Podcasts about fif uk

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život. Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Napätie na Blízkom východe eskaluje. Po tom, ako Izrael zlikvidoval vodcov Hamasu a Hizballáhu a pristúpil aj k pozemnej operácii na juhu Libanonu, s odvetou prišiel aj Irán. Na krajinu spravovanú premiérom Netanjahuom vyslal dvestovku balistických rakiet. Na situáciu sa pozrieme s Attilom Kovácsom, odborníkom na región z Katedry porovnávacej religionstiky FiF UK v Bratislave. „Paradoxne eskalácia je v záujme izraelského premiéra Netanjahua“, vysvetľuje Kovács. „Vidí v nej jediný spôsob predĺženia svojho mandátu. V decembri mi ho mal čakať súd pre korupčné obvinenia. Dúfa, že neustála vojna ho zachráni“, hovorí Attila Kovács. Ďalším rozmerom je podľa neho snaha izraelského premiéra zatiahnuť do konflitku „tretie strany“. „Najmä Spojené štáty. Preto sme teraz v kritickej chvíli. Keď príde izraelská odveta proti Iránu– a ona určite príde – nakoľko sa na nej budú podieľať Spojené štáty aktívne. To znamená, že nie defenzívne ako teraz pri iránskom útoku, ale či sa do (odvetného) útoku voči Iránu zapoja aktívne“, tvrdí. Tento moment Attila Kovács označuje za „veľmi kľúčový“ pre ďalší vývoj situácie v oblasti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život. Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Precvičíme si pamäť a spoznáme minulosť trochu inak. Napríklad aj cez nápisovú kultúru, jazyk či stredoveké listiny. Hosťom Rádia Regina Západ bol historik-archivár, nadšený propagátor digitaliácie v archívnictve prof. Juraj Šedivý. Vo svojej vedecko-pedagogickej činnosti sa špecializuje na stredoveké dejiny – špeciálne písomnej kultúry a vývoja miest, najmä Bratislavy. Zhovárala sa s ním Eva Viteková.

"Záležitosť možno považovať za uzavretú, ak by však izraelský režim urobil ďalšiu chybu, reakcia Iránu bude podstatne tvrdšia." Vyhlásenie iránskej misie pri OSN po nedeľňajšom nočnom masívnom no odrazenom útoku na Izrael. Na jeho mestá malo letieť 85 ton výbušnín, ktoré však Izrael a jeho spojenci zneškodnili ešte vo vzduchu. Akcia za miliardu sto miliónov eur podľa prepočtu izraelských vojnových analytikov. Čo je však pre Teherán „uzavretou záležitosťou“, pre vojnový kabinet Tel Avivu zostáva až výstražnou povinnosťou odvety. V pozore je svet. Spojenci zainteresované strany odhovárajú od ďalších stretov a ešte väčšej eskalácie. Čo sa to na blízkom východe deje a prečo? Zásadnou otázkou však zostáva čo bude ďalej? Téma pre Attilu Kovácsa, znalca pomerov tohto regiónu z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave. „Napríklad už nikto nehovorí o Gaze, o Západnom brehu...o vojne, ktorá je tam už pol roka a má viac ako tridsaťtisíc obetí len medzi Palestníncami. Nevie sa veľa o rukojemníkoch. Ciele zničiť Hamas sú rovnako na míle vzdialené od naplnenia“. Attila Kovács ilustruje, ako napätie s Iránom prospieva politike izraelského premiéra Netanjahua a jeho okoliu. Aktuálnu vojnu s radikálmi Hamasu označuje totiž za „porážku“ jeho politiky. Otvorenou podľa neho zostáva otázka, či má premiér Netanjahu politicky pripravené kroky, čo po prípadnom dobytí radikálov. Podľa Attilu Kovácsa nemá a „hrozba Iránom“ mu tak politicky len vyhovuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Záležitosť možno považovať za uzavretú, ak by však izraelský režim urobil ďalšiu chybu, reakcia Iránu bude podstatne tvrdšia." Vyhlásenie iránskej misie pri OSN po nedeľňajšom nočnom masívnom no odrazenom útoku na Izrael. Na jeho mestá malo letieť 85 ton výbušnín, ktoré však Izrael a jeho spojenci zneškodnili ešte vo vzduchu. Akcia za miliardu sto miliónov eur podľa prepočtu izraelských vojnových analytikov. Čo je však pre Teherán „uzavretou záležitosťou“, pre vojnový kabinet Tel Avivu zostáva až výstražnou povinnosťou odvety. V pozore je svet. Spojenci zainteresované strany odhovárajú od ďalších stretov a ešte väčšej eskalácie. Čo sa to na blízkom východe deje a prečo? Zásadnou otázkou však zostáva čo bude ďalej? Téma pre Attilu Kovácsa, znalca pomerov tohto regiónu z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave. „Napríklad už nikto nehovorí o Gaze, o Západnom brehu...o vojne, ktorá je tam už pol roka a má viac ako tridsaťtisíc obetí len medzi Palestníncami. Nevie sa veľa o rukojemníkoch. Ciele zničiť Hamas sú rovnako na míle vzdialené od naplnenia“. Attila Kovács ilustruje, ako napätie s Iránom prospieva politike izraelského premiéra Netanjahua a jeho okoliu. Aktuálnu vojnu s radikálmi Hamasu označuje totiž za „porážku“ jeho politiky. Otvorenou podľa neho zostáva otázka, či má premiér Netanjahu politicky pripravené kroky, čo po prípadnom dobytí radikálov. Podľa Attilu Kovácsa nemá a „hrozba Iránom“ mu tak politicky len vyhovuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvý prezidentský duel. | Hostia: Erik Láštic (vedúci katedry politológie FiF UK) a Michal Mislovič (analytik agentúry MEDIAN SK). | Rádio Slovensko ako prvé na mediálnom trhu odvysielalo duel finalistov na post prezidenta Slovenskej republiky pred druhým kolom volieb. Ostrá diskusia priniesla viacero zaujímavých momentov a obaja kandidáti sa pokúsili osloviť aj voličov z tábora kandidátov v prvom kole. Prečo pritvrdili slovník? Zazneli nové témy, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní voličov? Aké boli zlomové momenty diskusie? | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Klaudia Rybovičová ukončila štúdium anglického jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry na FIF UK v Bratislave. Momentálne pracuje ako lektorka anglického jazyka pre deti a dospelých, tvorivosť však okrem písania naďalej rozvíja aj ako performerka v bratislavskom Divadle K. Písaniu poézie sa začala venovať pred pätnástimi rokmi pod vedením Evky Kollárovej v ľubovnianskom literárnom klube. Prezradila, prečo sa bojí vydať debutovú zbierku a prečítala aj ukážky z jej básní.

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD. Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Inovatívny prístup zameraný na zvýšenie kvality verejnej služby sa nevyžaduje len vo verejnej správe, ale aj na univerzitách - od každého učiteľa a učiteľky, ktorí vedú kurzy. Tu patrí aj učenie orientované na študenta, ktoré by malo vychádzať z poznanie a zručnosti, ktoré majú študenti a študentky na univerzite získať. Aj o tomto sa v podcaste rozpráva prof. Emília S.Beblavá z Ústavu verejnej politiky FSEV UK s Dr. Gabrielou Pleschovou z Centra pedagogickej podpory FiF UK.

Medzi pamätníkov, ktorých príbehy dokumentuje Post Bellum, patria aj tí, ktorí „robili revolúciu“. Boris Strečanský patrí medzi jej nenápadných, ale o to dôležitejších aktérov. Bol členom koordinačného výboru študentov FiF UK, neskôr sa orientoval na celoslovenský štrajkový výbor študentov. Po revolúcii odišiel vo februári 1990 na štyri mesiace do USA ako študentský vyslanec. Do politiky nikdy nevstúpil, našiel sa v rozvíjaní Vysokoškolskej únie Slovenska. V roku 2002 spoluzaložil významné občianske združenie Centrum pre filantropiu.

Prečo je dôležité vedieť aj iný cudzí jazyk ako je angličtina? Aké sú obmedzenia strojového prekladu a prečo cudzie jazyky stále patria do užitočných zručností budúcnosti? Diskutujúci:

Narodil sa v Číne. Vyštudoval Environmentalistiku na Nankingskej Univerzite. Postgraduálne štúdium ukončil na Čínskej Akadémii vied v Pekingu. Tam sa zoznámil so svojou slovenskou manželkou, ktorá v Pekingu študovala činštinu. Od r. 1997 žijú spolu na Slovensku. Majú tri dcéry. Od r. 2001 je slovenským štátnym občanom. Pracuje ako tlmočník, prekladateľ, niekoľko rokov bol šéfredaktorom Slovensko-čínskych obchodných novín. Je autorom textu i fotografií v knihe „Bratislava - Krásavica na Dunaji“ v čínštine. Píše poéziu aj prózu. Propaguje slovenskú kultúru. Jeden semester študoval slovenský jazyk a kultúru na FiF UK. Má cestovnú kanceláriu s cieľom sprístupňovať prírodno-kultúrne hodnoty Strednej Európy čínskym turistom. Dá sa povedať, že medzi cudzincami je expertom na slovenskú históriu, kultúru, prírodné krásy, folklór. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Jeho postava je až ikonicky dobre známa z portrétov, namaľovaných renesančným umelcom Hansom Holbeinom ml. Díva sa z nich na nás silný a rozhodný muž, akoby tým chcel jasne demonštrovať svoju moc a zvrchovanú vládu nad ostrovnou krajinou. Anglický kráľ Henrich VIII. takýmto suverénom nepochybne bol. Za touto fasádou by sme však našli aj človeka naplneného nepokojom. Práve v Henrichovom osude sa súkromie a politické záujmy panovníka preplietli do neobyčajne výbušnej zmesi. Po Henrichovom boku sa vystriedalo 6 manželiek, s dvomi sa rozviedol, dve poslal na popravisko a len dve zotrvali po jeho boku. V túžbe po mužskom potomkovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie tudorovskej dynastie na anglickom tróne, riskoval spor s pápežom a odhodlal sa napokon k založeniu anglikánskej cirkvi. Anglicko sa tak možno nečakane, no predsa vydalo sa na svoju vlastnú cestu. Čo stále v pozadí týchto sporov a prečo je éra vlády tohto panovníka pre Britániu dodnes tak zásadná? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Hrnčiarovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Profesor geológie a garant študijného odboru tektonika na PriF UK v Bratislave. Zaoberá sa tektonicky a štruktúrne orientovaným výskumom hlavne mezozoických komplexov Západných Karpát, predovšetkým v oblasti Malých Karpát, Považského Inovca, Veporika a bradlového pásma, ako aj regionálnou geológiou, paleotektonickou evolúciou a geodynamikou celých Karpát. Za svoju prácu získal veľa ocenení, napríklad striebornú medailu ŠGÚ Dionýza Štúra, Medailu Dimitrija Andrusova, či Cenu Jána Pettka za vedecký prínos, publikačno-citačný impakt a šírenie dobrého mena slovenskej geológie v zahraničí. Je to jeden z najcitovanejších slovenských vedcov. Vo voľnom čase sa venuje čítaniu, má rád populárno-vedecké práce. Beletriu – napríklad detektívky si necháva na dôchodok. Je to rocker, zaujíma ho najmä hardrock, ale rád si vypočuje aj klasiku, napríklad Vivaldiho. Jeho celoživotným osobným i pracovným záujmom je turistika. Pochádza z Lučenca. Je ženatý, má dve deti a tri vnúčence. Manželka je doktorka filozofie, učí na FiF UK, teraz je predsedníčka Akademického senátu. Moderuje: Kata Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V pondelok až v piatok o 22:19 v Rádiu Slovensko.

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. – historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg. Rodák z Mojtína študoval na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. UK v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr ministrom školstva, veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine. Bol aj generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, neskôr pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Verejnosti je známy aj ako popularizátor slovenského stredoveku. Je autorom kníh Veľkomoravská ríša v obrazoch, Slovensko po páde Veľkej Moravy, Pater patriae, Veľká Morava - spoločnosť - kultúra - tradícia, Slovensko v dobách stredovekých a i. Je držiteľom viacerých ocenení. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy, ceny Jozefa Cígera Hronského, od roku 2005 je nositeľom titulu doctor honoris causa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Žije na dôchodku v Bratislave, má dvoch synov a dve vnučky. Moderuje Kata Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V pondelok až v piatok o 22:19 v Rádiu Slovensko.

Túto scénu poznáme dobre zo slávneho obrazu Antona von Wernera. 18. januára 1871 sa zišli najvyšší predstavitelia prusko-nemeckej armády, zástupcovia Severonemeckého spolku i ďalších nemeckých krajín v Zrkadlovej sieni vo Versailles. Scéna zachytáva chvíľu, keď pruský kancelár Otto von Bismarck dočíta proklamáciu a veľkovojvoda Fridrich Bádenský vyhlási pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára. Nemecký svet prijal túto udalosť s nadšením, veď napokon priniesla naplnenie sna celých generácií o zjednotenom Nemecku. Pre Francúzov to bol čierny deň národného poníženia. Ako sa ukázalo v ďalších desaťročiach, toto vyhlásenie Nemeckého cisárstva priamo v sídle francúzskych kráľov nebolo zrejme najšťastnejším krokom. Francúzska túžba po odplate a nemecko-francúzske napätie sa stali trvalou súčasťou európskej politiky. Keď však opadlo prvé nadšenie zo zjednotenia, aj pred samotnými Nemcami vyvstávali viaceré otázky. Aký nemecký štát sa vlastne zrodil? A je výsledkom národného zápasu všetkých Nemcov alebo skôr víťazstvom pruského militarizmu? A o aké Nemecko sa vlastne predchádzajúce generácie usilovali? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Evou Škorvankovou z Katedry všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a sociálnu psychológiu na Université René Descartes – Paris 5. Od roku 2002 pracuje ako vedecká pracovníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV, od roku 2019 je jeho riaditeľkou. Zároveň prednáša politickú psychológiu na FiF UK a Fakulte sociálnych a ekonomických vied, Od roku 2015 vedie výskumný tím, ktorý skúma, ako fungujú rovesnícke príbehy pri zmierňovaní predsudkov. Tiež ju zaujíma, ako si ľudia vytvárajú svoje identity, predovšetkým národnú a európsku. Moderuje: Gabriela Angibaud. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Od Británie až po Sýriu a Arábiu, od hustých lesov Germánie až po africké púšte – taký rozsiahly bol rímsky svet. A nielen to, pod jedinú vládu rímskeho senátu a cisára spájal zdanlivo nespojiteľné – obrovské množstvo etník, kultúr a náboženských predstáv. Rimania budovali mestá tam, kde predtým neboli, obnovovali a pozdvihovali zasa tam, kde ich predtým pri svojom dobyvačnom ťažení zborili a vypálili. Hoci aj rímske dejiny prechádzali pomerne dramatickými fázami, rímska vláda prinášala na obrovskej ploche okolo Stredozemného mora neobyčajne dlhú éru stability, relatívneho mieru a prosperity. Dodnes preto pri pohľade na rozsah a trvácnosť Rímskej ríše pociťujeme k jej tvorcom obdiv. V čom boli Rimania natoľko výnimoční, že dokázali vytvoriť jeden z najúspešnejších politických systémov v dejinách? Čo znamenalo byť rímskym občanom a ako vyzeral každodenný život Rimanov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. Tento diel podcastu Dejiny bol najpočúvanejším v roku 2020.

Spojené štáty americké si zvolili nového prezidenta, ten súčasný však označil voľby za skorumpované a ukradnuté. Politický rozkol v krajine dosiahol nebezpečné rozmery. Zmiernenie politického a občianskeho napätia v krajine a stabilizácia americkej demokracie je aj v záujme EÚ. Európa potrebuje spoľahlivého kľúčového transatlantického partnera. Panelisti KNUT DETHLEFSEN, riaditeľ zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung vo Washingtone TOMÁŠ VALÁŠEK, poslanec NR SR (Za ľudí), Veľvyslanec SR pri NATO (2013-2017) PETER KMEC, poslanec NR SR (nezaradený – Hlas-sociálna demokracia), Veľvyslanec SR v USA (2012-2018) CAROLINE BATKA, Katedra politológie FiF UK v Bratislave Moderátor ROBERT ŽANONY, Friedrich Ebert Stiftung Bratislava Tento podcast vznikol v spolupráci s bratislavskou kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung.

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave.

Po takmer štyroch rokoch od referenda sme sa dočkali odchodu Veľkej Británie z EÚ. V čom sa zmenil náš vzťah a aké budú ďalšie kroky vo vzájomných rokovaniach? Ako brexit ovplyvnil bežných občanov? Hostia diskusie boli: - Juraj Hajko, analytik, Slovak Foreign Policy Association - Vladimír Vaňo, ekonóm, Mazars Slovakia - Mária Malová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Moderuje Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Od Británie až po Sýriu a Arábiu, od hustých lesov Germánie až po africké púšte – taký rozsiahly bol rímsky svet. A nielen to, pod jedinú vládu rímskeho senátu a cisára spájal zdanlivo nespojiteľné – obrovské množstvo etník, kultúr a náboženských predstáv. Rimania budovali mestá tam, kde predtým neboli, obnovovali a pozdvihovali zasa tam, kde ich predtým pri svojom dobyvačnom ťažení zborili a vypálili. Hoci aj rímske dejiny prechádzali pomerne dramatickými fázami, rímska vláda prinášala na obrovskej ploche okolo Stredozemného mora neobyčajne dlhú éru stability, relatívneho mieru a prosperity. Dodnes preto pri pohľade na rozsah a trvácnosť Rímskej ríše pociťujeme k jej tvorcom obdiv. V čom boli Rimania natoľko výnimoční, že dokázali vytvoriť jeden z najúspešnejších politických systémov v dejinách? Čo znamenalo byť rímskym občanom a ako vyzeral každodenný život Rimanov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.

Jeho prísahu dodnes skladajú študenti medicíny po celom svete, zostáva preto základným etickým rozmerom pre každého lekára.  Jeho snaha o tzv. diagnostiku a poukazovanie na súvislosť medzi spôsobom života pacienta a jeho zdravím, formovali aj našu laickú predstavu o medicíne ako o ušľachtilej a užitočnej vede.  Nie je preto ťažké uhádnuť, že reč bude o Hippokratovi. Čo však o ňom naozaj vieme? Bol reálnou postavou, géniom, ktorý položil základy lekárskej vedy na dlhé stáročia dopredu alebo skôr hovoríme o legende, mýtmi opradenom mužovi, podobne ako napríklad v prípade Homéra?  A do akej miery je medicína, tak ako ju poznáme, výsledkom gréckej civilizácie, jej filozofie a kultúry? Boli to práve starí Gréci, ktorí ako prví upriamili pozornosť na ľudské telo? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.

autorská čtení v Café Fra, Praha 
čtvrtek 12. prosince 2019, 19.30 Slovenská řada Ivona Pekárková & Peter Brezňan Moderuje Eva Tomkuliaková Foto a audio Jitka Hanušová Poetka Ivona Pekárková (1988) v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve. Publikovala sbierku Lepšia Verzia seba (2019). Spolu s Vladom Šimekom vydala partnerskú básnickú knihu Manželská poézia (2018). Vyštudovala žurnalistiku, živí sa ako webová editorka. Peter Brezňan (1978, Rožňava), vyštudoval estetiku na FiF UK v Bratislave, kde získal i PhD. Dlhodobo sa aktívne venoval divadlu. V súčasnosti „na voľnej nohe“ publikuje odborné články, spoluorganizuje vedecké konferencie. Je editorom zborníka Umenie a estetično ako sociálne a autonómne fakty. Aktuálnosť diela Jana Mukařovského (2017). Jeho básne boli publikované v časopisoch Vlna, Romboid, Rak i Tvar. Jeho knižným debutom je sbierka Skúsenosti týchto dní (zvierat). Ve spolupráci s Literárním informačním centrem v Bratislavě. Autorská čtení, debaty a jiné literární události v Café Fra. Dramaturgie a produkce Petr Borkovec (tel. 724827499). Pořádá Fra s pod­porou Ministerstva kultury ČR, hlavního města Prahy, paní Hany Michalikové. Partneři Literature Across Fron­tiers (s podporou Programu Kultura EU); Polský institut v Praze; Literárne informačné centrum v Bratislavě; Literarnyklub.sk; Goethe-Institut, Praha; Lyrik Kabinett, Mnichov; Den poezie.

Sú označovaní za najväčší národ bez vlastného štátu. Dnes sú Kurdi rozdelení medzi viacero krajín Blízkeho východu a ich snahy o samosprávu či rovno o národnú nezávislosť si u časti svetovej verejnosti získali buď značné sympatie, alebo naopak obavy či rovno antipatie. Nech sa však na tento región pozeráme akokoľvek, ich prítomnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje geopolitiku v celej oblasti a dnes sa kurdská otázka dostáva na titulné stránky denníkov po celom svete.  Čo však o Kurdoch vlastne vieme? O ich pôvode existuje viacero dohadov, nepodložených tvrdení či dokonca mýtov. Sú pôvodným obyvateľstvom horských oblastí na pomedzí dnešného Iraku, Turecka, Sýrie a Iránu? A našli by sme ich pôvod už v hlbokom dávnoveku ? Zmieňujú sa o ich predkoch už antickí historici a ku ktorým etnikám a národom staroveku by sme ich mohli priradiť? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tiborom Sedláčkom z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK v Bratislave.

Diskusia o tom, či nám globalizácia a otvorený globálny trh prinášajú viac pozitív, alebo negatív. Sú obchodné dohody, ktoré uzatvára EÚ, pre Slovensko prínosom? Najmä proti dohode s Mercosurom protestujú naši poľnohospodári a potravinári. Ohrozuje ich? A ak áno, ako? Diskutovali: - Michal Feik, štátny radca, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Peter Polák, Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo - Adam Šebesta, konzultant, politiky EÚ v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, EPPA - Marián Šolty, podpredseda Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora - SPPK moderuje Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Potrebujeme v Európe viac alebo menej integrácie? Aká je odpoveď na kľúčové problémy, ktoré trápia ľudí naprieč starým kontinentom a čo čakať od nového vedenia EÚ. Na festivale Pohoda sme diskutovali s Ivetou Radičovou a Jozefom Bátorom. Hostia: - Iveta Radičová, expremiérka, profesorka sociológie - Jozef Bátora, profesor, Katedra politológie FiF UK

Boli voľby v roku 2019 v niečom iné oproti minulosti? Ako hlasovali občania na Slovensku a v Európe? Zmenili sa ľudia alebo svet okolo nás? Čo bude nové rozloženie síl znamenať pre rozdeľovanie kľúčových postov akými sú predseda Európskej komisie, Európskej rady či Európskej centrálnej banky? Diskutovali: - Oľga Gyarfášová, Inštitút pre verejné otázky (IVO) - Juraj Hajko, Slovak Foreign Policy Association - Darina Malová, Katedra politologie FiF UK v Bratislave moderuje Oľga Baková

Slovensko už niekoľko týždňov nemá funkčný Ústavný súd. Aký veľký je to problém? Budú na najbližšej schôdzi parlamentu dovolení chýbajúci sudcovia? Je nefunkčný Ústavný súd hrozbou pre právny štát na Slovensku? Európska únia už začala pre porušovanie princípov právneho štátu konanie proti Poľsku a Maďarsku - má účinné nástroje na jeho ochranu? Diskutovali: - Lucia Žitňanská, poslankyňa NR SR - Samuel Spáč, Katedra politologie FiF UK v Bratislave - Pavol Žilinčík, právnik, člen Súdnej rady SR moderovala Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Vypočujte si livestream z volebnej noci, kde prinášame živé vstupy zo štábov kandidátov a redaktori .týždňa diskutujú so vzácnymi hosťami. Moderátori: Filip Minich a Matúš Dávid Hostia: Vladimíra Ledecká, Kancelária prezidenta SR Pavol Baboš, politológ a bývalý novinár Michal Hvorecký, spisovateľ Michal Novota, spolupracovník .týždňa a expert na politický marketing Juraj Šeliga, Za slušné Slovensko Aneta Világi, politologička FiF UK v Bratislave, venuje sa domácej politike a členstvu Slovenska v EÚ

Jeho charakteristická tvár je dodnes symbolom Ríma. Jeho výroky ako „Kocky sú hodené“ či „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“ musí poznať každý študent histórie. Gaius Iulius Caesar bol postavou, ktorá stála na konci Rímskej republiky a pri počiatkoch novej epochy, ktorú zvykneme označovať obdobím Rímskeho cisárstva. Napriek množstvu superlatívov, ktoré Ceasara oslavujú ako geniálneho vojenského stratéga a talentovaného politika, nesmieme prehliadať aj temné stránky jeho charakteru – neobmedzená túžba po moci, úskočnosť či diktátorské sklony. Kým pre jedných bol najlepším z rímskych mužov, pre druhých bol jednoducho „katom“ republiky. Pozrime sa teda na jedinečnú politickú kariéru, ale aj osobnú životnú cestu človeka, ktorého veľké ambície sa skončili pod dýkami rímskych senátorov. Čo vynieslo Caesara až na vrchol moci? Ako si získaval priazeň a lásku rímskeho ľudu? Bol to nadaný politik a štátnik alebo len bezohľadný populista? A akú úlohu hrali v jeho živote i v rímskej politike ženy? Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom doc. Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.

Ab urbe condita – teda „od založenia mesta“. Tak sa začínalo nejedno rozprávanie o histórii antického Ríma a nielen to. 21. apríl roku 753 pred n. l. akoby stál na pomyselnom začiatku dejín, ktoré po dlhý čas písala táto vari najväčšia mocnosť starovekého sveta. Počas viac než 2 a pol tisícročia, ktoré nás oddeľuje od tejto legendárnej udalosti, sme sa stali dedičmi slávneho Ríma do určitej miery všetci. Už pri pohľade na kalendár a jeho 12 mesiacov k nám prehovárajú jeho prví králi. Latinčina sa stala základom pre viacero európskych jazykov a viacero významných kresťanských sviatkov neskôr akoby nadväzovalo na staré rímske slávnosti. No predovšetkým to bol rímsky zmysel pre vládu práva a zákonov, ktorý do značnej mieri utváral to, čomu dnes hovoríme západná civilizácia. A hoci sa náš letopočet odvíja od inej historickej udalosti z obdobia, keď stál Rím na svojom vrchole, stále sa musíme vracať k legende o dvoch bratoch Romulovi a Rémovi. Má tento príbeh reálne základy alebo je len výrazom túžby heroizovať vlastnú minulosť? A boli prví Rimania skutočne potomkami Trójanov, tak ako nám to vo svojom epose Aeneida naznačuje básnik Vergílius? Ako je možné, že sa práve Rím vypracoval z periférneho mesta najskôr na regionálnu a napokon svetovú veľmoc? Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Pavlom Valachovičom, ktorý prednáša o dejinách Ríma na FiF UK v Bratislave.

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet a Slovensko v ňom. *** Hostia: Rastislav Káčer – diplomat, analytik, šéf GLOBSEC-u a bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Zsolt Gál – politológ FiF UK v Bratislave a člen prípravného výboru strany Magyar-Maďarské Fórum Peter Morvay – novinár a komentátor Denníka N Tomáš Strážay – analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) *** Maďarsko sa za mojej vlády postavilo na nohy, chváli sa premiér Viktor Orbán. Novinári, aktivisti, sudcovia či vedci však museli pred jeho režimom pokľaknúť. Podľahli Maďari strachu a vymenili slobody za hospodársky rast? Sú všetky Orbánove plány nebezpečné? Aký silný má vplyv a kam unáša Maďarsko?

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet a Slovensko v ňom. *** Hostia: Oľga Gyarfášová, sociologička, analytička a riaditeľka Ústavu Európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Oľga Baková, novinárka a moderátorka, bývalá reportérka ČT, reportérka SRo a šéfeditorka zahraničného vysielania RTVS, doktorandka Katedry politológie FiF UK v Bratislave Matúš Krčmárik, vedúci zahraničného spravodajstva v denníku SME *** Donald Trump si podal ruku so severokórejským diktátorom aj šéfom Kremľa. Brexit je na spadnutie a populisti triumfujú. V Sýrii či na Ukrajine pokračuje vojna, v Jemene aj hladomor. Ako sa zmenil svet? Kto sú osobnosti a antiosobnosti roka 2018? A čo robiť, aby sme neprišli o slobodu a demokraciu?

Prečo na Slovensku tento rok rastú ceny energií, čo pocítia peňaženky všetkých z nás. Prečo platíme viac a zároveň naďalej dotujeme ťažbu a spaľovanie uhlia v tepelných elektrárňach? Alebo to má naopak niečo spoločné s výrobou obnoviteľnej, zelenej, no drahej elektriny? Diskutovali: - Lívia Vašáková, vedúca tímu ekonomických analýz, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií - Alexander Duleba, riaditeľ Slovak Foreign Policy Association moderovala Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Dohodne sa EÚ s Britániou, alebo nastane katastrofický scenár rozvodu bez akéhokoľvek vysporiadania? Čo takýto scenár môže znamenať pre Slovensko? Diskutovali: - Mária Malová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Karen Henderson, Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV UK - Vladimír Bilčík, Katedra politologie FiF UK v Bratislave moderovala Oľga Baková

Ako vnímajú súčasné dianie v EÚ kandidáti na primátora? Aká je ich vízia pre naše hlavné mesto? Aké má miesto v Európe a ako plánujú využiť možnosti, ktoré mu Európa dáva? Diskutovali kandidáti na post primátora Bratislavy: - Václav Mika - Bratislava je to hlavné - Ján Mrva - Ivo Nesrovnal pre Bratislavu - Matúš Vallo má rád Bratislavu moderuje Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

V prvej diskusii po letnej prestávke sme sa venovali stavu demokracie vo V4. Ťahá Slovensko táto spolupráca k neslobode? Našimi hosťami boli: ⚫Rastislav Káčer, bývalý slovenský veľvyslanec v Budapešti ⚫Juraj Marušiak, predseda vedeckej rady Slovenská akadémia vied ⚫Jaroslav Daniška, Konzervatívny denník Postoj Moderovala Oľga Baková, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

V KC Dunaj sme diskutovali o budúcnosti rozširovania Európskej únie. Je vstup ďalších krajín zo západného Balkánu reálny? Ak áno, kedy? A sú Slováci pripravení na možné otvorenie pracovného trhu pre Srbov, Čiernohorcov či Macedónčanov? Diskutovali: - Eduard Kukan (poslanec Európskeho parlamentu) - Tomáš Strážay (analytik Slovak Foreign Policy Association) - Július Lörincz, novinár Moderovala Aneta Világi, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Je euroskepticizmus len módnou vlnou alebo hlbokým občianskym presvedčením? Čo môžeme urobiť, aby sme čelili tejto nedôvere? A prečo vlastne máme Európske „blues“? Aj na tieto otázky sme hľadali odpoveď v Banskej Bystrici. Diskutovali: - Lívia Vašáková, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Pavol Baboš, Katedra politologie FiF UK v Bratislave - Peter Terem, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB Diskusiu moderovala Zuzana Gabrižová, EURACTIV Slovensko

Existuje niečo také ako "bruselský diktát"? Prečo majú niektorí ľudia pocit, že by sa nám darilo lepšie mimo Európskej únie? Vnímajú Úniu ľudia na Slovensku a v Česku rovnako? Príďte s nami diskutovať o príčinách euroskepticizmu v strednej Európe. Diskutovali: - Ladislav Miko, vedúci Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Miroslav Wlachovský, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky - Kateřina Eliášová, mediálna konzultantka - Pavol Baboš, Katedra politologie FiF UK v Bratislave moderovala Gabriela Kajtárová

Sme schopní v budúcnosti čeliť novým nárazom migračných vĺn? Ako by mala hranica fungovať, mala by byť pevnejšia? Ako to docieliť a kde sú limity spolupráce medzi členskými štátmi? Dikutovali: - Jaroslav Chlebo, veľvyslanec s osobitným poslaním pre migráciu, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky - Zuzana Števulová, riaditeľka, Liga za ľudské práva / Human Rights League moderovala Aneta Világi, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Európska komisia každoročne vydáva hodnotiace správy o pokroku členských štátov. V čom dosiahlo Slovensko pokrok a čo nám Komisia vyčíta? O tejto téme sme diskutovali s: Lívia Vašáková (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku), Peter Goliaš (INEKO) a Zsolt Gál (Katedra politologie FiF UK v Bratislave). Diskusiu moderoval Tomáš Madlenák (Slovak Foreign Policy Association)

Zmení sa niečo po blížiacich sa prezidentských voľbách? Ako ich výsledok ovplyvní vzťahy so západom a EÚ? Čo môžeme očakávať od volieb? Diskutoval Alexander Duleba, Slovak Foreign Policy Association a Onřej Soukup, Hospodářské noviny. Moderovala Aneta Világi, Katedra politologie FiF UK v Bratislave

Na prvej diskusii v roku 2018 sme v KC Dunaj diskutovali o stave právneho štátu v strednej Európe. Hosťami diskusie boli: Marián Giba (ústavný právnik, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), Zuzana Gabrižová (šéfredaktorka, EURACTIV.sk) a Jozef Bátora (profesor, Katedra politologie FiF UK v Bratislave). Moderovala Aneta Világi (Katedra politológie FiF UK v BA)

Slovensko je krajina, v ktorej sa ku kresťanskej viere hlási viac ako 3/4 obyvateľstva. Kedy sa naši predkovia stali kresťanmi? Ako sa odohrávala kristianizácia na našom území? Ako vyzerali prvé svätyne a vtedajšia liturgia? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede s hosťami relácie V Samárii pri studni. Hostia: prof. Martin Homza- historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK, doc. Andrej Botek- Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU, ThLic. Andrej Škoviera, PhD.- Gréckokatolícka eparchia Bratislava. Moderuje Pavol Prikryl.

Slovensko je krajina, v ktorej sa ku kresťanskej viere hlási viac ako 3/4 obyvateľstva. Kedy sa naši predkovia stali kresťanmi? Ako sa odohrávala kristianizácia na našom území? Ako vyzerali prvé svätyne a vtedajšia liturgia? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede s hosťami relácie V Samárii pri studni. Hostia: prof. Martin Homza- historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK, doc. Andrej Botek- Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU, ThLic. Andrej Škoviera, PhD.- Gréckokatolícka eparchia Bratislava. Moderuje Pavol Prikryl.

Slovensko je krajina, v ktorej sa ku kresťanskej viere hlási viac ako 3/4 obyvateľstva. Kedy sa naši predkovia stali kresťanmi? Ako sa odohrávala kristianizácia na našom území? Ako vyzerali prvé svätyne a vtedajšia liturgia? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede s hosťami relácie V Samárii pri studni. Hostia: prof. Martin Homza- historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK, doc. Andrej Botek- Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU, ThLic. Andrej Škoviera, PhD.- Gréckokatolícka eparchia Bratislava. Moderuje Pavol Prikryl.

Slovensko je krajina, v ktorej sa ku kresťanskej viere hlási viac ako 3/4 obyvateľstva. Kedy sa naši predkovia stali kresťanmi? Ako sa odohrávala kristianizácia na našom území? Ako vyzerali prvé svätyne a vtedajšia liturgia? Na tieto otázky budeme hľadať odpovede s hosťami relácie V Samárii pri studni. Hostia: prof. Martin Homza- historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK, doc. Andrej Botek- Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU, ThLic. Andrej Škoviera, PhD.- Gréckokatolícka eparchia Bratislava. Moderuje Pavol Prikryl.

Hostia: prof. Emília Hrabovec, historička, prodekanka CMBF UK; prof. Martin Homza, historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK; HEDr. Ľuboslav Hromják, cirkevný historik.

Hostia: prof. Emília Hrabovec, historička, prodekanka CMBF UK; prof. Martin Homza, historik, vedúci Katedry slovenských dejín FiF UK; HEDr. Ľuboslav Hromják, cirkevný historik.

Moderuje Igor Haraj. Hostia: Atilla Kovács – religionista FiF UK a odborník na islam, Lucia Hidvéghyová – odborníčka na judaizmus, Karol Miroslav Švarc – františkán pôsobiaci vo Sv. Zemi.