Podcasts about potenci

Čtení s Respektem #12 s Kristinou a Stanislavem Fortovými, Janem Pačesem a Martinem Uhlířem o umělé inteligenci, která urychluje evoluci, regulacích i virech navržených v garáži nad knihou Nezadržitelná vlna. Moderuje Štěpán Sedláček.Valí se na nás další nezadržitelná vlna inovací, tentokrát podnícených rozvojem pokročilé umělé inteligence, ale také biotechnologií. Potenciální přínosy i rizika souvisejících objevů vyplývajících ze spojení sil AI a syntetické biologie nemají obdoby. Můžou zásadně proměnit fungování a směřování společností, firem a států. S úpravou genetických informací je ovšem ve hře i podoba života jako takového. Optimistický i varovný popis některých zásadních výzev ve stínu tohoto technologického vývoje nabízí nová kniha Nezadržitelná vlna: Technologie, umělá inteligence, moc a největší dilema 21. století (Audiolibrix). Jejími autory jsou britský spisovatel a výzkumník Michael Bhaskar a Mustafa Suleyman, který spoluzaložil společnost DeepMind a dnes vede Microsoft AI. Jaké revoluční změny v pozitivním i negativním smyslu nové technologie můžou způsobit? Co už dnes pokročilá AI umí mimo jiné na poli biologie? Je naznačený vývoj skutečně nezadržitelný? A jak lze přicházející vlnu nejlépe usměrnit či regulovat? Nejen o tom debatoval na Čtení s Respektem v Antikvariátu Dejvického divadla Štěpán Sedláček s analytičkou a odbornicí na regulace AI Kristinou Fort, expertem na AI a vývojářem velkých jazykových modelů Stanislavem Fortem, bioinformatikem a genetikem Janem Pačesem a vědeckým novinářem Martinem Uhlířem. Úvodní ukázku z knihy přečetla dramaturgyně Dejvického divadla Marta Ljubková. K tématu debaty doporučujeme také článek: Nejbližší roky rozhodnou, zda bude člověk pastýřem umělé inteligence, nebo naopak

⚠️⚠️Obchodujte se mnou živě v uzavřené skupině: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.tradesmart.cz/zive/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⚠️⚠️ Vysílám živě každý týden. ✅ Získáte přístup k mým portfoliím, kde obchoduji živě s více jak 23 mil. Kč, přístup k mému soukromému watchlistu, analýzám a notifikacím na nové obchody. ✅✅✅ Odkazy na kurzy ✅✅

Premiér Fico vyhlasuje, že vláda nemá žiaden korupčný škandál. Nie sú to ani eurofondy investované podľa všetkého do súkromných haciend vplyvných ľudí okolo Smeru. A prečo sa na to neprišlo skôr, už za vlády protikorupčného premiéra Matoviča, či potom aj Hegera a Ódora?Smer, Hlas aj SNS sa v prieskumoch prepadli. Opozičné strany ich už predbiehajú. Hovoria o spolupráci, no navzájom sa vymedzujú a podpichujú. PS a SaS by radšej ako s Matovičom vládli s Demokratmi, no tí sú stále pod hranicou zvoliteľnosti.Nie je ich volanie po predčasných voľbách predčasné? Poučili sa už z vlastných chýb a z toho, že si nedokázali udržať svoje vlády? A pomáha im v tom aj samotná vláda vilami v Chorvátsku, či vyhrážkami aktivistom, keď jedného z nich s valaškou v ruke už stíha polícia? A čo pre Slovensko znamenajú cesty premiéra za vojnovým agresorom Putinom či jeho odmietanie očkovania a pandemickej zmluvy? Prečo opozícia nemá tieňovú vládu a nerobí spoločné tlačovky a čo by robila inak?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Systém přijímacího řízení na střední školy je kritizován ze všech stran. Pomohlo by, kdyby se nejprve všichni žáci skládali zkoušky a až následně by s rodiči vybírali školy? „Ano, máme děti, které se nikdy nedozvědí svůj studijní potenciál,“ souhlasí pro Český rozhlas Plus Jiří Nantl (ODS), náměstek ministra školství. „Mysleme na učitele, pokud žáci napíšou v lednu přijímačky, co budou dělat zbytek roku?“ kritizuje nápad Jiří Zajíček, šéf Asociace středních průmyslových škol.

Systém přijímacího řízení na střední školy je kritizován ze všech stran. Pomohlo by, kdyby se nejprve všichni žáci skládali zkoušky a až následně by s rodiči vybírali školy? „Ano, máme děti, které se nikdy nedozvědí svůj studijní potenciál,“ souhlasí pro Český rozhlas Plus Jiří Nantl (ODS), náměstek ministra školství. „Mysleme na učitele, pokud žáci napíšou v lednu přijímačky, co budou dělat zbytek roku?“ kritizuje nápad Jiří Zajíček, šéf Asociace středních průmyslových škol.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Viceprezidentka Hospodářské komory Jana Havrdová si v Press klubu pochvaluje šikovnost českých podnikatelů a popisuje v čem vězí. Negativem a nejen české společnosti je nedostatek pohybu. Každé dítě by se mělo hýbat alespoň hodinu denně, ale 80 % z nich to nesplňuje.

Krievijas un Ukrainas potenciālās sarunas Turcijā. Tramps devies uz Tuvo Austrumu reģionu. Izraudzīts jaunais pāvests. Kardinālu Robertu Frensisu Prevostu turpmāk pazīsim kā pāvestu Leonu XIV. Aktualitātes analizē Latvijas Ārpolitikas institūta direktors Kārlis Bukovskis un politologs Andis Kudors. Prezidenta Trampa "zelta maršruts" 13. maijā Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps uzsāka savu pirmo nozīmīgo ārvalstu turneju, ierodoties Saūda Arābijas galvaspilsētā Rijādā. Faktiskais Saūdu monarhijas valdnieks – kroņprincis Muhammeds – sagaidīja nozīmīgo viesi pie lidmašīnas trapa. Laikam gan nav otra valsts galvas, kuru ar pašreizējo Baltā nama saimnieku saistītu tik ilga savstarpēja politiska un finansiāla atbalsta vēsture. Tramps amortizēja amerikāņu likumdevēju niknumu pret Muhammedu pēc publicista Džmala Kašogi noslepkavošanas, kam pavēli diezgan nepārprotami bija devis kroņprincis, savukārt pēc 2021. gada 6. janvāra Kapitolija demolēšanas, kad Trampu klans ASV biznesa aprindās bija kļuvis par izraidītajiem, Saūdu karaļnams ar gatavību iesaistījās daudzmiljonu kopprojektos. Prese prezidenta tūres sakarā uzskaita viņa ģimenes biznesa intereses visās apmeklējamajās valstīs, kamēr Baltais nams steidz noliegt jebkādas aizdomas par interešu konfliktu. Biznesa sakari, investīcijas – tāds ir tūres pamatakcents. Avioindustrija, kodolenerģētika, mākslīgais intelekts, militārā ražošana. Delegācijas sastāvā ir Īlons Masks un vēl pāris desmiti nozīmīgu investīciju, digitālo tehnoloģiju u.c. kompāniju vadītāju. Šodien, 14. maijā, Rijādā Trampam cita starpā paredzēta tikšanās ar jauntapušā Sīrijas režīma līderi Ahmedu aš Šarā, kuram prezidents, visdrīzāk, pavēstīs par Asada diktatūras laikā noteikto sankciju mīkstināšanu. Tālākais Baltā nama saimnieka ceļš vedīs uz Kataru, kuras varasvīri esot sadomājuši uzdāvināt viesim jaunu prezidenta aviolaineri, iekārtotu ar austrumu šeiha cienīgu vērienu un stilu. Šī ekstravagantā velte jau sacēlusi pamatīgu troksni Amerikā, jo opozīcijas un arī dažu valdošās partijas pārstāvji to uzlūko kā klaju korupciju. Visbeidzot pēdējais plānotais vizītes punkts ir Apvienotie Arābu emirāti. Tā vien šķiet, ka Tramps apzināti met līkumu reģiona sāpīgajiem krīžu punktiem. Viņa maršrutā nav Izraēlas, kuras problemātika šķiet teju pagaisusi no Ovālā kabineta dienaskārtības. Nav plānota arī pietura Omānā, kur jau kādu laiku risinās Savienoto Valstu un Irānas delegāciju sarunas par Irānas kodolprogrammas likteni. Tiesa, kad aktualizējās iespēja, ka ceturtdien, 15. maijā, Stambulā varētu tikties Volodimirs Zelenskis un Vladimirs Putins, Tramps izteicās, ka arī varētu tur iegriezties un piebiedroties sarunai. Tomēr pagaidām nekas neliecina, ka minētā karojošo valstu līderu tikšanās tiešām varētu notikt. Izaicinājumu domino Kā zināms, pirms t.s. Uzvaras dienas svinēšanas Krievijā tās vadonis Vladimirs Putins nāca klajā ar priekšlikumu trīs dienu ilgai uguns pārtraukšanai, uz ko no Kijivas sekoja atbilde, ka neredz tam jēgu. Tā vietā Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis ierosināja noslēgt trīsdesmit dienu pamieru, kas būtu reāls pamats miera sarunu uzsākšanai. Tomēr Kremlim šobrīd acīmredzot šķiet parocīgāk turpināt karadarbību, tai skaitā Ukrainas civiliedzīvotāju slepkavošanu. 10. maijā Kijivā ieradās četru Ukrainas sabiedroto – Francijas, Lielbritānijas, Polijas un Vācijas – valdību vadītāji, un šīs tikšanās rezultāts bija sestdien izskanējusī kategoriskā prasība Krievijai: līdz pirmdienas vakaram pārtraukt uguni vai arī rēķināties ar jaunām nopietnām sankcijām. Par šo pozīciju telefoniski esot informēts arī prezidents Tramps, kurš tai piekritis. Kremļa reakcija bija prognozējama – runasvīrs Dmitrijs Peskovs intervijā telekanālam CNN paziņoja, ka viņa valdība nepakļaušoties kādiem ultimātiem. Tomēr svētdienas, 11. maijā, vakarā sekoja Maskavas atbildes gājiens – Vladimirs Putins nāca klajā ar ierosinājumu bez iepriekšējiem nosacījumiem sākt tiešas sarunas starp Krievijas un Ukrainas pārstāvjiem. Sarunām būtu jāsākas 15. maijā Stambulā, pie kam Krievija tās traktē kā turpinājumu 2022. gadā notikušajam sarunu posmam, kurā Kremlis faktiski izvirzīja Ukrainai kapitulācijas prasību. Ar līdzīgiem uzstādījumiem plānoto sarunu sakarā jau nācis klajā Krievijas ārlietu ministra vietnieks Sergejs Rjabkovs. Tomēr arī Putina sarunu piedāvājums nepalika pēdējais. Gluži kā domino spēlē puses liek galdā arvien jaunus priekšlikumus, un pirmdien prezidents Zelenskis paziņoja, ka labprāt tiksies ar Putinu, ja vien Krievijas diktators pats ieradīsies Stambulā. Izpaužoties šai ziņai, par savu iespējamo klātbūtni izteicās arī prezidents Tramps. Jau iepriekš tika pieteikts visai respektabls Savienoto Valstu delegācijas sastāvs – uz Stambulu plāno doties valsts sekretārs Marko Rubio un īpašie sūtņi Stīvs Vitkofs un Keits Kellogs. Šobrīd gan nekas neliecina, ka Putins tiešām būtu gatavs rīt ierasties Turcijā, savukārt prezidents Zelenskis paziņojis, ka ar kādu zemāka ranga Krievijas pārstāvi sarunas nevedīs. Habemus papam 8. maijā biezu baltu dūmu vērpetes no Siksta kapelas skursteņa pavēstīja, ka Romas Katoļu baznīcas galva, 267. pēc skaita, ir izraudzīts. Par jauno pontifiku kļuvis kardināls, kura vārds nefigurēja iepriekš publiskotajos ticamāko kandidātu sarakstos – Roberts Frensiss Prevosts, līdzšinējais Vatikāna Latīņamerikas lietu komisijas un Bīskapu lietu dikastērijas, respektīvi, par bīskapu iecelšanu atbildīgās institūcijas vadītājs. Turpmāk mēs viņu pazīsim kā pāvestu Leonu XIV. Viņš ir pirmais Romas pāvests, kurš dzimis Savienotajās Valstīs un ir ASV pilsonis, otrais pēc sava priekšgājēja pāvesta Franciska, kurš dzimis Jaunajā pasaulē, un otrais, kuram dzimtā ir angļu valoda. Dzimis Čikāgā 1955. gadā, lielu līdzšinējā mūža daļu priesteris Prevosts pavadījis Dienvidamerikas valstī Peru, vispirms astoņdesmito gadu otrajā pusē vairākus gadus kalpodams kā Svētā Augustīna ordeņa misionārs, bet no 2014. līdz 2023. kā Čiklaijo provinces bīskaps. Starplaikā viņš darbojās minētā ordeņa amatos dzimtajā Čikāgā, līdz 2001. gadā tika ievēlēts par ordeņa galvu – ģenerālprioru. Kā zināms, savu amata vārdu pāvesti izvēlas paši, un izvēles motīvs parasti ir kāda priekšgājēja personība, kas jaunajam pontifikam šķiet iedvesmojoša un atdarināšanas cienīga. Kā var lasīt medijos, Leonam XIV tāds ir pirmām kārtām 19. gadsimta pēdējās desmitgadēs valdījušais Leons XIII – pāvests, kurš tiecās tuvināt katoļu baznīcu sava laika sociālo problēmu risināšanai. Aktīvi oponēdams tolaik popularitāti gūstošajam marksismam, Leons XIII tajā pat laikā aicināja apzināties zemāko šķiru ļaužu cilvēcisko vērtību, pieprasīja cieņpilnu attieksmi pret ikvienu sabiedrības locekli, kļūdams par vienu no kristīgās demokrātijas virziena idejiskajiem pamatlicējiem. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Koniec dodávok ruského plynu, ropy či jadrového paliva. Európska únia predstavila plán, ako sa chce odtrhnúť od ruských fosílnych palív a prestať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine. Práve cez nákup ropy či plynu totiž únia Putinovi len minulý rok poslala vyššie čiastky než bola samotná pomoc Ukrajine. Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich. Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií. Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. „Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár. Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti. „Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva. Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív ​​​​​​​3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu? 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte 17:58 Čo je tieňová flotila 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe 23:02 Obavy z vysokých cien plynu 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa 31:05 Alternatívne jadrové palivá 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V radioporadně nás čeká velice zajímavé téma, tím je hledání nové práce. Jak uspět u výběrového řízení? Podíváme se na problém z obou stran, tedy jak z pohledu zájemce o zaměstnání, tak ze strany zaměstnavatele. Protože není jednoduché najít spolehlivé pracovníky.

¿Sentís que trabajás todo el día y no avanzás como querés? Hoy arrancamos la serie basada en Buy Back Your Time de Dan Martell, donde te muestro el error más caro que está drenando tu tiempo y tu energía: trabajar sin estrategia real. Te voy a enseñar cómo calcular tu valor hora, eliminar tareas basura y empezar a recuperar tu tiempo para enfocarte en lo que realmente dispara tus ventas y tu negocio.  

Prvým hosťom v novej relácii Za hranicou bol analytik a zakladateľ spoločnosti GeopoLytics Jozef Hrabina. Témou bola najmä Ukrajina. V dnešnej epizóde sa dozvieš, aké sú vzťahy Ruska a Číny, a že vôbec nie sú také priateľské, ako si na Západe myslíme. Hovorili sme aj o stave na ukrajinsko-ruskom fronte, kde to vyzerá, že Rusom došla para a Ukrajinci nechcú útočiť. S hosťom sme prebrali aj kondíciu ruskej ekonomiky a ako vyzerá biela, šedá a čierna oblasť v súvislosti s ruskými financiami.

„Potenciál očkování je úplně jinde, než vidíme na proočkovanosti populace v České republice,“ říká v podcastu Zdravé Zprávy výkonný ředitel Asociace inovativního farmaceutického průmyslu [AIFP] David Kolář.  / Více již brzy na www.zdravezpravy.cz !!!

Navyšovanie platov lekárov, ale aj ďalšieho zdravotníckeho personálu bolo témou posledných mesiacov. Koncom decembra dokonca hrozilo, že lekári kvôli neochote vlády pristúpiť na valorizáciu dohodnutú ešte za čias Matoviča, podajú hromadné výpovede. Aj keď k dohode nakoniec došlo, problém, ktorý bude mať Slovensko s nedostatkom zdravotníkov to nerieši. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí hlavne o nedostatku sestier. „Ich počty začnú klesať už po roku 2030 a v roku 2035 bude pokles pomerne výrazný. O pätnásť rokov nám bude chýbať asi päťtisíc sestier, o dvadsať rokov približne sedemtisíc a o dvadsať päť rokov asi desať až jedenásťtisíc sestier, čo je pomerne veľa, keďže počet pacientov bude stále rásť,“ vysvetľuje Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Problém treba podľa nej riešiť komplexne, vrátane využitia aktuálnych populačne silných ročníkov. Potenciál otvoriť nové triedy na zdravotníckych školách je podľa nej na ôsmich miestach v rámci krajiny - v Trenčíne, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, v Košiciach a Michalovciach. Len tieto triedy navyše by dokázali vygenerovať asi 200 absolventov práve v čase, kedy by počet sestier v systéme začal viditeľne klesať. „Priestor tu je a treba to riešiť čo najskôr,“ dodáva Múčka. So starnúcim obyvateľstvom sa navyše musíme pripraviť na zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť. Dnes totiž platíme približne 5,8 percenta HDP ročne na zdravotníctvo. Do roku 2040 tieto výdavky spoločne s výdavkami na dlhodobú starostlivosť vzrastú o 1,5 percenta HDP. A to z dôvodu starnutia obyvateľstva. „Zdravotná starostlivosť o päťdesiatročného človeka stojí približne dvakrát toľko ako starostlivosť o dvadsaťpäť ročného. Keď sa pozrieme na sedemdesiat až osemdesiatročného pacienta, náklad je až štvornásobný,“ vyratúva Múčka. Zvládne takéto niečo slovenské zdravotníctvo, ktoré je už aj tak v katastrofálnom stave? A čo všetko treba zmeniť, aby vôbec mal kto starnúce Slovensko ošetriť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. ​V rozhovore sa dozviete: 2:08 Čo dnes definuje počet lekárov. 4:55 Ako sa počet lekárov zmení v najbližších 10 rokoch. 8:30 Prečo fakulty uprednostňovali zahraničných medikov. 10:22 Prečo chcú niektoré fakulty od dohody s vládou odstúpiť. 13:41 Pravdepodobnosť návratu medikov z Čiech. 16:58 Aktuálne počty zdravotných sestier. 21:11 Kedy budeme mať nedostatok sestier. 21:55 Väčší záujem študovať za zdravotnú sestru/brata. 25:30 Koľko vyštudovaných sestier toto povolanie robí. 27:52 Začlenenie sestier z Ukrajiny na pracovný trh. 32:36 Výpadok sestier v praxi. 34:03 Zvýšenie nákladov na zdravotníctvo. 35:32 Ako problém so sestrami a lekármi riešia v zahraničí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Host pořadu Jak to vidí…, hudebník Jiří Hlaváč, posluchače provede zákulisím příprav mezinárodní hudební soutěže v rámci festivalu Pražské jaro. Jakým způsobem probíhá výběr porotců? A co si hudebník myslí o plánované stavbě Vltavské filharmonie?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Český kosmický průmysl má krátkou historii, ale velkou přidanou hodnotu a úspěšné postavení v evropském kontextu, podílí se i na těch nejambicióznějších vesmírných projektech. Pro další rozvoj tohoto odvětví je klíčová podpora státu a také rozšíření akademických oborů se zaměřením na vesmírné technologie. Brněnské VUT proto před třemi lety otevřelo nový studijní program Space Applications. Jeho garant Tomáš Götthans se ve studiu Hospodářských novin sešel se zástupci firem, aby diskutovali o dalších příležitostech tohoto sektoru.

Bevásárlólista 8x26 (117 perc)Résztvevők: Mátrai Márk (xfb Analytics), Béres AttilaTémáink voltak:2:51 Kiesés a BL-ből, vereség a Wembley-ben.11:30 Kik érkezhetnek nyáron?12:39 Trent, Mo, Virgil helyzete. Hogyan pótolod Trentet? Amikor nem lehet egy Real Madriddal versenyezni.23:10 Trent egy abszolút unikális játékos.28:15 Opciók Trent helyére.31:55 Mennyiben függ a nyári balbekk-igazolásunk személye Trent esetleges távozásától?34:21 Balbekk-jelöltek.39:00 Kerkez Milos. Mennyire fontos a balbekk-poszt? Mik Milos legnagyobb erősségei?52:08 Jorrell Hato esetleg opció lehetne?56:16 Potenciális középhátvéd-jelöltek.1:03:17 Védekező középpályások, akik kiszemeltek lehetnek.1:11:48 Lehetséges csatárigazolások.1:14:02 Jobb oldali támadó-jelöltek.1:24:06 Bal oldali támadó-jelöltek.1:32:30 Ki legyen az új középcsatárunk? Álvarez, Ekitiké, Isak, Gyökeres vagy esetleg Joao Pedro?1:44:50 Darwin, Lucho, Diogo, Mo: ki megy, ki marad nyáron? Márk pozitív gondolatai a szezonhajrá előtt.1:49:40 Márk élményei Michael Edwardsszal és Ian Grahammel. Köszönjük az Imitationnek az intrót és az outrót, amely Bulcsúék új, Time Rhymes című albumáról szól.Spotify-link: open.spotify.com/album/2aidifPV5U26W0kKzEHqe3⁠⁠Patreon-oldalunkon, ahol feliratkozhatsz a hírlevélre, és elérheted a Hátország podcast felvételeit: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠www.patreon.com/poolbaratok⁠⁠⁠⁠⁠⁠Facebook-oldalunk: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠www.facebook.com/poolbaratokpodcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠Discord-szerverünk: https://discord.gg/BMPTnbrz

Nesen medijos izskanēja ziņas par autobusa lieluma asteroīdu, kas nākotnē varētu ietriekties zemeslodē. Lai arī šobrīd NASA ir izslēgusi šādu scenāriju, nav solīts, ka nākotnē šādi potenciāli bīstami kosmosa ķermeņi nevarētu skart mūsu planētu. Kādas sekas tas radītu un kā varam zināt asteroīdu trajektoriju? Par to studijā saruna ar IT speciālistiem, astronomijas entuziastiem Raiti Misu un Intu Ķešānu, kā arī sazināmies caur Zoom ar "StarSpace" observatorijas saimnieci Annu Ginteri. Skatot līdz šim uzņemtos attēlus ar Marsa pavadoņiem, kļūst skaidrs, ka tie nevarētu piedalīties debess objektu skaistumkonkursā – neregulāras formas, punaini un ar iedobumiem, pēc izskata tie vairāk līdzinās kartupelim, ne Mēnesim, ja gribam vilkt paralēles ar Zemes dabisko pavadoni. Šos abus pavadoņus atklāja amerikāņu astronoms Asafs Holls 1877. gadā, un tā kā Marss ir kara dievs romiešu mitoloģijā, jeb Arejs – sengrieķu mitoloģijā, tad, skatot seno grieķu mītus par Areja pēcnācējiem, šos pavadoņus Holls nosauca Areja dēlu vārdos – Foboss (bailes) un Deimoss (šausmas). Bet patiesībā šie debess objekti ir  miermīlīgi un nekaitīgi. Ar Deimosu un Fobosu raidījumā iepazīstina Latvijas Astronomijas biedrības pārstāvis Mārtiņš Gills. Kā varam lasīt tīmekļa vietnē astronomijas interesentiem „Starspace”, paņemot abu pavadoņu paraugus, ticis konstatēts, ka pavadoņu virsma ir ļoti tumša un tā atstaro tikai 5–7 % no saņemtās gaismas. To pamatsastāvā konstatēti primitīvi oglekļa savienojumi, kuru izcelsme ir meklējama asteroīdu joslas tālākajos apgabalos. Velkot paralēles ar Zemes pavadoni Mēnesi, arī Foboss un Deimoss Marsam ir pagriezuši tikai vienu pusi un abi atšķirīgu ātrumu uzlec un noriet. Kosmosa iekarotāju plānos ir nākotnē šos pavadoņus, konkrēti lielāko – Fobosu (aptuveni  Cēsu izmērā) –, izmanot kā dabisku vilcējspēku, nogādājot  kravas  turp un atpakaļ no Marsa.     

Jak se vyvíjí zisky amerických a evropských společností? Analytici J.P. Morgan očekávají, že americké firmy překonají evropské konkurenty v letošní výsledkové sezóně. Zatímco USA mají nastavená nižší očekávání, evropské akcie čelí větším výzvám. Jak tuto situaci vnímám jako investor? Proč stále preferuji americký trh a kam aktuálně diverzifikuji své private equity investice? Podívejte se na moje investiční úvahy a strategie.

Kazatel: Matthew SmithUdálost: Nedělní shromážděníDatum: 16.2.2025Text: Titovi 2, 3

Potenciál stejnověkých monokultur a pasečného hospodaření z našich lesů mizí spolu s klimatickou stabilitou. Nedávné období pěti let sucha skončilo kůrovcovou kalamitou na velké části Česka. Lesy, které odolají výkyvům počasí, stresu ze sucha i škůdcům, jsou druhově i věkově pestré a vychovávají se výběrným způsobem. Jedním z takových modelů je Dauerwald – les trvale tvořivý. V lese probíhají soustavné probírky i zmlazení a nikdy nevznikne holina.

Potenciál stejnověkých monokultur a pasečného hospodaření z našich lesů mizí spolu s klimatickou stabilitou. Nedávné období pěti let sucha skončilo kůrovcovou kalamitou na velké části Česka. Lesy, které odolají výkyvům počasí, stresu ze sucha i škůdcům, jsou druhově i věkově pestré a vychovávají se výběrným způsobem. Jedním z takových modelů je Dauerwald – les trvale tvořivý. V lese probíhají soustavné probírky i zmlazení a nikdy nevznikne holina.Všechny díly podcastu Podhoubí můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Je jedním z nejmladších profesorů ekonomie v Česku a také jedním z největších expertů na kryptoměny a decentralizované finance. Ladislav Krištoufek v podcastu Crunch s Čestmírem Strakatým hodnotí plány guvernéra Aleše Michla na zavedení krypta do rezerv ČNB. „Můj pohled je, že bitcoin by mohl být součástí devizových rezerv a pokud tedy, tak by měl být ale malou částí. Způsob, jak to bylo prezentované, mi ale nepřišel úplně šťastný,“ komentuje ekonom Krištoufek Michlův krok.Je meme coin znovuzvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa podvod? Jakou roli v rozvoji kryptoměn hraje lidská hamižnost a honba za zisky? Bude krypto tématem letošních českých voleb? A co brzdí českou vědu?

Jēkabs Grinbergs ir fiziskās sagatavotības un augstu sasniegumu sportā treneris. Viņa ikdiena paiet sporta un veselības centrā Vantis, kur viņš strādā gan ar aktīva dzīvesveida cienītājiem, gan ar Latvijas sporta elites sportistiem, kuriem viņš palīdz sasniegt jaunas virsotnes.Šajā sarunā Jēkabs dalās savā pieredzē par cilvēka ķermeņa biomehāniku, traumu profilaksi un rehabilitāciju. Viņam patīk iedziļināties cilvēka kustību un sportošanas problēmās, atrast to cēloņus un izvēlēties piemērotāko veidu, kā cilvēkam sasniegt savus sporta vai aktīva dzīvesveida mērķus.Izjautāju Jēkabu par potenciālu sasniegumiem sportā vai aktīvā dzīvesveidā. Viņš parādīja piemērus fiziska diskomforta un ierobežojumu mazināšanai, lai cilvēkam ir vairāk iespēju uzlabot savu fizisko formu un brīvi nodarboties ar sportu, kas patīk.Par šīs epizodes atbalstu īpašs paldies podmedia.lv, kas ir profesionāla režisoru un žurnālistu komanda, kuri tev palīdzēs izveidot savu podkāstu, kas atšķirs tevi no pārējiem nozares spēlētājiem un piesaistīs daudz jaunu klientu tavam biznesam. Piesakies podmedia.lv uz īsu sarunu ar viņiem un pavisam drīz tev būs savs podkāsts, kas palīdzēs sasniegt tavus biznesa mērķus.Vairāk informācijas ir sarunas lapā.SARUNAS PIETURPUNKTI:0:00 Ievads5:05 Kāda loma ir trenerim augstu sasniegumu sporta pasaulē9:36 “Kad mēs cenšamies kontrolēt kaut ko pārāk daudz, mēs radām negatīvu efektu. Ja mēs būtu atslābināti, viss būtu pilnīgā kārtībā.”16:23 Kam pievērst uzmanību, ja skrienot sāp ceļi20:20 Kā notiek skriešanas tehnikas koriģēšana24:45 Ko cilvēki nezina par elpošanu sportošanas laikā29:39 Lietas, kam pievērst uzmanību, ja skrienot gadās iedzīvoties traumās32:25 Kas ir pasīvie un kas - aktīvie audi34:33 Kādos gadījumos ir prātīgi pielietot muskuļu elektrostimulāciju38:38 Kad pēc gūtas traumas bailes traucē atgriezties pie iemīļotā sporta veida 45:07 Mācību process un valodas, kādā veidā sev kaut ko iemācīt48:16 Kā, mācoties kaut ko jaunu, maksimāli izvairīties no iespējamām kļūdām51:20 Jēkabs Grinbergs. Mehāniķis. Ne automašīnai, bet cilvēka ķermenim1:00:19 Podmedia.lv piedāvājums palīdzēt tev izveidot savu podkāstu1:01:22 Kustība kā neiromuskulārs process1:06:06 Kā praktiski izskatās trenera palīdzība augsta līmeņa sportistiem dažādos sporta veidos1:11:45 Sporta zinātnes apgūšanas specifika ASV un Spānijas universitātēs1:15:01 Augstākais mērķis un misija, ko treneris Jēkabs Grinbergs cer sasniegt Latvijā1:21:29 Eksperiments ar elektromehānisko rezervi1:23:15 Lielas ambīcijas un cēli mērķi – darbs sporta un veselības centrā “Vantis”1:29:37 Ko darīt, ja nedzīvo Latvijā, bet konsultāciju gribas1:36:34 Darīt tāpēc, ka jādara1:42:57 Zinātnisks izskaidrojums, kādēļ aukstumpeldes ir vērtīgas gan veselībai, gan liekā svara samazināšanai.

„Existuje Bulletin atomových vědců, který je vydáván od roku 1947, kde jsou imaginární apokalyptické hodiny, které ukazují křivku, do jaké míry se blížíme jaderné apokalypse. V posledních letech tam přibyla klimatická změna a devastace informačního prostoru,“ říká neuropatolog a spisovatel František Koukolík v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 24.01.2025, www.RadioUniversum.cz

celé epizody a jiný bonusový obsah

Ukrajina se brání ruské agresi téměř čtvrtým rokem, i nadále trvá izraelsko-palestinský konflikt, v Sýrii padl režim Bašára Asada a blíží se nástup staronového prezidenta USA – Donalda Trumpa. Jak se v roce 2025 bude vyvíjet dynamika světa? Současnou situaci komentuje Vlastislav Bříza, expert na mezinárodní vztahy a bezpečnost.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ukrajina se brání ruské agresi téměř čtvrtým rokem, i nadále trvá izraelsko-palestinský konflikt, v Sýrii padl režim Bašára Asada a blíží se nástup staronového prezidenta USA – Donalda Trumpa. Jak se v roce 2025 bude vyvíjet dynamika světa? Současnou situaci komentuje Vlastislav Bříza, expert na mezinárodní vztahy a bezpečnost.

„Literatura je v našich dějinách a kultuře vnímána jako něco významného, jako spoluurčující naši identitu,“ říká historik a ředitel Památníku národního písemnictví Michal Stehlík. Jak hodnotí svůj první rok ve funkci? Daří se mu instituci oživit? A za jakých okolností přišel na svět podcast Přepište dějiny? Poslechněte si rozhovor.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Literatura je v našich dějinách a kultuře vnímána jako něco významného, jako spoluurčující naši identitu,“ říká historik a ředitel Památníku národního písemnictví Michal Stehlík. Jak hodnotí svůj první rok ve funkci? Daří se mu instituci oživit? A za jakých okolností přišel na svět podcast Přepište dějiny? Poslechněte si rozhovor.

Na podzim oslavil Hanácký mužský sbor Rovina 20 let na hanácké folklorní scéně. Jeho vedoucí Honza Žůrek je zároveň oragnizátorskou duší řady událostí, díky kterým se udržuje povědomí o lidových tradicích našeho kraje. Vede totiž také Hanácký foklorní spolek.

Shrey Kadam pochádza z Indie. Študoval hotelierstvo vo Švajčiarku, pracoval v Londýne. Pred 13stimi rokmi tam stretol Slovenku. A presťahoval sa do Košíc. Vzťah nevyšiel, ale Shrey na Slovensku zostal. V Bratislave si otvoril indickú reštauráciu a práve teraz vydal aj kuchárku indicej kuchyne. Prvýkrát v slovenčine.

Většina českých europoslanců nepodpořila novou Evropskou komisi. Co z toho vyplývá pro českou politiku vůči Evropské unii? Co se dá čekat od nových eurokomisařů? Jaké šanci na úspěch má snaha českých ministrů ohledně automobilového průmyslu nebo emisních povolenek? A proč se vláda neshodla na potřebě jmenovat národního koordinátora pro euro? Tomáš Pancíř se zeptal ministra pro evropské záležitosti z hnutí Starostové a nezávislí Martina Dvořáka.

Většina českých europoslanců nepodpořila novou Evropskou komisi. Co z toho vyplývá pro českou politiku vůči Evropské unii? Co se dá čekat od nových eurokomisařů? Jaké šanci na úspěch má snaha českých ministrů ohledně automobilového průmyslu nebo emisních povolenek? A proč se vláda neshodla na potřebě jmenovat národního koordinátora pro euro? Tomáš Pancíř se zeptal ministra pro evropské záležitosti z hnutí Starostové a nezávislí Martina Dvořáka.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

es jueves 14 de noviembre de 2024, episodio 1634, y vamos a hablar de algo que muchos pequeños negocios suelen pasar por alto: la importancia de construir una marca potente. Aunque no seas Apple, Nike o Coca-Cola, invertir en tu marca puede marcar la diferencia entre ser uno más del montón o destacarte de la competencia.

Český národní tým čeká první reprezentační sraz po zlatém mistrovství světa v Praze. Co čeká tým Radima Rulíka v této sezoně a jak se na něm podepíše, že do Švédska a Dánska před olympiádou nejspíš nepoletí moc hráčů z NHL? Je kouč v nejsilnější pozici od Ivana Hlinky?“Je to možné. Teď má opravdu volné ruce a nenechá si do toho mluvit. Je důležité, aby nešel třeba cestou bývalého kouče ruského národního týmu Znaroka. Měl by si budovat pozitivní image. Během minulé sezony dokázal vždy všechno vysvětlit, rozebrat. Bylo to bez emocí, dokázal popsat situace tak, jak je viděl, což je pro lidi hrozně cenné,” líčí v novém Zimáku redaktor Sportu Pavel Ryšavý.“Radim Rulík čelil obrovským pochybám od lidí. A ať teď udělá cokoliv, je mi to jedno, protože vím, že s tím má nějaký plán,” doplňuje Michal Mikeska. Potenciál rozdělit společnost přitom měl zapleklitý případ Davida Skleničky. Po angažmá v KHL, kam odešel už po vypuknutí plné invaze na Ukrajinu, zamířil do Švýcarska - a svaz evidentně zvažoval, jak s ním naložit. I této komplikované záležitosti se věnuje nový Zimák. Pusťte si celý díl Zimáku na zimakpodcast.cz a iSport Premium!

Proč se na konci 19. století v Evropě rušily pohraniční kontroly? Která choroba konkurovala španělské chřipce? Jak se Adolf Hitler zasloužil o americkou vědu? O tom všem, a ještě o mnoha dalších věcech je kniha „Potenciál migrace. Hranice, karantény a osudy meziválečných uprchlíků“, jejímiž autory jsou brněnští historici Ivan Foletti, Karolína Foletti a Adrien Palladino. (V premiéře jste o této knize mohli slyšet v únoru 2023.)

Která choroba konkurovala španělské chřipce? Jak se Adolf Hitler zasloužil o americkou vědu? O tom všem, a ještě o mnoha dalších věcech je kniha Potenciál migrace, kterou představí dnešní Ex libris a Veronika Kindlová.

Už to bude takmer tisíc dní brutálnej ruskej vojny na Ukrajine. Aj pred treťou zimou vo vojne sa Ukrajinci statočne bránia a bojujú o prežitie.Prečo stále nedostali povolenie od Spojených štátov zasahovať západnými zbraňami vojenské ciele na ruskom území? Čo znamená, že do rúk krvilačným okupantom už padlo aj vybombardované mesto Vuhledar a čo to znamená do ďalších dní a týždňov? A ako to vyzerá v Kursku, kde Ukrajinci stále držia časť ruského územia? Sú stále spojenci na strane Ukrajiny a čo by malo priniesť spoločné rokovanie Slovenskej a Ukrajinskej vlády?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom SFPA a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.

Ak chce slovenský emitent vydať cenné papiere a ponúkať ich aj mimo Slovenska existuje nový nástroj, ktorý mu v tom dokáže pomôcť, hovorí Peter Varga, partner spoločnosti Highgate

„Studuju obor výtvarné umění, původně jsem začínal v malířském ateliéru, ale věnuju se spíš dragu, performance, videotvorbě, takže jsem během druháku přešel do ateliéru Nová média 2,“ říká moderátor hotcastu Pot a student AVU Karel Vladyka, který se nedávno vrátil ze studijního pobytu v New Yorku.

Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovorí aj o týchto témach:Prístupnosť webových stránok a aplikácií pre nevidiacich.Rozdiely medzi dobrými a zlými prístupnými riešeniami.Porovnanie zariadení Apple a Android z hľadiska prístupnosti.Vývoj zariadení ako sú okuliare pre zrakovo postihnutých.Ako môže AI pomôcť zlepšiť život nevidiacich, no aj limity, ktoré s tým súvisia.Appka Be My Eyes a jej význam pri navigácii v bežnom živote.Potenciál technológií ako Neuralink.Úsilie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Odkaz na celý díl Svého času byl Jan Paparega nejmladším českým primátorem. Poté se z Mostu vydal do Senátu a teď by se opět rád vrátil zpět do Ústeckého kraje, kde v podzimních volbách bude usilovat o post hejtmana. Kde vidí největší příležitosti pro Ústecký kraj? A kde jsou podle něj naopak největší nedostatky? Ústecký kraj se dlouhodobě potýká s celou řadou problémů. Ať už jde o bezpečnost, odliv schopných lidí nebo třeba absenci plánu na hospodářskou transformaci. Není to tak dlouho, co jsme slyšeli o Marshallově plánu pro Ústecký kraj, ale vždycky se na to každý vykašlal. Z Ústeckého kraje kandidovali do Poslanecké sněmovny Andrej Babiš a Ivan Bartoš. Dělají ale něco pro kraj? Podle slov Jana Paparegy se ale nesmí zapomenout také na školství. Základní vzdělání je v kraji podle něj na poměrně dobré úrovni. Problém ale vidí u vzdělávání středoškolského. „Kraj není schopný dohlížet na každou střední školu a na těch školách je to jednoznačně vidět,” dodává k tomu. To podle něj snižuje atraktivitu, aby rodiče své děti do těch škol posílali. Jedná se hlavně o technické vzdělávání. Co se týče vysokoškolského vzdělávání, tak je to podle slov Jana Paparegy také bída, kraj jednoduše nedává lidem příležitosti. Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a provozovatel zdravotnických zařízení PENTA HOSPITALS. Sledujte nás:

1. Je náročné žiť vo svete predsedu SNS. 2. Školy sú problém presahujúci Šutaja Eštoka, zato radler pre vodičov ho definuje. 3. Sulík má dosť, Galko s Demokratmi nie a v PS predstavili diplomata.

El título del podcast ya es bastante descriptivo de lo que vamos a hablar hoy. Diferencias entre el entrenamiento con potenciómetro o teniendo en cuenta las pulsaciones, es decir, la frencuencia cardíaca.Siendo Laura entrenadora de ciclismo nos cuenta las diferencias, los pros y los contras de cada sistema y los porqué recomienda más un sistema de trabajo que el otro. Carlos, como es un animal que no usa ni con una cosa ni la otra, va haciendo preguntas. ¡Llega septiembre! Estamos preparando nuevos episodios, directos y eventos. Así que vamos con ese like, esa suscripción/follow, ese comentario, que estamos haciendo cada semana, cada martes, más grande esta comunidad y eso es gracias a todos los graveleros y graveleras que nos escuchan.¡Hasta la semana que viene!

Kúpim si nehnuteľnosť, začnem ju prenajímať a budem mať veľké peniaze. Naozaj je to takéjednoduché? Nájom má svoje výhody, ale aj mnohé úskalia. A rovnako má svoje nárokynájomca aj prenajímateľ. Kto je pomyselne na koni? O situácii s nájmom na Slovensku sme sarozprávali s advokátom a tajomníkom Realitnej únie SR Mojmírom Plavcom v podcasteportálu Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:aké ďalšie početné problémy vznikajú pri nájmochako sa dá preveriť nájomcačo by mala obsahovať kvalitná nájomná zmluvači existuje databáza overených nájomcov a prenajímateľovako môžu realitné kancelárie pomôcť pri nájmoch

Spravedlivý důchod je pojem relativní. Dluhová spirála. Unikne jí Česko? Rakouští Svobodní aneb Potenciální vítěz, se kterým do vlády nikdo nepočítá. Co říkají v Rusku a na Ukrajině k Bidenovu odstoupení. Malá naděje Kunderovy Totožnosti.

V sousedním Rakousku se bude koncem září volit nový parlament. Kvůli volbám se tam pomalu začínají připravovat na scénář, že pravděpodobný vítěz, pravicoví Svobodní, by mohli navzdory úspěchu zůstat mimo vládu. Z ostatních stran s nimi totiž nechce mít nikdo nic společného, natožpak sedět v jedné vládě. I když, jak se to vezme.

Chystaná novela trestního zákoníku má snížit počet vězňů, odborníci se ale obávají, že zmírní i tresty pro pachatele hospodářské trestné činnosti. Jde reforma správným směrem? Nebo někomu umožní se z trestu vykoupit? „V žádném případě takové riziko nehrozí,“ říká viceprezident Unie obhájců Lukáš Trojan. „Potenciálně novela takové riziko zvyšuje,“ oponuje Jakub Drápal z Právnické fakulty Univerzity Karlovy.

Školky a další předškolní zařízení pomáhají znevýhodněným dětem snížit riziko pozdějších problémů ve škole, zároveň fungují jako prevence nezaměstnanosti nebo kriminality. Úspěch ve vzdělávání v Česku silně závisí na tom, v kterém regionu se dítě narodí a jaké sociální postavení mají jeho rodiče. Děti z chudšího prostředí zaostávají více než v některých postkomunistických zemích.