POPULARITY
Dnešná relácia Zo zákulisia politiky patril problémov s dezinformáciami, organizovanej kriminalite aj hybridným hrozbám. Práve týmito témami sa chce totiž zaoberať ako politik zakladateľ projektu Hoaxy a podvody Dávid Púchovský, ktorý si podal prihlášku do Progresívneho Slovenska. Naďalej pôsobí aj ako asistent poslanca a bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, s ktorým pravidelne hovorí o mafii a jej vplyve na vtedajší chod polície či štátu.Ako chce ako politik bojovať proti ruským informačným tokom? Sú Slováci náchylní veriť konšpiráciám? Prečo si myslí, že vzdelávanie v oblasti hoaxov by potrebovali aj politici? Čo bolo jeho posledným impulzom skončiť v polícii? Ako reaguje na ľudí, ktorí tvrdia, že nikdy nepracoval? To všetko sa dozvieš v rozhovore.
V súvislosti s voľbami v Maďarsku sa na sociálnych sieťach začali šíriť viaceré nepravdivé tvrdenia a manipulatívne obsahy. Odborníci upozorňujú, že hoaxy môžu ovplyvňovať verejnú mienku a zvyšovať nedôveru vo volebný proces. O téme sme sa rozprávali s redaktorkou zahraničnej redakcie ta3 Patríciou Kordiakovou.
Začiatkom roka 2026 európski poľnohospodári masívne štrajkovali ako v Paríži tak aj na územiach Európskeho parlamentu. Všetko v súvislosti s obchodnou dohodou Mercosur. Aké hoaxy a dezinformácie sa v súvislosti s touto témou šíria internetom? Na čo sa poľnohospodári musia pripraviť, na druhej strane na čo majú právo poukazovať a EP sa tým musí zaoberať? V relácii Fejk Over sme sa rozprávali so slovenským europoslancom Ľudovítom Ódorom.
Impulse & Perspektiven in der Krise - DIKT Experten-Talk mit Dr. Nikolai A. Behr
Wie können wir uns im digitalen Alltag noch auf Wahrheit verlassen – wenn KI Stimmen klont, Gesichter fälscht und E-Mails täuschend echt werden? Im neuen DIKT Expertentalk spricht Dr. Nikolai A. Behr mit Thorsten Jekel, IT- und Digitalberater sowie Mitautor von „Wir sind Fake!“, über technische, organisatorische und menschliche Strategien gegen digitale Täuschungen.
How has the nature of threats changed over the past decades? With a 36-year career in Canada's foreign service and security community, Jennifer Irish can tell. We met at the Stratcom Under Pressure conference in Bratislava, organized by the Hoaxy a podvody (Hoaxes and Scams) project. Ms. Irish is the Founding Director of the Information Integrity Lab at the University of Ottawa, and we discuss foreign interference in elections, whether Russia is the most malign actor in the global information sphere, what US President Donald Trump means for Canada, and whether a disinformation campaign could lead to a kinetic war. Listen to our conversation. And if you enjoy what I do, please support me on Ko-fi! Thank you. https://ko-fi.com/amatisak
Pondelkové epizódy Dobrého rána patria už tradične cez leto iným podcastom denníka SME, aby sme vám predstavili prácu našich kolegov a kolegýň a témy, ktorým sa venujú.Dnes si môžete vypočuť podcastovú verziu videorelácie Aréna, v ktorej moderátorka Jana Krescanko Dibáková prináša rozhovory s politikmi, osobnosťami verejného života a odborníkmi, ktorí formujú súčasnú tvár Slovenska.V spolupráci Arény s projektom Hoaxy a podvody vznikla diskusia, v ktorej Juraj Sarkisjan a Marek Budovec rozpovedali svoje príbehy o tom, ako sa dá z kruhu konšpirácií, dezinformácií a hoaxov úspešne vystúpiť a urobiť niečo pre iných.Aréna vychádza každý týždeň a nájdete ju vo všetkých podcastových aplikáciách, na Youtube a na SME.SK.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Bude sa postupne digitalizáciou obmedzovať sloboda a kontrola pohybu? Čo sú to nano častice pre kontrolu človeka? Čo sa postupne chystá v Amerike a inde? A čo môžeme robiť, aby sme sa vyhli obmedzovaniu slobody v záujme bezpečnosti? Aké sú novinky v oblasti ovplyvňovania počasia a čo si všímať na oblohe? Aj o tom sa budem rozprávať s Radovanom Dluhym Smithom, ktorý mapuje tieto oblasti a píše aj pre Epoch Times.. Pýtala som sa aj....Radovan. So záujmom som si pozrela tvoje príspevky o tom, ako sa postupne v záujme akože ochrany buduje kontrola nad ľuďmi a zapája sa do toho AI. Povedz, čo sa to deje? A čo utajované stretnutie Bilderbergu.. čo to presne je? Mňa na tom stretnutí fascinovali niektoré body programu: Autoritárská osa / Blízky východ / Obranné inovace a odolnost / Umělá inteligence, odstrašování a národní bezpečnost. Ako môže každý z nás spomaliť takéto okliešťovanie slobody? Čo je nové v oblasti ovplyvňovania počasia... Stále to veľa ľudí berie ako konšpiráciu... ako sa na to dívaš? Radovana nájdete aj na YouTube:https://www.youtube.com/@SvetloNadMraky/videosKde ma uvidíte v júli? Festival POZNANIA Lístky tu:https://www.festivalpoznania.sk/produkt/vstup-na-festival-poznania-2025/#Ďakujem za podporu...Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu:https://herohero.co/odznova Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...) Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem. Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar. Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/
Lekár Roland Oravský spolu so spolužiakmi z medicíny založili portál Lovcisarlatanov.sk, pretože ich zaujímalo, prečo ľudia veria homeopatii a akupunktúre: „Keď človek študuje medicínu, musí odpovedať všetkým na všetky otázky ohľadne zdravia. My sme chceli reálne odpovede, nie názory. Najskôr sme si mysleli, že tomu verí len malá skupina ľudí. Pandémia však ukázala, že ich je omnoho viac. A navyše, zázrakom verili už v praveku“, dodáva, prečo ľudstvo priťahuje niečo, čo nemá vedecký základ a ako je možné, že toľko utrácame za voľno predajný tovar v lekárni, ktorého účinok nikto nikdy nedokázal.V podcaste Telo po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše sa dozviete: Prečo je homeopatia hoax, hoci nám ju ponúknu aj niektorí farmaceuti v lekárni; Prečo väčšina voľno predajného tovaru v lekárni nemá dokázaný účinok; Ako funguje placebo a prečo ho používajú pri skúmaní liekov; Podľa čoho sa tvoria zoznamy nežiaducich účinkov liekov; S akými hoaxmi sa najčastejšie stretávajú lekári v praxi; Aké následky má odmietnutie konvenčnej liečby a liečba výlučne krištáľmi či homeopatikami; Či rakovina rovná sa smrť;Rozhovor viedla Henrieta Hanáková. Úvod a záver: Martina Beňová.
Tím Demagóg.sk v poslednom podcaste tohto roka bilancoval, čo overovali na sociálnych sieťach, aké boli trendy v dezinformáciách a aké boli najväčšie bizarnosti. Diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.Frankovská upozornila, že na sociálnej sieti Facebook nemôže Demagóg.sk v rámci spolupráce s Metou overovať a označovať statusy politikov. „Podľa usmernení Mety má byť politický prejav chránený viac ako prejav bežného človeka. Politici by mali požívať vyššiu ochranu a mali by sme menej zasahovať do ich prejavu.“ Podľa Frankovskej by však na politikov mali byť kladené vyššie nároky, pokiaľ ide o pravdovravnosť.Jednou z najzásadnejších udalostí roka bol atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý bol aj predmetom mnohých dezinformácií. Paľo Valík označil za najrozšírenejší hoax jeden z prvých, kde sa na fotografii s atentátnikom mal údajne objaviť otec Michala Šimečku, čo nebola pravda. V skutočnosti išlo o fotografiu z krstu knihy strelca, na ktorej bol spolu s krstným otcom knihy. Nemal však nič spoločné so Šimečkovcami ani s nikým z opozície. Podľa Frankovskej bolo na tomto hoaxe nebezpečné to, ako široko sa ujal. „Šírilo ho množstvo ľudí, zdieľali si ho, posielali si ho – a to možno aj v kanáloch, ktoré sme vôbec nezachytili.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Z ruského trhu odišlo množstvo veľkých západných firiem a jeho ekonomika krváca. Môžeme to vidieť na rôznych ekonomických ukazovateľoch, napríklad na výškach úrokových sadzieb. Nikto netvrdí, že v Rusku dnes nenájdete ani kúsok Západu, ale to neznamená, že podstatná časť komerčného trhu s ním nepretrhla väzby. Ľudia ako Gyimesi a Blaha vám ukážu, čo v tom Rusku je, ale interpretujú to klamlivým spôsobom, ktorý je v súlade s naratívmi, aké k nám prichádzajú z Kremľa.Prečo slovenskí dezinformátori šíria klamstvá o sankciách proti Rusku? Kto prišiel s petíciami za ich zrušenie a koľko podpisov iniciatívy získali? Akí aktéri sa snažia verejnosť zavádzať videami z Ruska, ktoré majú dokazovať, že západné sankcie nefungujú? Prečo je takýto obsah manipulatívny? Aké propagandistické naratívy Kremľa prezentoval premiér Robert Fico v televízii Rossija 1 a kto bola hostiteľka programu?Aké zistenia priniesli Hoaxy a podvody o dezinformačnej platforme TV OTV? Ako funguje medzinárodná sieť telegramových kanálov šíriacich ruskú vojnovú propagandu, ktorých je TV OTV súčasťou? Z koľkých kanálov sieť pozostáva a aký obsah publikujú? Čo je obsahom pravidelného reportu o dezinformáciách Dezinfomaják a ako sa k nemu môžete dostať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárom a autorom reportu o dezinformačnej scéne Dezinfomaják Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Tridsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie sa niektorí novembroví protagonisti priatelia, ale sú aj takí, ktorí sa súdia. Ako Milan Kňažko s Fedorom Gálom. Dve kľúčové novembrové tváre rozdelil pohľad na to, kto umožnil v politike narásť a dlhé roky prežiť Vladimírovi Mečiarovi. Spor je aj o Kňažkov prejav prednesený v roku 1991 v Slovenskej televízii, presnejšie o to, kto tento prejav písal. Osemdesiatročný Fedor Gál sa Kňažkovi ospravedlnil, no „prepáč“ chce počuť aj on sám. Rozhovor s Fedorom Gálom vznikol v rámci projektu Hoaxy a podvody, nájdete ho ako najnovšiu epizódu relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou. Odporúčanie Schopnosť človeka prežiť novembrové počasie, pracovné nasadenie a udalosti v duchu naplnenia Murphyho zákonov je priamo úmerná možnosti dať si dobrú kávu a koláč. V prípade slabšieho úspechu skúste napríklad – koláče dva. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Podvodníci v 21. storočí používajú stále sofistikovanejšie metódy ako sa dostať či už k vašim osobným údajom, heslám na internete alebo dokonca k vašim peniazom. Situácia sa s pribúdajúcimi technologickými novinkami neustále zhoršuje a je dobré mať sa o to viac na pozore. O aktuálnych hrozbách sme sa rozprávali so zástupcom iniciatívy Hoaxy a podvody. . . IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 9.10.2024, 46/2024, EV 139/23/EPP. . . *UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia
Vystúpenie Davida Púchovského patrilo na minuloročnom Pride k najsilnejším. Vyautoval sa ako vôbec prvý člen policajného zboru v našej krajine. Prešiel rok, zmenila sa politická situácia a on musel tiež zmeniť prácu. Podieľal sa na spravovaní facebookových stránok Polícia Slovenskej republiky a Hoaxy a podvody. Ako sa mu pracovalo so sociálnou sieťou, ktorá sa postupne radikalizovala a aké bolo reagovať na nenávistné prejavy? David hovorí aj o štúdiu žurnalistiky a práci v bulvárnom denníku, o ktorej aj vydal knihu. Teraz chystá novú. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Financované zo zdrojov Európskej únie z programu "Citizens, Equality and Value Programme." Podcast podporil aj Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Partnerom podcastu je denník SME. Autor tejto epizódy: Marek Hudec
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa už rok a pol aktívne venuje projektu HoDeKoProM. Je to projekt zameraný na skúmanie hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy medzi mladými ľuďmi. V rámci tohto projektu realizovali odborníci VÚDPaP rôzne výskumy v podobe online mapovania a skupinových rozhovorov s mladými ľuďmi v školách. Práve o tejto téme hovoríme so psychologičkou Mgr. Jarmilou Zsírosovou a antropologičkou Mgr. Karin Belovičovou. Pýta sa: Mgr. Darina Mikolášová Odpovedá: psychologičkou Mgr. Jarmilou Zsírosovou a antropologičkou Mgr. Karin Belovičovou.
Demagóg.sk aj počas leta overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.Jeden zo šírených hoaxov, ktorý Demagóg.sk overoval tvrdil, že dopyt po elektromobiloch v Európe kolabuje. Valík vysvetlil, že v skutočnosti však podľa štatistík ich predaj konštantne rastie a v budúcnosti by sa elektromobily mali dokonca stať hlavným typom automobilov, ktoré sa budú v Európskej únii predávať.Frankovská upozornila na nebezpečný príspevok z portálu Bádateľ, ktorý tvrdil, že vyššia úroveň CO₂ by bola prospešná pre svet, čo je podľa nej „v úplne v priamom protiklade s vedeckým konsenzom o klimatickej kríze.“ Portál Bádateľ pritom vychádzal z vyjadrení profesora Williama Happera. Frankovská zdôraznila, že Happer je uznávaný fyzik, avšak v klimatickej vede nemá odborné skúsenosti. Následne vysvetlila, že aktuálny rýchly nárast CO₂ spôsobuje klimatickú krízu, nárast teploty a škodí ekosystémom aj ľudskému zdraviu. Vyššie úrovne CO₂ podľa výskumov v súčasnosti znižujú nutričnú hodnotu plodín a negatívne ovplyvňujú rast nehnojených rastlín. Moderovala Veronika Jursová Prachárová.
Slovenské ministerstvo kultury pokračuje v zásazích do fungování kulturní scény. Po změnách v obsazování vedení galerií a muzeí parlament odhlasoval zákon, kterým proměňuje rozhodování ve Fondu na podporu umenia. Veřejný fond, ze kterého putují prostředky na festivaly, časopisy i výstavy, doposud fungoval zcela odděleně od politiky a o rozdělování financí rozhodovalo široké spektrum přísně volených odborných komisí. Nově by měli mít poslední slovo radní vybraní politiky.
Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.
Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.
Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať v sobotu 6. apríla 2024. Aká intenzívna bola doterajšia volebná kampaň? Čím sa vyznačovala a čo boli hlavné témy? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s vedúcim katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.Frankovská v úvode uviedla, že kampaň k prezidentským voľbám bola v porovnaní s kampaňou k voľbám do parlamentu menej poznačená dezinformáciami. „Pred parlamentnými voľbami sa dezinformácie naozaj valili odvšadiaľ. Časť z nich šírili aj priamo kandidujúce strany,“ vysvetlila Frankovská. Hoaxy, ktoré sa objavili pred prvým kolom prezidentských volieb, smerovali iba proti Korčokovi. Podľa Frankovskej sa hovorilo najmä o tom, že Korčok je agentom ŠtB, čo nie je pravda. „Objavili sa však aj silnejšie naratívy, a síce, že Korčok by chcel zrušiť právo veta v Európskej únií“, čo tiež nie je pravda.Láštic vyzdvihol, že žiadne prezidentské voľby neboli bližšie k tým parlamentným, ako tie aktuálne. „Ten odstup od septembrových volieb je šesť mesiacov. Zdá sa mi, že rozdelenie síl, ktoré sa odohralo v parlamentných voľbách, sa do výraznej miery ,nanovo reprízuje‘“. Zjednodušene povedané, kampaň sa podľa Láštica zmenila na koalično-opozičný súboj, ktorý sa oveľa silnejšie prejaví v tom druhom kole.Moderovala Veronika Jursová Prachárová.
Predvolebné dezinformačné naratívy pomohli v istej forme k situácii, ktorú tu máme dnes. Nemôžeme zabudnúť na naratív sfalšovaných volieb, ktorý mal za cieľ mobilizovať voličov, či „slovenský watergate“, ktorý hovoril o akomsi spiknutí. Strach, neistota, vyvolávanie paniky, mobilizácia a šírenie chaosu v informačnom priestore – to všetko prispelo k tomu, čo tu je dnes.Na akom princípe bude fungovať nová platforma Hoaxy a podvody? Ako v súčasnosti funguje pôvodná stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR? Aké boli výhody fungovania stránky Polície oproti novej občianskej iniciatíve? Bude možné naďalej získavať stanoviská od kľúčových osôb v štátnej správe? Ako komunikovala pôvodná stránka z pohľadu obsahu a nastavenej rétoriky? Ktoré faktory zaručili jej úspešnosť?Do akej miery mohli dezinformácie a klamlivé naratívy podporiť vznik súčasnej vládnej koalície? Akú úlohu môžu zohrať dezinformácie v nadchádzajúcej prezidentskej kampani? Budú kopírovať vývoj, ktorý sme sledovali pred rokom v Českej republike? Akú aktivitu vo vyvracaní klamlivých naratívov môžeme očakávať zo strany štátnych inštitúcií? Môže sa aj verejnosť zapojiť do chodu novej platformy Hoaxy a podvody?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom a bývalým administrátorom sociálnych sietí Policajného zboru Davidom Púchovským.
Bývalý administrátor sociálnych sietí polície David Púchovský opisuje, ako po zverejnení príspevku na stránke Hoaxy a Podvody dostal telefonát, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok žiada jeho zmazanie. V rozhovore hovorí, ako vníma vyjadrenia predstaviteľov koalície o svojej osobe, prečo ide robiť poslaneckého asistenta Jaroslavovi Spišiaka (PS) a že plánuje ďalej vyvracať dezinformácie.
Kde sa vzala animozita voči rómskej menšine? Bolo Rómom skutočne lepšie za socializmu a aké najväčšie nepravdy o nich politici šíria? Aj o tom sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s etnografom Reném Lužicom. Hincová Frankovská vyvrátila jeden z najčastejších hoaxov o Rómoch. Ide o tvrdenie, že nepracujúca osoba so štyrmi deťmi dostáva viac ako niekto, kto pracuje. Touto témou sa opakovane zaberala aj facebooková stránka Hoaxy a Podvody – Polícia SR, naposledy v marci 2023. Šéfka Demagog.sk sa venovala aj údajným bytom zadarmo pre Rómov.Etnograf René Lužica okrem iného uviedol, že základným problémom je kultúrny konflikt medzi väčšinou a menšinou. Podľa neho sa to deje dlhodobo a po celom svete. „Národnostné menšiny vždy ťažko bojovali o svoje prežitie,“ hovorí. Lužica ďalej vraví, že je v otázke vyriešenia generačnej chudoby skeptik. Podľa neho to pôjde samovývojom, „Politická reprezentácia s týmto problémom nepohne.“
Na prezentáciu knihy FICO — Posadnutý mocou Peter Bárdy pozval aj Pavla Čekana, Lauru Kellöovú a Katarínu Koščovú. Debatovali aj o aktuálnej politickej situácii na Slovensku.Minulý týždeň v stredu sa v Prešove uskutočnila debata spojená s predstavením novej knihy Petra Bárdyho FICO — Posadnutý mocou. Knižný bestseller je politickým profilom najvplyvnejšieho politika histórie samostatného Slovenska, plný zákulisných informácií z pozadia domácej politiky.O aktuálnych témach debatovali:Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.skPavol Čekan, vedecKatarína Koščová, speváčkaLaura Kellöová, investigatívna reportérka Aktuality.skKúpte si novú knihu Petra Bárdyho Fico – Posadnutý mocou, ktorá je politickým príbehom jedného z najvplyvnejších politikov éry samostatného Slovenska. Zhruba 30 ľudí aj z Ficovho bezprostredného okolia prezradilo aj informácie, ktoré mali ostať pod kobercom.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Sme krajina, ktorá verí konšpiráciám a nezmyslom. A sme v tom jedni z najhorších v Európe. Hoaxy a konšpirácie sú pritom komplexným fenoménom a nevznikli s príchodom internetu. Reakciu na pandémiu koronavírusu môžeme, napríklad, porovnávať s cholerou v prvej polovici 19. storočia. A nepriateľov národa hľadali už štúrovci. Čo však s nami konšpirácie robia? Ako presne trhajú našu spoločnosť? A prečo sme takí náchylní im veriť? V Zoom plus to Tomáš Prokopčák preskúma spoločne s etnologičkou a historičkou Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa konšpiračným teóriám a hoaxom v modernom vývoji našej krajiny. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Spoločnosť Meta, prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu na Slovensku rozšírila fact-checkingový program overovania pravdivosti správ. Doteraz to robil iba jeden človek a najnovšie sa k nemu pridajú ďalší. Pomocnú ruku nám dá Česko. Čo je to fact-checking? Pomôže v najbližších parlamentných voľbách? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá redaktor magazínu Živé.sk Martin Hodás. Pýtať sa ho bude Lukáš Zachar. V aktuálnej časti podcastu SHARE zistíte: Čo je to fact-checking. Ako sa overujú informácie na Facebooku. Ako sa najnovšie rozšíri fact-checkingový program u nás. Prečo nám pomôžu Česi. Aké firmy overujú informácie na Facebooku? Aký je rozdiel medzi fact-checkerom a moderátorom na Facebooku? Pomôže overovanie informácii pri najbližších parlamentných voľbách? V čom je problém pri nových pravidlách Mety? Téme sa bližšie venujeme aj tu: Slovenský Facebook a Instagram konečne dostávajú nových fact-checkerov. Pomohli Česi Veľká novina Facebooku pred voľbami nepomôže. Chystá sa festival klamstiev (komentár) Slovenskému FB pribudne ešte jeden fact-checker. Svoj program rozširuje aj AFP Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
Lívia Hlavačková je popularizátorka vedeckých pohľadov na zdravotníctvo. V Ráne na eFeMku rozprávala o vývoji liekov, ktorým píše dokumenty pre ich klinické štúdie, o najčastejších zdravotníckych hoaxoch, aj o písaní fantasy. Dozviete sa, ako to v skutočnosti je s vitamínmi a výživovými doplnkami, či ako funguje placebo.
Ivana a Zuzana tentokrát ve studiu přivítaly na dálku skrze kontribuční budku na trase Brno-Praha jen samy sebe a popovídaly si nejen o klamných informacích a hoaxech.Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Niekedy sa zdá, že čím viac si politici šliapu po jazyku, tým rýchlejšie rastie ich popularita. Najprv tvrdili, že vojna na Ukrajine nebude. Potom, že Ukrajina nemá šancu, neskôr zase, že pomrzneme bez ruského plynu a nebudeme mať čo jesť. A teraz tí istí politici tvrdia, že chcú mier. O tom, ale aj o iných veciach, ktoré neboli tak celkom pravda, si povieme v novej epizóde Ťažkého týždňa s Jakubom Gulíkom. Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden. Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň. Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii .
S akým hoaxom prišiel mních Thomas v 12. storočí? Ako súvisí so vznikom a šírením antisemitizmu? A aký dopad mal tento a jemu podobné stredoveké hoaxy? ----more---- Súvisiace dávky PD#244. Náboženstvo a násilie, http://bit.ly/davka244 PD#124. Árijský Ježiš, http://bit.ly/davka124 Použitá a odporúčaná literatúra Cohen, "The Flow of Blood in Medieval Norwich", 2004. Colet, et al., "The Black Death and its Consequences for the Jewish Community in Tàrrega", 2015. Langmuir, "Thomas of Monmouth: Detector of Ritual Murder", 1984. McCulloh, "Jewish Ritual Murder", 1997. *** Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!
Marek Mach je zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, občianskeho združenia Mladí a sociálnej siete Dúhy.sk. Vyvracia hoaxy a konšpiračné teórie, diskutuje na školách. Naše školstvo podľa neho potrebuje reformu, lebo mladí ľudia nemajú ani základné informácie o fungovaní štátu a nevedia si spojiť súvislosti. V rozhovore s Marekom Machom sa dozviete: – že terorista, konšpirátor a neonacista z útoku na Tepláreň nie je ojedinelý prípad; – čo reálne vedia mladí ľudia o politike a spoločnosti a prečo je ľahké oklamať ich konšpiráciami; – že problémom nie je nedostatok dejepisu alebo občianskej náuky, ale ich zastaraná forma; – že učiteľov limituje systém, ale mnohí sú aj nekvalitní a dokonca aj niektorí učitelia sú konšpirátori; – či má cirkev vplyv aj na mladých ľudí; – že nemalá časť mladšej generácie inklinuje k radikálnej pravici, pritom vôbec nevie prečo; – že rastie aj počet prívržencov radikálnej ľavice, komunizmu a násilnej revolúcie proti kapitalizmu; – ako ľudia v obci Varín reagovali na letáky s pravdou o Tisovi; – čo vyrastie z človeka, ktorý doma počúva rasistické reči; – že dnes už aj starí ľudia opakujú hoaxy, ktoré sú práve trendové na Facebooku; – že málokto sa zradikalizuje na sociálnych sieťach, ale problém býva často v rodine; – či sú rodičia často väčší konšpirátori ako ich deti.
Marek Mach je zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, občianskeho združenia Mladí a sociálnej siete Dúhy.sk. Vyvracia hoaxy a konšpiračné teórie, diskutuje na školách. Naše školstvo podľa neho potrebuje reformu, lebo mladí ľudia nemajú ani základné informácie o fungovaní štátu a nevedia si spojiť súvislosti. V rozhovore s Marekom Machom sa dozviete: – že terorista, konšpirátor a neonacista z útoku na Tepláreň nie je ojedinelý prípad; – čo reálne vedia mladí ľudia o politike a spoločnosti a prečo je ľahké oklamať ich konšpiráciami; – že problémom nie je nedostatok dejepisu alebo občianskej náuky, ale ich zastaraná forma; – že učiteľov limituje systém, ale mnohí sú aj nekvalitní a dokonca aj niektorí učitelia sú konšpirátori; – či má cirkev vplyv aj na mladých ľudí; – že nemalá časť mladšej generácie inklinuje k radikálnej pravici, pritom vôbec nevie prečo; – že rastie aj počet prívržencov radikálnej ľavice, komunizmu a násilnej revolúcie proti kapitalizmu; – ako ľudia v obci Varín reagovali na letáky s pravdou o Tisovi; – čo vyrastie z človeka, ktorý doma počúva rasistické reči; – že dnes už aj starí ľudia opakujú hoaxy, ktoré sú práve trendové na Facebooku; – že málokto sa zradikalizuje na sociálnych sieťach, ale problém býva často v rodine; – či sú rodičia často väčší konšpirátori ako ich deti.
Žijeme v dobe nie informačnej ale dezinformačnej… Čo to sú dezinformácie a ako ich rozpoznávať? Prečo je dôležité kritické myslenie a ako ho môžeme rozvíjať? A ako sa vlastne rozprávať s človekom, ktorý má úplne iné názory? Rozprávajú sa Ondrej Kolárovský a Martin Viglaš.
Žijeme v dobe nie informačnej ale dezinformačnej… Čo to sú dezinformácie a ako ich rozpoznávať? Prečo je dôležité kritické myslenie a ako ho môžeme rozvíjať? A ako sa vlastne rozprávať s človekom, ktorý má úplne iné názory? Rozprávajú sa Ondrej Kolárovský a Martin Viglaš.
Ako sa máte Slovensko? Nie je to len každodenná zdvorilostná otázka, ale aj názov dlhodobého projektu vedcov zo SAV, ktorí mapujú postoje ľudí v krízových situáciách našej spoločnosti. Podrobnejšie o tom budú hovoriť Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Spolu so Stanom Ščepánom vo Vede SK. Reláciu Veda SK pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
V rýchlom podcaste SHARE_now vysvetľujeme, čo je pravdepodobný dôvod konca platformy. Slovensko malo donedávna vlastnú videoplatformu. Aktuálne platforma Vimo.sk ohlásila koniec, odštartovala pritom len v marci 2021. Profilovala sa ako slobodné miesto bez cenzúry, no v skutočnosti na stránke bolo najmä množstvo konšpirácií, dezinformácií a hoaxov. Aké prepojenie je medzi platformou a stranou Republika, aký obsah na nej bol a prečo končí nám v podcaste SHARE_now povie redaktor magazínu Živé.sk Martin Hodás. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Ako Vimo vzniklo a čomu sa venuje. Aký obsah na ňom najčastejšie možno nájsť. Ako populárna je táto platforma. Kto ju založil a kto ju vlastní dnes. Prečo odrazu ohlásila svoj koniec. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
Aké škody kybernetickí zločinci napáchali na Slovensku a stalo sa Rusko ihriskom pre hackerov z celého sveta? Dokážu dezinformácie ovplyvniť vojnu a ako Facebook odhaľuje hoaxy? O týchto aj ďalších aktuálnych témach na festivale Pohoda 2022 diskutovali bývalý šéf vládnej jednotky CSIRT.SK pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov Lukáš Hlavička, poradca ministra obrany pre oblasť hybridných hrozieb Victor Breiner a fact-checker hľadajúci nepravdy na Facebooku Robert Barca. Moderátorom diskusie bol zástupca šéfredaktora Živé.sk Ján Trangel.
V tomto podcaste si povieme o novom type fotosyntézy a o hoaxoch okolo LHC. Pseudocast 564 na YouTube Zdroje A hybrid inorganic–biological artificial photosynthesis system for energy-efficient food productionScientists just broke the record for the highest efficiency solar cellThe Safety of the LHCHas the Large Hadron Collider destroyed the world yet?Hawaiian Man Files Lawsuit Against the Large Hadron Collider (LHC) Image by Julia Schwab from Pixabay
Hoaxy, či inak dezinformácie – realita, s ktorou musíme počítať, ak chceme prežiť v časopriestore rozšírenom o rozmer online sveta. Naviac, ak sa na ich šírenie nasadzujú intelitentné nástroje. A paradoxne – zo strany sociálnych sietí a platforiem, ktoré majú plné ústa boja s nimi. Na čo si dávať pozor v tejto nevyváženej vojne? Téma pre Jakuba Šimka z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý problematiku podrobil hlšiemu štúdiu. Sociálne médiá síce používame bezplatne, no nie zadarmo. V skutočnosti im platíme v podobe dát o nás samých. O našich preferenciách, záľubách. A svojou pozornosťou, teda časom, ktorý pred nimi trávime. Toto oni potom predávajú zadávateľom reklamy, z ktorej žijú. Pomáhajú si pritom akýmisi sofistikovanými mechanizmami samoučenia, kedy sa odporúčacie algoritmy na základe nášho správania na sociálnych sieťach postupne začnú učiť, čo sa nám vlastne páči, respektíve pri čom zostávame dlhšie. A prišli na to, že zostávame dlhšie pri obsahu, ktorý v nás vyvoláva emócie, je kontroverznejší a veľa sa pri ňom diskutuje, často sa k nemu vraciame. „Tie odporúčacie algoritmy si začali všímať, aké má taký obsah charakteristiky a začali ho úmyselne viac zobrazovať, lebo na jeho konci sú vyššie zisky“, vysvetľuje Jakub Šimko. „Dezinformačný obah, alebo obsah s nízkou informačnou kvalitou, ktorý tvrdí niečo pochybné, práve takýto obsah má vlastnosti, ktoré pri sebe používateľov držia. Takýmto spôsobom sa tieto algoritmy začali podieľať na väčšom šírení nepravdivého obsahu, lebo jednoducho viac pútal pozornosť“, dodáva. Spomínaný algoritmus má ako cieľovú funkciu podľa Šimka nastavenú maximalizáciu času, ktorý používateľ strávi na danom sociálnom médiu. „Samozrejme, keby majitelia sociálnych sietí chceli, cieľovú funkciu môžu stanoviť inak. Mohlo by to byť napríklad väčšie rozširovanie rozhľadu, zobrazovania celého spektra názorov a podobne. Ale žiadne z takýchto nastavení negeneruje sociálnym médiám toľko peňazí“, vysvetľuje Jakub Šimko. V podcaste sa dozviete, ako sa sociálne siete podieľajú na šírení dezinformácií, čo z toho majú a ako sa pred nimi chrániť. Moderuje Jaroslav Barborák.
Bublina číta deťom podcast prináša šesť zásad ako sa nenechať oklamať na internete. Napísal Jakub Goda a Nataša Juračková, číta Pavel Graus, zvuková postprodukcia Deccatree studio. Vyšlo v Bubline číslo 20, ročník VI/2022. Tento diel podcastu bol podporený z Fondu na podporu umenia.
Join Bridget of Paragem and Dr. Vitka of Spellbound Tours Salem as they discuss local happenings and topics of interest.On this episode 24, we discuss Bridget's new projects and the start of the tour season for Dr. Vitka. The topic of interest for this episode is Spiritualism. We explore what it was meant to be and the hoax it became. Not all Spiritualists are involved in scams but like other religions, it was used against some in order to con them out of money and experiences with their loved ones that have passed on. If you have heard of Lily Dale or Camp Chesterfield, you will want to check this one out!
Skresľovanie skutočnosti, pozmenené fakty aj úplne klamstvá. Infodémia. Dezinformačnú scénu živí covid aj vojna. Klamstvá a výmysly väčšinou prichádzajú z rovnakého smeru. Desiatky a stovky vymyslených príbehov a scenárov, ktoré sem posiela najmä Putinove Rusko. Na čo sú vlastne diktátorom stáda poslušných trollov? Čo si sľubujú od šírenia lží a nenávistných odkazov? Ako sa tomu dokáže demokracia a normálni ľudia brániť? Je v hybridnej vojne Slovensko obranyschopné? Braňo Závodský sa rozprával s expertom na hybridné hrozby a dezinformácie Danielom Milom a poslancom parlamentu Jánom Benčíkom.
Prokremeľská propaganda nenechala na seba dlho čakať a šíri sa aj na Slovensku. Kým z jednej strany zaznievajú tvrdenia, že Putin len ochraňuje Rusov na Ukrajine, keďže na nich bola páchaná genocída, z druhej strany sú z vojny obviňované západné štáty, ktoré Putina svojou rozpínavou politikou vyprovokovali k činu. Zároveň sa množia poplašné správy späté s príchodom utečencov a výzvy, aby sme sa najskôr starali o vlastných chudobných občanov. Jana Maťková sa spolu s Jakubom Filom zástupcom šéfredaktorky denníka SME sa pozreli na niekoľko najfrekventovanejších tvrdení, ktoré kolujú internetom. Odporúčanie: Túto knihu som už raz odporúčala, no v posledných dňoch na ňu myslím stále viac a viac. Svetlana Alexijevič zozbierala pamäti stoviek žien, ktoré sa zúčastnili bojov v druhej svetovej vojny. Vojna nemá ženskú tvár je veľmi silné čítanie a aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým. https://www.martinus.sk/?uItem=267181 Článok o hoaxoch viažucich sa k vojne na Ukrajine si môžete prečítať tu: https://domov.sme.sk/c/22852408/ukrajina-rusko-vojna-hoax-propaganda.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Je ťažké smiať sa, no napriek tomu sa pár drobností k smiechu a úsmevu nájde aj v týchto dňoch. Herečky Lenka Libjaková a Janka Kovalčiková komentujú správy z domova aj zo sveta a do tejto epizódy sa dopracoval superbohatý Roman Abramovič, Národný bezpečnostný úrad a v neposlednom rade veľká ľudská mobilizácia. * Milovníci a milovníčky Mimózy, tu nás môžete podporiť: https://www.patreon.com/mimozalovers * Príjemné počúvanie! *
V dnešní době můžete velmi často narazit na nejrůznější dezinformace o koučování. Jaké jsou nejčastější hoaxy, s kterými se ohledně koučování setkáváme? Poslechněte si nový díl podcastu Život Jako Hra, kde se Hana Mezerová a Roman Förster zaměří na nejčastější koučovací hoaxy a vysvětlí, jak to s koučováním doopravdy je. Přejeme vám příjemný poslech.
Hoaxy, dezinformácie, klamlivý marketing a influenceri, dezinformácie využívané na politickej scéne.... všetky slová poznáme z aktuálneho diania, či na sociálnych sieťach, alebo v spoločenskom dianí. Ako sa tomu ubrániť? Ako takú situáciu riešiť? Čo šírenie dezinformácií a sloboda slova? Ako vychovávať deti ku kritickému mysleniu? Ako reagovať, keď kamarát zdieľa nepravdivú informáciu? A čo s klamlivým marketingom a konšpiračnými teóriami? Zakladateľka Fakescape Terka Kráčmarová špeciálne pre Milenials
V súčasnosti snáď do každej oblasti života zasahuje nový fenomén – hoaxy. Nevyhýbajú sa ani zdravotníctvu, ani medicíne a v dnešnom podcaste sa budeme venovať práve tejto problematike. Konkrétne hoaxom v onkológii.Budeme sa rozprávať s doc. MUDr. Ľubošom Drgoňom, CSc., MHA, FECMM, prednostom Kliniky onkohematológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave.Kompletný prepis podcastu nájdete v tomto linku pod záložkou transkript podcastu: https://www.podcastzdravie.sk/podcast/5/epizoda/1351
Počuli ste niekedy svojich známych hovoriť prirovnanie „lakomý ako židák”, keď nechcete požičať peniaze, „čo si Maďar” keď niekto nerozumie alebo „v dome máš bordel ako u cígánov”? Uvedomili ste si, či takéto vyjadrenia hovoríte vy sami? Náš bežný jazyk v rodinách môže naznačiť, že na Slovensku máme problém so stereotypmi. Mnohými, hoci často nechtiac, ubližujeme ľuďom, ktorí sú naši susedia, kamarátky, spolužiaci. Piaty diel podcast Odsúdení na neúspech je o mýtoch, stereotypoch a hoaxoch o Rómoch. Dôvodov prečo fungujú mýty a stereotypy práve o Rómoch je viacero - niekedy je to nevedomosť, a to, že ľudia nerozumejú vzorcom generačnej chudoby. Niekedy je to hnev a frustrácia. Odsúdení na neúspech je nový podcast Denníka SME a v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození vám v najbližších týždňoch ukážeme, že žiť v osade nie je výhra ani dobrovoľné rozhodnutie. Že Rómovia v osadách nezarábajú na dávkach, že chcú žiť lepšie, a chcú aj pracovať. Dieťa, ktoré sa narodí do osady, je v našej spoločnosti všetkými okolnosťami Odsúdené na neúspech. Zuzana Kovačič Hanzelová v podcaste Odsúdení na neúspech vám postupne ukáže, že vymaniť sa z generačnej chudoby rómskych osád na Slovensku, je takmer nemožné. Tento podcast je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Pandémia koronavírusu je v prvom rade o ľudskom zdraví – o bezpečnosti nás aj našich najbližších. Okrem toho je tu však aj iný aspekt života, na ktorý má dosah. Naše vedomé a nevedomé správanie sa. Ako sa formuje? A ako sa formujú návyky detí v pandémii? Prečo jeden človek nariadenia akceptuje a druhý sa pre ne vyberie protestovať do ulíc? A ostanú nám z pandémia nejaké doteraz nezaužívané zvyky? Nikola Bajánová sa o týchto otázkach rozpráva so sociálnym antropológom Martinom Kanovským.