Podcasts about podie

Uznávaný lekár - oftalmológ Milan Izák. Venuje sa mikrochirurgii oka a využitím progresívnej techniky a zavádzaním nových operačných metód do praxe. Patrí mu rad priorít v rámci Československa a Slovenska. Je autorom deviatich zlepšovacích návrhov, vybudoval jedno z najlepšie vybavených oftalmologických pracovísk na Slovensku. Vychoval rad vynikajúcich odborníkov. Je spoluautorom dvoch monografií, publikoval odborné príspevky doma i v zahraničnej tlači. Podieľal sa na príprave 20 výučbových videofilmov, za niektoré z nich získal najvýznamnejšie svetové ocenenia. V súčasnosti pôsobí v súkromnom centre pre diagnostiku a laserovú liečbu oka. Študoval na Lekárskej fakulte Jana Evangelisty Purkyně v Brne. Absolvoval študijné a pracovné cesty do mnohých štátov sveta. Je laureátom mnohých vyznamenaní, napríklad Kríž prezidenta SR II. stupňa. Pochádza z Banskej Bystrice, má rád prírodu, lyžuje, je celoživotný športovec. Má dve dcéry. | Hosť: Milan Izák (uznávaný lekár, oftalmológ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Keď sledujeme film, vnímame predovšetkým obraz, herecké výkony či vizuálne efekty. Zvuk, hoci je neoddeliteľnou súčasťou atmosféry každého filmu, si často všimneme až vtedy, keď niečo nie je v poriadku. Práve o to, aby všetko znelo tak, ako má, sa starajú profesionálni zvukári. Jedným z nich je Viktor Krivosudský zo Serede. Podieľal sa na tvorbe najznámejších slovenských filmov, ale aj na veľkých hollywoodskych projektoch. Vyspovedali sme ho v rozhovore.

Vládna koalícia má krízu. Odídenci z klubu Andreja Danka okolo Rudolfa Huliaka blokujú parlament a koalícia aj pre chorobu jedného z poslancov na čas stratila väčšinu v parlamente.Ako to celé napokon dopadne? Čo vlastne poslanci okolo Rudolfa Hulika od koalície chcú? Na čom sa dohodli s premiérom Ficom a prečo hovoria, že im koalícia vyhadzuje z práce ich nominantov? Ustojí to vládna koalícia alebo ju čakajú zmeny? Braňo Závodský sa rozprával s nezradeným poslancom parlamentu a predsedom strany Národná koalícia – nezávislí kandidáti Rudolfom Huliakom.

Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne typy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely medzi bielym a hnedým tukovým tkanivom? Prečo sú výživa a zdravý životný štýl také dôležité? Čo je to energetický metabolizmus a metabolická flexibilita? Dokáže sa naše telo adaptovať na zmeny v dostupnosti živín? Akým metabolickým ochoreniam súčasná populácia čelí? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Luciou Balážovou, PhD. Mgr. Lucia Balážová, PhD., pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala fyziológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje energetickému metabolizmu a metabolickým ochoreniam. Ako postdoktorandka pôsobila šesť rokov vo Švajčiarskom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Podieľala sa na identifikácii viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú metabolickú aktivitu tukového tkaniva. Skúma, ako fungujú metabolické procesy v tele a aké zmeny vznikajú vplyvom civilizačných ochorení, ako je obezita a cukrovka.

50 miliónov eur navyše pre mestá a obce a dvadsať miliónov pre župy ako odpustenie dlhov. Vláda ohlásila dofinancovanie a pomoc samosprávam. Opozícia hovorí, že to stačiť nebude a že samosprávne kasy sú prázdne. Trenčín zorganizuje spomienku na zavraždených Matúša a Juraja z teroristického útoku na Zámockej po tom, čo ju miestne gymnázium zrušilo po hrubých urážkach predsedu vlády a šikane politikov.Ako sú na tom naše samosprávy, ak ZMOS hovoril ešte nedávno o polmiliardových výpadkoch? Bude tých 50 miliónov stačiť či budú musieť o rok znovu žiadať o pomoc? Čo to znamená pre nás, obyvateľov týchto dedí a miest? Bude sa v nich večer na uliciach svietiť, budú mať peniaze na sociálnu starostlivosť či na šport? A čo znamená, že premiér čaká za dofinancovanie od samospráv návrh reformy?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom združenia SK8 a trnavským županom Jozefom Viskupičom a prezidentom Únie miest Slovenska a primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom.Tento podcast Vám prináša Elgas. Váš dodávateľ elektriny a plynu s nízkymi cenami a vysokou spoľahlivosťou. Energiu pre Vaše podnikanie nájdete na Elgas.sk.

Sleduj nás aj na našom youtube: https://www.youtube.com/c/OtcovDomFathersHouse The post Podieľ kráľov namiesto hanby | Rodrigues Pereira first appeared on Otcov dom Bratislava.

Vystúpenie Davida Púchovského patrilo na minuloročnom Pride k najsilnejším. Vyautoval sa ako vôbec prvý člen policajného zboru v našej krajine. Prešiel rok, zmenila sa politická situácia a on musel tiež zmeniť prácu.  Podieľal sa na spravovaní facebookových stránok Polícia Slovenskej republiky a Hoaxy a podvody. Ako sa mu pracovalo so sociálnou sieťou, ktorá sa postupne radikalizovala a aké bolo reagovať na nenávistné prejavy? David hovorí aj o štúdiu žurnalistiky a práci v bulvárnom denníku, o ktorej aj vydal knihu. Teraz chystá novú.  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Financované zo zdrojov Európskej únie z programu "Citizens, Equality and Value Programme." Podcast podporil aj Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Partnerom podcastu je denník SME. Autor tejto epizódy: Marek Hudec

V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc. RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon. Dozviete sa aj o automatizácii ďalekohľadov v observatóriách a o jeho cestovaní naprieč svetom, aby mohol zhotoviť úžasné zábery vesmíru. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je možné, že po vás pomenujú planétku. Zdeněk Bardon je astrofotograf a amatérsky astronóm. Podieľal sa na modernizácii mnohých profesionálnych astronomických observatórií po celom svete. Je držiteľom prestížnych ocenení, čestným členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), foto-ambasádorom Európskeho južného observatória (ESO), členom astronomických organizácií (ČAS, SZA, EAS) a zakladateľom českej fotografickej súťaže (ČAM). Bola po ňom pomenovaná planétka a je autorom viacerých kníh o astronómii.

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD. Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. A prečo to prezidentka podľa nej v politike vzdáva? Témy ako “Mýtus krásy” či “ambivalentnosť materstva” otvárala už pred tridsiatimi rokmi, na začiatku 90. rokov minulého storočia. Podieľala sa na kampaniach voči domácemu násiliu či sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu. Priniesla k nám, ako prekladateľka a literárna vedkyňa, množstvo kľúčových feministických autoriek a ich texty. Otvárala množstvo tém, ktoré osvetľovali rodovú nerovnosť na Slovensku a je spoluzakladateľkou prvej ponovembrovej feministickej organizácie Aspekt: Jana Cviková. Kam sa dostalo slovenské feministické hnutie za tých 30 rokov a prečo sme ešte stále silne patriarchálna, rodovo doteraz nerovná spoločnosť? Ako to, že napriek množstvu osvety i kampaniam, stále tolerujeme domáce násilie a prečo je, vo svetle sexuálneho násilia i voči deťom, tak dôležitá sexuálna výchova v školách? Prečo v našej politike ešte stále dominujú mačistické vzorce agresivity, potreby dominancie a nepriznania si chyby a ako to, že sa v nej ženy/političky neraz chápu len ako akési formálne alibi? Aká je v téme rodovej rovnosti dôležitý jazyk a ako vplýva tzv. generické maskulínum na vnímanie žien spoločnosťou a prečo si starostlivosť o stroje platovo ceníme viac ako starostlivosť o ľudí? Témy a otázky pre rodovú expertku, prekladateľku a literárnu vedkyňu Janu Cvikovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je dôležité, aby sme nenormalizovali násilie ani vo verejnom priestore, ani v súkromí. Opakovane sa bolestne presviedčame, kam môže viesť šírenie nenávisti a vyhrážky. Politickí predstavitelia si to musia uvedomovať na každom kroku a prijímať štruktúrne opatrenia. Takým opatrením je aj tzv. Istanbulský dohovor, o ktorom sa vedú nezmyselné spory, hovorí na margo fackovej kauzy Borisa Kollára feministka Jana Cviková. Témy ako “Mýtus krásy” či “ambivalentnosť materstva” otvárala už pred tridsiatimi rokmi, na začiatku 90. rokov minulého storočia. Podieľala sa na kampaniach voči domácemu násiliu či sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu. Priniesla k nám, ako prekladateľka a literárna vedkyňa, množstvo kľúčových feministických autoriek a ich texty. Otvárala množstvo tém, ktoré osvetľovali rodovú nerovnosť na Slovensku a je spoluzakladateľkou prvej ponovembrovej feministickej organizácie Aspekt: Jana Cviková. Kam sa dostalo slovenské feministické hnutie za tých 30 rokov a prečo sme ešte stále silne patriarchálna, rodovo doteraz nerovná spoločnosť? Ako to, že napriek množstvu osvety i kampaniam, stále tolerujeme domáce násilie a prečo je, vo svetle sexuálneho násilia i voči deťom, tak dôležitá sexuálna výchova v školách? Prečo v našej politike ešte stále dominujú mačistické vzorce agresivity, potreby dominancie a nepriznania si chyby a ako to, že sa v nej ženy/političky neraz chápu len ako akési formálne alibi? Aká je v téme rodovej rovnosti dôležitý jazyk a ako vplýva tzv. generické maskulínum na vnímanie žien spoločnosťou a prečo si starostlivosť o stroje platovo ceníme viac ako starostlivosť o ľudí? Témy a otázky pre rodovú expertku, prekladateľku a literárnu vedkyňu Janu Cvikovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšom rozhovore sa Šajmo rozprával s mladým talentom, ktorý sa ukrýva za pseudonymom Prince in Jeans ➡️ https://www.instagram.com/prince.in.j...Vytvoril džínsy pre Yzomandiasa, Separa, Skeptu, či talianskeho rapera Sfera Ebastu. Podieľal sa aj na kolekcii pre Footshop, stojí za značkou Alure a momentálne je ešte stále študentom módy v Amsterdame.

This is the last episode for 2022 and we just wanted to have some fun and talk about the past year. Thanks to Barry Theal and Joel LaPalme for calling in and spending some time with us as always great talking to two of the best in the industry. Dean Farandatos called in to say Hi and have a nice chat, then Cam Scorey called in the middle of an ad. then we gave out the Podie awards to people we wanted to acknowledge for their help with the podcast. jason and I ramble on for the last 10 mins and we'll see everyone next year. Support this show and follow us on Facebook: @thedetailsolutionspodcast and @thedetailsolutionspodcastdiscussiongroup or on instagram: @detailsolutionspodcast and YouTube: The Detail Solutions Podcast You can now call our hotline and leave us a voicemail to be used on an upcoming episode, powered by Aenso North America. use code DSP for 20% off. Call 1-689-610-2275 You can find our sponsors at: www.vyperindustrial.com use code DSP25 to save an additional $25 off your purchase. www.detailersroadmap.com www.facebook.com/groups/detailersroadmap Make sure to mention you heard about them on the podcast for a special discount. www.oberkcarcare.com use code DSP (all caps) and receive 15% off your purchase. www.detailedimage.com use code detailsolutions10 for 10% off your purchase www.autofiber.com use code DSP for 10% off your purchase. For Towel of the Month memberships use the code totm25 for 25% off. www.manscaped.com use code DSP for 20% off and free shipping worldwide --- Support this podcast: https://anchor.fm/detailsolutionspodcast/support

Vedec z CERNu. Pracuje tam už vyše 20 rokov. Podieľal sa na vzniku urýchľovacieho systému veľkého hadrónového urýchľovača častíc. Absolvoval elektrotechniku na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. Dnes tam učí predmety meracia technika, vysoké frekvencie, mikrovlny... Rád konštruuje nové prístroje aj vo voľnom čase, teraz napríklad pracuje na najpresnejších kyvadlových hodinách na svete. Má rád prácu v záhrade a krajiny Ázie. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Omlouváme se za kvalitu zvuku; dělali jsme, co se dalo, ale dvě přednášky jsme nezaznamenali tak kvalitně, jak jsme si přáli. -------- Chcete-li podpořit tuto i další Konference Svobodného přístavu, prosím, pošlete dobrovolný příspěvek v krypto či korunách! BTC: 3Q9v9cbDmpHcXLgYsoc9yTnajqwDpPi17L LTC: LVx56HPN1fT8fTqF29N92g7VEzHNRqkDH2 Číslo účtu: 2201359764/2010; variabilní symbol: 5 -------- Konferenci „Konference Svobodného přístavu 2022: Peníze včera, dnes a zítra“ uzavřeli Marianna Sádecká a Palo Lupták se svou přednáškou „Peniaze Latinskej Ameriky“. Aké úžitkové predmety je možné vyrobiť z venezuelských bolivarov? Prečo v Uruguaji nikdy nepoužívať hotovosť? Prečo naopak v Argentíne nikdy nepoužívať platobné karty? Je lepší na posielanie peňazí Bitcoin alebo Western Union? Aké krypto peňaženky používať v El Salvadore? Čo je panamský balboa? V ktorých latinskoamerických krajinách sa dá platiť eurom? Marianna Sádecká sa pohráva so životom na viacerých poliach – na poli ekonomickom, na ktorom sa jej pozdávajú tie najslobodnejšie cesty a tiež na poli umeleckom s divadlom a hudbou. Študovala politickú ekonómiu a médiá, no vždy k tomu pridávala záujem o nové technológie. Kryptomeny a šifrovacie nástroje považuje za mocný nástroj na ochranu súkromia človeka. Podieľala sa na Demobite – festivale počítačového umenia, zakladala Slovak Students for Liberty považujúc za dôležité zvyšovať ekonomickú gramotnosť. Rada zoširoka vníma život a experimentuje – v hudbe, jedle aj cestovaní. Miluje Berlín, Belehrad, Brno, Bratislavu aj Latinskú Ameriku. Pavol Luptak je kryptoanarchista a voluntaryista, který se věnuje technologickému a společenskému hackingu. Svou kariéru začal jako počítačový hacker s mnoha prestižními certifikáty v oblasti IT bezpečnosti. V roce 2007 založil IT bezpečnostní společnost Nethemba zaměřenou na penetrační testy a etický hacking, několik let poté spoluzaložil společnost Hacktrophy. Je zodpovědný za řadu projektů v oblasti veřejné bezpečnosti (např. prolomení nejpoužívanějších karet Mifare Classic, hackování veřejných SMS jízdenek na dopravu/parkoviště, hack e-Kasa). Jako hackerský nadšenec spoluzaložil hackerspace Progressbar v Bratislavě a Paralelní Polis v Praze a Bratislava. Kromě technologií Pavol miluje i současné umění. Stal se členem známé české skupiny současného umění Ztohoven, která je zodpovědná za mnoho hacktivistických projektů současného "mediálního sochařství", a spolu se svým přítelem založil společnost pro digitální umění Satori. S vývojem Paralelní Polis se Pavol rozhodl dosáhnout své vize - úplného opt-outu ze systému. Díky globálnosti a flexibilitě se rozhodl vzdát trvalého pobytu, přešel z bankovních účtů na kryptoměny, začal využívat globální zdravotní péči a stal se globálním občanem.

Telovýchovný lekár a zároveň podológ, orientuje sa teda na liečbu porúch chodidla, členku a súvisiacich štruktúr nohy a na diabetickú nohu. Okrem klasických medicínskych postupov sa zaoberá aj využitím tzv. metód adaptívnej medicíny. Ako telovýchovný lekár sa stará o vrcholových športovcov. Podieľal sa napríklad na príprave expedície na Mount Everest, ktorá úspešne dosiahla vrchol a bol aj lekárom popredného československého basketbalového družstva Slovan CHZJD Bratislava. Pochádza z Bratislavy, má tri dcéry a päť vnúčat. Rád sa stará o záhradu v niekdajšom starom mlyne, ktorý je teraz ich rodinným sídlom. Niekoľko rokov vytvára rodokmeň rodiny. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Terézia Libovičová je dlhoročnou kastingovou režisérkou. To znamená, že práve ona hľadá postavy do seriálov, ale aj moderátorov či účinkujúcich do rôznych reality show. Podieľala sa napríklad na výbere detských hercov pre seriál Oteckovia alebo hľadala účinkujúcich do úspešného seriálu Pán Profesor. V rozhovore sa dozviete: - ako sa jej podarilo nájsť Martina Klinčúcha do seriálu Pán Profesor, - či sa dá spoznať, ktoré dieťa chce hrať a pri ktorom ide o ambície rodiča, - či sa naozaj môže dostať do televízie ktokoľvek, - prečo hľadajú účinkujúcich do Farmy na diskotékach, - ktorý kasting bol pre ňu najnáročnejší, - a počuť budeš aj pokus o vyriešenie otázky: George Clooney alebo Brad Pitt?

Hlavný hrdina Bánovej beletrie Medzisny stretne čudného muža, spustí časomieru, pošle vážnu sms správu piatim blízkym ľuďom a vydá sa na cestu. Jeho besy - a nie je ich málo - sa vydajú na cestu spolu s ním. Andrej Bán (1964) je fotograf, žurnalista, aktivista, okrem iného aj držiteľ niekoľkých Novinárskych cien. Často pracovne navštevuje krajiny a regióny postihnuté vojenskými či humanitárnymi krízami. Je autorom viacerých fotografických kníh, vystavoval doma aj v zahraničí. Podieľal sa na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození, stál pri zrode občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Kniha Medzisny je jeho beletristickou prvotinou. Ukážku číta Lena Libjaková.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny?   Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch.   Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.   „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa.   Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí.   Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech.   „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje.   Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Porozumieť logike fungovania sociálnych sietí, výchova ku kritickému mysleniu, ako na hoaxy, či virtuálny vhľad do práce novinárov – a to rovno z prezidentského paláca. Sme na tom tak zle? Alebo čo je za voľbou Zuzany Čaputovej dať svoju tvár a autoritu hlavy štátu takejto mediálnej výchove krajiny?   Pred pár dňami spustil práve jej úrad videosériu Mysli s hlavou štátu. Prvou témou je odkrývanie mechanizmov fungovania sociálnych sietí. Že vôbec nie je náhoda, čo sa ich konzumentom zjavuje na monitoroch.   Za iniciatívou je Jakub Goda, odborník na dezinformácie a boj s nimi. Podieľal sa už na mediálnej kampani rezortu zdravotníctva na odhaľovanie hoaxov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.   „Sú za tým algoritmy, ktoré prepočítavajú tisíce vstupných informácií o našom správaní na sociálnych sieťach. A zaváži už to, ako zaregaujeme na obsah“, vysvetľuje. „Či len lajkom alebo aj komentárom, v akom rozsahu, aký čas venujeme konkrétnemu obsahu“, dopĺňa.   Dezinformácie sa podľa Godu šíria šesťkrát rýchlejšie ako iný obsah. „Potvrdzujú to štúdie“, tvrdí.   Na projekte Mysli s hlavou štátu je podľa neho dôležitý fakt, že témy boja s dezinformáciami a mediálnou výchovou v oblasti sociálnych sietí sa ujala samotná prezidentka. Dezinformácie a ich potieranie ako „prezidentská téma“ majú podľa neho väčšie šance na úspech.   „Nie je to len o tom, že niečo vysvetlíte a racionálne vyargumentujete, ale je to o dôvere a emócii“, vysvetľuje.   Pre úspech každého boja s dezinformáciami je podľa Jakuba Godu dôležité, aby mali svojich šíriteľov v regiónoch, aby boli čo najbližšie k ľuďom.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Hlavný hrdina Bánovej beletrie Medzisny stretne čudného muža, spustí časomieru, pošle vážnu sms správu piatim blízkym ľuďom a vydá sa na cestu. Jeho besy - a nie je ich málo - sa vydajú na cestu spolu s ním. Membrány medzi snami a realitou sú priepustné oboma smermi. Človek si nevie omotať svet okolo prsta a niekedy si nevie okolo prsta omotať ani sám seba. Andrej Bán (1964) je fotograf, žurnalista, aktivista, okrem iného aj držiteľ niekoľkých Novinárskych cien. Často pracovne navštevuje krajiny a regióny postihnuté vojenskými či humanitárnymi krízami. Je autorom viacerých fotografických kníh, vystavoval doma aj v zahraničí. Podieľal sa na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození, stál pri zrode občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Kniha Medzisny je jeho beletristickou prvotinou. Rozhovor s autorom bude viesť publicista Daniel Ryba. Knihu Medzisny nájdete v kníhkupectva Artforum: https://www.artforum.sk/katalog/161425/medzisny 

Roman Hríbik je senior copywriter a ideamaker v reklame. Podieľal sa na oceňovaných kampaniach, sedáva v porote Zlatého klinca a sám množstvo týchto ocenení získal. Ako hudobník hrával v niekdajších Plastic Swans a v súčasnosti hrá v Says, Got Blue Balls či Trucki. V rannom rozhovore sa s Dominikou a Martinom rozprávali o tom, čo funguje v reklame, čo je dobrá reklama, a dozvedeli sme sa aj novinky ktoré chystajú jeho kapely.

hosť: Miroslav Žiak (znalec lavín, horolezec, meteorológ, geomorfológ) Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre fyzickej geografie a geoekológie. Má doktorandské štúdium v odbore fyzická geografia, geoekológia a geoinformatika. Podieľal sa na zbere vzoriek pri datovaní posledného zaľadnenia v Tatrách. V najväčšom Atlase Tatier vypracoval samostatnú kapitolu. Spolupracoval s viacerými expedíciami v Himalájach ako meteorológ. Miloš Žiak hovorí o pokore a rešpekte k horám, o kráse hôr a krehkosti života. moderuje: Beáta Repíková

Správy.Téma dňa. Oživenie náboženských vzťahov u krajanov. Rehoľné komunity sa podieľajú na pomoci v sociálnej a zdravotníckej oblasti. Týždeň slovenskej kultúry v Rakúsku.

Dnes sa rozprávam s Davidom Cielontkom, biblistom na Evanjelickej fakulte na Univerzite Karlovej a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- Čo vieme o pluralite starovekého židovstva? V čom je dôležité pre pochopenie Ježiša? Je disciplína historického Ježiša úspešná?  Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Pôsobí na Filozofickom ústave Akademie vied Českej republiky a Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity Karlovej. Na danej fakulte získal doktorát z biblistiky a počas svojho doktorandského štúdia pôsobil aj v Lovani a vo Viedni. Podieľal sa tiež na archeologických vykopávkach v Izraeli a nedávno bol zvolený do zboru Európskej asociácie biblistiky.    Súvisiace dávky: PD#174: Ako vznikla Biblia http://bit.ly/davka174 PD#134: Apokalypsa a armagedon http://bit.ly/davka134 PD#124: Árijský Ježiš, https://bit.ly/davka124 PD#56: Slováci v starovekej synagóge, https://bit.ly/davka56 V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Kumránske zvitky: https://bit.ly/wikidds  Historický Ježiš: https://bit.ly/wikihisjesus  *** Podpor nás na

Podieľal sa na príprave poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko. Sedel s ním v aute, keď na Slovensko odchádzal. A rovnako, keď sa z rímskeho letiska Ciampino do Vatikánu vracal. Marek Šmíd, niekdajší rektor Trnavskej univerzity, predtým slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Spomína, ako mu vtedy unavený Ján Pavol II. na otázku, aká bola apoštolská cesta, odpovedal jedinou vetou: „Moje milované Slovensko“.   Ako sa pápežské cesty pripravujú? Kam smerujú apoštolské návštevy pápeža Františka? Marek Šmíd si všimol, že „chodí najmä do krajín, kde cíti, že je zle“. Ako do toho zapadá pripravovaná návšteva na Slovensku?   Marek Šmíd je rovnako spoluautorom textu tvz. Vatikánskych zmlúv v roku 2000. Ak sa aktuálne ozývajú aj hlasy o naplnení odkazu Novembra'89 a jeho poslednej nenaplnenej požiadavke, ktorou je odluka cirkvi od štátu, on tvrdí, že základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou ju reflektuje.   Podľa Šmída sa skrýva vo formulácii: „Slovenská republika a Svätá stolica sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva“. „To je veľmi vážne vyjadrenie a znamená odluku cirkvi od štátu“, tvrdí bývalý slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Viac v rozhovore, ktorý vedie Jaroslav Barborák.

Podieľal sa na príprave poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko. Sedel s ním v aute, keď na Slovensko odchádzal. A rovnako, keď sa z rímskeho letiska Ciampino do Vatikánu vracal. Marek Šmíd, niekdajší rektor Trnavskej univerzity, predtým slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Spomína, ako mu vtedy unavený Ján Pavol II. na otázku, aká bola apoštolská cesta, odpovedal jedinou vetou: „Moje milované Slovensko“.   Ako sa pápežské cesty pripravujú? Kam smerujú apoštolské návštevy pápeža Františka? Marek Šmíd si všimol, že „chodí najmä do krajín, kde cíti, že je zle“. Ako do toho zapadá pripravovaná návšteva na Slovensku?   Marek Šmíd je rovnako spoluautorom textu tvz. Vatikánskych zmlúv v roku 2000. Ak sa aktuálne ozývajú aj hlasy o naplnení odkazu Novembra'89 a jeho poslednej nenaplnenej požiadavke, ktorou je odluka cirkvi od štátu, on tvrdí, že základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou ju reflektuje.   Podľa Šmída sa skrýva vo formulácii: „Slovenská republika a Svätá stolica sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva“. „To je veľmi vážne vyjadrenie a znamená odluku cirkvi od štátu“, tvrdí bývalý slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Viac v rozhovore, ktorý vedie Jaroslav Barborák.

Dnes sa rozprávam s filozofom a pedagógom Petrom Rusnákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Čo je kritické myslenie? Prečo je potrebné učiť filozofiu už aj stredoškolákov? S akými myšlienkami sa dajú študenti takpovediac zažať pre filozofiou a ako ich rozdiskutovať? Smeruje takáto diskusia k odhaľovaniu pravdy alebo to lepšie povedal Nietzsche, podľa ktorého pravda neexistuje a pracujeme iba s množstvom interpretácii? Prečo má nemecký filozof Hegel stále čo povedať aj stredoškolákovi? A tiež sme hovorili o metafyzike, postmodernizme, identite, definícii samotnej filozofie a kultúrno-etických otázkach.   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Peter Rusnák vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Učí na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch, kde sa venuje rôznym projektom a podporným programom, ktoré zvyšujú občiansku kultivovanosť študentov. Pôsobí aj na Katedre pedagogických štúdií Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, kde je akreditačným garantom programu občianska náuka. Je členom viacerých vedeckých spoločností. Podieľa sa na výskumných úlohách a vedeckých grantoch. Je autorom a spoluautorom vedeckých monografií a odborných článkov publikovaných na Slovensku i v zahraničí, ako aj autorom kníh Pravda, veda, symbol (2008), Čítanie z Heideggera (2013). V týchto dňoch vychádza kniha, ktorú napísal s ďalšími dvoma spoluautormi, s názvom Chápanie slobody v ruskej filozofii 20. storočia (2020).   Súvisiace dávky:   PD#123: Rozhovor s filozofom Antonom Vydrom, http://bit.ly/davka123 PD#39: Ako vznikla filozofia?, http://bit.ly/davka39 PD#38: Vymysleli filozofiou Gréci?, http://bit.ly/davka38   Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore: Rozhovor s hosťovou absolventkou, Silviou Jamrichovou, http://bit.ly/davka127   *** Podpor nás na

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici“ – úryvok z mailu adresovaný autorovi analýzy o prítomnosti čínskych inštitúcií v našom akademickom svete. Analýzy, ktorá poukázala na spoluprácu niektorých našich vedeckých inštitúcií s Čínou, charakterizovanú „nízkou mierou transparentnosti“ či „nedocenením až podcenením ich spolupráce na represii či vyhladzovaní menšiny Ujgurov“.   Ak sa autor výhražného mailu neskôr ospravedlnil a hovorí o reakcii s nadsádzkou, zároveň operuje tým, že „toto autori nemôžu myslieť vážne“.   Aká je v skutočnosti prítomnosť Číny v našom akademickom svete? A znamená spolupráca na akademickej úrovni rovno účasť na nehumánnostiach čínskeho režimu?   Téma pre adresáta výhražného mailu Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.   „Primárnym cieľom čínskeho režimu je jeho prežitie“, tvrdí autor výskumu. „Prežitie systému vlády jednej strany.“   Pomáha si širokým spektrom činností. „Viazanie“ akademického prostredia je jedným z nich.   V našom akademickom prostredí „chýba uvedomenie si možného risku pri spolupráci s čínskymi akademickými inštitúciami“, uvádza výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.   Rizikom je „nízka mierou transparentnosti“ vzhľadom na značné finačné toky, ktoré existujú medzi slovenskými a čínskymi akademickými inštitúciami.   Podľa štúdie slovenské univerzity a akademické prostredie si neuvedomujú, že spoluprácou s čínskou stranou legitimizujú represiu voči moslimskej menšiny Ujgurov.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Spíte dobre? Mali by ste byť vo veľkom strese, keď idete po ulici“ – úryvok z mailu adresovaný autorovi analýzy o prítomnosti čínskych inštitúcií v našom akademickom svete. Analýzy, ktorá poukázala na spoluprácu niektorých našich vedeckých inštitúcií s Čínou, charakterizovanú „nízkou mierou transparentnosti“ či „nedocenením až podcenením ich spolupráce na represii či vyhladzovaní menšiny Ujgurov“.   Ak sa autor výhražného mailu neskôr ospravedlnil a hovorí o reakcii s nadsádzkou, zároveň operuje tým, že „toto autori nemôžu myslieť vážne“.   Aká je v skutočnosti prítomnosť Číny v našom akademickom svete? A znamená spolupráca na akademickej úrovni rovno účasť na nehumánnostiach čínskeho režimu?   Téma pre adresáta výhražného mailu Mateja Šimalčíka zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.   „Primárnym cieľom čínskeho režimu je jeho prežitie“, tvrdí autor výskumu. „Prežitie systému vlády jednej strany.“   Pomáha si širokým spektrom činností. „Viazanie“ akademického prostredia je jedným z nich.   V našom akademickom prostredí „chýba uvedomenie si možného risku pri spolupráci s čínskymi akademickými inštitúciami“, uvádza výskum Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.   Rizikom je „nízka mierou transparentnosti“ vzhľadom na značné finačné toky, ktoré existujú medzi slovenskými a čínskymi akademickými inštitúciami.   Podľa štúdie slovenské univerzity a akademické prostredie si neuvedomujú, že spoluprácou s čínskou stranou legitimizujú represiu voči moslimskej menšiny Ujgurov.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Zaujímaš sa o hry? Tak táto epizóda je venovaná priamo tebe! V dnešnom dieli sme sa rozprávali s arťákom a.k.a grafikom hier. Daniel stál pri zrode jedného z najväčších herných štúdií v strednej Európe, Pixel Federation. Podieľal sa na tvorbe viacerých hier a v tomto diele nám povedal viac o jeho začiatkoch, možnostiach pre študentov, ale aj o tom, aké hry hrá. Od študentov, pre študentov!

Profesor Vlastimil Kozoň – významný slovenský pedagóg a odborník v odbore ošetrovateľstvo, pôsobiaci v Rakúsku a na Slovensku. Od r. 1991 pôsobí vo Všeobecnej nemocnici – Medicínskom univerzitnom kampuse vo Viedni, na Viedenskej medicínskej akadémii a od r. 2007 prednáša na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. V rámci ošetrovateľstva sa venuje predovšetkým manažmentu rán a ošetrovaniu pacientov s chronickými ranami. Podieľa sa na tvorbe medzinárodných štandardov v zdravotníctve, je autorom mnohých vedeckých a odborných prác, držiteľom viacerých ocenení. S ošetrovateľstvom súvisí aj jeho dlhoročné hobby – faleristika. Zozbieral, vytvoril a vyhodnotil zatiaľ svetovo najväčšiu zbierku (viac ako 5000 exemplárov) nositeľných ošetrovateľských vyznamenaní a odznakov z krajín celého sveta. Moderuje: Zuzana Šebestová. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Rozhovor, interview vedie moderátor, hosť nemusí byť len „celebrita“. Respondent môže byť z najrôznejších oblastí, ako napr. umenie, kultúra, film, veda, šport, technika.

Mária Zborovská pochádza z Prešova. Študovala medzinárodné podnikanie, ale prácu v korporáte nakoniec vymenila za concept art. Keď zistila, že by mohla tvoriť virtuálne pozadia do videohier, začala sa vzdelávať, vyhľadávala rôzne digitálne kurzy a konferencie, aby spoznala čo najviac ľudí z fachu. Celý tento proces jej trval asi 6 rokov, ale vďaka jej odvahe a vytrvalosti sa podieľala na návrhoch pre jednu z najlepších hier súčasnosti... Celý článok: https://www.expres.sk/235031/slovenka-maria-zborovska-sa-podielala-na-navrhoch-pre-jednu-z-najlepsich-hier-the-last-of-us-part-ii/

Podie Lynch, the only woman in the Class of 1971 to win a varsity letter, and Carol Brown, a national champion swimmer and Olympic bronze medal rower from the Class of 1975, join the First 50 podcast.

Primárnou náplňou Marekovho podnikania je vzdelávanie ľudí. Študuje na Technickej Univerzite v Košiciach a momentálne pôsobí v Banskej Bystrici. Podieľa sa na otváraní pobočiek značky OVB na východnom Slovensku a aktívne buduje vlastnú značku Kvasnicka´s.KLUB INVESTOROV https://patron.podbean.com/KLUBINVESTOROValebo na www.investiciaslovensko.sk

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté. Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom. Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál. V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie. V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc. Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok. Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa presadil zákaz klietkového chovu sliepok len nedávno, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny,ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia. Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na Youtube kanáli CVTI SR , na platforme Anchor a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad Spotify či Apple podcasts. RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfaru predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 "Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Hovorí, že je: študent, inžinier, hardvérový dizajnér, web developer, programátor a konštruktér. Viac ako 6 rokov sa venuje výrobe elektroniky. Jakub má 15 rokov a zostrojil pikobalón – sondu na zbieranie dát, ktorá doletela až do Iránu. Na svete nie je veľa odborníkov na pikobalóny. Na Slovensku je jedným z nich aj Jakub. Za ten svoj získal na Festivale vedy a techniky ocenenie od Asociácie pre mládež, vedu a techniku. V Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity konštruuje hardvér do autopilota alebo dataloger pre uchovávanie informácií o preťažení a tlaku. Počas karantény spolupracoval na projekte Stredoškoláci učiteľom, v rámci ktorého programovali pre Ministerstvo školstva krízový informačný portál učímenadialku.sk A vymyslel test, v ktorom sa nedá podvádzať :) **** #NXT je miniprojekt, ktorý realizujeme počas júla v Rannej šou so Sajfom. Každé ráno Sajfa predstavuje mladých ľudí, ktorým sa v skorom veku podarili naozaj obdivuhodné veci. Rozhovor môžete v premiére počuť vždy v Rannej šou po 9:00 alebo si ho vypočuť na funradio.sk a v našich podcastoch. 

Hovorí, že je: študent, inžinier, hardvérový dizajnér, web developer, programátor a konštruktér. Viac ako 6 rokov sa venuje výrobe elektroniky. Jakub má 15 rokov a zostrojil pikobalón – sondu na zbieranie dát, ktorá doletela až do Iránu. Na svete nie je veľa odborníkov na pikobalóny. Na Slovensku je jedným z nich aj Jakub. Za ten svoj získal na Festivale vedy a techniky ocenenie od Asociácie pre mládež, vedu a techniku. V Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity konštruuje hardvér do autopilota alebo dataloger pre uchovávanie informácií o preťažení a tlaku. Počas karantény spolupracoval na projekte Stredoškoláci učiteľom, v rámci ktorého programovali pre Ministerstvo školstva krízový informačný portál učímenadialku.sk A vymyslel test, v ktorom sa nedá podvádzať :) **** #NXT je miniprojekt, ktorý realizujeme počas júla v Rannej šou so Sajfom. Každé ráno Sajfa predstavuje mladých ľudí, ktorým sa v skorom veku podarili naozaj obdivuhodné veci. Rozhovor môžete v premiére počuť vždy v Rannej šou po 9:00 alebo si ho vypočuť na funradio.sk a v našich podcastoch. 

Nastala doba kvásková. Preto nám snáď bude podobenstvo o kvase akosi bližšie. Kvas spôsobuje rast, takže z niečoho maličkého vznikne procesom neuveriteľnej transformácie niečo veľké, krásne, dobré, voňavé. Ježiš vraví, že kvas je podobný Božiemu kráľovstvu. Aj ono rastie skryte, nenápadne, postupne, no nezadržateľne. Ak som v Krista veriaci človek, som súčasťou tohto kráľovstva vďaka svojmu Kráľovi. Podieľam sa na raste Jeho kráľovstva alebo budujem vlastnú ríšu? Homília: Milan Mitana Úvodné slovo: Marcel Markuš Čítanie: Braňo Slezák Hudba: Ewald Danel ----------------------------------------------------------------------- PODOBNOSŤ ČISTO ZÁMERNÁ (Séria homílií o Ježišových podobenstvách) V sérii sa počas tohto neľahkého obdobia zastavujeme nad desiatimi podobenstvami/ilustráciami, ktoré rozprával Ježiš. V nich nám dáva Ježiš možnosť nahliadnuť do jeho mysle, spôsobu rozmýšľania o svojom poslaní a o rôznych dôležitých otázkach života. Prečo dnes rozmýšľame o podobenstvách Ježiša Krista? Viac ako jedna tretina Ježišovho učenia v synoptických evanjeliách je predkladaná cez podobenstvá. Podobenstvá predstavujú krásny príklad toho ako Ježiš kontextualizoval svoju reč prostrediu, v ktorom žil (robil ju zrozumiteľnou a uveriteľnou. Slovo podobenstvo je prekladom z gréckeho slova parabolae čo znamená prirovnanie pozorovaním. Podobenstvo je teda “pozorovaná podobnosť” večného, transcendentného s tým, čo je blízke nasej každodennej životnej skúsenosti. Bolo metódou vyučovania v židovskej škole - niečo vonkajšie, pozorovateľné, zemské, hmatateľné, bežne zažívané bolo použité na vysvetlenie istej duchovnej pravdy. Podobenstvá sú strohé, neposkytujú zbytočné informácie, často majú prvky preháňania či prekvapenia, niekedy sú predkladané pred poslucháča ako paradox, nútia nás rozmýšľať a až radikálne meniť naše myslenie a postoje. Táto séria homílií je príležitosťou vstúpiť do týchto ilustrácií a príbehov, zahĺbiť sa v nich a cez ne porozumieť svetu, v ktorom žijeme, jeho výzvam aby sme mu vedeli primerane slúžiť: staneme sa podobenstvom pre svoje okolie, ktoré nás bude čítať a cez ktoré ono porozumie svojej životnej situácii.

Homília: Milan Mitana Téma: ilustrácia o kvásku veľa malej viery Nastala doba kvásková. Preto nám snáď bude podobenstvo o kvase akosi bližšie. Kvas spôsobuje rast, takže z niečoho maličkého vznikne procesom neuveriteľnej transformácie niečo veľké, krásne, dobré, voňavé. Ježiš vraví, že kvas je podobný Božiemu kráľovstvu. Aj ono rastie skryte, nenápadne, postupne, no nezadržateľne. Ak som v Krista veriaci človek, som súčasťou tohto kráľovstva vďaka svojmu Kráľovi. Podieľam sa na raste Jeho kráľovstva alebo budujem vlastnú ríšu? ----------------------------------------------------------------------- PODOBNOSŤ ČISTO ZÁMERNÁ (Séria homílií o Ježišových podobenstvách) V sérii sa počas tohto neľahkého obdobia zastavujeme nad desiatimi podobenstvami/ilustráciami, ktoré rozprával Ježiš. V nich nám dáva Ježiš možnosť nahliadnuť do jeho mysle, spôsobu rozmýšľania o svojom poslaní a o rôznych dôležitých otázkach života. Prečo dnes rozmýšľame o podobenstvách Ježiša Krista? Viac ako jedna tretina Ježišovho učenia v synoptických evanjeliách je predkladaná cez podobenstvá. Podobenstvá predstavujú krásny príklad toho ako Ježiš kontextualizoval svoju reč prostrediu, v ktorom žil (robil ju zrozumiteľnou a uveriteľnou. Slovo podobenstvo je prekladom z gréckeho slova parabolae čo znamená prirovnanie pozorovaním. Podobenstvo je teda “pozorovaná podobnosť” večného, transcendentného s tým, čo je blízke nasej každodennej životnej skúsenosti. Bolo metódou vyučovania v židovskej škole - niečo vonkajšie, pozorovateľné, zemské, hmatateľné, bežne zažívané bolo použité na vysvetlenie istej duchovnej pravdy. Podobenstvá sú strohé, neposkytujú zbytočné informácie, často majú prvky preháňania či prekvapenia, niekedy sú predkladané pred poslucháča ako paradox, nútia nás rozmýšľať a až radikálne meniť naše myslenie a postoje. Táto séria homílií je príležitosťou vstúpiť do týchto ilustrácií a príbehov, zahĺbiť sa v nich a cez ne porozumieť svetu, v ktorom žijeme, jeho výzvam aby sme mu vedeli primerane slúžiť: staneme sa podobenstvom pre svoje okolie, ktoré nás bude čítať a cez ktoré ono porozumie svojej životnej situácii.

Alle bedrifter har et ønske om å være mest mulig synlig, hvordan skal de få til dette? Og hvordan skal vi sørge for at vi ikke glemmer det menneskelige aspektet i interaksjonen i kommunikasjonen? I denne episoden av #innovasjonsverket snakker Silvija, Sjur og Klaus med daglig leder og gründer av Podie, Daniel Holm, om hvor viktig det er å sett av mer tid til kommunikasjon, utfordre bedriften og tenkt nytt til enhver tid. Fordi det kan faktisk være for sent når krisen først inntreffer.— Alt trenger ikke å være så glossy og perfekt hele tiden, men juster og videreutvikle deg i stedenfor. I de fleste tilfeller er det mer enn godt nok, forteller han i episoden.Dette LØRNER du: FrekvensMålgruppeAlgoritmerInnholdsporduksjonPlattformAnbefalt litteratur: Peter Mckinnon sin kanal på youtube See acast.com/privacy for privacy and opt-out information.

Eggnog, Syllabub, and more. Talking holiday drink traditions with Kelly's husband, Robert. Full notes with photos and links can be found in the podcast section of  our shop website: TwoEwesFiberAdventures.com Come join the community on Ravelry or become a patron and support the show on our Patreon Page. The Uncle’s Eggnog When Robert’s Uncle Phillip died, his dad gave him an envelope of family pictures that Uncle Phillip had. The eggnog recipe was in the envelope so presumably it was part of Uncle Phillip’s things. Uncle Phillip and Uncle Jerry had lived together for some years before Uncle Jerry died so we call it The Uncle’s Eggnog. We really don’t know where it came from or how they used it.  I cut it down to a household size that makes about two quarts before you add in the eggwhites. After adding in the eggwhites it makes about 3 quarts, but if it sits in the refrigerator for a time before you give it away to friends the eggs will deflate and you can use the third quart to make the first two quart jars full again. Syllabub This recipe came from a story Robert heard on NPR in 2009 about making Syllabub at Colonial Williamsburg. We made this over the holiday season and were enchanted. It is pretty magical how it turns out.  I highly recommend this for dessert on New Year’s Eve. If you wanted to bring a gift of syllabub you could make it in some glasses that you would give to the recipient filled with the finished dessert. Here are three different recipe versions from the Colonial Williamsburg website.  Podie’s Manhattans The key is a 2:1 ratio of bourbon to vermouth. Another key part of this recipe is to keep the whiskey in the freezer so it doesn’t get diluted by ice when mixing! Robert also keeps the glasses chilled when he is planning to make Manhattans. Podie taught him to use Maker’s Mark, but he also uses Bulleit Bourbon to make them. The cherries that Robert uses are Tillen Farms Bada Bing cherries.  Tree Trimming Drink for Kids of All Ages When I was a child, our family tradition for tree decorating was a punchbowl full of 7-Up and lime sherbet.  Robert and I continued this tradition for years but it became more and more difficult to find lime sherbet. And, let’s be honest, we found other drinks! But if you can find the sherbet, or if you want to make your own lime sherbet, put it into a punchbowl and pour cold 7-Up over the top. It’s pretty and festive and makes an occasion out of tree decorating! Thank you, Robert, for contributing to this bonus episode!  Thank you all for the reviews on Apple Podcasts! It’s so nice to hear from you!  Marsha and I will be back next week for a regular episode.

Marika Beňadik Majorová je fotografka, režisérka, blogerka a copywriterka. Veľa ľudí ju pozná ako blogerku pod názvom Tonbogirl. Marika je človek, ktorý je kreatívcom srdcom aj dušou. Za vyše 9 rokov v reklamnej agentúre Leo Burnett a potom aj na voľnej nohe , má za sebou niekoľko reklamných kampaní. Podieľa sa na zaujímavých projektoch, vytvára stratégie a pomáha značkám sa dostať na náš trh a do nášho podvedomia, ako napr. Značka Uashmama. Na svojom blogu pred viac ako 6 rokmi začala fotiť streetstyle fotografiu. Rozprávali sme sa o začiatkoch, kedy začínala fotiť cudzích ľudí na ulici. Marika chcela tým poukázať na pekné veci, nie len hejtovať ako sa ľudia obliekajú, ale práve naopak ukázať inakosť, štýl, vkus a rôznofarebnosť nás všetkých. Ako Marika hovorí: „Je na tebe ako sa rozhodneš ,ako vidíš svet a ja som sa rozhodla, že chcem vidieť tie pekné veci.“ Rozprávali sme sa najmä o tvorivosti, o jej práci v reklamnom svete, o pomoci klientom dostať sa do povedomia spotrebiteľom, ale aj o odvrátenej strane marketingu a tou je vytváranie materialistického modelu správania. Marika je jednou za spoluzakladateliek Kid shop up ,prvého predajného eventu dizajnových značiek pre deti. Citát Fiodora Michajloviča Dostojevskeho:”Krása zachráni svet,” je aj mottom Kid shop up. Na margo toho sme sa rozprávali o tom, ako deti vnímajú dizajn a krásu. Ako sama Marika povedala: „Je na našej zodpovednosti, nás dospelých , tie deti viesť k tomu dizajnu. Ukazovať im , čo je to hodnotné a čo je to pekné, pretože to dieťa sa nenarodí s tým, že prirodzene inklinuje k drevenému otesánkovi.“ Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Marek Števček je najmladším slovenským rektorom. Stojí na čele najlepšie hodnotenej univerzity na Slovensku – Univerzity Komenského. Marek vyštudoval právo a filozofiu, čo využil aj mimo akademickej pôdy. Podieľa sa na tvorbe nového občianskeho zákonníka.

Marek Števček je najmladším slovenským rektorom. Stojí na čele najlepšie hodnotenej univerzity na Slovensku – Univerzity Komenského. Marek vyštudoval právo a filozofiu, čo využil aj mimo akademickej pôdy. Podieľa sa na tvorbe nového občianskeho zákonníka.

Marek Števček je najmladším slovenským rektorom. Stojí na čele najlepšie hodnotenej univerzity na Slovensku – Univerzity Komenského. Marek vyštudoval právo a filozofiu, čo využil aj mimo akademickej pôdy. Podieľa sa na tvorbe nového občianskeho zákonníka.

Igor Ajdži Sabo je charizmatický bubeník a perkusionista, ktorí sa pohybuje v rôznych hudobných štýloch s nesmiernou ľahkosťou. Podieľal sa na nahrávaní niekoľkých desiatok albumov. Je často vyhľadávaným štúdiovým hráčom. Spolupracoval s Richardom Müllerom, s Robom Grigorovom, s Petrom Lipom, so Silviou Josifoskou a mnohými ďalšími. Od roku 1999 začal hrávať s Janou Kirschner. S Maťkom Zajkom založil v roku 2002 kapelu Slide & Udu. Je neoddeliteľnou súčasťou kapiel Sitra Achra či Banda. Momentálne spolupracuje aj so Simou Martausovou a v jeho projektoch a spoluprácach, by sme mohli pokračovať ešte poriadne dlho. Zároveň patrí medzi muzikantov, ktorí sa na Slovensku hudbe venuje profesionálne. Aké to je, či si pri všetkých svojich aktivitách ešte nájde čas aj na inú hudbu a aký je jeho vzťahu k blues, hovorí Igor Ajdži Sabo. Ján Sklenár © 2018, Foto © Jindřich Oplt.

"Man muss im Leben nicht immer schreien, man kann auch mal flüstern." Gunnar Krupp, ehemaliger Mitarbeiter bei den Rocket Beans und jetziges Ensemble-Mitglied von STRG_F hat sich zu mir gesellt, um ein bisschen zu plaudern. Wie liefen seine Lesungen für sein Buch "Absacker"? Was würde er niemals vor der Kamera machen? Mit welchem Fetisch könnt ihr ihn beeindrucken? Das alles und noch viel mehr verrät er im Podie. Achja, um die Rocket Beans gehts natürlich auch. Enjoy! #podcast #unterhaltung #sprachnachrichten #gunnarkrupp #gunnsen #rocketbeans #strgf #funk

The Ewes are back to regular episodes with prize drawings, weaving, a couple stories and, of course, our knitting.  The weave along ended with some prizes.  One of the prizes is a Sweetheart Loom from Hazel Rose Looms. The Sheep Thrills KAL prize was also drawn in this episode. Marsha made good progress on her Little Wave cardigan by Gudrun Johnston. She has knit the body up to the armholes and has finished the first sleeve. When the second sleeve is completed both will be attached to the body and the yoke and saddle shoulders worked. This is the first sweater Marsha has made with this technique. Marsha cast on for the Summer Fjord by Trin-Annelie. This is the same Tee Kelly is making and like Kelly, Masha is using a different weight of yarn. She is going up to DK with Fibra Natura Flax (100% linen) and Kelly is going down with lace weight Sincere Sheep Linen. Lots of swatching, washing, measuring, and math went into the decision of sizes to make. There was pronounced biasing on Marsha's swatch so the Summer Fjord seemed a good choice with the different stitch patterns breaking up the stockinette.  Kelly's Summer Fjord has the body finished and is waiting for some work on the neckline and sleeve caps to be finished. Kelly has been a little slow on her projects, although she did finish the Christmas dishtowels that she recently put on the LeClerc floor loom.  The towels are all variations of Swiss Twill from the Marguerite P. Davison weaving book.   Kelly has also cast on the Sommer tank by Mari Chiba.  The yarn is some of her oldest stash, purchased in 2007 for a tank top shown in a magazine in May of that year. That sweater never got made and the yarn has narrowly escaped destash for a few years.  Once again some math and pattern adjustment was required since the gauge of the pattern isn't the gauge Kelly got in her swatch. She is "test knitting" this for a friend who might also want to make it.  Marsha's has completed three skeins of her Combo Spin #3. Kelly and Marsha have a discussion on the math required to determine the final percentages of fiber in the finished yarn from the various fibers that were used. Marsha was unusually restrained in the destash room at the NoCKRs retreat in April with the exception of a large "friend" that drove home with Marsha. Kelly and Marsha tell the story of  "Blithe Spirit" and her impact when was discovered napping at the NoCKRs retreat.  Marsha tells the story of a very strange coincidence. Her son's girlfriend needed a bookcase so Ben and her dad went to the ReStore to look for recycled materials to build a bookcase. They came back with a chest that unbelievably had belonged to Marsha's mother Podie! The chest had been left in the house by the previous owners and Podie had used it in her sewing room for notions for over 50 years. They added the bookcase to the top, painted it green, and added the bead board to the back. Marsha had given the chest to the Goodwill over a year ago and the universe sent it back for Ben's girlfriend! Events on the horizon: Spinning at the Winery, Retzlaff Winery in Livermore, May 19 from 10-4 Black Sheep Gathering in Albany Oregon, June 29-July 1.  Listener meet-up on Saturday, June 30. Monterey County Fair Fleece Judging, August 11 at 9 am with meet-up event after (Wool show information on page 58 of link)