Podcasts about juhosl

Chceme krajinu, ktorá funguje. Nezáleží nám na tom, kto je pri moci, ale potrebujeme systém, kde sa veci riešia a kde sa za chyby nesie zodpovednosť…aj toto sú niektoré z výrokov srbských študentov, ktorí od vlaňajšieho novembra, keď v krajine došlo k tragédii, ktorá si vyžiadala pätnásť životov, pravidelne zapĺňajú ulice srbských miest, blokujú mosty a organizujú pešie pochody s cieľom upovedomiť na korupciu, ktorá podľa nich rozožiera krajinu.Cez víkend sa ich v Belehrade zhromaždilo cez 300-tisíc. Vláda na čele s Milošom Vučevićom však priznáva oveľa nižšie čísla a živí naratív, že za protestami sú sily zo zahraničia.Čo sa to v Srbsku vlastne deje, prečo protesty vôbec vznikli a pretrvávajú a ako sa k nim stavia aktuálna vláda či prezident Alexandar Vučić?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s vedúcim zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom.Zdroje zvukov: Guardian News, TA3, TV Markíza, STVR, ČTOdporúčanie:Ak by vás osud krajín bývalej Juhoslávie zaujímal bližšie, odporúčam reportážnu knihu Andreja Bána Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené. Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán, v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ktorých príbehy nájdete aj v tejto knihe.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Šimkovičovej audit v SNG odhalil 5 závažných nedostatkov: Sporných je viac ako 5,5 milióna eur https://www.startitup.sk/simkovicovej-audit-v-sng-odhalil-5-zavaznych-nedostatkov-spornych-je-viac-ako-55-miliona-eur/ VIDEO: Diplomatický prešľap v Brazílii. Viceprezident označil Fica za premiéra Juhoslávie https://www.startitup.sk/video-diplomaticky-preslap-v-brazilii-viceprezident-oznacil-fica-za-premiera-juhoslavie/ Zisťovali sme, koľko stoja lístky na preteky F1. Výlet Šutaj Eštoka mohol vyjsť výrazne nižšie, ako tvrdí opozícia (PREHĽAD CIEN) https://www.startitup.sk/zistovali-sme-kolko-stoja-listky-na-preteky-f1-vylet-sutaj-estoka-mohol-vyjst-vyrazne-nizsie-ako-tvrdi-opozicia-prehlad-cien/ AKTUÁLNE: Bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze čelí obžalobe v kauze Mýtnik https://www.startitup.sk/aktualne-byvaly-prezident-financnej-spravy-frantisek-imrecze-celi-obzalobe-v-kauze-mytnik/ Poslanci rozhodli o kontroverznom zdravotníckom zákone https://www.startitup.sk/aktualne-poslanci-rozhodli-o-kontroverznom-zdravotnickom-zakone/ Zákazy, vysoké pokuty a 15-ročné väzenské tresty. „Neposlušné“ ženy bude vyšetrovať špeciálna jednotka „Ambasádori láskavosti“ Z futbalistu sa stal náboženský vodca: Orbánov syn založil vlastnú sektu https://www.startitup.sk/z-futbalistu-sa-stal-nabozensky-vodca-orbanov-syn-zalozil-vlastnu-sektu/ Náborový bonus až 5 000 eur a 6 týždňov dovolenky ročne. Bezpečnostné zložky štátu hľadajú posily (KRITÉRIÁ) https://www.startitup.sk/naborovy-bonus-az-5-000-eur-a-6-tyzdnov-dovolenky-rocne-bezpecnostne-zlozky-statu-hladaju-posily-kriteria/ Mnohí Slováci zabúdajú na túto dávku počas prázdnin. Majú nárok na takmer 50 eur denne Prelomové výsledky: Google vyvinul nový čip Willow, prvýkrát prekonal hranicu bežných superpočítačov https://www.startitup.sk/prelomove-vysledky-google-vyvinul-novy-cip-willow-prvykrat-prekonal-hranicu-beznych-superpocitacov/ Z malej firmy sa stal svetový gigant: Čínska automobilka búra rekordy. V Európe už porazila Ford aj Hondu Známa influencerka Lula otvorila nový stánok za 35 000 eur. „Chceli sme vytvoriť najkrajší kiosk na Slovensku“ https://www.startitup.sk/znama-influencerka-lula-otvorila-novy-stanok-za-35-000-eur-chceli-sme-vytvorit-najkrajsi-kiosk-na-slovensku/ V týchto podnikoch si dáš skvelé jedlo a kávu po náročnej lyžovačke. Jeden založil brat Vlhovej, ďalší ťa prenesie do Ameriky https://www.startitup.sk/v-tychto-podnikoch-si-das-skvele-jedlo-a-kavu-po-narocnej-lyzovacke-jeden-zalozil-brat-vlhovej-dalsi-ta-prenesie-do-ameriky/

V týchto dňoch, pred tridsiatimi tromi rokmi, dobyli vojská Juhoslovanskej ľudovej armády a srbských polovojenských oddielov mesto Vukovar, aby o pár dní neskôr v noci z 20. and 21. novembra najskôr brutálne mučili a následne zavraždili najmenej 265 ľudí na družstve v neďalekom Ovčare. Hosťom Agáty Šústovej Drelovej v podcaste Dejiny bol Vladimírom Dzuro, vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zohral kľúčovú úlohu v objasnení Masakru v Ovčare a následnom zatknutí páchateľov. Ako prebiehalo vyšetrovanie masakru v Ovčare? Do akej miery boli ochotní spolupracovať miestni a obzvlášť miestni Srbi? Ako sa podarilo nájsť hlavné dôkazy? Ako prebiehalo identifikovanie a zatknutie hlavných páchateľov? A čo je pre vyšetrovateľov osobne najťažšie pri vyšetrovaní vojnových zločinov takéhoto rozsahu? Je vôbec možné podobným masakrom zabrániť? Vladimír Dzuro okrem spomínaného pôsobenia v roli vyšetrovateľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pôsobil tiež ako civilný zamestnanec mierových jednotiek UNPROFOR a neskôr viedol takmer 20 rokov Kanceláriu Úradu pre vnútorné záležitosti OSN v New Yorku. Je autorom dnes už bestselleru Vyšetrovateľ, ktorá sa nedávno dočkala 7. dotlače a prekladu do viacerých jazykov, a tiež spoluautorom knihy Démoni balkánske války. Za dnešnú návštevu Vladimíra Dzura vďačíme Centru pre Európsku politiku. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Normalizácia v Juhoslávii bola úplne odlišná ako v Československu, hovorí v podcaste Oči dokorán kurátor Daniel Grúň. Hlavnou témou rozhovoru je dielo Vzťah noha-chlieb.

Politika tu a teraz - Miroslav Čaplovič Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Slovenské národné povstanie znamená veľa pre novodobú slovenskú štátnosť a aj pre demokraciu, lebo týmto ozbrojeným vystúpením sa Slovensko pridalo na stranu víťazných mocností. V TASR TV to pri príležitosti blížiaceho sa 80. výročia tejto udalosti povedal riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič. . Dodal, že v európskom meradle to bolo druhé najväčšie vojenské vystúpenie v tyle protivníka. „Nemožno to porovnávať s parížskym či varšavským povstaním. Možno to porovnávať s vystúpením v Juhoslávii, kde bolo masívne vzopätie pod vedením Josipa Broza Tita,“ povedal Čaplovič...

Pôsobenie v amerických či zahraničných väzeniach pozná väčšina z nás len z filmov či televíznych reportáží. Dnes nám však pôsobenie v týchto zariadeniach opíše človek, ktorý si to zažil na vlastnej koži. Dnešný hosť Nerudacastu je slovák, ktorý začal ako dobrovoľník vo vojne v Juhoslávii. Strávil roky vo francúzskej Cudzineckej Légii, neskôr sa stal kontraktorom v Afrikých konflikoch aby nakoniec zakotvil v Thajsku. Tu založil úspešnú bezpečnostnú službu, ktorá chránila svetové celebrity na ich cestách po Ázii. No zároveň sa stal členom medzinárodného drogového kartelu a členom Outlaws MC.

Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie? V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1:50 min. – čo mohla opozícia urobiť viac pre Ivana Korčoka;– po 2:30 – že Peter Pellegrini mobilizoval pred druhým kolom aj v Bratislave a Košiciach;– od 5:00 – ako opozícia nepozvala Ivana Korčoka na pódium počas protestov;– po 7:30 – že Ivan Koročk je podľa neho "modrý", ale do strany Modrí nevstúpi;– od 11:00 – či sa chce opäť pokúsiť o spájanie pravice;– od 15:00 – že Robert Fico nehrá fér, iba fauluje;– po 15:50 – že zásah NATO proti Srbsku ukončil genocídu a priniesol mier;– po 21:00 – ako bude EÚ reagovať na Ficove útoky voči súdnictvu;– od 25:00 – že Robert Fico to prepískne a narazí;– po 28:00 – že chce dostať Európu na Slovensko;– od 30:00 – či sa dá v Bruseli bojovať za Slovensko alebo ide o demagógiu.

Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie? Opozícia nezabrala v kľúčových baštách a nepozvala Ivana Korčoka na tribúny protestov. Čo je to za schizofréniu, pýta sa Mikuláš Dzurinda. Osobne neverí, že Ivan Korčok skončí v Progresívnom Slovensku. Robert Fico už podľa neho nie je slobodný človek. Ako reaguje na to, že v rámci naratívu o prezidentovi vojny na Ivana Korčoka vytiahli aj bombardovanie Juhoslávie? V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1:50 min. – čo mohla opozícia urobiť viac pre Ivana Korčoka;– po 2:30 – že Peter Pellegrini mobilizoval pred druhým kolom aj v Bratislave a Košiciach;– od 5:00 – ako opozícia nepozvala Ivana Korčoka na pódium počas protestov;– po 7:30 – že Ivan Koročk je podľa neho "modrý", ale do strany Modrí nevstúpi;– od 11:00 – či sa chce opäť pokúsiť o spájanie pravice;– od 15:00 – že Robert Fico nehrá fér, iba fauluje;– po 15:50 – že zásah NATO proti Srbsku ukončil genocídu a priniesol mier;– po 21:00 – ako bude EÚ reagovať na Ficove útoky voči súdnictvu;– od 25:00 – že Robert Fico to prepískne a narazí;– po 28:00 – že chce dostať Európu na Slovensko;– od 30:00 – či sa dá v Bruseli bojovať za Slovensko alebo ide o demagógiu.

Dvadsať rokov Slovenského členstva v NATO. | Hostia: Mikuláš Dzurinda (bývalý predseda vlády SR), Peter Bátor (stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO) a v nahrávke Martin Slosiarik (sociológ, riaditeľ agentúry Focus). | Okruhy tém: Aká bola situácia v čase slovenského vstupu do Aliancie a ako vyzerali prístupové rokovania? Aké boli podmienky vstupu a čo znamenalo ich splniť? Aká bola domáca politická atmosféra vo vzťahu k tejto otázke? Prečo sme nevstúpili do NATO spolu s ďalšími krajinami V4? Častým argumentom kritikov NATO je letecké bombardovanie vtedajšej Juhoslávie, krátko po vstupe. Aká bola úloha Slovenska v tejto operácii? Sú aspoň čiastočne argumenty kritikov oprávnené? Ako sa rodilo rozhodnutie a bolo pri pohľade s odstupom rokov možné niečo spraviť inak? Aká je súčasná pozícia Slovenska v Aliancii? Sme prevažne prijímateľom výhod, alebo dokážeme ponúknuť spojencom aj pridanú hodnotu? Do akej miery obstojí argument kritikov, že vstupom do NATO stúpli náklady, no sa znížila sa obranná suverenita Slovenska? Aká je budúcnosť Aliancie – kde je priestor na reformu a zlepšenie procesov? Dokáže aliancia dostatočne rýchlo reagovať na aktuálne hrozby (hybridná vojna, Ukrajina, migračná kríza a terorizmus, zmena metód konvenčného spôsobu boja), Aké výhody prinieslo posledné rozširovanie o Fínsko a Švédsko a kto by mohol vstúpiť ďalší? Čo znamená rétorika D. Trumpa vo vzťahu k Aliancii? Vzťah obyvateľov Slovenska k členstvu k NATO – Aká časť obyvateľov nesúhlasí so slovenským členstvom a ako sa toto číslo vyvíjalo v čase? Aké sú dôvody ich nesúhlasu? Robí NATO ale aj slovenské vlády dosť v prospech vysvetľovania výhod členstva? | Moderuje: Tamara Lištiaková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Túto vojnu odpískali na futbalovom derby. Chorvátsko - Srbsko a koniec Juhoslávie. Kým sa na pláži kúpali dovolenkári, neďaleko umierali vojaci. Koho zmasakrovali na prasacej farme? Prečo etnickí Srbi blokovali cesty? Prečo ušli státisíce ľudí z domovov len za dva dni? Komplikovaná Juhoslávia. 6 štátov, 5 národov, 4 jazyky, 3 náboženstvá, 2 písma, 1 strana a milióny dodnes nezahojených rán. NEXT? LONDON EYE JE LEN ZAMASTENÝ KOLOTOČ  https://open.spotify.com/episode/6xFfTVQOqXgu11Rj3E5Hw9?si=998d73ec93074ea7   Kult osobnosti na strieborných medailách, alebo zlatých dukátoch iba na  https://ceskamincovna.sk/sk/kult-osobnosti-2571-p/  Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia @takbolo_podcast by ZAPO @zapoofficial  

Prvé zimné olympijské hry sa konali pred 100 rokmi vo francúzskom mestečku Chamonix. Zúčastnilo sa ich 16 národných olympijských výprav, takmer tri stovky športovcov (niektorí z nich v ukážkových športoch), z toho 13 športovkýň. Medzi krajinami ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Kanada či Francúzsko sa objavili aj farby Juhoslávie a Československa. Na programe bolo šesť športov a štrnásť disciplín. Pretekári to však nemali jednoduché. Viacerí si zlomili jednu, ale aj obe nohy a iní mali zase omrznuté prsty na nohách. Československí hokejisti dostali od Kanady vysoký debakel 30:0. Celý text tu: https://sportnet.sme.sk/spravy/historia-sto-rokov-od-zoh-1924-chamonix/ Podcast Lexikón športu od Sportnet.sk vám postupne odhalí zaujímavosti zo sveta športu, fakty z histórie či príbehy známych športovcov. Nový diel relácie Lexikón športu vychádza pravidelne každý druhý víkend aj v rámci Sportnet podcastu.

Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.

Zatiaľ čo 50.roky socializmu boli akýmsi "Veľkým bratom", Normalizácia bola niečím ako Veľkou sestrou z románu "Bol som dlho preč". Kto chcel za normalizácie konformne žiť, tak mohol, ale kto sa rozhodol žiť v pravde, tak musel počítať s represáliami zo strany režimu, hovorí o ére posledných 20. rokov socialistického režimu, sociologička Oľga Gyarfášová. Aké to bolo žiť - a nesúhlasiť, v časoch husákovskej normalizácie?Normalizácia. Lapidárne, chladné a neosobné slovo pre éru, v ktorej Československo - našu krajinu, okupovala stotisícová armáda po zuby ozbrojených sovietskych okupantov, ktorí mali presadiť brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity a v ktorej sa režim vedený prezidentom Gustávom Husákom nemilosrdne postaral s akoukoľvek formou odporu voči spôsobom, ktorými tento nikým nevolený systém presadzoval svoju brachiálnu moc.Pre niekoho sú to dnes údajne "zlaté časy" tzv. husákových detí. Časy, v ktorých sa horúčkovito (a neraz celkom bezohľadne) stavali prefabrikované paneláky, deti sa hrali v betónom vyliatych pieskoviskách a na uliciach bolo vraj tak bezpečne, ako nikdy predtým - a ani nikdy potom. A vraj každý mal i prácu. Akú, to už pamätníci radšej nespomínajú.Nečudo, veď všetko, čo akokoľvek vyčnievalo - alebo malo iný názor či presvedčenie, než bolo to oficiálne hlásané masívnou štátnou propagandou bolo z verejného priestoru eliminované alebo aspoň ostrakizované. Pre niekoho to tak bola doba celozávodných dovoleniek ROH - za odmenu azda až v bájnej Juhoslávii, mladomanželských pôžičiek, no pre iných to však bola éra permanentnej ostrakizácie alebo i perzekúcie - za zlý triedny pôvod otcov či dedov alebo pre vieru či iný ideový - a nebodaj ešte i odlišný politický názor.Krajine pevnou rukou vládla Komunistická strana, ktorá si svoj mocenský monopol poistila priamo v Ústave, slobodné voľby boli ilúzia, možnosť sa politicky či spoločensky angažovať mimo tzv. Národného frontu vedeného Stranou bolo nemožné a nad tlačou, médiami - ako i slobodou prejavu, vládla všadeprítomná štátna cenzúra poistená všemocnou tajnou štátnou políciou ŠTB, ktorá neváhala porušovať akékoľvek - i vlastné, zákony.Ako sa nám teda žilo v týchto časoch plných oficiálnych lží, všadeprítomnej propagandy, ktorej však už prakticky nik neveril a mocenského monopolu jednej strany a jej normalizačných kádrov? Prečo na to tak radi spomíname ako na údajne "zlaté časy" a aké pamäťové stopy v nás toto obdobie zanechalo?No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej štátnej moci, kde brali silu čeliť mocnému štátnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normalizačná moc? A napokon, koľko metrov štvorcových bytu v paneláku stojí svedomie a za koľko dovoleniek na Jadrane sa dá kúpiť česť a rovná chrbtica?To sú témy a otázky pre sociologičku Oľgu Gyarfášovú a autorku knihy "Ako sme žili v rokoch normalizácie", ktorá prináša rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zatiaľ čo 50.roky socializmu boli akýmsi "Veľkým bratom", Normalizácia bola niečím ako Veľkou sestrou z románu "Bol som dlho preč". Kto chcel za normalizácie konformne žiť, tak mohol, ale kto sa rozhodol žiť v havlovskej pravde, tak musel počítať s represáliami zo strany režimu, hovorí o ére posledných 20. rokov socialistického režimu, v ktorej štátu vládol prezident sociologička Oľga Gyarfášová. Aké to bolo žiť v časoch husákovskej normalizácie?Normalizácia. Lapidárne, chladné a neosobné slovo pre éru, v ktorej Československo - našu krajinu, okupovala stotisícová armáda po zuby ozbrojených sovietskych okupantov, ktorí mali presadiť brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity a v ktorej sa režim vedený prezidentom Gustávom Husákom nemilosrdne postaral s akoukoľvek formou odporu voči spôsobom, ktorými tento nikým nevolený systém presadzoval svoju brachiálnu moc.Pre niekoho sú to dnes údajne "zlaté časy" tzv. husákových detí - napokon, som jedným z nich. Časy, v ktorých sa horúčkovito (a neraz celkom bezohľadne) stavali prefabrikované, no i nekvalitné paneláky, deti sa hrali v betónom vyliatych pieskoviskách a na uliciach bolo vraj tak bezpečne, ako nikdy predtým - a ani nikdy potom. A vraj každý mal i prácu. Akú, to už pamätníci radšej nespomínajú.Nečudo, veď všetko, čo akokoľvek vyčnievalo - alebo malo iný názor či presvedčenie, než bolo to oficiálne hlásané masívnou štátnou propagandou bolo z verejného priestoru eliminované alebo aspoň ostrakizované. Pre niekoho to tak bola doba celozávodných dovoleniek ROH - za odmenu azda až v bájnej Juhoslávii, mladomanželských pôžičiek, no pre iných to však bola éra permanentnej ostrakizácie alebo i perzekúcie - za zlý triedny pôvod otcov či dedov alebo pre vieru či iný ideový - a nebodaj i odlišný politický názor.Krajine pevnou rukou vládla Komunistická strana, ktorá si svoj mocenský monopol poistila priamo v Ústave, slobodné voľby boli ilúzia, možnosť sa politicky či spoločensky angažovať mimo tzv. Národného frontu vedeného Stranou bolo nemožné a nad tlačou, médiami ako i slobodou prejavu vládla všadeprítomná štátna cenzúra poistená všemocnou tajnou štátnou políciou ŠTB, ktorá neváhala porušovať akékoľvek zákony i normy slušnosti a práva.Ako sa nám teda žilo v týchto časoch plných oficiálnych lží, všadeprítomnej propagandy, ktorej však už prakticky nik neveril a mocenského monopolu jednej strany a jej normalizačných kádrov? Prečo na to tak radi spomíname ako na údajne "zlaté časy" a aké pamäťové stopy v nás toto obdobie zanechalo?No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej štátnej moci, kde brali silu čeliť mocnému štátnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normalizačná moc? A napokon, koľko metrov štvorcových bytu v paneláku stojí svedomie a za koľko dovoleniek na Jadrane sa dá kúpiť česť a rovná chrbtica?

Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch a do slovenčiny ju preložila Milina Svítková, ktorú na rozhovor pozval básnik a moderátor Michal Tallo.

Boris Buden: Komunizmus - nepriateľ, bez ktorého nevieme žiť Nie je to čudné, že antikomunizmus prežil pád historického komunizmu? Očividne zohráva významnú úlohu v ideologickej reprodukcii postkomunistickej reality. Ale akú úlohu presne? Zabraňuje prípadnému návratu komunistických zombies? Alebo nás skôr utvrdzuje v presvedčení, že žiadne ohrozenie existujúceho poriadku nemôže prísť z budúcnosti a že neexistuje vôbec nijaká možnosť náhlej zmeny alebo mutácie dejín, skrátka, že idea Revolúcie je mŕtva. Prednáška sa venuje rétorike antikomunizmu a jej performatívnym účinkom na našu historickú skúsenosť. Zaoberá sa kultúrnym prekladom sociálnych konfliktov a novou geopolitickou mapou sveta, ktorú vytvorila, konkrétne vznikom nových normatívnych identitárnych blokov. A takisto sa pokúša hľadať odpoveď na otázku, prečo postkomunistická transformácia vyúsťuje do vojny. Boris Buden je spisovateľ, kultúrny teoretik a prekladateľ pôsobiaci v Berlíne. Narodil sa v bývalej Juhoslávii, vyštudoval filozofiu v Záhrebe a doktorát z kultúrológie získal na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Od začiatku 80. rokov Buden publikuje eseje a knihy v chorvátčine, nemčine a angličtine, venované kritickej a kultúrnej teórii, psychoanalýze, politike a súčasnému umeniu. Vyučuje na univerzitách v Európe a prednáša po celom svete. Nedávno vyšla jeho publikácia Transition to Nowhere: Art in History After 1989 (Prechod do Nikam: Umenie v dejinách po roku 1989), Berlín 2020. Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa len dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe a Luciu Bartošovú, ktorá ich atmosféru uchovala na fotografiách.

Veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor hovorí, že Putinove jadrové vyhrážky musíme brať vážne. Západ sa na prípadné použitie ruskej jadrovej bomby na Ukrajine pripravuje. Ako v takom prípade zareagujeme? V rozhovore s Petrom Bátorom sa dozviete: – čo videl v septembri na Ukrajine; – či sú Ukrajinci naďalej odhodlaní bojovať, alebo sú už vojnou unavení; – čo zmení mobilizácia a prečo sú Putinove referendá a anexia nelegálne; – že v dnešnej dobe sa nedá štátu vojensky zobrať územie; – prečo nefunguje OSN; – či treba brať vážne Putinove vyhrážky jadrovými zbraňami a ako sa na to pripravujeme; – že taktickú jadrovú zbraň si netreba predstavovať ako Hirošimu; – či má Ukrajina šancu na prijatie do NATO; – že zdanlivo nepopulárne NATO má momentálne na Slovensku rekordnú popularitu; – či NATO urobilo v Juhoslávii chybu alebo naopak pomohlo ukončiť krvavé vojny; – prečo s Rusmi prehrávame hybridnú vojnu a kto na tomto fronte zlyhal; – čo hovoria v NATO na protizápadné protesty slovenskej opozície.

Veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor hovorí, že Putinove jadrové vyhrážky musíme brať vážne. Západ sa na prípadné použitie ruskej jadrovej bomby na Ukrajine pripravuje. Ako v takom prípade zareagujeme? V rozhovore s Petrom Bátorom sa dozviete: – čo videl v septembri na Ukrajine; – či sú Ukrajinci naďalej odhodlaní bojovať, alebo sú už vojnou unavení; – čo zmení mobilizácia a prečo sú Putinove referendá a anexia nelegálne; – že v dnešnej dobe sa nedá štátu vojensky zobrať územie; – prečo nefunguje OSN; – či treba brať vážne Putinove vyhrážky jadrovými zbraňami a ako sa na to pripravujeme; – že taktickú jadrovú zbraň si netreba predstavovať ako Hirošimu; – či má Ukrajina šancu na prijatie do NATO; – že zdanlivo nepopulárne NATO má momentálne na Slovensku rekordnú popularitu; – či NATO urobilo v Juhoslávii chybu alebo naopak pomohlo ukončiť krvavé vojny; – prečo s Rusmi prehrávame hybridnú vojnu a kto na tomto fronte zlyhal; – čo hovoria v NATO na protizápadné protesty slovenskej opozície.

Augustové udalosti v Československu spustili masívnu migračnú vlnu. Situácia bola však zlá aj v iných krajinách Európy a za lepším životom vtedy odišlo aj kopec Slovákov z Dolnej zeme v bývalej Juhoslávii. Medzi nimi Anna Bovdišová s manželom a dvoma malými deťmi.

Blaha roky mazal iných a dnes sa sťažuje, že zmazali jeho. Katarína Klingová z Globsecu analyzuje dezinformácie. Podľa nej ich šíria okrem Smeru a extrémistov aj Boris Kollár a Igor Matovič. V rozhovore s Katarínou Klingovou sa dozviete: – či je správne, že Facebook zablokoval Ľuboša Blahu; – prečo to trvalo celé roky; – koľko ľudí zamestnáva Facebook na blokovanie obsahu na Slovensku; – za čo konkrétne blokli Blahu; – či má zmysel nahlasovať príspevky, aj keď väčšinu Facebook nevymaže; – či nie je problém netransparentnosť Facebooku a to, že sloboda prejavu je v rukách súkromnej firmy; – ako Blaha roky blokoval iných; – ako chce dezinformácie riešiť Európska únia; – či v prípade Blahu zabral tlak zdola alebo skôr politický tlak; – čo hovorí o Slovensku, že Blaha bol najpopulárnejší politik na sociálnej sieti; – či nejde o systematický problém Facebooku, že zvýhodňuje polarizačné príspevky; – ktorí politici na Slovensku si budujú kariéru na šírení dezinformácií; – či je Boris Kollár mediálne negramotný, keď nerozlišuje konšpiračné a seriózne médiá; – že dezinformácie šíri aj Igor Matovič; – ako sa dá rozlíšiť, čo je dezinformácia; – že aj kňazov, ktorí na omši šíria nenávisť, treba nahlásiť policajtom; – prečo je argument Juhosláviou argumentačným faulom.

Dnes stojí a prekvitá aj vďaka potomkom jeho originálnych zakladateľov. Boli nimi Slováci z Dolnej zeme v bývalej Juhoslávii, ktorí do Austrálie prichádzali postupne, od 50-tych rokov minulého storočia. Takmer 300 rokov po ich odchode zo Slovenska sú stále hrdí na svoj pôvod, tradície a jazyk.  

Hostia: Hadis Medenčević, balkánsky imigrant žijúci v Prahe, počítačový odborník, fotograf, milovník hôr Jan Urban, český novinár prežívajúci vojnu v Juhoslávii na vlastnej koži, striedavo žijúci v Prahe a Sarajeve S Hadisom a Janom sa rozpráva: Fedor Gál

Hostia: Lucia Kurilovská (rektorka Akadémie policajného zboru a odborníčka na trestné právo), Lukáš Marečka (expert na medzinárodné právo z Univerzity Komenského) a Michal Šimečka (podpredsedu Európskeho parlamentu). Ruské okupačné vojská po sebe zanechávajú v ukrajinských mestách masové hroby, na medzinárodnej úrovni sa diskutuje o vojnových zločinoch a genocíde. Kým Kyjev hovorí o zodpovednosti Moskvy, tá vinu odmieta. Svet má už skúsenosti s povojnovými súdnymi procesmi a odsúdením ich hlavných aktérov, nielen po druhej svetovej vojne v Norimbergu, ale aj po konflikte v bývalej Juhoslávii. Ako v praxi vyzerá preukazovanie viny? Ako sa dajú informácie z vojnových oblastí overiť a verifikovať? Budú aj páchatelia neprávostí po rusko-ukrajinskom konflikte potrestaní? A bude to trvať roky či desaťročia? Moderuje: Tamara Lištiaková; Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vojna na Ukrajine môže skončiť aj takou katastrofou ako tá v Sýrii, hovorí podpredseda Európskeho parlamentu a opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.    

"Z pohľadu našich záujmov v rámci NATO, Rusko nie je agresor. Rusko narušilo územnú celistvosť v susedných štátoch, to treba povedať, a nezákonne anektovalo niektoré územia. Môžeme to definovať rôzne. Potom môžeme povedať, že NATO bolo agresorom v bývalej Juhoslávii a anektovalo Kosovo," hovorí bývalý veľvyslanec v USA a dnes poslanec Hlasu Peter Kmec o napätí medzi Ukrajinou a Ruskom. "Pre Slovensko Rusko nie je hrozba. Rusko môže predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu a Gruzínsko. Ale ani pre Európu nie je hrozba. Ja si myslím, že Rusko nemá záujem vojensky zasiahnuť na území akéhokoľvek členského štátu. Tie následky by pre Rusko boli zničujúce," dodáva Kmec. Prečo Hlas kritizuje zmluvu, ktorú Peter Pellegrini sám vyrokoval? Čo navrhujú, aby vláda urobila namiesto schválenia dohody s USA? A nie je to pokrytecké stanovisko? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Hlasu a bývalým veľvyslancom v USA Petrom Kmecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovák, ktorý začal ako dobrovoľník vo vojne v Juhoslávii. Strávil roky vo francúzskej Cudzineckej Légii, neskôr sa stal kontraktorom v Afrikých konflikoch aby nakoniec zakotvil v Thajsku. Tu založil úspešnú bezpečnostnú službu, ktorá chránila svetové celebrity na ich cestách po Ázii. No zároveň sa stal členom medzinárodného drogového kartelu a členom Outlaws MC. Chránil prevozy stoviek kíl kokaínu, milióny v hotovosti aby nakoniec bol zatknutý americkou DEA a prevezený do USA. Na Manhattane sa vo väzení stretol aj s nechvaľne známym El Chapom. Dnes po odsedení svojho trestu je pripravený hovoriť o neuveriteľnom svete drogových kartelov, motorkárskych gangov a vojenských zložiek.

Hostia: Tomáš Strážay (analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku), Andrej Bán (publicista, vojnový reportér). Prvého apríla uplynie 20 rokov odvtedy, čo chytili jedného z najhľadanejších vojnových zločincov súčasnosti – Slobodana Miloševiča. Pri tejto príležitosti sa pozrieme na to, ako sa krajiny bývalej Juhoslávie dokázali vyrovnať s následkami občianskej vojny. Ktorým sa to podarilo a prečo niektoré dodnes ekonomicky aj politicky trpia? Aké sú ich vzájomné vzťahy? Moderuje: Eva Sládková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosť podcastu: Peter Šrank, spisovateľ „Muži sú tlačení do roly skôr lovca ako záhradkára,“ tvrdí Peter Šrank O čom je jeho novinka Ako som prišiel o panenstvá? Vedia muži pripravovať pre svoje partnerky magické wow momenty? Dokázali by ste svojej láske zniesť modré z neba, ako to urobil románový Pyko? Zaberajú na dámy pri dvorení básne? Poézia patrí podľa Šranka k dospievaniu a k budovaniu vzťahov. Autor má slabosť na Balkán, aj preto sa posledná časť odohráva vo vojnovej Juhoslávii. Veľmi zábavná je časť o láske k černošskej artistke z cirkusu, ktorá Pyka úplne domotá. Ako zistíme, že sme vo vzťahu našli ten správny kľúč? A naozaj sa ukáže sila vzťahu v hádke? Tipy na knižné novinky: Holokaust - vznik, dejiny a dôsledky predstaví prekladateľka Lucia Nižníková. Stonožka prináša pre deti nádhernú knihu Po zotmení. hudobno-knižnú novinku Daisy Jones and The Six predstaví Kristína Nemcová. Publicista Martin Kasarda priblíži svoju novú knihu Krajina krásnych ľudí.  Knižný kalendár: Stephen King oslavoval narodeniny. Úryvok z knihy O písaní, ktorá vyšla aj ako audiokniha, číta herec Ivo Gogál.  Sledujte viac knižných tipov moderátora na Instagrame.