Podcasts about putinovi

Ukrajinci útočia na ruskú flotilu na okupovanom Kryme, špekuluje sa o ďalšej veľkej mobilizácii v Rusku a Putin si hľadá spojencov, takže sa stretáva so severokórejským diktátorom. Čo sa teda na Ukrajine deje a čo s tým má Izrael, ktorý sa bojí zbližovania Ruska a Iránu a či Putinovi ostala naozaj už len Severná Kórea? Tomáš Prokopčák sa pýta bezpečnostného analytika Matúša Halása z českého Ústavu mezinárodních vztahů v Prahe. Zdroj zvukov: BBC Odporúčanie Urobte si radosť. Ja som napríklad na staré kolená – dobre, tak v prichádzajúcom strednom veku – zistili, že by možno nebolo odveci sa naučiť aspoň trošičku tancovať. Určite však každý máte veci, ktoré ste nikdy neurobili alebo si len na ne nikdy nenašli čas. Tak dnes odporúčam skúsiť to, pustiť sa do nich a urobiť si radosť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Do předčasných parlamentních voleb na Slovensku zbývá přesně měsíc. Fašisté jsou čím dál hlasitější a Robert Fico už se vidí na premiérském křesle. Tyto volby jsou soubojem o charakter státu. Budou definovat slovenský vztah k Putinovi, Evropské unii, Romům i LGBTQ lidem. Čeká Slovensko změna příběhu? Filip Titlbach se ptá šéfredaktora slovenského Denníku N Matúše Kostolného.

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. „Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do RuskaKeď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu...

Dosud byl ve vztahu k Putinovi turecký prezident Erdogan ne zcela čitelný. Teď ale ruskému diktátorovi ukázal, že smlouvy s ním už nejsou důležité, a podle všeho se rozhodl postavit vůči Kremlu na pozice Západu. Co se stalo? Filip Titlbach se ptá ruské novinářky ze zakázané stanice Echo Moskvy, dnes kolegyně z Deníku N Ekateriny Kanakove.

Do najnovšej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijal pozvanie bývalý poslanec NR SR a aktuálne zástupca riaditeľky kancelárie GLOBSEC-u v Kyjeve Martin Poliačik. S naším moderátorom Šimonom Žďárským rozoberali najmä medzinárodnú politiku a vojenský konflikt na Ukrajine, nezabudli aj na summit GLOBSEC-u, ktorý sa konal v Bratislave, a, samozrejme, aj na ďalšie zaujímavé spoločenské témy. Preto si nenechaj ujsť tento rozhovor. „Je vysoko pravdepodobné, že nejaký historik o 10 rokov v Rusku bude o Putinovi písať ako o americkom agentovi, ktorý zrušil a zničil ruské impérium.“ Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠Diskusný Klub⁠.

Redaktor novinek Alex Švamberk probírá v podcastu Zbytečná válka  s bezpečnostním analytikem Milanem Mikuleckým, proč je postup ukrajinských sil tak pomalý. Věnují se, co může nadcházející summit NATO  přinést Kyjevu a proč Volodymyr Zelenskyj minulý týden navštívil několik zemí NATO i pomalému postupu ukrajinských sil na frontě. Mikulecký zmiňuje také dva políčky, které Rusku vyťalo Turecko.

Mednarodno skupnost in Rusijo je konec tedna presenetil pohod najemniške Wagnerjeve vojske z ukrajinskih bojišč proti Moskvi. Spraševali smo se, ali gre za državni udar, za napoved notranjega ruskega spopada … Po dogovoru med razvpitim Prigožinom in beloruskim režimom so se razmere umirile. A odprta vprašanja ostajajo. Kaj nam dogajanje ob koncu tedna pove o Putinovi moči in razmerah v Kremlju? Kaj vse to pomeni za vojno v Ukrajini? Kakšne bodo nadaljnje poteze Združenih držav, Evrope in Kitajske in kako daljnosežne bodo posledice? O vsem tem voditelj Blaž Ermenc s sogovorniki. Gostje: dr. Andrej Benedejčič, državni sekretar v kabinetu predsednika vlade; Mirko Cigler, nekdanji diplomat in vojaški strokovnjak; Vlasta Jeseničnik, dopisnica RTV Slovenija iz Moskve; Andrej Stopar, dopisnik RTV Slovenija iz Washingtona

Voľby roka, zvíťazil sultán Erdogan, sme na prahu „tureckého storočia“ – novinové tituly, ktoré zachytávajú víkendové druhé kolo prezidentských volieb v osemdesiatpäť miliónovom Turecku. Udalosť, ktorú ostro sledoval svet, krajina je totiž členom Severoatlantickej aliancie, na druhej strane s Erdoganovými sympatiami k Putinovi. A práve on bol medzi prvými, čo Erdoganovi gratuloval.   Čo znamená víťazstvo Recepa Tayipa Erdogana – pre krajinu, pre svet?   Budete počuť experta Vladimíra Bízika, vyslané reportérky RTVS v Turecku Soňu Hagarovú, Karolínu Kučerovú a tiež šéfa zahraničiarov v Aktualitách Pavla Štrbu.   Je Turecko ešte vôbec spojencom Západu?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stále čakáme kto sa za nás postaví, hovoria Erik a Nicolas Mucska o zbierke na tank pre ukrajinskú armádu. S bratmi z krajčírskeho salónu sa rozprávala Monika Tódová. 

Bělgorod. Městečko na rusko-ukrajinském pomezí. Ale už ne na Ukrajině, ale v Rusku. Vzplály tam boje. Jenže - mezi kým, proč a jaké to může mít důsledky? Tým Vinohradské 12 se spojil s Vojtěchem Boháčem, šéfredaktorem serveru Voxpot, který je momentálně na Ukrajině, aby zjistil, co za útokem na Bělgorod je.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ruská inteligence se po více než roce probudila. Někteří její představitelé se na sjezdu v Berlíně dohodli na společném postoji k ruské válce proti Ukrajině. V přijaté Deklaraci ruských demokratických sil označili Putinovu válku za zločinnou, váleční zločinci podle nich patří před soud. Má jejich prohlášení vůbec nějaký význam? Proč jim to trvalo tak dlouho? A co na to Putin? Filip Titlbach mluví ve Studiu N s válečnou reportérkou Petrou Procházkovou.

Žijí zdánlivě obyčejné životy. Jsou nenápadní, přátelští, pravidelně cestují. Tvrdí o sobě, že pocházejí ze zahraničí, často z Jižní Ameriky. Ve skutečnosti jsou ale z Ruska a pracují pro rozvědku. Poslední měsíce přinesly několik příběhů zadržených špionů, kteří jsou podle evropských úřadů členy speciálního programu ruských zpravodajských služeb známého jako „nelegálové”. Čím se zabývají? Jaké informace sbírají? A proč se o jejich odhalení dozvídáme právě teď?  Host: Shaun Walker - zpravodaj britského deníku The Guardian pro střední a východní EvropuČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Proč je zhoubná ideologie "našizmu"? Proč má smysl Ukrajinu maximálně podporovat a proč by výhra Ruska byl zásadní problém pro naši budoucnost? A jaké příběhy si z návštěvy míst bojů Mikuláš přivezl? Mikuláš Minář se společně s neziskovou organizací Post Bellum účastnil předání 4 polních sanitek pro převoz bojovníků z frontové linie na Ukrajině. Ve velmi silném rozhovoru pár dní po návratu řešíme první dojmy, emoce a to, jak lépe současnou situaci chápat... Mikuláš byl v Deep Talks již počtvrté. Tento rozhovor si určitě nenechte ujít, řešíme v něm mnoho důležitých témat pro současné Česko i svět. A pokud vás rozhovor zaujme, budeme velmi rádi, pokud budete jeho myšlenky dále šířit sdílením. Děkujeme.  Odkazy: Partnerem dílu je vydavatelství Jan Melvil Publishing, s kódem PETR20 platí sleva na všechny jejich knihy (platí do 13.4.2023): https://www.melvil.cz Další zdroje: Deník N: Dějiny Ukrajiny: https://denikn.cz/890874/issova-cte-koubskeho-dejiny-ukrajiny-dil-1/?ref=list Deník N: Dějinu Ruska: https://denikn.cz/904065/plodkova-cte-koubskeho-dejiny-ruska-dil-1/?ref=list Podcast The New York Times o Putinovi: https://www.nytimes.com/2022/03/11/podcasts/the-daily/fiona-hill-ukraine-russia-ezra-klein.html Článek The New York Times proč ruská invaze selhala: https://www.nytimes.com/interactive/2022/12/16/world/europe/russia-putin-war-failures-ukraine.html  

Čo odkazuje ukrajinský prezident Putinovi. Ako funguje munícia s volfrámovým a uránovým jadrom. Načo bude Ukrajina používať naše stíhačky. Drony sa stávajú mimoriadne dôležitou súčasťou vojny. Návšteva čínskeho prezidenta v Rusku nepriniesla nič dramatické. Účinkujú: generál Pavel Macko, Eugen Korda. Podcast vychádza každý piatok.

„Nezaznela žiadna kritika“. Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoerópskeho inštitútu ázijských štúdií, po ostro sledovanej návšteve Si Ťin-pchinga s Vladimírom Putinom.   S Vladimírom Putinom, ktorý je už vyše roka vo vojne s Ukrajinou; ktorý už skoro týždeň čelí hrozbe zatykača zo strany Medzinárodného trestného súdu.   A ak on chce stíhať naopak tento tribunál, čínsky vodca - na začiatku svojho tretieho mandátu - Putinovi želá podporu v budúcoročných prezidentských voľbách. A sú dôvodné podozrenia, že jeho krajina vojensky zásobuje Rusko. Na druhej strane je v kontakte s Volodymyrom Zelenským a svetu ponúka mierový plán. Akú hru to rozohráva Si Ťin-pching? Téma pre odborníka na Čínu – Mateja Šimalčíka.   „Drahý priateľu“, oslovenie, ktorým sa na seba obracali Si Ťin-pching s Vladimírom Putinom; bezprostredný kontakt, pričom ich delil len malý konferenčný stolík; naviac vyhradili si pre seba tri dni. Ak sa to dá do kontrastu Putinových stretnutí či už so svojimi spolupracovníkmi, či s inými lídrami, kde ich od seba delil viacmetrový stôl, či videohovor vyhradený pre Volodymyra Zelenského. Aj toto je obraz vzťahov Ruska a Číny. A ak nie hneď aj naplnený, tak aspoň vo vyjadrení, ako by mal vyzerať.   Matej Šimalčík upozorňuje, že „dôležitým“ faktom návštevy je skutočnosť, že k nej prišlo len hodiny po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal na Vladimíra Putina zatykač. „Je symbolické, že Si Ťin-pching bol vôbec prvý zahraničný líder, ktorý navštívil Moskvu po vydaní zatykača“. Naviac poukazuje na fakt, že ak sa dnes niekto s Putinom stýka, sú to skôr autokrati, akým je aj čínsky prezident.   Číne ide najmä o Čínu „Ak boli spolu tri dni, je to signál, že sa nestretli len pre vojnu, záujmov, ktoré ich spájajú majú podstatne viac“, tvrdí analytik.   „Čína síce zastáva proruské pozície, jej konanie je ale primárne pročínske“, opisuje Šimalčík. V jej záujme má byť aj želanie, aby Rusko vojnu neprehralo. „Nemusí vyhrať, neželá si ani tvrdú porážku Ruska, jej by vyhovovalo mierne oslabenie, dokázala by si ho tak k sebe ešte viac pripútať“, tvrdí analytik.   Čína Rusku „pomáha“ aj zabezpečením odbytu plynu, ropy a uhlia. Lídri podpísali miliardové kontrakty do roku 2030.   Napriek „mierovému plánu“ tak Peking podľa Šimalčíka Moskve pomáha aj vo vojne. „Ak je smerom na západ v izolácii, na východ môže obchodovať“. Vladimír Putin tak môže financovať svoju vojnu na Ukrajine.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Ani rok od zahájení invaze na Ukrajinu nemá Vladimir Putin chuť válku ukončit, dokonce ani navzdory vysokým ztrátám a neúspěchům. Sílí tak kritika Rusů, kteří válku vedou. Někteří jsou přesvědčeni, že Putin a jeho armáda nepostupují dost rozhodně a účinně, píše americký server Foreign Policy. Jsou to sice Putinovi spojenci, přesto chtějí získat větší vliv, takže kritizují ruské generály – třebaže jde i o nepřímou kritiku prezidenta, který generály pověřil.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V piatok 24. februára uplynul presne rok odvtedy, čo Rusko začalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajine. Mnohé sa odvtedy zmenilo. Západný svet sa zomkol, na agresora uvalil medzinárodné sankcie, Ukrajine pomáha zbrojením, ale aj prijímaním miliónov utečencov. A popritom vedie vlastný boj so závislosťou od ruských energonosičov. Ako je na tom ruská ekonomika po roku vojny? Je pravda, že západné sankcie nezaberajú v takej miere ako sa čakalo a Putinovi sa darí udržiavať nezamestnanosť aj odliv kapitálu relatívne pod kontrolou? A čo Ukrajina, spamätá sa vôbec niekedy zo strát, ktoré so sebou vojna priniesla? O tom všetkom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s hlavnou ekonómkou Slovenskej sporiteľne Máriou Valachyovou. Viac o vývoji ruskej ekonomiky po roku invázie: https://index.sme.sk/c/23140302/putin-rusko-vojna-ukrajina-ropa-benzin-elektrina-plyn-potraviny-platy-inflacia-grafy.html – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

365 dní Ruskej vojny. Rok Putinovho zabíjania ľudí, ničenia Ukrajiny, páchania vojnových zločinov. Rusi vypálili na Ukrajinu za rok tisíce rakiet, milióny delostreleckých granátov, útočia zo zeme, zo vzduchu aj z mora. Ukrajinci sa už rok statočne bránia. Za cenu tisícov ľudských životov, zničenej krajiny, Rusom nedovolili dobiť Kyjev ani výrazne postúpiť. Aký bol prvý rok vojny a jej zlomové momenty? Čo by sa stalo, ak by sa Putinovi jeho plán podaril? Ako to na bojiskách vyzerá dnes, čo bude s Putinovou jarnou ofenzívou? A ako zmenia vývoj vojny zbrane od spojencov? Dostane Kyjev aj ďalšie lietadlá? Braňo závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a poradcom premiéra Hegera Alexandrom Dulebom.

V novej časti podcastového seriálu sa Eugen Korda rozprával s generálom Pavlom Mackom o tom, prečo sa Putinovi nepodarilo poraziť Ukrajinu, či môže Čína zmeniť pomer síl na Ukrajine, čo v prvých dňoch rozhodlo o tom, že Kyjev nepadol a ako sa môžeme pripraviť na budúce hrozby.

Pomáhame Ukrajine dosť a prečo treba dodržiavať našu ústavu? Čo sa stane keď vedľa vás vybuchne granát. Hovorí človek, ktorý to zažil. Veria Ukrajinci vo svoje víťazstvo? Ako sa pozerať na umelcov, ktorých si vážime, no s ich názormi nesúhlasíme? V aktuálnej epizóde Týždeň s .týždňom účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák, Štefan Hríb, Eugen Korda, Marian Jaslovský a hosť, študent dokumentaristiky na VŠMÚ Ivan Koribanič. V najnovšom podcaste Týždeň s .týždňom si vypočujete aj: Čo študenta dokumentaristika láka na Ukrajine Ako vnímajú Slovákov na Ukrajine? Kto sú chronický nevoliči?

Vyloučit Rusy a Bělorusy z olympiády? A pokud ne, tak olympiádu bojkotovat? Otázky, které poslední dny řeší celý sportovní svět. Jak se k tomu staví Česko? Téma pro Vojtěcha Ondráčka, sociologa sportu a autora podcastu Outsider.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovensko má křehkou demokracii. Hrajeme o to, jestli zvítězí proud, který zemi táhne k Orbánovi a Putinovi, říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Převezme vládu opět Robert Fico? A proč se mu daří mobilizovat nespokojené voliče? Poslechněte si podcast Studio N.

Po ruské agresi vůči Ukrajině ochladla v Evropě důvěra nejen vůči prezidentu Putinovi, ale i vůči ruské veřejnosti, jíž některé evropské země vystavily stop například ve vydávání víz. Je to férový přístup? Kdo všechno za kroky ruské vlády nese zodpovědnost? Jsou to i běžní občané, kterým dnes za nesouhlas s postupem Kremlu hrozí i roky vězení? Hosté: Ksenia Poluektova-Krimer - historička holocaustuČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Wagnerovci, súkromná ruská vojenská skupina verná Vladimírovi Putinovi, už verbuje väzňov nielen v Rusku, ale aj v Afrike a posiela ich do bojov na Ukrajine. Kto to teda Wagnerovci vlastne sú, aký vplyv na vojnu má Jevgenij Prigožin a čo je pravdy na špekuláciách, že by mohol raz Putina nahradiť? Tomáš Prokopčák sa pýta Lukáša Onderčanina. Zdroje zvukov: Daily Mail, The Telegraph Odporúčanie: Umelá inteligencia dokáže syntetizovať hlas, dokáže písať texty, už pred rokmi skladala originálnu hudbu a teraz začala vytvárať aj výtvarné umenie. Možno ste zachytili to rozhorčenie niektorých umelcov, ktorí sa proti tomuto fenoménu začali podráždene ozývať: vraj umelá inteligencia zabíja kreatívny proces aj samotné umenie. Nuž, umenie určite nezabíja a nezabije, hlbšie sa však na tento problém pozrel Alexander Reben v texte Čudné a krásne umenie, ktoré spolu vytvorili ľudia a umelá inteligencia pre BBC Future. A dnes je tento text mojim odporúčaním. https://www.bbc.com/future/article/20221123-the-weird-and-wonderful-art-created-when-ai-and-humans-unite _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Zima přichází, diktátor zatím neodchází. Ale v kuloárech Kremlu nepanuje úplná selanka. Putin si musí hlídat záda. Kdo mu jde po krku? Ruská hra o trůny - téma pro Ivanu Milenkovičovou, expertku ČRo na Rusko.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

1. Sme na strane Ukrajiny, ale pomáhame aj Putinovi. 2. Dóm sv. Martina by nespadol, ak by arcibiskup povedal LGBTI+. 3. Arcibiskup Orosch píše – interne a nenávistne.   

Aká je súčasná situácia na ukrajinskom fronte a ako ju môže ovplyvniť blížiaca sa zima? Prečo si myslí, že ruský prezident Putin už vojnu prehral a skončil? V podcaste odpovedá analytik Alexander Duleba. Analytik si myslí, že Rusko vojnu nemôže vyhrať. „Ked ju nevyhralo prvý týždeň, tak ju už vyhrať nemôže," hovorí v podcaste s tým, že od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili. Ruský prezident je podľa neho v zlej situácii a zahnaný do kúta. „Putin sa sám dostal do kúta a nevie sa z neho dostať. Pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec pre Rusko." Myslí si, že sa všetko rozhodne na frontovej línii bez ohľadu na to, čo bude Putin chcieť. Duleba v podcaste hovorí, že ak bude chcieť Putin zatiahnuť do vojny Spojené štáty a Veľkú Britániu, tak môže použiť taktickú jadrovú zbraň. „V prípade, že by Spojené štáty a Británia zasiahli, tak by to len urýchlilo porážku Ruska na Ukrajine," dodáva. Duleba očakáva čoraz väčiu nespokojnosť medzi Rusmi, pretože do krajiny bude prichádzať stále viac truhiel s vojakmi. „Ľudia môžu zniesť veľa, ale všetko má svoju krajnú hranicu," hovorí s tým, že pre ruskú verejnosť to už nie je obývačková vojna a boli narušené dva piliere lojality Rusov voči Putinovi. Aj jeho zaskočilo, v akom stave je ruská armáda, hovorí tiež v podcaste. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Vojna na Ukrajine sa po ôsmich mesiacoch od jej začiatku opäť čoraz viac týka celej Ukrajiny ako len jej obmedzenej časti. Zásahy ruských dronov ochromili časť energetickej infraštruktúry a obyvatelia v Kyjeve aj vo Ľvove sa obávajú, že v zime zostanú bez prúdu a kúrenia. Napriek tomu Kyjev verí, že sa mu v najbližších mesiacoch podarí dobyť kľúčové časti v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. V Kremli zatiaľ silnejú rozdielne názory na to, ako má vojenská operácia na Ukrajine vlastne vyzerať. Kým časť politikov je ochotná hovoriť o mierových vyjednávaniach, najvernejší Putinovi spolupracovníci vyjadrujú nespokojnosť a sú ochotní pokračovať v invázii za každú cenu. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Kdekomu se zdá, že ve světle posledních úspěchů ukrajinské armády v rozhořčeném souboji s tou ruskou Putinovi už brzy zbude jediné východisko – použít jadernou taktickou zbraň. Takového názoru je většina západních expertů. Podle komentátora známé německé rozhlasové stanice Deutsche Welle Joschi Webera jsou podobné názory nejen chybné, ale i dosti nebezpečné.

Platy politiků by se měly navždy přestat „mrazit“. Evropská unie se posunula k fixaci cen zemního plynu. Scholzův vynucený obrat. Ani Berlusconiho přátelský vztah k Putinovi nezmění italský postoj k ruské agresi. Na smrt poslal syna Putin, proklíná však Ukrajinu.

Jednota zemí EU vůči ruské agresi na Ukrajině je až překvapivá. Jistě, je tu Maďarsko se svou prokremelskou rétorikou. Ale i maďarský premiér Orbán hlasoval až dosud pro všechny sankční balíčky na Rusko. Tato jednota může být ohrožena doslova ze dne na den. Jednoznačně největší rizika plynou z Maďarska. Pominout nemůžeme ani Itálii, kde se záhy chopí moci vláda pravicové koalice. Bývalý premiér Silvio Berlusconi na nahrávce uniklé do médií mluví stejně jako ruská propaganda.

Napriek Ruským raketovým útokom po celej Ukrajine na civilné či vojenské ciele Ukrajinci Putinovi stále odolávajú a oslobodzujú svoje územia. Aktuálne sa musí Putin pripravovať aj na stranu Chersonu. Všetko oblasti, ktoré už považuje za svoje. Čo znamená jeho vyhlásenie stanného práva? Ako sa na fronte darí Ukrajincom a aká je práve situácia v Chersone či Záporoží? Čo znamená, že Putinovi pomáha Irán a Lukašenko? A ako sa môže celá vojna ďalej vyvíjať? Budú Rusi stále strašiť jadrovými zbraňami? Kedy a ako sa to celé môže skončiť? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu a zahraničnopolitickým expertom Františkom Šebejom a priamo z Ukrajiny s reportérom CNN Prima News Matyášom Zrnom.

"Mobilizácia v Rusku prináša väčšie riziká pre Vladimíra Putina, než pre Volodymyra Zelenského. Zatiaľ všetko, čo sa udialo odvtedy, túto predpoveď len potvrdzuje," hovorí poslanec a bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek o tom, či je Putin zúfalý a robí chyby. "Jeden argument je, že čím menej ľudí je k dispozícii ruským veliteľom pre boje na Ukrajine, tým lepšie pre Ukrajinu aj pre nás. Čiže dovoľme im utiecť, lebo tým pádom sú ruské sily slabšie. Druhý argument je, že keď tam aj prídu, reálne na bojisku bez tréningu a bez výcviku nič nezmôžu. A ak teda ostanú doma, aspoň majú dôvod postaviť sa proti Putinovi a zvrátiť ten režim zvnútra. Čiže ten cynický argument za to, aby sme ich sem nepustili, je, že niekto Putina musí zvrhnúť, inak sa vojna neskončí. Proces zvrhnutia urýchlime tým, že aby títo ľudia nemohli odísť, museli zostať v Rusku, a tým pádom by museli formou demonštrácií alebo iného nátlaku, zvýšiť tlak na Putina. Keď som nad tým rozmýšľal, ten druhý argument u mňa prevážil,” hovorí Valášek o tom, či by sme mali prijímať ruských utečencov, ktorí utekajú po tom, čo Putin vyhlásil mobilizáciu pre časť mužov v krajine. Ako veľmi môže vyeskalovať konflikt na Ukrajine? Mali by sme Ukrajine dodávať viac protiraketových systémov? Je Putin naozaj v zlej situácii alebo je to len zbožné prianie západu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom a bývalým veľvyslancom pri NATO Tomášom Valáškom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Kerčský most, Putinova pýcha, ktorý spája ukradnutý Krym s ruskou pevninou, vážne poškodil výbuch. Odveta na seba nenechala dlho čakať. No namiesto mostov útočili ruské rakety opäť na ľudí a energetické zariadenia. Niekoľko z nich dopadlo na centrum Kyjeva. Sledujeme nové stratégie z oboch strán? Ako na to reaguje svet a Slovensko? Prečo stále niektorí Slováci držia palce Putinovi? Braňo Závodský sa rozprával s profesorom Jozefom Bátorom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Ukrajinská města čelí masivnímu raketovému útoku. Ruští okupanti se mstí za výbuch na mostu spojujícím Krym s Ruskem, který je pýchou diktátora Putina. Kolik mrtvých si ještě vyžádá ruské barbarství? A jak odpoví Ukrajina? Hostem Filipa Titlbacha je redaktor Deníku N Jan Wirnitzer.

Krátce předtím, než Putin vyhlásil svoji mobilizaci, se francouzský prezident Emmanuel Macron snažil na půdě Valného shromáždění OSN, které právě probíhá v New Yorku, mobilizovat zbytek světa. Chtěl, aby společně odsoudili ruskou invazi a tlačili Putina k mírovému řešení. Nebral si vůči Putinovi servítky. Rusko podle něj nabouralo kolektivní bezpečnost celého světa, vědomě porušilo Chartu OSN a princip suverenity států.

Předvolební kampaň je vždy nápor na nervy. Strany se vemlouvají víc než jindy a i metody, po nichž sahají, nejsou často férové. Z opozice teď slyšíme výzvy, ať na protest proti Strakovce nevolíme vládní strany ani do komunálních zastupitelstev, zatímco koalice straší na billboardech i v médiích Andrejem Babišem a jeho údajnou blízkostí Putinovi.

Je tu další celosvětově sledovaný domácí protest proti válce na Ukrajině: Zřejmě nejslavnější sovětská a ruská popová hvězda Alla Pugačovová se sice nepřímo, ale přece jen vyslovila proti válce na Ukrajině a proti prezidentu Putinovi. K jejímu protestnímu postu na Instagramu se připojily statisíce dalších lidí.

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.

Válka na Ukrajině trvá 203 dní. To je zhruba o 200 dní déle, než si ruský diktátor představoval. Rozpadá se Putinovi jeho plán pod rukama? Hostem Filipa Titlbacha je novinářka ze zakázané ruské rozhlasové stanice Echo Moskvy a dnes novinářka Deníku N Ekaterina Kanakova.

Svetrem proti Putinovi. Nadsázka, nebo konec vyhřátých obýváků v zimě? Bude vůbec čím topit? A co dělá vláda pro to, aby Česko už nebylo zcela závislé na ruském plynu? Téma pro energetického experta Asociace pro mezinárodní otázky Oldřicha Sklenáře.

Po půl roce války na Ukrajině je naděje na diplomatické urovnání v nedohlednu. Pomáhat je lákavé. Ale opatrně. Mělo by Česko dát vale čínské hedvábné stezce? Včera bylo pozdě. Trump versus FBI. Nejednoznačný chaos bez hrdiny. Česká lekce z mejdanu finské premiérky Sany Marinové. Vlk a zajíc proti Putinovi

Když mluví zbraně, mlčí múzy, říká se už od starověku. Neplatí to ale pro animovaný film, například ten ruský. Tvůrci tohoto odvětví vystoupili odvážně proti tomu, co odmítají nazývat speciální operace.