Podcasts about moniku

Sbírka pro Moniku https://www.donio.cz/PomocMonice už není aktuální, ale dopadla dobře!

Numerológia, dátum narodenia a jeho vplyv na život. Monika Ben Thabetová: Vzťahy, práca, poslanie. Tajná moc čísel. Ako rozumieť dátumu narodenia? Prečo treba trpezlivosť? Vedia pomôcť čísla aj pri hľadaní zmyslu života či pri hľadaní si partnera? Aj o tom sa budem rozprávať s medzinárodne uznávanou numerologičkou a autorkou domácich i svetových bestsellerov. Mojim hosťom bola Monika Ben Thabetová. Užite si rozhovor s touto inšpiratívnou spíkerkou. Pýtala som sa jej aj na rok 2024. To, čo mi odpovedala ma prekvapilo:) Príjemné sledovanie - želám krásny deň plný správnych rozhodnutí... Moniku nájdete aj na Instagrame: https://www.instagram.com/monikabenthabetova/ Knihu Tajna moc čísel si môžete kúpiť aj tu: https://m.kosmas.cz/knihy/524252/tajna-moc-cisel/ Ďakujem, že podporujete tvorbu podcastu ODznova a aj magazínu 40plus.sk Pozerať bez reklám za 5€ mesačne môžete už tu: https://herohero.co/odznova Podporiť ma môžete aj tak ako doteraz... Podpora je možná nasledovne: https://ko-fi.com/odznovapodcast alebo na č.u: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar. 19.10. 2024 organizujem Festival ODznova v pravdivosti. Pozvanie prijal aj MUDr. Martin Jan Stránsky... lístky tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/ Ďakujem, Martina Valachová #numerologia

Ivana a Zuzana tentokrát přivítaly ve studiu psycholožku z banky Moniku aka Monču, která jim povyprávěla nejen o manžovi, ale i o tom, jak v Africe hledala zásuvky a proč tam při výzkumu trhu bylo potřeba mít deštník.Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ivana a Zuzana tentokrát přivítaly ve studiu psycholožku z banky Moniku aka Monču, která jim povyprávěla nejen o manžovi, ale i o tom, jak v Africe hledala zásuvky a proč tam při výzkumu trhu bylo potřeba mít deštník.

Je matkou prvého československého vogue zoskupenia House of Velvet. Monika Prikkelová je zosobnením slova “ally”, teda je spojenkyňou LGBTI+ ľudí. Bez nej by sme na Slovensku nemali takzvaný ballroom, teda subkultúru v ktorej sa môže kvír komunita citiť bezpečne a doma. V našom rozhovore sa dozviete, čo jej vogue dal, ako jej zmenil život a ako neľahké je tvoriť priestor pre ľudí, ktorí ho nemajú v spoločnosti vytvorený prirodzene.    O ženách ako je Monika sa hovorí ako o mamách. Vychovávajú nové tanečníctva, bojujú, živia láskou a veľa rán od väčšinovej spoločnosti za ich prácu schovávajú poza svoje krídla, kde mnohí a mnohé nachádza útechu. Nedávno sa po útokoch rozhodla populárne podujatie Ball of Shame načas pozastaviť. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Financované zo zdrojov Európskej únie z programu "Citizens, Equality and Value Programme." Podcast podporil aj Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Partnerom podcastu je denník SME. Autorka tejto epizódy: Liberty Blake Simon

Bééééém! Mark Pollard nazval Moniku Farkašovú svetovým šampiónom kreativty a zavolal ju do svojho vychýreného podcastu! Niet lepšej príležitosti na to, urobiť nový podcast.

Kas kūpeigs Hamiltonai Kanadā i Lubuonai Modūnis nūvodā i kai atškiert tautysdzīsmi nu autordzīsmis? Tū dzīšmu kruojuma “Muna dzīšmu gruomota” sastateituoja Edeite Laime i muzikis, etnomuzykologs Ēriks Zeps rauga nūskaidruot dzīsmis “Zemli zvaigzneite puorguoja” stuotā. Koč i dzīsme zynoma i teik dzīduota kai latgalīšu tautysdzīsme, vys tik itei vysu dreižuok ir dzīsme ar skaidri atpazeistamu autoreibu – vuordu i melodejis autore ir dzejneica, dzīsmineica Bronislava Martuževa. Senejuokais publiskais īroksts, kurā var dzierdēt dzīsmi pošys Martuževys īrokstā ir 1990. goda īroksts nu Krišjuoņam Baronam veļteituos konferencis Zynuotņu akademejā. Kai Ērikam i Edeitei stuostejuse Martuževys biografe, muzeologe Anna Egliena, na par vysom Martuževys dzīduotajom dzīsmem ir piļneigi skaidrys, kurys ir tautysdzīsmis i kurys juos pošys autordzīsmis, tok ir daudzi faktu i līceibu, kas atkluoj, ka Martuževa sovys dzīsmis “palaiduse tautā” i tuos uztvartys kai tautysdzīsmis, jo dzīsmineicys dzeivis guojuma deļ sovulaik jei publiski navarēja ruodeit sovus dorbus. Vīna nu līceibu ir īroksts ari pošys Martuževys dīnysgruomotā par dzīsmi “Gona gūda”: “Oh, jā! Kad priesteri un Moniku aizveda un visi sasēdās ap galdu pa otram lāgam, es atsēdos uz tahtas un sēdot it kā drusku pasnaudu. Tas ļoti palīdzēja, spriegums nokrita un atlaidās. Konjaka un vīna iesildītās dāmas tagad varēja arī pabudināt: Gona gūda, gona gūda, Laiks ir gūdu prast, Laiks ir myusu muoseņu Padaudzynuot. Lai boguota, lai boguota Myužam tova sāta. Marta galvu vien grozījā – šitādu dziesmu! Bet es nebiju muļķe, neteicu, no kādas pūra lādes dziesma izcelta. Pravieti neciena tēvzemē. – Ko tu! Veca latgaliešu kāzu dziesma! – Vaca to vaca, bet es juos nazynu. – Tyuleņ zynuosi! [..] Drīz vien Martu ierakstīs magnetafona lentē ar šo dziesmu. Viena stundu ilgstoša lente jau esot piedziedāta. Un lai tiek uz veselību! Un lai nevienam prātā nav, ka dziesma dzimusi 20. gadsimtā 85. gadā. Tā iegulsies tautas pūrā blakus citām, ej zini, kā dažviet sanerrotām. Nupat jau dzirdēju, ka par tautas dziesmu sauc arī Jurciņa “Vālodzīti”. Še tev, Jurciņ!” Vysu dreižuok leidzeigs ceļš tautā ir ari dzīsmei “Zemli zvaigzneite puorguoja”. Taišni kai vīnu nu latgalīšu tautysdzīšmu dirigente Aira Birziņa sovulaik dzīsmi, lai sataiseitu aranžeju meiteņu koram “Tiara”, cytu vydā pīduovuoja ari komponistei, vokaluos grupys “Latvian Voices” vadeituojai Laurai Jēkabsonei. Laura atguodoj, ka nu vysu pīduovuotūs dzīšmu jai par reizi īpasatykuse itei i bejs skaidrys, ka dzīsmei jei grib īdūt taidu kai filmys “Cylvāka bārns” sajiutu. Komponiste ir cīši prīceiga, ka piečuok dzīsmi sovā 2021. godā izdūtajā albumā “As abow, so below” ostoņu dzīšmu vydā īrakstejuši ari Hamiltonys bārnu kors nu Kanadys.  

Je to už nějaký ten pátek, co jsem mluvil naposled s Monikou. Monika byla jedním z lidí, co mě inspiroval k tomu, abych se vydal za dobrodružstvím do Vietnamu. No a po skoro dvou letech jsme se rozhodli, že navážeme na tuto epizodu https://zdenkuvceskypodcast.podbean.com/e/epizoda-207-ceska-ve-vietnamu-cast-1/ a navíc si u toho prohodíme role. Tentokrát se na Vietnam bude ptát Monika mě a já budu tím pádem v roli hosta svého vlastního podcastu.  Toto je druhá část tohoto rozhovoru s moderátorkou Monikou, která samozřejmě navazuje na část první. Moniku můžete jí najít jako jednu lektorku na "Slowczech.com".  Video z této epizody bude k dispozici později tento týden.  _________________________________________________________________________ Chceš kurz zdarma? Tady je: Kurz zdarma  _________________________________________________________________________ Chceš se zúčastnit netradičního kurzu české KONVERZACE se Zdeňkem? Máš šanci. Plánuju další kolo v říjnu nebo v listopadu a bude pouze 8 volných míst.

S psycholožkou Monikou Čuhelovou se znám, od té doby, co jsem měla malé děti. A mezitím děti rostly a Monika zaměřila svou odbornost na Teens a jejich trable. Potkáváme se, teď už i online a tak slovo dalo slovo a sešly jsme se při rozhovoru na téma, které je žhavé jako letní slunce. Teens, naše děti, které vyrostly a které se stejně jako my kdysi hledají samy sebe, smysl života a svou vlastní autentickou cestu. Pro rodiče s dětmi ve složitém období má Monika několik velmi lákavých online kurzů, o těch v podcastu také mluvíme. Moniku najdete na webu monikacuhelova.cz. Už letí k vašim uším!

Pod značkou Teplej vlny vám niekoľko najbližších týždňov prinesieme špeciálnu minisériu Naničhodnice: O tom, aký bol, je a bude život umelkyne na Slovensku. Mapuje odlišnosť generačných skúseností v dvojiciach umelkýň v rôznych umeleckých oblastiach, v druhej epizóde je to tanec. Eva Kopecká v štúdiu privítala Moniku Čertezni, tanečníčku, choreografku, zakladateľku skupiny Neskorý zber a Soňu Kúdeľovú, choreografku, performerku, zakladateľku projektov Chaosmos a Zvuky ticha.

Dobrodruh a fotograf Vladimír Smaženka navštívil mnoho krajín. Na výlety a expedície bráva nielen svoju partnerku Moniku, ale aj psa. Sučka Bejli sa stala skvelým parťákom na cesty a zároveň vďačným objektom ich fotografií. Z dvoch vášní vďaka nej vznikla tretia - fotenie domácich miláčikov. Začalo to profilom na Instagrame. K fotkám Bejli však postupne pribúdali aj portréty ďalších chlpatých modelov. K dnešnému dňu je ich viac ako 200. Práca so zvieratami si vyžaduje patričnú dávku trpezlivosti aj prešibanosti. Nie vždy totiž funguje piškóta alebo iný pamlsok. Vypočujte si ďalší zaujímavý príbeh nášho spokojného pacienta.

Co nejčastěji Babišovi voliči vytýkají generálu Pavlovi, když ho potkají uprostřed kampaně a mohou mu to říct přímo do očí? A čím se své odpůrce snaží získat Andrej Babiš, když vyrazí do regionu, který je soupeřovou baštou?Václav Dolejší a Lucie Stuchlíková vyrazili „s mikrofonem za prezidentem“, aby pro speciální epizodu Vlevo dole natočili paralelní dvojreportáž. Lucie sledovala Andreje Babiše, protože jako na ženu si na ni miliardář tolik netroufne. Václav byl ve stopách generálovi ve výslužbě, protože má modrou knížku a nebojí se povolávacího rozkazu.Oba dva finalisté vyjeli přesvědčovat voliče do regionů, kde v prvním kole prohráli se soupeřem. Pavel do Moravskoslezského kraje, Babiš do Libereckého. Oba dva viděli ohromné emoce, které jsou všude, kam ten či onen dorazí.Petr Pavel si užíval silnou podporu v Ostravě při mítinku na náměstí a při návštěvě hospody, ale třeba ve vítkovických železárnách při debatě s dělníky musel čelit nepříjemným dotazům. Andrej Babiš si jako posilu přivezl do Liberce manželku Moniku, ale ani její přítomnost nezabránila tradičnímu konfliktu mezi příznivci a odpůrci, který úplně nezahladila ani návštěva psího útulku.Dostali podcasteři transparentem? Umačkali je nadšení příznivci či naštvaní odpůrci prezidentských kandidátů? Proč se útulkové prasátko jmenuje Vašek? A kdo zachrání Lojzu před adopcí Andrejem Babišem? Poslechněte si speciální dvojreportáž Vlevo dole!-------- Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne. Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv. Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.  Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.   Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram. Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Þáttur dagsins er helgaður alþýðuhetjunni Moniku Helgadóttur og heimaslóðum hennar, Merkigili í Austurdal í Skagafirði. Sögu Moniku þekkja margir. Bóndinn, ekkjan, íslenska sveitakonan sem bjó ásamt átta börnum sínum, sjö dætrum og einum syni, á afskekktum bæ í innsveitum Skagafjarðar, í Austurdal, þar sem Austari-Jökulsá rennur straumþung niður. Hrikaleg gljúfur og gil einkenna landslagið og samgöngur að bænum voru erfiðar, jafnvel lífshættulegar, sérstaklega þegar farið var um hið hrikalega Merkigil, gilið sem bærinn er kenndur við. Á þessum afskekkta stað byggði Monika upp myndarlegt bú og varð landsþekkt og dáð, sérstaklega eftir að ævisaga hennar, Konan í dalnum og dæturnar sjö, eftir Guðmund G. Hagalín kom út árið 1954, þegar Monika var aðeins 53 ára gömul. Þátturinn var áður á dagskrá 2. september 2022. Viðmælandi er Ingibjörg Elín Jónasdóttir, leiðsögumaður. Í þættinum hljóma brot úr: Kona er nefnd, viðtal Indriða G. Þorsteinssonar við Moniku frá árinu 1973. Konan í dalnum, viðtal Guðrúnar Guðlaugsdóttur við Moniku frá árinu 1981. Konan í dalnum og dæturnar sjö eftir Guðmund G. Hagalín, útvarpssaga í flutningi Sigríðar Hagalín leikkonu frá árinu 1988. Í lok þáttar er lesið stutt brot úr eftirmála ævisögu Moniku frá árinu 2017. Umsjón: Gígja Hólmgeirsdóttir

Ivana a Zuzana tentokrát ve studiu přivítaly ženu na mateřské tzv. dovolené a přistěhovalkyni do Hradce Králové Moniku, která vzpomínala na svou cestu s kámoškou po Asii. Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ivana a Zuzana tentokrát ve studiu přivítaly ženu na mateřské tzv. dovolené a přistěhovalkyni do Hradce Králové Moniku, která vzpomínala na svou cestu s kámoškou po Asii.

Stává se často, že rozhodnutí zkusit život v zahraničí, leckdy nepříliš promyšlené, má těžký počáteční průběh.  Ale když víte, že když se těmi těžkostmi prokoušete, čeká na vás zasloužená odměna ve formě splnění vašich přání, za námahu to stojí. A když jste si  navíc jisti, že vaše rozhodnutí bylo správné, dáte do toho vše. Tak by se daly shrnout počátky velmi zajímavé krajanky Moniky Ben Thabetové, která v 90letech odcestovala s malou dcerou sama do Itálie a započala tak svůj život plný čísel, který změnil nejen její život, ale posléze i tisíce dalších. Ale kde vzala jistotu, že to rozhodnutí bylo správné? Monika se zabývá totiž numerologií. A věnuje se jí skutečně na takové úrovni, že je vyhledávána jednotlivci i společnostmi po celém světě. A její vhled do tohoto tajuplného světa začíná zajímat i vědeckou komunitu. Poslechněte si a napište mi vaše postřehy.O čem jsme si povídaly:náročné začátky v Itáliico je numerologie a kdo ji vyhledáváúspěšné příběhy lidí, kterým Monika pomohlaproč si myslí, že by si Češi měli vážit své země vícekniha, která ovlivnila její životzávěrečné doporučeníZajímavé a užitečné odkazy:Webová stránka Monika Ben ThabetováFacebooková stránka kde najít Moniku Numerologie Česká a Slovenská republika Můžete Moniku vidět na přednášce 8.října 2022 v Hrubá SkalaPoslechněte si, přemítejte a dejte mi vědět, jak se vám toto povídání líbilo.Sdílejte a lajkujte na Facebook Linkedin Instagram  Twitter i na TikToku.Chcete doporučit zajímavého, mimořádného krajana/krajanku v zahraničí? Napište mi  zde. >> Líbí se vám, co dělám a chcete více informací, podpořit mě a zapojit se přímo do tvorby dalších epizod? Děkuji všem, kteří mě podporují, bez vaší podpory by to úplně nešlo. Klikněte na PICKEY.CZ  nebo, na Paypal na portálu Kupte jen tak kávu

Þáttur dagsins er helgaður alþýðuhetjunni Moniku Helgadóttur og heimaslóðum hennar, Merkigili í Austurdal í Skagafirði. Sögu Moniku þekkja margir. Bóndinn, ekkjan, íslenska sveitakonan sem bjó ásamt átta börnum sínum, sjö dætrum og einum syni, á afskekktum bæ í innsveitum Skagafjarðar, í Austurdal, þar sem Austari-Jökulsá rennur straumþung niður. Hrikaleg gljúfur og gil einkenna landslagið og samgöngur að bænum voru erfiðar, jafnvel lífshættulegar, sérstaklega þegar farið var um hið hrikalega Merkigil, gilið sem bærinn er kenndur við. Á þessum afskekkta stað byggði Monika upp myndarlegt bú og varð landsþekkt og dáð, sérstaklega eftir að ævisaga hennar, Konan í dalnum og dæturnar sjö, eftir Guðmund G. Hagalín kom út árið 1954, þegar Monika var aðeins 53 ára gömul. Viðmælandi er Ingibjörg Elín Jónasdóttir, leiðsögumaður. Í þættinum hljóma brot úr: Kona er nefnd, viðtal Indriða G. Þorsteinssonar við Moniku frá árinu 1973. Konan í dalnum, viðtal Guðrúnar Guðlaugsdóttur við Moniku frá árinu 1981. Konan í dalnum og dæturnar sjö eftir Guðmund G. Hagalín, útvarpssaga í flutningi Sigríðar Hagalín leikkonu frá árinu 1988. Í lok þáttar er lesið stutt brot úr eftirmála ævisögu Moniku frá árinu 2017. Umsjón: Gígja Hólmgeirsdóttir

Þáttur dagsins er helgaður alþýðuhetjunni Moniku Helgadóttur og heimaslóðum hennar, Merkigili í Austurdal í Skagafirði. Sögu Moniku þekkja margir. Bóndinn, ekkjan, íslenska sveitakonan sem bjó ásamt átta börnum sínum, sjö dætrum og einum syni, á afskekktum bæ í innsveitum Skagafjarðar, í Austurdal, þar sem Austari-Jökulsá rennur straumþung niður. Hrikaleg gljúfur og gil einkenna landslagið og samgöngur að bænum voru erfiðar, jafnvel lífshættulegar, sérstaklega þegar farið var um hið hrikalega Merkigil, gilið sem bærinn er kenndur við. Á þessum afskekkta stað byggði Monika upp myndarlegt bú og varð landsþekkt og dáð, sérstaklega eftir að ævisaga hennar, Konan í dalnum og dæturnar sjö, eftir Guðmund G. Hagalín kom út árið 1954, þegar Monika var aðeins 53 ára gömul. Viðmælandi er Ingibjörg Elín Jónasdóttir, leiðsögumaður. Í þættinum hljóma brot úr: Kona er nefnd, viðtal Indriða G. Þorsteinssonar við Moniku frá árinu 1973. Konan í dalnum, viðtal Guðrúnar Guðlaugsdóttur við Moniku frá árinu 1981. Konan í dalnum og dæturnar sjö eftir Guðmund G. Hagalín, útvarpssaga í flutningi Sigríðar Hagalín leikkonu frá árinu 1988. Í lok þáttar er lesið stutt brot úr eftirmála ævisögu Moniku frá árinu 2017. Umsjón: Gígja Hólmgeirsdóttir

Þáttur dagsins er helgaður alþýðuhetjunni Moniku Helgadóttur og heimaslóðum hennar, Merkigili í Austurdal í Skagafirði. Sögu Moniku þekkja margir. Bóndinn, ekkjan, íslenska sveitakonan sem bjó ásamt átta börnum sínum, sjö dætrum og einum syni, á afskekktum bæ í innsveitum Skagafjarðar, í Austurdal, þar sem Austari-Jökulsá rennur straumþung niður. Hrikaleg gljúfur og gil einkenna landslagið og samgöngur að bænum voru erfiðar, jafnvel lífshættulegar, sérstaklega þegar farið var um hið hrikalega Merkigil, gilið sem bærinn er kenndur við. Á þessum afskekkta stað byggði Monika upp myndarlegt bú og varð landsþekkt og dáð, sérstaklega eftir að ævisaga hennar, Konan í dalnum og dæturnar sjö, eftir Guðmund G. Hagalín kom út árið 1954, þegar Monika var aðeins 53 ára gömul. Viðmælandi er Ingibjörg Elín Jónasdóttir, leiðsögumaður. Í þættinum hljóma brot úr: Kona er nefnd, viðtal Indriða G. Þorsteinssonar við Moniku frá árinu 1973. Konan í dalnum, viðtal Guðrúnar Guðlaugsdóttur við Moniku frá árinu 1981. Konan í dalnum og dæturnar sjö eftir Guðmund G. Hagalín, útvarpssaga í flutningi Sigríðar Hagalín leikkonu frá árinu 1988. Í lok þáttar er lesið stutt brot úr eftirmála ævisögu Moniku frá árinu 2017. Umsjón: Gígja Hólmgeirsdóttir

"Pirms dažām dienām Polijā viesojās Amerikas prezidents Baidens – viņš teica, ka NATO alianses 5. pants ir svēta lieta, un neviena no NATO valstīm nepaliks bez palīdzības, ja kāds tām uzbruks. Tā ka šajā grūtajā situācijā ir arī gaiši punkti, kur varam redzēt, ka cilvēks cilvēkam ir ne tikai vilks, bet cilvēks cilvēkam ir patiešām arī cilvēks," intervijā Latvijas Radio 3 "Klasika" uzsver Polijas ārkārtējā un pilnvarotā vēstniece Latvijā Monika Mihališina, kura mūsu valstī dzīvo jau kopš 1998. gada, lieliski runā latviski un silti pasmaida: "Kā vēstniecei varbūt man to nevajadzētu teikt, bet… Latvijā jūtos kā mājās! Šeit esmu pavadījusi pusi no savas profesionālās dzīves." Sarunā ar Moniku Mihališinu sarunājamies par Polijas un Latvijas kopīgo vēsturi, savstarpējo atbalstu neatkarības cīņās 1920. gadā, kad poļu karavīri kopā ar Latvijas nacionālo armiju cīnījās pret lieliniekiem Latvijas teritorijā un tolaik populāro lozungu "Par mūsu un jūsu brīvību", par kopīgo un atšķirīgo mūsu kultūrā un identitātē, kā arī par vitāli svarīgo atbalstu Ukrainai... Inta Zēgnere: Cik ilgi jūsu dzīve īsti ir saistīta ar Latviju, ja jau reiz tik labi runājat latviski? Monika Mihališina: Nezinu, vai sievietei būs pareizi atzīties, cik ilgi... (sirsnīgi smejas) Bet godīgi sakot – jau kopš 1998. gada. Nu jau būs divdesmit četri gadi, pēc gada – divdesmit pieci. Būs iemesls svinēt. Vai tiesa, ka uz Latviju atbraucāt kā uz pilnīgi nezināmu zemi? Jā… Universitāte Polijā mani gribēja aizsūtīt uz lingvistisko institūtu Maskavā, bet tur jau bija aizbraucis kāds cits, tāpēc Polijas Izglītības ministrija vienā dienā nolēma, ka viņi mani virzīs uz Latviju. Atceros to sievieti, kura bija tik laba un mani neatstāja vienu šajā grūtajā situācijā – viņa piezvanīja man un teica, ka varu braukt uz izcilu vietu – Latvijas Kultūras akadēmiju Rīgā, un man ir viena stunda, lai izlemtu... 1998. gadā Polijā vēl nekas nebija zināms par Latviju, izņemot nelielu informāciju – tas bija dzelzs priekškara dēļ. Tā nu mēs paņēmām mana tēva karti, apskatījām, kur ir Rīga, kur Latvija, un nolēmām, ka vispār tas nav tik tālu, un nodomāju, ka tas varētu būt labs izaicinājums – varbūt pat Dieva roka. Un tā arī bija. Kāds priekšstats par Latviju šo gadu laikā jums ir izveidojies? Kādi ir latvieši, atšķirībā no poļiem, vai arī – kas mums ir kopīgs? Kā vēstniecei varbūt man to nevajadzētu teikt, bet… Latvijā jūtos kā mājās. Pusi no savas profesionālās dzīves esmu pavadījusi šeit – ne tikai kā vēstniece. [Savulaik] strādāju arī Varšavas Universitātē, un katru otro, trešo mēnesi viesojos Latvijā un cieši sadarbojos ar latviešu zinātniekiem, un varu pateikt, ka ļoti daudz zinātniskajā jomā esmu iemācījusies tieši no latviešu zinātniekiem. Patiešām, tur tā saikne ir ļoti stipra. Bet, runājot par atšķirībām, es teiktu, ka latvieši ir daudz mierīgāki nekā poļi. Poļiem tomēr ir tāds temperaments... No vienas puses, tas ir labi, bet no otras puses, bieži to nevar pielietot, un domāju, ka [šai ziņā] mēs varam savstarpēji mācīties – gan temperamentu, gan mieru un apmainīties ar tiem kā ar ideju. Bet par kopīgo runājot – tā ir mūsu ļoti, ļoti garā vēsture. Šogad aprit jau 460 gadi kopš mūsu kopīgās kultūras vēstures, jo 1562. gada 5. martā, pateicoties Gothardam Ketleram, kļuvām par vienu valstisku daudznacionālu veidojumu -  Zečpospoļita. Nerunājot par ļoti komplicētiem vēstures faktiem, galvenokārt gribu uzsvērt, ka kopš tā laika mums izveidojusies kopīga vēsture – savijušies mūsu likteņi. Šeit dzīvo poļu minoritāte, kura tagad ir Latvijā un par ko varu teikt tikai labus vārdus, un priecājos, ka arī no Latvijas valsts ir laba attieksme – latvieši novērtē poļu minoritātes solidaritāti ar latviešiem un Latvijas valsti. Dažas no dzimtām šeit dzīvo jau vairāk nekā četrsimt gadu! Arī vēstniecībā mēs daudz ko darām, lai no jauna atklātu vēstures perspektīvu – pirms diviem gadiem izdevām grāmatu "Poļu inflantija", ko savulaik uzrakstījis Gustavs Manteifels. Tagad strādājam vēl pie vienas grāmatas par Rīgas vēsturi – par Latvijas laiku Zečpospoļitas sastāvā, kas četrdesmit gadu garumā bija labākais Rīgai. sakarā ar to, ka bijām viens valstiskais veidojums, vispār nebija nodokļu,  nebija muitas, tirdzniecības apmaiņa bija tik laba, ka tad, kad atnāca zviedri, Rīga negribēja padoties un gaidīja palīdzību, bet diemžēl mums bija problēmas ar robežām un mūsu kopīgā vēsture Rīgā beidzās. Tomēr šī grāmata ir tik interesanta! Ceram, ka tā tiks izdota šogad vai nākamgad.  Kopīgā vēsture jau gan turpinājās, jo 1920. gadā Polija kopā ar latviešiem cīnījās par Latvijas neatkarību. Arī tāds fakts ir. Jā, un tas bija ļoti labs pamats mūsu attiecībām starpkaru laikā – mūsu valstis bija brīvas, un kopīgā asinsizliešana bija gan par Polijas, gan Latvijas neatkarību: drošība Latvijā nozīmēja arī drošību Polijā. Tagad esam droši un vienoti kopā dažādās aliansēs – gan Eiropas Savienībā, gan NATO. Esam drošāki un stiprāki. Lai gan domāju, ka savu pirmo aliansi mēs uzbūvējām pirms tiem 460 gadiem: Ivans Bargais gaidīja jau pie durvīm… Tāpēc vienmēr saku, ka tā bija pirmā mūsu NATO alianse. (smejas) Tā ka tradīcijas mums ir, un ir ļoti labi, ka nedodam nevienam imperiālistam maisīties mūsu lietās... Piedodiet par tādu izteicienu, bet nu – ceram, ka gan Polijas, gan Baltijas valstu stingrā nostāja attiecībā uz nežēlīgo karu, ko Krievija veic pret Ukrainu, sankcijām un visām citām lietām, un arī humānā palīdzība palīdzēs drīz ieviest mieru Ukrainā. Vairāk un plašāk - ierakstā. Saruna pilnā apjomā drīzumā tiks publicēta portālā lsm.lv!

V této epizodě Legend Element Podcastu si budeme povídat s certifikovanou fitness trenérkou Monikou Zemánkovou. Fitness znamená pro Moniku víc než jen práci, je to pro ni komplexní životní styl a cesta k fyzickému a psychickému zdraví. Monika překonala dlouholetý problém s poruchou příjmu potravy a jejím cílem je teď pomáhat ostatním. Chtěli byste Moniku kontaktovat, ale nežijete zrovna v Sydney? Napište jí přes její Instagram @_monika_fitness_ a domluvte si online couching na míru! [ Moderuje: Markéta Melounová ]Legend Element | Live Your Adventure Not just a clothing brand! We promote adventuring as an important part of mental health. Support the show (https://www.patreon.com/legendelement)

Kāpēc cilvēki, kuriem latviešu valoda nav dzimtā valoda, izvēlas ar to saistīt savu darbu un dzīvi? Kā diplomātiskā tulkošana atšķiras no mutvārdu tulkošanas citos apstākļos? Raidījumā ar Minjižuo, Moniku un Viktoriju runājam par latviešu valodu, tās iezīmēm un apguvi, raidījuma viešņu pirmajiem iespaidiem par Latviju, latviešu valodas līdzībām ar ungāru, ukraiņu un ķīniešu valodu, rakstisko un mutvārdu tulkošanu, kā arī daudz ko citu. Minjižuo Vana ir no Ķīnas un dzīvo Latvijā 3 gadus. Monika Majoroša-Kokina ir no Ungārijas un dzīvo Latvijā 6 gadus. Viktorija Prituļaka ir no Ukrainas un dzīvo Latvijā 7 gadus. Raidījuma vadītāja Aiga Veckalne ir valodniece, aizrautīga tulkotāja un filoloģe, kā arī uzņēmējdarbības profesionāle un lektore. Raidījuma piezīmes: [01:55] Kur, kā un kāpēc Minjižuo, Monika un Viktorija sāka mācīties latviešu valodu? [14:20] Kas latviešu valodā viņām patīk visvairāk, kas – sagādā grūtības? [18:57] Ukraiņu un latviešu valodas līdzības. [20:45] Minjižuo, Monikas un Viktorijas pirmie iespaidi par Latviju. [28:40] Ko Minjižuo, Monika un Viktorija ikdienā lasa un klausās latviešu valodā? [35:00] Minjižuo dalība tulkošanas konkursā. [37:25] Minjižuo pieredze, palīdzot tulkot prof. Pētera Pildegoviča grāmatu “Mans Ķīnas stāsts”. [38:28] Viktorijas tulkošanas darbs un maģistra darbs par ukraiņu īpašvārdu atveidi. [44:48] Monikas aizraušanās. [47:00] Vai Minjižuo tulko arī mutvārdos? [48:25] Kā diplomātiskā tulkošana atšķiras no mutvārdu tulkošanas citos apstākļos? [54:09] Viktorijas pirmā sinhronās tulkošanas pieredze. [58:05] Ieteikumi tiem, kuri vēlas iemācīties latviešu valodu. Grāmatas: Andrejs Veisbergs. Konferenču tulkošana. Rīga: Zinātne, 2016. 184 lpp. Dīns Fosters. Lietišķā etiķete Eiropā. Rīga: Zvaigzne ABC, 2005. 400 lpp. Pēteris Pildegovičs. Mans Ķīnas stāsts. Rīga: Latvijas Universitāte, 2020. 408 lpp. Noderīgas saites: https://www.venta.lv/ – Ventspils Augstskolas tīmekļa vietne https://www.lu.lv/ – Latvijas Universitātes tīmekļa vietne https://spoti.fi/2VEbb8f – “Pieturzīmju” saruna ar igauņu dzejnieku Contru https://bit.ly/3iSF3DW – “Pieturzīmju” Facebook lapa https://bit.ly/2FvAMI9 – “Pieturzīmju” Instagram profils https://bit.ly/2FaEWWl – “Pieturzīmju” tvitera profils https://bit.ly/2BYS672 – atbalsti “Pieturzīmes” vietnē “Patreon” https://bit.ly/2DFLTxa – atbalsti “Pieturzīmes” vietnē “Buy me coffee” https://discord.gg/aAkqp7pmu3 – pievienojies mūsu “Discord” kopienai Seko līdzi jaunumiem “Pieturzīmju” Instagram profilā, uzdod jautājumu nākamajam raidieraksta viesim un saņem atbildi raidījumā! “Pieturzīmes” piedāvā ne tikai aizraujošu raidierakstu par valodu, bet arī praktiskas un noderīgas lekcijas un konsultācijas. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/pieturzimes/message

Monika Rizzo var 44 ára gömul þegar hún gekk útaf vinnustað sínum og sást þar aldrei framar. Nokkrum dögum síðar var hún horfin fyrir fullt og allt og eiginmaður hennar allt annað en áhyggjufullur. Synir hennar og foreldar þó voru logandi hrædd um afdrif Moniku og lögðu allt í leit sína að henni.  Það átti eftir að koma í ljós að líkamsleifar væru að finna í bakgarði Rizzo fjölskyldunnar en lögreglan var nú samt frekar slök yfir þessu öllu saman.  Allt bendir til eins aðila en það fæst með engu sannað og því er mál Moniku Rizzo óleyst ennþá daginn í dag.    www.facebook.com/mordskurinn www.instagram.com/mordskurinn 

Moniku began as a temporary project aimed at reducing inequality and usage of rehabilitation services among multicultural families. When the need for Moniku services continued to grow, however, the project was made permanent. Today, Alba serves about 15 families per week. Moniku’s services are important, Alba explains, because multicultural parents might be reluctant to speak their native languages with their child or expose their children to their native cultures. This could be for many reasons; for example, families might fear impacting their child’s Finnish language learning. Links: Moniku Palvelu Espoo MONIKU-palvelu Facebook

„Mým šatníkovým hitem je červená džínová bunda, kterou jsem původně vůbec nechtěla. Jak se ukázalo, mému šatníku velmi prospěla,“ konstatuje známá českobudějovická kreativní publicistka Monika Brýdová. Stačí totiž do bundy měnit trička, šátky, k ní sukně a pokaždé si připadá, že je zajímavě oblečená.

Rozprávanie o tradičnej výuke jógy, ktorá sa rannou praxou ásán iba začína – študenti totiž bývajú v jednom dome so svojím učiteľom a spolu s jeho rodinou sa zúčastňujú celého chodu domácnosti, nachádzajúcej sa v indickej dedine Pandeshwar.  Monika Majvitorová a Martin Jurčišin rozprávajú o kolobehu každodenných vyučovacích hodín a povinností v dome i okolo neho. Praktizovať jógu sa tak učia nielen na podložke, ale aj pri najrôznejších situáciách počas dňa. Na základe tejto skúsenosti začali intenzívnejšie vnímať, akú energiu prijímajú a odovzdávajú cez svoje aktivity a založili si značku jógových koberčekov, ktorými demonštrujú etické princípy k ich používateľom, ale aj k ich výrobcom. Moniku a Martina nájdete na www.leelayogarugs.com.

Monika Urbanová je moderátorkou podcastů Pod lupou s Monikou. Občas i ona připustí, že může přeskočit na druhou stranu, a to do role hosta. Sama o sobě říká, že je takovým "nakopávačem" lidských životů. Za svými metodami si stojí a klidně se pod ně podepíše, což považuje za známku kredibility. Objevuje alchymii života nejen pro ostatní, ale také sama pro sebe. Moniku, která je terapeutka, spisovatelka, žena, matka s bohatým životem tentokrát zpovídala Tereza Hanusová. Dívčí povídání o nejen pracovním životě se neslo v přátelském duchu. Monika otevřeně odpovídala na otázky.  Zkrátka jeden (ne)obyčejný příběh. Krásný poslech. Sledujte: www.monikaur.cz www.rmno.cz

Monika Simonová stojí za instagramovým fenoménem Nešlo by to levnějc? kde fotografové anonymně sdílí zkušenosti s klienty, kteří se snaží získat slevy na služby. V době karantény také fungoval jako zdroj informací o tom co se smí a nesmí dle vládních opatření. Kdo je autorka projektu? A jaké to je mít účet s desetitisíci aktivními followers? Odkazy na Moniku:https://www.instagram.com/monikasimonovaphoto/https://www.instagram.com/neslobytolevnejc/Odkaz na autorku podcastu:https://khiria.comhttps://instagram.com/khiria

Multitalentovaná Monika nám dnes porozpráva o tom, ako trénujú profesionálni bežci, koho trénuje, ako taký tréning prebieha a mnoho iného. Určite si vypočujte aj minulú epizódu, kde nám Monika porozprávala napríklad aj koľko stotín sekundy jej zatiaľ chýba k tomu, aby nás mohla reprezentovať na Majstrovstvách Európy. Dohodni si tréning s Monikou už dnes. Viac sa o Monike: https://fitnation.sk/monika-weigertova/ Moniku nájdete na Instagrame ako @monikaweigertova FitNation môžete sledovať: Instagram @fitnation.sk Facebook @fitnation.sk Objednaj si svoj prvý tréning zdarma: www.fitnation.sk

Monika Weigertová je nielen jednou z našich skvelých trénerok vo FitNation, ale ako sa dozviete, je aj všestranne zameraná. Monika je momentálne najrýchlejšou Slovenkou. Ako tento titul získala, ako sa udržuje v kondícii, ako sa kvalifikuje na ME, koľko zdvihne Monika na mŕtvom ťahu - o tomto ale aj o mnohom inom sa budeme dnes rozprávať. Budeme veľmi radi, ak náš podcast odporučíte svojim kamarátom a ak nás aj ohodnotíte vo svojej podcastovej aplikácií. Dohodni si tréning s Monikou už dnes. Viac o Monike: https://fitnation.sk/monika-weigertova/ Moniku nájdete na Instagrame ako @monikaweigertova FitNation môžete sledovať: Instagram @fitnation.sk Facebook @fitnation.sk Objednaj si svoj prvý tréning zdarma: www.fitnation.sk

V tomto dílu je jako host Zdeněk Koukol – je to ale on, kdo vede rozhovor a zpovídá Moniku, terapeutku a moderátorku podcastu Pod lupou s Monikou. S čím Monika lidem pomáhá? A jak sama přistupuje k řešení problémů? Rozhovor o vztazích k lidem i penězům, přizpůsobování se, chození k terapeutovi i o potřebě někam patřit.