Podcasts about oxforde

V Bratislave študovala fyziku a chémiu na vysokej škole. V júli 1968 odišla na stáž do Frankfurtu a v roku 1968 emigrovala s rodinou do Ameriky. Pokračovala v štúdiu na Columbia University odbor fyzika, neskôr biológia. Postdoktorandské štúdium absolvovala v Oxforde a druhú polovicu v The Rockefeller University v New Yorku. Výskumu sa venovala do roku 2003. Na dôchodku sa venuje písaniu komentárov o konferenciách alebo knižným recenziám do The New York Academy of Sciences. Od roku 2010 sa stala predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.

„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista…“ (F 3:8) „Kde je Ježiš Kristus?“ Nespočetné množstvo študentov Ho skúma a rozhoduje sa, či na Kristovi a evanjeliu skutočne záleží – či je v tomto modernom svete podstatný. C. S. Lewis, profesor stredovekej a renesančnej literatúry na Oxforde a neskôr Cambridgei, […] Billy Graham

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Vedec Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV. Od malička mal rád chémiu, venoval sa jej aj cez prázdniny, študoval v Oxforde v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, aj v Likopingu vo Švédsku. Vedie tím, ktorý sa sanží zjednodušiť diagnostiku nádorových ochorení (biosenzory). Pochádza z piatich súrodencov, má dvoch synov. Má rad cykloturistiku, filmové kluby, aj dobrého vojaka Švejka. Získal titul Vedec roka 2015. | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Tomáš Halgaš pochádza z Bratislavy. Je absolventom bilingválneho gymnázia Galileo School a tiež absolventom University of Oxford. Je vyštudovaný matematik a informatik. Po škole pracoval v spoločnosti Facebook a neskôr založil s Nickom D'Aloisiom projekt Sphere, ktorý pred dvomi rokmi predali americkej sociálnej sieti Twitter (teraz už X). Po príchode Elona Muska do spoločnosti Twitter, Tomáš začiatkom roka odišiel a s kolegom Owenom Campbellom založili nový projekt: Sutro Software. Tomáš v rozhovore vysvetľuje, že vďaka ich riešeniam si vytvoríme vlastnú aplikáciu za pár minút. Rozprávame sa o pozitívach, ale aj negatívach umelej intelegencie, či naša krajina je pripravená na umelú inteligenciu, ale aj o tom, aký bol študentský život na Oxforde.

Dnes sa rozprávam s politológom a politickým filozofom Tomášom Zálešákom a tu je malá ochutnávka z tém nášho rozhovoru:----more----   Prečo dnes na Slovensku mnohí politici tvrdia, že nás chcú zachrániť pred politikou, alebo že ich máme voliť, že oni vlastne politici nie sú? Čo je to tá politické obec, a prečo je človeku prirodzené byť jej súčasťou? K akému extrému povedie, ak sa vzdáme svojej politickej prirodzenosti, či, na druhej strane, ak z politiky spravíme našu jedinú identitu? A dlžíme niečo nášmu štátu/spoločnosti až do tej miery, že by sme mali ísť určite ísť voliť? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Narodil sa v 1967 a neskôr „vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a vo Veľkej Británii na univerzite v Oxforde. Viackrát navštívil Balkán, kde pracoval v Srbsku a neskôr v Bosne v oblasti medzinárodného dohľadu nad voľbami pod OBSE. [Pôsobil] na Katedre politológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity a (...) [d]lhodobo sa zaoberá históriou a povahou totalitarizmu, masových ideologických hnutí a problematikou vojny a mieru. Publikoval štúdie z oblasti politickej filozofie a rad novinových článkov, esejí a komentárov“ a je členom redakcie časopisu .týždeň. (Zdroj: HNonline.sk)             Súvisiace dávky: PD#294: Ideológia má mnoho tvárí, http://bit.ly/davka294 PD#285: Popper a otvorená spoločnosť, http://bit.ly/davka285 PD#255: Rozhovor s Vašečkom o liberalizme a konzervativizme,  http://bit.ly/davka255 PD#253: Rozhovor s Blaščákom o demokracii,  http://bit.ly/davka253 PD#123: Rozhovor s Vydrom o význame filozofie, http://bit.ly/davka123 PD#19: Konzervativizmus, http://bit.ly/davka19 V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Zálešák, Obec v kríze (2015) Cavanaugh, Migrations of the Holy: God, State, and the Political Meaning of the Church (2011)   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

Summia Tora momentálne žije v Londýne a študuje na prestížnej univerzite v Oxforde. Vyrastala však ako afganská utečenka v Pakistane a jej rodina má viacgeneračnú utečeneckú skúsenosť. "Keď vyrastáte ako dieťa utečencov, žijete vo veľkej neistote. A čo je horšie, máte pocit, že vlastne nikam nepatríte," spomína v rozhovore, v ktorom sa spoločne zhovárame nielen o jej osobnom príbehu a práci v afganskej ženskej komunite, ale aj o súčasnej situácii afganských žien, ktoré za dva roky teokratickej vlády Talibanu prišli o možnosť študovať, pracovať, podnikať aj slobodne sa pohybovať na verejnosti. Ako zdôrazňuje, Afganky sa nesmú stať "objektom záchrany" západného feminizmu. "Musíme byť veľmi opatrní v tom, ako sa k nim budeme správať. Tieto ženy nechcú byť zachraňované. Chcú, aby sme k nim pristupovali s úctou, a aby im bola dopriata dôstojnosť a ľudské práva, aké prináležia mužom," konštatuje.  (POZNÁMKA: Tento diel je nahratý v anglickom jazyku. Slovenský text nájdete na webe Denníka N.)

Číta: Vlado Kobielsky John Ronald Reuel Tolkien, svetoznámy anglický spisovateľ, profesor angličtiny v Oxforde, jeden z najlepších filológov svojich čias a autor mnohých vedeckých prác sa preslávil najmä ako tvorca nezvyčajnej fiktívnej krajiny, ktorá už niekoľko rokov uchvacuje čitateľov na celom svete. Pán prsteňov vychádza v jedinečnom kompletnom ilustrovanom vydaní. Trilógia je fantastickou históriou vojny o Prsteň, rozprávaním o boji slobodných národov Stredozeme proti Tieňu a o putovaní hobita Froda, ktorý sa vybral zachrániť svet pred silami zla.

Martin Luterán je rektor Kolégia Antona Neuwirtha a zakladateľ Spoločenstva Ladislava Hanusa. V Godzone podcaste rozpráva svoj príbeh, ako sa dostal k filozofii, k vzdelávaniu a ako v tomto celom je pre neho neodlúčiteľná viera v Boha. Dozviete sa tiež, aké to bolo študovať v USA a na Oxforde a prečo je vzdelávanie kľúčové pre kvalitný život. 0:00 Úvod 1:02 3 otázky na úvod: Keby je za každé povolanie rovnaká mzda, čo by si robil? Aká je najdivnejšia vec, ktorú si uverejnil na internete? Z ktorej maličkosti si sa naposledy radoval? 4:52 Akú najhoršiu známku v škole dostal? 5:58 Momenty, ktoré ovplyvnili jeho smerovanie 6:54 Prvý zážitok s Bohom 9:10 Ako sa zmenil jeho život po stretnutí s Bohom 9:45 Rok v USA 12:32 Štúdium na Oxforde 17:25 Štúdium právnej filozofie 18:07 Začiatky s filozofiou 20:40 Život viery v Oxforde 22:15 Rutina 24:03 Exodus 27:16 Uplatnenie Oxfordského vzdelania na Slovensku 28:13 Vznik Kolégia Antona Neuwirtha 31:10 Pre koho je Kolégium určené?

Vyštudoval vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave. Od roku 1983 pracoval ako kurátor modernej grafiky, kresby a ilustrácie v Galérii mesta Bratislavy. V roku 1998 bol vymenovaný za jej riaditeľa. Pripravil viac ako 100 výstav na Slovensku i v zahraničí, publikoval 20 kníh a množstvo článkov o slovenskom a medzinárodnom umení. V roku 1996 vyhral konkurz na pobyt v Múzeu moderného umenia v Oxforde, v roku 1997 získal Fulbrightovu cenu na pobyt v USA. Od roku 1993 je súdnym znalcom pre výtvarné umenie 20. storočia a súčasné umenie. V rokoch 2003 a 2004 bol expertom Európskej komisie pre kultúru so sídlom v Bruseli v Belgicku. V roku 2005 dostal Cenu Martina Benku. V roku 2012 mu taliansky prezident udelil Rad talianskej hviezdy. momentálne projektový manažér v RTVS – má na starosti galériu a výstavy v pyramíde. Moderuje: Zuzana Šebestová Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V dnešnej epizóde máme opäť nelekárskeho hosťa a veríme, že o to zaujímavejšieho. Je ním Martin Smatana, bývalý šéf inštitútu zdravotnej politiky, ktorý je odborníkom v rámci zdravotníckeho managementu. Študoval na Oxforde a na začiatku nášho podcastu sa dozviete aj to, aký má ďalší backround. Rozprávali sme sa o tom, aké ďalšie aktivity robí na Slovensku, ako sa podieľa na príprave rôznych reforiem a ako vidí budúcnosť zdravotníctva na Slovensku. Čo to všetko bude znamenať pre vás, medikov a mladých lekárov ? Viac už v našej epizóde. Príjemné počúvanie. Zdroj fotografie: https://www.forbes.sk/30pod30-2020/people/smatana_martin.jpg --- Send in a voice message: https://anchor.fm/rozhovory-md/message

Kniha Our Bodies Their Battlefield (Naše telá, ich bojisko; William Collins 2020) je pre mňa jednou z najsilnejších a zároveň najbolestnejších kníh literatúry faktu, aké som čítala. Mapuje to, čo vojna robí ženám všade vo svete - hrubé násilie, ktoré je cielené, premyslené, a ničí nielen individuálne ženy, ale celé komunity a spoločenstvá efektívne a najmä lacnejšie, ako stoja náboje do kalašnikova. Jej autorka, Christina Lamb, je jednou z popredných britských zahraničných korešpondentiek a hlavnou zahraničnou korešpondetkou britských novín The Sunday Times. Je autorkou ďalších deviatich kníh, z ktorých viaceré sú medzinárodnými bestsellermi. Ako novinárka pracovala v mnohých konfliktných a vojnových zónach vo svete. V roku 1988 sa presťahovala do Pešávaru, odkiaľ pravidelne cestovala do Afganistanu, aby odtiaľ poskytovala spravodajstvo o boji mudžáhidov proti sovietskym okupantom. Po dvoch rokoch za svoju reportérsku prácu získala ocenenie Mladá novinárka roka. Odvtedy má na konte 15 významných ocenení, vrátane piatich ocenení pre zahraničného spravodajcu roka a najvyššej európskej ceny za vojnové spravodajstvo, Prix Bayeux. Britská kráľovná Alžbeta II. jej v roku 2013 urobila Rad britského impéria (OBE). Christina je tiež čestnou členkou University College v Oxforde.

Aj keď sa politika veľmi líši od podnikania, veľmi dobre viem aj z vlastných skúseností, že majú spoločné prvky. Podnikatelia a manažéri veľa riešia, ako fungujú, ako sa vzdelávajú, ako zvládajú stres, ale politikov sa to nikto nepýta a je to podľa mňa škoda. Rady ohľadom budovania a riadenia úspešného tímu či zvládania stresu a udržiavania rovnováhy v živote, ktoré zazneli v tomto podcaste, budú užitočné pre všetkých. Michal Šimečka je europoslancom a prvým Slovákom vo vedení Európskeho parlamentu. Nájdete s ním už veľa mediálnych rozhovorov a vystúpení, ale ja som chcel vytvoriť priestor, v ktorom by sa dalo Miša spoznať viac ako človeka. Preto som si s ním sadol a porozprávali sme sa o tom, čo ho ovplyvnilo, čo ho motivuje, ako premýšľa a funguje. Keď som sa dozvedel, že Mišo sa stal prvým slovenským podpredsedom EP, mal som obrovskú radosť a bol som na to hrdý. Ako mi však prezradil v tomto rozhovore, nebyť Progresívneho Slovenska, do politiky by asi vôbec nešiel. Porozprávali sme sa o tom, v čom je rozdiel medzi európskou a slovenskou politikou a aké je žiť medzi Slovenskom a Bruselom. Ako zvláda to, ak nemá celkom pod kontrolou vlastný čas? Zaborili sme aj do nostalgickej minulosti Mišovho štúdia na Oxforde alebo juniorského futbalu v Bratislave. Trochu sme prebrali aj tému otcov a detí. V dnešnej dobe je prvou vetou na Wikipédii Martina Milana Šimečku to, že je otcom europoslanca Michala Šimečku. Kedysi to bolo naopak. Michal bol v prvom rade synom známeho publicistu a významného disidenta. Užívajte. --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť na YouTube: https://www.youtube.com/c/MisoTruban/ --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban ---------------------------------------------------------------------------

„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista…“ (F 3:8) „Kde je Ježiš Kristus?“ Nespočetné množstvo študentov Ho skúma a rozhoduje sa, či na Kristovi a evanjeliu skutočne záleží – či je v tomto modernom svete podstatný. C. S. Lewis, profesor stredovekej a renesančnej literatúry na Oxforde a neskôr Cambridgei, […] The post Kde je Ježiš Kristus? – 1. máj appeared first on evs.sk.

Dnes vám chcem priblížiť niekoľko rád, ktorá nám z obdobia Druhej svetovej vojny zanechal C. S. Lewis, britský spisovateľ, laický teológ a profesor stredovekej literatúry na Oxforde a Cambridgi, ktorého dospelý život bol poznačený skúsenosťou ako Prvej a Druhej svetovej vojny, ale taktiež nástupom vojny studenej.----more----   Súvisiace dávky:   PD#228: Iris Murdoch o dobre a umení, http://bit.ly/davka228 PD#221: Realita ako dobro, pravda a krása, http://bit.ly/davka221 PD#181: Rozhovor s Tkáčom o hudbe, http://bit.ly/davka181 PD#35: Rozhovor s Hliničanovou o ubranizme a kráse, http://bit.ly/davka35 PD#31: Roger Scruton o kráse, http://bit.ly/davka31   Použitá a odporúčaná literatúra: C. S. Lewis, Learning in War-Time / Štúdium počas vojny (2016), https://bit.ly/3Ix3dAp C. S. Lewis, „On Living in an Atomic Age“ (1948), https://bit.ly/3CZEaF5 + preklad: https://bit.ly/3wr4dDD C. S. Lewiss vo vysielaní BBC počas vojny, https://bit.ly/3qpo9TT *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

Slovenská katolícka misia v Bruseli – slovenský bod v európskom meste priťahuje Slovákov nielen z Belgicka, ale aj okolitých krajín. Misia začala písať svoju históriu pred 17 rokmi. O aktivitách misie hovorí kaplán, Marek Sitár. Slovenský vedec z Oxfordu – Ladislav Valkovič sa na univerzite v Oxforde venuje výskumu a výuke mladých medikov. Na univerzite získal viaceré ocenenia. Vo svojej práci sa zameriava najmä na meranie metabolizmu srdca. „Tu Bratislava! Vysielame pre Slovákov žijúcich v zahraničí...“ už 29 rokov sa prihovárame Slovákom do celého sveta, prvýkrát sme sa poslucháčom prihovorili z Bratislavy 4. januára 1993.

Ako vyzerá dobrá univerzita? Prečo sa nám od Novembra vo vzdelaní nič podobné nedarí? Ako Oxford mení mladého človeka? Ako vidia top študenti dnešné Slovensko a Česko? Vrátia sa?

V dnešnej epizóde sme sa rozprávali s lekárkou Žofiou Varényiovou, ktorá má úžasné skúsenosti s master programom na Oxforde. V minulosti pracovala v Bratislave a teraz pôsobí v pražskom Motole. Okrem kliniky robí aj veľa vedy, vďaka ktorej sa dostala do Stanfordu a povedala nám, ako taká stáž v Stanforde vyzerá a čo všetko pre ňu musela spraviť. Sama nám ukázala, aké rôzne profesné cesty po absolvovaní školy môžu byť. Viac už v našom rozhovore. Príjemné počúvanie. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/rozhovory-md/message

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali.   Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách.   Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém.   „Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu.   „Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov“, tvrdí Matej Bílik z analytického tímu agentúry.   Matej nastupuje už o pár dní na ďalšie štúdium na univerzitu v Oxforde. „Už výberový proces tam bol poznačený osobnostným prístupom“, tvrdí. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov, z otázok ktorých som hneď pochopil, že videli moju prihlášku“.   Dáta z prieskumu majú poslúžiť aj ako tlak na skvalitňovanie vysokých škôl. Podľa Roberta Redhammera, ktorý stojí na čele Slovenskej akreditačnej agentúry, „pri akreditáciách sa budeme pýtať, ako tá ktorá škola s informáciami naložila a aké opatrenia prijala na zlepšenie situácie“.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali.   Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách.   Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém.   „Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu.   „Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov“, tvrdí Matej Bílik z analytického tímu agentúry.   Matej nastupuje už o pár dní na ďalšie štúdium na univerzitu v Oxforde. „Už výberový proces tam bol poznačený osobnostným prístupom“, tvrdí. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov, z otázok ktorých som hneď pochopil, že videli moju prihlášku“.   Dáta z prieskumu majú poslúžiť aj ako tlak na skvalitňovanie vysokých škôl. Podľa Roberta Redhammera, ktorý stojí na čele Slovenskej akreditačnej agentúry, „pri akreditáciách sa budeme pýtať, ako tá ktorá škola s informáciami naložila a aké opatrenia prijala na zlepšenie situácie“.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Správy. Téma dńa. Slováci vo Veľkej Británii: Nitrančanka Zuzana Gergelová o aktivitách svojho Klubu modernej gymnastiky, ktorý pôsobí v Oxforde a živote slovenskej komunity v tomto meste, Michalovčan Martin Zausin o slovenských potravinách, ktoré založil v meste Luton, Silvia Fifíková Foster a Ingrid Kelsal Marenčáková o detskom folklórnom súbore Sovička z Londýna.

Dnes sa rozprávam s oxfordskou študentkou filozofie Anetou Bernardovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Čo je to Letná akadémia Discover a prečo ju ako dlhoročná lektorka odporúča? Prečo je podľa nej dnes filozofia ešte potrebnejšia ako kedykoľvek predtým a čo s tým má právo, medicína a technologický pokrok? A čo sú to tie reprodukčné práva, ktorým ako cez prizmu filozofie venuje na Oxforde? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Študovala na Karlovej univerzite v Prahe právo a medicínu a v súčasnosti oba tieto odbory prepája pri šúdiu morálnej filozofie na Oxfordskej univerzite. Popri tom pracuje v Poslaneckej snemovne, kde sa podieľa na tvorbe legislatívy a to predovšetkým v oblasti zdravotníctva. A okrem toho veľmi rada cestuje všade tam, kde je zime a kde môže jazdiť na koni, a teda na Island.   Súvisiace dávky:   PD#214: Rozhovor s bioetičkou Máriou Kolesárovou, http://bit.ly/davka214 PD#201: Bioetika a Peter Singer, http://bit.ly/davka201 PD#187: Rozhovor s bioetikom Marekom Váchom, http://bit.ly/davka187 PD#130: Zvieracie práva a Peter Singer, http://bit.ly/davka130 PD#105: Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, http://bit.ly/davka109 PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka04   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: hlavý web projektu Discover a Letnej akadémie Discover, https://discover.sk online časopis, ktorý vznikol popri Discover, https://ignis.discover.sk *** Podpor nás na

Dnes sa rozprávam s bioetičkou Máriou Kolesárovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- V akom zmysle je otázka povinného očkovania postavená na dileme medzi individuálnou autonómiou a spoločným dobrom? Prečo sú obe časti tejto dilemy nejednoznačné a ako o nich rozmýšľať? Za akých okolností je povinné očkovania morálne prijateľné a sú tieto podmienky dnes splnené? A čo je to tzv. vzťahová autonómia, o ktorej hovorí feministická etika starostlivosti a môže predstavovať riešenie už spomínanej dilemy?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Vyštudovala aplikovanú etiku a bioetiku a v súčasnosti vyučuje medicínsku etiku na Univerzite Komenského v Bratislave a aplikované etiky na Trnavskej univerzite. Doktorandské štúdium a postdoc absolvovala na Inštitúte Bioetiky Lekárskej fakulty Gemelli UCSC v Ríme, stážovala v bioetických centrách v Oxforde, Mil áne, Washingtone a New Yorku a je absolventkou Fulbrightovho programu pre výskum a vzdelávanie na Georgetownskej univerzite. Je tiež členom poradnej redakčnej rady časopisu „Theoretical Medicine and Bioethics“ a vedecky pôsobí v rámci medzinárodného projektu o etických a sociálnych výzvach digitálnych technológií v medicíne.   Súvisiace dávky:   PD#201: Bioetika a ľudská osoba, http://bit.ly/davka201 PD#111: Rozhovor s historikom Jabubom Drábikom o fašizme, http://bit.ly/davka111 PD#17: J.S.Mill o slobode, http://bit.ly/davka17 PD#4: Etické teórie, http://bit.ly/davka04   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Kolesárová, „Spravodlivosť a covid-19: Ako vylúčiť diskrimináciu v preťažených nemocniciach“, Denník N, https://bit.ly/3AoVn88 rozhovor Kataríny Strýčkovej s bioetičkou Judit Sándorovou, https://bit.ly/3izXtMm informácie o kmeni Delta - Úrad verejného zdravotníctva SR, https://bit.ly/3izU5RT Dáta: covid-19, https://covid19.who.int/ & https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019 & https://www.nytimes.com/interactive/2021/world/covid-vaccinations-tracker.html & https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210805.pdf riziko hospitalizácie a úmrtia pri kmeni Delta (dáta: Škótsko, Kanada) - vedecké články: https://bit.ly/3iyOsTS &  https://bit.ly/3Avpife účinnosť vakcín proti príznakovému covid-19 pri kmeni Delta (dáta: Veľká Británia) – vedecký článok: https://www.nejm.org/doi/10.1056/NEJMoa2108891 vírusová nálož u zaočkovaných a nezaočkovaných – prehľadové dáta a vedecký článok: https://bit.ly/3xElINM & https://bit.ly/2VAmb6Y etika vakcinácií – akademické články: https://bit.ly/3iyxbKp & https://bit.ly/3jJULDl Nuffield Bioethics Council - o vakcínach a verejnom zdraví: https://bit.ly/2U71DCd & https://bit.ly/3s85wTL štátny úrad pre kontrolu liečiv - vývoj vakcín na prevenciu proti ochoreniu covid-19: https://bit.ly/3lPveLH Európska lieková agentúra – informácie o vakcínach proti covid-19: https://bit.ly/3iAFNR2 Európska lieková agentúra – Vakcíny: podmienečné udelenie povolenia na uvedenie na trh: https://bit.ly/3fQVgdJ Norimberský kódex: https://bit.ly/37xOc1e Ženevská deklarácia: https://bit.ly/37x5kEi Helsinská deklarácia: https://bit.ly/3xFFZT3 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach: https://bit.ly/3yAW8L1 Publicistika – rozhovory a autorské články: https://bit.ly/3iyvPPR & https://bit.ly/3xzoIuT *** Podpor nás na

Hosťom sobotného Dobrého rána je Juraj Majtán, vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej biológie SAV, absolvent Chemicko-technologickej fakulty STU a postgraduálneho štúdia v centre pre ekológiu a hydrológiu v Oxforde a na lekárskej fakulte v britskom Sauthamptone. Svoj vedecký život zasvätil skúmaniu medu a jeho účinkov na ľudský organizmus. O tom, na čo všetko je dobré med a niektoré včelie produkty užívať, ako je na tom Slovensko vo svete medu aj o živote včiel bude dnešný rozhovor. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

„Ar mes esame vieni visatoje?“ - šis klausimas seniai neduoda ramybės daugeliui, ypač tiems, kuriuos domina mokslinės ir teologinės galimo atsakymo implikacijos ir kaip jų atsakymas galėtų pakeisti mūsų žmogiškumo sampratą. 2015 m. popiežius Pranciškus interviu Paris Mach metu buvo paklaustas, ką jis mano apie protingos gyvybės egzistavimo kitose planetose galimybę. „Jei atvirai, aš nežinau, ką atsakyti. Kol Amerika nebuvo atrasta, mes manėme, kad ji neegzistuoja, o ji tuo tarpu egzistavo. Tačiau bet kuriuo atveju manau, jog reikėtų laikytis to, ką sako mokslininkai, ir nepamiršti, kad Kūrėjas be galo pranoksta mūsų pažinimą“, - sakė Pranciškus.Ką reiškia būti geru žmogumi? Ir britų-airių rašytoja Iris Murdoch, ir prancūzų mistikė Simone Weil savo filosofijos centru padarė „gėrio“ idėją – ir abi stengėsi savaip išspręsti įtampą tarp mąstymo ir „darymo“.„Negi priėjau kelio galą, kelio, kuris prasidėjo prieš daugybę metų, kai pradėjau skaityti Simone'ą Weil ir išvydau tolimą šviesą miško tankmėje?“ Šiame 1968 m. dienoraščio įraše Iris Murdoch prisiminė karo metus, kai ji, studijuodama filosofiją Oxforde, pirmą kartą atrado Weil raštus. Praėjus dar keleriems metams, kai ji jau buvo tapusi viena jauniausių Oxfordo dėstytojų ir netrukus taps viena daugiausiai žadančių Britanijos rašytojų, Murdoch pradėjo pažindinti britų skaitytojus su Simone'os Weil veikalais. Ji įtraukė Weil ir į savo apmąstymus apie moralaus gyvenimo prigimtį – gyvenimo, kurį, kaip ji rašys po daugelio metų, privalo gyventi mąstytojas.Spaudos apžvalgą parengė Laurynas Peluritis.Redaktorė Rūta Tumėnaitė

Oplatí sa kvôli pravde prísť o lukratívne zamestnanie, pokaziť si vzťahy s priateľmi a prísť o dobré meno? Kardinál John Henry Newman. Newman, pôvodne anglikánsky profesor na Oxforde, neskôr po konverzii zakladateľ katolíckej univerzity v Dubline. O tom čím sa dnes môžeme inšpirovať jeho príbehom nám bude v interaktívnej prednáške rozprávať známy košický kňaz, akademik z teologickej fakulty Katolíckej univerzity Pavol Hrabovecký.

Doktorand z inžinierskych vied z prestížnej Oxfordskej univerzity, „Master of Engineering“ z Imperial College London, zakladateľ startupu, ktorý sa zaoberá inžinierstvom baktérii pre liečbu ľudských chorôb, a člen riadiaceho výboru pre syntetickú biológiu Európskej únie. To je stále len zlomok toho, čo by sa dalo o hosťovi našej relácie Hacker Zdravia Miroslavovi Gašpárekovi povedať, a čo svedčí o jeho nepochybnej šikovnosti a odbornosti. Prostredníctvom inžinierskych metód, molekulárnej biológie a iných vied, sa snažíme žijúce organizmy racionálnym spôsobom upravovať, modifikovať, prípadne z nich vytvárať nové organizmy, aby to slúžilo ľuďom. Snažíme sa stavať genetické súčiastky, napríklad kúsky DNA, ktoré majú nejakú svoju funkciu, vieme vložiť do bunky a tie bunky vedia na základe toho robiť isté veci, napríklad produkovať proteíny, ktoré sa dajú využiť pri liečbe rakoviny,“ vysvetľuje v relácii Startitupu svoju prácu, respektíve prácu bioinžinierov, mladý odborník zo Slovenska. Práve bioinžinierom a odborníkom na syntetickú biológiu (súčasť bioinžinierstva) napríklad vďačíme aj za moderné, jedinečné mRNA vakcíny proti Covid-19. Oveľa viac zo zaujímavého sveta vedy a biológie ti prináša relácia Hacker zdravia. Túto reláciu ti prináša dm drogerie markt

Lea Preisinger vyštudovala jednu z najnáročnejších univerzít sveta - University of St. Andrews, ktorú navštevoval aj britský princ William. Výber študentov na miestnu fakultu medzinárodných vzťahov je užší ako na fakultu na Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde. Lea sa po skončení fakulty rozhodla vrátiť na Slovensko a malými krokmi si tu buduje svoje renomé v odbore strategických štúdií. Petre Bernasovskej porozpráva, ako sa líšia jednotlivé stratégie vojen z minulosti, aj či a aká vojna by nám mohla hroziť do budúcnosti. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána s Petrou Bernasovskou pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

"Na Oxford to bola to pomerne zložitá cesta. Je to približne 47 tisíc eur na rok, 7 tisíc si plánujem zaplatiť z rodinných zdrojov a chcela by som sa skúsiť zamestnať. Budem doučovať. Na mojej zbierke pribúda veľmi veľa peňazí, niekedy sa až čudujem, že mi peniaze posielajú spolužiaci zo strednej, alebo ľudia, ktorých vôbec nepoznám. Teraz tam mám okolo 18 tisíc, ešte mi chýba 22 tisíc na to, aby som sa mohla dostať do prvého ročníka," hovorí študentka Paulína Vicenová, ktorá robí verejnú zbierku na to, aby mohla nastúpiť na Oxford. "Grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať, som nenašla. Priamo na Oxforde je iba jedno jediné štipendium, ktoré pokrýva životné náklady, ale je to štipendium pre študentov z celej strednej Európy a je iba jedno, takže pravdepodobne ho nezískam. Pokúšala som sa nájsť grant na Slovensku, ale väčšinou sú podporovaní žiaci buď vyšších ročníkov alebo sú rôzne nadácie, ktoré podporujú skôr väčšie organizácie, nie jednotlivcov. Takže nemáme tu grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať," hovorí Paulína. Aká bola cesta študentky z Partizánskeho na Oxford? A čo ju priviedlo k láske k biochémii? Plánuje sa vrátiť po štúdiu späť na Slovensko? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s maturantkou Paulínou Vicenovou. –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.   

"Na Oxford to bola to pomerne zložitá cesta. Je to približne 47 tisíc eur na rok, 7 tisíc si plánujem zaplatiť z rodinných zdrojov a chcela by som sa skúsiť zamestnať. Budem doučovať. Na mojej zbierke pribúda veľmi veľa peňazí, niekedy sa až čudujem, že mi peniaze posielajú spolužiaci zo strednej, alebo ľudia, ktorých vôbec nepoznám. Teraz tam mám okolo 18 tisíc, ešte mi chýba 22 tisíc na to, aby som sa mohla dostať do prvého ročníka," hovorí študentka Paulína Vicenová, ktorá robí verejnú zbierku na to, aby mohla nastúpiť na Oxford. "Grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať, som nenašla. Priamo na Oxforde je iba jedno jediné štipendium, ktoré pokrýva životné náklady, ale je to štipendium pre študentov z celej strednej Európy a je iba jedno, takže pravdepodobne ho nezískam. Pokúšala som sa nájsť grant na Slovensku, ale väčšinou sú podporovaní žiaci buď vyšších ročníkov alebo sú rôzne nadácie, ktoré podporujú skôr väčšie organizácie, nie jednotlivcov. Takže nemáme tu grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať," hovorí Paulína. Aká bola cesta študentky z Partizánskeho na Oxford? A čo ju priviedlo k láske k biochémii? Plánuje sa vrátiť po štúdiu späť na Slovensko? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s maturantkou Paulínou Vicenovou. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Lucia Kišš sa venuje rozvojovej spolupráci od strednej školy. Začínala ako dobrovoľníčka v Dominikánskej republike a po štúdiu na Oxforde sa vrátila späť na Slovensko. Teraz vedie štátnu agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

Chemik, vedec, vysokoškolský pedagóg a popularizátor vedy sa profesionálne zaoberá syntézou nových vonných molekúl a bioaktívnych prírodných zlúčenín. Peter Szolcsányi pochádza zo Štúrova. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu SVŠT (terajšia STU) v Bratislave. Počas doktorandúry absolvoval výskumné stáže na univerzite v Oxforde a Cambridge, neskôr aj dvojročný postdoktorandský pobyt na ETH v Zürichu. Po návrate pôsobí ako učiteľ a vedec na Oddelení organickej chémie FCHPT STU. Moderuje: Ľudovít Jakubove. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Správy. Téma dńa. Slováci vo Veľkej Británii: Nitrančanka Zuzana Gergelová o aktivitách svojho Klubu modernej gymnastiky, ktorý pôsobí v Oxforde a živote slovenskej komunity v tomto meste; Michalovčan Martin Zausin o slovenských potravinách, ktoré založil v meste Luton; Silvia Fifíková Foster a Ingrid Kelsal Marenčáková o detskom folklórnom súbore Sovička z Londýna.

Vysoká škola je super pre ľudí, ktorí nevedia čo chcú robiť alebo si to vyžaduje ich vysnívané povolanie (napr. doktor, právnik atď...) Môže dať človeku naozaj veľa, ale musí byť správne "nastavený" pretože niekto môže byť aj na Oxforde a odniesť si odtiaľ menej ako niekto z "priemernej" výšky. V tomto úplne krásne platí pravidlo koľko do toho dáš, toľko z toho dostaneš. V prípade akýchkoľvek otázok mi neváhajte napísať, rád poradím :) Môj FB - https://www.facebook.com/matej.mravec.547 IG - https://instagram.com/mravec.matej?igshid=1811y00e5bxu1 YouTube - https://youtu.be/dRUCrwniZXg stránka - www.hungrymentality.sk

#63 Silný výber – PRVÝ NAJVYSOKOŠKOLSKEJŠÍ  DIEL! Banánovou republikou otriasajú ďalšie Titulogates, a Igor, ktorý bol počas ľúteho kynoženia hnusoby na obrazovke asi tak často, že ste uverili, že je šiesty mobilný operátor, resp. že má neobmedzené minúty, tento raz ani nehlesne. A tak musíme vydať po krátkej pauze hlások my - a hneď z ostra: my sme vám to hovorili. No ale nevadí, slunce-seno-jahody, národ ide dovolenkovať, a pri jeho historickej pamäti si počas septembrového rentrée na tieto škandály Igyho najsamježišbohovejšej koalície spomenie len Robert Fico, a aj to len preto, že mu práve dôjde koňak, čo mu privodí trudné myšlienky.    Skalica, Skalica… Aby ste sa všetci neto… Ako keby Kocurany ani na mape neboli… Takže vám musíme zjaviť dobre skrývané tajomstvo… Nié, nie je to dátum narodenia nášho starostu, to vie predsa celé Slovensko, že starosta Kocurian náš primámotor, ako ho tu všetci voláme, Vojto Čičmanec, oslavuje narodky 14.8… Ó veru nie… To tajomstvo je, že popri Harvarde, Cambridge a Oxforde v celosvetových rebriňákoch nasleduje nie Skalica Da Larry King, ale Kocurany… Náš Академгородок... A my vám v tomto dieli vysvetlíme celý uplynulý školský týždeň (ktorý na obyčajných VŠ trvá niekedy aj tri semestre…). Silný výber. Centrifúga excelentnosti!   Pripomíname si a pripíjame: v pietnej spomienke na Miladu Horákovu, obeť komunistického režimu v povojnovom Československu. Ďalej gratulujeme k narodeninám: našej jedinej a jedinečnej Eliške, Lucke Kucianovej, Mirovi Adamišovi, Jakubovi Betinskému - k hattricku, Mariánovi Hossovi k vstupu do Siene slávy NHL a Liverpoolu k zisku titulu v Premier League! YNWA!   Endorse : pripravovaná kniha Maxim. Chlapec, ktorý prežil.   https://dennikn.sk/1944715/nie-je-to-ako-vo-filme-ze-sa-pacient-preberie-postavi-sa-a-hned-rozprava-vravi-matka-chlapca-ktory-sa-prebral-z-komy/   Hudba v podcaste:  Rangers – Inženýrská,  Максим Леонидов – Мон амур (Mon amour) 

Správy. Téma dńa. Mirko Gašpárek po ukončení vysokej školy v Londýne pokračuje v doktorandskom štúdiu v Oxforde, kde robí výskumy v oblasti syntetickej biológie. O živote Slovákov v rumunskom meste Alešď hovorí farár Peter Kubaľák, Elena Celnerová, saleziánka zo Slovenska a Mária Semelbauerová, riaditeľka miestneho kultúrneho centra. Emigrantský príbeh Jozefa Starostu, Slováka žijúceho v kanadskom Vancouveri, emigranta z roku 1968.

Petre Bernasovskej dokázal Peter Szolcsányi veľmi zaujímavo rozprávať o mnohých chemických procesoch v nás, aj inde v prírode. Prezradí nám aj ako chémia ovplyvňuje náš mozog, vnímanie všetkými zmyslami, aké chemické procesy prebiehajú aj v interakcii medzi živočíchmi a rastlinami. Ako hovorí, chémia sa pre neho stala prácou aj zábavou. Peter Szolcsányi, vedec, organický chemik, vysokoškolský pedagóg a popularizátor vedy sa profesionálne zaoberá syntézou nových vonných molekúl a bioaktívnych prírodných zlúčenín. Počas doktorandúry absolvoval výskumné stáže na univerzite v Oxforde a Cambridge, neskôr aj dvojročný postdoktorandský pobyt na ETH v Zürichu. Po návrate pôsobí ako učiteľ a vedec na Oddelení organickej chémie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Prečo by sme mali čítať knihy? Aké vzdelanie je najkvalitnejšie? Potrebujeme viac matematiky alebo filozofie? Jakub a Jaro sa rozprávali s Martinom Luteránom, ktorý sa intenzívne venuje vzdelávaniu už viac ako desať rokov a strávil päť rokov na univerzite v Oxforde, kde vyštudoval mastra aj doktorát.----more----Budeme vďační, ak tvorbu nášho podcastu podporíte finančným darom na účet:SK15 8360 5207 0042 0502 4979 .Ešte raz ďakujeme.V podcaste bolo spomenuté aj:príhovor britskej kráľovnej k pandémii koronavírusu: https://bit.ly/2XBGMWZzoznam Great Books: https://bit.ly/3crnLe5diskusia o vylúčení Homéra zo syllabu: https://bit.ly/3aePnBEprírodné vs. humanitné vedy, Two Cultures: https://bit.ly/3agnJUGrozhovor o tom ako motivovať deti viac čítať: https://bit.ly/2RI1IYs 

(For the English version of the interview, go to 15:15)V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro exkluzívne rozpráva s Boonom Limom, svojím kolegom z výskumnej skupiny Prof. Antonisa Papachristodoulou a doktorandom na Oxforde, ktorý sa venuje výskumu rýchlejšej a jednoduchšej diagnostiky ochorenia COVID-19 prostredníctvom metód syntetickej biológie. ----more----Miro a Boon sa rozprávaujú o spolupráci medzi syntetickými biológmi, bioinžiniermi a matematikmi, o Boonovom výskume diagnostiky rakoviny s využitím baktérií, no predovšetkým o koronavíruse a o tom, ako nám syntetická biológia umožňuje jeho rýchlejšiu a dostupnejšiu diagnostiku a prečo by sa o syntetickú biológiu malo zaujímať viac ľudí. Tento rozhovor bude v angličtine a preto v jeho úvode bude obšírne zhrnutie v slovenčine. ***Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

(Skip to 12:00 for the original interview in English)V tejto epizóde Pravidelnej Dávky sa Miro rozpráva s Dr. Alexejom Youssefom o tom, či existuje ideálny zdravotný systém, prečo je rola súkromného sektora v zdravotníctve dôležitá, ako umelá inteligencia ovplyvní rozvoj medicíny a na čo by sa mali zameriavať lekári budúcnosti.----more----Alex pochádza z Ukrajiny, vyštudoval medicínu v Sýrii, získal Rhodes Scholarship, jedno z najprestížnejších štipendií na svete, vďaka ktorému vyštudoval Medzinárodné zdravotné systémy na Oxforde a momentálne na Oxforde robí doktorát v Klinickej Umelej Inteligencii. ***Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit 

Správy. Téma dńa. Slováci vo Veľkej Británii: Nitrančanka Zuzana Gergelová o aktivitách svojho Klubu modernej gymnastiky, ktorý pôsobí v Oxforde a živote slovenskej komunity v tomto meste, Michalovčan Martin Zausin o slovenských potravinách, ktoré založil v meste Luton, Silvia Fifíková Foster a Ingrid Kelsal Marenčáková o detskom folklórnom súbore Sovička z Londýna.

Správy. Téma dńa.Veľká Británia vystupuje z únie, reakcie Slovákov žijúcich v Anglicku. Monika Gullerová, molekulárna biologička má v anglickom Oxforde vlastné laboratórium a s kolegami z viacerých krajín hľadá liek na rakovinu, pôsobila v Amerike na univerzite v Harvarde, v Japonsku na univerzite v Kjóte, je prvou Slovenkou, ktorá získala profesúru na univerzite v Oxforde. Nikola Tesla v Bratislave, v rozhlasovej galérii odhalili bustu srbského vedca, na slávnosti sa zúčastnil generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič a slovenský spisovateľ Miroslav Demák zo Starej Pazovy.

Mária Friedmannová študovala doktorát na Oxforde, čo bol základ pre prácu v Google, kde skúmala skúsenosti používateľov na YouTube. Počúvajte, čo nové sa od mája zmenilo v jej osobnom svete a svete online videa.

V súčasnosti sa mnoho slovenských spoločností nachádza v situácii, keď si rozšírenie ich podnikateľských aktivít vyžaduje značné investície a získanie bankového úveru nie je vždy možným riešením. V takomto prípade je jednou z alternatív vstup investora do spoločnosti. Aby takáto spolupráca dopadla úspešne a k spokojnosti oboch strán, mali by sa firmy na zložité vyjednávania dobre pripraviť. Marián Porvažník, vyštudoval právo na Oxforde a počas advokátskej praxe založil na Slovensku iniciatívu za lepšiu advokáciu. Po rokoch strávených v startupovom prostredí založil spoločnosť SPARRING ako spin-off technologickej firmy VACUUMLABS. SPARRING, ako jedna z mála firiem na Slovensku, sa špecializuje na právnu podporu pre technologické a inovačné firmy (start-upy). Poskytuje startupom podporu nielen v bežných právnych záležitostiach ako sú kontrakty či ochrana duševného vlastníctva, ale tiež v architektúre akcionárskej štruktúry pre zamestnancov, strategickom poradenstve pri vstupe investorov a znižovaní zbytočných nákladov a rizík. Ako dôležité je mať dobre pripravený biznis plán? Na čo všetko sa pozerá investor? Prečo sa neoplatí mať nadhodnotenú firmu a tiež ďalšie informácie, ktoré vám pomôžu úspešne pripraviť vašu firmu na vstup investora sa dozviete v podcaste. Zaujímavé linky z podcastu:Sparring - https://www.sparring.ioVacuumlabs: https://vacuumlabs.com/aboutNezisková inovatívna platforma FTRNW - https://ftrnw.orgSieť coworkov HUB HUB - https://www.hubhub.com/sk/ Akceleračné programy: Future Now Bootcamp - https://ftrnw.org/bootcamp Akceleračný program pre early-stage tech startupy - http://impacthub.sk/uplift/ Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je doplnením interaktívneho vzdelávacieho ekosystému spoločnosti PROSIGHT Slovensko:O PROSIGHT Slovensko - https://www.prosight.sk/o-nasO PROSIGHT Academy - https://www.prosight.sk/prosight-academy Verejné prednášky NA ROVINU (Facebook stránka) - https://www.facebook.com/narovinuPodcast NA ROVINU O PODNIKANÍ - http://www.narovinu.online

Marián Porvažník vyštudoval právo na Oxforde a počas právnej praxe založil na Slovensku Iniciatívu za lepšiu advokáciu, ktorá úspešne presadila skrátenie koncipientskej praxe. Po rokoch strávených v startupovom prostredí založil spoločnosť Sparring ako spin-off technologickej firmy Vacuumlabs, ktorá má aktuálne sedem pobočiek v rôznych krajinách a viac ako 190 zamestnancov.Sparring je doma v technologickom a inovačnom priemysle, kde svojím partnerom poskytuje právnu podporu či už v základných právnych záležitostiach, ale tiež napríklad expertízu a strategické poradenstvo pri vstupe investorov alebo pri expanzii firmy na svetové trhy. Od vzniku firmy v máji tohto roku Sparring pomáha už viac ako desiatim firmám nielen zo Slovenska, ale tiež z Japonska, USA a Ukrajiny. Na začiatku podnikania je právne poradenstvo často zanedbávanou oblasťou. Stáva sa, že s prvým väčším úspechom prídu aj prvé problémy v interných vzťahoch. Práve preto je dobré si už na začiatku rozumne nastaviť vzťahy spoločenskou zmluvou, naformulovať precízne obchodné podmienky voči klientom a ochrániť svoje výrobky alebo know-how ochrannou známkou. O tomto všetkom, aj o mnohých ďalších právnych aspektoch podnikania, sa dozviete viac v tejto epizóde. Čo je to spin-off?Spin-off firmy vznikajú odčlenením istej časti spoločnosti od materskej organizácie. Najčastejšie sa jedná o malé firmy s vysokým rastovým a inovatívnym potenciálom. Podľa svojho pôvodu sa rozdeľujú na sponzorované, tzv. korporátne spin-off firmy a univerzitné spin-off firmy.Prvá skupina, vzniká z už existujúcich firiem. Účelom korporátnych spin-off firiem je maximalizovať zisky alebo zefektívniť obchodné aktivity. Odčlenené  spoločnosti bývajú veľmi citlivé na komerčný tlak, preto sú schopné reagovať na technologické výzvy vo výrazne kratšom čase ako materské organizácie.Druhú skupinu tvoria firmy založené za účelom komercializácie duševného vlastníctva v praxi. Univerzitné spin-off spoločnosti ťažia z výsledkov univerzitného a vedeckého bádania. Vedecká inštitúcia, ktorá je pôvodcom vynálezu má v takejto firme vlastnícky podiel. Najčastejšie je vyčíslený na základe stanovenej hodnoty duševného vlastníctva. Vlastnícky podiel je niekedy ponúknutý súkromnému  investorovi, ktorý vstupuje do takejto firmy prostredníctvom rizikového kapitálu na určité obdobie s cieľom výrazne zhodnotiť svoj vklad. Zaujímavé linky z podcastu:Sparring: https://www.sparring.io/Vacuumlabs: https://vacuumlabs.com/aboutIniciatíva za lepšiu advokáciu: https://lepsiaadvokacia.sk/Web duševného vlastníctva Min. kultúry SR: https://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk/web/guestÚrad priemysleného vlastníctva SR: https://www.indprop.gov.sk Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je doplnením interaktívneho vzdelávacieho ekosystému spoločnosti PROSIGHT Slovensko:O PROSIGHT Slovensko - https://www.prosight.sk/o-nasO PROSIGHT Academy - https://www.prosight.sk/prosight-academyVerejné prednášky NA ROVINU (Facebook stránka) - https://www.facebook.com/narovinuPodcast NA ROVINU O PODNIKANÍ - http://www.narovinu.online

Mária Friedmannová absolvovala štúdium sociálnej antropológie a genetiky na Univerzite v Oxforde. Pokračovala magisterským štúdiom a získala doktorát z psychológie. Počas štúdia založila letnú akadémiu Discover, ktorá pomáha stredoškolákom rozvíjať kritické myslenie. To bol základ pre jej následnú prácu v Google, kde takmer 4 roky skúmala skúsenosti používateľov (User Experience) na sociálnej sieti YouTube. Dôkazom, že v podnikateľskom v prostredí sa pohybujú šikovné ženy je aj umiestnenie v rebríčku Forbes 30 pod 30. Video je v dnešnej dobe fenomén. Prečo je potrebné byť na YouTube, ak chcem vybudovať silnú značku. Ako spoznať konkurenciu a odlíšiť sa od nej, aké štatistiky je potrebné sledovať, ako sa zarábajú peniaze na YouTube a mnoho ďalších skúsenosti z praxe nájde práve v tejto epizóde. Viac o Márii Friedmannovej aj jej príbehu si prečítajte na FORBES (www.nevyhoreni.forbes.sk/maria-friedmannova/) Najdôležitejšie metriky úspešného YouTube kanálu: Rast počtu odberateľov (trend)Loajalita publikaDopozerateľnosť videaZdieľanie videí Zaujímavé linky z podcastu: Vytvorenie YouTube kanálu (www.youtube.com)Nástroj na analýzu kľúčových slov (www.tubebuddy.com)Analýza sledovania YouTube kanálu (www.youtube.com/analytics) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je doplnením interaktívneho vzdelávacieho ekosystému spoločnosti PROSIGHT Slovensko: O PROSIGHT Slovensko – www.prosight.sk/o-nas O PROSIGHT Academy – www.prosight.sk/prosight-academy Verejné prednášky NA ROVINU (Facebook stránka) – www.facebook.com/narovinu/ Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ – www.narovinu.online

Pri príležitosti 200. výročia úmrtia Jane Austenovej nám historička Lucy Worsley ponúka nový pohľad na jej údajne jednotvárny život. Vo svojej knihe nás zavedie na miesta, odkiaľ najobľúbenejšia anglická spisovateľka potichu menila svet. Ukáže nám, ako žila, pridá detaily z jej súkromia, preskúma izby a priestory, ktoré boli pre ňu dôležité. Napriek vžitej predstave, že Jane prežila „život bez udalostí“, nám autorka predstavuje temperamentnú ženu, ktorá bojovala o svoju slobodu. Lucy Worsley je historička, spisovateľka a kurátorka. Študovala históriu na New College v Oxforde, pracovala pre neziskovú organizáciu English Herritage a stala sa hlavnou kurátorkou Historic Royal Palaces. Je nositeľkou Radu britského impéria za zásluhy o históriu a kultúrne dedičstvo. Pre BBC prezentuje vlastné programy z histórie a je autorkou niekoľkých bestsellerov.

John Ronald Reuel Tolkien, svetoznámy anglický spisovateľ, profesor angličtiny v Oxforde, jeden z najlepších filológov svojich čias a autor mnohých vedeckých prác sa preslávil najmä ako tvorca nezvyčajnej fiktívnej krajiny, ktorá už niekoľko rokov uchvacuje čitateľov na celom svete. Pán Prsteňov vychádza po prvýkrát v jedinečnom kompletnom ilustrovanom vydaní. Trilógia je fantastickou históriou vojny o Prsteň, rozprávaním o boji slobodných národov Stredozeme proti Tieňu a o putovaní hobita Froda, ktorý sa vybral zachrániť svet pred silami zla. Číta: Boris Farkaš, pripravil: Dado Nagy