Podcasts about komunik

Hostia: Ján Mažgút (poslanec NR SR; Smer-SD) a Beáta Jurík (poslankyňa NR SR; Progresívne Slovensko). | Rok od atentátu v Handlovej: Ako pokus o atentát na premiéra ovplyvnil politické témy, rétoriku a výkon moci na Slovensku? Aj z prezidentského paláca zneli výzvy na politické zmierenie, stretnutia za okrúhlym stolom – prejavili sa v praxi? Bezpečnostná rada má riešiť nárast nenávistných prejavov, konfliktov a pravdepodobnosť ďalšieho útoku. Aké sú výsledky, resp. čo zaznelo pred/po? Na akých argumentoch stoja dôvody zvolania Bezpečnostnej rady? Komunikácia udalostí a vnímanie témy zo strany verejnosti. Ako vlaňajšie udalosti vníma verejnosť – čo ukázali sociologické prieskumy verejnej mienky? Boli priebeh atentátu, zdravotný stav a rekonvalescencia premiéra, vyšetrovanie atentátu a pod. komunikované dostatočne? | Politická situácia rok po atentáte na premiéra. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Lielākā daļa Eiropas ir lauki un tieši lauku attīstībai un revitalizācijai iecerēts liels kongress Rīgā, kurā ar saviem pētījumiem pulcēsies pētnieki no 48 valstīm. Kā klājas lauku teritorijām pasaulē? Vai aizvien novērojama masveida migrācija uz pilsētām? Un, vai dzīve laukos mūsdienās ir trūkuma vai luksusa simbols? Raidījumā vērtē sociologs Miķelis Grīviņš, Rīgas Stradiņa universitātes tenūrprofesors. Vai mums ir tendence meklēt iespējas dzīvot laukos un tā jau ir tāda Luksus paradība - dzīvot laukos? Miķelis Grīviņš: Man liekas, ka tas ir komplekss fenomens, uz kuru nevar vienkārši atbildēt. Ja mēs mēģinām vienkāršu atbildi pateikt - nezinu, laukos tagad pēkšņi viss ir labi vai viss ir slikti, tad patiesībā mēs pazaudējam iespēju palīdzēt tām teritorijām, kurām varbūt ir grūti Neapšaubāmi, ir kaut kādas vietas, kas ir izbaudījušas to, ka parādās grupa, kura var atļauties un kuriem ir resursi, lai dzīvotu ārpus Rīgas. Te ir jāņem vērā, ka dzīve ārpus Rīgas paredz pilnīgi citus modeļus, pilnīgi citas investīcijas ikdienā, pie mazāka iedzīvotāju blīvuma pilnīgi visi sociālie pakalpojumi kļūst dārgāki gan naudā, gan laikā. Ja tu esi ekonomiski nodrošināts un tu esi viens no tiem "vēlamajiem stāstiem", kurš strādā kaut kur, kur var nopelnīt daudz, bet tad dzīvo savā zaļajā, attālajā vietā, tad, protams, mēs varam tikai priecāties par to. Bet no tā, ko es esmu lasījis, tās vietas, kas izbauda šo migrāciju no cilvēkiem, kuri ir turīgi, tās ir salīdzinoši nedaudz, un tie ir konkrēti reģioni. Ir kaut kas, kas vieno tos reģionus, kas ir svarīgi, lai cilvēki tur tagad atgrieztos vai gribētu vispār tur izvēlēties dzīvot? Tas ir infrastruktūras vai dabas objekta tuvums vai reģiona centram ir jābūt ar kaut ko ļoti vilinošam, vai tie ir pilnīgi lauki tālu meža vidū jābrauc daudzus kilometrus pa meža ceļu, lai vispār sasniegto to vietu? Miķelis Grīviņš: Atbilde, ko es varu sniegt, ir "educated guess", ka ir faktori, kas nospēlēs visos gadījumos. Sāksim ar to, ka cilvēki ir dažādi, mēs nevaram visu ielikt vienā maisā, bet ir kaut kādas lietas, kuras mēs redzam, ka kopsakarības ir. Jau pirms pāris gadiem bija pētījumi, kas rādīja, ka mēs varam likt kaudzi ar dažādiem faktoriem uz papīra, bet beigu beigās tā infrastruktūra, pieejamība, vai tu tur vari nokļūt, tas ir tas, kas izsaka, vai cilvēki būs gatavi uz turieni doties vai nē. Attiecīgi ir skaidrs, ka tā pirmā lieta, kas ir jāsakārto. Bet mums ir jābūt gana godīgiem par to, ka mēs esam ļoti maz tājā teritorijā, kas mums ir, un mēs nevarēsim sakārtot infrastruktūru visur. Jo mēs ātrāk sapratīsim, kuras ir tās vietas, kuras mēs gribam sakārtot, jo mēs labāk varēsim to naudu, kas mums ir infrastruktūrai, iztērēt pēc iespējas efektīvāk. Lai cik tas skaudri neizklausītos, man liekas, pēc pāris gadiem vēlme dzīvot kaut kur tālāk no infrastruktūras, tā būs diezgan elitāra lieta, par kuru pašam būs jāmaksā diezgan daudz. Skatoties uz mūsu demogrāfiskajiem procesiem, mēs nevaram cerēt, ka tā infrastruktūra pēkšņi atpelnīsies. Es saprotu, ka tas ir kaut kas skaudrs, ko teikt kādam, kas sēž no Rīgā studijā pie galda, un ir viegli komentēt. Bet es īsti neredzu, kāds varētu būt cits scenārijs. Ja mēs atkāpjamies no infrastruktūras, tad, man liekas, sākās preferenču jautājumi par to, kas cilvēkam patīk un ko cilvēks meklē. Mēs redzam, ka tie centri, kuri iegūst, principā ir vieni un tie paši. Un tie tie, kas jau ir veiksmīgi pārdevuši [sevi] kā vietas, kurās ir patīkami dzīvot, nereti kurās jau ir kaut kāda kopiena ar tiem cilvēkiem, kuri pārvākušies. Un tas ir papildu jautājums, vai mēs gribam, lai viņi aizbrauc uz turieni un patiesībā veido to savu ģentrificēto kopienu, kura netusējas ar vietējiem, ir savs pārticības līmenis un lēnām izstumj ārā visus pārējos. Vai arī, kā teici, ir cilvēki, kas zina, ko viņi grib no dabas, bet tos mēs varbūt tik labi nenotveram statistikā. Kas interesē citus pētniekus ne tikai par Latviju, bet par citām valstīm, apmanīties ar informāciju un ziņām, jo, no vienas puses, liekas, varbūt katrai valstij ir ļoti specifiski pētījuma aspekti un situācijas, un rezultāti, vai tas ir kaut kas, ko var pielīdzināt cita valsts citai?K Miķelis Grīviņš: Pagājušajā kongresā redzējām, ka bija ļoti liels fokuss uz ilgtspējīgākajiem lauksaimniecības modeļiem, galvenais fokuss bija uz agroekoloģiju. Digitalizācija bija bija milzīga tēma, bija vairākas sesijas tikai par to, kā aplūkot dažādus aspektus digitalizācijā. Protams, kā atrast jaunas iespējas kopējā pārējā, kur pilsēta kļūst par arvien nozīmīgāku un lielāku ūdensgalvu un lauki varbūt ne vienmēr piesaista tikpat lielas investīcijas. Mums ir liels ekspektācijas pret laukiem, bet, tā kā mēs ne vienmēr novērtējam, ka iedzīvotāju blīvums rada izaicinājumus papildus. Šogad mēs redzam, ka kaut kādas tēmas ir pazudušas. Agroekoloģija ir palikusi par nelielu daļiņu vairs. Priekšplānā izvirzās līdzdalība, dažādas formas, kā lauku iedzīvotāji var iesaistīties plānošanā, kā tie var palīdzēt paši skatīties uz to, kāda ir lauku nākotne. Man liekas, tas prezentēta plašāku vispār pāreju zinātnē, kur mēs fokusējāmies uz to, kā gudrais pētnieks atnāk kaut kur no malas, un tagad tas fokuss ir uz to, ka gudrais pētnieks varbūt vēl joprojām ir gudrs, bet viņš saprot, ka visi pārējie arī gudri un ka tie rezultāti vai uzdevumi ir kopā jārada. Arvien aktuāla tēma ir digitalizācija, bet jau citi skatupunkti. Protams, arī reģiona, kurā notiek kongress aktualitātes nosaka pētījumu tēmas.   Latvijas Nacionālajā dabas muzejā aplūkojama pasaules jūrām veltīta izstāde Latvijas Nacionālajā dabas muzejā atvērta atjaunotā ekspozīcija “Dzīvība jūrās”. Tā iepazīstina ar dažādās pasaules klimata joslās sāļūdenī un tā krastos sastopamiem dzīvniekiem. Muzeja 180. jubilejas gadā jaunā ekspozīcija ir viens no galvenajiem notikumiem. Latvijas Nacionālajam Dabas muzejam šis ir 180. jubilejas gads, un svinības turpināsies visa gada garumā. Viens no būtiskiem jubilejas gada notikumiem ir bijusi atjaunotās ekspozīcijas “Dzīvība jūrās” atklāšana šajā pavasarī. Tāpēc piedāvājam ieskatu ekspozīcijā. Saruna muzejā ar Komunikācijas nodaļas vadītāju Intu Langi, vecāko entomologu Jāni Dreimani un vecāko zooloģi Kristīni Greķi. “Dzīvība jūrās” aizved ceļojumā pa dažādām pasaules klimata joslām, rādot dzīvnieku grupu un sugu daudzveidību. Apmeklētāji var noiet ceļu no Arktikas līdz Antarktikai vienā ekspozīcijas zālē un pēc tam atgriezties mājās - Baltijas jūras krastos - otrā zālē.

Šajā CILVĒKJAUDA BIZNESĀ epizodē tiekamies ar Ievu Treiju, Finday.lv līdzdibinātāju un Labs of Latvia redaktori. Sarunas mērķis ir parādīt komunikācijas spēku biznesa veidošanā un tā ietekmi uz biznesa izaugsmi. Ievas ieteikumi noderēs kā atspēriena punkts, ja domā par sava uzņēmuma izveidi un ja vēlies izkļūt no ierobežojoša uzskata par Baltijas valstīm kā biznesa "sērdienīšiem".Ieva parādīja "zirnekļa efekta" nozīmi uzņēmumu un sabiedrības attīstībā. Viņa pieminēja praktiskus padomus, kā pārvarēt bailes par sevi komunicēt, kādi jaunuzņēmumi Latvijā gūst starptautiskus panākumus, un kādas atbalsta vides pieejamas Latvijā. Ieva aicina ikvienu uzdrošināties runāt par savām idejām, pat ja tās sākotnēji varētu šķist nepietiekami labas.Iegūsti BEZMAKSAS mājaslapas analīzi 300 EUR vērtībā no Cilvēkjaudas atbalstītāja Premium Solutions. Viņu speciālisti izpētīs tavas mājas lapas ātrdarbību, lietojamību, vizuālās un funkcionālas nepilnības. Saņemsi ieteikumus vismaz 10 risinājumiem bez tehniska žargona, kā tava mājas lapa var strādāt labāk, lai sasniedz savus biznesa mērķus. Piesakies ps.lv/jauda!Šo epizodi filmējām izcilā vietā – Power-Up SPACE Rīgas centrā. Šeit atgriezīsimies vēl un iesakām arī tev, ja meklē vietu, kur īstenot savus radošos projektus. Te ir viss, kas nepieciešams – moderni aprīkotas studijas, kur ierakstīt video vai audio, un arī daudzpusīgas telpas pasākumiem, kur vari rīkot apmācības, prezentācijas, filmu vakarus un pat konferences ar skaistu skatu uz Rīgu. Visa komanda ir atsaucīga un profesionāla. Apmeklē powerupspace.eu un piesakies iepazīšanās tūrei!Ieteiktos resursus un saites uz tiem atradīsi šīs sarunas lapā.SARUNAS PIETURPUNKTI00:00 Ievads - Ieva Treija no Finday.lv02:38 Kā Ievas darbs biznesa informācijas apkopošanā var noderēt citiem, it īpaši, ja interesē dažādas biznesa iespējas06:50 https://labsoflatvia.com/ - projekts jaunām biznesa idejām un to popularizēšanai10:21 “Nu neesam mēs nekādi sērdienīši!” Jaunuzņēmumu vides veiksmes stāsti Balstijas valstīs.15:16 Par biznesa veiksmes faktoriem16:56 Kas ir “zirnekļa” efekts un kāds tam sakars ar uzņēmuma un sabiedrības izaugsmi22:06 Piemērs, kā un kāpēc uzņēmumumiem vajadzētu par sevi komunicēt plašāk26:36 Praktisks ieteikums, kā pārvarēt bailes publicēt vizuālo saturu ar sevi sociālajos tīklos28:23 Kādas ziņas cilvēkiem patīk lasīt - finday.lv pieredze30:21 Tendences un iespējas interneta komunikācijai par sevi33:28  Bezmaksas mājas lapas efektivitātes analīze, lai tavs bizness aug - Premium Solutions piedāvājums ps.lv/jauda34:27 Kāpēc ir vērts komunicēt par to, kas tevi interesē, arī ja tā ir ļoti specifiska tēma38:11 Par mēģināšanu darīt pat tad, ja nav vajdzīgo prasmju41:51 Ar kādiem jaunuzņēmumiem mēs Latvijā varam lepoties44:42 Kādas startup vides ir pieejamas Latvijā un ar ko tās savstarpēji atšķiras46:57 Mūsu “pašu čaļi no biznesa inkubatora”, kas ir nonākuši videospēļu nozares milžu TOP 10 50:02 Iedvesmojošs stāsts par jaunuzņēmuma panākumiem aizsardzības tehnoloģiju jomā, iegūstot Eiropas līmeņa inovāciju atzinību51:51 Pūļa finansējums kā izaugsmes iespēja savas trakās idejas attīstīšanai54:01 Zinātnes komercializācija un kā tajā var iesaistīties ikviens, kuru tas interesē58:07 Power-Up S

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Prešiel si viacerými ligami, zažil futbal na Ukrajine, v Česku aj na Slovensku. V drese Dukly Praha prežil najlepšie roky kariéry, v Sparte Praha sa stretol s Martinom Dúbravkom či Dávidom Hanckom a dnes patrí k lídrom obrany Spartaka Trnava. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol stopér Lukáš Štetina.V rozhovore okrem iného otvorene hovoril o svojich futbalových začiatkoch, prestupe do zahraničia aj o skúsenostiach z reprezentácie. Spomenul, aké to bolo nastúpiť za Spartu Praha a prečo sa napokon rozhodol pre návrat na Slovensko. Nevynechal ani tému slovenského a českého futbalu, rozdiely medzi ligami či svoje pohľady na derby zápasy.„Trnava nebola jediná možnosť, riešil sa aj Slovan, ale komunikácia tam bola taká veľmi zvláštna. Riešil som to s manažérom, no nakoniec to nevyšlo – jedna strana chcela, druhá nie. Komunikácia s Trnavou bola normálna, bežná. Nakoniec to teda dopadlo tak, že som išiel do Spartaka. Som rád, že som sa rozhodol takto,” vysvetlil Lukáš Štetina v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

"Ja mēs nepaņemam mēnesi, lai saplānotu, kā mēs ieviešam pārmaiņas, tad pēc tam mēs vienkārši noņemsimies ar visām sekām – pretestību, neskaidrību, iestrēgšanu un neizpratni. Vadītāji bieži saka – mums nav laika, bet, ja mēs to laiku neieguldām sākumā, tad mēs pēc tam noņemsimies ar krīzes situācijām."Pārmaiņas organizācijā ir neizbēgamas, taču bieži vien tās neizdodas nevis slikto lēmumu, bet gan nepārdomātas komunikācijas dēļ. Kāpēc vadītāji domā, ka komunicē, bet darbinieki nejūt, ka ar viņiem runā? Kāpēc tik daudz uzņēmumu pieļauj vienu un to pašu kļūdu – paziņojot pārmaiņas tikai tad, kad viss jau ir izlemts? Un kā panākt, lai cilvēki nevis pretojas, bet iesaistās un pieņem pārmaiņas kā daļu no attīstības?Par šiem un citiem jautājumiem podkāstā Ilze Medne sarunājas ar Ievu Zaumani – pārmaiņu un komunikācijas stratēģi ar 20 gadu pieredzi, un Ingu Latkovsku – Latvijas Universitātes lektori un komunikācijas konsultanti ar vairāk nekā 30 gadu pieredzi.Šajā epizodē mēs runājam par Pārmaiņu Vadības Indeksa 2024 rezultātiem, kas atklāj, ka tikai 9% organizāciju izstrādā pārmaiņu komunikācijas stratēģiju. Kāpēc uzņēmumi joprojām domā, ka "mēs jau komunicējam", lai gan darbinieki apgalvo pretējo?Būtiskākie jautājumi sarunā:Kāpēc vadītāji dzīvo ilūzijā, ka viņi efektīvi komunicē pārmaiņas?Kā pārmaiņu vadība atšķiras no pārmaiņu komunikācijas?Kas ir visbiežākās kļūdas un klupšanas akmeņi pārmaiņu procesā?Ko nozīmē "noņemties" ar sekām, ja komunikācija nav bijusi pietiekama?Kā panākt, lai darbinieki nevis pretojas, bet iesaistās pārmaiņās?

Nenásilná komunikácia je jedným z najefektívnejších nástrojov, ktoré ti pomôžu budovať zdravé a harmonické vzťahy. V dnešnom rozhovore so psychoterapeutom a lektorom Janom Burianom sa dozvieš, ako ti táto forma komunikácie umožní vyjadriť tvoje pocity a potreby bez konfliktov a zároveň lepšie porozumieť tým druhým. Ako sám Jan hovorí: „Nepríjemné pocity nám hovoria, že nám niečo dôležité chýba. Že nejaké naše potreby nie sú naplnené.“ Tento podcast ti ukáže, ako sa naučiť rozpoznať a vyjadriť svoje pocity spôsobom, ktorý vedie k porozumeniu a rešpektu. ✨ V tejto epizóde sa ponoríme do praktických rád, ako sa stať lepším komunikátorom a mediátorom vo vlastnom živote. Preberieme, ako dôverovať svojim pocitom, čo robiť, keď druhá strana nie je ochotná komunikovať nenásilne, a ako riešiť konflikty s deťmi či v osobných vzťahoch. Ak sa chceš naučiť, ako sa vyhnúť emocionálnym výbuchom a nastaviť si zdravé hranice, tento rozhovor je presne pre teba. Čo sa dozvieš v tejto epizóde? 1:14 – Čo je to nenásilná komunikácia? 4:42 – Ako byť mediátorom sám pre seba? Princípy nenásilnej komunikácie 7:09 – Ako viac dôverovať svojim pocitom? 26:13 – Čo ak druhá strana nemá záujem komunikovať nenásilne? 28:25 – Ako byť dobrým empatickým poslucháčom? 31:30 – Ako vieme riešiť rešpektujúco konflikty medzi deťmi? 34:15 – Ako pracovať s emóciami, aby nás neprevalcovali? 39:08 – Prečo je dôležité si nastaviť vlastné hranice? Pridaj sa k nám a objav, ako nenásilná komunikácia môže zmeniť spôsob, akým vnímaš a riešiš svoje vzťahy. :-)

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Fico je americkým hrdinom: V Rusku ani vyhrážkami Kyjevu nič nedosiahol. Pomohol Trumpovi a USA https://www.startitup.sk/fico-je-americkym-hrdinom-v-rusku-ani-vyhrazkami-kyjevu-nic-nedosiahol-pomohol-trumpovi-a-usa/ Komunikácia medzi Pellegrinim a Ficom funguje úplne normálne, tvrdí prezident. Danko hovorí o zlých vzťahoch https://www.startitup.sk/komunikacia-medzi-pellegrinim-a-ficom-funguje-uplne-normalne-tvrdi-prezident-danko-hovori-o-zlych-vztahoch/ AKTUÁLNE: SNS podporí na funkciu predsedu parlamentu kandidáta Hlasu. Danko sa vzdáva nároku na post https://www.startitup.sk/aktualne-sns-podpori-na-funkciu-predsedu-parlamentu-kandidata-hlasu-danko-sa-vzdava-naroku-na-post/ Digitálne doklady: Minister Šutaj Eštok prezradil detaily. Vieme, kedy majú naplno fungovať https://www.startitup.sk/digitalne-doklady-minister-sutaj-estok-prezradil-detaily-vieme-kedy-maju-naplno-fungovat/ Adela Vincze definitívne končí na Markíze. Záujem o moderátorku prejavujú ďalšie televízie https://www.startitup.sk/adela-vincze-definitivne-konci-na-markize-zaujem-o-moderatorku-prejavuju-dalsie-televizie/ Ako ušetriť na energiách: Daj si pozor na skryté spotrebiče https://www.startitup.sk/ako-usetris-na-energiach-daj-si-pozor-na-tieto-skryte-spotrebice/ Silvestrovská lyžovačka: Tieto strediská ponúkajú najlepšie podmienky, pozor na obmedzenia (ZOZNAM) https://www.startitup.sk/silvestrovska-lyzovacka-tieto-strediska-ponukaju-najlepsie-podmienky-pozor-na-obmedzenia-zoznam/ Obdobie popálenín je za rohom. Takto správne podáš prvú pomoc a predídeš úrazom https://www.startitup.sk/obdobie-popalenin-je-za-rohom-takto-spravne-podas-prvu-pomoc-a-predides-urazom/ DIAĽNICA: Dohodlo sa na dôležitej koordinácii. Ak nezlyhá, poznáme finálny termín tunela Višňové https://www.startitup.sk/dialnica-dohodlo-sa-na-dolezitej-koordinacii-ak-nezlyha-pozname-finalny-termin-tunela-visnove/ Slovensko výrazne zaostáva v boji proti rakovine. Patrí medzi najhoršie krajiny v EÚ https://www.startitup.sk/slovensko-vyrazne-zaostava-v-boji-proti-rakovine-patri-medzi-najhorsie-krajiny-v-eu/ Nový vývoj v prípade smrti speváka z One Direction: Zatkli piatich ľudí  https://www.startitup.sk/novy-vyvoj-v-pripade-smrti-spevaka-z-one-direction-zatkli-piatich-ludi/ Prevratný vesmírny výskum: Ľudstvo zažije prvé umelo vytvorené zatmenie Slnka https://www.startitup.sk/prevratny-vesmirny-vyskum-ludstvo-zazije-prve-umelo-vytvorene-zatmenie-slnka/ Príbeh firmy FARMOVE, ktorá zmenila spôsob nakupovania: „Začínali sme s pôžičkou od starých mám“ https://www.startitup.sk/pribeh-firmy-farmove-ktora-zmenila-sposob-nakupovania-zacinali-sme-s-pozickou-od-starych-mam/

Billboardy a celkovo OOH plochy sú jednou z kontroverzných tém. Samozrejme ide o vizuálny smog a celkové preplnenie verejného priestoru týmito pútačmi. Ale v marketingovom mixe majú stále svoje pevné miesto a pre niektoré spoločnosti vedia byť kľúčové. Či sú billboardy stále dobrý komunikačný kanál, kedy začali do OOH prichádzať online firmy a ako si viete vôbec takéto plochy rezervovať nám povedal Ivan Peller, konateľ a zakladateľ Nubium. https://www.ecommercebridge.sk/Billboardy-a-ecommerce 00:00 Úvod 01:44 Čomu sa venuje spoločnosť Nubium? 03:11 Sú billboardy stále dobrý komunikačný kanál? 07:30 Má zmysel mať aj jednotky plôch? 10:40 Kedy začali do OOH prichádzať online firmy? 16:02 Môže si plochy prenajať aj malý klient? 17:46 Majú billboardy slabšie a silnejšie roky? 20:47 Ako prebieha komunikácia s klientami? 27:36 Budú v budúcnosti prevládať digitálne plochy? 32:44 Záver Ecommerce Bridge SK: https://www.ecommercebridge.sk/ Ecommerce Bridge CZ: https://www.ecommercebridge.cz/ Sledujte nás na sociálnych sieťach ⬇️ LinkedIn: SK https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-slovensko/ CZ https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-cesko/ Facebook: SK https://www.facebook.com/ecommercebridgeslovensko CZ https://www.facebook.com/EcommerceBridgeCesko Twitter: SK https://twitter.com/ecommbridgesk CZ https://twitter.com/ecommbridgecz

Iva Menclová, marketingová manažérka T-Mobile Česko, prezrádza, ako značka kombinuje lokálne hodnoty s globálnou víziou a prečo je pre Čechov dôležité byť "mezi svými." Diskutujeme o tom, ako technológie dokážu podporiť ľudskosť a budovať autentické spojenia. Čo sa ešte dozviete: Ako sa lokálne potreby zákazníkov premietajú do globálnych kampaní. Prečo testovanie kreatívnych nápadov môže niekedy brzdiť ich úspech. Čím je český prístup k životu a marketingu jedinečný. Iva Menclová, marketingová manažerka T-Mobile Česko, prozrazuje, jak značka kombinuje lokální hodnoty s globální vizí a proč je pro Čechy důležité být "mezi svými." Diskutujeme o tom, jak technologie dokáží podpořit lidskost a budovat autentická spojení. Co se ještě dozvíte: Jak se lokální potřeby zákazníků promítají do globálních kampaní. Proč testování kreativních nápadů může někdy brzdit jejich úspěch. Čím je český přístup k životu a marketingu jedinečný. OD BAZÉNU K LEPŠÍMU SVĚTU: Globální komunikace T-Mobile CZ

S právníkem a vojenským důstojníkem Otou Foltýnem se známe snad už deset roků. Vážím si ho jako vojáka i jako kamaráda. Vždycky jasně říkal, jak se věci mají, i když se to třeba nelíbilo jeho nadřízeným. Jako český vládní koordinátor pro strategickou komunikaci opět přímočaře oijmenovává jak se věci mají a to spoustu lidí rozčiluje. Říkají o něm, že je cenzor - ale nikdy jsem ho neslyšel, že by komukoli zakazoval něco říkat. Že se ale přímočaře vyjádří, a že si nebere servítky, to je pravda. Já osobně jsem rád, že ve veřejném prostoru někoho jako je on, máme. Pojďte si poslechnout náš rozhovor, který jsme natočili letos na Meltingpotu v rámci festivalu Colours od Of Ostrava a také pojďte diskutovat! Díky moc za každou podporu na herohero i tady na youtube formou odběru, diskuse anebo lajku. Jsem velmi zvědav na podobu a úroveň následné debaty pod videem!Odkazy:Rozpočet České republiky 2024 - https://www.mfcr.cz/assets/attachments/2024-03-26_Statni-rozpocet-2024-v-kostce_v02.pdfObranná strategie státu - https://mocr.army.cz/images/id_40001_50000/46088/obranna__strategie-_c_r_2023_final.pdfGreen Deal - https://eur-lex.europa.eu/legal-content/cs/TXT/?uri=CELEX%3A52019DC064000:00 Voják nemá držet hubu a krok.08:48 Co je strategická komunikace státu?11:38 Svoboda projevu a stavba komunikačních mostů a příkopů.19:44 Hodnoty státu a jeho občanů.28:46 Silné morální autority jsou vytlačovány z veřejného prostoru.39:42 Jak být platný pro svou zemi.48:04 Jsme lepší lidé, než si myslíme.53:48 Když dojdou argumenty, lže se.59:05 Vylívám bažinu kyblíkem.Support the show

V dnešnej epizóde podcastu

Kāpēc Latvijā ir lekna augsne dažādām sazvērestības teorijām? Gadījums, kad no difterijas komplikācijām mira četrgadīgs zēns, atkal pavēris slūžas sazvērestības teoriju piekritējiem, kuri savos publicētajos viedokļos sociālajos tīklos arī pauž neuzticību ārstiem. Latvijas Universitātes Komunikācijas studiju nodaļas pasniedzējs Mārtiņš Pričins un Rīgas Stradiņa universitātes Psihosomatiskās medicīnas un psihoterapijas katedras docents, ārsts psihoterapeits Artūrs Utināns sarunā ar "Latvijas Avīzes" žurnālisti Ilzi Kuzminu spriež, ka galvenie iemesli ir zemais uzticības līmenis valsts institūcijām, dažādi pārdzīvojumi, kā arī nepietiekamā izglītība un kritiskās domāšanas trūkums. Raidieraksta autors – Ivars Bušmanis no Ilzes Kuzminas interviju ierakstiem, "Latvijas Avīze".  Raidieraksts ir Eiropas Savienības finansēts. Paustie viedokļi un uzskati atspoguļo autora personīgos uzskatus un ne vienmēr sakrīt ar Eiropas Savienības vai Eiropas Izglītības un Kultūras izpildaģentūras viedokli. Ne Eiropas Savienība vai Eiropas Izglītības un Kultūras izpildaģentūra nenes atbildību par paustajiem uzskatiem. Funded by European Union. Views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarly reflect those of the European Union or the European Education and Culture Executive Agency (EACEA). Neither the European Union nor EACEA can be held responsible for them.

Príbeh jednej dôvery: Skutky apoštolov 11:24 lebo to bol dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery. K Pánovi sa pridal veľký počet ľudí. 25 Barnabáš preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla, 26 a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok ostali v tamojšej cirkvi a učili zástupy. V Antiochii po prvý raz učeníkov nazvali kresťanmi. Skutky apoštolov 15:36 Po niekoľkých dňoch povedal Pavol Barnabášovi: Vráťme sa a ponavštevujme bratov, aby sme videli, ako sa majú vo všetkých tých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo. 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, prímením Marek, 38 ale Pavol usúdil, že netreba brať so sebou toho, kto ich v Pamfýlii opustil a nešiel pracovať vedno s nimi. 39 Došlo medzi nimi k ostrému sporu, a tak sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus, 40 Pavol si zasa vybral Sílasa. Bratia ho zverili do Pánovej milosti a tak sa vydal na cestu. List Kolosanom 4:10 Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchos a Barnabášov bratanec Marek, o ktorom ste už dostali pokyny; prijmite ho, keď k vám príde. Druhý Timotejovi 4:10 Démas ma totiž opustil, lebo si zamiloval tento svet, a odišiel do Tesaloniky, Krescent do Galácie, Títus do Dalmácie. 11 Iba Lukáš je so mnou. Vezmi Marka a priveď ho so sebou, pretože mi bude užitočný v službe. Strata dôvery: Nedôvera Sklamanie Rôznosť Zrada Prevzatá nedôvera Nekompatibilita Obnovy dôvery Tolerancia Zápas o jednotu Odpustenie Vernosť Božiemu povolaniu Komunikácia Obnova vzťahu

Klusa rudenīga pastaiga gar kādu upīti vai grāvi var beigties ar pamatīgu izbīli, dzirdot skaļu plunkšķi ūdenī. Bebrs - dzīvnieku pasaules arhitekts, vienmēr aktīvs un rosīgs, ziemā ēd paša sarūpētus konservus un ir lielākais grauzējs Eiropā. Bebrs ir viena ļoti grutnīgai žurka, kas spēj nokaitināt nevienu vien mežinieku vai lauksaimnieku un vienlaikus fascinē daudzus dabas mīļotājus ar savām lieliskajām izdzīvošanas stratēģijām. Ko zinām par šo lielo "žurku", kam ir svarīga loma dabā un kāpēc cīņā ar bebru nedarbiem, svarīgi arī novērtēt šī dzīvnieka lieliskās izdzīvošanas stratēģijas? Skaidro zooloģe, Latvijas Nacionālā dabas muzeja Komunikācijas nodaļas vadītāja Inta Lange un Latvijas Valsts mežu zinātnes institūta "Silava" pētnieks, doktors Jānis Ozoliņš.   Latvijas pētnieks Madagaskarā atrod 30 centimetrus garu tūkstoškāji Šovasar starptautiskā ekspedīcijā meklēt retas dzīvnieku sugas Madagaskarā kopā ar citiem vairāku valstu dabas pētniekiem devās arī entomologs Dmitrijs Teļnovs no Latvijas, kurš tur uzgāja 30 centimetrus garu tūkstoškāji - sugu, kas pirmo un pēdējo reizi tika datēta pirms 127 gadiem. Kāpēc ekspedīcija notika Madagaskarā, kāds izskatās un kā uzvedās šis tūkstoškājis, stāsta pētnieks. „Zinātnei zudis milzu tūkstoškājis no jauna atklāts Madagaskaras džungļos” – šādu virsrakstu šovasar 14. jūlijā savā interneta vietnē publicēja starptautiskais ziņu kanāls CNN. Runa ir par zinātnieku ekspedīciju, kas pagājušajā gadā devās uz Madagaskaras salas Makiras dabas parku, lai atrastu pazudušās dzīvnieku sugas, par kurām ilgu laiku nav bijis nekādu ziņu. Starptautiskās ekspedīcijas sastāvā bija arī Londonas dabas un vēstures muzeja speciālists, Daugavpils Universitātes vadošais pētnieks un LU Bioloģijas institūta pētnieks Dmitrijs Teļnovs, kura mērķis bija atklāt zudušās airkāju vaboļu un zarkukaiņu sugas, bet tā vietā pētnieks uzgāja milzīgus teju 30 centimetrus garus tūkstoškājus. Cik patiesībā kāju ir šiem radījumiem, kā lemuri tos izmanto kā pretodu līdzekli un kāpēc tik ilgi nebija ziņu par šiem milzu tūkstoškājiem, stāsta  dabas pētnieks, bet vispirms viņš skaidro kāpēc šī ekspedīcija zudušās sugas meklēja tieši ceturtajā lielākajā pasaules salā. Pētnieks stāsta, ka novērojis vairākus eksemplārus dažādās rezervāta vietās, bet bijis pārliecināts, ka tā ir relatīvi parasta un zināma suga. Atkājums bijis patīkams pārsteigums ekspedīcijā, jo šīs sugas meklējumi nebija arī viens no ekspedīcijas mērķiem. Vēl viens pārsteigums bijis to garums. Tūkstoškājiem ir vairākas sugas, kas izaug līdz 20 cm, bet reta ir suga, kuras īpatņi ir līdz 30 cm gari. "Tūkstoškājis ir lietus mežu ir augsnes un lapu nobiru iedzīvotājs," stāsta Dmitrijs Teļnovs. "Viņš tumši rudi brūns, lai viņu būtu grūtāk saskatīt uz brūnu lapu nobiru un augsnes fona. Taustekļi un kājas ir gaiši rozā vai gaiši brūnas. Neesmu skaitījis, cik viņam ir kāju pāru. Parasti tūkstoškājim ir līdz 700 kāju pāru, bet ir arī tādi, kuriem ir 1000 kāju pāru. Domāju, ka šai sugai varētu būt ap 500 - 600 kāju pāru. Visa ķermeņa kustība ir viļņveida." Iespējams, arī šie Madagaskaras tūkstoškāji barojas līdzīgi kā tūkstoškāji mūsu platuma grādos ar kritušām lapām, iespējams, arī sēnēm. "Gandrīz visiem tūkstoškājiem, arī Latvijā un vēl izteiktāk tropos, ir ķīmiska aizsardzība, izdala diezgan stipri smirdošas vielas no ķermeņa gala dziedzeriem. Sekrēts, ko viņi izdala, bieži un arī šai sugai spēj apdedzināt ādas virskārtu. Uz ilgu laiku paliek tumši brūni plankumi uz ādas, kur bija saskare ar sekrētu. Zināms, ka Madagaskarā vairākas lemuru sugas iemācījušas izmantot šo tūkstoškāju sekrētu kā odu repelentu," turpina Dmitrijs Teļnovs. "Viņi noķer tukštoškājus un līdzīgi kā mēs lietojam dezodorantus, viņi paņem tūkstoškāji, izbrauka sev pa ķermeni un odi tajās vietās viņus nekož." Jāpiebilst, ka minētā ekspedīcija notika 2023. gada septembrī, taču tās rezultāti tika publicēti tikai šovasar un pētnieku komanda ceļojuma laikā no jauna atklāja 21 “pazudušo” sugu. Kā teic Dmitrijs Teļnovs, tad šobrīd pasaulē ir vairāk nekā 5000 augu, dzīvnieku un sēņu sugu, kas nav redzētas pēdējo 40 gadu laikā un tiek uzskatītas par pazudušām, tāpēc  svarīgi ir ne tikai glābt apdraudētās sugas, bet arī meklēt zudušās.          

Visdažādākajās neskaidrībās un nebūšanās šobrīd tiek vainotas komunikācijas problēmas. Kāpēc tā un vai vienmēr veiksmīga komunikācija palīdzēs? Krustpunktā diskutē Latvijas asociācijas sabiedrisko attiecību profesionāļiem biedrs Ivars Svilāns, rakstnieks un politikas eksperts Jurģis Liepnieks, Valsts kancelejas direktors Raivis Kronbergs, Rīgas Stradiņa universitātes Sociālo zinātņu fakultātes lektore Lāsma Šķestere. Sazināmies ar Latvijas TV raidījuma "Kas notiek Latvijā?" producente Madara Fridrihsone. Vispirms neveiksmīgā nodokļa reforma. Dienā, kad tika atcelta Finanšu ministrijas izziņotā preses konference, izrādījās, ka sociālie partneri par piedāvājumu ir pamatīgi sašutuši. Valsts prezidents sadusmojies teica, ka šis ir arī komunikācijas cilvēku slikts darbs. Tad pēc pāris dienām sekoja Satiksmes ministrijas atklāsmes par "Rail Baltica" nedienām un to, kā pārdalīt naudu, lai vispār tur kaut ko uzceltu, pēc tam arī par "airBaltic". Tajā brīdī šķita, ka nevienā citā ministrijā nav tik daudz bardaka un nesaprotamā. Bet pēc dažām dienām uzzinājām, ka arī Aizsardzības ministrijā neklājas labāk - tur spekulācijas ap nogāzušos dronu nerimst joprojām. Tik daudz jaunumu, tik daudz nezināmā un pārsteigum.. Un vārdu salikums neveiksmīga komunikācija pēdējā laikā ir locīts tik bieži kā iepriekš nekad. Vai tiešām Latvijā ir tik daudz problēmu tieši ar komunikāciju? Kāda ir situācija, ja runājam par informācijas apriti, par politiķu un amatpersonu sarunāšanos ar sabiedrību? 

Visdažādākajās neskaidrībās un nebūšanās šobrīd tiek vainotas komunikācijas problēmas. Kāpēc tā un vai vienmēr veiksmīga komunikācija palīdzēs? Krustpunktā diskutē Latvijas asociācijas sabiedrisko attiecību profesionāļiem biedrs Ivars Svilāns, rakstnieks un politikas eksperts Jurģis Liepnieks, Valsts kancelejas direktors Raivis Kronbergs, Rīgas Stradiņa universitātes Sociālo zinātņu fakultātes lektore Lāsma Šķestere. Sazināmies ar Latvijas TV raidījuma "Kas notiek Latvijā?" producente Madara Fridrihsone. Vispirms neveiksmīgā nodokļa reforma. Dienā, kad tika atcelta Finanšu ministrijas izziņotā preses konference, izrādījās, ka sociālie partneri par piedāvājumu ir pamatīgi sašutuši. Valsts prezidents sadusmojies teica, ka šis ir arī komunikācijas cilvēku slikts darbs. Tad pēc pāris dienām sekoja Satiksmes ministrijas atklāsmes par "Rail Baltica" nedienām un to, kā pārdalīt naudu, lai vispār tur kaut ko uzceltu, pēc tam arī par "airBaltic". Tajā brīdī šķita, ka nevienā citā ministrijā nav tik daudz bardaka un nesaprotamā. Bet pēc dažām dienām uzzinājām, ka arī Aizsardzības ministrijā neklājas labāk - tur spekulācijas ap nogāzušos dronu nerimst joprojām. Tik daudz jaunumu, tik daudz nezināmā un pārsteigum.. Un vārdu salikums neveiksmīga komunikācija pēdējā laikā ir locīts tik bieži kā iepriekš nekad. Vai tiešām Latvijā ir tik daudz problēmu tieši ar komunikāciju? Kāda ir situācija, ja runājam par informācijas apriti, par politiķu un amatpersonu sarunāšanos ar sabiedrību? 

Komunikācijas problēmas – tas ir pārmetums, ko pēdējā laikā ir visbiežāk saņēmuši atsevišķi ministri un visa valdība kopumā. Zem tā slēpjas dažādi nopietni jautājumi – izmaiņas nodokļos, taupības pasākumi, kas notiek ar lidsabiedrību "airBaltic"? Un kā pār spīti Latvijā arī ielaidies bez naidīgiem mērķiem, toties ar sprāgstvielu aprīkots Krievijas drons, bet plašāku informāciju iedzīvotāji par to saņēma tikai aiznākamajā dienā. Cik nopietnas ir problēmas ar valdības spēju nodot sabiedrībai svarīgas ziņas? Kā tā tiek galā ar sasāpējušajām problēmām? Krustpunktā analizē Latvijas Universitātes profesors Jānis Ikstens, Rīgas Stradiņa universitātes Politikas zinātnes katedras docētāja, politoloģe Lelde Metla-Rozentāle, Latvijas Universitātes doktorante, SKDS sociāli politisko pētījumu nodaļas vadītāja, projektu direktore Ieva Strode un sociālantropoloģe, Latvijas Universitātes asociētā profesore Aivita Putniņa.

Komunikācijas problēmas – tas ir pārmetums, ko pēdējā laikā ir visbiežāk saņēmuši atsevišķi ministri un visa valdība kopumā. Zem tā slēpjas dažādi nopietni jautājumi – izmaiņas nodokļos, taupības pasākumi, kas notiek ar lidsabiedrību "airBaltic"? Un kā pār spīti Latvijā arī ielaidies bez naidīgiem mērķiem, toties ar sprāgstvielu aprīkots Krievijas drons, bet plašāku informāciju iedzīvotāji par to saņēma tikai aiznākamajā dienā. Cik nopietnas ir problēmas ar valdības spēju nodot sabiedrībai svarīgas ziņas? Kā tā tiek galā ar sasāpējušajām problēmām? Krustpunktā analizē Latvijas Universitātes profesors Jānis Ikstens, Rīgas Stradiņa universitātes Politikas zinātnes katedras docētāja, politoloģe Lelde Metla-Rozentāle, Latvijas Universitātes doktorante, SKDS sociāli politisko pētījumu nodaļas vadītāja, projektu direktore Ieva Strode un sociālantropoloģe, Latvijas Universitātes asociētā profesore Aivita Putniņa.

Studijā Latvijas universitātes profesors Jānis Ikstens un Rīgas Stradiņa universitātes Sociālo zinātņu fakultātes Programmu grupas vadītāja Lelde Metla-Rozentāle.

Aj mladí si chcú dať poradiť! Reláciu Poradňa pre mladých prinášame z nášho éteru aj na podcasty. Zamýšľajte sa spolu s nami nad dôležitými témami, ktoré ako mladí riešime. Moderujú: Monika Gurková, Dave Mega, Gabika Horváthová. 

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠. Tlaky nielen od politikov, ale aj od vedenia televízie a hrozba orbanizácie slovenských médií. Aj takéto slová použil Michal Kovačič na záver politickej relácie Na telo koncom mája. Vedenie na jeho konanie zareagovalo zrušením poslednej plánovanej časti relácie a odstavením Michala od moderovania. Minulý týždeň dostal výpoveď a v Markíze tak po šestnástich rokoch končí. Ako situáciu vníma, aké konkrétne tlaky z vedenia zažíval on aj jeho kolegovia, či vyjednávania odborov považuje za úspešné a aké plány má ďalej? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého moderátora Na telo Michala Kovačiča. Zdroj zvukov: Instagram/Michal Kovačič, Markíza Odporúčanie: Dnes mám pre vás knižný tip. Konkrétne ide o knihu Jürgena Thorwalda Ríša chirurgov. Ide o pokračovanie Storočia chirurgov, ktoré v slovenskom preklade vyšlo už pred pár rokmi. Tentokrát sa pripravte na ešte väčšiu dávku detailov o tom, ako sa chirurgia mení z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Švajčiarsky mierový summit o Ukrajine mier nepriniesol, ani žiadne rýchle riešenia. Môže to však by začiatok cesty, na konci ktorej bude mier? Na summite sa stretla stovka svetových lídrov. Komuniké podpísalo 80 štátov vrátane Slovenska.Rusi, ktorí na summit nechceli a tak ani nedostali pozvánku, komentujú výsledky ako nulové. Ale hovoria, že zostávajú otvorení dialógu. Medzitým ale ďalej zabíjajú ľudí, demolujú a ničia Ukrajinu.Čo teda mierový summit priniesol? Kto všetko tam bol a aké sú postoje Slovenska? A čo sa medzi tým deje na Ukrajine a aký vývoj môžeme očakávať? Ako bude ďalej Ukrajine pomáhať svet? A máme dôvod obávať sa ruských jadrových vyhrážok? Braňo Závodský sa rozprával so slovenskou diplomatkou, veľvyslankyňou Európskej únie v Ukrajine Katarínou Mathernovou.

Komunikátory umělé inteligence jako je ChatGPT či Google Gemini umějí s různou mírou přesnosti zodpovědět skoro jakoukoli otázku. Pokud si je ale běžný člověk aktivně nenajde, o tom, že by narazil na umělou inteligenci, skoro neví. Na pozadí ale běží ohromná inovace a její hmatatelné projevy se do světa dostanou velice brzy.

Komunikátory umělé inteligence jako je ChatGPT či Google Gemini umějí s různou mírou přesnosti zodpovědět skoro jakoukoli otázku. Pokud si je ale běžný člověk aktivně nenajde, o tom, že by narazil na umělou inteligenci, skoro neví. Na pozadí ale běží ohromná inovace a její hmatatelné projevy se do světa dostanou velice brzy. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rozmanitosť generácií patrí k nášmu prirodzenému vývoju, rozdiely a rozdielne názory na život či výchovu, tu tak boli a ešte aj budú vždy. No predsa len sa dnešná generácia rodičov a ich detí, ktoré sú generáciou Alfa, niečím líšia. Počúvajte s nami dnešný podcast z praxe na tému digitálnych technológií v rukách našich detí. Nikdy predtým nenapredoval vývoj digitálnych technológií takým raketovým tempom, ako v posledných rokoch. A kým my, rodičia sa postupne snažíme zachytiť každú jednu novinku a nejako ju pochopiť, naše deti ju už v tej chvíli ovládajú a vedia o ďalšej, ktorá sa k nám dostane možno až o mesiac. Deti narodené po roku 2010 jednoducho s technológiami vyrastajú a sú s nimi prepojené už od útleho veku, preto nemá zmysel proti tomu bojovať a kategoricky im ich zakazovať. Veď podľa známeho socióloga Marka McCrindla, ktorý na základe svojich výskumov pomenoval a popísal generáciu Alfa, budú práve dnešné deti jedného dňa úplne najlepšie vybavené, čo sa týka informácií, technológií, ale aj bohatstva, pretože už teraz menia pravidlá svetového trhu. Digitálne budú nielen pracovať a zarábať si na živobytie, ale budú sa takto aj vzdelávať, nakupovať (čakajú ich napríklad aj obchody bez predavačov, prvé vidíme už teraz a aj autá bez šoférov). AI, teda umelá inteligencia bude úplne prirodzenou súčasťou ich životov.Komunikácia, ale aj znalosť a kontrola. To je pre dnešných rodičov kľúčovéNetreba to však vôbec vidieť negatívne, pretože vďaka tomu by mala dostať oveľa viac priestoru ich sloboda, prím vo všetkom bude mať kreativita a zároveň by im malo zostať viac času na to, aby napríklad cestovali či sa starali o svoje duševné zdravie lepšie, ako na to máme priestor dnes my. To však neznamená, že nemáme robiť vôbec nič. Našou úlohou ako rodičov je zabezpečiť to, aby sa s technológiami a virtuálnym svetom zoznamovali bezpečne a adekvátne podľa veku. Odborne sme sa tejto téme venovali v podcaste Do hĺbky s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, no dnes si o tom povieme viac zo života a praxe s dvojnásobným oteckom Matejom Stuškom, ktorý je spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a zároveň pracuje v spoločnosti O2. Digitálnym svetom tak žije ako pracovne, tak aj súkromne a každý deň vidí to pozitívne, ale aj negatívne, čo dnešná technologická doba prináša. Ako ho to ovplyvňuje vo výchove? Aj o tom sme sa rozprávali v dnešnej časti podcastu, dozviete sa:- na čo dávať pozor a ako deti viesť už od ich útleho veku- prečo je dôležité nielen nastaviť si rôzne kontrolné opatrenia, ale sa o všetkom aj rozprávať (a to nielen s deťmi)- rady z praxe, aké nástroje či aplikácie môžeme využívať, a že to vôbec nie je také zložité, ako sa toho možno na prvý pohľad bojíme- čo všetko zvážiť, keď už má vaše dieťa mobil a nástrahy i následky, s ktorými sa slovenskí rodičia pasujú a potom často hľadajú pomoc aj u mobilných operátorov- v neposlednom rade preberieme aj prieskumy, ako digitálne technológie zasiahli do života detí za posledné roky, kedy sme sa museli popasovať aj s pandémiou - vypočujte si náš dnešný rozhovor v audio podcaste Do hĺbky, ktorý moderuje Martina Smatanová.

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková.

Stephen Porges je světová vědecká celebrita a to, že si udělal čas na hausbotové povídání považuji za veliký úspěch. Je profesorem psychiatrie na Univerzitě Severní Karolíny v Chapel Hill a v současné době je také ředitelem výzkumného konsorcia Kinsey Institute Traumatic Stress Research Consortium na Indiana University Bloomington, které se zabývá studiem traumat. Je neurolog, který se ve Spojených státech věnuje traumatu a tomu, jak minulé zážitky, obzvláště ty těžké, ovlivňují naše jednání v současnosti. Jeho polyvagální teorie úžasným způsobem interpretuje propojení našeho mozku a těla, jednotlivých orgánů - a také to, jak mohou naše nezpracovaná traumata toto propojení ovlivnit. Poslechněte si pozoruhodný rozhovor o teorii, která vysvětluje některé vzorce našeho jednání a stavy, do kterých můžeme nevědomky zamykat naše úzkosti a tím komplikovat život sobě i našemu okolí. Poslechněte si náš rozhovor o tom, jak mohou být tělo a mozek propojené a jak to ovlivňuje naše životy. Odkazy: https://www.polyvagalinstitute.org/ https://www.stephenporges.com/ https://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_PorgesOdebírejte a podporujte nás na herohero.co/petrhorky‌POZOR! SLEVOVÝ KÓD! Všichni mí odběratelé z Herohero mohou použít na webu chystaného kongresuUzdravení prenatálních traumat - Počátky životaslevový kód. Díky němu se zlevní vstupenka na osobní účast o 400 Kč a vstupenka na online přenos i záznam o 600Kč.Termín kongresu je 3.-5.5.2024 a koná se online a živě v hotelu Energetic v Rožnově pod Radhoštěm.Support the Show.

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo. Stiahnite si appku na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. V týchto dňoch oslavujeme dvadsať rokov, odkedy je Slovensko členom NATO aj Európskej únie. Pritom to tak nemuselo byť, Vladimír Mečiar spravil z našej krajiny čiernu dieru Európy a dnes nás zase Robert Fico inšpirovaný Viktorom Orbánom ťahá preč. Čo nám teda za dvadsať rokov Únia dala, kde by sme boli bez nej a či si vôbec vieme predstaviť Slovensko mimo Únie? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky SME Beaty Balogovej. Zdroje zvukov: AP, PubRes Odporúčanie: A mojím dnešným odporúčaním je konferencia našich kolegov Komunikátori budúcnosti. Dňa 14. mája sa na nej dozviete praktické tipy, ako využívať médiá, influencerov, podcasty či ako si poradiť s PR kampaňami. Témami budú aj umelá inteligencia či krízová komunikácia. Viac sa dozviete na webe smekonferencie.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Umelá inteligencia zasahuje aj do oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nejde iba o to, že podvodníci môžu generovať kvalitnejšie phishingové správy či deepfake fotky a videá. Rôzne nástroje tiež môžu pomáhať pri generovaní nových, neznámych škodlivých kódov. Ako sa tieto hrozby prejavujú v praxi a s čím sa už môžu stretávať Slováci?O týchto témach prišiel do štúdia porozprávať riaditeľ národnej jednotky na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov SK-CERT Národného bezpečnostného úradu Milan Pikula. V podcaste SHARE sa s ním rozprával Ján Trangel.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ako sa na Slovensku zlepšila kvalita phishingových útokov odkedy sa rozšírili nástroje generatívnej umelej inteligencie.Ako kvalitné deepfake videá, obrázky či nahrávky sa už vyskytujú v slovenskom online priestore.Či existujú spôsoby ako deepfake odhaliť.Čo môže v praxi spôsobiť označovanie upravených alebo generovaných obrázkov sociálnymi sieťami.Akým spôsobom sa už AI využíva pri obrane pred kybernetickými útokmi?

Komunikácia je pre náš život veľmi dôležitá. Vďaka nej sa medzi sebou dorozumievame, a to niekedy úplne bez slov. K tomu nám pomáha neverbálna komunikácia. Čiže na vyjadrenie svojich pocitov použijeme napríklad len gesto alebo sa usmejeme. Verbálna komunikácia v sebe, okrem rozprávania, zahŕňa aj melódie ako napríklad smiech či tón hlasu. Komunikovať môžeme rôzne. Napríklad pomocou internetu, sociálnych sietí alebo telefónu. Niektorí ľudia však využívajú staršie metódy ako napríklad písanie listov. Viac o komunikácii sa dozvieš v našom podcaste. Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky. Kľúčové slová: communication, Schooltag, angličtina, maturita

Latvijas Dabas muzejs par gada dzīvnieku izvēlējies tik ierastu, bieži sastopamu dzīvnieku kā stirna. Kā pamatojums izvēlei ir cilvēku mazās zināšanas par šķietami parastiem Latvijas dzīvniekiem. Iepazīstam tuvāk stirnas! Stāsta Latvijas Nacionālais dabas muzeja Komunikācijas nodaļas vadītāja, zooloģe Inta Lange. Stirna ir mazākais un visbiežāk sastopamais briežu dzimtas dzīvnieks Latvijā. Iespējams, daudz būsim manījuši dabā stirnu atstātās pēdas, skatījuši šos dzīvniekus grāmatu lappusēs un dokumentālās filmās, bet stirna tāpat saglabājusi zināmu noslēpumainības plīvuru, un šim graciozajam dzīvniekam tas itin labi piestāv. Stirnas ir arī prasmīgas izdzīvotājas, kļūstot par ļoti ierastu dzīvnieku mūsu dabas ainavā. Latvijas Nacionālais dabas muzejs gada dzīvnieku izvēlas jau 25 gadus. Tradīciju izvirzīt gada simbolu muzejs aizsāka 2000. gadā ar mērķi populārzinātniskā veidā stāstīt sabiedrībai par Latvijā aizsargājamiem dzīvniekiem. Laika gaitā gada dzīvnieka gods piešķirts arī bieži sastopamām dzīvnieku, visbiežāk zīdītāju, sugām, jo ikdienas darbs muzeja speciālistiem pierādījis, ka arī par tām ir interese un trūkst zināšanu. Tieši ar tādu apsvērumu par 2024. gada dzīvnieku Dabas muzejs izvēlējies mazāko un biežāk sastopamo briežu dzimtas pārstāvi Latvijā – stirnu Capreolus capreolus. Gada kukainis - lielacu kamene Šogad gada kukaiņa gods pienākas bišu dzimtas pārstāvei lielacu kamenei, kura ir īpaši aizsargājamo sugu sarakstā, kā arī Latvijas Sarkanajā grāmatā iekļauta kameņu suga. Kā nosaukums vēstī, šai kamenei vai, pareizāk sakot, kameņu tēviņiem ir lielas acis, bet cik viegli vai grūti to var atšķirt no citām kameņu sugām, kur dzīvo šīs lielacu kamenes, stāsta Latvijas Entomoloģijas biedrības pārstāvji Jānis Gailis un Madara Merle, kuri, arī pastāsta par sirmām kamenēm. Latvijā mīt ap 30 kameņu sugām un lielacu kamene ir viena retākajām, ne tikai pie mums, bet  diezgan plašā areālā no Centrāleiropas līdz Āzijas videnei. Rets kukainis un maz ziņu par to, tā teic Pasaules dabas fonda un Latvijas entomoloģijas biedrības pārstāve Madara Merle un Latvijas Biozinātņu un tehnoloģiju universitātes asociētais profesors un Latvijas entomoloģijas biedrības valdes loceklis Jānis Gailis. Interesants ir šī gada kukaiņa zinātniskais nosaukums - Bombus confusus, burtiski tulkojot no latīņu valodas, tas nozīmē apmulsusī, apjukusī jeb izbrīnītā bumba. Par šo izbrīnu liecina minētās milzīgās tēviņu acis. Lai arī reta suga un neskolotam dabas vērotājam ir visai niecīga iespēja to  pamanīt pļavā, tomēr tas neliedz cerēt uz laimīgu gadījumu un kaut vai stāstā iepazīt šo kameni un citas tās attālākās radinieces. Jānis Gailis un Madara Merle turpina par  šo kameņu mājvietu, ko tās veido uz zemes.  

Diagnoze - hroniski online. Tā apzīmē tos, kuri tiešsaistē pavada tik daudz laika, ka tas sagroza viņu realitātes uztveri. Tas ir interneta termins, lai gan vēl nav reāla saslimšana, tas visai trāpīgi raksturo sekas, ko atstāj sociālie tīkli uz mūsu saskarsmi ar pasauli. Nav noslēpums, ka sociālie tīkli šķeļ un radikalizē. Algoritms notur tavu uzmanību, tev rādot ne tikai tādu saturu, kas tev patiks, bet arī to, kas tevi aizvainos un sadusmos. Sarunā piedalās: - Satura veidotāja Sindija Lozgačova; - Komunikāciju eksperte, politzinātniece Linda Curika. Mediju atbalsta fonda ieguldījums no Latvijas valsts budžeta līdzekļiem. Par raidījuma saturu atbild TV4.

Nav tādas publiskā sektora profesijas, kuras pārstāvji necieš no klientiem nākošas emocionālās  un arī fiziskās vardarbības. Izpētot gana daudz statistikas rādītāju pirmajā vietā pārliecinoši ir tiesībsargājošo struktūru darbinieki, kas tiek aizskarti verbāli un fiziski. Bet tā kā pati profesija paredz, ka tajā strādājošajiem ar to ir jāsaskaras, tad policistus strīpojam ārā un te rodas būs jauns līderis - veselības nozarē strādājošie. Gan ASV, gan Eiropā pacienti un to tuvinieki nereti brūk ar dūrēm un lamām virsū ārstiem, medmāsām un sanitāriem. Diemžēl situācija tikai pasliktinās arī Latvijā. Vai tai var atrast kādu risinājumu, raidījumā Kā labāk dzīvot vērtē speciālisti. Raidījuma viesi: ārsts nefrologs Kārlis Rācenis, Neatliekamās medicīniskās palīdzības dienesta direktore Liene Cipule, profesors psihiatrs Māris Taube. Sazināmies ar Rīgas Austrumu klīniskās universitātes slimnīcas valdes loceklis, asociētais profesors, ķirurgs Haralds Plaudis. "Praktiski ikviens medicīnas darbinieks ir saskāries ar emocionālu vai fizisku vardarbību, domāju, ka tas lielākais "piķis" manā karjerā šajā aspektā bija Covid pandēmijas laiks," vērtē Kārlis Rācenis. Viņš atzīst, ka nepublisko ziņas, ko saņēmis, bet ja būt publicējis simtiem ziņas ar draudiem, tas ir satraucošs rādītājs. Arī fiziski piedzīvojis Covid laikā uzbrukumu auto stāvvietā pirms došanās uz darbu. Pēc stundu garām pārrunām ar uzbrucējiem izdevies doties uz darbu, bet Rācenis atzīst, ka pārdomas bijušas vēl ilgi un no tā arī cieš pacienti, jo šāds konflikts ietekmē dziļi emocionāli, ir grūti pārslēgties uz pragmatiskām lietām. "Situācijas ir tik biežas, ka man tas vairs nav pārsteigums. Negribu teikt, ka viss kārtībā mediķu pusē. Protams, ir daudz jāmācās un mēs arī mācāmies, arī empātiju var mācīties. Komunikācijas spējas ir jāmācās," atzīst Kārlis Rācenis. "Skaidrs, ka ārsts, medicīnas māsa un ārsta palīdz saprot, ka mūsu darbs ir palīdzēt slimam cilvēkam, kurš jau ir tādā diez gan trauslā stāvoklī. Viņa psiholoģiskais stāvoklis ir trausls. Vienam trauksme var būt lielāka, citam - mazāka. Tomēr ir kaut kādas robežas jānovelk." Rācenis vērtē, ka par šo problēmu ir ne tikai jārunā, bet jābūt arī likumiskām izmaiņām, lai zinātu, kā rīkoties un kāda ir aizsardzība pieejama. Arī Liene Cipule atzīst, ka ir gandarīta, ka par problēmu sāk runāt, jo uzbrukumi mediķiem notiek. "Tas apdraudējums, ko jūt dienesta darbinieki, nevar teikt, ka tā ir normālība, bet tā ir jau darba daļa. Faktiski katru dežūru ir vismaz trīs mediķi, kas saskaras ar vardarbību," komentē Liene Cipule. "Mums tā ir darba daļa. Risinājumiem ir jābūt plašiem, sākot no atbildības palielināšanas par šādu rīcību, jo tā apdraud nākamos pacientus, kam jāsaņem palīdzība," turpina LIene Cipule. "Tas ir pacientu drošības jautājums, gan mediķu izvēli strādāt šo darbu, kas jau tā ir diezgan izaicinošs - ziemā, naktī uz ceļa mežā strādāt. Ja esi arī ļoti apdraudēts, vari arī vienkārši pieņemt lēmumu doties prom. Neviena nauda, neviens algas pielikums nevar šo sajūtu mazināt." Grūstīšanās, verbāli aizskārumi ir ikdiena.

Dnes nepriatelia s premiérskym infobanom, či inak čiernou listinou nežiadaných. Predtým hyeny, idioti, slizké hady či špinavé protislovenské prostitútky. Komunikácia tretieho ústavného činiteľa smerom k novinárom. Aj v nej zaznamenal Robert Fico v ústavných funkciách vývoj. Pred ním aj iní – či už „homo vulgaris“ Igor Matovič; premiér reforiem odpísaný Gorilou - Mikuláš Dzurinda; alebo trojnásobný predseda vlády s nárokovaným titulom otec zakladateľ – Vladimír Mečiar. On neváhal na novinárov dokonca vytasiť päste! A tento takmer už tridsaťročný príbeh odovzdávania premiérskej - a neraz aj komunikačnej - štafety z bezprostrednej blízkosti sledoval a neraz na vlastnej koži zažíval náš kolega Braňo Dobšinský. Ako sa novinárčilo za Mečiara? A v čom je iný prístup Roberta Fica? Nie je to vlastne celé o tom, že politici by najradšej mali z médií a novinárov len akési rezonátory ich krokov? A kontrolná funkcia médií, ktorú im prisudzuje demokratické rozloženie úloh, ich zaujíma len do momentu, keď opustia opozičné lavice a uchopia moc? „Každá moc si postupne začne myslieť, že má patent na pravdu, že tu budú na večné časy...Ja sa na tom nesmierne bavím“, rozpráva Dobšinský. „Počkajme si dva tri roky a ich vlastní ich budú konfrontovať so sľubmi“, dodáva. Rozprávanie plné anekdotických príbehov s piatPodcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes nepriatelia s premiérskym infobanom, či inak čiernou listinou nežiadaných. Predtým hyeny, idioti, slizké hady či špinavé protislovenské prostitútky. Komunikácia tretieho ústavného činiteľa smerom k novinárom. Aj v nej zaznamenal Robert Fico v ústavných funkciách vývoj. Pred ním aj iní – či už „homo vulgaris“ Igor Matovič; premiér reforiem odpísaný Gorilou - Mikuláš Dzurinda; alebo trojnásobný predseda vlády s nárokovaným titulom otec zakladateľ – Vladimír Mečiar. On neváhal na novinárov dokonca vytasiť päste! A tento takmer už tridsaťročný príbeh odovzdávania premiérskej - a neraz aj komunikačnej - štafety z bezprostrednej blízkosti sledoval a neraz na vlastnej koži zažíval náš kolega Braňo Dobšinský. Ako sa novinárčilo za Mečiara? A v čom je iný prístup Roberta Fica? Nie je to vlastne celé o tom, že politici by najradšej mali z médií a novinárov len akési rezonátory ich krokov? A kontrolná funkcia médií, ktorú im prisudzuje demokratické rozloženie úloh, ich zaujíma len do momentu, keď opustia opozičné lavice a uchopia moc? „Každá moc si postupne začne myslieť, že má patent na pravdu, že tu budú na večné časy...Ja sa na tom nesmierne bavím“, rozpráva Dobšinský. „Počkajme si dva tri roky a ich vlastní ich budú konfrontovať so sľubmi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Šogad pirmajos trijos ceturkšņos jaundzimušo skaits Latvijā ir par gandrīz 14% mazāks nekā tikpat ilgā laika posmā pagājušajā gadā un ikvienā šā gada mēnesī ir piedzimis mazāk bērnu nekā attiecīgajā mēnesī pēdējo simts gadu laikā. Dzimstības kritums jau tika gaidīts 90. gadu dēļ, kad arī bija "demogrāfiskā bedre", tomēr, vai šis kritums varēja būt mazākas un ko var darīt, lai situāciju mainītu? Pašreizējās valdības deklarācijā demogrāfijas problēmu risināšana nav īpaši izvērsta. Vai mums ir plāns un politiskā griba kaut ko mainīt? Krustpunktā analizē Finanšu ministrijas parlamentārā sekretāre Karina Ploka, Saeimas deputāts Jānis Grasbergs (Nacionālā apvienība), Latvijas Universitātes Sociālo zinātņu fakultātes Komunikācijas zinātnes doktora grāda kandidāte Elza Lāma un Latvijas Darba devēju konfederācijas finanšu un nodokļu eksperts Jānis Hermanis.  

“Pred rokom o tomto čase museli Charkovčania ostávať doma už po štvrtej podvečer, niekedy pri sviečkach, a nie iba pre výpadky elektrickej energie. Dnes už nemusia.” Týmito slovami sa začína séria reportáží z Ukrajiny, kde odcestoval náš spolupracovník Braňo Ondrášik spolu s fotografom Michalom Burzom. Vrátili sa do miest, ktoré navštívili na začiatku ruskej invázie a dostali sa aj front, len pár kilometrov od ruskej armády. Ako sa Ukrajina zmietaná vojnou za 21 mesiacov okupácie zmenila? Majú ešte to svoje povestné odhodlanie? A kedy sa podľa nich všetko toto skončí? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta Braňa Ondrášika. Odporúčanie: Ak vás zaujíma PR a aktuálne trendy v marketingu, nemal by vám ujsť event Komunikátori budúcnosti. Pripravujú ho naše kolegyne zo SME konferencie a okrem umelej inteligencie v PR, krízovej komunikácie firiem, výhodách a nevýhodách inhouse PR tímu a spolupráce s agentúrou sa môžete dozvedieť viac aj o PR v podcastoch. V panelovej diskusii budem vystupovať aj ja a budem hovoriť o skúsenostiach s inzerciou z pohľadu podcastov SME. A na evente bude aj moja kolegyňa Eva Frantová rozprávať o tom, aký je pohľad novinára na PR. Podujatie Komunikátori budúcnosti sa uskutoční 29. novembra, lístky naň si môžete kúpiť na stránke smekonferencie.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Strana SNS získala vo voľbách 5,62 percenta všetkých hlasov. V parlamente bude mať 10 mandátov. Okrem Andreja Danka však ostatní poslanci pochádzajú z iných strán. Ako k tomu došlo, o ako stabilné zoskupenie pôjde a čo od nich môžeme čakať diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s politológom a šéfom katedry Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.Veronika Hincová Frankovská rozoberala výrok Tomáša Tarabu z relácie O 5 minút dvanásť podľa ktorého odišiel z ĽSNS po tom ako sa dozvedel, že si Milan Mazurek zavolal do vysielania vydavateľa Mein Kampf. Rovnako poukázala na dezinformácie, ktoré v poslednej dobe šírili Rudolf Huliak a Martina Šimkovičová. Podľa Erika Láštica je podoba zastúpenia SNS v parlamente dôsledok väčšieho vplyvu voličov, ktorý majú nad poradím na kandidátkach a potom špecificky v prípade SNS vidí „príklad toho ako digitálni kandidáti a kandidátky môžu byť úspešní“. Ukazuje sa totiž úspech kandidátov, ktorí majú „obrovský výtlak v digitálnom prostredí a hlavne na sociálnych médiách“.

Viņam vajag sajūtu, ka "noceļ jumtu", jo citādi - kas tā par dzīvi. Man tāpat. Tāpēc saruna par to, kas viņam noceļ jumtu un varētu to nocelt vai vismaz sakustināt vēl kādam.Aigars Nords ir Rimi Rīgas maratona un Pasaules čempionāta skriešanā organizatoru komandas vadītājs, festivāla Riga Wine & Champagne dibinātājs, grāmatas “Vīns un Nords” autors. Komunikāciju un sponsorēšanas aģentūru “Nords Event Communications” un “Nords Porter Communications” līdzīpašnieks.Pateicoties viņa aizrautībai un meistarībai, Rīgas maratonam uz pasaules skatuves ir zelta līmeņa statuss, kā arī - šogad Rīgā notiks Pasaules čempionāts skriešanā, kas kādreiz bija pieejams tikai elites sportistiem. Tas nozīmē, ka tajā var piedalīties ikviens un skriet jūdzi, 5 kilometrus vai pusmaratonu, ko Rīgā skries pasaules mēroga labākie skrējēji. Ātrumam nav nozīmes, noceltajam vai sakustinātajam jumtam - gan.Mani fascinē Aigara spēja baudīt dzīvi, būt radošam, uzjautrināties un vienlaikus strādāt ar augsta līmeņa rezultātiem. Viņš mums iedeva līdz šim lielāko grāmatu sarakstu iedvesmai, priekam un profesionalitātei. To atradīsi sarunas lapā.It kā jau vajadzētu brīdināt: "Pieturi jumtu, ka nenoceļ," bet tas būtu nevietā. Tāpēc aicinu: "Liec mierā to jumtu, lai tak ceļas!"Aigara iedotais interesanto un vērtīgo grāmatu saraksts ir sarunas lapā šeit.SARUNAS PIETURPUNKTI:03:05 No tirliņa, kas atbrīvots no fizkultūras stundām, par ikdienas skrējēju10:23 Kā skriešanu savienot ar vīna baudīšanu. “Vīna maratons” Bordeaux, Francijā14:16 Kuri ir Aigara Norda mīļākie vīna reģioni16:53 Nākotnes prognozes saistībā ar vīnu un citiem alkoholiskiem dzērieniem22:16 “Noceltā jumta sajūta” – kāpēc tā ir nepieciešama un kā to nomedīt26:23 Kā izdzīvot krīzes laikus un izlaipot, lai neiekristu bedrēs33:01 Teicieni un māņticības piemēri, kas latviešiem nepalīdz baudīt dzīvi un sasniegt mērķus36:46 Ar ko specifiska ir skriešanas maratonu organizēšana41:00 Kā un kur Aigars “saslima” ar garo gabalu skriešanu43:54 “Tev būs zagt” – jeb kur smelties svaigas idejas47:04 Amizantie stāstiņi no pilsētas skrējēja ikdienas51:33 “Latvieši ir aizrautīgi” – kā Latvijā ienāca skriešanas kultūra53:53 Kā būtu pareizi sākt vai atsākt skriet pēc ilgākas pauzes58:16 Tips&tricks, lai skriešana sagādā vēl lielāku baudu1:03:05 Skriešanas maratonu organizēšanas aizkulises; kā Latvija ieguva Zelta līmeņa statusu1:09:54 Kādas distances varēs noskriet Pasaules čempionātā skriešanā, kas šogad tiks rīkots Rīgā1:14:20 “Uzlikt Rīgu uz pasaules skriešanas kartes” – kā Aigaram Nordam un komandai izdevās iegūt tiesības uz Pasaules čempionāta skriešanā rīkošanu Latvijā1:25:28 Kā tapa grāmata “Vīns un Nords”1:28:34 Kāpēc par vīnu vai ēdienu nedrīkst teikt “garšīgs”1:33:31 Kā cilvēki, balstoties uz saviem aizspriedumiem, paši sev nozog jaunas pieredzes1:37:17 Kur stāstnieks smeļas iedvesmu un idejas saviem stāstiem; literatūras saraksts1:54:33 Jautrs atgadījums no “ideju zagšanas tūres” Berlīnē2:00:03 Kā pieteikties dalībai Pasaules čempionātā skriešanā

  Vai pagājušajā nedēļā ziedojāt savu balsi "Balsu talkā"? Nē? Un nav skaidrs, par ko vispār ir runa? Dziesmu un deju svētku nedēļā sociālās iniciatīvas "Balsu talka" organizatori aicināja Latvijas iedzīvotājus un jo īpaši svētku dalībniekus ziedot savu balsi jeb ierunāt piecus teikumus vietnē balsutalka.lv, un tā sniegt savu ieguldījumu, lai mākslīgais intelekts ātrāk iemācītos "saprast" un komunicēt latviešu valodā. Šī gada laikā mērķis ir savākt 1000 stundas. Kā veicies svētku laikā un kāda ir iespēja iesaistīties turpmāk, raidījumā Kā labāk dzīvot skaidro Latvijas Atvērto tehnoloģiju asociācijas vadītājs, digitālās vides piekļūstamības eksperts Pēteris Jurčenko, IT speciālists, programmatūras tulkošanas entuziasts Raivis Dejus, LU Matemātikas un informācijas institūta Mākslīgā intelekta laboratorijas vadošā pētniece Ilze Auziņa un UNESCO Latvijas Nacionālās komisijas Komunikācijas un informācijas sektora vadītāja Beāte Lielmane. "Lielākā daļa latviešu valodas runas datu, kas šobrīd pieejami, ko izmanto zinātniskās institūcijas un valodu tehnoloģiju uzņēmumi, nav brīvi pieejami, tas kavē plašākus pētījumus un inovācijas. Lai iegūtu pēc iespējas vairāk un daudzveidīgākus runas datus, nolēmām organizēt "Balsu talku"," skaidro Ilze Auziņa. Mājas lapā var redzēt, ka ir ierunātas 127 stundas no 200 nepieciešamajām, pārbaudītas ir 62 no tām. "Šobrīd norādītās nepieciešamās 200 stundas ir nākamais mērķis, bet jo vairāk, jo labāk. Vēlamies savākt 1000 stundas, ja tas būs izdarīts, situācija būs tāda, kā lielajām valodām – angļu vai vācu valoda," atzīst Raivis Dejus. Teksts, ko ierunāt, pašam nav jāmeklē un jādomā, mājaslapā iedos teikumu, kas jāielasa normālā balsī, kā runā. Vēlams pārbaudīt to pēc ieraksta pārbaudīt, vai nav kļūdas vai neskan kaut kas fonā, vai nav bijusi pārteikšanās. Šādā gadījumā vajadzētu ierakstīt vēlreiz.  Visi ierakstītie teksti krājās datu bāzē un to publicē visiem publiski pieejamu, lai varētu izmantot pētnieki, gan tehnoloģiju uzņēmumi, kas grib attīstīt ar balsi darbināmus rīkus. Arī lielie pasaules uzņēmumi izmanto saviem rīkiem šos datus, lai dažādi rīki saprastu latviešu valodu un varētu tajā sazināties. "Lai savāktu 1000 stundas, vajadzētu 10000 cilvēku, kas katrs ierunā 100 tekstiņus," norāda Raivis Dejus. "Šobrīd ir ap 2500 cilvēku, kas ir ierunājuši. Tas jau ir daudz, vairāk nekā igauņiem un lietuviešiem." "Ja piecus teikumus ierunā, iekrīti azartā. Gribas vēl, paskatīšos, kas ir nākamajā teikumā, nākamajā lapā, kā spēle var būt. Ja atjaunos iespēju pārbaudīt, var klausīties un un mēģināt saklausīt kādu pazīstamu cilvēku. Arī teikumi dažādi un interesanti," uzskata Ilze Auziņa. Runājot par drošības aspektiem, Pēteris Jurčenko norāda, ka vajadzētu satraukties nevis par to, ka es savu balsi nevienam nedodu, bet ka es neuzticos tikai balsij. "Ja tev zvana un drauga balsi saka - ziedo, dod man naudu, vajag mēģināt autentificēt un pārliecināties, ka viņš tiešām ir viņš," norāda Pēteris Jurčenko. "Otrs - par baidīšanos. Tas balss daudzums, kas nepieciešams, lai uzģenerētu cita cilvēka balsi, nav vajadzīgs liels. To var iegūt dažādos veidos, pat ja viņš nav ierunājis balsu talkā. Sociālie tīkli, piezvanīt, parunāties pa telefonu. Ir pilns ar dažādiem veidiem, kur daudz vienkāršāk var tikt pie balss materiāla konkrētam cilvēkam, nekā mēģināt izvilināt un atrast starp "Balsu talkas" dalībniekiem. Par drošību ir jāuztraucas, bet to var apiet citā veidā, daudz efektīvāk, nekā ja baidāties nodot savu balsi."

Valsts iestāžu komunikācija ar medijiem un sabiedrību: vai valsts iestādes pietiekami skaidro dažādus pieņemtos un iecerētos lēmumus sabiedrībai, vai ieklausās arī tās viedoklī? Krustpunktā diskutē Latvijas sabiedrisko attiecību profesionāļu asociācijas biedrs, komunikācijas eksperts Ivars Svilāns, Valsts kancelejas Stratēģiskās komunikācijas koordinācijas departamenta direktors Rihards Bambals un portāla "Delfi" galvenais redaktors Filips Lastovskis. To, cik svarīga ir komunikācija ar sabiedrību notikumos, kuros iesaistīts liels ļaužu skaits, pierāda arī Dziesmu svētki. Daudz neskaidrību dalībniekiem par to, ko drīkst ienest pasākuma teritorijā, un diemžēl šis nevajadzīgais troksnis ap kotlešu maizēm un ūdens pudelēm dažbrīd aizēno svētkus, kuriem tūkstošiem cilvēku gatavojas piecu gadu garumā.  Krustpunktā runājam par valsts saziņu ar sabiedrību. Kā un vai pietiekami valsts pārvalde skaidro dažādus pieņemtos un iecerētos lēmumus, vai ieklausās sabiedrības viedoklī un kā tiek plānota komunikācija iespējamās krīzes situācijās, ņemot vērā karu Ukrainā un viltus ziņu laikmetu.  

Už od nedele je horúcou témou týchto jarných dní – a to aj vpred hokejovo-šampionátovom čase –striedanie rovno celého vládneho kabinetu. Po tom, ako prezidentka a premiér Heger nenašli prienik svojich predstáv o budúcom personálnom usporiadaní, Zuzana Čaputová otvorila cestu pre úradnícku vládu, ktorej by šéfoval súčasný viceguvernér Ľudovít Ódor.   „Nie úradnícka, ale prezidentika“ – aj taká kritika zaznieva.   Ak vláda úradníkov bude pre Slovensko prvou skúsenosťou, nemusí ísť o skúsenosť celkom neznámu. Náš geopriestor vymedzený hranicami Európy prináša bohaté skúsenosti. Len medzi rokmi 1989 a 2015 sa tu podľa českého politológa Karlovej Univerzity Miloša Brunclíka sformovalo 53 úradníckych kabinetov.   Je autorom viecerých prác na tému úradníckych kabinetov, napríklad Úřednícké vlády v evropských zemích: funkční, či nefunkčí koncept?   Čo si vieme odniesť z analýzy toho, ako vznikali, ich legitimity, či vzťahu k politickým stranám pre ten náš slovenský úradnícko-kabinetný príbeh?   „Úradnícke vlády sa vyskytujú vo väčšej miere v postkomunistickej Európe, kde je nesporne vyššia miera korupcie“, tvrdí Miloš Brunclík pre podcast Ráno Nahlas. Z jeho analýzy vyplýva, že 45 zo 53 úradníckých vlád bolo práve v postkomunistickom geopriestore.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už od nedele je horúcou témou týchto jarných dní – a to aj vpred hokejovo-šampionátovom čase –striedanie rovno celého vládneho kabinetu. Po tom, ako prezidentka a premiér Heger nenašli prienik svojich predstáv o budúcom personálnom usporiadaní, Zuzana Čaputová otvorila cestu pre úradnícku vládu, ktorej by šéfoval súčasný viceguvernér Ľudovít Ódor.   „Nie úradnícka, ale prezidentika“ – aj taká kritika zaznieva.   Ak vláda úradníkov bude pre Slovensko prvou skúsenosťou, nemusí ísť o skúsenosť celkom neznámu. Náš geopriestor vymedzený hranicami Európy prináša bohaté skúsenosti. Len medzi rokmi 1989 a 2015 sa tu podľa českého politológa Karlovej Univerzity Miloša Brunclíka sformovalo 53 úradníckych kabinetov.   Je autorom viecerých prác na tému úradníckych kabinetov, napríklad Úřednícké vlády v evropských zemích: funkční, či nefunkčí koncept?   Čo si vieme odniesť z analýzy toho, ako vznikali, ich legitimity, či vzťahu k politickým stranám pre ten náš slovenský úradnícko-kabinetný príbeh?   „Úradnícke vlády sa vyskytujú vo väčšej miere v postkomunistickej Európe, kde je nesporne vyššia miera korupcie“, tvrdí Miloš Brunclík pre podcast Ráno Nahlas. Z jeho analýzy vyplýva, že 45 zo 53 úradníckých vlád bolo práve v postkomunistickom geopriestore.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Osýpky, mumps a ružienka. Na Slovensku opäť strácame kolektívnu imunitu. Celoslovenská zaočkovanosť pri základnom očkovaniu u detí klesla pod 95 %. Osýpky sú pritom veľmi vážna vec, rýchlo sa šíria a ohrozí najmä nezaočkované deti. Čo teda strata kolektívnej imunity môže spôsobiť? Prečo rodičia nechcú očkovať svoje deti? A čo sa stane, ak sa osýpky dostanú do nezaočkovanej komunity? Aké s tým už máme skúsenosti? A čo vakcíny proti Covidu či chrípke? Nechcú sa ľudia očkovať práve pre nedávnu pandémiu? Braňo Závodský sa rozprával s epidemiologičkou, predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti profesorkou Zuzanou Krištúfkovou a Vladimírom Leksom, biochemikom a imunológom SAV.

Matúš Vallo je primátorom Bratislavy už druhé volebné obdobie. Mne sa na ňom páči jeho profesionalita – či už v kampani, alebo v manažovaní mesta. Nielen jasná vízia, ale aj reálne odrobené veci a zmysel pre detail… V podcaste sme sa rozprávali veľa o jeho práci a o tom, ako správne prijímať ľudí. Vallo sa považuje za politika a tiež aj za mikromanažéra. Berie to ako výhodu, pretože mestu to už niekoľkokrát pomohlo. V čase kandidatúry za primátora mal jasne definované, aké budú jeho prvé kroky, keď ho zvolia, a aké zmeny musí urobiť. Ako správne robiť zmeny? Toto je téma, ktorej sme sa v podcaste venovali hlbšie. Matúš Vallo vie pracovať s feedbackom a je zástancom toho, že jeho pracovníci mu majú veci hovoriť narovinu. Vidí jednoznačný rozdiel medzi komunikáciou a PR a uvedomuje si, že niektorí ľudia to úplne nechápu. Vallo vie, aká je vízia Bratislavy a aj to, čo všetko pre ňu ešte chce urobiť. V závere sme sa bavili o tom, či by bol Bročka lepší primátor Bratislavy a kedy začne Trnava dobiehať Bratislavu. Samotný záver podcastu sme už tradične zakončili otázkami, ktoré sa venujú odporúčaniam a tiež aj zmyslu života. Užívajte. --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly(spotify): 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:10:01 – Ako hírovať ľudí? 00:14:38 – Je Vallo politikom? 00:20:32 – Mikromanažment 00:24:53 – Uskutočňovač vs. vymýšľač nápadov 00:29:30 – Prvé kroky Valla 00:37:44 – Rozhodnutie stať sa primátorom 00:42:39 – Ako robiť zmeny? 00:45:17 – Komunikácia vs. PR 00:51:31 – Feedback a ako s ním pracovať 00:56:28 – Predvolebná diskusia 00:59:17 – Útoky v politike 01:03:09 – Vízia Bratislavy 01:05:05 – Trnava vs. Bratislava 01:06:27 – Čo odporúča Vallo? 01:08:57 – Prečo to Vallo všetko robí? --------------------------------------------------------------------------- Pre tých, ktorí nezachytili, vytvoril som v rámci svojich konzultácií aj komunitu. Je tam okolo 25 zakladateľov rôznych firiem, ktorí si zdieľajú know-how a svoje kontakty. Stretávame sa raz mesačne osobne a máme aj spoločnú appku. Pokiaľ chcete, aby bola vaša firma ešte lepšia, registrujte sa na: https://bezcyklenia.sk/komunita/. --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

Dzimtē balstīti stereotipi var ierobežot cilvēka iespējas īstenot savu potenciālu gan profesionālajā vidē, gan privātās dzīves sfērā. Uz sarunu aicināju Dr. sc. comm. Maritu Zitmani - asociēto profesori un Latvijas Universitātes Komunikācijas studiju nodaļas vadītāju. Marita ir dzimtes, dzimtes atveidojuma medijos, reklāmas un patēriņa kultūras pētniece. Viņa stāstīja, ka kolektīvos, kuros tiek ievērota dzimumu līdztiesība, var novērot inovāciju un radošas domāšanas pieaugumu, kas ir svarīga sastāvdaļa panākumu gūšanā. Dažādas cilvēku pieredzes rada iespēju radošākiem risinājumiem. Dažādi darbinieki var radīt atšķirīgus produktus, kas noder plašākam cilvēku lokam. Elastība un līdztiesība kolektīva vidē, kur cilvēki var būt atvērti, palielina darbinieku apmierinātību un iesaisti. Arī darbinieku stresa līmenis samazinās, ja darba kolektīvā īsteno iniciatīvas, kas veicina iespējas savienot darba un ģimenes dzīvi.Vairāk informācijas sarunas lapā.SARUNAS PIETURPUNKTI:6:33 Kādos nolūkos cilvēki izmanto strereotipus. Un kā identificēt, ka esam iekrituši dzimtes stereotipu slazdā20:05 Latvijas situācija pārējo valstu vidū dzimumu līdztiesības jomā26:51 Kad dzimtes aizspriedumu dēļ cieš vīrieši34:16 Izredzes atbrīvoties no aizspriedumiem, ja tie cilvēkā ielikti jau kopš zīdaiņa vecuma40:53 “Vīrietis bagāts, sieviete skaista”47:40 Kā mēs katrs varam praktiski ietekmēt dzimuma vienlīdzības situāciju pozitīvā virzienā55:42 “Ko tu raudi kā skuķis” – pirmā frāze, kas puišiem iemāca seksismu1:08:05 Ko atklāj klimata pētījuma rezulāti saistībā ar sieviešu profesijām1:14:09 Grāvis, uz kuru stūrē valsts pārvalde, ja neizmainīs savu politiku dzimumu līdztiesības jautājumā1:20:44 Idejas, kas var palīdzēt cilvēkam atteikties no ierobežojošā rāmja, kurā citi cenšas viņu ielikt 

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.   „Nikdy nezabudnem, keď mi 19. februára (pondelok pred stredajšou vraždou) Jano ukázal prvý draft reportáže o Talianoch na východnom Slovensku“, spomína šéfredaktor na dni a hodiny bezprostredne pred vraždou. Šlo o reportáž, v ktorej Ján Kuciak vystopoval linky vzťahov organizovaného zločinu Talianov až k úradu vlády, ktorého pánom bol vtedy Robert Fico. „Stál vedľa mňa a pozeral sa, ako budem reagovať.   Zvyčajne mi svoje texty posielal mailom, teraz však chcel vidieť moju reakciu“, rozpráva Peter Bárdy. „Začal som čítať a hovorím si: Toto snáď ani nie je pravda. Toto je výborný text“. „Usmial som sa naňho a hovorím, že toto písal Mario Puzo“. Narážka smerovala na autora presláveného Krstného otca, románu z prostredia sicílsko-americkej mafie, ktorý preslávil rovnomenný film. „Jano si spokojne sadol, mal podľa mňa pocit zadosťučinenia z dobrej roboty“, končí pondelkovú epizódu Peter Bárdy.   Večer ešte nasledovala esemesková výmena o tom, ako ďalej s príbehom Talianov na Slovensku. Ján Kuciak sa práve chystal, že ich pôjde konfrontovať so svojimi zisteniami na východné Slovensko. Práve v nej padla podľa Petra Bárdyho ponuka ochrany. „Napísal som mu, že ak má pocit ohrozenia, že ho môžeme niekde skryť“. Janova odpoveď? „Napísal mi, že sa cíti v bezpečí“, konštatuje šéfredaktor Bárdy.   „Po tom 26. februári (keď sa o vražde dozvedela verejnosť) som si dookola kládol otázku, či som urobil naozaj všetko, aby som Jana ochránil. Či sme nepodcenili tú situáciu dva dni pred vraždou spolu s ním. Či som mu nemal nanútiť tú ochranu.“ Otázky, ktoré šéfredaktor opakuje aj po piatich rokoch.   „Moje posledné spomienky na Jana sú úsmevné. Lebo bol naozaj šťastný, že chystaný text sa mi páči a na druhej strane, že sme si vymenili tú informáciu, že kamarát, ak sa bojíš, tak ťa viem schovať a on mi odpísal, že sa nebojí.“   „Je to sms výmena, ktorá sa nemaže“, hovorí Bárdy. Komunikáciu s Jánom Kuciakom zo sociálnych sietí a mailovú výmenu má podľa vlastných slov archivovanú od roku 2015. „Na tej komunikácii vidieť, ako ho tá práca stále viac a viac bavila“, hovorí. „Občas – najmä pri takýchto dátumoch – sa k nej vraciam.“   Jano sa neobetoval pre štát, chcel žiť normálny život.   Bárdy hovorí, že nemá rád, keď sa z Jána Kuciaka robí hrdina. „Veľmi sa mi nepáči, keď sa porovnáva s Jánom Palachom, či inými. Jano Kuciak nebol človek, ktorý sa obetoval pre svoj štát a svoj ľud. Jano Kuciak chcel žiť normálny život, so svojou partnerkou, ktorú miloval.“   Žurnalistika bola preňho práca, ktorá ho podľa Bárdyho nesmierne bavila a dávala mu zmysel, chápal jej verejný záujem. „Ale určite to nebol človek, ktorý by bol presvedčený, že môže padnúť v boji za lepšie Slovensko, že by chcel riskovať svoj život, alebo že by s ním hazardoval“, vysvetľuje Bárdy.   „Ján Kuciak bol špičkový novinár. Mimoriadne talentovaný expert na dátovú žurnalistiku a prácu s otvorenými zdrojmi. Dovtedy tu taký nebol a odvtedy tu je pár ľudí, ktorí sa to snažia robiť podobne“, tvrdí Bárdy. „On bol jedinečný a vďaka jeho skvelej práci sa nedotknuteľní – ľudia nad zákonom – začali reálne obávať, či voči nim nezasiahne polícia, paradoxne v tej dobe v službách systému „našich ľudí“, ktorý ich v tej dobe chránil“.   „Jano Kuciak bol zavraždený, lebo bol skvelý novinár“, konštatuje šéfredaktor Aktualít.   Podľa Bárdyho bol Kuciak vyšetrovateľ ekonomickej trestnej činnosti, ktorý svoje poznatky písal ako novinové články. „S úplnou vážnosťou poviem, že suploval prácu orgánov činných v trestnom konaní. Čo vtedy polícia nevedela, alebo robiť nechcela, tak to robil Ján Kuciak.“   V redakcii riešili aj prvotný problém so zrozumiteľnosťou jeho prvých textov. „Nie preto, že by bol zlý novinár, ale opisoval trestnú činnosť, ktorá bola zámerne robená komplikovane, aby ju nevyšetrovala polícia. V tých textoch bolo veľa faktov, rôznych prepojení, my sme mali vážny problém pochopiť to“, opistuje Bárdy.   Janovi dal vtedy radu, aby svoje vznikajúce texty dával čítať v rodine. „Pošli to bratovi či sestre, alebo to daj prečítať Martinke, nech ti dajú spätnú väzbu, či tomu rozumejú. Ako to nepochopí čitateľ, zbytočne to budeme písať“, rozpráva Bárdy. „Jano tak zapojil do svojej roboty polovicu rodiny“, dodáva.   „Pred piatimi rokmi zavraždili človeka, ktorý pracoval na tom, aby sme žili v spravodlivom a právnom štáte; ktorý nerezignoval na to, že chce, aby krajinu v ktorej žije riadili zodpovední politici, ktorí chránia dobrých ľudí a bojujú proti organizovanému zločinu a proti ľuďom, ktorí porušujú zákon.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.