Podcasts about pavel havl

Talk Eastern Europe is back from its August break! In this episode, Adam, Alexandra and Nina run through some of the bigger stories from the region, including developments in the Balkans, Poland, the EU, and look at the global implications of China's victory celebrations this week.After the news, Adam and Nina are joined by Pavel Havlíček, research fellow at the Prague-based Association for International Affairs (AMO) to discuss the recent Trump–Putin meeting in Alaska and what it means for Ukraine's future. The episode explores the high-stakes diplomacy shaping the war and the prospects for peace, which President Trump has been pursuing since before his inauguration.In the bonus section to this episode – Pavel gives us a peek into Czech domestic politics, as the country prepares for parliamentary elections in early October.>>> Click here to listen to the bonus content.For further reading:“A recipe for an unfair stalemate, not a just peace” – CoryAlpert, New Eastern Europe https://neweasterneurope.eu/2025/08/20/a-recipe-for-an-unfair-stalemate-not-a-just-peace/“Scenarios for the end of the war” – Andrii Dligach & ValeriiPekar, New Eastern Europe https://neweasterneurope.eu/2025/09/01/scenarios-for-the-end-of-the-war/Additional financing for this podcast is provided by the Polish MFA: Public task financed by the Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Poland within the grant competition “Public Diplomacy 2024 – 2025 - the European dimension and countering disinformation The opinions expressed on this podcast are those of the authors and do not reflect the views of the official positions of the Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Poland.

Nedávná analýza prestižního Kielského institutu pro světovou ekonomiku ukazuje, že Česko pomohlo Ukrajině v celkovém úhrnu méně než například Slovensko. „Jde o reflexi strukturálního problému české zahraniční politiky,“ tvrdí vládní zmocněnec pro rekonstrukci Ukrajiny Tomáš Kopečný. „Číslo je zkreslené předešlou slovenskou vládou,“ doplňuje analytik Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček pro Český rozhlas Plus.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

In this episode, we look at how Central Europe reacted to the new EU budget proposal, breaking down media and government responses – from Warsaw's celebrations to Budapest's anger. We hear from Magda Jakubowska, Director of Operations at the Res Publica Foundation, and several Visegrad Insight fellows from across the region, including Iván L. Nagy, Marco Németh, Pavel Havlíček and Radu Albu-Comǎnescu.

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ruská válečná ekonomika sice jede na plné obrátky, ale zbylá odvětví se hroutí. Analytik výzkumného centra Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček v pořadu Osobnost Plus upozorňuje, že podle dostupných důvěryhodných dat se ruská ekonomika přehřívá, roste inflace i základní úroková sazba a nastává kolaps řady sektorů, které nejsou přímo napojeny na zbrojní průmysl. „Vladimiru Putinovi to v jednu chvíli srazí vaz,“ předpokládá pro Český rozhlas Plus.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Watch this episode on YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=FUqj40e3GDQIn this special episode which was live streamed on November 14th 2024, Adam, Alexandra and Nina start off with a roundup of the news, discussing Ukraine, Russia, Azerbaijan Georgia, Serbia and Albania.Later, they are joined by our guests Zsuzsanna Végh and Pavel Havlíček. They discuss the consequences of the election of Donald Trump in the United States for Central and Eastern Europe. They also share their insights on the political situation in Hungary and Czechia.About the guests:- Zsuzsanna Végh is a program officer at the German Marshall Fund of the United States. Her analytical focus is on Central and Eastern Europe, especially the foreign and EU policies of the Visegrád countries, the state of democracy, and the role and impact of the populist radical right in the region. - Pavel Havlíček is Research Fellow at the Association for International Affairs (AMO). His research focus is on Eastern Europe, especially Ukraine and Russia, and the Eastern Partnership. He also deals with questions of security, disinformation and strategic communication as well as democratisation and civil society support in the CEE and post-Soviet space.Support the podcast – become a Talk Eastern Europe Patron: www.patreon.com/talkeasterneurope and listen to our podcasts ad free!

Výsledok volieb a referenda o EÚ v Moldavsku. | Hostia: Ján Cingel (riaditeľ think-tanku Strategic Analysis) a Pavel Havlíček (analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky). | Ako hostia hodnotia nedeľné hlasovanie? Aká bola rola Ruska vo voľbách? Moldavské bezpečnostné služby ešte začiatkom mesiaca tvrdili, že Rusko dalo na podkopávanie volieb zhruba 100 miliónov eur. Prezidentka Maia Sanduová hovorila aj o hybridnej vojne zo strany Ruska, ktorá sa prejavuje napríklad v energetike alebo kybernetických útokoch. Čo robí krajinu zraniteľnou? Aký postoj majú obyvatelia k štátnym inštitúciám? Aký vzťah majú k Rusku a Európskej únii? Môže byť odklon od Ruska smerom k EÚ pre krajinu bezpečnostnou hrozbou? Aká je tam bezpečnostná situácia v súčasnosti? Pred dvoma rokmi Moldavsko hovorilo o atmosfére pripomínajúcej predohru k vojne a obávalo sa, že bude po Ukrajine ďalšie na rade. Hrozí v krajine eskalácia napätia? Čo by prijatie alebo odmietnutie vstupu do EÚ znamenalo pre krajinu, ale aj pre európske spoločenstvo? Aké výzvy sa s rozšírením EÚ o Moldavsko spájajú? Má krajina cestu z chudoby aj bez európskej kooperácie? | Moderuje: Soňa Hagarová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V Íránu začal ve čtvrtek ráno smuteční obřad za šéfa teroristického hnutí Hamás Ismáíla Haníji. Byl zabit ve středu v Teheránu při úderu, který je připisován Izraeli. Zabití Haníji odsoudilo mimo jiné Turecko, člen Severoatlantické aliance, a taky Rusko. „Linka Íránu do Moskvy je velmi očividná. A ta druhá je samozřejmě do Pekingu,“ myslí si Pavel Havlíček, analytik výzkumného centra Asociace pro mezinárodní otázky a odborník na Rusko.

V Íránu začal ve čtvrtek ráno smuteční obřad za šéfa teroristického hnutí Hamás Ismáíla Haníji. Byl zabit ve středu v Teheránu při úderu, který je připisován Izraeli. Zabití Haníji odsoudilo mimo jiné Turecko, člen Severoatlantické aliance, a taky Rusko. „Linka Íránu do Moskvy je velmi očividná. A ta druhá je samozřejmě do Pekingu,“ myslí si Pavel Havlíček, analytik výzkumného centra Asociace pro mezinárodní otázky a odborník na Rusko.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda - i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

How can we fight against Russian disinformation campaigns within the EU? Pavel Havlíček, Fellow at the Association for International Affairs, talks about measures taken in the Czech Republic and about the chapter he wrote for the ELF publication "Putin's Europe". This podcast is produced by the European Liberal Forum in collaboration with Movimento Liberal Social and Fundacja Liberté!, with the financial support of the European Parliament. Neither the European Parliament nor the European Liberal Forum are responsible for the content or for any use that be made of.

Omówiliśmy aktualne wydarzenia białoruskie, ukraińskie i rosyjskie. Porozmawialiśmy o aferze dotyczącej portalu Voice of Europe i odwiedziliśmy Turcję. Olga Siemaszko przedstawiła białoruskie informacje. Artur Żak przedstawiał wiadomości ukraińskie i rosyjskie. Pavel Havlíček, pracownik naukowy Towarzystwa Stosunków Międzynarodowych w Pradze w Romowie z Piotrem Mateuszem Bobołowiczem o sieci wpływu rosyjskiego w Europie. Dr. Konrad Zasztowt, Wydział Orientalistyczny UW o wyborach lokalnych w Turcji Prowadził Wojciech Jankowski, audycję realizował Filip Kwiatkowski.

Tri dni, ktoré Rusku prinášajú najdlhšie úradujúceho prezidenta v doterajších dejinách v postcárskej ére. A svetu staronového Vladimíra Putina. Mandát, za ktorým majú byť historicky najlepšie čísla podpory. Pre samotného Putina dôkaz, že jeho „Rusko sa uberá správnou cestou“, ako to uviedol po zatvorení volebných miestností. Na druhej strane voľby bez puncu transparentnosti či demokratickosti. Zaznieva to otvorene zo západných demokracií. Tá česká napríklad hovorí o potlačovaní ruskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií, upozorňuje rovnako na ruské nie pozorovateľskej misii OBSE počas volieb, či na ruské hlasovanie na okupovaných územiach Ukrajiny. Diplomacia slovenská pod egidou Smeru a jej ministra Blanára je ticho. Podľa Pavala Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky potvrdenie Vladimíra Putina pre piaty prezidentský mandát nie je dobrou správou. „Bude to ešte viac toho, čo tu s Putinom bolo doteraz: bude pokračovať ruská vojna, stagnácia ruskej ekonomiky a prehlbovanie a degradácia všetkého verejného“. Západ by sa mal podľa analytika Havlíčka snažiť vyhlásiť Vladimíra Putina za nelegitímne zvoleného prezidenta na spôsob bieloruského prezidenta Lukašenka. „Je na to niekoľko dôvodov. Napríklad fakt, že voľby sa konali aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Alebo nelegitímne zmeny ruskej ústavy, ktoré umožnili Putinovi opätovne kandidovať“, uvádza Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Autopolis Kona

Tri dni, ktoré Rusku prinášajú najdlhšie úradujúceho prezidenta v doterajších dejinách v postcárskej ére. A svetu staronového Vladimíra Putina. Mandát, za ktorým majú byť historicky najlepšie čísla podpory. Pre samotného Putina dôkaz, že jeho „Rusko sa uberá správnou cestou“, ako to uviedol po zatvorení volebných miestností. Na druhej strane voľby bez puncu transparentnosti či demokratickosti. Zaznieva to otvorene zo západných demokracií. Tá česká napríklad hovorí o potlačovaní ruskej občianskej spoločnosti a nezávislých médií, upozorňuje rovnako na ruské nie pozorovateľskej misii OBSE počas volieb, či na ruské hlasovanie na okupovaných územiach Ukrajiny. Diplomacia slovenská pod egidou Smeru a jej ministra Blanára je ticho. Podľa Pavala Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky potvrdenie Vladimíra Putina pre piaty prezidentský mandát nie je dobrou správou. „Bude to ešte viac toho, čo tu s Putinom bolo doteraz: bude pokračovať ruská vojna, stagnácia ruskej ekonomiky a prehlbovanie a degradácia všetkého verejného“. Západ by sa mal podľa analytika Havlíčka snažiť vyhlásiť Vladimíra Putina za nelegitímne zvoleného prezidenta na spôsob bieloruského prezidenta Lukašenka. „Je na to niekoľko dôvodov. Napríklad fakt, že voľby sa konali aj na okupovaných územiach Ukrajiny. Alebo nelegitímne zmeny ruskej ústavy, ktoré umožnili Putinovi opätovne kandidovať“, uvádza Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak exminister vnútra nechcel byť „automatom na podpisovanie“, policajný prezident zas odmietol informovať o živej kauze a hoci aj samotného ministra, naviac v prítomnosti človeka, podriadení ktorého v nej figurovali.   Svoju verziu príbehu neprekonateľnej nedôvery medzi ministrom a políciou dnes podali policajní funkcionári.   Nepáčilo sa im napríklad, že exminister Šimko chcel konzultovať personálie s generálnym prokurátorom. Prehovorili tiež, že exminister chcel informácie o živom policajnom prípade. Ivan Šimko to ešte v stredu popieral.   Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása a exministra Ivana Šimka.   V podcaste sa tiež pozrieme na hrozby, ktoré sa skrývajú v Putinovom odstúpení od obilnej dohody. Pavel Havlíček hovorí, že ich môžeme pocítiť aj v našich končinách.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

    Ak exminister vnútra nechcel byť „automatom na podpisovanie“, policajný prezident zas odmietol informovať o živej kauze a hoci aj samotného ministra, naviac v prítomnosti človeka, podriadení ktorého v nej figurovali.   Svoju verziu príbehu neprekonateľnej nedôvery medzi ministrom a políciou dnes podali policajní funkcionári.   Nepáčilo sa im napríklad, že exminister Šimko chcel konzultovať personálie s generálnym prokurátorom. Prehovorili tiež, že exminister chcel informácie o živom policajnom prípade. Ivan Šimko to ešte v stredu popieral.   Budete počuť policajného prezidenta Štefana Hamrana, povereného šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása a exministra Ivana Šimka.   V podcaste sa tiež pozrieme na hrozby, ktoré sa skrývajú v Putinovom odstúpení od obilnej dohody. Pavel Havlíček hovorí, že ich môžeme pocítiť aj v našich končinách.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského večer na Pražském hradě uvítal prezident Petr Pavel. Jednali spolu o budoucím členství Ukrajiny v NATO nebo o další podpoře v boji proti ruské agresi. „Z jeho tiskové konference bylo hodně cítit, že se ta jednání odehrávala v přátelské atmosféře dvou velmi blízkých spojenců, a to jak s ohledem na pomoc ČR Ukrajině, tak s vyhlídkou na další potenciál spolupráce,“ míní analytik Pavel Havlíček z Asociace pro mezinárodní otázky.

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová.  „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová.  „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.  

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to ale popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. V niektorých častiach mesta sú už zatopené ulice. Niekde dokonca aj počas toho ako  evakuujú ľudí pokračuje ostreľovanie, opisuje situáciu priamo z ukrajinského terénu. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktorú budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to však popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Na Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktoré budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov  a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby.  Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov  a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby.  Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ranní brífink Martina Ehla: O zdravotním stavu běloruského diktátora Alexandra Lukašenka se už pár dní spekuluje. Jeho režim je s ním osobně svázaný. Pokud Lukašenko odejde, o další vládě rozhodne kompromis mezi běloruskými elitami a ruskou vládou, nikoli občané nebo opozice v exilu, tvrdí Pavel Havlíček z Asociace pro mezinárodní otázky.

Ranní brífink Martina Ehla: O zdravotním stavu běloruského diktátora Alexandra Lukašenka se už pár dní spekuluje. Jeho režim je s ním osobně svázaný. Pokud Lukašenko odejde, o další vládě rozhodne kompromis mezi běloruskými elitami a ruskou vládou, nikoli občané nebo opozice v exilu, tvrdí Pavel Havlíček z Asociace pro mezinárodní otázky.

Na sociálnych sieťach sa objavili uniknuté utajované vojnové dokumenty Spojených štátov, ktoré mnohé súvisia práve s vojnou na Ukrajine. Tajné informácie tak môžu ovplyvniť samotný prebieh vojny a oslabiť ukrajinskú stranu. „Uniknuté informácie môžu poškodiť ukrajinskú obranyschopnosť, keďže poukazujú na problémy, ktoré ukrajinská strana má“, hovorí v podcaste český analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej téme podcastu sa pozrieme na možné zníženie spotrebu alkoholu. Od apríla totiž platí zvýšená spotrebná daň na liehoviny, čo sa v najbližšom období premietne aj do koncových cien tvrdého alkoholu. Fľaša vodky či rumu bude stáť v priemere o 2 eurá viac. Poslanec parlamentu Martin Čepček ide ešte ďalej. Chce obmedziť nadmerné pitie zákazom predaja alkoholu na čerpacích staniciach, parkoviskách či odpočívadlách. Ako sa na novú spotrebnú daň či poslanecký návrh zákona pozerá odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica?  Môžeme podľa neho urobiť viac pre obmedzenie pitia alkoholu? „Pokiaľ ide o daň, tak to skokovo povedie k tomu, že sa na nejakú dobu zníži konzumácia alkoholu. Odporúča sa však viazať spotrebnú daň na infláciu. To je takzvané indexovanie, aby z roka na rok stúpala cena," hovorí Ľubomír Okruhlica v podcaste. Podľa neho však na to nie je politická vôľa. Zmenám bráni aj lobing výrobcov a predajcov alkoholu. 

Na sociálnych sieťach sa objavili uniknuté utajované vojnové dokumenty Spojených štátov, ktoré mnohé súvisia práve s vojnou na Ukrajine. Tajné informácie tak môžu ovplyvniť samotný prebieh vojny a oslabiť ukrajinskú stranu. „Uniknuté informácie môžu poškodiť ukrajinskú obranyschopnosť, keďže poukazujú na problémy, ktoré ukrajinská strana má“, hovorí v podcaste český analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. V druhej téme podcastu sa pozrieme na možné zníženie spotrebu alkoholu. Od apríla totiž platí zvýšená spotrebná daň na liehoviny, čo sa v najbližšom období premietne aj do koncových cien tvrdého alkoholu. Fľaša vodky či rumu bude stáť v priemere o 2 eurá viac. Poslanec parlamentu Martin Čepček ide ešte ďalej. Chce obmedziť nadmerné pitie zákazom predaja alkoholu na čerpacích staniciach, parkoviskách či odpočívadlách. Ako sa na novú spotrebnú daň či poslanecký návrh zákona pozerá odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica?  Môžeme podľa neho urobiť viac pre obmedzenie pitia alkoholu? „Pokiaľ ide o daň, tak to skokovo povedie k tomu, že sa na nejakú dobu zníži konzumácia alkoholu. Odporúča sa však viazať spotrebnú daň na infláciu. To je takzvané indexovanie, aby z roka na rok stúpala cena," hovorí Ľubomír Okruhlica v podcaste. Podľa neho však na to nie je politická vôľa. Zmenám bráni aj lobing výrobcov a predajcov alkoholu. 

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

>>> Become a patron of Talk Eastern Europe for even more content: http://bit.ly/3nMGeYjIn this episode we focus on Czechia and its recent presidential election, which saw a clash of two very different visions of the country's future. We discuss the role of President in Czechia, the legacy of the outgoing President, Miloš Zeman, the profile and policy ideas of the newly elected Petr Pavel and the biggest points of contention between him and his main rival in the election, former Czech PM Andrej Babiš.Our guest is Pavel Havlíček, a Research Fellow at the Association for International Affairs (AMO) and a Central European Fellow for Security Policy at the Konrad Adenauer Stiftung. Additional materials:https://www.gmfus.org/news/test-democratic-maturityhttps://www.euractiv.com/section/politics/news/new-czech-president-pavel-to-end-international-isolation/Listen to our previous episode with Pavel: https://talkeasterneurope.eu/episodes/episode-106-czechias-eu-presidency-priorities-and-challenges-083You can follow Pavel and his work on Twitter (@Pavel_Havlicek_), Facebook (Pavel Paulie Havlíček) and LinkedIn (Pavel Havlicek).

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tristo druhého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť.   Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich.   Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami?   Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Výročí 17. listopadu dokáže semknout českou společnost, hodnotí oslavy sametové revoluce analytik Pavel Havlíček z výzkumného centra Asociace pro mezinárodní otázky. Velká část české společnosti si hodnot jako je svoboda a demokracie skutečně váží, podotýká v pořadu Jak to vidí… Nakolik jsme odolní vůči vnějším i vnitřním vlivům a dezinformacím? Poslechněte si ze záznamu. Aktuální názory a komentáře nezávislých osobností na dění kolem nás moderuje Zita Senková. Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Analytik z Asociace pro mezinárodní otázky se zamýšlí, proč je podle průzkumů veřejného mínění většina Čechů pro vstup Ukrajiny do EU, ale v otázce Severoatlantické aliance jsou rozděleni. S moderátorem Vladimírem Krocem také probírají : Jak důležitý moment je zahájení přístupových rozhovorů EU s Albánií a Severní Makedonií? Má se Evropa připravit na budoucnost bez ruského plynu a ukrajinského obilí? A co přinesla trojstranná schůzka Rusko, Turecko a Írán v Teheránu?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

*** Please support us to keep bringing you in-depth coverage. Become a Patron: www.patreon.com/search?q=talk+eastern+europeIn this episode Aga sits down with Pavel Havlíček, a Research Fellow at the Prague-based Association for International Affairs (AMO) and expert on Eastern Europe, to discuss the priorities of the recently inaugurated Czech presidency of the Council of the European Union and how these will be impacted by the historic decision to grant Ukraine and the Republic of Moldova EU candidate status. Aga and Pavel also talk about Czechia's involvement in the development of the Eastern Partnership and ponder on the possible future scenarios for the initiative, now that two of its members have become part of the EU's enlargement policy.Additional materials:“Ukraine's membership of the EU is a long way off, but we must start preparing right now” - https://neweasterneurope.eu/2022/06/22/ukraines-membership-of-the-eu-is-a-long-way-off-but-we-must-start-preparing-right-now/“Czech presidency can revive the faltering Eastern Partnership” - https://neweasterneurope.eu/2021/12/27/czech-presidency-can-revive-the-faltering-eastern-partnership/You can follow Pavel and his work on Twitter (@Pavel_Havlicek_), Facebook (Pavel Paulie Havlíček) and LinkedIn (Pavel Havlicek).Visit us online at: https://www.talkeasterneurope.eu

Pohledy známých osobností na věci kolem nás. Moderuje Zita Senková. Repríza.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Země Evropské unie včera na summitu v Bruselu udělily Ukrajině a Moldavsku status kandidáta na členství. Proč je nyní jejich členství v evropském společenství myslitelné? Co se změnilo? A je Evropská unie na své rozšíření připravená? Analytik Pavel Havlíček v audiozáznamu ještě připomene 80 let od vyvraždění osady Ležáky nacisty a vysvětlí, proč došlo k zásadnímu obratu v německé politice.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Země Evropské unie včera na summitu v Bruselu udělily Ukrajině a Moldavsku status kandidáta na členství. Proč je nyní jejich členství v evropském společenství myslitelné? Co se změnilo? A je Evropská unie na své rozšíření připravená? Analytik Pavel Havlíček v audiozáznamu ještě připomene 80 let od vyvraždění osady Ležáky nacisty a vysvětlí, proč došlo k zásadnímu obratu v německé politice.

Pohledy známých osobností na věci kolem nás. Moderuje Zita Senková. Repríza.

Ruský plynárenský gigant Gazprom včera přerušil dodávky plynu do Polska a Bulharska. Důvodem je jejich odmítnutí platit za plyn v rublech. Jak se k problému postaví ostatní země Evropské unie? Převáží solidarita, nebo vlastní zájmy? Možný vývoj nastiňuje analytik Pavel Havlíček. V audiozáznamu se dotkne i personální politiky Kremlu, mírových iniciativ k ukončení války na Ukrajině nebo toho, co si slibovat od šestého balíčku protiruských sankcí.

Ruský plynárenský gigant Gazprom včera přerušil dodávky plynu do Polska a Bulharska. Důvodem je jejich odmítnutí platit za plyn v rublech. Jak se k problému postaví ostatní země Evropské unie? Převáží solidarita, nebo vlastní zájmy? Možný vývoj nastiňuje analytik Pavel Havlíček. V audiozáznamu se dotkne i personální politiky Kremlu, mírových iniciativ k ukončení války na Ukrajině nebo toho, co si slibovat od šestého balíčku protiruských sankcí.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Moldavsko se obává, že by se na jeho území mohla rozšířit rusko-ukrajinská válka. Prezidentka Maia Sanduová upozorňuje, že proruští separatisté v Podněstří se pokoušejí vyostřit napětí v oblasti. „Došlo k útokům na separatistické ministerstvo státní bezpečnosti. V minulých dnech byly lidmi, jejichž identitu neznáme, napadeny dvě radiostanice, které šířily ruskou propagandu do Moldavska,“ říká odborník na postsovětský prostor Pavel Havlíček z Asociace pro mezinárodní otázky.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

While opaque statements from Chinese officials and abstentions at the UN have kept Moscow at arm's length amid the invasion of Ukraine, a joint statement by Vladimir Putin and Xi Jinping that proclaimed alignment on key issues like Taiwan and NATO still stokes caution among onlookers of the Sino-Russian relationship, especially within the CEE region. Further still, China has recently made statements to the effect that its cooperation with Russia has "no limits." This cooperation has already manifested in terms of information warfare, with China outwardly pushing Russian propaganda related to claims about US biolabs in Ukraine. Further, Beijing has repeatedly expressed support for Russia's security interests, declaring that the West and the expansion of NATO are responsible for the war, having “pushed Russia to the wall.” At the same time, China vehemently rejects sanctions against Russia, even if it can be expected to adhere to them to some extent, careful of avoiding direct damage to its own interests. Moscow has even apparently requested assistance in the form of arms sales from Beijing, though this appears to perhaps be a bridge Beijing is not yet ready to cross, despite its "no-limit" proclamation. As the conflict escalates however, China may be forced to move from its ambiguous and often self-contradictory stances. To illuminate the murky relationship, a special double episode is in store featuring experts on both China and Russia from the MapInfluenCE project. This month's guest: Filip Šebok, MapInfluenCE China analyst Pavel Havlíček, MapInfluenCE Russia analyst Show Notes Wang Yi: No Limits to Russia-China Cooperation Amid Ukraine Tensions, Moscow and Beijing Grow Closer China and Russia are joining forces to spread disinformation Beijing Could Learn Valuable Lessons from Russia's Invasion of Ukraine EU leaders send a message to China: Use your leverage to stop Putin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytl rozhovor ruským novinářům. Odmítl tvrzení Moskvy, že se prý Kyjev jako první chystal zaútočit na separatisty ovládnuté části ukrajinského Donbasu. Moskva existencí údajného dokumentu o přípravách ukrajinského útoku odůvodňuje rozpoutání války proti Ukrajině. Zelenskyj taky zopakoval, že je ochotný se setkat s ruským prezidentem Vladimirem Putinem. Vývoj války na Ukrajině probrala s analytikem výzkumného centra Asociace pro mezinárodní otázky Pavlem Havlíčkem moderátorka Petra Květová Pšeničná. 

Putin zaútočil na Ukrajinu. A naplnili sa obavy, že cieľom nebude len jej východ a separatistické Donecko a Luhansko. Ostreľovanie raketami a bombardovanie strategických armádnych cieľov postihlo aj západ – len niečo viac ako 200km od našej hranice.   Putin hovorí o operácii, západ o agresii a vojne.   „Rozhodol som o špeciálnej vojenskej operácii“, vyhlásil Vladimír Putin. „Ktokoľvek, kto by sa nám do toho chcel zamiešať či nebodaj ohroziť našu krajinu a našich ľudí, nech vie, že ruská odpoveď bude okamžitá a privedie vás k dôsledkom, ktoré ste ešte vo svojej histórii nezažili“, dodal, keď ohlasoval inváziu.   „Toto je strašný deň pre Ukrajinu a Európu“, reagoval nemecký kancelár Olaf Scholz. Bol tak v súzvuku so spojencami.   Slovensko krok Ruska ostro odsúdilo. Urobila tak prezidentka i premiér po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu.   V dnešnom podcaste prinesieme aj hodnotenie situácie, ako ju vyhodnocujú Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky a Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.   Prinášame tiež silné svedectvo z východu Ukrajiny od našej vyslanej reportérky Stanislavy Harkotovej.   Na podcaste spolupracovali Denisa Hopková a Jaroslav Barborák.

Jednání se Severoatlantickou aliancí (NATO) o budoucnosti Ukrajiny a zároveň přispěchání Kazachstánu na pomoc v době občanských protestů. Rusko mělo v těchto dnech opravdu na pilno a podle slov analytika Asociace pro mezinárodní otázky Pavla Havlíčka v pořadu Epicentrum už zahnal Vladimir Putin jistým způsobem Západ ostudně do kouta.

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda.   Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru.   A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.   „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál.   Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku?   Moderuje Jaroslav Barborák.

Hrozí nám z východu stret mocností, ako odpoveď na prípadnú inváziu Putinovho Ruska na Ukrajinu? Otázka, ktorá posledné dni a hodiny nezamestnáva len lídrov a diplomacie. Zo záberov z regiónu ide strach aj pre bežných konzumentov spravodajstva. Naviac, ak sa to deje u nášho bezprostredného suseda.   Uvoľnenie malo priniesť virtuálne stretnutie Biden-Putin prostredníctvom utorokového videohovoru.   A prinieslo? Podľa Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky nie. Strany si podľa neho vytýčili červené línie. Spojené štáty aj v zastúpení najsilnejších európskych hráčov vystríhali Putina pred agresiou voči Ukrajine „tvrdými ekonomickými sankciami“, Rusko zas chce záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.   „Putin si doteraz nepripustil, že Rusko prestalo byť globálnou veľmocou“, tvrdí Pavel Havlíček. Podľa analytika ide o regionálneho hráča, ktorému dáva na váhe len jeho jadrový a energetický arzenál.   Prečo si opakovane robí nároky na Ukrajinu? A čo môže byť účinnou stratégiou mocností voči Rusku?   Moderuje Jaroslav Barborák.

Příval migrantů na hranici Běloruska s Polskem neslábne. I přes repatriační lety a další snahy světových lídrů stále na hranicích běloruska a Evropské Unie čekají tisíce blízkovýchodních migrantů. Chtějí do Německa, uvízli ale v zemi nikoho. Česko podle prezidenta Miloše Zemana nabídlo Polsku vojenskou pomoc.

Od pondelka na najbližšie tri týždne budeme na Slovensku fungovať s prísnejšími opatreniami. Covid automat prináša prísnejšie opatrenia najmä pre nezaočkovaných, no v niektorých prípadoch je sprísnený aj pre zaočkovaných. Premiér Eduard Heger hovorí o lockdowne pre nezaočkovaných, no je to tak naozaj? A čo by určite mali vedieť o opatreniach aj očkovaní? Na otázky odpovedá novinárka Jana Čunderlíková, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníckym témam.  V Covid automate sa hovorí aj o tom, že v prípade prekročenia 3 200 hospitalizovaných pacientov bude Slovensko na prahu humanitárnej katastrofy.  V tejto fáze sa odporúča  prijať prísne celonárodné obmedzenia - čo si máme predstaviť pod humanitárnou katastrofou a nakoľko je reálne, že sa v nej ocitneme? Otázky pre hlavného analytika ministerstva zdravotníctva Mateja Mišíka. V druhej časti podcastu sa pozrieme na situáciu na poľsko-bieloruskej hranici. Ak sa odtiaľ utečenci začínajú sťahovať, nehrozí scenár novej cesty cez Ukrajinu a Slovensko? V podcaste odpovie analytik Pavel Havlíček.  Moderuje Denisa Hopková. Spolupracoval Jaroslav Barborák.

Od pondelka na najbližšie tri týždne budeme na Slovensku fungovať s prísnejšími opatreniami. Covid automat prináša prísnejšie opatrenia najmä pre nezaočkovaných, no v niektorých prípadoch je sprísnený aj pre zaočkovaných. Premiér Eduard Heger hovorí o lockdowne pre nezaočkovaných, no je to tak naozaj? A čo by určite mali vedieť o opatreniach aj očkovaní? Na otázky odpovedá novinárka Jana Čunderlíková, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníckym témam.  V Covid automate sa hovorí aj o tom, že v prípade prekročenia 3 200 hospitalizovaných pacientov bude Slovensko na prahu humanitárnej katastrofy.  V tejto fáze sa odporúča  prijať prísne celonárodné obmedzenia - čo si máme predstaviť pod humanitárnou katastrofou a nakoľko je reálne, že sa v nej ocitneme? Otázky pre hlavného analytika ministerstva zdravotníctva Mateja Mišíka. V druhej časti podcastu sa pozrieme na situáciu na poľsko-bieloruskej hranici. Ak sa odtiaľ utečenci začínajú sťahovať, nehrozí scenár novej cesty cez Ukrajinu a Slovensko? V podcaste odpovie analytik Pavel Havlíček.  Moderuje Denisa Hopková. Spolupracoval Jaroslav Barborák.

Poslechněte si další speciální epizodu ze série diskusí Evropa zblízka. Tentokrát o dezinformacích. Diskutují česká europoslankyně Markéta Gregorová (Piráti, Zelení/ESA), analytik Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček, mediální analytik Josef Šlerka a ředitel Semantic Visions František Vrabel.  Jakou dezinformace představují v čím dál tím víc digitálním světě hrozbu? Jsou unijní strategie a regulace účinnou odpovědí? A co Evropu o dezinformacích naučila koronavirová pandemie? Ptá se redaktorka serveru EURACTIV.cz Kateřina Zichová. Raději se díváte? Záznam diskuse si můžete pustit tady: https://www.facebook.com/EurActivCZE/videos/916983232203210 _____ Všechny podcasty najdete také na: euractiv.cz/tag/evropa-zblizka/ Vaše poznámky, pochvaly či kritiku k podcastu nám můžete zasílat na zichova@euractiv.cz. Děkujeme, že nás posloucháte. Financování: euractiv.cz/komunikacni-partnerstvi-inzerce/

Wydaje się, że relacje Czech i Rosji zawsze były dobre. W Pradze urzęduje dużo rosyjskich dyplomatów - ta tradycja rozpoczęła się w 1968 roku wraz z najazdem wojsk Układu Warszawskiego. Stosunki czesko-rosyjskie od początku były asymetryczne, a teraz pojawiła się szansa na ich zrównoważenie. W 2014 r. w Czechach wybuchł skład amunicji, a w kwietniu 2021 r. okazało się, że to rosyjscy agencji GRU wysadzili go w powietrze. Skutkiem skandalu jest decyzja Pragi o natychmiastowym wydaleniu 18 dyplomatów rosyjskich, których Czesi uważają za agentów wywiadu wojskowego. O nieudanej akcji GRU i jej długofalowych konsekwencjach rozmawiają Pavel Havlíček z czeskiego think-tanku Association for Foreign Affairs i dziennikarz "Gazety Wyborczej" Bartosz T. Wieliński. Więcej podcastów na https://wyborcza.pl/podcast

Dva lidské životy, stovky evakuovaných, miliardové škody a zásah hasičů, který nemá v historii Česka obdoby. Kauza výbuchů v muničním areálu ve Vrběticích z roku 2014, se dočkala po sedmi letech vyšetřování rozuzlení, které s největší pravděpodobností bude mít mezinárodní následky. Premiér Andrej Babiš (ANO) a ministr vnitra Jan Hamáček (ČSSD) v sobotu večer totiž uvedli, že mají důvodné podezření, že za těmito událostmi stojí agenti ruské tajné služby GRU. Česká republika proto vyhostí 18 pracovníků ruské ambasády, kteří byli identifikováni jako členové ruských tajných služeb. Jaké dopady budou mít tyto události na naše zahraniční vztahy? Jak zamíchají kartami domácí politiky a proč byly cílem ruské rozvědky právě Vrbětice? To byla témata nedělního Epicentra s analytikem Pavlem Havlíčkem z Asociace pro mezinárodní otázky a armádním generálem ve výslužbě a bývalým náčelníkem Generálního štábu Armády České republiky, Petrem Pavlem.

Vojna o vakcínu či tzv.á Sputnik diplomacia Moskvy, do ktorej sa zamotalo – či „bolo zamotané“ aj Slovensko - jeho dnes už bývalým premiérom Matovičom; nová eskalácia na hraniciach medzi Putinovým Ruskom a Ukrajinou Zelenského, pri ktorej sa rovnako skloňuje aj výraz či dokonca hrozba vojny. Či do tretice vojna hybridná – ktorej majú byť prvé dva príklady len súčasťou. A to všetko v čase, keď sa ulice a ale aj policajné cely Ruska pravidelne plnili podporovateľmi uväzneného Alexeja Navaľného a krajina smeruje k voľbám. Čo sa to na východ od našich hraníc deje? Nemáme sa obávať opätovného konfliktu, ktorý si už vyžiadal tisíce obetí? A nemôže byť za tým len politický rozmar Vladimíra Putina zakryť kritiku svojho vládnutia témami, ktoré to prebijú a sme do nich vtiahnutí aj sami?   Téma pre Pavla Havlíčka, odborníka na oblasť bývalého Sovietského zväzu z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).   Matovič je pri Sputniku „hrubý“ „Určitú mieru vulgarity sme si nechali nanútiť našim prezidentom Zemanom, poviem to narovinu“, tvrdí analytik Pavel Havlíček, no spôsoby Igora Matoviča „to prelomili“.   Matovičov zásadnejší problém pri Sputniku je však podľa českého analytika jeho obídenie spoločného európskeho postupu a rovnako koaličných partnerov.   Za najhoršie Havlíček považuje tzv. outsourcing zodpovednosti na plecia lekárov. „Namiesto toho, aby sa za vakcínu zaručila vláda, zvaľovala to na lekárov, čo je amorálne“, tvrdí Pavel Havlíček.   Slovensko príkladom úspechu vakcinančnej diplomacie Putina   Sputnik V je pre Putina nástrojom dostať sa tam, kde by sa inak nedostal. Pavel Havlíček hovorí o „Sputnik diplomacii“ Vladimíra Putina. Má byť prostriedkom na podkopanie dôvery obyvateľov Európy a v efektívnossť inštitúcií EÚ.   „V Kremli si pri Matovičovi musia všetci tlieskať, Sputnikom dáva akceptačný list Putinovi“, tvrdí analytik.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Jako ruská noha v českých dveřích. Tak popisuje ruskou vakcínu Sputnik V analytik Pavel Havlíček z Asociace pro mezinárodní otázky a vysvětluje, že Moskva chce vakcínu využít coby diplomatický nástroj. „Rusko cítí, že jeho vliv v Česku v poslední době slábne a hledá způsoby, jak to změnit. Jedním příkladem je snaha o investice do jaderné energetiky, druhým má být právě vakcína Sputnik V,“ říká Havlíček v podcastu Kapitola. 

The words of US President Joe Biden at the Munich Security Conference last week suggest the Trump years of transactionalism and cosying up to autocrats are over. Whether it concerns energy or human rights, the US is demanding a clearer stance by Central and Eastern Europe vis-à-vis Russia. This may have an impact on Nord Stream 2 but also the EU's foreign policy regarding the Eastern Partnership, which has in the previous decade been anaemic in countering Russian aggression and supporting democratisation in the Eastern neighbourhood. We discuss recent opinion and analysis on Visegrad Insight regarding these topics by Senior Associate Marcin Zaborowski and Fellow Zsuzsanna Szabó, followed by a discussion on the future of the Eastern Partnership framework with Orysia Lutsevych (Chatham House) and Pavel Havlíček (AMO). Biden gears up to take on Russian energy influence: https://visegradinsight.eu/biden-gears-up-russian-energy-influence-poland/ No appeasement from Biden in Munich: https://visegradinsight.eu/no-appeasement-from-biden-in-munich/ This episode is part of the Eastern European Futures (EaP2030) project supported by the German Marshall Fund of the U.S. – Black Sea Trust. Read our scenarios for the Eastern Partnership region: www.visegradinsight.eu/EaP2030/ #Biden #Russia #energy #Munich #security #EaP2030 #NordStream2

While only one-third of seats were up for grabs, the verdict of the Czech Senate elections was crystal clear: governing party ANO (YES) managed to secure only one seat and its left-wing social-democratic coalition partner ČSSD went from 10 seats down to zero. The opposition parties performed well in the elections, both for the Senate and at the regional level, an encouraging sign for their prospects in next year's parliamentary elections. How should we understand the outcome of the October vote and what can we anticipate of Czech politics in the upcoming months? We talk to Pavel Havlíček of the Czech Association of International Affairs (AMO) about the result of the elections and the possible implications for Czech foreign policy. Zuzana Stuchlíková, Associate Research Fellow at Europeum, explains to us what are Czechia's foreign policy priorities in the EU but also with particular reference to the rule of law. Finally, we discuss scenarios for Czechia with Martin Ehl, a Chief Analyst at the Czech daily newspaper Hospodářské noviny. Read Pavel's electoral analysis for the German Marshall Fund: https://www.gmfus.org/blog/2020/10/13/electoral-litmus-test-survival-czechias-government Find recent articles about Czechia on Visegrad Insight: https://visegradinsight.eu/tag/czechia/ #Czechia #elections #foreignpolicy #EU

Bělorusko prochází největšími nepokoji za posledních několik desetiletí. Již přes měsíc jsou ulice měst plné protestujících, kteří zpochybňují výsledky srpnových prezidentských voleb, ve kterých alespoň dle oficiálních výsledků suverénně obhájil post prezidenta Alexandr Lukašenko. Do jaké míry byly volby zmanipulované? Jak se ke kandidatuře dostala opoziční kandidátka Svjatlana Cichanouská? Jaká byla reakce států Evropské unie, či sousedního Ruska? A mohou protesty ukončit Lukašenkovu 26letou nadvládu nad východoevropskou zemí? Odpovědi na tyto i další otázky vám přináší vedoucí bruselské kanceláře Institutu pro evropskou politiku EUROPEUM Žiga Faktor a Pavel Havlíček, výzkumný pracovník Asociace pro mezinárodní otázky (AMO).