Podcasts about talibanu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

18 rokov obliekal unifomu francúczskej cudzineckej légie. Absolvoval misie v Afganistane, Chade, Kosove, Mali, Stredo-Africkej Republike a ďalších častiach sveta. Aké to je byť pod paľbou Talibanu, alebo Afrických povstalcov? Ako žiť v permanentnom riziku, že pod vašim vozidlom môže kedykoľvek vybuchnúť improvizovaný výbušný systém? …a ako reagovať keď ste veliteľ a vaša jednotka čelí útoku nepriateľa? Miro Palovič toto všetko zažil. Fascinujúci príbeh Slováka, ktorý s puškou a v uniforme cudzineckej légie precestoval svet.

Izraēla sākusi virszemes operāciju Gazas sektorā. Kā jau tika prognozēts, tas nes arvien vairāk civiliedzīvotāju upuru. Spriedze pieaug, tas savukārt ietekmē noskaņojumu arvien plašākā reģionā. Daudzas valstis izmanto konfliktu savās politiskajās interesēs. To dara Turcija, tā rīkojas Krievija. Ebreju grautiņi Dagestānā liek arī jautāt, cik lielā mērā Krievija spēj kontrolēt noskaņojumu savā valstī. Kamēr pasaules uzmanība pievērsta Izraēlai, maz pamanīta ir vēl kāda drāma. Pakistāna pieprasījusi līdz šodienai pamest valsti visiem afgāņu bēgļiem, kam nav atbilstošas uzturēšanās atļaujas, bet tie ir nepilni divi miljoni cilvēku.  Aktualitātes analizē laikraksta "Diena" komentētājs Andis Sedlenieks un Latvijas Ārpolitikas institūta asociētais pētnieks un Delavēras universitātes doktorants Toms Rātfelders. Pakistāna izraida afgāņu bēgļus Nu jau vairāk nekā četrdesmit gadus Afganistāna dzīvo iekšēju satricinājumu un ārvalstu intervences situācijā, un šajās desmitgadēs miljoniem afgāņu atradušu patvērumu kaimiņvalstī Pakistānā. Pēdējais bēgļu vilnis sasniedza Pakistānu aizpagājušajā gadā, kad varu Afganistānā sagrāba radikālā islāma kustība „Taliban”. Tiek lēsts, ka tolaik pāri robežai bēga no sešsimt līdz astoņsimt tūkstošiem cilvēku, līdz ar to afgāņu skaitam kaimiņvalstī, pēc Pakistānas varasiestāžu ziņām, pieaugot līdz apmēram četriem miljoniem un četrsimt tūkstošiem. Kā norāda oficiālā Islamabada, apmēram viens miljons un septiņsimt trīsdesmit tūkstoši afgāņu Pakistānā uzturoties bez kāda oficiāla statusa. Oktobra sākumā tika paziņots, ka viņiem valsts jāpamet līdz 1. novembrim, vai arī jārēķinās ar deportēšanu. Tiek ziņots, ka pēdējās nedēļās desmitiem tūkstoši afgāņu, nesagaidot piespiedu izsūtīšanu, jau devušies pāri robežai. Tikām daudzi to nav gatavi darīt – sevišķi tie, kuri bēguši uz kaimiņvalsti no talibu varas. Viņiem atgriešanās dzimtenē draudētu ar nopietnām represijām, iespējams, pat dzīvības briesmām. Pakistānas lēmumu kritizējuši kā cilvēktiesību aizstāvības organizāciju pārstāvji, tā Afganistānas talibu valdība, kurai masveidīgā cilvēku plūsma pāri robežai rada papildu rūpes. Jāpiebilst, ka, pametot Pakistānu, izraidāmajiem ļauts izvest vien ierobežotu daudzumu mantu un naudas, nav atļauts ņemt līdzi mājlopus. Islamabadas valdība savu lēmumu motivē ar drošības apsvērumiem. Pēdējā laikā nozīmīgi pieaudzis bruņoto uzbrukumu skaits, kurus pierobežas rajonos veic radikālo islāmistu grupas, kuras apvieno jumta organizācija, dēvēta par Pakistānas Talibanu. Organizācijai nav tiešu saikņu ar Afganistānā valdošo talibu partiju, un pēdējā noliedz, ka sniegtu atbalstu un patvērumu šai grupai, tomēr abas grupas, kā jau liecina nosaukums, ir idejiski tuvas, ar līdzīgiem mērķiem un programmu, pie tam abās dominē puštunu tautības piederīgie, kuri apdzīvo rajonus abpus valstu robežai. Fonu šiem notikumiem veido ieilgusi politiskā krīze Pakistānā, kur augustā tika atlaists parlaments, savukārt vēlēšanas, kurām bija jānotiek ne vēlāk kā 8. novembrī, atliktas uz līdz šim galīgi neapstiprinātu datumu nākamgad, pamatojot to ar nesen notikušo tautskaiti. Attiecīgi lēmumu par afgāņu izraidīšanu pieņēmusi pagaidu premjera Anvāra ul-Haka Kakara valdība. Antisemītisma rēgs izlien dienas gaismā Dramatiski notikumi svētdien, 29. oktobrī, risinājās Krievijas Federācijas Dagestānas Republikā, kad sociālajos tīklos izplatījās ziņas, ka tur it kā ieradušies bēgļi no Izraēlas. Tā kā 83% republikas iedzīvotāju identificē sevi kā  musulmaņi, attiecīgi, noskaņojums Dagestānā ir nepārprotami naidīgs Izraēlai. Vispirms agresīvu vīriešu bars ielenca kādu viesnīcu Hasavjurtas pilsētā nolūkā tur atrast no Tuvajiem Austrumiem iebraukušos un, protams, nevienu tādu neatrodot. Vēlāk jau krietni lielāks pūlis ieradās republikas galvaspilsētas Mahačkalas lidostā, kur, pēc izplatītajām ziņām, bija ielidojusi lidmašīna no Telavivas. Kā liecina publiskotie videoieraksti, „ebreju meklētāji” ielauzās lidostas ēkā un uz skrejceļa, mēģināja iekļūt lidmašīnās, vicināja Palestīnas karogus un pret Izraēlu vērstus lozungus un pieprasīja pasažieriem apliecināt, ka viņi nav ebreju bēgļi. Tāpat videoieraksti ļauj spriest, ka policija sākotnēji izturējās visai pasīvi, vēlāk gan notika sadursmes. Pēc aģentūras „Associated Press” ziņām nekārtībās ievainojumus guvuši divdesmit cilvēki, divi ir smagā stāvoklī. Vēlāk gan apmēram 80 cilvēki arestēti, pieci jau sodīti ar vairāku diennakšu arestu par sīko huligānismu, taču ierosināta krimināllieta par dalību masu nekārtībās, kas paredz daudz bargākus sodus. Dagestānas republikas galva Sergejs Meļikovs paziņojis, ka pūli uz nekārtībām uzkūdījuši „ienaidnieki”, kuri uzturoties Ukrainā. Tikām Mahačklas notikumi ir tikai asākais īlens, kas izlīdis no pēdējās nedēļās uzblīdušā globālā antisemītisma maisa. Tiek lēsts, ka antisemītisku incidentu skaits pasaulē, salīdzinot ar attiecīgo periodu pērn, pieaudzis vairakkārt, bet Lielbritānijā pat 14 reizes. Visbiežākie, protams, ir naidīgi ieraksti sociālajos tīklos, taču dažviet fiksēti arī tieši verbāli un pat fiziski uzbrukumi, īpašuma bojāšana un vandālisms. Gluži drūmas asociācijas raisa vakar publiskotā ziņa no Parīzes, kur ebreju tautības iedzīvotāju dzīvesvietas iezīmētas, uzkrāsojot uz sienām Dāvida zvaigznes. Paralēli tiek atzīmēts arī islāmofobijas izpausmju skaita pieaugums. Izraēlas armija ieiet Gazas sektorā Pagājušajā sestdienā, 28. oktobrī, Izraēlas bruņutehnika un buldozeri, lielāks skaits kājnieku un sapieru sāka iespiesties Gazas sektorā. Viņi virzās pa trīs galvenajiem vektoriem – no sektora ziemeļrietumu stūra paralēli jūrai, no ziemeļaustrumu stūra un no austrumiem apmēram sektora robežas vidusdaļā. Šobrīd droši apstiprināta ir Izraēlas aizsardzības spēku kontrole apmēram trīs kilometru dziļumā, taču atsevišķi ziņojumi vēsta par Izraēlas kaujas tehnikas parādīšanos arī tālāk sektora iekšienē, tai skaitā vien pāris kilometru attālumā no Gazas pilsētas centra. Tāpat, pēc visa spriežot, Izraēlas spēki bloķējuši galveno sektoru šķērsojošo transporta artēriju, dēvētu par Salāha ad-Dīna ceļu. Cik zināms, pretestību uzbrūkošajiem izrāda „Hamās”, kā arī marksistiskās Palestīnas atbrīvošanas demokrātiskās frontes kaujinieki. Vakar Izraēlas gaisa spēki deva masīvu triecienu dzīvojamajam rajonam Džebalijas bēgļu nometnē joslas ziemeļdaļā. Triecienā esot nogalināts viens no „Hamās” militārajiem līderiem Ibrahims Biari, taču, saskaņā ar Gazas pārstāvju un medicīnas darbinieku apgalvojumiem, tas laupījis dzīvību arī daudziem civiliedzīvotājiem. Šis notikums jau izraisījis starptautisku reakciju. Triecienu nometnei nosodījusi Saūda Arābija, Kolumbija un Čīle atsaukušas no Izraēlas savus vēstniekus, savukārt Bolīvija paziņojusi par diplomātisko attiecību pārtraukšanu. Starp Izraēlai tuvāko reģiona valstu līderiem ar sevišķi asu retoriku pēdējās dienās izcēlies Turcijas prezidents Radžips Taijips Erdogans. Pagājušajā sestdienā viņš uzrunāja tūkstošus savas partijas pulcētu Palestīnas atbalstītāju Stambulas Atatirka lidostā. Turcijas līderis atkārtoja savas jau agrāk paustās tēzes: Izraēla ir okupants, „Hamās” nav teroristi, bet gan brīvības cīnītāji, bet par pašreizējo karu atbildīgas rietumvalstis. Atšķirībā no tām, Turcija Izraēlai neko neesot parādā, tāpēc viņš, Erdogans, runājot tiešu valodu. Plaši Palestīnu atbalstoši mītiņi pēdējās dienās notikuši arī Londonā un citās Lielbritānijas pilsētās, savukārt Berlīnē, kur šādas akcijas aizliegtas, policija mītiņotājus izklīdinājusi. Sagatavoja Eduards Liniņš.    Eiropas Parlamenta granta projekta „Jaunā Eiropas nākotne” programma.* * Šī publikācija atspoguļo tikai materiāla veidošanā iesaistīto pušu viedokli. Eiropas Parlaments nav atbildīgs par tajā ietvertās informācijas jebkādu izmantošanu.

Summia Tora momentálne žije v Londýne a študuje na prestížnej univerzite v Oxforde. Vyrastala však ako afganská utečenka v Pakistane a jej rodina má viacgeneračnú utečeneckú skúsenosť. "Keď vyrastáte ako dieťa utečencov, žijete vo veľkej neistote. A čo je horšie, máte pocit, že vlastne nikam nepatríte," spomína v rozhovore, v ktorom sa spoločne zhovárame nielen o jej osobnom príbehu a práci v afganskej ženskej komunite, ale aj o súčasnej situácii afganských žien, ktoré za dva roky teokratickej vlády Talibanu prišli o možnosť študovať, pracovať, podnikať aj slobodne sa pohybovať na verejnosti. Ako zdôrazňuje, Afganky sa nesmú stať "objektom záchrany" západného feminizmu. "Musíme byť veľmi opatrní v tom, ako sa k nim budeme správať. Tieto ženy nechcú byť zachraňované. Chcú, aby sme k nim pristupovali s úctou, a aby im bola dopriata dôstojnosť a ľudské práva, aké prináležia mužom," konštatuje.  (POZNÁMKA: Tento diel je nahratý v anglickom jazyku. Slovenský text nájdete na webe Denníka N.)

1, Senátorku v Keni kritizujú za protest proti menštruačnej chudobe 2. V Nemecku žiadajú zverejnenie spisov Vatikánu o sexuálnom zneužívaní 3. Príslušníci Talibanu bránia lekárnikom predávať antikoncepčné tabletky 4. Poslankyniam Záborskej a Andrejuvovej sa nepáči, že Európsky parlament odsúdil vraždu Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha 5. Rakúske deti podali sťažnosť na vládu v oblasti klimatickej krízy 6. Český rezort diplomacie vyzval vlastných občanov, aby opustili Iránsku islamskú republiku

Miram z Kábulu utiekol do Európy a časť života prežil na Slovensku v detskom domove. Keď sa vrátil do Afganistanu, musel talibancom zaplatiť, aby ho nechali žiť a platí im až dodnes. V Afganistane má celú rodinu, dve manželky a deti, pre ktoré si tiež o pár rokov prídu talibanci. „Nechcem sa báť toho, že ma zabijú vlastné deti,“ hovorí utečenec Miram v rozhovore pre Aktuality. 

O aktuálnej situácii v Afganistane sme sa v najnovšej epizóde ZmUPované rozprávali s cestovateľom Martinom Navrátilom. Martin navštívil Afganistan minulé leto, keď si myslel, že sa tam tak skoro nevráti. Ako je možné, že sa tam dostal aj toto leto a ako to tam momentálne vyzerá? Afganistan je podľa jeho slov nebezpečná vojnová krajina, v ktorej ti nikto nepomôže, ak sa ti niečo stane. Nie je to klasická turistická krajina. Víza musel získať v Dubaji a v porovnaní s minulým rokom, keď stáli približne 80 eur, za ne tento rok musel zaplatiť 500 dolárov. To všetko a oveľa viac sa dozvieš, ak si nenecháš ujsť najnovší rozhovor so Simou Ondruškovou. Pre viac rozhovorov o cestovaní sleduj ZmUPované.

Fungovanie koalície závisí na rozhodnutí Igora Matoviča, či ostane vo vláde. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že koalícia sa rozpadne, hovorí v podcaste šéfredaktor redakcie Aktuality.sk Peter Bárdy.  Výskumný tím Amnesty International sa rozprával s viac ako sto afgánskymi ženami a dievčatami zmapoval, ako sú takmer pod vládou Talibanu porušované ich práva takmer v každej oblasti ich života. Zvýšil sa počet nútených či predčasných manželstiev, dievčatá majú obmedzenú možnosť študovať na strednej škole a pohybovať sa nemôžu bez sprievodu svojho mužského rodinného príslušníka. V podcaste budete počuť šéfa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu. „Naša správa sa volá Smrť v spomalenom zábere. Jedna žena nám povedala, že situácia v Afganistane je tak zlá, v kombinácii aj s istou ignoráciou medzinárodného spoločenstva, že to je ako keby sme už rovno povedali, že ženy v Afganistane sa môžu upaľovať. Takže naozaj je situácia katastrofická,” hovorí v podcaste Sloboda. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Fungovanie koalície závisí na rozhodnutí Igora Matoviča, či ostane vo vláde. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že koalícia sa rozpadne, hovorí v podcaste šéfredaktor redakcie Aktuality.sk Peter Bárdy.  Výskumný tím Amnesty International sa rozprával s viac ako sto afgánskymi ženami a dievčatami zmapoval, ako sú takmer pod vládou Talibanu porušované ich práva takmer v každej oblasti ich života. Zvýšil sa počet nútených či predčasných manželstiev, dievčatá majú obmedzenú možnosť študovať na strednej škole a pohybovať sa nemôžu bez sprievodu svojho mužského rodinného príslušníka. V podcaste budete počuť šéfa Amnesty International Slovensko Rada Slobodu. „Naša správa sa volá Smrť v spomalenom zábere. Jedna žena nám povedala, že situácia v Afganistane je tak zlá, v kombinácii aj s istou ignoráciou medzinárodného spoločenstva, že to je ako keby sme už rovno povedali, že ženy v Afganistane sa môžu upaľovať. Takže naozaj je situácia katastrofická,” hovorí v podcaste Sloboda. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

„Víza síce oprávňujú na vstup do krajiny, ale na to, aby sme sa mohli pohybovať po Kábule, aby sme mohli cestovať medzi mestami, sme potrebovali povolenie z každého mesta. Keď sme niekam prišli, boli sme uzavretí, vraj kvôli bezpečnosti. Napriek tomu, že Taliban hovorí, že Afganistan je absolútne bezpečná krajina,“ opisuje cestovateľ Martin Navrátil situáciu v Afganistane pod nadvládou Talibanu, vrátil sa aj do najkonzervatívnejšej provincie. „Všetky ženy musia nosiť burku alebo čádor, musia byť kompletne zakryté. V konzervatívnych oblastiach, ako Kandahár, Helmand, juh Afganistanu, si žiadna žena nedovolí mať nejakú šatku len tak prehodenú cez hlavu. V Kábule bolo zahalených viac žien, ale nie každá si do toho nechá rozprávať. Je tam vzbura žien. Taliban sa týchto žien bojí a nemôže proti nim nič spraviť, lebo bojuje o pozornosť svetového spoločenstva, aby uvoľnilo sankcie,“ dodáva Navrátil. Aké náročné bolo dostať sa do Afganistanu? Ako sa zmenila nálada v krajine v porovnaní so situáciou spred roka? Ako sa majú pod nadvládou Talibanu ženy a dievčatá? A ako obyvatelia pociťujú sankcie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s cestovateľom Martinom Navrátilom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Beveik 20 metų misijose Afganistane dalyvavusiems NATO šalių kariams susikalbėti su valdžios atstovais ir vietos gyventojais, o taip pat kovoje su Talibanu talkino vietiniai vertėjai. 2021-ųjų vasarą, kai Vakarų pajėgos iš Afganistano pasitraukė, o valdžią vėl perėmė Talibanas, šie žmonės ir jų šeimos atsidūrė pavojuje. Lietuviams dirbę afganistaniečiai pasiprašė prieglobsčio Lietuvoje. Iš viso 176 žmonės – tarp kurių daug vaikų – pernai rugpjūtį persikėlė gyventi į Lietuvą.Vos atsikraustę į Raseinius, kur laikinai buvo apgyvendinti profesinės mokyklos bendrabutyje, afganistaniečiai sulaukė neįprastai daug paramos ir palaikymo. Tačiau netrukus jie suprato: perprasti Lietuvą ir jos žmones bei prisitaikyti prie kitokios nei jų kultūros nėra taip lengva.Tai antra pasakojimo apie afganistaniečius dalis. Pirmosios apie pabėgimą iš Afganistano klausykitės čia: https://bit.ly/3sgKHGtAutorė Sigita Vegytė

Kilka miesięcy temu Talibowie przejęli pełną kontrolę nad Afganistanem. Jak bardzo zmieniło się życie Afgańczyków pod rządami Talibanu i jakie są podstawowe wyzwania przed którymi stoi nowy rząd? Redaktor Michał Nowak rozmawiał na ten temat z Marcinem Krzyżanowskim, byłym konsulem Rzeczypospolitej w Kabulu, który niedawno wrócił z Afganistanu.

Beveik 20 metų misijose Afganistane dalyvavusiems NATO šalių kariams susikalbėti su valdžios atstovais ir vietos gyventojais, o taip pat kovoje su Talibanu talkino vietiniai vertėjai. 2021-ųjų rudenį, kai Vakarų pajėgos iš pasitraukė, o valdžią vėl perėmė Talibanas, šie žmonės ir jų šeimos atsidūrė pavojuje. Lietuviams dirbę afganistaniečiai pasiprašė prieglobsčio Lietuvoje. Iš viso 176 žmonės – tarp kurių daug vaikų – pernai rugpjūtį persikėlė gyventi į Lietuvą. Dabar jie čia bando pradėti naują gyvenimą ir prisitaikyti prie kitokios nei jų kultūros.Pirmoje dviejų dokumentikų dalyje – apie vertėjų gyvenimą Afganistane ir paskutiniąsias savaites prieš kelionę į Lietuvą, kai jiems teko slėptis nuo krentančių kulkų, savaitę išbūti slėptuvėje, laukiant lemtingo skambučio ir prasibrauti pro dešimtis tūkstančių žmonių į Kabulo oro uostą.Autorė Sigita Vegytė

Opatření proti covidu-19. DPH na energie. Zástupci Talibanu vyjednávají v Moskvě.

Opatření proti covidu-19. DPH na energie. Zástupci Talibanu vyjednávají v Moskvě.

Ďalšia horúca téma na politickej scéne. Zvyšovania cien energii sa chopila opozícia ako aj strana Sme rodina Borisa Kollára. Hrozí totiž, že domácnosti si od budúceho roku budú musieť za elektrinu či plyn priplatiť, rádovo v desiatkach eur. Čo je skutočne za zdražovaním a môže cenami hýbať vláda? Jana Maťková sa pýta Evy Frantovej, redaktorky nášho partnerského ekonomického magazínu Index. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Kábulské lastovičky je krásny, no tragický film o osudoch ľudí v Afganistane pod nadvládou Talibanu. Je o láske, túžbe po slobode a o stratených a znovu nájdených hodnotách. Film je animovaný, no nech vás to nepomýli, naozaj nejde o ľahké pozeranie. Kábulské lastovičky nájdete na HBO Go. _ Vyplňte prieskum poslucháčov podcastov a pomôžte nám zlepšiť sa: sme.sk/prieskum – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ďalšia horúca téma na politickej scéne. Zvyšovania cien energii sa chopila opozícia ako aj strana Sme rodina Borisa Kollára. Hrozí totiž, že domácnosti si od budúceho roku budú musieť za elektrinu či plyn priplatiť, rádovo v desiatkach eur. Čo je skutočne za zdražovaním a môže cenami hýbať vláda? Jana Maťková sa pýta Evy Frantovej, redaktorky nášho partnerského ekonomického magazínu Index. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Kábulské lastovičky je krásny, no tragický film o osudoch ľudí v Afganistane pod nadvládou Talibanu. Je o láske, túžbe po slobode a o stratených a znovu nájdených hodnotách. Film je animovaný, no nech vás to nepomýli, naozaj nejde o ľahké pozeranie. Kábulské lastovičky nájdete na HBO Go. _ Vyplňte prieskum poslucháčov podcastov a pomôžte nám zlepšiť sa: sme.sk/prieskum – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.  

1. USA sú na ceste k federálnemu zákonu o práve na interrupciu 2. Poľské vojvodstvo zrušilo vyhlásenie o zóne bez LGBT 3. Mexiko postupne prijíma zákony o manželstve pre všetkých 4. Ženy v Afganistane sa Talibanu postavili na odpor 5. Koalícia vrátila fašistom orbánovský zákon “na dopracovanie” 6. Uznesenie o ochrane menšín neprešlo slovenským parlamentom

"Môj brat má dcéry. Tak som sa rozhodla, že nezostanem v Afganistane. My sme mali skúsenosti s Talibanom, my vieme kto je Taliban aký má názor na ženy, na ich štúdium. Ja si myslím, že Taliban sa nezmenil, len je teraz šikovnejší a vie ako propagovať svoje ciele a ideológiu. Ale spôsob akým pozerajú na život a spoločnosť, to je to isté," hovorí režisérka Sahraa Karimi, ktorá musela pred niekoľkými týždňami utiecť z Afganistanu a vrátila sa na Slovensko.  "Svet nemá reálny obraz o Afganistane. Mestský život už fungoval. Nová generácia, ktorá počas 20-tich rokov vyrástla a študovala, sa vie pozerať na spôsob života z iného pohľadu. Tak isto fungoval život v Kábule, ako funguje v Bratislave. Potrebovali sme ešte asi ďalšie dva, tri, štyri roky, aby sme boli ako moderný štát so svojou identitou," hovorí Sahraa Karimi a dodáva, že odchod USA z Afganistanu bola zrada na mladej generácii.  Ako sa cíti pár týždňov po úteku? Aké chyby urobil západ v Afganistane? A prečo neverí tomu, že Taliban sa umiernil? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s afgánskou režisérkou Sahrou Karimi.  –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

Členské krajiny EÚ zatiaľ nevedia, aký postoj zaujmú voči Talibanu. Afganistan, závislý na humanitárnej pomoci, však ďalšiu pomoc z Únie bude potrebovať. Blok sa teraz sústreďuje na výzvy, ktoré by spôsobila masívna migrácia. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Hostia: Marian Majer (tajomník ministerstva obrany) a Adam Šipoš (analytik Globsecu). Odchod amerických a spojeneckých armád z Afghanistanu sa spája s nečakane rýchlym nástupom Talibanu. Viacerí experti hovoria o absolútnom zlyhaní USA, NATO, zlom odhade situácie. Aké ponaučenia si z toho NATO berie? Ake ponaučenie si berie Slovensko? Moderuje: Soňa Juriková. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

 1. To, čo sme zatiaľ videli od Talibanu, nám nedáva veľkú nádej. 2. Dvojrýchlostná Európa je realitou, Slovensko je medzi najhoršími v očkovaní. 3. Afganistan spôsobil Bidenovi problémy.

Kábulské letiště se dnes stalo terčem raketového útoku. Čtvrteční sebevražedný útok v afghánské metropoli si podle médií vyžádal životy nejméně 169 Afghánců a 13 amerických vojáků. K oběma útokům se přihlásila teroristická organizace Islámský stát, která je nepřítelem Západu i Talibanu. 

Epizódu o migrácii sme nahrávali pred nejakým časom, vychádza však až teraz - o to aktuálnejšou sa ale medzičasom stala. Situácia ohľadom témy pohybu ľudí je dnes opäť na pretrase, po tom ako Afganistan obsadil Taliban a mnohí ľudia sa vydali na útek z krajiny. Veľa sa hovorí o tom, čo predstavuje moc Talibanu špecificky pre život dievčat a žien. V tejto časti sa síce nevenujeme priamo situácii v Afganistane, rozprávame sa o tom, kto sú ľudia, ktorí sa vydajú na cestu cez more, čím všetkým si prechádzajú a čo všetko hovorí ich životná skúsenosť. S reportérkou Sárou Činčurovou sme sa rozprávali o jej skúsenostiach zo záchrannej plavby v Stredozemnom mori, počas ktorej posádka lode Sea Eye 4 zachránila vyše štyristo ľudí. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike a Fond na podporu umenia.

Peter Koutný sa v tomto vydaní rubriky Na ceste_FM rozprával s Martinom Navrátilom o Afganistane – krajine, ktorá v posledných týždňoch plní titulné strany novín po celom svete. Keďže Martin navštívil Afganistan viackrát, dozviete sa, čo ho vlastne na ňom tak láka a kedy predpokladá, že ho táto zaujímavá krajina opäť privíta. Prezradil, pre ktoré etnické skupiny je súčasná vláda Talibanu úplne neprijateľná, ale aj ktorá oblasť je ako vôbec jediná ešte stále mimo jej vplyvu.

Právnička a ľudskoprávna aktivistka Zuzana Števulová sa snaží koordinovať pomoc pre príbuzných Afgancov, ktorí už žijú na Slovensku. Ženy v Afganistane podľa nej teraz ani nevychádzajú z domu, tak sa boja Talibanu. Rozprávala sa s ňou Veronika Prušová. 

Trakų rajone vyksta jau septintasis Rusijos forumas, kuriame dalyvauja daugiau kaip 80 politikų, pilietinės visuomenės atstovų, žmogaus teisių gynėjų, akademikų, žurnalistų iš Rusijos, Lietuvos, kitų šalių.Vokietijos kanclerė Angela Merkel, besirengianti perduoti valdžią būsimai vyriausybei, Maskvoje susitiko su Rusijos prezidentu Vladimiru Putinu.NATO užsienio reikalų ministrai kaip tik šiuo metu diskutuoja apie padėtį Afganistane ir apie tai, kokių žingsnių NATO gali imtis. Vienas žingsnių - tolesnė žmonių evakuaciją iš Afganistano, aptariami ir būsimi santykiai su Talibanu.Nuo pirmadienio verslui atsivėrė galimybė atnaujinti veiklą be apribojimų ir aptarnauti galimybių pasą turinčius klientus. Apie tokius savo ketinimus per kelias dienas pranešė jau beveik 600 įmonių.Lietuvos verslininkams tampa vis sunkiau eksportuoti produkciją į Kiniją.Ved. Liuda Kudinova

V aktuálnej epizóde sa Eugen Korda rozpráva s kolegami aj o tom, či za situáciu v Afganistane môže USA a či Matovičova očkovacia lotéria ničí ľuďom životy. V aktuálnej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozprával o udalostiach posledných dní s kolegami Marínou Gálisovou, Šimonom Jeseňákom, Jurajom Petrovičom a Štefanom Hríbom.​ V podcaste si vypočujete: za všetko v Afganistane vraj môže USA, ale to nie je celkom pravda, budeme pomáhať utečencom alebo ich ponecháme v rukách Talibanu? politické špičky Smeru a Hlasu majú určite hrozné sny, Matovičova očkovacia lotéria ničí ľuďom životy.

Rozmowa Karola Gaca z Grzegorzem Kuczyńskim. Wywiad dotyczył wizyt przedstawicieli Talibanu w Rosji.

Kto vyhral a kto prehral v Afganistane? Prečo sa Taliban vrátil a prečo mu Afgánci nekládli odpor? Dá sa veriť, že bude iný? Čo znamená vláda Talibanu pre Ameriku a Európu?

Taliban přebírá moc v Afghánistánu. Co se teď dá skutečně čekat od Talibanu? Jaký bude další vývoj v Afghánistánu? Hrozí humanitární krize? O těchto a dalších tématech promluvila novinářka Petra Procházková.

"Naša krajina bola oslobodená a mudžahedíni v Afganistane zvíťazili," povedal pre Aj-jazeeru jeden z militantov hnutia Taliban priamo v budove dobytého prezidentského paláca v Kábule. Afganistan padá po takmer 20 rokoch opäť do rúk islamistických extrémistov, ktorí v krajine pred rokom 2001 zaviedli bezprecedentné pravidlá. Ženy nemohli takmer ani vychádzať na ulicu, bola zakázaná akákoľvek zábava a odporcovia režimu boli okamžite poslaní na popravisko. O tom, čo sa aktuálne deje v Afganistane sa Kristína Paholík Hamárová rozprávala s reportérkou denníka SME Ninou Sobotovičovou a Azimom Farhadim, azylantom, ktorý utiekol z Afganistanu pred 20 rokmi, vyštudoval žurnalistiku a aktuálne pôsobí ako vedúci Inštitútu pre migráciu komunikáciu. Zdroj zvukov: BBC, Al Jazeera Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť ešte viac o pozadí konfliktu v Afganistane, odporúčam vám prečítať si text nášho kolegu Matúša Krčmárika o možných scenároch vývoja situácie v krajine. Viacerí analytici totiž hovoria, že Afganistan čaká rovnaká cesta ako Vietnam, ktorý po odchode amerických vojakov padol do rúk povstalcov. Čo môže čakať krajinu, ktorá sa zmieta vo vojenských konfliktoch už viac ako 45 rokov? Text nájdete tu: svet.sme.sk/c/22721657/afganistan-taliban-vojna-scenare-bin-ladin-terorizmus.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Druhý evakuační speciál české armády už je v Kábulu. V afghánské metropoli přistál poté, co kvůli napjaté situaci musel nocovat v ázerbajdžánském Baku. Letadlo má odvézt další Čechy a místní spolupracovníky. Zatím není jasné, kdy se stroj vrátí do Česka. Česká vláda je přitom kritizována za to, že v reakci zaspala. „Je třeba uvést ale to, že toto letadlo bylo jedno z mála eurounijních,“ řekl v odpoledním vysílání Rádia Z předseda zahraničního výboru Sněmovny Ondřej Veselý z ČSSD. Na podrobnosti se ho ptala moderátorka Romana Navarová. To, že první evakuační speciál dokázal z Kábulu odletět, označil Veselý za malý zázrak. „Nevím, jestli se dalo udělat něco rychleji. Pokud porovnáme všechny ostatní země, tak to vypadá, že ne,“ dodal Veselý. 

Marek Budzisz wskazuje, że Moskwa z nieukrywaną satysfakcją przyjmuje przebieg amerykańskiego wyjścia z Afganistanu. Cieszy ich porażka prestiżowa Waszyngtonu. Jednocześnie jednak Kreml zdaje sobie sprawę, że obecność Amerykanów w Afganistanie stabilizowała sytuację w regionie. Dojście do władzy talibów w Afganistanie może niekorzystnie oddziaływać na sąsiadujące z Rosją Kirgistan i Tadżykistan. Ekspert ds. obszarów postsowieckich wskazuje na wypowiedź prezydenta Bidena, który zaznaczył, iż z dalszej obecności Amerykanów w Afganistanie cieszyliby się Chińczycy i Rosjanie. Według amerykańskiego prezydenta Stany Zjednoczone muszą się skupić na swych głównych zadaniach. Budzisz stwierdza, że polityka amerykańska będzie teraz ostrożniejsza i bardziej skupiona na Azji. Sojusznicy USA będą musieli w większym stopniu wziąć własną obronę na siebie, a tam, gdzie nie będą mogli tego zrobić, pogodzić się z koniecznością ustępstw. To, co stało się w Afganistanie jest znakiem osłabienia amerykańskiego imperium. Może to zniechęcać państwa ASEAN do zacieśniania współpracy z Waszyngtonem, który rywalizuje w Azji i na Pacyfiku z Chinami. "Z pewnością talibowie cieszą się poparciem Pakistanu i pozycja Pakistanu ulegnie wzmocnieniu"- zaznacza członek Strategy & Future. Zauważa, że Chińczycy mają powody, aby układać się z talibami. Mogą się oni obawiać wpływu Talibanu na Sinciang. Rozmówca Łukasza Jankowskiego zwraca uwagę, że Al-Kaidę, ISIS i Taliban łączy wspólnota ideowa. Wielu członków Państwa Islamskiego pochodzi ze Środkowego Wschodu. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/radiownet/message

"Naša krajina bola oslobodená a mudžahedíni v Afganistane zvíťazili," povedal pre Aj-jazeeru jeden z militantov hnutia Taliban priamo v budove dobytého prezidentského paláca v Kábule. Afganistan padá po takmer 20 rokoch opäť do rúk islamistických extrémistov, ktorí v krajine pred rokom 2001 zaviedli bezprecedentné pravidlá. Ženy nemohli takmer ani vychádzať na ulicu, bola zakázaná akákoľvek zábava a odporcovia režimu boli okamžite poslaní na popravisko. O tom, čo sa aktuálne deje v Afganistane sa Kristína Paholík Hamárová rozprávala s reportérkou denníka SME Ninou Sobotovičovou a Azimom Farhadim, azylantom, ktorý utiekol z Afganistanu pred 20 rokmi, vyštudoval žurnalistiku a aktuálne pôsobí ako vedúci Inštitútu pre migráciu komunikáciu. Zdroj zvukov: BBC, Al Jazeera Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť ešte viac o pozadí konfliktu v Afganistane, odporúčam vám prečítať si text nášho kolegu Matúša Krčmárika o možných scenároch vývoja situácie v krajine. Viacerí analytici totiž hovoria, že Afganistan čaká rovnaká cesta ako Vietnam, ktorý po odchode amerických vojakov padol do rúk povstalcov. Čo môže čakať krajinu, ktorá sa zmieta vo vojenských konfliktoch už viac ako 45 rokov? Text nájdete tu: svet.sme.sk/c/22721657/afganistan-taliban-vojna-scenare-bin-ladin-terorizmus.html –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Trvalo to len pár dní a rýchly postup Talibanu prekvapil aj znalcov miestnych pomerov. Koaličné vojská ešte ani nedokončili svoj odsun z Afganistanu a tento juhoázijský štát sa už prepadáva do moci náboženských fundamentalistov. Taliban dobýja mesto za mestom, provinciu za provinciou, región za regiónom. Ako je to možné, prečo Američania nedokázali vybudovať bojaschopnú afganskú armádu a či to znamená, že Európu zasiahne nová vlna teroristických útokov? Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Krčmárika. Zdroje zvukov: YT Al Jazzera, YT CBS Odporúčanie: Viem, v Dobrom ráne Janka už tento seriál odporúčala, no i tak to urobím znovu. Špeciálne totiž odporúčam epizódu Štokholmský syndróm série This Is Pop na Netflixe. Ak vás čo i len trochu zaujíma hudba, ak chcete pochopiť, ako popové hity vznikajú a prečo, ale tiež, aké je pozadie tohto biznisu... a tiež vás zaujímajú príbehy, nuž, nič lepšie o hudbe som dávno nevidel. https://www.netflix.com/sk/title/81050786 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Trvalo to len pár dní a rýchly postup Talibanu prekvapil aj znalcov miestnych pomerov. Koaličné vojská ešte ani nedokončili svoj odsun z Afganistanu a tento juhoázijský štát sa už prepadáva do moci náboženských fundamentalistov. Taliban dobýja mesto za mestom, provinciu za provinciou, región za regiónom. Ako je to možné, prečo Američania nedokázali vybudovať bojaschopnú afganskú armádu a či to znamená, že Európu zasiahne nová vlna teroristických útokov? Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Krčmárika. Zdroje zvukov: YT Al Jazzera, YT CBS Odporúčanie: Viem, v Dobrom ráne Janka už tento seriál odporúčala, no i tak to urobím znovu. Špeciálne totiž odporúčam epizódu Štokholmský syndróm série This Is Pop na Netflixe. Ak vás čo i len trochu zaujíma hudba, ak chcete pochopiť, ako popové hity vznikajú a prečo, ale tiež, aké je pozadie tohto biznisu... a tiež vás zaujímajú príbehy, nuž, nič lepšie o hudbe som dávno nevidel. https://www.netflix.com/sk/title/81050786 –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ak by Afganistan nebol roky zmietaný vojnami a chudobou, bol by jednou z najkrajších zastávok na slávnej hodvábnej ceste. Aspoň tak to priamo na mieste odpozorovali cestovatelia Martin Navrátil z cestovateľského webu Travelistan a Peťo Dosedla. Do tejto stredoázijskej krajiny sa vybrali v júli 2021, aby sa s ňou cestovateľsky „rozlúčili”.  Z krajiny totiž postupne odchádzajú zahraniční vojaci a ľudia netaja strach a obavy z toho, čo bude zajtra. Ako vyzerajú ulice Kábulu, ktoré oblasti Afganistanu sú už úplne nedostupné, a čo pre miestnych znamená návrat Talibanu? Ostaňte s nami, dnes to bude cestovanie s profesionálmi.

Afganistan je skutočne netradičnou destináciou pre mnohých Slovákov. Aj napriek tomu sa Martin Navrátil do tejto krajiny opätovne vracia. V najnovšej epizóde zmUPované nám prezradil, aké to je cestovať po tejto krajine, s čím všetkým sa už stretol, ale aj aká tam je aktuálna situácia. Oslovila ho kultúra v tej krajine a po mnohých rokoch tam má už aj kamarátov. „Aby som si vôbec vytvoril v dnešnom čase nejaký názor, tak sa rád idem presvedčiť na vlastné oči. Keby som teraz divákovi zaviazal oči a rozviazal v strede mesta Kábul, tak nebude mať vôbec pocit niečoho nebezpečného. Reštaurácie sú otvorené, kaviarne sú otvorené, kaderníctva, ľudia sa smejú, proste klasický ruch v stredoázijskom meste,“ opisuje Martin Afganistan. Naposledy navštívil Afganistan pred niekoľkými týždňami a v rozhovore nám prezradil aj to, aká je v krajine situácia v spojitosti s Talibanom. „Keď som tam bol, tak Taliban zaberal 1/7 celého územia, ale dnes sa už hovorí o polovici celej krajiny, ktorú má.“ Afganistan už v minulosti bol pod vládou Talibanu a Martin nám opísal, aké zákony vtedy platili. „Ženy museli byť zahalené, nesmeli si lakovať nechty, nesmeli chodiť ku kaderníkovi, ani do školy. Tomu, komu nerástla dlhá brada, bol poslaný do väzenia na 7 týždňov, aby zistili, či mu naozaj nevie narásť brada. Zakázaná bola hudba, športy boli zakázané, nesmelo sa tancovať, nesmela byť žiadna zábava, za spievanie ste mohli byť uvrhnutí do väzenia.“ Do Afganistanu ho však láka kultúra a príroda. Martin miluje hory a tvrdí, že asi nikde nezažil divokejšiu prírodu ako tu. „Treba si uvedomiť, že Afganistan bol na križovatke svetových dejín, prechádzala tade hodvábna cesta, sú tu krásne historické mestá, ale všetko je zničené. Nie sú peniaze na opravy, ale dnes by bol Afganistan celý pod Unescom, pretože čo mesto, to zázrak, len je to zničené.“ Moderuje Sima Ondrušková

Afganistan je skutočne netradičnou destináciou pre mnohých Slovákov. Aj napriek tomu sa Martin Navrátil do tejto krajiny opätovne vracia. V najnovšej epizóde zmUPované nám prezradil, aké to je cestovať po tejto krajine, s čím všetkým sa už stretol, ale aj aká tam je aktuálna situácia. Oslovila ho kultúra v tej krajine a po mnohých rokoch tam má už aj kamarátov. „Aby som si vôbec vytvoril v dnešnom čase nejaký názor, tak sa rád idem presvedčiť na vlastné oči. Keby som teraz divákovi zaviazal oči a rozviazal v strede mesta Kábul, tak nebude mať vôbec pocit niečoho nebezpečného. Reštaurácie sú otvorené, kaviarne sú otvorené, kaderníctva, ľudia sa smejú, proste klasický ruch v stredoázijskom meste,“ opisuje Martin Afganistan. Naposledy navštívil Afganistan pred niekoľkými týždňami a v rozhovore nám prezradil aj to, aká je v krajine situácia v spojitosti s Talibanom. „Keď som tam bol, tak Taliban zaberal 1/7 celého územia, ale dnes sa už hovorí o polovici celej krajiny, ktorú má.“ Afganistan už v minulosti bol pod vládou Talibanu a Martin nám opísal, aké zákony vtedy platili. „Ženy museli byť zahalené, nesmeli si lakovať nechty, nesmeli chodiť ku kaderníkovi, ani do školy. Tomu, komu nerástla dlhá brada, bol poslaný do väzenia na 7 týždňov, aby zistili, či mu naozaj nevie narásť brada. Zakázaná bola hudba, športy boli zakázané, nesmelo sa tancovať, nesmela byť žiadna zábava, za spievanie ste mohli byť uvrhnutí do väzenia.“ Do Afganistanu ho však láka kultúra a príroda. Martin miluje hory a tvrdí, že asi nikde nezažil divokejšiu prírodu ako tu. „Treba si uvedomiť, že Afganistan bol na križovatke svetových dejín, prechádzala tade hodvábna cesta, sú tu krásne historické mestá, ale všetko je zničené.Nie sú peniaze na opravy, ale dnes by bol Afganistan celý pod Unescom, pretože čo mesto, to zázrak, len je to zničené.“ Moderuje Sima Ondrušková

Hostia: Jozef Klavec (bezpečnostný analytik), Matúš Halás (vedúci centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe), Michael Kugelman (analytik, Wilsonove centrum vo Washingtone, USA) a Jozef Hudec (archeológ, Ústav orientalistiky SAV). Vojna v Afganistane trvá už takmer 2 desaťročia. Spojené štáty stála viac ako 2.300 životov a približne 2 bilióny dolárov. Prezidenti Barack Obama a Donald Trump síce hovorili o ukončení najdlhšie trvajúceho konfliktu v americkej histórii, ale nakoniec sa k tomu neodhodlali. Joe Biden sa rozhodol konať. Všetky zahraničné jednotky sa stiahnu z Afganistanu do 11. septembra. V Afganistane pôsobí približne 10.000 vojakov Severoatlantickej aliancie. Medzi nimi je aj 24 Slovákov. Konflikt v Afganistane sa síce skončí, ale iba pre jednotky NATO. Budúcnosť krajiny je neistá. Taliban už verejne hovorí o svojom víťazstve a tajné služby varujú, že sa krajinu pokúsi ovládnuť silou. O tejto téme v tomto vydaní Z prvej ruky. Moderuje: Martin Rajec. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.