Podcasts about zhov

Technický a hospodársky pokrok neustále napredujú – no ľudia nie sú šťastnejší. Prečo? Lebo progres jedným smerom sa spája s regresom v inom smere a celkovo stojíme na mieste. Ak vôbec existuje skutočný, trvalý a celkový pokrok, tak vďaka čomu? Je možný a dá sa merať len pokrokom hodnôt. Inak nové vymoženosti vytvárajú ďalší priestor len pre úpadok charakterov. Hosťom dnešného podcastu je doktor Emil Páleš, autor viacerých kníh, filozof a predstaviteľ sofiológie, ktorá sa usiluje o celostný pohľad na svet. Zhovárame sa o vzťahu medzi technikou a hodnotami, o nenahraditeľnosti duchovného kapitálu, rastúcej pseudorealite v mentálnych bublinách či zákonite sa opakujúcich dejinách. Viac o jeho práci sa môžete dozvedieť na webovej stránke www.sophia.sk

Prvýkrát letel s balónom ako malý chlapec. Pilotoval jeho otec a bol to práve on - spoločne so starým otcom, ktorí Romana Serbinčíka k jeho životnej vášni priviedli. "So starým otcom sme stavali rozličné modely lietadiel. Ja som vždy miloval výšky, stále som sedával niekde v korunách stromov, miloval som sa pozerať na svet zhora a túžil lietať. Najprv ako pilot stíhačiek," prezradil s úsmevom v relácii Ide o nás. Hoci lietanie miloval, naplno sa k nemu dostal už v dospelosti, keď ho oslovil kamarát, prečo vlastne svoju vášeň nepremení na niečo väčšie. Dnes je z neho pilot balóna, vášeň sa zmenila na živobytie. Organizuje zážitkové lety, vyráža na balónové fiesty a za lietacími zážitkami chodí takmer po celom svete. S balónmi bol už v Indii, Spojených arabských emirátoch či Turecku, v rámci Európy navštívil azda všetky možné krajiny. Zo zoznamu jeho zážitkov vyčnieva prelet popri luxusnej vile Alexandra Lukašenka v Minsku, ale tiež napríklad pristátie na košickom sídlisku Luníx IX. S humorom hovorí, že miesto pristátia je vždy neisté. "Oficiálne môžeme pristávať všade. Lebo vy balón neviete ovládať, hovorím túto vetu stále a je moja obľúbená: Viete, kde s balónom štartujete, ale neviete, kde pristanete. Romantika aj adrenalín sú v tom prepojené," vysvetlil v relácii Ide o nás zanietený Serbinčík, ktorý už skončil v močiari v Indii alebo na ryžovom poli. Zhovárali sme sa o všeličom možnom - napríklad aj o jeho prekvapujúcich zážitkoch s pasažiermi. O tom, či do balóna patrí alkohol alebo či sa zmenilo lietanie vplyvom klimatickej zmeny a jej dopadov na poveternostné podmienky. Ako vyzerá núdzové pristátie s balónom a dá sa vlastne dnes ešte s balónom aj "stroskotať"? Aj na to všetko odpovedal v Ide o nás Roman Serbinčík.

Florida, Washington a odtiaľ smer Uzbekistan, Nemecko, Japonsko, Taliansko, Švajčiarsko a späť do Ameriky. V týchto krajinách mal či bude mať v priebehu roka výstavu výtvarník Luka Brase, náš dnešný hosť, ktorý o sebe hovorí, že žije a pracuje po celej Európe. Počas rozprávania a cestovania si urobíme prestávku v Holandsku, zistíme, čím je táto krajina preňho výnimočná, zájdeme si - a to vlakom - na aktuálnu výstavu v Bratislave, kde vystavuje jeho mama a on spolu s ňou, no a podebatujeme aj o galériách. Počas dvoch rokov otvoril tri a hovorí, že chce, aby bolo umenie bližšie k ľuďom. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.

Kristína Holčíková je bývalá vedecká pracovníčka v oblasti zloženia potravín, odborníčka na potravinárstvo, popularizátorka zdravého stravovania. Dnečs už v seniorskom veku je pribudli "funkcie" hudobnej manažérky, tajomníčky a organizačnej vedúcej viacerých hudobných telies. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Rybolov bol bežnou súčasťou života už od strednej doby kamennej. A približne od 16. Storočia u nás začínajú vznikať aj rybárske cechy a na prelome 19. A 20. storočia rybárske spolky. Budúci rok si pripomenie presne sto rokov od založenia zväzu, ktorý dnes bude u nás reprezentovať Bohuš Cintula, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu. A keďže ryby sú pokrmom, po ktorom počas Veľkého týždňa siahame viac ako inokedy, porozprávame sa o ich chove, kvalite, ale aj o živote rybárov a záujme mladých o takéto aktivity. Náš dnešný hosť má bohaté skúsenosti s chovom rýby, viedol najväčšie pstruhové stredisko na Slovnesku a vie čo trápi naše rybárstvo. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.

S našim dnešným hosťom môžeme cestovať, pohybovať sa hlboko pod zemou, ale aj obdivovať krásu našich krojov. Popri tom nám ukáže staré filmové plagáty z prvej polovice minulého storočia, zbierku fotoaparátov, ale aj zimných športov z vojnových rokov, zoberie nás do múzea ale aj jaskyne. Dnes k nám z Trenčína pricestuje Lukáš Kubičina – fotograf, zberateľ, jaskyniar a cestovateľ. V Dubnickom múzeu aktuálne vystavujú predmety z jeho zbierky, ktoré mapujú vývoj filmovej a premietacej techniky a fotoaparátov. Zhovárala sa s ním Darina Mikolášová.

1.apríl je medzinárodným dňom vtáctva. Naša dnešná hostka je koordinátorkou Vtáčej hodinky – zimného sčítavania vtáctva – u nás síce pobudne len polhodinu, ale aj tak nám stihne povedať veľa zaujímavých informácií. Predstaví nám tohtoročného Vtáka roka, poradí nám čím prikrmovať vtáctvo a posvietime si na operence, ktoré už majú jarnú migráciu za sebou a prileteli do našich končín. Dnes medzi nás príde ornitologička z organizácie SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Paulo Lackovičová. Zhovára sa s ňou Juraj Turis.

Náš dnešný hosť si môže povedať – oboplával som svet! Skôr ako Vladimírovi Porvazníkovi však učaroval jachting, venoval sa horolezectvu. Takže spolu s ním sa nielen poplavíme, ale vystúpame aj na Mont Blanc a ochutnáme aj pralinky, ktoré vyrába. Zhováral sa s ním Juraj Turis.

Herečka Judit Pecháček má v kinách novinku pod názvom Tichá pošta. "Nakrúcala som moje scény posledné dni natáčania - ostatní tam boli asi mesiac. A keď som prišla, vtedy vlastne už na pľaci cítite takú rodinnú atmosféru. Panuje tam taký interný humor a vy keď do toho prídete, ja keď do toho prídem, mám pocit, že musím zapadnúť a netrčať. Je to náročné," priznala v relácii Ide o nás k postave mamy troch detí, ktorá má o ne obrovský strach a neschvaľuje, že sa snažia počas druhej svetovej vojny zachrániť francúzskeho pilota. "Je to postava na malej ploche, nemala som veľa priestoru ukázať, odkiaľ prichádza, čo zažila. Musela som však ukázať jej postoj a nehrať ju ako čisto negatívnu rolu. Aby divák dokázal pochopiť jej strach," zamyslela sa Judit, pre ktorú to v roku 2025 nie je prvá mama, stvárnená pred kamerami. Ďalšiu si totiž zahrala aj v seriáli Děcko na obrazovkách Českej televízie, kde zase stvárňuje mamu, ktorá sa rozhodne dať svoje tretie dieťa na priamu adopciu. "Je to kontroverzná rola. Ale to je práve tá výzva. Niekedy zo začiatku nechápem, prečo som oslovená na nejakú postavu - je to také ťažšie sústo, vtedy si hovorím, že cez to sa niečo naučím a preto tam musím ísť. Najlepšie skúsenosti sú, keď ma niekto osloví na niečo, čomu spočiatku ani nerozumiem," uviedla pred kamerami TV Pravda Judit Pecháček, ktorá už niekoľko rokov žije v Prahe aj so svojím manželom.  V relácii sme načrtli aj tému ich súkromia a života v umeleckej "bubline". Judit nám prezradila, čo má na Prahe rada a prečo je podľa nej umeleckou mekkou. Zhovárali sme sa o práci s detskými hercami, o tom, ako sa snaží vyrovnať s náročnými rolami a prečo je pre ňu dôležitá psychoterapia. Všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Pred dvomi rokmi si titul vybojovala kysucká obec Korňa. Kto to bude tentokrát? Možno práve obec zo Západného Slovenska. Dnes by sme vám chceli dať do pozornosti 13. ročník súťaže Dedina roka. Čo je jej cieľom, kto môže byť jej súčasťou a prečo sa vyplatí byť Dedinou roka, nám prišli povedať – Juraj Moravčík, generálny riaditeľ Slovenskej agenntúry životného prostredia, vyhlasovateľ súťaže a ambasádorka spomínanej národnej ceny, známa šperkárka, ktorú možno poznáte aj cez projekt Vyšperkovaná cesta Slovenskom – Petra Toth. Zhováral sa s nimi Juraj Turis.

Jeho posledná cesta viedla pred pár týždňami do Sýrie. Ak by sme mali spomenúť iné krajiny, ktoré navštívil, tak je to napríklad Afganistan, Irak, Somálsko či Jemen. Už z toho je zrejmé, že cestuje tam, kde sa bežný turista nedostane. Rád by cez príbehy, ktoré na cestách nazbieral, vyzdvihol odvahu a dobroprajnosť ľudí, ktorí žijú v naozaj náročných politických podmienkach. Dnes bol hosťom Rádia Regina milovník netradičných dobrodružstiev Peter Gregor. Zhovárala sa s ním Hana Rapantová.

Začínajú sa jarné prázdniny! Chystáte sa na lyžovačku? Ak áno, tak veríme, že si zoberiete k srdcu dobré rady horského záchranára a sprievodcu Františka Mrázika. Porozpráva nám o svojich expedíciách do Nepálu, pripraví na turistiku, lavínové nebezpečenstvo, ale najmä ponúkne dobré rady, ako si užiť lyžovačku bez pomoci horských záchranárov. On je jedným z nich už štvrťstoročie a pripomenie nám, ako sa na horách a svahu chovať bezpečne a zodpovedne. Zhovárala sa s ním Hana Rapantová.

Zážitková Bratislava - je názov podujatia, ktoré si v hlavnom meste môžete užiť už najbližšiu sobotu, a to pri príležitosti Dňa sprievodcov. My na nich budeme myslieť už v predstihu a to so sprievodkyňou dejinami, lektorkou a predsedníčkou Asociácie sprievodcov Bratislavy Katarínou Králikovou. Naša dnešná hostka stála pri zrode Prešporkova, koordinovala Míľu pre mamu, no a neskôr svoju lásku k dejinám zúročila nielen ako sprievodkyňa, ale aj ako autorka kurzov, či lektorka. Pôsobí aj ako múzejná pedagogička na Bratislavskom hrade. Zhovárala sa s ňou Hana Rapantová.

Dnes zaostríme zrak na zdravý zrak – a to nielen našich detí. Naša dnešná hostka vyštudovala ortoptiku a optometriu na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzite v Brne. Vysvetlila nám, kedy je vhodné navštíviť oftalmológa a kedy optometristu, priblíži prácu ortoptistu, poradí ako sa starať o svoj zrak, čo nezanedbať a čo pozorne sledovať pri vývoji detského zraku. Zhovárala sa s ňou Darina Mikolášová.

Hudobné zoskupenie Ukitas tvoria Nikola Jankovská a Terézia Gregušová. Možno i vás si získali vďaka profeisionálne prepracovaným cover verziám svetových hitov, ale i vlastnou tvorbou. Za každým úspechom sa skrýva práca a my budeme zvedaví, ako sa prepracovali na hudobné podium, módne mólo, na knižný trh - Nikola knižne spracovala príbeh svojho starého otca a prečo sa ich cesty stretli pri klavíri a pritom ich preslávilo ukulele. Zhovára sa s nimi Hana Rapantová.

Nákup jazdeného vozidla vždy obnáša určité riziko, že vozidlo má skryté servisné časované nástrahy alebo problémovú históriu. Našťastie, dnes existujú služby ako komplexné preverenie vozidla, pomerne lacné online overovanie histórie a tiež garancie od veľkých predajcov.Jedným z nich je aj stránka Autosphere.sk, ktorú prevádzkuje európska sieť importérov Emil Frey. V 140. epizóde podcastu Autobazar.EU sme sa rozprávali s Tomášom Miklom zo spoločnosti Emil Frey Group práve o projekte Autosphere.sk. Prečo sú tieto vozidlá stávkou na istotu, ako prebieha preverovanie týchto vozidiel a ako firma pomôže pri dovoze áut zo zahraničia či financovaní? Zhováral sa Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu inzertného portálu Autobazar.EU.

Pozitívna skeptička, lektorka a autorka konceptu Zručnosti budúCnosti Olívia Hurbanová bola našim prvým novoročným hosťom. Ako žije pozitívna skeptička? Aký má pohľad na svet a budúcnosť? Porozpráva nám o zručnostiach, ktoré by sme si mali osvojiť, pripravíme sa na kariéru budúcnosti a uvažovať budeme aj nad tým, ako budovať zdravú, múdru a tolerantnú spoločnosť. Zhováral sa s ňou Juraj Turis.

Aj vy už hľadáte zdroj zábavy na silvestrovský večer? Čo vám vyhovuje viac – dobrá komédia v televízii, predstavenie v divadle, či vystúpenie obľúbeného zabávača, imitátora, stand up komika? A čo myslíte, čo zabaví jeho? Spýtame sa. Dnes príde medzi nás herec a imitátor Juraj Ďuriš, ktorý vie aké to je silvestrovať v práci, zvládne na divadelných doskách zahrať pápeža i faraóna a aj Miroslava Žbirku. Zhovára sa s ním Miroslav Čief.

Dnes k nám prišiel zberateľ replík starovekých kultúr, papierových betlehemov a vianočných ozdôb - Ján Hertlík. Ako prežíva advent človek, ktorého celý rok obklopujú symboly Vianoc? Náš hosť nám porozprával, aké betlehemy by sme našli v jeho zbierke, prečo zbiera práve sochy Santa Clausov, Mikulášov, luskáčikov, alebo sklenené ozdoby a adventné kalendáre. Jeho vášňou je cestovanie a dnes nás určite zoberie minimálne do Egypta či Grécka. Zhováral sa s ním Juraj Turis.

Roman Klinčúch je masér, cestovateľ, triatlonista, otužilec, ktorý s kamarátmi založil spolok Otužilci a zimní plavci z Podhradského mora. Považskobystričan, ktorý preplával La Manche Je jednoducho nadšeným športovcom, ktorý športové podujatia nielen vyhľadáva, ale aj organizuje. A motivuje ostatných, preto je aj vyhľadávaným terapeutom. Zhovárala sa s ním Hana Rapantová.

Hosť podcastu: VÁCLAV NEUER, bývalý vyšetrovateľ a spisovateľ Zhovárame sa o 10.knihe zo série Pôvodný slovenský zločin – Príliš vysoká cena. Ako sa vyšetrovanie vo filmoch a seriáloch odlišuje od toho skutočného? Stalo sa, že sa jemu vyhrážali smrťou? Že ho podsvetie chcelo odstrániť? Ako je to so statusom práce polície? Vážime si ju dostatočne? Neuer tvrdí, že na besedách vidí, že veľa mladých sa zaujíma o prácu polície, že by tam chceli pracovať... Je čoraz viac žien v polícii – aké sú oproti mužom? V čom sú lepšie? Ako funguje vyšetrovací, výjazdový tím, ktorý ide k vražde? Kto ho tvorí? Príbeh nás zavedie aj na archeologické nálezisko Bojná, kde prebieha detektorovanie a je to dnes veľmi výnosný biznis. Spomína si na prvú knihu Krkavčí súd v sérii Pôvodný slovenský zločin?

O tom, kam sa Slovensko posunulu v ochrane LGBT ľudí dva roky po teroristickom útoku pred Teplárňou rozprávajú v podcaste V redakcii Roman Samotný a Martin Strižinec. Zhovárala sa s nimi Monika Tódová.

Adriana Šturdíková kvalifikovaná učiteľka írskeho tanca, ktorá v minulosti okrem viacerých popredných umiestnení dosiahla aj titul Majsterky Európy v sólových tancoch. Okrem pôsobenia na Slovensku je odborným garantom škôl v Prahe a Olomouci. Jej koníčkmi sú cestovanie a vodné športy - surfing, wakeboarding, potápanie. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Známy Trenčan, ktorý prekonáva nielen samého seba, inšpiratívny človek a bežecká špička. Aj takto by sme mohli v skratke predstaviť nášho hosťa. Dnes k nám dobehol Stanislav Ďuriga. Na konte má množstvo titulov, slovenských rekordov, maratónov na netradičných miestach, a pritom hovorí, že nemá žiadne špeciálne tréningy a prípravu. Spýtame sa ho na kaplnku, ktorú vybudoval nad Zlatovcami, ale i na to, ako sa mu behalo na streche Slovenského rozhlasu a ako sa dá prežiť 14 maratónov za 14 dní. Zhováral sa s ním Richard Šümeghy.

Náš dnešný hosť stál dlhé roky na čele Pezinka. Dlhé roky sa však s jeho menom spájajú aj aktivity, ktoré pri príležitosti životného jubilea sprístupňuje Malokarpatské múzeum v Pezinku. Odtiaľ prišiel náš dnešný host Oliver Solga – historik umenia, publicista, spisovateľ, výtvarník, ale aj amatérsky archeológ, či autor prvej slovenskej olympijskej známky Atlanta '96. Zhováral sa s ním Juraj Turis.

Náš dnešný hosť by vás dokázal zmeniť tak, že by vás „ani vlastná matka nespoznala“. Martin Jankovič je umelecký maskér, ktorý sa podpísal pod mnohé známe tváre. Najnovšie pod tú, ktorá stvárňuje vo filme Karola Duchoňa. Ocenenie Slnko v sieti za najlepšie masky a nomináciu na Českého leva náš dnešný hosť získal za film Muž so zajačími ušami. Výraznú stopu už zanechal doma i v zahraničí. Našim dnešným hosťom je jeden z najtalentovanejších slovenských umeleckých maskérov súčasnosti – Martin Jankovič. Zhovára sa s ním Juraj Turis.

Dnes bude malo v štúdiu Rádia Regina svoje zastúpenie Regionálne osvetové stredisko v Leviciach. Prišli medzi nás David Hudec a Alžbeta Sádovská. Riaditeľka strediska, ktoré pripravuje 16.ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Takí sme a jeho dramaturg. Povedali nám, čo nás od 11. septembra čaká nielen v Leviciach, ale aj Dolnom Piali, Hronských Kľačanoch, Šahách či v Hontianskej Vrbici. Zhováral sa s nimi Juraj Turis.

Lucia Ondrušová je futbalistka a trénerka, bývalá hráčka viacerých zahraničných klubov, historicky prvá hráčka slovenskej ženskej reprezentácie, ktorá dosiahla v národnom tíme 100 štartov. Pôsobila mimo Slovneska aj v kluboch v Nemecku, Taliansku, vo Švajčiarsku a v Čechách. Cez leto sa venovala deťom vo futbalových kempoch v Čechách, na Slovensku, nahráva podcast o ženskom futbale a vedie svoju futbalovú akadémiu. Zhováral sa s ňou Miroslav Čief.

Na Ukrajine sa. bojuje už tretí rok. Pokým spočiatku boli nasadzované technológie skôr štandardné, rýchlo sa vo väčšej miere začali nasadzovať drony a dnes sa už zapája aj umelá inteligencia. O technologických aspektoch konfliktu, ako aj o tom, ako ovplyvňuje uvažovanie o vedení vojenských konfliktov vo všeobecnosti v podcaste SHARE rozpráva vojenský analytik Vladimír Bednár. Zhovára sa s ním Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa zlepšili obranné prostriedky proti dronom.V akých situáciách sa osvedčilo nasadenie umelej inteligencie.Že Starlink už využíva nielen Ukrajina, ale aj Rusko.Čo znamená aktuálna invázia Ukrajiny do Ruska v kontexte moderných technológií.Ako mení konflikt na Ukrajine uvažovanie o vedení vojen.Téme sa venujeme aj tu:Vojenský analytik: So Starlinkom Ukrajine pomáhalo aj Slovensko, drony a kyberútoky preceňujeme (rozhovor)Vojna ako z budúcnosti: Na Ukrajine po roku vidíme drony, vesmírne satelity aj navádzané náboje (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pavol Vitko je vojenský novinár, publicista, spisovateľ a šéfredaktor vojenského časopisu Obrana, šéf organizačného výboru v rámci Sekcie slovesného umenia Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska. Pavol Vitko je v prvom rade človek, ktorý chodí po svete s otvorenými očami a citlivo vníma osudy ľudí okolo seba. Venuje sa reportážnej fotografií, regionálnej histórií, podpísal sa pod scenáre k dokumentom, ktoré opisovali život ľudí, ktorých na okraj spoločnosti vytlačil režim alebo životné okolnosti a už tri desaťročia je jeho meno spojené aj s novinárskou súťažou pre mladých – Štúrovo pero. Zhováral sa s ním Miroslav Čief.

Ingrid Ondrejíčková pôsobí ako odborná asistentka na Katedre textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde vyučuje odborné predmety zamerané na textilné technológie a historické textilné techniky. Špecializuje sa na paličkovanú čipku, šitú čipku, výšivku, japonské prešívanie Sashiko, tkanie, prírodné farbenie, spracovanie ovčej vlny a pradenie... Venovala sa reštaurovaniu textilu so zameraním na výskum, konzervovanie a reštaurovanie paličkovaných čipiek, dnes sa venuje textilnému umeniu teoreticky i prakticky. Vo vlastnej tvorbe, ako lektorka, ale aj na akademickej pôde. Zhováral sa s ňou Juraj Turis.

Po otvorení Olympijských hier v Paríži sa v časti spoločnosti strhla búrka rozhorčenia. Z takmer štvorhodinového ceremoniálu zostane najpamätnejšou scéna s drag queens inšpirovaná obrazom. Mnohí v ňom videli Da Vinciho Poslednú večeru, režisér podujatia však povedal, že sa inšpirovali obrazom Hostina bohov Jana Harmensza van Biljert. Rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová a filozof a estetik Peter Michalovič hovoria nielen o tom, aký obraz tam videli, ale aj o tom, aký následná reakcia vytvára obraz o súčasnom svete.  Zhováral sa s nimi Braňo Bezák.

Precvičíme si pamäť a spoznáme minulosť trochu inak. Napríklad aj cez nápisovú kultúru, jazyk či stredoveké listiny. Hosťom Rádia Regina Západ bol historik-archivár, nadšený propagátor digitaliácie v archívnictve prof. Juraj Šedivý. Vo svojej vedecko-pedagogickej činnosti sa špecializuje na stredoveké dejiny – špeciálne písomnej kultúry a vývoja miest, najmä Bratislavy. Zhovárala sa s ním Eva Viteková.

Zisťovali sme, ako vývoj batérií ovplyvňuje konštrukciu a ceny elektromobilov a čo to znamená pre budúcich majiteľov.Ako dlho vydrží batéria v elektromobile a čo by mali majitelia vedieť, aby zbytočne neznižovali jej životnosť? Aké vylepšenia batérií pripravujú výrobcovia a môžu batérie s tuhým elektrolytom predstavovať zásadný technologický skok pre svet elektromobilov?Aj o týchto témach v podcaste SHARE rozprával vedúci tímu, ktorý skúma batérie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) Miroslav Mikolášek. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Ján Trangel.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké dva hlavné typy batérií sa využívajú v elektromobiloch.Podľa čoho volia výrobcovia automobilov batérie.Že zlepšovanie batérií zahŕňa aj bezpečnosť a konštrukciu.Čo najviac ovplyvňuje životnosť batérie.Čo očakávať od batérií s tuhým elektrolytom.Že sodíkové batérie môžu byť alternatívou k lítiovým.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/pqNHqDa/mozem-nabijacku-od-notebooku-pripojit-k-mobilu-odbornik-z-fei-stu-odpoveda-na-najcastejsie-otazky-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Digitálne watermarky či nástroje na odhaľovanie klamlivého obsahu majú zásadnejšie obmedzenia.Takzvaný deepfake obsah je čoraz ťažšie odlíšiť od skutočného. Ako vzniká a existujú nejaké nástroje na to, ako ho odlíšiť od toho skutočného?V podcaste SHARE nám o tom porozprával odborník na umelú inteligenciu z Kempelenovho inštitútu informačných technológií Michal Gregor. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako najlepšie definovať deepfake.Ktoré nástroje sa najčastejšie používajú na ich tvorbu.Ako náročné je dnes vytvoriť uveriteľný deepfake obsah.Aké nástroje možno očakávať v blízkej budúcnosti.Čo sú to digitálne watermarky.Ako je možné odhaliť obsah generovaný s AI.Kedy môžu byť užitočné a kde sú ich obmedzenia.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/bmylcng/kompro-na-osobnosti-nahe-celebrity-deepfake-sa-vyrazne-zlepsil-prichadza-era-neistoty/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.Podporené Science+.

Ženy na Slovensku zarábajú o takmer 17 percent menej ako muži. Najväčšie príjmové rozdiely sú v sektore informačných technológií a finančníctva. Okrem toho, ženy väčšinou pracujú v sektoroch, v ktorých sa zarába najmenej - v školstve alebo opatrovateľských službách. Sektory, v ktorých sa zarába najviac - bankovníctvo, finančné služby alebo IT, boli vždy dominantne obsadené mužmi. Martina Hodoňová je pôvodnou profesiou účtovníčka, ktorá sa prepracovala až do pozície partnerky medzinárodnej poradenskej firmy. "Bytostne som neznášala čísla a vo financiách som nikdy robiť nechcela. Som však  orientovaná na poriadok, systémy a organizáciu," hovorí o práci, ktorá si ju v podstate "našla". Zhovárame sa (nielen) o ženách vo finančnom svete a o kariérnych možnostiach, ktorú v ňom pre ženy existujú. 

Biznisových zákazníkov tiež zaujala technológia lokálnej 5G siete. Oproti Wi-Fi má viaceré výhody.Sektor informačných a telekomunikačných technológií čakajú v roku 2024 niektoré veľké výzvy.V podcaste SHARE sme sa o nich rozprávali s riaditeľom divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Petrom Lacom. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ktoré služby u firemných zákazníkov rezonovali v roku 2023 najviac.Prečo záujem o cloud ešte aj v tomto roku naďalej stúpal.Že biznisová sféra zatiaľ vníma AI skôr triezvo.Čím firemných zákazníkov oslovili lokálne 5G siete.Ako komunikovať kybernetických hrozbách tak, aby ľudia počúvali.Čo bude najväčším trendom roku 2024.Podcast bol pripravený v spolupráci so SLOVAK TELEKOM.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Program „nový Samsung – Vymeňte starý za nový“ sa už rozšíril so smartfónov aj na ďalšie kategórie zariadení.Koľko smartfónov ste vystriedali za posledných 10 rokov? A čo tablety alebo smarthodiny? Tie staré sa niekedy podarí posunúť ďalej, no často sa rozbije displej, zostarne baterka alebo jednoducho nezvládajú najnovšie programy.Čo s rastúcim množstvom zariadení, ktoré sa nám hromadia po šuflíkoch? Samsung verí, že má odpoveď. To, ako sa ich zbaviť, mať z toho aj nejaký benefit a prečo to má celé zmysel nám v podcaste SHARE porozprával Peter Peško poverený vedením pobočky Samsung na Slovensku. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Samsung.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Akú hodnotu má stará elektronika.Aké možnosti má majiteľ, ktorý sa jej chce zbaviť.Prečo Samsung vykupuje starú elektroniku a ponúka za ňu bonus.Ako sa program „nový Samsung – Vymeňte starý za nový“ líši od klasického výkupu.Či sa dá bonus získať aj za iné zariadenia, ako smartfóny.Ako a kedy sa dá získať výkupný bonus dokonca aj za ručičkové hodinky.Čo sa s takto vykúpenými zariadeniami ďalej deje.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Nielen na domácej kultúrnej scéne patrí medzi hviezdy. Fotografka, kurátorka a pedagogička Dita Pepe si získava nadšené reakcie umeleckým prejavom, ale aj veľmi osobnými emóciami, ktoré sa do jej práce premietajú. Pred pár dňami uviedla rodáčka z Ostravy v bratislavskej galérii FOG svoju výstavu pod názvom On Self-love (teda O láske k sebe samej), ktorá je akýmsi fragmentom jej oceňovanej publikácie Hranice lásky z roku 2022. Dita Pepe vo viac ako 700-stranovej publikácii, ktorá vznikla ako súčasť jej dizertačnej práce, rozoberá pohľad na lásku z rôznych uhlov a otvára aj veľmi bolestivé témy. V mladosti prežila zneužívanie v rodine, v manželskom vzťahu najprv musela čeliť manželovej nevere a zamilovaniu sa do inej ženy a keď sa zdalo, že sa ich vzťah stabilizoval, zamilovala sa ona. Do iného muža. Lásku jej neopätoval. To všetko sú pre Ditu Pepe témy, ktoré spracúva cez svoje fotografie, ale aj veľmi osobné komentáre a v trinástich kapitolách knihy prechádza rozmanitými formami medziľudských vzťahov a podôb lásky, ktoré často formuje a ovplyvňuje láska ultimátna – vzťah k sebe samému. Zhovárali sme sa nielen o sebaláske, ale aj o tom, ako prežívala vlastnú zamilovanosť k inému mužovi, ako sama dokáže prejavovať lásku či o tom, akým vzorom partnerskej „lásky“ chcú byť aj s manželom pre svoje dcéry. Viac v relácii Ide o nás.

Hlavnými tohtoročnými témami konferencie OpenSlava 2023 sú generatívna umelá inteligencia a digitálna identita. Už 18. a 19. októbra ju usporiada spoločnosť Accenture v spolupráci so svojimi partnermi.O tom, čím bude tento ročník výnimočný a prečo bude dôraz práve na tieto témy nám v podcaste SHARE porozprával IT expert a spoluzakladateľ konferencie OpenSlava Pavol Szorad. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Accenture.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo robí generatívnu umelú inteligenciu tak dôležitou.Aké z jej využití budeme na konferencii vidieť.Ako sa osvedčila v telefonickej podpore v USA.Že o pár rokov na letiskách nebudeme musieť vyberať pasy.A možno nebudeme musieť nosiť ani lístky do kina alebo divadla.Na čo sa expert na OpenSlave teší najviac.Prečo bude aj tento rok zadarmo.Kto sa môže prihlásiť.RegistráciaPrihláste sa na konferenciu OpenSlava 2023Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tablety už nie sú len na hry a videá. Čoraz viac sa využívajú aj na prácu a štúdium.Keď pred viac ako 10 rokmi začali na trh masovejšie prenikať tablety, mnohí sa pýtali, či má tento druh zariadenia popri smartfónoch a notebookoch vôbec zmysel. Dnes už o tom nepochybuje prakticky nikto. Tablety si našli svoje pevné miesto na trhu. Svoje o tom vie aj spoločnosť Lenovo, ktorá udržiava celý rad tabletov a zapojila sa dokonca aj do programu Digitálny žiak.O tom, nakoľko Lenovo vidí perspektívu práve v tejto kategórií zariadení, kto je ich cieľová skupina a ako sa osvedčilo poskytovanie tabletov žiakom porozprával v podcaste SHARE obchodný zástupca značky Lenovo pre spotrebiteľský segment Jozef Krilek. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Lenovo.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Vďaka čomu sa tablety na trhu definitívne ujali.Používajú ľudia tablety aj na úkor notebookov?Kto je najväčší predajca tabletov na Slovensku.Štvrtina žiakov uprednostnila tablet pred notebookom.Môže tablet s nahradiť notebook pri práci či štúdiu?Ako vhodne prepojiť systémy Android a Windows.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

"Stále hovoríme o trans ľuďoch, ale málokedy ich necháme hovoriť samých za seba," povedal Marvin Horvat, hlavný protagonista filmu Šťastný človek. Aj s jeho režisérkou Soňou G. Lutherovou navštívili redakciu Pravdy, aby sme sa pozhovárali v relácii Ide o nás. Film Šťastný človek, ktorý mal slávnostnú premiéru na festivale Cinematik už minulý týždeň, sa začína spomínaním českého grafického dizajnéra a spisovateľa Marvina Horvata na nedávnu minulosť vo švédskom Göteborgu, keď pôsobil ako bežná česká žena vo vzťahu so slovenským manželom, psychiatrom Ivanom a ich dvoma deťmi. Režisérka Soňa G. Lutherová vytvorila atypický časozberný dokument - zachytila niekoľkoročný proces Marvinovej tranzície, zmenu jeho vzhľadu, postojov a vzťahov, ale aj interakcie medzi ním a jeho manželom. S Marvinom Horvatom a Soňou G. Lutherovou sme hovorili o tom, ako film vznikal, či v priebehu štyroch rokov nakrúcania mala režisérka niekedy strach o Marvina a jeho vzťah s manželom. Zhovárali sme sa aj o politickom predvolebnom boji, ktorý zneužíva tému ľudí z komunity LGBTI+ alebo o tom, komu je Šťastný človek určený a čo môže divákom, ktorí sa naň vyberú, dať. Veľmi dôležitým momentom v príbehu je aj to, že jeden z rodičov, mama Marvina Horvata jeho tranzícii nerozumela. Ako sa zmenil ich vzťah, čo si myslí Marvin Horvat dnes a čo by poradil všetkým rodičom či blízkym človeka, ktorý prechádza coming outom? Viac už v Ide o nás.

Najväčšie továrne, v ktorých sa vyrábajú smartfóny, sú v Ázii. Nie všetky sú pritom rovnaké. Redaktor Živé.sk Ján Trangel navštívil v roku 2015 továreň Huawei pri meste Šenzen v Číne. Nedávno sa zase vrátil z továrne Samsung v meste Gumi v Južnej Kórei.V podcaste SHARE rozpráva, ako to v nich vyzerá, čo mohol a čo nemohol vidieť a čo ho zaujalo najviac. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo ázijské továrne pozývajú novinárov na návštevy.V čom sa kórejská a čínska továreň líšia a čo majú spoločné.Ako prebieha výroba smartfónu až po jeho zabalenie.Čo robia ľudia a čo stroje.Prečo všetky smartfóny Samsungu pre Európu smerujú do Trnavy.Ako sa smartfóny testujú.Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Minecraft je populárna sandboxová digitálna hra, ktorá sa v rebríčku najpredávanejších titulov všetkých čias drží na prvých miestach. Hráč v nej skúma kockovaný svet plný nekonečných možností, no Minecraft môže slúžiť aj v rámci štúdia biológie, chémie, počítačových vied či iných predmetov. O tom, čo všetko sa v Minecrafte môžu deti naučiť a ako by to mali využiť rodičia a pedagógovia, nám porozprával v podcaste SHARE Maroš Zvolenský, ktorý pôsobí v IT sektore a venuje sa vzdelávaniu pedagógov a detí v oblasti Minecraftu. Zhovárala sa s ním redaktorka magazínu Živé.sk Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Čo je to Minecraft a čo jeho edukačná verzia s názvom Minecraft Education. Aký je medzi nimi rozdiel a na čo slúžia. Aké predmety sa v hre môžu žiaci učiť. Spôsoby, akými sa do Minecraft Education môžu prihlásiť pedagógovia či rodičia. Prečo je dôležité používať tento nástroj. Ako výborne s hrou pracujú deti s poruchou autistického spektra. Či je výučba informatiky na slovenských školách na dobrej úrovni. TIP: Ďalšie informácie: https://zive.aktuality.sk/clanok/rBsY6qS/skoly-po-celom-svete-vyuzivaju-minecraft-education-mali-by-aj-tie-slovenske-rozhovor/  Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Zástupca šéfredaktora Denníka N Marek Chorvatovič a vedúci reportérov Juraj Koník hodnotia kandidátky strán do predčasných volieb. Vysvetľujú, prečo vidia v Hlase DNA Smeru, na kandidátke OĽaNO personálnu núdzu a v Smere najmä boj o Ficov život. Zhovárali sa s reportérom Dušanom Mikušovičom.

Sociálne siete využívajú algoritmy. Tie používateľom ukazujú obsah, ktorý má najväčšiu šancu nás zaujať. Cieľom je, aby sme na konkrétnej platforme vydržali čo najdlhšie. A hoci to môže znieť neškodne, problém nastáva, keď nám servírujú dezinformácie a hoaxy. O tom, ako fungujú algoritmy na sociálnych sieťach, ako ovplyvňujú šírenie dezinformácií a čo to spôsobuje, nám v novej časti podcastu SHARE porozpráva redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. Zhovárala sa s ním redaktorka portálu Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Čo sú algoritmy a ako fungujú. Ako rozhodujú o tom, ktoré typy obsahov nám sociálna sieť ukáže. Prečo šíria aj dezinformácie a hoaxy. Čo sú to informačné bubliny a ako sa z nich dostať von. Akými spôsobmi možno regulovať množstvá nepravdivých správ na sociálnych sieťach. Čo môžeme robiť v tejto problematike my ako členovia spoločnosti. Téme sa bližšie venujeme tu: Facebook šíri hoaxy, ľudí to môže stáť zdravie. Ako fungujú odporúčacie algoritmy? Ako dobre poznáte Facebook a iné sociálne siete? Otestujte svoje vedomosti v kvíze pre pokročilých Podporené SCIENCE+ Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Adriana Beňovičová je produktová manažérka a teamleaderka v lukratívnej technologickej spoločnosti. Pôsobí aj ako mentorka v občianskom združení Aj Ty v IT, kde pomáha dievčatám zorientovať sa vo svete IT. Napriek tomu, že na strednej nemala ani informatiku, vyštudovala Fakultu informatiky a informačných technológií na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. O tom, ako sa dostala na kariérnu cestu ITčkárky ona sama a ako v tomto smere pomáha mladým dievčatám, nám porozprávala v podcaste SHARE. Zhovárala sa s ňou redaktorka magazínu Živé.sk Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Ako sa z tanečníčky vykľula ITčkárka. Prečo je potrebné žiačkam pomáhať a aký najväčší problém ich sužuje. Ako mladé dievčatá vnímajú oblasť informačných technológií. O najväčších nepravdách a nereálnych obavách spojených s IT. Ako môžu deti podporiť rodičia a učitelia. Čo by mali robiť dospelí, ak sa chcú rekvalifikovať a ísť smerom IT. Podobným témam sa bližšie venujeme aj tu: Stredné školy môžu mladé dievčatá od IT odradiť. Čo ich motivuje? Deti na školách od IT často odrádzame. Prečo sa to týka najmä dievčat? Len málo Sloveniek si dokáže predstaviť prácu v oblasti IT, ukázal prieskum. Toto sú dôvody Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 rokov existencie Plamienka zmenila situácia v liečbe a starostlivosti o tieto deti, aj aké nové výzvy a nároky (nielen) na rodičov prinášajú nové a účinnejšie liečebné postupy.  

Ak ešte prebiehajú nejaké rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, tak je to v prípade vojnových zajatcov. Ako vyzerá vybavovanie výmeny zajatých ľudí? Kto sa prioritne dostáva na zoznamy?  A čo sa deje za múrmi väzníc?  V novej časti podcastu Nahlas z Ukraїny novinárka Stanislava Harkotová tiež opisuje, aké je to vrátiť sa do bežného života po väznení. Rokovania o výmene vojnových zajatcov prebiehajú v tajnom režime a nie je o nich veľa informácií. Môžeme ale vychádzať z toho, čo je verejné alebo čo hovoria samotní vojnoví zajatci po návrate, opisuje v podcaste reportérka a autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová. „Hovoria o tom, že sami nevedeli, kedy ich vymenia a zistili to až na základe nejakých indícií v deň výmeny." Na zoznamoch zajatcov, ktorí sa vymeňajú, sú dnes najmä vojaci. Rodiny však hľadajú cesty, ako na zoznam dostať svojich blízkych. „Manželky, matky, sestry, priatelia sa už roky organizujú v občianskych združeniach, ktoré sa snažia tlačiť na ukrajinskú vládu, aby sa ich príbuzný, brat, syn dostal na zoznam a vymenil sa čím skôr," opisuje reportérka Harkotová v podcaste. Ukrajinskí vojnoví zajatci sú mnohokrát držaní vo väzniciach v zlých podmienkach. Objavujú sa aj prípady mučenia. „Sú prípady, ktoré ukazujú, že ukrajinskí vojnoví zajatci čelili brutálnemu zaobchádzaniu. Ale sú zároveň aj prípady – a tých bude podľa mňa najviac – kedy sú vojnovi zajatci držaní v špeciálnych táboroch, v ktorých sú otrasné podmienky na život. Je tam zima, pokazená kanalizácia, studená voda a nehovoriac o strave. Na Ukrajine veľakrát počúvam o tom, čo sa podáva na raňajky alebo večeru v ruských zajateckých táboroch – kapustové polievky, kaše a kúsok chleba. Pobudnúť v takom zajateckom tábore, povedzme rok, je pre človeka mimoriadne náročné." Samostatná kategória sú vojaci, ktorí sa nechcú vzdať do ruského zajatia. „Zhovárala som sa na Ukrajine s ľuďmi, ktorí hovoria, že na predných pozíciách sú muži, ktorí sa nemienia vzdať. Hovoria, že vezmú pár Rusov so sebou a sú ochotní skôr obetovať život, než by sa mali ocitnúť v zajatí." V dnešnom podcaste boli použité zvuky z videí médií BBC news, Ukrinform TV, a z youtube kanálu Volodymyra Zelkina. Podcast nahrala Denisa Hopková.

V podcaste SHARE o swarmovej robotike spomíname aj, kedy by sme takéto zhluky robotov mohli vidieť vo svojom okolí. Dnes je kvôli reguláciám problém vypustiť do voľného priestoru jediného autonómneho robota. Slovenskí vedci sa však už dnes zamýšľajú nad tým, ako by mohla umelá inteligencia koordinovať nie jedného, ale celý roj autonómnych strojov. Malo by to zásadné výhody. Tomuto prístupu sa hovorí swarmová robotika. Ja jednom takom projekte pracuje aj Ján Zelenka z Ústavu informatiky na Slovenskej akadémii vied. V podcaste SHARE nám porozprával, aké sú výhody tohto prístupu a kedy by sme ho mohli vidieť v praxi. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Čo je to swarmová robotika. Aké výhody má koordinovanie roja robotov. Kedy je to vhodnejšie, ako samostatné autonómne stroje. Prečo však potrvá ešte dlho, kým to legislatíva schváli. Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.