Podcasts about tohtoro

Aj slovenská poézia má svoje ocenenie. Okrem súťaže Básne, ktorá hodnotí nepublikované básnické cykly začínajúcich či niekedy aj etablovaných autorov a autoriek, sa od roku 2019 v rámci festivalu Novotvar odovzdáva aj cena za poéziu s názvom Zlatá vlna. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské básnické dielo a vyhlasujú ju Občianske združenie Novotvar , Slovenské literárne centrum, Literárna bašta, literarnyklub.sk, Vlna a Vertigo. Tohtoročnými členmi poroty, ktorí vyhlásili nominovaných autorov a autorky boli básnik Ivan Štrpka, poetka Patricia Gonzalo de Jesús a literárny kritik a prekladateľ Marián Andričík. O tejto súťaži som sa rozprávala s riaditeľom súťaže a básnikom Petrom Brezňanom.

Predstavíme základný výsledok tohtoročnej zbierky Dňa narcisov. A pri príležitosti nedávneho Svetového dňa včiel slovenský včelár, ktorý každoročne obhajuje titul najúspešnejšej včelárskej farmy na svete porozpráva pár zaujímavostí o včelách.

Možno sa čakali trochu iné výsledky. No tohtoročné Oscary neovládol ani Brutalista, tobôž Konkláve či Duna, dominoval film Anora.Ako mohol nezávislý film poraziť hollywoodske giganty, čo nám to hovorí o filmovom priemysle a aký je?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Kristíny Kúdelovej.Zdroj zvukov: Academy of Motion Picture Arts and Sciences, NeonOdporúčanie:A dnes odporúčam si večer pustiť nejaký dobrý film. Nemusí byť práve oscarový, pretože vidíte, že vkus máme rôzny a nie vždy sa zhoduje sa akademikmi. Ale urobte si čas na nejaký dobrý film.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni môžeme len konštatovať, že tohoročná peľová sezóna sa rozbieha veľmi pomaly. V uplynulom roku sme o takomto čase zachytávali vysoké denné koncentrácie peľu liesky, jelše aj drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Tento rok však kvitnutie prvých jarných drevín pribrzdili silné nočné mrazy, ktoré počas posledných dvoch týždňov zasiahli väčšinu územia Slovenska. Z tohto dôvodu sme aj v uplynulom týždni zachytili na strednom a východnom Slovensku len veľmi nízke denné koncentrácie peľu i spór húb (plesní). V teplejších oblastiach Slovenska boli denné koncentrácie peľu liesky a jelše trošku vyššie, ale len v Bratislave a v Žiline boli koncom týždňa zaznamenané alergiologicky významné koncentrácie. Monitorovacie stanice v Bratislave a Banskej Bystrici zachytili aj prvý peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Spóry húb boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a dosahovali len nízke hladiny.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 10. týždňaVzhľadom na predpovedaný vývoj počasia predpokladáme, že denné koncentrácie peľu v ovzduší sa zvýšia len mierne a alergiologicky významné koncentrácie dosiahnu najmä v teplejších oblastiach Slovenska. S ústupom mrazov a nárastom denných i nočných teplôt môžeme očakávať nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší a opätovné rozbehnutie peľovej sezóny jelše a liesky na celom území Slovenska. Veľmi mierny nárast denných hladín predpokladáme aj u spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni môžeme len konštatovať, že tohoročná peľová sezóna sa rozbieha veľmi pomaly. V uplynulom roku sme o takomto čase zachytávali vysoké denné koncentrácie peľu liesky, jelše aj drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Tento rok však kvitnutie prvých jarných drevín pribrzdili silné nočné mrazy, ktoré počas posledných dvoch týždňov zasiahli väčšinu územia Slovenska. Z tohto dôvodu sme aj v uplynulom týždni zachytili na strednom a východnom Slovensku len veľmi nízke denné koncentrácie peľu i spór húb (plesní). V teplejších oblastiach Slovenska boli denné koncentrácie peľu liesky a jelše trošku vyššie, ale len v Bratislave a v Žiline boli koncom týždňa zaznamenané alergiologicky významné koncentrácie. Monitorovacie stanice v Bratislave a Banskej Bystrici zachytili aj prvý peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Spóry húb boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a dosahovali len nízke hladiny.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 10. týždňaVzhľadom na predpovedaný vývoj počasia predpokladáme, že denné koncentrácie peľu v ovzduší sa zvýšia len mierne a alergiologicky významné koncentrácie dosiahnu najmä v teplejších oblastiach Slovenska. S ústupom mrazov a nárastom denných i nočných teplôt môžeme očakávať nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší a opätovné rozbehnutie peľovej sezóny jelše a liesky na celom území Slovenska. Veľmi mierny nárast denných hladín predpokladáme aj u spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

Vládna koalícia diskutovala o pôsobení troch poslancov NR SR Huliaka, Ševčíka a Ľuptáka, ktorí vystúpili z klubu poslancov NR SR za SNS. Koaličná rada považuje akékoľvek úvahy uvedených pánov poslancov o podiele na vládnej moci za legitímne a možné len v rámci existujúcej politickej štruktúry. V relácii diskutovali predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci a šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.

Každoročné evanjelizačné turné Godzone sa niekedy stáva objektom polemiky - je to hlučný emocionálny zážitok na jeden večer alebo cenný nástroj na oslovovanie mladých ľudí? Michal sa bol na túto show pozrieť a v novej epizóde Zoomu poukazuje na to, že tohtoročné turné Godzone upozorňuje na životne dôležitú tému. Foto: Facebook/Godzone

Do relácie Pod tlakom prijala pozvanie meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Sama potvrdila, že ju čaká náročný pracovný víkend, počas ktorého bude sledovať vyčíňanie počasia na Slovensku. V rozhovore prezradila, na čo sa musia Slováci pripraviť a ako vidí celú situáciu. „Atmosféra sa môže zmeniť za veľmi krátky čas, stačí posun stredu tlakovej níže 100 kilometrov a situácia sa zmení,“ vysvetľuje Jarošová. Česká republika je na tom podľa nej oveľa horšie. „Cez víkend by som sa len spoza dobre zabezpečeného okna pozerala ako intenzívne prší,“ varuje odborníčka. Podľa nej bolo správne aj rušenie podujatí, ktoré sa pre zlé počasie spustilo po celom Slovensku. V rozhovore preberáme aj to, aký vplyv bude mať klimatická zmena na počasie na Slovensku, či vie predpovedať, aké bude počasie v zime a aké extrémy budeme zažívať v najbližších rokoch.

Vzťahy Venezuely s Európou. | Hostia: Martin Reya (hispanista) a Traian Urban (analytik, Metropolitní univerzita Praha). | Tohtoročné júlové voľby vo Venezuele majú dopad aj na diplomatické vzťahy s Európou. Jeden z najväčších obchodných partnerov juhoamerickej krajiny spomedzi európskej 27-mičky – Španielsko zatiaľ nechce uznať víťazstvo Nicolasa Madura. Madrid navyše poskytol azyl jeho súperovi - Edmundovi Gonzálezovi, ktorého venezuelská opozícia označila za víťaza volieb. Bude mať prípadné ochladenie vzťahov dosah na ceny komodít, napríklad ropu? Doplatí Venezuela v obchodných vzťahoch na domáci politický vývoj? | Moderuje: Juraj jedinák; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Milan s rodinou dovolenkuje v Bulharsku, Filip s rodinou zasa navštívil Taliansko. Prinášame vám naše pohľady a postrehy na cestovanie po Európe autom. Táto epizóda má kvôli technickému problému mierne zhoršenú zvukovú kvalitu, ospravedlňujeme sa vám.

(0:00) – Čo sme hrali za posledný týždeň? (15:13) – Zhodnotenie Summer Game Fest (33:30) – Zhodnotenie Xbox Games Showcase (1:03:56) – Zhodnotenie Ubisoft Forward

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. | Hostia: Matúš Čunderlík (komentátor RTVS), Irena Šašková a Martina Kučerová (podieľajú sa na príprave šampionátu). | Do začiatku hokejového šampionátu zostávajú už iba hodiny. Tohtoročné majstrovstvá sveta budú tretíkrát v histórii v susednej Českej republike. Naša reprezentácia absolvovala v Ostrave, kde odohrá zápasy v základnej skupine prvý tréning. Aká je nálada v našom tábore pre začiatkom šampionátu, ktorý bude pre našich hokejistov prakticky domácim podujatím? Sú naši susedia na vrcholové podujatie dostatočne pripravení a sú Ostrava s Prahou nachystané na príchod tisícok fanúšikov z celého sveta? | Moderuje: Svetlana Barátová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ďalší týždeň prešiel ako voda a tak sme tu s novým NBA Podcastom. Tentokrát sme sa v trojici pozreli na kontrakty pre Allena, či Holiday a výnimočnú sezónu Paola Banchera. Nechýbala predikcia playin zápasov, kde sme sa snažili zachovať objektivitu a v druhej časti podcastu sme odpovedali na otázku, ktorí hráči majú najviač čo stratiť v tohtoročnom playoff. Prediskutovali sme potenciálne preroblí v Milwaukee, Irvingovú vizitku za posledných 8 rokov, dvojicu pivotov z Clevelandu, ale takisto aj mladých rozohrávačov v Orlande. Nechýbali evergreeny ako Gobert, Harden, CP3, či Jaylen Brown. Užívajte!  00:00 Intro 03:06 Holiday, Allen, Banchero… 23:21 Koniec základnej časti 33:33 Sixers vs Heat 39:37 Bulls vs Hawks 41:50 Pels vs Lakers 49:30 Kings vs Warriors 54:14 Damian Lillard 01:00:46 Outro --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/druhalajna/message

Zmeny klímy a migrácia vtáctva. | Hosť: Ján Gúgh (Slovenská ornitologická spoločnosť). | Tohtoročná jar pripomína skôr leto a nezvyčajné počasie má vplyv aj na prírodu. Ako sa to prejavuje v migrácii vtáctva? Ktoré druhy u nás vďaka teplejšej klíme pribudli, či naopak ubudli? Aké sú najnovšie poznatky ornitológov, čo robia pre ochranu vtáctva a kde všade sa u nás rozvíja turistika spojená s pozorovaním zaujímavých operencov? Aj o tom budú dnešné Kontakty s Evou Vasilovou. | Moderuje: Eva Vasilová; | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

ESET Science Award, ocenenie pre výnimočné vedecké osobnosti, štartuje už svoj šiesty ročník. Tohtoročnou témou je Budúcnosť našej planéty. V špeciálnej relácii Juraja Petroviča sa na riešenie globálnych výziev prostredníctvom vedy pozrú vedci a vedkyne z rôznych odborov.

Práve dnes sa začína 31. ročník Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava. Jeho tvárou je herečka Judit Pecháček. Rodená Bratislavčanka žijúca v Prahe, zavítala do nášho štúdia a Hana Rapantová sa s ňou porozprávala o vynovenom kine Lumiér, filmových festivaloch, ale aj o filmovej novinke Sucho, ktoré predstavuje na Febiofeste. No a prezradí nám i to, podľa čoho si vyberá úlohy, s akými režisérmi sa jej dobre spolupracuje a aké zručnosti sa musela naučiť kvôli svojim postávam.

V aktuálnom Vertigu sa porozprávame o štvorici mimoriadnych titulov o ktorých sa už týždne a mesiace veľa rozpráva. V kinách vás očakáva Martin Scorsese so svojou špičkovou adaptáciou románu Vrahovia mesiaca kvetov. Na výber však máte aj ďalší dôležitý domáci film o jednej noci, kedy sa nielen rozdelila republika ale aj celá rodina vo filme A Máme čo sme chceli. Poľsko bude zastupovať najdiskutovanejší titul tohto roka v réžii Agnieszky Hollandovej - Hranica a prvú ligu francúzskej kinematografie predstaví víťaz tohtoročného Cannes – Anatómia pádu. Nezostaneme však len v kinách, máme pre vás aj jeden tip zo streamovacej služby. (00:00) Úvod (01:00) Vrahovia mesiaca kvetov / Killers of the Flower Moon (12:51) A máme, čo sme chceli (22:15) Hranica / Zielona granica (27:53) Anatómia pádu / Anatomie d'une chute (33:42) Lekcie chémie / Lessons in Chemistry (38:25) Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet

"Tým, že je teplejšie, vyparí sa nám viac vodnej pary. Keď je teplejšie, atmosféra naseje viac vodnej pary, skôr než sa to začne kondenzovať. Preto aj tie oblaky majú viac materiálu, keď je teplejšia atmosféra," vysvetľuje intenzívnejšie a lokálnejšie prudké lejaky Jaroslava Slávková, klimatologička zo Slovenského meteorologického ústavu. "Nie je to úplne monzún, lebo ten sa vyznačuje tým, že je to pravidelné, každý rok. U nás je to chaotickejšie. Tohtoročná situácia nebola úplne typická, hovorí sa tomu európsky monzún. Sú tu vpády morského vzduchu z atlantického oceánu, sú vlhké, keď prídu na pomerne vyhriatu pevninu, tak sa nám spravia zrážky a začne pršať. To je tá Medardova kvapka. Tentokrát to takto nebolo, mali sme vlhkú vzuchovú hmotu a nemali sme prudký vietor. Bol to lokálny jav, bolo to na jednom území a práve to spôsobilo, že na jednom území padlo veľa zrážok," dodáva klimatologička Slávková. Čo by povedala politikom, ktorí zľahčujú zmenu klímy? Máme sa pripraviť na prudké lejaky a bleskové povodne? Prečo sa búrky menia? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s klimatologičkou z SHMÚ Jaroslavou Slávkovou. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím. Tvrdí to klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

  Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tohtoročným dejiskom vrcholného triatlonového eventu The Championship je slovenský Šamorín a v štartovom poli nebude chýbať ani najväčšia postava našej scény v tomto športe. Richard Varga je účastníkom olympiády v Londýne aj v Riu, pričom v Brazílii dokonca atakoval umiestnenie v top desiatke. Bývalý majster sveta aj Európy v akvatlone je stále medzi triatlonistami považovaný za elitného plavca a v letnom období si našiel čas na návštevu nášho štúdia. Spoločnosť jemu a moderátorovi Ladislavovi Fabovi robil aj Erik Baláž, organizátorov pretekov The Championship v centre X-Bionic Sphere.

Deň Zeme | Hosť: Jakub Hrbáň (koordinátor iniciatívy Klíma ťa potrebuje). | Tohtoročnou témou je investovanie do našej planéty. Podľa klimatických aktivistov je najväčšou výzvou najmä podpora obnoviteľných zdrojov energie. Európska únia tlačí na presadzovanie zelených projektov, najmä na zníženie uhlíkovej stopy. Dokáže takto vytvoriť tlak aj na svetové veľmoci ako Čína, alebo India, aby sa viac venovali klimatickým témam? Robí Slovensko dostatočné opatrenia, aby pomohlo zvrátiť environmentálnu krízu? A ako dokážu planéte pomôcť jednotlivci v každodennom živote? | Moderuje: Lukáš Dzivý; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dočkali sme sa, po 75 dňoch sa dnes znova rozbieha kolotoč zápasov v našej futbalovej lige. Mnohí fanúšikovia nášho ligového futbalu už museli byť celí nesvoji. Tohtoročná zimná prestávka bola pre majstrovstvá sveta v Katare až netradične dlhá. Čo čaká jednotlivé tímy na jar? Na čele je Slovan Bratislava s trojbodovým náskokom pred Dunajskou Stredou, posledný je Liptovský Mikuláš. Zmení sa niečo na postavení týchto tímov do konca jari? Téma pre náš podcast je teda jasná.

Dočkali sme sa, po 75 dňoch sa dnes znova rozbieha kolotoč zápasov v našej futbalovej lige. Mnohí fanúšikovia nášho ligového futbalu už museli byť celí nesvoji. Tohtoročná zimná prestávka bola pre majstrovstvá sveta v Katare až netradične dlhá. Čo čaká jednotlivé tímy na jar? Na čele je Slovan Bratislava s trojbodovým náskokom pred Dunajskou Stredou, posledný je Liptovský Mikuláš. Zmení sa niečo na postavení týchto tímov do konca jari? Téma pre náš podcast je teda jasná.

V 159. časti Gamesite Podcastu sme hádali hodnotenia hier na rok 2023, rozprávali sme sa o chystanej Xbox prezentácii a o problémoch Ubisoftu.

Tohtoročné sviatky majú podľa Zelenského trpkú príchuť. Vo vianočnom posolstve spomenul zajatcov a neúplné rodiny - - - Vojnu, chudobu a nenásytnú túžbu po bohatstve a moci na úkor slabých a zraniteľných spomenul aj pápež František - - - Anthony Albanese pozdravil veriacich a poďakoval tým, ktorí počas sviatkov pracujú a pomáhajú iným.

Vláda Eduarda Hegera padla, prezidentka Zuzana Čaputová ju v piatok odvolala - - - Zdravotníci dostanú menší stabilizačný príspevok, ako bolo sľúbené - - - Samosprávy nemajú z čoho vyplácať schválené zvýšenie príplatkov za prácu v noci či cez víkend - - - Tohtoročné vianoce budú podľa štatistík skromnejšie

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe.  Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách.  Napriek tomu je tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe.  Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách.  Napriek tomu bol tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

V súhrne správ k 8.máju 2022 sme počuli tieto informácie: Poslanci neodsúhlasili väzobné stíhanie Róberta Fica - - - Tohtoroční maturanti môžu získať štipendium, ak ostanú študovať na Slovensku - - - Klienti sociálnej poisťovne si po novom môžu niektoré veci vybaviť aj online - - - Majiteľov áut čakajú veľké zmeny - - - Manželka amerického prezidenta je na návšteve Slovenska - - - Slovensko bude mať zastúpenie na filmovom festivale v Cannes.

Prieskum ukázal, že každý desiaty Slovák si myslí, že na Ukrajine sú len zaplatení herci. Preskakuje už tradične aj Ľubošovi Blahovi, ktorý podáva trestné oznámenie na prezidentku. Tohtoročné Oscary pripomínali slovenský parlament v najlepších časoch a na facku Willa Smitha komikovi Chrisovi Rockovi sme sa opýtali slovenských komikov Mariána Psára a Mateja Adámyho. Majk Spirit sa na Instagrame zase hral na šamana a z politického záhrobia sa vrátil Ján Slota. Inak nič nové, muž dostal trest za bitku o kus bôčika a krava na družstve vo Vranove nad Topľou pritlačila muža o kovové zábradlie. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete): patreon.com/piatocek - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockaren - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: instagram.com/piatocek_podcast

„Obdivujem Ľuboša Rácza, že to stále dáva za barom, aj po toľkých rokoch. Ja už sa takto nevidím. Tohtoročný Trnava Rum Fest je naplánovaný. Musíš byť king of the city,“ hovorí Róbert Šajtlava, barman, organizátor akcií Ginové Nádvorie, Rumové Nádvorie, Trnava Rum Fest, spoluorganizátor Slovak Bar Show a barmanský mentor.

Október je, okrem iného, aj európskym mesiacom kybernetickej bezpečnosti. Tohtoročným leitmotívom je rada: „Uvažuj skôr, než klikneš“. Počet kybernetických útokov narastá nie len vo svete, ale aj u nás na Slovensku. Útočníci sú veľmi vynaliezaní a ťažia z našej nepozornosti. A tak logicky narastá význam kybernetickej bezpečnosti a zvyšujú sa nároky aj na odborníkov v tejto oblasti. A práve o aktuálnych témach súvisiacich so vzdelávaním vo sfére kybernetickej bezpečnosti sme sa rozprávali s prof. Ing. Tomášom Lovečkom, PhD. - prodekanom pre vedu a výskum Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity. V rozhovore sa dozviete: Aké novinky pripravuje Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity? Aké výzvy čakajú odborníkov, ale i laickú verejnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti? Aké sú aktuálne možnosti vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti? S akými znalosťami možno rátať u absolventa strednej školy, resp. vysokej školy, ktorá sa na bezpečnosť prioritne nezameriava? Prečo je potrebné sa venovať legislatíve ku kybernetickej bezpečnosti? Aké nové kyber-riziká organizáciám vznikajú a na čo sa treba pripraviť? Kam sa môže kybernetická bezpečnosť posunúť v najbližších 5 rokoch? V zaujímavých témach z oblasti bezpečnostného manažmentu budeme určite pokračovať aj nabudúce. Ak potrebujete mať prehľad o všetkých dôležitých oblastiach bezpečnosti organizácie, navštívte aj náš odborný portál www.bezpecnostvpraxi.sk Vedeli by ste odhaliť nebezpečné (podvrhnuté) maily? Urobte si „phishingový test“! https://www.csirt.gov.sk/archiv/osvedcene-postupy/navody-a-odporucania/phishingovy-test-871.html?csrt=10102414843529376984 Sme Poradca podnikateľa - rozumieme svetu legislatívy www.pp.sk

Čo dôležité sa udialo vo svete i na Slovensku v roku 2019? Akým výzvam čelí naša spoločnosť? Ako dopadnú parlamentné voľby 2020? Počúvajte náš podcast! PETER SCHUTZ je slovenský novinár a komentátor, ktorý momentálne komentuje politické dianie pre denník SME, týždenník .týždeň a regionálny denník Korzár. Pôsobí v Košiciach, a ako sa v jednom rozhovore vyjadril, geografická vzdialenosť od centra diania je prospešná pre jeho zdravie. MICHAL VAŠEČKA je vzdelaním sociológ, odborne sa zameriava na etnické, rasové a migračné štúdiá, ako aj otázky populizmu, extrémizmu a občianskej spoločnosti. Je programovým riaditeľom Bratislava Policy Institute a v pozícii docenta pôsobí na Bratislava International School of Liberal Arts (BISLA). Od roku 2016 je predsedom Redakčnej rady Denníka N. REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (9. 1. 2020) Pýta sa: Jakub Lenart Mixuje: Peťo Sivanič www.kandelaber.sk

Rally Radosti je dobročinná udalosť, ktorá za ostatné dva roky dokázala vyzbierať a prerozdeliť deťom s rôznymi ochoreniami už viac než 37 000 eur. Auto Bild sa stáva jej oficiálnym mediálnym partnerom a našu spoluprácu otvárame vo veľkom štýle - podcastom s organizátormi samotnej rely. Za mikrofón si sadli Daniel Čačala, Denis Mlynek a Daniel Minárik. Porozprávajú vám, prečo v rámci voľného času robia to, čo robia, čo ich najviac dojalo, čo je na organizácii Rally Radosti najťažšie a v čom tkvie jej pointa. Ak chcete prispieť na transparentný účet Rally Radosti, môžete tak urobiť kliknutím na tento link.Všetky informácie o udalosti nájdete na jej oficiálnej stránke www.rallyradosti.sk. Tohtoročná Rally Radosti sa uskutoční v dňoch 27. - 29. 08. 2021.Ak sa vám epizóda páčila (alebo nepáčila), budeme radi, keď nám to dáte vedieť na mailovej adrese redakcia.autobild@newsandmedia.sk, poprípade na našom Facebooku či Instagrame.

Sú dve. Herečky, jedna z národného divadla a druhá z undergroundovej nezávislej scény. Jana Kovalčiková a Lenka Libjaková. A komentujú: správy z domova aj zo sveta, ale tak trochu inak. Víkendový podcast Mimóza prináša pozitívny a niekedy aj trošku dekadentný pohľad na život. Témy tohtotýždňovej Mimózy: Internet Explorer končí svoju púť. Spoločnosť Microsoft prehliadač spustila v roku 1995. Internetu kraľoval po celé desaťročie, pretože predinštalovaným na miliardách počítačov s operačným programom Windows. Novým browserom už nestíha a tak je jeho osud spečatený. Ministerka kultúry Natália Milanová ustúpila od pokusu zmeniť víťaza konkurzu na šéfa Divadla Nová scéna. Za riaditeľku vymenuje Ingrid Fašiangovú, ktorá divadlo viedla doteraz a ktorú odporučila aj výberová komisia. Zároveň premiér Eduard Heger sa stretne so zástupcami kultúrnej scény. Tento týždeň priniesol aj dva semifinálové večery speváckej súťaže Eurovízia. Po minuloročnej prestávke sa tento rok šou opäť rozbehla v Rotterdame a my tak môžeme opäť obdivovať nápaditosť, ale aj gýč vo všetkých možných európskych podobách. Eurovízia je tu s nami už od roku 1956 a k najznámejším víťazom patrí ABBA či Céline Dion. Tohtoročné finále sa uskutoční dnes v sobotu! – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Mimóza a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Mimóza.

Sound of Metal a víťaz tohtoročného Berlinale. Obetovať pre metal svoj sluch? Ponúkame rozšírenú recenziu Sound of Metal, a určite si nenechajte ujsť ani recenziu víťaza tohtoročného Berlinale. Najvzácnejšieho medveďa si odnáša film Smolný pich alebo Hlúpe porno. Čím je tento film výnimočný a či si tú prestížnu cenu zaslúžil, to vám rozpovedia Juraj Malíček a peter Konečný v aktuálnej časti relácie Do kina.

Správy. Téma dňa. Pôvod priezvísk a najrozšírenejšie priezviská na Slovensku. Spomienky na hudobného skladateľa Vieroslava Matušíka. Tohtoročné plány cyklistu Petra Sagana.

Tohtoročný Silvester asi nebudeme, oslavovať ako po minulé roky. Žiadne veľké divoké party sa konať nebudú, ale to nikomu nebráni v tom, aby si doma nespravil malú hostinu a oslávil vo svojej bubline koniec tohto trochu bizarného roka.

Rozhovor s úspešnou speváčkou o prežívaní adventu, o jej vianočných prianiach, novom albume a tiež o tom, ako zvláda pandémiu. Pred niekoľkými dňami jej vyšiel nový album Oslobodená. Počas korony mala dostatočný priestor na jeho prípravu a prácu na ňom si veľmi užila. A hoci jej koncertovanie a osobný kontakt s fanúšikmi veľmi chýba, pandémiu hodnotí zo svojho osobného hľadiska pozitívne. „Nechcem nijako zľahčovať túto náročnú situáciu, ktorú žijeme. Avšak pandémia mi dala príležitosť spomaliť, stíšiť sa, spoznať seba v najhlbších zákutiach. V prvej vlne som myslela, že je to dostatočný priestor, ale druhá vlna mi ukázala, že sa dá ísť ešte hlbšie,“ hovorí Sima Martausová v Postoj TV. Tohtoročný advent aj vďaka korone prežíva pokojnejšie a aj duchovne sa pripravuje na vianočné sviatky. A čo by si priala k Vianociam? „Prajem si, aby sme mali odvahu hovoriť svoj názor, a zároveň neboli zaň odsudzovaní. Aby sme sa vedeli navzájom prijímať aj napriek odlišným postojom a vierovyznaniu. A tiež by som si veľmi želala, aby bolo každé dieťatko prijaté svojou mamou už po počatia, tak ako Mária pri zvestovaní prijala Ježiška.“ V relácii sa tiež dozviete: - prečo dostal album meno Oslobodená a čo je na ňom netradičné, - ako prežíva adventné obdobie a čo ju najviac oslovuje na Vianociach, - ako pretavuje svoju lásku k horám do tvorby a aké miesta má najradšej, - či považuje za slávnu a čo berie ako svoj najväčší úspech.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate. Krátke správy z vedy Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy. Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie. Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku. NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Rozobrali sme dopodrobna draft 2020.Kto je váš favorit? --- Send in a voice message: https://anchor.fm/druhalajna/message

Tohtoročná knižná žatva bude slabá. Obmedzenia z dôvodu protiepidemiologických opatrení výrazne zasiahli aj knižný trh a literárny život. Knižnice boli zatvorené, rovnako ako kníhkupectvá. Dva mesiace výpadku pocítili aj vydavatelia kníh, kníhkupci, ale aj autori. Viac o tejto téme hovorili dnešní hostia Martina Jurča: riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová, riaditeľ Fondu na podporu umenia Jozef Kovalčík a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska Juraj Heger.

Mária Sisáková, Milan Hudák , Branislav Tvarožek a Eduard Marek. Na Slovensku neznáme, no pre nás všetkých veľmi dôležité mená a životné príbehy. Tohtoročné odovzdávanie ocenení Bielych vrán venovali organizátori tridsiatemu výročiu pádu komunistickej totality v Československu a tridsiatim rokom slobody... Celý článok: https://www.expres.sk/203004/biele-vrany-ukazuju-ze-pravo-a-spravodlivost-nie-su-ani-po-tridsiatich-rokoch-dostupne-pre-kazdeho/

Prinášame vám pozvánku na 5. ročník Barcamp, ktorý sa uskutoční 13.4.2019 o 9:00 v KC Dunaj v Bratislave. Tohtoročná téma je work-life balance. Je určená pre všetkých, čo sa chcú dozvedieť, ako byť úspešný a zároveň mať čas na svoje koníčky, rodinu a priateľov. Nie je to klasická konferencia, ale atmosféra býva veľmi uvoľnená. Viac vám prezradí Ivo Potančok z Vibration v našom rozhovore. V rozhovore sa dozviete: 1:21 ako táto konferencia prebieha, 2:25 prečo Barcamp organizujú, 2:56 koľko stoja vstupenky a aká je kapacita, 3:20 podľa čoho boli vyberaní spíkri, 4:04 pre koho je Barcamp určený, 4:30 ako môžete podporiť Barcamp.

Možno si pamätáš, ako pred rokom zaplavovali sociálne siete fotky obrovského mesiaca, ktorý bol súčasťou festivalu súčasného umenia Biela noc v Bratislave a v Košiciach. Tohtoročná Biela noc sa zameriava na tému abstrakcie a priestorové diela. Už v sobotu 29. septembra premení multižánrový festival Biela noc ulice Bratislavy na magickú nočnú prechádzku súčasným umením. Aktuálny 4. ročník prinesie kombináciu kvalitného domáceho umenia ako aj známe diela  zahraničných hviezd z Japonska, Francúzska, Anglicka, Nemecka, Rakúska či Poľska. Vypočuj si rozhovor Hemendexu s riaditeľkou festivalu Zuzanou Pacákovou. Celý článok: https://www.expres.sk/157987/festival-sucasneho-umenia-bela-noc-prinesie-svetelny-dazd-aj-obrovsku-pavuciu-siet/

(18.9.2018) Tri z troch. Tohtoročné Grand Tour podniky sa stali korisťou britskej cyklistickej školy. Po Chrisovi Froomeovi a Geraintovi Thomasovi sa teší zo životného úspechu aj Simon Yates. Líder tímu Mitchelton - Scott sa tak perfektne revanšoval za nepodarený záver Gira. Pódium doplnila mladá krv - Enric Mas a Miguel Ángel López. Peter Sagan ani v Madride nenašiel recept na Eliu Vivianiho a v príprave na majstrovstvá sveta sa musel uspokojiť s druhými miestami. A už túto nedeľu si môžete na majstrovstvách sveta vychutnať kráľovskú disciplínu - tímovú časovku aj s Duklou Banská Bystrica. Foto: Getty Images/Mitchelton-Scott

Michaela Franková pochádza z Jakubova, pri Malackách. Už 10 rokov žije v Londýne, kde pracuje ako módna návrhárka. Po neúspešnej skúške z matematiky začala v Londýne študovať módne návrhárstvo na London College of Fashion, a po skončení školy založila s priateľom firmu. On je umelec a Miška jeho diela zoberie, vytlačí na hodváb a spojí tak umenie s módou. Na vlastných kolekciách začala pracovať hneď po škole. A na to, že v Londýne je obrovská konkurencia, Miške sa za tri roky, čo funguje jej firma, podaril veľký úspech. Jej šaty sa pravidelne objavujú v Daily Mail, v časopise Vouge a šaty Slovenky Michaely Frankovej si obliekli aj Rita Ora. Tohtoročnú jarnú kolekciu predstavila vlani v septembri na London Fashion Week. Jej šaty sa dajú kúpiť už v piatich londýnskych obchodoch, ale aj cez internet. Celý článok: https://www.expres.sk/145504/saty-slovenskej-modnej-navrharky-michaely-frankovej-nosili-aj-spevacky-rita-ora-ci-nicole-scherzinger/