Podcasts about islamsk

STVR má po takmer roku od svojho vzniku právoplatnú riaditeľku. Po pondelkovom vypočúvaní kandidátov sa ňou stala Martina Flašíková, ktorá od deväťčlennej Rady STVR dostala sedem hlasov, a to bez väčšej diskusie či prítomnosti verejnosti.Tá ostala stáť za dverami rozhlasu a celú voľbu mohla sledovať jedine online. Rovnako ako študentka pripravujúca o STVR dokument. Vysvetlenie Rady? Jednoducho to musí stačiť, pretože ak by prijali jednu žiadosť verejnosti, príde im ďalších tritisíc.Dá sa teda voľba novej šéfky STVR považovať za transparentnú, kto vlastne je novozvolená riaditeľka Martina Flašíková a čo STVR pod jej vedením čaká?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu Ľuboša Machaja.Zdroj zvukov: STVROdporúčanie:Na HBO je aktuálne druhá séria seriálu No man's Land, ktorý sleduje hrôzy sýrskej občianskej vojny očami francúzskeho mladíka Antoina pátrajúceho po svojej sestre. V snahe dostať sa k nej spojí sily s jednou z kurdských ženských jednotiek, ktorých sa obávali aj členovia teroristickej organizácie ISIS a vydáva sa na územie okupované Islamským štátom. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.Ako na rozdelenú spoločnosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.Ako na rozdelenú spoločnosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pre jezídov sú Slováci synonymom vody, je tam vzácnejšia ako chlieb, tvrdí filmár Martin Ondruš. Kde môže byť voda vzácnejšia ako chlieb a Slovensko tam rezonuje ako synonymum pitnej vody? Irak a jeho komunity jezídov, moslimov a kresťanov, ktoré spája v našich končinách až nepochopiteľná vďačnosť za niečo také bežné, ako je voda na pitie, pranie či kúpanie. Aj vďaka veľkodušnosti Slovákov tam za osem rokov vyrástla sieť dvadsiatky studní, ktoré uhášajú smäd a sprostredkovávajú príjemný pocit čistoty. Len v oblasti Šerfadinu tam bolo v začiatkoch na dvoch studniach závislých päť tisíc ľudí, ktorí vtedy utekali pred teroristami Islamského štátu. Skúsenosť, ktorú zdokumentoval a hoci „neprenosnú“ sa ju snaží preniesť do našich končín. Filmár a dokumentarista Martin Ondruš. Aké je to, ocitnúť sa v prostredí, kde priority prehádže príroda? A nie je čas na takúto lekciu aj pre nás – keď dlhotrvajúce suchá a horúčavy menia aj Slovensko? Naviac optikou človeka, ktorý natočil už virálne videá, ktoré Igorovi Matovičovi vyhrali voľby, či stál za produkciou ako je Ruža pre nevestu. Ako sa točilo pre Igora Matoviča? „Už som to vytesnil. Bolo to strašne náročné. Veľká životná skúsenosť, ktorá ma zaodiala hrošou kožou“, spomína Martin Ondruš. No bude to aj o búraní paradigmy kresťanov „kostolníkov“ s niekedy „nereálnym pohľadom na svet“, ako hovorí, lebo Martin Ondruš je popri svojej práci fotografa a filmára aj tvorcom podcastov o „živej viere“. „Viera nie je o slovách, ale o skutkoch a nasledovaní toho Ježiša, ktorý sa stretával aj so spodinou spoločnosti“, vysvetľuje svoj prístup.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre jezídov sú Slováci synonymom vody, je tam vzácnejšia ako chlieb, tvrdí filmár Martin Ondruš. Kde môže byť voda vzácnejšia ako chlieb a Slovensko tam rezonuje ako synonymum pitnej vody? Irak a jeho komunity jezídov, moslimov a kresťanov, ktoré spája v našich končinách až nepochopiteľná vďačnosť za niečo také bežné, ako je voda na pitie, pranie či kúpanie. Aj vďaka veľkodušnosti Slovákov tam za osem rokov vyrástla sieť dvadsiatky studní, ktoré uhášajú smäd a sprostredkovávajú príjemný pocit čistoty. Len v oblasti Šerfadinu tam bolo v začiatkoch na dvoch studniach závislých päť tisíc ľudí, ktorí vtedy utekali pred teroristami Islamského štátu. Skúsenosť, ktorú zdokumentoval a hoci „neprenosnú“ sa ju snaží preniesť do našich končín. Filmár a dokumentarista Martin Ondruš. Aké je to, ocitnúť sa v prostredí, kde priority prehádže príroda? A nie je čas na takúto lekciu aj pre nás – keď dlhotrvajúce suchá a horúčavy menia aj Slovensko? Naviac optikou človeka, ktorý natočil už virálne videá, ktoré Igorovi Matovičovi vyhrali voľby, či stál za produkciou ako je Ruža pre nevestu. Ako sa točilo pre Igora Matoviča? „Už som to vytesnil. Bolo to strašne náročné. Veľká životná skúsenosť, ktorá ma zaodiala hrošou kožou“, spomína Martin Ondruš. No bude to aj o búraní paradigmy kresťanov „kostolníkov“ s niekedy „nereálnym pohľadom na svet“, ako hovorí, lebo Martin Ondruš je popri svojej práci fotografa a filmára aj tvorcom podcastov o „živej viere“. „Viera nie je o slovách, ale o skutkoch a nasledovaní toho Ježiša, ktorý sa stretával aj so spodinou spoločnosti“, vysvetľuje svoj prístup.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Gościem tego wydania audycji jest Wassim Safi.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský sa v úvode rozpráva s moderátorom a redaktorom Lukášom Krivošíkom o teroristickom útoku v Moskve, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát, no ruské vedenie sa ho pokúša spojiť s Ukrajinou. Hlavnú časť relácie však venujú Malej vojne, ktorá prebehla v roku 1939 medzi Slovenskom a Maďarskom na východnom Slovensku.

Rusko, ktoré už dva roky terorizuje iný štát, zažilo teror opäť priamo vo svojom hlavnom meste. Teroristi v miestnej koncertnej sále zavraždili najmenej 140 ľudí.Prečo Moskva hneď za útokom videla Ukrajinu, aj keď k nemu prihlásili teroristi z Islamského štátu? Majú už ruské tajné služby skutočných vinníkov, alebo získali priznania len mučením? A čo na to naša vláda, ktorá sa chce s Ruskom opäť zbližovať? Aká je teroristická hrozba u nás, ak vláda narýchlo zvoláva bezpečnostnú radu? A čo bude s pomocou západu Ukrajine? Ako s bráni Rusom a za akých podmienok sa môže rokovať o mieri?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom zahraničných vecí, aj bývalým veľvyslancom v Spojených štátoch či v Maďarsku Rastislavom Káčerom.

Najhorší teroristický čin v Rusku za posledné dekády. Minulotýždňová masová streľba a následné podpálenie koncertnej haly v Krasnogarsku na severozápadnom okraji Moskvy pripravili o život minimálne 137 ľudí, ďalších 180 je zranených, niektorí sú v kritickom stave. Aj keď sa k útoku prihlásil Islamský štát, Vladimir Putin tento teroristický akt spojil s Ukrajinou. Odvracia tak zrak od zlyhania ruských tajných služieb a pripravuje si pôdu na ďalšie útoky na Ukrajinu? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala Barbory Paľovčíkovej, redaktorky zahraničnej redakcie denníka SME. Zdroje zvukov: X/Nexta, Kremlin.ru, X/Volodymyr Zelenskyy Odporúčanie: Japonsko, koniec 90. rokov a boj o moc v jakuza podsvetí. Seriál Tokyo Vice sleduje mladého amerického novinára, ktorý postupne odhaľuje nepísané zákonitosti japonského hlavného mesta a stretáva sa nie s príliš priateľskými praktikami japonskej mafie. Napínavý dramatický seriál Tokyo Vice, ktorému sa práve končí druhá séria, nájdete na HBO Max. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kedy a prečo sa u nás menia stupne bezpečnostných hrozieb. | Hostia: Tomáš Beňuška (bezpečnostný analytik, Katedra bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici) a Ivo Samson (bezpečnostný analytik, odborník na terorizmus). | Premiér, minister vnútra a šéfovia polície, tajných služieb a armády rokovali o bezpečnostnej situácii po útoku v Moskve. Odvolávali sa na sprísnenie protiteroristických opatrení u našich partnerov, napríklad vo Francúzsku, u nás aj naďalej ponechali aktuálne platný druhý stupeň ohrozenia. Slovensko je podľa nich aj naďalej bezpečnou krajinou, nič na tom nemení ani fakt, že u nás zadržiavame človeka, ktorý je vraj napojený na organizáciu spolupracujúcu s Islamským štátom. Prišiel k nám z Nemecka, údajne už onedlho odíde do niektorej z tretích krajín. Čo presne znamená druhý stupeň ohrozenia, koľko ich vlastne máme a pre aké dôvody sa zvyšujú? Je vyhostenie podozrivých ľudí iba formalitou alebo pri tom môžu nastať určité prekážky? Ako úzko dnes spolupracujeme s partnermi v oblasti terorizmu a dokážeme my sami zmonitorovať podozrivé skupiny na našom území – ak u nás takéto skupiny existujú? | Moderuje: Soňa Otajovičová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

“Momentálne je treba rozlíšiť, že toto nie je a nemá byť vojna Izraela s Palestíncami. Ale je to vojna Izraela s palestínskymi teroristami. Podobne ako západná vojna proti Al-Káide po roku 2001, alebo po roku 2014 proti Islamskému štátu nebola vojna proti sunitským arabom, ale proti sunitsko-arabskej teroristickej organizácii. To je treba rozlišovať," hovorí novinár Českej televízie Jakub Szántó o vojne v Izraeli. "Môžeme hovoriť o tom, že palestínsko izraelský konflikt má hlboké korene, ale pokiaľ niekto ospravedlňuje to otrasné divadlo, ktoré predviedol islamský džihád s hlavným partnerom Hamásom, upálené deti, vypichnuté oči, brutálne bestiálne vraždenie 1400 ľudí zo 47 krajín, pokiaľ niekto toto ospravedlňuje tým, že sa Izrael nesprával vždy dobre k Palestíncom, tak to je niečo, čo je odsúdeniahodné a je to buď zmätený človek, alebo človek, ktorý sa zastáva terorizmu," dodáva Szantó. Ako to teraz vyzerá v Gaze? Aká je budúcnosť detí, ktoré žijú v pásme Gazy? Aké je možné riešenie konfliktu Izraelu a Palestíny? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom Českej televízie Jakubom Szantóm. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Do dnešnej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijala pozvanie Slovenka žijúca v Izraeli Diana Atzmon Weinberg. S naším moderátorom Šimonom Žďárským sa rozprávali o aktuálnej situácii v Izraeli, ktorý čelí útoku militantnej teroristickej skupiny. Islamskí militanti z hnutia Hamas spustili prekvapivý útok na Izrael z viacerých smerov. Na židovský štát vystrelili tisícky rakiet, podľa izraelskej armády ich bolo len v sobotu 2 200. Do Izraela mali preniknúť pozemnou cestou, cez vzduch či more. Niektorí využili napríklad lode alebo motorové rogalá. Infiltrovať sa im malo podariť aj na izraelské vojenské základne, čo spôsobilo poškvrnenie mena armády, ktorá sa radí medzi najlepšie na svete. Zatiaľ je počet mŕtvych obyvateľov odhadnutý na 600, no zrejme bude ešte stúpať. Desiatky Izraelčanov boli unesených ozbrojencami a držia ich ako rukojemníkov. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠⁠⁠Diskusný Klub⁠⁠⁠.

Vi har aldrig någonsin bett om att sida vid sida med världens mest inkompatibla kulturer strimlas sönder på rivjärnet här på svensk mark. Ändå förväntas vi att ha överseende, och visa förståelse för allt som går käpprätt åt helvete på grund av närvaron av folk som kommit österifrån. Men hur mycket förståelse kommer då dessa ovälkomna människor visa när dom springer på svenska nudister...? Hur ser egentligen framtiden ut för dessa nudister, som nu tvingas spela islamsk roulette i den här sönderstrimlade högen? Missa inte det här programmet!VERKLIGHETSCHECKENS VARA ELLER ICKE VARA, HÄNGER HELT PÅ DIG. VILL DU HÖRA MER, SÅ SKA DU HA ETT GIGANTISKT TACK FÖR DIN HJÄLP:Swish: 073 846 37 64Meddelande: GåvaGästerna har kommit förbi denna lördag, den 26 augusti 2023 för att diskutera:* Nudister spelar islamsk roulette i Sverigestan.* 50 år av återvandring.* Finns organiserade trollarméer bara i sossarnas skallar?* Ta sjukersättningen och lämna Europa?* Stavas lösningen: Undantagstillstånd?MEDVERKANDE:Programledare: Lelle Johansson.Gäster: Elisabeth Engman, Tomas Wiklund & Johan WidénVI SÖKER NYA GÄSTER:VERKLIGHETSCHECKEN@GMAIL.COMFörra programmet:JÄMFÖR DESSA BARNDOMSMINNEN MED DINAhttps://www.spreaker.com/user/verklighetschecken/jaemfoer-dessa-barndomsminnen-med-dinaAlla program:https://www.spreaker.com/show/verklighetscheckenNÄSTA NYA PROGRAM: Lördagen den 2 septemberDu hittar även Verklighetschecken här:RUMBLEhttps://rumble.com/c/c-2636134PODDTOPPEN:https://poddtoppen.se/podcast/1516623687/verklighetscheckenSPOTIFY:https://open.spotify.com/show/3Lvy0LS8zfffv7ad60LwqoiTUNES:https://podcasts.apple.com/us/podcast/verklighetschecken/id1516623687?uo=4VECKANS TIPSLELLEAlghol - What lies withinhttps://www.youtube.com/watch?v=Zb2ocQHWvTY&ab_channel=Alghol-TopicTOMASLunchklubben 17 aug förvanskningen av världsbildenhttps://www.youtube.com/watch?v=Ika9AQB3sLkJOHANRoger Pontare, När vindarna viskar mitt namnhttps://open.spotify.com/track/6NfqYh7rujA0HOLhYhJTSJ?si=02d6f40a460341f4ELISABETHOppenheimerhttps://www.imdb.com/title/tt15398776/-

V najnovšej epizóde Vertiga si predstavíme hneď dva nové filmy, ktorým sa budeme podrobne venovať - očakávaný komerčný hit Mission: Impossible Odplata - Prvá časť, na ktorý sa mnohí z vás určite tešia a je otázne, či očakávať viac ako len špičkovo nakrútenú akciu. A predstavíme si aj nenápadnú, ale precízne nakrútenú belgicko-luxembursko-francúzsku rodinnú a vojnovú drámu intenzívne zachytávajúcu obdobie vznikajúceho Islamského štátu s názvom Rebel. Pozrieme sa aj na aktuálnu ponuku streamovacích služieb. Na Netflixe sa objavil poľský Indiana Jones pre detského diváka Pan Samochodzik i templariusze, ktorého literárnu predlohu asi veľmi dobre poznáte. A na Skyshowtime vás môže obsahovo, ale aj formálne mimoriadne obohatiť taliansky dokumentárny film o režisérovi Sergiovi Leonem s podtitulom – Talian, ktorý vymyslel Ameriku. Naozaj výnimočný film o výnimočnom tvorcovi. A keďže Vertigo nevynecháva ani pripravované filmové novinky – predstavíme vám naše očakávania na náročne vyprodukovanú novinku 85-ročného Ridleyho Scotta – Napoleon, s Joaquinom Phoenixom v hlavnej úlohe. A už budúci týždeň sa na vás v kinách teší aj Christopher Nolan a jeho Oppenheimer. Film vás vtiahne do životného príbehu jadrového fyzika Juliusa Roberta Oppenheimera, ktorý musí riskovať zničenie sveta, aby ho zachránil. (00:00) Úvod (01:59) Mission: Impossible - Odplata (Part 1) (15:56) Rebel (25:35) Pán Tragáčik a Templári (33:46) Sergio Leone - Talian, ktorý vytvoril Ameriku (39:18) Novinky - Napolen (43:15) Novinky - Oppenheimer (46:46) Záver_ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet

 Jakub 1:5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.http://bit.ly/nzes-dneshttps://slovenskamisijnasiet.sk/Viac o etnickej skupine Tharu nájdete na:https://joshuaproject.net/people_groups/15464/NP

Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako nový domov si nevybrali sami, za rozhodnutím humanitárna organizácia, ktorá brala do úvahy obmedzený rozpočet k dispozícii.   „Keď sme vystúpili z lietadla v Košiciach, mnohí naši sa pýtali, či sme naozaj v Európe. Letisko v Erbile je totiž omnoho modernejšie, aj cesty sme mali lepšie. Mnohí boli v prvom momente sklamaní“, tvrdí Morees.   Napriek tomu „sme tu našli prijatie a slobodu“, čo je podľa Gaggiho pre tých, čo utekajú z diktatúry na „nezaplatenie“.   A čo hovorí iracký utečenec Morees Gaggi na obraz Slovákov, ktorý vychádza aj z nedávneho prieskumu Globsecu. Z krajín V4 sme vyšli v postoji k vojnovým utečencom z Ukrajiny najhoršie. Väčšina - 52% Slovákov – ich vníma negatívne.   „Myslím si, že je to iba tým, že nemali možnosť stretnúť sa s konkrétnym utečencom a rozprávať sa s ním priamo, nielen počúvať o nich z médií“, podáva svoj pohľad Gaggi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako nový domov si nevybrali sami, za rozhodnutím humanitárna organizácia, ktorá brala do úvahy obmedzený rozpočet k dispozícii.   „Keď sme vystúpili z lietadla v Košiciach, mnohí naši sa pýtali, či sme naozaj v Európe. Letisko v Erbile je totiž omnoho modernejšie, aj cesty sme mali lepšie. Mnohí boli v prvom momente sklamaní“, tvrdí Morees.   Napriek tomu „sme tu našli prijatie a slobodu“, čo je podľa Gaggiho pre tých, čo utekajú z diktatúry na „nezaplatenie“.   A čo hovorí iracký utečenec Morees Gaggi na obraz Slovákov, ktorý vychádza aj z nedávneho prieskumu Globsecu. Z krajín V4 sme vyšli v postoji k vojnovým utečencom z Ukrajiny najhoršie. Väčšina - 52% Slovákov – ich vníma negatívne.   „Myslím si, že je to iba tým, že nemali možnosť stretnúť sa s konkrétnym utečencom a rozprávať sa s ním priamo, nielen počúvať o nich z médií“, podáva svoj pohľad Gaggi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo ste naposledy čítali o moslimoch? Silvia Letavajová z Ústavu manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie na Filozofickej fakulte Konštantína Filozofa v Nitre skúmala mediálny obraz islamu v slovenských médiách. Jej výskum ukázal, že väčšina správ prináša negatívnu emóciu. Keď slovenskí novinári informujú o moslimoch a islame, často si vyberajú témy, ktoré súvisia s terorizmom, prípadne so zadržaním či väznením. Našinci pritom vedia o islame najmä sprostredkovane, málokedy majú nejakú osobnú skúsenosť. Aj preto je mediálny obraz dôležitý a do veľkej miery formuje naše názory. „To, čo deklarujú médiá, tak také stereotypy vidíme aj u majoritného obyvateľstva. Keď sa povie islam, najčastejšie sa spája s Islamským štátom. Islamský štát sa spája s terorizmom, s agresiou. Mešita sa zas v médiách spája s nebezpečenstvom,“ hovorí Silvia Letavajová. Odborníčka radí, že komplexnejšie a vyváženejšie výstupy môžu novinári zabezpečiť tak, že do debaty prizvú moslimov. “Bolo by super, ak by boli viac prizývaní, no na druhej strane sa im veľmi nečudujem. Mnohí mali skúsenosť, že novinári vytrhli ich vyjadrenia z kontextu,” vysvetľuje. Silvia Letavajová pôsobí na Ústave manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie na Filozofickej fakulte Konštantína filozofa v Nitre. Vo výskume sa venuje predsudkom v mediálnom priestore. Moderuje: Stanka Luppová, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami

Česká reportérka Markéta Kutilová hovorí o svojich skúsenostiach z vojny na Ukrajine, ale aj o konfliktoch na Blízkom východe, o opätovnom náraste síl Islamského štátu i o napätí v Náhornom Karabachu.

Å kritisere islam er ingen lek, ikke en gang for personer som fremstiller jihadister som medmennesker. Islam er så uangripelig at til og med rettssystemet synes å opptre partisk, mens æresdrap beskrives som et norsk fenomen. Iranske jenter har dog fått nok av islams tyranni og kjemper nå med livet som innsats for å velte det iranske regimet. Det er ett av temaene Helena Edlund og Christian Skaug diskuterer med Rebecca Mistereggen i kveldens sending. Velkommen til Rett på sak.   Hvis du setter pris på sendingene: Vipps oss på 638941. Alle bidrag hjelper. Lag en konto på Odysee her! – Odysee vil da gi oss poeng som hjelper oss å klatre i algoritmene! Følg oss på Rumble. Følg oss også på PodBean, iTunes og alle steder der podcasts finnes. Husk å rate oss med 5 stjerner, så flere likesinnede sannhetssøkere finner oss der!   Forhåndsbestill «Den døende borgeren» av Victor Davis Hanson i dag! Kjøp «Et varslet energisjokk» her!

„Blízky východ mi bol vždy blízky…” začal rozprávanie o svojej tohtoročnej ceste do Iraku cestovateľ a sprievodca Matej Peluha. Fascinoval ho tu najmä stret rôznych svetov - od kolísky civilizácie Mezopotámie, cez základy islamu až po nedávnu diktatúru Saddama Husaina a po ňom zúriaceho Islamského štátu.  Irak sa čím ďalej tým viac otvára svetu a hoci si na niektorých miestach stále treba dávať veľký pozor, je aj pre samostatných cestovateľov dostupný. Víza dostanete na letisku, všade sa dá platiť dolármi, a keď sa vám podarí, možno trafíte aj jeden z dvoch najväčších šiitskych sviatkov Ašúra ako Matej. Treba sa však pripraviť, že nie je práve pre slabšie povahy.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Do Sýrie si nekúpite letenku a ani ju neprejdete len tak s batohom na chrbte. Krajina, ktorá sa už viac ako desaťročie zmieta v občianskej vojne, sa napriek tomu snaží opatrne lákať aj turistov. Ide o organizované zájazdy cestovných kancelárií s lokálnymi partnermi. Tak sa do Sýrie dostal aj Janči Buday, ktorý zaradil poznávanie miest ako Damask, Aleppo či Palmýra medzi zájazdy svojej cestovky. Kým v hlavnom meste Sýrie vidieť stopy vojny len na okraji a rušné bazáre a mešity dopĺňajú atmosféru mesta, oveľa viac bolo cítiť vojnu v kedysi najväčšom meste Aleppo. Janči v najnovšej epizóde Všesvet podcastu prezradí, čo vlastne na výlet do Sýrie potrebujete, či má Asadov režim pod kontrolou celú krajinu a čo zostalo po odchode Islamského štátu z legendárnej Palmýry.  Pozrieme sa spolu aj na križiacky hrad Krak des Chevaliers, do Homsu či do obcí, kde stále ešte hovoria jazykom Ježiša Krista.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Morees Gaggi je sýrsky katolík. Utiekol z Iraku po tom, čo jeho rodné mesto Karakoš začal bombardovať Islamský štát. Morees žil v Karakoši, v kresťanskom meste, kde sa katolíci cítili bezpečne. Stačilo však opustiť mesto a život sa kresťanom komplikoval. „Študoval som arabčinu. Vždy som mal horšiu známku ako moji moslimskí spolužiaci, aj keď som test napísal lepšie. Bolo mi povedané, že nemôžem mať ako kresťan lepšiu známku než moslim,“ spomína v Postoj TV na svoje študentské časy. V roku 2014 obsadili Karakoš príslušníci ISIS a bombardovali ho. „Mali sme dve možnosti – buď konvertovať na islam, alebo platiť vysokú daň. Ak nepristúpime ani na jednu požiadavku, zabijú nás. Tak sme utiekli,“ hovorí Morees. Morees Gaggi odišiel s rodičmi a súrodencami pred siedmimi rokmi. Prišli na Slovensko spolu s ďalšími 149 utečencami. Niektorí sa do Iraku vrátili, nedokázali prekonať smútok za domovom a začleniť sa do života v novej krajine. Morees po príchode na Slovensko začal študovať na Univerzite Komenského v Bratislave tlmočníctvo a prekladateľstvo. Na Slovensku dostal azyl, v súčasnosti pracuje ako koordinátor diecézneho časopisu. Založil si rodinu, ale s manželkou Martinou sa do Iraku neplánuje vrátiť. „Chýba mi moje rodné mesto, ale ani teraz by som sa tam ešte necítil bezpečne. Možno neskôr tam pôjdeme na návštevu, aby som synovi ukázal, kde som vyrastal,“ hovorí Morees, ktorý sa so synom rozpráva po aramejsky.

Reprise fra 10. oktober 2017. Noen ganger har podkasten dypdykket i ulike tema som jeg har syntes var interessant å få vite noe om. Dette har ofte konsentrert seg om mine fagområder, selv om jeg tidvis får gode tips om utenforliggende fagområder. Hvis vi går tilbake til 2017 så stilte jeg spørsmålet om det fantes en islamsk feminisme, eventuelt feminisme i islam. Jeg snakket derfor med Marianne Hafnor Bøe. Den gangen var hun postdoktor ved Universitetet i Bergen, i dag er hun professor ved Universitetet i Stavanger. Vi snakket også om sjiaislam som tema i seg selv. Som jeg skrev den gangen, nyttig bakgrunnsstoff for alle lærere, men kanskje særlig for oss religionslærere.

I dagens episode får vi vite litt om de grunnleggende elementene i Islam, og hvilken betydning troen har for muslimer. Stolt Norsk Muslim er en kampanje av Islamsk Råd Norges ungdomskomite. Å vokse opp som muslim i Norge er en opplevelse som utsetter oss for diverse problematikker i hverdagen. Podkastene vil ta opp tematikker rundt Islam og livet som unge muslimer i det norske samfunnet, med håp om å bidra med betydelig innsikt og kunnskap om livet til unge muslimer til storsamfunnet, og å bryte ned fordommer. Navnet "Stolt Norsk Muslim" gjenspeiler det sentrale budskapet i kampanjen - en forenlig norsk muslimsk identitet. Vi i IRN ungdom håper at kampanjen vil være nyttig for alle i det norske samfunnet.

Jakub 1:5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.http://bit.ly/nzes-dnesViac o etnickej skupine islamských Thajčanoch nájdete na:https://joshuaproject.net/people_groups/19767/TH

Iva Mrvová navštívila viaceré krajiny Blízkeho východu, počas vojny s Islamským štátom dokumentovala v Iraku záchranu jezídskych žien. Pred niekoľkými dňami sa vrátila z Kyjeva. Bola na Ukrajine ako dobrovoľníčka v tíme Slovenskej katolíckej charity. Čitateľom Postoja už priniesla dve reportáže priamo z vojnovej zóny. V Postoj TV približuje, ako spracováva dojmy po návrate z krajiny, porovnáva ich so skúsenosťami z Blízkeho východu a hovorí tiež o tom, ako nás vojna mení. „Sama som bola zvedavá, ako to budem vnímať. Aj keď mám už istú skúsenosť z vojnových oblastí, predsa len ten Blízky východ je ďaleko, človek si povie, že to sa nás až tak netýka. Teraz je to iné, mám reálnu obavu o svojich blízkych, o svoju krajinu. Zrazu je to veľmi blízko. Keď som zranenému obväzovala hlavu, som si tak naplno uvedomovala, že toto je vojna. Nie je to počítačová hra, ale realita, v ktorej teraz žijeme. Vidieť vyľudnený Kyjev, poloprázdne obchody, stále na pozadí počuť bombardovanie, to bol pre mňa nový obraz vojny, vojny v Európe.“ Po návrate z Iraku či Sýrie vždy narážala na silný kontrast, čím žije naša spoločnosť. „Debaty typu, kam pôjdem na dovolenku a aké väčšie auto si kúpim, mi pripadali ako strata času. A teraz vidím, že tie diskusie sú výrazne iné, úplne inak evalvujeme. A je veľmi silne prítomný aj ten rozmer, že keď mám navyše, tak dám tým, ktorí to potrebujú, lebo utekajú s dvoma taškami.“ Napriek tomu, že bola ako novinárka konfrontovaná s ľudskou tragédiou, nešťastím, ktoré konflikty prinášajú, uvedomuje si aj ten dobrý rozmer, ktorý vojna ukazuje. „Položiť život za druhého? To je len v knižkách, poviete si. Ale ja som to videla. Videla som veľa spolupatričnosti, solidarity, neskutočnú vnútornú silu. Vojna je ako alkohol, vytiahne z nás buď to najlepšie, alebo to najhoršie.“

Mirek bojoval so zbraňou v ruke na strane Kurdov v Iraku proti ISIS, Markéta založila organizáciu na pomoc ľuďom postihnutých vojnovými konfliktmi. Obaja boli za svoje aktivity uväznení takmer na štyri roky v tureckom väzení. Obaja dnes pomáhajú v krízových oblastiach po celom svete, posledné týždne hlavne na poľsko-bieloruskej hranici. Tureckého prezidenta považujujú za horšieho diktátora akými sú Putin s Lukašenkom pre jeho podporu Islamského štátu.

Marek Šľachta pôsobil ako vojenský poradca Kurdov v prvej línii v boji proti Islamskému Štátu - ISIS. Čomu ich bolo potrebné naučiť? Ako vlastne vyzeral boj v prvej línii? A ako sa človek musí vo vojne správať, aby ho nezabila guľka, alebo nástražný výbušný systém? Prišiel sám uprostred vojenského konfliktu v Sýrii a Iraku, aby učil vojenskú taktiku kurdských mužov a ženy (ktoré tvorili až 40% ich armády). Naučil sa kurdsky a sám na vlastnej koži zažil jeden z najstrašnejších konfliktov posledných dekád. Neuveriteľný príbeh, hrdinského Slováka...

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss.   Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita.   V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách.   Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov.   Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita.   Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“.   Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou.   Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss.   Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita.   V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách.   Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov.   Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita.   Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“.   Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou.   Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss.   Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita.   V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách.   Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov.   Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita.   Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“.   Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou.   Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Gablíková Simona Pri príležitosti výročia oslobodenia Mosulu v Iraku spod teroru tzv. Islamského štátu sme si pripomenuli projekt záchrany žien zadržiavaných ISIS, na ktorom sa spolupodieľala aj Slovenská katolícka charita.   Hosť: manažér humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity Hugo Gloss Hosť: manažér humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity Hugo Gloss  

Dommen etter drapet på George Floyd er klar og vi diskuterer ett år med BLM, vi oppsummerer året og ikke minst hva dommen har å si for fremtiden. Nylig anerkjente den amerikanske presidenten at det var et folkemord på armenere for nesten ett århundre siden, dette er kontroversielt siden Tyrkia har motsatt seg betegnelsen folkemord - vi diskuterer nettopp hvorfor det er en betent sak og hvordan dette skjedde, ikke minst hva var responsen fra samtidens muslimer? Til sist diskuteres konseptet Islamsk stat og hvor variert denne kan være basert på tolkning, det diskuteres også hvilke typer islamske stater som har funnet i historien og hvilken fremtid har en islamsk stat i møte med demokratiet? Lytt, del, og følg oss på Instagram og Twitter (@minareten) og Facebook (Minaretens diskusjonsforum)

Príslovie 17:17 Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.Viac o etnickej skupine Thajčanov nájdete na JoshuaProject.net

Koranen, revolusjonen, kjønnsroller, sunniislam og sjiaislam

Ferien er offisielt over, og vi er tilbake til å spille inn episoder på lørdager. Denne episoden starter vi med å prate litt om islamsk finansiering, renter og lån. Deretter snakker vi om den nylig inngåtte avtalen mellom Israel og UAE, hvordan dette har skjedd og hva det betyr for palestinere (ikke mye positivt). Etter en liten prat om dette holder vi oss fortsatt i midtøsten, men tar en liten tur nordover til Libanon. Vi prater om omfanget av ødeleggelsene i Beirut, og de politiske konsekvensene dette har fått. Vi runder av med en liten prat om Kamala Harris, og Trump sitt forsøk på å strupe USPS i forkant av valget. (1:25) Corona konspirasjonsteorier - (2:30) Pakistansk og Indisk frigjøring fra Britene - (3:00) Renteforbud og Islamic banking - (24:37) Avtalen mellom Emiratene og Israel - (34:08) Bomben i Beirut - (41:42) Shan prøver seg med en morsomhet - (43:53) USA-valget: VP Kamala Harris . Håper dere liker episoden! Følg oss gjerne på Instagram og Twitter (@minareten på begge), og bli med i Facebook-gruppen vår (Minaretens diskusjonsforum).

Matej Karlák a Oliver Valentovič - Slováci z Akadémie Urgentnej Medicíny, ktorí zachraňovali ľudské životy v bojoch proti Islamskému štátu. Neuveriteľný príbeh odvážnych mužov, ktorý vymenili pohodlie domova za bezprostredné riziko smrti, aby mohli zachraňovať ľudské životy. Vojakov, ženy, deti a neraz aj bojovníkov z ISIS. Doslova z ničoho vybudovali Academy of Emergency Medicine, ktorá je dnes uznávaným subjektom nielen vo vojnových konfliktoch, ale aj pri výcviku záchranárov a bežných ľudí v mierovej dobe. Čo je to Nerudacast? Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikových ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Támy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: www.podcaster.sk

Turecko spustilo ďalšiu vojenskú operáciu v Sýrii deň po tom, čo odtiaľ stiahli svojich vojakov USA. Turecký prezident sa EÚ vyhráža, že ak ju nazve inváziou, pošle do Európy tisíce migrantov. Obeťou sú najmä sýrski Kurdi, kľúčový spojenec v bojoch s Islamským štátom. Tí zase kvôli bojom možno nebudú vedieť strážiť väznených teroristov z Dáišu. Ponesie dôsledky tureckej agresie voči Sýrii predovšetkým Európa? Diskutovali:

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet a Slovensko v ňom. *** Hostia diskusie: - Kacper Rękawek, bezpečnostný analytik, expert na terorizmus, šéf Programu národnej bezpečnosti v think-tanku GLOBSEC Policy Institute - Martina Babíková, expertka na terorizmus a radikalizáciu, výskumná pracovníčka Programu národnej bezpečnosti v think-tanku GLOBSEC Policy Institute *** Vodca teroristickej organizácie Islamský štát Baghdádí je mŕtvy, no hrozba terorizmu nepominula. USA sa sťahujú zo Sýrie, Turci útočia na Kurdov a ultrapravicoví extrémisti nenávidia moslimov v Európe. Sme v bezpečí? Čo robiť s exčlenmi Daíšu, ako zastaviť džihádistov a zabrániť novej vlne násilia?

Písal sa 1. február 1979 a na letisku v Teheráne čakalo na svojho duchovného vodcu ajatolláha Chomejního, ktorý sa vracal z exilu, okolo troch miliónov ľudí. Táto chvíľa sa stala v očiach väčšiny Iráncov zavŕšením islamskej revolúcie a odporu voči starému sekulárnemu režimu. Ten zosobňoval iránsky šach Mohammad Rezá Páhláví. Predchádzali tomu dramatické udalosti, keď sa celý Irán po celý predchádzajúci rok zmietal v nepokojoch a ulice hlavného mesta Teheránu či ďalších veľkých miest zaplavovali davy protestujúcich s heslami antiimperializmu a prejavmi nenávisti predovšetkým voči Spojeným štátom americkým. Celá krajina sa v nasledujúcich rokoch dostala pod kontrolu šíitskych duchovných na čele so spomínaným ajatolláhom s cieľom nastoliť teokratickú vládu vo všetkých oblastiach života. Irán, ktorý sa tak ešte v 70. rokoch prezentoval ako modernizujúca sa a sekulárna krajina, sa tak premenil na islamskú republiku a už čoskoro sa zaplietol do zničujúcej vojny so susedným Irakom. Uplynulo 40 rokov a v prostredí medzinárodnej politiky je Irán dodnes strašiakom, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojim jadrovým programom či podporou radikálnych islamských hnutí. Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v tejto krajine na svoj pravý opak? A ako sa máme dívať na udalosti spred 40 rokov? Bola Iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Písal sa 1. február 1979 a na letisku v Teheráne čakalo na svojho duchovného vodcu ajatolláha Chomejního, ktorý sa vracal z exilu, okolo troch miliónov ľudí. Táto chvíľa sa stala v očiach väčšiny Iráncov zavŕšením islamskej revolúcie a odporu voči starému sekulárnemu režimu. Ten zosobňoval iránsky šach Mohammad Rezá Páhláví. Predchádzali tomu dramatické udalosti, keď sa celý Irán po celý predchádzajúci rok zmietal v nepokojoch a ulice hlavného mesta Teheránu či ďalších veľkých miest zaplavovali davy protestujúcich s heslami antiimperializmu a prejavmi nenávisti predovšetkým voči Spojeným štátom americkým. Celá krajina sa v nasledujúcich rokoch dostala pod kontrolu šíitskych duchovných na čele so spomínaným ajatolláhom s cieľom nastoliť teokratickú vládu vo všetkých oblastiach života. Irán, ktorý sa tak ešte v 70. rokoch prezentoval ako modernizujúca sa a sekulárna krajina, sa tak premenil na islamskú republiku a už čoskoro sa zaplietol do zničujúcej vojny so susedným Irakom. Uplynulo 40 rokov a v prostredí medzinárodnej politiky je Irán dodnes strašiakom, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojim jadrovým programom či podporou radikálnych islamských hnutí. Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v tejto krajine na svoj pravý opak? A ako sa máme dívať na udalosti spred 40 rokov? Bola Iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet a Slovensko v ňom. *** Hosť: Juraj Mravec – fotograf, kameraman a dokumentarista *** Spoza objektívu sledoval konflikt na východe Ukrajiny, veľkú bitku o iracký Mosul aj ťažké boje proti teroristom z Islamského štátu. S fotoaparátom či kamerou sa už neraz pohyboval na hrane medzi životom a smrťou. Dokumentarista, ktorý nechce, aby sme zabúdali na hrôzy, ktoré prichádzajú s vojnou.

Takzvaný Islamský štát (známy tiež pod skrátenými označeniami ISIS či Dái´š) je dnes synonymom násilia a teroru. Hoci sa zdá, že sa ho na iracko-sýrskom pohraničí podarilo už definitívne poraziť a zničiť, dáva o sebe stále vedieť. Naposledy sa prihlásil k masívnym teroristickým útokom na Srí Lanke a na internete sa objavilo aj video človeka, ktorý sa označuje za vodcu tejto teroristickej organizácie – abú Bakra Baghdádího. Tento človek sa už pred piatimi rokmi vyhlásil za kalifa a vtedajšie územie, kontrolované teroristami označil za Islamský kalifát. Pre väčšinu moslimov ide o jasné zneužívanie symboliky a historického odkazu prvých kalifov. Prečo sa teroristi chytajú práve tejto symboliky? A čo predstavoval kalif a kalifát v dejinách Islamu? Nadväzuje súčasný teror radikálnych skupín na staršie formy džihádu alebo tu máme do činenia s celkom novým a moderným fenoménom? Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

I denne ukens utgave av Utenriksmagasinet Mir er Magnus tilbake bak spakene som programleder, og med seg har han Snorre Vange og Tina Lægraid. Nå er de tilbake for å diskutere Libyas utviklingen, de to borgerkrigene, hva som foregår og stiller for seg dilemmaet om Vestens moralitet til å intervenere i midtøsten og i andre utviklende land. Kommentaren om Islamsk ekstremisme ble laget av Øystein Vedvik.

Det blir ännu en Lynchfilm, denna gång Dune vilket kanske är den minst lynchiga filmen i hans katalog. Ett bristfälligt mästerverk eller en sci-fi kalkon? Vi diskuterar du avgör. Gästar oss gör kulturskribenten och författaren Anton Stigermark.Kulturarbetarna: Chris, Avskum och Anton StigermarkRSS: https://www.spreaker.com/show/2986038/episodes/feed________________________✅Glöm inte att donera✅________________________SWISH: 079-313 72 88Postbox: Box 6004 129 06 HägerstenBitcoin: 3HdX4WmsRT8JbZaWvvaNJtr8ML7huydEdTPaypal: altnorden@gmail.comVita Pillret: https://www.spreaker.com/show/vita-pillretYoutube: https://www.youtube.com/channel/UCC-PSXC7POexaGhJuSWsAtQHemsida: https://www.altnorden.se/Twitter: https://twitter.com/chris_dulnyFacebook: https://www.facebook.com/altnorden/VK: https://vk.com/Instagram: https://www.instagram.com/svenskamemer/Länkar:Islamsk ordlistahttps://archive.is/o/2gtgi/baheyeldin.com/literature/arabic-and-islamic-themes-in-frank-herberts-dune.htmlDune complete saga (specialklippt)http://www.blueroseepics.com/2017/02/dune-complete-saga.htmlAnalys av Dune med Richard Spencer, Greg Johnson och John Morganhttps://www.spreaker.com/user/altright/archeo-futurist-messiahMemetisk Krigföring av Anton Stigermarkhttps://www.logik.se/Produkt/memetisk-krigforing/

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet i Slovensko v ňom. *** Hostia: Ján Husár – vojnový fotograf a dokumentarista Břetislav Tureček– novinár, spisovateľ a bývalý spravodajca ČRo na Blízkom východe Juraj Mravec ml. – fotograf, kameraman, vojnový reportér a dokumentarista *** Vojna sa ešte neskončila, no sýrsky diktátor Baššár al-Asad už rozohráva novú partiu. S pomocou Ruska a Iránu si upevňuje moc. Ako zareagujú Turci, Kurdi či Američania? Provincii Idlib, poslednej bašte povstalcov, hrozí humanitárna katastrofa. Vodcovia al-Káidy aj teroristickej organizácie Islamský štát vyzývajú na ďalší džihád. Môžu sa už domov vrátiť utečenci? Prečo sa občianska vojna zmenila na súboj veľmocí? A komu bude po vojne patriť Sýria?

Fotograf a filmár Juraj Mravec strávil kvôli svojmu najnovšiemu dokumentu celý rok na frontovej línii boja proti Islamskému štátu. Pri Mosule mu lietali nad hlavou guľky a rakety. Navyše videl veľa utrpenia, keďže v Iraku bol so slovenskými záchranármi. „Keď priniesli naraz 17 zranených, odložil som fotoaparát a išiel pomáhať. Urgentná medicína nie je jadrová fyzika, treba rýchlo urobiť niekoľko úkonov, aby človek prežil transport do nemocnice.“ Mladý dokumentarista o migračnej kríze hovorí, že sa neskončí dobre. Nemôžeme sa ale podľa neho čudovať, že ak Západ vykorisťuje ľudí z chudobnejších krajín, tak sa tlačia do Európy. „Keby sme nežili na úkor práce ľudí z tretieho sveta, tak by nás telefón v obchode nestál 300 eur, ale povedzme 4000 eur,“ dodáva.

Vi kommer till Tunis med en taxi till medinan – den gamla islamska staden – från flygplatsen. Vi är väntade. Isabel och Selim öppnar sin dörr för oss. Vi kliver in i vardagen. In i bostadshuset. Vi... En podcast om städer.

Kvinnelig imam leser Koranen på nytt. Islamsk reformasjon? Reporter Zofia Paszkiewicz. - Tvangsbehandling kan være redningen for mange. Det mener fastlege Elisabeth Swensen. Hun advarer mot å gjøre det for vanskelig å tvangsbehandle mennesker i psykiatrien. Reporter Ingvald Garbo. Programleder Jan Erlend Leine.

Hva er islamsk feminsime? Hva er feminisme i islam? Og hva er sammenhengen mellom de to? Jeg snakker med Marianne Bøe ved Universitetet i Bergen om disse temaene, om kvinnekampen i islam(ske land) og om sjiaislam. Nyttig bakgrunnsstoff for de fleste av oss, men særlig oss religionslærere.

Hypotetiske virkelighetsscenarioer med en seriøs, filosofisk og underkvalifisert gjeng.

Ako sa správa lekár vo vojne a čo robí so strachom? Zmenil miestnych ľudí Islamský štát? Ako sa to dotklo detí? Vieme ešte doma pomáhať?

Er det mer terrorisme nå enn før? Hvordan bekjemper vi ekstremisme? I den siste episoden før sommerferien diskuterer panelet terror og våre reaksjoner på den. I tillegg snakker vi om Trumps vedtak om å trekke USA ut av den globale klimaavtalen som ble vedtatt i Paris i 2015. Er det virkelig så dustete av ham som det høres ut? Panelet: Shoaib Sultan (bystyrerepresentant og tidligere ordførerkandidat for Oslo MDG, samt tidligere generalsekretær i Islamsk råd), Anna Kvam (1. kandidat for MDG i Rogaland og nasjonal talsperson for GU) og Eivind Trædal (1. kandidat for MDG i Aust-Agder og kommunikasjonsrådgiver i stortingsgruppa), samt programleder Lage Nøst. Her er Eivinds tekst i Dagbladet om Paris-avtalen og Trump: http://www.dagbladet.no/kultur/norge-er-pa-linje-med-trump/67651980

Islamsk råd har endelig ansatt en kvinne, men hun går med niqab så det teller ikke. Marine Le Pen er også kvinne, men det er det fineste vi har å si. Gerhardsen kanoniseres. Med: Ann-Kristin Korneliussen, Markus Odland og Jørgen Wilhelmsen

Én moské har meldt seg ut av Islamsk råd, flere vurderer å følge etter. Ikke et råd som representerer oss, sier muslimer som ber kulturministeren kutte støtten til organisasjonen. Nei til sentralisering og mer lokalt selvstyre, sier Senterpartiet, som nærmer seg 14 prosent. Men heller ikke Senterpartiet vil egentlig flytte reell makt til kommunene. Den har gitt oss gnagende dårlig samvittighet og fylt spaltemeter og sendetid i mange år, men hva var poenget med klimadebatten når vi har sust gjennom det grønne skiftet uten å merke det og nesten er i mål? Norsk politi skal fremdeles ikke bevæpnes, mener utvalg. Men politiet vil og regjeringen vil, så hva venter de på?

nge Andersen er ferdig på toppen i Norges Idrettsforbund, men blir det ro nå? Blir det egentlig ro før vi har sett alle reiseregningene? Parti etter parti lover barnehageplass til ettåringene, men tenk om det faktisk er skadelig for de minste barna og at likestillingen har gått for langt? Arbeiderpartiet hang ut Erna Solberg i nettvideo om arbeidsledighet, men hvorfor stoppet Ap grafen rett før ledigheten begynte å falle? Islamsk råd fikk en halv million for å ansette noen som kunne "fremme samhold blant muslimer og tilhørighet til det norske samfunnet" og ansatte nikab-bruker.

Prečo vznikol Islamský štát? V čom je príťažlivý vraždiaci fanatizmus? Je násilie problém islamu? Ako tomu môže otvorený Západ čeliť?

Gud kom til meg på merkelig vis..." sier kordirigent og stifter av Oslo Soul Children, Ragnhild Hiis Ånestad, når hun forteller om hvordan hun fikk inspirasjon til å skrive låta "Hope". Siste helg i oktober dirigerer hun et kjempekor i Oslo Konserthus under Soul Children Festival i Oslo. Det teologiske fakultet ved Universitetet i Oslo skal tilsette Norges første islamske teolog for blant annet å styrke interreligiøs kommunikasjon, og Humanetisk forbund bruker selvironi som en del av sin indre vekst. De har nylig kåret "årets beste ateist-vits". Storbyungdom er mer skeptisk til religiøse uttrykk enn før - Blir religionen helt usynlig, kan vi bli mer redd for den, tror den norske Kirke.

Islam och islamism är store debattområden i nutiden. Med hjälp av fil.dr. Hossein Sheiban går vi igenom den muslimska världens moderna politiska historia och dess nutida konflikter och utmaningar, exempelvis representerade av jihadister som ISIS. See acast.com/privacy for privacy and opt-out information.