyhorenia Nikola Richterová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Povedala som si, že sme z môjho pohľadu v takej situácii, že fakt to vyzerá, že to ten Smer môže na Slovensku vyhrať. Pre mňa je to veľmi nebezpečné. To akým spôsobom komunikujú svoj program, to akým spôsobom vystupujú, akým spôsobom sa šíri agresivita, ako to legitimizujú. A ja sa strašne bojím čo sa udeje, ak by Smer zasa vyhral. V zásade jediná demokratická strana, ktorá dlhodobo má našliapnuté, že by ich mohla poraziť je PS. Takže to bolo veľmi pragmatické rozhodnutie," hovorí speváčka Katka Koščová o hejte, ktorá jej prišiel po tom, čo povedala koho bude voliť vo voľbách. "Neviem si predstaviť, že ak by mi niekto povedal, že volí Smer, tak by som mu priala smrť detí. Neviem si taký svet predstaviť. Zaujímavé je sledovať, že keď to človek zablokuje, tak oni si myslia, že majú právo prísť do môjho priestoru a vykydať tam všetku svoju zlosť a agresivitu. A že ja nemám čo vlastne zakazovať im hovoriť svoj názor, lebo žijeme v demokratickej krajine. Nech sa vyjadrujú vo svojom priestore, ale toot je môj priestor. Tí ľudia majú pocit, že môžu prísť do mojej obývačky a vygrcať sa tam. A ja im mám čo, zatlieskať teraz?" dodáva Koščová. Ako sa rozhodovala, či sa ozve pred voľbami? Zvažovala, že jej môže prísť hejt? Vieme diskutovať? A prečo je bulvár posadnutý tým ako vyzerá? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so speváčkou Katkou Koščovou. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

1. Aj prezidentka je len človek. 2. Politický a umelecký gýč Borisa Kollára. 3. Naháňali ste miesto v škôlke? Pripravte sa, že tak to bude aj s gymnáziom.

Dolores Sirman je predsednica društva za slovenski jezik in kulturo Qld ali (Slovenian Language and Culture Association Qld), kratica SLCA. Povedala je kaj pripravljajo v prihodnje, posebno o učenju slovenskega jezika.

1. Matovičov festival sa neskončí, Čaputová asi nemá plán B. 2. Pravdepodobne budeme mať zbabelého premiéra. 3. Do rozpočtu príde o pol miliardy menej.

FEJMRČ! : fejmici.si Vaše težave: podcast.fejmici@gmail.com Poljubna enkratna donacija na: https://tinyurl.com/y2uyljhm Mesečna finančna podpora možna na: 3€ - https://tinyurl.com/yxrkqgbc 5€ - https://tinyurl.com/y63643l5 8€ - https://tinyurl.com/y62ywkmt Motitelja: - Gašper Bergant https://www.gasperbergant.si https://www.instagram.com/gasper.bergant/ - Žan Papič https://www.zanpapic.si https://www.instagram.com/zanpapi/ Produkcija: warehousecollective https://www.warehousecollective.si Grafična podoba: Artex https://www.facebook.com/artextisk

Za čo ste sa prezliekali na karneval, keď ste boli deti? Je toto terapeutická otázka? Skôr nás zaujíma, ktoré naše detské masky by sme vedeli preniesť do terajšieho sexlife. Muchotrávka