Podcast appearances and mentions of peter kova

Zakaj je bil odnos slovenske duhovščine do okupatorjev in odporniškega gibanja med drugo svetovno vojno tako različen v različnih predelih slovenskega etničnega ozemlja Uveljavljena zgodba o dogajanju med drugo svetovno vojno na Slovenskem gre nekako takole: narod, ki je bil v tistem času nedvomno večinsko katoliški, se je hitro v velikem delu postavil na stran ideološko mešanega odporniškega gibanja, ki so ga v pomembni meri organizirali komunisti, krščanski socialisti in levi sokoli, katoliška cerkev pa je ne le simpatizirala z okupatorjem, ampak kmalu začela spodbujati tudi oboroževanje enot, ki so nastopile proti partizanskemu odporu, v katerem je sicer res vedno močnejšo vlogo prevzemala komunistična partija. In vendar ta mnogokrat povedana zgodba, ko pogledamo celotno slovensko duhovščino po vseh delih slovenskega etničnega ozemlja, nikakor ni več tako enoznačna. V tokratnih Sledeh časa bomo skušali zarisati veliko bolj kompleksno sliko odnosa slovenske duhovščine do okupatorja in Osvobodilne fronte ter se spomnili tudi tistih, včasih pozabljenih duhovnikov, ki v nasprotju z odločitvijo vodstva ljubljanske škofije niso nastopili proti partizanskemu odporu, ampak so ga bolj ali manj aktivno podpirali ali pa vsaj ostajali nevtralni in skušali preprečiti bratomorni spopad. Pri tem nam bodo pomagali teolog in pisatelj Peter Kovačič Peršin ter zgodovinarja, dr. Božo Repe z Oddelka za zgodovino Ljubljanske filozofske fakultete in dr. Egon Pelikan z Inštituta za zgodovinske študije Znanstveno-raziskovalnega središča Koper. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Po partizanskem mitingu v Prezidu septembra 1943, v ospredju verski referent XIV. divizije Jože Lampret, drugi duhovnik pa je domači župnik iz Prezida, Wikipedija, javna last

Ponovitev oddaje o Romanu in Angeliku Tomincu, franšiškanskih patrih, borcih za socialno pravičnost, ki sta med drugo svetovno vojno kljub drugačni odločitvi cerkvenih vrhov sodelovala z odporniškim gibanjem, po vojni pa pristala pod nenehnim nadzorom novonastale državeFrančiškanska patra Roman in Angelik Tominec sta se v spomin Ljubljančanov vpisala s svojo borbo za socialno pravičnost, zavračanjem sodelovanja z okupatorjem med drugo svetovno vojno in odprtostjo, ki jima je omogočala široko priljubljenost tudi izven katoliških krogov. Pater Angelik se je ukvarjal predvsem s socialnimi vprašanji, njegov mlajši brat Roman se je uveljavil kot karizmatičen duhovnik ter predavatelj sakralne umetnosti na teološki fakulteti, življenje obeh pa zaznamuje pokončnost, ki ju je spravljala v težave tako pod italijansko in nemško okupacijo kot v povojni Jugoslaviji. Njuno zgodbo, močno sprepleteno z zgodovino našega prostora v preteklem stoletju, so nam že pred nekaj leti pomagali predstaviti teolog in publicist Peter Kovačič Peršin, nečakinja patrov Tominec Barica Pintarič in frančiškanski pater dr. Silvin Krajnc, ki je kar dvanajst let živel skupaj s patrom Romanom ter o obeh bratih napisal tudi obsežno monografijo z naslovom Brata pater Angelik in pater Roman Tominec: glasnika pravičnosti in dobrote. Na tokratno velikonočno nedeljo vas vabimo k ponovnemu poslušanju oddaje, ki skozi zgodbo dveh patrov osvetli pogosto spregledano delovanje nekaterih slovenskih duhovnikov med drugo svetovno vojno, ki ji ob 80. obletnici njenega konca posvečamo vrsto oddaj Sledi časa.  Foto: pater Angelik in pater Roman

Piše Marija Švajncer, bereta Eva Longyka Marušič in Igor Velše. Slovenski teolog in filozof Peter Kovačič Peršin v obsežnem in problemsko tehtnem delu Kako misliti Boga kaže velik polet ustvarjalne energije. Loteva se novih in novih vprašanj, razgrne veliko vednosti ter ohranja pošteno in pokončno držo. Premišljuje o neustreznosti ontoteološkega pojmovanja Boga in izhaja iz sodobne kritične misli o doslej veljavnem katoliškem nauku o Bogu. Odgovarja na vprašanje o neustreznosti takega pojmovanja Boga pri nekaterih slovenskih literatih, ki so o Bogu in krščanstvu razmišljali kritično. Ontoteologija, kot pravi, išče gotovost spoznanja in človeku daje varnost bivanja v vsakdanjem življenju, čeprav zgolj navidezno. »Ontoteologija je s stališča filozofije kot kritičnega mišljenja ideološka redukcija mišljenja. Filozofija kot iskateljica modrosti je odprto in kritično mišljenje, ki je kot tako vedno nujno in živo. Ideologije pa so zaprt mišljenjski sistem, ki so časovno pogojene. Vprašanje kako misliti Boga bi moralo biti le vprašanje vere in kot tako je vedno aktualno in odprto, ker človek pač biva neprenehoma v negotovosti zunanjega in notranjega življenja in želje po preseganju vseh omejitev.« Vera zahteva svobodo duha in je po Peršinovem mnenju pot bivanjske odprtosti, tako rekoč bivanjska avantura. Nekaj čisto drugega pa je religiozna struktura, ki postane dogmatičen oklep, torej ideologija kot utesnjevanje duha. Seveda pa ima vera tudi družbeno razsežnost in lastnosti kulture kot temelja človeške medsebojnosti. Še več, je prepričan avtor, religija je kot organizirano verstvo eden temeljnih izrazov določene civilizacije. Peršin pojasnjuje tudi svoje razumevanje drugih pojmov. Metafiziko ima za resnico o bivajočem v celoti. Veliko mu je do tega, da bi razčistil svoj odnos do slovenskega katolicizma. Krščanstvo je zanj duhovno-religiozno gibanje, strukturo Katoliške cerkve pa je že v mladosti občutil tudi kot institucijo prisile. Filozofsko analizira pisanje slovenskih literatov ter njihov odnosa do Boga in krščanske vere. Pri tem poudarja, da vrhunsko leposlovje dosega raven umetniške veljave in metafizične globine ne le z jezikovno, stilno in poetično besedo, temveč predvsem s svojim metafizičnim sporočilom, saj prav z njim človeku odpira duhovna obzorja. »Metafizična struktura leposlovnih stvaritev je namreč tista izpovedna razsežnost besedne umetnosti, ki odpira vpogled v pisateljevo duhovno zavest in njegov duševni ustroj.« V metafizični strukturi se zrcalita tako ustvarjalčeva osebnost kot tudi duhovna zavest v času in prostoru, v katerem je literarno delo nastalo. To je tudi avtorjevo vodilo poglabljanja v izbrana literarna dela. Prešernov Krst pri Savici analizira in interpretira s poglobljenim poznavanjem eksistencialij in sporočilnosti Kierkegaardove misli. Pri danskem mislecu in slovenskem pesniku odkriva sorodno občutenje bivanja ter s tem podobno idejno in duhovno usmeritev. Peršin preučuje zgodovinsko ozadje, spopadanje in krvavi boj ter razliko med naravno in religiozno ljubeznijo. Krst pri Savici je, tako ugotavlja, predvsem stvaritev, ki se s svojim metafizičnim sporočilom ravna po zgledu vodilne linije evropskega razsvetljenstva. Prav v zavračanju katolicizma kot ideologije je bistvo Prešernovega zgodovinskega vprašanja o Bogu zgodovine. Pesnik Dragotin Kette se je dokopal do spoznanja, da samo medčloveška ljubezen vodi do presežnega vzpona človekovega duha. Njegovo spoznanje Boga je trezno in razumno. Bog se mu razkriva v naravi, človekovem delovanju in zmožnosti ljubezni in je zanj vesoljna harmonija. Kette je v slovenski duhovni zgodovini prvi izpovedal novo umevanje Boga. Napravil je korenit obrat od sholastičnega, dogmatičnega in brezosebnega razumevanja k eksistencialnemu in osebnemu doživljanju Boga kot temelja človekove intimne eksistence. S tem je bil storjen radikalen premik k modernemu razumevanju človeka. Ivan Cankar je svojo religioznost vezal na osebni etični kodeks in vprašanje socialne pravičnosti. Njegova maksima se je glasila: »Srce je pravičen sodnik, ki ne pozna malenkosti.« Cankarjev odnos do krščanske vere in njene prakse, meni Peršin, je v primerjavi s Kettejevim idejno globlji in družbeno zrelejši in zato tudi radikalnejši pri kritiki institucionalnega krščanstva. V romanu Bogovec Jernej pisatelja Ivana Preglja je v ospredju vprašanje, ali je Bog kaka druga bitnost kot Bog vere. Pregelj je strukturo tradicionalnega romana razkrojil, saj njegov antijunak vstopa v prostor epohalnega nihilizma. Očiten je nov metafizični položaj, s katerim je izničen položaj človeka kot avtonomnega subjekta. Obsežno poglavje o dramatiku Ivanu Mraku je napisano v heideggerjanski maniri in pomeni subtilen prikaz vsebine njegovih himničnih tragedij. O Francetu Balantiču Peršin premišljuje v literarnem slogu in mu priznava pesniško genialnost, hkrati pa poet nanj deluje kot labodji spev tradicionalnega katolicizma. Tako ga je Peršin doživljal, ko ga je odkril v letih bogoslovnega študija. Že tedaj ga je spodbudil k miselnemu in življenjskemu preseganju obstoječe katoliške duhovne in ideološke strukture na Slovenskem. Oriše pesnikovo življenjsko pot in se poglobi v njegovo poezijo. Balantič se je pridružil domobranski vojski, aktivno deloval v boju proti partizanom in dobil čin narednika. Pristal je na kolaborantski strani. Ob napadu Tomšičeve brigade, ki ji je poveljeval španski borec in znani partizanski komandant Daki, je zgorel skupaj z dvaintridesetimi borci. Stane Semič – Daki je po vojni v pogovoru z učenci, med katerimi je bil kot otrok tudi Peršin, povedal, da je Balantiča osebno večkrat pozval, naj se preda in mu ne bodo sodili, a tega ni hotel storiti. Balantičevo poezijo Peršin občuti kot klic po smrti in napovedovanje konca neke dobe, njegova religiozna lirika pa izraža oseben in neposreden odnos do Boga. Peter Kovačič Peršin se je v delu Kako misliti Boga ustavil tudi pri razdvojenosti Marja Rožanca in njegovem priznanju, da sta vse življenje nad njim kraljevali dve obsedenosti – z Bogom in spolnostjo. Preučil je še razvojni lok Kocbekove vere ter poezijo Božjega molka, kakršno je ustvarjal pesnik in duhovnik Vili Stegu. Filozof Tine Hribar, pisec spremne študije, je nekatera avtorjeva stališča še razširil in svoje premišljevanje končal z besedami, da ima misel sposobnost misliti Boga ne glede na to, ali Bog biva ali ne biva, in ne glede na to, ali je svet bogov realen, imaginaren ali simbolen.

Petra Bauman: Dan v zalivu, Davorin Lenko: Goli objem, Peter Kovačič Peršin: Kako misliti Boga. Recenzije so napisale Miša Gams, Sanja Podržaj in Marija Švajncer.

1. O vojne v polícii začal vypovedať Peter Kovařík 2. Boj o Moskvu 3. Príležitosť na predčasné voľby sa minula

Avtorica recenzije: Marija Švajncer Bralec: Jure Franko Peter Kovačič Peršin je eden poslednjih velikih humanistov v slovenski filozofiji. Z osebno prizadetostjo in mračnimi napovedmi se zamisli nad pomanjkljivostmi in skrajnostmi sodobnega sveta in tudi slovenske družbe. Knjigo Etos prihodnosti je posvetil spominu na Hansa Künga, avtorja projekta svetovni etos. Švicarski filozof in teolog je zasnoval koncept univerzalnega etosa, premišljen načrt, ki bi bil sprejemljiv za vse človeštvo in svetovne religije ter bi učinkoval kot stvarni izhod iz sedanje civilizacijske krize. Temeljni problem sodobne misli, na začetku predvideva Peter Kovačič Peršin, je ta, da ne more dati zadovoljivega odgovora na vprašanje, kaj je človek. Misleci različnih idejnih usmeritev se jasno zavedajo, da je od vizije človeka in njegovega položaja v svetu odvisno, kako človek biva, kako se uresničuje kot družbeno bitje in kakšna bo njegova prihodnost. Vse preveč je takih, ki človeka razumejo le kot posebno obliko biološko-tehnološkega obstajanja, ne pa kot bitja svobode in razvojne odprtosti. Čedalje bolj očitna je dehumanizacija človeka. Temna plat sodobne zgodovine zato zahteva novo in celovito videnje človeka. Peter Kovačič Peršin izhaja iz nekaterih še vedno aktualnih stališč personalizma, eksistencializma, filozofije eksistence, frankfurtske šole in teoloških spoznanj, omeni pa tudi žal prezgodaj umrlo slovensko filozofinjo Cvetko Hedžet Tóth, nemško-ameriško politično teoretičarko judovskega rodu Hannah Arendt in nekatere druge mislece. Avtor oblikuje svoj lastni, v marsičem apodiktičen, vendar vsebinsko skrajno human in konsistenten sistem etike. V njem človek velja za presežno bitje, bitje nenehne rasti, duha in svobode. Čeprav pripada biološkemu svetu, zmore presegati danosti narave. Uresničuje se v medsebojnosti oziroma odnosu z drugim človekom, iz takega razmerja pa vznikata etična zavest in odgovornost za drugega. Prav zaradi sobivanja je človek etično bitje. Filozof pravi, da bi bilo treba postaviti nove duhovne in idejne temelje, hkrati pa se vračati k izvornim načrtom etičnega ravnanja, ki so izraženi v praetosu človeštva. Praetos štirih imperativov, ki ostajajo osnova svetovnega etosa, se glasi: ne ubijaj, ne kradi, ne laži in ne zlorabljaj spolnosti. Načelo, da ne stori drugemu tega, česar ne želiš, da on stori tebi, ohranja svojo veljavo. Kovačič Peršin je kritičen pisec, vendar tu in tam ne govori naravnost, temveč uporablja posredne koncepte in sintagme. Pojem totalitarizma in besedne zveze totalitarni nazori, totalitarizem 20. stoletja in totalitarno okolje samo omeni, ne da bi pojasnil, kaj ima v mislih, nenehno pa piše o taki ali drugačni ideologiji oziroma ideoloških projektih spreminjanja sveta in brezrazredne družbe, predvsem pa o njihovem polomu. Učinkovali so ideološki moralni koncepti, svojo moč kaže ideologija neoliberalnega kapitalizma. Avtor pravi, da ideološki sistemi oziroma nosilci ideologij zahtevajo suženjsko podrejenost posameznika interesom ideologije. Človek je postal samo sredstvo, dogajali so se zločini. Peter Kovačič Peršin napoveduje, da mora napočiti obdobje postideologije, saj polom ideoloških projektov zahteva etični obrat. Rokopis knjige Etos prihodnosti je bil po vsej verjetnosti oddan pred izbruhom vojne v Ukrajini, vendar Kovačič Peršin piše tudi o pojavnih oblikah zla, ki se zgodijo med vojno, in posledicah po njej. Naša civilizacija je utemeljena na načelu vojne. Teoretik verjame v pomen in učinkovitost vzgoje, tudi vzgoje za mir, toda morda bi kdo kljub predsodkom o historičnem materializmu pomislil na Marxovo tretjo tezo o Feuerbachu, češ da okoliščine spreminjajo ravno ljudje in da mora vzgojitelj sam biti vzgojen. Pobuda za prevratno prakso, ki je navedena na koncu te teze, se seveda ne ujema z avtorjevimi stališči, saj pravi: »Globalno krizo bomo lahko rešili le s svetovnim projektom moralne prenove, ki bo zajela celotno človeštvo.« Avtor priznava, da je ta vizija morda videti neuresničljiva utopija, toda v resnici je po njegovem mnenju to edina pot, da človeštvo kot biološka vrsta preživi. Veliko besed namenja ohranjanju narave, poglobljeno pa piše tudi o pravnih, verskih in duhovnih vidikih. Knjiga Etos prihodnosti je celota plemenitih, dobronamernih in humanih idej. Pisec je že vrsto let zvest samemu sebi in svojemu načrtovanju etike. V lepem slogu in iskreni zagnanosti načrtuje boljši svet, opozarja in predlaga, prav dobro pozna vzroke in posledice slabih dejanj na svetovni ravni in v osamosvojeni Sloveniji, a še vedno vztraja pri prepričevanju in razsvetljevanju tistih, ki jih vodijo nagon po oblasti (tako ga imenuje sam), koristoljubje, izkoriščanje, poniževanje drugih in sebični interesi. Lahko bi se vprašali, zakaj bi se ti ljudje, ki jih razkrinkava, spremenili in postali drugačni, dobri, pošteni, odgovorni in človekoljubni, če pa so s svojim egoističnim položajem čisto zadovoljni. Peter Kovačič Peršin zatrjuje, da ne gre za moralizem, temveč za streznitev in etiko preživetja. V vse zajemajočem

Ob slovesu izjemnega pisatelja ter neustrašnega in neutrudnega pričevalca, v čigar zgodbi se je zgostilo slovensko 20. stoletje. V 109-em letu je umrl pisatelj in akademik Boris Pahor, književnik evropskega slovesa, dobitnik številnih priznanj. Bil je eden najbolj prevajanih slovenskih avtorjev, pričevalec o fašističnem nasilju nad Slovenci v Italiji ter trpljenju v nemških koncentracijskih taboriščih med drugo svetovno vojno. Bil je pronicljiv intelektualec, simbol slovenstva in - četudi pogosto kritičen do Evropske unije - vselej velik Evropejec. O pečatu, ki ga je vtisnil slovenski družbi, in kritičnem mišljenju z lastno glavo, h čemer nas je vseskozi neutrudno pozival,voditelj Goran Dekleva in gostje: - Neva Zajc, novinarka Radia Koper, poznavalka življenja in dela dr. Borisa Pahorja, - dr. Miran Košuta, literarni zgodovinar, kritik, prevajalec, esejist in profesor na Univerzi v Trstu, - dr. Marta Verginella, zgodovinarka, ki se raziskovalno med drugim posveča vprašanjem meja in skupnostnega spomina, - Zdravko Duša, prevajalec, scenarist in urednik, - dr. Peter Kovačič Peršin, pisatelj, publicist in teolog, tesen Pahorjev sodelavec pri reviji Zaliv.Ob slovesu izjemnega pisatelja ter neustrašnega in neutrudnega pričevalca, v čigar zgodbi se je zgostilo slovensko 20. stoletjeV 109. letu je umrl pisatelj in akademik Boris Pahor, književnik evropskega slovesa, dobitnik številnih priznanj. Bil je eden najbolj prevajanih slovenskih avtorjev, pričevalec o fašističnem nasilju nad Slovenci v Italiji ter trpljenju v nemških koncentracijskih taboriščih med drugo svetovno vojno. Bil je pronicljiv intelektualec, simbol slovenstva in – četudi pogosto kritičen do Evropske unije – vselej velik Evropejec. O pečatu, ki ga je vtisnil slovenski družbi, in kritičnem mišljenju z lastno glavo, k čemur nas je vseskozi neutrudno pozival, se pogovarjamo z gosti pred mikrofonom: Neva Zajc, novinarka Radia Koper, poznavalka življenja in dela dr. Borisa Pahorja, dr. Miran Košuta, literarni zgodovinar, kritik, prevajalec, esejist in profesor na Univerzi v Trstu, dr. Marta Verginella, zgodovinarka, ki se raziskovalno med drugim posveča vprašanjem meja in skupnostnega spomina, Zdravko Duša, prevajalec, scenarist in urednik, Peter Kovačič Peršin, pisatelj, publicist in teolog, tesen Pahorjev sodelavec pri reviji Zaliv.   Boris Pahor v BBC-jevem dokumentarnem filmu Mož, ki je preveč videl: Mislil sem, da bo človeštvo spremenilo svoj pristop k življenju, odnos do drugega. A kaj smo doživeli? Hirošimo in Nagasaki, dvajset let vojne brez orožja. Je to življenje, zaradi katerega se je splačalo biti v taborišču?

Štefan Hamran nastúpil na post dočasného policajného prezidenta po tom, ako v septembri skončil Peter Kovařík. 1. apríla ho minister vnútra Roman Mikulec oficiálne vymenoval za policajného prezidenta. Vraví, že jedným z jeho hlavných cieľov je zvýšiť dôveru verejnosti v políciu. Skončila sa už vojna v polícii? Prebehla už očista polície? Ako vníma pôsobenie Maroša Žilinku? A ako hodnotí výsledok súdu s Marianom Kotlebom? Vypočujte si záznam živého nahrávania Rozhovorov ZKH so Štefanom Hamranom, ktoré sa konalo v utorok 5. apríla v kníhkupectve Martinus v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Lani smo zaznamovali okroglo obletnico smrti frančiškanskih patrov Angelika in Romana Tominec, ki sta se v spomin Ljubljančanov vpisala s svojim bojem za socialno pravičnost, zavračanjem sodelovanja z okupatorjem med drugo svetovno vojno in odprtostjo, ki jima je omogočala široko priljubljenost tudi zunaj katoliških krogov. Od smrti patra Angelika, ki se je ukvarjal predvsem s socialnimi vprašanji, je minilo 60 let, pater Roman, ki se je uveljavil kot odličen duhovnik ter predavatelj sakralne umetnosti na teološki fakulteti, pa je svojega starejšega brata preživel za tri desetletja in se poslovil konec februarja 1991. Njuno zanimivo življenje – močno sprepleteno z zgodovino našega prostora v preteklem stoletju – so nam ob tej priložnosti v eni od preteklih oddaj Sledi časa pomagali predstaviti teolog in publicist dr. Peter Kovačič Peršin, nečakinja patrov Tominec Barica Pintarič, predvsem pa frančiškanski pater dr. Silvin Krajnc, ki službuje v župniji Ljubljana Šiška in je kar dvanajst let živel skupaj s patrom Romanom ter o obeh bratih napisal tudi obsežno monografijo z naslovom Brata pater Angelik in pater Roman Tominec: glasnika pravičnosti in dobrote. Vabljeni k poslušanju reprize oddaje Sledi časa, ki jo je pripravila Alja Zore.

Peter Kovařík mal očistiť slovenskú políciu a prinavrátiť je dôveru. Namiesto toho je tretím policajným prezidentom v poradí obvineným z trestného činu. No kým Tibora Gašpara a Milana Lučanského obvinili až po odchode do civilu, Kovařík polícii stále šéfuje. Krajská prokuratúra v Bratislave si pritom myslí, že zneužil svoje právomoci a maril vyšetrovanie. Čoho sa mal teda Kovařík dopustiť a prečo, čo jeho obvinenie znamená pre jeho osobne i pre políciu ako takú a či policajným prezidentom za takýchto okolností aj zostane? Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Burčíka. Zdroj zvukov: TASR, TV Markíza Odporúčanie: Ak máte predstavu o hiphope, že sa z neho stal ten čudný ukričaný žáner uväznený v zlej pasci trapu, nuž, nie je to vždy pravda - aj keď teda niekedy aj áno. Ak si ale chcete trochu napraviť chuť a popasovať sa s týmto predsudkom, Tyler Gregory Okonma známejší ako Tyler, the Creator vydal relatívne nedávno nový album Call Me If You Get Lost. Baudelairský koncept nahrávky tu vysvetľovať nebudeme, no album je veľmi peknou kaleidoskopickou zmeskou toho, ako rôzne môže moderný rap znieť: od samplovaného trueschoolu, cez vplyvy džezových balád až po elektroniku. Toto je hiphopový žáner v tom najlepšom, čo práve ponúka a určite tento album skúste. Album si môžete vypočuť napríklad tu: pitchfork.com/reviews/albums/tyler-the-creator-call-me-if-you-get-lost/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Peter Kovařík mal očistiť slovenskú políciu a prinavrátiť je dôveru. Namiesto toho je tretím policajným prezidentom v poradí obvineným z trestného činu. No kým Tibora Gašpara a Milana Lučanského obvinili až po odchode do civilu, Kovařík polícii stále šéfuje. Krajská prokuratúra v Bratislave si pritom myslí, že zneužil svoje právomoci a maril vyšetrovanie. Čoho sa mal teda Kovařík dopustiť a prečo, čo jeho obvinenie znamená pre jeho osobne i pre políciu ako takú a či policajným prezidentom za takýchto okolností aj zostane? Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Burčíka. Zdroj zvukov: TASR, TV Markíza Odporúčanie: Ak máte predstavu o hiphope, že sa z neho stal ten čudný ukričaný žáner uväznený v zlej pasci trapu, nuž, nie je to vždy pravda - aj keď teda niekedy aj áno. Ak si ale chcete trochu napraviť chuť a popasovať sa s týmto predsudkom, Tyler Gregory Okonma známejší ako Tyler, the Creator vydal relatívne nedávno nový album Call Me If You Get Lost. Baudelairský koncept nahrávky tu vysvetľovať nebudeme, no album je veľmi peknou kaleidoskopickou zmeskou toho, ako rôzne môže moderný rap znieť: od samplovaného trueschoolu, cez vplyvy džezových balád až po elektroniku. Toto je hiphopový žáner v tom najlepšom, čo práve ponúka a určite tento album skúste. Album si môžete vypočuť napríklad tu: pitchfork.com/reviews/albums/tyler-the-creator-call-me-if-you-get-lost/ –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.  

„Vojna v polícií a napätie vo vzťahu k prokuratúre narastá, a toto je výsledok,“ konštatoval v podcaste Počúvajte pravdu komentátor Pravdy Marián Repa. Pripustil, že zasahovanie Kovaříka do činnosti inšpekčnej služby bolo neštandardné, ale problém vidí inde. Je to v rozdelení kompetentných na dve línie, pričom prvú tvorí podľa komentátora denníka Pravda trojica minister Roman Mikulec (OĽaNO), prezident Peter Kovařík a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. „Koalícia bude robiť všetko na udržanie spomínanej trojky. Odchod Kovaříka by mohol vážne otriasť koalíciou, a nevylúčil by som ani jej rozpad,“ upresnil Repa. 

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom.  „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupiny, ktoré bude potrebné zaočkovať treťou dávkou, aby sme mali istotu, že budú plne chránené, “ opisuje v podcaste Smatana. Moderuje Denisa Hopková.

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom.  „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupiny, ktoré bude potrebné zaočkovať treťou dávkou, aby sme mali istotu, že budú plne chránené, “ opisuje v podcaste Smatana. Moderuje Denisa Hopková.

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom.  „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupiny, ktoré bude potrebné zaočkovať treťou dávkou, aby sme mali istotu, že budú plne chránené, “ opisuje v podcaste Smatana. Moderuje Denisa Hopková.

"Peter Pellegrini je v rovnakej situácii ako ja, po prekonaní Covidu má protilátky. Protilátky má na úrovni, ktorá je potrebná, preto zaočkovaný nie je. Nevidím logický zmysel, aby raz, keď tam protilátky sú prirodzenou cestou, aby sa očkoval. Nie sme antivaxeri, moje dieťa absolvovalo všetky povinné očkovania, naša strana tiež nie je antivaxerská a náš postoj je konzistentný - očkovanie podporujeme, ale musí byť dobrovoľné," hovorí poslanec Hlasu Matúš Šutaj Eštok o tom prečo on ani predseda Hlasu Pellegrini nie sú zaočkovaní.  "Trvám na tom, že Peter Kovařík by sa mal dnes vrátiť z dovolenky a odstúpiť z funkcie. To je neprípustné, aby sa policajný prezident takto montoval do vyšetrovania, ktoré má zistiť ako je to s kľúčovým ovplyvňovaním svedkov v najcitlivejších politických kauzách. Dnes mal skončiť Kovařík a zajtra mal skončiť Mikulec," dodáva Šutaj Eštok k posledným udalostiam v polícii, keď z vyšetrovania inšpekcie odvolal policajný prezident vyšetrovateľku.  Nerozhoduje sa Hlas pri očkovaní len podľa popularity a prieskumov? A kedy sa dá predseda Hlasu zaočkovať? Pripúšťa Hlas diskusiu o povinnom očkovaní pre niektoré skupiny? A prečo poslanci neprišli na odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom.   –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

"Mňa osobne to neovplyvňuje. To, že sa niekto vyjadruje na moju osobu, že som nedôveryhodný, ja to zaregistrujem a tým pre mňa tento typ vyjadrení končí," hovorí policajný prezident Peter Kovařík o výrokoch viacerých politikov zo Sme rodina, že policajnému prezidentovi neveria.  "Neviem si predstaviť, že by vyšetrovatelia nahovárali svedkov, ako majú vypovedať. Aj oni odmietajú, že by kohokoľvek ovplyvňovali, a už vôbec si neviem predstaviť, že by tu bola nejaká línia prokurátor vyšetrovateľ a ovplyvňovanie nejakých budúcich svedkov. To by bolo proti samotnej podstate vyšetrovania. Ak by sa predkladali na súde dôkazy, ktoré boli zmanipulované, tak s veľkou pravdepodobnosťou by sa znedôveryhodnila samotná výpoveď. Nikdy sme to nerobili, nikto z nás si to netrúfol. A ja im dôverujem, že takéto ovplyvňovačky neprebehli," dodáva Kovařík k obvineniam opozície, že vyšetrovatelia inštruujú svedkov. "Moje odporúčanie by bolo nezvolávať ho v tomto formáte. Ak by som dostal úlohu, že sa mám zúčastniť stretnutia, kde budú najvyšší ústavní činitelia, tak ja nad tým nemám čo špekulovať," hovorí Kovařík o stretnutí špičiek štátu na centrále SIS.  Prídu obvinenia aj politických špičiek Smeru? A ak by to bolo oprávnené, spravili by raziu aj u guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra? Bude ešte polícia robiť razie kukláčov v rómskych osadách? A ako chce policajný prezident riešiť nahlasovanie sexuálnych trestných činov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s policajným prezidentom Petrom Kovaříkom.  –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.   

Zatknutí policajní funkcionári, otvorený spor so SIS, ale aj nebývalé tlaky politikov - čo sa deje v polícii? Nielen o búrlivých časoch, ale aj o plánoch so zjednodušením vyšetrovania a policajnou reformou porozpral policajný prezident Peter Kovařík.  

Národná kriminálna agentúra je bez šéfa. Branislav Zurian prekvapivo odchádza, spolu s ním končia aj ďalší vysokí funkcionári. Čo sa to v NAKA deje a aké náhrady nájde policajný prezident? Sú ta tým výpovede obvineného námestníka SIS? Policajný prezident medzitým chystá reformy za desiatky miliónov eur. Na čo všetko sú tieto peniaze? Čo hovoria vyšetrovatelia na snahy meniť podmienky kolúznej väzby? A koľko pokút sme dostali počas núdzového stavu? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky Petrom Kovaříkom. Celý článok: https://www.expres.sk/249013/peter-kovarik-nove-podmienky-na-vyber-sefa-naka-budu-ovela-prisnejsie/

V teh mesecih zaznamujemo okroglo obletnico smrti frančiškanskih patrov Romana in Angelika Tominec, ki sta se v spomin Ljubljančanov vpisala s svojo borbo za socialno pravičnost, zavračanjem sodelovanja z okupatorjem med drugo svetovno vojno in odprtostjo, ki jima je omogočala široko priljubljenost tudi zunaj katoliških krogov. Od smrti patra Angelika, ki se je ukvarjal predvsem s socialnimi vprašanji, bo na začetku aprila minilo 60 let, pater Roman, ki se je uveljavil kot odličen duhovnik ter predavatelj sakralne umetnosti na teološki fakulteti, pa je svojega starejšega brata preživel za tri desetletja in se poslovil konec februarja 1991. Njuno zanimivo življenje, močno sprepleteno z zgodovino našega prostora v preteklem stoletju, nam bodo pomagali predstaviti teolog in publicist dr. Peter Kovačič Peršin, nečakinja patrov Tominec Barica Pintarič, predvsem pa frančiškanski pater dr. Silvin Krajnc, ki službuje v župniji Ljubljana Šiška in je kar dvanajst let živel skupaj s patrom Romanom ter o obeh bratih napisal tudi obsežno monografijo z naslovom Brata pater Angelik in pater Roman Tominec: glasnika pravičnosti in dobrote. Oddajo je pripravila Alja Zore.

Regular stringer report from Roman Risa in Bratislava. - Pravidelný telefonát týždňa kolegu Romana Rišu z Bratislavy.

Slovensko má nového policajného prezidenta. To všetko v čase, keď si Milan Lučanský zobral vo väzbe život a Tibor Gašpar skončil vo väzbe spolu s Petrom Hraškom a Róbertom Krajmerom. Čo si o tom myslí nový policajný prezident? Prečo v čase ich vlády viedol protikorupčný úrad na Ficovom úrade vlády? A ako reaguje na kritiku, že policajti zatýkajú na politickú objednávku? Aké zmeny spolu s Jaroslavom Spišiakom chystá? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom policajného zboru Petrom Kovaříkom. Celý článok: https://www.expres.sk/241116/policajny-prezident-peter-kovarik-nechce-mat-z-policajtov-iba-vyberacov-pokut/ Zdroj foto: minv.sk

Comité parlamentario de Seguridad y Defensa propone al candidato Peter Kovařík para el cargo de director de la Policía

Prichádza v čase, kedy vedenie polície čelí rozsiahlemu korupčnému vyšetrovaniu, po samovražde svojho predchodcu a počas obrovskej pandemickej krízy. Peter Kovařík sa stal novým policajným prezidentom. Vo štvrtok podvečer ho vymenoval minister vnútra Roman Mikulec po tom, čo prešiel výborom v parlamente len vďaka hlasom opozície. Kto je nový policajný prezident, čo ho čaká a čo od neho čakať, sa Nikola Bajánová pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: Odporúčanie: Zatiaľ čo, zdá sa, väčšina ľudí pochopila, ako sa v pandémii správať, pribúda incidentov, kedy podaktorí s väčším výtlakom ako bežný smrteľník pravidlá nedodržiavajú. V tejto súvislosti ma zaujal text od Voxu, ktorý rozoberá, prečo v otázkach verejného zdravia nefunguje hanba, respektíve hromadné odsúdenie a škodoradosť na sociálnych médiách, aj keď to môže na chvíľu uspokojiť tých, ktorí trčia poctivo doma a robia čo môžu. Práve o týchto reakciách a ich následkoch, ako aj o tom, ako aj shaming má svoje hranice je text, ktorý je mojim dnešným odporúčaním na zaujímavý tip. https://www.vox.com/22245094/gaysovercovid-pandemic-shaming – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pandémia obnažuje charaktery politikov. Čo odhalila v prípade našej vládnej koalície? Slovensko bude mať nového policajného prezidenta. Bude ním Peter Kovařík. Čo nám zabudol povedať o svojej minulosti? v aktuálnej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozprával o udalostiach posledných dní s kolegami Štefanom Hríbom, Marínou Gálisovou, Martinom Mojžišom, Filipom Vačkom a Šimonom Jeseňákom. Za kvalitu zvuku sa ospravedlňujeme, pre pandémiu koronavírusu sa snažíme pracovať čo najviac z domu a komunikovať online.

Prichádza v čase, kedy vedenie polície čelí rozsiahlemu korupčnému vyšetrovaniu, po samovražde svojho predchodcu a počas obrovskej pandemickej krízy. Peter Kovařík sa stal novým policajným prezidentom. Vo štvrtok podvečer ho vymenoval minister vnútra Roman Mikulec po tom, čo prešiel výborom v parlamente len vďaka hlasom opozície. Kto je nový policajný prezident, čo ho čaká a čo od neho čakať, sa Nikola Bajánová pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: Odporúčanie: Zatiaľ čo, zdá sa, väčšina ľudí pochopila, ako sa v pandémii správať, pribúda incidentov, kedy podaktorí s väčším výtlakom ako bežný smrteľník pravidlá nedodržiavajú. V tejto súvislosti ma zaujal text od Voxu, ktorý rozoberá, prečo v otázkach verejného zdravia nefunguje hanba, respektíve hromadné odsúdenie a škodoradosť na sociálnych médiách, aj keď to môže na chvíľu uspokojiť tých, ktorí trčia poctivo doma a robia čo môžu. Práve o týchto reakciách a ich následkoch, ako aj o tom, ako aj shaming má svoje hranice je text, ktorý je mojim dnešným odporúčaním na zaujímavý tip. https://www.vox.com/22245094/gaysovercovid-pandemic-shaming  –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno. 

Slovensko má za sebou prvé kolo plošného skríningu. Polovica krajiny sa pretestuje opäť. Akú podporu má premiérov plán v koalícii? Ako sa predseda parlamentu zotavil zo svojej nehody a čo hovorí na kritiku opozície o papalášskom správaní? Bude novým policajným šéfom Peter Kovařík a je voľba špeciálneho prokurátora šitá na mieru Danielovi Lipšicovi? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom NR SR a hnutia Sme Rodina Borisom Kollárom. Celý článok: https://www.expres.sk/240785/boris-kollar-sme-rodina-plne-podporuje-prechod-na-system-covid-automat/

Hostia: Lucia Kurilovská (rektorka Akadémie Policajného zboru) a Zuzana Petková (Nadácia Zastavme korupciu). Peter Kovařík alebo Štefan Hamran? Dvaja muži, ktorí vstúpili do hry o post šéfa polície. Proces výberu policajného prezidenta je v plnom prúde, po odporúčaní výberovou komisiou, sa dnes pred poslancov postavili obaja kandidáti, konečné slovo bude mať minister vnútra. Polícia má za sebou jedno z najťažších období, viacerí bývalí funkcionári sú za mrežami, aké výzvy teda stoja pred jej novým šéfom? A ako vrátiť dôveru policajnému zboru? Moderuje: Karolína Lacová. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Témy sa dotýkajú najmä oblastí ako sú politika, ekonómia, legislatíva, občianske právo, NRSR - parlament, vláda SR, či európske inštitúcie.

Efektivita vakcín je u starších ľudí nízka, upozorňujú vedci. Aj zaočkovaný človek môže dostať koronavírus, ak je jeho imunitný systém príliš starý. Dôchodcovia by tak mali nosiť rúška a dodržiavať opatrenia aj po očkovaní.  V dnešnom podcastu budete počuť profesorku Evu Kontsekovú z Neuroimunologického centra SAV, epidemiologičku a predsedníčku Slovenskej epidemiologickej a vakcinačnej spoločnosti Zuzanu Krištúfkovú, aj reakciu ministerstva zdravotníctva.  Druhou dnešnou témou je voľba nového policajného prezidenta. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu tvrdí, že v policajnom zbore sú aj lepší kandidáti ako Štefan Hamran a Peter Kovařík. Pripomína, že Kovařík pracoval aj pre Roberta Fica.  Moderuje Peter Hanák. 

Efektivita vakcín je u starších ľudí nízka, upozorňujú vedci. Aj zaočkovaný človek môže dostať koronavírus, ak je jeho imunitný systém príliš starý. Dôchodcovia by tak mali nosiť rúška a dodržiavať opatrenia aj po očkovaní.  Budete počuť profesorku Evu Kontsekovú z Neuroimunologického centra SAV, epidemiologičku a predsedníčku Slovenskej epidemiologickej a vakcinačnej spoločnosti Zuzanu Krištúfkovú, aj reakciu ministerstva zdravotníctva.  Druhou dnešnou témou je voľba nového policajného prezidenta. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu tvrdí, že v policajnom zbore sú aj lepší kandidáti ako Štefan Hamran a Peter Kovařík. Pripomína, že Kovařík pracoval aj pre Roberta Fica.  Moderuje Peter Hanák. 

„Keď som robil na Úrade vlády, premiér Fico sa správal slušne, vôbec sa nevyvyšoval. Poznal som ho ako normálneho človeka z mäsa a kostí. Nebudem naňho nadávať, lebo dnes je to politicky pekné,“ povedal v relácii NA ROVINU policajný prezident Peter Kovařík.   Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Petrom Kovaříkom: – prečo NAKA v minulosti nestíhala oligarchov a biele goliere – či je za to zodpovedný aj jeho predchodca Milan Lučanský – aký šéf bol Tibor Gašpar a či mu bránil vyšetrovať citlivé kauzy – prečo je ťažké identifikovať všetkých bödörovcov v polícii – z akého dôvodu pracoval pre Fica a či to spätne neľutuje – prečo nepreveroval Paškovho človeka, hoci mal k tomu podklady – či bude stíhať politikov, ktorí vystúpili bez rúška na zakázanom proteste

„Keď som robil na Úrade vlády, premiér Fico sa správal slušne, vôbec sa nevyvyšoval. Poznal som ho ako normálneho človeka z mäsa a kostí. Nebudem naňho nadávať, lebo dnes je to politicky pekné,“ povedal v relácii NA ROVINU policajný prezident Peter Kovařík.     Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Petrom Kovaříkom: – prečo NAKA v minulosti nestíhala oligarchov a biele goliere – či je za to zodpovedný aj jeho predchodca Milan Lučanský – aký šéf bol Tibor Gašpar a či mu bránil vyšetrovať citlivé kauzy – prečo je ťažké identifikovať všetkých bödörovcov v polícii – z akého dôvodu pracoval pre Fica a či to spätne neľutuje – prečo nepreveroval Paškovho človeka, hoci mal k tomu podklady – či bude stíhať politikov, ktorí vystúpili bez rúška na zakázanom proteste

Na telo plus: Štefan Hamran a Peter Kovařík by Na telo s Michalom Kovačičom

Zajtra sa v Bratislave napriek zákazu zhromažďovania chystajú protesty. Minister vnútra Roman Mikulec z Oľano a aj dočasný policajný prezident Peter Kovařík vyzývajú, aby ľudia zostali doma. Pridal sa k nim aj tribún Novembra 89 Milan Kňažko. Policajného prezidenta a ministra vnútra sme sa pýtali, čo urobia zajtrajším demonštrantom. Do Bratislavy sa vraj opäť chystajú futbaloví chuligáni, Marian Kotleba vyzýva príslušníkov ozbrojených zložiek, aby neprišli zasahovať. Protesty podporuje aj Robert Fico. Okrem nich budete počuť aj Petra Pellegriniho z Hlasu a Ondreja Dostála z SaS. Opozícia argumentuje, že ide o výročie 17. novembra. Pýtali sme sa na názor bývalého revolucionára z roku 1989 Milana Kňažka. Prokurátor, ktorý mal pre Mariana Kočnera ovplyvňovať iných prokurátorov, príde o funkciu prokurátora. Takýto trest mu uložila – zatiaľ prvostupňová – disciplinárna komisia. Rozprávali sme sa o tom s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Moderuje Peter Hanák.

Zajtra sa v Bratislave napriek zákazu zhromažďovania chystajú protesty. Minister vnútra Roman Mikulec z Oľano a aj dočasný policajný prezident Peter Kovařík vyzývajú, aby ľudia zostali doma. Pýtali sme sa, čo urobia zajtrajším demonštrantom. Do Bratislavy sa vraj opäť chystajú futbaloví chuligáni, Marian Kotleba vyzýva príslušníkov ozbrojených zložiek, aby neprišli zasahovať. Protesty podporuje aj Robert Fico. Okrem nich budete počuť aj Petra Pellegriniho z Hlasu a Ondreja Dostála z SaS. Opozícia argumentuje, že ide o výročie 17. novembra. Pýtali sme sa na názor bývalého revolucionára z roku 1989 Milana Kňažka. Prokurátor, ktorý mal pre Mariana Kočnera ovplyvňovať iných prokurátorov, príde o funkciu prokurátora. Takýto trest mu uložila – zatiaľ prvostupňová – disciplinárna komisia. Rozprávali sme sa o tom s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Moderuje Peter Hanák.

Po sudcoch či biznismenoch prišlo aj na  zatýkanie bývalých policajných šéfov. V putách elitných policajtov z NAKA skončil bývalý policajný prezident, bývalý šéf Národnej protikorupčnej jednotky a bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície.Z čoho týchto ľudí polícia v tejto bezprecedentnej akcii obviňuje? Po vyčínaní teroristu vo Viedni zomireli štyria ľudi a takmer dvadsať bolo zranených. Je pravda, že útočník mohol kúpiť zbraň a strelivo na Slovensku? Prečo rakúski predstavitelia hovoria, že komunikácia so Slovenskom zlyhala? Braňo Závodský sa rozprával s policajný prezidentom Petrom Kovaříkom a publicistom Radovanom Bránikom. Celý článok: https://www.expres.sk/233061/policajny-prezident-si-nemysli-ze-viedensky-utocnik-kupil-zbran-a-strelivo-na-slovensku/

Slovenskom sa valí vlna zatýkania vplyvných ľudí, kam až sa podarí polícii zájsť a prečo to zrazu ide? Aká veľká je korupcia v spoločnosti a ako presvedčiť ľudí, aby o nej vypovedali? Koľko budú vo väzení Bödör, Jankovská, Polka alebo Makó a podarí sa ich na konci usvedčiť?Hosťami diskusie Denníka N v Martine boli:• Roman Mikulec, minister vnútra• Peter Kovařík, policajný prezidentModeruje: Monika Tódová, reportérka Denníka N

Dočasne poverený policajný prezident Peter Kovařík otvorene hovorí o tom, či má ambíciu stať sa riadnym šéfom policajného zobru, čo ho na tejto práci láka a čo ho naopak odrádza. Kovařík vysvetľuje, ako vnútorne spracováva dilemy spojené s výmenou politických garnitúr v krajine a ako je možné, že nemal problém šéfovať Úradu boja proti korupcii za Radičovej vlády a zároveň sa venovať prevencii korupcie na Úrade vlády SR za Roberta Fica. Policajný prezident reaguje na slová Igora Matoviča o (ne)užitočnosti Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a hovorí aj o tom, či dôveruje riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Zurianovi. Kovařík tiež prezentuje súčasné problémy polície i svoju víziu systémových zmien policajného zboru.

Peter Kovařík, aktuálny dočasný policajný prezident. Nie slovenský Catáni, ako o sebe hovoril jeden z jeho predchodcov, či prezident s imidžom policajného operatívca. „Som štátny úradník.“ Takto reaguje na konfrontáciu so svojou minulosťou na úrade vlády, ktorému šéfoval Robert Fico. Nakoľko sa jeho vlastná charakteristika „štátneho úradníka“ môže premietnuť do jeho pozície prvého muža polície? Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy však nevidí v jeho „úradníčení“ negatívny podtón. „Ešte donedávna sa so štátnymi úradníkmi spájali výrazy ako byrokrat, kancelárska myš, človek systému. S nedávnom zosnulým Martinom Filkom však prišiel do štátnej správy aj iný typ úradníkov. Úspešní profesionáli, ktorí chcú meniť krajinu k lepšiemu“. Peter Kovařík patrí podľa neho práve do tejto druhej skupiny. V Aktualitách sme s Petrom Kovaříkom zverejnili prvý veľký rozhovor v jeho novej pozícii. V podcaste si môžete vypočuť jeho zostrih aj s jeho pohľadmi na dôkaznú situáciu v prípade Kuciak. V druhej časti sa budeme venovať príbehu rodiny Bodorovcov. Po Bonule prišla o bezpečnostnú previerku aj ďalšia z SBS-iek, ktoré sa spájajú práve s menom tejto ešte donedávna vplyvnej rodiny. Spoločnosť s miliónovými tržbami pritom na papieri vlastní pár zo sídliskového bytu v Nitre. Na prípad sme sa pozreli s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktulít. Moderuje Jaroslav Barborák.

Peter Kovařík, aktuálny dočasný policajný prezident. Nie slovenský Catáni, ako o sebe hovoril jeden z jeho predchodcov, či prezident s imidžom policajného operatívca. „Som štátny úradník.“ Takto reaguje na konfrontáciu so svojou minulosťou na úrade vlády, ktorému šéfoval Robert Fico. Nakoľko sa jeho vlastná charakteristika „štátneho úradníka“ môže premietnuť do jeho pozície prvého muža polície? Šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy však nevidí v jeho „úradníčení“ negatívny podtón. „Ešte donedávna sa so štátnymi úradníkmi spájali výrazy ako byrokrat, kancelárska myš, človek systému. S nedávnom zosnulým Martinom Filkom však prišiel do štátnej správy aj iný typ úradníkov. Úspešní profesionáli, ktorí chcú meniť krajinu k lepšiemu“. Peter Kovařík patrí podľa neho práve do tejto druhej skupiny. V Aktualitách sme s Petrom Kovaříkom zverejnili prvý veľký rozhovor v jeho novej pozícii. V podcaste si môžete vypočuť jeho zostrih aj s jeho pohľadmi na dôkaznú situáciu v prípade Kuciak. V druhej časti sa budeme venovať príbehu rodiny Bodorovcov. Po Bonule prišla o bezpečnostnú previerku aj ďalšia z SBS-iek, ktoré sa spájajú práve s menom tejto ešte donedávna vplyvnej rodiny. Spoločnosť s miliónovými tržbami pritom na papieri vlastní pár zo sídliskového bytu v Nitre. Na prípad sme sa pozreli s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktulít. Moderuje Jaroslav Barborák.

Bina Štampe Žmavc: Nabiralka samot Zoran Pevec: Kako postati nihče Jela Krečič: Knjiga drugih Peter Kovačevič Peršin: Stopinje v pesku zgodovine Recenzije so napisali Marica Škorjanec Kosterca, Veronika Šoster, Maja Žvokelj in Andrej Rot.

Urednik žal ugasle revije 2000 in esejist, tudi Rožančev nagrajenec, Peter Kovačič Peršin v svoji najnovejši esejistični zbirki Stopinje v pesku zgodovine tehtno razmišlja (med drugim) o usodi naše civilizacije, o globalizaciji in spravi. Seveda pa je že zgovoren simptom, v kakšnem stanju je sodobna družba, da je knjiga s tako pomembnimi temami izšla v samozaložbi. Glavne teme svoje zbirke je avtor predstavil v pogovoru z Markom Goljo, v oddaji Izšlo je. Vabljeni k poslušanju tukaj in zdaj. Foto: Delo