Podcasts about digitaliz

Līdz ziemai noteikti vēl ir kāds laiciņš palicis, bet bieži gadās, ka ziema savu pirmo uznācienu sarīko jau oktobrī vai novembra sākumā, kad bieži arī sniegam neesam gatavi. Tieši par šādām agrām sniega stihijām stāsts raidījumā Zināmais nezināmajā. Šoruden patiesi sals un sniegs nesteidzas uz mūsu pusi. 12. oktobrī Latvijas austrumu daļā pirmās slapjās sniega pārslas krita, bet sniega segu neveidoja. Bet ir bijušas reizes, kad jau oktobrī atnākusi ziema un paralizējusi ikdienas dzīvi. Daudzi pirmo sniegu jau gaida, jo pelēkais laiks ir sācies, tas nenoliedzami ir drūmāks bez sniega. Bet, kad tad ir normāli, kad uzsnieg pirmā sniega kārtiņa? Dati par Rīgu kopš 1961. gada liecina, ka vidējais datums pēdējā desmitgadē, kad ne tikai nobirst dažas pārslas, kas tūlīt izkūst, bet jau izveidojas vismaz centimetru bieza sniega sega, bijis 29. novembris. Tā kā vēl mēnesis jāgaida. Savukārt vēsturiskie dati rāda, ka šāda pirmā sniega diena ir kļuvusi ievērojami vēlāka 60. un 70. gados. Šajās desmitgadēs vidējais datums bija, kad izveidojās 1 cm bieza sniega kārta, bija 14. novembris.   Protams, korekti būtu salīdzināt trīsdesmitgades, jo klimatoloģijā laika solis ir 30 gadi. Tad, ja paņemam 1961.-1990. gadu, pirmā sniega diena bija 17. – 20. novembrī. Šādi paraugoties, protams, pieaugums nešķiet liels. Bet pēdējā desmitgadē pirmais sniegs ir bijis arvien vēlāk. Pagājušajā ziemā pirmā diennakts ar vidējo sniega biezumu vismaz 1 cm bija tikai 4. janvārī. Protams, ir bijušas daudzas reizes, kad pašā oktobra uzsnieg, kā arī reti gadījumi, kad jau septembrī ir bijis sniegs. Digitalizētajā Latvijas Televīzijas arhīvā var atrast ziņu par sniega stihiju Latgalē 1992. gada 27. oktobrī. Latvija ir nesen atguvusi brīvību, ir milzīgas finansiālas problēmas un Latgalē ilgstoši palikusi bez elektrības sniega dēļ. Toreiz vidējais sniega biezums bija 15-22 centimetri, dažviet mērījumi liecina, ka pat 37 cm. Togad sniga arī pārējā Latvijā, bet pārsvarā sniega biezums bija līdz 10 centimetriem. Savukārt 2002. gada kārtīga ziema ne tikai ar sniegu, bet pat -15 grādu salu Vidzemē ieradās jau 21. oktobrī. Bet 2003. gadā tieši Rīga un tās apkārtne piedzīvoja lielāko oktobra sniega stihiju zināmajā vēsturē. Naktī no 26. uz 27. oktobri Rīgā uzsniga 39 centimetri sniega. Tas ir liels sniega daudzums pat jebkuram ziemas mēnesim, kur nu vēl oktobrim. Pilsēta, protams, bija paralizēta tajā rītā.

Moderné technológie prinášajú nové riešenia aj do oblasti verejnej dopravy. Od jednoduchého nákupu lístkov cez mobilnú aplikáciu, cez presné sledovanie polohy vozidiel a predikciu meškaní, až po komplexné systémy na riadenie dopravy a preferenciu na semaforoch. Digitalizácia je kľúčom k zefektívneniu dopravy a zníženiu nákladov.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s predstaviteľmi spoločnosti TransData – konateľom Branislavom Jurčišinom a generálnym riaditeľom Stanislavom Pieckom – o tom, aké riešenia už dnes fungujú v slovenských mestách a čo všetko sa dá v tejto oblasti robiť do budúcna.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou TransData.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako digitalizácia zjednodušuje cestovanie pre pravidelných aj náhodných pasažierov.Slovenský dopravný pas: Ako funguje jedna karta pre rôznych dopravcov.Riadenie dopravy: Predikcia meškaní a systém garantovaných prestupov.Optimalizácia spotreby: Ako moderné systémy šetria dopravcom palivo.Či by s pomocou umelej inteligencie mohla mať bratislavská električka parametre metra.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/sguQR5z/jeden-listok-na-vlaky-aj-mhd-technologia-davno-existuje-experti-odhalili-ako-na-to/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Vēsturiskie dati, uz kuriem atsaucāmies, stāstot par klimata mainību, glabājas Latvijas Vides, ģeoloģijas un meteoroloģijas centra (LVĢMC) arhīvā. Šoreiz iepazīstam, cik daudz un seni dati tur glabājas un kas no tā ir pieejams skatīšanai ikvienam internetā, kas vēl palicis tikai pierakstu žurnālos un gulst arhīva plauktos. Ikdienā darbs ar arhīva datiem, lai vēstītu par laiku un klimata pārmaiņā, tās ir jau digitalizētas datu bāzes un visa saskarsme ir datu tabulas, ekseļi un programmēšanas kodi, kas no datu bāzēm izceļ meklētos datus, veic kopsavilumus un atrod ekstrēmus, bet LVĢMC arhīvs tomēr ir kas vairāk, jo tur joprojām ir pierakstu žurnāli ar informāciju, kas nav digitalizēta, un daļu tādas informācijas, kas nav pat lāga ieliekama skaitliskā datubāzē.  Dažas, pašas senākās  hidrometeoroloģiskā arhīva vērtības LVĢMC ir nodevis glabāt citiem arhīviem, jo to vērtība vairāk ir vēsturiska, ne tik daudz tajos ir datu vērtība, saistīta ar laika apstākļiem. Turklāt šie dati ir pārrakstīti un žurnāli un pierakstu grāmatas kā vēstures liecības glabājas piemērotākās šādu priekšmetu glabātuvēs. Senākie pieraksti ir no 1530. gada, kad Rīgā fiksēti datumi, kad Daugavā izveidojās ledus sega un kad ledus no Daugavas izgāja. Un nākamais ievērojamais mēģinājums sākt laikapstākļu novērojumus bija 1795. gadā, kad Rīgas Doma skolas skolotājs Zands sācis trīs reizes dienā pierakstīt gaisa temperatūru Rīgā un šī pierakstu žurnāla kopija LVĢMC arhīvā. To izrāda Prognožu un klimata daļas Meteoroloģisko datu pārvaldības nodaļas meteorologs Edgars Maļinovskis. Arhīvā vēl ir daudz materiālu, kas gulst plauktos. Digitalizēti un pieejami ir lielākoties mērījumi kopš 1924. gada, kas veikti mazliet vairāk nekā 30 meteoroloģisko novērojumu stacijās. Ir arī atsevišķās stacijās senāk veikti novērojumi, kas fiksēti un jau sakārtoti datubāzēs. Galvenokārt tie ir dati par gaisa temperatūru, mitrumu, atmosfēras spiedienu, nokrišņu daudzumu, veidu, sniega segas biezumu, kā arī laika parādībām - tas ir, migla, dūmaka, negaisi. Daļā meteostaciju fiksēts arī mākoņu daudzums un mākoņu formas, protams, arī vēja ātrums un virziens, reizēm arī specifiskāki parametri, piemēram, temperatūra uz augsnes un dažādos dziļumos augsnē. Cik droši var teikt, ka digitālās datu bāzēs pārnestie dati ir pārbaudīti un korekti? I Edgars Maļinovskis jau minēja, gadās, ka nevar salasīt rokrakstu, kurā veikti pieraksti. Atsevišķas kļūdas joprojām atrod. Ir daži mērījumi, kas ir diskutabli, tomēr joprojām saglabāti. Piemēram, viens būtisks rekords, kas attiecas uz oktobri. Visvēlākais datums rudenī, kad Latvijā fiksēti vismaz +20 grādi, ir 1949. gada 18. oktobrī Alūksnē (+20,3 grādi). Tajā gadā Alūksne ir vienīgā, kur uzstādīts kāds rekords, citviet bijusi zemāka temperatūra, ap 10 - 16 grādiem. Ļoti iespējams, ka kļūda radusies, jo iepriekšējā dienā, 1949. gada 17. oktobrī, veselā rindā meteostaciju uztādīti rekordi, kas savu titulu joprojām nav zaudējuši – joprojām siltākais 17. oktobris novērojumu vēsturē bijis tieši 1949. gadā, tad gan Pāvilostā, gan Mērsragā bija +20 grādi. Bet nākamā diena bija krietni vēsāka. Tiesa, pētot klimata mainību, šādām atsevišķām kļūdām nav lielas lomas, jo parasti klimata pētniecībā izmanto garu novērojumu periodu vidējos rādītājus. Kāda informācija joprojām nav digitalizēta un kādi tam ir iemesli? Ir divi galvenie iemesli. Viena daļa datu tiešām ir specifiski un Latvijā par tiem nav lielas intereses, piemēram, kā Edgars Maļinovskis minēja – aviācijas novērojumus, jūras novērojumus, arī agrometeoroloģiju. Ja šīm nozarēm interesētu un būtu pieprasījums, datus digitalizētu. Otra lieta – daļa šīs informācijas nav gluži skaitliska un viegli saliekama klasiskās datubāzēs. Piemēram, pagājušā gadsimta sākumā, īpaši 20. gados, meteoroloģisko staciju darbinieki ne tikai pierakstīja mērījumus, bet veica arī pierakstus par saviem novērojumiem tuvākajā apkārtnē, kā laikapstākļi ietekmē dabas procesus, zemnieku lauku darbus.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Raidījumā Pievienotā vērtība šoreiz runājam par fundamentālām pamatlietām, kuras nebūt nav triviālas. Par valsts spēju digitalizēties, izmantot jaunākās tehnoloģijas un vienlaikus sargāt savus un pilsoņu datus, nodrošināt valsts pakalpojumu nepārtrauktību. Izklausās sarežģīti un tā arī ir, jo pēc būtības viss nosauktais ir pretrunā viens otram. Aizvadītajā nedēļā Latvijā notika "Baltic Cloud Forum" (tiešā tulkojumā "Baltijas mākoņu forums"). Tas nebija saistīts ar meteoroloģisko prognožu un tehnoloģiju novitātēm - tajā galvenokārt pulcējās ar Informācijas tehnoloģijām saistīti cilvēki, lai spriestu par to, kādas iespējas un izaicinājumus valsts un publiskajam sektoram rada mākoņdatošanas pakalpojumi. Pat nerunājot par mākoņpakalpojumu sniegtajām ērtībām, iespējām optimizēt izmaksas un veicināt ekonomikas izaugsmi, kam normālā pasaulē vajadzētu būt galvenajam dzinulim, šobrīd Baltijas valstis šai jomā uz priekšu dzen pavisam cita motivācija, neslēpj Igaunijas Tieslietu un digitalizācijas ministrijas Digitālās infrastruktūras un kiberdrošības sekretārs Tonu Grūnbergs. Tie ir drošības jautājumi. Un Igaunijas pārstāvis min, ka trešā daļa valsts pakalpojumu bāzēti mākonī.  Objektīvi vērtējot, mēs šajā ziņā atpaliekam no Igaunijas, to apliecina arī Valsts kontroles nesen publicētā revīzija par mākoņdatošanas pakalpojumu ieviešanu Latvijas valsts pārvaldē. Tā nav mērķtiecīga, lai gan jau 2013.gadā priekšrocības apzinātas, reāls aktīvs darbs pie valsts datu apstrādes mākoņa uzsākts vien pērn, joprojām nav skaidri noteikts, vai un kā tieši valsts iestādes var izmantot publiskos, komerciālos mākoņpakalpojumus. Izmaiņas likumos to drīz skaidri definēs, tostarp, ja ievērotas tehniskās un kiberdrošības prasības, atļaus lietot arī komerciālos globālos mākoņus sola Viedās administrācijas un reģionālās attīstības Valsts sekretāra vietnieks digitālās transformācijas jautājumos Gatis Ozols.

Un studiu privind digitalizarea în agricultură, publicat de Centrul Comun de Cercetare al Comisiei Europene în data de 19 septembrie a.c., arată că cei mai mulți dintre fermierii intervievați sunt optimiști cu privire la impactul tehnologiei asupra activității economice și anticipează beneficii pentru mediu și pentru lucrătorii agricoli. Rezultatele cercetării relevă că fermele europene folosesc pe scară largă instrumente IT generale (93% dețin cel puțin unul), majoritatea utilizând platforme de comunicare și aplicații mobile, însă tehnologiile digitale specializate pentru culturi și animale sunt adoptate mai puțin. 79% dintre fermierii chestionați utilizează cel puțin o tehnologie pentru culturi, dar numai 29% folosesc trei sau mai multe. În cazul tehnologiilor pentru animale, 83% au adoptat cel puțin una, și doar 17% folosesc mai mult de trei. Studiul s-a bazat pe date colectate din nouă state membre – Germania, Irlanda, Grecia, Spania, Franța, Italia, Lituania, Ungaria și Polonia – selectate pentru a asigura un eșantion relevant pentru sectorul agricol european și o reprezentare echilibrată a regiunilor biogeografice și geografice ale UE. Dintre aceste țări, Grecia și Ungaria prezintă cele mai mici rate de adoptare a tehnologiilor, în timp ce Germania, Franța și Polonia au, în general, rate mai ridicate. În privința numărului mediu de instrumente digitale utilizate, Spania și Italia se remarcă prin cele mai multe. Dinamica introducerii tehnologiilor digitale în agricultura europeană a crescut între 2008 și 2020, apoi a încetinit, iar planurile fermierilor pentru următorii cinci ani rămân moderate, se arată în raport. Documentul, disponibil pe platforma Centrului Comun de Cercetare al Comisiei Europene, este însoțit de un tablou de bord care permite vizualizarea datelor și evidențiază principalele tendințe.   Dezvoltare rurală cu o nouă viziune: abordare integrată și accent pe servicii La conferința „Pactul Rural”, desfășurată săptămâna trecută, comisarul european pentru agricultură, Christophe Hansen, a prezentat direcțiile prin care Comisia Europeană dorește să sprijine dezvoltarea zonelor rurale în perioada 2028–2034. El a declarat că instrumentele actualei politici agricole comune vor fi menținute, însă implicarea autorităților și a comunităților rurale în planificarea cheltuirii fondurilor publice va crește. Reducerea disparităților teritoriale și îmbunătățirea condițiilor de viață la sate se vor regăsi printre obiectivele Planurilor Naționale, iar statele membre vor trebui să demonstreze cum vor asigura acest lucru. Viitorul cadru financiar va permite o abordare mai integrată și mai eficientă, a precizat Hansen, inclusiv prin utilizarea fondurilor de cercetare Orizont și noului Fond pentru competitivitate destinate agriculturii, biotehnologiei și sănătății. El a subliniat, de asemenea, importanța menținerii obligativității programării LEADER pentru toate statele membre și a evidențiat oportunitățile oferite de parteneriatele naționale și regionale. Schimburile de idei din cadrul conferinței, care a reunit peste 250 de participanți, precum și colaborările din lunile următoare vor contribui la actualizarea Planului de Acțiune Rurală, așteptată la începutul anului 2026.   Acord pentru utilizarea îngrășămintelor RENURE Comitetul Uniunii Europene pentru nitrați a dat aviz favorabil propunerii Comisiei Europene pentru utilizarea așa-numitelor îngrășăminte RENURE peste limita de aplicare a gunoiului de grajd și a gunoiului de grajd procesat stabilită de Directiva privind nitrații, informează Executivul european. Autorizarea va permite statelor membre și fermierilor să înlocuiască îngrășămintele chimice cu îngrășăminte RENURE, fabricate din gunoi de grajd prelucrat, asigurând în același timp protecția apelor și a mediului. Totodată, măsura va reduce costurile pentru fermieri și va spori autonomia strategică a sectorului agricol al UE, precizează Comisia. În urma acordului Comitetului pentru nitrați, propunerea privind RENURE va fi transmisă Parlamentului European și Consiliului Uniunii Europene spre examinare, pentru o perioadă de trei luni. Dacă nu vor exista obiecții, Executivul european va putea adopta acest amendament la Directiva privind nitrații și va deveni aplicabil în statele membre care aleg să autorizeze RENURE și să transpună modificarea în legislația națională.   Consultare publică pentru revizuirea legislației privind bunăstarea animalelor de fermă Comisia Europeană a lansat o consultare publică înaintea revizuirii legislației privind bunăstarea animalelor de fermă. Consultarea va rămâne deschisă până la 12 decembrie 2025. Noua lege răspunde inițiativei cetățenești „Să punem capăt erei cuștii”, dar va aborda și problema standardelor de bunăstare a animalelor referitoare la produsele importate în Uniunea Europeană. Contribuțiile fermierilor, cetățenilor, întreprinderilor europene și ale altor părți interesate, precum și sondajele de opinie specifice și evaluările științifice furnizate de Autoritatea Europeană pentru Siguranța Alimentară vor sprijini activitatea Comisiei de revizuire. Prima propunere este așteptată la sfârșitul anului viitor.   UE pregătește un cadru comercial pe termen lung cu Republica Moldova Uniunea Europeană intenționează să treacă de la regimul temporar la un cadru pe termen lung în relația comercială cu Republica Moldova. Săptămâna trecută, Consiliul a aprobat poziția pe care Uniunea Europeană o va adopta în cadrul Comitetului de asociere UE–Republica Moldova privind creșterea accesului pe piață pentru șapte produse agricole moldovenești care nu au fost încă liberalizate: prune, struguri de masă, mere, roșii, usturoi, cireșe și suc de struguri. Un comunicat al Consiliului precizează că viitorul acord va include clauze de protecție a pieței și va condiționa extinderea accesului pe piața unică de alinierea treptată a Republicii Moldova la standardele agroalimentare ale UE până în 2027.

Ellenőrzött technológia és fejlődés: együtt a jövőért - a 63. Közgazdász-vándorgyűlés ellenőrzési szekciójaSzekcióelnök: Zsakó Enikő ügyvezetőigazgató-helyettes, OTP Bank Nyrt., az MKT Ellenőrzési Szakosztályának elnökeBevezető előadás: Barta Gergő vezető AI-szakértő, szenior menedzser, DeloitteA kerekasztal-beszélgetés résztvevői:Barta Gergő vezető AI-szakértő, szenior menedzser, DeloitteBogsch Erik üzletágigazgató, Richter Gedeon Nyrt. biotechnológiai üzletágFáykiss Péter intézetvezető, Budapesti Metropolitan Egyetem Fintech, AI és Digitalizációs Intézet, a Hold Alapkezelő nemzetközi üzletfejlesztési igazgatójaSmohay Ferenc elnök, Belső Ellenőrök Magyarországi Szervezete, az ABT Hungária Tanácsadó Kft. ügyvezető igazgatójaSzolnoki Szabolcs technológiáért, űriparért és védelmi iparért felelős helyettes államtitkár, Nemzetgazdasági Minisztérium

Digitalizācija mūs uzlabos! Cels mūsu konkurētspēju! Kļūsim zaļāki! Tā mūs atbrīvos… Būsim labāki cilvēki? Mākslīgais intelekts mūs aizsūtīs atvaļinājumā, bet algas vai bezalgas? Kāda ir digitālās Latvijas parole? Meklēsim kopā diskusijā no sarunu festivāla “LAMPA”! Desmit tehnoloģiju ekspertu prognozes par valsts digitalizāciju tuvākajā piecgadē komiķu mērcē. Būs vai nebūs? Tāds ir jautājums! Atbildes meklējam kopā ar improvizatoriem Aneti Bendiku un Mārtiņu Kozlovski, Viedās administrācijas un reģionālās attīstības ministrijas valsts sekretāra vietnieku digitālās transformācijas jautājumos Gati Ozolu, kā arī LU asociēto profesoru, Pēteri Paikenu. Plašāk par tehnoloģiju jaunumiem lasi arī LSM portālā.

S-a constituit un grup de lucru pentru reforma companiilor de stat. Altul decât cel de experți privați criticat de PSD. Coordonat de Dragoș Anastasiu, flancat de Marian Neacșu (SpotMedia) - Opriți cenzura și falsificarea datelor de la vârful Educației! Ministrul David trebuie să plece (Edupedu) - Procurorii din cazul Piedone au uitat că trăim în UE. S-ar putea să plătim pentru asta (HotNews) Ce sacrifică românii în fața austerității. Mărturii din zonele cu venituri sub media națională REPORTAJ (Adevărul) Măsurile de austeritate ale Guvernului, mai ales creșterea TVA-ului dar și liberalizarea prețurilor la energie le dau coșmaruri românilor din zonele mai sărace, în special Moldova și Oltenia. Și asta în contextul în care oamenii se confruntă deja cu dificultăți majore, din cauza scumpirilor continue la alimente și carburanți din ultimii ani. Mulți se gândesc deja la ce-ar putea renunța în primul rând pentru a echilibra balanța financiară a familiei. Primele pe listă sunt vacanțele, micile plăceri, hainele, dar și mesele îmbelșugate. Citiți reportajul în ziar. S-a constituit un grup de lucru pentru reforma companiilor de stat. Altul decât cel de experți privați criticat de PSD. Coordonat de Dragoș Anastasiu, flancat de Marian Neacșu (SpotMedia) Guvernul a aprobat joi constituirea unui grup de lucru pentru reforma întreprinderilor publice, coordonat de vicepremierul Dragoș Anastasiu, care va analiza situația companiilor de stat și va propune măsuri de reorganizare. Decizia a venit după ce președintele PSD Sorin Grindeanu a contestat vehement ideea formării unui grup consultativ format din experți din mediul privat, amenințând chiar cu o plângere penală. Din noua structură de lucru vor face parte vicepremierul Marian Neacşu, precum şi reprezentanţi ai Ministerului Finanţelor, Ministerului Economiei, Digitalizării, Antreprenoriatului şi Turismului, Ministerului Transporturilor şi Infrastructurii, Ministerului Energiei, Ministerului Mediului, Apelor şi Pădurilor, Ministerului Sănătăţii, Ministerului Justiţiei şi Secretarul General al Guvernului. Amănunte pe pagina SpotMedia. Unde este transparența, când primăriile, consiliile locale și județene sau prefecturile nu publică numărul de angajați și cheltuielile salariale în fiecare lună? (ZF) Ziarul Financiar face campanie pentru o administraţie bazată pe date, pentru transparenţă şi eficienţă.  Guvernul Bolojan promite restructurări şi plafonări în administraţie, dar nu spune clar câţi angajaţi are aparatul birocratic local. Câţi oameni lucrează în primării, prefecturi, consilii locale şi judeţene? Ce salarii primesc? Ce economii reale s-ar putea face?  Dacă noul guvern vrea reformă, trebuie să înceapă cu publicarea datelor de bază. Fără ele, toate planurile de eficientizare sunt doar vorbe. Primarii și președinții CJ, chemați la raport de Bolojan (DW) O bună parte din primarii și președinții consiliilor județene sunt coloana vertebrală a corupției endemice, scrie jurnalistul George Arun. Unora li s-a spus „baroni“, pentru că și-au agonisit averile ilicite păstorind primăriile sau județele ca pe propriile feude. Unii au ajuns pe mâna justiției, dar alții încă circulă liberi în mașinile de lux de la primărie sau sediul județenei de partid la vilele de sute de mii sau milioane de euro. Nu puțini dintre aleșii locali au case de vacanță construite cu sume exorbitante, propriile heleșteuri, parcuri zoologice, piscine sau camere special amenajate pentru masaj, coafor, manichiură, pedichiură.   Polițiștii judiciari, procurorii, inspectorii Agenției Naționale de Integritate (ANI), care ar trebui să constate dacă între averea dobândită în timpul exercitării funcției și veniturile realizate în aceeași perioadă există diferențe care nu pot fi justificate, par să nu se întrebe uneori cum sunt cheltuite milioane de euro pentru confortul de nabab dintr-un salariu de bugetar, fie el oricât de generos. Jurnalistul DW reamintește că la La prezentarea raportului de activitate a Direcției Naționale Anticorupție pe anul 2015, fostul procuror-șef al DNA Laura Codruța Kövesi preciza că peste 100 de primari și președinți de consilii județene au fost trimiși în judecată într-un singur an. Cel mai eficient șef al DNA se întreba retoric: „Este o legătură între funcţia publică şi bugetul administrat? Cu siguranţă este rezultatul unei modalităţi netransparente de folosire a bugetului public“. Dacă faci o investigație la firul ierbii asupra corupției endemice din rândul primarilor și președinților de consilii județene, constați că infracțiunile marilor rechini din administrația publică locală sunt trase la indigo – abuz în serviciu și luare de mită. În unele cazuri se mai adaugă spălare de bani sau constituirea unui grup infracțional organizat.  Toate aceste infracțiuni sunt furt din banul public.  Opriți cenzura și falsificarea datelor de la vârful Educației! Ministrul David trebuie să plece (Edupedu) Edupedu.ro documentează de o săptămână ceea ce s-a dovedit una dintre cele mai mari mistificări instituționale pe care le-am văzut în domeniul educației: cenzurarea și falsificarea datelor de cercetare de către ministrul Educației și Cercetării, pentru că nu susțineau schimbările politice luate de Guvernul său. Un răspuns de 23 de pagini în care cercetătorii Institutului de Științe ale Educației avertizau asupra riscurilor Legii-Bolojan în educație a fost oprit la cabinetul ministrului, a fost editat masiv, pentru ca în cele din urmă să fie trimise către presă 2 pagini, și acelea modificate. Ministrul David a oprit astfel de la publicare singura analiză data-based care îi contrazicea șefii. Un ministru care reînvie practicile ceaușiste, într-o perioadă marcată oricum de o mare degringoladă valorică, trebuie oprit rapid și dat jos de la vârful Educației, consideră jurnalista Raluca Pantazi. Procurorii din cazul Piedone au uitat că trăim în UE. S-ar putea să plătim pentru asta (HotNews) Dacă ieri eram revoltați că Piedone și-a anunțat prietenul, un politician cu hotel, că urmează să vină în control, astăzi suntem din nou revoltați că fostul șef al Protecției Consumatorului a fost umilit public. Până la urmă are cineva de câștigat pe de urma scurgerii „informațiilor incendiare / bombă” despre viața de familie a lui Piedone? Justiția în niciun caz, contează jurnalistul Gabriel Bejan.     Articolul 2 din Tratatul Uniunii Europene stabilește valorile esențiale pe care se întemeiază UE. „Respectarea demnității umane” este prima pe listă. Probabil nu întâmplător. (...) DNA recunoaște că l-a înregistrat pe Piedone în timp ce vorbea cu soția exclusiv probleme personale, dar a făcut-o pentru a-și sprijini materialul probatoriu. Pe de altă, nu știe cum au ajuns respectivele convorbiri în spațiul public. Consiliul Superior al Magistraturii ar trebui să facă o anchetă. În spațiul public, deja se vorbește mai mult despre „victima” Piedone, decât despre șeful ANPC care aranja controale în urma cărora afacerile prietenilor să iasă bine. Și nici imaginea DNA nu iese prea bine după o asemenea gafă.  Integral pe HotNews.ro.

Podniky čoraz častejšie hľadajú v digitalizácii riešenie na zložité trhové podmienky. ERP systémy šetria náklady a nahrádzajú chýbajúcich pracovníkov Trend investovania do ERP systémov je na vzostupe a firmy začínajú riešiť digitalizáciu nielen ako otázku efektivity, ale aj udržateľného rastu. Zhodujú sa na tom Vladimír Zaic, riaditeľ pre obchod a stratégiu spoločnosti Asseco Solutions a Stanislav Mišovic, produktový riaditeľ tejto spoločnosti. „Pokrývame potreby firiem rôznych veľkostí a segmentov počas celého ich vývoja,“ uviedol V. Zaic. Cieľom spoločnosti je ponúknuť riešenia, ktoré reflektujú aktuálne výzvy – od nedostatku pracovnej sily cez potrebu vyššej flexibility až po požiadavku škálovateľnosti a rýchlej adaptácie na meniace sa podmienky. „Naše systémy slúžia na to, aby podnik vedel efektívne fungovať a rásť,“ dodal S. Mišovic. Viac si vypočujete v podcaste.

Digitalizácia a AI nástroje zásadne menia podnikanie. Ponúkajú možnosť firmám, ako mať prehľad o svojich dátach, analyzovať (nielen) finančné údaje a využiť účtovníctvo na kvalitné rozhodovanie a riadenie. Aby ste držali krok s rýchlo meniacim sa podnikateľským prostredím, porozprávali sme sa s odborníkmi na tému digitalizácia účtovníctva.Ing. Branislav Vaculčiak – zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti SoftOne, ktorá prináša inovatívne riešenia v oblasti digitalizácie a spracovania dokumentov.Ing. Martin Mikláš – externý poradca Daňovej pohotovosti, majiteľ účtovnej a poradenskej firmy.Ako sa zmenila práca účtovníka za posledné roky?Ako ovplyvnil nástup AI prácu účtovníka? Ako môže umelú inteligenciu využívať vo svoje práci?Ako vnímajú digitalizáciu účtovníci a účtovné firmy a ako samotní klienti?Čo nás čaká s príchodom e-faktúry?Aké najčastejšie chyby robia firmy pri digitalizácii?Ako sa zmenil obeh účtovných dokladov?Akými spôsobmi je možné zjednodušiť sledovanie firemných dokumentov?V čom môže byť nápomocný DocFlow?Kedy by mali firmy začať s digitalizáciou a koľko času si na to majú vyhradiť?Sme Poradca podnikateľa – prinášame spoľahlivé rady a riešenia. www.pp.sk

A digitalizáció, mint innovációs lehetőség - de hol tart ebben Magyarország? Ezzel a címmel szervezett szakmai kerekasztal-beszélgetést a Magyar Közgazdasági Társaság Innovációs Szakosztálya 2025. június 18-án, szerdán.A beszélgetés résztvevői: Csath Magdolna egyetemi tanár, az MKT Innovációs Szakosztályának alelnöke; Balog Ádám, a Budapesti Kereskedelmi és Iparkamara elnöke, a Magyar Kereskedelmi és Iparkamara alelnöke, az MKT Kelet-közép-európai Szakosztályának elnöke; Cserey György Gábor egyetemi tanár, a Pázmány Péter Katolikus Egyetem Információs Technológiai és Bionikai Karának dékánja és Kuthy Antal, az E-Group ICT Software Zrt. alapító vezérigazgatója, az MKT Informatikai Szakosztályának elnökségi tagja voltak.

"Mēs jau esam digitāli – tagad jautājums ir, kā to izmantot transformācijai."– Gatis OzolsLatvijā digitalizācija vairs nav nākotnes jautājums – tā notiek jau šodien. Tehnoloģiski esam spēju valsts, taču digitālās pārvaldes īstenošana bremzējas nevis dēļ trūkstošiem rīkiem, bet dēļ cilvēku domāšanas, bailēm un sistēmiskas inerce.OECD jaunākajā pārskatā norādīts, ka Latvijā joprojām trūkst integrētas pieejas datu izmantošanā, iedzīvotāju digitālās prasmes stagnē, un sadarbība starp valsti un uzņēmumiem ir fragmentēta. Vienlaikus atvērts Mākslīgā intelekta centrs, taču kas tad ir vienotā digitalizācijas stratēģija?Šajā epizodē Ilze Medne sarunājas ar Gati Ozolu, VARAM valsts sekretāra vietnieku digitālās transformācijas jautājumos, lai analizētu:Podkāstā apskatījām jautājumus:– Kāpēc digitalizācija sākas nevis tikai ar tehnoloģiju, bet ar domāšanas maiņu organizācijās un valsts pārvaldē?– Kur Latvija šobrīd atrodas digitālajā kartē – un kādas iespējas mēs vēl neizmantojam un kāpēc?– Kā Mākslīgā intelekta centrs var kļūt par sabiedrības kopējo zināšanu platformu – ja vien spējam to apzināti izmantot?– Kā transformāciju nogurums un pārmaiņas ietekmē uzņēmumu un sabiedrības spēju pielāgoties pārmaiņām?– Kāpēc mācīšanās ir nevis jauns pienākums, bet stratēģisks resurss, ko katram jāspēj vadīt ?– Ko digitalizācijā nozīmē valsts kā "viena seja" – un kā tas var atvieglot uzņēmumu ikdienu un cilvēku dzīvi?

Tatra banka prináša digitálnu hypotéku, ktorá umožňuje požiadať o úver odkiaľkoľvek a kedykoľvek „Digitalizácia bola pre nás vždy veľmi zaujímavá téma. Už dnes ponúkame digitálne riešenia pri otvorení účtu, spotrebnom aj podnikateľskom úvere. Hľadali sme spôsob, ako tento komfort poskytnúť aj klientom s hypotékou,“ vysvetľuje Petra Koleníková, vedúca oddelenia zabezpečených úverov pre fyzické osoby v Tatra banke. Proces žiadosti začína buď na webe, alebo v mobilnej aplikácii. Klient si najprv môže nezáväzne prepočítať úver, následne vyplní osobné údaje, účel a zabezpečenie úveru, udelí súhlasy a dozvie sa, aké dokumenty potrebuje. Všetky doklady vie digitálne nahrať, rovnako ako podpísať samotnú žiadosť. Po odoslaní môže sledovať stav žiadosti, proces schvaľovania aj prípravu zmlúv. Tento proces je dostupný aj pre neklientov banky, pričom jediným rozdielom je nutnosť identifikácie na diaľku cez sken občianskeho preukazu a tvárovú biometriu. Najväčšou výhodou je podľa banky komfort – klient nemusí nikam chodiť a hypotéku si môže vybaviť vtedy, keď mu to vyhovuje. „Z prieskumov sme zistili, že najmä mladá generácia očakáva možnosť prejsť týmto procesom samostatne, bez nutnosti osobného kontaktu,“ dodáva P. Koleníková. Zároveň však platí, že digitálna forma neznamená, že je klient na všetko sám. Ak narazí na problém – napríklad pri komplikovanom príjme, neštandardnej žiadosti či zapojení spoludlžníka – môže požiadať o kontaktovanie špecialistu. V niektorých prípadoch dokonca banka proaktívne volá klientom, ktorí sa v procese zasekli, a ponúka pomoc. Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore.

Podcast Mosdósi Csabával és Vereskuti Bálint. Vereskuti Bálint a családjában apai ágon dédnagyapja felvigyázó illetve állomásfőnök volt a nyugatiban. Anyai ági nagyapja nagybátyját a celldömölki bombázásban találta el egy repesz, amikor a mozdonyokat mentették. Az egyetem után már tanársegéd voltam és doktori iskolát is elkezdte, amikor a Gysev-nél beülhetett tanfolyamra 2007 tavaszán. Onnan 2011 februárjában került Ausztriába, ahol pár év mozdonyvezetés után vasútüzemi, rid és más vizsgákat is letett. A mozdonyvezetést pár évre irodára cserélte: diszpozíció, magyar üzletfelekkel kapcsolattartás, oktatás. 2010 óta újra sínen van. Hobbiként a saját kezűleg épített 3d nyomtatóval szeret kreativkodni.Mosdósi Csaba több generációs vasutas családból származik. Nagyapja, édesapja, édesanyja, nagybátyai és az öccse is a vasúton dolgozott. Már kiskorában a kanizsai fűtőházban ismerősként mozgott. 2003 óta vezet mozdonyt, Ausztriában 2015-ben kezdte a szakmát. Több éven keresztül küzdősportoltam: judo, aikido, iaido, kendo. Régen maketteket épített, főleg repülőgépeket és tankokat. Már 30 éve rajong a metálzenéért, nagyon sok fesztiválon és koncerten vett részt. Szabad idejében a legjobb és legszebb hobbi az utazás.#mozdony #vasút #vonat Korábbi vasutas téma a csatornánDr. Magyarics Zoltán: Szakíró szemével a vasút - vonatok és vonatozás Ausztráliától Amerikáig https://youtu.be/eK6t8znArMMDr. Magyarics Zoltán: Repüléssel kapcsolatos tapasztalatok az elmúlt időszakban & a regionalbahn.hu https://youtu.be/IjQepwWjG8MPodcast Kuhár Bencével: https://youtube.com/live/arVpk_McnoE0:00 Beköszönés2:20 Vasutas család, Csaba már 22 éve mozdonyvezető4:30 Bálint 18 éve mozdonyvezetö7:30 Magyarország vs Ausztria12:40 Vasutas közösség20:00 Csaba balesete24:00 Külfüldre kimenni26:00 Ausztriába kerülés, Csaba28:00 Ausztriába kerülés, Bálint33:00 Kemény helyzetek munka közben, balesetek36:00 Öngyilkosok39:00 Infrastruktúra különbség a két ország között 43:00 Sebesség különbseg: Magyarország vs Ausztria48:00 Utasbarát szolgáltatás53:00 Közösségi közlekedés55:00 Digitalizáció hatása a vasúti munkára1:02:45 Fejlesztések1:10:00 Munkaerőhiány1:17:00 Lok 1216 - kedvenc vonat típus1:23:00 Elköszönés-------------

Dažādi mākslīgā intelekta rīki kļūst arvien noderīgāki arī kultūras mantojuma pētniekiem, kuru ikdiena paiet darbā ar vēsturiskiem avotiem. Grūti salasāmu rokrakstu šifrēšanā patērēto laiku pēdējos gados būtiski palīdz ietaupīt optiskās teksta atpazīšanas rīki. Tulkošanas un ierakstu šifrēšanas palīgi ļauj orientēties arī pētniekam mazāk zināmās valodās, bet tērzēšanas robotu „ChatGPT” var apmācīt par sklandraušu ekspertu, lai tradīciju zināšanas nonāktu arī līdz tiem, kuriem vairs nav lauku vecmāmiņu un grāmatu mīlestības. Tie ir tikai daži no piemēriem, kā gudri lietoti mākslīgā intelekta rīki palīdz padarīt mantojumu pieejamāku un dodot vairāk laika satura pētniecībai. Kopā ar muzikologi Lauru Švītiņu lūkojamies datora ekrānā atvērtajā rokrakstu atpazīšanas platformā „Transkribus”, kam viņa lūgusi atpazīt kādu Jāzepa Vītola vāciski rakstītu vēstuli. Vācu valoda ir starp tām, kam „Transkribus” ir pieejams publiskais modelis – tas nozīmē, ka jūs varat tajā ievietot attēlu ar jebkādā rokrakstā vāciski rakstītu tekstu, un ar mākslīgā intelekta palīdzību pēc īsa brīža saņemsiet skaidri salasāmu un meklējamu datortekstu. Latviešu valodai šāda modeļa vēl nav. Tāpēc Laura Švītiņa radīja pati savu modeli: viena konkrēta rokraksta atpazīšanai. Viņa pēta mūziķa, pedagoga un mūzikas žurnālista Kārļa Paucīša pierakstus par Latvijas mūzikas dzīves veidošanos 20.gadsimta pirmajā pusē. Sākumā viņa Paucīša blīvo un brīžam grūti salasāmo rokrakstu šifrēja manuāli, un tas arī kalpoja par pirmo izejmateriālu mākslīgā intelekta apmācībai. Digitalizētos un atšifrētos Kārļa Paucīša dienasgrāmatu izrakstus var lasīt internetā.  

Lielākā daļa Eiropas ir lauki un tieši lauku attīstībai un revitalizācijai iecerēts liels kongress Rīgā, kurā ar saviem pētījumiem pulcēsies pētnieki no 48 valstīm. Kā klājas lauku teritorijām pasaulē? Vai aizvien novērojama masveida migrācija uz pilsētām? Un, vai dzīve laukos mūsdienās ir trūkuma vai luksusa simbols? Raidījumā vērtē sociologs Miķelis Grīviņš, Rīgas Stradiņa universitātes tenūrprofesors. Vai mums ir tendence meklēt iespējas dzīvot laukos un tā jau ir tāda Luksus paradība - dzīvot laukos? Miķelis Grīviņš: Man liekas, ka tas ir komplekss fenomens, uz kuru nevar vienkārši atbildēt. Ja mēs mēģinām vienkāršu atbildi pateikt - nezinu, laukos tagad pēkšņi viss ir labi vai viss ir slikti, tad patiesībā mēs pazaudējam iespēju palīdzēt tām teritorijām, kurām varbūt ir grūti Neapšaubāmi, ir kaut kādas vietas, kas ir izbaudījušas to, ka parādās grupa, kura var atļauties un kuriem ir resursi, lai dzīvotu ārpus Rīgas. Te ir jāņem vērā, ka dzīve ārpus Rīgas paredz pilnīgi citus modeļus, pilnīgi citas investīcijas ikdienā, pie mazāka iedzīvotāju blīvuma pilnīgi visi sociālie pakalpojumi kļūst dārgāki gan naudā, gan laikā. Ja tu esi ekonomiski nodrošināts un tu esi viens no tiem "vēlamajiem stāstiem", kurš strādā kaut kur, kur var nopelnīt daudz, bet tad dzīvo savā zaļajā, attālajā vietā, tad, protams, mēs varam tikai priecāties par to. Bet no tā, ko es esmu lasījis, tās vietas, kas izbauda šo migrāciju no cilvēkiem, kuri ir turīgi, tās ir salīdzinoši nedaudz, un tie ir konkrēti reģioni. Ir kaut kas, kas vieno tos reģionus, kas ir svarīgi, lai cilvēki tur tagad atgrieztos vai gribētu vispār tur izvēlēties dzīvot? Tas ir infrastruktūras vai dabas objekta tuvums vai reģiona centram ir jābūt ar kaut ko ļoti vilinošam, vai tie ir pilnīgi lauki tālu meža vidū jābrauc daudzus kilometrus pa meža ceļu, lai vispār sasniegto to vietu? Miķelis Grīviņš: Atbilde, ko es varu sniegt, ir "educated guess", ka ir faktori, kas nospēlēs visos gadījumos. Sāksim ar to, ka cilvēki ir dažādi, mēs nevaram visu ielikt vienā maisā, bet ir kaut kādas lietas, kuras mēs redzam, ka kopsakarības ir. Jau pirms pāris gadiem bija pētījumi, kas rādīja, ka mēs varam likt kaudzi ar dažādiem faktoriem uz papīra, bet beigu beigās tā infrastruktūra, pieejamība, vai tu tur vari nokļūt, tas ir tas, kas izsaka, vai cilvēki būs gatavi uz turieni doties vai nē. Attiecīgi ir skaidrs, ka tā pirmā lieta, kas ir jāsakārto. Bet mums ir jābūt gana godīgiem par to, ka mēs esam ļoti maz tājā teritorijā, kas mums ir, un mēs nevarēsim sakārtot infrastruktūru visur. Jo mēs ātrāk sapratīsim, kuras ir tās vietas, kuras mēs gribam sakārtot, jo mēs labāk varēsim to naudu, kas mums ir infrastruktūrai, iztērēt pēc iespējas efektīvāk. Lai cik tas skaudri neizklausītos, man liekas, pēc pāris gadiem vēlme dzīvot kaut kur tālāk no infrastruktūras, tā būs diezgan elitāra lieta, par kuru pašam būs jāmaksā diezgan daudz. Skatoties uz mūsu demogrāfiskajiem procesiem, mēs nevaram cerēt, ka tā infrastruktūra pēkšņi atpelnīsies. Es saprotu, ka tas ir kaut kas skaudrs, ko teikt kādam, kas sēž no Rīgā studijā pie galda, un ir viegli komentēt. Bet es īsti neredzu, kāds varētu būt cits scenārijs. Ja mēs atkāpjamies no infrastruktūras, tad, man liekas, sākās preferenču jautājumi par to, kas cilvēkam patīk un ko cilvēks meklē. Mēs redzam, ka tie centri, kuri iegūst, principā ir vieni un tie paši. Un tie tie, kas jau ir veiksmīgi pārdevuši [sevi] kā vietas, kurās ir patīkami dzīvot, nereti kurās jau ir kaut kāda kopiena ar tiem cilvēkiem, kuri pārvākušies. Un tas ir papildu jautājums, vai mēs gribam, lai viņi aizbrauc uz turieni un patiesībā veido to savu ģentrificēto kopienu, kura netusējas ar vietējiem, ir savs pārticības līmenis un lēnām izstumj ārā visus pārējos. Vai arī, kā teici, ir cilvēki, kas zina, ko viņi grib no dabas, bet tos mēs varbūt tik labi nenotveram statistikā. Kas interesē citus pētniekus ne tikai par Latviju, bet par citām valstīm, apmanīties ar informāciju un ziņām, jo, no vienas puses, liekas, varbūt katrai valstij ir ļoti specifiski pētījuma aspekti un situācijas, un rezultāti, vai tas ir kaut kas, ko var pielīdzināt cita valsts citai?K Miķelis Grīviņš: Pagājušajā kongresā redzējām, ka bija ļoti liels fokuss uz ilgtspējīgākajiem lauksaimniecības modeļiem, galvenais fokuss bija uz agroekoloģiju. Digitalizācija bija bija milzīga tēma, bija vairākas sesijas tikai par to, kā aplūkot dažādus aspektus digitalizācijā. Protams, kā atrast jaunas iespējas kopējā pārējā, kur pilsēta kļūst par arvien nozīmīgāku un lielāku ūdensgalvu un lauki varbūt ne vienmēr piesaista tikpat lielas investīcijas. Mums ir liels ekspektācijas pret laukiem, bet, tā kā mēs ne vienmēr novērtējam, ka iedzīvotāju blīvums rada izaicinājumus papildus. Šogad mēs redzam, ka kaut kādas tēmas ir pazudušas. Agroekoloģija ir palikusi par nelielu daļiņu vairs. Priekšplānā izvirzās līdzdalība, dažādas formas, kā lauku iedzīvotāji var iesaistīties plānošanā, kā tie var palīdzēt paši skatīties uz to, kāda ir lauku nākotne. Man liekas, tas prezentēta plašāku vispār pāreju zinātnē, kur mēs fokusējāmies uz to, kā gudrais pētnieks atnāk kaut kur no malas, un tagad tas fokuss ir uz to, ka gudrais pētnieks varbūt vēl joprojām ir gudrs, bet viņš saprot, ka visi pārējie arī gudri un ka tie rezultāti vai uzdevumi ir kopā jārada. Arvien aktuāla tēma ir digitalizācija, bet jau citi skatupunkti. Protams, arī reģiona, kurā notiek kongress aktualitātes nosaka pētījumu tēmas.   Latvijas Nacionālajā dabas muzejā aplūkojama pasaules jūrām veltīta izstāde Latvijas Nacionālajā dabas muzejā atvērta atjaunotā ekspozīcija “Dzīvība jūrās”. Tā iepazīstina ar dažādās pasaules klimata joslās sāļūdenī un tā krastos sastopamiem dzīvniekiem. Muzeja 180. jubilejas gadā jaunā ekspozīcija ir viens no galvenajiem notikumiem. Latvijas Nacionālajam Dabas muzejam šis ir 180. jubilejas gads, un svinības turpināsies visa gada garumā. Viens no būtiskiem jubilejas gada notikumiem ir bijusi atjaunotās ekspozīcijas “Dzīvība jūrās” atklāšana šajā pavasarī. Tāpēc piedāvājam ieskatu ekspozīcijā. Saruna muzejā ar Komunikācijas nodaļas vadītāju Intu Langi, vecāko entomologu Jāni Dreimani un vecāko zooloģi Kristīni Greķi. “Dzīvība jūrās” aizved ceļojumā pa dažādām pasaules klimata joslām, rādot dzīvnieku grupu un sugu daudzveidību. Apmeklētāji var noiet ceļu no Arktikas līdz Antarktikai vienā ekspozīcijas zālē un pēc tam atgriezties mājās - Baltijas jūras krastos - otrā zālē.

Európska únia zaostáva v digitalizácii a inováciách. Slovenské firmy brzdí nedostatok financií aj pracovníkov „Európska únia čelí čoraz väčšiemu zaostávaniu za Spojenými štátmi americkými a Čínou v oblasti konkurencieschopnosti, digitalizácie a priemyselného rozvoja,“ upozorňuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a generálny riaditeľ Slovenského centra digitálnych inovácií. V rozhovore poukazuje na nedostatočné systémové reformy, fragmentovaný vnútorný trh EÚ a prebytok regulácií, ktoré brzdia európske podniky aj slovenské firmy. „Európa je preregulovaná a úplne zaspala v oblasti umelej inteligencie,“ konštatuje E. Fitoš s odvolaním sa na Draghiho správu, ktorá pomenovala úpadok európskej konkurencieschopnosti. Zatiaľ čo Spojené štáty investujú do takzvanej reindustrializácie a technologickej sebestačnosti, Európa sa len pomaly spamätáva z dôsledkov zmeškaných príležitostí. Dokument Kompas konkurencieschopnosti, ktorý predstavila Európska komisia začiatkom tohto roka, E.Fitoš víta, no upozorňuje, že „dokument vyvoláva rovnako veľa otázok, ako dáva odpovedí“. Zároveň varuje, že kombinovanie starých a nových prístupov bez jasnej stratégie môže viesť k vnútorným konfliktom: medzi zelenými cieľmi a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť. Na úrovni Slovenska sú bariéry ešte výraznejšie. Firmy narážajú na nedostatok financií, kvalifikovaných pracovníkov a nadmernú národnú reguláciu. „V prieskume Industry Forum označilo šesťdesiat percent priemyselných podnikov financie za hlavnú prekážku digitalizácie,“ hovorí E. Fitoš. Zároveň poukazuje na akútny nedostatok odborníkov, pričom v samotnom IT sektore chýba 15 až 20-tisíc ľudí. Krátkodobé riešenia, ako je flexibilnejšia imigračná politika, pomáhajú len čiastočne. Dlhodobú zmenu môže priniesť iba reforma vzdelávacieho systému. „Z vysokých škôl odchádza päťdesiat percent absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Štát tak financuje niečo, čo ekonomika nepotrebuje.“ Európska únia čelí nevyhnutnosti rozhodnúť sa – či bude pokračovať v zelenej transformácii bez ohľadu na ekonomické dôsledky, alebo urobí kompromisy, ktoré umožnia technologický rozvoj a vyššiu produktivitu. Využívajú slovenské podniky digitálne technológie efektívne? Aké kroky by malo Slovensko podniknúť, aby sa stalo atraktívnejším pre investície do technologických inovácií? Odpovede na tieto a viacero ďalších otázok sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/europa-straca-konkurencieschopnost-digitalizacia-deregulacia-su-klucom-zmene?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Automatizácia a inteligentné technológie šetria firmám čas, náklady aj ľudské zdroje Rýchly rozvoj umelej inteligencie (AI) zásadne ovplyvňuje spôsob, akým firmy pracujú s dokumentmi, údajmi a celým schvaľovacím procesom. O jej potenciáli hovorí aj Jozef Škrabala, riaditeľ spoločnosti Sunsoft, ktorá sa dlhodobo venuje automatizácii podnikových procesov. „Umelá inteligencia pomáha pri vyťažovaní údajov z dokumentov a ich rýchlejšom spracovaní, no svoje miesto si nájde aj v oblasti predikcie – pomôže firmám efektívnejšie sa rozhodovať na základe dát, ktoré už majú k dispozícii,” uvádza J. Škrabala. AI už dnes podporuje automatizované workflow systémy, ktoré určujú jednotlivé kroky schvaľovania dokumentov, sledujú platnosť zmlúv alebo validujú dáta z naskenovaných formulárov. „Na konci dňa má rozhodnutie urobiť človek – AI poskytne údaje, ale zodpovednosť zostáva na používateľovi,“ dodáva J. Škrabala. Ako firmy vnímajú prechod na plne digitalizované procesy a ako možno búrať ich obavy? Aký bude ďalší vývoj digitalizácie procesov v podnikovej sfére? Viac odpovedí vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/digitalizacia-meni-sposob-prace-firmach-zrychluje-procesy-znizuje-chybovost?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

EgészségAblak: Digitalizálták a várandósgondozási kiskönyvet Mínuszos     2025-04-15 05:33:43     Infotech Belügyminisztérium Digitálisan is elérhetővé vált a várandósgondozási kiskönyv az EgészségAblak applikációban — közölte Molnár Karolina. A Belügyminisztérium közleményében a stratégiai ügyekért felelős helyettes államtitkár felhívta a figyelmet arra, hogy a várandósgondozási kiskönyv minden kismama számára kötelező dokumentum, amely nyomon követi a várandósság kilenc Akár az alkoholfogyasztáshoz is mérhető kockázatot jelenthet a CT-szkennelés a daganatok kialakulásánál Telex     2025-04-15 13:14:28     Tudomány USA Rákbetegség Alkohol Legalábbis Amerikában, ha az elvégzett vizsgálatok száma, az ezzel járó sugárzás mennyisége és a rákdiagnózisok száma is ugyanannyi marad. Maguktól újraindulhatnak az androidos mobilok 24.hu     2025-04-15 14:54:33     Mobiltech Android Hamarosan maguktól újraindulhatnak az androidos mobilok, ha nem használják azokat aktívan. Újítás érkezik a Samsung mobilokra mmonline.hu     2025-04-15 06:44:45     Mobiltech Mesterséges intelligencia Google Samsung A Samsung új mesterségesintelligencia-alapú élmény érkezését jelentette be a Gemini Live szoftverfrissítéssel. Elsőként a Galaxy S25 széria felhasználói folytathatnak valós idejű, vizuális-nyelvi beszélgetéseket az AI-jal térítésmentesen, a szoftverfrissítésnek köszönhetően. A Gemini Live a multimodalitás jegyében képes a felhasználók környezetét a Környezetbarát permeteződrón fejlesztéséért részesült innovációs elismerésben a Széchenyi István Egyetem Helló Sajtó!     2025-04-15 07:13:39     Infotech Oktatás egyetem Elismerés Innováció Környezetvédelem A környezetbarát permeteződrón az elérhető termékek valamennyi előnyös tulajdonságát egyesíti. Dinamikus akadálykerülési és útvonaltervezési funkciói precízebbé teszik a permetezést, ezáltal akár 75 százalékos költségcsökkenés és négyszeres munkatempó érhető el a traktoros permetezéshez képest. ChatGPT-t építenek a Netflix keresőjébe ICT Global     2025-04-15 05:03:07     Infotech Mesterséges intelligencia Netflix ChatGPT OpenAI A Netflix újabb lépést tett a mesterséges intelligencia integrálása felé: a streamingóriás jelenleg egy új, OpenAI által támogatott, ChatGPT-n alapuló keresőfunkciót tesztel. A Minecraft-film érezteti hatását a videojátékkonzol-kereséseknél is Digital Hungary     2025-04-15 11:21:00     Infotech Mozi A Minecraft című, népszerű videojáték Egy Minecraft film című filmadaptációja dominálja a nemzetközi mozikat, az alkotás pedig már nem csupán az év egyik legsikeresebb filmje, hanem bekerült a videojáték-adaptációk toplistájába is. Ennek eredménye meglátszik az Árukereső.hu keresési számaiban is. Megemelte az Android minimális hardverkövetelményeit a Google PC Fórum     2025-04-15 08:30:00     Mobiltech Google Android A Google a közelmúltban egy nem példa nélküli, de szokatlan lépésre szánt el magát Android operációs rendszerével kapcsolatban. Jelentések szerint ugyanis a vállalat kvázi visszamenőlegesen megemelte a már hónapokkal ezelőtt kiadott szoftver minimális hardverkövetelményeit. 128 új Szaturnusz-hold Csillagászat     2025-04-15 08:44:33     Tudomány Hawaii Gyűrűs A gyűrűs bolygó eddig is a legtöbb holdat tudhatta magáénak. Nemrégiben Edward Ashton (Academia Sinica, Taiwan) és kollégái a Canada-France-Hawaii teleszkóp segítségével összesen 128 új holdat fedeztek fel, ezzel 274-re nőtt a Szaturnusz ismert kísérőinek száma. A kutatók munkájuk során hosszú expozíciós idejű felvételeket készítettek, melyek során Elengedte az Altera kezét az Intel HWSW     2025-04-15 09:21:17     Infotech Intel A céget 2015-ben 16,7 milliárd dollárért vették meg, most a felét 4,46 milliárd dollárért sikerült eladni. Elon Musk újraírja a szabályokat Fintech     2025-04-15 07:07:00     Modern Gazdaság Mesterséges intelligencia Befektető Közösségi média Elon Musk Startup Twitter xAI Elon Musk mesterséges intelligencia (AI) startupja, az xAI felvásárolta a közösségi média platformot, az X-et (korábban Twitter), egy 33 milliárd dolláros ügylet keretében. A lépés nem csupán Musk birodalmának konszolidációját jelzi, hanem azt is, hogy a befektetők egyre inkább a hosszú távú víziókra és a személyi kultuszokra fogadnak a számok hely A magyar dizájnbútor, ami Nyugaton is hódít – A Plydesign-sztori Roadster     2025-04-15 07:33:05     Otthon Mesterséges intelligencia Norvégia Miért fontos egy ilyen cégnek a magyar piac, használnak-e mesterséges intelligenciát a tervezésben, és mitől kerekedett ki a szemük egy norvég művelődési házban? Babits Tamással és Kerékgyártó Andrással beszélgettünk. Mesterséges intelligencia a nyelvoktatásban: "Az AI már megírja helyettem", de ki beszél majd helyetted? HR Portál     2025-04-15 10:24:01     Karrier Mesterséges intelligencia ChatGPT Az elmúlt hónapokban, amikor beültünk egy-egy céges nyelvórára, egyre gyakrabban hallottuk ezt a mondatot a résztvevőktől: "Most már a ChatGPT megírja helyettem, nem kell angolul tudnom annyira." Az AI azonban nem fog helyettünk élőben prezentálni vagy kapcsolatot építeni. Miért érdemes HR-esként figyelni az aktív nyelvtudásra a céges működésben? A A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon.

EgészségAblak: Digitalizálták a várandósgondozási kiskönyvet Mínuszos     2025-04-15 05:33:43     Infotech Belügyminisztérium Digitálisan is elérhetővé vált a várandósgondozási kiskönyv az EgészségAblak applikációban — közölte Molnár Karolina. A Belügyminisztérium közleményében a stratégiai ügyekért felelős helyettes államtitkár felhívta a figyelmet arra, hogy a várandósgondozási kiskönyv minden kismama számára kötelező dokumentum, amely nyomon követi a várandósság kilenc Akár az alkoholfogyasztáshoz is mérhető kockázatot jelenthet a CT-szkennelés a daganatok kialakulásánál Telex     2025-04-15 13:14:28     Tudomány USA Rákbetegség Alkohol Legalábbis Amerikában, ha az elvégzett vizsgálatok száma, az ezzel járó sugárzás mennyisége és a rákdiagnózisok száma is ugyanannyi marad. Maguktól újraindulhatnak az androidos mobilok 24.hu     2025-04-15 14:54:33     Mobiltech Android Hamarosan maguktól újraindulhatnak az androidos mobilok, ha nem használják azokat aktívan. Újítás érkezik a Samsung mobilokra mmonline.hu     2025-04-15 06:44:45     Mobiltech Mesterséges intelligencia Google Samsung A Samsung új mesterségesintelligencia-alapú élmény érkezését jelentette be a Gemini Live szoftverfrissítéssel. Elsőként a Galaxy S25 széria felhasználói folytathatnak valós idejű, vizuális-nyelvi beszélgetéseket az AI-jal térítésmentesen, a szoftverfrissítésnek köszönhetően. A Gemini Live a multimodalitás jegyében képes a felhasználók környezetét a Környezetbarát permeteződrón fejlesztéséért részesült innovációs elismerésben a Széchenyi István Egyetem Helló Sajtó!     2025-04-15 07:13:39     Infotech Oktatás egyetem Elismerés Innováció Környezetvédelem A környezetbarát permeteződrón az elérhető termékek valamennyi előnyös tulajdonságát egyesíti. Dinamikus akadálykerülési és útvonaltervezési funkciói precízebbé teszik a permetezést, ezáltal akár 75 százalékos költségcsökkenés és négyszeres munkatempó érhető el a traktoros permetezéshez képest. ChatGPT-t építenek a Netflix keresőjébe ICT Global     2025-04-15 05:03:07     Infotech Mesterséges intelligencia Netflix ChatGPT OpenAI A Netflix újabb lépést tett a mesterséges intelligencia integrálása felé: a streamingóriás jelenleg egy új, OpenAI által támogatott, ChatGPT-n alapuló keresőfunkciót tesztel. A Minecraft-film érezteti hatását a videojátékkonzol-kereséseknél is Digital Hungary     2025-04-15 11:21:00     Infotech Mozi A Minecraft című, népszerű videojáték Egy Minecraft film című filmadaptációja dominálja a nemzetközi mozikat, az alkotás pedig már nem csupán az év egyik legsikeresebb filmje, hanem bekerült a videojáték-adaptációk toplistájába is. Ennek eredménye meglátszik az Árukereső.hu keresési számaiban is. Megemelte az Android minimális hardverkövetelményeit a Google PC Fórum     2025-04-15 08:30:00     Mobiltech Google Android A Google a közelmúltban egy nem példa nélküli, de szokatlan lépésre szánt el magát Android operációs rendszerével kapcsolatban. Jelentések szerint ugyanis a vállalat kvázi visszamenőlegesen megemelte a már hónapokkal ezelőtt kiadott szoftver minimális hardverkövetelményeit. 128 új Szaturnusz-hold Csillagászat     2025-04-15 08:44:33     Tudomány Hawaii Gyűrűs A gyűrűs bolygó eddig is a legtöbb holdat tudhatta magáénak. Nemrégiben Edward Ashton (Academia Sinica, Taiwan) és kollégái a Canada-France-Hawaii teleszkóp segítségével összesen 128 új holdat fedeztek fel, ezzel 274-re nőtt a Szaturnusz ismert kísérőinek száma. A kutatók munkájuk során hosszú expozíciós idejű felvételeket készítettek, melyek során Elengedte az Altera kezét az Intel HWSW     2025-04-15 09:21:17     Infotech Intel A céget 2015-ben 16,7 milliárd dollárért vették meg, most a felét 4,46 milliárd dollárért sikerült eladni. Elon Musk újraírja a szabályokat Fintech     2025-04-15 07:07:00     Modern Gazdaság Mesterséges intelligencia Befektető Közösségi média Elon Musk Startup Twitter xAI Elon Musk mesterséges intelligencia (AI) startupja, az xAI felvásárolta a közösségi média platformot, az X-et (korábban Twitter), egy 33 milliárd dolláros ügylet keretében. A lépés nem csupán Musk birodalmának konszolidációját jelzi, hanem azt is, hogy a befektetők egyre inkább a hosszú távú víziókra és a személyi kultuszokra fogadnak a számok hely A magyar dizájnbútor, ami Nyugaton is hódít – A Plydesign-sztori Roadster     2025-04-15 07:33:05     Otthon Mesterséges intelligencia Norvégia Miért fontos egy ilyen cégnek a magyar piac, használnak-e mesterséges intelligenciát a tervezésben, és mitől kerekedett ki a szemük egy norvég művelődési házban? Babits Tamással és Kerékgyártó Andrással beszélgettünk. Mesterséges intelligencia a nyelvoktatásban: "Az AI már megírja helyettem", de ki beszél majd helyetted? HR Portál     2025-04-15 10:24:01     Karrier Mesterséges intelligencia ChatGPT Az elmúlt hónapokban, amikor beültünk egy-egy céges nyelvórára, egyre gyakrabban hallottuk ezt a mondatot a résztvevőktől: "Most már a ChatGPT megírja helyettem, nem kell angolul tudnom annyira." Az AI azonban nem fog helyettünk élőben prezentálni vagy kapcsolatot építeni. Miért érdemes HR-esként figyelni az aktív nyelvtudásra a céges működésben? A A további adásainkat keresd a podcast.hirstart.hu oldalunkon.

Halmos Gyula – Zs. SzabóKitti – Zsák Péter[00:00:02] - Bevezetés, vendégbemutatása[00:02:31] - Az AI és fizikaivilág kapcsolata, kobot rendszerek[00:05:01] - Az AI szerepe az okosotthonokban,korlátok és lehetőségek[00:09:16] - Modulárismegoldások és sorozatgyártás kérdései[00:13:23] - Humanoid robotokvs. céleszközök az otthoni környezetben[00:21:24] - Generatív AI ésmultimodális hálózatok szerepe[00:30:58] - Digitalizációkihívásai és kockázatai[00:34:27] - Deepfake éssocial engineering veszélyek[00:39:56] - Tanácsok az AIhasználatához kezdőknek[00:43:05] - Programozásjövője és rendszertervezés fontossága[00:48:05] - AI vs.hagyományos szoftveres megoldások[00:52:21] - AI implementálásgyakorlati megközelítése[00:55:14] - Záró gondolatok,ajánlott platformok kezdőknek Ha szeretnél hasonló gondolkodású okosotthon rajongókkalés szakemberekkel beszélgetni, csatlakozz a ⁠Discord csatornánkhoz⁠vagy kövesd a ⁠LinkedInprofilomat⁠.Ha szeretnél mélyebben elmerülni az okosotthonokvilágában, első lépésben vegyél részt az okosotthon kihívásban vagy legyél teis „⁠OkosotthonKalandor⁠”.Ha készen állsz arra, hogy te is okosotthon telepítőlegyél, foglalj időpontot egy ingyenes ⁠45perces konzultációra. 

Neked mi az álom bevételed? Hogyan lehet ezt elérni? A Cégfejlesztési challenge sorozatunkban erre is választ kapsz, és belelátsz 6 cég működésébe, a cégvezetők gondolkodásmódjába. A friss részben bemutatkozik egy kézműves gyertyát készítő cég, egy tenisz és szabadidő sport park és egy építőipari kereskedő cég. Utóbbi alig 3 éve indult, de már a 3. évre éves 1,5 milliárd forint forgalmat tud felmutatni. Mi a titkuk? A szójaviasz gyertyákban van még potenciál, nem telített a piac? A Meltmymood erre is válaszd ad, miért is vágtak ebbe bele. A harmadik vállalkozó pedig egy nem mindennapi üzlettel jött, teniszpályát üzemeltetnek.Cégfejlesztési ötletek: https://minner.hu/category/cegfejlesztesi-otletek/A vállalkozások weboldala: https://meltmymood.hu https://lemezker.huhttps://pannonsportpark.huCégfejlesztési challenge 1. rész: https://youtu.be/kj68ZpdtSbc0:00 Meltmymood gyertyás vállalkozás bemutatkozása2:33 Nem telített ez a piac? 5:10 Piacra léptünk és nem vették 7:11 Boltokban is áruljátok? 11:37 Mi jött be az online marketingben? 17:19 Mit lehetne fejleszteni nálatok? 23:12 Pannon Sport Park bemutatása28:17 Teniszpályák, így indultak30:30 TRX edzések31:35 Mik a tervek, elakadások? 38:29 Cégfejlesztés a Pannon Sport Parknál43:35 Lemezker bemutatkozása, építőiparban vállalkozni46:29 Első év 420 millió Ft forgalom, 3. évben 1,5 milliárd Ft49:14 Mi a titka a Lemezkernek? 52:24 Digitalizáció egy építőipari cégnél 59:53 5 milliárd forintos álom forgalom. Mi kell hozzá?

Takmer polovica živnostníkov na Slovensku nemala podnikateľský účet. Nová transakčná daň však urýchľuje ich rozhodovanie Podľa prieskumu agentúry Focus pre mBank malo začiatkom roka podnikateľský účet len 46 percent živnostníkov. Viac ako polovica si ho plánuje zriadiť až koncom marca, pričom 22 percent si chcelo účet otvoriť do konca februára a 12 percent tak plánovalo urobiť už v januári. „Očakávali sme, že mnohí budú túto povinnosť odkladať, keďže ide o prirodzenú vlastnosť – riešiť veci na poslednú chvíľu," uviedol v rozhovore generálny riaditeľ mBank Slovensko Roman Fink. Podnikateľský účet mKonto Biznis prináša živnostníkom viaceré výhody – jasnejšiu evidenciu finančných tokov, oddelenie firemných a osobných financií a jednoduchšiu správu transakcií. Je určený pre podnikajúce fyzické osoby bez ohľadu na odbor ich podnikania. Roman Fink zdôrazňuje, že v mBank je podnikateľský účet mKonto Biznis vedený navždy zadarmo a klienti môžu využívať aj ďalšie výhody, ako sú bezplatné platby vrátane medzinárodných SEPA platieb a výbery z bankomatov nad 70 eur po celom svete. Nová transakčná daň bude podľa neho znamenať pre podnikateľov zvýšené náklady v desiatkach eur mesačne, avšak mBank sa snaží ich dosahy minimalizovať. „Za podnikateľov túto daň odvedieme a zároveň do konca roka kompenzujeme jej časť, všetko teda za klientov vybavíme my, nemusia sa o nič starať, " vysvetľuje R. Fink. Digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže. „Podnikateľský účet si klienti môžu založiť online, telefonicky alebo na pobočke, pričom im stačí občiansky preukaz. Ostatné údaje si banka overí sama," dodáva generálny riaditeľ. mBank sa snaží podnikateľom uľahčiť orientáciu aj prostredníctvom online poradenskej platformy Podnikateľov poradca. Tá ponúka viac ako sto článkov na témy ako právo, dane, účtovníctvo či digitalizácia. Banky očakávajú, že v dôsledku legislatívnych zmien a transakčnej dane vzrastie záujem o podnikateľské účty v týchto dňoch. „Veríme, že živnostníci ocenia jednoduché riešenia a nebudú čakať do poslednej chvíle," dodáva R. Fink. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/podnikatelsky-ucet-bude-aprila-povinny-zivnostnici-ho-mozu-mat-zdarma?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

A digitalizáció az elmúlt három évtizedben fenekestül forgatta fel az emberi élet szinte minden területét. Nem kivétel ez alól a szexualitás sem, teljesen más ma többek között az ismerkedés, a randizás, maga a párkapcsolat és az azon belüli kommunikáció struktúrája. Mégis nagyon ritkán beszélünk arról, hogy az életünknek ezen a nagyon fontos területén mekkora változást hozott az internetkorszak, a mobiltelefonok elterjedése és a közösségi média térhódítása.A Concorde Podcast ma ennek a témának megy utána, Jónap Richárd vendége Benke Vali Leria, szexuálpszichológus.Olvass minden nap a világ történéseiről egy Concorde-os szemüvegén keresztül: https://www.concordeblog.hu/Kövess bennünket minden csatornánkon:https://www.linkedin.com/company/concordecsoport/https://www.instagram.com/concordecsoport/https://www.facebook.com/concorde/https://www.youtube.com/@concorde_csoport

Mit csinálnak most a cégek? Itt vagyunk egy válság közepén, hol tudnak változtatni és hogyan lépik ezt meg? A Cégfejlesztési challenge sorozatunkban erre is választ kapsz, és belelátsz 6 cég működésébe, a cégvezetők gondolkodásmódjába. "Ennyi piac, ennyi üzleti lehetőség" - erre gondoltam, amikor elkezdtünk együtt dolgozni a féléves kihívást vállaló cégekkel. Az emberek szeretnek menni társasjátékozni? Van a Profession mellett még piaci rész az állásközvetítő piacon? Egy 30 éves cégnél meg lehet oldani a generációváltást? Féléves cégfejlesztési challenge-et indítottunk 6 vállalkozóval. Eső részben 3 cég mutatkozik be, megismerheted hogyan indították el a cégüket, milyen kihívásaik vannak most, mi a vállalkozásuk jellegzetessége, különlegessége. Vágjunk is bele! Cégfejlesztési ötletek:https://minner.hu/category/cegfejlesztesi-otletek/Board Game Cafe https://boardgamecafe.huJobbmunkát https://jobbmunkat.huHusztipakk https://husztipakk.hu0:00 Board Game Cafe indulása, bemutatkozásaű5:56 Több 1000 társasjáték. Miért jönnek? 11:13 Társasjáték kávézó működése13:37 Hogy találnak rátok? 14:53 Miben szeretnétek fejlődni? 17:51 Jobbmunkat.hu bemutatkozása19:21 Talált egy piaci rést23:57 Weboldal, digitális megoldásaik26:05 Kik hirdetnek rajtatok keresztül? 29:40 Mit szeretnél fejleszteni? 32:24 Te most akkor kit akarsz elérni? 37:33 Husztipakk bemutatkozása44:13 Generációváltás45:36 Ágota jobbkeze47:26 Egy munkanap a cégvezetőként48:36 Digitalizáció a Husztipakknál51:48 Miben szeretne fejlődni? További hírekért és izgalmas üzleti tartalmakért irány a Minner: https://minner.hu/

Neurológ Martin Stránský. Stop digitalizácii a návrát k písaniu na papier a k životu mimo internet! Toto je hlavný odkaz z rozhovoru, na ktorý sme mali iba 40 minút, ale všetko podstatné sa tam, podľa mňa, objavilo. Užite si rozhovor a spoločne sa zamyslime. Ako to zvrátiť? Ako to zastaviť? MUDr. Stránsky jednoznačne povedal, že ak to nezastavíme, zanikneme. Povedal to ako FAKT, nie ako strašenie...Ja premýšľam, že by som založila dajakú platformu: Právo na OFFline život...Uvidím, ale niečo urobiť treba. To, čo si myslíme, že pokrok je, to nás pomaly zabíja. Ako tú variacu sa žabu... Link na knihu: https://martinjanstransky.com/cs/produkt/vzestup-a-pad-lidske-mysli-od-mudr-martina-jana-stranskeho/ A krásne spoločné vykročenie do roku 2025 *** Ďakujem, že podporujete tvorbu podcastu ODznova... Ďakujem priatelia, že ma podporujete na herohero. https://herohero.co/odznova Prekročili sme prvú 100ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova. No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...) Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro.. Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Alebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcast Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Link na záznam z festivalu: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/ Krásne dni Martina Valachová Ďakujem za vašu podporu. Martina Valachová 00:00 Úvod 01:22 Digitalizácia vs. zánik ľudstva 07:30 Papier vs. digitál a vplyv na mozog 10:00 Píšme listy a nie SMS 18:00 Tetovanie a sklony k depresii 22:00 Návrať ľudstva späť je nutný 25:00 Pád civilizácií 30:00 Mládež a "hlúpnutie" 32:40 Bohatí a ich deti... 34:00 Čo sa deje po smrti?

Finportal spája technológie a skúsenosti. Inovácie zrýchľujú procesy, no dôvera klientov stojí na osobnom kontakte a odbornosti sprostredkovateľov „Pre generáciu Z je digitalizácia absolútnou prioritou. Narodili sa už do tejto doby. Často sa im krivdí, že sú od technológií závislí. V skutočnosti si potrpia na online a flexibilitu, aby si mohli vyberať z viacerých možností. Majú radi jednoduché riešenia a nástroje, ktoré ich rýchlo dovedú k výsledku,“ hovorí Kristína Faktorová, obchodná riaditeľka spoločnosti Finportal. Riaditeľ IT spoločnosti Finportal Peter Jurecký zdôrazňuje, že online uzatváranie poistenia je neustále v popredí. „Od roku 2015 sa až 80 percent zmlúv v rámci neživotného poistenia uzatváralo cez náš porovnávač. Dnes je to viac ako 90 percent. V ostatných segmentoch, ako je životné, dôchodkové poistenie či investície, sa dve tretiny zmlúv realizujú digitálne cez náš porovnávač a všetko sa postupne presúva do online priestoru.“ Napriek tomu osobný kontakt ostáva nevyhnutnou súčasťou finančného sprostredkovania. „Umelá inteligencia finančného sprostredkovateľa nenahradí. Financie sú konzervatívna a intímna téma. Klienti ešte dlho budú chcieť mať živú osobu na druhej strane stola. No sprostredkovatelia, ktorí odmietnu pracovať s umelou inteligenciou, budú v nevýhode. AI bude musieť byť súčasťou ich každodennej práce,“ dodáva obchodná riaditeľka. Riaditeľ IT zdôrazňuje obrovský potenciál umelej inteligencie v optimalizácii procesov. „Veľmi pozorne sledujeme všetky trendy, vrátane AI. Samozrejme, je to citlivá téma, keďže ide aj o bezpečnosť dát klientov. Hľadáme však možnosti, aby bola AI pomôckou pre spotrebiteľov. Samotná AI nevie všetko na sto percent, ale dokáže zrýchliť a zefektívniť niektoré procesy. Je dôležité naučiť sa s ňou pracovať.“ Spoločnosť Finportal sa nezameriava iba na technológie, ale aj na posilnenie svojej trhovej pozície. Kristína Faktorová naznačuje, že nasledujúce obdobie môže byť prelomovým obdobím. „Je tu možnosť, že by sme mohli dosiahnuť trhovú jednotku. Treba si počkať na účtovné uzávierky. V každom prípade chceme náš podiel na trhu stále zvyšovať,“ uvádza. Finportal spája moderné technologické nástroje s osobným prístupom, čím reaguje na dynamicky sa meniace potreby klientov. Spoločnosť potvrdzuje, že aj v ére digitálnej transformácie je rovnováha medzi inováciami a ľudským prístupom kľúčová pre dlhodobý úspech. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj tu: https://www.trend.sk/biznis/digitalizacia-formuje-buducnost-financneho-sprostredkovania?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

2025. gada otrajā pusē Latvijas uzņēmumiem būs pieejami Eiropas Savienības līdzekļi procesu digitalizācijai. Kam tieši varēs izmantot šo finansējumu un kā to iegūt? Raidījumā Kā labāk dzīvot skaidro Eiropas Digitālās inovācijas centra digitālās tranformācijas vadošā eksperte, ekspertu komandas vadītāja Nellija Mahova un tehnoloģiju uzņēmuma "Hansab" izpilddirektors Gatis Romanovskis. 2023. gadā Latvijas Investīciju un attīstības aģentūra (LIAA) uzsāka īstenot projektu Atbalsts procesu digitalizācijai. Šis projekts uzņēmēju vidū ir guvis lielu atsaucību un LIAA atbalsta piešķiršanas departamenta direktore Elīna Strautmane stāsta, ka ir padomāts arī par to, lai uzņēmēji labāk saprastu, ko tieši katrā uzņēmumā vajadzētu digitalizēt. Ierakstā uzklausām LIAA atbalsta piešķiršanas departamenta direktori Elīnu Strautmani.

Firmám môže pomôcť znížiť náklady a zvýšiť tržby až o 30 percent. Pre malé a stredné podniky je však často bariérou nedostatok informácií „Digitalizácia nie je len pre veľké firmy. Je to cesta, ako zefektívniť procesy a ušetriť čas aj v malých podnikoch,“ hovorí Martin Karol, spolumajiteľ a CSO spoločnosti Simplement. Upozorňuje, že na úvod je dôležité urobiť si prvotný audit, čo jednotlivé oddelenia firmy potrebujú, a podľa toho mieru digitalizácie ďalej nastavovať. Kľúčovými faktormi úspešnej digitalizácie sú správne stanovenie cieľov a ich dôsledné dodržiavanie. „Problémy vznikajú, ak je cieľ zle definovaný alebo ak sa nastavené ciele nedodržiavajú. A zároveň treba pri tom uvažovať dlhodobo, nie krátkodobo.“ dodáva odborník na digitalizáciu. Zásadnou súčasťou procesu je zapojenie zamestnancov, ktorí majú možnosť ovplyvniť, ako bude digitalizácia vyzerať a čo im skutočne pomáha pri práci. To výrazne zvyšuje šancu, že digitalizácia prinesie očakávané výsledky. „Merateľné výsledky sú najčastejšie znížená administratívna činnosť, šetrenie času a zníženie nákladov. Pri používaní modulov ako napríklad CRM, firmy pozorujú až 20- až 30-percentný nárast tržieb, a to v horizonte jedného roka,“ uvádza odborník. Napriek týmto výhodám mnohé malé firmy stále váhajú. „Väčšinou sú bariéry v nedostatku informácií. Malé podniky si myslia, že digitalizácia je určená len pre veľké firmy,“ upozorňuje Martin Karol. Digitalizácia však nie je len nástrojom pre korporácie. Práve malé a stredné podniky majú potenciál rastu, ktorý môžu prostredníctvom nej naplno využiť. Navyše, digitalizácia zvyšuje konkurencieschopnosť, čo je v dnešnom rýchlo sa meniacom prostredí kľúčové. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/martin-karol-simplement-digitalizacia-prinasa-rast-trzieb-setri-cas-firmam?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

—Acest podcast este prezentat de UniCredit Bank, locul în care fiecare provocare devine o oportunitate de a construi un viitor mai bun. Proiectul multimedia Hacking Work vă este oferit de DevNest și este sprijinit de MedLife.Acest episod este filmat la București, în Casa 4C construită de prietenii noștri de la EFdeN, cărora le mulțumim pentru ospitalitate.—Hacking Work este primul proiect social, civic și educațional din România care vorbește clar, curajos și cinstit despre piața muncii și despre relațiile dintre angajați și angajatori. Acest produs multimedia este realizat de echipa Hacking Work și produs de SPOR - Școala Pentru oameni Responsabili.În proiectul Hacking Work includem episoade de podcast audio și video, newslettere publicate pe Substack, articolele de analiză și opinie publicate pe blogul hackingwork.ro și emisiuni de radio difuzate în parteneriat cu posturi cu acoperire națională.—Ne găsești peYouTube, Substack, Spotify, Apple Podcast, Facebook , Linkedin, Instagram

2025. január 14., kedd 8-9 óra MUSK: 2024-ben Elon Musk hatalomba segítette Donald Trumpot. Cserébe Donald Trump kormányzati feladatokat is adna neki a „kormányzati hatékonyságért” felelős, még nem is létező kormányszerv élén. A világ leggazdagabb embere az amerikai külpolitikában is aktív: a bevándorlástól a szólásszabadságig terjedő kérdésekben igazi politikai bombákat hajigál az európai politikai fősodorba.. Kérdés, szerencsés-e egy senki által meg nem választott üzletemberre ilyen komoly feladatokat bízni? Nem lesz-e gond az üzleti élet és a politika ilyen mértékű összefonódásából? Aki válaszolt, dr. Feledy Botond külpolitikai szakértő. ARANYKÖPÉS: "Ha hatást akarunk gyakorolni másokra, a példamutatás nem csupán a legfontosabb, hanem az egyetlen célravezető dolog." Albert Schweitzer Nobel-békedíjas orvos, lelkész (1933) SIEMENS: Cumisüveggyártástól az autóiparig. 2024-ben is számos ipari digitalizációs projekt valósult meg hazánkban a Siemens technológiájának felhasználásával. Izgalmasabb hazai ipari digitalizációs projektek- válogatás a tavalyi év siemenses feladatai közül Jeránek Tamással, a Siemens Zrt. vezérigazgatójával. ÉSZJÁTÉK: Új fogalommal egészült ki a szabályozott parkok hálózatára vonatkozó szabályozás: 2025. január 1-jétől egyes vállalkozások kizárólag akkor végezhetnek az adott telephelyen logisztikai tevékenységet, ha a „Logisztikai Park” címet megszerezték. Milyen terület kaphat Logisztikai Park címet? Mi a Logisztikai Park cím megszerzésének jelentősége? Szűcs Anikó Editet, a DLA Piper ingatlanjogi csoportjának senior ügyvédjét kérdeztük

Jueves 26 de diciembre de 2024, episodio 1664. En este anuario 2024 repasamos un episodio clave: La importancia de la digitalización en los negocios. Descubrimos por qué estar en internet ya no es opcional, cómo podés aprovechar lo digital para captar clientes y cómo adaptarte para no quedarte atrás.

2024. december 9., hétfő 8-9 óra ADÓVILÁG: Balkáni adókörkép - Montenegro. A mezőgazdaság uralta a gazdaságát a 20. század közepéig, de ma már gazdasága többnyire szolgáltatásalapú. Az Eurostat adatai szerint az egy főre jutó montenegrói GDP 2018-ban az EU-átlag kevesebb mint felét, 48%-át tette ki. Az ország nem része az eurózónának, de 2002 óta hivatalos pénznemként egyoldalúan az eurót használja. Gerendy Zoltán, a BDO Magyarország ügyvezetője, adótanácsadó partnere. Az Európai Bizottság elnöke, Ursula von der Leyen október végi podgoricai látogatása során elmondta, hogy Montenegró 2028-ig történő csatlakozása az Európai Unióhoz rendkívül ambiciózus, de megvalósítható cél. Milojko Spajić montenegrói miniszterelnök hangsúlyozta, hogy célja a csatlakozási tárgyalási fejezetek lezárása 2026-ig. Feledy Botond, külpolitikai szakértő. ARANYKÖPÉS: Vedd komolyan a munkádat, de ne vedd komolyan saját magadat. Ez a legjobb kombináció.90 éves Judi Dench angol színésznő (1934). KKV rovat. Hitelprogram a digitalizációért. December 5-től a Magyar Fejlesztési Bank az európai uniós társfinanszírozású, a hazai mikro-, kis- és középvállalkozások digitalizációs törekvéseit elősegítő Digitális Megújulás Operatív Program DIMOP PLUSZ keretében két új, 0 százalékos kamatozású hitelterméket tesz elérhetővé. Kasziba Levente, az MFB EU Üzleti Igazgatóságának kiemelt igazgatója.

Grāmatai pa pēdām sekojam arī trimdā, jo tur nācās doties latviešiem un viņu grāmatām. Šoreiz raidījumā sarunas Minsterē un Rīgā – kopā ar literatūrzinātniekiem Māru Gruduli un Jāni Ogu, bibliotekāri Dinu Krastiņu un Minsteres ēkas namzini Viktoru Kangeru. Viena no lielākajām latviešu bibliotēkām ārpus Latvijas meklējama Minsterē. Otrā pasaules kara laikā Minsterē nonāca daudz latviešu, dažiem tas bija tikai pieturas punkts trimdas laikā, bet daudzi arī tur palika. Latviešu centrs Minsterē dibināts 1982. gadā. Ēka savu pagātni saista ar Minsteres Latviešu ģimnāziju. Kopš ģimnāzijas slēgšanas 1998. gadā, Latviešu centrs darbojas kā saieta nams Minsteres un tās apkārtnē esošiem latviešiem, nedēļas nogales skola, dziedātāju un dejotāju kopas, amatierteātris, trimdas arhīvs, piemiņas istabas vairākiem rakstniekiem un jau pieminētā bibliotēka. Vairākiem Latvijas pētniekiem Minstere ir arī ļoti svarīga vieta pētniecībai. Digitalizācija, katalogs un autortiesības – svarīgas lietas, kuras Minsteres intelektuālos krājumus un laikmeta liecības padarītu pieejamākas. Leģendāra persona Minsteres sakarā ir Austra Rudzīte – literāte un bibliotekāre, kas izveidoja bibliotēku Minsterē, dienasgrāmatās fiksēja norises Minsterē un arī ārpus tās, Jāņa Jaunsudrabiņa un Zentas Mauriņas gaitas. Neparasts ir arī pašas Austras Rudzītes dzīvesstāsts. Studijas Latvijas Universitātes Lauksaimniecības fakultātē, darbs Zemkopības ministrijā, bēgļu gaitas Vācijā, studijas Bonnas universitātē, doktora grāds agronomijā, studijas teoloģijā. Vadījusi Annabergas latviešu sestdienas skolu.  No 1957. līdz 1978. gadam bijusi ticības mācības un bioloģijas skolotāja Minsteres latviešu ģimnāzijā, līdz 1989. gadam bibliotēkas vadītāja, līdz 1991. gadam – bibliotēkas arhivāre. Austra Rudzīte bibliotēku kārtojusi pēc Jēgera kataloga (Benjamiņa Jēgera “Latviešu trimdas izdevumu bibliogrāfija”). Tagad bibliotēku vada Dina Krastiņa – pēc izglītības arhitekte, kas mākslas institūciju pārvaldību studējusi jau Vācijā.  

Digitalizácia prináša firmám výhody. Treba ale vedieť ako postupovať a čo presne bude proces digitalizácie vo vašej firme znamenať. V rozhovore sa dozviete: • Čo si dnes predstaviť pod pojmom digitalizácia a čo sa zmenilo za posledných 10 rokov. • Čo robíte, keď sa firma chce vydať cestou digitalizácie alebo automatizácie? • Mnohé firmy sú už digitálne. Čo teda „digitalizácia“ prinesie firmám? • Dá sa zmerať ušetrenie nákladov alebo zvýšenie produktivity? • Trendy do budúcna a čo sa v sfére digitalizácie mení najviac? Hosť: Martin Hanusek, Business Development Manager z firmy Ricoh Slovakia & Ricoh Czech Republic. (https://www.ricoh.sk)

Zjednodušiť si prácu s dátami a vedieť naplno využívať možnosti digitálnej transformácie – to je snom väčšiny podnikateľov a firiem. Je to tiež pracovnou náplňou a víziou nášho odborného hosťa – Ing. Branislava Vaculčiaka, výkonného riaditeľa spoločnosti SoftOne, s. r. o., ktorá prináša inovatívne riešenia v oblasti digitalizácie a spracovania dokumentov. Rozprávali sme sa s ním o tom, ako digitalizácia mení podnikanie a na čo by sa mali podnikatelia pripraviť, ak chcú držať krok s dobou. V rozhovore sa dozviete: S podnikaním začínal dávno pred digitalizáciou – aké to bolo a čo ho na podnikaní zaujalo? Aké sú hlavné výzvy digitalizácie pre podnikateľov a účtovníkov? Aké typy dokumentov sa najčastejšie digitalizujú a ktoré by sa ešte mohli? Ktoré funkcie považuje za najdôležitejšie pri výbere softvéru na digitalizáciu papierových dokumentov firmy? Ako je to s bezpečnosťou a ochranou osobných údajov pri digitalizácii? Aké sú trendy pri automatizácii a digitalizácii? A spomenie aj príklady z praxe pri zavádzaní umelej inteligencie alebo OCR technológií na extrakciu údajov z faktúr. Digitalizácia dokumentov ponúka podniku možnosť analyzovať finančné údaje a generovať reporty. Aby ste mohli držať krok s rýchlo meniacim sa podnikateľským prostredím, prinášame vám aktuálne informácie a rozhovory. Poradca podnikateľa – sledovať inovácie nás stále baví.www.pp.sk

Zmeny v osobnej železničnej doprave. | Hostia: René Kubiš (riaditeľ úseku obchodu ZSSK) a Rastislav Cenký (dopravný analytik a bývalý riaditeľ Sekcie stratégie Min. dopravy SR). | Nový železničný grafikon - rušenie IC a rozšírenie Expresov na 16 párov a hodinový takt: Ako sa zmení dostupnosť regiónov? Ako grafikon reflektuje prípoje a iné módy dopravy? Má potenciál motivovať viac ľudí cestovať vlakmi? Digitalizácia služieb – predaj lístkov, aplikácia, automaty, lepšie WiFi: V akom rozsahu budú zmeny zavedené? Kedy by mali byť uvedené do praxe? Komfort cestovania: Budú povinné miestenky v prvej či druhej triede? Čo s reštauračnými vozňami? Aké sú plány v obnove vozového parku, nové ucelené súpravy? Liberalizácia trhu: Aká je schopnosť ZSSK súťažiť o trate, či už doma alebo v zahraničí? Čo by priniesol vstup súkromníkov na slovenský trh, zvládol by to kapacitne? Aké výzvy z toho plynú pre ZSSK? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Digitalizácia posúva vpred každého, kto sa rozhodne spoznať ju. Podľa európskeho indikátora pre hodnotenie digitalizácie Digital Economy and Society Index Slovensko za rok 2022 zaostáva za priemerom EÚ.Podiel ľudí so základnými alebo vyššími digitálnymi zručnosťami je nižší ako priemer EÚ a rovnako tak čelíme výzvam v otázkach investícií do digitálnych zručností či zlepšovaní digitálnych verejných služieb. Špeciálne IT sektor v budúcnosti ohrozuje umelá inteligencia, ktorá viaceré profesie nahradí.Mário Lelovský je odborník so širokými skúsenosťami v oblasti informatizácie a digitálnych zručností na Slovensku. Svoje vedomosti a skúsenosti využíva na zlepšenie slovenského vzdelávacieho systému a podporu digitálnej ekonomiky. Je jedným zo spoluzakladateľov a zároveň aj predsedom Digitálnej koalície, organizácie zameranej na podporu digitálnych inovácií a vzdelávania.V rozhovore sme sa porozprávali o aktuálnej situácii na slovenskom trhu práce, o problémoch a výzvach, ktoré čaká IT sektor, o projekte Digitálny radca aj o tom, ako umelá inteligencia môže v budúcnosti ovplyvniť zamestnanosť a pracovný trh.

Digitālā bibliotēka nodrošina vienotu piekļuvi Latvijas arhīvu, muzeju, bibliotēku, organizāciju un privātpersonu uzkrātajiem attēliem, dokumentiem, periodiskajiem izdevumiem, grāmatām, kartēm, priekšmetiem, gleznām, notīm, kinofilmām, skaņas un video ierakstiem vairāk nekā 3,8 miljoniem vienību kopskaitā. Jau gadu tas mums ir pieejams digitalabiblioteka.lv. Tāpēc Digitālās brokastis piedāvā ielūkoties Latvijas kultūras un vēstures digitalizācijas procesā un ar Latvijas Nacionālās bibliotēkas ekspertiem Artūru Žoglu un Janu Ķikāni pārrunāt tehnoloģiju attīstības sniegtās iespējas. Plašāk par tehnoloģiju jaunumiem lasi arī LSM portālā.

2024. október 25., péntek, 8-9 óra Nagyot ment tavaly a kormányváltás után a lengyel piac, idén viszont vaskos alulteljesítő lett. Vége a szép időknek, vagy ez most egy kiváló vételi lehetőség? Péntek Gábort, az Accorde Alapkezelő portfóliómenedzserét faggattuk. Míg­ a ­globális­ FinTech­ befektetések ­összértéke­ csökkent,­ a ­kisebb­ összegeket­ érintő befektetések­ és ­az ­új­ technológiai­ megoldások ­iránti­ érdeklődés ­megmaradt. ­Megjelent sz MNB Fintech és Digitalizációs Jelentése és jön a budapesti Fintech Week. Szombati Anikó, a Magyar Nemzeti Bank digitalizációért és FinTech fejlesztésért felelős ügyvezető igazgatója és Ács Zoltán, az MBH Fintechlab ügyvezető igazgatója volt a vendégünk. Immár 26. alkalommal rendezik meg most hétvégén Börzsöny Vándortúrát, melynek házigazdája ezúttal Diósjenő lesz. Ép testben rovatunkban Kenyeres Oszkár, a túra szervezője volt a vendégünk. Hallgatók szavazták: az AI által írt Millás-dal country verzióban.

En el episodio 222, tenemos el honor de conversar con Ignacio Álvarez, el visionario CEO y cofundador de Moneypool. Desde su primera "coperacha" en la prepa hasta liderar la red de pagos sociales más grande de México, Nacho comparte sus experiencias, desafíos y logros. Nacho nos revela sus planes futuros para Moneypool, incluyendo la creación de productos financieros personalizados basados en el comportamiento del usuario. Este episodio es una fuente de inspiración para emprendedores y todos aquellos interesados en el mundo de las fintech y la innovación financiera. No te pierdas esta conversación llena de insights, aprendizajes y momentos emocionantes. Puntos principales de la entrevista: * Origen y Motivación de Moneypool:* Ignacio Álvarez explicó cómo desde joven tenía una mentalidad emprendedora, organizando eventos para conseguir dinero. Moneypool surgió de su experiencia con las "cooperachas" y la necesidad de una herramienta que facilitara la recolección de dinero entre amigos y conocidos para diferentes eventos y causas.* Desafíos y Superación:* Ignacio relató un momento crítico en la historia de Moneypool cuando fueron víctimas de fraude con tarjetas. A pesar de los problemas, la compañía desarrolló modelos de machine learning para predecir y prevenir transacciones fraudulentas, logrando reducir el contracargo al 0.1%, muy por debajo del promedio nacional del 4%.* Impacto y Crecimiento:* Moneypool ha crecido significativamente gracias al boca a boca, sin necesidad de publicidad pagada. Con más de 150,000 usuarios activos, la plataforma ha facilitado la recolección de fondos para una variedad de eventos y causas, desde fiestas hasta donaciones en situaciones de emergencia como el terremoto de 2017 en Ciudad de México.Para más información y contenidos exclusivos:* Blog / Newsletter: Cuentos Corporativos en Substack* Facebook: Cuentos Corporativos en Facebook* Instagram: Cuentos Corporativos en Instagram* X (Twitter): Cuentos Corporativos en X* Email: adolfo@cuentoscorporativos.com#Emprendimiento #Fintech #CuentosCorporativos #Moneypool #InnovaciónFinanciera #Startups #Negocios #PodcastLatino #PagosDigitales #TransformaciónDigital #IgnacioÁlvarez #FinanzasPersonales #TecnologíaFinanciera #HistoriasDeÉxito #EmpresasLatinas This is a public episode. If you would like to discuss this with other subscribers or get access to bonus episodes, visit cuentoscorporativos.substack.com

Cât ne va costa amânarea scăderii deficitului: Costurile de finanțare s-au triplat în ultimul deceniu – în 2023 am plătit numai dobânzi cât 2 autostrăzi Pitești-Sibiu (CursDeGuvernare) - Marele FAVORIT să preia echipa națională! FRF a făcut portretul robot al noului selecționer: 3 nume pe lista finală (Gazeta Sporturilor) România arde: „Este cea mai gravă criză de până acum în agricultură. Criza din imobiliare din 2008 va fi criza din agricultură 2024“ (Ziarul Financiar)Agricultura se confruntă cu cea mai mare criză de până acum, iar proprietarii şi managerii de ferme cred că 2024 va fi pentru acest sector ceea ce a fost pentru imobiliare criza din 2008. Galaţiul şi Vrancea sunt cele mai afectate judeţe, cu recolte de porumb şi floarea-soarelui aproape inexistente.Ministerul Agriculturii nu are încă date exacte privind situaţia din teren, dar fermierii spun că va fi un adevărat dezastru.Producţia de porumb este estimată la doar 6-7 milioane de tone, comparativ cu recordul de peste 18 milioane de tone din 2018 şi unii fermieri iau în considerare renunţarea la această cultură. Situaţia este similară şi pentru floarea-soarelui, estimările indicând o scădere a recoltei din cauza secetei şi arşiţei, chiar şi în zonele irigate.Astfel, după ce au investit mii de euro în aceste culturi, speranţele agricultorilor că lucrurile se vor mai schimba până la finalul anului agricol, sunt degeaba. „Mi s-a frânt inima când mi-am văzut nepoata cărând apă cu gălețile toată ziua pentru a-și păstra culturile în viață” (Snoop)Starea oamenilor din agricultura românească în 2024, reflectată într-o întâmplare: o bunică de 84 de ani povestește cum a muncit toată viața la CAP, dar cel mai tare a afectat-o când și-a văzut nepoata cu căldările, o problemă generalizată în multe mici ferme din țară. De aici a pornit o investigație de sistem, cu zeci de situații umane, ferme și domenii ale agriculturii.Vreme de mai multe luni, Snoop a documentat viața agricultorilor ca parte a unei investigații transfrontaliere finanțate de Journalism Fund Europe. În primul episod a prezentat felul în care criza din agricultură a explodat în proteste de stradă. Astăzi ne uităm la cum arată această criză pentru micii agricultori, cei care reprezintă majoritatea covârșitoare a fermierilor din România. Cât ne va costa amânarea scăderii deficitului: Costurile de finanțare s-au triplat în ultimul deceniu – în 2023 am plătit numai dobânzi cât 2 autostrăzi Pitești-Sibiu (CursDeGuvernare)Premierul Ciolacu a anunțat că guvernul negociază cu Comisia Europeană pentru a amâna revenirea deficitului bugetar în ținta de 3%, progresiv, pe termen de 7 ani – recunoscând, în același timp, că anul acesta deficitul va urca spre 7-8% din PIB: argumentele primului ministru par rezonabile, dacă se referă la nevoia de a cofinanța proiectele cu bani europeni. Însă premierul nu a vorbit și despre prețul acestor amânări:e vorba de dobâzile uriașe pe care România le plătește an de an, în timp ce datoria guvernamentală crește:în 2023, de exemplu, România a plătit numai dobânzi (fără rate) de aproape 31 de miliarde de lei – adică de 2,5 ori mai mult decât a fost bugetul executat al Sănătății, de 14,5 ori mai mult decât a fost bugetul executat al Cercetării-Inovării și Digitalizării și de 2 ori mai mult decât construcția autostrăzii Pitești-Sibiu (care costă 2,7 mld. euro) Marele FAVORIT să preia echipa națională! FRF a făcut portretul robot al noului selecționer: 3 nume pe lista finală (Gazeta Sporturilor)Ceea ce era de așteptat s-a întâmplat: Edward Iordănescu nu mai este selecționerul României, deși Federația Română de Fotbal i-a propus un nou contract, după parcursul excelent de la EURO 2024. Acum, șefii fotbalului trebuie să înceapă căutările pentru un nou antrenor. Mircea Lucescu și Ladislau Boloni ar fi ieșit din calcule, în timp ce Gică Hagi pare imposibil de adus, ca urmare a implicării acestuia la Farul. Sursele GSP spun că cei de la FRF îi vor propune postul, știind că-l va refuza!Iar Marius Șumudică nu e văzut cu ochi buni din cauza comportamentului și derapajelor sale. Astfel, variantele posibile pentru postul de selecționer se reduc dramatic.Primul pe lista posibililor înlocuitori este Adrian Mutu. Antrenorul de 45 de ani e liber de contract după ce s-a despărțit de CFR Cluj la începutul lunii aprilie și a mai fost în cărți pentru a prelua naționala și în finalul anului 2021, chiar înainte ca Iordănescu să fie numit, la începutul lui 2022.

Aproximativ o treime din funcționarii publici vor ieși la pensie în următorii trei ani, iar munca lor, în mare parte, va fi preluată de Inteligența Artificială. Declarația îi aparține ministrului Digitalizării, Bogdan Ivan, și are la bază datele INS.

Hol tart a Magyar Bankszövetség digitalizációs javaslatának implementációja? Pontosan hogyan kell értelmezni a 15 perces lakáshitel koncepcióját? Milyen pozitív, hosszú távú hatása lehet a júniusban induló otthonfelújítási támogatási programnak, és milyen gyermekbetegségek ütközhetnek ki a megvalósítás közben? Milyen hatást gyakorol a CSOK Plusz a lakáshitelezésre, meddig lehet fenntartani a jelenlegi kamatszinteket, ha nem csökkennek a hosszú oldali hozamok, és hol van az AI jelenlegi helye a lakossági bankolásban? Többek között ezekről a kérdésekről beszélt Becsei András, az OTP Bank vezérigazgató-helyettese, a Magyar Bankszövetség alelnöke a Portfolio Checklist szombati különkiadásában, amit a Portfolio Hitelezés 2024 konferenciára kitelepült stúdiónkban rögzítettünk. Főbb részek: Intro (0.00) Digitalizációs javaslatok implementációja (01:15) A lakáshitelezés a legbonyolultabb (05:49) Három szint (10:29) Otthonfelújítási program és gyerekbetegségei (13:09) Meddig marad a kamat? (21:23) Banki optimalizálás (25:58) AI használata a bankokban (30:35) A Checklist mai támogatója az OTP Alapkezelő, az OTP CETOP ETF alapról itt tájékozódhat. Kép forrása: PortfolioSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Óriási adatmennyiséget digitalizál és tesz kereshetővé az Arcanum, a Digitális Tudománytár (ADT), de vajon hogyan csinálják mindezt, és milyen kihívásokkal szembesülnek? Erről beszélgettünk a Media1 podcastjában Biszak Sándorral, az Arcanum alapítójával. Technikai, jogi és egyéb kihívások egyaránt nehezítik az Arcanum munkáját. Hogyan birkóznak meg ezekkel és mi ennek a jövője? Mit szólnak az Arcanumot érintő ... Olvass tovább The post 55 millió oldalt digitalizáltak – vendégünk Biszak Sándor, az Arcanum alapítója (Media1) first appeared on Vipcast.hu powered by Media1.

Arvien vairāk darba vietu tiek aprīkotas ar jauniem digitāliem rīkiem. Kā digitalizācija maina darba vidi un darba drošības kritērijus, interesējamies raidījumā Kā labāk dzīvot. Skaidro Eiropas Darba drošības un veselības aizsardzības aģentūras nacionālā kontaktpunkta vadītāja Linda Matisāne, Rīgas Stradiņa universitātes asocociētais profesors, Darba drošības un vides veselības institūta direktors Ivars Vanadziņš un uzņēmuma "SCHWENK Latvija" valdes locekle Personāla un administrācijas direktore Linda Šedlere. Ivars Vanadziņš norāda, ka ir daudz sīku lietu, kas turpina uzlaboties saistībā ar darba drošību, lielāko daļu pat nepamanām. "Milzīgu izmaiņu nav daudz, bet tas nenozīmē, ka digitalizācija neskars," atzīst Ivars Vanadziņš. Linda Šedlere pieblist, ka ražošanā tehnoloģijas ienāk daudz, bet jaunie risinājumi lielākoties attiecas uz individuālo aizsardzību. Uzlabojumi ražošanas iekārtās, tās ir gadu jautājums.  "Individuālās aizsardzības līdzekļi - spēj tik skriet līdz. Un darba organizācijas un vides monitoringa līdzekļi tiešām attīstās un var padarīt dzīvi vieglāku vai grūtāku," komentē Linda Šedlere. "Tās ir dažādas darba vides monitoringa iekārtas, dažādi analizatori. Dažādi sensori, kuri var palīdzēt darba vietai monitorēt, vai cilvēks atrodas darba stāvokli, vai viņš nav kaut kur nokritis un neguļ, vai viņam, iespējams, vajadzīga palīdzība." "Piemēram, sensors ķiverē, kas fiksē, vai cilvēks strauji nenokrīt un varbūt jāiet palīdzēt. Daudzas palīdzošas lietas," piebilst Ivars Vanadziņš. "Digitalizācijas ēnas puses ir šie mentālo veselību ietekmējošie faktori. Pie tā, kā iekārtot darba vietu, esam gadiem strādājuši, mums ir stāvgaldi un sēdgaldi, dažādi paliktņi datoriem. Ne vienmēr cilvēki atpazīst, ka tas rada nogurumu, rada pārgurumu, neļauj izgulēties," atzīst Linda Matisāne. "Šogad tika veikts pētījums "Darba apstākļi un riski Latvijā" un man viens no lielākajiem šī pētījuma pārsteigumiem bija, ka topa faktors, ko darbinieki paši atzinuši kā vissvarīgāko, ir grūtu un sarežģītu lēmumu pieņemšana," norāda Linda Matisāne. "Tas viennozīmīgi ir izaudzis pēdējo gadu laikā, kad mainās... Ja pirms 10 gadiem teicām, ka topā ir viss, kas saistīts ar ergonomiku - smagumu celšana, vienveidīgas kustības, darbs piespiedu pozās. Tagad top pieciniekā ir laika trūkums, darbs ar tehnoloģijām, darbs ar cilvēkiem - viss, kas ir vērsts uz psihisko veselību, mazāk ar ergonomiku." Ivars Vanadziņš atzīst, ka platformu darbos priekšnieks jau tagad bieži ir mākslīgais intelekts. Vai cilvēki tam ir gatavi, ka nav priekšnieka, bet viņus komandē robots. Daudzi nebūs aizdomājušies, ka viņus jau komandē robots. "Laika monitoringa sistēmas cilvēkiem, kas strādā attālināti. Liels stress psihiskai veselībai tādā vidē atrasties, tas ir tavs priekšnieks, kurš vēro, monitorē tavu darba laiku. Daudzi nav tam gatavi, atzīst, ka tas ir pamatiemesls trauksmainībai," bilst Linda Šedlere.  

Ma nem tudjuk, hogy 5-10 év múlva milyen képességek kellenek majd a pénzügyi-számviteli munkához The post A digitalizációval nemcsak a munkafolyamatok alakulnak át a pénzügyben, hanem a csapatok összetétele is first appeared on G7 - Gazdasági sztorik érthetően.

Digitalizácia Slovenska nenapreduje dobre. Štát prichádza s mechanizmom, ktorý by mal urýchliť inovácie a digitalizáciu podnikov. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti štát zavádza schému voucherovej podpory.Ako táto schéma funguje, pre koho je určená a prečo práve ona by mala nepriaznivý stav zmeniť, vysvetľuje v podcaste SHARE riaditeľ divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Peter Laco. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel podcastu SHARE prinášame v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo hovorí Digital Economy and Society Index o stave digitalizácie na Slovensku.Ktoré oblasti potrebujeme rozvíjať najviac.Čo je schéma voucherovej podpory a do akej miery môže pomôcť.Kto sa môže do výzvy zapojiť.Kto ju vyhlasuje a dokedy bude trvať.Aká je úloha spoločnosti Slovak Telekom v tomto procese.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/WdBf5A4/stat-predstavil-novy-system-podpory-digitalizacie-a-inovacii-firiem-digitalne-vouchery/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.