Podcasts about odpoved

„Robiť v gastre je krásna práca. Musíme o tom viac hovoriť, možno urobiť aj kampaň, aby sme pritiahli do tohto sektora viac ľudí,“ hovorí v rozhovore Robert Nagy. Ako podnikateľ prevádzkuje v Bratislave viacero gastro prevádzok, napríklad bistro Otto! alebo Ferdinand v Sade Janka Kráľa. Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac. Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“ Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu. Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 3:30 Ako vzniká cena obedového menu 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie? 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH? 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci? 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise See omnystudio.com/listener for privacy information.

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelej inteligencii sa darí meniť bankový sektor na Slovensku. Experti z VÚB hovoria o personalizácii služieb a nových rozhraniach ako o krokoch vpred.Bankový sektor patrí medzi najdôležitejšie a kľúčové odvetvia v ekonomike každej krajiny, vrátane Slovenska. Aj ten sa však mení, a to aj vďaka využívaniu umelej inteligencie. Vedeli ste, že podľa štúdie spred pár rokov až 79 % bankových manažérov verí, že AI fundamentálne revolucionalizuje spôsob, akým komunikujú s klientmi?Ako AI uľahčuje správu peňazí a čo to znamená pre budúcnosť bankového sektora? S naším hosťom, expertom Tomášom Horníčkom z VÚB banky, sme prešli od personalizovaných služieb až po otázky bezpečnosti a etiky.

Dá sa vyliečiť nevera vo vzťahu, v ktorom nastala? A ako oživiť iskru v dlhodobom vzťahu? Je vôbec táto iskra pre vzťah dôležitá? Najčastejšie otázky týkajúce sa nevery a dlhodobých vzťahov sme zodpovedali opäť s párovou terapeutkou pre tých, ktorí sa ešte neodvážili párovú terapiu navštíviť alebo potrebujú iba nájsť odpovede na svoje otázky.Exkluzívna dlhšia verzia tohto podcastu pre predplatiteľov HeroHero https://herohero.co/ggw

Bustu Cecilie Gonzaga vďaka ministerke Šimkovičovej pozná celé Slovensko, ale teraz by sa mala vrátiť do rúk odborníkom.

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Tentokrát sa venujeme téme príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce. Výber pripravila poradkyňa Viera Kubanková zo Mzdového centra.Dozviete sa:Kedy dieťa spĺňa podmienku šesťmesačnej športovej činnosti?Ak má zamestnanec viac detí – aký je maximálny nárok na príspevok?Môže si zamestnanec zároveň uplatniť príspevok na rekreáciu aj šport?Čo ak má zamestnanec uzatvorené dva pracovné pomery?Je možné uplatniť príspevok aj po uplynutí 30-dňovej lehoty na predloženie dokladov?Sme Poradca podnikateľa – vaša skratka k spoľahlivým odpovediam.www.pp.sk

AI prezradila, čo si myslí o ľuďoch a odpovedala aj na také otázky, ktoré sa bojíš opýtať. ChatGPT bola hosťom v ta3 podcaste Kapučíno spolu s Robertom Gašparovičom, jednak predsedom správnej rady ASAI (Asociácie pre AI) a vydúcim advokátom spoločnosti Havel and Partners. Martin Rinčo vyspovedal oboch hostí a núdza o šokujúce odpovede nebola. 

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Tento raz je témou auto v podnikaní – neodmysliteľná súčasť prevádzky väčšiny firiem, ale aj častý dôvod problémov pri daňovej kontrole.Pozrieme sa na 5 praktických otázok:Môže daňovník prerušiť odpisovanie automobilu, na nákup ktorého mal poskytnutú dotáciu?Ako sú limitované odpisy pri kúpe luxusného elektromobilu?Môže si firma dať do nákladov výdavky na tankovanie, ak konateľ používa na pracovnú cestu svoje súkromné auto?Vzťahuje sa aktuálne navýšenie základnej náhrady podľa zákona o cestovných náhradách aj na živnostníka?Aké dane a odvody musí konateľ zaplatiť, ak používa firemné auto aj na súkromné účely?Sme Poradca podnikateľa – už 35 rokov vám pomáhame vyznať sa v daniach a účtovníctve s prehľadom profesionála.www.pp.sk

Od 1. januára 2025 sa v zákone o DPH mení limit pre zjednodušenú faktúru, z ktorej si môžete odpočítať DPH. Ide o doklad z e-kasa pokladnice alebo tankovacieho automatu pri samoobslužnom čerpaní pohonných látok. Po novom je odpočet z nich možný, ak cena vrátane DPH nepresiahne 400 eur. Čo teda treba splniť, aby ste zbytočne neprišli o peniaze?Zuzana Uríková, poradkyňa Daňového centra, v aktuálnom podcaste vysvetlí:čo je zjednodušená faktúra,aká je maximálna suma na odpočítanie dane zo zjednodušenej faktúry,ako postupovať v prípade, ak máte doklad na vyššiu sumu,prečo došlo v zákone k zmene limitu,či je možné vystaviť doklad nad 400 eur pre nezdaniteľnú osobu.Viac informácií o pravidlách pre zjednodušenú faktúru nájdete na Daňovom centre.Poradca podnikateľa – už 35 rokov vaša skratka k užitočným informáciám.www.pp.sk

Ak chcete, aby váš biznis bežal aj zajtra a neohrozil ho nejaký kybernetický incident či útok, potrebujete mať svoje dáta dostatočne chránené. Kybernetická bezpečnosť patrí medzi čoraz kľúčovejšie oblasti. Informačné technológie tvoria dôležitú súčasť chodu firiem v takmer každej sfére podnikania. Či už ide o riadenie spoločnosti, vedenie účtovníctva, výrobu či služby. Máte svojho manažéra kybernetickej bezpečnosti?Od 1. januára 2025 je v platnosti novela zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá rozširuje zoznam subjektov na Slovensku, ktorých sa legislatíva týka. A pozor! Subjekty mali 60 dní na to, aby prešli tzv. samoidentifikáciou – aby zistili, či sa musia Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) nahlásiť ako tzv. „prevádzkovateľ základnej služby“ (PZS). Viac sa dozviete v tomto podcaste Poradcu podnikateľa. Odborným hosťom bol Andrej Mišura – certifikovaný manažér a audítor kybernetickej bezpečnosti a riadiaci partner skupiny Cyllium.Ako sa môžu firmy samoidentifikovať a čo ak to doteraz neurobili?Ktoré nové subjekty pribudli v zozname „prevádzkovateľov základnej služby“?Aké povinnosti vyplývajú subjektom (PZS) z novely zákona?Ako si má firma správne nastaviť zálohovanie?Môže mať na starosti kyberbezpečnosť IT oddelenie? Dá sa pokryť z interných personálnych zdrojov alebo je potrebné využiť externistu?Ako si vybrať manažéra kybernetickej bezpečnosti a čo od jeho práce očakávať? Aký býva zvyčajne postup jeho práce a spolupráce? Od čoho závisí cena jeho práce?Reč bola aj o ocenení Manažér kybernetickej bezpečnosti. Po prvýkrát tento titul udelila Asociácia kybernetickej bezpečnosti za rok 2024 a získal ho práve Andrej Mišura. Aké boli kritériá?Prečo by sa mali kyberbezpečnosťou zaoberať aj firmy, ktorým to neprikazuje zákon?Ako povedal náš hosť, kyberbezpečnosť je ako zdravotná poistka, tiež veríte, že ju nebudete musieť použiť, ale máte ju. Riadi sa rizikami a kľúčové je nastavenie primeranosti opatrení.Počúvajte podcasty PP, myslite na prevenciu a buďte v obraze.PP – už 35 rokov s vami. www.pp.sk

V tejto ultra kratučkej epizóde s ultra nedobrou kvalitou sme sa porozprávali v ultra krátkosti o Miškinej návšteve Indie, kde bola za svojimi rodičmi, resp- za rodičmi jej manžela Puneeta. Full indickú juicy spicy epizódu nájdeš na https://herohero.co/sexualnavychova a odpovedali sme na všekty štipľavé otázky. Riešili sme ceny šiat, všetky slávnosti pred svadbou, zrušené zásnuby Puneetovej sestry a mnoho ďalšieho, tak šup šup! Za ten zvuk sa naozaj ospravedlňujeme, stalo sa nám to prvýkrát, nezapli sa nám mikrofóny :(KTO MAŽE TEN JEDE merch nájdeš na našom webe spolu s našou hrou 69 sekúnd či seksy printami! - ⁠https://sexualnavychova.com/obchod/⁠Ak sa ti táto epizóda páčila, podporiť nás môžeš aj na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Tolde⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, kde pridávame množstvo extra obsahu - ⁠⁠https://bit.ly/toldo_sexoska⁠⁠Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?

Odpoved delovnega razmerja enemu vidnejših filozofov in dolgoletnemu profesorju mariborske Filozofske fakultete Frideriku Klampferju buri duhove. Na tukajšnji Univerzi menijo, da je do odpustitve prišlo zaradi zamude pri oddaji vloge za habilitacijo, Klampfer pa, da je žrtev obračunavanja vodstva fakultete in napoveduje tožbo. Profesorju v bran so stopili sindikati, ki zahtevajo preklic odpovedi, ter zaposleni in študentje, ki menijo, da gre za poskus odstranitve kritičnega glasu na fakulteti. Gostje v našem studiu so bili Friderik Klampfer, rektor mariborske Univerze Zdravko Kačič in predsednik sindikata Univerze v Mariboru Simon Zupan.

Vsi vemo, da bi morali ravnati drugače, da bi se v našem svetu kaj spremenilo. Govorimo o praznem, mrzlem svetu »kdo bo koga«, v katerem čutimo veliko potrebo po tem, da vračamo tistemu, ki nas je udaril po enem licu, z udarcem po obeh, če je le mogoče, o svetu, v katerem je možna izbira samo v tem, na katero stran se bomo postavili. Vsi vemo, da polarizacija ni pravi odgovor, pa drugače nekako ne zmoremo, vedno znova se nam zdi, da bomo, če bomo recimo ljubili svoje sovražnike, če bomo odpuščali, če bomo do ljudi usmiljeni, s tem za kaj prikrajšani. V tem je vsa tragika naše nemoči, oklepa nas želja po povprečnosti. Povprečnost, o kateri govorim, ni običajnost, ni normalnost, torej nekaj, kar bi lahko razumeli kot nekaj človeku naravnega, niti ni statistična sredina, v katero spada večina ljudi. Ne, pri povprečnosti človeka govorimo o neodraslosti, o trmastem vztrajanju pri svojem, v tem je tista povprečnost, ki hromi človekovo rast. Povprečnost nekega človeka je v tem, da se noče spreminjati, čeprav ve, da bi se moral, povejmo po svetopisemsko, da v svojem srcu zakrkne. Da ne sega čez samega sebe in se ne ravna več po glasu svoje vesti, temveč po glasu prikladnosti, ugajanja splošnim družbenim pričakovanjem oz. načinom ravnanja. Povprečen človek dela, kakor »delajo vsi«, in ravno zato ne razmišlja več, ali je to prav ali narobe. Za precej udobno rešitev gre, zato je povprečnost tako zelo priljubljena, celo domača, s tem, ko se potopimo v družbeno anonimnost, se izognemo nepotrebnim vprašanjem in kritikam, tudi tistim znotraj nas, ali res delamo prav. In se nam zdi, da smo čisto dobri ljudje. V to zaspano lažno zadovoljnost s samim seboj udari Jezus z besedo, ki izraža krščansko drugačnost: »Vi pa ljubíte svoje sovražnike. Delajte dobro in posojajte, ne da bi za to kaj pričakovali.« (Lk 6,35) Razlika, ki jo zahteva od tistih, ki želijo hoditi za njim, je torej v naporu. Narediti nekaj več od tega, kar »delajo vsi«, narediti nekaj drugače, kot nas sili udobje. Vendar se ta napor ne more roditi iz človekovih sposobnosti, niti na podlagi odločitve, da bi bili boljši od drugih, taki poskusi se vedno slabo končajo, ali se ima potem človek za večvrednega ali pa se počuti kakor nekdo, s katerim lahko vsak ravna, kakor se mu zazdi. Edina pot do drugačnosti je v tem, da se zavedamo, kdo pravzaprav smo – sinovi Najvišjega namreč. On pa »je dober tudi do nehvaležnih in hudobnih«. (Lk 6,35) In ker je on tak do nas, smo njegovi sinovi tedaj, ko smo sami takšni tudi do drugih. Zaradi njega, ker se On do nas vede kot Oče. In v tem je tisti napor, ki lahko prinese spremembe, spoznati, da nas ima rad, tudi ko si tega ne zaslužimo.

200. časť. Jubilejná. Odpovedá na otázku, na ktorú sme sa počas tých predchádzajúcich 199 epizód nestihli opýtať. Aj keď je aj pre tento podcast kľúčová. Gabriel Galgoci & Juraj Surma sa pokúsili odpovedať na otázku čo to vlastne znamená byť manažérom.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zozbierali sme najčastejšie otázky našich klientiek o strave a výžive a opýtali sme sa ich jedného z najväčších odborníkov v tejto sfére - lekára, fyziológa a výživového špecialistu Borisa Bajera. Ak chcete vedieť viac o správnej výžive či tipy na rýchle recepty, určite si túto epizódu nenechajte ujsť!Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠ pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1. Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Za nami je pust – čas, ko smo preganjali zimo in »klicali« pomlad. Z današnjim dnem, na pepelnično sredo, stopamo v sveti postni čas, ki je čas priprave na velikonočne praznike. Za kristjana je pepeljenje zunanje znamenje začetka postnega časa, začetka spokornosti, bolj poglobljene molitve in spreobrnjenja pred veliko nočjo. Pri obredu duhovnik ali diakon posipa vernike s pepelom v znamenje kesanja in minljivosti. Pri tem dejanju gre za spomin na minljivost. Vsi vemo, da bomo umrli, a s tem dejanjem to ozavestimo. Kajti ko se človek postavi na prag svojega konca, vidi stvari drugače. Izgovorjene besede – »Pomni, človek, da si prah in da se v prah povrneš!« (1 Mz 3,19) – nas opominjajo, da je naše življenje na zemlji prehodno. Današnji dan je tudi klic k spreobrnjenju. Besede, ki jih duhovnik izgovori ob pepeljenju – »Spreobrni se in veruj evangeliju« – so povabilo k duhovni prenovi in poglobitvi vere. Pepel je v Svetem pismu pogosto znak spokornosti, zato vernike spodbuja k spreobrnjenju. Pepel dobimo s sežiganjem blagoslovljenih oljčnih vej iz prejšnje cvetne nedelje, ki simbolizira prehod od veselja do kesanja ter povabilo k resnični notranji prenovi. Nadškof Stanislav Zore je v letošnjem pismu na začetku postnega časa zapisal, da je cilj našega postnega časa vstati s Kristusom. Pomembno je pravo izhodišče. Posipanje s pepelom ni ostanek preteklega, preveč z grehom in padcem zaznamovanega gledanja na človeka. Ne, posipanje s pepelom je opomin za vernega človeka, da se življenje brez Boga ne izide. Ostaneta le prah in pepel. Današnji dan nam želi pomagati pri postavljanju stvari na pravo mesto. Postaviti pravi odnos do hrane, do materialnih stvari, pa tudi do drugih in do Boga. V jeziku tega sveta bi lahko rekli, da je to čas inventure, ko poskušamo črtati vse tisto, kar nas obremenjuje in teži, da bi še bolj zaživeli vse svoje odnose. Ameriški trapist, mistik, pisatelj in pesnik Thomas Merton (1915–1968) je zapisal: »Resnična molitev in post nista to, da se odrečemo hrani in pijači, ampak da se odpovemo našim iluzijam in lažnim predstavam. Pravi post pomeni očiščenje uma, srca in volje, da bi lahko videli resnico in dosegli resnično svobodo.« To nas opominja, da post ni le telesna odpoved, ampak predvsem duhovno očiščenje in iskanje resnice v sebi. Izkoristimo današnji dan, okrepimo vse tisto, kar je dobro in plemenito.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ajda Rotar Urankar je podjetnica, vplivnica, športnica in mama dveh energetičnih fantov. Poslušati njeno življenjsko zgodbo je prijetno in navdihujoče, ker je to zagotovo zgodba o uspehu, zato je še toliko bolj pretresljivo slišati, kako jo je življenje v neki točki popolnoma ustavilo. Ajda svojo izkušnjo z izgorelostjo deli zelo nazorno, plastično, brez dlake na jeziku, kar je lahko v tolažbo in spodbudo marsikomu: tako dejstvo, da se s tesnobo in izgorelostjo srečujejo ljudje, pri katerih izgleda, da imajo vse pod kontrolo; kot dejstvo, da se iz brezna obupa lahko uspešno izkopljemo. Epizoda nastavlja v sodelovanu s firmo Vitapur, ki letos praznuje 20 let predanosti vrhunskim spalnim rešitvam, inovacijam in uporabi visokokakovostnih materialov. Ob tej prelomnici so lansirali novo linijo ležišč, ki je razvita v sodelovanju s strokovnjaki za spanje in prilagojena različnim spalnim potrebam. Njihov cilj ostaja enak – izboljšati kakovost spanja za vse generacije. Počekiraj na: https://www.vitapur.si/umetnost-lenarjenja?utm_source=podcast&utm_medium=organic&utm_campaign=umetnostlenarjenja_leziscaAjdo najdeš na Instagramu (@ajdaru), njen spletni butik za otroke (Minimellows) pa na: https://minimellows.com/Ajdin podkast "Na svoji strani" najdeš na: https://www.youtube.com/channel/UCtLfyYjNxPsgs82lAuxm52QTimeline epizode:6:20 - Študij v Veliki Britaniji16:44 - Kampanja "Give Women Voice" in nagrada19:25 - Kreativni proces in vpliv počitka na ustvarjalnost27:58 - Vloga vplivnice in rast na družbenih omrežjih35:05 - Izkušnja z izgorelostjo in pot do okrevanja37:35 - Odpoved službi zaradi izgorelosti47:54 - Osebna izkušnja s terapijo in okrevanjem1:00:02 - Soočanje z nespečnostjo in anksioznostjo1:04:55 - Izgorelost in fizična izčrpanost1:08:50 - Usklajevanje kariere in osebnega življenja1:10:04 - Učenje postavljanja meja in skenslanje obveznosti1:11:20 - Pomembnost počitka in vpliv na kreativnost1:14:03 - Strategije za preprečevanje izgorelosti1:16:11 - Družinsko življenje in vzgoja otrok1:27:51 - Zaključek in inspirativna misel

Ako sa darilo II. pilieru v roku 2024 a kto najviac zarobil?  Čo všetko nájdete v ročnom výpise a ako si viete vypočítať váš celkový budúci dôchodok? Má zmysel na základe výnosov meniť Dôchodkovú správcovskú spoločnosť? Treba meniť investičnú stratégiu a kto by to určite mal urobiť? Ako naložiť s dôchodkom z II. piliera, kým si môžeme robiť s úsporami z neho takmer čokoľvek? Čo sa mení tento rok v II. pilieri a ako ho zmení novela, ktorá začne platiť v roku 2029? Je II. dôchodkový pilier v ohrození? Odpovedá odborník na dôchodkový systém, ekonóm Ján Šebo.

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.Moderuje Denisa Hopková.

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.Moderuje Denisa Hopková.

V podcaste zaznie 19 otázok, ktoré sme si položili v auguste, aj spomenieme, čo sme natárali a aj teda, aká je ozajstná odpoveď. Na záver podcastu jedenásť fanúškov amerického futbalu v stručnosti povie, komu a prečo bude fandiť v Superbowle. Čakajú vás názory jednak športových novinárov z Čiech aj Slovenska,  ale aj fanúškov rôznych klubov.   V Extrapointe zaznejú odpovede na 5 trénerských otázok, ktoré sme mali, venujeme sa potenciálnym prestupom Mylesa Garetta,  Coopera Kuppa a Tyreeka Hila. No a príde aj na preview Superbowlu.  

Čo rozhodlo o výsledku amerických prezidentských volieb? Prečo boli prieskumy tesné, ale výsledky pomerne jednoznačné? Mali demokrati dobrého kandidáta a podieľa sa na Trumpovom návrate aj prezidentovanie demokrata Bidena? Aký bude rozdiel medzi Trumpom 1 a Trumpom 2? Čo znamená zvolenie Trumpa pre vojnu na Ukrajine, pre Európu a pre Slovensko? O Trumpovi hovoria, že je nevyspytateľný. Je aj nebezpečný? Odpovedá zahraničnopolitický redaktor Pravdy Andrej Matišák.

Danes bi se morala začeti kampanja pred referendumom o drugem bloku jedrske elektrarne Krško. A poslanci so na včerajšnji seji dokončno potrdili odlok, s katerim preneha veljati prejšnji odlok o razpisu referenduma. V oddaji pa tudi o tem: - V izraelskih napadih na Gazo samo od sinoči ubitih in ranjenih približno 200 ljudi. - Ursula von der Leyen pred najzahtevnejšim obiskom balkanske turneje: odpravlja se v Beograd. - Nogometaši Olimpije in Celja uspešni v prvih domačih tekmah konferenčne lige

Evanjelium podľa svätého Matúša - reflexie nad veršami piatej kapitoly sú prípravou na formačné stretnutia v našej farnosti. Svätý Ignác Brjančaninov tlmočí výzvu svätých učiteľov duchovného života slovami: „Každý kresťan skrze sľub daný pri svätom krste berie na seba zodpovednosť byť otrokom a sluhom Pána Ježiša Krista. Každý kresťan absolútne musí nasledovať Pána Ježiša Krista.“ Preto spoznávanie evanjeliových prikázaní a duchovných zákonitostí je nevyhnutnou súčasťou duchovného života.  

Legenda medzi terapeutmi Honza Vojtko, si sadol k nám do štúdia a spustil o vzťahoch tak, že sme skoro ani nestíhali vstrebávať. V prvom diele dvojdielneho seriálu sme s Honzou rozobrali vzťahy do posledného atómu, pretože to vám je jadrová fyzika. Pýtali sme sa čo sú vedomé vzťahy a ako môže takýto vzťah vzniknúť, či je, dokonca, možné zvedomiť aj dlhodobý vzťah. Takže ak máš pocit, že si v slepých vzťahových uličkách, klikaj to PLAY okamžite. :D Ponorili sme sa aj do hlbín konfliktu. Pomenovali si jeho vrstvy, pretože presne ako Shrek a cibuľa, aj konflikty majú vrstvy. Honza vysvetlil, čo všetko sa vlastne za týmto slovíčkom schováva a pridal do našej lexiky slovo trigger a.k.a. rekvizity. Vďaka tomu dokážeme lepšie pochopiť svoju polovičku práve v momentoch, keď ich máme chuť poslať do p… ekla. Taktiež sme si povedali niečo o hraniciach. Odpovedáme na to, či sa hranice dajú posúvať, aké hranice poznáme a či je vlastné naozaj zlé, keď ich niekto prekročí. V epizóde odznelo meno Gandalf práve pri tejto téme, takže ak chceš vedieť viac, you shall pass to PLAY button! Zopárkrát sme skloňovali aj veľmi obľúbený pojem gender, ale práve v spojitosti so stereotypizáciou. Prečo mu Honza dáva prívlastok “debilní” zistíš práve v tejto epizóde. Máme rady aj pre všetkých, ktorí trpia syndrómom friendzonovosti, ale taktiež sme odkryli tajomstvo párovej terapie a jej schonosti “zamíchat kartama.” Keď už sme pri terapiách, určite klikni na ksebe.sk. Máme tam pre vás platný promokód SEXUALNAVYCHOVA10 na zľavu 10 EUR na prvé sedenie u hocijakého ich terapeuta. Čiže ak si single alebo taken, trochu ponorenia sa do samého seba nebude na škodu. :) Tak ako komunikácia vyrieši problémy vo vzťahu, tak aj intímne gély Chilly skvelo fungujú na vaše intímne partie! Intímny gél by mal byť súčasťou každodennej rutiny. Chilly má farebne rozlíšené gély pre jednoduchšiu rozpoznateľnosť riešení, ktoré ponúkajú. Checkujte ich web, kde nájdete všetky dôležité info. Jednu špeciálnu epizódu sme nahrali aj na Toldo, kde sa venujeme konsenzuálnej nemonogamii, teda polyamorii a otvoreným vzťahom. Takže tam tiež hoď jeden fešácky subscribe, nech ti táto nabušená EXTRA epizóda neujde, lebo nálož to je neskutočná! KTO MAŽE TEN JEDE merch nájdeš na ⁠⁠⁠⁠našom webe⁠⁠⁠⁠ spolu s našou hrou 69 sekúnd, printami a formičkami na pečenie! Ak sa ti epizóda páčila, sleduj nás aj na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Toldo⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, kde pridávame extra obsah.

Čo v budúcnosti čaká Zuzanu Čapútovú, aké sú rozdiely medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, kde je slovenská opozícia, alebo ktorý alkohol pije Rastislav Káčer. To všetko sa dozviete v najnovšom diely podcastu Bárdy & Káčer, v ktorom sme odpovedali na vaše otázky.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Prémiové palivá Shell V-Power novej generácie majú výnimočné čistiace účinky a pomáhajú udržiavať motor v optimálnej kondícii.

V predčasných a odvrátiteľných úmrtiach patríme k európskym lídrom, naopak, na preventívne programy vynakladáme menej peňazí ako je priemer. Na potrebu zlepšiť prevenciu odborníci upozorňujú desiatky rokov. Vypočujte si veľký podcast Pravdy venovaný téme preventívnych prehliadok.  Na preventívne prehliadky k všeobecnému lekárovi chodí iba štvrtina Slovákov. "Je to neohľaduplné aj k našim blízkym," hovorí o nepriaznivých štatistikách všeobecná lekárka Adriana Šimková. Podstatnú úlohu v prevencii má zdravotná sestra, dopĺňa Zuzana Gavalierová. Nedávnym zrušením preplácania benefitov za absolvovanie preventívnej prehliadky u zubára sa zdá, akoby vedeniu štátu a zdravotných poisťovní na zdraví obyvateľov nezáležalo. Dajana Petríková, riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní však tvrdí, že na náhrade zrušených zubných benefitov už pracujú. Akú otázku sa na preventívnych prehliadkach lekári či sestry pacientov zväčša nepýtajú a mali by sa? Aký súvis má prevencia s tabletkami na potláčanie bolesti? Odpovedá farmakologička Andrea Gažová. Podľa moderátora, ale v tejto súvislosti zástupcu pacientov z organizácie Nie Rakovine Patrika Hermana takéto pomalé a maličké kroky nestačia. Zodpovední politici sú v oblasti zdravotnej prevencie podľa neho trestuhodne nečinní a mali by zabrať oveľa výraznejšie.  Tí však na prevencii naďalej šetria, aj napriek desiatky rokov trvajúcemu naliehaniu odborníkov, pripomína zakladateľ Národného onkologického ústavu Štefan Korec. Záverom sa o možnosti podpory prevencie zdravia z európskych peňazí rozprávame s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimírom Šuchom. #pocuvajtepravdu

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠. Pred pár mesiacmi sa stal splnomocnencom vlády na prešetrenie manažovania pandémie, aktuálne je súčasťou slovenskej delegácie na rokovaní odborníkov o pandemickej zmluve v Ženeve. Známa tvár dezinfoscény Peter Kotlár, ktorý odmietal očkovanie aj nosenie rúšok, má voči dokumentu výhrady a nesúhlasí s jeho prijatím. Jeho aktuálne znenie dokonca považuje za neprijateľné pre Slovensko. O čo teda v pandemickej zmluve vlastne ide, majú Kotlárove výhrady reálne základy a ako sa mu vôbec darí v jeho novej úlohe splnomocnenca? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom domácej redakcie denníka SME Jánom Krempaským. Zdroje zvukov: TASR, TA3 Odporúčanie: Ak by vás zaujímalo, kto je nová hlavná hygienička Tatiana Červeňová, ktorú Kotlár k svojmu prešetrovaniu pandémie zatiaľ ešte nezavolal, odporúčam Jankov rozhovor s ňou. Odpovedá v ňom na otázky ohľadom svojej nominácie aj na to, či Kotlára poznala už aj v minulosti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.

Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovoríOčakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.Moderuje Denisa Hopková.

Aký význam má v judaizme radosť a čo znamená byť šťastný? Odpovedá rabín Miša Kapustin. 

Vládnej koalícii ide o obsadenie telerozhlasu a nerobí to v prospech občanov, ale v prospech seba, hovorí v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Odpovedá na otázky o atmosfére vo verejnoprávnych médiách, reálnosti prípadného štrajku, ale aj o svojom osobnom bankrote, ktorý proti nemu politici SNS používajú.

Tento týždeň ubehnú budú dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Po dvoch rokoch sledujeme únavu z vojny, nielen medzi ukrajinskými vojakmi, ale aj spojencami. Čo bude kľúčové v treťom roku vojny? Čo očakávať od Moskvy? Odpovedá novinárka žijúca v Kyjeve Stanislava Harkotová.Tretí rok vojny začína dobytím Avdijivky. A spomína sa začiatok ruskej lokálnej ofenzívy. „Určite to nepridá na nálade v ukrajinskom tyle a armáde. Sledovali sme pomerne drastickú situáciu okolo sťahovania ukrajinských vojsk z Avdijivky," približuje v podcaste novinárka. Dopĺňa tiež, že Ukrajinci tak stratili možnosť kontrolovať ruské vojská, ktoré sú v okolí Donecka.V podcaste tiež približuje, čo bude v tomto roku vojny kľúčové. „Kľúčové bude, či budú spojenci podporovať Ukrajinu, pretože teraz vidíme debaty o balíčku pomoci v Spojených štátoch. Tiež bude kľúčové do akej miery bude Ukrajina schopná mobilizovať vnútorné sily," vysvetľuje Stanislava Harkotová.Akú taktiku zvolí Kremeľ? Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Prieskum z decembra ukázal, že odvolanie veliteľa ukrajisnkých ozbrojených síl Valerija Zalužneho by negatívne vnímalo 72 percent ľudí. Napriek tomu dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačuje, že sa reálne uvažuje o výmene Zalužneho. Dôvody však nevysvetlil. Ako to vníma ukrajinská spoločnosť a kto by mohol prípadne generála nahradiť? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. „Odísť by nemal len Zalužnyj, ale aj spolupracovníci z generálneho štábu," približuje.Úrad prezidenta bude musieť nájsť adekvátnu náhradu. To bude podľa novinárky veľkou výzvou. „Bude veľkou výzvou nájsť veliteľa, ktorého bude akceptovať ukrajinská spoločnosť a zároveň bude schopný pribrzdiť turbulentné nálady," hovorí novinárka s tým, že Zalužnyj je podľa prieskumov na Ukrajine najpopulárnejší.Podľa kuloárných informácii Zalužnyj odmietol ponuku, že sám odstúpi a necháva to na Zelenskeho. Nie je nebezpečné v čase vojny meniť šéfa ozbrojených síl, ktorý má za sebou vojenské úspechy? Viac v podcaste.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

V 138. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Chystá sa The Legend of Zelda film.Ako je možné, že Epic Games Store stále nezarába.Ako Rockstar konečne potešil fanúšikov novými informáciami o GTA 6.Odpovedáme na poslucháčske maily.Ako bude vyzerať Bratislava v roku 2040 podľa slovenských herných vývojárov.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Oficiálne: Prvý trailer z GTA 6 uvidíme už onedlho, vieme kedyAni po toľkých rokoch nezarába: Epic Games Store stále negeneruje ziskThe Legend of Zelda mieri na filmové plátna. Nintendo a Sony spája silyObrázok Bratislavy v roku 2040Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Prečo politici nechodia do predvolebných diskusií? Aký je rozdiel medzi ústavnou a parlamentnou väčšinou? Ako funguje volebné moratórium a čo ak počas neho vybuchne nejaká politická kauza? V špeciálnom vydaní predvolebného Dobrého rána moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová so zástupcom šéfredaktorky denníka SME Jakubom Filom odpovedali na otázky poslucháčov a poslucháčok k predvolebnej kampani a parlamentným voľbám. Volebný špeciál pre vás tradične prinášame v Dobrom ráne každú sobotu, kedy zhrnieme najdôležitejšie udalosti z týždňa, kampane, politických udalostí. Tentokrát sme vydali mimoriadne vydanie tesne pred moratóriom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pokiaľ sa v minulosti v našich podmienkach horúčavy nad 30tkou týkali niekoľkých dní, ktoré vystriedalo ochladenie, tohto roku sme svedkami horúčav, ktoré akoby nemali konca. Čo konkrétne ich vlastne spôsobuje a kedy nastane zmena? Otázky pre klimatológa SHMÚ Pavla Faška. Horúčavy dávajú ľudskému organizmu zabrať. Iba v priebehu utorka záchranári po celom Slovensku riešili 97 kolapsov.  Ako teda tieto extrémne teploty prežiť bez ujmy na zdravý? Je, napríklad, vhodné piť studenú vodu na ochladenie vo viac ako 30 stupňových teplotách? Odpovedá záchranár Tadeáš Mazúr. #pocuvajtepravdu

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí.  Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok.  „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s  lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira.  Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prosím, ukáž mi svojho arcivojvodu... Kratšie, menej a dôstojne. Milujem, chápem, rešpektujem. Spomienkový optimizmus je sviňa. Ako sa s ním vhodne rozísť? Prečo zostávam so ženatým? Je odsťahovanie sa od muža pauza na seba, alebo len fáza pred rozchodom? Ako udržať vášeň vo vzťahu? Odpovedáme na vaše otázky...a že ich nebolo málo :) Ďakujeme za všetky, ľúbime vás. NEXT? Historický podcast TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. 5. o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://fatrahemp.sk/  zľavu 15% na všetky nezľavnené produkty si uplatníš cez kód ZAPO15. Produkcia @jauuu_ps_tobolelo by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/