Podcasts about univerzite komensk

Hosťom relácie Dírerov filter bol advokát Peter Kubina. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Advokátom je od roku 2009. Je partnerom bratislavskej právnickej kancelárie Dentons. Vo svojej praxi sa zameriava na riešenie sporov v oblastiach od trestného práva a občianskoprávnych, pracovných a obchodných sporov, je expertom na ústavné právo, ktoré príležitostne prednáša aj na Univerzite Komenského. Vo svojej kariére napríklad pro bono zastupoval rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka, zastupoval Ministerstvo vnútra v spore s Ladislavom Baštrnákom, elitných vyšetrovateľov zo skupiny okolo Jána Čurillu či skupinu poslancov v konaniach na Ústavnom súde. Peter Kubina bol aj právnym poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov Zuzana Matúšová Girgošková. Mama piatich detí. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe. V roku 2014 s manželom a dvoma deťmi odcestovali na Nový Zéland, kde pôsobili ako dobrovoľníci. O rok neskôr sa vrátili na Slovensko a postavili si mobilný dom. Nasledovala cesta do Thajska a Kambodže, pribudlo tretie dieťa, film V zdravom dome žijú zdraví ľudia, dve knihy a Lesná škôlka so vzdelávacím centrom. Vlani boli už s piatimi deťmi v Mexiku a čo majú nové teraz? Dozviete sa v tejto epizóde NP. | Hosť: Zuzana Matúšová Girgošková (permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Lumír Mati a Radovan Čaplovič študovali históriu a filozofiu na Univerzite Komenského. Ich cesty sa najsilnejšie spojili až v Prahe, keď Radovan oslovil Lumíra na spoluprácu pri projekte Česko-Slovenského plesu, ktorý založil v roku 2013. I keď ani Radovan, ani Lumír nie sú sami klasickými milovníkmi plesov, ten ich o to radšej v pozícii tvorcov organizujú. Uvedomujú si, že takéto akcie majú v spoločenskom živote veľký význam, navyše ak im dávajú i kultúrno-historický rozmer a sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej etiky. Okrem toho ich spája láska k histórii a vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi. Prvý ročník pôvodného plesu, ktorý bol 23. apríla 1969 v Černínskom paláci v Prahe pod názvom Spoločenský zoznamovací večer, uvádzali a programom spoločne s tanečným orchestrom sprevádzali osobnosti česko-slovenského kultúrno-spoločenského života, ako boli Vlastimil Fišar, Miroslav Horníček, Milan Lasica a Július Satinský. Prvý ročník „v novom šate“ a pod novým názvom Česko-Slovenský ples sa uskutočnil 1. februára 2014 a za uplynulých 10 rokov sa stal vrcholom kultúrno-spoločenskej a plesovej sezóny v Českej republike a Slovenskej republike. Koná sa v nádherných secesných priestoroch pražského Obecného domu, kde bol 28. októbra 1918 vyhlásený vznik Československa. V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o tom, prečo je dôležité tvoriť, budovať komunitu Slovákov a Čechov v zahraničí.

Jana Golis, členka Fragile, hrala aj na Novej scéne. Vyštudovala muzikológiu na Univerzite Komenského v roku 2005 a zároveň aj kompozíciu na konzervatóriu. Dlhodobo sa angažovala v rôznych projektoch. Spievala aj dirigovala a chodila na turné s medzinárodným zborom The Continental Singers pochádza z Horného Badína. Má sestru. | Hosť: Jana Golis (muzikologička, členka skupiny Fragile). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Chcel byť hokejistom. Dnes je spevákom, ktorý je spájaný s hitmi ako Láska, drž ma nad hladinou, Dnes, Pravda víťazí a ďalšie. Je doktorom farmácie, ktorý skladby skladal už na gymnáziu. Počas štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave sa stretol s Ďurom Černým a Palom Horváthom. Spolu založili skupinu Tublat, pomenovanú podľa postavy z románu Tarzan. Neskôr názov zmenili na Tublatanka. | Hosť: Maťo Ďurinda (hudobník, spevák skupiny Tublatanka). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

DOROTA PORUBSKÁ pochádza z Bardejova, ale momentálne študuje teoretickú fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci svojej diplomovej práce sa venuje problematike kvantového previazania. Aký bol festival Starmus? Prečo potrebujem popularizovať vedu? A čo to znamená kvantové previazanie častíc? Počúvajte náš podcast! ĽUDIA BARDEJOVA je informačný online projekt občianskeho združenia Kandelaber, ktorý prezentuje bežných ľudí z Bardejova s nie celkom bežnými príbehmi a názormi. Jeho úlohou je ukázať, že aj na východnom Slovensku žijú ľudia zaujímavé životy. Hľadajte na facebooku — Ľudia Bardejova. (16. 7. 2024) Pýta sa: Jakub Lenart Mixuje: Jakub Lenart Zvučka: Milena Hrušovská (Michal Vilec — Polka Serenada) Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Sedel v školskej lavici spolu s talentovaným tanečníkom a choreografom Máriom Radačovským. Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoj talent uplatnil aj v písaní. Napísal texty piesni pre Paľa Hammela, skupinu Hex, jeho text spieval aj Petr Muk. Je držiteľom Filipa a množstva domácich a zahraničných cien v rámci tvorivých súťaží. Reklama a umenie. Môžu mať k sebe blízko? Hovoriť s Gabikou Angibaud bude aj o našej hudbe, ale i o detskej knižke, ktorú napísal. | Hosť: Vlado Slivka (autor, textár, kreatívny riaditeľ absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s  ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom. Mgr. Matej Štepita vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu. Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jeho snom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.

Genetika je dnes všade. V medicíne, v kriminalistike či vo filme. Zlákala aj rodáčku z Partizánskeho Andreu Ševčovičovú, ktorá dnes prednáša na Univerzite Komenského v Bratislave a aj v zahraničí. Má za sebou úspechy so študentmi v medzinárodnej súťaži a v projekte Genetika na kolesách približuje vedu študentom stredných škôl. Oceňovaná vedkyňa skúma aj niektoré látky v plastoch, ktoré negatívne vplývajú na naše telo. | Andrea Ševčovičová (genetička, Katedra genetiky PrF Univerzita Komenského v Bratislave, venuje najmä genetickej toxikológii). | Moderuje: Zuzana Šebeastová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Katedra dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je miestom, z ktorého vzišlo veľa našich kolegov a kolegýň, spolupracovníkov a odborníkov či odborníčok v rôznych oblastiach spojených s dejinami umenia. Alma mater mnohých z nás oslavuje v tomto akademickom roku storočnicu svojho vzniku. Za toto obdobie zažila mnohé systémové, personálne aj ideologické zmeny, niesla viaceré názvy a organizačne menila svoju podobu i zaradenie. Jej príbeh písali mnohé významné osobnosti slovenskej umenovedy, ktoré tu študovali alebo pedagogicky pôsobili. O histórii, ale aj súčasnosti katedry sa rozpráva Eva S. Kotláriková s docentkami Katarínou Beňovou, aktuálnou vedúcu katedry, a Katarínou Kolbiarz Chmelinovou, ktorá katedru dlhé roky viedla a dodnes na nej aktívne pôsobí.  Pozrite si aj: - program prednáškového cyklu k 100. výročiu vyučovania dejín výtvarného umenia na UK – zimný semester a letný semester 2023/2024 - zborník k dejinám katedry 95+ Dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na podcast@sng.sk. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV. Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Líderka a hlavná tvorivá osobnosť projektu pre deti - Spievankovo, ktorý je na scéne 20 rokov a stal sa fenoménom svojej doby, teší sa z veľkej priazne malých poslucháčov a divákov. Spievankovo tvorí spolu s Richardom Čanakym. Počas štúdií na strednej škole hrala v dvoch českých rozprávkach – Sedmero krkavců (Sedem zhavranelých bratov) a Sen o krásné panně. Vyštudovala angličtinu a španielčinu na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne sa venuje vlastnej hudobnej tvorbe, koncertuje, má nové projekty. Je nositeľkou viacerých ocenení, niekoľkokrát získala cenu SOZA, za film Spievankovo a kráľovná Harmónia získala divácku cenu Slnko v sieti. Je vydatá, má dve deti, jej mama je známa huslistka a pedagogička Viera Podhradská. | Hosť: Mária Podhradská (hlavná tvorivá osobnosť projektu pre deti Spievankovo). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

O tom, čo je to kultúra a prečo ju potrebujeme s literárnou vedkyňou, poetkou a pedagogičkou Zuzanou Husárovou. Zuzana Husárová prednáša americkú literatúru a kreatívne písanie cez nové médiá na Univerzite Komenského v Bratislave a elektronickú literatúru na Masarykovej univerzite v Brne.

Alžbeta Güntherová – Mayerová (1905 – 1973) je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy. Napriek tomu, že komunistický režim jej zavraždil manžela a ona sama čelila opakovaným perzekúciám, celý život neúnavne pracovala na poli umenovedy, múzejníctva a pamiatkovej ochrany. Pedagogicky pôsobila na Univerzite Komenského aj VŠVU, vychovala generáciu slovenských kunsthistorikov/čiek, spolu-zakladala SNG, zachránila kaštieľ v Betliari, bola editorkou Súpisu pamiatok na Slovensku a zaslúžila sa aj o mnoho ďalšieho. O živote, práci, ale aj širších spoločenských reáliách tejto fascinujúcej ženy, ktorej vďačíme za tak veľa, sa Alexandra Tamásová rozpráva s historikmi umenia Katarínou Kolbiarz-Chmelinovou a Júliusom Barczim a teatrologičkou, dramatičkou, režisérkou Annou Gruskovou. Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na ⁠⁠⁠podcast@sng.sk⁠⁠⁠. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.

Smerom navrhované zmeny v trestnom práve menia charakter nášho štátu, hovorí odborníčka na verejné politiky a dlhoročná bojovníčka proti korupcii Emília Sičáková-Beblavá. Európska komisia má podľa nej veľa nástrojov, aby pritlačila slovenskú vládu k dodržiavaniu pravidiel, nielen eurofondy. Prečo sa podpísala pod list šéfke Európskej komisie?Cesta k demokracii je kľukatá a záleží, aká veľká je tá súčasná kľučka, hovorí bývalá šéfka Transparency International Slovensko a dnes profesorka na Univerzite Komenského. Robert Fico podľa nej doteraz zasahoval proti nezávislým inštitúciám so skalpelom, ale teraz vytiahol sekeru. Keby sme sa opýtali ľudí, či chcú štát ovládnutý jednou stranou, v referende by to neprešlo.Aktuálne nám hrozí, že spravodlivosť nebude vymáhaná voči všetkým rovnako, ale opäť tu budeme mať vládnucu triedu, voči ktorej sa spravodlivosť nebude dať vymôcť. Ak sme tu mali problém s korupciou politickej triedy a jej stíhaním, tak predsa nezrušíme jedinú inštitúciu, ktorá to vie robiť. Jedine, že by sme chceli rozviazať ruky tým, ktorí chcú korupciu páchať…Ako by mali vyzerať moderné verejné politiky v 21. storočí? A pomohla by regionálnemu rozvoju zmena volebného systému? Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej existuje pre regióny úplne iné riešenie. Viete napríklad, čo urobil poslanec Smeru Záhorčák pre svoj región okolo Michaloviec?Ktoré pozitívne zmeny by sa dali presadiť rýchlo a lacno? Málokto vie, ž eaj Slovensko už má svoje behaviorálne analytické jednotky. Problém je však v tom, že ich nikto nepočúva a Robert Fico zrejme ani nevie, o čom je reč.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Smerom navrhované zmeny v trestnom práve menia charakter nášho štátu, hovorí odborníčka na verejné politiky a dlhoročná bojovníčka proti korupcii Emília Sičáková-Beblavá. Európska komisia má podľa nej veľa nástrojov, aby pritlačila slovenskú vládu k dodržiavaniu pravidiel, nielen eurofondy. Prečo sa podpísala pod list šéfke Európskej komisie?Cesta k demokracii je kľukatá a záleží, aká veľká je tá súčasná kľučka, hovorí bývalá šéfka Transparency International Slovensko a dnes profesorka na Univerzite Komenského. Robert Fico podľa nej doteraz zasahoval proti nezávislým inštitúciám so skalpelom, ale teraz vytiahol sekeru. Keby sme sa opýtali ľudí, či chcú štát ovládnutý jednou stranou, v referende by to neprešlo.Aktuálne nám hrozí, že spravodlivosť nebude vymáhaná voči všetkým rovnako, ale opäť tu budeme mať vládnucu triedu, voči ktorej sa spravodlivosť nebude dať vymôcť. Ak sme tu mali problém s korupciou politickej triedy a jej stíhaním, tak predsa nezrušíme jedinú inštitúciu, ktorá to vie robiť. Jedine, že by sme chceli rozviazať ruky tým, ktorí chcú korupciu páchať…Ako by mali vyzerať moderné verejné politiky v 21. storočí? A pomohla by regionálnemu rozvoju zmena volebného systému? Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej existuje pre regióny úplne iné riešenie. Viete napríklad, čo urobil poslanec Smeru Záhorčák pre svoj región okolo Michaloviec?Ktoré pozitívne zmeny by sa dali presadiť rýchlo a lacno? Málokto vie, ž eaj Slovensko už má svoje behaviorálne analytické jednotky. Problém je však v tom, že ich nikto nepočúva a Robert Fico zrejme ani nevie, o čom je reč.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik Ondrej Kubík, je aktuálne aj advokátskym koncipientom. Je jedným z mála expertov svojho druhu na Slovensku. Špecializuje najmä na investigatívnu psychológiu, ktorá zahŕňa štúdium kriminálneho správania a aplikáciu psychologických princípov a poznatkov za účelom pochopenia motivácie páchania trestných činov. Vyštudoval psychológiu a pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave, právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Psychológiu študoval, časť doktorandského štúdia, aj v USA na Newyorskej univerzite a postdoktarandské štúdium na Florida International University v Miami (absolvent Fulbrightovho štipendia). Aktuálne pokračuje v štúdiu na Masarykovej Univerzite v Brne, pracuje na doktoráte z trestného práva. Pochádza z Bratislavy, tu aj žije. Má rád pobyt v prírode, je členom Stráže prírody. Rád chodí do národných parkov, na turistiku, je vášnivý psíčkar. Hrá na gitare, na akordeóne a aj spieva, má hudobné vzdelanie. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi. Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu. S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989. Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Matematička Hana Šmitala Mizerová sa zaoberá matematickými modelmi prúdenia tekutín, kvapalín a plynov. Matematika je jej vášňou a vie pochopiť, ak iný urobí chybu vo výpočte. Žije v Zelenči a napriek tomu, že spoznala život v Japonsku aj v Nemecku, domov je pre ňu Slovensko. Pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri svojej materskej dokončila ako spoluautorka vedeckú knihu. Vo svojom výskume sa zaoberá matematickými modelmi prúdenia tekutín, napríklad krvi či prúdenia vzduchu okolo áut a lietadiel. Za svoje práce bola ocenená, ona si však najviac cení čas so svojim malým synom. Viac v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Molekulárna biologička Kristína Macáková sa na Univerzite Komenského venuje hľadaniu príčin vzniku reumatoidnej artritídy. Najväčší potenciál výskumu momentálne vidí v prevencii, ktorá by umožnila nájsť pacientov ešte predtým, než im prepuknú bolestivé príznaky ochorenia.

Prečo vôbec ísť voliť? Je táto krajina aj pre mladých? A aké Slovensko vlastne chceme? Počúvajte náš podcast! GRIGORIJ MESEŽNIKOV Je absolventom Filozofickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity. Pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave, v rokoch 1993 — 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. Je spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Od roku 1993 je externým spolupracovníkom Rádio Liberty/Rádio Free Europe. Je spolueditorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií vrátane Súhrnnej správy o Slovensku. Pravidelne analyzuje slovenskú politickú scénu. MAREK BOKA Rodák z Michaloviec, novinár, aktivista, podnikateľ a milovník koní. Pôsobí v reklamnej oblasti, vydáva Michalovské noviny a detailne pozná príbehy farmárov na východnom Slovensku. Spoluorganizoval pochody Za slušné Slovensko. Vo svojej diskusnej relácii Zemplínsky dialóg sa snaží poukazovať na dlhodobo neriešené problémy (nielen) na východe Slovenska. MICHAL FRANK Narodil sa v Prešove, kde vyštudoval, pracuje a žije. Ako novinár pôsobí od roku 1997. Za svoju žurnalistickú tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení. Je vyštudovaným kulturológom s doktorátmi z andragogiky a filológie, popri novinárčine sa venuje aj mapovaniu (nielen) prešovskej hudobnej a kultúrnej scény, regionálnej politiky a spoločenského života. Fotografuje, píše scenáre a texty piesní. V rokoch 2016 — 2018 pôsobil ako šéfredaktor týždenníkov MY na východnom Slovensku, aktuálne pracuje ako redaktor Prešovského Korzára. REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (9. 9. 2023) Pýta sa & mixuje: Jakub Lenart Zvučí: Róbert Geci Podporiť nás môžete tu: bit.ly/2Z69RsO www.kandelaber.sk

Anna Siedykh je ukrajinská poetka, ktorá pochádza z Kyjiva. Je tiež dramaturgičkou, prekladateľkou, žurnalistkou a študovala literatúru na univerzite Kyjivo-Mohylianska Akademia. Taktiež sa venovala štúdiu na Katedre masmediálnej komunikácie v Trnave, alebo aj slovenskej literárnej vedy na Univerzite Komenského v rámci Erazmus+. Pracuje ako produkčná a dramaturgička v kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave a zároveň je kurátorkou ukrajinského programu v Goethe-Institut Bratislava. Vypočujte si jej silné básne, ale napríklad aj to, prečo sa cíti cudzinečne alebo ako vojna poznačila jej písanie.

Narodila sa v Trenčíne, vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a celý život pomáha ľuďom na okraji. Je spoluzakladateľkou časopisu Nota bene na pomoc ľuďom bez domova. Zuzana Csontosová veľmi dobre vie, ako sa dokáže život zvrtnúť doslova v jednej sekunde. Moderátor Miro Čief

Slovenský skauting patrí medzi najväčšie výchovné organizácie pre deti a mládež na Slovensku. Ústredie Slovenského skautingu vedie Mária Budzáková, skautským menom Reti-Tuli. Je skautkou z mladého 18. zboru Radostného Srdca Vrbov. Vyrastala v malej dedinke pod Tatrami, v Levkovciach, kde niekoľko rokov viedla oddiel. Študovala na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor strategický manažment. Počas vysokej školy sa aktívne zapájala do aktivít Programovej rady a momentálne vedie tím Radcovského fóra. Vo voľnom čase s úsmevom na tvári hlavne cestuje, či už do zahraničia alebo po slovenských horách. Zhovára sa s ňou Darina Mikolášová.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Lukáš Bakoš je psychológ, lektor a managing director konzultačnej spoločnosti Maxman Consultants. Venuje sa inováciám v leadershipe a pomáha firmám s budovaním dospelej kultúry, ako ju sám nazýva. Súčasne prednáša aj študentom psychológie a manažmentu na Univerzite Komenského.  V tejto epizóde Podnicastu sa dozviete:Ako funguje koncept nehierarchickej spoločnosti?Čo si predstaviť pod pojmom dospelá kultúra?Ako využiť poznatky psychológie pri budovaní tímov?Na koho sa môžete tešiť na konferencii The Leaders? Knihy, ktoré sme v epizóde spomínali objednáte cez Martinus:Reed Hastings, Erin Meyer:  No Rules RulesPaul Dolan: Happy Ever AfterOkrem Spotify si môžete všetky naše epizódy vypočuť aj na podnicast.com alebo na Apple Podcasts a Google Podcasts.Premýšľate nad tvorbou vlastného podcastu? Vieme vám s tým pomôcť. Rezervujte si Podcastovú hodinku s Petrom Chodelkom. Ak nám chcete dať spätnú väzbu, máte nápad na zlepšenie alebo by ste v Podnicaste chceli počuť niečo konkrétne, napíšte nám na peter@podnicast.com. Ďakujeme, že ste s nami a počúvate Podnicast.

Ako sa mať skutočné rada a veriť si? Čo by nikdy neurobila sebavedomá žena? Prečo máme zo seba väčšie komplexy, ako muži? Sebaláska je téma, o ktorej sa dnes veľa hovorí a dá sa povedať, že skutočne hýbe svetom. No len malé percento žien sa dokáže hrdo pozrieť do zrkadla bez zbytočnej kritiky, či výčitiek. To nám dnes priblíži Veronika Zelinka Macková, známa aj ako Lady Vivian, ktorá učí ženy, ako sa prijať. Rozpráva sa s ňou redaktorka Miroslava Zahatlanová, počúvate podcast magazínu Diva.sk Ženy ako my. Veronika bude aj jednou z prednášajúcich na konferencii Umenie byť ženou, ktoré sa uskutoční už nasledujúcu sobotu 22. apríla 2023 v Bratislave a my sme ju exkluzívne vyspovedali   Kto je Veronika Zelinka Macková? Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku. Lady Vivian, vlastným menom Veronika Zelinka Macková, je jedna z prvých burlesque tanečníc na Slovensku. Vďaka tomuto ženskému divadelno-tanečnému umeniu precestovala skoro celú Európu. Burlesque vyučuje aktívne v Bratislave, kde ju môžete aj často vidieť aj na javisku v rôznych postavách. Okrem toho je skvelá moderátorka, má vlastnú talk show Povedz mi a cabaretná herečka. Každým svojim príchodom na dosky, čo znamenajú svet, obhajuje naturálnu, prirodzenú ženskú krásu. Je hrdou ambasádorkou projektu Body Positive Slovakia.  “Nikdy som sa netrápila tým, ako vyzerám, pretože môj zdravotný stav bol dôležitejší, ako čokoľvek iné. To, či mám o dve kilá naviac, alebo o 10 kíl menej nie je také podstatné, ako to, aby moje telo fungovalo a aby som mohla žiť, milovať a baviť sa,” hovorí celkom otvorene energická Veronika, ktorá môže byť pre mnohé z nás skutočne veľkou inšpiráciou. Sama učí ženy, ako sa prijať a jedným dychom však dodáva, že sebaláska nie je o tom milovať sa a mať sa rád 24 hodín denne 7 dní v týždni, dôležité je však uvedomovať si svoju vlastnú hodnotu.   V podcaste sa okrem iného dozviete:    -aká bola cesta Veroniky k sebaláske a sebaprijatiu -čo by podľa nej nikdy nerobila sebavedomá žena -kde sú hranice, čo by sme niekomu mali hovoriť a čo nie  -o čom je burlesque a čo ju toto umenie naučilo -prečo sa rozhodla založiť Body Positive Slovensko a s akými problémami bojujú ženy najčastejšie  -či si aj ona vo svojom života zažila nejaký bodyshaming -akú úlohu hrajú v našom sebaprijatí muži -či sú podľa nej sociálne siete toxické miesto Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Ženy ako my.

Viktor Demko sa zaoberá rastlinami, ich vývinom, tým ako dokážu odpovedať na stresové podmienky, študuje ich fyziológiu. Niekoľko rokov pôsobil na Univerzite v Nórsku a vo výskumnom centre vo Veľkej Británii. Okrem výskumu tiež prednáša na Univerzite Komenského na Prírodovedeckej fakulte. K prírode mal veľmi blízko od mala. Cez otca, ktorý bol veterinárom a neskôr zootechnikom. Vyrastať mohol aj na ranči v sedle huculov. Kone ako záľuba mu zostali dodnes. Okrem toho chová exotické vtáctvo. Napríklad bea posvätného, ktorý je vynikajúci zvierací imitátor. Ako si najlepšie uvedomiť význam rastlín pre človeka? Ktoré gény v rastline regulujú jej rast? Aj o tom v Nočnej pyramíde. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V roku 2016 založil projekt Vedátor. Po úspešnom obhájení dizertačnej práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave sa dostal na Dublinský inštitút pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Aktuálne pôsobí vo výskumných tímoch na FMFI UK a na Masarykovej univerzite v Brne. Teoretický fyzik, popularizátor vedy, spisovateľ, tvorca podcastov, edukačných videí a influencer Samuel Kováčik bol hosťom podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? Ako si rozdeľuje time management, aby bol efektívny?  Prečo je podľa neho 6 hodín z dňa magické číslo? Ako vníma Tik Tok? Čoho by sa chcel ako vedec dožiť?

"Vedec roka, z nejakého dôvodu, nezverejňuje finalistky ani finalistov. My vlastne vidíme len finálny výsledok, že za tých 25 rokov to stále bol len muž. Je možné, že tam boli ženy na druhom, treťom mieste každý rok, nevieme. Myslím si, že ak by sa Vedec roka inšpiroval aj medzinárodnými oceneniami alebo aj ESET Science Award, trošku by to zvýšilo aj prestíž a pravdepodobne by to rozptýlilo aj pochybnosti o tom, ako ten proces vyzerá a ako prebieha," tvrdí Sofia Trommlerová, vedkyňa z organizačného tímu za otvoreným listom a výskumníčka v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského. Petícia žiada, aby premenovali anketu Vedec roka na Vedeckú osobnosť roka. "Na Slovensku je vo vede iba jedna pätina rektorských pozícií v rukách žien. To je veľmi málo. 40 % výskumníčok sú ženy, ale iba 20 % rektoriek sú ženy. Tu už je veľký nepomer. Treba to vysvetľovať a poukazovať na tieto veci," dodáva Trommlerová. Aká bola reakcia na otvorený list vedcov? Ako sa majú ženy vo vede na Slovensku? Ako nájsť lexikálny priestor pre ženy v jazyku a zároveň ho nekomplikovať? Ako do diskusie o rodovej rovnosti zapojiť aj mužov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vedkyňou Sofiou Tommlerovou, zároveň členkou novo vznikajúcej Slovenskej Asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA, www.savia.sk). – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Olja Triaška Stefanovič v ďalšom vysielaní z New Yorku, kde sa stretla a rozprávala s historičkou umenia a docentkou na Univerzite Komenského v Bratislave Katarínou Beňovou okrem iného aj o brutalistickej architektúre v New Yorku či o výstave Edwarda Hoppera, ktorú navštívili.

Zajtra čaká Slovensko ďalšie Ficovo referendum. Referendová otázka znie: Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné ukončiť referendom alebo uznesením Národnej rady? Hlasovať sa dá od 7 do 10tej večer. Aké máme na Slovensku pravidlá pre referendum? Kedy je úspešné, teda platné, a kedy nie? Čo znamená ak sa ľudia v referende zhodnú na položenej otázke, ako na to musí reagovať parlament? A čo si máme myslieť o tom, že je v parlamente návrh novely ústavy, ktorý je prakticky o tom istom? Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, šéfom katedry ústavného práva na Univerzite Komenského docentom Mariánom Gibom.

Ria Gehrerová vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako editorka pre Teraz.sk a SkolskyServis.sk. Reportérkou Denníka N je od jeho vzniku, kde často písala aj o LGBTI+ téme. Porozprávala o tom, prečo si myslí že je dôležité písať aj o LGBTI+ ľuďoch. Ako tému posudzovali v redakcii. Je články boli zamerané aj na pohľady náboženské, robila aj rozhovory v úvodzovkách z druhej strany. Prezradila, aký si z toho mala dojem, a prečo podľa nej stále Slovensko má problém s prijatím rôznych menšín. Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred teroristickým útokom pred Teplárňou. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Podcast Teplá vlna je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Ria Gehrerová vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako editorka pre Teraz.sk a SkolskyServis.sk. Reportérkou Denníka N je od jeho vzniku, kde často písala aj o LGBTI+ téme. Porozprávala o tom, prečo si myslí že je dôležité písať aj o LGBTI+ ľuďoch. Ako sa k tomu stavali  v redakcii. Je články však  boli zamerané aj na pohľady náboženské, robila aj rozhovory v úvodzovkách z druhej strany. Prezradila, aký si z toho mala dojem, a prečo podľa nej stále Slovensko má problém s prijatím rôznych menšín. Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred teroristickým útokom pred Teplárňou. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon.

Väčšina z nás trávi podstatnú časť dňa v práci. Aj preto je dôležité vedome vytvárať príjemné pracovné prostredie, v ktorom nemá miesto žiadna forma diskriminácie či utláčania. Profesia.sk robí pravidelne od 2018 prieskum voči inakostiam a diskriminácii na pracovisku. Tieto dáta sa zbierajú medzi bežnou populáciou na Slovensku, ktorá si príde porovnať platové podmienky na portál platy.sk. Výstupy z prieskumu potvrdzujú, že na pracovisku sú menej viditeľní ľudia a viac viditeľní ľudia. Akú šancu má svoju vytúženú prácu alebo vôbec nejakú dôstojnú prácu získať niekto, kto nespĺňa bežné kritéria a očakávania väčšinovej spoločnosti? Kto zažíva na pracovisku najčastejšie diskrimináciu? "Z našich prieskumov opakovane vychádza, že najčastejšou formou diskriminácie je u náš stále to, či sú ľudia muž alebo žena a tiež kvôli svojmu názoru," hovorí Anna Podlesná, CSR manažérka Profesia. Anna Podlesná vyštudovala Fakultu manažmentu na Univerzite Komenského. Má dlhoročné skúsenosti z neziskového sektora, kde sa venovala strategickej filantropii a fundraisingu. Pôsobila v PR agentúre, korporácii, aj vo veľkej nadácii. Pomáhala tiež ako dobrovoľníčka v Keni či pri adaptácii utečencov v USA. Aktuálne sa špecializuje na oblasť zamestnávania ľudí na okraji trhu práce. Profesia je oceňovaná IT spoločnosť, ktorá už 25 rokov formuje slovenský trh práce. Firma dnes zamestnáva približne 140 ľudí, ktorí sa starajú o širokú škálu produktov. Ide predovšetkým o najväčší pracovný portál na Slovensku Profesia.sk, mzdový porovnávač Platy.sk, podujatie Profesia days, program pre zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením Výpomoc so srdcom, školský pracovný portál Edujobs.sk, anketu Najzamestnávateľ, administratívny program Tulu, sprostredkovávač práce vo vybraných odvetviach Roster a mnoho ďalšieho. Autorom podcastu Bez modrín je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje a projekt kreatívne vedie Martina Slováková, na jeho výrobe spolupracujú aj Melany Kurpielová, Mariana Kováčová, Jozef Pajerský, Paulína Rakúsová, Michal Sekera a ďalší. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

"Na rokovania s lekármi sa mi pozeralo smutne. Že to vôbec zašlo takto ďaleko, že sa išlo do výpovedí. A už keď sa do nich zašlo, je ešte smutnejšie, že sa to riešilo na poslednú chvíľu. Ja som to zažil pred jedenástimi rokmi. Presne to isté. Rovnako sa to nechalo na posledné dni. A je to veľká škoda, lebo všetky kroky, ktoré sa prijímajú, nie sú tak dotiahnuté legislatívne a realizačne. Ale hádam sa to ešte vycizeluje neskôr," hovorí novozvolený dekan medicíny na UK a prednosta internej klinky v Ružinove. "Vo svete slušné lekárske fakulty nemajú také strašné počty študentov. Očakávať, že stále budeme prijímať extenzívne počty a budeme mať stále lepšiu výučbu, to je naivné. V Česku nemajú také vysoké počty študentov medicíny ako my. 500 študentov naviac je nereálne číslo," hovorí Juraj Payer o problémoch s nedostatkom lekárov na Slovensku. Odľahlo mu, keď sa lekári s vládou dohodli? A čo hovorí na výroky Igora Matoviča o korupčných lekároch, ktorí vydierajú pacientov? A koľko nových študentov medicíny vie fakulta na Univerzite Komenského prijať? Kde sa budú učiť študenti, kým postavíme Rázsochy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novozvoleným dekanom Fakulty medicíny na UK Jurajom Payerom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku. Je iniciátorkou projektu Body Positive Slovakia, v rámci ktorého ľudí vedie k sebaláske a k úcte vlastného tela.  Burlesque performerka, tanečnica, herečka a moderátorka Lady Vivian aka Veronika Zelinka Macková bola hostkou podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? V čom je Lady Vivian iná ako Veronika? Ako vníma „Lady Vivian“ jej manžel? Kde zažila najlepšie publikum? Lady Vivian založila hnutie Body Positive Slovakia. Aký je jeho cieľ?

Andrej Findor pracuje v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujíma ho ako komunikácia a intervencie založené na morálnych, emocionálnych, identitných a informačných apeloch môžu ovplyvňovať postoje k politikám týkajúcich sa polarizujúcich spoločenských tém. Študoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Pochádza z Hlohovca, maturoval na gymnáziu v Hlohovci. Má rád filmy a knihy, najmä fantasy, tvrdí, že tento žáner má presahy do jeho politologického bádania. Rád športuje, hrá basketbal. Chodil ako dieťa na husle, teraz počúva najmä alternatívnu hudbu. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vďaka svojmu projektu Vedátor a Vedátorskému podcastu si ako popularizátor teoretickej fyziky získal mnoho fanúšikov. Okrem Fakulty Matematiky fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pôsobí aj na Masarykovej Univerzite v Brne ako výskumný pracovník. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali o obnoviteľných zdrojoch energie aj o tom, ako môžeme podporiť ich rozvoj. Podcast vznikol v spolupráci so ZSE. Autor: Babsy Jagušák

Špičkový odborník na závislosti. Riaditeľ OLÚP (Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o. Predná Hora), zároveň tam pracuje aj ako psyhoterapeut. Absolvent sociálnej práce a psychológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, školskej psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si neskôr urobil doktorát z jednoodborovej psychológie a adiktológie na Pražskej Karlovej Univerzite. Má aj psychoterapeutické vzdelanie aj certifikovanú pracovnú činnosť v psychoterapii, veľký doktorát, či špecializáciu Master of Public Health. Zaujímavé je, že začal študovať až ako 27-ročný a boli časy, keď študoval dve školy súčasne. Predtým, po absolvovaní hotelovej akadémie chvíľu podnikal v gastropriemysle. 15 rokov tancoval folklór, teraz rád športuje, číta a veľmi rád trávi čas s vnúčatami. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, je rusínskej národnosti. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

"Možno by viac ako o mediálnej informačnej výchove malo zmysel hovoriť o vedeckej gramotnosti. Aby sme ľuďom vôbec vysvetlili, ako poznanie vzniká. Že to, že vieme, že fajčenie spôsobuje rakovinu, bol nejaký proces. Ako to niekto zistil, ako to testoval, na akej vzorke to musel robiť. Treba vedieť rozlíšiť, čo je naozaj vedecky dokázané, a čo je síce pekná hypotéza, ale vedecké dôkazy na to nie sú," hovorí prorektor Univerzity Komenského a psychológ Radomír Masaryk, ktorý viedol výskum o dezinformáciách a tom, ako im prepadajú mladí. "Je to cítiť v tom, že napríklad písanie bakalárskych, diplomových, dizertačných prác, je stresujúci moment. Práve teraz sme videli, ako veľmi pomáha, že v tom nie som sám. Mám spolužiakov, vidím, ako zažívajú to isté. Veľa ľudí trpelo. Veľa ľudí odovzdávalo práce až v náhradných termínoch, lebo nezvládali to nie po odbornej, ale práve po psychickej stránke. Je to citlivá téma a aj výskumy, ktoré sme robili u nás na Univerzite Komenského, nám ukázali, že prišlo k nárastu depresií, úzkostí aj rizikového pitia alkoholu," dodáva Masaryk k tomu, ako sa majú študenti po dvoch rokoch pandémie. Prečo sú mladí digitálne zruční, ale nevedia rozoznať dezinformácie? Ako je možné, že im neboli podozrivé ani gramatické chyby v dezinfosprávach? Ako sú na tom študenti psychicky? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prorektorom Univerzity Komenského a psychológom Radomírom Masarykom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vyštudovala dve vysoké školy. Estetiku a slovenský jazyk na Univerzite Komenského a Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení. Na tejto fakulte vyučuje bábkarskú tvorbu. Pôsobila aj v Bábkovom divadle Žilina ako bábkoherečka. Okrem toho pracuje v knižnici a hrá divadlo deťom v školách aj v detských domovoch po celom Slovensku. Predstavenia robí podľa ilustrácii detských kních našich autorov. S manželom sa spoločne venujú synovi Miškovi a žijú v dedine pri Piešťanoch. Ako sa vychováva malý budúci divák ? Ktoré bábky majú aj 70 kilogramov? Aj o tom v Nočnej pyramíde. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Miroslav Rozložník, rodák z Popradu, ktorého charakterizuje voda, kľud a bezpečnosť. Vyštudoval biológiu a fyziológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po absolvovaní doktorandského štúdia využil prestížne štipendiá v zahraničí. Počas svojej kariéry sa venoval rôznym oblastiam, kde získaval širší pohľad na svet. Učarovala mu však voda, no najmä život pod hladinou. Vedec, výskumník, pedagóg a akvanaut. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶ aké mal detstvo ▶ čo ho priviedlo k skautizmu ▶ ako vníma prírodu ▶ kedy mu učaroval život pod vodou ▶ ako začal s potápaním ▶ akú rolu má skúmanie v jeho živote ▶ čo je to akvanautika ▶ ako to využívame v živote ▶ ako sa simulujú vesmírne misie pod vodnou hladinou ▶ o čom sníva Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Miroslav Rozložník, rodák z Popradu, ktorého charakterizuje voda, kľud a bezpečnosť. Vyštudoval Biológiu a Fyziológia, na Univerzite Komenského v Bratislave. Po absolvovaní doktorandského štúdia využil prestížne štipendiá v zahraničí. Počas svojej kariéry sa venoval rôznym oblastiam, kde získaval širší pohľad na svet. Učarovala mu však voda, no najmä život pod hladinou. Vedec, výskumník, pedagóg a aquanaut. V podcaste sa tiež dozviete: aké mal detstvo / čo ho priviedlo k skautizmu / ako vníma prírodu / kedy mu učaroval život pod vodou / ako začal s potápaním / akú rolu má skúmanie v jeho živote / čo je to aquanautika / ako to využívame v živote / ako sa simulujú vesmírne misie pod vodnou hladinou / o čom sníva Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Morees Gaggi je sýrsky katolík. Utiekol z Iraku po tom, čo jeho rodné mesto Karakoš začal bombardovať Islamský štát. Morees žil v Karakoši, v kresťanskom meste, kde sa katolíci cítili bezpečne. Stačilo však opustiť mesto a život sa kresťanom komplikoval. „Študoval som arabčinu. Vždy som mal horšiu známku ako moji moslimskí spolužiaci, aj keď som test napísal lepšie. Bolo mi povedané, že nemôžem mať ako kresťan lepšiu známku než moslim,“ spomína v Postoj TV na svoje študentské časy. V roku 2014 obsadili Karakoš príslušníci ISIS a bombardovali ho. „Mali sme dve možnosti – buď konvertovať na islam, alebo platiť vysokú daň. Ak nepristúpime ani na jednu požiadavku, zabijú nás. Tak sme utiekli,“ hovorí Morees. Morees Gaggi odišiel s rodičmi a súrodencami pred siedmimi rokmi. Prišli na Slovensko spolu s ďalšími 149 utečencami. Niektorí sa do Iraku vrátili, nedokázali prekonať smútok za domovom a začleniť sa do života v novej krajine. Morees po príchode na Slovensko začal študovať na Univerzite Komenského v Bratislave tlmočníctvo a prekladateľstvo. Na Slovensku dostal azyl, v súčasnosti pracuje ako koordinátor diecézneho časopisu. Založil si rodinu, ale s manželkou Martinou sa do Iraku neplánuje vrátiť. „Chýba mi moje rodné mesto, ale ani teraz by som sa tam ešte necítil bezpečne. Možno neskôr tam pôjdeme na návštevu, aby som synovi ukázal, kde som vyrastal,“ hovorí Morees, ktorý sa so synom rozpráva po aramejsky.

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu. Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať. Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal. Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Dnes sa rozprávam s filozofom a aktivistom Fedorom Blaščákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.----more----   Čo je to filozofia a dokázala by nejakým spôsobom pomôcť populizmom zmietanému Slovensku? Kedy sa Slovensko rozdelilo na konzervatívny a liberálny tábor, ako z toho von a prečo by nemal byť konzervativizmus výhradne kresťanský? Prečo dnes každému odporúča prečítať si Huntingtonovu knihu The Clash of Civilisations a prečo je správne nazývať vojnu v Ukrajine kultúrnou vojnou? A neprevzal sa seba sekulárny štát náboženskú úlohu garantovať ľudskú dôstojnosť?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť.   „Fedor Blaščák je nezávislý konzultant, publicista a aktivista. Vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaoberá sa súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou. Samostatne zostavil knihy Engerau (2005, CKO) a Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou (2019, Slovart).“ (Zdroj: SME) Súvisiace dávky:   PD#159: Rozhovor s Rastislavom Káčerkom, http://bit.ly/davka159 PD#146: Je interrupcia vždy vražda?, http://bit.ly/davka146 PD#39: Ako vznikla filozofia?, http://bit.ly/davka38 PD#28: Ľudská dôstojnosť, http://bit.ly/davka28     Použitá a odporúčaná literatúra: rozhovor s Fedorom Blaščákom na podcaste Ľudskosť, https://bit.ly/391cJAa Huntington, The Clash of Civilisations (2002), https://bit.ly/3aMpwqG Fukuyama, Identita (2019), https://bit.ly/3zp5FYY   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!    

Martina Brodie sa po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave vybrala na ročnú cestu okolo sveta. Ako hovorí, zmenila jej život. Po návrate na Slovensko sa už ako pracujúca novinárka za jedného novinára aj vydala. Za Brita - vlastne Škóta -, staršieho o 29 rokov. Zo Slovenska sa neskôr, už aj so svojimi dvomi synmi, dočasne presunuli do Anglicka. Ich pobyt, plánovaný na 6 mesiacov, sa nečakane predĺžil na niekoľko rokov. Martina, Slovenka pôvodom zo Sečoviec neďaleko Trebišova, si počas nich na tradičnom anglickom vidieku otvorila európsku kaviareň. Po čase ju s úspechom predala a aj s manželom sa na pár rokov presťahovali do Monaka.  Dnes sa do Monaka vrátila opäť, pretože, ako hovorí, spoznávanie nových ľudí a krajín výrazne mení našu životnú optiku a vystavuje nás mnohým kultúrnym šokom, ktorým sa musíme prispôsobiť. Vďaka tomu prestaneme riešiť malichernosti a stavať bariéry tomu, čo nás obohacuje, rozširuje nám obzory a robí nás šťastnými.

Hoci si to často neuvedomujeme a veľakrát ani nechceme pripustiť, predpojatosť, stereotypy a predsudky sú v každom z nás. Dennodenne ovplyvňujú naše myslenie a konanie. Rýchlym a povrchným zovšeobecňovaním však ľahko môžeme ukrivdiť druhým a niekedy aj sebe samým. Slová a to, ako rozprávame o druhých ľuďoch, môže rovnako ublížiť ako činy. O predsudkoch sme sa rozprávali so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou, ktorá pôsobí ako riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie, SAV, V. V. I. - Verejnej výskumnej inštitúcie. Dlhodobo sa zaoberá výskumom občianstva, diskriminácie a medziskupinových vzťahov. Okrem iného prednáša politickú psychológiu na na Univerzite Komenského. Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje Martina Slováková, scenáristom a dramaturgom relácie je Ivan Ježík. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

#21 POBÁSNENIE   Simona Sádecká (1998) je energické stvorenie, ktoré hovorí príliš nahlas a príliš rýchlo, a ak sa dostane k nápoju s obsahom kofeínu, je to ešte horšie. Študuje tlmočenie a preklad anglického a španielskeho jazyka na Univerzite Komenského. Stále sa niekam ponáhľa, ale keď si popri školea práci nájde chvíľku voľného času, píše, sníva, číta a stráca sa v miestnych lesoch. OkremMedziriadkov sa úspešne zúčastnila napríklad aj súťaží Jašíkove Kysuce, Akademický Prešov, či Cena Fantázie. Je tým najhorším šoférom, akého pozná a odmieta sedieť so sebou za volantom.   Číta: Natália Timaniková Dramaturgia: Natália Timaniková Postprodukcia: Martin Jakubčo, Patrik Kako Hudba: Patrik Kako: .musica brevis   Instagram @pobásnenie: https://www.instagram.com/pobasnenie/   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/  

Jorge González pochádza z Kuby. Je choreografom a modelom, pôsobí v Nemecku, kde je už 10 rokov porotcom v tanečnej televíznej show Let´s Dance. Z Kuby odišiel, keď mal 17. Na Slovensko, kde vyštudoval na Univerzite Komenského rádioekológiu. Hovorí, že jednu rodinu má na Kube a jednu na Slovensku, v Žiline. Tento rok je porotcom aj v slovenskej verzii tanečnej šou Let´s Dance. V rozhovore sa dozviete: - ako sa dostal Jorge na Slovensko a prečo už na Kube poznal slovenskú pesničku, - kedy a ako sa stretol so známym kubánskym lídrom Fidelom Castrom, - ako mu pomohla jeho rodina na Slovensku, - ako sa dostal k choreografii a tancu, - a prečo je práve Jorge absolútnou studnicou 90-tych rokov Slovenska.

Dnes sa rozprávam s politologičkou Dagmar Kusou a sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Ak je spravodlivosť dať každému, čo mu patrí, čo mne/nám patrí? Prečo je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať? A môže byť spravodlivosť bez Boha? Inými slovami, nepredpokladá koncepcia spravodlivosti inú formu Posledného súdu? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte mojich hostí predstaviť:   Dagmar Kusá je politologička, ktorá študovala na Univerzite Komenského a PhD z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na BISLE, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a to predmet Medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov, a je tiež viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Medzi oblasti jej akademického záujmu patrí politické využívanie kolektívnej pamäte, etnická identita, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa hlavne zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze.   Michal Vašečka je sociológ, doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti. Tiež učí na BISLE a od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku, dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii a je programovým riaditeľom think tanku Bratislava Policy Institute.   Súvisiace dávky:   PD#230: Platónov dialóg Gorgias, http://bit.ly/davka230 PD#117: Priateľstvo namiesto spravodlivosti, http://bit.ly/davka117 PD#73: Rozhovor s Vašečkom o sociológii, http://bit.ly/davka73 PD#53: Rozhovor so Sitárom (aj) o Platónovi, http://bit.ly/davka53 PD#26: Platónova alegória o jaskyni, http://bit.ly/davka26   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:   Platónov dialóg Ústava (v iných prekladoch aj ako Štát či Republika), https://bit.ly/3Hr1zQp Platónov dialóg Gorgias, https://bit.ly/3pcYe05 *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

Dlhé roky bol v politike, je dvojnásobný minister - vnútra aj spravodlivosti. Má titul z práva na Univerzite Komenského aj z Harvardu, a po tom, čo bol štyri roky advokát, sa z neho stal špeciálny prokurátor. Po roku vo funkcii prekvapil - kým o ňom sa hovorilo, že prinesie na špeciálnu prokuratúru politiku, za 12 mesiacov to vyzerá skôr tak, že politika sa robí u Maroša Žilinku na generálnej prokuratúre. Aký bol rok nového špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala s redaktorom domáceho spravodajstva Petrom Kováčom a šéfom domáceho spravodajstva Matúšom Burčíkom. Zdroje zvukov: TASR, TA3 Odporúčanie: Novak Djokovič prelomil mlčanie po kauze Australian open a jeho postojoch k očkovaniu proti Covidu 19. V rozhovore pre BBC okrem iného povedal aj to, že je ochotný obetovať tituly, Wimbledon aj French open. –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Jeho závislosť je káva, obľúbená kniha “Smrť sa volá Engelchen” od Ladislava Mňačka, pesnička, ktorú nevie prestať počúvať je “Po schodoch” od Richarda Mullera a na Univerzite Komenského študuje Slovakistické štúdiá. Povedali by ste, že tento mladý muž nepochádza zo Slovenska? Na Slovensko prišiel na študijný pobyt ako budúci právnik, no situácia v jeho rodnej krajine ho prinútila zostať a požiadať o azyl. Vypočujte si príbeh Kamila, ktorého život sa po neúspešnom puči v Turecku v roku 2016 ocitol v nebezpečenstve a nový domov našiel na Slovensku. Základné princípy a piliere islamu v druhej epizóde podcastu “Ako šafránu” predstaví politológ Jozef Lenč z katedry filozofie Univerzity Cyrila a Metoda. V rozhovore zaznie: prečo si Kamil vybral anonymitu aké podobnosti nachádza medzi Slovenskom a Tureckom ako sa Kamil musel so životom popasovať už v mladom veku, no radosť a zvedavosť ho neopustili prečo o sebe tvrdí, že je obyčajný muslim, ktorý chce žiť obyčajný život aké sú pre mladého muža z Turecka Slovakistické štúdiá prečo vníma harmóniu medzi rôznymi náboženstvami čo je Islam a kto sú hlavné postavy aké sú piliere Islamu ako prebiehajú modlitby akú úlohu v islame zohráva štedrosť O podcaste Ako šafránu: Skvelá kuchárka, čerstvá šoférka a večná zabávačka svojho okolia alebo len utečenka z Afganistanu? Dobrovoľník v COVID testovacom centre, ktorý hovorí siedmimi jazykmi alebo len ďalší moslim? Prečo máme tendenciu identity niektorých ľudí redukovať na jedinú charakteristiku - ich vierovyznanie? Spoznajte skutočné identity moslimov a moslimiek, ich životy, radosti aj starosti, ktoré vám ukážu kto sú títo ľudia za svojím vierovyznaním. Ako šafránu je podcastová miniséria, ktorú prináša OZ Mareena s cieľom priblížiť denný, obyčajný život moslimov a moslimiek na Slovensku, o ktorých verejnosť vie len veľmi málo, napriek tomu, že o Islame je počuť veľmi veľa. Cieľom podcastu je odkryť podobnosti a paralely, ktoré spájajú mytizovanú náboženskú skupinu s väčšinovou spoločnosťou na Slovensku. Moslimovia sú považovaní za ‘iných', za tých, ktorí sú nepoznaní a môžu byť pre Slovensko ohrozením. Mareena preto prináša moslimov a moslimky z iného pohľadu - z pohľadu, v ktorom sú rovnakí ako všetci ostatní a prežívajú tie isté situácie, strach aj radosti ako ktorýkoľvek iný Slovák či Slovenka. Bojovať s tak komplexným problémom ako islamofóbia je pre jednotlivca takmer nemožné. Mareena však verí, že vzájomné spoznávanie sa moslimských a nemoslimských komunít môže výrazne pomôcť budovaniu pozitívnejších vzťahov a znižovaniu predsudkov v spoločnosti. Spoznajte preto Hamida, Salmu, Kamila, Barboru a mnohých ďalších takých, akí sú - vtipní, silní, vzdelaní ľudia, pre ktorých sa Slovensko stalo domovom. V spoločnosti, v ktorej sa diskurz o moslimoch a moslimkách často tvorí bez nich, sa podcast Ako šafránu snaží ponúknuť priestor týmto ľuďom, aby svojím hlasom mohli prispieť k budovaniu pozitívnejších naratívov o svojom náboženstve na Slovensku. Podcastovú sériu Ako šafránu vytvorilo OZ Mareena a podcastová producentka Katarína Urban Richterová. Vypočujte si podcast Ako šafránu a hľadajte s Mareenou podobnosti, nie rozdiely. Podcast Ako šafránu je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk.

Andy Winson, otec, manžel, tréner a človek. Rodák z Novej Dubnice. Absolvent fakulty telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave.  Svoju kariéru naštartoval v oblasti financií, kde pôsobil 15 rokov. Je priekopníkom  Neurolingvistického programovania na Slovensku. Mentor, kouč a tréner v oblasti ľudského potenciálu. Jeho poslaním je viesť ľudí autentickou premenou k osobnej, vzťahovej a finančnej prosperite. V podcaste sa tiež dozviete: o detstve / aký vplyv mal šport a karate / kde sa inšpiroval ako dieťa / oko zvládol školu a maturitu / o páde na lyžiach ako skúsenosti / ako sa dostal k finančníctvu / čo mu prinieslo úspech / ako sa začal venovať trénovaniu a koučingu / aká je príprava na trojdňový tréning s tisíc ľuďmi / ktorý tréning je mu srdcu blízky / kedy a ako začať so sebou pracovať / o zmysle života Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Vypočujte si nový diel podcastu JERGY talks. Hosťom je Andy Winson, mentor, kouč a tréner v oblasti ľudského potenciálu. Andy Winson, otec, manžel, tréner a človek. Rodák z Dubnice nad Váhom. Absolvent fakulty telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave.  Svoju kariéru naštartoval v oblasti financií, kde pôsobil 15 rokov. Je priekopníkom  Neurolingvistického programovania na Slovensku. Mentor, kouč a tréner v oblasti ľudského potenciálu. Jeho poslaním je viesť ľudí autentickou premenou k osobnej, vzťahovej a finančnej prosperite. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶ o detstve ▶ aký vplyv mal šport a karate  ▶ kde sa inšpiroval ako dieťa  ▶ oko zvládol školu a maturitu ▶ o páde na lyžiach ako skúsenosti  ▶ ako sa dostal k finančníctvu  ▶ čo mu prinieslo úspech ▶ ako sa začal venovať trénovaniu a koučingu  ▶ aká je príprava na trojdňový tréning s tisíc ľuďmi  ▶ ktorý tréning je mu srdcu blízky  ▶ kedy a ako začať so sebou pracovať ▶ o zmysle života  Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Anna Óváry vyštudovala liečebnú pedagogiku. Je známa ako speváčka a autorka piesní domácej elektronickej skupiny Buy Her Sugar. Lásku k hudbe Anna zdedila po svojej rodine. Jej babka vyučovala hru na klavír v Budapešti a hudobné nadanie mali aj jej ďalší predkovia. Tak, ako každé dieťa v jej rodine, navštevovala od svojich šiestich rokov základnú umeleckú školu, kde sa učila hrať na klavíri. Ukončila jej dva stupne, popritom sa naučila hrať na gitare a od pätnástich rokov skladá vlastné pesničky. Po ukončení gymnázia študovala liečebnú pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pod tento študijný obor patria rôzne umelecké terapie ako napríklad aj muzikoterapia. Popri vysokej škole navštevovala tri roky konzervatórium. V tomto období skladala skladby ovplyvnené hudbou skupiny Mazzy Star, alebo speváčkou Joni Mitchell. Popritom spievala v jazzrockovej kapele Clinic Music, v ktorej pôsobil hráč na klávesové nástroje Tibor Feledi. Neskôr s ním a s Martinom Polákom založili trio Buy Her Sugar. Projekt Buy Her Sugar zväčšil Anne priestor na realizáciu Akustickú verziu piesne "Blue Monday" vo svojich začiatkoch kapela pretransformovala do podoby elektronickej skladby, v akej ju môžete v súčasnosti počuť v niektorých rádiách. Úspešná bola aj skladba "Waiting", ktorú Anna zložila počas štúdia na strednej škole. Vďaka nej sa Buy Her Sugar v roku 2015 dostali na "shortlist" cien Radio Head Awards v kategórii Objav roka. Pomohlo im to koncertovať v Prahe, na festivale United Islands of Prague. V roku 2017 sa cesty členov skupiny náhle rozišli. Po niekoľkoročnej prestávke sa nedávno vrátili na scénu ako duo. Ich nový singel "Ticking" signalizuje, že ich hudba je zrelšia a posilnená o nové skúsenosti. Vo voľnom čase Anna veľa číta, venuje sa joge (najmä Ashtange) a je obdivovateľkou moderného výtvarného umenia. O playliste pre New Model Rádiu Anna prezradila: "Vybrala som songy, ktoré v poslednom období počúvam celkom často. Môžeme tento playlist preto pokojne nazvať ako predvianočný. Na niekoho môže pôsobiť žánrovo farebne, ale ja v ňom vidím celkom rovnú líniu s veľmi čitateľnými elongáciami, ktoré majú tendenciu prekvapiť, ale nie šokovať. Skoky medzi mainstreamom a alternatívou sú už výraznejšie a to isté platí aj na vek jednotlivých nahrávok."  Róbert Gregor (foto: Alexander Kupko) Playlist programu: Franka Potente: Believe 4:53Modeselektor, Tommy Cash: 4:41HVOB: Panama 6:46Blame Your Genes: Icarus 4:19GusGus: Our World 6:10London Grammar: Californian Soil 3:41Maribou State: Steal 3:39Wolf Alice: Dont Delete The Kisses 4:35Lary: Medizine 3:43Wolf Alice: Smile 3:164 Non Blondes: Train 3:43U2: New Years Day 4:17Haim: Falling 4:17Daft Punk: Giorgio by Moroder 9:04Leon Else: River Full of Liquor 4:56Christine And The Queens: People, I've Been Sad 4:20Perfume Genius: Leave 3:05A House In The Trees: Summertime 4:35Sault: Wildfires 3:27A House In Ther Trees: Where You Hiding 6:04Monoplastic: Bright Horses 6:26Purist: Silence Keep Us Alive 5:13Coco: Empty Beach 4:45Whithe: Ona 2:43Nafas Ensemble: Fils 3:26Onuka: Vidlik 4:39 Vypočujte si program tu:

MUDr. Jaroslava Orosová, uznávaná alergologička a imunologička s vysokým kreditom u pacientov, prezidenta Zväzu ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte Université Bordeaux II, Francúzsko a Univerzite Komenského v Bratislave. Po získaní špecializácie v odbore Klinická imunológia a alergológia , pracovala na pľúcnych a imunologických pracoviskách v Univerzitnej nemocnici Bratislava a Royal Free Hospital v Londýne. Aktívne ovláda anglický a francúzsky jazyk. Je držiteľkou slovenskej a britskej lekárskej licencie. Moderuje: Stano Ščepán Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dnes sa opäť rozprávam so psychiatrom Michalom Patarákom, a i keď ide o novú tému, v mnohom sme nadviazali a doplnili naše letné rozmýšľanie ľudskej identite. Tento druhý rozhovor bol nahrávaný live v Kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici a spolu s našim podcastom Pravidelná dávka ho spoluorganizovala aj Liga za duševné zdravie a streamoval denník SME.----more----Ak by ste si radi vypočuli môj prvý rozhovor s Michalom alebo video záznam z tohto druhého, všetky linky nájdete v popise tejto dávky, tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:   Je naše ego, teda naše vnútorné ja našim spojencom alebo nepriateľom na ceste k šťastiu? Je naše ego spojencom v zmysle, že ho mám plne realizovať a tak dosiahnuť šťastie? Alebo je ego nepriateľom, spôsobuje nám len utrpenia a cesta šťastie je cestou sebezáporu? Inými slovami, je cesta štastia hedonizmus či asketizmus?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   „Narodil sa v roku 1981 vo Zvolene, vyštudoval všeobecnú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, má atestáciu z psychiatrie, v ktorej pôsobí pätnásť rokov. Tento rok ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v odbore psychia tria. Má ukončený základný výcvik v relaxačno-symbolickej psychoterapii a momentálne je v špecializačnom študijnom programe v odbore neuropsychiatria. Zaujíma ho neuropsychiatria, sexuológia a filozofické presahy psychiatrie.“ (zdroj: .týždeň)   Súvisiace dávky:   PD#212: Rozhovor s Patarákom o ľudskej identite, http://bit.ly/davka212 PD#193: Rozhovor s neurovedcom Petrom Jedličkom, http://bit.ly/davka193 PD#182: Čo vraví veda o duši?, http://bit.ly/davka182 PD#163: Mrav, morálka a etika, http://bit.ly/davka163 PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97   Použitá a odporúčaná literatúra: video záznam rozhovoru, https://bit.ly/3DAiXjS Michal Patarák, osobný blog Dennik N, https://bit.ly/36O6nzb Michal Patarák, Google Scholar, https://bit.ly/3zfKCo8 prednáška, „Michal Patarák: Od psychického zdravia po psychické ne-zdravie“, https://bit.ly/3hPmRxg rozhovor, „Michal Patarák: Psychiatria, ktorú milujem, má trochu zdeformovanú tvár“, .týždeň, https://bit.ly/3ezHHyP rozhovor, „Ľudia veria konšpiráciám o korone, aby sa zbavili strachu“, Aktuality.sk, https://bit.ly/36LUjhX *** Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

Cholesterol - jedna z najťažších tém. Pretože sa dozvieme napríklad aj to, že zvýšený cholesterol neznamená hneď niečo zlé, môže to byť aj opačne. Na otázky odpovie doktor, Boris Bajer, ktorý študoval na Lekárskej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, a 6 rokov študoval aj PhD na SAV. Venoval sa experimentálnej endokrinológii, je to odborník na výživu, dietológ a taktiež vedie online kurzy Nutrition Expert.

Rodovo podmiené násilie označuje násilné činy namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo neprimerane postihujúce osoby určitého pohlavia. Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, normách a hodnotách, ktorými sa ako spoločnosť riadime a je často podporovaný kultúrou popierania a mlčania. Aj to nás motivovalo porozprávať sa v podcaste Bez modrín o rodovej diskriminácii a rodovo podmienenom násilí. Naše pozvanie prijal Andrej Kuruc. Andrej vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského, odbor poradenstvo a klinická psychológia. Má skúsenosti z mnohých projektov v Iniciatíve Inakosť, divadle Nomantinels a z InPoradne. Pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Pôsobí v tíme “Toto je rovnosť”, ktorý sa venuje prevencii rodovej diskriminácie. Pravidelne vzdeláva o ľudských právach LGBTIQ+ ľudí. Viete, čo znamenajú reprodukčné práva? https://bezmodrin.sk/2021/10/06/reprodukcne-prava/ Viete, aký je rozdiel medzi rodom a pohlavím? https://bezmodrin.sk/2021/09/29/co-je-to-rod-a-co-je-pohlavie/ Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje Martina Slováková, scenáristom a dramaturgom relácie je Ivan Ježík. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka Podpore programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Dnes sa rozprávam s bioetičkou Máriou Kolesárovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- V akom zmysle je otázka povinného očkovania postavená na dileme medzi individuálnou autonómiou a spoločným dobrom? Prečo sú obe časti tejto dilemy nejednoznačné a ako o nich rozmýšľať? Za akých okolností je povinné očkovania morálne prijateľné a sú tieto podmienky dnes splnené? A čo je to tzv. vzťahová autonómia, o ktorej hovorí feministická etika starostlivosti a môže predstavovať riešenie už spomínanej dilemy?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Vyštudovala aplikovanú etiku a bioetiku a v súčasnosti vyučuje medicínsku etiku na Univerzite Komenského v Bratislave a aplikované etiky na Trnavskej univerzite. Doktorandské štúdium a postdoc absolvovala na Inštitúte Bioetiky Lekárskej fakulty Gemelli UCSC v Ríme, stážovala v bioetických centrách v Oxforde, Mil áne, Washingtone a New Yorku a je absolventkou Fulbrightovho programu pre výskum a vzdelávanie na Georgetownskej univerzite. Je tiež členom poradnej redakčnej rady časopisu „Theoretical Medicine and Bioethics“ a vedecky pôsobí v rámci medzinárodného projektu o etických a sociálnych výzvach digitálnych technológií v medicíne.   Súvisiace dávky:   PD#201: Bioetika a ľudská osoba, http://bit.ly/davka201 PD#111: Rozhovor s historikom Jabubom Drábikom o fašizme, http://bit.ly/davka111 PD#17: J.S.Mill o slobode, http://bit.ly/davka17 PD#4: Etické teórie, http://bit.ly/davka04   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Kolesárová, „Spravodlivosť a covid-19: Ako vylúčiť diskrimináciu v preťažených nemocniciach“, Denník N, https://bit.ly/3AoVn88 rozhovor Kataríny Strýčkovej s bioetičkou Judit Sándorovou, https://bit.ly/3izXtMm informácie o kmeni Delta - Úrad verejného zdravotníctva SR, https://bit.ly/3izU5RT Dáta: covid-19, https://covid19.who.int/ & https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019 & https://www.nytimes.com/interactive/2021/world/covid-vaccinations-tracker.html & https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210805.pdf riziko hospitalizácie a úmrtia pri kmeni Delta (dáta: Škótsko, Kanada) - vedecké články: https://bit.ly/3iyOsTS &  https://bit.ly/3Avpife účinnosť vakcín proti príznakovému covid-19 pri kmeni Delta (dáta: Veľká Británia) – vedecký článok: https://www.nejm.org/doi/10.1056/NEJMoa2108891 vírusová nálož u zaočkovaných a nezaočkovaných – prehľadové dáta a vedecký článok: https://bit.ly/3xElINM & https://bit.ly/2VAmb6Y etika vakcinácií – akademické články: https://bit.ly/3iyxbKp & https://bit.ly/3jJULDl Nuffield Bioethics Council - o vakcínach a verejnom zdraví: https://bit.ly/2U71DCd & https://bit.ly/3s85wTL štátny úrad pre kontrolu liečiv - vývoj vakcín na prevenciu proti ochoreniu covid-19: https://bit.ly/3lPveLH Európska lieková agentúra – informácie o vakcínach proti covid-19: https://bit.ly/3iAFNR2 Európska lieková agentúra – Vakcíny: podmienečné udelenie povolenia na uvedenie na trh: https://bit.ly/3fQVgdJ Norimberský kódex: https://bit.ly/37xOc1e Ženevská deklarácia: https://bit.ly/37x5kEi Helsinská deklarácia: https://bit.ly/3xFFZT3 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach: https://bit.ly/3yAW8L1 Publicistika – rozhovory a autorské články: https://bit.ly/3iyvPPR & https://bit.ly/3xzoIuT *** Podpor nás na

Ako je na tom vaše srdce? Možno patríte do skupiny ľudí, ktorí si pred pár rokmi odmerali tlak, upravili životný štýl a odvtedy sa o seba vzorne starajú. Alebo ste jedným z tých, ktorí si hovoria "mňa sa to netýka"? Krvný tlak však nie je len o veku, ale aj o tom, ako žijete. Na naše "srdcové otázky" odpovie doktor Boris Bajer, ktorý študoval na Lekárskej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, 6 rokov študoval PhD na SAV. Venoval sa experimentálnej endokrinológii, je to odborník na výživu, dietológ, a vedie online kurzy Nutrition Expert.

Dnes sa rozprávam so psychiatrom Michalom Patarákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Aký je rozdiel medzi psychiatriou a psychológiou, a čo je to tá duša, ktorá je ich spoločným predmetom záujmu? V akom vzťahu je duša s našou identitou a je ešte dnes platná metafora, že telo je ľudský hardware a duša či myseľ jeho software? Čo je to vlastne ľudská identita? A prečo dnes hovoríme o rodovej či sexuálnej identite? Je to niečo nové alebo staronové? A ohrozuje homosexuálna identita tradičnú rodinu?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   „Narodil sa v roku 1981 vo Zvolene, vyštudoval všeobecnú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, má atestáciu z psychiatrie, v ktorej pôsobí pätnásť rokov. Tento rok ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v odbore psychiatria. Má ukončený základný výcvik v relaxačno-symbolickej psychoterapii a momentálne je v špecializačnom študijnom programe v odbore neuropsychiatria. Zaujíma ho neuropsychiatria, sexuológia a filozofické presahy psychiatrie.“ (zdroj: .týždeň)   Súvisiace dávky: PD#193: Rozhovor s neurovedcom Petrom Jedličkom, http://bit.ly/davka193 PD#182: Čo vraví veda o duši?, http://bit.ly/davka182 PD#163: Mrav, morálka a etika, http://bit.ly/davka163 PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97   Použitá a odporúčaná literatúra: Michal Patarák, osobný blog Dennik N, https://bit.ly/36O6nzb Michal Patarák, Google Scholar, https://bit.ly/3zfKCo8 prednáška, „Michal Patarák: Od psychického zdravia po psychické ne-zdravie“, https://bit.ly/3hPmRxg rozhovor, „Michal Patarák: Psychiatria, ktorú milujem, má trochu zdeformovanú tvár“, .týždeň, https://bit.ly/3ezHHyP rozhovor, „Ľudia veria konšpiráciám o korone, aby sa zbavili strachu“, Aktuality.sk, https://bit.ly/36LUjhX *** Podpor nás na

Ján Remšík pochádza zo Žiliny. Študoval farmáciu na Univerzite Komenského v Bratislave, potom pokračoval v doktorandskom štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne a aktuálne pôsobí na klinike, ktorá je jednou z najlepších kliník pre liečbu rakoviny v New Yorku - Memorial Sloan Kettering Cancer Center. Jánova práca je v laboratóriu, ktoré je zamerané na výskum metastáz mozgu... Celý článok: https://www.expres.sk/250903/slovensky-vyskumnik-jan-remsik-posobi-na-jednej-z-najlepsich-klinik-pre-liecbu-rakoviny-v-new-yorku/

Nedostatok horčíka sa, prekvapivo, častejšie objavuje v rozvinutých krajinách. Ako zistíme, že ho máme málo? A naopak - môžeme si od neho vybudovať závislosť? Veľa sa dočítate o tom, že je veľmi prospešný, pôsobí antistresovo, je dôležitý napríklad aj pre tehotné ženy. Ale ako vlastne funguje v tele horčík? Na naše otázky nám odpovie lekár Boris Bajer, ktorý študoval na Lekárskej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, 6 rokov študoval PhD na SAV. Venoval sa experimentálnej endokrinológii, je to odborník na výživu, dietológ, a vedie online kurzy Nutrition Expert. Prajeme vám príjemné počúvanie! 

Veronika Greinerová alebo IG Veron_Greiner je študentka žurnalistiky FiF na Univerzite Komenského, osobná trénerka a športovkyňa, ktorá sa venuje street workoutu už roky. S jej teamom Calistenix Sereď navštevuje súťaže a dokonca sa jej podarila bronzová medaila na Majstrovstvách sveta 2019 v Moskve. Vypočujte si príbeh mladej ženy, ktorá si v minulosti prešla anorexiou, no zmenila to. Zmenila svoje zmýšľanie, a práve krásy street workoutu jej pomohli žiť lepší život. Život plný športu, kvalitného jedla, kamarátstiev, otužovania a neustáleho zlepšovania. 3:00 Street Workout a začiatky 6:00 Bronzová medaila z Majstrovstiev sveta v Moskve 11:00 Freestyle, Weighted a Sets and Reps 13:00 Kalistenika - sila a krása tela a duše 17:00 Anorexiu som prekonala mindsetom a športom 23:00 Fasting 29:00 Otužovanie nielen ako trend 32:00 Covid story 39:00 Kráľ dynamiky - Samuel Figur, Hyperwheel, Simona Máté Lacková a ďalší 50:00 Zmena tela 56:00 Niekedy jem aj 2800 kcal denne Zaujímavé informácie a akcie z street workout sveta: Veron: https://www.instagram.com/veron_greiner/ https://www.forbes.sk/bojovala-s-nabehom-na-anorexiu-tento-rok-vyhrala-bronz-na-majstrovstvach-sveta-v-street-workoute/ https://www.instagram.com/p/Byz-k6qCV0C/?igshid=1qrvst59c3w54 https://www.facebook.com/CalisthenixSered/videos/817296425036224/ https://seredsity.sk/talentovana-veronika-greinerova-z-paty-vyhrala-1-miesto-na-majstrovstvach-slovenska-vo-weighted/https://streetworkout.cz/biohacking/otuzovanie-a-jeho-vyznam https://seredsity.sk/ako-dopadol-prvy-rocnik-calisthenix-workout-competition-2018-v-seredi/ https://youtu.be/hEVCXBRzKzk https://www.instagram.com/hororovce/

Martin Vlašič, prezývaný Lopéz, pochádza z Bratislavy. Vyštudoval športové gymnázium a chodil na Fakultu sociálnych a ekonomických vied na Univerzite Komenského. Jeho život je ale úzko spojený s hudbou. Hrá na gitare, perkusiách i spieva. Hudbe sa venoval skôr ako samouk. Na gitaru ho naučil hrať Peter Bôčik a na hodiny spevu chodil k lektorke Dáši Liborovej. Počas štúdia na strednej škole […]

Správy. Téma dńa. Nová koncepcia aj za účasti krajanov - predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip o tvorbe novej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom na roku 2021 -2025; Vedec Peter Vereš - Slovák žijúci v USA, študoval na bratislavskej Univerzite Komenského fyziku, astronómiu a astrofyziku, pôsobil v NASA v kalifornskej Pasadene a na astronomickom observatóriu na Havaji, v súčasnosti žije v americkom meste Boston, kde sa venuje skúmaniu asteroidov; Hudobník Vlado Kolenič, líder legendárnej kapely Taktici hovorí o živote za veľkou mlákou, hudobných projektoch a slovenskej reštauráci v New Yorku. V súčasnosti mu vyšla životopisná kniha „Obetovanie slávy za slobodu“.

Hostia: Doc. Lucia Mokrá (Výskumné centrum pre ľudské práva na Univerzite Komenského) a Martin Reguli (Nadácia F. A. Hayeka) Členmi Rady pre ľudské práva v Organizácii Spojených národov sa tento týždeň stala červená trojica – Rusko, Čína, Kuba. To je tŕňom v oku Spojeným štátom, ktoré to používajú ako jeden z argumentov na vystúpenie z organizácie. Z rady pre ľudské práva odstúpili už pred dvoma rokmi. Moderuje: Soňa Juríková. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Témy sa dotýkajú najmä oblastí ako sú politika, ekonómia, legislatíva, občianske právo, NRSR - parlament, vláda SR, či európske inštitúcie.

Silvia Laczóová pochádza z Komárna. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila aj v USA, kde sa dostala ku koučingu, ktorému sa venuje doteraz. Je držiteľkou certifikátov: Sport Neuro Leaders a medzinárodnej federácie koučov. Svojim klientom pomáha rozdrviť bloky v mindsete, znovuzískať motiváciu a vyhnúť sa vyhoreniu. KLUB INVESTOROV https://patron.podbean.com/KLUBINVESTOROValebo na www.investiciaslovensko.sk

Jerguš Holéczy, strategický, flexibilný a usmievavý rodák z Bratislavy. Svoju kariéru po štúdiu na Univerzite Komenského odštartoval v Seesame. Silné roky strávil v Nike, Be cool a ProCare Svet zdravia. Krátku pracovnú zastávku mal v Niké, aby nateraz zakotvil v Mobelixe. Dlhoročný marketingový profesionál a PR harcovník s úchylkou k behu. Novopečený kouč a hlavne úspešný tvorca podcastu JERGYtalks. V podcaste sa dozviete: čo je cieľom jeho života / o nachádzaní riešení / aké miesto má humor v jeho živote / o vplyve športu na jeho hodnoty a vlastnosti / ako využíva šport pre svoju prácu / o štúdiu a učení / ako získal prvú prácu / aké skúsenosti a zručnosti získal v Seesame / PR agentúre / o prirodzenej ceste do Nike / prečo začal behať / ako sa vyvíjalo jeho marketingové videnie / či nám technológie pomáhajú / aké má silné stránky a či ich využíva / čo mu dali jednotlivé firmy, kde pôsobil

MONIKA TÓDOVÁ Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2001 pracovala v Denníku SME. Po príchode Penty do vydavateľstva Petit Press spolu s ostatnými kolegami z novín odišla a založili Denník N. Venuje sa domácej politike a investigatívnej žurnalistike — v poslednej dobe najmä vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. O tom, ako zvláda svoju prácu, čo ju teší a čoho sa obáva sme s ňou hovorili na diskusii Reflektor #27 v rámci 8. ročníka multižánrového festivalu Ružový Bicykel. RUŽOVÝ BICYKEL 8. ročník podujatia plného výtvarného umenia, hudby, divadla, workshopov a neobyčajných ľudí z blízka aj zďaleka. (22. 8. 2020) Pýta sa: Jakub Lenart Mixuje: Peťo Hudák, Peťo Sivanič www.kandelaber.sk

Moderuje: Radovan Bránik - bezpečnostný expert Hostia: Alex Kazharski, výskumník na Univerzite Komenského v Bratislave a učiteľ na Karlovej univerzite v Prahe Ivan Godársky, mediálny analytik Vladimír Bilčík, europoslanec Alena Kudzko, riaditeľka GLOBSEC Policy Institute.

David Púchovský (*1990, Bratislava) vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 2013-2015 pôsobil v denníku Nový Čas. O prípadoch troch unesených detí zo Slovenska, ktoré ako novinár našiel v Maďarsku a Paname, napísal knihu Unesené (2015, Marenčin PT). Od roku 2015 sa venuje manažovaniu sociálnych sietí. V súkromí je zakladateľom a predsedom Eurolanche (2007), najväčšieho fanklubu tímu z NHL Colorada Avalanche, o ktorom v roku 2017 napísal publikáciu pre jeho členov. Pravidelne organizuje výlety na NHL do USA pre fanúšikov Avalanche z celej Európy. Ako Bratislavčan intenzívne vnímal tému nehody lietadla v Bratislave z roku 1976 z rozprávaní svojich príbuzných, o čom napísal knihu Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch (2019, Dixit), ktorá bola preložená aj do českého jazyka. Dnes je hlavným administrátorom stránky Polícia Slovenskej republiky. Ako sa podarilo zmeniť názor verejnosti na políciu a dokázať, že fresh štýl komunikácie, sa dá skvele využiť aj v prospech ľudí, ako napríklad pri upozorňovaní na priestupky, či hľadaní nezvestných. Stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR má dnes viac ako 70 000 sledovateľov, ktorým ukazuje jej svetlé stránky a rôzne činnosti, o ktorých veľakrát ani netušíme. Čo všetko spadá pod prácu administrátora, aké typy príspevkov najviac fungujú a či sa stalo, že príspevok bol už za hranicou alebo niekomu zachránil život, sa dozviete v našom ďalšom talku s Dávidom. Diskusi moderuje Mirka Kašubová z organizácie Zmudri.sk.

Martin Zaujec pochádza z Nitry. Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo z jazykov angličtina a chorvátčina na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako osvetľovač a bubeník skupiny Luvver. Martin hrá na bicie nástroje od roku 2007. V prvej kapele Párovské Hlavy pôsobil ešte na gymnáziu. Neskôr bubnoval v punkovej skupine Kýbel mačiek a […]

Druhý diel s hosťom Jakubom Chudým sme si pripravili na mnohokrát opomínanú kvalitu spánku. Ako môže vás každodenný výkon ovplyvniť nedostatočné množstvo spánku a naopak. Budete prekvapený, ale viac sa dozviete zo štúdií, ktoré si pre vás Jakub s Romanom pripravili. Jakub v súčasnosti trénuje slovenskú basketbalovú reprezentáciu, BK Inter Bratislava a zároveň je doktorantom na Univerzite Komenského. Náš podcast vychádza každý pondelok a nájdete ho vo svojej podcastovej aplikácií a na Spotify. Ak máte akúkoľvek otázku, neváhajte sa pýtať. www.fitnation.sk Tomášikova 223/26, 821 01 Bratislava Instagram: @fitnation.sk Viac na https://fitnation.sk Hudba: Funky One by Kevin MacLeod ISRC USUAN1100222 License CC BY https://incompetech.filmmusic.io/song/3790-funky-one

Dnes sme si zavolali kondičného trénera slovenskej basketbalovej reprezentácie Jakuba Chudého. Povie nám veľa o tom, ako pristupuje k tréningu, ako delí svojich zverencov a aké im dáva ciele. Ak vás niekedy zaujímalo, ako trénujú profesionálni športovci, tak tento diel je pre vás. S Romanom boli spolužiaci na Univerzite Komenského, takže rozhovor sa vedie v uvoľnenej atmosfére. Jakub v súčasnosti trénuje slovenskú basketbalovú reprezentáciu, BK Inter Bratislava a zároveň je doktorantom na Univerzite Komenského. Náš podcast vychádza každý pondelok a nájdete ho vo svojej podcastovej aplikácií a na Spotify. Ak máte akúkoľvek otázku, neváhajte sa pýtať. www.fitnation.sk Tomášikova 223/26, 821 01 Bratislava Instagram: @fitnation.sk Viac na https://fitnation.sk Hudba: Funky One by Kevin MacLeod ISRC USUAN1100222 License CC BY https://incompetech.filmmusic.io/song/3790-funky-one

Jozef Pukalovič, ctižiadostivý, pracovitý, systematický rodák z Bratislavy. Vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Profesionálne sa však venoval futbalu, kde drvivú väčšinu svojej kariéry obliekal dres Slovana Bratislava. Po jej skončení sa chvíľu venoval aj právu. V roku 2006 náhodou zorganizoval maratón v Bratislave. Následne sa tomu začali s bratom Peťom venovať naplno. Prvý aprílový víkend sa mal uskutočniť už jeho 15ty ročník. V podcaste sa dozviete: o prvých dotykoch so športom / o futbalovej kariére / o vrcholovom momente vo futbalovom živote / o legendárnych spoluhráčoch v Slovane a ich výchove / o práve a vzoroch / o pracovnom živote po futbale / ako vznikol maratón v Bratislave / ako vznikali ďalšie bežecké podujatia / ako sa vyvinuli bežci na Slovensku za 15 rokov / ktorý moment z podujatia mu dodáva najviac energie / prečo sú deti súčasťou každého podujatia / kde nachádza inšpiráciu organizátor bežeckých podujatí / o spoločenskej zodpovednosti a klube BMSC --- Send in a voice message: https://anchor.fm/jergytalks/message

Jakub Smoliga, panáčik s heslom work hard play hard. Rodák z Bardejova, vyštudoval špeciálnu pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako špeciálny pedagóg sa venoval Psychopédii na špeciálnej základnej škole šesť rokov. Následne si vyskúšal prácu copywritera a ideamakera. V roku 2007 spoluzakladal vydavateľstvo Sportmedia, kde úspešne pôsobí dodnes. V podcaste sa dozviete: o detstve v Bardejove a Líbyi / ako vyštudoval pedagogiku / aká bola prax učiteľa na špeciálnych školách / ako sa dostal k vydávaniu časopisu / ako z jedného časopisu vznikne vydavateľstvo / ako sa dostal k windsurfingu / akým športom sa venuje / čo mu dáva beh / ako relaxuje / aké knihy ho inšpirujú --- Send in a voice message: https://anchor.fm/jergytalks/message

Veronika Karáčová pochádza z Moravského Svätého Jána. Študovala na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave, po škole odišla do Číny. Posledných desať rokov žije na gréckom ostrove Santorini, kde si s manželom prenajali areál, v ktorom majú hostel Caveland... Celý článok: https://www.expres.sk/210953/slovenka-veronika-karacova-vedie-s-manzelom-hostel-na-santorini/

Podcast Ženy v biznise odštartoval v apríli 2019 rozhovorom #1 s Ivanou Molnárovou. S Ivanou sme zrealizovali rozhovor opäť, ako symbol re-štartu podcastu s novým partnerom dobrenoviny.sk. Vypočujte si nový rozhovor, v novej kvalite, s novým partnerom:-) Ivana Molnárová vedie najväčší portál s pracovnými ponukami na Slovensku profesia.sk. Pre absolventku Fakulty matematiky, informatiky a fyziky na Univerzite Komenského bola Profesia prvým zamestnávateľom. Po deviatich rokoch práce v Profesii prišla ponuka od zakladateľa, aby prevzala vedenie firmy na jeden rok. Odvtedy Profesiu vedie Ivana dodnes. Je Top ženou roka, bola vášnivou bežkyňou a pred niekoľkými rokmi prešla veľkou osobnou premenou. Rozprávali sme sa o jej kariérnej a životnej ceste, cieľoch, osobnej motivácii, ženách v biznise a potrebe pomáhať iným.

Martina Ondrejková, 23 ročná mladá dáma, venovala tejto téme výraznú časť svojho vysokoškolského štúdia a svoje poznatky a zistenia, podložené kvalitatívnym výskumom, spracovala v rámci svojej Diplomovej práce. V súčasnosti pracuje ako učiteľka biológie, angličtiny a etickej výchovy na základnej škole. Má vyštudovanú kombináciu biológia-psychológia na Univerzite Komenského. Vyhodnotenia tohto kvalitatívneho výskumu, ktorý prebiehal formou rozhovorov s dievčatami vo veku 13 až 20 rokov, priniesol veľmi pozoruhodné poznania. Martinka hovorí: “Pri rozhovoroch s dievčatami sme zažili aj krásny moment, kedy nám na konci povedali, že si nikdy tak neuvedomili, že to, ako sa správajú, majú tak veľmi podmienené tým, aký vzťah si vybudovali s mamou. Odchádzali potom domov so snahou buď napraviť vzťah, snažiť sa k mame bližšie priblížiť, alebo si iba uvedomili, že určité správanie, ktoré na sebe nemajú rady, viac-menej pochytili od svojej mamy, a teda nemusia ho nasledovať. Svoju identitu tak začali silnejšie vnímať a pripravili sa tak na proces svojho vlastného prijatia.

Dnes sa budeme rozprávať o často premieľaných slovách, ktoré nás atakujú v každodennom živote a doslova z každej strany. Sebaláska, sebarozvoj, sebahodnota. Mnohým z nás pri týchto slovách naskakuje husia koža a pociťujeme averziu, veľakrát sa stávajú predmetom posmeškov a spochybňovania. Na druhej strane sú tí, ktorí týmto slovám pripisujú obrovskú vážnosť a sú bránou k objaveniu vlastného potenciálu. Nič ale nie je čiernobiele a preto sa na túto tému pozrieme zo širšej perspektívy a spolu s Janette sa zamyslíme nad tým, čo to znamená byť Nahá a bez mejkapu. Kto to vlastne som? „ Každý sa môže stať lepšou verziou samého seba, hovorí Janette Šimková. Je priekopníčkou life koučingu na Slovensku a počas svojej jedenásťročnej praxe s tromi tisíckami odkoučovaných hodín pomohla mnohým klientom zmeniť pohľad na život. Uverejňuje príspevky na svojom blogu, jej inšpiratívne rady nájdete v časopisoch, vystupuje v televízii, v rozhlase. Na základe dlhoročných skúseností vznikol jej úspešný debut Žijte své lepší já, ktorý vyšiel v roku 2017 vo vydavateľstve Portál. V roku 2019 vyšla jej druhá kniha s názvom Knižka, s ktorou sa dá žiť. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pri sprevádzaní ľudí využíva model pre koučovanie párov a rodiny, ktorému sa učila u Marilyn Atkinson a metodológiu Results Coaching Systems Davida Rocka. Prácu berie ako poslanie so zodpovednosťou pomáhať ľuďom k úspechu podľa ich predstáv. Riadi sa krédom Galilea: „Nemôžete ľudí nič naučiť. Môžete im iba pomôcť objavovať všetko v nich samotných.“

Pracujete na plný úväzok a snívate o vlastnom podnikaní. To je situácia, ktorú zažíva veľa ľudí. Urobiť prvý krok je však veľmi ťažké. Strach z neúspechu, existenčný stres a mnoho iného nám bráni postaviť sa na vlastné nohy. To, ako sa to dá prekonať, nám v tejto epizóde porozpráva Lea Grančič, majiteľka pohybového štúdia MOVE ACADEMY, inštruktorka svetoznámych konceptov ako Body Art alebo Deep Work. Lea vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Začínala ako inštruktorka skupinových cvičení vo veľkých fitness kluboch. Na Slovensko priniesla svetoznáme koncepty ako Deep Work a Body art. Založila štúdio MOVE ACADEMY, kde organizuje skupinové cvičenia pre širokú verejnosť. Okrem toho sa venuje školeniam nových inštruktorov. V roku 2016 sa jej narodila vytúžená dcérka s veľmi komplikovanou diagnózou. Lekári jej nedávali prakticky žiadnu šancu na pohyb. Čo je však nemožné pre medicínu, dokáže zdolať láska a vytrvalosť... Zaujímavé linky z podcastu:Štúdio MOVE Academy: http://www.moveacademy.sk/ Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je doplnením interaktívneho vzdelávacieho ekosystému spoločnosti PROSIGHT Slovensko:O PROSIGHT Slovensko - https://www.prosight.sk/o-nasO PROSIGHT Academy - https://www.prosight.sk/prosight-academyVerejné prednášky NA ROVINU (Facebook stránka) - https://www.facebook.com/narovinuPodcast NA ROVINU O PODNIKANÍ - www.narovinu.online

Čo je to engine alebo shader? Oplatí sa začať robiť vlastný engine? Ako začať s herným vývojom? O tomto a o mnohom ďalšom sa bavíme s Michalom Ferkom, absolventom Matfyzu na Univerzite Komenského, herným vývojárom a pedagógom./ Podcast vznikol ako projekt prvého univerzitného národa na Slovensku - Národ Technickej Excelencie http://nationofte.sk/ NTECast môžete sledovať na Mixcloud, iTunes, Youtube alebo Stitcher a v každej podcastovej aplikácii. https://www.mixcloud.com/nationofte/ https://itunes.apple.com/us/podcast/ntecast/id1248755906 https://www.youtube.com/channel/UCcnGcxJIAweCOFILIm_qwrg http://www.stitcher.com/podcast/nationofte/ntecast

Prof. Darina Malová, PhD. je profesorkou politológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Je to nielen vynikajúca odborníčka a pedagogička, ale aj skvelá diskutérka. Spolu sa rozprávame aj o tom, ako našu spoločnosť mení láska otcov, či o tom, čo by sa mohlo stať, keby v našej politike bolo viac žien. Darina tiež tvrdí, že úplne najdôležitejší pre našu spoločnosť sú kriticky mysliaci ľudia, ktorí kladú otázky. Ja verím, že pýtať sa, počúvať, premýšľať a následne voliť budeme aj budúcu sobotu v 1.kole prezidentských volieb. Je totiž naozaj dôležité naučiť sa podporiť ostatné ženy v napĺňaní ich talentu - či je to talent manažovať domácnosť, alebo talent viesť krajinu a načúvať pritom hlasom všetkých ľudí, ktorí v nej žijú. 

Michaela Guldanová pochádza zo Senca. Študovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave, má za sebou online štúdium psychológie v Kanade a štúdium psychoterapie na Karlovej univerzite v Prahe. Už počas strednej školy... Celý článok: https://www.expres.sk/175225/slovenka-michaela-guldanova-pracovala-ako-humanitarna-pracovnicka-na-tzv-balkanskej-trase-v-iraku-a-libanone-teraz-ide-do-afganistanu/

Xénia Dvorínová pochádza z Bratislavy. Študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského, neskôr marketing a manažment v Dánsku. Posledné štyri roky však pracuje pre jednu z najväčších realitných kancelárií v Londýne. Je to realitka, ktorá spolupracuje aj so speváčkou Ellie Goulding či s Davidom Beckhamom. K tejto práci prišla úplne náhodou. Neplánovala to, ale Xénia je veľmi pracovitá a táto práca ju tak pohltila, že patrí k najlepším zamestnancom. Dostala aj niekoľko ocenení. Okrem toho sa venuje zumbe a momentálne si dokončuje certifikát, aby mohla byť inštruktorkou zumby. Pohyb a tanec patria k jej životu odjakživa, pretože 10 rokov tancovala spoločenské tance. Reperezentovala Slovensko a bola vicemajsterkou Slovenska. Celý článok: https://www.expres.sk/102520/slovenka-xenia-dvorinova-je-realitnou-maklerkou-v-londyne-prenajimala-dom-aj-saudskemu-princovi/