Podcasts about novembri

Novembri lõpus esitleti Erki Tammiksaare raamatut “Eestikeelse Tartu ülikooli esimene aastasada”.

Novembri lõpus esitleti Erki Tammiksaare raamatut "Eestikeelse Tartu ülikooli esimene aastasada". Saatejuht on Liina Vainumetsa.

Novembri hakul jõudis Vanemuises lavale Händeli barokkooper „Julius Caesar“. Julius Caesari rollis on kaks noort solisti: metsosopran Sandra Laagus ja kontratenor Martin Karu. Saates räägime rohkem Sandrast ja Martinist kui Julius Caesarist. Saatejuht on Tiiu Rööp.

Korvpallipodcasti „Pihtas põhjas“ saatejuhid Gert Kullamäe, Janar Talts ja Ivar Jurtšenko pidasid järjekordse koosoleku. Tarkade klubi rehkendas kokku paari viimase nädala korvpallisündmuste plussid ja miinused, tuues aruteludes välja taustainfot, mida mujalt naljalt kätte ei saa. Enamus tähelepanust kulus Eesti korvpallile. PAF Eesti-Läti korvpalliliigas arutleti Viimsi ja TalTechi edu üle. Mõlemad tiimid näitavad, et põhimõtteliselt on võimalik edukalt hakkama saada ainult eestlastega mängides. See võiks olla päris julgustav nägemus esiliiga klubidele, kellel on ambitsiooni kõrgemale tõusta. On lätlased saanud hakkama ainult omadega ja tuleb välja, et saame meie ka. Tartu Ülikool/Maks&Moorits on samal ajal üle elamas mõõnaperioodi. Kaotused Keilale ja TalTechile on medali üks pool, aga teine ja veelgi olulisem indikaator on mängupilt. Meeskondlik tegevus jätab ilmselgelt soovida. Igaüks põrutab omaette. Pärnu Sadamal ei ole samuti midagi hõisata. Kahe nädala sisse mahtusid kaotused Prometeyle ja Riga Zellile. Viimatine kaotus Zellile oli eriti valus, kuna mäng oli võidetav, avapoolajal juhiti korra isegi 17 punktiga. Otsustaval veerandajal eemaldati mängust Mario Kegler ja tehnilisi jagus ka pingile. Kas Läti kohtunikud tegid külalistele liiga? Keila sai kiitust seoses Kristen Kasemetsa punktirekordiga Põhja-Euroopa liigas (ENBL). Ükskõik, olgu või vastaseks Eesti-Läti liiga viimane meeskond Valmiera, aga 39 punkti on muljetavaldav. Lisaks, Keila mängu võitis, mis on eriti magus. Esimene täistabamus rahvusvahelises liigas. Ja muidugi tulid jutuks BC Kalev/Cramo tegemised. FIBA Europe Cup sarjas suudeti võõrsil võita Hispaania kõrgliiga klubi, ent 16 jätkaja hulka ikkagi ei saadud. Tuline kahju. Novembri lõpuks on Eesti meisterklubil rahvusvahelised mängud otsas. Karm reaalsus. Mis saab meeskonna komplekteeritusega? Kas Eesti-Läti liiga mängudeks on sedavõrd tummist tiimi jõukohane üleval pidada? Mõtteainet jagub. Eesti esiliigas nähti 43 punkti mängu. Ron Arnar Pehka kukutas viskekontserdiga Reinar Halliku KK/Vinni valla meeskonna. Algaval nädalal üritab Rae Koss/Hansaviimistlus jalgealuse tuliseks teha esiliiga liidril Tere Kadrina Karud. Mäng saab olema heategevusliku iseloomuga ja „Pihtas põhjas“ annab oksjonile hinnalise T-särgi. Parim asi, mida andunud korvpallifännile jõuludeks kinkida. Euroliigaga seoses tehti juttu Baskonia, Monaco, Madridi Reali, Olympiakose, Panathinaikose ja Kaunase Žalgirise käekäigust. Baskonia meestel Sander Raiestel ja Maik-Kalev Kotsaril läheb vaja raudseid närve, et praegusele olukorrale vastu panna. Kas peatreener Duško Ivanovic saab ikka aru, mida ta mängijatega teeb? Head vaatamist ja kuulamist!

Täna taas külas Sulev Ladva, kes toob tervesse saatesse spordimaiku. Räägime EA WRC'st, kus sees terve Rally Estonia, EA FC'st mida enne FIFA'na tunti, ning Super Mario RPG'st ja Wonderist.  Uudised on veidrad, sest peame rääkima suurest uuendusest originaal-Half-Lifele, kui ka sellest, et miks saab vaid mõni aasta vana The Last of Us 2 uusversiooni? Rainer toob paralleele vinüülide ja mängude kogumise vahele ja arutame, mis oli parim Assassin's Creed. Soovituseks Steami ja Humble Black Friday väljamüügid. Lingid: https://www.half-life.com/en/halflife25 https://www.eurogamer.net/the-last-of-us-part-2-is-getting-a-playstation-5-remaster-in-january https://www.eurogamer.net/cyberpunk-2077-ultimate-edition-announced-launches-next-month https://www.eurogamer.net/shadow-gambit-the-cursed-crew-developer-announces-final-ever-release https://www.eurogamer.net/bulletstorm-vr-receives-small-delay-now-expected-2024  

“Chudobu považujem za najväčšiu lekciu pre ľudské práva a slobody na Slovensku. Chudoba je následok i príčina porušovania ľudských práv,” tvrdí 34 rokov po Novembri 89 Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zároveň pripomína, že hoci je chudoba z hľadiska ľudských práv našim najväčším problémom, do poriadku by sme mali dať aj právny rámec pre vzťahy ľudí z LGBTI komunity.Od Novembra 89 - keď padla totalita, uplynulo už 34 rokov. Máme slobodné voľby, zrušili sme 4. článok Ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany, na hraniciach už nemáme ostnaté ploty, mínové polia a už nestrieľame do ľudí do chrbta ostrými. Odstránili sme štátnu cenzúru, máme slobodu prejavu - ale najmä slobodu aj po prejave, máme právo zhromažďovania, v spoločnosti, v pozitívnom zmysle slova, bujnie tretí sektor -často nahrádzajúci zlyhávajúci štát.Zároveň však popri tom všetkom pozitívnom, máme i státisíce ľudí pod hranicou chudoby, máme množstvo prípadov šikanovaných, týraných a zneužívaných detí, máme enormný počet domáceho násilia, ale aj prípady týrania a šikanovania seniorov. Rómske deti sú na Slovensku aj v roku 2023 obeťami rasovej segregácie a ľudia z LGBTI komunity sú tu ešte aj dnes obeťami hejtu politikov, spoločnosti a ich práva v oblasti rodinného života stále nie sú na úrovni majoritnej heterosexuálnej väčšiny.“ESĽP nám jednoznačne odkazuje: vytvorte právny rámec pre osoby rovnakého pohlavia. Nazvite si ho akokoľvek, ale nech je to legitímne, nech je to pred tvárou štátu, ale nech sa dostane právneho uznania osôbe rovnakého pohlavia,” hovorí Róbert Dobrovodský,No a ľudia so zdravotným či mentálnym znevýhodnením - či dlhodobo chorí, chudobní alebo proste “iní” na Slovensku 2023 rozhodne nemajú rovnaké štartovacie pozície, naopak: Tieto často najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva sú u nás ešte stále na okraji záujmu štátu - ako i i väčšinovej spoločnosti.“Je veľmi dôležité aby nad nami všetkými, nad celou spoločnosťou, nad tou “spoločenskou zmluvou”, ktorú sme uzatvorili keď sme tvorili štát, boli ľudské práva, ktoré patria každému bez výnimky. Lebo akonáhle začne v spoločnosti systém dehumanizácie, že tebe to právo patrí a tebe už nie alebo ti patrí v nižšom rozsahu, tak to je základ tragédií, pripomína ombudsman Dobrovodský.Kam sa teda to naše Slovensko posunulo po páde komunistickej totality za tých uplynulých 34 rokov? Môžeme byť spokojný so stavom ľudských práv a ich reálnej vymožiteľnosti a kde sú naše najväčšie “achilovky” z hľadiska dodržiavania ľudských práv a medzinárodných štandardov, ku ktorý sme sa napokon my sami aj oficiálne zaviazali? A najmä: ak táto krajina nie je pre starých, zdravotne či mentálne znevýhodnených, chudobných či LGBTI komunitu, tak pre koho vlastne je?Témy a otázky pre Verejného ochrancu práv, zjednodušene ombudsmana, Róberta Dobrovodského. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Chudobu považujem za najväčšiu lekciu pre ľudské práva a slobody na Slovensku. Chudoba je následok i príčina porušovania ľudských práv,” tvrdí 34 rokov po Novembri 89 Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zároveň pripomína, že hoci je chudoba z hľadiska ľudských práv našim najväčším problémom, do poriadku by sme mali dať aj právny rámec pre vzťahy ľudí z LGBTI komunity.Od Novembra 89 - keď padla totalita, uplynulo už 34 rokov. Máme slobodné voľby, zrušili sme 4. článok Ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany, na hraniciach už nemáme ostnaté ploty, mínové polia a už nestrieľame do ľudí do chrbta ostrými. Odstránili sme štátnu cenzúru, máme slobodu prejavu - ale najmä slobodu aj po prejave, máme právo zhromažďovania, v spoločnosti, v pozitívnom zmysle slova, bujnie tretí sektor -často nahrádzajúci zlyhávajúci štát.Zároveň však popri tom všetkom pozitívnom, máme i státisíce ľudí pod hranicou chudoby, máme množstvo prípadov šikanovaných, týraných a zneužívaných detí, máme enormný počet domáceho násilia, ale aj prípady týrania a šikanovania seniorov. Rómske deti sú na Slovensku aj v roku 2023 obeťami rasovej segregácie a ľudia z LGBTI komunity sú tu ešte aj dnes obeťami hejtu politikov, spoločnosti a ich práva v oblasti rodinného života stále nie sú na úrovni majoritnej heterosexuálnej väčšiny.“ESĽP nám jednoznačne odkazuje: vytvorte právny rámec pre osoby rovnakého pohlavia. Nazvite si ho akokoľvek, ale nech je to legitímne, nech je to pred tvárou štátu, ale nech sa dostane právneho uznania osôbe rovnakého pohlavia,” hovorí Róbert Dobrovodský,No a ľudia so zdravotným či mentálnym znevýhodnením - či dlhodobo chorí, chudobní alebo proste “iní” na Slovensku 2023 rozhodne nemajú rovnaké štartovacie pozície, naopak: Tieto často najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva sú u nás ešte stále na okraji záujmu štátu - ako i i väčšinovej spoločnosti.“Je veľmi dôležité aby nad nami všetkými, nad celou spoločnosťou, nad tou “spoločenskou zmluvou”, ktorú sme uzatvorili keď sme tvorili štát, boli ľudské práva, ktoré patria každému bez výnimky. Lebo akonáhle začne v spoločnosti systém dehumanizácie, že tebe to právo patrí a tebe už nie alebo ti patrí v nižšom rozsahu, tak to je základ tragédií, pripomína ombudsman Dobrovodský.Kam sa teda to naše Slovensko posunulo po páde komunistickej totality za tých uplynulých 34 rokov? Môžeme byť spokojný so stavom ľudských práv a ich reálnej vymožiteľnosti a kde sú naše najväčšie “achilovky” z hľadiska dodržiavania ľudských práv a medzinárodných štandardov, ku ktorý sme sa napokon my sami aj oficiálne zaviazali? A najmä: ak táto krajina nie je pre starých, zdravotne či mentálne znevýhodnených, chudobných či LGBTI komunitu, tak pre koho vlastne je?Témy a otázky pre Verejného ochrancu práv, zjednodušene ombudsmana, Róberta Dobrovodského. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ondrejková Jana Europoslankyňa Miriam Lexmann o Novembri ´89, slobode i aktuálnych témach, ktorým sa venuje v Európskom parlamente

Call of Duty: Modern Warfare 3-ga on väga mitu probleemi ja kõige hullem on ilmselt see, et mäng ise ei ole eriti hea. Uudistes räägime Nintendo indiemängudest ja uue Steam Decki ülevaadetest. Lisaks veel uuest Forza mängust, mis pole üldse see, mis te arvate. Kõik me oleme nüüd mänginud Alan Wake 2, Rainer sai läbi Spider-Man 2 ja Rein seikleb World of Warcraft hardcore'is. Soovituseks on Steamis Arkane'i Bundle ja odav Deathloop. Lingid: https://www.eurogamer.net/modern-warfare-3-was-a-labour-of-love-and-years-in-the-making-says-sledgehammer-games https://www.eurogamer.net/baldurs-gate-3-alan-wake-2-lead-the-game-awards-2023-nominations https://www.theverge.com/23951655/steam-deck-oled-review https://www.eurogamer.net/forza-comes-to-mobile-in-new-match-three-puzzle-game https://www.eurogamer.net/heres-everything-featured-in-nintendos-latest-indie-world-showcase https://www.eurogamer.net/braids-long-awaited-anniversary-edition-arrives-next-april https://www.eurogamer.net/suicide-squad-kill-the-justice-league-resurfaces-with-20-minute-gameplay-video https://www.eurogamer.net/wonder-woman-job-listing-suggests-itll-be-a-live-service-game

Tu no sirds to neizrausi - par Liepāju saka komponists Zigmars Liepiņš. Koncertā „Latvijai 105” Liepājā būs viņa klavierkoncerta pirmatskaņojums. 17. novembra vakarā koncertzālē „Lielais dzintars” izskanēs svētku koncerts „Latvijai 105”. Speciāli šim koncertam radīts arī jaundarbs. Klavierkoncerta autors ir komponists Zigmars Liepiņš, kurš šonedēļ kopā ar Liepājas simfonisko orķestri, diriģentu Jāni Liepiņu un pianistu Andreju Osokinu gatavojas pirmatskaņojumam. Zigmars Liepiņš sagaidīs pirmatskaņojuma īpašo notikumu, kas izskanēs kā dāvana Latvijai, un tad dosies svētkus svinēt uz saviem laukiem. Par Liepājas sajūtu, par svētku svinēšanu un klavierkoncertu ar Zigmāru Liepiņu pirms mēģinājuma sarunājās Inga Ozola.

Vyhlásenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sú desivé, hovorí filmová producentka a osobnosť Novembra 89 Zuzana Mistríková. Podľa nej kultúra a umenie sú síce výsledkom dejín, ale v nich takmer nič nie je čisto a rýdzo slovenské. „Tak ako je absurdné sa tváriť, že niekto má tisíc rokov čisto slovenský rodokmeň,“ hovorí Zuzana Mistríková. Maticu slovenskú považuje za hlásnu trúbu najpovrchnejších prúdov. Keď si ľudia budú mať vybrať, či dajú 2 percentá mimovládkam alebo rodičom, spôsobí to rozvrat a nenávisť v rodinách.Kultúra vlády buď nezaujímala, alebo ju zneužívali na propagandu. Dnes sledujeme pokus o romantizovanie kultúry národa z 19. storočia a politici majú prázdne slová. Je slovenskou kultúrou slovenský preklad Shakespeara?Čo vlastne môže pokaziť minister kultúry? Podľa Zuzany Mistríkovej to môže byť spoločenská atmosféra a vzťahy medzi ľuďmi.Prečo je problém degradácia jazyka na najvyššom poste na ministerstve kultúry? Môže sa podpora kultúry zmeniť na podporu propagandy? Ak by ministerka chcela znásilniť kultúru, musela by porušiť, alebo sa pokúsiť zmeniť množstvo zákonov. Zuzana Mistríková hovorí, že je podlé nechať ľudí vybrať si, či podporia mimovládky alebo vlastných rodičov. Najviac to podľa nej ublíži samosprávam a jednoduchším rodinám.Ak si koalícia rozdelí RTVS a politicky ovládne verejnoprávne médiá, bude to podľa nej demonštrácia moci a absurdné vyhadzovanie verejných peňazí. Vládnu propagandu ľudia nebudú pozerať a všetci sa na nej budeme zabávať ako na Rafaelovi Rafajovi v uniforme, tvrdí filmová producentka. Budeme fungovať ako v 90. rokoch a službu verejnosti budú plniť iné médiá.Ako vyzerá silná slovenská filmová jeseň a čo sa oplatí pozrieť si v kine?Čo má zmysel dnes hovoriť o Novembri 89 generáciám, ktoré nezažili totalitu?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Vyhlásenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sú desivé, hovorí filmová producentka a osobnosť Novembra 89 Zuzana Mistríková. Podľa nej kultúra a umenie sú síce výsledkom dejín, ale v nich takmer nič nie je čisto a rýdzo slovenské. „Tak ako je absurdné sa tváriť, že niekto má tisíc rokov čisto slovenský rodokmeň,“ hovorí Zuzana Mistríková. Maticu slovenskú považuje za hlásnu trúbu najpovrchnejších prúdov. Keď si ľudia budú mať vybrať, či dajú 2 percentá mimovládkam alebo rodičom, spôsobí to rozvrat a nenávisť v rodinách.Kultúra vlády buď nezaujímala, alebo ju zneužívali na propagandu. Dnes sledujeme pokus o romantizovanie kultúry národa z 19. storočia a politici majú prázdne slová. Je slovenskou kultúrou slovenský preklad Shakespeara?Čo vlastne môže pokaziť minister kultúry? Podľa Zuzany Mistríkovej to môže byť spoločenská atmosféra a vzťahy medzi ľuďmi.Prečo je problém degradácia jazyka na najvyššom poste na ministerstve kultúry? Môže sa podpora kultúry zmeniť na podporu propagandy? Ak by ministerka chcela znásilniť kultúru, musela by porušiť, alebo sa pokúsiť zmeniť množstvo zákonov. Zuzana Mistríková hovorí, že je podlé nechať ľudí vybrať si, či podporia mimovládky alebo vlastných rodičov. Najviac to podľa nej ublíži samosprávam a jednoduchším rodinám.Ak si koalícia rozdelí RTVS a politicky ovládne verejnoprávne médiá, bude to podľa nej demonštrácia moci a absurdné vyhadzovanie verejných peňazí. Vládnu propagandu ľudia nebudú pozerať a všetci sa na nej budeme zabávať ako na Rafaelovi Rafajovi v uniforme, tvrdí filmová producentka. Budeme fungovať ako v 90. rokoch a službu verejnosti budú plniť iné médiá.Ako vyzerá silná slovenská filmová jeseň a čo sa oplatí pozrieť si v kine?Čo má zmysel dnes hovoriť o Novembri 89 generáciám, ktoré nezažili totalitu?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré známe, opakujúce sa a pritom nesmierne nefunkčné a paralyzujúce vzorce správania sa, v ktorých recyklujeme stále ten istý príbeh večných obetí pričom tí naši páchatelia zla sa opätovne vracajú do funkcií ako postavičky v orloji aby opäť a znova páchali to isté zlo, len tentoraz už pod inými heslami, v iných farbách dresov a s inou piesňou na perách.Prečo je to tak a čo to o nás hovorí?Odpoveďou môže byť aj naša obrovská nechuť čeliť vlastnej minulosti, je všemožným tieňom a naša neochota poctivo a čestne sa pozrieť do zrkadla toho, kým sme boli, z čoho koreníme a kým ako národ či spoločenstvo vlastne sme. Nie, už žiadny “Pštrosí večierok”. Naopak, tak, ako znie titul slávneho filmu s Barbarou Streisand a Robertom Redfordom: “The way we were”. Takí sme boli.Hrdinovia, ale aj páchatelia- a občas oboje v jednom. Lebo, to sme my. Hrdinovia aj zloduchovia. Áno, aj takí sme boli. A možno iba tzv. Bystanders, teda prihliadajúci sa - zlu, ktoré v 20. storočí lemovalo dejiny Slovenska v miere občas až neznesiteľnej. Raz to bola hnedá fašistická totalita a potom zasa totalita červená - boľševická.Čo sme sa teda z tejto zrážky s “Veľkými dejinami”, ako i nami samotnými naučili? A ako sme vlastne v tejto konfrontácii so zlom - páchanom neraz nami samotnými, historicky obstáli? A napokon, čo o týchto kapitolách našich vlastných dejín vieme a najmä: Chceme to vôbec vedieť?O našej pamäti, o tom, kým sme boli a z čoho vyrastáme ako i o tom, kde bytostne dejinne koreníme. O našich hrdinoch, ale aj o našich páchateľoch. A o tom, prečo si ich dnes tak málo všímame a oceňujeme, hoci nám ešte stále majú čo povedať. Tak prečo sa tak neradi pozeráme do zrkadla našich vlastných dejín a prečo je to tak veľmi potrebné - čeliť našej minulosti?Počúvate ráno Nahlas, s novinárkou Soňou Gyarfášovou z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré známe, opakujúce sa a pritom nesmierne nefunkčné a paralyzujúce vzorce správania sa, v ktorých recyklujeme stále ten istý príbeh večných obetí pričom tí naši páchatelia zla sa opätovne vracajú do funkcií ako postavičky v orloji aby opäť a znova páchali to isté zlo, len tentoraz už pod inými heslami, v iných farbách dresov a s inou piesňou na perách.Prečo je to tak a čo to o nás hovorí?Odpoveďou môže byť aj naša obrovská nechuť čeliť vlastnej minulosti, je všemožným tieňom a naša neochota poctivo a čestne sa pozrieť do zrkadla toho, kým sme boli, z čoho koreníme a kým ako národ či spoločenstvo vlastne sme. Nie, už žiadny “Pštrosí večierok”. Naopak, tak, ako znie titul slávneho filmu s Barbarou Streisand a Robertom Redfordom: “The way we were”. Takí sme boli.Hrdinovia, ale aj páchatelia- a občas oboje v jednom. Lebo, to sme my. Hrdinovia aj zloduchovia. Áno, aj takí sme boli. A možno iba tzv. Bystanders, teda prihliadajúci sa - zlu, ktoré v 20. storočí lemovalo dejiny Slovenska v miere občas až neznesiteľnej. Raz to bola hnedá fašistická totalita a potom zasa totalita červená - boľševická.Čo sme sa teda z tejto zrážky s “Veľkými dejinami”, ako i nami samotnými naučili? A ako sme vlastne v tejto konfrontácii so zlom - páchanom neraz nami samotnými, historicky obstáli? A napokon, čo o týchto kapitolách našich vlastných dejín vieme a najmä: Chceme to vôbec vedieť?O našej pamäti, o tom, kým sme boli a z čoho vyrastáme ako i o tom, kde bytostne dejinne koreníme. O našich hrdinoch, ale aj o našich páchateľoch. A o tom, prečo si ich dnes tak málo všímame a oceňujeme, hoci nám ešte stále majú čo povedať. Tak prečo sa tak neradi pozeráme do zrkadla našich vlastných dejín a prečo je to tak veľmi potrebné - čeliť našej minulosti?Počúvate ráno Nahlas, s novinárkou Soňou Gyarfášovou z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Meil on külas Sulev Ladva, et rääkida sellest, kui hea siis on Forza Motorsport. Rainer on proovinud ka värsket Alan Wake 2, kas see on tõesti nii hea kui räägitakse? Ja Reinul on käes, õigemini peas, uus Meta Quest 3. Uudistes peatume Bungie'l, kuhu seekord on koondamiskirves sisse löönud, aga on ka positiivseid uudised, nagu Gran Turismo 7 suur uuendus ja uus Sonicu mänge. Lisaks räägib Rainer edasi Super Mario Bros. Wonderist ja teemaks tuleb ka Dead Space, Remnant II ning World of Warcraft. Soovituseks on Mass Effect Legendary Edition, mille saab Steamist osta vähem kui 10 euroga. Lingid: https://www.eurogamer.net/the-day-before-delayed-again-now-launching-in-early-access-as-there-may-be-unforeseen-circumstances https://www.theverge.com/2023/10/30/23938990/bungie-sony-layoffs-delays-destiny-final-shape-marathon https://www.eurogamer.net/gran-turismo-7-has-a-big-update-on-the-way https://www.eurogamer.net/new-3d-platformer-sonic-dream-team-announced-by-sega https://www.eurogamer.net/xbox-reportedly-set-to-block-unauthorised-third-party-accessories https://www.eurogamer.net/ubisoft-pulling-online-services-for-10-older-games-including-assassins-creed-2-on-pc  

#vladimiramarcinkova #nagauci #podcast #volby2023 Áno, čítate správne. Toto je predvolebný špeciál s Nasklee aka podcastová séria s politikmi zo strán, ktoré považujem ja osobne za voliteľné. A tie strany sú (až :D) tri. Obrovsky sa teším, že ku mne do štúdia konečne zavítala aj Vlaďka Marcinková, ktorá v týchto voľbách kandiduje za stranu SAS, ktorú som ako hosťa do podcastu oslovila už dávno, no akosi sa nám to pri deťoch a našej práci až do dnešného dňa nepodarilo. O to viac sa teším, že sme sa mohli porozprávať, že vám Vlaďku viem predstaviť možno v trochu inej polohe, ako ste ju mohli poznať doteraz a hlavne sa chcem zo srdca poďakovať Vlaďke za jej otvorenosť a úprimnosť. https://www.instagram.com/vladimira.marcinko https://www.instagram.com/sloboda_a_solidarita Follow me on ig: https://bit.ly/petushinstagram Follow me on tiktok: https://bit.ly/petushtiktok 00:00:00 Úvod, SAS vs PS 00:06:42 Rozhodnutie ísť do verejného života 00:11:29 Materstvo vs plitika, ľutovala niekedy, že sa dostala do parlamentu? 00:17:20 Realita pracujúcej mamy 00:26:15 Pôrody 00:37:18 Germanofil 00:41:49 Vzťah k jedlu & quick questions 00:58:00 Najhorší zážitok z času s prezidentom Kiskom 01:04:00 Dôležitosť terapie

PBM 583, Przestrzeń i Dźwięk 235/236, goście: Krzysztof DUDA, Tadeusz ŁUCZEJKO, Tomasz PAUSZEK, Piotr WÓJCIK (NIRNAETH) STARTUJEMY 20:00 w każdy poniedziałek na antenie Radia SPIN radiospin.pl/player.html .Możecie nas słuchać również na toksyna.fm/player.htmlPRZESTRZEŃ I DŹWIĘK 235/236, goście: Krzysztof DUDA, Tadeusz ŁUCZEJKO, Tomasz PAUSZEK, Piotr WÓJCIK (NIRNAETH) Audycje „Przestrzeń i Dźwięk” to audycje przede wszystkim muzyczne. Dość często spotykam się również na żywo z artystami aby rozmawiać o muzyce i okolicznościach towarzyszących jej powstaniu. Najbliższe, specjalne i podwójne wydanie audycji będzie wyjątkowe. Wśród zaproszonych gości będą znamienite postaci polskiej sceny elektronicznej i eksperymentalnej. Spotkamy się więc z Krzysztofem DUDĄ a przewodnim tematem będzie wydany ostatnio album „Ostinato” . Kolejnym moim gościem będzie Tadeusz ŁUCZEJKO (AQUAVOICE) kompozytor, artysta malarz i grafik i dyrektor artystyczny Międzynarodowego Festiwalu Ambient w Gorlicach. Naszą uwagę skupimy wokół zbliżającego się wielkimi krokami festiwalu ale i również najnowszych wydawnictw Aquavoice. Wydawnictwo zatytułowane „LEM Tales From Beside” autorstwa Tomasza PAUSZKA doczekało się oficjalnej premiery i to ono stanowić będzie treść wokół której będziemy skupiać największą uwagę w trakcie rozmowy z moim kolejnym gościem. Będzie mim oczywiście Tomasz PAUSZEK obecnie występujący pod swoim nazwiskiem a wcześniej znany z eksperymentalnego projektu RND oraz bardziej klasycznego ODYSSEY. Moim ostatnim gościem będzie mieszkający w Czechach Piotr WÓJCIK związany od ponad 20 lat z dark ambientalną grupą NIRNAETH i z pobocznym projektem Nirnaeth:Experimenta. W 2023 roku został wydany bardzo poetycki album zatytułowany „Neskoro v Novembri”, nagrany pod koniec ubiegłego roku i sięgający do pięknych ale i bardziej jesiennych klimatów.Zapraszam wiec na kolejny bogaty w spotkania ze znakomitymi gośćmi wieczór. Odkrywać będziemy po raz kolejny niezwykłe elektroniczne przestrzenie i klimaty.

V aktuálnej epizóde Týždeň s .týždňom sa Juraj Petrovič rozpráva o udalostiach posledných dní s kolegami Marínou Gálisovou, Martinom Mojžišom, Tomášom Zálešákom a Štefanom Hríbom. V najnovšom podcaste Týždeň s .týždňom si vypočujete aj: - prečo bol dôležitý rýchly odsun sovietskych vojsk po Novembri 89, - čo znamená a čo neznamená nekandidovanie Zuzany Čaputovej na druhé funkčné obdobie, - prečo je dôležité, že slovenský parlament veľkou väčšinou prehlásil ukrajinský Holodomor za genocídu, - ako môže rast PS v prieskumoch ovplyvniť podobu budúcej slovenskej vlády.

Toto určite nie je to Slovensko za aké sme v Novembri 89 štrngali. Po Nežnej revolúcii sme asi urobili chybu v tom, že sme boli príliš benevolentní voči tým, ktorí v minulom režime najviac škodili , či už to boli vysokí funkcionári ŠTB alebo vysokí funkcionári Komunistickej strany, hovorí herečka Eva Pavlíková. Podľa nej komunistická mentalita, ako i systém “našich ľudí”, pretrval v nás až dodnes.  Nerozumiem ako môže vzniknúť nenávisť na základe sexuálnej orientácie, viery či farby pleti. Mne to príde odporné pretože všetci sme predsa ľudia a každý človek by mal mať rovnaké práva. V tomto sme úplne zaostalá krajina a vždy to pred nejakými voľbami nejaký politik otočí na tie veci, čo sa dejú v spálni a snaží obrátiť národ proti inak orientovaným ľuďom. Je smutné, že tu nie sú povolené registrované partnerstvá či sobáše pre všetkých. Však sami vieme aké to bolo, keď sa tu nenávideli Židia a prišiel holokaust. Hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas známa a obľúbená herečka Eva Pavlíková. Tisa preto považuje za súčasť našich dejín, ale iba ako varovné memento a časť histórie, za ktorú by sme sa mali hanbiť. Aké je teda dnešné Slovensko očami Evy Pavlíkovej? Kam zmizla empatia a súcit voči slabším - ako aj akokoľvek iným, tohoto nášho vraj kresťanského Slovenska? Prečo sa tak radi zas a znova nechávame opantávať populistami a prečo si politici väčšinou nájdu čas na divadlo iba tesne pred voľbami? Chodia politici vôbec do divadla a je podľa nej kultura na chvoste záujmu politiky? Ako vníma ministerku kultúry a prečo sa podľa nej o tento post nestrhne pri zostavovaní vlády bitka medzi stranami? No a napokon, mení sa aj divadelný divák a jeho vkus? Sme ešte pripravení vnímať a absorbovať hlbšie, ba až katarzné, umelecké zážitky a čo je katarziou pre Evu Pavlíkovú? Ráno Nahlas s herečkou Divadla Andreja Bagara Evou Pavlíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Toto určite nie je to Slovensko za aké sme v Novembri 89 štrngali. Po Nežnej revolúcii sme asi urobili chybu v tom, že sme boli príliš benevolentní voči tým, ktorí v minulom režime najviac škodili , či už to boli vysokí funkcionári ŠTB alebo vysokí funkcionári Komunistickej strany, hovorí herečka Eva Pavlíková. Podľa nej komunistická mentalita, ako i systém “našich ľudí”, pretrval v nás až dodnes. Nerozumiem ako môže vzniknúť nenávisť na základe sexuálnej orientácie, viery či farby pleti. Mne to príde odporné pretože všetci sme predsa ľudia a každý človek by mal mať rovnaké práva. V tomto sme úplne zaostalá krajina a vždy to pred nejakými voľbami nejaký politik otočí na tie veci, čo sa dejú v spálni a snaží obrátiť národ proti inak orientovaným ľuďom. Je smutné, že tu nie sú povolené registrované partnerstvá či sobáše pre všetkých. Však sami vieme, aké to bolo, keď sa tu nenávideli Židia a prišiel Holokaust. Hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas známa a obľúbená herečka Eva Pavlíková. Tisa preto považuje za súčasť našich dejín, ale iba ako varovné memento a časť histórie, za ktorú by sme sa mali hanbiť. Aké je teda dnešné Slovensko očami Evy Pavlíkovej? Kam zmizla empatia a súcit voči slabším - ako aj akokoľvek iným, tohoto nášho vraj kresťanského Slovenska? Prečo sa tak radi zas a znova nechávame opantávať populistami a prečo si politici väčšinou nájdu čas na divadlo iba tesne pred voľbami? Chodia politici vôbec do divadla a je podľa nej kultura na chvoste záujmu politiky? Ako vníma ministerku kultúry a prečo sa podľa nej o tento post nestrhne pri zostavovaní vlády bitka medzi stranami? No a napokon, mení sa aj divadelný divák a jeho vkus? Sme ešte pripravení vnímať a absorbovať hlbšie, ba až katarzné, umelecké zážitky a čo je katarziou pre Evu Pavlíkovú? Ráno Nahlas s herečkou Divadla Andreja Bagara Evou Pavlíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Prestali sme dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín EÚ a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu Slovensko začali dobiehať i predbiehať naši susedia, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. Kam zmizol Tatranský tiger? “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie tak je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko. Jednou z našich spoločných vízíí po Novembri 89 pritom bol pritom sen o tom, ako časom dobehneme v životnej úrovni staré členské štáty EÚ, vtedy u nás lapidárne nazývané ako tzv. Západ. Tento sen však časom postupne uviazol na reformnej plytčine a naše dobiehanie Západu sa tak zastavilo.  Kam zmizol ten náš bájny tatranský tiger a ako si ho opäť osedlať? Akú pravdu o nás nám odhalili nedávna kovidová či aktuálna energetická kríza a ako by sme sa z nich mali poučiť? Kde máme ako krajina rezervy a prečo je tých rezerv, či dokonca dier v podpalubí, čoraz viac a viac? Prečo už nestačí ďalšia automobilka a prečo je to dnes už viac o vzdelaní a vede? Máme ako krajina nejakú zmysluplnú víziu na ďalšie desaťročia? No a čo je kľúčom opätovného naštartovania ekonomického rastu a tým aj rastu našej životnej úrovne? Ale aj o tom, či je zmysluplné aby sa centrálna vláda snažila o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a prečo nevieme či nechceme pracovať s dátami. Témy a otázky pre ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Prestali sme dobiehať životnú úroveň Európskej únie a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu nás v životnej úrovni začali dobiehať a predbiehať naši susedia z Česka či Poľska, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko. Jednou z našich spoločných vízíí po Novembri 89 pritom bol pritom sen o tom, ako časom dobehneme v životnej úrovni staré členské štáty EÚ, vtedy u nás lapidárne nazývané ako tzv. Západ. Tento sen však časom postupne uviazol na reformnej plytčine a naše dobiehanie Západu sa tak zastavilo. Kam zmizol ten náš bájny tatranský tiger a ako si ho opäť osedlať? Akú pravdu o nás nám odhalili nedávna kovidová či aktuálna energetická kríza a ako by sme sa z nich mali poučiť? Kde máme ako krajina rezervy a prečo je tých rezerv, či dokonca dier v podpalubí, čoraz viac a viac? Prečo už nestačí ďalšia automobilka a prečo je to dnes už viac o vzdelaní a vede? Máme ako krajina nejakú zmysluplnú víziu na ďalšie desaťročia? No a čo je kľúčom opätovného naštartovania ekonomického rastu a tým aj rastu našej životnej úrovne? Ale aj o tom, či je zmysluplné aby sa centrálna vláda snažila o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a prečo nevieme či nechceme pracovať s dátami. Témy a otázky pre ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

“Niisiis ma loodan, et te suudate võtta loodust sellisena nagu see on – nimelt absurdsena," on öelnud 1965. aasta Nobeli füüsikaauhinna laureaat [Richard Feynman](https://www.youtube.com/watch?v=egB9p5ZbrEg&t=1s). Novembri keskel Tartus salvestatud saates vestlesime Jaak Kikase ja Mihkel Kunnusega kvantfüüsikast ja looduse absurdsusest pisut pikemalt. See saade oli jätkuks 92. vestlusringile "[Otsatu potentsiaal](https://www.youtube.com/watch?v=j3fKviVYpYE&t=1s)". Head uudistamist! H.

Tänases saates kuuleme pikalt ja põhjalikult kuidas mängude kirjutamine käib ning Märten Rattaseppa kogemustest kirjutada nii Disco Elysiumit, Death & Taxesit kui ka uut Obsidiani keskaja-müsteeriumit Pentiment. Saame teada, kuidast erineb see töö väikeste ja suurte stuudiote puhul ning kuidas üldse mängude kirjutamiseni jõuda.  Ka ei tule meil puudu uudistest. Sony ja USA konkurentsiamet üritavad takistada Microsofti Activisioni-diili ning selle tõttu teevad mõlemad pooled väga veidraid avaldusi. Steam võitis üsna kogemata plavormisõja, Spilinter Cell saab raadiodraama, Yuji Naka viidi vangi, kahjuks aga mitte Sonicu tõttu, ning Witcheri uue generatsiooni versioon on vaid mõned teemad mida arutame. Rainer on mänginud mitut uut asja, nende seas ka Märteni Kirjutatud Pentiment, aga ka Spider-Man: Miles Morales ja äärest Disney Dreamlight Valley, Rein aga jätkab Warzone 2 radadel. Soovituseks Steami sügisene allahindlus. Lingilist: https://www.eurogamer.net/us-competition-regulator-likely-to-challenge-microsoft-activision-deal https://www.eurogamer.net/sony-dunks-on-battlefield-series-in-microsoft-activision-merger-bid https://www.eurogamer.net/microsoft-admits-many-playstation-exclusives-better-quality-than-those-on-xbox https://www.eurogamer.net/microsoft-says-it-offered-sony-10-year-deal-to-keep-call-of-duty-on-playstation https://www.eurogamer.net/assassins-creed-valhalla-headed-to-steam https://www.eurogamer.net/heres-your-first-look-at-the-witcher-3s-long-awaited-next-gen-update https://www.eurogamer.net/sonic-creator-yuji-naka-reportedly-arrested-for-insider-trading https://www.eurogamer.net/deus-ex-go-becomes-unplayable-in-january-even-if-you-paid-for-it https://www.eurogamer.net/valheims-long-awaited-mistlands-expansion-available-to-try-today https://www.eurogamer.net/step-aside-netflix-splinter-cell-is-getting-a-bbc-radio-4-adaptation  

“Niisiis ma loodan, et te suudate võtta loodust sellisena nagu see on – nimelt absurdsena," on öelnud 1965. aasta Nobeli füüsikaauhinna laureaat Richard Feynman [1]. Novembri keskel Tartus salvestatud saates vestlesime Jaak Kikase ja Mihkel Kunnusega kvantfüüsikast ja looduse absurdsusest pisut pikemalt. See saade oli jätkuks 92. vestlusringile "Otsatu potentsiaal" [2].Head uudistamist!H.———————————————[1] https://youtu.be/egB9p5ZbrEg?t=1 [2] https://youtu.be/j3fKviVYpYE?t=1 Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu?   ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov. Kto boli ľudia slúžiaci v tomto obušku KSČ, na základe čoho mali moc a ako vlastne ŠTB fungovala? Akúrolu hrali eštebáci v Novembri 89, prečo neboli za svoje zločiny súdení a kam sa po zmene režimu rozpŕchli? No a napokon bol Alojz Lorenc génius zla či len banálny zločinec? Témy a otázky pre filozofa, publicistu a spoluautora dokumentárneho cyklu o ŠTB Fedora Blaščáka.   Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

2018. aastal asutasid EBS ja EBS üheskoos kursusesarja "Olulised raamatud", mis jõudis sel sügisel oma üheksanda hooajani. Novembri alul lõppenud kursus oli pühendatud Joseph Conradi romaanile "Lord Jim". Täna vaatamegi neljakesi sellele ettevõtmisele tagasi. Agne ja Kaie lõid kursusel kaasa, Ain elas toimuvale kaasa Agne vahendusel. Peatse kohtumiseni! H.

Tänane saade on segu uuest ja vanast: räägime värsketest mängudest nagu Call of Duty: Warzone 2, Among Us VR-versioonist ja God of War Ragnarökist, aga samas ka Atari 50 kogumikust, mis viib meid läbi Atari ajaloo. Uudiseid on ka: Disco Elysiumi kohta selgusid uued detailid ja Blizzard tuleb Hiinast ära ning Dead Island 2 lükati aprilli. Soovituseks on Xboxi Musta Reede soodusmüük. Lingilist: https://ekspress.delfi.ee/artikkel/120098038/nihilisti-kannatused-ulmepalka-teeninud-kaur-kenderi-vaitel-virutati-temalt-ligi-miljon-eurot https://twitter.com/Wario64/status/1593084808972095489 https://www.eurogamer.net/saints-row-reboot-developer-becomes-part-of-borderlands-maker-gearbox https://www.eurogamer.net/dead-island-2-delayed-again-now-releasing-in-april https://www.eurogamer.net/bethesda-calls-doom-eternal-composers-mistreatment-claims-a-distortion-of-the-truth https://www.eurogamer.net/phil-spencer-says-xbox-shelved-game-streaming-box-because-it-was-too-expensive https://www.eurogamer.net/baldurs-gate-3-may-finally-get-a-10-release-date-next-month https://www.eurogamer.net/remedy-officially-announces-sequel-to-control

2018. aastal asutasid EBS ja EBS üheskoos kursusesarja "Olulised raamatud", mis jõudis sel sügisel oma üheksanda hooajani. Novembri alul lõppenud kursus oli pühendatud Joseph Conradi romaanile "Lord Jim". Täna vaatamegi neljakesi sellele ettevõtmisele tagasi. Agne ja Kaie lõid kursusel kaasa, Ain elas toimuvale kaasa Agne vahendusel.Peatse kohtumiseni!H. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Latvieši Īrijā arī svin Latvijas dzimšanas dienu. Piedāvājam noklausīties Ingas Zvirgzdiņas reportāžu no Īrijas, kurā latvieši dalās pārdomās par latvisko identitāti un Latvijas lomu viņu dzīvē.

Novembri viimasel laupäeval toimub Tartu Pauluse kirikus Vanemuise ooperikoori kontsert „Imede aeg“. Saates on külas Vanemuise peakoormeister Aleksandr Bražnik, kes tutvustab kontserdi kava ning seletab, mis on koormeistri ülesanded ja mis vahe on, kui ooperikoor laulab saatega või a cappella. Saatejuht on Tiiu Rööp.

See nädal peame taaskord rääkima Eesti mängust Disco Elysium, aga kahjuks mitte heas võtmes, segadus mängu telgitagustes jätkub ja on aina segasem, kellel õigus on. Sarnased teemad läbivad ka Doom Eternali ja Modern Warfare 2 muusikat, kus samuti tundub et on partneri valikuga mööda pandud. Rein saab rääkida mitmel VR-teemal ning on ka ise Meta Quest Pro'le silmad sisse saanud. Aga veidi arutame ka PSVR2 teemat ja töös olevat Stranger Thingsi VR mängu ning Oculuse looja veidrat projekti mis lubab mängija tappa. MMO sõbrad saavad rõõmustada, sest Horizoni maailm paistab sinna suunduvat, aga autosõbrad peavad natuke nukrutsema, sest Project Cars sai otsa. Rein jätkab seiklust Call of Dutys, Rainer on mänginud Bayonetta 3 ja ei suuda uskuda mida ta näeb Sonic Frontiersis. Soovituseks Shadow Tactics: Blades of The Shogun mis hetkel Epicu mängupoes tasuta.  Lingilist: https://www.eurogamer.net/fired-disco-elysium-director-claims-new-owners-took-control-of-zaum-through-fraud https://www.eurogamer.net/mass-effect-5-development-proceeding-very-well-as-bioware-issues-fresh-tease https://www.eurogamer.net/horizon-mmo-reportedly-in-the-pipeline https://www.eurogamer.net/ea-cancels-the-project-cars-series-1 https://www.eurogamer.net/upcoming-stranger-things-vr-game-puts-players-in-control-of-vecna https://www.eurogamer.net/fifa-licenses-array-of-qatar-world-cup-web3-blockchain-and-mobile-apps https://www.youtube.com/watch?v=UdqrFa6pWLA https://www.eurogamer.net/oculus-founder-makes-headset-which-can-kill-you-in-celebration-of-sword-art-online https://www.eurogamer.net/gears-of-war-live-action-movie-and-animated-series-in-the-works-at-netflix https://medium.com/@mickgordon/my-full-statement-regarding-doom-eternal-5f98266b27ce https://www.reddit.com/r/Games/comments/yqtkex/sarah_schachner_many_of_you_have_been_asking/    

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Euroliga ide bomby! Uplynulý týždeň priniesol námety na niekoľko dielov tohto vysokokvalitného podcastu. Historické strelecké rekordy, rekordné comebacky, návrat trénerských a hráčskych legiend do ich predchádzajúcich pôsobísk, prekvapujúce výsledky aj na úkor ašpirantov na Final 4, porážka dvojnásobného obhajcu tímom doposiaľ bez výhry, črtajúca sa prvú trénerskú výmenu...ale ako sa hovorí radšej jedenkrát počuť ako stokrát čítať, tak prajeme ničím nerušený posluch! --- Send in a voice message: https://anchor.fm/druhalajna/message

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra'89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.   „Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?   „Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“   Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.   Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.   Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.   „Na tej mase potom padli v Novembri'89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.   Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.   František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy  zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde z nenávisti na Zámockej ulici publicista Michal Havran.  “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom prišli po nich k nim domov," varuje Havran. Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života. Čo nám tento bezohľadný krvavý atentát na inakosť o nás samotných odhalil a aké Slovensko nám táto udalosť, a jej spracovanie a vyrovnávanie sa s ňou, ukázala? Kde sa v nás berie taký veľký strach z inakosti, nevraživosť voči tým, ktorí nežijú presne tak, ako my a prečo máme takú obsedantnú potrebu riešiť to, čo sa deje v cudzích spálňach a posteliach? No a akú podobu kresťanstva i politiky odzrkadlili reakcie na terorizmus voči LGBT? Témy a otázky pre publicistu, ale aj teológa Michala Havrana  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy  zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde na Zámockej ulici publicista Michal Havran.  “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom pre nich prišli k nim domov," varuje Havran.  Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života. Čo nám tento bezohľadný krvavý atentát na inakosť o nás samotných odhalil a aké Slovensko nám táto udalosť, a jej spracovanie a vyrovnávanie sa s ňou, ukázala? Kde sa v nás berie taký veľký strach z inakosti, nevraživosť voči tým, ktorí nežijú presne tak, ako my a prečo máme takú obsedantnú potrebu riešiť to, čo sa deje v cudzích spálňach a posteliach? No a akú podobu kresťanstva i politiky odzrkadlili reakcie na terorizmus voči LGBT? Témy a otázky pre publicistu, ale aj teológa Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Novembri esimeses saates vastavad küsimustele Marju Kõivupuu, Ivo Linna, Hannes Rumm ja Reimo Sildvee. Saatejuht on Tarmo Tiisler, toimetaja Marje Lenk.

Novembri esimesel nädalal - ajalise ja ajatu vahel. Miks Mehhikos hingedeilmaga suhtlemist nii tõsiselt võetakse? Kas globaalsel soojenemisel võib olla positiivseid külgi? Ja kust läheb ajakirjanduses piir karmuse ja sensatsioonijanu vahel? Neeme Raud. Siin. Laupäeval 10-12ni.

Rein on mänginud uut Call of Duty: Modern Warfare 2 ja ta räägib pikemalt, miks ta seda teeb. Martin aga saab nüüd rohkem rääkida God of War Ragnarökist. Kas tõesti on tegu selle aasta parima mänguga või on selle kõige taga midagi enamat? PlayStation VR2 tuleb välja 22. veebruaril 2023 ja see hakkab maksma 600 eurot. On seda vähe, palju või täpselt parajalt? Meie arvamused lähevad lahku. Küll aga on selge, et PlayStation Plusi kasutajate arv väheneb. Pikemalt räägime ka Eesti e-sportlastest ja kahest suurest üritusest, millest üks just lõppes ja teine algas. Soovituseks on Disco Elysium, mille saab Steamist kätte 10 euroga. Lingilist: https://www.eurogamer.net/playstation-vr2-launches-february-costs-530 https://www.eurogamer.net/all-the-playstation-vr2-games-sony-announced-today-including-the-dark-pictures-switchback https://www.eurogamer.net/playstation-plus-subscriber-numbers-down-by-2m-despite-revamp https://diktor.geenius.ee/rubriik/e-sport/vanameister-tegi-seda-taas-clement-puppey-ivanov-saavutas-tippturniiril-teise-koha-ja-voitis-meeskonnaga-24-miljonit-dollarit/ https://www.eurogamer.net/surreal-soviet-shooter-atomic-heart-release-looks-set-for-february

Raksta autors - Mārtiņš Ķibilds. Lasa aktrise Guna Zariņa Latvijas dzimšanas mirklis 1918. gada 18. novembrī bija īss. Tik īss, ka no lielās dienas palicis tikai viens foto. Tomēr mēs svinam daudz vairāk, jo ceļš uz šo brīdi izvērtās garš. Un vēl garāka – cīņa par izdzīvošanu. Latvijas valsts netapa vienā dienā. Valsts dzimšanas dienas balle nebija lielākā mūsu tautas vēstures atslēga. Arī Meierovics 18. novembri nesvinēja. Rezidenci viņš bija pārcēlis uz lētāku vietu – īrētu dzīvokli – un todien strādāja: rakstīja ielūgumus Londonas latviešiem uz pasākumu pēc nedēļas, kurā ziņošot par Latvijas nākotnes izredzēm un uzdevumiem. Izredzes joprojām bija niecīgas, bet uzdevumu – ai, cik daudz! Nākamajā rītā pēc 18. novembra latvieši saprata, ka nekāda brīvība nav iegūta. Cīņa par brīvību vēl bija priekšā. Ne tikai ierakumos, bet arī diplomātu salonos. 1919. gada janvārī, kad Latvijas Pagaidu valdība Liepājā glābās no boļševikiem, Londonā pie Meierovica, nu jau ārlietu ministra, ieradās Čakste. Abi devās uz Parīzi. Tur sākās Parīzes Miera konference – latviešu lielā cerība panākt de iure starptautisku atzīšanu. Tobrīd viņi nenojauta, ka cīņas Parīzē būs vēl daudz ilgākas par Brīvības cīņām dzimtenē. Izņemot britu doto de facto atzīšanu, nevienam citam pasaulē tāda Latvija lāga nerūpēja. Vēl ļaunāk, bija nomainījies britu ārlietu ministrs, un jaunais – grāfs Džordžs Kerzons, nikns Balfūra oponents, – nožēloja britu labvēlību pret latviešiem. Pasaule vēl cerēja uz Krievijas atbrīvošanos no Ļeņina. Bija sācies Krievijas pilsoņu karš, un Parīzē visi turēja īkšķus par baltgvardiem. Visi, izņemot tautas, kuras bēga no cariskās Krievijas jūga. Lielvarām bija katrai sava ieinteresētība Krievijas impērijas atdzimšanā: briti cerēja uz pretspēku kreisajai Vācijai, amerikāņi – agresīvajai Japānai, bet Francija vēlējās atgūt milzīgos cara kredītus, ko Ļeņins, loģiski, netaisījās atdot. Visi nosprieda, ka par līdzšinējās Krievijas mazo tautu likteni jālemj Krievijas parlamentam, kad tāds atkal taps. Parīzes Miera konference ilga gadu – līdz 1920. gada janvārim. Latvija jau bija izcīnījusi savu zemi, ievēlējusi parlamentu, noslēgusi miera līgumu ar Krieviju, bet pat tas nelīdzēja. Visi gaidīja, kā beigsies Krievijas karš. Latviju neatzina de iure, jo tā nebija uzņemta Tautu Savienībā, kas tika dibināta Miera konferencē Versaļas līguma rezultātā. Bet to neuzņēma Tautu Savienībā, jo tā nebija atzīta de iure. Latvijā sāka protestēt, ka mēs, maza tauta, bez tādas savienības varam arī iztikt. Meierovics to necieta: "Pasaules kartē nav lielu un mazu tautu! Tautas lielumu nosaka nacionālā pašapziņa un gara apvāršņi!" Diemžēl mazām tautām to nosaka arī pasaules kārtība. Tikai 1920. gada beigās pasaules kārtība sāka iegrozīties mums par labu. Kļuva skaidrs, ka Krievijas pilsoņu karā uzvar Ļeņins un cariskā Krievija neatdzims. Antantes sabiedrotie kļuva pielaidīgāki. Meierovicam bija izdevies iekarot Itālijas un Francijas labvēlību, un tas nostrādāja. 1921. gada janvārī Parīzē notika Antantes Augstākās padomes sēde, itāļi rosināja lemt par Latvijas un Igaunijas atzīšanu. Briti to bloķēja, bet padomes prezidents franču premjers Aristids Briāns uz savu galvu tomēr iekļāva lemjamo jautājumu listē. Pretiniekiem vairs nebija ko iebilst, un 26. janvārī Latvija beidzot tika atzīta de iure. Rīgā – milzu svētki. Bet Meierovics nesvinēja arī tos. Aristids Briāns viens no pirmajiem 20. gadsimta 20. gados proponēja vienotas Eiropas ideju, pat saņēma Nobela prēmiju, taču nerada atbalstu, un Eiropu 30. gados sāka plosīt jauns karš. Savukārt Meierovics, kļuvis par Latvijas premjeru, proponēja Baltijas savienības ideju. Arī tā izgāzās, un Meierovics neslēpa sarūgtinājumu: "Ja mums vieniem pašiem būs doti 20 gadi neatkarības, tad uzskatiet, ka mēs esam ilgi dzīvojuši." Pravietiski! Bija 1922. gads. Pēc 18 gadiem Latvija tika okupēta. No 38 Tautas padomes locekļiem, kas piedalījās valsts proklamēšanā, padomju okupāciju piedzīvoja 26. No tiem pusi – 13 – okupanti represēja. 10 nogalināja, trīs izdzīvoja. Vēl astoņi devās trimdā. Latvijas valsts bija pastāvējusi nepilnus 22 gadus – mazāk nekā mūsdienās kopš neatkarības atjaunošanas. Tāpat kā 1918. gada 18. novembris, arī 1990. gada 4. maijs bija tikai viena īsa diena pa vidu garai cīņai. Paturēsim prātā, ka ne jau to vienu dienu mēs svinam un pat ne 100 gadus. Mēs svinam arī ceļu uz tiem un ceļu tālāk.

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal.   Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“.   Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca.   Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, samozrejme o politike, ale kultúra mala prím“, spomína Michal.   „Rozprávali sme sa o knihách, požičiavali sme si ich, pozerali spolu filmy. Vytvorili sme krúžok čitateľov samizdatov, lebo vtedy to bola veľmi nákladná záležitosť. Vytvorili sme teda fond, z ktorého sme si ich kupovali a požičiavali medzi sebou“.   „Vlasne sme boli istým spôsobom predpriravení, aby sme po Novembri'89 mohli presunúť tú našu obývačku do verejného priestoru“, rozpráva Vladimír Michal.   Dobrodružstvo myslenia ako program   Pri otvorení Artfóra na Kozej zaznela v septembri 1992 prvýkrát aj sformulovaná vízia tohto kníhkupctva. „Premýšľali sme a diskutovali o tom, do čoho vtesnať náš program, to čo chceme robiť. A zmestilo sa nám to do spojenia: dobrodružstvo myslenia“, spomína Vladimír Michal.   „Snažíme sa vytvárať priestor na to, aby sa ľudia mohli rozprávať. Aby mohli vyargumenovať svoje videnia sveta podložené skúmaním ľudí, ktorí dokázali, že ich pohľad je založený na vedeckých princípoch, skúmaní, na pozorovaní, na premýšľaní. Na argumentoch. A hlavne na tolerancii a otvorenosti.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal.   Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“.   Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca.   Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, samozrejme o politike, ale kultúra mala prím“, spomína Michal.   „Rozprávali sme sa o knihách, požičiavali sme si ich, pozerali spolu filmy. Vytvorili sme krúžok čitateľov samizdatov, lebo vtedy to bola veľmi nákladná záležitosť. Vytvorili sme teda fond, z ktorého sme si ich kupovali a požičiavali medzi sebou“.   „Vlasne sme boli istým spôsobom predpriravení, aby sme po Novembri'89 mohli presunúť tú našu obývačku do verejného priestoru“, rozpráva Vladimír Michal.   Dobrodružstvo myslenia ako program   Pri otvorení Artfóra na Kozej zaznela v septembri 1992 prvýkrát aj sformulovaná vízia tohto kníhkupctva. „Premýšľali sme a diskutovali o tom, do čoho vtesnať náš program, to čo chceme robiť. A zmestilo sa nám to do spojenia: dobrodružstvo myslenia“, spomína Vladimír Michal.   „Snažíme sa vytvárať priestor na to, aby sa ľudia mohli rozprávať. Aby mohli vyargumenovať svoje videnia sveta podložené skúmaním ľudí, ktorí dokázali, že ich pohľad je založený na vedeckých princípoch, skúmaní, na pozorovaní, na premýšľaní. Na argumentoch. A hlavne na tolerancii a otvorenosti.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Novembri lõpul valis EELK kirikukogu uue kirikuvalitsuse koosseisu - vestleme värske konsistooriumi liikme praost assessor Anti Toplaanega, kes vastutab meedia valdkonna eest.

Tegelikult ka, sest Martin on mänginud Essays on Empathy mängukogumikku ja Rainer on läbinud teinud uue indihiti Exo One. Uudistes räägime sellest, et Battlefield 2042-ga on asjad ikka päris kehvad, Epic ostis ära Harmonixi ja vanad Grand Theft Auto kolmed tuled tagasi müügile. ja päris mitmest teemast veel. Rein on mänginud kahte indimängu Kingdom New Lands ja Guild of Dungeoneering, Rainer on edasi teinud Halo Infinite'i mitmikmängu ja Martin sai läbi Life is Strange: True Colorsi. Soovituseks on Essays on Empathy, mis maksab Steamis praegu alla 7 euro. Lingilist: https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-19-rockstar-apologises-for-gta-trilogy-definitive-editions-unexpected-issues-re-lists-classic-versions-for-pc https://screenrant.com/battlefield-2042-steam-reviews-mostly-negative/ https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-23-epic-games-acquires-rock-band-developer-harmonix https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-23-microsoft-launches-virtual-xbox-20th-anniversary-museum https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-19-dont-expect-halo-infinite-campaign-co-op-until-may-at-the-earliest https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-22-hitman-3-is-the-most-successful-game-in-the-series https://www.eurogamer.net/articles/2021-11-24-shovel-knights-puzzle-adventure-spin-off-pocket-dungeon-gets-december-release-date r.net/articles/2021-11-25-fans-restore-motorstorm-online-servers-playstation-home-next https://twitter.com/dosnostalgic/status/1463473969793744896?t=m3RoP1D-fA5A9T5eO84gvQ&s=19 https://www.roadtovr.com/resident-evil-4-vr-fastest-selling-game-on-oculus-quest/  

Ekonomika po novembri ´89. Náučný chodník medzi Párnickými jazierkami. Laureátky ocenenia Biela Vrana

Tänases saates me vist ei räägigi muust, kui Grand Theft Autos III uusversioonidest ja vihmast, mida seal sajab. Lisaks veel räägime sellest, et Xbox sai 20 aastaseks ja samuti Metal Gear Solid 2. Mitmed mängud ja üks konsool lükkus edasi ning Activisioni draama kogub aina tuure juurde. Peale GTA III räägime veel Far Cry 6-st, mida mängib Martin ja Dice Legacy'st, mida on mänginud Rein. Soovituseks on Splinter Cell Chaos Theory, mis on praegu arvutile tasuta.

Špeciálny podcast na výročie konca komunistického režimu. Deti disidentov a lídrov revolúcie Nina Kurz Langošová, Róbert Kňažko a Michal Šimečka hovoria o tom ako vnímali Nežnú revolúciu, ako ovplyvnila ich detstvo a odpovedajú aj na to, či by sa dnes oni sami postavili na tribúnu. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová. 

Viesturis rubrikā itūreiz viesturneica Laura Melne īsavāruse storpkaru laika laikrokstu puslopuos, kab pastuosteitu, kai paguojušuo godu symta 20. i 30. godūs atzeimuoja 11. i 18. novembri. Pyrmais gods, kod beja nūsasliedzs Naatkareibys kars, Latveja izceinejuse breiveibu i varēja svinēt 18. novembri, beja 1920. gods. Zynoms, ka itymā datumā katuoļu bazneica beja izdavuse reikuojumu vysuos bazneicuos nūturēt svineigus dīvkolpuojumus. Tai nūtyka ari Rēzeknē, kur piļsātys školāni i pedagogi ar karūgim, orkestra pavadeiti, ari devēs guojīnī iz bazneicu. Nu tuo laika ari 18. novembra svineigais Svātais Mišs palyka par namaineigu tradiceju. Taipat aktivi svātkūs tyka īsaisteiti ari školāni. 1922. godā laikrokstā “Latgolas Vōrds” pastreipuots, ka svineigajā pasuokumā piļsātys leluokajā laukumā pīsadalejušys vysys Rēzeknis školys. Tī Latgolys kuojinīku divizejis komanders Krišjānis Berķis komandēja paruodi, spielēja orkestris, bet vokorā svātki nūsaslēdze ar pasuokumu Rēzeknis vydsškolā. Leidzeigi svātkus bazneicuos i školuos svieteja ari pogostūs. Par pīmāru, sasaglobuojušs zinis par 1924. goda 18. novembra nūtikšonom Vyškūs. 1923. goda 18. novembris Rēzeknis viesturē zeimeigs ar tū, ka piļsātys vadeiba svineigā sēdē pījēme lāmumu puorsaukt vairuokys īlys. Lelajai Nikolaja īlai tyka dūts Atbreivuošonys vuords, Lelū Ludzys īlu puorsauce par Latgolys īlu, Augšejū Piļs īlu – par Bruoļu Skryndu īlu. Latvejis pīcu godu jubileju ar vierīni atzeimuoja ari Daugovpilī – piļsāta bejuse kruošni izpuškuota, nūtyka ari tradicionaluo militaruo paruode ar izgleteibys ministra Hugo Celmiņa kai Luočplieša kara ordiņa kavalera daleibu. Leluokajuos piļsātuos pat diveju dīnu garumā tyka svieteita Latvejis desmit godu jubileja 1928. godā. Par pīmāru, 17. novembrī Rēzeknē beja pīminis breids Bruoļu kopūs i tam veļteits dīvkolpuojums, kai ari lāpu guojīņs pa piļsātu. 17. novembris tyka pasludynuots par tautys sāru dīnu, kod nanūteik izprīcu pasuokumi, bet teik pīmynāti Naatkareibys karā krytušī. Myusu dīnuos leidzeigi pasuokumi nūteik 11. novembrī, Luočplieša dīnā. Itymā laikā Luočplieša dīna kai vaļsts mārūga pīminis dīna vēļ nabeja nūsastyprynuojuse. Leidz 1928. godam tamā pasnīdze Luočplieša Kara ordiņus, tī beja armejis svātki, kas pakuopeniski puorguoja vaļstiskā leiminī. Par pīmāru, 1926. godā laikrokstā “Jaunō Straume” raksteits, ka Luočplieša ordiņa svātki atzeimuoti vysuos karaspāka daļuos proviņcē, bet Reigā nūtykuse plaša karaspāka paruode. Viests par 11. novembra pasuokumim Latgolā pasaruoda, suocūt ar 1931.godu, kod Rēzeknē bazneicys laukumā nūtykuse godskuortiejuo armejis i Luočplieša kara ordiņa svātku svineiguo paruode. Rokstā ari pīmynāts, ka sakarā ar vaļstī asūšū saimnīciskū krīzi, balle viersnīku klubā itūreiz nanūteik.   18. novembri parosti i piļsātuos i leluokajūs pogostūs atzeimuoja ar svineigu dīvkolpuojumu i paruodi. Piļsātuos, kur beja garnizons, tei beja armejis paruode, cytur – aizsorgu voi guņdziesieju paruode. Vokorpusē sekuoja prīšklasejumi i sareikuojumi. 20. godu ūtrajā pusē, kod Rēzeknē nūsastyprynuoja Latgolys teatris, taišni tys palyka par centralū 18. novembra svātku vītu. 1927. godā svātku izruode tyka organizāta divejuos daļuos – pyrmajā latvīšu literarajā volūdā ruodeja skotus nu Raiņa poemys “Daugava”, bet ūtrajā latgaliski pīduovuoja komedeju “Čarļa krystamuote”. Piec tam izskanēja daudz kritikys taišni par repertuara izvieli, aizdūdūt vaicuojumu, voi eistyn vaļsts svātkūs juoruoda taida komedeja, kas naiztur pat loba humora kriterejus i vyspuor naatbylst teatra mierkim par kulturys leimiņa ceļšonu Latgolā? Kaids anonims autors par izruodi laikrokstā “Latgolys Vōrds” raksteja: “Es dūmoju, ka nivīns vasala pruota cylvāks naataisnuos taidu reikuošonūs, ka ar pabolstim, kurūs pīškir ari Latgolys teatram un kuri nuok nu nabadzeigūs zemnīku svīdrūs mozguotim santimim, tyktu saguoduota tukša izasmīšona.” Vaļsts svātku nūskanis beja jiutamys ari 1929. goda 17. novembrī nūtykušajā Latgolys Tautys piļs atkluošonā Rēzeknē, kur pīsadaleja vaļsts augstuokuos amatpersonys. Vaļsts prezidentu Gustavu Zemgalu, Ministru prezidentu Hugo Celmiņu i cytys prominencis Rēzeknis stacejā svineigi sagaideja vītejī školāni. 30. godu pyrmajā pusē Tautys pilī 18. novembrī nūtyka dažaidi koncerti. Piec 1934. goda 15. maja Kārļa Ulmaņa vaļsts apvārsuma 11. i 18. novembra nūtikšonys latgalīšu laikroksti atspīgeļuoja daudz plašuok, kas nav puorsteigums, jemūt vārā, ka vīns nu golvonūs Ulmaņa autoritaruo režima ideologejis bolstim beja Latvejis īdzeivuotuoju audzynuošona nacionalisma i tautys vīneibys gorā. 1934. goda 11. novembrī Rēzeknē nūtyka daudz leluokys Luočplieša dīnys svineibys kai cytus godus, ar paruodi, koncertu i prīšklasejumu školānim, kurā jī tyka īpazeistynuoti ar svātku nūzeimi i ideju. Piečuokūs godūs presē tyka apraksteiti Luočplieša dīnys pasuokumi ari cytur Latgolā. 11. novembrī piļsātuos nūtyka paruodis, tyka gūdynuoti Luočplieša kara ordiņa kavaleri. Tok sasaglobuojuse beja ari tradiceja 17. novembrī īt guojīnī iz Bruoļu kopim i pīminēt krytušūs. Ari mozpiļsātuos nūtyka vys vierīneiguoki 18. novembra svātku pasuokumi, par pīmāru, laikroksts “Jaunais Vōrds” 1936. godā viesteja, ka Ludzā pyrmū reizi nūtics lels lāpu guojīņs kūpā ar aizsorgu orkestri. Rēzekne i Daugovpiļs vysod tyka ari izgaismuotys. Kai eipašu vaļsts svātku nūtikšonu var izceļt 1935. godā Latgolys teatrī nūtykušū pyrmizruodi Ontona Rupaiņa lugai “Kod pyrmī gaili dzīdōja”, kas beja veļteita Pītera Miglinīka personeibai. 1938. godā, kod svinēja Latvejis proklamiešonys 20. godadīnu, vysuos katoļu bazneicuos nu reita reizē tyka zvaneiti zvoni. Bez jau īrostūs nūtikšonu, Rēzeknē bez moksys tyka pīduovuota īspieja vērtīs svātku kinys, bet vairuokūs pogostūs i mozpiļsātuos nūtyka ari svātku uguņuošona.  

Ani tridsať rokov po Novembri‘89 Slovensko nemá múzeum komunizmu a jeho obetí. Podľa iniciátorov výzvy Aby minulosť nemala budúcnosť strata historickej pamäte môže pootvoriť dvere novým totalitám. Tridsiatka osobností pripomína zodpovedným, že nenaplnený zámer múzea obetí komunizmu už neznesie odklad. Tridsiate výročie Nežnej revolúcie označujú za poslednú šancu, ako dať hodnotu utrpeniu tisícov obetí totalitného komunistického režimu. „Nebolo zbytočné, pretože prispelo k pádu režimu v roku 1989. Títo ľudia si zaslúžia, aby sme si pripomínali ich osudy“. Podobná iniciatíva tu už bola v roku 2010, chytila sa jej vtedy dokonca premiérka Iveta Radičová. Múzeum chcela umiestniť v jednej z budov úradu vlády. Nádeje však padli s predčasným pádom jej vlády. Po desaťročí je tu nová iniciatíva. Podarí sa jej premeniť na skutočnosť? Inšpirovať sa už môže vo všetkých postkomunistických krajinách nášho regiónu, Slovensko je totiž bez múzea obetí komunizmu posledné. Budete počuť Jozefa Hajka, autora iniciatívy a Františka Neupauera, ktorý zas stál za tou spred desaťročia. Moderuje Jaroslav Barborák.