Podcasts about ameriku

Aký je rozdiel medzi Českou televíziou a STVR? Prečo má Česko kvalitu, a Slovensko podpriemer? Ako zmenil Ameriku a svet Donald Trump? Akú revolúciu ohlásil? Ustojí to americká ústava? Hosť: Tomáš Klvaňa, pravidelný hosť ČT24, amerikanista Celú reláciu pre predplatiteľov nájdete na webe .týždňa.

Studenti ne prestaju s prosvjedima u Srbiji ni nakon 6 mjeseci. Blokade fakulteta još uvijek traju, studenti trče maraton po Europi, a najavljuju i svoju listu za sudjelovanje na narednim parlamentarnim izborima. Za to vrijeme Aleksandar Vučić posjećuje Ameriku, a onda i Moskvu gdje gostuje na Paradi pobjede. Popušta li vlast u Srbiji pod pritiskom ili pojačava represiju? Maja Marić razgovara s analitičarom Boškom Jakšićem, a zatim i novinarkom Jelenom Đukić Pejić. Von Maja Maric.

„Kdyby krokodýli měli trochu rozumu, určitě by vznikl krokodýlismus,“ ironizuje lidskou tendenci vytvářet ideologie a kulty, které často postrádají racionální základ, politolog, překladatel a publicista Alexander Tomský. Současným americkým fenoménem je trumpismus. „Je vysoce racionální z hlediska amerických dějin, protože je to útok na progresivismus. Je to také návrat k americkému patriotismu a k izolacionismu,“ rozebírá Tomský.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americká krása #56 s Barborou Chaloupkovou a Jiřím Sobotou o proměnách náboženství v USA a nové knize konzervativního komentátora NYT Rosse Douthata

Svým celním tažením chce prezident Donald Trump učinit Ameriku „great again“. V učebnicích bude však jeho éra zapsána úplně jinak, domnívá se ekonom z prestižní americké New York University Jaroslav Borovička. „Jako období, kdy politici dokázali neuváženými rozhodnutími v ekonomické oblasti vyvolat celosvětový chaos, alespoň krátkodobě.“Republikánský prezident totiž slibuje voličům několik věcí najednou. Cla mají naplnit státní kasu, aby mohl snížit daně. Mají ochránit domácí výrobce před produkty z dovozu a taky přilákat „zpátky domů“ společnosti, které výrobu přenesly do zahraničí. A zastavit „ožebračování“ Ameriky, jak říká první muž Ameriky záporné obchodní bilanci.

Ministr dopravy Martin Kupka byl hostem Echa Pavla Štrunce a říká: Musíme zajistit větší obranyschopnost země, už se nemůžeme spoléhat na silnou Ameriku. Podle ministra je nutné jasně označit nepřítele. Na otázku, zda ta špatná strana z předvolební kampaně SPOLU je ANO Andreje Babiše odpovídá, že z vyjádření některých představitelů ANO slyší relativizaci postoje k ruské agresi. Konkrétně říká, že ačkoli ANO dosud podporovalo pomoc Ukrajině, „vedle toho vidíte, jak Andrej Babiš se vyslovuje za to, aby se tohle prověřilo mnohem víc, aby tady jsme změnili svůj postoj, aby se jednalo o míru, že neexistuje jiná cesta.“Taková formulace je podle něj problematická, protože může znamenat oslabení jednotného postoje Západu a dává Rusku prostor pokračovat v agresi.Kupka upozorňuje, že postoj k válce na Ukrajině je zásadní hodnotová otázka. Pokud by podle něj mír znamenal kapitulaci Ukrajiny, šlo by o přijetí násilného přepisování hranic. Podle Kupky je nezbytné, aby Česko dávalo jasně najevo, že stojí na straně Ukrajiny. Kupka hájí podobu kampaně SPOLU v nových barvách. ODS a strany SPOLU budou muset přesvědčit voliče o tom, co všechno se vládě povedlo. "Dokázali jsme budovat infrastrukturu i pracovat na energetické soběstačnosti Česka. Podnikatelům jsme mnohé administrativní procesy usnadnili," říká. Opevnit americký trh nedává podle Kupky smysl: "Zpomalí to celý světový trh, pochybuji o tom, že je to od prezidenta Trumpa promyšlený tah. Jak se k celé celní politice USA postaví Evropa řeší eurokomisař Maroš Šefčovič. Přichází prý za Trumpem s dobrou nabídkou a podle Kupky je dobrý směr odstraňování celních bariér. Podle ministra musíme přehodnotit přístup k klimatickým otázkám: "Za mě je zákaz spalovacích motorů zbytečný. Technologický rozvoj mají určovat nové technologie a konkurence, ne regulace,“ říká ministr. Celý podcast sledujte na http://www.Echoprime.czX: http://twitter.com/echo24czFacebook: http://twitter.com/echo24cz

Americký prezident Donald Trump v noci na čtvrtek ohlásil očekávaná reciproční cla na všechno zboží dovážené do Spojených států v minimální sazbě deset procent, na dovoz z Evropské unie 20 procent. „Cla jsou nelegální. Neměli bychom jednat překotně, ale něco udělat musíme,“ je přesvědčený ředitel Institutu liberálních studií Martin Pánek. „Je třeba podívat se na to, co bude bolet Ameriku,“ souhlasí Pavel Telička, podnikatel a někdejší eurokomisař.

Americký prezident Donald Trump provozuje podivnou ekonomickou politiku. Zavádí a odvolává cla, slibuje nižší kurs dolaru – ale jeho politika dolar posiluje –, chce prosperující a průmyslovou Ameriku, ale nevadilo by mu vyvolat ve Spojených státech ekonomickou recesi. Má to nějaký smysl?

Americký prezident Donald Trump v noci na čtvrtek ohlásil očekávaná reciproční cla na všechno zboží dovážené do Spojených států v minimální sazbě deset procent, na dovoz z Evropské unie 20 procent. „Cla jsou nelegální. Neměli bychom jednat překotně, ale něco udělat musíme,“ je přesvědčený ředitel Institutu liberálních studií Martin Pánek. „Je třeba podívat se na to, co bude bolet Ameriku,“ souhlasí Pavel Telička, podnikatel a někdejší eurokomisař.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americký prezident Donald Trump provozuje podivnou ekonomickou politiku. Zavádí a odvolává cla, slibuje nižší kurs dolaru – ale jeho politika dolar posiluje –, chce prosperující a průmyslovou Ameriku, ale nevadilo by mu vyvolat ve Spojených státech ekonomickou recesi. Má to nějaký smysl?Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jedna z věcí, která nahnala Donaldu Trumpovi v loňských volbách nejvíc bodů, byla kritika předchozí administrativy za laxní přístup k inflaci. Ještě předtím než ho na kandidátce na poslední chvíli vystřídala Kamala Harrisová, se přitom Joe Biden chlubil stavem amerického hospodářství pod nálepkou takzvaných Bidenomics.

Trumpova politika může zamíchat českými volbami. Sázka na lídra je hop, nebo trop. Trump sliboval „skvělou Ameriku“, přinesl hurikán. Není radno spoléhat v politice na magii.

Trumpova politika může zamíchat českými volbami. Sázka na lídra je hop, nebo trop. Trump sliboval „skvělou Ameriku“, přinesl hurikán. Není radno spoléhat v politice na magii.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jedna z věcí, která nahnala Donaldu Trumpovi v loňských volbách nejvíc bodů, byla kritika předchozí administrativy za laxní přístup k inflaci. Ještě předtím než ho na kandidátce na poslední chvíli vystřídala Kamala Harrisová, se přitom Joe Biden chlubil stavem amerického hospodářství pod nálepkou takzvaných Bidenomics.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tas, ka Donalda Trampa otrās prezidentūras laiks nebūs vienkāršs, bija zināms jau pirms vēlēšanām, tomēr tādus Savienoto Valstu ārpolitikas un arī iekšpolitiskos manevrus, kādus kā redzam tagad un to ietekmi, šķiet, prognozēja retais. Kāda nākotne gaida Rietumus, vai esam demokrātijas globāla sabrukuma priekšā? Krustpunktā analizē Nacionālās aizsardzības akadēmijas pētnieks, vēsturnieks Valdis Kuzmins, Rīgas Stradiņa universitātes asociētais profesors Vents Sīlis, Latvijas Universitātes Ekonomikas un sociālo zinātņu fakultātes Socioloģijas nodaļas asociētā profesore Baiba Bela un Latvijas Universitātes lektors, zvērināts advokāts, biroja "Cobalt" partneris Lauris Liepa. Pasaulē viss plūst un mainās, un kurš gan to vēl labāk zina kā vēstures pētnieki? Bet tajā pašā laikā šķiet, ka cilvēkam nav viegli piemēroties visām pārmaiņām. Pēdējā laikā Krustpunktā studijā viesi bieži atkārto domu, kas mums pārņem arvien vairāk, proti, ka mēs un vispār visa Rietumu pasaule tagad saskaras ar tādiem izaicinājumiem, kas tai sen nav bijuši. Tā gan esam teikuši ne vienā vien krīzē. Kad sākās lielais migrācijas vilnis, tā sacījām. Kad pasauli pārņēma Covid pandēmija, teicām - cik sen tā nav tas bijis. Tad, protams, Krievijas karš visu satricināja vēl vairāk. Tagad, lūkojoties uz Donalda Trampa plosīšanos - solījumiem anektēt Grenlandi, pakļaut Kanādu un vispār padarīt Ameriku savā izpratnē par varenu lielvaru, daudzi patiešām nesaprot, kur mēs virzāmies, kas notiek ar Rietumu demokrātiju, tās lielajām vērtībām? Kā tas izdzīvos, kas jādara, lai tās nepazaudētu? Tajā laikā, kad lielvaras pārņem vēlme savu negausību realizēt, lai cik dārgi tas kādiem arī maksātu, šādi globāli un fundamentāli jautājumi rodas cilvēku prātos, un mēs tos uzdodam savos sociālajos kontos, meklējot atbildes. Jautājums: vai atbildes vispār ir? 

Na jedné straně třeštící velkoměsto, na druhé pustá divočina. Tak cestovatelé či malíři referovali o životě v Americe 19. století. Otázku „dobyvatelské Evropy vs. divošské Ameriky“ dnes znovu promýšlí kunsthistorici na celém světě, a do debaty přispívá i výstava v Západočeské galerii, kterou její autorky připravovaly tři roky. Taťánu Petrasovou v ArtCafé doplnil a další galerijní novinky přidal ředitel Roman Musil.Všechny díly podcastu ArtCafé můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tas, ka Donalda Trampa otrās prezidentūras laiks nebūs vienkāršs, bija zināms jau pirms vēlēšanām, tomēr tādus Savienoto Valstu ārpolitikas un arī iekšpolitiskos manevrus, kādus kā redzam tagad un to ietekmi, šķiet, prognozēja retais. Kāda nākotne gaida Rietumus, vai esam demokrātijas globāla sabrukuma priekšā? Krustpunktā analizē Nacionālās aizsardzības akadēmijas pētnieks, vēsturnieks Valdis Kuzmins, Rīgas Stradiņa universitātes asociētais profesors Vents Sīlis, Latvijas Universitātes Ekonomikas un sociālo zinātņu fakultātes Socioloģijas nodaļas asociētā profesore Baiba Bela un Latvijas Universitātes lektors, zvērināts advokāts, biroja "Cobalt" partneris Lauris Liepa. Pasaulē viss plūst un mainās, un kurš gan to vēl labāk zina kā vēstures pētnieki? Bet tajā pašā laikā šķiet, ka cilvēkam nav viegli piemēroties visām pārmaiņām. Pēdējā laikā Krustpunktā studijā viesi bieži atkārto domu, kas mums pārņem arvien vairāk, proti, ka mēs un vispār visa Rietumu pasaule tagad saskaras ar tādiem izaicinājumiem, kas tai sen nav bijuši. Tā gan esam teikuši ne vienā vien krīzē. Kad sākās lielais migrācijas vilnis, tā sacījām. Kad pasauli pārņēma Covid pandēmija, teicām - cik sen tā nav tas bijis. Tad, protams, Krievijas karš visu satricināja vēl vairāk. Tagad, lūkojoties uz Donalda Trampa plosīšanos - solījumiem anektēt Grenlandi, pakļaut Kanādu un vispār padarīt Ameriku savā izpratnē par varenu lielvaru, daudzi patiešām nesaprot, kur mēs virzāmies, kas notiek ar Rietumu demokrātiju, tās lielajām vērtībām? Kā tas izdzīvos, kas jādara, lai tās nepazaudētu? Tajā laikā, kad lielvaras pārņem vēlme savu negausību realizēt, lai cik dārgi tas kādiem arī maksātu, šādi globāli un fundamentāli jautājumi rodas cilvēku prātos, un mēs tos uzdodam savos sociālajos kontos, meklējot atbildes. Jautājums: vai atbildes vispār ir? 

Na jedné straně třeštící velkoměsto, na druhé pustá divočina. Tak cestovatelé či malíři referovali o životě v Americe 19. století. Otázku „dobyvatelské Evropy vs. divošské Ameriky“ dnes znovu promýšlí kunsthistorici na celém světě, a do debaty přispívá i výstava v Západočeské galerii, kterou její autorky připravovaly tři roky. Taťánu Petrasovou v ArtCafé doplnil a další galerijní novinky přidal ředitel Roman Musil.

Dlhé roky pôsobil ako diplomat, vysokoškolský profesor. Pôsobil v zahraničí i v Čechách. Mojim hosťom v podcaste ODznova je profesor Petr Drulák. Pýtala som sa ajPeter. Ja sa chcem s vami rozprávať o tom, kam smerujeme. Najmä tu na Slovensku, v Čechách, ale aj celkovo v EU. Či stojíme na rázcestí. Povedzte, kde začal ten obrat u vás?V januári 2023 ste dostali výpoveď z Inštitútu medzinárodných vzťahov. Obrátili ste sa na súd a ten výpoveď uznal za neplatnú. Ako to celé okolo vašej osoby vnímate? Ja som si myslela, že politológ má hovoriť analýzy toho, čo vidí. A nie to, čo chce počuť hlavný prúd, vláda či mainstream...Založili ste spolok Svatopluk. Hovoríte, že budujete komunitu, ste presvedčení vlastenci, chcete rozvíjať dobré dielo predkov, chrániť tradície... Ako to chcete dosiahnuť? A koľko vás teraz je? Prijímate aj Slovákov?Keď sa povie národné, je to zamieňané zo slovom radikálne. Teda z úst hlavných médií. Prečo podľa vás slovo národný a národovec je takto hanené a nálepkované? V rozhovore pre radio Universum ste povedali: „V strednej Európe, s krajinami ako Slováci, Maďari, Rakúšania, Srbi a ďalší, si v podstate v mnohých otázkach rozumieme. A ak si uvedomíme, že ani Západ, ani Východ nám úplne nevyhovuje, ale že každý z nich nám môže niečo ponúknuť, keď s ním dokážeme rokovať,“ Ja vidím, že vo všetkých krajinách, ktoré ste spomenuli stoja občianski aktivisti v uliciach a chcú zachrániť progresívne smerovanie a upevňovanie EU. Ako to vnímate? Dejú sa miestne majdany? Vy hovoríte o tom, že EU už stratila možnosť reformovania sa Ale na Slovensku je najväčší tlak na Fica a jeho kabinet, že ohrozuje naše zotrvanie v EU. Aký je váš názor na to, čo robí súčasná vláda z hľadiska geopolitiky? Napríklad Ficove rokovanie s Putinom? Trump vyhral voľby a hneď v prvý deň sa pustil do práce. Okrem iného oznámil, že sa Amerika vracia k 2 pohlaviam. Keď počujete takúto správu, návrat k dvom pohlaviam, čo vám beží hlavou? Ako človeku? Ale aj ako konzervatívne zmýšľajúcemu politológovi? Kam sme sa to vlastne za posledné roky dostali?Ako sa dívate na kroky Trumpa, čo sa týka WHO? Zavelil na odchod? Spraví to podľa vás? Veľa ľudí sa teší, že Trump vyhral. Ale. On si bude brániť svoju Ameriku na prvom mieste. Je tá jeho výhra pre nás tu v Európe.. hlavne myslím pre Slovákov a Čechov teda dobrá správa? Čo by podľa vás mohol urobiť aktuálne každý jeden z nás? Pretože, ja sa napríklad často stretávam s nálepkou, že som pomýlená. Že tým, že nepodporujem „proeurópske“ vyjadrenia, greendeal, vojenskú podporu pre UA.. tak som vlastne prívrženec Putina. Ale to ja nie som., A takých, ako ja, je veľa. Vnímam to ako hru veľkých, ktorým ide o mocenské záujmy... Čo by nám všetkým mohlo pomôcť? Čo môže vlastne robiť obyčajný človek? Váš záverečný odkaz...Prajem príjemné sledovanie a ďakujem, že ste tu so mnou. Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 130ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...)Alebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar

Korado Korlević u Explori odgovora na brojna pitanja i zagonetke svijeta oko nas. Zanimljive i kontroverzne teme, znanstvene novosti, povijesne zagonetke i trendovi razvoja tehnologije. Urednik i voditelj Elvis Mileta. U ovoj epizodi - prevrnuti lender ma Mjesecu - auto na servisu - Voyager ide dalje - Space X u komadićima - kraj rata - Ameriku se pita - STEM za mlade - kako izabrati školu - prva liga za učitelje - azbest - kako prepoznati zagađeni zrak

Jen málokterý Čech se může pochlubit tím, že dobyl Ameriku. Jednomu se to však povedlo, a to zcela mírovou cestou. Zbraní mu byl filmový pás a příběh o lásce a svobodě. Řeč bude o Miloši Formanovi a jeho legendárním snímku Vlasy. Film chtěl Forman natočit hned po zhlédnutí divadelního muzikálu téhož jména. Zamiloval se do písní a bezprostřednosti, která z představení vyzařovala.

✓ Koji LLM je dobar za koju upotrebu? ✓ Zašto recesija ne bi bila najgora stvar koja bi zadesila Ameriku? ✓ Koje su prednosti i mane kineskog načina života, iz perspektive jednog Amerikanca?

Nez vai ir vērts sacīt, ka ir pagājusi atkal viena saspringta nedēļa. Liekas, ka pēdējās dienās ir gājis tik traki kā vēl nekad. Protams, atkal ir jārunā par Ukrainu. ASV, Eiropu. Aktualitātes Divās puslodēs komentē bijušais diplomāts Andris Teikmanis un sabiedrisko mediju portāla LSM žurnālists Ģirts Kasparāns. Sazināmies arī Latvijas TV žurnālisti Inu Strazdiņu. Cita Amerika Pirms apmēram deviņām stundām Vašingtonā noslēdzās prezidenta Donalda Trampa uzruna apvienotajai Savienoto Valstu Senāta un Kongresa Pārstāvju palātas sapulcei. Šīs ASV valsts galvas uzrunas, parasti teiktas reizi gadā, tiek veltītas valdošās administrācijas politisko nostādņu definēšanai un vēstījumam par darbības rezultātiem. Pēdējā sadaļa it kā šoreiz nebūtu īsti vietā, ciktāl prezidenta Trampa valdības darbības termiņš pagaidām vien nedēļās rēķināms, taču tas netraucēja Baltā nama saimniekam atkārtot jau iepriekš izskanējušo izteikumu, ka viņa administrācija ir izcilākā visā valsts vēsturē. Savukārt viņa priekšgājējs Baidens esot, protams, visvājākais no līdzšinējiem prezidentiem, atstājis valsti katastrofālā situācijā un olas – šausminošā dārdzībā. Kā atzīmē daudzi komentētāji, šī uzruna Kongresa palātām ar tās teicēja spilgto pašslavināšanos un politisko konkurentu gānīšanu vairāk atgādinot priekšvēlēšanu kampaņas uzstāšanos. Pie tam teiktais visai maz skāra tematu, kas tiek piesaukts kā amerikāņu sabiedrībai pašreiz svarīgākais – dzīves dārdzības mazināšanu. Runātājs vien pauda, ka ik dienas cīnoties, lai stāvokli labotu. Pie tam pamatīga pasāža tika veltīta ievedmuitas tarifiem, kurus Savienotās Valstis nule ieviesušas vai grasās ieviest – zināmus traucējumus gan tie radīšot, toties došot milzu labumu. Tikām pēc tam, kad 3. martā stājās spēkā ASV noteiktie tarifi Meksikas, Kanādas un Ķīnas precēm, un šīs valstis paziņoja par atbildes pasākumiem, tiek runāts par tirdzniecības kara sākumu. Savu ēnu pār prezidenta uzstāšanos meta arī 28. februārā katastrofa Baltajā namā, kad sarunas ar Ukrainas prezidentu, kam bija jāvaiņagojas ar t.s. „Retzemju elementu līguma” parakstīšanu, netika tālāk par preses konferenci. Asajai vārdu pārmaiņai Ovālajā kabinetā un Ukrainas līdera izlikšanai aiz Baltā nama durvīm sekoja pirmdienas paziņojums par visas amerikāņu Ukrainai sniegtās militārās palīdzības apturēšanu. Tiesa, Trampa uzrunā šai ziņā izskanēja pielaidīgākas notis: no prezidenta Zelenska esot saņemta vēstule, kas apliecinot, ka Ukraina ir gatava miera sarunām. Tramps atzinīgi vērtējot šo vēstuli, un arī no Krievijas esot saņemti signāli par gatavību mieram. Kopumā ņemot, Vašingtonas rīcība pagājušajās dienās liek pieņemt domu, ka prezidenta Trampa un viņa komandas personā mums ir darīšana ar citādu Ameriku. Cik ļoti citādu – tas vēl paliek atbildams jautājums. Laiks Eiropai Savienoto Valstu jaunās administrācijas un Ukrainas dialogs, kam līdz šim bijuši teju vissliktākie iedomājamie rezultāti, licis drudžaini sarosīties Eiropas valstu valdībām. Pēc pagājušās piektdienas nelaimīgās preses konferences Ovālajā kabinetā nozīmīgāko Ukrainas partnervalstu pārstāvji sagaidīja prezidentu Zelenski samitā Londonā. Lēmums par šādu tikšanos tika pieņemts nedēļu pirms tam, taču Vašingtonā notikušais iekrāsoja to krietni dramatiskākos toņos. Runa nepārprotami nav tikai par Ukrainu, bet par līdzšinējām transatlantiskajām drošības saiknēm kopumā. Ja jau prezidenta Trampa administrācija tik krasi un nepārprotami maina kursu attiecībā pret Ukrainu, vai tā nevar līdzīgi rīkoties arī NATO sakarā? Kā brīdinošs signāls vērtējams fakts, ka lēmums par ieroču piegāžu pārtraukšanu Ukrainai Baltajā namā tika pieņemts bez jebkādas konsultēšanās ar Eiropas partneriem. Tikām Londonā sabraukušie vienojās strādāt pie sava miera plāna, kuru piedāvāt Savienotajām Valstīm. Nepieciešamība Eiropas valstīm vairāk ieguldīt savu aizsardzības spēju stiprināšanā no aktuālas burtiski dažu dienu laikā pārtapusi akūtā. 4. martā ar savu plānu nāca klajā Eiropas Komisijas prezidente Urzula fon der Leiena. Tas paredz piešķirt dalībvalstīm plašāku fiskālo telpu investīcijām aizsardzības nozarē, piedāvāt šiem mērķiem arī 150 miljardus eiro lielus kredītresursus un aktivizēt privātā kapitāla līdzdalību. Kopējais plāna „ReArm Europe” – „Pārapbruņot Eiropu” – apjoms tiek plānots apmēram astoņsimt miljardus liels. Vācijas potenciālais kanclers Frīdrihs Mercs otrdien vēlreiz apliecinājis gatavību atbrīvot aizsardzības tēriņus no Vācijas likumdošanā iestrādāto budžeta limitu žņaugiem. Savukārt Lielbritānijas premjerministrs Kīrs Stārmers izteicies, ka vēl esošajā Parlamenta sastāvā, t.i. līdz 2029. gadam, britu aizsardzības budžetam, kas šobrīd ir 2,3% no iekšzemes kopprodukta, jāsasniedz 3%. Pirmdien Francija izvirzīja savu daļējas uguns pārtraukšanas projektu, proti, puses vienotos uz mēnesi pārtraukt karadarbību gaisā, uz ūdens un triecienus kritiskajai infrastruktūrai. Šī uguns pārtraukšana arī apliecinātu Krievijas vadoņa Putina patieso gatavību mieram. 6. martā Eiropas Savienības valstu vadītāji tiekas ārkārtas sanāksmē Briselē, lai jau atkal spriestu par atbalstu Ukrainai un savienības aizsardzības spēju stiprināšanu. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Žijeme ešte v slobodnom svete pod líderstvo Ameriky? Prečo prezident Trump pomáha Moskve? Čo sa stalo v Rijáde? Dokáže Európa nahradiť Ameriku v pomoci Ukrajine? A dokážeme sa postaviť za vlastnú slobodu?

Vládze ešte sledovať správy? Ako vidí dnešné Slovensko, Ameriku a slobodný svet? Prečo sú herci znovu terčom moci? Čo mu robí radosť v zlých časoch? Kedy je šťastný? Hosť: - Ady Hajdu, herec

Fico zrazu miluje Ameriku. Pellegrini hovoril dobre, len aby nasledovali aj skutky.

Přes tisíc tun železa za den zvládly vyrobit v době své největší slávy vysoké pece na předměstí amerického Pittsburghu. Z železa se pak vyráběla ocel, která „vybudovala současnou Ameriku“, jak hrdě tvrdí místní. Pece i většina okolních závodů jsou už sice už skoro půl století zavřené, na tvrdou práci se tam ale vzpomíná dodnes.

Ak by ste chceli vidieť všetko, o čom sa budeme rozprávať v 90. epizóde Vertiga, potrebujete na to presne 28 hodín v kinách a pred obrazovkami. Hlavnou témou bude špičkový francúzsko-belgický muzikál v španielčine nominovaný na trinásť Oscarov - Emilia Pérez, ale prejdeme si aj scenáristický divný návrat Kapitána Ameriku či trilerové kúsky Spoločník a Chlad. Zo streamovacích platforiem sme pre vás vydolovali naozaj dôležité seriály pre dospelých, ako dánsky dramatický titul - Rodiny ako tá naša, špičkový animák Bežné vedľajšie účinky a dobre napísaný austrálsky seriál o veľkých klamstvách - Jablčný ocot, a to nie je všetko. V extra obsahu pre predplatiteľov sa zameriame na naše obľúbené muzikály, keďže v kinách máte jeden aktuálne najdiskutovanejší. A pozor, február bude v rámci extra rozšírených epizód pre toldo náš posledný. Následne budú celé epizódy prístupne bezplatne. A ešte máme jednu prosbu. Vertigo hľadá dlhodobých reklamných partnerov a ak nás mate radi a zároveň máte úspešnú či menej úspešnú firmu, v ktorej milujete filmy, určite nám napíšte na vertigo@sme.sk. Bez vás sa filmový happyend nekoná, aj keď nás počúva v priemere 10-tisíc poslucháčok a poslucháčov na jednu epizódu. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 01:48 Emilia Pérez 07:30 Captain America: Prekrásny nový svet / Brave New World 14:29 Spoločník / Companion 19:30 Chlad / Kuldi 23:41 Rodiny ako tá naša / Familier som vores (Canal+) 28:42 Jablčný ocot / Apple Cider Vinegar (Netflix) 32:47 Bežné vedľajšie účinky / Common Side Effects (Max) 36:21 Dostojevskij (Skyshowtime) 40:37 The Pelicot Rape Case: A Town on Trial (Max) 43:20 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Přes tisíc tun železa za den zvládly vyrobit v době své největší slávy vysoké pece na předměstí amerického Pittsburghu. Z železa se pak vyráběla ocel, která „vybudovala současnou Ameriku“, jak hrdě tvrdí místní. Pece i většina okolních závodů jsou už sice už skoro půl století zavřené, na tvrdou práci se tam ale vzpomíná dodnes.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hlavnou témou 89. epizódy filmového Vertiga bude očakávaný hudobný titul Bob Dylan: Úplne neznámy, ale upozorníme vás aj na skvelý roadmovie Mosty, provokatívnu novú Emmanuellu a na nový slovenský dokument Pachová stopa. Zo streamov sa vrhneme na inovatívnu kombináciu žánrov v americkom seriáli Raj a predstavíme si aj unikátnu dokumentárnu sériu Vietnam: Vojna, ktorá zmenila Ameriku. V extra obsahu pre predplatiteľov sa zameriame na nominácie na ocenenia Slnko v sieti. Február bude v rámci extra rozšírených epizód pre Toldo náš posledný. Následne budú celé epizódy Vertiga prístupné bezplatne. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 01:18 Complete Unknown 11:10 Mosty 16:13 Emmanuelle 22:13 Pachová stopa 27:51 Paradise 31:46 Vietnam: The War That Changed America 35:35 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Donald Trump začal své druhé prezidentství několika silnými výroky a slibem, že udělá Ameriku silnější. To ale může být na úkor jejích západních spojenců. Například Dánska, na které nyní Trump tlačí, aby se vzdalo Grónska. „Rétoricky tím ale nahrává autoritářům, jako je například Vladimir Putin. Protože tím říká, že je v pořádku používat sílu,“ upozorňuje politický geograf Jan Kofroň.

Jak vypadá současná politická a ekonomická situace v Kanadě po rezignaci tamního premiéra? A jak chápat plány Donalda Trumpa ohledně Grónska, Panamského průplavu a Kanady? Na otázky novinářky Zity Senkové odpovídá Bořek Lizec.

Donald Trump začal své druhé prezidentství několika silnými výroky a slibem, že udělá Ameriku silnější. To ale může být na úkor jejích západních spojenců. Například Dánska, na které nyní Trump tlačí, aby se vzdalo Grónska. „Rétoricky tím ale nahrává autoritářům, jako je například Vladimir Putin. Protože tím říká, že je v pořádku používat sílu,“ upozorňuje politický geograf Jan Kofroň.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak vypadá současná politická a ekonomická situace v Kanadě po rezignaci tamního premiéra? A jak chápat plány Donalda Trumpa ohledně Grónska, Panamského průplavu a Kanady? Na otázky novinářky Zity Senkové odpovídá Bořek Lizec.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Donald Trump se ujal funkce a hned začal s plněním kampaňových slibů. Nový americký prezident podepsal desítky rozhodnutí, která ruší kroky předchozí administrativy, zavírají hranice země imigrantům a mají vyvázat Spojené státy z mezinárodních dohod. V protrumpovském táboře vládne nadšení, mnozí zahraniční partneři naopak znervózněli. Co prezidentovy kroky ukazují o tom, kam chce Ameriku dovést?Host: Jan Beneš - amerikanista z Filozofické fakulty Ostravské univerzityČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.

Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.

Velký den pro Ameriku. Velký den pro Donalda Trumpa. Stane se 47. prezidentem Spojených států. Čeká ho skládání slibu a první oficiální projev. Jak důležitým okamžikem je inaugurace hlavy státu? Poví Jana Sehnálková, amerikanistka z Institutu mezinárodních studií Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Velký den pro Ameriku. Velký den pro Donalda Trumpa. Stane se 47. prezidentem Spojených států. Čeká ho skládání slibu a první oficiální projev. Jak důležitým okamžikem je inaugurace hlavy státu? Poví Jana Sehnálková, amerikanistka z Institutu mezinárodních studií Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický.

Vraćamo se sa novom sezonom Njuz Podkasta. Sumiraćemo protekle dve sedmice koje su obeležene najglasnijom tišinom i serijom nebitnih gostovanja lika koga su studenti proglasili nebitnim. Batinaši su sa ulica prešli na fakultete, studentima su okačili mete, ali blokade ne staju. Propratili smo i odlazak Jovane Jeremić u Ameriku (drugi put, i to samo mi, niko drugi), a pitamo se gde je nestao Šapić. A mi se vidimo uskoro i na nekom od fakulteta. Vidmo se i ovog vikenda, 18. i 19. januara u Ljubljani, Borza piva! Požurite, ostalo je još jako malo vremena. Darko Crnogorac i Grafa gostuju u Beču, 25. januara u organizaciji SKForuma! Nova tura dukseva stiže u naš šop, proveravajte naše društvene mreže za više informacija ili na sajtu http://shop.njuzn.net Snimak studentskih protesta 31.12.2024: https://www.youtube.com/watch?v=mZB9Gclpw_A

Americká krása #46 s Barborou Chaloupkovou a Jiřím Sobotou o tom, co čeká Ameriku a svět v prezidentské reality show Donalda Trumpa. Moderuje Štěpán Sedláček

Už příští týden se Donald Trump stane podruhé oficiálně prezidentem. „USA chce přetvořit v konzervativní zemi se silnou rolí náboženství. Amerika se mění před očima a bude vypadat jinak, než ji známe,“ říká z USA česká novinářka.Je to už osm let, co se novinářka Jana Ciglerová rozhodla vzít tři malé děti a spolu s nimi se s manželem přestěhovala na Floridu. Nejdřív jen na měsíc za teplem, pak na tři měsíce, aby nakonec na Floridě zůstala. Byla nejprve dopisovatelkou deníku MF Dnes, aby se posléze stala americkou zpravodajkou Deníku N.„Amerika mi přišla strašně zajímavá, ucítila jsem tam možnost, že bych se mohla vrátit ke zpravodajské práci a šla jsem tehdy za ředitelem redakce Mladé fronty DNES a zeptala jsem se ho, jestli by mě nechtěl poslat do Ameriky jako zahraniční zpravodajku. A on mi tehdy řekl, že když ho to nebude stát o moc víc, než mi platí dnes, takže proč ne,“ vypráví Jana Ciglerová v podcastu Mediální cirkus, kde byla hostem.„Je to práce snů. Zároveň ale chápu důvody, proč jsou zpravodajové někde na postech 4 nebo 5 let a potom se přirozeně točí. Ty totiž ztrácíš po letech určitou citlivost nebo nadšení. Třeba teď se ve Wisconsinu stala další masová střelba. Respektive nakonec se ukázalo, že byli dva mrtví, původně ale říkali pět. A já už jsem mohla napsat scénář toho, jak to bude vypadat. Že nejdříve lidé budou říkat, že to si nikdy nemysleli, že by se to mohlo stát zrovna u nich. Pak budou přicházet příběhy, kdy se odtajní identita obětí, bude se to soustřeďovat na to, stanice nebudou říkat jméno střelce nebo střelkyně, pak bude pohřeb, což je ten nejtěžší moment. Politici budou vinit jedni druhé. To znamená republikáni budou říkat, že šlo o psychické problémy, demokraté, že za to můžou zbraně. Takže už vlastně umím napsat scénář a ono se to skutečně podle toho děje,“ popisuje novinářka.Jana Ciglerová za svoji kariéru pracovala pro Lidové noviny, MF Dnes nebo Českou televizi. Byla šéfredaktorkou české verze časopisu Elle, stála u vzniku pořadu Tah dámou na ČT nebo u zrodu přílohy MF Dnes ONA Dnes. Od roku 2018 pak z Ameriky píše pro Deník N.Spojené státy americké se v posledních letech zásadně proměňují vlivem silných migračních vln. Ty se propisují do složení obyvatel USA a mění i rozložení politických sil. Mnohé tradičně demokratické státy se pod vlivem změny obyvatel názorově posunuly směrem k demokratům. Kam až vlastně mohou dojít změny v americké společnosti? A jak daleko ji může v příštích letech posunout Donald Trump?„Mí optimističtí američtí přátelé říkají, že Amerika vždycky dojde k nějakému extrému a pak se vzpamatuje a zase se to srovná. Já si myslím, že na toto druhé volební období měl Donal Trump a zejména lidé kolem něj, ty síly a skupiny kolem něj, čas se velmi dobře připravit. Mají několik vlivových skupin, které jdou krok za krokem, mají připraveno jak ovládnutí školních rad, regionálních politických sdružení, tak zrušení ministerstva školství a podobně. Oni vlastně Ameriku chtějí přetvořit na konzervativní zemi tak, jak Amerika dosud nebyla. A nadřazené skupiny, tak, jak já to tam vidím, budou běloši evropského původu, kteří budou propagovat náboženské pojetí vlády. Bude několik států, kde budou klást odpor, nicméně ten frontální útok na systém vzdělávání je tak markantní, že si myslím, že to vlastně bude změna na dlouhou dobu,“ dodává Jana Ciglerová.Jak se mění v Americe novinařina? Proč tolik roste vliv podcasterů, kteří stojí mimo velké redakce? A jak společnost na novináře reaguje?--Mediální cirkus. Podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #medialnicirkus nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Rok 2024 ve Spojených státech byl střetem mezi systémovými a nesystémovými silami. V prezidentských volbách, které se konaly 5. listopadu, tento střet vyvrcholil vítězstvím nesystémových sil v podobě populistického hnutí MAGA (neboli Udělejme Ameriku opět velkou!), jež ovládlo pod vedením exprezidenta Donalda Trumpa Republikánskou stranu. Trump byl zvolen příštím americkým prezidentem a republikáni získali většiny v obou komorách Kongresu.

II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odkaz na celý díl ALL-IN-SIDER. Tomáš Jirsa, Michal Půr a hlavně dva stálí hosté Ondřej Kania a Andy Dravecký. Cílem je věnovat se byznysu a zahraničí. Jak se nám to v pilotním díle povedlo? Posuďte sami a dejte nám vědět, zda vás nový formát baví, zda vám vyhovuje balanc mezi žoviálností a probíranými tématy. Bereme všechnu zpětnou vazbu. ALL-IN-SIDER chceme dělat jednou měsíčně. Tentokrát jsme probrali Ameriku. Jaké budou dopady Trumpových volebních slibů na ekonomiku? Řešili jsme poměr M&A k IPO nebo pokles významnosti tradičních médií pohledem příjmů z předplatných. Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a provozovatel zdravotnických zařízení PENTA HOSPITALS. Sledujte nás:

Krustpunktā Lielā intervija ar bijušo diplomātu, ārlietu ekspertu Andri Teikmani. Pagājušajā nedēļā Krustpunktā bieži tika lietots vārds interesanti. Primāri saistībā ar ASV vēlēšanu rezultātiem. Pasauli gaida interesanti notikumi. Vai tas ir īstais vārds? Neesmu pārliecināts. Redzam, ka ir arī nenoteiktība, citi lieto aviācijas terminu turbulence. Runa jau nav tikai par Ameriku vien. Pārmaiņas skars, izskatās, karu Ukrainā, iedrošinājumu ir saņēmusi Izraēla. Bet mēs redzam, ka Vācija ir nonākusi politiskā krīzē, pastāv liela iespējamība, ka būs ārkārtas vēlēšanas. Raidījuma viesis ir bijis gan politiķis, gan diplomāts, gan vadījis Valsts prezidenta kanceleju, pārstāvējis Latviju Maskavā, Berlīnē, Amerikas Savienotajās Valstīs.  

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. „Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. „Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. „Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Do prezidentských voleb ve Spojených státech zbývá týden. Nová osobnost do čela světové velmoci pak vstoupí v lednu příštího roku. „Svět potřebuje sebevědomou, rozhodnou Ameriku, která by si mohla být jistá svým postojem,“ popisuje v rozhovoru pro Český rozhlas Plus novinář a esejista Jefim Fištejn.

Ove nedelje imali smo pregrš tema. Predsednik Turske Redžep Erdogan boravio je u Beogradu, što je bila još jedna prilika da se predsednik Vučić podseti svojih mladih dana. Zatim je usledilo putovanje u Leskovac na utakmicu Srbija-Švajcarska i druženje sa najbližim prijateljima koji su nekada bili ljuti ideološki suparnici. Osvrnuli smo se i na dešavanja u skupštini - od zabrane rudarenja do psovki i uvreda, te poređenja sa Bajom Malim Knindžom. Na mala vrata vratio se i Miša Vacić u borbi sa lažnim ekolozima. Pričali smo i o Hit Tvitu, Šapićevom obračunu sa komunističkim nasleđem i čuvenom nemanjićkom plavom, odlasku Jovane Jeremić u Ameriku. --- Kripto voleti: Viktor BTC bc1q4estcdlypugcz5hnwd8z0gl64lmh6l2lsy23yt Nenad BTC 1AcKQwLtpnd9CmYD1N26tGtiBZaD8Jtb7M (ostali kada otvore) Kupite NJUZ majice, stikere i šolje: https://shop.njuz.net Od sada nas možete podržite i na YouTubeu: https://www.youtube.com/channel/UCbYHvSoOkkHfhPTNkz4RmQg/join Budite vi sponzor podkasta na Patreonu: https://www.patreon.com/njuz --- Audio podcasti: Deezer https://www.deezer.com/en/show/1736292 Soundcloud https://soundcloud.com/njuz-net Apple https://podcasts.apple.com/us/podcast/njuznet/id1531300158 Spotify https://open.spotify.com/show/5M6FZXlro5U1bmjgj8xWiN Google https://podcasts.google.com/feed/aHR0cHM6Ly9mZWVkcy5zb3VuZGNsb3VkLmNvbS91c2Vycy9zb3VuZGNsb3VkOnVzZXJzOjg3ODUzNDAwNS9zb3VuZHMucnNz Njuzovci na Instagramu: https://www.instagram.com/je.li.savetaa/ https://www.instagram.com/nenad.milosavljevic/ https://www.instagram.com/graforidza/ https://www.instagram.com/viktorxmarkovic/ https://www.instagram.com/marko_drazic/ https://www.instagram.com/vvukovv/ 24 minuta Youtube: @24minutaofficial #srbija #sns #aleksandarvucic #vesti #najnovije #najnovijevesti #podkast #njuznet

Prethodne nedelje nismo mogli da pobegnemo od bisera Tome Mone, tako da se ove nedelje prisećamo njegove nutritivne odiseje od parizera do dva jajeta. S druge strane, predsednik je postao La Linea, a Šapić totalno ušao u svoj radikalski mod ponovnom najavom preseljenja groba Josipa Broza Tita. Pričali smo i o listama čekanja u bolnicama, omiljenoj temi Jovane Joksimović (spojler: o litijumu), otvaranju hrama svetog Žeksa i odlasku Jovane Jeremić u Ameriku.