Podcasts about univerzite komensk

Hosťom relácie Dírerov filter bol technologický podnikateľ Matej Ftáčnik. Vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoje skúsenosti s business developmentom získal v Silicon Valley, kde pomáhal pri expandovaní slovenských startupov do USA. Je zakladateľom Spotu - prvého slovenského kreatívneho priestoru. Vďaka organizovaniu Startup Weekends na Slovensku vyhral v roku 2011 Startup Award. Bol spoluzakladateľom Startup Campov na Slovensku aj v Česku. V roku 2019 získal ocenenie technologický podnikateľ roka. Ftáčnik tiež založil prvú LGBTQ+ bankovej služby v USA. V súčasnosti je spoločník a riaditeľ softvérovej firmy Vacuumlabs. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa odsťahoval zo Slovenska do Česka- či sa v Prahe nestretáva s homofóbnymi prejavmi- či spolu s ním odišiel zo Slovenska aj úspešný biznis- prečo sa v Česku firmám podniká lepšie ako na Slovensku- či Slováci opäť „stavajú“ Prahu ako v minulosti- či sa niekedy vráti na Slovensko

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Boba Markovič Baluchová je novinárka, pedagogička, výskumníčka a komunikačná manažérka mimovládnych organizácií na Slovensku. Od roku 2019 je komunikačnou manažérkou Platformy rozvojových organizácií Ambrela, ktorá zastrešuje tri desiatky humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku. Má dva doktoráty – z environmentálnej mineralógie na Univerzite Komenského v BA a medzinárodného rozvoja na Univerzite Palackého v Olomouci. Ako študentka i pedagogička pôsobila na viac ako desiatke univerzít doma i v zahraničí. Takmer desať rokov žije na Novom Zélande, kde aktívne pôsobí v občianskom sektore. Ešte zaujímavosť: spolu so svojou sedemročnou dcérou pravidelne počúva Slovenský rozhlas, špeciálne Rádio Regina a zostáva tak v kontakte so slovenským jazykom. Aj vďaka tomu jej dcéra ovláda nielen angličtinu, ale aj slovenčinu. Rozpráva sa s ňou Richard Šümeghy.

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hosťom relácie Dírerov filter bol advokát Peter Kubina. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Advokátom je od roku 2009. Je partnerom bratislavskej právnickej kancelárie Dentons. Vo svojej praxi sa zameriava na riešenie sporov v oblastiach od trestného práva a občianskoprávnych, pracovných a obchodných sporov, je expertom na ústavné právo, ktoré príležitostne prednáša aj na Univerzite Komenského. Vo svojej kariére napríklad pro bono zastupoval rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka, zastupoval Ministerstvo vnútra v spore s Ladislavom Baštrnákom, elitných vyšetrovateľov zo skupiny okolo Jána Čurillu či skupinu poslancov v konaniach na Ústavnom súde. Peter Kubina bol aj právnym poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov Zuzana Matúšová Girgošková. Mama piatich detí. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe. V roku 2014 s manželom a dvoma deťmi odcestovali na Nový Zéland, kde pôsobili ako dobrovoľníci. O rok neskôr sa vrátili na Slovensko a postavili si mobilný dom. Nasledovala cesta do Thajska a Kambodže, pribudlo tretie dieťa, film V zdravom dome žijú zdraví ľudia, dve knihy a Lesná škôlka so vzdelávacím centrom. Vlani boli už s piatimi deťmi v Mexiku a čo majú nové teraz? Dozviete sa v tejto epizóde NP. | Hosť: Zuzana Matúšová Girgošková (permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Lumír Mati a Radovan Čaplovič študovali históriu a filozofiu na Univerzite Komenského. Ich cesty sa najsilnejšie spojili až v Prahe, keď Radovan oslovil Lumíra na spoluprácu pri projekte Česko-Slovenského plesu, ktorý založil v roku 2013. I keď ani Radovan, ani Lumír nie sú sami klasickými milovníkmi plesov, ten ich o to radšej v pozícii tvorcov organizujú. Uvedomujú si, že takéto akcie majú v spoločenskom živote veľký význam, navyše ak im dávajú i kultúrno-historický rozmer a sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej etiky. Okrem toho ich spája láska k histórii a vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi. Prvý ročník pôvodného plesu, ktorý bol 23. apríla 1969 v Černínskom paláci v Prahe pod názvom Spoločenský zoznamovací večer, uvádzali a programom spoločne s tanečným orchestrom sprevádzali osobnosti česko-slovenského kultúrno-spoločenského života, ako boli Vlastimil Fišar, Miroslav Horníček, Milan Lasica a Július Satinský. Prvý ročník „v novom šate“ a pod novým názvom Česko-Slovenský ples sa uskutočnil 1. februára 2014 a za uplynulých 10 rokov sa stal vrcholom kultúrno-spoločenskej a plesovej sezóny v Českej republike a Slovenskej republike. Koná sa v nádherných secesných priestoroch pražského Obecného domu, kde bol 28. októbra 1918 vyhlásený vznik Československa. V podcaste Slováci v zahraničí sa rozprávame o tom, prečo je dôležité tvoriť, budovať komunitu Slovákov a Čechov v zahraničí.

Jana Golis, členka Fragile, hrala aj na Novej scéne. Vyštudovala muzikológiu na Univerzite Komenského v roku 2005 a zároveň aj kompozíciu na konzervatóriu. Dlhodobo sa angažovala v rôznych projektoch. Spievala aj dirigovala a chodila na turné s medzinárodným zborom The Continental Singers pochádza z Horného Badína. Má sestru. | Hosť: Jana Golis (muzikologička, členka skupiny Fragile). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Chcel byť hokejistom. Dnes je spevákom, ktorý je spájaný s hitmi ako Láska, drž ma nad hladinou, Dnes, Pravda víťazí a ďalšie. Je doktorom farmácie, ktorý skladby skladal už na gymnáziu. Počas štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave sa stretol s Ďurom Černým a Palom Horváthom. Spolu založili skupinu Tublat, pomenovanú podľa postavy z románu Tarzan. Neskôr názov zmenili na Tublatanka. | Hosť: Maťo Ďurinda (hudobník, spevák skupiny Tublatanka). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

DOROTA PORUBSKÁ pochádza z Bardejova, ale momentálne študuje teoretickú fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci svojej diplomovej práce sa venuje problematike kvantového previazania. Aký bol festival Starmus? Prečo potrebujem popularizovať vedu? A čo to znamená kvantové previazanie častíc? Počúvajte náš podcast! ĽUDIA BARDEJOVA je informačný online projekt občianskeho združenia Kandelaber, ktorý prezentuje bežných ľudí z Bardejova s nie celkom bežnými príbehmi a názormi. Jeho úlohou je ukázať, že aj na východnom Slovensku žijú ľudia zaujímavé životy. Hľadajte na facebooku — Ľudia Bardejova. (16. 7. 2024) Pýta sa: Jakub Lenart Mixuje: Jakub Lenart Zvučka: Milena Hrušovská (Michal Vilec — Polka Serenada) Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Sedel v školskej lavici spolu s talentovaným tanečníkom a choreografom Máriom Radačovským. Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoj talent uplatnil aj v písaní. Napísal texty piesni pre Paľa Hammela, skupinu Hex, jeho text spieval aj Petr Muk. Je držiteľom Filipa a množstva domácich a zahraničných cien v rámci tvorivých súťaží. Reklama a umenie. Môžu mať k sebe blízko? Hovoriť s Gabikou Angibaud bude aj o našej hudbe, ale i o detskej knižke, ktorú napísal. | Hosť: Vlado Slivka (autor, textár, kreatívny riaditeľ absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s  ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom. Mgr. Matej Štepita vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu. Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jeho snom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.

Genetika je dnes všade. V medicíne, v kriminalistike či vo filme. Zlákala aj rodáčku z Partizánskeho Andreu Ševčovičovú, ktorá dnes prednáša na Univerzite Komenského v Bratislave a aj v zahraničí. Má za sebou úspechy so študentmi v medzinárodnej súťaži a v projekte Genetika na kolesách približuje vedu študentom stredných škôl. Oceňovaná vedkyňa skúma aj niektoré látky v plastoch, ktoré negatívne vplývajú na naše telo. | Andrea Ševčovičová (genetička, Katedra genetiky PrF Univerzita Komenského v Bratislave, venuje najmä genetickej toxikológii). | Moderuje: Zuzana Šebeastová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Katedra dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je miestom, z ktorého vzišlo veľa našich kolegov a kolegýň, spolupracovníkov a odborníkov či odborníčok v rôznych oblastiach spojených s dejinami umenia. Alma mater mnohých z nás oslavuje v tomto akademickom roku storočnicu svojho vzniku. Za toto obdobie zažila mnohé systémové, personálne aj ideologické zmeny, niesla viaceré názvy a organizačne menila svoju podobu i zaradenie. Jej príbeh písali mnohé významné osobnosti slovenskej umenovedy, ktoré tu študovali alebo pedagogicky pôsobili. O histórii, ale aj súčasnosti katedry sa rozpráva Eva S. Kotláriková s docentkami Katarínou Beňovou, aktuálnou vedúcu katedry, a Katarínou Kolbiarz Chmelinovou, ktorá katedru dlhé roky viedla a dodnes na nej aktívne pôsobí.  Pozrite si aj: - program prednáškového cyklu k 100. výročiu vyučovania dejín výtvarného umenia na UK – zimný semester a letný semester 2023/2024 - zborník k dejinám katedry 95+ Dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na podcast@sng.sk. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV. Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Líderka a hlavná tvorivá osobnosť projektu pre deti - Spievankovo, ktorý je na scéne 20 rokov a stal sa fenoménom svojej doby, teší sa z veľkej priazne malých poslucháčov a divákov. Spievankovo tvorí spolu s Richardom Čanakym. Počas štúdií na strednej škole hrala v dvoch českých rozprávkach – Sedmero krkavců (Sedem zhavranelých bratov) a Sen o krásné panně. Vyštudovala angličtinu a španielčinu na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne sa venuje vlastnej hudobnej tvorbe, koncertuje, má nové projekty. Je nositeľkou viacerých ocenení, niekoľkokrát získala cenu SOZA, za film Spievankovo a kráľovná Harmónia získala divácku cenu Slnko v sieti. Je vydatá, má dve deti, jej mama je známa huslistka a pedagogička Viera Podhradská. | Hosť: Mária Podhradská (hlavná tvorivá osobnosť projektu pre deti Spievankovo). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

O tom, čo je to kultúra a prečo ju potrebujeme s literárnou vedkyňou, poetkou a pedagogičkou Zuzanou Husárovou. Zuzana Husárová prednáša americkú literatúru a kreatívne písanie cez nové médiá na Univerzite Komenského v Bratislave a elektronickú literatúru na Masarykovej univerzite v Brne.

Alžbeta Güntherová – Mayerová (1905 – 1973) je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy. Napriek tomu, že komunistický režim jej zavraždil manžela a ona sama čelila opakovaným perzekúciám, celý život neúnavne pracovala na poli umenovedy, múzejníctva a pamiatkovej ochrany. Pedagogicky pôsobila na Univerzite Komenského aj VŠVU, vychovala generáciu slovenských kunsthistorikov/čiek, spolu-zakladala SNG, zachránila kaštieľ v Betliari, bola editorkou Súpisu pamiatok na Slovensku a zaslúžila sa aj o mnoho ďalšieho. O živote, práci, ale aj širších spoločenských reáliách tejto fascinujúcej ženy, ktorej vďačíme za tak veľa, sa Alexandra Tamásová rozpráva s historikmi umenia Katarínou Kolbiarz-Chmelinovou a Júliusom Barczim a teatrologičkou, dramatičkou, režisérkou Annou Gruskovou. Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na ⁠⁠⁠podcast@sng.sk⁠⁠⁠. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.

Smerom navrhované zmeny v trestnom práve menia charakter nášho štátu, hovorí odborníčka na verejné politiky a dlhoročná bojovníčka proti korupcii Emília Sičáková-Beblavá. Európska komisia má podľa nej veľa nástrojov, aby pritlačila slovenskú vládu k dodržiavaniu pravidiel, nielen eurofondy. Prečo sa podpísala pod list šéfke Európskej komisie?Cesta k demokracii je kľukatá a záleží, aká veľká je tá súčasná kľučka, hovorí bývalá šéfka Transparency International Slovensko a dnes profesorka na Univerzite Komenského. Robert Fico podľa nej doteraz zasahoval proti nezávislým inštitúciám so skalpelom, ale teraz vytiahol sekeru. Keby sme sa opýtali ľudí, či chcú štát ovládnutý jednou stranou, v referende by to neprešlo.Aktuálne nám hrozí, že spravodlivosť nebude vymáhaná voči všetkým rovnako, ale opäť tu budeme mať vládnucu triedu, voči ktorej sa spravodlivosť nebude dať vymôcť. Ak sme tu mali problém s korupciou politickej triedy a jej stíhaním, tak predsa nezrušíme jedinú inštitúciu, ktorá to vie robiť. Jedine, že by sme chceli rozviazať ruky tým, ktorí chcú korupciu páchať…Ako by mali vyzerať moderné verejné politiky v 21. storočí? A pomohla by regionálnemu rozvoju zmena volebného systému? Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej existuje pre regióny úplne iné riešenie. Viete napríklad, čo urobil poslanec Smeru Záhorčák pre svoj región okolo Michaloviec?Ktoré pozitívne zmeny by sa dali presadiť rýchlo a lacno? Málokto vie, ž eaj Slovensko už má svoje behaviorálne analytické jednotky. Problém je však v tom, že ich nikto nepočúva a Robert Fico zrejme ani nevie, o čom je reč.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Smerom navrhované zmeny v trestnom práve menia charakter nášho štátu, hovorí odborníčka na verejné politiky a dlhoročná bojovníčka proti korupcii Emília Sičáková-Beblavá. Európska komisia má podľa nej veľa nástrojov, aby pritlačila slovenskú vládu k dodržiavaniu pravidiel, nielen eurofondy. Prečo sa podpísala pod list šéfke Európskej komisie?Cesta k demokracii je kľukatá a záleží, aká veľká je tá súčasná kľučka, hovorí bývalá šéfka Transparency International Slovensko a dnes profesorka na Univerzite Komenského. Robert Fico podľa nej doteraz zasahoval proti nezávislým inštitúciám so skalpelom, ale teraz vytiahol sekeru. Keby sme sa opýtali ľudí, či chcú štát ovládnutý jednou stranou, v referende by to neprešlo.Aktuálne nám hrozí, že spravodlivosť nebude vymáhaná voči všetkým rovnako, ale opäť tu budeme mať vládnucu triedu, voči ktorej sa spravodlivosť nebude dať vymôcť. Ak sme tu mali problém s korupciou politickej triedy a jej stíhaním, tak predsa nezrušíme jedinú inštitúciu, ktorá to vie robiť. Jedine, že by sme chceli rozviazať ruky tým, ktorí chcú korupciu páchať…Ako by mali vyzerať moderné verejné politiky v 21. storočí? A pomohla by regionálnemu rozvoju zmena volebného systému? Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej existuje pre regióny úplne iné riešenie. Viete napríklad, čo urobil poslanec Smeru Záhorčák pre svoj región okolo Michaloviec?Ktoré pozitívne zmeny by sa dali presadiť rýchlo a lacno? Málokto vie, ž eaj Slovensko už má svoje behaviorálne analytické jednotky. Problém je však v tom, že ich nikto nepočúva a Robert Fico zrejme ani nevie, o čom je reč.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik Ondrej Kubík, je aktuálne aj advokátskym koncipientom. Je jedným z mála expertov svojho druhu na Slovensku. Špecializuje najmä na investigatívnu psychológiu, ktorá zahŕňa štúdium kriminálneho správania a aplikáciu psychologických princípov a poznatkov za účelom pochopenia motivácie páchania trestných činov. Vyštudoval psychológiu a pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave, právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Psychológiu študoval, časť doktorandského štúdia, aj v USA na Newyorskej univerzite a postdoktarandské štúdium na Florida International University v Miami (absolvent Fulbrightovho štipendia). Aktuálne pokračuje v štúdiu na Masarykovej Univerzite v Brne, pracuje na doktoráte z trestného práva. Pochádza z Bratislavy, tu aj žije. Má rád pobyt v prírode, je členom Stráže prírody. Rád chodí do národných parkov, na turistiku, je vášnivý psíčkar. Hrá na gitare, na akordeóne a aj spieva, má hudobné vzdelanie. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi. Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu. S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989. Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Matematička Hana Šmitala Mizerová sa zaoberá matematickými modelmi prúdenia tekutín, kvapalín a plynov. Matematika je jej vášňou a vie pochopiť, ak iný urobí chybu vo výpočte. Žije v Zelenči a napriek tomu, že spoznala život v Japonsku aj v Nemecku, domov je pre ňu Slovensko. Pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri svojej materskej dokončila ako spoluautorka vedeckú knihu. Vo svojom výskume sa zaoberá matematickými modelmi prúdenia tekutín, napríklad krvi či prúdenia vzduchu okolo áut a lietadiel. Za svoje práce bola ocenená, ona si však najviac cení čas so svojim malým synom. Viac v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Molekulárna biologička Kristína Macáková sa na Univerzite Komenského venuje hľadaniu príčin vzniku reumatoidnej artritídy. Najväčší potenciál výskumu momentálne vidí v prevencii, ktorá by umožnila nájsť pacientov ešte predtým, než im prepuknú bolestivé príznaky ochorenia.

Prečo vôbec ísť voliť? Je táto krajina aj pre mladých? A aké Slovensko vlastne chceme? Počúvajte náš podcast! GRIGORIJ MESEŽNIKOV Je absolventom Filozofickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity. Pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave, v rokoch 1993 — 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. Je spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Od roku 1993 je externým spolupracovníkom Rádio Liberty/Rádio Free Europe. Je spolueditorom a spoluautorom viacerých knižných publikácií vrátane Súhrnnej správy o Slovensku. Pravidelne analyzuje slovenskú politickú scénu. MAREK BOKA Rodák z Michaloviec, novinár, aktivista, podnikateľ a milovník koní. Pôsobí v reklamnej oblasti, vydáva Michalovské noviny a detailne pozná príbehy farmárov na východnom Slovensku. Spoluorganizoval pochody Za slušné Slovensko. Vo svojej diskusnej relácii Zemplínsky dialóg sa snaží poukazovať na dlhodobo neriešené problémy (nielen) na východe Slovenska. MICHAL FRANK Narodil sa v Prešove, kde vyštudoval, pracuje a žije. Ako novinár pôsobí od roku 1997. Za svoju žurnalistickú tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení. Je vyštudovaným kulturológom s doktorátmi z andragogiky a filológie, popri novinárčine sa venuje aj mapovaniu (nielen) prešovskej hudobnej a kultúrnej scény, regionálnej politiky a spoločenského života. Fotografuje, píše scenáre a texty piesní. V rokoch 2016 — 2018 pôsobil ako šéfredaktor týždenníkov MY na východnom Slovensku, aktuálne pracuje ako redaktor Prešovského Korzára. REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (9. 9. 2023) Pýta sa & mixuje: Jakub Lenart Zvučí: Róbert Geci Podporiť nás môžete tu: bit.ly/2Z69RsO www.kandelaber.sk

Anna Siedykh je ukrajinská poetka, ktorá pochádza z Kyjiva. Je tiež dramaturgičkou, prekladateľkou, žurnalistkou a študovala literatúru na univerzite Kyjivo-Mohylianska Akademia. Taktiež sa venovala štúdiu na Katedre masmediálnej komunikácie v Trnave, alebo aj slovenskej literárnej vedy na Univerzite Komenského v rámci Erazmus+. Pracuje ako produkčná a dramaturgička v kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave a zároveň je kurátorkou ukrajinského programu v Goethe-Institut Bratislava. Vypočujte si jej silné básne, ale napríklad aj to, prečo sa cíti cudzinečne alebo ako vojna poznačila jej písanie.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ako sa mať skutočné rada a veriť si? Čo by nikdy neurobila sebavedomá žena? Prečo máme zo seba väčšie komplexy, ako muži? Sebaláska je téma, o ktorej sa dnes veľa hovorí a dá sa povedať, že skutočne hýbe svetom. No len malé percento žien sa dokáže hrdo pozrieť do zrkadla bez zbytočnej kritiky, či výčitiek. To nám dnes priblíži Veronika Zelinka Macková, známa aj ako Lady Vivian, ktorá učí ženy, ako sa prijať. Rozpráva sa s ňou redaktorka Miroslava Zahatlanová, počúvate podcast magazínu Diva.sk Ženy ako my. Veronika bude aj jednou z prednášajúcich na konferencii Umenie byť ženou, ktoré sa uskutoční už nasledujúcu sobotu 22. apríla 2023 v Bratislave a my sme ju exkluzívne vyspovedali   Kto je Veronika Zelinka Macková? Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku. Lady Vivian, vlastným menom Veronika Zelinka Macková, je jedna z prvých burlesque tanečníc na Slovensku. Vďaka tomuto ženskému divadelno-tanečnému umeniu precestovala skoro celú Európu. Burlesque vyučuje aktívne v Bratislave, kde ju môžete aj často vidieť aj na javisku v rôznych postavách. Okrem toho je skvelá moderátorka, má vlastnú talk show Povedz mi a cabaretná herečka. Každým svojim príchodom na dosky, čo znamenajú svet, obhajuje naturálnu, prirodzenú ženskú krásu. Je hrdou ambasádorkou projektu Body Positive Slovakia.  “Nikdy som sa netrápila tým, ako vyzerám, pretože môj zdravotný stav bol dôležitejší, ako čokoľvek iné. To, či mám o dve kilá naviac, alebo o 10 kíl menej nie je také podstatné, ako to, aby moje telo fungovalo a aby som mohla žiť, milovať a baviť sa,” hovorí celkom otvorene energická Veronika, ktorá môže byť pre mnohé z nás skutočne veľkou inšpiráciou. Sama učí ženy, ako sa prijať a jedným dychom však dodáva, že sebaláska nie je o tom milovať sa a mať sa rád 24 hodín denne 7 dní v týždni, dôležité je však uvedomovať si svoju vlastnú hodnotu.   V podcaste sa okrem iného dozviete:    -aká bola cesta Veroniky k sebaláske a sebaprijatiu -čo by podľa nej nikdy nerobila sebavedomá žena -kde sú hranice, čo by sme niekomu mali hovoriť a čo nie  -o čom je burlesque a čo ju toto umenie naučilo -prečo sa rozhodla založiť Body Positive Slovensko a s akými problémami bojujú ženy najčastejšie  -či si aj ona vo svojom života zažila nejaký bodyshaming -akú úlohu hrajú v našom sebaprijatí muži -či sú podľa nej sociálne siete toxické miesto Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Ženy ako my.

V roku 2016 založil projekt Vedátor. Po úspešnom obhájení dizertačnej práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave sa dostal na Dublinský inštitút pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Aktuálne pôsobí vo výskumných tímoch na FMFI UK a na Masarykovej univerzite v Brne. Teoretický fyzik, popularizátor vedy, spisovateľ, tvorca podcastov, edukačných videí a influencer Samuel Kováčik bol hosťom podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? Ako si rozdeľuje time management, aby bol efektívny?  Prečo je podľa neho 6 hodín z dňa magické číslo? Ako vníma Tik Tok? Čoho by sa chcel ako vedec dožiť?

"Vedec roka, z nejakého dôvodu, nezverejňuje finalistky ani finalistov. My vlastne vidíme len finálny výsledok, že za tých 25 rokov to stále bol len muž. Je možné, že tam boli ženy na druhom, treťom mieste každý rok, nevieme. Myslím si, že ak by sa Vedec roka inšpiroval aj medzinárodnými oceneniami alebo aj ESET Science Award, trošku by to zvýšilo aj prestíž a pravdepodobne by to rozptýlilo aj pochybnosti o tom, ako ten proces vyzerá a ako prebieha," tvrdí Sofia Trommlerová, vedkyňa z organizačného tímu za otvoreným listom a výskumníčka v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského. Petícia žiada, aby premenovali anketu Vedec roka na Vedeckú osobnosť roka. "Na Slovensku je vo vede iba jedna pätina rektorských pozícií v rukách žien. To je veľmi málo. 40 % výskumníčok sú ženy, ale iba 20 % rektoriek sú ženy. Tu už je veľký nepomer. Treba to vysvetľovať a poukazovať na tieto veci," dodáva Trommlerová. Aká bola reakcia na otvorený list vedcov? Ako sa majú ženy vo vede na Slovensku? Ako nájsť lexikálny priestor pre ženy v jazyku a zároveň ho nekomplikovať? Ako do diskusie o rodovej rovnosti zapojiť aj mužov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vedkyňou Sofiou Tommlerovou, zároveň členkou novo vznikajúcej Slovenskej Asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA, www.savia.sk). – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Zajtra čaká Slovensko ďalšie Ficovo referendum. Referendová otázka znie: Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné ukončiť referendom alebo uznesením Národnej rady? Hlasovať sa dá od 7 do 10tej večer. Aké máme na Slovensku pravidlá pre referendum? Kedy je úspešné, teda platné, a kedy nie? Čo znamená ak sa ľudia v referende zhodnú na položenej otázke, ako na to musí reagovať parlament? A čo si máme myslieť o tom, že je v parlamente návrh novely ústavy, ktorý je prakticky o tom istom? Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, šéfom katedry ústavného práva na Univerzite Komenského docentom Mariánom Gibom.

Ria Gehrerová vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako editorka pre Teraz.sk a SkolskyServis.sk. Reportérkou Denníka N je od jeho vzniku, kde často písala aj o LGBTI+ téme. Porozprávala o tom, prečo si myslí že je dôležité písať aj o LGBTI+ ľuďoch. Ako sa k tomu stavali  v redakcii. Je články však  boli zamerané aj na pohľady náboženské, robila aj rozhovory v úvodzovkách z druhej strany. Prezradila, aký si z toho mala dojem, a prečo podľa nej stále Slovensko má problém s prijatím rôznych menšín. Epizódu sme nahrávali ešte v lete, pred teroristickým útokom pred Teplárňou. Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec a Liberty Blake Simon.

"Na rokovania s lekármi sa mi pozeralo smutne. Že to vôbec zašlo takto ďaleko, že sa išlo do výpovedí. A už keď sa do nich zašlo, je ešte smutnejšie, že sa to riešilo na poslednú chvíľu. Ja som to zažil pred jedenástimi rokmi. Presne to isté. Rovnako sa to nechalo na posledné dni. A je to veľká škoda, lebo všetky kroky, ktoré sa prijímajú, nie sú tak dotiahnuté legislatívne a realizačne. Ale hádam sa to ešte vycizeluje neskôr," hovorí novozvolený dekan medicíny na UK a prednosta internej klinky v Ružinove. "Vo svete slušné lekárske fakulty nemajú také strašné počty študentov. Očakávať, že stále budeme prijímať extenzívne počty a budeme mať stále lepšiu výučbu, to je naivné. V Česku nemajú také vysoké počty študentov medicíny ako my. 500 študentov naviac je nereálne číslo," hovorí Juraj Payer o problémoch s nedostatkom lekárov na Slovensku. Odľahlo mu, keď sa lekári s vládou dohodli? A čo hovorí na výroky Igora Matoviča o korupčných lekároch, ktorí vydierajú pacientov? A koľko nových študentov medicíny vie fakulta na Univerzite Komenského prijať? Kde sa budú učiť študenti, kým postavíme Rázsochy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novozvoleným dekanom Fakulty medicíny na UK Jurajom Payerom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku. Je iniciátorkou projektu Body Positive Slovakia, v rámci ktorého ľudí vedie k sebaláske a k úcte vlastného tela.  Burlesque performerka, tanečnica, herečka a moderátorka Lady Vivian aka Veronika Zelinka Macková bola hostkou podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? V čom je Lady Vivian iná ako Veronika? Ako vníma „Lady Vivian“ jej manžel? Kde zažila najlepšie publikum? Lady Vivian založila hnutie Body Positive Slovakia. Aký je jeho cieľ?

Vďaka svojmu projektu Vedátor a Vedátorskému podcastu si ako popularizátor teoretickej fyziky získal mnoho fanúšikov. Okrem Fakulty Matematiky fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pôsobí aj na Masarykovej Univerzite v Brne ako výskumný pracovník. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali o obnoviteľných zdrojoch energie aj o tom, ako môžeme podporiť ich rozvoj. Podcast vznikol v spolupráci so ZSE. Autor: Babsy Jagušák

"Možno by viac ako o mediálnej informačnej výchove malo zmysel hovoriť o vedeckej gramotnosti. Aby sme ľuďom vôbec vysvetlili, ako poznanie vzniká. Že to, že vieme, že fajčenie spôsobuje rakovinu, bol nejaký proces. Ako to niekto zistil, ako to testoval, na akej vzorke to musel robiť. Treba vedieť rozlíšiť, čo je naozaj vedecky dokázané, a čo je síce pekná hypotéza, ale vedecké dôkazy na to nie sú," hovorí prorektor Univerzity Komenského a psychológ Radomír Masaryk, ktorý viedol výskum o dezinformáciách a tom, ako im prepadajú mladí. "Je to cítiť v tom, že napríklad písanie bakalárskych, diplomových, dizertačných prác, je stresujúci moment. Práve teraz sme videli, ako veľmi pomáha, že v tom nie som sám. Mám spolužiakov, vidím, ako zažívajú to isté. Veľa ľudí trpelo. Veľa ľudí odovzdávalo práce až v náhradných termínoch, lebo nezvládali to nie po odbornej, ale práve po psychickej stránke. Je to citlivá téma a aj výskumy, ktoré sme robili u nás na Univerzite Komenského, nám ukázali, že prišlo k nárastu depresií, úzkostí aj rizikového pitia alkoholu," dodáva Masaryk k tomu, ako sa majú študenti po dvoch rokoch pandémie. Prečo sú mladí digitálne zruční, ale nevedia rozoznať dezinformácie? Ako je možné, že im neboli podozrivé ani gramatické chyby v dezinfosprávach? Ako sú na tom študenti psychicky? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prorektorom Univerzity Komenského a psychológom Radomírom Masarykom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Miroslav Rozložník, rodák z Popradu, ktorého charakterizuje voda, kľud a bezpečnosť. Vyštudoval biológiu a fyziológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po absolvovaní doktorandského štúdia využil prestížne štipendiá v zahraničí. Počas svojej kariéry sa venoval rôznym oblastiam, kde získaval širší pohľad na svet. Učarovala mu však voda, no najmä život pod hladinou. Vedec, výskumník, pedagóg a akvanaut. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶ aké mal detstvo ▶ čo ho priviedlo k skautizmu ▶ ako vníma prírodu ▶ kedy mu učaroval život pod vodou ▶ ako začal s potápaním ▶ akú rolu má skúmanie v jeho živote ▶ čo je to akvanautika ▶ ako to využívame v živote ▶ ako sa simulujú vesmírne misie pod vodnou hladinou ▶ o čom sníva Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu. Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať. Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal. Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Dnes sa rozprávam s filozofom a aktivistom Fedorom Blaščákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.----more----   Čo je to filozofia a dokázala by nejakým spôsobom pomôcť populizmom zmietanému Slovensku? Kedy sa Slovensko rozdelilo na konzervatívny a liberálny tábor, ako z toho von a prečo by nemal byť konzervativizmus výhradne kresťanský? Prečo dnes každému odporúča prečítať si Huntingtonovu knihu The Clash of Civilisations a prečo je správne nazývať vojnu v Ukrajine kultúrnou vojnou? A neprevzal sa seba sekulárny štát náboženskú úlohu garantovať ľudskú dôstojnosť?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť.   „Fedor Blaščák je nezávislý konzultant, publicista a aktivista. Vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaoberá sa súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou. Samostatne zostavil knihy Engerau (2005, CKO) a Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou (2019, Slovart).“ (Zdroj: SME) Súvisiace dávky:   PD#159: Rozhovor s Rastislavom Káčerkom, http://bit.ly/davka159 PD#146: Je interrupcia vždy vražda?, http://bit.ly/davka146 PD#39: Ako vznikla filozofia?, http://bit.ly/davka38 PD#28: Ľudská dôstojnosť, http://bit.ly/davka28     Použitá a odporúčaná literatúra: rozhovor s Fedorom Blaščákom na podcaste Ľudskosť, https://bit.ly/391cJAa Huntington, The Clash of Civilisations (2002), https://bit.ly/3aMpwqG Fukuyama, Identita (2019), https://bit.ly/3zp5FYY   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!    

Martina Brodie sa po štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave vybrala na ročnú cestu okolo sveta. Ako hovorí, zmenila jej život. Po návrate na Slovensko sa už ako pracujúca novinárka za jedného novinára aj vydala. Za Brita - vlastne Škóta -, staršieho o 29 rokov. Zo Slovenska sa neskôr, už aj so svojimi dvomi synmi, dočasne presunuli do Anglicka. Ich pobyt, plánovaný na 6 mesiacov, sa nečakane predĺžil na niekoľko rokov. Martina, Slovenka pôvodom zo Sečoviec neďaleko Trebišova, si počas nich na tradičnom anglickom vidieku otvorila európsku kaviareň. Po čase ju s úspechom predala a aj s manželom sa na pár rokov presťahovali do Monaka.  Dnes sa do Monaka vrátila opäť, pretože, ako hovorí, spoznávanie nových ľudí a krajín výrazne mení našu životnú optiku a vystavuje nás mnohým kultúrnym šokom, ktorým sa musíme prispôsobiť. Vďaka tomu prestaneme riešiť malichernosti a stavať bariéry tomu, čo nás obohacuje, rozširuje nám obzory a robí nás šťastnými.

#21 POBÁSNENIE   Simona Sádecká (1998) je energické stvorenie, ktoré hovorí príliš nahlas a príliš rýchlo, a ak sa dostane k nápoju s obsahom kofeínu, je to ešte horšie. Študuje tlmočenie a preklad anglického a španielskeho jazyka na Univerzite Komenského. Stále sa niekam ponáhľa, ale keď si popri školea práci nájde chvíľku voľného času, píše, sníva, číta a stráca sa v miestnych lesoch. OkremMedziriadkov sa úspešne zúčastnila napríklad aj súťaží Jašíkove Kysuce, Akademický Prešov, či Cena Fantázie. Je tým najhorším šoférom, akého pozná a odmieta sedieť so sebou za volantom.   Číta: Natália Timaniková Dramaturgia: Natália Timaniková Postprodukcia: Martin Jakubčo, Patrik Kako Hudba: Patrik Kako: .musica brevis   Instagram @pobásnenie: https://www.instagram.com/pobasnenie/   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/  

Jorge González pochádza z Kuby. Je choreografom a modelom, pôsobí v Nemecku, kde je už 10 rokov porotcom v tanečnej televíznej show Let´s Dance. Z Kuby odišiel, keď mal 17. Na Slovensko, kde vyštudoval na Univerzite Komenského rádioekológiu. Hovorí, že jednu rodinu má na Kube a jednu na Slovensku, v Žiline. Tento rok je porotcom aj v slovenskej verzii tanečnej šou Let´s Dance. V rozhovore sa dozviete: - ako sa dostal Jorge na Slovensko a prečo už na Kube poznal slovenskú pesničku, - kedy a ako sa stretol so známym kubánskym lídrom Fidelom Castrom, - ako mu pomohla jeho rodina na Slovensku, - ako sa dostal k choreografii a tancu, - a prečo je práve Jorge absolútnou studnicou 90-tych rokov Slovenska.

Dnes sa rozprávam s politologičkou Dagmar Kusou a sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Ak je spravodlivosť dať každému, čo mu patrí, čo mne/nám patrí? Prečo je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať? A môže byť spravodlivosť bez Boha? Inými slovami, nepredpokladá koncepcia spravodlivosti inú formu Posledného súdu? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte mojich hostí predstaviť:   Dagmar Kusá je politologička, ktorá študovala na Univerzite Komenského a PhD z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na BISLE, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a to predmet Medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov, a je tiež viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Medzi oblasti jej akademického záujmu patrí politické využívanie kolektívnej pamäte, etnická identita, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa hlavne zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze.   Michal Vašečka je sociológ, doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti. Tiež učí na BISLE a od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku, dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii a je programovým riaditeľom think tanku Bratislava Policy Institute.   Súvisiace dávky:   PD#230: Platónov dialóg Gorgias, http://bit.ly/davka230 PD#117: Priateľstvo namiesto spravodlivosti, http://bit.ly/davka117 PD#73: Rozhovor s Vašečkom o sociológii, http://bit.ly/davka73 PD#53: Rozhovor so Sitárom (aj) o Platónovi, http://bit.ly/davka53 PD#26: Platónova alegória o jaskyni, http://bit.ly/davka26   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:   Platónov dialóg Ústava (v iných prekladoch aj ako Štát či Republika), https://bit.ly/3Hr1zQp Platónov dialóg Gorgias, https://bit.ly/3pcYe05 *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!