Podcasts about hegera

Premiér Fico vyhlasuje, že vláda nemá žiaden korupčný škandál. Nie sú to ani eurofondy investované podľa všetkého do súkromných haciend vplyvných ľudí okolo Smeru. A prečo sa na to neprišlo skôr, už za vlády protikorupčného premiéra Matoviča, či potom aj Hegera a Ódora?Smer, Hlas aj SNS sa v prieskumoch prepadli. Opozičné strany ich už predbiehajú. Hovoria o spolupráci, no navzájom sa vymedzujú a podpichujú. PS a SaS by radšej ako s Matovičom vládli s Demokratmi, no tí sú stále pod hranicou zvoliteľnosti.Nie je ich volanie po predčasných voľbách predčasné? Poučili sa už z vlastných chýb a z toho, že si nedokázali udržať svoje vlády? A pomáha im v tom aj samotná vláda vilami v Chorvátsku, či vyhrážkami aktivistom, keď jedného z nich s valaškou v ruke už stíha polícia? A čo pre Slovensko znamenajú cesty premiéra za vojnovým agresorom Putinom či jeho odmietanie očkovania a pandemickej zmluvy? Prečo opozícia nemá tieňovú vládu a nerobí spoločné tlačovky a čo by robila inak?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Predseda vlády Robert Fico s posťažoval na nedeľné politické debaty v deň pracovného pokoja. Sám pritom v nedeľu dopoludnia urobil hodinovú tlačovku. Premiér po kritike Andreja Danka hovorí, že transakčná daň je nezrušiteľná a spolu s ministrom financií z jej zavedenia a všetkých konsolidačných opatrení viní expremiérov Matoviča, Hegera a Ódora.V štátnej kase nám medzitým chýbajú miliardy eur a Slovensko má štvrtý najvyšší deficit z krajín Únie, ekonomický rast nám klesá a zamestnávatelia bijú na poplach, niektorí už svoje fabriky zatvárajú.Čo znamená, že nám ratingová agentúra zhoršila výhľad na negatívny? Čo s transakčnou daňou, pomohla by jej oprava či rovno zrušenie? Aké možnosti má vláda, ktorá sa opäť chystá konsolidovať verejné financie? Čaká nás ďalšie uťahovanie opaskov, menej pomoci od štátu a menej peňazí v peňaženkách? Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom.

Představíme vám talentovaného absolventa Jiráskova gymnázia v Náchodě Tomáše Hegera, který už třetím rokem studuje přírodní vědy na slavné britské univerzitě v Cambridge. Mezi absolventy této školy je 83 nositelů Nobelovy ceny, což z Cambridge dělá jednu z nejúspěšnějších vysokých škol na světě.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Představíme vám talentovaného absolventa Jiráskova gymnázia v Náchodě Tomáše Hegera, který už třetím rokem studuje přírodní vědy na slavné britské univerzitě v Cambridge. Mezi absolventy této školy je 83 nositelů Nobelovy ceny, což z Cambridge dělá jednu z nejúspěšnějších vysokých škol na světě.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

Eduard Buraš, bývalý poradca premiérov E. Hegera a Ľ. Ódora pre cezhraničné vzťahy, najmä s Ukrajinou. Slovenská vláda či župy podľa neho úplne mrhajú šancou čerpať peniaze na cezhraničnú spoluprácu s ukrajinskými regiónmi na našej hranici, ktoré aktuálne extrémne rastú. Viac ako naše firmy investujú na Ukrajine aj Česi, Holanďania či Rakúšania. Východné Slovensko by mohlo prosperovať, no košická župa podľa neho nerobí nič.Podľa Eduarda Buraša mal nezmyselné výroky o Ukrajine už aj Igor Matovič. Zakarpatskí Slováci poslali Robertovi Ficovi list, aby podporil rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Má vojna vojenské riešenie?Cez Čiernu nad Tisou neprevážame dostatok tovaru, lebo Finančná správa nemá dostatok technológií. Namiesto skenerov podľa neho colníci štuchajú do zrna roxormi. Dlhé čakacie lehoty na hraniciach s Ukrajinou je výsledkom zanedbania tejto témy.Máme sa pripraviť na to, že Ukrajina bude v EÚ, a tak aj všetky ich produkty vrátane obilia jedného dňa budú na európskom trhu? Naši poľnohospodári im nikdy nebudú môcť konkurovať – mali by sa teda namiesto protestov radšej pripraviť na budúcnosť a zmeniť svoju produkciu?V Zakarpatsku priamo na našej hranici investuje 43 krajín. Počet obyvateľov Užhorodu sa zdvojnásobil a jeho noví obyvatelia majú množstvo potrieb, ktoré sú šancou aj pre našich podnikateľov. Túto šancu však oveľa lepšie využívajú iné krajiny ako tie naše. Eduard Buraš tvrdí, že spolupráca s Košickým samosprávnym krajom prakticky neexistuje. Práve naše zabudnuté regióny na východe Slovenska by z toho mohli najviac profitovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Eduard Buraš, bývalý poradca premiérov E. Hegera a Ľ. Ódora pre cezhraničné vzťahy, najmä s Ukrajinou. Slovenská vláda či župy podľa neho úplne mrhajú šancou čerpať peniaze na cezhraničnú spoluprácu s ukrajinskými regiónmi na našej hranici, ktoré aktuálne extrémne rastú. Viac ako naše firmy investujú na Ukrajine aj Česi, Holanďania či Rakúšania. Východné Slovensko by mohlo prosperovať, no košická župa podľa neho nerobí nič.Podľa Eduarda Buraša mal nezmyselné výroky o Ukrajine už aj Igor Matovič. Zakarpatskí Slováci poslali Robertovi Ficovi list, aby podporil rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Má vojna vojenské riešenie?Cez Čiernu nad Tisou neprevážame dostatok tovaru, lebo Finančná správa nemá dostatok technológií. Namiesto skenerov podľa neho colníci štuchajú do zrna roxormi. Dlhé čakacie lehoty na hraniciach s Ukrajinou je výsledkom zanedbania tejto témy.Máme sa pripraviť na to, že Ukrajina bude v EÚ, a tak aj všetky ich produkty vrátane obilia jedného dňa budú na európskom trhu? Naši poľnohospodári im nikdy nebudú môcť konkurovať – mali by sa teda namiesto protestov radšej pripraviť na budúcnosť a zmeniť svoju produkciu?V Zakarpatsku priamo na našej hranici investuje 43 krajín. Počet obyvateľov Užhorodu sa zdvojnásobil a jeho noví obyvatelia majú množstvo potrieb, ktoré sú šancou aj pre našich podnikateľov. Túto šancu však oveľa lepšie využívajú iné krajiny ako tie naše. Eduard Buraš tvrdí, že spolupráca s Košickým samosprávnym krajom prakticky neexistuje. Práve naše zabudnuté regióny na východe Slovenska by z toho mohli najviac profitovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Na Slovensku sa bude oplácať páchať majetkové, ekonomické, ale i korupčné trestné činy, komentuje vládnu novelizáciu trestného práva Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa neho je smutné, že kvôli pár vplyvným menám, koalícia ohrozuje ako bezpečnosť ľudí, tak aj fungovanie celej našej justície.Je dokonané, vládna koalícia celou svojou parlamentnou silou schválila zásadnú novelu Trestného zákona, v ktorej - okrem nižších trestov pre korupčníkov, odhlasovala i kratšie premlčacie lehoty, napríklad i pre znásilnenie. Časť verejnosti novele tlieska, druhá je zasa v šoku a pýta sa o čo vláde vlastne ide a v mene koho koná.Od 20. marca je Špeciálna prokuratúra minulosťou, jej prokurátori majú prejsť priamo pod Maroša Žilinku a prípady rozdelia krajským prokuratúram. generálny prokurátor pritom verejne prisľúbil, že prípady na súde a pred podaním obžaloby nechá pôvodným prokurátorom. No a od 15. marca sa zasa novelou - z vôle vládnej koalície, znižujú tresty pre korupčníkov, podvodníkov ale i zlodejov. Rovnako tak sa upravujú podmienky pre tzv. kajúcnikov a posilňujú sa i kompetencie Súdnej rady voči sudcom. To sú dôsledky veľkej a zásadnej rekodifikácie trestného práva v podaní tria Fico, Pellegrini a Danko. Tieto zásadné, ba priam kľúčové zmeny, v celej filozofií prenasledovania a trestania zločinu sa pritom udiali bez hlbšej, tobôž celospoločenskej diskusie. Proste - silou vládnej väčšiny, ktorá chce, môže a preto to i urobí. Rovnako tak je zrejme dokonané i v prípade novely Trestného zákona a je len otázkou času, aký ocot z tejto zmeny spoločnosť pocíti a komu sa budeme porúčať v prípade, keď budú na dvere spoločnosti búšiť korupčníci, zlodeji a - ako sa ukazuje, nielen oni. Veľkú debatu totiž vyvolalo i zníženie premlčacích lehôt v prípade trestných činov znásilnenia, ktoré pritom vládna koalícia nevie presvedčivo vysvetliť.Aké dosahy bude mať táto rekodifikácia trestného práva a čo tým vládna koalícia vlastne sleduje? Bude slovensko bez Špeciálnej prokuratúry spravodlivejšou spoločnosťou a stojí snaha pomôcť pár mocným a vplyvným menám za zmeny celého trestného práva? Aké dosahy budú mať tieto zmeny na veľké a sledované kauzy a nebol to zámer celej novely? Alebo, je to iba a len reakcia na pochybnosti o uplatňovaní práva za vlády Matoviča, Hegera a kritiku pôsobenia lipšicovej Špeciálnej prokuratúry? A aká budúcnosť čaká na jej prokurátorov a najmä toho najznámejšieho - Daniela Lipšica?Témy a otázky pre Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa bude oplácať páchať majetkové, ekonomické, ale i korupčné trestné činy, komentuje vládnu novelizáciu trestného práva Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa neho je smutné, že kvôli pár vplyvným menám, koalícia ohrozuje ako bezpečnosť ľudí, tak aj fungovanie celej našej justície.Je dokonané, vládna koalícia celou svojou parlamentnou silou schválila zásadnú novelu Trestného zákona, v ktorej - okrem nižších trestov pre korupčníkov, odhlasovala i kratšie premlčacie lehoty, napríklad i pre znásilnenie. Časť verejnosti novele tlieska, druhá je zasa v šoku a pýta sa o čo vláde vlastne ide a v mene koho koná.Od 20. marca je Špeciálna prokuratúra minulosťou, jej prokurátori majú prejsť priamo pod Maroša Žilinku a prípady rozdelia krajským prokuratúram. generálny prokurátor pritom verejne prisľúbil, že prípady na súde a pred podaním obžaloby nechá pôvodným prokurátorom. No a od 15. marca sa zasa novelou - z vôle vládnej koalície, znižujú tresty pre korupčníkov, podvodníkov ale i zlodejov. Rovnako tak sa upravujú podmienky pre tzv. kajúcnikov a posilňujú sa i kompetencie Súdnej rady voči sudcom. To sú dôsledky veľkej a zásadnej rekodifikácie trestného práva v podaní tria Fico, Pellegrini a Danko. Tieto zásadné, ba priam kľúčové zmeny, v celej filozofií prenasledovania a trestania zločinu sa pritom udiali bez hlbšej, tobôž celospoločenskej diskusie. Proste - silou vládnej väčšiny, ktorá chce, môže a preto to i urobí. Rovnako tak je zrejme dokonané i v prípade novely Trestného zákona a je len otázkou času, aký ocot z tejto zmeny spoločnosť pocíti a komu sa budeme porúčať v prípade, keď budú na dvere spoločnosti búšiť korupčníci, zlodeji a - ako sa ukazuje, nielen oni. Veľkú debatu totiž vyvolalo i zníženie premlčacích lehôt v prípade trestných činov znásilnenia, ktoré pritom vládna koalícia nevie presvedčivo vysvetliť.Aké dosahy bude mať táto rekodifikácia trestného práva a čo tým vládna koalícia vlastne sleduje? Bude slovensko bez Špeciálnej prokuratúry spravodlivejšou spoločnosťou a stojí snaha pomôcť pár mocným a vplyvným menám za zmeny celého trestného práva? Aké dosahy budú mať tieto zmeny na veľké a sledované kauzy a nebol to zámer celej novely? Alebo, je to iba a len reakcia na pochybnosti o uplatňovaní práva za vlády Matoviča, Hegera a kritiku pôsobenia lipšicovej Špeciálnej prokuratúry? A aká budúcnosť čaká na jej prokurátorov a najmä toho najznámejšieho - Daniela Lipšica?Témy a otázky pre Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico sa pokúša skladať vládnu koalíciu, vraj aj so strašne silnou chrípkou. Svoje rokovania vedie paralelne aj Michal Šimečka. Na druhom konci výsledkov volieb sa zas počítajú škody. Strana bývalého premiéra Hegera sa nedostala do parlamentu a nedosiahla ani na trojpercentnú hranicu štátneho príspevku za voľby.Čo to pre Demokratov znamená? Koniec v politike alebo pokus o nový začiatok? Bol problém v tom, že sa menšie stredopravé strany nespojili? Čo teraz očakávajú od politických rokovaní od prípadne novej vlády? Bude ďalej podporovať Ukrajinu? Ako sa vysporiada s tým, že nám susedia prísnejšie strážia hranice? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Demokrati a bývalý ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

Politika tu a teraz - Robert Fico Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/fico-boli-to-tri-roky-strateneho-zivo/743604-clanok.html . Aktuálne volebné obdobie predstavovalo tri roky strateného života poznačeného vládou babrákov a amatérov a pádom životnej úrovne. V TASR TV to povedal predseda Smeru-SSD Robert Fico. V roku 2022 podľa neho klesli reálne mzdy o 4,5 percenta, čo je najviac za 22 rokov, nedarí sa čerpať európske fondy a verejné financie sú rozvrátené, čo podľa Fica konštatuje aj Európska únia (EÚ). „Vďaka vládam Matoviča, Hegera a Ódora sme sa stali druhou najchudobnejšou krajinou v EÚ,“ povedal Fico. Rozvrátená podľa neho nie je iba spoločnosť, ale aj stav právneho štátu. . Politici, ktorí Slovensko do tohto stavu dostali, majú podľa Roberta Fica ambíciu spojiť sa po voľbách s Progresívnym Slovenskom a vo svojom vládnutí pokračovať...

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Prezidentka dnes oznámi svoje rozhodnutie o kandidatúre. Kampaň strán a politikov je medzitým v plnom prúde. Parlament má na stole ešte desiatky návrhov a poslanci sa chcú vytiahnuť pred svojim voličmi. Vláda Ľudovíta Ódora má namiesto dôvery len dočasné poverenie. Prečo vládu podporili aj poslanci okolo Hegera a Naďa? Čo od Ódorovej vlády čakajú, ak sami nemajú budúcnosť v parlamente istú? Bude Slovensko aj po voľbách pomáhať Ukrajine, ako jej môžu spojenci pomôcť v pokračujúcej protiofenzíve? Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a podpredsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

Veronika Remišová rokuje s OĽaNO, Alojz Hlina pôjde na kandidátke SaS, Dobrá voľba sa zlúči s Hlasom. SNS sa dohaduje s komunistami a tarabovcami, Hegerovi Demokrati sa zase nedohodli s KDH, a vlastne ani s Mikulášom Dzurindom a Mostom, ktorý je však iným Mostom ako tie zvyšky, ktoré ešte zostali v Aliancii. Ak sa v tom tiež trochu strácate, nuž, určite v tom nie ste sami... a určite to ešte do volieb nebude všetko. O hmýrení medzi politickými stranami sa Tomáš Prokopčák rozpráva v podcaste Dobré ráno s politickým komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: Hospodárske Noviny, TA3, TV Markíza, Topky Odporúčanie: Podcasty nie sú rádio. Ale, napríklad na Slovensku, s prvými podcastami prišiel rozhlas... dávno pred revolúciou, ktorú sme neskromne spustili my s Dobrým ránom. No audio končiace podcastami má svoju dlhú históriu, nedávno oslavovalo svoju československú storočnicu. Dnes teda odporúčam epizódu podcastu Vinohradská 12 o tejto histórii s názvom 100 let rozhlasu: Vzdor okupacím a dlouhá cesta od Masaryka k podcastům. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

1. Na obranu KDH. 2. Maďari sa dostanú do parlamentu len so šťastím. 3. Krajniak píše rodičom dôchodcom.

1. Vláda sa mení, parlament zostáva. 2. Jedna strana ide hore, druhá dole a o tretej nevedno. 3. Drahá nevesta možno nepôjde s kýmkoľvek. 

Vyjadrenia niektorých politikov sú vyslovene bolestivé.   Karola korunovali za kráľa Britov, Hegera môžu korunovať za trojnásobne padnutého premiéra. Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden. Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.   Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.  

Aktuálna politická situácia | Hostia: Michal Cirner (politológ z Prešovskej univerzity), Karol Lovaš (bývalý novinár, Inštitút komunikačných štúdií a žurnalistiky Karlova univerzita v Prahe) a Michal Mislovič (analytik výskumnej agentúry MEDIAN SK). | Vymenovanie úradníckej vlády (kedy sa situácia zlomila v neprospech dočasnej vlády E. Hegera, stanovisko prezidentky, odchod dvoch dočasných ministrov – kauza dotácie pre S. Vlčana, ako bude vyzerať fungovanie úradníckej vlády, nová skúsenosť pre Slovensko – vláda odborníkov). Dopad aktuálnej situácia na politické strany (vývoj preferencií Demokratov vs kampaň OĽaNO, koľko zo súčasnej situácie môže vyťažiť I. Matovič? Dištancovanie sa hnutia OĽaNO od nominantov vo vláde – stratégia? Situácia v opozícii – čo môže vyťažiť Smer-SD? Hlas-SD? Mimoparlamentné strany – KDH, PS. Pozícia prezidentky (politické rozhodnutia Z. Čaputovej – jej úloha po zimnom páde vlády v NR SR, ako môže súčasná situácia ovplyvniť rozhodnutie hlavy štátu o opätovnej kandidatúre? Vymenovanie úradníckej vlády bez politických predstaviteľov – zámer s cieľom vyhnúť sa predvolebnej kampani? Stupňujúce sa útoky na prezidentku z oboch táborov. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

1. Prezidentka už veľa možností nemá. 2. Kultúra babráctva premiéra Hegera. 3. Zhrabol milión a rozložil vládu. 

1. Pellegrini v totálnej panike. 2. Spravodlivé percentá pre Hegera. 3. Milanová prekvapila.

1. Problém pre Klusa, Hegera i republiku. 2. Parlament by mohol trochu zvoľniť. 3. Hľadať optimizmus v hrozivých číslach je ťažké, ale nie nemožné.

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú. Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica. „Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic. Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany." Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera nebudú čakať len víziu, ale aj zúčtovanie čo on a ľudia, ktorí sú v Demokratoch robili doteraz. Je to obrovská výzva, ktorá môže Hegerovi a projektu zlomiť krky. Ak to nedokáže, neviem si predstaviť, že dokáže presvedčiť voličov o tom, že sú niečím iným, než len pokusom Igora Matoviča trochu rozvíriť politické kruhy," komentuje Láštic. Nateraz sa mu práve z tohto dôvodu zdá Hegerov projekt nepresvedčivy. „Premiér prichádza s víziou a tvári sa, ako keby nemal v rukách politickú moc prinajmenšom od roku 2021, kedy sa stal premiérom." Láštic však zároveň hovorí, že Eduard Heger možno nie je typ lídra, ktorý dokáže ísť do otvorených konfliktov, osobitne voči niekomu, kto „zodpoveda” za jeho politickú kariéru. Demokrati môžu podľa politológa rizikom pre akúkoľvek stranu, ktorá loví v podobných vodách. Od SaS, Progresívneho Slovenska či KDH. „Určite najväčšia potenciálna skupina budú bývalí voliči OĽaNO." Môže zostať preto Matovičove hnutie mimo brány parlamentu? Podcast pripravila Denisa Hopková.

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú. Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica. „Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic. Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany." Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera nebudú čakať len víziu, ale aj zúčtovanie čo on a ľudia, ktorí sú v Demokratoch robili doteraz. Je to obrovská výzva, ktorá môže Hegerovi a projektu zlomiť krky. Ak to nedokáže, neviem si predstaviť, že dokáže presvedčiť voličov o tom, že sú niečím iným, než len pokusom Igora Matoviča trochu rozvíriť politické kruhy," komentuje Láštic. Nateraz sa mu práve z tohto dôvodu zdá Hegerov projekt nepresvedčivy. „Premiér prichádza s víziou a tvári sa, ako keby nemal v rukách politickú moc prinajmenšom od roku 2021, kedy sa stal premiérom." Láštic však zároveň hovorí, že Eduard Heger možno nie je typ lídra, ktorý dokáže ísť do otvorených konfliktov, osobitne voči niekomu, kto „zodpoveda” za jeho politickú kariéru. Demokrati môžu podľa politológa rizikom pre akúkoľvek stranu, ktorá loví v podobných vodách. Od SaS, Progresívneho Slovenska či KDH. „Určite najväčšia potenciálna skupina budú bývalí voliči OĽaNO." Môže zostať preto Matovičove hnutie mimo brány parlamentu? Podcast pripravila Denisa Hopková.

Eduard Heger vstúpil do strany Miroslava Kollára. Stranu už tretíkrát premenovali - tentokrát na Demokratov. Hegera zvolili na sneme rovno aj za predsedu a do strany prišiel aj so štyrmi ministrami - Budajom, Naďom, Hirmanom a Káčerom. Slovensko tak podľa všetkého definitívne pozná všetkých relevantných hráčov v predvolebnej kampani. Dokáže Heger uspieť bez toho, aby sa konečne vyhranil voči Matovičovi? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala zástupcu šéfredaktorky denníka SME Jakuba Fila. Zdroj zvukov: SME, RTVS, Nový Čas Odporúčanie: Minister zahraničia Káčer a minister obrany Naď sa vybrali diskutovať do Michaloviec o vojne na Ukrajine. Diskusia mala byť normálna a vecná, no do hľadiska sa nanominovali konšpirátori zo Zem a vek a ľudia, ktorí celú diskusiu vykrikovali po diskutujúcich. Výborný výkon moderátorky Gabriely Kajtárovej vo vyhrotenom prostredí je môj zaujímavý tip na záver, pozrite si diskusiu oboch ministrov a Gabriely na facebooku ministerstva zahraničných vecí. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou  statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami.  Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.  

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou  statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami.  Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Definitívny odchod Eduarda Hegera z OĽaNO | Hosť: Grigorij Mesežnikov (politológ). | Z dočasne povereného premiéra rovno na predsedu strany. Eduard Heger oznámil dlhodobo očakávaný krok odísť z hnutia OĽaNO. Od dnešného dňa bude predsedom strany Miroslava Kollára s názvom Demokrati. Spolu s povereným premiérom odchádzajú aj ďalší – najznámejšími menami sú štyria poverení ministri – Jaroslav Naď, Rastislav Káčer, Ján Budaj a Karel Hirman. Ako budú vyzerať najbližšie mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami ak bude riadiť vládu predseda mimoparlamentnej strany? Ako krok E. Hegera rozloží sily na stredopravom spektre, kde sa chce usadiť aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda? S kým sa môžu Demokrati ešte spojiť a s kým je naopak už spolupráca vylúčená? | Moderuje: Soňa Otajovičová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

1. Integrácia je fajn, pokiaľ nepotopí ostatných. 2. Pellegrini v Nemecku ukázal, že chce byť iný ako Fico. 3. Zažili sme ďalšie čudné rozhodnutie sudcu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Minister obrany (OĽaNO) Jaroslav Naď rokuje o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, napríklad aj o systéme protivzdušnej obrany Kub. Témami volieb podľa neho budú zahraničná politika a spravodlivosť. Za koho bude spolu s Eduardom Hegerom kandidovať? Nad ponukou KDH sa zasmial, Dzurindovu stranu nevylúčil, no bol by radšej, keby Mikuláš Dzurinda ani Ján Budaj už nekandidovali.   V podcate s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – čo si myslí o stretnutí Roberta Fica s veľvyslancami; – že Fico klamal, keď hovoril, že stiahol slovenských vojakov z Iraku; – že témou volieb nebudú transrodoví ľudia, ako tvrdí Igor Matovič; – či máme brať vážne vyhrážky Slovensku v ruskej televízii; – že tlačivá o odopretí vojenskej služby a hoaxy o mobilizácii sú operáciou ruskej spravodajskej služby na našom území; – že na Slovensko už prišlo niekoľko talianskych vojakov, ktorí majú nahradiť Američanov a ich protivzdušný systém Patriot; – do ktorého slovenského mesta prídu talianski vojaci; – že Slovensko rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29 a častí protilietadlového systému Kub na Ukrajinu; – či prezidentka už v niečom obmedzila túto vládu; – či sa chystá zmena ústavy, ktorá by upravila kompetencie odvolanej vlády; – či s Eduardom Hegerom tvoria nerozlučnú dvojičku; – že je takmer vylúčená kandidatúra premiéra Hegera za KDH; – či rokujú aj s niekým iným ako s Modrou koalíciou; – či má Mikuláš Dzurinda morálne právo vrátiť sa do politiky.

Minister obrany (OĽaNO) Jaroslav Naď rokuje o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, napríklad aj o systéme protivzdušnej obrany Kub. Témami volieb podľa neho budú zahraničná politika a spravodlivosť. Za koho bude spolu s Eduardom Hegerom kandidovať? Nad ponukou KDH sa zasmial, Dzurindovu stranu nevylúčil, no bol by radšej, keby Mikuláš Dzurinda ani Ján Budaj už nekandidovali.   V podcate s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – čo si myslí o stretnutí Roberta Fica s veľvyslancami; – že Fico klamal, keď hovoril, že stiahol slovenských vojakov z Iraku; – že témou volieb nebudú transrodoví ľudia, ako tvrdí Igor Matovič; – či máme brať vážne vyhrážky Slovensku v ruskej televízii; – že tlačivá o odopretí vojenskej služby a hoaxy o mobilizácii sú operáciou ruskej spravodajskej služby na našom území; – že na Slovensko už prišlo niekoľko talianskych vojakov, ktorí majú nahradiť Američanov a ich protivzdušný systém Patriot; – do ktorého slovenského mesta prídu talianski vojaci; – že Slovensko rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29 a častí protilietadlového systému Kub na Ukrajinu; – či prezidentka už v niečom obmedzila túto vládu; – či sa chystá zmena ústavy, ktorá by upravila kompetencie odvolanej vlády; – či s Eduardom Hegerom tvoria nerozlučnú dvojičku; – že je takmer vylúčená kandidatúra premiéra Hegera za KDH; – či rokujú aj s niekým iným ako s Modrou koalíciou; – či má Mikuláš Dzurinda morálne právo vrátiť sa do politiky.

Vláda OĽANO, Matoviča a Hegera, ktorá o sebe hovorila ako o protikorupčnej, nás chcela na začiatku posunúť v rebríčku vnímania korupcie o 20 miest dopredu. Špecializovaný trestný súd konečne rieši vážne kauzy. Ako to nakoniec dopadlo? Čo sa podarilo a čo nie? Ako vnímame korupciu na Slovensku dnes? Pomáha vyšetrovanie najvážnejších politických káuz dôvere v políciu či súdnictvo? Kto je tu teraz podozrivý, že podplácal, a kto si úplatky pýtal? A aké kauzy sa spájajú s dnešnou vládou? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Transparency Internation Slovensko Michalom Piškom a šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." „No a bude robiť to, čo je aj akási vyslovená požiadavka českej verejnosti po desiatich rokoch Miloša Zemana - nebude rozdúchavať konflikty, ale naopak utlmovať ich. Myslím, že preto ho ľudia zvolili. Táto vlastnosť v českej politike za posledné roky veľmi výrazne chýbala."

"Podľa mňa je ľudí dosť veľa. Cieľom nie je v tomto období trieštiť poslanecký klub, nemalo by to význam. V momente, keď bude jasné, či niečo vzniká a čo vzniká, bude legitímne sa opýtať poslaneckého klubu - kto chcete ísť s Igorom, kto chcete ísť s Edom," odpovedá minister obrany Jaroslav Naď na otázku, kto všetko je v OĽaNO v Hegerovej skupinke. "Máte pravdu, že nemáme peniaze. Ale ja si myslím, že občania na Slovensku by bez problémov podporili cez crowdfunding jeden slušný projekt. Založili by sme transparentný účet a poprosili ľudí, aby nás podporili. A áno, viacerí členovia by do toho museli dať aj nejaké svoje peniaze. Debatujeme s rôznymi ľuďmi o rôznych alternatívach a čoskoro sa rozhodneme," dodáva Naď k tomu, že ich nová strana s Eduardom Hegerom nebude mať peniaze. "Nepodceňujte to, že Eduard Heger je premiér a veľa veľmi zaujímavých ľudí má záujem o spoluprácu s ním. S niektorými ešte hovoríme, ale niektorí nám to už potvrdili. Sú to silné mená, celoslovensky známe, nespochybniteľné mená. Ja sa na to teším. Ak sa rozhodneme do toho projektu ísť, bude zaujímavý. Aj z politiky, aj mimo politiky. Sú to medzinárodne uznávaní odborníci, aj známi politici," komentuje Jaroslav Naď to, že strana potrebuje viac výrazných tvárí. "Aj naďalej sú dve možnosti. Ak nebudem vidieť nejakú víziu nového subjektu, čomu budem môcť dôverovať alebo veriť, tak v politike skončím. Skončím určite, ak nebude nejaký nový subjekt, ktorému budem dôverovať, a ktorý bude garanciou slušnosti. Dokončím volebné obdobie a potom by som už neplánoval pokračovať v hnutí OĽaNO," dodáva Naď. Kedy budú predčasné voľby? Aké sú argumenty na to, aby vláda bez väčšiny a dôvery vládla ďalších osem mesiacov? Ako bude vyzerať odchod Naďa a Hegera z OĽaNO? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom obrany za OĽaNO Jaroslavom Naďom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Prezidentka sa vzdala. 2. Matovič ukazuje, ako to bude vyzerať minimiálne do septembra. 3. Pellegrini s Ficom ďakujú, zabudnime na záchranu Hegera. 

1. Aký by malo zmysel voliť Hegera, ak by bol výťahom pre Matoviča? 2. Babiš aj Pavel dostali druhú šancu, ale len druhý z nich ju využil tak, aby si zaslúžil byť prezidentom. 3. Po takomto týždni by sa možno Hegerovi uľavilo, keby nebol premiérom.

V relácii sa dozviete: ANALÝZY NA HRANE S JURAJOM ŠELIGOM: Má premiér vyzbieraných 76 podpisov v parlamente? Ako podľa Šeligu zareaguje prezidentka na prípadnú novú väčšinu v parlamente? Ako vníma Hegera? Je podľa Šeliga legitímne, že Heger sa pokúša o zber podpisov? Rokuje koalícia aj s SaS? Aká je budúcnosť Za ľudí? S ktorými bývlými politikmi sa Šeliga rozpráva o politickej budúcnosti? Ako chce Šeliga presadiť zmenu ústavy? Ako reaguje na kritiku Fica? Môže byť zakotvenie ŠTS a ÚŠP do ústavy rizikové? S kým Šeliga hovoril o zmene ústavy? ANALÝZY NA HRANE S PTEROM POLLÁKOM: Ako reaguje Pollák na kroky kotlebovcov? Prečo Rómovia reagovali na kroky Kotlebu? Dokáže Slovensko dostatočne riešiť rómsku problematiku? Čerpá Slovensko dostatok peňazí z EÚ v prípade riešenia rómskej problematiky? Je v obciach a mestách politická nevôľa na riešenie rómskeho problému? Čo hrozí obciam a mestám, ktoré do riešenia rómskeho problému neinvestujú európske peniaze? Robí podľa Polláka splnomocnenec vlády pre rómske komunity dostatok? Je v hre odchod Hegera a Naďa z OĽaNO?

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

1. Rozpočet bude, nová väčšina možno tiež. 2. Kollár novú väčšinu nevylučuje. 3. V politike sa nezomiera v boji, ale trpezlivo pracuje.

Ranní brífink Martina Ehla: Slovenská vláda dnes čelí v parlamentu hlasování o důvěře. Jeden z bývalých koaličních poslanců, dnes nezařazený Martin Klus vysvětluje, proč je hlasování důležité, proč není jednoduché vyhlásit předčasné volby a proč hrozí obrat Slovenska na východ.

Podpredseda SaS hovorí, že ak padne vláda, dva pravdepodobné scenáre sú úradnícka vláda prezidentky a predčasné voľby. Do úvahy prichádza aj rekonštrukcia vlády. Kto by v nej mal byť? V rozhovore s poslancom SaS Branislavom Gröhlingom sa dozviete: – prečo SaS zmenila názor a ide odvolávať vládu, aj keď ešte v septembri tvrdila, že premiéra Hegera podrží až do riadnych volieb; – čo ak vláda padne - aké sú scenáre a ktorý preferuje SaS; – ako by mala vyzerať úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej; – či SaS pripúšťa aj predčasné voľby a či neprinesú opäť vládu Roberta Fica; – ako by mala vyzerať rekonštrukcia vlády, ktorú spomínal Richard Sulík; – kto by mal vládnuť, ak nie Matovič s Kollárom a ak sa SaS nechystá naspäť do vlády; – aký minister školstva je Ján Horecký; – prečo sa vysoké školy rozhodli neštrajkovať akurát keď z funkcie odišiel on; – ako školstvo nebolo prioritou vlád Igora Matoviča Eduarda Hegera; – že bolo rozbehnuté zlučovanie vysokých škôl a v akom stave je teraz.

Podpredseda SaS hovorí, že ak padne vláda, dva pravdepodobné scenáre sú úradnícka vláda prezidentky a predčasné voľby. Do úvahy prichádza aj rekonštrukcia vlády. Kto by v nej mal byť? V rozhovore s poslancom SaS Branislavom Gröhlingom sa dozviete: – prečo SaS zmenila názor a ide odvolávať vládu, aj keď ešte v septembri tvrdila, že premiéra Hegera podrží až do riadnych volieb; – čo ak vláda padne - aké sú scenáre a ktorý preferuje SaS; – ako by mala vyzerať úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej; – či SaS pripúšťa aj predčasné voľby a či neprinesú opäť vládu Roberta Fica; – ako by mala vyzerať rekonštrukcia vlády, ktorú spomínal Richard Sulík; – kto by mal vládnuť, ak nie Matovič s Kollárom a ak sa SaS nechystá naspäť do vlády; – aký minister školstva je Ján Horecký; – prečo sa vysoké školy rozhodli neštrajkovať akurát keď z funkcie odišiel on; – ako školstvo nebolo prioritou vlád Igora Matoviča Eduarda Hegera; – že bolo rozbehnuté zlučovanie vysokých škôl a v akom stave je teraz.

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov.    Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera.    V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.    

Začalo sa odvolávanie vlády Eduarda Hegera v parlamente, ktoré zatiaľ nesprevádzajú výraznejšie prekvapenia. Prekvapením však zatiaľ je ako odvolávanie dopadne. Ešte nikdy totiž táto vláda za svoje funkčné obdobie nebola tak blízko reálnemu pádu. Vypočujte si niektoré zo zaujímavých momentov začiatku schôdze a hodnotenie politológa v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

V parlamente sa dnes začala mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera, ktorú iniciovala strana SaS. Koalícií chýbajú na vyslovenie dôvery poslanci, a tak o budúcnosti vlády rozhodnú hlasy nezaradených poslancov.    Na vyslovenie dôvery potrebuje vláda premiéra Hegera minimálne 76 poslancov. Koalícia má ale v Národnej rade len 70 poslancov. O všetkom tak rozhodnú nezaradení poslanci. V podcaste si môžete vypočuť vyjadrenia nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Martina Čepčeka, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o budúcnosti vlády Eduarda Hegera.    V druhej téme podcastu sa pozrieme na rozširovanie schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín rozhodli o vstupe Chorvátska do Schengenu od januára 2023. Bulhari a Rumuni však vstup nemajú istý ani po 11 rokoch. Prečo je to tak? Odpovie analytik a odborník na Európsku úniu Ján Kovář.

Začalo sa odvolávanie vlády Eduarda Hegera v parlamente, ktoré zatiaľ nesprevádzajú výraznejšie prekvapenia. Prekvapením však zatiaľ je ako odvolávanie dopadne. Ešte nikdy totiž táto vláda za svoje funkčné obdobie nebola tak blízko reálnemu pádu. Vypočujte si niektoré zo zaujímavých momentov začiatku schôdze a hodnotenie politológa v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Sulík s Pellegrinim idú v parlamente odvolávať Hegerovu vládu. Matovič obhajuje svoj rozpočet bez výdavkových limitov a chce znižovať DPH už nielen pre vleky, aj ale pre reštaurácie. Pýta však za to peniaze od podnikov. Kto teda zaplatí rozpočtové výdavky ministra financií? Kto podporí v parlamente jeho rozpočet? Ustojí vláda Hegera, Matoviča, Kollára a Remišovej hlasovanie o nedôvere? Braňo Závodský sa rozprával s vicepremiérom, ministrom financií a predsedom hnutia OĽANO Igorom Matovičom.

Predčasné voľby sú opäť o krok bližšie. SaS chce v parlamente odvolať premiéra Hegera a s ním aj celú vládu. To krátko potom, čo poslanci odklepli vyššie platy pre lekárov a začalo sa rokovanie o štátnom rozpočte. Získa Matovič pre svoje miliardy podporu? Čo sa stane ak rozpočet parlamentom neprejde? Prídeme pre politickú krízu o miliardy eur z plánu obnovy? Alebo budú platiť slová prezidentky, že za istých okolností by boli lepšou možnosťou predčasné voľby? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom opozičnej SaS Richardom Sulíkom.

"Hlasovanie o rozpočte bude aj hlasovanie o dôvere vláde. Ukáže sa, kto vlastne túto vládu podporuje. Nech sa to definitívne ukáže, nech tí poslanci, ktorí sa len tvária, že sú v opozícii, ukážu, či podporujú alebo nepodporujú vládu. Vieme, že SaS tvrdí, že štátny rozpočet nepodporí, takže rozpočet môže prejsť len hlasmi ľudí, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke ĽSNS," hovorí poslanec Hlasu Erik Tomáš. "Je to najčistejšie riešenie. Pokiaľ by rozpočet prešiel a niektorí v opozícii sa budú opäť vyhovárať, že podporili len rozpočet, ale neželajú si túto vládu, tak je najčistejšie podať návrh na odvolanie celej vlády. Potom sa ukáže, či je naozaj vláda menšinová, alebo s nimi niekto z opozície kolaboruje. Toto ľudia potrebujú vedieť. Myslím si, že sa to odohrá ešte na tejto schôdzi. Dôvodov na odvolanie Hegera je tisíc," dodáva Tomáš. Ako sa pozerá na zrušenie obvinenia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka? Čo hovorí na prezidentkin prejav? A ku komu má teraz Hlas najbližšie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom strany Hlas Erikom Tomášom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Lekárski odborári pritlačili Hegera s Matovičom k múru. Pod hrozbou hromadných výpovedí a ochromených nemocníc si vymohli vyššie platy o stovky eur. Zarábať budú lepšie ako ich kolegovia v Česku. Týka sa to len lekárov nemocniciach, nie tých v ambulanciách. 5000 eur zas môžu dostať na ruku ako stabilizačný príspevok aj ostatní zdravotníci. Čo to znamená pre nás ostatných? Dostaneme od nich od nového roka kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ešte lepšiu, ako majú v Česku? A aké zdravotníctvo vôbec chceme mať? Ide nám skôr o kvalitu, alebo množstvo? Pomôžu tomu vyššie platy lekárov? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martinom Vlachynským a Ľubošom Kostelanským, projektovým koordinátorom Transparency International Slovensko.

Eduard Buraš je poradcom premiéra Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, zaoberá sa najmä Ukrajinou. Podľa neho nás čaká ďalšia utečenecká vlna, lebo ľudia na Ukrajine nemajú čím kúriť, mnohí žijú v rozbitých domoch a majú obmedzený prístup k elektrine. Sme na to pripravení? A prečo sa pred zimou nerokuje o prímerí? V rozhovore s Eduardom Burašom sa dozviete: – že sirény každý deň znejú aj v Užhorode, ľudia sa skrývajú a musia šetriť elektrinou aj hneď za našou hranicou; – ako ukrajinské mestá vyzývajú svojich obyvateľov, aby sa na zimu nevracali domov; – že mnohí Ukrajinci budú chcieť prežiť zimu mimo Ukrajiny; – že nás čaká ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny, a to hneď ako začne mrznúť; – ako sme pripravení na vojnových utečencov tentoraz, či to nebude znova len na dobrovoľníkoch; – že Ukrajina je preplnená sirotami a ľuďmi, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach; – ako sa dá Ukrajincom pomôcť - bude treba bundy a teplé veci; – že vstup Ukrajiny do EÚ by mohol zachrániť východné Slovensko pred úpadkom; – že Európska únia nám ponúka peniaze na cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou.

Eduard Buraš je poradcom premiéra Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, zaoberá sa najmä Ukrajinou. Podľa neho nás čaká ďalšia utečenecká vlna, lebo ľudia na Ukrajine nemajú čím kúriť, mnohí žijú v rozbitých domoch a majú obmedzený prístup k elektrine. Sme na to pripravení? A prečo sa pred zimou nerokuje o prímerí? V rozhovore s Eduardom Burašom sa dozviete: – že sirény každý deň znejú aj v Užhorode, ľudia sa skrývajú a musia šetriť elektrinou aj hneď za našou hranicou; – ako ukrajinské mestá vyzývajú svojich obyvateľov, aby sa na zimu nevracali domov; – že mnohí Ukrajinci budú chcieť prežiť zimu mimo Ukrajiny; – že nás čaká ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny, a to hneď ako začne mrznúť; – ako sme pripravení na vojnových utečencov tentoraz, či to nebude znova len na dobrovoľníkoch; – že Ukrajina je preplnená sirotami a ľuďmi, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach; – ako sa dá Ukrajincom pomôcť - bude treba bundy a teplé veci; – že vstup Ukrajiny do EÚ by mohol zachrániť východné Slovensko pred úpadkom; – že Európska únia nám ponúka peniaze na cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou.

Pre zablokovaný parlament nevie vládna menšina zmeniť štátny rozpočet, aby mohla rozdať extra miliardu a pol, napríklad na štrnáste dôchodky. A Hegera s Matovičom už čaká schvaľovanie nového štátneho rozpočtu. Proti návrhu najostrejšie vystúpil minister Lengvarský so zdravotníkmi za chrbtom. Ako to chce celé Matovič s Hegerom ustáť? Kto ich rozpočty napokon podporí? Dohodnú sa so Sulíkom či Tarabom? Ako udržia v nemocniciach a ambulanciách zdravotníkov, ktorý ešte nepodali výpovede? Ako pomôžu s infláciou a drahými energiami? Braňo Závodský sa rozrpával s ministrom financií, podpredsedom vlády a predsedom hnutia OĽANO Igorom Matovičom.

Zima prichádza. Slovensko aj Európa hľadajú liek na energetickú krízu a astronomické ceny. Čaká nás teda ťažká zima? Budeme mať dostatok plynu a peniaze na zaplatenie účtov za kúrenie a svietenie? Čo vymyslí vláda, čo znamenajú chystané cenové stropy a aký plán má nový minister hospodárstva? Bude mať od Hegera či Matoviča dostatok politickej podpory? Prečo kreslo ministra vôbec uznávaný odborník zobral? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

Hegerova vláda stratila väčšinu v parlamente a hľadá nástupcov za Sulíkových ministrov. Krízam je to ale jedno, rastú obavy z extrémnych cien energií a najmä o to, aké riešenie nájdeme na Slovensku a aké zas navrhne Európska únia? Čo s tým bude robiť opozícia a čo čaká od vlády? Skúsi oslabeného Hegera či Matoviča odvolať a presadiť v týchto časoch predčasné voľby? Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom strany Hlas – SD Petrom Pellegrinim.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť a ceny oboch komodít budú pre domácnosti zastropované, ubezpečuje štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) Ako bude vyzerať pomoc pre podniky a máme sa obávať aj vynúteného šetrenia napríklad v podobe plynových prázdnin? A aký bude ďalší osud Slovalca? Za kulisami aktuálnej vládnej krízy sa odohráva kríza oveľa vážnejšia. Ceny energií sa akoby utrhli z reťaze a tak väčšina z nás žije vo vážnych obavách ako budú vyzerať ich faktúry za plyn či elektrinu v blížiacej sa vykurovacej sezóne. Mnohí z nás si dokonca môžu oprávnene klásť i otázku, či si raketovo rastúce ceny základných energetických komodít budú vôbec môcť dovoliť. Ako do tejto energokrízy zasiahne štát a dokáže vláda zastropovať ceny plynu a elektriny pre domácnosti? Akej pomoci sa od vlády dočkajú podniky a vôbec, budeme mať v zime dostatok plynu a elektriny alebo nás čaká obdobie, v ktorom prídu na rad i plynové prázdniny či nariadené práce z domu? Odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS Karol Galek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešný protest proti odstávke výroby hliníka v Slovalcu. Koncom septembra fabriku opustí vyše 200 zamestnancov. Problémom sú emisné povolenky a energetická kríza. Podobný scenár odstávky výroby a možného prepúšťania zamestnancov hrozí aj ďalším slovenským fabrikám. Budete počuť premiéra Hegera, ministra Sulíka, ale aj organizátorov protestu Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Plynu aj elektriny bude v zime dosť a ceny oboch komodít budú pre domácnosti zastropované, ubezpečuje štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) Ako bude vyzerať pomoc pre podniky a máme sa obávať aj vynúteného šetrenia napríklad v podobe plynových prázdnin? A aký bude ďalší osud Slovalca? Za kulisami aktuálnej vládnej krízy sa odohráva kríza oveľa vážnejšia. Ceny energií sa akoby utrhli z reťaze a tak väčšina z nás žije vo vážnych obavách ako budú vyzerať ich faktúry za plyn či elektrinu v blížiacej sa vykurovacej sezóne. Mnohí z nás si dokonca môžu oprávnene klásť i otázku, či si raketovo rastúce ceny základných energetických komodít budú vôbec môcť dovoliť. Ako do tejto energokrízy zasiahne štát a dokáže vláda zastropovať ceny plynu a elektriny pre domácnosti? Akej pomoci sa od vlády dočkajú podniky a vôbec, budeme mať v zime dostatok plynu a elektriny alebo nás čaká aj obdobie, v ktorom prídu na rad i plynové prázdniny pre školy či nariadené práce z domu aby zamestnávatelia ušetrili? Odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva za SaS Karol Galek. V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešný protest proti odstávke výroby hliníka v Slovalcu. Koncom septembra fabriku opustí vyše 200 zamestnancov. Problémom sú emisné povolenky a energetická kríza. Podobný scenár odstávky výroby a možného prepúšťania zamestnancov hrozí aj ďalším slovenským fabrikám. Budete počuť premiéra Hegera, ministra Sulíka, ale aj organizátorov protestu Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

1. Koho počúva premiér. 2. Dať si či nedať štvrtú dávku?

Igor Matovič už vie, že akákoľvek vyhrážka Eduarda Hegera voči nemu je planá, nakoniec ho uhovorí a môže si s ním robiť čo chce. O politickej kríze, ale aj o Pohode sa so zástupcom šéfredaktora Denníka N Konštantínom Čikovským a s komentátorom Tomášom Gálisom rozprávala Monika Tódová. 

Kto má v rukách žolíka? „Sulík dal koalícii milosrdné ultimátum. Možno príde hviezdna chvíľa Hegera, a Matoviča odvolá,“ povedal Marián Repa. Na rozdiel od koalície, ktorá sklamala voličov najväčšou krízou vo svojej histórii, v podcaste analyzujeme mimoriadny úspech mladých slovenských hokejistov v zámorí. Draftovanie Juraja Slafkovského ako jednotku ocenil v podcaste športový redaktor Pravdy Michal Bakaj. Akú súvislosť má politika a šport? Prečo hokejisti na rozdiel od politikov uspeli, a čo pre to robili? Ako by skončili naši politici? Kto by ich chcel do draftu? Nalaďte si podcast Počúvajte pravdu s komentátormi Mariánom Repom a Michalom Bakajom z denníka Pravda.

Kto má v rukách žolíka? „Sulík dal koalícii milosrdné ultimátum. Možno príde hviezdna chvíľa Hegera, a Matoviča odvolá,“ povedal Marián Repa. Na rozdiel od koalície, ktorá sklamala voličov najväčšou krízou vo svojej histórii, v podcaste analyzujeme mimoriadny úspech mladých slovenských hokejistov v zámorí. Draftovanie Juraja Slafkovského ako jednotku ocenil v podcaste športový redaktor Pravdy Michal Bakaj. Akú súvislosť má politika a šport? Prečo hokejisti na rozdiel od politikov uspeli, a čo pre to robili? Ako by skončili naši politici? Kto by ich chcel do draftu? Nalaďte si podcast Počúvajte pravdu s komentátormi Mariánom Repom a Michalom Bakajom z denníka Pravda.

Zo straníckeho podriadeného, či Matovičovho premiéra sa musí stať autonómny silný predseda vlády, inak túto vládnu koalíciu z krízy nevyvedie. Pohľad na aktuálnu koaličnú krízu zo strany Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít a ich politického komentátora.   „Autonómny a silný sa bohužial doteraz ukázal hlavne pri zahraničných témach“, tvrdí Bárdy. „Dnes má možnosť ukázať sa ako líder aj doma“, dodáva.   „Reálne bude musieť prísť s plánom, ako presvedčiť Igora Matoviča, aby odišiel z postu ministra financií, aby netorpédoval vládu z pozície parlamentného poslanca a aby ju nechal dovládnuť do riadnych volieb“. To považuje Bárdy za najdôležitejšie z pohľadu úlohy premiéra Eduarda Hegera. „Inak sa mu vláda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vláda rozpadne“, dodáva.   Bárdy však vidí ako nereálne, že by sa Hegerovi podarilo Matoviča presvedčiť, aby z vlády odišiel. „Konflikt prerástol do takých rozmerov, že je nereálne, aby boli v jednom čase na pozíciách ministrov Sulík s Matovičom“. Bárdy tým naznačuje aj možný smer, ako sa budú uberať rokovania.   „Myslím si, že Richard Sulík aj pri svojom egu by bol ochotný rokovať o tom, že by nebol ministrom hospodárstva. SaS má odborníkov, ktorí by ho vedeli plnohodnotne zastúpiť. Predpokladom toho ale bude iný nominant Oľano, ktorí by bol náhradou Igora Matoviča“, uvažuje Bárdy.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na rozhodnutie Bruseli regulovať sociálne siete.   Facebook, Twitter, Google či Amazon po novom už nebudú môcť obchádzať internetové pravidlá a zneužívať svoje postavenie na európskom digitálnom trhu.  Európsky parlament tento týždeň schválil legislatívu o regulácii digitálneho prostredia. Tá sa dotkne predovšetkým technologických gigantov. Jedným z cieľov je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom. (Hlavným cieľom je ochrana používateľa pred škodlivým obsahom.)   Ako a aký obsah bude Európska únia regulovať na sociálnych sieťach a ako budú regulované dezinformácie? Budú vôbec regulované? To sa Denisa Žilová pýtala Tomáša Kriššáka, odborníka na informačnú bezpečnosť a Ľuboša Kukliša, riaditeľa Rady pre vysielanie a retransmisiu.   Podcast pripravili Denisa Žilová a Jaroslav Barborák

Kandidát na riaditeľa RTVS a bývalý technický riaditeľ Orangeu Ivan Golian v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí o svojej vízii pre verejnoprávny telerozhlas. Zvýšil by koncesie, odložil plný štart spravodajského kanála a načas možno zastavil aj RTVS Šport. S politikmi o podpore podľa svojich slov nevyjednáva a ako výhodu nevníma ani to, že bol poradcom premiéra Hegera.

Onkologický ústav zatvára lôžkové oddelenie, v Trenčíne zatvárajú polovicu detského oddelenia, v Nitre majú rovnaké problémy. Všade chýbajú sestry a lekári. A stále nám chýbajú aj nové a opravené nemocnice za stámilióny eur z fondu obnovy. Kde sa teda budú nemocnice stavať a opravovať? Budú napokon aj Rázsochy či Martin? A ak ich postavíme ako vyriešime chýbajúce sestry a lekárov? Ako to vidia lekári a poslanci? Braňo Závodský sa rozprával s lekárskym odborovým predákom Petrom Visolajským a poslancami zdravotníckeho výboru parlamentu Janou Bittó Cigánikovou a Vladimírom Balážom.

"Najväčšiu zásluhu alebo chybu, či niečo funguje, má premiér. Proti Dzurindovi hlasovala polka klubu SDĽ aj pán Migaš, ale bol ochotný normálne si s ním sadnúť a dohodli sa. Nevidím takúto snahu premiéra Hegera, že by sa snažil povedať Matovičovi dosť, stačilo, ja to riešim," hovorí bývalý politik Béla Bugár o situácii slabšieho premiéra a silnejšieho predsedu strany, ktorú už dvakrát zažil. "Nie je pravda, že so Sulíkom sa nedá dohodnúť. Nehovorím, že sme mali na všetko rovnaký názor, je tvrdohlavý. Keby nebol tvrdohlavý, nebola by možno padla vláda Ivety Radičovej, ale aj Matovič hlasoval za pád vlády, na to netreba zabúdať," dodáva Bugár, ktorý bol vo vláde aj s Matovičom aj Sulíkom. "Najväčšie prekvapenie a sklamanie pri pánovi Ficovi pre mňa je, že fakticky podal priateľskú ruku ĽSNS. To je katastrofa. Nesmieme ich rehabilitovať. Vždy bude desať percent ľudí takto rozmýšľať, ale to neznamená, že ďalších 90 percent s tým musí súhlasiť. Politici z koalície aj opozície ako keby ich chceli rehabilitovať, že možno ich niekedy budeme potrebovať. Takto žiť nechcem," hovorí Béla Bugár. Ako sa pozerá na túto koalíciu? Čo hovorí na obvinenia Gábora Gála, ktorého polícia obvinila z korupcie? Na koho strane je pri spore Matoviča a Sulíka? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s expolitikom Bélom Bugárom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová hovorí o svojich obavách z alternatívy k tejto vláde, o slabosti premiéra Hegera, ale aj o tom, či kritizovať Matovičov rodinný balíček a či môže pomôcť zvýšiť pôrodnosť. Zhováral sa reportér Dušan Mikušovič.

1. Matovič zdolal Hegera a povýšil fašistov 2. Ficove baterky sa majú na čo tešiť 3. Vlčan berie lesy ľuďom a vracia lesníkom

Analýzy Na hrane s mediálnym poradcom Ivanom Štulajterom V relácii sa dozviete: Ako vyzerajú porady s premiérom Eduardom Hegerom? Ako sa tvoria prejavy premiéra? Kto píše Hegerovi statusy na sociálnych sieťach? Čo hovorí na rozhodnutie Hegera neísť na Ukrajinu s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska? Dá sa s Eduardom Hegerom pracovať? Je Heger v domácej politike “príliš ustráchaný a bezobsažný”? Čo má devastačný účinok na koalíciu? Je premiér Eduard Heger v tieni Igora Matoviča a je v dnešnej dobe komunikácia predsedu vlády dostatočná? Prevezme Eduard Heger líderskú pozíciu hnutia OĽANO? Má Ivan Štualjter aj politické ambície?    

Som zdesený a zhnusený.. Rozvrat a anómia mojej domoviny pokračujú. V tzv. hniezde „záchrany“ v NÁRODNOM ústave detských chorôb v Bratislave zomrel novorodenec. Nikto si ho tam nevšimol NIEKOĽKO dni, lebo „nefungovalo signalizačné zariadenie“. Prosím?! V záplave všeľudovej radosti z toho, že nám naše Kovidbyro dovolilo konečne odložiť z tváre „prostriedok osobnej ochrany“ (a verejný prejav poslušnosti voči nezmyslom!) budeme teraz ochotní prehliadnuť, prepočuť a premlčať hocičo? Po dvoch rokoch šikanovania, ponižovania, mediálnej hystérie a porušovania zákonov aj ľudských práv už nedokážeme primerane reagovať ani na smrť skutočného neviniatka? Pozerám sa so zdesením a zhnusením na všetkých, ktorí sa na tejto smrti priamo alebo nepriamo podieľali a aj na tých, ktorí by to radi čo najskôr spláchli (do žumpy zvrhlostí a marazmu štátnej správy SR). Preto ako slobodný a hrdý občan Slovenskej republiky vyzývam terajšiu poslankyňu Cigánikovú, terajšieho ministra zdravotníctva Lengvarského, terajšieho predsedu vlády Hegera, terajšiu prezidentku Čaputovú ako aj orgány činné v trestnom konaní, aby sa postavili k tejto bezprecedentnej kauze s maximálnou zodpovednosťou. Spoločnosť vraj dokazuje svoju morálnu úroveň tým, ako sa dokáže postarať o práva a život slabých, zraniteľných. Preto nie hlučné a nevkusne medializované dekadentné dúhové pochody, ale plač dehydratovaného, hladného a podchladeného novorodeného dieťaťa, ktoré hodiny zomieralo v mukách, sú obrazom toho, kto ako spoločnosť sme a v akom stave je Štát. Ide o prípad MORÁLNE a spoločensky prinajmenšom taký závažný ako bola vražda mladého novinára a jeho snúbenice. Podľa môjho názoru možno aj závažnejší, pretože vrahom dieťaťa bez viny, ktoré zomrelo na smäd, hlad a chlad, je prehnitý a rozvrátený Štát. Ak nebudeme ako občania OKAMŽITE a NEUSTÁLE informovaní o začiatku a priebehu vyšetrovania a ak vinníci nebudú BEZODKLADNE a EXEMPLÁRNE potrestaní, bude to jasný signál, že Slovenská republika ako Štát (so svojou politickou reprezentáciou na čele!) arogantne a bez zábran stupňuje bezzákonosť, útlak a morálny rozvrat spoločnosti. Ak Štátu (a jeho zamestnancom) toto zabitie novorodenca z ľahostajnosti a úpadku Štátu prejde bez následkov a bez trestov, nie sme ako občania ďalej povinní rešpektovať Štát a dodržiavať jeho pravidlá. Ak totiž neplatia zákony a pravidlá Štátu pre Štát samotný, neplatia ani pre jeho občanov. A politici, ktorí v mene Štátu konajú takto, majú tie najhoršie úmysly. PS: Všetko to začalo tým, že „musíme dva týždne ostať doma, aby sme oploštili krivku prípadov novej infekcie“... Ešte stále veríte, že tu ide o zdravie a ŽIVOTY?

"Nie sú veľmi citliví. A to je presne o tom, že tí ľudia sú presvedčení o svojej pravde. O tom, ako funguje polícia a prokuratúra, a vidia v tom nejakú hru, ktorá je namierená proti Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi. Tento úkon ich nijak nezneistí, budú to považovať za komplot," hovorí sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik o tom, či voličov Smeru ovplyvní obvinenie expremiéra Fica a exministra Kaliňáka. "Sú dva dôvody poklesu. To, čo sme zaznamenali ako pokles z 52 na 42 percent, sa udialo za štvrťrok. Pravdepodobne pokles nebol, že to padlo naraz o 10 percent, ale postupne. V decembri nebola prezidentka Čaputová len terčom opozičných politikov, Roberta Fica, ale aj koaličných politikov. Niektorí hovorili o konšpiračnom stretnutí s Petrom Pellegrinim, boli tam viaceré kritiky, ktoré sa týkali názorov prezidentky na premiéra Hegera. Pálili na ňu z každej strany, dáta ukazujú, že tam nebol pokles len z opozičnej scény, ale aj z koaličnej. Najväčší pokles bol od voličov OĽANO, odkiaľ tá paľba aj išla. Netreba zabudnúť aj na rámcovú dohodu s USA, kde mohla stratiť aj preto, že časť koaličných politikov aj voličov jej vyčítala interpretačnú doložku. Táto časť úplne nepochopila, načo je potrebné vykladať tieto veci nejakou doložkou. Tam naozaj mohla zareagovať aj časť koaličných voličov," hovorí Martin Slosiarik o tom, prečo výrazne klesla podpora prezidentky Zuzany Čaputovej. Ako vnímajú Slováci vojnu a Putina? Ktorí voliči vyjadrujú podporu Rusku? Komu politicky pomohla vojna? A uškodí Smeru obvinenie Roberta Kaliňáka a Roberta Fica? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sociológom a šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Žiaľ vyzerá to tak, že väčšina Maďarov si povedala, že lacné kúrenie, nafta a benzín sú pre nich osobne dôležitejšie ako znásilnené bábätká na Ukrajine. Hlasovali za Orbána priamo vtedy, kedy prichádzali obrázky z Buče,“ hovorí Arpád Soltész v najnovšom rozhovore Startitup Diskusný Klub. V čom prirovnáva Slovákov k Maďarom a ako to podľa neho dopadne na Ukrajine? „Je úplne jasné, že Rusko nedokáže vyhrať túto vojnu. Ukrajinci nebudú ochotní pustiť ani centimeter štvorcový svojej krajiny,“ tvrdí Soltész a dodáva, že legendárne červené tlačítko na stole neexistuje, pretože za jadrovým útokom je tisíce úkonov, ktoré treba spraviť. Podľa Soltésza západné krajiny nemajú odvahu a čakajú, kým sa rozhodne Putin. Čo hovorí na slovenských politikov, ktorí hovoria o mierových riešeniach, ako momentálne hodnotí Fica, Pellegriniho či Hegera? Má aktuálna vláda šancu získať späť dôveru ľudí? „Gestá sú vo vojne nesmierne dôležité. Dúfam, že im dáme aj tie MiGy. Heger sa dokáže učiť a reflektovať svoje chyby.“ To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

1. Tri záťaže premiéra Hegera. 2. Na Pčolinského strane stoja obvyklí podozriví. 3. Smerák Kéry nemá čo robiť na čele zahraničného výboru.

Slovensko zostalo bez verejného ochranu práv. Ombudsmanka Mária Patakyová skončila svoj päť ročný mandát, no voľba nového ochrancu práv v parlamente je v nedohľadne. Akých päť rokov má teda ombudsmanka za sebou, keď sa nebála vystupovať na obranu slabých a znepriateliť si mocných? Prečo politici od Fica cez Pellegriniho, Matoviča aj Hegera ignorujú správy ombudsmanky v parlamente? Aký je stav základných práv na Slovensku? Poučili sme sa zo zásahu v Moldave alebo neústavných protipandemických opatrení? Braňo Závodský sa rozprával s profesorkou práv, dnes už prvý deň bývalou verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou.

Putin už hrozí aj jadrovými zbraňami a jeho vojaci a žoldnieri útočia aj na civilné ciele. Slovensko posiela Ukrajine pomoc za milióny eur, zatiaľ čo naše hranice prekračujú tisíce vojnových utečencov. Kam to celé zájde? Pomôžu rokovania na bieloruských hraniciach? Čím ešte môže pomôcť Ukrajine prežiť a zastaviť Putinovu agresiu Slovensko a Európska únia? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom vlády Slovenskej republiky Eduardom Hegerom.

Zimná olympiáda na umelom snehu, posol mieru v situácii eskalácie medzi mocnosťami, symbol fair play v krajine, ktorá čelí podaniam pre genocídu časti obyvateľstva. Už o pár hodín sa začínajú XXIV. Zimné olympijské hry v čínskom Pekingu. Už druhé v čase pandémie. Slovensko na nich má historicky najmenšiu 50člennú výpravu športovcov. Čo prinesie táto olympiáda nám a čo môže urobiť s hosťujúcou krajinou? Téma pre Jozefa Libu zo Slovenského olympijského výboru.   V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na možnú prítomnosť vojakov NATO na Slovensku. Peter Kmec z opozičného Hlasu paradoxne nie je v téme názorovo ďaleko od premiéra Hegera.   Podcast pripravili Peter Hanák a Jaroslav Barborák.

1. Kollár zahanbuje Hegera aj Čaputovú. 2. Bez Pellegriniho to zrejme nepôjde. 3. Kto chráni ministra Vlčana.

Bol nadšený z Ficovho konca. Ako sa pozerá na polčas vládnutia OĽaNO? Milan Kňažko obdivuje premiéra Hegera a hovorí o ňom ako o najlepšom premiérovi desaťročia. Kritizuje koaličné strany, ktoré vystupujú proti rozhodnutiam vlády. Prečo podľa neho rastie Robert Fico? A ako hodnotí ministerku kultúry Natáliu Milanovú?   Rozhovor s Milanom Kňažkom nahrával Peter Hanák.

"Devastačný vplyv sociálnych médií, šírenie dezinformácií, bludov, výmyslov, amatérizmu má priamy dopad na pandémiu a rozkladá spoločnosť zvnútra." O hejte na Facebooku, pandémii, aj pokuse spojiť Hegera s Pellegrinim, aby podporili očkovanie sa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou rozprávala Monika Tódová.

Najskôpr tvrdý lockdown do 16. decembra, potom s výnimkami pre očkovaných a deň po Vianociach aj s výnimkami pre cestovný ruch, no so zatvorenými obchodmi a s režimom OTP vo vlakoch a diaľkových autobusoch. Odklepne vláda trojfázový lockdown ministra Lengvarského? Budeme sa v tom vôbec vedieť vyznať? Aké výhody budú mať očkovaní a prečo chce Sme Rodina výhody aj pre neočkovaných? A čo hovoria na premiéra Hegera, podľa ktorého je cestou z pandémie povinné očkovanie seniorov? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Sme Rodina Borisom Kollárom.

1. Prezidentkina správa bola zmierlivá. 2. Ťažký deň premiéra Hegera. 3. Energetická kríza je už v parlamente.

"Je to úplne nová informácia. To, čo ma bude zaujímať, je procesný postup ako k odstaveniu vyšetrovateľky došlo, pretože áno, môže sa to zvonku javiť ako zásah nebodaj politickej moci do postupu vyšetrovania. čo by nebolo samozrejme vhodné. Takže je dôležité to, či sa takáto zmena deje v súlade so zákonom, toto je to, čo ma bude zaujímať," hovorí prezidentka Zuzana Čaputová k odvolaniu vyšetrovateľky, ktorá v policajnej inšpekcii mala na starosti vyšetrovanie tímu Očistec.  "Eduard Heger je dobrý premiér v ťažkých časoch. Zatiaľ je to relatívne krátke obdobie. Ja s ním mám korektný vzťah, nemá to jednoduché. Je to veľmi konsenzuálny človek a v najbližších týždňov a mesiacoch budeme sledovať to, či tá veľká miera konsenzuálnosti, ktorá je zjavne výhodou, je doplnená aj nevyhnutnou mierou ráznosti," hodnotí prezidentka Čaputová prvých sto dní premiéra Hegera.  Aký majú vzťah s ministrom financií Matovičom? Malo by byť očkovanie pre zdravotníkov povinné? A ako hodnotí spätne stretnutie na SIS? Nevyužila jej prítomnosť tajná služba na rozohranie hier? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.   –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

Po Kolíkovej a MIkulcovi by chcela opozícia odvolať rovno premiéra Hegera a s ním celú vládu. Pellegrini už na túto akciu presviedča Smer a zbiera podpisy poslancov. Hegerova vláda vládne podľa Hlasu najhoršie ako sa dá a po Smere opakuje aj obvinenia o ovplyvnených a zmanipulovaných vyšetrovaniach policajtov. Čo na to premiér? Ako sa chystá na svoje odvolávanie, ešte skôr, ako by mal za sebou sto dní svojej vlády? Ako pokračujú prípravy na zdravotnícke či daňové reformy a bude ľudí presviedčať, aby sa dali zaočkovať za peniaze či darčeky? A aká je situácia v koalícii? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom. Celý článok: https://www.expres.sk/251696/eduard-heger-schvaleny-plan-obnovy-na-viac-ako-65-miliardy-eur-slovensko-vyrazne-posunie-vpred/

1. Umelecký dojem je u Hegera biedny, ale technické podanie veľmi slušné. 2. Pán Kirill sa hnevá na Denník N. 3. Slovensko sa pridalo ku krajinám, ktoré majú problém s Astrou.

1. Fico Jankovskej ďakoval, Matovič ju preklínal, teraz sa spojili proti jej protivníčke. 2. Už aj deti ohrozujú Hegerovu vládu. 3. Projekt Andreja Kisku hrá už len o to, aby jeho koniec bol menšia ako veľmi veľká katastrofa.

Starý premiér to s novým dlho nevydržal. Deň po tom, čo parlament vyslovil dôveru novej vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), prevzal „velenie“ expremiér Igor Matovič (OĽaNO). Minister financií na pôde úradu vlády, bez prítomnosti premiéra, predstavil daňovú a odvodovú reformu. „Plán je mŕtvy už v zárodku, vydali by sme sa na grécku cestu,“ komentoval úvahy šéfa rezortu financií Marián Repa v podcaste Počúvajte pravdu. Opozičné strany Smer a Hlas získali 600 tisíc ľudí na podporu referenda o predčasných voľbách. Ak chceli zmobilizovať voličov, tak sa im to podarilo. Chcú aj referendum?

HN https://www.youtube.com/watch?v=vCCFAoJhNI0

Neprešlo ani osem dní, čo je Eduard Heger nový premiér, už rieši problém s čerstvým ministrom financií Igorom Matovičom. Ten po za chrbát slovenskej diplomacie a ministra Korčoka odletel na cestu do Moskvy, kde chce hovoriť o Sputniku, a v piatok si naplánoval cestu za Viktorom Orbánom do Maďarska. Premiér Heger sa zatiaľ voči Matovičovi nevymedzil, na tlačovke pokrčil ramenami a povedal, že nie je hovorca každého ministra. Bude takto vyzerať nové vládnutie premiéra Hegera? Je udržateľná vláda, v ktorej minister financií bez mandátu, bez schválenia vlády a bez jasnej agendy cestuje po Rusku a Maďarsku a vyjednáva? Zuzana Kovačič Hanzelová sa na túto tému pýta komentátora Denníka SME Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TASR, Úrad vlády SR - Facebook Odporúčanie: Kara Swisher si opäť zavolala top CEO manažéra, tentokrát Tima Cooka z Applu. Rozprávali sa o zodpovednosti za obsah na sociálnych sieťach, o apple store, ktorý vyraďuje niektoré appky zo svojho portfólia, aj o budúcnosti manažéra, ktorý sa otvorene hlási k svojej homosexuálnej orientácie. https://podcasts.apple.com/us/podcast/is-apples-privacy-push-facebooks-existential-threat/id1528594034?i=1000515797139 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Chceme mať rezervu nad zákonnou hranicou, aby nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam, že podpisov nie je dosť. Už teraz nejde ani o to, koľko ich bude, ale kedy načasujeme návštevu pani prezidentky. V rámci mesiaca apríl sa určite s podpismi pôjde za pani prezidentkou," hovorí poslanec Hlasu Erik Tomáš o podpisoch na referendum o predčasných voľbách, pri ktorom už spolu so Smerom vyzbierali viac ako 400-tisíc hlasov. "V tejto situácii mi je sympatickejší Sputnik ako AstraZeneca. Ale aby som bol vecný, pri oboch týchto vakcínach by som chcel poznať záverečné stanovisko odborníkov," hovorí Erik Tomáš o tom, prečo Peter Pellegrini o AstraZenece hovorí, že by sa ňou očkovať dal, ale Richard Raši ju ako lekár odporúča a sám sa ňou nechal zaočkovať. "S Robertom Ficom máme normálne pracovné vzťahy. Veď spolupracujeme spolu v parlamente, sedíme v opozícii a zatiaľ opozícia pri kľúčových témach preukázala jednotný ťah na bránu. Jasné, že sa rozprávame, sme ľudia, a niektoré veci treba konzultovať. Zaznamenali sme určité podpásové reakcie pána predsedu k Hlasu, ale my to neopätujeme. Našim súperom je Igor Matovič a na to by sa mala sústrediť opozícia," dodáva Erik Tomáš o vzťahoch v opozícii. Je fér volať Hegera bábkovým premiérom, keď takú istú situáciu zažil Peter Pellegrini? A ktorú vakcínu vlastne Hlas svojim voličom odporúča? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Hlas-SD Erikom Tomášom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Brífing Hegera po stretnutí u prezidentky 30.03.2021 Zdroj: HN https://www.youtube.com/watch?v=gh-ppDpNENY

Hosťom rozhovoru je minister financií SR Eduard Heger. Ako Slovensko zvláda finančne neplánované výdavky spojené s pandémiou koronavírusu? Ide najmä o celoplošné testovanie, infraštruktúra či pomoc pre podnikateľov, ktorí prišli kvôli pandémii o príjem. Podľa Eduarda Hegera je celoplošné testovanie antigénovými testami ekonomicky výhodné. Čo sa týka PCR testov, máme ich podľa ministra dostatok a aj ich v efektívnej miere využívame. Ako vidí Heger vládu svojho straníckeho kolegu Igora Matoviča? Verí, že spoločne dovládnu. Ohľadom finančnej situácie Slovenska, treba dať pozor, že ak budeme mať dlh 70 % HDP, tak si tak ľahko nepožičiame. Čo podľa Hegera chýba súčasnej vláde? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v Startitup Diskusnom Klube so Šimonom Žďárským.

Rozhovor s Jurajom Hajkom o návšteve premiéra Matoviča a ministra Hegera v Paríži. Pýta sa Jaroslav Daniška.