Podcasts about hegera

Hosťom relácie Dírerov filter bol expert na energetiku a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Pracoval ako korešpondent ČTK a reportér týždenníka Trend. Pôsobil ako manažér vo viacerých energetických podnikoch, neskôr ako poradca pre energetiku bývalej premiérky I. Radičovej a bývalého šéfa diplomacie M. Lajčáka. Vo vláde E. Hegera bol ministrom hospodárstva. Venuje sa energetike a otázkam medzinárodnej bezpečnosti.

Premiér Fico vyhlasuje, že vláda nemá žiaden korupčný škandál. Nie sú to ani eurofondy investované podľa všetkého do súkromných haciend vplyvných ľudí okolo Smeru. A prečo sa na to neprišlo skôr, už za vlády protikorupčného premiéra Matoviča, či potom aj Hegera a Ódora?Smer, Hlas aj SNS sa v prieskumoch prepadli. Opozičné strany ich už predbiehajú. Hovoria o spolupráci, no navzájom sa vymedzujú a podpichujú. PS a SaS by radšej ako s Matovičom vládli s Demokratmi, no tí sú stále pod hranicou zvoliteľnosti.Nie je ich volanie po predčasných voľbách predčasné? Poučili sa už z vlastných chýb a z toho, že si nedokázali udržať svoje vlády? A pomáha im v tom aj samotná vláda vilami v Chorvátsku, či vyhrážkami aktivistom, keď jedného z nich s valaškou v ruke už stíha polícia? A čo pre Slovensko znamenajú cesty premiéra za vojnovým agresorom Putinom či jeho odmietanie očkovania a pandemickej zmluvy? Prečo opozícia nemá tieňovú vládu a nerobí spoločné tlačovky a čo by robila inak?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Predseda vlády Robert Fico s posťažoval na nedeľné politické debaty v deň pracovného pokoja. Sám pritom v nedeľu dopoludnia urobil hodinovú tlačovku. Premiér po kritike Andreja Danka hovorí, že transakčná daň je nezrušiteľná a spolu s ministrom financií z jej zavedenia a všetkých konsolidačných opatrení viní expremiérov Matoviča, Hegera a Ódora.V štátnej kase nám medzitým chýbajú miliardy eur a Slovensko má štvrtý najvyšší deficit z krajín Únie, ekonomický rast nám klesá a zamestnávatelia bijú na poplach, niektorí už svoje fabriky zatvárajú.Čo znamená, že nám ratingová agentúra zhoršila výhľad na negatívny? Čo s transakčnou daňou, pomohla by jej oprava či rovno zrušenie? Aké možnosti má vláda, ktorá sa opäť chystá konsolidovať verejné financie? Čaká nás ďalšie uťahovanie opaskov, menej pomoci od štátu a menej peňazí v peňaženkách? Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom.

Představíme vám talentovaného absolventa Jiráskova gymnázia v Náchodě Tomáše Hegera, který už třetím rokem studuje přírodní vědy na slavné britské univerzitě v Cambridge. Mezi absolventy této školy je 83 nositelů Nobelovy ceny, což z Cambridge dělá jednu z nejúspěšnějších vysokých škol na světě.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Představíme vám talentovaného absolventa Jiráskova gymnázia v Náchodě Tomáše Hegera, který už třetím rokem studuje přírodní vědy na slavné britské univerzitě v Cambridge. Mezi absolventy této školy je 83 nositelů Nobelovy ceny, což z Cambridge dělá jednu z nejúspěšnějších vysokých škol na světě.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

Eduard Buraš, bývalý poradca premiérov E. Hegera a Ľ. Ódora pre cezhraničné vzťahy, najmä s Ukrajinou. Slovenská vláda či župy podľa neho úplne mrhajú šancou čerpať peniaze na cezhraničnú spoluprácu s ukrajinskými regiónmi na našej hranici, ktoré aktuálne extrémne rastú. Viac ako naše firmy investujú na Ukrajine aj Česi, Holanďania či Rakúšania. Východné Slovensko by mohlo prosperovať, no košická župa podľa neho nerobí nič.Podľa Eduarda Buraša mal nezmyselné výroky o Ukrajine už aj Igor Matovič. Zakarpatskí Slováci poslali Robertovi Ficovi list, aby podporil rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Má vojna vojenské riešenie?Cez Čiernu nad Tisou neprevážame dostatok tovaru, lebo Finančná správa nemá dostatok technológií. Namiesto skenerov podľa neho colníci štuchajú do zrna roxormi. Dlhé čakacie lehoty na hraniciach s Ukrajinou je výsledkom zanedbania tejto témy.Máme sa pripraviť na to, že Ukrajina bude v EÚ, a tak aj všetky ich produkty vrátane obilia jedného dňa budú na európskom trhu? Naši poľnohospodári im nikdy nebudú môcť konkurovať – mali by sa teda namiesto protestov radšej pripraviť na budúcnosť a zmeniť svoju produkciu?V Zakarpatsku priamo na našej hranici investuje 43 krajín. Počet obyvateľov Užhorodu sa zdvojnásobil a jeho noví obyvatelia majú množstvo potrieb, ktoré sú šancou aj pre našich podnikateľov. Túto šancu však oveľa lepšie využívajú iné krajiny ako tie naše. Eduard Buraš tvrdí, že spolupráca s Košickým samosprávnym krajom prakticky neexistuje. Práve naše zabudnuté regióny na východe Slovenska by z toho mohli najviac profitovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Eduard Buraš, bývalý poradca premiérov E. Hegera a Ľ. Ódora pre cezhraničné vzťahy, najmä s Ukrajinou. Slovenská vláda či župy podľa neho úplne mrhajú šancou čerpať peniaze na cezhraničnú spoluprácu s ukrajinskými regiónmi na našej hranici, ktoré aktuálne extrémne rastú. Viac ako naše firmy investujú na Ukrajine aj Česi, Holanďania či Rakúšania. Východné Slovensko by mohlo prosperovať, no košická župa podľa neho nerobí nič.Podľa Eduarda Buraša mal nezmyselné výroky o Ukrajine už aj Igor Matovič. Zakarpatskí Slováci poslali Robertovi Ficovi list, aby podporil rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Má vojna vojenské riešenie?Cez Čiernu nad Tisou neprevážame dostatok tovaru, lebo Finančná správa nemá dostatok technológií. Namiesto skenerov podľa neho colníci štuchajú do zrna roxormi. Dlhé čakacie lehoty na hraniciach s Ukrajinou je výsledkom zanedbania tejto témy.Máme sa pripraviť na to, že Ukrajina bude v EÚ, a tak aj všetky ich produkty vrátane obilia jedného dňa budú na európskom trhu? Naši poľnohospodári im nikdy nebudú môcť konkurovať – mali by sa teda namiesto protestov radšej pripraviť na budúcnosť a zmeniť svoju produkciu?V Zakarpatsku priamo na našej hranici investuje 43 krajín. Počet obyvateľov Užhorodu sa zdvojnásobil a jeho noví obyvatelia majú množstvo potrieb, ktoré sú šancou aj pre našich podnikateľov. Túto šancu však oveľa lepšie využívajú iné krajiny ako tie naše. Eduard Buraš tvrdí, že spolupráca s Košickým samosprávnym krajom prakticky neexistuje. Práve naše zabudnuté regióny na východe Slovenska by z toho mohli najviac profitovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Na Slovensku sa bude oplácať páchať majetkové, ekonomické, ale i korupčné trestné činy, komentuje vládnu novelizáciu trestného práva Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa neho je smutné, že kvôli pár vplyvným menám, koalícia ohrozuje ako bezpečnosť ľudí, tak aj fungovanie celej našej justície.Je dokonané, vládna koalícia celou svojou parlamentnou silou schválila zásadnú novelu Trestného zákona, v ktorej - okrem nižších trestov pre korupčníkov, odhlasovala i kratšie premlčacie lehoty, napríklad i pre znásilnenie. Časť verejnosti novele tlieska, druhá je zasa v šoku a pýta sa o čo vláde vlastne ide a v mene koho koná.Od 20. marca je Špeciálna prokuratúra minulosťou, jej prokurátori majú prejsť priamo pod Maroša Žilinku a prípady rozdelia krajským prokuratúram. generálny prokurátor pritom verejne prisľúbil, že prípady na súde a pred podaním obžaloby nechá pôvodným prokurátorom. No a od 15. marca sa zasa novelou - z vôle vládnej koalície, znižujú tresty pre korupčníkov, podvodníkov ale i zlodejov. Rovnako tak sa upravujú podmienky pre tzv. kajúcnikov a posilňujú sa i kompetencie Súdnej rady voči sudcom. To sú dôsledky veľkej a zásadnej rekodifikácie trestného práva v podaní tria Fico, Pellegrini a Danko. Tieto zásadné, ba priam kľúčové zmeny, v celej filozofií prenasledovania a trestania zločinu sa pritom udiali bez hlbšej, tobôž celospoločenskej diskusie. Proste - silou vládnej väčšiny, ktorá chce, môže a preto to i urobí. Rovnako tak je zrejme dokonané i v prípade novely Trestného zákona a je len otázkou času, aký ocot z tejto zmeny spoločnosť pocíti a komu sa budeme porúčať v prípade, keď budú na dvere spoločnosti búšiť korupčníci, zlodeji a - ako sa ukazuje, nielen oni. Veľkú debatu totiž vyvolalo i zníženie premlčacích lehôt v prípade trestných činov znásilnenia, ktoré pritom vládna koalícia nevie presvedčivo vysvetliť.Aké dosahy bude mať táto rekodifikácia trestného práva a čo tým vládna koalícia vlastne sleduje? Bude slovensko bez Špeciálnej prokuratúry spravodlivejšou spoločnosťou a stojí snaha pomôcť pár mocným a vplyvným menám za zmeny celého trestného práva? Aké dosahy budú mať tieto zmeny na veľké a sledované kauzy a nebol to zámer celej novely? Alebo, je to iba a len reakcia na pochybnosti o uplatňovaní práva za vlády Matoviča, Hegera a kritiku pôsobenia lipšicovej Špeciálnej prokuratúry? A aká budúcnosť čaká na jej prokurátorov a najmä toho najznámejšieho - Daniela Lipšica?Témy a otázky pre Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa bude oplácať páchať majetkové, ekonomické, ale i korupčné trestné činy, komentuje vládnu novelizáciu trestného práva Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa neho je smutné, že kvôli pár vplyvným menám, koalícia ohrozuje ako bezpečnosť ľudí, tak aj fungovanie celej našej justície.Je dokonané, vládna koalícia celou svojou parlamentnou silou schválila zásadnú novelu Trestného zákona, v ktorej - okrem nižších trestov pre korupčníkov, odhlasovala i kratšie premlčacie lehoty, napríklad i pre znásilnenie. Časť verejnosti novele tlieska, druhá je zasa v šoku a pýta sa o čo vláde vlastne ide a v mene koho koná.Od 20. marca je Špeciálna prokuratúra minulosťou, jej prokurátori majú prejsť priamo pod Maroša Žilinku a prípady rozdelia krajským prokuratúram. generálny prokurátor pritom verejne prisľúbil, že prípady na súde a pred podaním obžaloby nechá pôvodným prokurátorom. No a od 15. marca sa zasa novelou - z vôle vládnej koalície, znižujú tresty pre korupčníkov, podvodníkov ale i zlodejov. Rovnako tak sa upravujú podmienky pre tzv. kajúcnikov a posilňujú sa i kompetencie Súdnej rady voči sudcom. To sú dôsledky veľkej a zásadnej rekodifikácie trestného práva v podaní tria Fico, Pellegrini a Danko. Tieto zásadné, ba priam kľúčové zmeny, v celej filozofií prenasledovania a trestania zločinu sa pritom udiali bez hlbšej, tobôž celospoločenskej diskusie. Proste - silou vládnej väčšiny, ktorá chce, môže a preto to i urobí. Rovnako tak je zrejme dokonané i v prípade novely Trestného zákona a je len otázkou času, aký ocot z tejto zmeny spoločnosť pocíti a komu sa budeme porúčať v prípade, keď budú na dvere spoločnosti búšiť korupčníci, zlodeji a - ako sa ukazuje, nielen oni. Veľkú debatu totiž vyvolalo i zníženie premlčacích lehôt v prípade trestných činov znásilnenia, ktoré pritom vládna koalícia nevie presvedčivo vysvetliť.Aké dosahy bude mať táto rekodifikácia trestného práva a čo tým vládna koalícia vlastne sleduje? Bude slovensko bez Špeciálnej prokuratúry spravodlivejšou spoločnosťou a stojí snaha pomôcť pár mocným a vplyvným menám za zmeny celého trestného práva? Aké dosahy budú mať tieto zmeny na veľké a sledované kauzy a nebol to zámer celej novely? Alebo, je to iba a len reakcia na pochybnosti o uplatňovaní práva za vlády Matoviča, Hegera a kritiku pôsobenia lipšicovej Špeciálnej prokuratúry? A aká budúcnosť čaká na jej prokurátorov a najmä toho najznámejšieho - Daniela Lipšica?Témy a otázky pre Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico sa pokúša skladať vládnu koalíciu, vraj aj so strašne silnou chrípkou. Svoje rokovania vedie paralelne aj Michal Šimečka. Na druhom konci výsledkov volieb sa zas počítajú škody. Strana bývalého premiéra Hegera sa nedostala do parlamentu a nedosiahla ani na trojpercentnú hranicu štátneho príspevku za voľby.Čo to pre Demokratov znamená? Koniec v politike alebo pokus o nový začiatok? Bol problém v tom, že sa menšie stredopravé strany nespojili? Čo teraz očakávajú od politických rokovaní od prípadne novej vlády? Bude ďalej podporovať Ukrajinu? Ako sa vysporiada s tým, že nám susedia prísnejšie strážia hranice? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Demokrati a bývalý ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Prezidentka dnes oznámi svoje rozhodnutie o kandidatúre. Kampaň strán a politikov je medzitým v plnom prúde. Parlament má na stole ešte desiatky návrhov a poslanci sa chcú vytiahnuť pred svojim voličmi. Vláda Ľudovíta Ódora má namiesto dôvery len dočasné poverenie. Prečo vládu podporili aj poslanci okolo Hegera a Naďa? Čo od Ódorovej vlády čakajú, ak sami nemajú budúcnosť v parlamente istú? Bude Slovensko aj po voľbách pomáhať Ukrajine, ako jej môžu spojenci pomôcť v pokračujúcej protiofenzíve? Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a podpredsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

Veronika Remišová rokuje s OĽaNO, Alojz Hlina pôjde na kandidátke SaS, Dobrá voľba sa zlúči s Hlasom. SNS sa dohaduje s komunistami a tarabovcami, Hegerovi Demokrati sa zase nedohodli s KDH, a vlastne ani s Mikulášom Dzurindom a Mostom, ktorý je však iným Mostom ako tie zvyšky, ktoré ešte zostali v Aliancii. Ak sa v tom tiež trochu strácate, nuž, určite v tom nie ste sami... a určite to ešte do volieb nebude všetko. O hmýrení medzi politickými stranami sa Tomáš Prokopčák rozpráva v podcaste Dobré ráno s politickým komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: Hospodárske Noviny, TA3, TV Markíza, Topky Odporúčanie: Podcasty nie sú rádio. Ale, napríklad na Slovensku, s prvými podcastami prišiel rozhlas... dávno pred revolúciou, ktorú sme neskromne spustili my s Dobrým ránom. No audio končiace podcastami má svoju dlhú históriu, nedávno oslavovalo svoju československú storočnicu. Dnes teda odporúčam epizódu podcastu Vinohradská 12 o tejto histórii s názvom 100 let rozhlasu: Vzdor okupacím a dlouhá cesta od Masaryka k podcastům. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

1. Na obranu KDH. 2. Maďari sa dostanú do parlamentu len so šťastím. 3. Krajniak píše rodičom dôchodcom.

1. Vláda sa mení, parlament zostáva. 2. Jedna strana ide hore, druhá dole a o tretej nevedno. 3. Drahá nevesta možno nepôjde s kýmkoľvek. 

Vyjadrenia niektorých politikov sú vyslovene bolestivé.   Karola korunovali za kráľa Britov, Hegera môžu korunovať za trojnásobne padnutého premiéra. Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden. Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.   Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.  

1. Prezidentka už veľa možností nemá. 2. Kultúra babráctva premiéra Hegera. 3. Zhrabol milión a rozložil vládu. 

1. Pellegrini v totálnej panike. 2. Spravodlivé percentá pre Hegera. 3. Milanová prekvapila.

1. Problém pre Klusa, Hegera i republiku. 2. Parlament by mohol trochu zvoľniť. 3. Hľadať optimizmus v hrozivých číslach je ťažké, ale nie nemožné.

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú. Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica. „Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic. Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany." Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera nebudú čakať len víziu, ale aj zúčtovanie čo on a ľudia, ktorí sú v Demokratoch robili doteraz. Je to obrovská výzva, ktorá môže Hegerovi a projektu zlomiť krky. Ak to nedokáže, neviem si predstaviť, že dokáže presvedčiť voličov o tom, že sú niečím iným, než len pokusom Igora Matoviča trochu rozvíriť politické kruhy," komentuje Láštic. Nateraz sa mu práve z tohto dôvodu zdá Hegerov projekt nepresvedčivy. „Premiér prichádza s víziou a tvári sa, ako keby nemal v rukách politickú moc prinajmenšom od roku 2021, kedy sa stal premiérom." Láštic však zároveň hovorí, že Eduard Heger možno nie je typ lídra, ktorý dokáže ísť do otvorených konfliktov, osobitne voči niekomu, kto „zodpoveda” za jeho politickú kariéru. Demokrati môžu podľa politológa rizikom pre akúkoľvek stranu, ktorá loví v podobných vodách. Od SaS, Progresívneho Slovenska či KDH. „Určite najväčšia potenciálna skupina budú bývalí voliči OĽaNO." Môže zostať preto Matovičove hnutie mimo brány parlamentu? Podcast pripravila Denisa Hopková.

Eduard Heger vstúpil do strany Miroslava Kollára. Stranu už tretíkrát premenovali - tentokrát na Demokratov. Hegera zvolili na sneme rovno aj za predsedu a do strany prišiel aj so štyrmi ministrami - Budajom, Naďom, Hirmanom a Káčerom. Slovensko tak podľa všetkého definitívne pozná všetkých relevantných hráčov v predvolebnej kampani. Dokáže Heger uspieť bez toho, aby sa konečne vyhranil voči Matovičovi? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala zástupcu šéfredaktorky denníka SME Jakuba Fila. Zdroj zvukov: SME, RTVS, Nový Čas Odporúčanie: Minister zahraničia Káčer a minister obrany Naď sa vybrali diskutovať do Michaloviec o vojne na Ukrajine. Diskusia mala byť normálna a vecná, no do hľadiska sa nanominovali konšpirátori zo Zem a vek a ľudia, ktorí celú diskusiu vykrikovali po diskutujúcich. Výborný výkon moderátorky Gabriely Kajtárovej vo vyhrotenom prostredí je môj zaujímavý tip na záver, pozrite si diskusiu oboch ministrov a Gabriely na facebooku ministerstva zahraničných vecí. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou  statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami.  Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.  

1. Integrácia je fajn, pokiaľ nepotopí ostatných. 2. Pellegrini v Nemecku ukázal, že chce byť iný ako Fico. 3. Zažili sme ďalšie čudné rozhodnutie sudcu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Vláda OĽANO, Matoviča a Hegera, ktorá o sebe hovorila ako o protikorupčnej, nás chcela na začiatku posunúť v rebríčku vnímania korupcie o 20 miest dopredu. Špecializovaný trestný súd konečne rieši vážne kauzy. Ako to nakoniec dopadlo? Čo sa podarilo a čo nie? Ako vnímame korupciu na Slovensku dnes? Pomáha vyšetrovanie najvážnejších politických káuz dôvere v políciu či súdnictvo? Kto je tu teraz podozrivý, že podplácal, a kto si úplatky pýtal? A aké kauzy sa spájajú s dnešnou vládou? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Transparency Internation Slovensko Michalom Piškom a šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

"Podľa mňa je ľudí dosť veľa. Cieľom nie je v tomto období trieštiť poslanecký klub, nemalo by to význam. V momente, keď bude jasné, či niečo vzniká a čo vzniká, bude legitímne sa opýtať poslaneckého klubu - kto chcete ísť s Igorom, kto chcete ísť s Edom," odpovedá minister obrany Jaroslav Naď na otázku, kto všetko je v OĽaNO v Hegerovej skupinke. "Máte pravdu, že nemáme peniaze. Ale ja si myslím, že občania na Slovensku by bez problémov podporili cez crowdfunding jeden slušný projekt. Založili by sme transparentný účet a poprosili ľudí, aby nás podporili. A áno, viacerí členovia by do toho museli dať aj nejaké svoje peniaze. Debatujeme s rôznymi ľuďmi o rôznych alternatívach a čoskoro sa rozhodneme," dodáva Naď k tomu, že ich nová strana s Eduardom Hegerom nebude mať peniaze. "Nepodceňujte to, že Eduard Heger je premiér a veľa veľmi zaujímavých ľudí má záujem o spoluprácu s ním. S niektorými ešte hovoríme, ale niektorí nám to už potvrdili. Sú to silné mená, celoslovensky známe, nespochybniteľné mená. Ja sa na to teším. Ak sa rozhodneme do toho projektu ísť, bude zaujímavý. Aj z politiky, aj mimo politiky. Sú to medzinárodne uznávaní odborníci, aj známi politici," komentuje Jaroslav Naď to, že strana potrebuje viac výrazných tvárí. "Aj naďalej sú dve možnosti. Ak nebudem vidieť nejakú víziu nového subjektu, čomu budem môcť dôverovať alebo veriť, tak v politike skončím. Skončím určite, ak nebude nejaký nový subjekt, ktorému budem dôverovať, a ktorý bude garanciou slušnosti. Dokončím volebné obdobie a potom by som už neplánoval pokračovať v hnutí OĽaNO," dodáva Naď. Kedy budú predčasné voľby? Aké sú argumenty na to, aby vláda bez väčšiny a dôvery vládla ďalších osem mesiacov? Ako bude vyzerať odchod Naďa a Hegera z OĽaNO? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom obrany za OĽaNO Jaroslavom Naďom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Prezidentka sa vzdala. 2. Matovič ukazuje, ako to bude vyzerať minimiálne do septembra. 3. Pellegrini s Ficom ďakujú, zabudnime na záchranu Hegera. 

1. Aký by malo zmysel voliť Hegera, ak by bol výťahom pre Matoviča? 2. Babiš aj Pavel dostali druhú šancu, ale len druhý z nich ju využil tak, aby si zaslúžil byť prezidentom. 3. Po takomto týždni by sa možno Hegerovi uľavilo, keby nebol premiérom.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

1. Rozpočet bude, nová väčšina možno tiež. 2. Kollár novú väčšinu nevylučuje. 3. V politike sa nezomiera v boji, ale trpezlivo pracuje.

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov.    Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera.    V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.    

Začalo sa odvolávanie vlády Eduarda Hegera v parlamente, ktoré zatiaľ nesprevádzajú výraznejšie prekvapenia. Prekvapením však zatiaľ je ako odvolávanie dopadne. Ešte nikdy totiž táto vláda za svoje funkčné obdobie nebola tak blízko reálnemu pádu. Vypočujte si niektoré zo zaujímavých momentov začiatku schôdze a hodnotenie politológa v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Sulík s Pellegrinim idú v parlamente odvolávať Hegerovu vládu. Matovič obhajuje svoj rozpočet bez výdavkových limitov a chce znižovať DPH už nielen pre vleky, aj ale pre reštaurácie. Pýta však za to peniaze od podnikov. Kto teda zaplatí rozpočtové výdavky ministra financií? Kto podporí v parlamente jeho rozpočet? Ustojí vláda Hegera, Matoviča, Kollára a Remišovej hlasovanie o nedôvere? Braňo Závodský sa rozprával s vicepremiérom, ministrom financií a predsedom hnutia OĽANO Igorom Matovičom.

Predčasné voľby sú opäť o krok bližšie. SaS chce v parlamente odvolať premiéra Hegera a s ním aj celú vládu. To krátko potom, čo poslanci odklepli vyššie platy pre lekárov a začalo sa rokovanie o štátnom rozpočte. Získa Matovič pre svoje miliardy podporu? Čo sa stane ak rozpočet parlamentom neprejde? Prídeme pre politickú krízu o miliardy eur z plánu obnovy? Alebo budú platiť slová prezidentky, že za istých okolností by boli lepšou možnosťou predčasné voľby? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom opozičnej SaS Richardom Sulíkom.

"Hlasovanie o rozpočte bude aj hlasovanie o dôvere vláde. Ukáže sa, kto vlastne túto vládu podporuje. Nech sa to definitívne ukáže, nech tí poslanci, ktorí sa len tvária, že sú v opozícii, ukážu, či podporujú alebo nepodporujú vládu. Vieme, že SaS tvrdí, že štátny rozpočet nepodporí, takže rozpočet môže prejsť len hlasmi ľudí, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke ĽSNS," hovorí poslanec Hlasu Erik Tomáš. "Je to najčistejšie riešenie. Pokiaľ by rozpočet prešiel a niektorí v opozícii sa budú opäť vyhovárať, že podporili len rozpočet, ale neželajú si túto vládu, tak je najčistejšie podať návrh na odvolanie celej vlády. Potom sa ukáže, či je naozaj vláda menšinová, alebo s nimi niekto z opozície kolaboruje. Toto ľudia potrebujú vedieť. Myslím si, že sa to odohrá ešte na tejto schôdzi. Dôvodov na odvolanie Hegera je tisíc," dodáva Tomáš. Ako sa pozerá na zrušenie obvinenia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka? Čo hovorí na prezidentkin prejav? A ku komu má teraz Hlas najbližšie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom strany Hlas Erikom Tomášom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Lekárski odborári pritlačili Hegera s Matovičom k múru. Pod hrozbou hromadných výpovedí a ochromených nemocníc si vymohli vyššie platy o stovky eur. Zarábať budú lepšie ako ich kolegovia v Česku. Týka sa to len lekárov nemocniciach, nie tých v ambulanciách. 5000 eur zas môžu dostať na ruku ako stabilizačný príspevok aj ostatní zdravotníci. Čo to znamená pre nás ostatných? Dostaneme od nich od nového roka kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ešte lepšiu, ako majú v Česku? A aké zdravotníctvo vôbec chceme mať? Ide nám skôr o kvalitu, alebo množstvo? Pomôžu tomu vyššie platy lekárov? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martinom Vlachynským a Ľubošom Kostelanským, projektovým koordinátorom Transparency International Slovensko.

Pre zablokovaný parlament nevie vládna menšina zmeniť štátny rozpočet, aby mohla rozdať extra miliardu a pol, napríklad na štrnáste dôchodky. A Hegera s Matovičom už čaká schvaľovanie nového štátneho rozpočtu. Proti návrhu najostrejšie vystúpil minister Lengvarský so zdravotníkmi za chrbtom. Ako to chce celé Matovič s Hegerom ustáť? Kto ich rozpočty napokon podporí? Dohodnú sa so Sulíkom či Tarabom? Ako udržia v nemocniciach a ambulanciách zdravotníkov, ktorý ešte nepodali výpovede? Ako pomôžu s infláciou a drahými energiami? Braňo Závodský sa rozrpával s ministrom financií, podpredsedom vlády a predsedom hnutia OĽANO Igorom Matovičom.

Zima prichádza. Slovensko aj Európa hľadajú liek na energetickú krízu a astronomické ceny. Čaká nás teda ťažká zima? Budeme mať dostatok plynu a peniaze na zaplatenie účtov za kúrenie a svietenie? Čo vymyslí vláda, čo znamenajú chystané cenové stropy a aký plán má nový minister hospodárstva? Bude mať od Hegera či Matoviča dostatok politickej podpory? Prečo kreslo ministra vôbec uznávaný odborník zobral? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

Hegerova vláda stratila väčšinu v parlamente a hľadá nástupcov za Sulíkových ministrov. Krízam je to ale jedno, rastú obavy z extrémnych cien energií a najmä o to, aké riešenie nájdeme na Slovensku a aké zas navrhne Európska únia? Čo s tým bude robiť opozícia a čo čaká od vlády? Skúsi oslabeného Hegera či Matoviča odvolať a presadiť v týchto časoch predčasné voľby? Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom strany Hlas – SD Petrom Pellegrinim.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť a ceny oboch komodít budú pre domácnosti zastropované, ubezpečuje štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) Ako bude vyzerať pomoc pre podniky a máme sa obávať aj vynúteného šetrenia napríklad v podobe plynových prázdnin? A aký bude ďalší osud Slovalca? Za kulisami aktuálnej vládnej krízy sa odohráva kríza oveľa vážnejšia. Ceny energií sa akoby utrhli z reťaze a tak väčšina z nás žije vo vážnych obavách ako budú vyzerať ich faktúry za plyn či elektrinu v blížiacej sa vykurovacej sezóne. Mnohí z nás si dokonca môžu oprávnene klásť i otázku, či si raketovo rastúce ceny základných energetických komodít budú vôbec môcť dovoliť. Ako do tejto energokrízy zasiahne štát a dokáže vláda zastropovať ceny plynu a elektriny pre domácnosti? Akej pomoci sa od vlády dočkajú podniky a vôbec, budeme mať v zime dostatok plynu a elektriny alebo nás čaká obdobie, v ktorom prídu na rad i plynové prázdniny či nariadené práce z domu? Odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS Karol Galek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešný protest proti odstávke výroby hliníka v Slovalcu. Koncom septembra fabriku opustí vyše 200 zamestnancov. Problémom sú emisné povolenky a energetická kríza. Podobný scenár odstávky výroby a možného prepúšťania zamestnancov hrozí aj ďalším slovenským fabrikám. Budete počuť premiéra Hegera, ministra Sulíka, ale aj organizátorov protestu Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

1. Koho počúva premiér. 2. Dať si či nedať štvrtú dávku?

Onkologický ústav zatvára lôžkové oddelenie, v Trenčíne zatvárajú polovicu detského oddelenia, v Nitre majú rovnaké problémy. Všade chýbajú sestry a lekári. A stále nám chýbajú aj nové a opravené nemocnice za stámilióny eur z fondu obnovy. Kde sa teda budú nemocnice stavať a opravovať? Budú napokon aj Rázsochy či Martin? A ak ich postavíme ako vyriešime chýbajúce sestry a lekárov? Ako to vidia lekári a poslanci? Braňo Závodský sa rozprával s lekárskym odborovým predákom Petrom Visolajským a poslancami zdravotníckeho výboru parlamentu Janou Bittó Cigánikovou a Vladimírom Balážom.