Podcasts about slovenskou

Jubilujúci operný spevák, sólista Opery Slovenského národného divadla - Jozef Benci. Absolvoval Konzervatórium a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, je to žiak legendárneho operného speváka Sergeja Kopčáka. Hosťoval aj v pražskom Národnom divadle, v budapeštianskej Národnej opere, či v poľskom Krakowe. Vystupuje so Slovenskou i Českou filharmóniou. K jeho najvýraznejším rolám patrí Vodník v Dvořákovej Rusalke, Ferrando vo Verdiho Trubadúrovi, Sarastro v Mozartovej Čarovnej flaute alebo Mefisto v Gounodovej opere Faust, Veľký inkvizítor a Kráľ Filip vo Verdiho opere Don Carlos, Timur v Pucciniho opere Turandot, Boris Godunov v rovnomennej opere Modesta Petroviča Musorgského, Collin v Pucciniho Bohéme alebo Lucifer v Dvořákovej opere Čert a Káča. Spolupracoval aj s Editou Gruberovou. Pochádza z Kremnice, žije v Bratislave, je otcom dvoch dcér, manželka je klaviristka. Hrá šach, dokonca aj závodne, sleduje futbalové a hokejové dianie a rád pracuje okolo domu (príklad mu je jeho starý otec, ktorý bol veľmi zručný). | Hosť: Jozef Benci (sólista Opery Slovenského národného divadla). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dvaja zo siedmich umelcov hovoria prečo 28 dní protestovali pred Slovenskou národnou galériou, aj o tom ako vnímajú jeho výsledok a reakciu ministerky kultúry. V rozhovore s Oliverom Rehákom hodnotia aj výberové konanie na riaditeľa SNG a vysvetľujú, prečo už nežiadajú o granty.

Žádná evropská země to nemá v otřásajícím se světě teď snadné, ale Slovensko jako by si vybíralo zvláštní dávku pohrom, neštěstí a tvrdých ran. Cla vyhlášená americkým prezidentem Donaldem Trumpem zasáhnou slovenskou ekonomiku krutěji než jiné země, každým dnem přibývají další ohniska nákazy slintavkou a kulhavkou, Slovenskou přímo sousedí s válkou, kterou vede na Ukrajině Rusko, naši východní sousedi mají aktuálně nejvyšší inflaci v celé eurozóně. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pani Milky číta herečka Slovenského národného divadla, pani, Ingrid Timková. Hovorí o žene, ktorá celý život žila skromne, s láskou a v starostlivosti o svojho manžela a psa. Po nečakaných zmenách v jej živote sa dostala do situácie, ktorú nikdy nečakala. Keď sa jej pokazil kotol, začala sa objavovať tma. Nielen v domácnosti, ale aj v jej každodennom živote. S pomocou suseda sa však dostala k združeniu Vagus, kde dostala podporu v náročnej životnej situácii. Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Tento príbeh ukazuje, že pomoc a porozumenie sa môžu skrývať v malých gestách. Vagus ročne pomáha tisícom ľudí, s podobným príbehom, ako je ten Milkin. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pána Jozefa číta herec Slovenského národného divadla, pán Richard Stanke a je výpoveďou muža, ktorý dlhé roky žil na ulici a zápasil so závislosťou od heroínu. Po traumatickom detstve, rokoch strávených v závislosti a vo väzení, sa Jožo ocitol na úplnom dne. Aj keď sa mu na chvíľu podarilo vymaniť z bludného kruhu drog, smrť partnera ho opäť zrazila na kolená. Napriek všetkému dnes žije už šesť rokov bez drog. So psom chodí do lesa, štrikuje a pomáha tým, ktorí sú tam, kde bol kedysi on.   Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Tento príbeh ukazuje, že aj keď sa zdá všetko stratené, vždy existuje cesta späť. Vagus ročne pomáha tisícom ľudí v podobnej situácii. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujem

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov.  Príbeh pani Dariny číta herečka Slovenského národného divadla, pani Zuzana Kocúriková. Rozpráva o žene, ktorá po celý život tvrdo pracovala a žila slušne a skromne. Na dôchodku však zistila, že jej bývalý zamestnávateľ za ňu neplatil odvody. Kvôli administratívnym chybám takmer prišla o všetko, čo celý život budovala. Napriek rokom práce žila s pocitom, že o svoj domov môže kedykoľvek prísť. Svoj každodenný boj s chudobou zvláda aj vďaka dennému centru organizácie Vagus, kde našla teplé jedlo a ľudskú podporu.   Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Darinin príbeh ukazuje, že neistota môže postihnúť kohokoľvek, a že pomocná ruka môže znamenať rozdiel medzi stratou domova a novou nádejou. Vagus ročne pomáha tisícom ľudí, ktorí prechádzajú podobnými skúškami. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pána Antona číta herec Slovenského národného divadla, pán Dušan Tarageľ. Rozpráva o mužovi, ktorý pracoval celý život. Najprv v dielni, neskôr na stavbách v Česku aj na Slovensku. Po rozvode, strate práce a bývania sa ocitol na ulici. Odvtedy žije bez domova už dvanásť rokov. Jeho prístreškom sa stala búda v lese, ktorú si postavil s kamarátom. Hovorí o tom, aké ťažké je v takých podmienkach prežiť ďalšiu zimu, aké zložité je hľadať si prácu bez domova a ako mu pomohla pomoc terénnych pracovníkov Vagusu, ktorí s ním zostali v kontakte aj v najťažších chvíľach. Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Antonov príbeh ukazuje, že nie každý pád na ulicu je vinou človeka. Stačí pár zlomov v živote a človek môže prísť o všetko. Vagus každý rok pomáha tisícom ľudí, ktorí sa snažia postaviť späť na vlastné nohy. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Hrany ulice je podcastová miniséria, ktorá prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pána Daniela číta herec Slovenského národného divadla, pán Ľuboš Kostelný. Rozpráva o mužovi, ktorý celý život pracoval ako kuchár v zahraničí a všetko, čo zarobil, posielal domov. Počas pandémie však prišiel o prácu, rodinu aj strechu nad hlavou. Zrazu sa ocitol bez všetkého, čo si roky budoval. Prepadol sa na úplné dno, z ktorého sa sám nevedel dostať. Pomoc a podporu našiel v organizácii Vagus, ktorá mu poskytla prácu, krízové bývanie a nádej, že ešte nie je všetko stratené. Dnes verí, že opäť raz strávi Vianoce so svojimi deťmi. Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Danielov príbeh ukazuje, že na páde môže mať podiel mnoho okolností, ktoré sami neovplyvníme. Dôležité je, že existuje cesta späť aj vďaka ľuďom, ktorí veria, že každý si zaslúži druhú šancu. Vagus ročne pomáha tisícom ľudí, ktorí sa snažia začať znova. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov.  Príbeh pani Anny číta herečka slovenského národného divadla, pani Dominika Kavaschová. Rozpráva o žene, ktorá roky čelila násiliu vo vlastnej rodine. Zo vzťahu, ktorý sa začal ako láska, sa stal kruh strachu, týrania a poníženia. Anna nakoniec ušla, aby ochránila svoje deti. Jej cesta však viedla cez bezdomovectvo a závislosť. Pomoc našla až v organizácii Vagus, ktorá jej poskytla šancu začať odznova. Absolvovala liečenie, našla si prácu a dnes bojuje o to, aby znovu získala kontakt so svojimi deťmi. Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Annin príbeh ukazuje, že návrat do života je možný aj po rokoch týrania a závislosti. Vagus každý rok pomáha tisícom ľudí, ktorí sa snažia postaviť na vlastné nohy. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, dnes odštartovali štafetový protest.Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.V podcaste sa dozviete:– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

Poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, dnes odštartovali štafetový protest.Do priestorov Slovenskej národnej galérie sa včera návštevníci po 16. hodine už nedostali. O 17. hodine tej totiž chceli poprední slovenskí výtvarníci, ktorých diela sú súčasťou zbierok SNG, vyjadriť svoj nesúhlas s prístupom k výberu nového vedenia erbovej inštitúcie. Umelci Ivana Šáteková, Erik Šille, András Cséfalvay, Peter Barényi, Jaroslav Kyša, Kristián Németh a Rastislav Sedláčik sa budú od dnes až do apríla striedať pred Slovenskou národnou galériou v štafetovom proteste.V podcaste sa dozviete:– čo žiadajú výtvarníci od ministerstva kultúry;– vypočujete si rozhovor s výtvarníkom Erikom Šille;– prečo sa umelci rozhodli práve pre štafetový protest;– o celej situácii bude v rozhovore informovať aj redaktorka Aktuality.sk Kristína Braxatorová, ktorá sa dianiu okolo SNG venuje dlhodobo.

V prvej časti Podgastu s etnologičkou Katarínou Nádaskou prebral Čoje tradičné jedlá Slovenska. V druhej, ktorú nahrali naživo tesne pred Vianocami v Starej Tržnici, sa viac zamerali na bratislavskú kuchyňu. Čo mala spoločné so Slovenskou a v čom bola naopak úplne unikátna?

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Erik Tabery a Martin M. Šimečka mluví v Československém podcastu o dopadech Ficovy návštěvy v Moskvě pro Slovensko i pro celou EU

Ako 14-ročná si zahrala so Slovenskou filharmóniou, po otcovi dirigentovi zdedila koníček zakladať umelecké orchestre. Huslistka Anežka Kara dnes pôsobí minimálne v troch hudobných telesách, po svete zbiera umelecké i životné skúsenosti. Sandre Vychlopenovej porozpráva o najnovšej spolupráci so svetoznámou huslistkou aj nezabudnuteľnom stretnutí na jednom pódiu s gitaristom skupiny Queen. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Anežka Kara (huslistka Slovenskej filharmónie). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zeptáme se literární historičky Petry Loučové. V recenzní části se mimo jiné podíváme na obsáhlé Dějiny Slovenska od Jana Rychlíka a kolektivu, které zachycují dějiny našich sousedů od počátků do současnosti a popisují historii území, které dnes tvoří současnou Slovenskou republiku. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.

Zeptáme se literární historičky Petry Loučové. V recenzní části se mimo jiné podíváme na obsáhlé Dějiny Slovenska od Jana Rychlíka a kolektivu, které zachycují dějiny našich sousedů od počátků do současnosti a popisují historii území, které dnes tvoří současnou Slovenskou republiku. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.Všechny díly podcastu Knížky Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Týždeň v politike 32/24 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Verbálne spory vo vládnej koalícii nesmerujú do hĺbky a majú ďaleko k chaosu minulého volebného obdobia, kedy sa vystriedali tri vlády a skončilo predčasne. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Ak by napätie medzi Slovenskou národnou stranou a Hlasom-SD hrozilo väčšou eskaláciou, podľa Hrabka zasiahne premiér. „Vie si urobiť poriadok vo vládnej koalícii. Ale situácia, keď sa dve strany hádajú a Smer-SD ostáva pomimo, mu iba vyhovuje,“ dodal...

Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí stále nepoznáme.Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praja Braňo Dobšinský.

Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí ešte nepoznáme.Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská ministryně kultury za Slovenskou národní stranu Martina Šimkovičová a její pravá ruka Lukáš Machala si v rozhovoru pro proruský konspirační web Infovojna postěžovali, že necítí dostatečnou podporu svých příznivců. Vzkázali jim, že mají „zvednout zadky a být Slovenkami a Slováky“.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zajtra sa začína futbalové EURO 2024. Mesačný maratón európskeho futbalu. A tentokrát aj so Slovenskou účasťou. Turnaj najlepších európskych tímov hostí desať nemeckých miest. Slováci hrajú vo Frankfurte a Dusseldorfe. Finále bude 14. júla na olympijskom štadióne v Berlíne a titul obhajujú Taliani.Keď boli Slováci naposledy na Eure skončili až v osemfinále s Nemeckom. S čím ideme na Euro tento krát? Aká je naša zostava, kto sa do nej dostal a kto vypadol? Aké sú naše ambície? A ako si v skupine poradíme s ťažkými Belgičanmi, či Rumunskom a Ukrajinou? Čo chystá náš taliansky tréner a jeho tím? Čo čaká náš futbal?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým reprezentačným brankárom, účastníkom legendárneho tímu z MS 2010 a aktuálne trénerom brankárov Slovana Bratislava Jánom Muchom.

V prípade transformácie RTVS líder tejto zmeny - predseda SNS, zrejme nevie čo vlastne chce, netuší, o čom rozpráva a absolútne tejto téme nerozumie, hovorí o snahe vládnej koalície zrušiť RTVS skúsený televízny manažér Tibor Búza. Pointou totiž nie je len snaha mocensky ovládnuť spravodajstvo, ale i nekompetentnosť moci v pochopení podstaty verejnoprávnosti.Verejnoprávna RTVS končí, o snahe zničiť aktuálny model verejnoprávneho Telerozhlasu dnes už azda niet žiadneho sporu. Pointou výhrad vládnej koalície - reprezentovanej najmä Slovenskou národnou stranou, sú predovšetkým ich ponosy na údajnú neobjektívnosť a zaujatosť spravodajstva, v podhubí zmien sú ale i námietky voči ekonomickému modelu aktuálneho poňatia verejnoprávnosti. Tá z princípu spočíva v dotáciách verejnoprávneho obsahu štátom, respektíve koncesionármi - a to nielen pre šírenie obsahu, o ktorý komercia nemá žiadny záujem, ale i v podpore domáceho kreatívneho priemyslu. Lídrovi národniarov sa takýto model zjavne nepozdáva a na Telerozhlas útočí i výhradami voči jeho údajnej neživotaschopnosti, na ktorej má pritom on sám leví podiel.Paradoxom pritom je, že samotný Andrej Danko ešte počas prvej ficovej vlády znemožnil valorizáciu koncesionárskych poplatkov a dnes zasa sedí v aktuálnej vládnej koalícií, ktorá bez diskusie znížila príspevok štátu na fungovanie RTVS, čím jej fungovanie zásadne obmedzila. Otázkou preto je, ako vážne - a najmä konzistentne, potom možno brať výhrady šéfa SNS o zlej ekonomike RTVS, keď jeho reálne politické fungovanie dlhodobo išlo proti kľúčovým ekonomickým záujmom tejto inštitúcie? Alebo inak, rozumie predseda SNS (ako líder aktuálnych zmien RTVS) základným zásadám fungovania verejnoprávneho Telerozhlasu a ak nie, na základe čoho vlastne chce meniť fungovanie tejto - pre demokraciu, tak kľúčovej inštitúcie?"Bude to fakticky štátna televízia, vzdaľujeme sa od verejnoprávneho modelu," tvrdí exšéf spravodajstva STV, bývalý programový riaditeľ televíznej zložky RTVS a exšéf Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza Tibor Búza. Zároveň však dodáva: "Zo strany politikov tu nie je už vyše 30 rokov reálny záujem vybudovať verejnoprávne médium." pričom za jedného zo spoluvinníkov súčasného zlého stavu RTVS označuje i SaS, ktorá zrušila model financovania Telerozhlasu z koncesií.Čo je to teda tá toľko skloňovaná verejnoprávnosť a ako má vyzerať tu u nás - na Slovensku v roku 2024? Prečo je pre demokraciu dôležite pestovať si verejnoprávne médium a mali naši politici o to vôbec niekedy skutočný a reálny záujem? Na čo slúžia koncesie a prečo ich zrušenie bolo prvým krokom k ohrozeniu verejnoprávneho charakteru RTVS a prečo nie je Telerozhlas iba a len o politikmi preferovanom politickom spravodajstve? Kto bude financovať historické dokumenty, animované rozprávky, prenosy opier či rozhlasových hier a dobových seriálov o našej minulosti, keď verejnoprávne médium proste zničíme? No a napokon, ako vlastne funguje ekonomika verejnoprávneho Telerozhlasu a prečo sa Andrej Danko mýli, keď kritizuje outsourcing a údajnú prezamestnanosť RTVS - a to v jednom balíku jeho v sebe si odporujúcich vyjadrení?A ako bonus vám ponúkneme aj návrat k vyjadreniu Tibora Búzu k aktuálnej situácii na slovenskej mediálnej scéne, kde televízne politické diskusie miznú ako huby po daždi vládnej kritiky. Hrozí nám teda orbánovská mediokracia a dokáže ovládnuť moc tak slobodné povolanie akým je žurnalistika? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V prípade transformácie RTVS líder tejto zmeny - predseda SNS, zrejme nevie čo vlastne chce, netuší, o čom rozpráva a absolútne tejto téme nerozumie, hovorí o snahe vládnej koalície zrušiť RTVS skúsený televízny manažér Tibor Búza. Pointou totiž nie je len snaha mocensky ovládnuť spravodajstvo, ale i nekompetentnosť moci v pochopení podstaty verejnoprávnosti.Verejnoprávna RTVS končí, o snahe zničiť aktuálny model verejnoprávneho Telerozhlasu dnes už azda niet žiadneho sporu. Pointou výhrad vládnej koalície - reprezentovanej najmä Slovenskou národnou stranou, sú predovšetkým ich ponosy na údajnú neobjektívnosť a zaujatosť spravodajstva, v podhubí zmien sú ale i námietky voči ekonomickému modelu aktuálneho poňatia verejnoprávnosti. Tá z princípu spočíva v dotáciách verejnoprávneho obsahu štátom, respektíve koncesionármi - a to nielen pre šírenie obsahu, o ktorý komercia nemá žiadny záujem, ale i v podpore domáceho kreatívneho priemyslu. Lídrovi národniarov sa takýto model zjavne nepozdáva a na Telerozhlas útočí i výhradami voči jeho údajnej neživotaschopnosti, na ktorej má pritom on sám leví podiel.Paradoxom pritom je, že samotný Andrej Danko ešte počas prvej ficovej vlády znemožnil valorizáciu koncesionárskych poplatkov a dnes zasa sedí v aktuálnej vládnej koalícií, ktorá bez diskusie znížila príspevok štátu na fungovanie RTVS, čím jej fungovanie zásadne obmedzila. Otázkou preto je, ako vážne - a najmä konzistentne, potom možno brať výhrady šéfa SNS o zlej ekonomike RTVS, keď jeho reálne politické fungovanie dlhodobo išlo proti kľúčovým ekonomickým záujmom tejto inštitúcie? Alebo inak, rozumie predseda SNS (ako líder aktuálnych zmien RTVS) základným zásadám fungovania verejnoprávneho Telerozhlasu a ak nie, na základe čoho vlastne chce meniť fungovanie tejto - pre demokraciu, tak kľúčovej inštitúcie?"Bude to fakticky štátna televízia, vzdaľujeme sa od verejnoprávneho modelu," tvrdí exšéf spravodajstva STV, bývalý programový riaditeľ televíznej zložky RTVS a exšéf Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza Tibor Búza. Zároveň však dodáva: "Zo strany politikov tu nie je už vyše 30 rokov reálny záujem vybudovať verejnoprávne médium." pričom za jedného zo spoluvinníkov súčasného zlého stavu RTVS označuje i SaS, ktorá zrušila model financovania Telerozhlasu z koncesií.Čo je to teda tá toľko skloňovaná verejnoprávnosť a ako má vyzerať tu u nás - na Slovensku v roku 2024? Prečo je pre demokraciu dôležite pestovať si verejnoprávne médium a mali naši politici o to vôbec niekedy skutočný a reálny záujem? Na čo slúžia koncesie a prečo ich zrušenie bolo prvým krokom k ohrozeniu verejnoprávneho charakteru RTVS a prečo nie je Telerozhlas iba a len o politikmi preferovanom politickom spravodajstve? Kto bude financovať historické dokumenty, animované rozprávky, prenosy opier či rozhlasových hier a dobových seriálov o našej minulosti, keď verejnoprávne médium proste zničíme? No a napokon, ako vlastne funguje ekonomika verejnoprávneho Telerozhlasu a prečo sa Andrej Danko mýli, keď kritizuje outsourcing a údajnú prezamestnanosť RTVS - a to v jednom balíku jeho v sebe si odporujúcich vyjadrení?A ako bonus vám ponúkneme aj návrat k vyjadreniu Tibora Búzu k aktuálnej situácii na slovenskej mediálnej scéne, kde televízne politické diskusie miznú ako huby po daždi vládnej kritiky. Hrozí nám teda orbánovská mediokracia a dokáže ovládnuť moc tak slobodné povolanie akým je žurnalistika?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V praxi to zatím vypadalo na Slovensku tak, že Robert Fico přestal komunikovat s oběma televizemi: s veřejnoprávní RTVS a privátní Markízou, označil je za nepřátelské. Podle nového zákona, který schválila ve středu 24. dubna 2024 jeho vláda a který začne platit hned po zveřejnění ve Sbírce zákonů, to má vypadat tak, že Rozhlas a televize Slovenska se má změnit na Slovenskou televizi a rozhlas.

V praxi to zatím vypadalo na Slovensku tak, že Robert Fico přestal komunikovat s oběma televizemi: s veřejnoprávní RTVS a privátní Markízou, označil je za nepřátelské. Podle nového zákona, který schválila ve středu 24. dubna 2024 jeho vláda a který začne platit hned po zveřejnění ve Sbírce zákonů, to má vypadat tak, že Rozhlas a televize Slovenska se má změnit na Slovenskou televizi a rozhlas.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovenská vládní koalice odložila zákon, na jehož základě se má radikálně změnit veřejnoprávní RTVS. Proti záměru Ficovy vlády zreformovat fungování rozhlasu a televize se postavili nejen novináři na Slovensku, ale také mezinárodní novinářské organizace. Potřebuje RTVS velký otřes, nebo se slovenská vláda snaží umlčet kritická média? V Pro a proti diskutují poslanec za Slovenskou národní stranu Roman Michelko a právník a novinář Tomáš Němeček.

Slovenská vládní koalice odložila zákon, na jehož základě se má radikálně změnit veřejnoprávní RTVS. Proti záměru Ficovy vlády zreformovat fungování rozhlasu a televize se postavili nejen novináři na Slovensku, ale také mezinárodní novinářské organizace. Potřebuje RTVS velký otřes, nebo se slovenská vláda snaží umlčet kritická média? V Pro a proti diskutují poslanec za Slovenskou národní stranu Roman Michelko a právník a novinář Tomáš Němeček.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vláda ide formálne zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom. Vymení tak súčasného riaditeľa. Jeho nástupcu zvolí rada zložená z nominantov ministerky kultúry a parlamentnej väčšiny. Ivan Korčok za tým vidí snahu konšpirátorov dostať sa do orgánov televízie. Opozícia zvoláva protesty.V dnešnom podcaste budete počuť šéfa RTVS, opozičných poslancov, oboch hlavných kandidátov na prezidenta, a aj mediálneho analytika.Moderuje Peter Hanák.

Vláda ide formálne zrušiť RTVS a nahradiť ju Slovenskou televíziou a rozhlasom. Vymení tak súčasného riaditeľa. Jeho nástupcu zvolí rada zložená z nominantov ministerky kultúry a parlamentnej väčšiny. Ivan Korčok za tým vidí snahu konšpirátorov dostať sa do orgánov televízie. Opozícia zvoláva protesty.V dnešnom podcaste budete počuť šéfa RTVS, opozičných poslancov, oboch hlavných kandidátov na prezidenta, a aj mediálneho analytika.Moderuje Peter Hanák.

V hokejové extralize byste postavili čtyři kompletní týmy hráčů s jiným než českým pasem. Minimálně jeden start zaznamenalo v nové sezoně 84 zahraničních hokejistů, z toho přes padesát útočníků, skoro třicet obránců, zbytek gólmani. Proč je jich tolik? Je to adekvátní počet? Přináší k nám potřebnou kvalitu? Anebo sem cizinci chodí hlavně proto, že jsou levnější než domácí hráči? Nakolik jsou zdejší plejeři diskriminovaní tzv. tabulkami? Anebo nedostávají víc prostoru zkrátka proto, že nejsou ochotni víc dřít? Téma cizinců je v českém hokeji dlouhodobě diskutované a do podcastu Zimák jej přišli otevřeně rozebírat stálý host pořadu – dovednostní kouč Radek Duda a Ján Lašák, slovenský mistr světa z Göteborgu 2002 a někdejší hvězda nejvyšší domácí soutěže, která Pardubicím (2005) a Liberci (2016) pomohla vychytat mistrovský titul. Na lecčems se shodli, ale ne na všem. Řeč se stočila i na aktuální vyhazov vítkovického kouče Miloše Holaně, jehož příběh s hlavní linkou Zimáku souvisí – v ostravském souboru najdete na soupisce 12 hráčů s jinou vlaječkou než českou. Jak taková mezinárodní kabina vůbec může fungovat?

Navštívíte kibuc na severu dnešního Izraele, který v roce 1929 založili i židé z Československa. A vydáte se například i do Francie na oceňovanou kozí farmu.  Moderuje Lubica Bergmanová.

Čtyřiašedesátiletý Petr Ozogán za 48 dní obešel Českou a Slovenskou republiku. Dříve pracoval jako horník i programátor, dnes si zpestřuje penzi několikatýdenními cestami pěšky nebo na kole po české a slovenské krajině. „Český les je pustý a tajemný, Šumava zase drsná… Chození je zkrátka lepší než sedět doma,“ myslí si účastník ultramaratonu 1000 Miles Adventure. Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

S Erikem Taberym a Martinem M. Šimečkou o blížících se parlamentních volbách na Slovensku a politice v obou zemích, moderuje Andrea Procházková

Aj vy máte hypotéku? Asi teda tiež s nevôľou sledujete, ako banky každú chvíľu oznamujú zvyšovanie úrokových sadzieb. Prečo sa to deje? Budeme platiť ešte viac? A mimochodom, počuli ste už výraz „lieková turistika“? Pozrite si 13.diel relácie Janolytik: Info za všetky prachy v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.  Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Představuji vám Veroniku Petrás! Artistku permanentního make-upu, která mi tetuje obočí, ale hlavně podnikatelku, maminku,  organizátorku světové soutěže permanentního make-upu WULOP pro Českou a Slovenskou republiku, organizátorku konference SKYPERMANENT a úžasnou žena, která se nám otevřela nejen ohledně tetování obočí, ale hlavně taky ohledně podnikání v kombinací s mateřstvím, psychiky a vyhoření. Moc si Tě cením, děkuju za krásnou epizodu Veru!Příjemný poslech!Veroniky Instagram: https://www.instagram.com/lamajja.veronikapetras/Veroniky webová stránka: https://lamajja.cz/Magic Academy Newsletter: https://www.magicacademy.cz/newsletter/Web Magic Academy: https://www.magicacademy.cz/Instagram Magic academy: https://www.instagram.com/magicacademy_cz/VIP members only: https://herohero.co/followyourmagic

Nech nás to akokoľvek hnevá, Česi boli vždy trochu pred nami. V hokeji, kultúre, ekonomike, dokonca aj v počte detí. Kedy môžeme čakať spomalenie starnutia našej populácie a kto sa o to postará? Zachránia nás mileniáli alebo Husákove deti? Pozrite si 12.diel relácie Janolytik v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou. Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Valentín patrí celosvetovo medzi obchodníkmi k najobľúbenejším komerčným sviatkom. Ako každá oblasť života, tak aj partnerské vzťahy majú svoju stránku, o ktorej sa príliš často nehovorí. Peniaze. Pokiaľ chcete byť bohatší, mali by ste spozornieť! Svoje odpovede nájdete v 11. časti relácie Janolytik v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou. Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Viete si predstaviť, že by ste dnes vyžili z 520 eur mesačne? Nie? Pritom je to realita stoviek tisíc slovenských dôchodcov. Toľko totiž dostávali v priemere koncom vlaňajška. Po valorizácii to bude síce o niečo viac, okolo 580 eur, stále je to príliš málo na slušné vyžitie. A nespraví to ani dôchodková reforma, ktorá štartuje od januára 2023. Švajčiarsky dôchodok z toho síce nebude, ale existuje spôsob, ako získať slušnú rentu. Pozrite si 10.diel relácie Jnaolytik, ktorá vzniká v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou. Video nájdete TU.

"Na Slovensku máme 5 miliónov odborníkov na diaľnice a obchvaty" hovorí sociológ. Diaľnice však nie sú jediné, čo treba v tomto roku už naozaj dokončiť To, a aj odpoveď na aktuálne pálivú otázku "Koho voliť?" nájdete v 9. časti relácie Janolytik v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou. Všetky diely video relácie nájdete TU.

Schytali to aj vianočné sviatky! Zdá sa, že Slováci po náročnom roku plnom rekordných ekonomických výkyvov a strašidelného zdražovania ušetrili svoje eurá aj na darčekoch. Každoročnému nákupnému zhonu za čo „najpompéznejším“ vianočným darčekom a preplneným stolom, tak v súčasnosti zdá sa, odzvonilo. Na tohtoročné Vianoce sa niektorí Slováci rozhodli minúť až o 50 % menej než po minulé roky. Čo všetko sa skrýva za ekonomikou Vianoc? Vypočujte si ôsmy diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.  Prečítajte si aj sprievodný článok s videom TU.

Rútime sa do katastrofy, alebo máme dôvod na optimizmus? Aktuálne ekonomické čísla hovoria jasnou rečou Vypočujte si siedmy diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.  Prečítajte si aj sprievodný článok s videom: https://www.aktuality.sk/clanok/zwhbPHb/bude-lepsie-vieme-kam-smeruju-ceny-a-ekonomika/

Slovensko je absolútny rekordman v počte vyrobených áut ročne. Odkiaľ pochádzajú komponenty, ktoré sa zložia na Slovensku do podoby auta a dostanú označenie "made in Germany"? A ako je to s čipovou krízou? Vypočujte si šiesty diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.   Prečítajte si aj sprievodný článok:  https://www.aktuality.sk/clanok/Iw9VM2p/ktora-krajina-krmi-slovenskeho-automobiloveho-tigra/  

Slovenské domácnosti na prípravu Vianoc a nákupy darčekov minú stovky, možno až tisícky eur. Riešením pre mnohých môžu byť ľahko dostupné pôžičky, ktoré dokážu zaplátať všetky „pod-stromčekové“ výdavky. V určitých prípadoch je to ale pasca, z ktorej sa budete dostávať len veľmi ťažko. Ako teda prežiť sviatky pokoja s pokojom v duši a bez zbytočných dlhov? Vypočujte si nový diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.    Prečítajte si aj sprievodný článok: https://www.aktuality.sk/clanok/iDcJHtw/uvery-na-darceky-ako-povedat-nie-zbytocnym-vianocnym-dlhom/

„Rozhlas je z mého pohledu nastavený dobře – je vitální a funguje dobře. Samozřejmě, že bude potřeba udělat organizační a nějaké programové změny. Ne ale tak velké jako v televizi, kterou čeká výrazný lifting,“ říká nový generální ředitel RTVS, tedy slovenské televize a rozhlasu Ľuboš Machaj.

Neviem pre koho je táto krajina, mladí tu nevidia perspektívu a o starých nie je dobre postarané, sociálny rozmer štátu nezvládame, hovorí exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Okrem kritiky matovičovej rodinnej revolúcie, výčitky smeruje aj k aktuálnemu ministrovi práce, ktorý restuhodne zanedbáva nutnosť zmeniť spôsob valorizácie penzii ako i nevyhnutnú reformu druhého piliera. Slovenskou politikou dnes hýbe predovšetkým takzvaná rodinná revolúcia z dielne ministra financií Igora Matoviča. Sociálny štát to sú však aj politiky v oblasti penzijného systému, starostlivosti o invalidov či nastavenie takzvanej hmotnej núdze. Smutným faktom totiž je, že počet ľudí žijúcich pod hranicou takzvanej príjmovej chudoby sa na Slovensku prakticky už roky takmer nemení. Zo 435 eur a menej tak mesačne u nás musí vyžiť aktuálne vyše 600 tisíc ľudí. Pre koho vlastne je teda tento náš údajne sociálny štát? A čo s penziami či nastavením životného minima, od ktorého sa následne odvíja množstvo rôznych sociálnych dávok? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Karel Hvížďala: Proč jsou ruští vojáci brutální; Kamila Pešeková: Slovenskou vládu paralyzuje spor mezi ministry financí a hospodářství; Petr Honzejk: Že Babiš nemaká? Ale maká. A to tak, že se koalice bude divit; Daniel Kroupa: Lidem v nouzi by vláda měla pomáhat účinněji; Marek Hudema: Ceny energií jsou vysoké a dlouho to nebude jinak; Jiří Leschtina: Fialovo odmítnutí hradní kandidatury? Dobrá zpráva pro stát; Libor Dvořák: Bude možné jednat s Ruskem o míru?