Pravda

Inšpiratívne príbehy mladých, ktorí nechcú odísť, ale pomôcť Slovensko zlepšiť.  Takmer polovica mladých ľudí podľa nedávnych prieskumov uvažuje nad trvalým odchodom zo Slovenska. Dôvodmi sú najmä životná úroveň, politická situácia aj politická kultúra, netolerancia, či odklon od liberálnejších myšlienok ku konzervatívnym. Avšak sú medzi nami aj takí, ktorí palicu nad Slovenskom ešte nezlomili a nielen, že tu chcú ostať, ale snažia sa aj svojou časťou prispieť k tomu, aby sa Slovensko zlepšovalo. Robia to možno na pohľad drobnou pomocou jednotlivcom, ale aj skutkami, ktoré majú celospoločenský dosah.  Liliana Takáčová urobila gesto solidarity, keď si nechala ostrihať svoje dlhé vlasy, pramene vlasov predala a peniaze darovala kamarátke, ktorá bojuje s rakovinou. Viktoriia Parokonna utiekla pred vojnou z rodnej Ukrajiny a teraz žije v Seredi. Vytvorila projekt Výnimocná. ktorý je zameraný na sebarozvoj a sebapoznávanie pre 12 až 15 ročné dievčatá. Spolu s odborníkmi s dievčatami rieši témy duševného a fyzického zdravia, osobné hranice, budovanie zdravých vzťahov, riešenie konfliktov. Meno Mareka Janigu sa stalo známejším, keď bol ako študent práva iniciátorom otvoreného listu dekanovi Právnickej fakulty a so spolužiakmi a spolužiačkami žiadali otvorenú, vecnú a odbornú diskusiu pred zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Diskusia sa aj napriek rôznym prekážkam uskutočnila a stretlo sa sedem expertov z oboch názorových spektier, ktorí a ktoré predstavili svoje argumenty. Táto študentská iniciatíva vyvolala v celej spoločnosti búrlivé emócie a bola sprevádzaná množstvom útokov, nepochopenia, dezinterpretácii, ale aj vyhrážok. Všetkých spomenutých nedávno oceňovala nadácia Zastavme Korupciu v rámci druhého ročníka Ferového činu roka. Aj takto chce prispieť k tomu, aby mladí ľudia nestrácali, napriek všetkému, čo sa dnes na Slovensku deje, chuť tu zostať. Vypočujte si posledný podcast denníka Pravda, pripravený Zolom Ráczom.  #pocuvajtepravdu

Štát chce postaviť novú atómovú elektráreň, presnejšie nový reaktor v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1200 MW. Štvrtá vláda Roberta Fica zámer schválila ešte v marci s tým, že nový reaktor má byť po dostavbe výlučne vo vlastníctve štátu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková to argumentovala, tým, že štát tak bude mať v prípade energetickej krízy účinnejšie nástroje na to, aby vedel občanom i podnikateľom na Slovensku garantovať dostatok elektrickej energie. Podľa analytika energie portálu Radovana Potočára to však zmysel nedáva. Prečo? Vypočujte si podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu 

Akých protokolárnych prešľapov sa dopúšťali predchodcovia nového prezidenta? „Peter Pellegrini je politický matador a počas jeho počas jeho výkonu som nezaevidovala žiadne faux pas. To sivé strnisko by si však mal oholiť, naň je ešte mladý,“ odporúča v rozhovore k inaugurácii prezidenta Petra Pellegriniho odborníčka na dejiny diplomacie a protokol Mária Holubová. #pocuvajtepravdu

Po ostatných eurovoľbách sa Slovensko svojou účasťou prvýkrát neocitlo na chvoste Európskej únie. Znamená to, že si ľudia viac uvedomujú dôležitosť europarlamentu a toho, akých zástupcov do neho pošlú? Smer interpretoval výsledok volieb ako víťazstvo národných a konzervatívnych síl, uchádzať sa však chce o členstvo v európskej frakcii socialistov, odkiaľ ich aj s Hlasom vylúčili kvôli vláde s SNS. Má šancu uspieť? Krajná pravica a euroskeptickí, radikálni politici vyšli z týchto volieb, najmä pre úspech vo Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Nemecku posilnení. Podľa analytikov to však stále neznamená, že bude europarlament krajne pravicovými silami paralyzovaný. Čo však môže Európskou úniou zamávať viac je riskantný podnik francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v reakcii na svoju porážku v eurovoľbách rozpustil svoj národný parlament a vypísal na koniec mesiaca nové voľby. Vyjde mu tento vabank?  Aká budúcnosť teda čaká úniu po eurovoľbách? Možno očakávať zásadné zmeny v nastavených politikách ohľadom zelenej transformácie, či podpore Ukrajiny? Vypočujte si podcast so šéfredaktorkou Euractiv Zuzanou Gabrižovou a zahranično-politickým redaktorom Pravdy Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

"Nie vždy musíme mať krvavé oči. Nie vždy páchateľ akéhokoľvek trestného činu musí byť potrestaný odňatím slobody," tvrdí v podcaste denníka Pravda sudca a funkcionár rezortu spravodlivosti Daniel Petričko. "Nerobíme to kvôli medializovaným kauzám, ale kvôli 9 980 iným prípadom, čo sú bežní občania," dodáva štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak. O restoratívnej justícii sa v odborných kruhoch hovorí už roky, reálne sme však k jej uplatňovaniu stále poriadne nepristúpili.  Teraz dáva v súvislosti so zmenami v trestnom zákone dôraz na restoratívnu justíciu aktuálna vládna garnitúra. Funkcionári ministerstva spravodlivosti však potvrdzujú, že na riadny výkon alternatívnych trestov a mediáciu štát nie je, najmä personálne, pripravený. Je snaha vedenia rezortu úprimná a má plán ako restoratívnu justíciu rozbehne aj v praxi, alebo bude iba nástrojom pre bohatých a vplyvných, aby sa vyhli väzeniu? #pocuvajtepravdu

Hoci neoficiálne výsledky volieb do europarlamentu boli známe už počas nedeľného dňa, tie oficiálne oznámila štátna komisia pre voľby hodinu pred polnocou. Kancelária európskeho parlamentu zorganizovala spoločný večer, na ktorom sme zachytili bezprostredné reakcie niektorých zvolených europoslancov. V podcaste denníka Pravda budete počuť úspešného lídra kandidátky PS s celkovo najväčším počtom získaných preferenčných hlasov Ľudovíta Ódora, znovuzvolené europoslankyne Katarínu Roth Neveďalovú zo Smeru a Miriam Lexmann z KDH, post obhájil aj progresívec a nositeľ zelených tém Martin Hojsík a nováčikom v europarlamente, ale aj celkovo v politike,  bude rovnako zástupkyňa PS Veronika Cifrová Ostrihoňová. Záverom eurovoľby zhodnotí aj vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na SR Robert Sermek. #pocuvajtepravdu  

Na Slovensku zomrie kvôli chorobám spôsobeným fajčením ročne až 11 tisíc ľudí. V Európe patríme v prepočte na počet obyvateľov k lídrom v návyku na nikotín.  Pozornosť sa v rámci svetového dňa bez tabaku aktuálne zameriava na mládež, kde máme taktiež katastrofálne výsledky. Podľa štúdií totiž drvivá väčšina, až 90 percent dospelých fajčiarov začala s týmto neduhom práve pred dovŕšením dospelosti a fajčenie je populárne aj u súčasnej mládeže. Jedným z faktorov, ktoré k nárastu fajčenia u mládeže prispieva je podľa odborníkov fenomén elektronických cigariet. Mali by sa teda elektronické cigarety zakázať, hoci boli vyvinuté a predávajú sa pod zámienkou menej škodlivého fajčenia? Čo môže urobiť štát pre to, aby ľudia nefajčili, respektíve, aby nezačínali fajčiť aspoň v tak skorom veku? A ako by sa podľa expertov z Centra pre liečbu drogových závislostí mali k fajčeniu detí postaviť ich rodičia? Vypočujte si podcast Pravdy s odborníkmi Ľubomírom Okruhlicom a Borisom Rášom. #pocuvajtepravdu

Majstrami sveta v hokeji sa po 14 rokoch stali Česi a víťazstvo bolo o to sladšie, že sa im to podarilo práve na domácom šampionáte. Českí hokejisti pritom pred turnajom nepatrili k hlavným favoritom, keďže sa im v príprave až tak nedarilo a tréner Radim Rulík čelil pre zloženie výberu tvrdej kritike. Napokon tím posilnili aj hviezdy z NHL a karta sa obrátila. Mužstvá plné kvalitných hokejistov však mali v Prahe a Ostrave aj ostatné tímy. Čo teda podla reportéra Pravdy Michala Bakaja zavážilo, že zlato získali práve Česi?  Slováci to mali po úvodnom zaváhaní s Nemeckom tiež dobre našliapnuté. Do Ostravy sme poslali jeden z najsilnejších tímov za posledné roky, aj s mladými talentami z NHL. Napokon to však stačilo iba na postup do štvrťfinále a konečné siedme miesto.  Aké teda boli silné a slabé stránky nášho tímu? Prečo budúcnosť hokejovej reprezentácie vyzerá optimisticky? Aký je na základe výkonov na šampionáte predpoklad, že uspejeme aj v augustovej kvalifikácii na olympiádu, ktorá sa hrá v Bratislave? A zostane pri našej reprezentácii obľúbený kanadský tréner Craig Ramsay? #pocuvajtepravdu

Prečo extrémisti neovládnu Európsky parlament, hoci prieskumy nasvedčujú, že krajná pravica bude silnejšia? Nedokážu spolupracovať, zhodujú sa hostia podcastu Pravdy vedúci Kancelárie zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a analytik portálu Euractiv Radovan Geist. Aká je teda sila politických solitérov v europarlamente? Aké témy ešte budú hýbať kampaňou a aké výzvy a najväčšie úlohy čakajú nové zloženie Európskeho parlamentu? Prehodnotenie určite čaká zelenú a poľnohospodársku politiku únie, alebo systém práva veta v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti v únii. Vypočujte si podcast denníka Pravda, ktorý vznikol v spolupráci s Európskym parlamentom, sprevádzať vás ním bude Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu  

V predčasných a odvrátiteľných úmrtiach patríme k európskym lídrom, naopak, na preventívne programy vynakladáme menej peňazí ako je priemer. Na potrebu zlepšiť prevenciu odborníci upozorňujú desiatky rokov. Vypočujte si veľký podcast Pravdy venovaný téme preventívnych prehliadok.  Na preventívne prehliadky k všeobecnému lekárovi chodí iba štvrtina Slovákov. "Je to neohľaduplné aj k našim blízkym," hovorí o nepriaznivých štatistikách všeobecná lekárka Adriana Šimková. Podstatnú úlohu v prevencii má zdravotná sestra, dopĺňa Zuzana Gavalierová. Nedávnym zrušením preplácania benefitov za absolvovanie preventívnej prehliadky u zubára sa zdá, akoby vedeniu štátu a zdravotných poisťovní na zdraví obyvateľov nezáležalo. Dajana Petríková, riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní však tvrdí, že na náhrade zrušených zubných benefitov už pracujú. Akú otázku sa na preventívnych prehliadkach lekári či sestry pacientov zväčša nepýtajú a mali by sa? Aký súvis má prevencia s tabletkami na potláčanie bolesti? Odpovedá farmakologička Andrea Gažová. Podľa moderátora, ale v tejto súvislosti zástupcu pacientov z organizácie Nie Rakovine Patrika Hermana takéto pomalé a maličké kroky nestačia. Zodpovední politici sú v oblasti zdravotnej prevencie podľa neho trestuhodne nečinní a mali by zabrať oveľa výraznejšie.  Tí však na prevencii naďalej šetria, aj napriek desiatky rokov trvajúcemu naliehaniu odborníkov, pripomína zakladateľ Národného onkologického ústavu Štefan Korec. Záverom sa o možnosti podpory prevencie zdravia z európskych peňazí rozprávame s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimírom Šuchom. #pocuvajtepravdu

Hoci Lotyši prerušili sériu štyroch vyhraných zápasov našej hokejovej reprezentácie, Slovensko má stále slušnú šancu postúpiť do štvrťfinále. Rozhodujúci bude zápas so Švédskom, ktoré každoročne patrí k favoritom turnaja. Na papieri však máme jeden z najsilnejších reprezentačných tímov v histórii samostatného Slovenska, takže očakávania fanúšikov aj samotných hráčov sú veľké.  Zatiaľ však majú problém napríklad s efektivitou presiloviek a veľa sa očakávalo od hviezdy olympiády v Pekingu a úspešného kanoniera kanadského Montrealu Juraja Slafkovského, ktorý výborne nahráva na góly, jemu samému to tam však stále nechce padať. Je obeťou vlastnej premotivovanosti? Kto ešte v našom tíme vyniká? Dôjde v ňom k zmenám v zostavách? Ktorí súperi nás čakajú v prípade postupu do štvrťfinále? Dočkáme sa po rokoch česko-slovenského derby? A sú sťažnosti hráčov na prílišné teplo a kvalitu ľadu na šampionáte oprávnené? Vypočujte si podcast denníka Pravda so športovými reportérmi Patrikom Fottom a Michalom Bakajom. #pocuvajtepravdu

Čo je pri zásahu záchranárov kľúčové v prvých momentoch, ak ide o strelné zranenia brucha, aké mal po pokuse o atentát premiér Robert Fico? Kedy je lepšie uprednostniť pred vrtuľníkom prevoz sanitkou? Ako je exaktne dokázaná vysoká úroveň a kvalita služieb slovenských záchranárov a v akej miere sa negatívne prejavuje to, že u nás nemáme ani jedno trauma-centrum, po ktorom medici volajú už 40 rokov? Vypočujte si podcast denníka Pravda s jedným z popredných slovenských záchranárov Viliamom Dobiášom. #pocuvajtepravdu

Politici by nemali iba vyzývať na pokoj, ale sami sa svojimi výzvami aj riadiť, odkazuje politológ Tomáš Koziak. Ochranka jednoznačne zlyhala, hodnotí bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Postrelenie premiéra Roberta Fica je v novodobej histórii Slovenska prvým takýmto incidentom a ide tiež o prvý atentát na premiéra alebo prezidenta v Európe za posledných 40 rokov, s výnimkou Srbska, kde zavraždili premiéra v roku 2003. Ficov stav je podľa posledných informácii stabilizovaný a je mimo ohrozenia života. Útočníka, ktorým je 71 ročný muž z Levíc, zadržali ešte na mieste skutku a prípad vyšetruje NAKA ako pokus o úkladnú vraždu, za ktorú hrozí páchateľovi trest 25 rokov väzenia až doživotie. Ako sa to mohlo vôbec stať a koho je to zlyhanie? Je na mieste sa v tejto chvíli pýtať, či si tento útok svojim správaním a vyhláseniami neprivolal aj on sám? #pocuvajtepravdu 

Hoci sme nikdy nepatrili medzi favoritov turnaja, už sme v minulosti dokázali, že vieme prekvapiť. Kombinácia skúsených hráčov a mladých, nových hviezd z NHL nebola v porovnaní s poslednými rokmi lepšia. A keďže ide možno o posledný šampionát kanadského trénera Craiga Ramsayho pri našej reprezentácii, motivácia zabodovať je o to väčšia. V českej Ostrave a Prahe sa začínajú majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji a Slovensko má, aspoň na papieri, najsilnejší tím za posledné roky. O nálade v tíme, o zložení mužstva, silných aj slabých stránkach a šanciach na úspech rozpráva v podcaste Pravda, priamo z dejiska šampionátu, športový reportér Michal Bakaj. #pocuvajtepravdu

Vládna koalícia na čele s Robertom Ficom hovorí, že chce financovať cesty, mosty či výstavbu bytov zo súkromných peňazí. Do centra pozornosti sa tak dostávajú úspory v dôchodkovom pilieri a dokonca aj prostriedky na bežných účtoch bánk. Peniaze v dôchodkových správcovských spoločnostiach však neležia ľadom, ale tie sa ich snažia čo najlepšie zhodnocovať. Môže byť konkurenciou investovanie do stavby diaľnic? Pre koho a za akých okolností by tak investovanie do štátnych dlhopisov napríklad Národnej diaľničnej spoločnosti mohlo byť zaujímavé? Existujú v zahraničí pozitívne príklady, že to ide? A má premiér Fico pravdu ak tvrdí, že druhý pilier nefunguje? Vypočujte si podcast denníka Pravda s ekonomickým redaktorom Jánom Berackom. #pocuvajtepravdu

Slovensko je 20 rokov v Európskej únii a aj vďaka nesporným výhodám, ktoré nám členstvo v nej  prináša, dnes stále väčšina ľudí považuje úniu za spolok, ktorý nevyhnutne potrebujeme pre náš rozvoj a prosperitu, prečo chceme byť naďalej jeho súčasťou. Vo svetle blížiacich sa volieb do európskeho parlamentu a najmä kampani a výrokoch vládnych politikov sa však stále viac diskutuje o tom, akú politiku chceme v únii robiť, do akej miery sa prispôsobovať ostatným krajinám, v akej miere má byť naša politika suverénnejšia a čo to vlastne znamená. Faktom je, že únia je po rokoch fungovania zrejme opäť zrelá na reformy, čo akceleruje aj stále neistejšia geopolitická situácia a bezpečnostná hrozba, keďže rovno na hranici únie, rozpútalo Rusko krvavú vojnu. Kam smeruje únia a aké miesto by sme v nej chceli mať? Aké miesto v nej budeme mať, ak sa bude súčasná zahraničná politika naďalej uberať súčasným smerom? Počúvajte podcast denníka Pravda, so zahranično-politickým redaktorom Andrejom Matišákom, ktorý vďaka svojej 20 ročnej novinárskej práci súvisiacej s EÚ aktuálne získal aj prezidentské vyznamenanie. #pocuvajtepravdu

Fico sa chce Danka v skutočnosti zbaviť v eurovoľbách. Nie dávať mu väčší hlas postom šéfa parlamentu, tvrdí v podcaste Pravdy politológ Tomáš Koziak. Kampaň pred eurovoľbami sa pomaly rozbehla a prieskumy zatiaľ predpovedajú pomerne jasnú dominanciu Progresívneho Slovenska pred Smerom, hoci je to v rebríčkoch popularity na domácej politickej scéne naopak. Podľa politológa Tomáša Koziaka je to najmä pre to aká bola európska politika pre jednotlivé strany skutočne dôležitá a ktoré ju vnímali skôr v pozitívnom a ktoré skôr v negatívnom svetle.  V rozhovore v podcaste denníka Pravda je tiež reč o: Budeme mať opäť najnižšiu volebnú účasť v EÚ? Prečo politológ Tomáš Koziak upozorňuje v prípade nadchádzajúcich volieb na podvod? O čom svedčí, že sa o post poslanca európskeho parlamentu uchádzajú aj lídri strán, členovia vlády a aj politici, ktorí EÚ roky klamlivo osočujú? Ako môže výsledok eurovolieb prepísať politickú mapu v koalícii? #pocuvajtepravdu

Ak nepostavíme novú jadrovú elektráreň, o dvadsať rokov nebudeme mať dostatok elektriny, hovorí generálny riaditeľ Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska Roman Sporina. Podľa neho nárast spotreby nepokryje ani to, ak zatlačíme na rozvoj doteraz na Slovensku nevyužitého potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, teda elektriny z vody, vetra a slnka. Podľa Romana Sporinu nie je pravdivý dojem, že projekt výstavby novej jadrovej elektrárne spí a oživil ho až svojimi nedávnymi vyhláseniami premiér Robert Fico. Otázka teda podľa šéfa Jadrovej energetickej spoločnosti nestojí tak, či nový atómový reaktor stavať, ale skôr akú technológiu a ktorého dodávateľa vybrať a ako nastaviť financovanie výstavby, aby bola zaujímavá pre potenciálnych investorov. Rozhodnutie o type a spôsobe financovania má padnúť o tri roky. #pocuvajtepravdu

Peniaze na muníciu nepodporujú vojnu, ale prežitie Ukrajiny, hovorí v podcaste Pravdy generál vo výslužbe Pavel Macko. Nie je pravda, že Rusko na Ukrajine vyhráva, aj keď momentálne využíva nedostatok munície na strane Ukrajiny a prebralo iniciatívu. Ukrajinci nepotrebujú nad Ruskom vyhrať, iba odraziť ich agresiu a znechutiť ju Rusom natoľko, že s ňou prestanú.  Má niekoľko miliónová občianska pomoc aj nejaký reálny vojenský význam, ak na Ukrajinu tečú celkovo miliardy? Aká je aktuálna situácia na fronte? Prečo napriek očividnej iniciatíve Ruska generál Macko tvrdí, že Ukrajina neprehráva? Mohlo by Rusko zničiť Ukrajinu aj hneď, ak by skutočne chcelo? Kadiaľ môže smerovať hlavný očakávaný útok Ruska a ako by mala Ukrajina postupovať, aby mu predišla, alebo sa mu ubránila?   Ako konkrétne pomôže miliardový balík Ukrajine a prídu jej zbrane a munícia včas? Pôjdu dodávky týchto zbraní aj cez Slovensko? Má Ukrajina právo útočiť na ciele aj na ruskom území? Nezvýšia nové dodávky zbraní a útoky na ruskom území riziko, že vojna prerastie do jadrového konfliktu? Prečo je dôležité, že USA vyčlenili miliardy aj na pomoc Izraelu a Taiwanu? Prečo Donald Trump otočil a prečo môže ako prípadný budúci prezident USA voči Putinovi, navzdory očakávaniam, postupovať ešte tvrdšie ako Bidenova administratíva? #pocuvajtepravdu

Nemáme prehľad o financiách, nemodernizujeme a najakútnejším problémom je chýbajúci lekársky a ošetrovateľský personál. Ak si ministerstvo nezačne plniť svoje povinnosti, tak o niekoľko mesiacov budeme ešte vo vážnejšej situácii ako dnes, varuje riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy. Aký je stav nášho zdravotníctva a ako si plní svoju úlohu štát? „Štát si neplní svoje povinnosti, neplní si povinnosti voči svojim poistencom a voči zariadeniam, ktoré štátnym poistencom poskytujú zdravotné služby. Štát vôbec nemá v rukách rezidentský program, ktorý mal pomôcť pacientom, aby mali k dispozícii napríklad pediatrov alebo všeobecných lekárov. Nepracujeme s dátami, nemáme správne dáta a preto aj nevieme povedať, že či tých osem alebo deväť a pol miliárd eur pre slovenské zdravotníctvo je dnes veľa alebo málo,“ hodnotí na základe vykonanej kontroly riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy.  Rezort zdravotníctva doteraz nerozbehol systém DRG, ktorý by priniesol poriadok a prehľad v ekonomike zdravotníckych výkonov, vzdal sa úspornejšieho centrálneho obstarávania zdravotníckych zariadení a materiálu, rezignoval na riadne a systémové riadenie investičných zámerov. Napríklad na riadenie a kontrolu výstavby koncovej univerzitnej nemocnice Rázsochy a nemocnice v Martine bol na ministerstve vyčlenený iba jeden človek. Zlyhávanie štátu v riadení zdravotníctva tak potom nahráva súkromníkom, ktorým ide samozrejme v prvom rade o zisk. Je to zhoda okolností, alebo zámer? „To už nechávame na posúdenie tých, ktorí chcú z toho robiť závery. Dnes ale musíme na základe našich výstupov z kontrolných akcií konštatovať, že ak si nezačne rezort zdravotníctva plniť svoje povinnosti z hľadiska finančného riadenia, z hľadiska strategického riadenia, ak nevstúpi aj do regulácie a kontroly nielen verejných, ale aj iných poskytovateľov, tak o niekoľko mesiacov alebo rokov budeme ešte vo vážnejšej situácii ako sme dnes,“ varuje riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu. Viac si vypočujte v rozhovore s Ľubomírom Andrássym v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Voľby ukázali, že vláda má veľkú časť spoločnosti na povel. A strach je najväčšou mobilizačnou silou, konštatujú Marián Repa a Andrej Matišák v záverečnom vydaní komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa. Nastane na Slovensku po zvolení Petra Pellegriniho povestný pokoj, po ktorom všetci volajú? Z reakcií budúceho prezidenta, aj neúspešného kandidáta Ivana Korčoka, ale najmä premiéra Roberta Fica, to na tento scenár nevyzerá. Krajine aj vláde sa navyše začínajú ozývať skutočné problémy a výzvy, pred ktorými stoja. Tie bude polarizovaná spoločnosť riešiť ťažšie, najmä ak ju nerozdeľuje iný názor na spôsoby riešenia problémov, ale základná predstava o prioritných hodnotách, o fungovaní demokracie a vhodnej podobe režimu na Slovensku. Do toho nás o dva mesiace čakajú ďalšie voľby, ktoré môžu zmeniť nielen silu a podobu nášho hlasu v Európe, ale spôsobiť problémy fungovaniu samotnej únii. #pocuvajtepravdu  

Neznámou bolo, ako sa zachovajú voliči Štefana Harabina a či sa Petrovi Pellegrinimu podarí mobilizovať väčšinu svojich sympatizantov. Výsledok ukázal, že taktika strašenia vojnou a podpora koalície napokon zabrali, hodnotí výsledky prezidentských volieb riaditeľ prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Pýtal sa Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu

Bývalá riaditeľka Medzinárodného domu umenia pre deti, známeho ako BIBIANA, Zuzana Liptáková nemá voči nástupkyni Petre Flach krvavé oči, navzdory okolnostiam jej odvolania a oprávneným pochybnostiam o kompetencii novej riaditeľky viesť túto inštitúciu. Upozorňuje však, že nové vedenie stojí pred viacerými výzvami. „Odchádzam bez pocitu prehry. To je pre mňa dôležité...BIBIANA ako priestor existovať bude, ale ide o to s akým obsahom a ako kvalitnými službami sa tam deti stretnú,“ hovorí v podcaste Pravdy. #pocuvajtepravdu

Korčok ako prezident vojny, Pellegrini ako Ficov sluha? Kandidáti zahodili rukavice. Marián Repa a Andrej Matišák v podcaste Počúvajte Pravdu okrem prezidentských volieb hovoria aj o súvislostiach medzi medveďmi a terorizme.     Výsledky prvého kola prezidentských volieb na jednej strane dodali Ivanovi Korčokovi nádej na víťazstvo, na druhej Petrovi Pellegrinimu spochybnenie dovtedajšej pozície jednoznačného favorita súboja. Uplynulé dni sme tak boli svedkami snahy o získanie voličov ostatných neúspešných kandidátov, či o tých, ktorí v predošlom kole nevolili. Každý z finalistov sa samozrejme snaží útočiť na slabé miesta súpera. Kto z kandidátov je vo výhodnejšej pozícii a bude mu to na konci dňa platné? Ako ovplyvní kampaň prestávka počas sviatočného obdobia a naozaj bude cez Veľkú noc od kampane pokoj? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň? Premiér Robert Fico je presvedčený, že áno a hovorí o tom, že vláda čoskoro rozhodne o plánoch na výstavbu nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach, hoci sa len vlani spustil tretí blok jadrového reaktora v Mochovciach a na spustenie čaká štvrtý blok. K výstavbe ďalšej jadrovej elektrárne podľa premiéra Slovensko nútia okolnosti ako plánovaný nárast elektromobility a elektrifikácia priemyslu.  Ján Karaba z Asociácie fotovoltického priemyslu má však opačný názor. Aké sú argumenty odporcu výstavby novej jadrovej elektrárne a ako by, predsa len v istej miere, predpokladaný nárast spotreby elektrickej energie na Slovensku riešil? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s Jánom Karabom. #pocuvajtepravdu

Korčok verzus Pellegrini: Prvé kolo prezidentských volieb v niečom prekvapilo a zamiešalo kartami pred finále, tvrdí v analýze výsledkov v rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Prvé kolo prezidentských volieb zatriaslo pozíciou Petra Pellegriniho, ako dosiaľ papierového favorita súboja o post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi zasa dáva nádej, že boj o prezidentský palác nie je, navzdory prieskumom, vopred rozhodnutý. V čom tkvie najväčšie prekvapenie prvého kola a teda rozdiel piatich percentuálnych bodov medzi jeho víťazom Ivanom Korčokom a druhým Petrom Pellegrinim? Kde a prečo boli úspešní postupujúci kandidáti? Akú taktiku by mali kandidáti pred druhým zvoliť a akým spôsobom a koho mobilizovať, aby to malo efekt a nebolo to v konečnom dôsledku kontraproduktívne? Voliči ktorých neúspešných protikandidátov ešte môžu zamiešať celkovým poradím?  A ako môže šancu kandidátov ovplyvniť účasť voličov v druhom kole? Vypočujte si v podcastovom rozhovore s Jakubom Hankovským z IPSOSU. #pocuvajtepravdu

Medveďa, ktorý v Liptovskom Mikuláši zranil piatich ľudí, stále nevypátrali a zoológ Michal Kalaš na základe predpokladu, že sa medveď do mesta dostal iba nešťastnou náhodou tvrdí, že naďalej hľadať tohto konkrétneho jedinca ani nemusí mať zmysel. Vedenie ministerstva životného prostredia však na základe incidentov z posledného víkendu spustilo prípravy na veľké znižovanie stavu medveďa hnedého na našom území. Argumentom je, že sú podľa politikov premnožené a že menia svoje správanie, teda chovajú sa aj voči ľuďom ako predátori. Ako teda zoológ a bývalý riaditeľ správy Národného parku Malá Fatra hodnotí posledné medializované strety medveďa s človekom a aký predpovedá vývoj? Je skutočne dôvod na obavy? Ako sa pri strete s medveďom zachovať, aké mýty sú ohľadom tohto medzi ľuďmi rozšírené? Spejeme na Slovensku k tomu, že v záujme bezpečnosti človeka medvede u nás neprežijú? Vypočujte si podcast Pravdy so zoológom Michalom Kalašom. #pocuvajtepravdu

Bývalý prezident Ivan Gašparovič v podcaste Pravdy hodnotí vrchol kampane, hovorí o kľúčových vlastnostiach prezidenta a o jeho kompetenciách. #pocuvajtepravdu

Po policajtoch, prokurátoroch či mimovládkach sa vládna moc začala zaujímať aj o RTVS a opäť to vyvolalo vlnu odporu a kritiky. Bezprecedentné protesty však nejdú len zo strany vedenia verejnoprávnej inštitúcie a jej zamestnancov, kolegov novinárov, laickej verejnosti a opozície, ale navrhované zmeny v RTVS postupne spochybňujú aj koaliční partneri ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a šéfa SNS Andreja Danka. Ústupia preto od svojho zámeru? Medzičasom sa verejnosť dozvedela, že Dankova autonehoda a jeho útek z miesta nehody neboli trestným činom a zrejme už tak ani nebude dôvod niečo priveľmi rozmazávať, či nebodaj dodržať sľub o zverejnení videozáznamu z  priebehu nehody. Na medzinárodnej scéne sa po zhruba dvoch týždňoch od Macronovho stretnutia v Paríži jasne ukázalo, že premiér Robert Fico sa stal v únii outsiderom, ktorý stratil posledné zvyšky dôvery. Aspoň sa mu však podarilo obhájiť záujmy spojenca Nočných vlkov na Slovensku a fanúšika Vladimíra Putina Jozefa Hambálka. Prečo na tom tak veľmi premiérovi záležalo? V komentovanom prehľade politicko-spoločenských udalostí týždňa sa tiež budeme venovať téme, ktorú každý z nás pocíti azda najviac a to na vlastných peňaženkách – zvyšujúcemu sa a stále drahšiemu dlhu Slovenska. Podcastom vás bude sprevádzať Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu

Drahé a nedostupné hypotéky v posledných mesiacoch spôsobili aj rast cien a nedostupnosť prenájmov. Konštatuje Ján Palenčár z asociácie realitných agentúr. "Táto situácia pretrváva dodnes, aj keď musím povedať, že situácia v oblasti kúpy nehnuteľností sa oproti roku 2023 zlepšila. To znamená, že môže prísť k určitej stabilizácii v sektore nájomného bývania" hovorí šéf asociácie. "Ten kto si chce prenajať nehnuteľnosť aj musí rýchlo konať, lebo ponuky z realitných portálov veľmi rýchlo miznú. Do dňa, do dvoch sú zaujímavé ponuky prenajaté," dodáva analytik zo spoločnosti Wilusa Viktor Obtulovič, ktorý má však zároveň pre tých, ktorí by na kúpu nehnuteľnosti aj mali peniaze, ale vyčkávajú, jednoznačnú radu. "Klient, ktorý je rozhodnutý, že chce kúpiť nehnuteľnosť má teraz tie najideálnejšie podmienky čo sa týka kúpnej ceny, takže určite sa mu to teraz oplatí," tvrdí analytik.  Aký teda očakáva vývoj na trhu Ján Palenčár?  "Situácia bude o rok, rok a pol určite náročnejšia práve z dôvodu zvýšenia záujmu o kúpu nehnuteľnosti a väčšieho tlaku na zvyšovanie cien," predpovedá Palenčár.  Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Po nedávnom varovaní, že sa v našich končinách už pravdepodobne udomácnil nebezpečný komár ázijský prichádzajú odborníci so Štátnej ochrany prírody s ďalším upozornením. Tentokrát ide o výstrahu pred inváznym druhom sršňa – sršňom ázijským, ktorý je už rozšírený po celej juhozápadnej Európe, pričom najväčšie problémy spôsobuje vo Francúzsku.  „Na človeka, ktorý sa vyskytne v ich blízkosti reagujú pomerne agresívne a útočia vo väčších skupinách. V regiónoch Francúzska, kde je podiel tohto druhu sršňa vysoký, je už minimálny chov včiel, pretože sa to ani neoplatí,“ hovorí ochranárka Marta Mútňanová s tým, že vlani sa jeho výskyt potvrdil aj v Česku a Maďarsku, iba šesť kilometrov od hraníc so Slovenskom.  Zdôraznila, že nejde iba o individuálne ohrozenie alergických ľudí alebo populácie včiel, pre ktoré sú najväčším predátorom, pred ktorým sa nevedia brániť. Sršeň ázijský je hrozbou pre celú biodiverzitu a poľnohospodárstvo. Aj laickú verejnosť preto ochranárka Mútňanová upozorňuje, že ak si, nielen pri pobyte v prírode, ale aj v mestách, všimnete netradičného sršňa, okamžite to nahláste cez systém rýchleho varovania, ku ktorému sa dostanete aj cez stránku Štátnej ochrany prírody.  https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/     Ako sa k nám Sršeň ázijský vôbec dostal a ako voči nemu bojovať? Vypočujte si podcast Pravdy s Martou Mútňanovou zo Štátnej ochrany prírody SR. #pocuvajtepravdu

V americkom Los Angeles sa v noci z nedele na pondelok udeľovali Oscary, čo je filmovou udalosťou roka. A hoci sa očakával súboj dvoch filmov, ktoré boli vlani azda najviac na očiach a premiéru mali v jeden deň – Barbie a Oppenheimer, večer nakoniec jednoznačne patril práve tomu druhému. Teda životopisnému príbehu o vynálezcovi prvej atómovej bomby.   Členovia filmovej akadémie pri hodnotení snímkov samozrejme zohľadňujú v prvom rade ich kvalitu, no z hľadiska posolstiev, ktoré oceneniami vysielajú do sveta im to viackrát veľmi nevyšlo. A ako sa dotkli udeľovania Oscarov dva najvážnejšie vojenské konflikty súčasnosti?  Vypočujte si podcast denníka Pravda s redaktorkou kultúry Sofiou Prétorovou. #pocuvajtepravdu  

V posledných mesiacoch na našich školách zaznamenali viacero incidentov, ktoré sa mohli skončiť podobne ako vlaňajší útok v Prahe, kde jeden zo študentov zabil 14 ľudí, alebo tragédiou podobnou tou v Parchovanoch, kde šikanovaný chlapec spáchal priamo v škole samovraždu. Uvedomuje si to aj psychológ a expert na bezpečnosť Michael Mikuláš, ktorý je od vlaňajšieho leta referentom mesta Banská Bystrica pre  tzv. školskú krízovú intervenciu.  Využíva preto svoje skúsenosti z praxe psychológa v armáde, v polícii, vrcholovom športe, a aj pri pomoci odídencom z Ukrajiny, aby trend zhoršovania sa bezpečnosti našich detí na školách zmenil.  Zákaz mobilov, školské uniformy, posilnenie dostupnosti psychológov spoluprácou s vysokými školami, koordinácia školy, psychologických centier a špecializovaných policajných zložiek, školenia pre učiteľov, žiakov aj rodičov, bezpečnostné technické opatrenia na školách, či dvakrát ročne nácvik správania sa a evakuácie žiakov a učiteľov v kritických situáciách, napríklad pri teroristickom útoku z vonku aj z vnútra školy. To sú v skratke opatrenia, na ktorých mesto Banská Bystrica v súčasnosti pracuje a ktoré sú podľa Mikuláša potrebné zaviesť aj na školy v ostatných slovenských mestách a obciach. A hoci bol postoj u väčšiny škôl spočiatku zdržanlivý, postupne si uvedomujú, že zatváraním očí pred problémami, ktoré na školách sú, sa iba zväčšujú a doplatia na to deti, ktoré ich navštevujú. Koľko peňazí potrebuje jedna škola, aby malá základnú ochranu pred teroristickým útokom? Ako pomáhať a počúvať deti, ak na to učitelia nemajú podmienky a školských psychológov je všade akútny nedostatok? Ako menia správanie a dynamiku v kolektíve v úvodzovkách problémové deti, či traumatizované deti z Ukrajiny a nie sú väčším problémom skôr dospelí? Vypočujte si podcast denníka Pravda s referentom školskej krízovej intervencie v Banskej Bystrici Michaelom Mikulášom. #pocuvajtepravdu

Obezita a nadváha ohrozujú pečeň rovnako ako alkohol a spôsobujú aj na Slovensku tisícky úmrtí ročne. Konštatuje hepatológ Marek Rác. Lekári, vedci aj lekárnici chcú preto v rámci Svetového dňa obezity, ktorý pripadá na 4. marca, upriamiť pozornosť na projekt Slovensko proti obezite. Okrem iných sprievodných podujatí pripomínajú, že skríningové vyšetrenia súvisiace s obezitou či pre-obezitou môžete absolvovať aj v lekárňach, ktoré sú často pre ľudí dostupnejšie ako obvodný lekár, alebo špecialista.  Jedna vec je získať údaje ako sme na tom, druhá je vedieť čo znamenajú a nájsť motiváciu a návod s tým niečo urobiť. Obézni ľudia a ľudia s nadváhou čelia stigme nielen u svojho bežného okolia, ale niekedy aj zo strany samotných lekárov. Aj preto vzniklo občianske združenie Plno, ktoré chce ľuďom trpiacim týmto ochorením prinášať pozitívne správy. Koľko stačí schudnúť zo svojej hmotnosti, aby ste predišli rakovine pečene a iným možným dôsledkom nadváhy? Je nevyhnutné držať diéty, alebo stačia malé jednoduché kroky, ktoré zvládne pri správnom informovaní a plánovaní každý?  Vypočujte si podcast s doktorom Marekom Rácom, lekárničkou Miroslavou Snopkovou a novinárkou Denisou Priadkovou. #pocuvajtepravdu 

Zdá sa, že niekoľkomesačná sága o novele Trestného zákona sa tak skoro neskončí. Po kroku Ústavného súdu, ktorý zatiaľ zabránil, aby boli mnohé trestné činy, z ktorých sú podozriví aj predstavitelia vládnej koalície, premlčané, prekvapivo nastala všeobecná spokojnosť. Jeden tábor hovorí o tom, že bol splnení ich hlavný politický cieľ a to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, druhý zasa rozhodnutie víta s tým, že demokracia a právny štát ešte funguje. Posudzovanie zákona Ústavným súdom sa však iba začína a nikto dnes nevie povedať kedy sa skončí a s akým výsledkom. Rovnako ako to, že ako sa k celej veci postaví koalícia, ktorá má v rukách moc. Pôjde do ústavnej krízy, akú sme tu ešte nemali? Naša domáca politika však tento týždeň zasiahla aj do medzinárodného diania, keďže výroky premiéra Roberta Fica, ktoré boli zrejme určené hlavne svojim voličom doma, ovplyvnili tón stretnutia európskych lídrov vo Francúzsku, aj predsedov vlád krajín V4 v Prahe. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Komár tigrovaný, jeden z najinvazívnejších druhov sveta, je zrejme už usídlený na Slovensku. S touto hypotézou pracujú vedci zo Slovenskej akadémie vied, na základe výskytov tohto tropického komára, ktoré sa potvrdili vlani v Bratislavskom Ružinove. A hoci starosta Ružinova na medializovanú správu reagoval odmietavo, s tým, že nie je potvrdené, že komáre v meste prežili aj zimu, vedkyňa Viktória Čabanová predpokladá, že sa s nimi stretneme už v apríli.  Hrozbu usídlenia sa komára ázijského v našich končinách neradno podceňovať. Tropické choroby, ktoré sa u nás vyskytujú len ojedinele, keď s nimi pricestuje niekto zo zahraničia, sa prostredníctvom ázijského tigrovaného komára môžu začať šíriť a pretrvať. Ako spoznáme komára tigrovaného a keď máme podozrenie, že sme sa s ním stretli, ako postupovať, aby sme jeho nález overili a zabránili jeho množeniu?  Vypočujte si podcast s Viktóriou Čabanovou z Biomedicínskeho centra SAV. #pocuvajtepravdu

"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár  Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár. Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč.  Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta  Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič? „Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár. A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra? „Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú. Mohli by byť na Ukrajine časom skutočne nasadené bojové jednotky európskych spojencov? Čo by  znamenalo, ak by boli západní vojaci na Ukrajine Rusmi zabití? Je dnešné vajatanie ohľadom pomoci Ukrajine zo stranu západu len odďaľovaním nevyhnutného, teda stretu západu s Ruskom na bojisku? Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. #pocuvajtepravdu

Kritika voči ministrovi nebola zakázaná, tvrdí Andrej Gajdoš z SPPK.  Malí farmári však boli podľa Mariána Glovaťáka z ASYF odmietnutí a videli politizáciu protestov. Európa stojí pred dilemou. „Chceme lacné potraviny z dovozu, alebo prežitie farmárov?“ pýtajú sa farmári po protestoch. Farmári v uplynulom týždni zorganizovali najväčšie protesty od vzniku Slovenskej republiky. Pridali sa tak k európskym protestom, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Nie všetci farmári však stáli bok po boku, menšie Združenie mladých farmárov Slovenska (ASYF) protestovalo samostatne ešte pred veľkým protestom najväčšieho spolku farmárov u nás, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).  Prečo do protestov nešli spoločne? V diskusii je reč aj o: prečo je na Slovensku problém s vyplácaním priamych platieb, ak v iných krajinách nie je ako problém s priamymi platbami súvisí s vypaľovaním farmárov v kauze Dobytkár či grófkou Roškovou zo Smeru ako by sa dal urobiť poriadok v systéme a prečo na to nie je politická vôľa prečo sú medzi malými a veľkými farmármi rozbroje a kto je viac podporovaný zo strany štátu či majú mladí záujemcovia o farmárčenie reálnu možnosť začať a prečo je dôležité, aby boli podporovaní či je nevyhnutné, že ak chceme zdravšie potraviny od domácich farmárov, budeme za ne musieť platiť viac či nie sú zelené ambície Bruselu prehnané a či majú vo svetovom kontexte ochrany klímy zmysel #pocuvajtepravdu  

Naťahovanie času a obštrukcie pri novele Trestného poriadku pokračujú. Hoci koalícia prichádza s ústupkami voči znásilneným ženám, v konečnom dôsledku to na výsledok a teda to, že mnohé trestné činy zrejme zostanú navždy nepotrestané, nemusí mať žiaden vplyv. Ak sa ku tomu pridá spochybňovanie už aj Ústavného súdu, kreatívne obchádzanie všetkých kontrolných inštitúcii a ústavných procesov pri menovaní šéfa SIS a ďalšie avizované zámery vlády, je možné hovoriť o tom, že chce meniť prakticky celý politický režim na Slovensku? Tento týždeň boli opäť v uliciach miest nespokojní občania, ktorí si pripomenuli šieste výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale aj nespokojní farmári búriaci sa voči politike Bruselu, pričom kritika domácich politikov bola zo strany väčšej časti z nich zhovievavá. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa, v ktorom bude reč aj o tom, v akom stave je Európa a Slovensko a Ukrajina, po dvoch rokoch ruskej agresie. Podcastom vás sprevádza Zolo Rácz. Udalosti komentujú Andrej Matišák a Marián Repa. #pocuvajtepravdu

Ruské vraždenie po dvoch rokoch vojny pokračuje a zdá sa, že momentálne majú, aj pre nedostatočnú a pomalú pomoc západu, navrch práve agresori.  A aké sú podľa analytika z Karlovej univerzity Jana Šíra príčiny? Jednou je aj úspešná hybridná vojna Ruska na samotnom európskom západe, teda ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov, ktorí tak v rozhodovaniach o konkrétnej a účinnej pomoci Ukrajine vajatajú, čo môže viesť k jej prehre. Dopúšťajú sa tak rovnakej chyby ako západné národy pred druhou svetovou vojnou.  Aká je teda aktuálna situácia na fronte a čo sa musí stať, aby mala pozitívnejšiu perspektívu? S akými problémami sa Ukrajina borí a aký možno očakávať vývoj?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.  #pocuvajtepravdu

Spochybňovanie Ústavného súdu, hádka o znásilneniach, aj osobné útoky. Na jednej veci sa však Tibor Gašpar s Máriou Kolíkovou zhodli. "Za konaním prezidentky vidím skrytú dohodu s Ústavným súdom," tvrdí Gašpar. "Koalícia nechce umožniť súdu zachrániť spravodlivosť," reaguje Kolíková. Tibor Gašpar v diskusii tiež povedal: je za to, aby sa pri znásilneniach neposudzovalo len to, či sa žena fyzicky bránila, ale aj či nesúhlasila (doplnenie definície trestného činu znásilnenia o nielen vynútený, ale aj nesúhlasný čin) mali byť disciplinárne konania voči sudcom koalícia má právo obštruovať v súvislosti s Ústavným súdom, pretože prezidentka zákon nevetovala, hoci s ním nesúhlasí nevie s istotou povedať, že Ústavný súd rozhodne v prípade novely spravodlivo jeho syn Pavol je ďaleko viac kvalifikovaný a nestranný na pozíciu šéfa SIS ako doterajší riaditelia  Mária Kolíková v diskusii tiež povedala: nie je v demokracii v poriadku, že koalícia chce z rozhodovania vylúčiť Ústavný súd prečo ženy nenahlasujú znásilnenie a ako im chcela pomôcť, keď bola ministerkou ako vládne zmeny v trestnom procese sťažia potrestanie kriminálnikov prečo zmeny v Trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje čerpanie eurofondov že sa neobáva prípadných vyšetrovaní a stíhaní proti jej osobe, ktoré podľa nej naznačujú Gašparovci má vážne pochybnosti, že Pavol Gašpar by v pozícii šéfa SIS dodržiaval zákon #pocuvajtepravdu  

Trestný zákon po podpise prezidentky Zuzany Čaputovej putuje na Ústavný súd. Tromfy v rukáve má však stále koalícia. Nie je totiž isté, kedy sa novela objaví v zbierke zákonov, čo je moment, až od ktorého podľa ústavných právnikov môže Ústavný súd reálne konať. A podľa doterajšieho priebehu je možno očakávať, že tak ako robila obštrukcie v parlamente opozícia, bude teraz naťahovať čas koalícia, len aby novela Trestného zákona nadobudla účinnosť. Sme na prahu najväčšej ústavnej krízy v histórii Slovenska? Vypočujte si komentovaný prehľad udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu, v ktorom bude reč aj o nominácii syna obžalovaného bývalého policajného prezidenta, Pavla Gašpara, na post šéfa SIS, ako aj o úmrtí ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.  Udalosti komentujú Marián Repa a Andrej Matišák. #pocuvajtepravdu

Odídenec Marosz z bývalého OľaNO naznačuje, že Igor  Matovič vedie hnutie niekedy až manipulatívne. "Ako politik zlyhal, svoju dejinnú misiu už splnil," hovorí v podcaste denníka Pravda.  Bývalý poslanec a ex-riaditeľ Slovenského pozemkového fondu za hnutie Slovensko (ex-OĽaNO) vyčíta Igorovi Matovičovi štýl vedenia hnutia, keď líder o veciach rozhoduje sám, takpovediac, päť minút pred dvanástou. „Ja, ako člen hnutia, nikdy neviem, s čím budem stotožňovaný, že ako sa ten môj líder rozhodne, a to už nechcem ďalej znášať. Vystavovať sa nepríjemným prekvapeniam na poslednú chvíľu,“ tvrdí exposlanec OľaNO. Hoci Ján Marosz Igora Matovoviča oceňuje za jeho protikorupčný boj, najmä pred rokom 2020, lídrovi hnutia Slovensko, bývalého OľaNO, zároveň vyčíta spojenectvo s Borisom Kollárom, či prílišnú dôveru Romanovi Mikulcovi. „Nemám krvavé oči. Som vďačný za jeho protikorupčné ťaženie medzi rokmi 2017 - 2020, ale mám pocit, že práve protikorupčná téma má v OľaNO vyfúknuté gumy. Nedá sa zvádzať tvrdý boj proti korupcii s ľuďmi ako Roman Mikulec,“ hovorí Marosz.  Čo hovorí Ján Marosz o kandidatúre Matoviča na prezidenta a o prípadnej podpore Ivana Korčeka? Prečo by sa mal líder hnutia Slovensko z politiky stiahnuť a kto by ho podľa Marosza mohol vo vedení hnutia nahradiť? Vidí svoju politickú budúcnosť v inej strane? Čo hovorí Marosz na obvinenia a kritiku zo strany ministra Richarda Takáča zo Smeru v súvislosti s jeho šéfovaním v Slovenskom pozemkovom fonde?  #pocuvajtepravdu

Sociálne siete sú nechválne známe tým, že poskytujú priestor na šírenie nenávisti a tá je často namierená voči menšinám. Je to všeobecne známy fakt, nikto však nezmeral v akej miere sa táto nenávisť na Slovensku prejavuje. Výskumníci z neziskovky Inštitút ľudských práv preto vlani počas troch mesiacov analyzovali vyše 50 tisíc diskusných príspevkov na sociálnych sieťach pod článkami a reportážami všetkých známych mienkotvorných médií. V rámci medzinárodného projektu „Boj proti kybernenávisti voči Rómom a Rómkam“ sa zamerali na príspevky smerujúce práve k tejto menšine. Výsledok? Z komentárov diskutérov o Rómoch bola drvivá väčšina negatívnych a viac ako polovica priamo nenávistných, čo sa stupňovalo s prichádzajúcimi parlamentnými voľbami. Kde pramení toľko nenávisti voči Rómom v našej spoločnosti a čo s tým? Vypočujte si podcast denníka Pravda s Lýdiou Kokavcovou a Petrom Weisenbacherom z Inštitútu ľudských práv. #pocuvajtepravdu

V parlamente je nateraz dobojované, no a koalícia si podľa očakávania presadila svoje. Popri zmenách v trestaní majetkovej kriminality však tesne pred schvaľovaním vysvitlo, že novela Trestného zákona bude mať nemalý vplyv aj na vyšetrenie násilných trestných činov. Veľké emócie vzbudilo najmä to, ako zasiahne do práv žien, ktoré prežili znásilnenie. Na ťahu je teraz prezidentka, ktorá môže zákon vetovať, alebo aj podpísať a až následne podať podanie na Ústavný súd, čím teoreticky zníži pravdepodobnosť zamietnutia jej podania súdom. Ten tak získa viac času na rozhodnutie. Zaváži pri rozhodovaní súdu o novele aj spôsob akým bola schvaľovaná, alebo podstatnejšie budú jej toľko kritizované dôsledky? Vypočujte sa komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu, v ktorom sa budeme venovať aj zvyšovaniu platov členov vlády a novým štátnym tajomníkom. Udalosti komentuje Marián Repa. #pocuvajtepravdu

Zatiaľ nemáme signály, že by prípadným odvolaním Zalužného došlo na Ukrajine k rozkolu spoločnosti, tvrdí generál Pavel Macko. Špekulácie o skorom odvolaní medzi Ukrajincami populárneho generála Valerija Zalužného v posledných dňoch naberajú na obrátkach, a tak sa zdá, že to má u najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, prezidenta Volodymyra Zelenského, spočítané. Vojenský expert a generál vo výslužbe Pavel Macko však tvrdí, že to vôbec nemusí byť také jasné, hoci Zelenskyj rozhodnutie, že ho odvolá už aj verejne avizoval.  Aký je aktuálny stav na bojisku a s akými problémami sa musí Ukrajina po vojenskej stránke vyrovnávať? V podcaste denníka Pravda sa pozrieme aj na prípadný nákup protivzdušnej obrany Patriot od Američanov, o ktorý sa snaží minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru. Podcastom vás bude sprevádzať Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu  

Prioritou prvých sto dní Ficovej vlády je zmena trestnej politiky. Nepresvedčila však o nej ani vlastných voličov, hoci sa o to, najmä v posledných dňoch, čoraz viac snaží. Isté je, že chlebové témy, ktoré Slovákov trápia išli do úzadia a zodpovednosť za to si vzájomne vyčíta koalícia s  opozíciou. Na pozadí sa naplno začína súboj o prezidentský palác, ktorého závan sa zásluhou hlavne jedného z koaličných lídrov prenáša aj do vzťahov medzi trojicou predsedov strán. Tento týždeň však priniesol dobrú správu aspoň pre ťažko skúšanú Ukrajinu, ktorej únia, respektíve  vedúci predstavitelia jednotlivých krajín, jednohlasne odklepli očakávanú 50 miliardovú pomoc. Je to od hlavného doterajšieho sabotéra Viktora Orbána dobromyseľný ústupok, alebo cúvol, pretože v zákulisí dosiahol, čo chcel? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu 

Ako vyzerá zoznam kandidátov v prezidentských voľbách, po konečnom termíne na prihlásenie sa do súboja? Zamiešajú karty tí, ktorí sa prihlásili poslední, alebo je o favoritoch, či dokonca o budúcom prezidentovi na základe prieskumov už rozhodnuté? Vypočujte si podcast denníka Pravda s politológom Radoslavom Štefančíkom. #pocuvajtepravdu

Robert Fico na Svetovom ekonomickom fóre vyhlásil, že Slovensko by mohlo v krátkom čase zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Nadšenie niektorých zamestnancov, ktoré mohlo vyvolať slová premiéra v Davose však následne krotil minister práce Erik Tomáš z Hlasu, ktorý prízvukoval, že premiér hovoril o akomsi experimente a že je otázne v ktorých povolaniach by sa dal uplatniť. Podľa neho sa tým iba otvára priestor na diskusiu, no do toho podáva opozičné hnutie Igora Matoviča do parlamentu konkrétny návrh. Z Ficovho príspevku v Davose sme sa nič nedozvedeli a Matovič navrhuje iba to, čo už v zákone dávno je a čo pre pár rokmi navrhoval sám Fico, hovorí ekonóm z občianskeho združenia Pracujúca chudoba a odborár Ján Košč. „Vznikla nám tu búrka v pohári vody, ktorá je v podstate o ničom,“ dodáva Košč s tým, že by na druhej strane zavedenie experimentu v tomto smere na Slovensku uvítal. Aj podľa analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Roberta Chovanculiaka politici živia tému len z čistého populizmu. „Sú to takí marketingoví mágovia, ktorí dokážu vycítiť tému, ktorá je populárna a teraz to asi obidvom vyhovovalo, aby preniesli pozornosť niekam inam, respektíve na seba,“ hovorí Chovanculiak. Zo strany politikov a štátu nadiktované zavedenie štvordňového pracovného času považuje za nereálne a neuskutočniteľné z viacerých dôvodov.  Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda s ekonómami Jánom Koščom a Robertom Chovanculiakom.    #pocuvajtepravdu

Farmári na západe sa búria. Bezprostredným dôvodom protestov vo Francúzsku, ale aj v Belgicku či v Nemecku, sú škrty vlád v podpore poľnohospodárov. Podstatou problému je, že farmári už nevedia uživiť svoje rodiny. U nás farmári zatiaľ neprotestujú, hoci bezprostredným dôvodom by pre nich mohlo byť aj nevyplatenie základnej dotácie z únie na pôdu, takzvaných priamych platieb, pričom po minulé roky už vyplatené v tomto čase boli. Výraznejšie sa ozýva zatiaľ iba politická opozícia, ktorá chce tému preniesť aj na pôdu parlamentu.  Súčasné vedenie agrorezortu si však podchytilo zástupcov väčšiny farmárov na Slovensku ešte v čase, keď bolo v opozícii a teraz im sľubuje podporu. Voličom pred voľbami politici zasa sľubovali nižšie ceny potravín. Ako napĺňajú svoje záväzky a prichádzajú s opatreniami, pre ktoré bude, obrazne povedané, rožok lacnejší? Vypočujte si podcast denníka Pravda s redaktorom, ktorý sa dlhoročne venuje poľnohospodárstvu a potravinárstvu Jozefom Sedlákom. #pocuvajtepravdu

Vládna koalícia v pretláčaní zmien v trestnej politike štátu stratila trpezlivosť a dupla na plyn. Trpezlivosť tiež očividne stráca aj čoraz viac ľudí, ktorí svoju nespokojnosť vyjadrujú v uliciach . Do najbližších protestov však môže byť, ako hovoria odborníci, beztrestnosť pre kriminálnikov už realitou. Ako môže zamiešať karty Ústavný súd a varovania európskych partnerov? Premiér Robert Fico sa zatiaľ postaral o to, že Slovensko bolo spomínané azda po celom svete, a nie práve v pozitívnom svetle. Tesne za slovensko-ukrajinskou hranicou vyhlásil, že v Kyjeve je normálny život a nie vojna, hoci tam aj v ten deň ruské raketové útoky zranili ďalších ľudí, vrátane detí. Dokedy budú tento, diplomaticky povedané, pragmatizmus tolerovať západní spojenci? Začína sa komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu