Startitup Diskusný Klub

O aktuálnej politickej situácii na Slovensku sa Šimon Žďárský rozprával s komentátorom a spisovateľom Arpádom Soltészom. Hovorí, že víťazom budúcich volieb je evidentne Boris Kollár. Prečo si to myslí a aký má názor na zrušené obvinenia Pčolinskému či Haščákovi? „Ja mám pocit, že generálna prokuratúra si trochu prisvojila právo rozhodnúť o vine či nevine.“ Arpád Soltész tvrdí, že najväčší problém na Slovensku je, že túto krajinu nikto neriadi. Aké sú jeho prognózy do budúcna? „Nikdy v tejto krajine nebolo zábavnejšie sledovať politiku. Teraz si človek naozaj môže vyložiť nohy, rozbaliť čipsy, nejaké nealko pivo a užívať si show. Táto krajina naozaj, že kompletne zlyhala.“

Slovensko v najbližších dňoch očakáva návštevu pápeža Františka, ktorý príde do Bratislavy, Prešova, Košíc a Šaštína. O tom prečo si pápež vybral Slovensko, kto vytvára plán jeho cesty a aký je v skutočnosti nám prišiel porozprávať biskup Jozef Haľko. „Počkajme si. Príde, vystúpi z lietadla 12. septembra popoludní, prvýkrát sa dotkne slovenskej zeme a budeme počuť jeho slová,“ hovorí biskup o príchode pápeža na Slovensko. S pápežom Františkom sa už stretol, pretože každý biskup je po piatich rokoch pozvaný do Talianska na duchovné cvičenia, ktoré trvajú dva týždne. Každé jedno stretnutie biskupov končí stretnutím s pápežom. „Svätý otec mi venoval ruženec a povedal: Ďakujem za Anku Kolesárovú. To sú také slová, ktoré sú krátke, milé. Myslím, že pápež František je majstrom schopnosti krátko vyjadriť veľké myšlienky.“ Pandemická situácia sa na Slovensku každým dňom zhoršuje. Je v tejto chvíli dobrý nápad uskutočniť takúto masovú udalosť? Biskup Jozef Haľko nám v rozhovore prezradil aj to, ako ovplyvnila pandémia cirkev, či sa ľudia vrátili do kostolov alebo aký je záujem o cirkevné povolania. To všetko a omnoho viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

Už túto sobotu 11. septembra sa môžu diváci tešiť na boj o opasok šampióna Oktagonu medzi Vojtom Barboríkom a Ivanom Buchingerom. Vojto Barborík nám v rozhovore prezradil, že taký zápas tu dlho nebol a ani nebude. „Sme menej známi, ale kvalitou sme na vysokej úrovni obaja,“ hovorí Vojto, ktorý tento rok debutoval v poľskej organizácii KSW, v rámci ktorej porazil napríklad Krzysztofa Klaczeka. Prečo ho neláka pôsobiť viac na domácej scéne? Tvrdí, že môže zápasiť stále s lepšími, posúvať sa vpred a porovnávať sa s tou najväčšou špičkou. Pred sobotňajším zápasom sa cíti dobre a s istotou hovorí, že je lepší ako Ivan Buchinger. „Ja v zápase veľmi presvedčivo ukážem, kto je Vojto Barborík, pretože viem, čo pre to každý deň robím.“ Ako reaguje na vyjadrenie Ivana Buchingera, že užíva zakázané látky? Akú má momentálne kondíciu a čo považuje za svoju najšpeciálnejšiu vlastnosť? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný klub je MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., prezident Slovenského Červeného kríža. Kedy by si človek mal volať záchranku a čo považuje za zbytočné výjazdy? Podľa Viliama Dobiáša je problémom to, že záchranná služba častokrát nahrádza iné časti zdravotníctva, ktoré nefungujú. Ľudia si volajú záchranku, keď majú opakujúce sa ťažkosti, na ktoré už boli vyšetrení a majú na ne lieky. Počas druhej vlny pandémie bolo slovenské zdravotníctvo vyťažené nad svoje sily. Zbytočných výjazdov však neubudlo a ľudia stále volali záchrannú službu, aj keď nemuseli. „Počas pandémie boli niekedy v jednej službe všetci pacienti pozitívni na covid. Diagnózy boli tie isté, počty výjazdov tiež, len bol tam aj ten moment prekvapenia,“ opisuje Viliam Dobiáš. 8 % zo všetkých výjazdov ročne je kvôli alkoholu. „Keď je opitý v bezvedomí, tak je rovnako ohrozený na živote ako pri mozgovej príhode, tam nemôžem medicínsky rozlišovať, nie som tu preto, aby som odsudzoval alkoholika.“ Tak, ako si svoje zdravotné problémy spôsobujú alkoholici, si problémy spôsobujú aj ľudia s vysokým tlakom alebo cukrovkári, ktorí nedodržujú zdravý životný štýl. „Ľudia 20 až 30 rokov žijú nesprávnym spôsobom a potom, keď dostanú chorobu, tak chcú, aby sa všetci o nich starali, ale oni sami nie sú ochotní pohnúť ani malíčkom, aby spravili nejaké zmeny.“ Tento podcast ti prináša Websupport.

Ondrej Janíček nám porozprával o tom, ako ho súd uznal vinným z krivého obvinenia Moniky Jankovskej. Aký má k tomu postoj? Kritizuje sudcu za jeho kroky v priebehu tohto konania. Tvrdí, že 80 % sudcov sú len zločinci v talároch. Prezradil aj svoj názor na súčasné kroky generálnej prokuratúry, ktorá zrušila obvinenie bývalému šéfovi SIS Pčolinskému, ale aj Haščákovi a ďalším. Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusný Klub so Šimono Žďárským.

Martin Urza je anarchokapitalista, ktorý hovorí, že štát je nemorálny, vyberá výpalné a chová sa ako mafia. V najnovšej epizóde nám porozprával, v čom anarchokapitalizmus spočíva. „Spočíva vo vzájomnej dobrovoľnosti, čo znamená, že každý človek by mal mať možnosť rozhodnúť sa, čo za služby chce poskytovať ostatným a čo nechce. Nikto by nemal byť k ničomu nútený.“ Hovorí, že súčasné zdravotné poistenie je v skutočnosti daň. „Nezáleží na mojom zdravotnom stave, ako som rizikový. Záleží na tom, aký mám príjem, čiže nedáva zmysel nazývať to poistenie, spĺňa to znaky dane,“ opisuje Martin. Ako by fungovala podľa neho spoločnosť bez štátu? Kto by vlastnil cesty a diaľnice? Martin si vie predstaviť, že cesty aj diaľnice by vlastnili súkromníci. „Keď máme demokraciu s všeobecným volebným právom ako máme teraz, tak sa vždy nájde politik, ktorý niečo sľúbi ľudom zadarmo. Nič nie je zadarmo.“ Martin sa stal anarchokapitalistom pri písaní článku o tom, prečo je štát potrebný a prečo anarchokapitalizmus nemôže fungovať.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub Šport je slovenský boxer žijúci v Anglicku Karol Itauma. Karol je 8-násobný majster Anglicka v boxe a mládežnícky olympijský víťaz. Narodil sa na Slovensku, ale ako 7-ročný sa presťahoval s rodinou do Anglicka. Hovorí, že to bolo ťažké, pretože nevedel po anglicky. Boxu sa venuje od svojich 14 rokov a dosiahol už mnoho úspechov. Jeho cieľom je byť majstrom sveta v profesionálnom boxe a vyhrať všetky 4 svetové opasky. K jeho boxerskej kariére mu dopomohlo práve presťahovanie sa do Anglicka. „V Anglicku sme našli boxing, máme dobrý tím, podporujú nás a veria nám. Na Slovensku také veci nie sú,“ hovorí Karol. Po dosiahnutí jeho cieľov sa chce vrátiť na Slovensku a pozdvihnúť ďalšie generácie. Aký je jeho štýl boxovania, ku komu vzhliada a čomu sa venuje popri športe? Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. Tento podcast ti prináša Websupport.

V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub, moderátor Šimon Žďárský vyspovedal bývalú letušku Emirates, Mirku Kuzmovú. Ako prebieha výber letušiek a aká je práca v jednej z najlepších leteckých spoločností? Podľa Mirkinho opisu to znie ako dream job. Na túto pozíciu prijali z 200 ľudí iba šesť a jednou z nich bola práve ona. „Keď ťa zoberú, tak ti zagratulujú, volá sa to golden call a tá pani ti počas telefonátu rovno bookuje aj letenku,“ hovorí Mirka. Tvrdí, že nehľadajú modelky, ale človeka, ktorý je pripravený na rôzne situácie, ktoré sa na palube môžu odohrať. „Teraz nedávno odrodili v Emirates dieťatko na palube, musíš byť pripravený aj na takéto situácie. Ideš na let s tým, že sa môže stať čokoľvek.“ Mirka sa často stretávala s opitými pasažiermi, ktorí boli problémoví. Šimonovi v rozhovore ukázala aj rôzne chmaty, ktoré musia ovládať na spacifikovanie takýchto pasažierov. Tento job má aj veľa výhod, ktoré Mirka prezradila v rozhovore. Na pozícii letušky v prvej triede môžeš zarobiť bežne aj viac ako 5 000 eur. Emirates ti prepláca ubytovanie, transport a dostávaš aj peniaze počas návštev rôznych destinácii. Veľmi lákavým bonusom je aj 90 % zľava na všetky lety a preplácanie nájmu bytu priamo v Dubaji. „Keď som posielala výpoveď, bolo to ťažšie ako tú prácu prijať. Ja som lietala všade, išla som na 4 dni hocikde, na Miami som išla za 50 eur,“ spomína Mirka. Tento podcast ti prináša Websupport.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je český politik a predseda Českej pirátskej strany Ivan Bartoš. O tom, ako sa z neho stal mainstreamový politik a aké majú v strane plány po voľbách, sa s ním rozprával moderátor Šimon Žďárský. „Ja si nemyslím, že vlasy alebo hudba, ktorú niekto počúva, určuje ten spôsob, ako nad vecami premýšľa. Nehovorí to nič o jeho vzdelaní ani o jeho motivácii,“ hovorí Bartoš. Za ich pirátskou stranou nestoja žiadni podnikatelia či George Soros. „Neviem, kde vznikol tento hoax, ale keď tú stranu budujete od začiatku od nuly ako ľudia z ulice, aj keď mnohí z nás mali a aj majú pomerne dobrú kariéru, tak keď na začiatku do toho nenalejete 20–40 miliónov, tak ten rast trvá dlho.“ Hovorí, že ich práca je ich kampaň a každý sa môže presvedčiť, že v krajoch sú a tú transparentnosť, poctivosť a invenciu do politiky prinášajú. V rozhovore prezradil aj to, aký má postoj k očkovaniu. „Vláda to vždy riešila dva mesiace po a bolo to neskoro. Andrej Babiš sa aj kvôli kampani postavil ministrovi zdravotníctva aj odborníkom a vyústilo to v tú najväčšiu vlnu, zomrelo 30 000 ľudí.“ Vidí paralelu medzi slovenskou a českou politikou? Ako hodnotí kauzu Čapí hnízdo? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

Michal nám v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub prišiel porozprávať o tom, aké to je robiť povolanie „zdravotného brata“. Povolanie zdravotnej sestry vykonáva na Slovensku aj veľa mužov. Stále sa to však u nás klasifikuje ako zdravotná sestra. Aký je prístup pacientov k zdravotným sestrám? V rozhovore sa dozvieš rôzne Michalove príbehy z každodenného života zdravotníkov. „Mali sme jedného pacienta, ktorý naozaj dosť dlho u nás ležal a v noci o tretej zazvonil zvonček. Ten pacient mi povedal, že on sa nudí, že on nevie, čo má robiť,“ opisuje svoje skúsenosti s pacientmi. Za službu Michal nachodí aj 8-9 kilometrov. Rekord za jednu službu má 14 000 krokov. Samozrejme, že nepríjemné situácie môžu nastať aj pre pacientov, kedy sú lekári nepríjemní a pacienti sa boja opýtať, čo chcú. Potom otázky kladú zdravotným sestrám, ktoré im však nevedia zodpovedať ich problém. Michal tvrdí, že je málo lekárov, ktorí vedia byť aj empatickí a skôr vizitu u pacienta berú ako povinnosť. Na Slovensku máme nedostatok zdravotných sestier. Podľa Michala je to aj tým, v akom prostredí pracujú. „Radšej ten človek bude robiť v modernejšom prostredí, ako v niektorých nemocniciach, ktoré sú, povedzme si úprimne, polorozpadnuté.“ Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusného Klubu so Šimonom Žďárským. Tento rozhovor ti prináša CBD Vincit

Doktor Peter Visolajský je šéfom lekárskeho odborového združenia a už roky upozorňuje na rastúci personálny problém v zdravotníctve na Slovensku. „Neadekvátna zdravotná starostlivosť je slovenský problém. Systém sa už zadrháva, naše zdravotníctvo melie z posledného, čo sa týka personálu,“ opisuje situáciu doktor v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. Počet zdravotných sestier vplýva podľa doktora na celkovú úmrtnosť u pacientov. Kolaps zdravotníctva môžeme teda podľa neho pozorovať napríklad aj v počte úmrtí počas druhej vlny koronavírusu. Kritizuje aj prístup ministerstva zdravotníctva. Pri súčasnom prístupe sa podľa neho tento problém nikdy nevyrieši. Čo sa s tým dá spraviť? „Keď príde táto otázka od novinárov, tak pani hovorkyňa povie svoju obľúbenú vetu: Zdravotná starostlivosť je plne zabezpečená,“ odpovedá doktor Visolajský. Tento prístup považuje doktor za život ohrozujúci. Očkovanie u obvodných lekárov nazýva fiaskom. „Ministerstvo s tým prišlo až nepochopiteľne neskoro. Nefunguje to a veľa ľudí na to doplatí životom.“ Problém vidí v nízkej zaočkovanosti ľudí nad 80 rokov. „Ministerstvo a tí, ktorí majú na starosti očkovanie, si nesplnili základné domáce úlohy, čo sa týka očkovania starých ľudí. To nie sú antivaxeri, oni majú len prirodzený strach a nemajú informácie.“ Pandémia nepriniesla žiadne zmeny v zdravotníctve, všetko sa po druhej vlne vrátilo do starých koľají, tvrdí doktor. Hovorí, že ministerstvo sníva o reforme bez personálu a bez peňazí. „Národné centrum nám preložilo pacienta v ťažkom stave z dôvodu, že sestry na JIS dali výpoveď. Preložili ho na našu JIS, kde sú všetky sestry už mesiac vo výpovednej lehote a nemáme za ne náhradu. Čo je väčší obraz kolapsu?“

V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub sa Šimon Žďárský porozprával o aktuálnej situácii v Afganistane s expertom na túto krajinu a bývalým najvyšším postaveným vojakom slovenskej armády v štruktúrach NATO, generálom Mackom. Prečo by nás mala zaujímať situácia v Afganistane? „My sme súčasťou nejakého väčšieho celku, dnes je ten svet prepojený. Sme súčasťou svetového obchodu a žijeme v previazanom svete. Už len z tohto dôvodu, takého všeobecného, by nás malo zaujímať, čo sa v tejto krajine deje,“ hovorí generál Macko. Generál v rozhovore opísal svoj pohľad na vojenskú misiu v Afganistane. „V podstate celá tá operácia v Afganistane vznikla ako reakcia na útok na dvojičky. A teraz zrazu nejaký Taliban z Afganistanu povie, že mňa Američania netrápia, s vami sa baviť nebudem. Ak sa Taliban znovu vracia k moci, tak je to jednoznačne prehra,“ zhodnotil v rozhovore. K akým zmenám došlo v Afganistane za 20 rokov, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo vláda stratila dôveru ľudí a prečo Al-Káida útočila na Ameriku? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport zavítal Šimon Žďárský do "Vémolandu" ku Karlosovi Vémolovi. V rozhovore nám porozprával o jeho zranení, o tom, ako prebieha jeho rehabilitácia, ale aj o tom, ako sa pripravuje na najbližšie zápasy. „Furt si hovorím, čo keby. Teraz som o ten zápas prišiel aj tak, ešte mám obrovské zranenie a Pirát lieta s mojím pásom. Takže poslúcham, rehabilitujem a urobím všetko pre to, aby som tých doktorov poslúchol a vrátil sa čo najskôr späť,“ opisuje Karlos Vémola Pirátov nedávny zisk titulu Oktagonu. „Na tú rehabilitaciu sa snažím v tej príprave spať medzi tréningami. A hlavne mám skvelý tím okolo seba. Ja verím, že to telo je ako motor, ja som terminátor, ja som mašina a každý silný stroj, keď mu nenalejetu šťavu, tak nepôjde. Tak isto verím, že funguje aj to ľudské telo.“ Pri čom sa vie najviac zrelaxovať? Vo svojom dome má skutočne netradičných domácich miláčikov. Popri psovi a kozám chodí každý večer kŕmiť krokodíly, mäsožravé ryby alebo jeho obľúbenú levicu Elsu. „Po celom dni môžem ísť za tými zvieratami, ktoré milujem. Ukľudňuje ma to. A zároveň je to pre mňa aj povinnosť, nikdy si nemôžem dovoliť prísť, ľahnúť a len tak pustiť televíziu. Tie zvieratá sa samé nenakŕmia. K Else jeden deň neprídeš a na druhý deň ťa za to zožerie.“ Jeho prehra s Atillom ho mrzí, tvrdí, že bol lepší a zaslúži si odvetu. Nie je to vraj o peniazoch, rovnaké môže mať za hociktorého iného zápasníka, motivuje ho k tomu pocit, že je to podľa neho správne. „Ja si po tu odvetu prídem. A to tým, že porazím každého jedného, koho bude proti mne trénovať. Pre každého chalana, ktorý trénuje pod Atillom. Iba preto aby som Atillu do toho ringu dostal. A nech vyhraje ten lepší. Pre to, čo som pre MMA urobil, si tú odvetu zaslúžim.“ Viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport.

Šimon Žďárský sa v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub porozprával so sociológom Fedorom Gálom. V rozhovore prezradil svoj názor na nedávne protesty v Bratislave, ako sa pozerá na verejné diskusie a súčasnú politickú situáciu na Slovensku. „Žasnem nad tým, ako sa dokáže zneužiť téma zdravia a života ľudí v prospech osobného a skupinového profitu niektorých politických elít.“ Demonštrácie posledných dní, ktoré obmedzili život mnohým Bratislavčanom mu pripadali komické. „Tí policajti, chudáci, to je polícia jedného demokratického štátu a oni na nich bliakajú gestapo, gestapo. Ja som to počul prvýkrát v novembri 1989, ale to bolo niečo iné a iná polícia, tá komunistická.“ Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú považuje Fedor Gál za ilustráciu toho, že sa dajú veci robiť aj inak. „Ved tá žena je pozitívna od A po Z. Ja som ju nepočul povedať vulgárne slovo, ja som ju nevidel ukázať prstom na nejakého vinníka za niečo abstraktné,“ opisuje pani prezidentku. Mimo nej sa na politickú scénu na Slovensku pozerá ako na obraz hrôzy, biedy a utrpenia. Ľudia rôznych názorov by mali medzi sebou vedieť diskutovať, taký je pohľad Fedora Gála na dnešnú spoločnosť. Problém však nie je len v uliciach a v ostrých komentároch na Facebooku. Tvrdí, že pozametať by sme si mali už doma. „Ľudia rozprávajú o láskavosti, súcite, tolerancii a nevedia sa dohodnúť so svojou manželkou, manželom. Nevedia vychovávať vlastné deti. Tak aký dialóg môžeme čakať od človeka, ktorý to nevie v tej mikroklíme, v ktorej trávi 90% svojho života.“ To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je profesor, evolučný biológ a parazitológ, Jaroslav Flegr. V rozhovore sa dozvieš, aký má názor na pôvod nového koronavírusu, aké opatrenia boli počas minulého roka účinné a čo sa dalo urobiť inak, ale aj na akých výskumoch profesor pracuje. Podľa Jaroslava Flegra nie je vôbec náhoda, že pandémia vypukla práve v čínskom meste Wu-chan. „Na svete je iba niekoľko inštitútov, kde majú zbierky koronavírusov, jeden je vo Wu-chane, a práve tam vypukla pandémia.“ Tvrdí, že koronavírus má prírodný pôvod, ale za vypuknutím pandémie stojí náhodný únik vírusu z laboratória. Celé Slovensko zažilo plošné testovanie antigénovými testami, ktoré profesor Flegr v rozhovore kritizuje. Na tento účel by boli podľa neho oveľa lepšie PCR testy. „PCR sú v skutočnosti omnoho lacnejšie, ale ten, kto dováža antigénové testy, by nedostal províziu. Spoľahlivosť PCR a antigénových testov sa nedá porovnať, je to obrovský rozdiel.“ Kvôli nízkej zaočkovanosti predpovedá na jeseň profesor Flegr opäť tisícky úmrtí. Koncom leta sa podľa neho objaví vo svete nová mutácia, na ktorú vakcíny nebudú stačiť a budeme potrebovať vakcíny druhej generácie, ktoré sú už vo vývoji. Profesor v rozhovore prišiel aj s pozitívnou predpoveďou, kedy podľa neho budeme vďaka vakcínam druhej generácie v Európe za vodou v máji alebo júni 2022. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

Hosťom najnovšej epizódy Diskusného Klubu je rýchlostný kanoista Erik Vlček. Ako jediný slovenský športovec sa zúčastní Olympijských hier šiestykrát. V rozhovore sa dozvieš prečo mu najviac vyhovuje štvorkajak, v čom je ktorá pozícia dôležitá alebo či ho láka vyskúšať aj single disciplínu. „Pokiaľ nemáš rýchle ruky, tak nestihneš dať tú energiu a neprispeješ k ničomu v tom štvorkajaku. Kanoistika je dosť náročný šport, musíš byť silný, vytrvalý, mať dobrú techniku aj cítiť vodu,“ hovorí Erik. Ako jediný Slovák sa tento rok zúčastní Olympijských hier šiestykrát. „Keby som skončil s piatimi olympiádami, tak si myslím, že mám úspešnú kariéru a mám sa za čím obzrieť, ale tá šestka bola niečo, čo ma lákalo a motivovalo, videl som, že je tu šanca aj na úspech.“ Tento rok Erik bojuje o svoju štvrtú medailu. Doposiaľ má na svojom konte bronz z Atén, striebro z Pekingu a Ria. Považuje to za fantastické výsledky a dúfa, že sa mu aj tento rok podarí priniesť domov medailu. „Ja si to teraz nesmierne užívam. Dobre sa nám jazdí, dobre sa nám trénuje,“ pokračuje Erik. Erik dáva na pretekoch zo seba všetko a tvrdí, že ide na 110%. Okrem fyzickej kondície je veľmi dôležitá pri takýchto dôležitých pretekoch aj psychická pripravenosť. „Počas tej krátkej 500-vky zažiješ strašne veľa, trvá to minútu dvadsať sekúnd, ale každá sekunda je veľmi intenzívna a ty to vnímaš aj zvnútra veľmi intenzívne.“ Akú disciplínu považuje za kráľovskú a ako vníma niektoré zmeny, ktoré nastali na Olympijských hrách v kanoistike? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský Tento podcast ti prináša CBD Vincit

Uhorková sezóna? V žiadnom prípade, myslí si bývalá premiérka Iveta Radičová. V súčasnosti je ako väčšina Slovenska zahĺbená do sledovania Letných olympijských hier v Tokiu, na ktoré sme si museli počkať rok navyše. ,,Športovci zatiaľ predvádzajú výkony, ako keby ich covidová pauza ani nepoznačila. A preto sa už v predplavbách a cvičných etapách vytešujem, keď vidím prekonaný slovenský rekord či olympijský rekord. A možno sa tak intenzívnejšie snažím fandiť z poza obrazovky, keď nemôžu mať živých divákov,“ hovorí Iveta Radičová o svojich dojmoch z olympiády. Bývalá premiérka sa pritom sama športu dlhé roky venovala. Do svojich vysokoškolských čias sa robila gymnastiku a balet. V súčasnosti zjazdovo lyžuje, pláva a bicykluje. Ako diváčka si rada pozrie ženský futbal, kde účastníčky podávajú ohromné výkony. ,,Je tam jedna dáma, ktorej hovoria Ronaldo, pretože skutočne čo zápas to tri-štyri góly. A toto ma tak poteší,“ hovorí a dopĺňa, že okrem futbalu rada sleduje aj klasické atletické výkony ako plávanie a loptové hry. Podľa bývalej premiérky pohyb je ten, ktorý pomáha ľuďom udržať sa v kondícii a netreba naňho skoro žiadne peniaze. Aj mnoho politikov má šport ako psychohygienu. Iveta Radičová však prezradila, že v jej prípade to bola kniha, za čo si u mnohých vyslúžila prezývku knihomolka. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub. Tento podcast ti prináša CBD Vincit

Peter Gelle je slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike, ktorý sa tento rok zúčastňuje olympiády v Tokiu. Je to už jeho 3. olympiáda. Čím je tento ročník špeciálny? „Po ročnej pauze to bolo dosť komplikované, je to celé divoké. Bude to skúška kompletnej pripravenosti nie len daného pretekára, ale celého tímu,“ hovorí Peter. Počas jesene 2020 sa Peter nakazil koronavírusom, ktorý mu veľmi oslabil kondíciu. „Tie následky a doba zotavenia do návratu do stopercentnej funkčnosti trvá veľmi dlho. Ešte na jar som cítil následky.“ V rozhovore prezradil, akú má formu teraz a aké ma cieľe na tohtoročnej olympiáde. „Nejdem tam ani na výlet, ani na nejaký zážitok z olympiády, minimálne by som chcel zopakovať finálovú jazdu z Ria, kde som bol ôsmy.“ V jeho disciplíne vidí obrovskú konkurenciu, jazdia tam podľa neho len tí najlepší z najlepších. V rozhovore sa dozvieš ako sa Peter Gelle dostal ku kanoistike a aký má pohľad na podporovanie mladých športových talentov na Slovensku. „Ja som vôbec nebol nejaký nádejný kajakár, ale snažil som sa a tréner vo mne videl talent a chuť trénovať. Vydrel som si to svoje miesto, kde sa nachádzam momentálne.“ Tvrdí, že ak chceme, aby profesionálny šport existoval, treba vyvíjať prostriedky na to, aby deti športovali. „Na futbal už pomaly 8-ročné deti nezoberú, lebo už sú staré, ale tie deti, ktoré majú talent, môžu začať aj v 12-13 rokoch a byť dobré.“ To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport. Tento podcast ti prináša CBD Vincit.

„K zbraniam som začal inklinovať, keď som bol malý chlapec. Od otca som dostal rozobraté náboje do guľometu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby som sa rozhodol nastúpiť k polícii a tiež, že chcem pracovať so zbraňami. Čiže to bolo moje prvé rozhodnutie,“ vysvetľuje profesionálny ostreľovač v Diskusnom klube so Šimonom Žďárskym svoju motiváciu, prečo si vybral toto povolanie. Pre svoju bezpečnosť počas celého rozhovoru ostáva v anonymite. Hovorí, že pri presnej streľbe je dôležité aby sa človek naučil vydržať sám so sebou a prispôsobil sa danej situácii. „Väčšinou ostrelovací tím pracuje vo dvojici, ako ste to videli niekde vo filmoch. Je to strelec a pozorovateľ. Samozrejme títo dvaja musia vedieť zastávať obe funkcie a musí to byť vymeniteľné. Pretože pozície je po čase potrebné prestriekať,“ hovorí a dopĺňa, že samotný čas závisí od poveternostných podmienok. Pre ostreľovača totiž nepredstavuje problém iba zima, ale aj nadmerné teplo. V jednej pozícii totiž musí vydržať až 5-6 hodín bez pohnutia. Okrem fyzických daností je pri ostreľovačoch dôležitý aj psychický stav jedinca. Musí mať pokoru, chuť učiť sa a trpezlivosť. Niekedy sa totiž čas môže predĺžiť aj na 12 hodín, pričom treba počítať so zimou, dažďom alebo horúčavami. Nepostrádateľnou vlastnosťou sú však najmä strelecké vlastnosti. Profesionálny snajper by mal vedieť dostreliť by pri rukojemníckych drámach okolo 150 metrov. „Sú však aj situácie, kde je krytie tímu a tam sa môže pozícia ostreľovača od epicentra premiestniť aj na 500 metrov, aby kryl tím. Čiže aby mal správny rozhľad na danú situáciu. Ak treba ísť na WC, treba to vykonať niekde v tom mieste. Je to o tom, že človek nemôže byť citlivka,“ dodáva. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je vysokoškolský učiteľ matematiky, docent Zbyněk Kubáček. V rozhovore sa dozvieš, prečo je podľa docenta Kubáčka tento predmet dôležitý a prečo by sme sa ho mali učiť. „Matematika učí myslieť. Niektoré konkrétne veci z nej budú ľudia potrebovať. Vtip je iba v tom, že rôzni ľudia budú potrebovať rôzne konkrétne veci.“ Hosť je známy svojimi prednáškami na Youtube kanáli Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré majú tisícky pozretí. Považuje sa za youtubera? Ako hodnotí docent Kubáček vyučovacie metódy v dnešnej dobe? Čo sa dá spraviť pre to, aby menej študentov prepadávalo z matematiky a prečo sa študenti viac bifľujú, než rozmýšľajú nad problémom? „Ja verím, že keď ten učiteľ, učiteľka je autentický, autentická, to je tá podstatná vec na to, aby tie decká boli ochotné veriť tomu, čo tam s nimi robí.” To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský

Šimon Žďárský v najnovšej epizóde Diskusného klubu vyspovedal generálneho riaditeľa slovenskej technologickej firmy Eset, Richarda Marka. Čo je kľúčom vedenia ľudí vo firme, ktorá je globálnym lídrom v kybernetickej bezpečnosti? „Som generálnym riaditeľom, ale nevnímam sa ako nejaký absolutistický vládca, naopak, snažím sa ľudí počúvať, povzbudzovať ich k tomu aby prichádzali s nápadmi, aby na sebe pracovali, aby sa zlepšovali, aby sa navzájom podporovali,” tvrdí Marko. Firma Eset je už dlhodobo terčom mnohých politikov. Prečo je to tak? „Predpokladám, že to súvisí s tým, že sme pravdepodobne najúspešnejšia slovenská firma. Firma, ktorá je nezávislá od politického diania.” S politikou firmu spája aj kampaň Róberta Mistríka na post prezidenta, či rôzne politické spory. „Oveľa viac energie venujeme tomu, kým vôbec sme, našim ďalším aktivitám, či už v rámci kybernetickej bezpečnosti, než politickým sporom.” Richard Marko je zaradený do rebríčka Forbes: 31 najbohatších ľudí Slovenska. Jeho majetok má podľa rebríčka hodnotu 370 miliónov eur. Ako sa žije človeku, s takouto hodnotou? „Nemôžem si kúpiť čokoľvek, tie úrovne bohatstva sú ešte mnohé ďalšie nado mnou. Dáva mi to ekonomickú slobodu a nezávislosť. Skoro všetky veci, fyzické alebo materiálne ktoré som chcel, som si už vedel zaobstarať, alebo si ich môžem zaobstarať. Ono to už tak chodí, že možno po niečom túžite, kým to nemáte a keď to môžete mať, tak to potom stratí to čaro.” V rozhovore sa dozvieš, koľko platí firma Eset ročne na daniach, aký mala na ňu dopad pandémia a či hrozí koniec počítačovým vírusom. To všetko a ešte oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Michal Ščepko je vojak a kondičný tréner, ktorý ako jediný Slovák absolvoval výcvik ozbrojených síl Navy SEALs. Je to najelitnejšia špeciálna jednotka na svete, zúčastňujúca sa tých najťažších operácií. Iba tí skutočne najlepší z najlepších sa na tento výcvik dostanú. Výcvik má tri fázy a trvá 6 mesiacov. Michal nám v rozhovore opísal, čo všetky fázy obnášajú a čo považoval za najťažšie. Nejde iba o fyzickú záťaž, z 90 % je to o psychike. „Fyzické veci sú veci, ktoré sa dajú natrénovať. Lenže keď ťa dostanú do psychicky náročných situácií, tak môžeš mať fyzičku akokoľvek dobrú, skončil si.“ Z 250 účastníkov výcvik ukončilo 25 vojakov. Náročnosť fyzických úloh sa postupne zvyšuje a ani namakaná fyzická kondícia nezaručuje v tomto prípade úspech. „Všetci, čo mali obrovitánske svaly, títo všetci skončili. Nemôžeme posudzovať človeka podľa výzoru. Ten, o kom sme si mysleli, že toto bude nejaký chlapček, ktorý to nedá, tak práve on to dal.“ Michal nám prezradil, čo bol preňho najväčší prínos tohto výcviku, ktorých 5 minút bolo najťažších alebo kvôli čomu má zimomriavky z vody. Nedostatok spánku, zranenia, fyzická a hlavne psychická záťaž. Výcvik Navy SEALs je skúška peklom. „Šliapanie vody som si myslel, že nemusím vôbec trénovať. Keď som zistil, o čo tam ide, tak to bol prúser. A to som bol závodný plavec.“ Okrem výcviku Navy SEALs sa v rozhovore dozvieš, aký je podľa Michala rozdiel medzi americkou a slovenskou armádou alebo aj aké je pôsobenie v Afganistane. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Tento podcast ti prináša CBD Vincit.

Dnešným hosťom Startitup Diskusného Klubu je poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda strany Progresívne Slovensko, Michal Šimečka. Jednou z aktuálnych tém, ktorým sa Šimečka venuje, je pomoc študentom a absolventom zvládnuť dopady pandémie. Tvrdí, že podporné programy určené na zvládnutie dopadov pandémie mladých ľudí obchádzajú. ,,Či už sú to čerství absolventi na pracovnom trhu, ktorí keď stratili zamestnanie, tak nemajú nárok na dávku nezamestnatnosti, alebo sú to brigádnici, ktorí nemali nárok na žiadnu špeciálnu pomoc. Toto je niečo, kde sme ako štát zlyhali,“ uvádza Šimečka. Ako europoslanec považuje odchod Veľkej Británie z Európskej únie za zlé rozhodnutie. Obavy, že by tento trend iné krajiny nasledovali, sa nenaplnili, práve naopak - Šimečka v rozhovore uvádza, že sa štáty viac zomkli. Maďarsko však svojím konaním zo štandardu demokratickej krajiny vytŕča a v dnešnej situácii by do Európskej únie nebolo prijaté. „Ja by som Maďarsko rád videl v Európskej unii, tak ako je, akurát ako demokratický štát, ktorý dodržuje ľudské práva svojich občanov.“ Hranicu medzi liberálnymi a konzervatívnymi názormi Šimečka vidí tam, kde sú zabezpečené základné ľudské práva všetkých občanov. „Maďarský zákonodarca dal na jednu úroveň pedofíliu a homosexualitu. To je niečo ako zo stredoveku.“ To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je poslanec NR SR za OĽaNO György Gyimesi. S moderátorom Šimonom Žďárským sa rozprávali o kontroverznej vakcíne Sputnik V, o situácii v Poľsku a Maďarsku, ale aj o bývalej vláde Igora Matoviča.  Hovorí, že očkovanie je jediná cesta von z krízy a ako prvý politik na Slovensku sa dal zaočkovať neregistrovanou vakcínou Sputnik V. „Eduard Heger mohol byť odvážnejší a mohol povedať, že aj tak tú vakcínu pustíme.“ V rozhovore vysvetľuje nízky záujem o túto vakcínu a prečo ju on považuje za bezpečnú.  Jednou z tém bolo postavenie Maďarov na Slovensku. Čo by bola podľa Gyimesiho pre Maďarov dýka do chrbta a s čím nebude nikdy súhlasiť? „Panuje tu už 30 rokov taký naratív, že v Slovenskej republike sú nadštandardne zaručené práva národnostných menšín. Nič také ako štandard práv národnostných menšín neexistuje.“     Je mu sympatická súčasná politika v Poľsku a v Maďarsku a zároveň je v poslaneckom klube OĽaNO, ktorý bojuje proti korupcii a za transparentnosť právneho štátu. Práve Maďarsko a Poľsko sú z tohto hľadiska najviac kritizované štáty v Európskej únii.  „To, čo nás spája, je pocit zodpovednosti za túto krajinu.“ Viac sa dozvieš v rozhovore Startitup Diskusný Klub.

V dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub Šimon vyspovedal policajta pohotovostnej motorizovanej jednotky. Gro jeho práce sa odohráva v uliciach. „Pohotovostná motorizovaná jednotka je základný útvar služby poriadkovej polície. Sú to hliadky, ktoré sú vonku nepretržite 24 hodín 7 dni v týždni.“ Martin tvrdí, že zbrane a uniforma ho vždy lákali. V rozhovore sa dozvieš, ktorá oblasť Bratislavy je najproblémovejšia, aká je denná rutina policajta v službe, ale aj rôzne zaujímavé situácie z policajných akcií. Naháňať auto v centre Bratislavy podľa neho nie je žiadna sranda. Častým problémom je aj alkohol a drogy. „Je to trochu náročnejšie, lebo tí ľudia úplne inak reagujú, neviete, čo v tej sekunde ten človek spraví. Väčšinou majú tie osoby vyšší prah bolesti.“ V dnešnej dobe sa často spomína policajná brutalita. Na Slovensku a v zahraničí sa odohralo mnoho situácií, ktoré otriasli spoločnosťou. Ako tieto udalosti vníma práporčík Martin a ako by sa mali využívať donucovacie prostriedky nám prezradil v rozhovore. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom najnovšieho dielu Startitup Diskusný Klub je politický marketér Fedor Flašík. V rozhovore prezradil, aké boli začiatky jeho pôsobenia v politickom marketingu, ako sa spolupracovalo s Vladimírom Mečiarom, ale aj koho považuje za posledného veľkého politika. V roku 2002 pripravil nákladnú kampaň pre Roberta Fica. ,,Za 2 roky, novovzniknutá strana, iba s jedným známym človekom, žiadna doteraz v histórii nezískala 13,64 %, žiadna. Úlohou tej kampane bolo domestikovať SMER na Slovensku.” Pred 20 rokmi sa pri výbere Roberta Fica riadil intuíciou, dnes by si to musel lepšie zmerať. Sociálne siete zmenili komunikáciu v politickej kampani, ale tvrdí, že Slovensko nie je len virtuálny svet. Volebný výsledok sa vyvíja hlavne od lídra strany a sociálnu sieť by využíval na testovanie tém. Mečiar, Fico a Dzurinda sú podľa neho zodpovední za 90 % ich volebného výsledku. Jednou z mnohých tém nášho rozhovoru bola aj korupcia, ktorú pripisuje systému, nie ľuďom. ,,My sa netvárme, že Rakúšan, Francúz alebo Nemec sú ďaleko inteligentnejší. Nie, oni nekradnú, lebo to ten systém nedovolí. A boja sa.” Prezradil, či sa bude ešte v politike angažovať a čo majú robiť Slováci, aby sa im žilo v lepšej krajine. Nenechaj si ujsť rýchle otázky v závere, dozvieš sa, kto podľa neho spravil pre Slovensko viac. Fico, alebo Dzurinda?

Dlhoročná novinárka a moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová pred nedávnom vyhrala cenu Social Awards v kategórii Public Responsibility. Ako hovorí, zodpovednosť na sociálnych sieťach by nemala byť iba výsadou influencerov. „Bez ohľadu na to, či sa niekto nazýva influencerom, mal by zvažovať, čo publikuje. Nie preto, že koho všetkého tým ovplyvní. Ale aj zamestnávatelia si pozerajú sociálne siete. Vytvárate tam nejaký obraz o sebe. Čiže je jedno, koľko má človek followerov, treba trošku premýšľať nad tým, čo si tam človek dá.“ Aj napriek veľkému dosahu na sociálnych sieťach nevníma, že by ju ľudia volali influencerka. ,,Nepropagujem žiadne produkty, iba šírim svoju prácu ďalej na iných platformách. Novinári boli influenceri ešte predtým ako to bolo populárne. Lebo my sme formovali verejnú mienku aj predtým ako boli sociálne siete. Predsa len noviny, aj televízne aj papierové, sledujú státisíce ľudí.“ Pre novinárov bolo tak podľa Hanzelovej ľahšie naskočiť na vlnu sociálnych médií, pretože už boli vytrénovaní z redakcií vystupovať vo verejnom priestore. Tento podcast vznikol v spolupráci s CBD Vincit.

Nájom, alebo hypotéka? Túto otázku dnes rieši množstvo mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť. Nie je to jednoduché rozhodnutie, treba si ho poriadne premyslieť. O všetkých výhodách a nevýhodách spomenutých možností ale aj o trhu s realitami sa v Diskusnom klube rozprával Šimon Žďársky s Martinom Čapom, majiteľom realitnej kancelárie. „Pre mladého človeka je fajn ísť na začiatok do nájmu. A to nielen teraz, ale všeobecne, pretože si myslím, že v tom mladom veku je potrebné nazbierať nejaké skúsenosti,“ tvrdí Čapo. Podľa neho je istým rizikom kúpiť si nehnuteľnosť kým človek nevie s kým bude žiť či kde bude pracovať. Hoci na Slovensku vládne predstava, že nájom sú vyhodené peniaze, nie je to úplne správny postoj. Podľa Čapu napríklad 5 rokov v nájme stojí za fakt, že človek potom spraví lepšie rozhodnutie. Podľa Čapu si treba dať pozor aj na kupovanie bytov a domov „z papiera“, teda ešte predtým, ako ich naozaj postavia. Upozorňuje, že vizualizácia nie je realita a že výsledný dojem z nehnuteľnosti môže byť iný. „Podľa mňa to chce nemalú skúsenosť, aby ste vedeli z tých podkladov vydestilovať, čo to asi bude,“ tvrdí.

„Politiku sledujem stále. Z pohľadu pozorovateľa. Neteší ma súčasný stav politiky, to musím povedať otvorene. Všetci sme mali veľké nádeje a očakávania, keď vznikala táto vláda. Ale zatiaľ veľa dôvodov na radosť nie je,“ hovorí hneď zo začiatku rozhovoru v Diskusnom klube bývalý poslanec NR SR Ľudovít Kaník. V politike už momentálne nie je, v Bratislave má realitnú kanceláriu a v Banskej Štiavnici sa venuje turistickému biznisu. V druhej drzurindovej vláde bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pozíciu v dnešnej vláde zastáva Milan Krajniak. Na súčasnej vláde kritizuje najmä množstvo konfliktov, ktoré označuje za zbytočné a hlúpe. Na druhej strane nevidí takmer žiadne skutočné činy a reformy, ktoré by krajinu posúvali vpred a ktoré, ako sám hovorí, potrebujeme. Kaník figuroval v druhej dzurindovej vláde, ktorá sa rozpadla. Veľkým faktorom boli práve hádky a konflikty, no bývalý minister práce si nemyslí, že by sa ich vláda mala porovnávať s tou súčasnou. Myslí si, že boli výrazne lepší. Konflikty vníma ako prirodzenú súčasť politiky, no ide podľa neho aj o štýl a spôsob konfliktu: „Či to je konflikt o nejaké riešenie, kde sa vecnými argumentami hľadajú tie najlepšie riešenia.“ Má pocit, že takéto niečo sa zo súčasnej vlády vytratilo. Nevidí vecný obsah, len osobné útoky poslancov na svojich kolegov. To všetko a oveľa vaic ti prináša Staritup Diskusný klub.

Šimon Žďársky sa tentokrát v Diskusnom klube porozprával s Martinom Spanom. Informatik a futurista stojí za deepfake videom, ktoré pre časom doslova obletelo Slovensko. Kampaň od O2, kde Zlatica Puškárová hovorí veci, ktoré nikdy nepovedala, poukazuje na hoaxy na internete. Rovnako tiež vyváva debatu, ako bude vyzerať budúcnosť čo sa týka konšpirácií. O potrebe overovať si informácie sa dnes hovorí takmer denne, pandémia skutočne poukázala na fakt, že Slováci nevedia rozlišovať pravdu od lži. Deepfake video so Zlaticou Puškárovou však skutočne pootvorilo dvere do budúcnosti a kampaň ukázala, že by sme si mali dávať ešte väčší pozor. Aké ťažké je vytvoriť takéto video? „Najskôr sme museli nájsť vhodnú obeť, to je Zlatica Puškárová, potom spolupáchateľku, teda Kristínu Tormovú. My sme to robili metódou, kedy sme urobili projekciu tváre Zlatice Puškárovej na Kristínu Tormovú,“ opisoval Spano. Zvuk zase upravili tak, že „pozliepali“ jednotlivé slová, ktoré skutočne Puškárová povedala. Zvukár ich následne intonačne upravil. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je europoslanec Martin Hojsík. Rozprávali sme sa o klimatickej kríze a súčasnom stave globálneho otepľovania. Martin hovorí, že klimatické zmeny môžu priniesť život ohrozujúce zmeny. Ako príklad uvádza topenie trvalo zamrznutej zeme, teda permafrostu. Tu hrozí, že sa z pôdy uvoľnia obrovské množstvá metánu, ktorý je tam dnes uzavretý. Tým sa globálne otepľovanie ešte zrýchli. Aktuálne sa teplota globálne zdvihla o 1,1 stupňa Celzia. Martin priznáva, že to vyzerá nevinne, ale pre počasie na svete to znamená veľké zmeny. Čo ľudstvu hrozí a čo všetko sa môže stať sa dozvieš v Startitup Diskusnom Klube.

Množstvo Slovákov nevie, ako pracovať s peniazmi. Výplata sa u nás dlho neohreje, mnohí z nás ju minú do posledného centa. Martina Valachová je marketérka a autorka knihy Kam miznú vaše peniaze? S peniazmi sa naučila pracovať už v mladom veku. „Keď som mala asi 13 rokov, moja mama dostala mozgovú príhodu. Keďže som bola najstaršia v rodine, zrazu som musela zo dňa na deň a z minúty na minútu začať zastupovať mnohé funkcie, ktoré zastupovala ona. Otec bol rušňovodič, bol často aj na dva dni preč,“ povedala v rozhovore v Diskusnom klube. Už v mladom veku tak bola konfrontovaná s tvrdou realitou a musela sa naučiť pracovať s peniazmi. Podľa Valachovej nám dnešná doba ponúka veľmi veľa možností, často však prichádza k akémusi „pretlaku“ túžob a peniaze nám tak veľmi rýchlo utekajú. Treba si tak upratať priority a prepočítať si, či hospodárime správne. Môžeme to pozorovať na našom každodennom hospodárení s peniazmi. Valachová používa pojem „ekonomika všedného dňa“, ktorým opisuje výdavky, ktoré nám utekajú tam, kde nemusia. Napríklad ak sa predĺži cesta do práce a človek vysmädne, zastaví sa na benzínovej pumpe a nakúpi si množstvo zbytočných vecí za vyššiu sumu, ako je štandard. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je známy komentátor F1 a futbalovej Ligy majstrov Štefan Eisele. Ako sa človek dostane k moderovaniu súťaže najrýchlejších kolesových strojov sveta a čo ho na formulách zaujalo najviac? Na svoje prvé komentovanie F1 si musel pripraviť až 16 strán poznámok a informácii. Naučil sa dôležitú vec, že človek má v živote tlačiť svoje silné stránky a dopĺňať sa s ostatnými kolegami v brandži. Aká je dnes sledovanosť F1 a ako sledovanie športov ovplyvnil Netflix? Ako ťažké je šoférovať monopost F1 a prečo je práca šoféra Safety Car tak náročná? Čo Števo Eisele zažil pri športovom komentovaní a prečo pozerá formulu viac žien? To všetko ti prináša Staritup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je podpredseda Národnej rady Gábor Grendel. Ako využíva nové formy v komunikácii a prečo aktívne používa sociálne siete? V rozhovore sa pozrieme aj na kauzu SIS, kde sa stretli najvyšší funkcionári Slovenska. Čo si Gábor myslí o ovládnutí bezpečnostných a silových zložiek novou vládou? Grendel hovorí, že ľudia zo Smeru a Hlasu zvykli mať špeciálneho prokurátora na povel. Dodáva, že dnes sa Lipšic zastáva vyšetrovateľov a prokurátorov, nie našich ľudí ako kričal Fico a Pellegrini. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Progresívne Slovensko sa v marci 2020 snažilo v koalícii so stranou Spolu prebojovať do parlamentu. Odhadovali, že percentuálny počet voličských hlasov pre ich koalíciu bude dvojciferný. Parlament však tesne minuli. Krátko po volebnom neúspechu došlo na poste predsedu Progresívneho Slovenska k zmene. Michala Trubana vystriedala Irena Bihariová. Progresívne Slovensko je však mimoriadne aktívne aj za bránami parlamentu. Sú jednými z najhlasnejších kritikov súčasnej vládnej koalície. Na začiatku však boli k vláde zmierliví. „Brali sme ohľad na to, že vláda rieši objektívne neľahkú situáciu,“ hovorí Irena Bihariová. Dnes však tvrdí, že Slovensko sa v súčasnosti blíži k rozkladu. Tŕňom v Bihariovej oku je najmä Igor Matovič. „Keď sme videli ako neprofesionálne riadil bývalý premiér tento štát a ako menil politiku v každodennej realite na reality show, začala som byť znepokojená, že smerujeme k rozkladu štátu.“ Rozklad štátu Bihariová ilustrovala na súčasnej kauze uniknutého tajného dokumentu SIS. „Ak pozoruje bežný divák tú „spravodajskú“ vojnu, naozaj to vyzerá na úplný rozklad štátu bez ohľadu na to, ktorá z tých verzií je pravdivá.“ To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je Juraj Forgács, CEO spoločnosti Fumbi. Jeho predpoveď o raste krypto trhu sa naplnila a bitcoin dosiahol hodnotu 50-tisíc dolárov. Odvtedy opäť klesol a Juraj Forgács hovorí, že tá predpoveď už nie je taká jednoduchá. Dodáva však, že ak sa zachová doterajšia mechanika, bitcoin môže do 4 rokov dosiahnuť hodnotu až 400-tisíc eur. Na čom rastie hodnota kryptomien a ako s tým súvisí veľkosť komunity ťažiarov a komunita vývojárov? Opomenúť nemôžeme samotných užívateľov, ktorí si na tejto platforme „ukladajú hodnotu“. Podľa Juraja sú novou vrstvou, ktorá investuje do kryptomien, veľké firmy a inštitúcie. Expert na kryptomeny Juraj Forgács hovorí aj o 4-ročnom cykle, v ktorom bitcoin funguje. Ako funguje uvádzanie nových bitcoinov na trh a čo to znamená pre ťažiarov a vývoj trhu? Počet vyťažených bitcoinov je obmedzený a viac ako 21 miliónov ich nikdy nebude. Vyťaženie príde podľa Juraja až v roku 2140. Podľa Juraja z Fumbi nebudú kryptomeny exponenciálne a strmo rásť a príde aj veľká volatilita. Nevie si však predstaviť scenár, kedy by kryptomeny natrvalo spadli. Príde aj fáza, kedy bude Bitcoin vnímaný ako konzervatívne aktívum a rásť bude pomalšie. Čoho sa Juraj Forgács obáva a budú ostatné kryptomeny kopírovať vývoj Bitcoinu? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Tento podcast vznikol v spolupráci s Fumbi.network

Hosťom rozhovoru je bratislavský župan Juraj Droba. Hovorili sme o jeho kauze, keď ho počas proti-pandemických opatrení odfotili v bratislavskej kaviarni spolu s Jurajom Šeligom a Luciou Žitňanskou. Prečo sa nevzdal svojej funkcie podobne ako Šeliga? Zdali sa mu opatrenia proti korone vhodné a chystá za zaplatiť pokutu za ich porušenie? S Jurajom Dorbom sme hovorili aj o súčasnej politickej situácii? Ako hodnotí Droba prácu svojich straníckych kolegov zo SAS na postoch šéfov ministrov? Ako vníma nového premiéra Eduarda Hegera. Ako to celé súvisí s rozhodnutiami Igora Matoviča? Ako reaguje šéf SAS Richard Sulík na osobné útoky od Matoviča a akú komunikačný líniu sa snaží držať? Kedy je lepšie si zahryznúť do jazyka a kedy strana SAS zbytočne kopala do Matovičovej OĽANO? Je táto vláda amatérska? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je bývalý poslanec a člen predsedníctva strany SMER-SD, Robert Kaliňák. Čo hovorí na stretnutie vládnych predstaviteľov v budove Slovenskej informačnej služby? Hovorili sme o osobe samotného Roberta Kaliňáka, ale aj o tom, ako ho vníma jeho stranícky kolega Luboš Blaha? Na margo korupčných škandálov, ktoré sa za Ficovej vlády stali, Kaliňák prízvukuje, že ak by na neho alebo na Roberta Fica niekto niečo mal, už by dávno boli v base. Ako bývalý politik a súčasných advokát vníma kolúznu väzbu a ľudí v nej? Robert Kaliňák hovoril aj o Petrovi Pellegrinim zo strany HLAS. Jeho niektoré postoje označuje Kaliňák za rovnaké, aké majú komunisti. Čo konkrétne tým myslel a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je poslanec Národnej Rady SR a člen strany SPOLU Miroslav Kollár. Rozprávali sme sa o aktuálnej situácii vo vládnej koalícii, ako aj o konkrétnych politikoch a ich fungovaní a význame. Miroslav Kollár hovorí, že na predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi momentálne stojí to, či sa koalícia rozpadne alebo nie. Podľa neho môže ísť Boris Kollár do vlády s biznisovo stabilnejším partnermi z opozície. Prízvukuje, že ak pravicový volič nepríde k voľbám, bude vládnuť Fico s kumpánmi. Ako vníma Veroniku Remišovú a stranu Za ľudí? Podľa Kollára bola chyba, že ju Kiska podporil. Zároveň si myslí, že Remišovej strana zrejme do konca volebného obdobia nevydrží. Aký je podľa neho rozdiel medzi Kiskom a Matovičom? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom v Startitup Diskusný klub bol Roman Joch, ktorý sa témam medzinárodnej politiky venuje dlhodobo. Prebrali sme príčiny a dôsledky ako súčasnej eskalácie Izraelsko-Palestínskeho konfliktu, tak jeho dlhodobé pozadie. Joch je v tomto prípade jasne na strane štátu Izrael a výčitky médií voči nemu považuje za propagandu dnešných ľavicových Progresívcov, ba čo viac, za dnešnú formu antisemitizmu, ktorá už nie je namierená voči konkrétnym ľuďom, ale štátu Izrael ako takému. Toto všetko a oveľa viac sa dozviete v novej časti Startitup Diskusný klub.

Hosťom rozhovoru je Slovenka žijúca v izraelskom Tel Avive Diana Weinberg. O situácii pravidelne informuje na svojom instagramovom profile, ktorý nájdeš nižšie Od konfliktného Pásma Gazy je to 70 kilometrov a útoky raketami zažíva denne. Aká je situácia v meste a ako sa k situácii stavajú domáci? Diana vraví, že keď zaznie siréna, majú približne 90 sekúnd na to, aby si našli úkryt, alebo vyhľadali najbližší verejný bunker. Pre väčšie bezpečie spávajú v obývacej izbe a sprchujú sa extrémne rýchlo, keby náhodou zaznela výstraha. Notifikácie o prichádzajúcich raketách jej chodili aj počas rozhovoru. Napriek situácii sa Izrael opustiť nechystá. Protiraketový systém Iron Dome vie zachytiť až 90 % útočiacich rakiet, ktoré odpaľuje hnutie Hamas. Diana dodáva, že aj vďaka svojmu hobby, hĺbkovému potápaniu, vie lepšie pracovať so strachom. Aká je aktuálna situácia v Izraeli a priamo v konfliktnom pásme Gazy? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je Pavol Smolka, hudobník, manažér a predseda Hudobnej únie Slovenska. Práve z rúk moderátora Šimona Žďárského dostal Absolútnu cenu Ruka hore 2020. Hovorili sme o umení kultúre a samozrejme o hudbe. Pavol vysvetľuje, že kultúrnosť a kultivovanosť bola na Slovensku veľká téma. Tú ale pozastavil socializmus, ktorý umelecké smery využíval ako nástroje propagandy. Pavol Smolka dodáva, že ani po revolúcií neprišiel plnohodnotný reštart. Ako dnes vníma hudbu a umenie a čo si myslí o komercii? Odvoláva sa aj na svetoznámych skladateľov Mozarta či Bacha. Príkladom vysokého umenia nazval aj omšu. Ako tento pohľad vysvetľuje? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom podcastu je poslanec NR SR za OĽANO Andrej Stančík. Ako vidí dianie okolo vedúcej osobnosti svojej strany Igora Matoviča? Obháji Matovič pozíciu volebného lídra aj v ďalších voľbách? Podľa Andreja Stančíka to nie je isté a ešte sa uvidí. Ako vidí Stančík svoje pôsobenie v strane a nemá obavy, že o svoju pozíciu na kandidátke príde? Hovorili sme aj o aktuálnej situácii s referendom. Podľa Stančíka nešlo len o občiansku aktivitu. Čo tým naznačuje? Stančík hájil kroky Igora Matoviča a vraví, že vyhlasovať súdy na jeho adresu po tak ťažkom roku nie je celkom fér. Prízvukuje, že jeho vláda ohrozila veľké ryby, ktoré chránil Pellegrini a Fico. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný klub.

Hosťom rozhovoru je novinár Arpád Soltész. Už dlhé roky sleduje politické dianie na Slovensku. Napísal knihu Sviňa a v tomto rozhovore ti povie, ako vidí aktivitu opozície na čele s Ficom. Čo hovorí na situáciu v ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a prečo mal Fico radšej mlčať a nič nerobiť? Podľa Arpáda Soltésza nemôže predák strany SMER vyčítať Kolíkovej ani Ň. Ako vidí dlhoročný novinár súčasnú koalíciu a jedného z jej hlavných členov Igora Matoviča? Ako vyzerá Matovič v reflexii na Fica a Mečiara? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hostkou rozhovoru je poslankyňa národnej rady za stranu OĽANO a bývalá tenistka Romana Tabák. Ako sa dostala k práci političky a čo robila pred tým? Nad politikou pred ponukou od Igora Matoviča nepremýšľala, museli ju presviedčať? Ako hodnotí klub OĽANO a ako sa zmenili jej ideály po viac ako roku v politike? Ako v jej strane funguje komunikácia a názorová rôznorodosť a v akej skupine sa nachádza Romana Tabák? Aké témy v rámci klubu rieši a pri ktorom zákone sa zdržala najviac? Neprekáža, že niektorí jej kluboví kolegovia riešia tému interrupcií úplne iným názorovým pohľadom? Akým témam sa chce v politike venovať a na čo kladie najväčší dôraz? Ako by podľa bývalej profesionálnej športovkyne mala vyzerať telesná výchova na školách? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je podpredseda strany SMER-SD Erik Kaliňák. Čo hovorí otázku, či je jeho mladší vek spojený aj s nedostatkom skúseností a odbornosti? On sám hovorí, že to, čo sa naučíte v parlamente alebo ako tajomník, sa nikde inde nenaučíte. Na druhej strane je aj podľa Erika Kaliňáka dôležité, aby ste sa aj pri práci politika bavili, inak to nebude fungovať. Čo si Kaliňák myslí o Ficovom videu, kde počítal rozmer svojej terasy a v akom byte funguje mladý politik? Čo si myslí o korupčných kauzách politických nominantov a prečo sa zaručuje, že žiadny z nominantov SMERU nebude odsúdený? Prečo označuje Fica za Jágra slovenskej politiky? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je šéf Lynx komanda Štefan Hamran. Ide o elitnú zásahovú jednotku, ktoré sa zúčastnila aj zatýkania pri vyšetrovaní korupčných káuz. Hamran hovorí, že očistný proces je na mieste a že sa ide správnym smerom. Témou je aj depolitizácia priamo v radoch polície. Spochybňovanie polície, prokuratúry aj súdov politikmi mu príde cez čiaru. Aká je práca v útvare osobitného určenia Lynx? Ako príklad uvádza Štefan Hamran zásah, pri ktorom bol zneškodnený páchateľ na 63 metrov jednou ranou a zachránili 2 policajtov. Podľa jeho slov má aj obyčajný policajt veľmi nebezpečnú prácu. Kedy sa pri výkone služby hanbil a akých ľudí treba z vedenia polície dostať preč? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný klub.

Hosťom rozhovoru je bývalý predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini. Aké vzťahy má po odchode so Smeru-SD so svojim bývalým straníckym šéfom Ficom? O vytvorení vlastnej politickej strany Hlas hovorí, že ak chcete vyhrať voľby, nemôžete konšpirovať. Čo kritické vidí na súčasnej vláde a ako sa stavia k zatýkaniu vysokopostavených politických a štátnych funkcionárov obvinených z korupcie? Ako sa vyjadruje k vakcinácii a dal by si teraz pichnúť ruskú vakcínu Sputnik? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je dlhoročný novinár Eugen Korda. Hoci sa venuje žurnalistike, tak hovorí, že volebné programy už dávno nečíta. Eugen komentuje súčasnú situáciu v politickom dianí, ale porovnáva ich aj s tým, čo sa na Slovensku dialo počas Ficových vlád. Dodáva, že Fico neprávny štát budoval cieľavedome a s prešľapmi súčasnej vlády sa to nedá porovnávať. Na margo volieb hovorí, že často volíme nekvalitných ľudí, ktorí sú nám sympatickí. Ako vníma Eugen Korda situáciu u našich českých susedov? Na mušku si zobral prezidenta Miloša Zemana, ale aj českého premiéra Andreja Babiša. Ako vníma chaos prítomný v politických kruhoch a rozhodnutiach a stačí podľa neho rok, aby sa na Slovensku spravili poriadky? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je Štefan Petrík – výskumník, ktorý spravil prieskum medzi pracovníčkami a pracovníkmi eskortného biznisu. Prostitútky a prostitúti poskytujú sexuálne služby za finančnú odplatu. Táto nelegálna práca sa označuje ako najstaršie remeslo na svete a zároveň funguje na okraji spoločnosti a pre verejnosť je tabu. Štefan skúmal život viac ako 200 takýchto žien a mužov prostredníctvom online dotazníka. Priznáva, že za veľa z nich musel zaplatiť, ale oplatilo sa. Čo je hlavným motivátorom, aby sa žena stala prostitútkou a kedy sa s týmto spôsobom obživy stretávajú po prvýkrát? Trauma z detstva či sexuálne zneužívanie, pôvod z marginalizovaných skupín obyvateľstva či zlá ekonomická situácia sú hlavné dôvody, ktoré ženy priviedli k prostitúcii, hovorí samotný prieskum. Z prieskumu vyplýva, že niekoľko žien odpovedalo, že ich táto práca baví a majú flexibilný pracovný čas a peniaze nie sú jediným motivátorom. Koľko hodín denne v priemere pracuje prostitútka či prostitút, majú pri tom ešte aj ďalšie zamestnanie a koľko klientov majú za deň? To všetko ti prináša Startitup Diskusný Klub.

Hosťom rozhovoru je podpredseda strany Spolu a ochranár Erik Baláž. Hovorili sme o kontroverznej výstavbe v stredisku Jasná. Ako hovorí Baláž, jeden hotel problém nie je. Horšie je, ak je výstavba nekontrolovaná a v Demänovskej doline to vyzerá ako na sídlisku. Akú výhodu má pri výstavbe developer a aké právomoci má v tomto smere štát? Erik Baláž kritizuje súčasnú vládu za to, že verbálne je na tom dobre, ale výsledné skutky sa zatiaľ nedostavili. Ide najmä o zonáciu národných parkov a efektívnejšiu ochranu prírody. Kto rozhoduje o výstavbe hotelov v národnom parku? Kompetencia národného parku je slabá a aj napriek pripomienkovaniu nie je schopný ovplyvniť výstavbu. Erik Baláž hovorí, že to, že národné parky na Slovensku nefungujú, je účelové. Ľudí, ktorí z toho profitujú, je podľa Baláža viac. Ako vie štát v tomto smere zakročiť a ako zabrániť zlyhávaniu úradov? Podpredseda strany Spolu hovorí, že pri výstavbe sa pri posudzovaní neberú do úvahy existujúce stavby a samotná výmera nového hotela sama nevytvára dôvod na zastavenie stavby či úpravu projektu. Zabúda sa však na strategický rozvoj väčšieho územia, koľko turistov znesie okolitá príroda a všetky súvisiace prvky spojené s výstavbou a následným užívaním. Nemalo by to vyzerať ako v meste na sídlisku. Ako bude Národný park Nízke Tatry vyzerať? Táto téma sa týka všetkých národných parkov na Slovensku. Ich ochrana je zatiaľ relatívne neefektívna. V súčasnosti by zabralo približne 2 roky, aby si národné parky vytvorili usmernenie, ktorá bude širšie okolnosti spojené s výstavbou konkretizovať. Následne bude ešte potrebné, aby si dodržiavanie pravidiel vedel vynútiť. Ako sa z tejto komplikovanej situácie dostať a čo by malo Slovensko spraviť, aby chránené územia a národné parky, ale aj okolitá príroda ostali zachované a nestali sa skalpom ekonomických zámerov developerov? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.